I. NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE II. ZEM A JEJ STAVBA IV. GEOLOGICKÉ PROCESY III. MINERÁLY A HORNINY. STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEME

Transkript

1 I. NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE Neživá príroda 1. slnko - zdroj svetla, tepla a energie voda - pitie umývanie, výroba pôda - pestovanie plodín, poskytovanie živín vzduch - dýchanie, veterné elektrárne horniny - výroba surovín, stavba X: cesta, notebook, fľaše 3. rudné suroviny: šperk, oceľ, benzín, hodinky, koks nerudné suroviny: tehla, keramika, betón, škridla, dlažba 4. a, d, e, i, j, k, l 3. vyvretá hornina: žula, andezit, čadič usadená hornina: vápenec, pieskovec premenená hornina: mramor, rula Stavba a vlastnosti minerálov 1. a) áno; b) áno; c) áno; d) nie; e) áno; f) nie; g) áno; h) áno zelená: smaragd, tyrkys, malachit ružová: ruženín hnedá: limonit biela, priesvitná: kremeň, kamenná soľ, diamant 3. Diamant FARBA LESK TVRDOSŤ PRIEPUSTNOSŤ SVETLA priesvitná diamantový veľmi tvrdý priehľadný II. ZEM A JEJ STAVBA Stavba Zeme 1. zemský plášť grafit Kremeň Síra Kamenná soľ zlato Pyrit čierna matný, kovový veľmi mäkký nepriehľadný biela sklený tvrdý priehľadný žltá voskový mäkký ne-/priehľadný biela perleťový mäkký priehľadný žltá kovový mäkký nepriehľadný bledožltá kovový tvrdý nepriehľadný tekutá časť zemského jadra tuhá časť zemského jadra atmosféra zemská kôra pevninská kôra - usadené horniny oceánska kôra - morská voda zemské jadro - železo a nikel 3. Zemská kôra pozostáva zo žulovej a čadičovej vrstvy. Pevninská kôra má hrúbku kilometrov. Litosferické dosky sa pohybujú po plastickej časti zemského plášťa. Zemské jadro je tekuté a má teplotu asi Povrch aj vnútro Zeme sa vedecky skúmajú nepriamym pozorovaním a meraním. Atmosféra je vzdušný obal Zeme siahajúci do výšky km nad zemským povrchom. Hydrosféra je tvorená vodou na celej Zemi. Zemská kôra v pohybe 1. zľava doprava: sopka - vulkanická činnosť pohorie - tektonické pohyby ostrovy; zemetrasenie c, d III. MINERÁLY A HORNINY. STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEME Minerály a horniny 1. horniny: zlepenec, žula, mramor, rula, andezit, čadič, štrk, bridlica minerály: kremeň, krištáľ, sadrovec, kamenná soľ, limonit, sľuda, živec, antimonit, jantár, zlato, tuha, magnezit, meď, fluorit, topás, síra, pyrit, diamant, grafit a) rovnorodým; b) rovnaké; c) železo; d) z minerálov; e) zemskej kôry 4. a) diamant; b) galenit; c) striebro 5. zľava doprava: diamant 10, kamenná soľ 2, korund 9, apatit 5, fluorit 4, kalcit 3, kremeň 7, mastenec 1, živec 6, topás 8 6. drahokamy: rubín, zafír, diamant polodrahokamy: zirkón, ruženín 7. síra - kosoštvorcová sústava kamenná soľ - kocková sústava fluorit - kocková sústava kremeň - klencová sústava nákresy: samostatná práca 1. b, a, 3. c, 4. b, 5. c, 6. a, 7. a, 8. b, 9. b, 10. b, 11. b, 1 c, 13. a, 14. b, 15. c, 16. d, 17. b, 18. b, 19. b, 20. c IV. GEOLOGIKÉ PROESY Geologické procesy a ich zdroje 1. zľava doprava: V, V, V, V, N, N, N príťažlivosť Zeme - zrážky, zemské teplo - zemetrasenie, príťažlivosť Mesiaca - príliv a odliv, slnečné žiarenie - zvetrávanie 3. a) je; b) je; c) je Vnútorné geologické procesy 1. magmatická činnosť, premena hornín, horotvorná činnosť, zemetrasenie, sopečná činnosť sopečný kráter sopečný komín sopečný kužeľ lávový prúd magmatický kozub 1

2 3. hlbinné vyvreté horniny: žula výlevné vyvreté horniny: čadič, ryolit 4. b, d, e Premena hornín a premenené horniny 1. teplota, tlak HORNINA VZNIK A VYUŽITIE Vyvreté horniny fylit svor rula vzniká z ílovitej horniny, má hodvábny lesk, používa sa ako krytina na strechy vzniká z fylitu pri vyššej teplote a tlaku, obsahuje kremeň, má lesk, využíva sa ako tepelná a elektrická izolácia vzniká zo svoru zvýšením tlaku a teploty, má prúžkovaný vzhľad, používa sa ako stavebný kameň ryolit 3 V žula 1 H čadič 2 V andezit 4 V 3. a) čadič; b) žula; c) čadič ; d) andezit; e) obsidián; f) ryolit Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry 1. a) nie; b) áno; c) nie; d) nie; e) áno b, c 5. samostatná práca 6. samostatná práca hrasť pokles prešmyk priekopová prepadlina posuv Zemetrasenie 1. tektonické zemetrasenie - zlomy litosferických platní sopečné zemetrasenie - pohyb magmy a napätie plynov pod sopkami závalové zemetrasenie - prepadnutie stropov jaskýň sopečné výbuchy: B , Tambora, Indonézia; E , Pelee, Malé Antily; A , Krakatoa, Indonézia; D , Nevado del Ruiz, olumbia; , Unzen, Japonsko najväčšie zemetrasenia: E , Valdivia, Čile; D , Princ William, Aljaška; A , Indický oceán neďaleko Sumatry, Indonézia; , Kamčatka, Rusko; B , Tichý oceán blízko Japonska červená farba: Tichooceánsky ohnivý kruh (Ring of Fire) 3. v byte, v škole: vzdialiť sa od okien, byť pod stolom, medzi zárubňou dverí na štadióne plnom ľudí: rýchlo sa snažiť dostať von na ulici: vzdialiť sa od budov, elektrického vedenia, komínov 4. a) ohnisko; b) cunami; c) epicentrum; d) stupnica 5. samostatná práca 6. a, b 3. diela: z mramoru ďalší príklad horniny slúžiacej sochárom: travertín 4. Využitie nachádzam v predmetoch: pneumatiky, uhlík na kreslenie, pentelka. Moje meno je grafit tuha. Vonkajšie geologické procesy 1. horný tok - rozrušuje zemský povrch, tvar "V" stredný tok - rieka sa viac zahlbuje do skalného podložia, tvar "U" dolný tok - odnáša zvetraný materiál a ukladá ho v delte, tvar "D" rušivá činnosť: morský útes - morská voda; hríbovité skalné útvary - vietor tvorivá činnosť: riečna delta - riečna voda; piesočná pláž v zátoke - morská voda; pieskové duny - vietor; spraš - vietor 3. a) sopka; b) zemetrasenie; c) čas 4. c 5. odnášanie materiálu, skalné útvary, skalné mestá 6. riečna dolina (vpravo): tvar "V" ľadovcová dolina (vľavo): tvar "U" 7. zosuv, úsyp, duna, spraš, previs, lavína 8. štít moréna pleso Usadené horniny 1. spraš spevnené: zlepenec, ílovec nespevnené: piesok, štrk 3. hemogénne usadené horniny vznikli vylúčením látok rozpustených v sladkej aj v slanej vode. V plytkých morských zátokách sa morská voda pomaly odparuje, pričom na dne vznikajú ložiská soli. Najvýznamnejšími chemogénnymi usadenými horninami sú sadrovec, kamenná soľ, dolomit, brizolit a travertín. Používajú sa v potravinárstve, stavebníctve a zdravotníctve. 4. samostatná práca 5. rašelina - organogénna usadená hornina piesok - chemogénna usadená hornina dolomit - úlomkovitá usadená hornina 2

3 6. vápenec, rašelina, hnedé uhlie, čierne uhlie, ropa 7. zľava doprava: hnedé uhlie: z ihličnatých a listnatých stromov v treťohorách v močiaroch v teplom prostredí, palivo ropa: v mori zo zvyškov drobného planktónu bez prístupu vzduchu, pohonná hmota, výroba plastov, syntetických vláken čierne uhlie: zo zuhoľnatených stromovitých papradí v prvohorách, palivo Krasové procesy 1. samostatná práca stalagmit - kvapeľ rastúci z dna jaskyne nahor stalagnát - spojenie stalaktitu a stalagmitu stalaktit - kvapeľ rastúci zo stropu nadol brčko - veľmi tenký kvapeľ stalaktit 3. jaskyne: 1. Belianska, Demänovská Slobody, 3. Dobšinská ľadová, 4. Harmanecká, 5. Driny, 6. Ochtinská aragonitová, 7. Bystrianska, 8. Demänovská ľadová, 9. Gombasecká, 10. Domica, 11. Jasovská, 1 Važecká 4. Ochtinská aragonitová jaskyňa: tzv. "Železný kvet", ako morské koraly ihličkovitá stavba 5. c 1. a, a, 3. b, 4. d, 5. a, 6. a, 7. b, 8. b, 9. a, 10. a, 11. b, 1 b, 13. a, 14. b, 15. c, 16. b, 17. a, 18. b, 19. a, 20. a V. HISTÓRIA ZEME Skameneliny a vek Zeme 1. vyškrtnúť: prastarohory prahory starohory prvohory druhohory treťohory štvrtohory A numulity - treťohory; B amonity - druhohory; trilobity - prvohory A 4. c 5. a) miliardami; b) pomerný; c) staršia 6. list brezy - odtlačok vretenica - stopa po lezení, skamenelina kosti, zubov škľabka - kamenné jadro, odtlačok lastúry, skamenelina lastúry medveď - stopy nôh po lezení, skamenelina kosti, zubov ploník - odtlačok stielky bocian - stopy nôh, skamenelina kosti, odtlačok pierka 7. a) najmladšia vrstva vrchná b) najstaršia vrstva spodná c) najstaršia skamenelina najnižšia, číslo 1, nad ňou číslo 2, nad ňou číslo 3, celkom hore číslo 4 najmladšia skamenelina B Prahory a starohory 1. číslovanie zľava doprava: 3, 1, 4, 2 c 3. prahory: sinice, baktérie starohory: prvoky, sinice, pŕhlivce, obrúčkavce, baktérie, článkonožce, jednobunkové riasy, praľaliovky, prakoraly 4. Panthalassa 5. mramor 6. číslovanie zľava doprava: 4, 2, 5, 3, 1 7. samostatná práca 8. a) pôdny obal Zeme; b) kamenný obal Zeme; c) vodný obal Zeme; e) obal Zeme zo všetkého živého 9. Prahory a starohory sú spomedzi geologických ér najstaršie, trvali približne 4 miliardy rokov. Na ich začiatku tvorila zemská kôra jeden rozsiahly prakontinent a okolo neho bol jeden rozsiahly praoceán. Postupne sa prakontinent rozpadával a vznikali predchodcovia dnešných kontinentov. Na nich sa horotvornou činnosťou vytvárali pohoria a neskôr sa objavili prvé známky života na Zemi. Najprv vznikli sinice a baktérie. Z jednobunkových organizmov sa postupne vyvinuli mnohobunkové pŕhlivce, obrúčkavce a článkonožce. Prvohory a druhohory 1. prvohory: kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón, perm druhohory: trias, jura, krieda c 3. Apalače 4. rozvoj života premena hornín, horotvorná činnosť, magmatická činnosť vysoké pohoria rozvoj živočíchov s pevnou schránkou vznik vápenca voda - životné prostredie väčšiny organizmov koraly, ulitníky, hlavonožce, trilobity, ľaliovky, praryby, ryby, žraloky z niektorých rýb sa vyvinuli obojživelníky prvé suchozemské organizmy paprade, plavúne, stromovité prasličky čierne uhlie koncom prvohôr prvé nahosemenné rastliny a plazy Treťohory a štvrtohory 1. človek vzpriamený: žil na začiatku štvrtohôr, poznal oheň a vedel ho používať, živil sa rastlinnou potravou, zhotovoval jednoduché kamenné nástroje človek rozumný: živil sa lovom zvierat, používal primitívnu reč, pochovával mŕtvych, zhotovoval dokonalejšie nástroje z kameňa človek predveký: najviac sa podobal ľuďom dnešného typu, žil na konci poslednej ľadovej doby, pomenovaný je podľa francúzskeho náleziska morské dno: lastúrniky, ulitníky, koraly, kraby more: ryby, žraloky, tulene, veľryby súš: javory, buky, duby, palmy, hady, vtáky, opice, krokodíly, hmyz, mäsožravce, korytnačky 3. slon 4. X: borovica limba, medúza svietivá, ginkgo dvojlaločné, žralok biely, medveď hnedý 5. a) áno; b) nie; c) nie; d) nie; e) áno; f) nie; g) áno; h) áno 3

4 6. a) pokračovalo; b) veľmi teplé, ochladzovať; c) najväčšie; d) lesy, krytosemenných; e) prudký; f) nemali; g) hnedé 7. VI. PRÍRODA SLOVENSKA KAMBRIUM ORDOVIK SILÚR KARBÓN DEVÓN PLEISTOÉN PLIOÉN MIOÉN OLIGOÉN KRIEDA JURA TRIAS PERM EOÉN Geologická história a stavba Slovenska 1. prvohory: púšť, čierne uhlie druhohory: začiatok alpínskeho vrásnenia, more Tethys treťohory: sopečná činnosť, flyš, hnedé uhlie štvrtohory: horské ľadovce, kontinentálny ľadovec veporské pásmo - menšia časť Slovenského rudohoria a Nízkych Tatier- medená ruda v Ľubietovej bradlové pásmo - Pieniny - skalné vápencové útvary jadrové pohoria - Tatry - obal, príkrovy, jadro sopečné pohoria - Poľana, Slanské vrchy - ložiská striebra a zlata flyšové pásmo - severná časť Slovenska - vrstvy pieskovcov a ílovcov gemerské pásmo - väčšia časť Slovenského rudohoria - fylity, čadiče, ryolity mapa: samostatná práca podľa atlasu Osobitosti a ochrana neživej prírody Slovenska 1. Národný park Nízke Tatry 1: 1978, 728,42 km 2 Veľká Fatra 2: 2002, 403,71 km 2 Tatranský národný park 3: 1948, 737,31 km 2 Národný park Malá Fatra 4: 1988, 226,30 km 2 Národný park Slovenský kras 5: 2002, 346,11 km STAROHORY PRVOHORY DRUHOHORY TREŤOHORY ŠTVRTOHORY HKO Strážovské vrchy 6: 1989, 309,79 km 2 HKO Východné Karpaty 7: 1977, 253,07 km 2 Národný park Muránska planina 8: 1997, 203,18 km 2 Pieninský národný park 9: 1967, 37,50 km 2 Národný park Poloniny 10: 1997, 298,05 km 2 HKO Vihorlat 11: 1973, 174,85 km 2 Národný park Slovenský raj 12: 1988, 197,63 km 2 mapa: samostatná práca 1. a, d, 3. c, 4. b, 5. b, 6. a, 7. c, 8. b, 9. b, 10. b, 11. a, 1 b, 13. d, 14. a, 15. a, 16. c, 17. d, 18. a, 19. b, 20. a VII. EKOLOGIKÉ PODMIENKY ŽIVOTA Organizmy a prostredie 1. úspešnosť organizmu ekologický faktor b, c 4. zľava doprava: koala medvedíkovitá - E, U mucha obyčajná - K, S kengura austrálska - E, U hus kanadská - E, U potkan tmavý - K, S kamzík vrchovský - E, U orangutan - E, U mačka domáca - K, S Neživé zložky prostredia 1. vzduch, pôda, slnečná energia, voda, svetlo, teplota svetlo: svetlomilné, tieňomilné, temnomilné teplota: chladnomilné, teplomilné voda: vodné, suchozemské, vlhkomilné 3. zľava doprava: pstruh potočný, kapor rybničný charakteristika: samostatná práca 4. zľava doprava: jar - strom kvitne leto - viac slnečného žiarenia, bujná koruna stromov, fotosyntéza jeseň - zhadzuje listy zima - suché mrazivé obdobie, bez živín, strom nemá nepotrebné rastlinné orgány 5. a) áno; b) áno; c) nie; d) nie; e) nie; f) áno; g) nie; h) áno; i) nie; j) áno 4

5 Dôsledky znečistenia vzduchu, vody a pôdy 1. pôda: nikel, olovo, arzén, fluorid draselný, zinok, pesticídy ovzdušie: prach, oxid kremičitý, oxid siričitý, oxidy dusíka, rádioaktívne látky, plynné splodiny voda: motorové oleje, saponáty, kvapalný a tuhý odpad, olovo, rádioaktívne látky, odpadová voda, arzén, ropné produkty, pesticídy zlúčniny dusíka zlúčniny síry kyslík vodná para slnečné svetlo kyselina dusičná kyselina sírová Živé zložky prostredia 1. samostatná práca Populácia je skupina organizmov jedného druhu a všetkých vývinových stupňov, ktorá žije v spoločnom priestore a v určitom čase. Základnou jednotkou populácie je jedinec daného druhu., ktorý by mal byť schopný rozmnožovať sa a mať životaschopné potomstvo. Populácia rastie vtedy, ak je počet narodených jedincov vyšší, než počet uhynutých jedincov. Hustota je definovaná ako počet jedincov v určitej objemovej jednotke, ale aj na plošnej jednotke. Medzi jedincami v populácii sú pozitívne, ale aj negatívne vzťahy vzájomnej ochrany. Jedince rôznych druhov a rôznych populácií sa môžu navzájom obmedzovať, súperiť, ale i podporovať a ochraňovať. 4. A B A L H A J Ekosystém 1. spoločenstvo: súbor populácií rôznych organizmov žijúcich v určitom čase a na určitom mieste ekosystém: základná stavebná aj funkčná jednotka prírody populácia: skupina jedincov rovnakého druhu, ktorá žije na spoločnom mieste a v určitom čase vnútorné vzťahy: vzťahy medzi jedincami v populácii, medzi ktorými existujú vzájomné vzťahy ochrany, súperenia či vytláčania monokultúra: plochy s umelými spoločenstvami spravidla s jedným pestovaným poľnohospodárskym alebo jedným chovaným hospodárskym druhom vonkajšie vzťahy: vzťahy medzi druhmi populácií (vzájomná podpora, obmedzovanie, súperenie) prírodné ekosystémy: človek do nich takmer nezasahuje, sú prírodné celky, neregulovaný les, prales, majú veľkú druhovú rozmanitosť, sú v nich zložité potravové vzťahy, sú stabilné a v biologickej rovnováhe umelé ekosystémy: človek do nich zámerne zasahuje, vytvoril ich človek, pestované spoločenstvá rastlín, chované spoločenstvá živočíchov, park, pole, botanická záhrada, monokultúra, majú malú druhovú rozmanitosť, biologická rovnováha sa v nich ľahko naruší 3. zľava doprava: step, les, púšť, prales, jazero, potok, more, rybník, rieka, oceán charakteristika: samostatná práca 4. zľava doprava: kozák brezový - R, slnečnica ročná - P, orol skalný - K vysvetlenie: samostatná práca Život ekosystému 1. producenty: dokážu využiť slnečnú energiu, produkujú kyslík, spotrebúvajú oxid uhličitý, produkujú organické látky konzumenty: nedokážu využiť slnečnú energiu, spotrebúvajú kyslík, produkujú oxid uhličitý, spotrebúvajú organické látky reducenty: spotrebúvajú kyslík, produkujú oxid uhličitý, rozkladajú organické látky F symbióza I G L D J K E G B Spoločenstvo 1. Spoločenstvo je súbor viacerých populácií rôznych druhov organizmov žijúcich na určitom mieste v určitom čase prepojených medzidruhovými vzťahmi. spoločenstvo baktérií - bakteriocenóza spoločenstvo húb - mykocenóza spoločenstvo rastlín - fytocenóza spoločenstvo živočíchov - zoocenóza 3. zľava doprava: sladkovodné, umelé, prírodné, morské, prírodné, umelé, suchozemské, umelé 4. etáže lesného spoločenstva: 1. koreňová; machová; 3. bylinná; 4. kerová; 5. stromová charakteristika: samostatná práca 5. a) nie; b) nie; c) áno; d) áno E 3. riadok 1: rastlina, bylinožravec, mäsožravec - pastevno - koristnícky potravový reťazec riadok 2: hostiteľ, parazit - parazitický potravový reťazec riadok 3: odumretý organizmus, huby, baktérie - rozkladný potravový reťazec 4. bylinožravce - živočíchy, ktoré si rady pochutia na čerstvej zelenine, listoch či semiačkach rastlín mäsožravce - rastliny v ich jedálničku nie sú, svoju korisť si vyčíhajú alebo uštvú minerálne látky - abiotické živiny patriace do anorganického sveta parazity - s potešením si pochutia na živinách čerpajúcich z bezodnej studnice živých organizmov rozkladače - pochutia si na všetkom, čo už nežije zelené rastliny - organizmy, ktoré dokážu premieňať slnečnú energiu prostredníctvom fotosyntézy B A D F 5

6 5. holá pôda (po sopečnej činnosti, silných a dlhodobých záplavách a podobne): 1 uchytenie sa prvých semiačok v pôde a ich klíčenie: 2 osídlenie pôdy prvými spoločenstvami tráv a jednoročnými bylinami: 3 do prvých rastlinných spoločenstiev sa primiešali viacročné rastliny a kroviny: 4 osídlenie nového ekosystému prvými stromčekmi: 5 mladý les - veľa mladých stromov: 6 stromový porast v produkčnom štádiu vývoja: 7 les dozrieva, na zemi je už popadaná drevná hmota vo väčšom množstve: 8 opadaná drevná hmota sa začína rozkladať - "práchnivieť": 9 drevná hmota rozkladajúca sa na zemi už poskytuje dostatok živín pre vyklíčenie a rast nových rastlinných jedincov: Biosféra 1. biogeosféra, vysvetlenie: samostatná práca 3. zhora nadol: 8 - kozorožec kaukazský, 7 - belaňa tundrová, 5 - leguán fidžijský, 6 - slon africký, 4 - pieskomil Wagnerov, 10 - daniel škvrnitý, 1 - sob polárny, 3 - kazarka pestrá, 9 - ara arakanga, 2 - kôň Przewalského Globálne environmentálne problémy a ich riešenie 1. a) ozónová diera; b) odpady; c) kyslé dažde; d) smog; e) skleníkový efekt vysvetlenie: samostatná práca a) Voda prepúšťa menej UV žiarenia, ozonosféra nebola ešte vyvinutá. b) So stúpajúcou nadmorskou výškou stúpa intenzita UV žiarenia. c) UV žiarenie naruší funkcie pokožky, spôsobuje rakovinu, infekcie. 3. emisie - stúpajú nahor imisie - dopadajú na zem znečisťujúce látky: sadze popolček, oxidy dusíka a síry 4. komunálny odpad: ohryzok, vajcová škrupina, banánová šupka recyklovateľný odpad: plechovka, noviny, konzerva, PET fľaša, slnečné okuliare, tetrapak, sklenené fľaše odpad, ktorý nepatrí do žiadnej nádoby: lieky, batéria, teplomer, vodové farby, telefón, topánky, žiarovka 1. c, a, 3. d, 4. b, 5. a, 6. a, 7. b, 8. a, 9. c, 10. a, 11. a, 1 c, 13. b, 14. a, 15. c, 16. a, 17. b, 18. c, 19. c, 20. b Biologická a ekologická rovnováha 1. a) rovnováha, ekosystém, konzumentov, koristi; b) spätnou; c) negatívnej, výrazných; d) stabilných, pozitívnymi; e) dynamický; f) umelé, majú, prostredím zachovávať rozptýlenú zeleň chrániť vodu podporovať: prirodzené krmivá, vzťahy medzi predátormi a parazitmi, biologickú ochranu rastlín, chov hospodárskych zvierat na voľných plochách, pohyb hospodárskych zvierat na voľných plochách udržiavať malé vodné nádrže obmedzovať používanie pesticídov používanie priemyselných hnojív znižovať eróziu pôdy využívať rýchlo sa rozkladajúce látky bez biologicky škodlivých zvyškov, maštaľný hnoj a kompost obnovovať vodné toky 6