KRAJINNO - EKOLOGICKÝ PLÁN OBCE DONOVALY ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DONOVALY

Transkript

1 KRAJINNO - EKOLOGICKÝ PLÁN OBCE DONOVALY ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DONOVALY PRIESKUMY A ROZBORY C. KRAJINNO - EKOLOGICKÝ PLÁN OBCE DONOVALY TEXTOVÁ ČASŤ KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN M 1 : jún 2013

2 OBSAH DOKUMENTÁCIE TEXTOVÁ ČASŤ ÚPN OBCE DONOVALY - PRIESKUMY A ROZBORY 1 VYMEDZENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA 3 2 DOSTUPNÉ PODKLADY O ÚZEMÍ 3 3 KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA ABIOTICKÉ ZLOŽKY Reliéf Horniny Povrchové a podzemné vody Pôdy Klíma BIOTICKÉ ZLOŽKY Vegetácia Živočíšstvo Biotopy Charakteristika biotopov SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Lesná vegetácia Nelesná drevinová vegetácia Trvalé trávne porasty Orná pôda a trvalé kultúry Mozaikové štruktúry Vodné toky a plochy Prvky bez vegetácie Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) 7 Dobývacie a priemyselné objekty Energovody a produktovody Dopravné línie a objekty Poľnohospodárske objekty Lesohospodárske a vodohospodárske objekty Obytné a administratívne plochy Sídelná vegetácia Rekreačné, športové a kultúrno-historické objekty Ostatné objekty 3.4 OCHRANA KRAJINY, VÝZNAMNÉ KRAJINÁRSKE ŠTRUKTÚRY Chránené územia prírody a krajiny Prírodné zdroje 12 ochrana lesných zdrojov ochrana vodných zdrojov ochrana prírodných liečivých zdrojov ochrana prírodných liečivých kúpeľov ochrana pôdnych zdrojov ochrana dochovaných genofondových zdrojov ochrana nerastného bohatstva Pamiatkový fond, významné historické a krajinné štruktúry Ekologicky významné segmenty 12 1

3 3.5 STRESOVÉ JAVY A ZDROJE Prírodné stresové javy (geodynamické javy) 13 svahové pohyby, zosuny, krasové javy, zemetrasenia, radónové zaťaženie Sekundárne stresové javy a ich zdroje 13 Kontaminácia horninového prostredia Znečistenie ovzdušia Zaťaženie prostredia pachom a hlukom Erózia pôdy Kontaminácia pôd Znečistenie vôd Poškodenie vegetácie (lesy) Pásma hygienickej ochrany technických objektov 13 4 KRAJINNOEKOLOGICKÁ SYNTÉZA SYNTÉZA ABIOTICKÉHO KOMPLEXU SYNTÉZA SÚČASNEJ KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY TYPY KRAJINNOEKOLOGICKÝCH KOMPLEXOV 13 5 KRAJINNOEKOLOGICKÁ INTERPRETÁCIA ESTETICKÉ VNÍMANIE KRAJINY Environmentálne problémy Problémy ohrozenia prvkov ÚSES Problémy ohrozenia priestorovej stability územia Problémy ohrozenia prírodných a kultúrno-historických zdrojov Problémy ohrozenia životného prostredia 16 6 KRAJINNOEKOLOGICKÉ HODNOTENIE NAVRHOVANÉ ČINNOSTI A VYUŽÍVANIE ENVIRONMENTÁLNE LIMITY Abiotické limity Limity súčasnej krajinnej štruktúry Limity vyplývajúce z ochrany krajiny Limity vyplývajúce zo stresových javov 18 7 KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN ALTERNATÍVNY EKOLOGICKÝ VÝBER KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN KRAJINNOEKOLOGICKÉ OPATRENIA Opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity Opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno-historických zdrojov Opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu 27 zdravia obyvateľstva Opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach Opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov Opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny 28 8 ZÁVER 29 9 ZOZNAM LITERATÚRY 30 2

4 TEXTOVÁ ČASŤ OBSAH ÚPN OBCE DONOVALY - PRIESKUMY A ROZBORY 1. VYMEDZENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Záujmovým a riešeným územím Krajinno-ekologického plánu (ďalej len KEP ) je katastrálne územie obce Donovaly. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska sa nachádza v severnej časti okresu Banská Bystrica v Starohorských vrchoch. Centrum obce leží v Donovalskom sedle. Kataster obce sa rozprestiera na ploche 1750,4 ha. 2. DOSTUPNÉ PODKLADY O ÚZEMÍ - Intenzifikácia separovaného zberu v obci Donovaly a turistickom stredisku Donovaly ( ) TEEP Bratislava, Ševčenkova 22. Bratislava - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Staré Hory, Turecká, Dolný Harmanec, Harmanec, Donovaly, Motyčky, Špania Dolina, Turecká - Združenie obcí Mikroregiónu Starohorská dolina (Programovacie obdobie Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica v spolupráci s OZ KRTKo) - Územný systém ekologickej stability katastrálneho územia obce Donovaly ( ) Ateliér krajinárskej tvorby, Hronská, Ul. 34, Slovenská Ľupča - Plán urbanistického a vidieckeho rozvoja obce a strediska CR Donovaly Urbanistický prieskum (Prieskumy a rozbory) - ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, (r. 1998, aktualizácia r. 2009) - Internetové zdroje (Atlas SSR, 1980, BPEJ katastra Donovaly. - Obecný úrad Donovaly, štatistické údaje obyvateľstva - Letecké snímky - Právne normy ochrany prírody a krajiny - Výsledky prieskumov pre ÚPN obce Donovaly - Dôležitým podkladom pre vypracovanie KEP-u je i terénny, rekognoskačný prieskum, 05/ Zmeny v území, ktoré nastali po tomto termíne, nie sú zahrnuté vo vypracovanom KEP-e. 3. KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA 3.1 ABIOTICKÉ ZLOŽKY Reliéf Územie katastra zasahuje do dvoch celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Severná časť zasahuje do celku Veľká Fatra s podcelkom Zvolena. Územie v južnej časti katastra zasahuje do celku Starohorských vrchov. Geologické a geomorfologické prostredie v tejto oblasti je mimoriadne citlivé na akýkoľvek technický zásah. Budovanie väčších stavieb je obtiažne a pomerne nákladné, nakoľko sú potrebné opatrenia na zabezpečenie stability svahov, zamedzenie eróznej činnosti. Vo zvýšenej miere to platí o líniových stavbách, ako sú cesty, rozsiahlejšie trasy inžinierskych sietí a pod. Najvyššie a najvýraznejšie vrchy obopínajú a zároveň vymedzujú územie katastra. Zo severu hranicu vytvára horský chrbát s výšinami Motyčská hoľa (1292 m ), Zvolen (1402 m) a Nová hoľa(1370). Z východu hranicu vytvára údolie potoka Žarnovka a Korytnického potoka, ústie Barboriny a odtiaľ horskou rázsochou pod výšinu Handliarka(1208). Z juhu cez výšiny Kečka (1225 m) a Hrubý vrch (1169 m). Zo západu od Hrubého vrchu cez Kuncovú na Pavlovú (986 m), okrajom osady Sliačany na výšinu Motyčská hoľa (1292 m) V katastrálnom území sú dva základné typy reliéfu :- rózno denudačný reliéf - fluvicílne rezaný rázsochový reliéf fluvicílne rezaná hornina Sklonitosť územia je 14 o 24 o a viac. Potenciálne zosuvné územia patria do oblasti druhého rádu, kde sa nestabilné tvary vyskytujú lokálne ako mikrozosuvy až mezozosuvy. Tieto oblasti sa viažu na vysoké chrbty pohorí. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prebieha silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou so stredne silným až silným pohybom hmôt po svahoch v horskom reliéfe (Atlas SSR, 1980). 3

5 3.1.2 Horniny Geologické a geomorfologické prostredie v tejto oblasti je mimoriadne citlivé na akýkoľvek technický zásah. Budovanie väčších stavieb je obtiažne a pomerne nákladné, nakoľko sú potrebné opatrenia na zabezpečenie stability svahov, zamedzenie eróznej činnosti. Vo zvýšenej miere to platí o líniových stavbách, ako sú cesty, rozsiahlejšie trasy inžinierskych sietí a pod. Prostredie je vhodné pre menšiu zástavbu nenáročných stavieb zameraných skôr na rekreáciu a šport. Za nevhodný rajón na zástavbu vyčleňujem celú severnú časť riešeného územia prakticky až po cestu vzhľadom na výskyt zosuvov a eróznych rýh, odlučných hrán. Nevhodný je i z hľadiska ochrany významného vodného zdroja, lebo je súčasťou infiltračnej oblasti. Rajón južne od cesty je tiež len potencionálne vhodný, nakoľko sa jedná o prostredie náchylné na zosúvanie, miestami s výskytom zamokrenín a pramenistých plôch. Najjužnejšia časť katastra je pre zástavbu nevhodná vzhľadom na morfológiu terénu a čiastočné zalesnenie. Juhovýchodná časť je navyše súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, popísané zosuvy, ale aj hydrogeologické pomery (ochrana významného vodného zdroja) doporučujem ďalšiu zástavbu sústreďovať pozdĺž tokov v už zastavanom území v sústredených osadách. Vhodné je voliť menšie, členené, nenáročné stavby citlivo zakomponované do prostredia Povrchové a podzemné vody Zložitá geologická stavba, zlomová tektonika a veľmi dobrá priepustnosť všetkých tektonických jednotiek oboch príkrovov aj donovalskej sekvencie (prevaha triasových vápencov a dolomitov) podmieňuje priaznivé hydrogeologické pomery. Spomínané série sú vododajnou vrstvou kolektorom významných zásob podzemnej vody. Takýmto významným zdrojom je pruh Staré Hory Motyčky Štubne Jergaly, odkiaľ vzrástol priemerný ročný odber až na l. Izolátormi vody sú v tejto oblasti kriedové sliene a slienité horniny krížňanského príkrovu. Vrcholová línia Motyčská hoľa Zvolen tvorí rozvodnicu tejto infiltračnej oblasti, zbernou oblasťou podzemnej vody je teda významná časť severozápadnej časti katastra Donovalov. Podzemné vody kryštalinika a mezozoika puklinového typu nie sú jediným zdrojom vody v tejto oblasti, hoci sú z hľadiska významu rozhodujúce. Vyskytujú sa tu i podzemné vody kvartéru, ktoré vystupujú na povrch sutinnými prameňmi. Nakoľko sú viazané na plytký obeh vody a sú významne ovplyvňované zrážkami, majú zväčša nestály charakter s výrazným kolísaním výdatnosti. Je ich však pomerne veľa a využívajú ich menšie osady, podniky a zariadenia cestovného ruchu ako zdroje vody (Mistríky prameň na lúke, Mišúty a pod) Tieto vody majú agresívne účinky na betón a železo,pre pitné účely vyhovujú spravidla až po úpravách Pôdy Prevažnú časť územia tvoria typy hnedých lesných pôd. Tieto pôdy sa vyznačujú silným zvetrávaním primárnych silikátov a tvorbou ílových minerálov. Zložitá geologická stavba, zlomová tektonika a veľmi dobrá priepustnosť všetkých tektonických jednotiek oboch príkrovov aj donovalskej sekvencie (prevaha triasových vápencov a dolomitov) podmieňuje priaznivé hydrogeologické pomery. Spomínané série sú vododajnou vrstvou kolektorom významných zásob podzemnej vody. Takýmto významným zdrojom je pruh Staré Hory Motyčky Štubne Jergaly Poľnohospodárska pôda za celé katastrálne územie patrí z hľadiska úrodnosti pôd k menej produkčným. Významné je zastúpenie nízko produkčných trvalých trávnych porastov. Krajina je charakterizovaná ako horská oblasť, kde nie sú vhodné podmienky pre špeciálne kultúry. Poľnohospodárska pôda je využívaná ako pasienky pre chov oviec Klíma Katastrálne územia obce patria do chladnej klimatickej oblasti, s priemernou teplotou vzduchu v júli menej ako 16 o C, do okrsku mierne chladného s teplotou vzduchu v júli o C. Priemerná ročná teplota je 5 o C. Priemerné zrážky sú 1400 mm. K. ú. zasahuje do klimatogeografického typu horská klíma (vlhká až veľmi vlhká s malou intenzitou teplôt), do klimatogeografického subtypu chladná horská klíma (suma teplôt 10 o C a viac : , teplota v januári ,5 o C, teplota v júli 13,5 16 o C, ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt vzduchu 14,5 21 o C, ročné zrážky mm). Snehová pokrývka dní (Atlas SSR, 1980). 4

6 3.2 BIOTICKÉ ZLOŽKY Vegetácia Zachovalé lesné spoločenstvá na karbonátovom podloží (bukové a zmiešané bukové lesy, sutinové lesy, horské smrekové lesy, reliktné borovicové a smrekovcové lesy) v montánnom stupni Veľkej Fatry, ktoré sú nad umele zníženou hornou hranicou lesa vystriedané sekundárnymi hôľnymi spoločenstvami. Charakter územia sa odráža aj vo veľkej diverzite rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s chránenými druhmi. Vegetácia katastra obce Donovaly Je súčasťou ÚEV Zvolen. Územie NRBc pokračuje do okresu Ružomberok Živočíšstvo Fauna katastra je charakterizovaná spoločenstvami montánnych (horských) a alpínskych druhov, ktoré sú nie len u nás ale aj v rámci strednej Európy veľmi cenené. Doteraz územie nebolo zoologicky zvlášť spracované, poznatky o stavovcoch Nízkych Tatier zhrnul dávnejšie Štollmann (1968), o rovnokrídlom hmyze Čejchan (1988). V roku 1996 sme spolu na území katastra zistili 108 druhov vtákov, z toho 93 hniezdičov, 7 druhov zaletujúcich len za potravou a 8 permigrantov. Žije tu spolu 21 druhov ohrozených, z toho orol skalný a sokol sťahovavý sú kriticky ohrozené, čo je na tak plochu mimoriadne hodnotné územie. Zistili sme tam tiež 6 druhov plazov, z ohrozených stojí za pozornosť bohatý výskyt vretenice a výskyt užovky hladkej. Na trávnatých porastoch katastra sme zaznamenali spolu 18 druhov rovnokrídlovcov, z toho významný výskyt vzácneho a ohrozeného horského druhu 4 cm veľkého koníka pestrého (Arcyptera fusca). Napriek výskytu všetkých kategórií v kategorizácii 1-5 predstavuje územie katastra ako celok ešte zatiaľ relatívne zachovalé a variabilné prostredie pre živočíchy s množstvom hraničných biotopov. Biokoridori tu predstavujú najmä okraje lesov. Obec Bully patrí svojou skromnou osídlenosťou a primeranou architektúrou ku skvostom starého nízkotatranského osídlenia a stále vytvára vhodné podmienky pre spolužitie človeka a vzácnej fauny. Vlastná obec Donovaly s pretínajúcou komunikáciou európskeho významu je intenzívne turisticky využívaná. Indikuje to i výskyt viacerých typických urbánnych a suburbánnych druhov fauny. K týmto patria vrabce (Passer domesticus), straka (Pica pica), lastovičky a belorítky (Hirundo rustica a Delichon urbica), ale aj hniezdiče v okolí stavieb žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), trasochvost biely (Motalcilla alba) a iné Biotopy V k. ú. Donovaly vyhodnotil NAPANT najvýznamnejšie komplexy nelesných a lesných biotopov nasledovne: Hodnotné lesné biotopy Ls 4 lipovo-javorové sutinové lesy, prioritný biotop európskeho významu Ls 5.1 bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, Ls 5.2 kyslomilné bukové lesy Ls 5.3 javorovo-bukové horské lesy Ls 5.4 vápnomilné bukové lesy Ls 8 jedľové a jedľovo-smrekové lesy, biotop národného významu Hodnotné lúčne porasty A Menšie trávne spoločenstvo sa nachádza medzi miestnymi časťami Hanesy a Donovaly. B Lúčne spoločenstvá v priestore Nová hoľa Žarnovka a v lokalite Mišúty - Magura. C V listnatých lesných porastoch lemujúcich masív Novej hole a Žarnovky je prirodzene rozšírená snežienka jarná (Galanthus nivalis), nechránený druh, ktorý však podlieha smerniciam EÚ o regulácii jej zberu. V skalnatejších častiach sa vyskytuje chránený rastlinný druh jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium). D Lúčne spoločenstvá v priestore Bully - Pavlová Varštat Mistríky Polianka Charakteristika biotopov Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany: Porasty borievky obyčajnej 5130, suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae) 6210, kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte 6230*, nížinné a podhorské kosné lúky 6510, horské kosné lúky 6520, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolínneho stupňa 8160*, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8210, nesprístupnené jaskynné útvary 8310, bukové a jedľové kvetnaté lesy 9130, javorovo-bukové horské lesy 9140, vápnomilné bukové lesy 9150, lipovo-javorové sutinové lesy 9180*, horské smrekové lesy 9410, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy 91Q0. 5

7 3.3 SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Lesná vegetácia Lesy na území katastra zaberajú prevažnú časť pri celkovej výmere pôdneho fondu. Vlastníkom a hospodárom lesa sú Lesy SR š.p. Z hľadiska kategorizácie lesov majú v území dominantné postavenie lesy hospodárske. Hospodárske lesy zahŕňajú lesné porasty, ktorých prvoradou funkciou je produkcia dreva. V rámci Slovenska v tejto kategórii absolútne prevažujú rovnoveké porasty obhospodarované podrastovým hospodárskym spôsobom. Tieto porasty nevyužívajú produkčné možnosti stanovišťa a i z hľadiska ochrany prírody majú nižšiu hodnotu než porasty pôvodné. Ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa tu nenachádzajú. Ostatné plochy (cesty, sklady) zaberajú ha. Štruktúru lesnej vegetácie charakterizujú hodnotné lesné biotopy ako sú: lipovo-javorové sutinové lesy, bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, kyslomilné bukové lesy, javorovo-bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy, jedľové a jedľovo-smrekové lesy Nelesná drevinová vegetácia Nelesná drevinová vegetácia (ďalej len NDV ) sa v území vyskytuje na rôznych miestach, v mnohorakých podobách, v rozličnom druhovom zložení, v odlišných typoch a funkciách. Vyskytuje sa v základných formáciách: plošné (remízky, skupiny stromov), líniové (brehové porasty, porasty pozdĺž komunikácií), bodové (solitéry). Medzi najvýznamnejšie patria predovšetkým brehové porasty vodných tokov. Brehové porasty majú typickú trojposchodovú vertikálnu štruktúru. V miestach zásahov do brehových porastov môže byť horizontálna i vertikálna štruktúra narušená, tzn. že brehový porast nie je súvislý, je medzernatý a zmeny môže vykazovať i druhové zloženie. Brehové porasty vodných tokov bez zásahov (opevňovanie, regulácia) sú podobné. V stromovom a krovinovom poschodí sú zastúpené predovšetkým pôvodné, charakteristické dreviny vŕba krehká (Salix. Viac či menej sú v nich zastúpené aj dreviny uvedené v druhovom zložení NDV alebo dreviny charakteristické pre okolité lesné porasty. Niektoré z potokov nemajú vytvorenú líniovú brehovú vegetáciu, pretože pretekajú lesom, takže tam je brehový porast nahradený vegetáciou susedného lesného porastu. Stromoradia sa vyskytujú len výnimočne popri ceste. Skôr sa vyskytujú solitérne stromy prípadne zoskupenia stromov priestorovo podporujúce organizáciu pohybu v území, mimo zastavaného územia. Dostatočné zastúpenie NDV sme identifikovali u brehových porastov (výruby) sú zatiaľ skôr ojedinelé a nemajú zásadnejší vplyv na zmenu funkcie. Nedostatočne zastúpená NDV sa vyskytuje málo v prevažnej časti riešeného územia, kde prevládajú TTP. Pri areáli cintorína je vysadených málo drevín, opticky je však dostatočne ozelenený vďaka zalesneným svahom a kopcom v okolí Trvalé trávne porasty Trvalé trávne porasty majú rôzny charakter, ktorý je závislý od ekologických podmienok stanovišťa, od ich polohy, spôsobu a intenzity využívania resp. absencie využívania. Sú väčšinou poľnohospodársky využívané ako lúky alebo ako pasienky. Pasienky sa využívajú na rozdiel od lúk skôr extenzívnym spôsobom. Intenzívnejšie sú obhospodarované lúky, najmä lúky na pozemkoch s nižšími sklonmi Orná pôda Súvislé plochy ornej pôdy väčšej rozlohy (veľkobloky) sa v území takmer nenachádzajú. Malobloková orná pôda sa nachádza v priestore Pavlová. Maloblokové oráčiny slúžia na pestovanie rôznych poľných kultúr (napr. zemiaky, kapusta, kukurica, tekvica a pod.) pre osobnú spotrebu užívateľov Mozaikové štruktúry Z mozaikových štruktúr sme identifikovali v riešenom území len mozaiku lúk, pasienkov a NDV. Vyskytujú sa na strmších svahoch, NDV má väčšinou líniové formy a na podklade členitého reliéfu tvoria krajinársky pôsobivý prvok Vodné toky a plochy Riešené územie obec Donovaly spadá do povodia rieky Váh a Hron. Konkrétne zasahuje do podrobných povodí s hydrologickým poradím: - v povodí rieky Váh sa rozprestiera na ploche 10,25 km 2, čo predstavuje 48,2% z celkovej plochy podrobného 6

8 povodia povodie rieky Hron (od Čierneho Hrona po Slatinu) sa rozprestiera na ploche km 2, čo predstavuje % celkovej plochy podrobného povodia Hlavným recipientom v riešenom území je v povodí Váh potok Korytnica a v povodí Hron je to Starohorský potok so svojimi nemenovanými prítokmi. Hlavné toky ako aj ich prítoky sú v riešenom území neupravené, t.j. majú pôvodný tvar koryta a s ich úpravou sa neuvažuje. Orografické členenie má podstatný vplyv na odtokové pomery záujmového územia. Riešené územie spadá orograficky do Fatransko - tatranskej partie a recipienty odvádzajú povrchové vody z južnej strany hrebeňa Zvolena a Motyčskej hole a severnej strany hrebeňa Barania hlava a Kečka. Ide väčšinou o pramennú oblasť horemenovaných tokov, kde majú svahy pohorí veľký sklon a dochádza k rýchlemu odtoku povrchových vôd do údolí. Tie úseky tokov, ktoré pretekajú lesnatým území, nemajú vytvorený brehový porast a ten je nahradený drevinami z okolitého lesného porastu. Mimo lesa je ich charakter rôzny, zmeny možno vidieť najmä v blízkosti sídel, kde bol porast odstránený čiastočne. Jedinou vodnou plochou v území je vodná plocha na súkromnom pozemku pod Magurou Prvky bez vegetácie Zastavaná plocha zaberá predovšetkým priestory intravilánu a čiastočne ako ostatná plocha aj plochy pre rekreačný rozvoj a plochy dopravy. Zástavba v obci nevytvára výrazné prvky priestorového usporiadania. Absentujú plochy verejných priestranstiev okrem pešej trasy v centre obce. Výraznejšie uplatnenie odstupov zástavby v rámci priestorového usporiadania zástavby absentuje aj pri špecifických funkciách ako sú nástupné priestory občianskej vybavenosti a športovísk. V zastavaných častiach obce sa vegetácia uplatňuje vo využívaní prelúk medzi stavbami a formou líniovej zelene pri ohraničení spevnených areálových plôch a športových plôch Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) Medzi sídelné a technické prvky patria najmä obytné plochy, vybavenosť, dopravné prvky, skladové a energetické zariadenia, ktoré sa viažu zväčša na zastavané územie. Dobývacie a priemyselné objekty Dobývacie priestory a priemyselné objekty sa v území nenachádzajú. Energovody a produktovody Urbanizácia riešeného územia má charakter malého sídla kde uplatnenie líniových technických koridorov nemá opodstatnenie, preto sa v riešenom území tieto technické diela nenachádzajú. Dopravné línie a objekty Riešené územie je z hľadiska širšíchdopravných vzťahov napojené na nadradenú komunikačnú sieť cestou I/59, ktorá je súčasťou európskej cestnej siete ako ťah E 77 Poľsko Ružomberok Donovaly Banská Bystrica Šahy Maďarsko. Zároveň je obec cestou I/59z Banskej Bystrice napojená na sieť rýchlostných komunikácií a diaľnic s priamym diaľničnýmprepojením s hlavným mestom SR Bratislavou a južnými susednými štátmi.zastavaná časť obce Donovaly sa rozkladá po oboch stranách komunikácie I. triedy č. I/59. Hlavnou dopravnou komunikáciou v riešenom území obce je cesta I/59, ktorá spája rekreačnúoblasť Donovaly s Banskou Bystricou a Ružomberkom a zároveň má v intraviláne obce funkciu zbernej komunikácie. Šírkové usporiadanie väčšiny miestnych komunikácií je nevyhovujúce: Poľnohospodárske objekty Výrobné poľnohospodárske objekty sa v území nenachádzajú keďže pri pastve využívajú košiare. Lesohospodárske a vodohospodárske objekty Výrobné lesohosppdárske objekty v území nie sú. Z vodohospodárskych objektov je vo výstavbe je nádrž pod Novou hoľou na zasnežovanie a hrádzka pr e zasnežovanie v smere na Ružomberok. Obytné a administratívne plochy Zástavba v obci nevytvára výrazné prvky priestorového usporiadania. Absentujú plochy verejných priestranstiev okrem pešej trasy v centre obce. Výraznejšie uplatnenie odstupov zástavby v rámci priestorového usporiadania zástavby absentuje aj pri špecifických funkciách ako sú nástupné priestory občianskej vybavenosti a športovísk. Minimálne uplatnenie priestorového usporiadania v obci je skôr náhodného výsledku pri tvorbe uličného priestoru. Súčasťou priestorového usporiadania sú aj okrajové polohy vytvárajúce plynulý prechod z intenzívnej zástavby do voľnej krajiny a aktívne využívanie vodných tokov do organizmu obce. 7

9 Obytné plochy sú zastúpené pozemkami rodinných domov a ubytovacích objektov rekreačného charakteru v rámci celého zastavaného územia obce. Domy sú prevažne bez podpivničenia prípadne s polozapusteným suterénom. Administratívne plochy sú zastúpené iba plochou obecného úradu, pri ktorom sú čiastočne zastúpené aj zariadenia poštového úradu a zariadeniami cirkevnej správy. Sídelná vegetácia Sídelná zeleň má nesmierny vplyv na kvalitu a hygienu prostredia a na kvalitu života vôbec. Je to jediná zložka sídelnej štruktúry, ktorá dokáže skvalitňovať životné prostredie už svojou existenciou. Sídelná zeleň predstavuje plochy zelene v zastavanom území. Verejná zeleň má minimálne zastúpenie. Reprezentuje ju len plocha pred obecným úradom. Zeleň je dobre udržiavaná. Ojedinele sa verejná zeleň vyskytuje aj pri kultúrnych pamiatkach v ostatných častiach obce. Na verejnej zeleni participujú čiastočne aj predzáhradky, ktorú sú otvorené pohľadom z ulice. Vyhradená zeleň, najmä zeleň oplotených areálov. Nedostatkom tejto zelene je predovšetkým jej malá rozloha, ktorá zrejme nepokrýva požiadavky na pobyt pracovníkov resp.ubytovaných. Vzhľadom na obmedzený priestor neodporúčame pestovať v areáli viacero veľkých stromov. V areály kostola sú vysadené najmä lipy, povrch pokrýva trávnik. Je to kvalitatívne i štruktúrou vyhovujúca zeleň, ktorá svojou jednoduchosťou pôsobí upokojujúco a pozitívne. V areáli cintorína je vysadených málo drevín, opticky je však dostatočne ozelenený vďaka zalesneným svahom a kopcom v okolí. Chýba izolačná zeleň pri ceste I/59. Súkromnú zeleň reprezentujú záhrady, v ktorých je základom trávnatý porast a vysadené sú ovocné stromy. V okrasných predzáhradkách je vysadená široká škála okrasných drevín, mnohé z nich pôsobia v tejto obci cudzorodo. Za zeleň výrobných areálov možno pokladať ozelenenie zberného dvora a areálu ČOV, ktoré majú predovšetkým náletový pôvod a ne začleňujú areál do okolitej krajiny. Rekreačné, športové a kultúrno-historické objekty V obci sa nachádzajú lyžiarske areály: Pod Magurou Nová Hoľa a Široká Záhradište, pripravované zámery chcú areály technicky prepojiť tak, aby cesta I/59 netvorila prekážku pre pohyb lyžiarov a ostatných návštevníkov. Rešpektovať, pritom treba všetky požiadavky plynulej cestnej premávky a bezpečnosti lyžiarov aj chodcov. Ostatné objekty Jedná sa o objekty spojené s technickým vybavením obce a objekty zabezpečujúce prevádzkovoorganizačnú funkčnosť obce. Jedná sa o objekty premostení pri bezkolíznom doriešení peších trás a mimoúrovňové križovania dopravných trás zjazdoviek. Súčasne sa jedná aj o objekty lanoviek a s nimi spojených nosných konštrukcií. 8

10 3. 4. OCHRANA KRAJINY, VÝZNAMNÉ KRAJINÁRSKE ŠTRUKTÚRY Chránené územia prírody a krajiny 5 Väčšina katastrálneho územia Donovaly sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, v druhom stupni územnej ochrany v zmysle zákona NR SR č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vlastné územie NP Nízke Tatry s tretím stupňom územnej ochrany zasahuje juhovýchodnú časť katastrálneho územia obce Donovaly. Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m. ). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Sedlom Čertovica je rozdelené na dve časti západnú, Ďumbierske Tatry a východnú, Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca. Z geologického hľadiska je pohorie budované granitmi, kryštalickými bridlicami, ale tiež dolomitmi, vápencami i ďalšími sedimentárnymi horninami. Na vápencové komplexy sa viažu rozsiahle krasové územia ako Demänovský, Bystriansky a Ďumbiersky kras. Najdlhší jaskynný systém tvoria Demänovské jaskyne (24 km). V území sú sprístupnené 3 jaskyne - Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Bystrianska jaskyňa. Asi 90 % rozlohy územia pripadá na lesný pôdny fond (v ochrannom pásme 50 %). Kvetena je rozmanitá, s prevahou druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Horskú flóru reprezentujú druhy ako zvonček maličký, horec Clusiov, plesnivec alpínsky, stokráska Micheliho, poniklec slovenský, metluška krivoľaká, podbelica alpínska a ďalšie. Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje i zloženie fauny. Je to perspektívne územie najmä pre zachovanie veľkých cicavcov, predovšetkým medveďa, rysa a vlka. Zároveň poskytuje priaznivé podmienky pre ďalšie jestvovanie svišťa i vysadeného kamzíka vrchovského tatranského. K ďalším vysokohorským živočíchom patria aj vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Významnými hniezdičmi v území sú napríklad orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň, tetrov a ďalšie. Do k. ú. Donovaly zasahuje jediné maloplošné chránené územie, je to severný výbežok prírodnej rezervácie Štrosy. Prírodná rezervácia Štrosy Evidenčné číslo: 1065 Výmera chráneného územia: m 2 Výmera ochranného pásma: - Rok vyhlásenia: 1999 Právny predpis vyhlasujúci NP: Všeobecne záväzná vyhláška Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 15/1999 z Organizačná jednotka Štátnej ochrany prírody SR spravujúca NP: ŠOP, NAPANT Predmet ochrany: PR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany ojedinelého ostrovčekovitého výskytu kamenitých sutí v stredných polohách Slovenska ako významného ekosystému so špecifickými rastlinnými a živočíšnymi stanovišťami. Časť CHÚ leží v ochrannom pásme NAPANT. Ochranné pásmo: nevyhlásené, platné podľa 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543/2002 Z. z. Stupeň ochrany: 5. Príslušnosť do súvislej európskej sústavy chránených území: nie Príslušnosť k VCHÚ: Národný park Nízke Tatry Biotopy V k. ú. Donovaly vyhodnotil NAPANT najvýznamnejšie komplexy nelesných a lesných biotopov nasledovne: Hodnotné lesné biotopy Ls 4 lipovo-javorové sutinové lesy, prioritný biotop európskeho významu Ls 5.1 bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, Ls 5.2 kyslomilné bukové lesy Ls 5.3 javorovo-bukové horské lesy Ls 5.4 vápnomilné bukové lesy Ls 8 jedľové a jedľovo-smrekové lesy, biotop národného významu Biologicky a krajinársky hodnotné priestory 1 Predovšetkým severné časti katastra vo vrcholových polohách koridoru Motyčská hoľa Zvolen Nová hoľa. Uvedený koridor je tvorený prevažne trávnymi spoločenstvami horských lúk, ktoré zastupuje biotop národného významu Al8 hor- 9

11 ské vysokosteblové spoločenstvá na suchších a teplejších svahoch, biotop európskeho významu Lk2 horské kosné lúky (6520) a prioritný biotop európskeho významu Tr8 kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (*6230). V popísanom priestore sa nachádza aj genofondová plocha Donovaly - Zvolen. Na južných svahoch masívu Zvolena severne od osady Hanesy je v strmom svahu horská lúka, ktorá predstavuje biotop európskeho významu Tr1 suchomilné trávno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210) a biotop národného významu Lk3 mezofilné pasienky a spásané lúky. Na tejto ploche sa nachádza pramenisko. Tento významný širší koridor uzatvára genofondová plocha Donovaly borievky, kde sa nachádza najmä biotop európskeho významu Kr2 porasty borievky obyčajnej (5130). S výnimkou priľahlých zjazdových tratí a lyžiarskych vlekov tvoria uvedené priestory významný ekologický prvok v krajine. Vyskytujú sa tu mnohé významné a chránené druhy rastlín. Na tento priestor nadväzuje i genofondová plocha Donovaly nad Športhotelom, ktorá je v súčasnosti čiastočne zničená výstavbou apartmánov, no zachovala sa ľavá časť pôvodnej plochy, na ktorej evidujeme výskyt chránených druhov rastlín. Okrem malého výbežku v lokalite Nová hoľa je celý tento priestor zároveň súčasťou chráneného vtáčieho územia Veľká Fatra a územia európskeho významu Zvolen. 2 V centrálnej časti katastrálneho územia sa nachádza niekoľko plôch, ekologicky zachovalých a len málo pozmenených, významných aj z pohľadu biodiverzity územia. Sú to dve trávne spoločenstvá v časti Pavlová s prioritným biotopom európskeho významu Tr8 kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (*6230) a biotop národného významu Lk3 mezofilné pasienky a spásané lúky, okrem uvedených biotopov sa tu nachádza mokraď, pramenisko i chránený rastlinný druh. Ďalšia je genofondová plocha Donovaly pod štátnou cestou, ktorá predstavuje trávny porast s výskytom viacerých chránených druhov rastlín. Ďalším významnejším priestorom je v centrálnej časti katastra malá trávna plocha v lokalite Mišúty s formovaným biotopom európskeho významu Lk2 horské kosné lúky (6520), na ktorej sa zároveň nachádza monitorovacia plocha systému ČMS Biota na pozorovanie prirodzeného výskytu prioritného chráneného rastlinného druhu európskeho významu zvonček hrubokoreňový. 3 Samostatný významný krajinný priestor z pohľadu ochrany a zachovania sekundárnych spoločenstiev predstavujú lúky v časti Hrubý vrch s prioritným biotopom európskeho významu Tr8 kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (*6230). Zároveň sú súčasťou chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územia európskeho významu Ďumbierske Tatry. Hodnotné lúčne porasty A Menšie trávne spoločenstvo sa nachádza medzi miestnymi časťami Hanesy a Donovaly. B Lúčne spoločenstvá v priestore Nová hoľa Žarnovka a v lokalite Mišúty - Magura. C V listnatých lesných porastoch lemujúcich masív Novej hole a Žarnovky je prirodzene rozšírená snežienka jarná (Galanthus nivalis), nechránený druh, ktorý však podlieha smerniciam EÚ o regulácii jej zberu. V skalnatejších častiach sa vyskytuje chránený rastlinný druh jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium). D Lúčne spoločenstvá v priestore Bully - Pavlová Varštat Mistríky Polianka. Náučný chodník Donovaly Šachtička (Donovaly Krčahy Jelenská skala Šachtička) 11 zastávok, dĺžka 11,5 km, prevýšenie 164 m, prechod za cca 4 hod., nenáročný. Chránené územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 Najzachovalejšie časti k. ú. Donovaly boli zaradené do európskej sústavy chránených území Natura 2000 územie európskeho významu Ďumbierske Tatry a chránené vtáčie územie Nízke Tatry v južnej časti, územie európskeho významu Zvolen a chránené vtáčie územie Veľká Fatra v severnej časti. Územie európskeho významu Ďumbierske Tatry Kód územia : SKUEV0302 Rozloha : 46583,31 ha Správca územia : NAPANT Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany: lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 91E0*, vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni 4060, kosodrevina 4070*, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi 6110*, alpínske trávinnobylinné porasty na silikátovom substráte 6150, alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty 6170, suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae) 6210, kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte 6230*, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa 6430, 10

12 nížinné a podhorské kosné lúky 6510, horské kosné lúky 6520, aktívne vrchoviská 7110*, prechodné rašeliniská a trasoviská 7140, slatiny s vysokým obsahom báz 7230, silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni 8110, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa 8160*, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8210, silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8220, nesprístupnené jaskynné útvary 8310, kyslomilné bukové lesy 9110, bukové a jedľové kvetnaté lesy 9130, javorovo-bukové horské lesy 9140, vápnomilné bukové lesy 9150, lipovo-javorové sutinové lesy 9180*, horské smrekové lesy 9410, brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách 91D0*, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy 91Q0. Druhy, ktoré sú predmetom ochrany: plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), vydra riečna (Lutra lutra), fúzač alpský* (Rosalia alpina), rys ostrovid (Lynx lynx), bystruška potočná (Carabus variolosus), roháč obyčajný (Lucanus cervus), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), spriadač kostihojový* (Callimorpha quadripunctaria), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), medveď hnedý* (Ursus arctos), vlk dravý* (Canis lupus), ochyrea tatranská (Ochyraea tatrensis), korýtkovec (Scapania massalongi), kamzík vrchovský* (Rupicapra rupicapra tatrica), hraboš tatranský (Microtus tatricus), svišť vrchovský* (Marmota marmota latirostris), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia), fúzač karpatský* (Pseudogaurotina excellens), cyklámen fatranský* (Cyclamen fatrense), poniklec prostredný* (Pulsatilla subslavica), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), zvonček hrubokoreňový* (Campanula serrata), poniklec slovenský* (Pulsatilla slavica), klinček lesklý* (Dianthus nitidus), grimaldia trojtyčinková (Mannia triandra). Územie európskeho významu Zvolen Kód územia: SKUEV0198 Rozloha: 2 766,3 ha Katastrálne územia: Donovaly, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Motyčky, Staré Hory Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany: Porasty borievky obyčajnej 5130, suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae) 6210, kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte 6230*, nížinné a podhorské kosné lúky 6510, horské kosné lúky 6520, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolínneho stupňa 8160*, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8210, nesprístupnené jaskynné útvary 8310, bukové a jedľové kvetnaté lesy 9130, javorovo-bukové horské lesy 9140, vápnomilné bukové lesy 9150, lipovo-javorové sutinové lesy 9180*, horské smrekové lesy 9410, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy 91Q0. Druhy, ktoré sú predmetom ochrany: kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), fúzač alpský* (Rosalia alpina), Boros schneideri, rys ostrovid (Lynx lynx), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus, netopier obyčajný (Myotis myotis), medveď hnedý* (Ursus arctos), vlk dravý* (Canis lupus), cyklámen fatranský* (Cyclamen fatrense), zvonček hrubokoreňový* (Campanula serrata), poniklec slovenský* (Pulsatilla slavica), klinček lesklý* (Dianthus nitidus). Chránené vtáčie územie Nízke Tatry bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 189/2010 Z. z. na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskehov ýznamu a biotopov sťahovavých druhov vtákov orol skalný, tetrov hôľniak, tetrov hlucháň, ďateľ trojprstý, kuvik kapcavý, kuvik vrabčí, jariabok hôrny, bocian čierny, orla krikľavého, včelár lesný, výr skalný, ďateľ bielochrbtý, žlna sivá, ďateľ čierny, muchárik bielokrký, muchárik červenohrdlý, prepelica poľná, žltochvost lesný, strakoš sivý, lelek lesný a chriašteľ poľný. Chránené vtáčie územie Veľká Fatra s rozlohou ha bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 194/2010 Z. z. na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokol sťahovavý, orol skalný, výr skalný, tetrov hlucháň, jariabok hôrny, ďateľ trojprstý, žlna sivá, kuvik kapcavý, kuvik vrabčí, lelek lesný, sova dlhochvostá, bocian čierny, včelár lesný, žltochvost lesný, muchárik sivý, tetrov hôľniak, ďateľ bielochrbtý, ďateľ čierny, muchárik bielokrký, muchárik červenohrdlý. Chránené rastliny a živočíchy V riešenom území sa môžu vyskytovať chránené rastliny i chránené živočíchy európskeho a národného významu. 11

13 Chránené stromy V riešenom území sa nenachádzajú žiadne evidované chránené stromy. Pred kostolom na Donovaloch rastú dva pozoruhodné stromy, mohutné lipy s obvodom kmeňa 4,8 a 3,7 m. Územný systém ekologickej stability NRBC ĎUMBIERSKE NÍZKE TATRY, BIOCENTRUM NADREGIONÁLNEHO VÝZNAMU Jadrami biocentra sú na území okresu Banská Bystrica NPR Skalka a NPR Pod Latiborskou hoľou. Je súčasťou CHVÚ Nízke Tatry a ÚEV Ďumbierske Tatry. Rôznorodosti geologického substrátu, členitosti reliéfu, značnému výškovému rozpätiu až do alpínskeho vegetačného stupňa zodpovedá aj pestrosť rastlinných (kalcifilné, acidofilné druhy) a živočíšnych spoločenstiev s viacerými chránenými a endemickými druhmi. Územie NRBc siaha aj do susedných okresov. NRBc Zvolen, biocentrum nadregionálneho významu Zachovalé lesné spoločenstvá na karbonátovom podloží (bukové a zmiešané bukové lesy, sutinové lesy, horské smrekové lesy, reliktné borovicové a smrekovcové lesy) v montánnom stupni Veľkej Fatry, ktoré sú nad umele zníženou hornou hranicou lesa vystriedané sekundárnymi hôľnymi spoločenstvami. Charakter územia sa odráža aj vo veľkej diverzite rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s chránenými druhmi. Je súčasťou ÚEV Zvolen. Územie NRBc pokračuje do okresu Ružomberok. NRBk Ďumbierske Nízke Tatry Poľana, biokoridor nadregionálneho významu NRBk spája NRBc Ďumbierske Nízke Tatry siahajúce až do doliny Hrona, RBc Kupcova polianka, RBc Mukyňová- Košiare a BRBc Poľana. NRBk vedie od doliny Hrona súvislými komplexami lesa. NRBk Zvolen - Ďumbierske Nízke Tatry, biokoridor nadregionálneho významu BK spája NRBc Zvolen s NRBc Ďumbierske Nízke Tatry. Prechádza časťou hlavného chrbta Zvolena cez kótu Nová hoľa až do doliny Žarnovky. NRBk Vedie v blízkosti rekreačného areálu Donovál Prírodné zdroje ochrana lesných zdrojov V území sú zastúpené len hospodárske lesy. Predpokladané územia s ochrannými lesmi niesú evidované. ochrana vodných zdrojov Ako zdroj vody pre vodovod sú využívané pramene Pod Javorom č.1,2,3,5,6 s Q min = 4,30 l.s -1, pramene Pri vleku 1-3 s Q min = 0,90 l.s -1, pramene Mišúty 1-2 s Q min = 0,20 l.s -1 a vrt DON 2 s Q dop = 3,50 l.s -1 Ako zdroj vody pre Hanesy je využívaný prameň Hanesy s Q min = 0,01 l.s -1. ochrana prírodných liečivých zdrojov a ochrana prírodných liečivých kúpeľov V riešenom území sa prírodné liečivé zdroje a kúpele nennachádzajú ochrana pôdnych zdrojov, genofondov a nerastov V riešenom území sa ochrana týchto zdrojov nachádza hlavne v lokalitách TTP Pamiatkový fond, významné historické a krajinné štruktúry Obec leží v archeologicky nedostatočne zmapovanom kraji, ale v susedstve oblasti s výskytom banských diel a osídlenia od neskorej doby kamennej po stredovek; preto aj stavebnou činnosťou v rámci riešeného územia môže dôjsť k porušeniu doposiaľ neevidovaných archeologických nálezov či situácií. Z tohto dôvodu - Stavebník si v dostatočnom predstihu, minimálne jeden mesiac pred začiatkom zemných a stavebných prác, zabezpečí oprávnenú osobu na vykonanie výskumu, ktorou je podľa 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. AÚ SAV Nitra alebo iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnené vydanie Ministerstva kultúry SR Ekologicky významné segmenty * Koridor Motyčská hoľa Zvolen Nová hoľa. je tvorený prevažne trávnymi spoločenstvami horských lúk, ktoré zastupuje biotop národného významu, horské vysokosteblové spoločenstvá na suchších a teplejších svahoch, biotop európskeho významu, horské kosné lúky a kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte. * Ekologicky zachovalý a len málo pozmenený, významný aj z pohľadu biodiverzity územia je biotop európskeho významu v časti Pavlová. Sú tu kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte a biotop ná- 12

14 rodného významu, mezofilné pasienky a spásané lúky. * Okrem uvedených biotopov sa tu nachádza mokraď, pramenisko i chránený rastlinný druh. * Ďalšia je genofondová plocha Donovaly pod štátnou cestou, ktorá predstavuje trávny porast s výskytom viacerých chránených druhov rastlín. * Ďalším významnejším priestorom je v centrálnej časti katastra malá trávna plocha v lokalite Mišúty s formovaným biotopom európskeho významu horské kosné lúky. * Samostatný významný krajinný priestor z pohľadu ochrany a zachovania sekundárnych spoločenstiev predstavujú lúky v časti Hrubý vrch s prioritným biotopom európskeho významu,kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte. 3.5 STRESOVÉ JAVY A ZDROJE Prírodné stresové javy (geodynamické javy) Pri akejkoľvek činnosti v území treba rešpektovať svahy známe na zosuvy a ochranu terénneho krytu pred eróziami. Krasové zosuvy, vplyvy zemetrasenia a výskyt radónu nie je známy Sekundárne stresové javy a ich zdroje Kontaminácia horninového prostredia, poškodenie vegetácie(lesov)znečistenie ovzdušia exhalátmi, kontaminácia pôd a znečistenie vôd v území nie je evidované nad únosnou mierou. Zaťaženie prostredia pachom a hlukom je čiastočne v trase cesty I/59. Územie je náchylné na erózie čo je nutné rešpektovať pri vytypúvaní nových rozvojových plôch Pásma hygienickej ochrany technických objektov Z uvedených zariadení je potrebné v území rešpektovať ochranné pásmo jestvujúcej ČOV. Ochranné pásma ciest a technickej infraštruktúry sú zrejmé z ich trasovania podľa grafickej časti Prieskumov a rozborov. 4 KRAJINNOEKOLOGICKÁ SYNTÉZA 4.1 SYNTÉZA ABIOTICKÉHO KOMPLEXU Syntéza abiotického komplexu je vypracovaná na základe priemetu abiotických prvkov: reliéfu (formy reliéfu, sklony reliéfu, expozícia reliéfu), geologickej stavby územia, podzemných vôd, pôdy (pôdne typy a subtypy, pôdne druhy, pôdotvorný substrát), klímy (oslnenie reliéfu, klimatické oblasti) SYNTÉZA SÚČASNEJ KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY Syntéza súčasnej krajinnej štruktúry predstavuje priemet jej jednotlivých prvkov v riešenom území (nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty, orná pôda, mozaikové štruktúry, vodné toky a plochy, sídelné a technické prvky) TYPY KRAJINNOEKOLOGICKÝCH KOMPLEXOV Obsahom krajinno-ekologickej syntézy je tvorba, klasifikácia a charakteristika homogénnych priestorových areálov s približne rovnakými vlastnosťami sledovaných ukazovateľov. Výsledkom sú typy krajinno-ekologických komplexov (KEK), ktoré sa odlišujú od susedných homogénnych areálov (typov) inou kombináciou hodnôt. Každý typ KEK má podľa kombinácie parametrov inú vhodnosť (únosnosť pre využívanie. Homogénny obsah typov KEK predurčuje v základných rysoch ich rovnakú reakciu na zásahy človeka. Pri ďalšom spracovaní sa pre každý typ vypracuje ekologicky optimálne priestorové využívanie a navrhnú opatrenia. 13

15 5 KRAJINNOEKOLOGICKÁ INTERPRETÁCIA 5.1 ESTETICKÉ VNÍMANIE KRAJINY Pod estetickým vnímaním krajiny rozumieme hodnotenie charakteristického vzhľadu krajiny na základe interpretácie a zoskupenia prvkov súčasnej krajinnej štruktúry. Vizuálne sa hodnotí vnímateľný obraz javov a stavov krajiny: veľkosť, formy a tvary, farby, látková povaha (krajinotvorné prvky), vonkajšie členenie, rozmanitosť a bohatstvo zmien prvkov priestorové usporiadanie a kompozícia krajinnotvorných prvkov. V estetickom vnímaní krajiny sa výraznejšie uplatňujú najmä významné krajinárske štruktúry, prírodné i sídelné dominanty i ekologicky významné segmenty ENVIRONMENTÁLNE PROBLÉMY 5.2 Environmentálne problémy Environmentálne problémy pozostávajú z hodnotenia javov, ktoré ohrozujú prírodný charakter krajiny, menia alebo trvalo poškodzujú významné krajinárske a ekologické štruktúry a tiež z hodnotenia dopadu stresových javov a ich zdrojov. Všetky identifikované stresové javy a zdroje možno pokladať za environmentálne problémy, ktoré v rôznej miere ohrozujú okrem chránenej krajiny a významných krajinárskych a ekologických štruktúr aj životné prostredie človeka. Kontaminácia horninového prostredia v riešenom území predstavuje zanedbateľný problém: Sprostredkované znečisťovanie povrchovými vodami z bodových a líniových zdrojov. Znečistenie ovzdušia, zaťaženie pachom Zdroje znečistenia ovzdušia v obci sa viažu najmä na zdroje vykurovania používajúce tuhé palivá. Zaťaženie pachom z výroby sa koncentruje pri zbernom dvore s triedením odpadov a pri areáli ČOV a okolo neho. Jedná sa o priestory s minimálnou údržbou. Poloha areálu je v dostatočnej vzdialenosti od obytného územie nepovažujeme tento problém za závažný. Zaťaženie pachom z poľnohospodárskej výroby nakoľko sa jedná o prevažne o voľnú pastvu dobytka a oviec bez priameho vplyvu na obytné územia nepovažujeme tento problém za závažný. Zaťaženosť prostredia hlukom a exhalátmi Automobilová doprava na ceste I/59, ktorej intenzita sa neustále zvyšuje, pôsobí najmä v Centre I. Automobilová doprava na ostatných miestnych komunikáciách je skôr. Absencia podchodov a oplotenia cesty I/59 môže byť príčinou kolízie živočíchov s účastníkmi cestnej premávky. Znečistenie povrchových a podzemných vôd Zdrojom znečistenia vôd je obec, ktorá má vybudovanú kanalizáciu len čiastočne a odpadové vody sa nečistia. Splachy z intenzívne obhospodarovaných pozemkov najmä oráčin. Produktovody Vzdušné elektrické vedenia v obci, predovšetkým kábelové vedenia na stĺpoch sú výrazným estetickým negatívom. Vzdušné elektrické vedenia 22 kv bez nainštalovaných chráničov proti dosadaniu vtákov, najmä dravcov (stĺpy smrti). Vzdušné elektrické vedenia vo voľnej krajine. Skládky Skládky organického odpadu sa v obci nenachádzajú nakoľko zvoz z obce je realizovaný na skládku v Šalkovej. V V obci prebieha separovaný zber s triedením odpadov ktorý je umiestnený v juhozápadnej časti obce v komunálnom dvore Smetiská menšieho rozsahu sa nachádzajú ojedinele a v minimálnom rozsahu na okraji lesných porastov hlavne v osadách Buly a Polianka. Poľnohospodárska výroba Poľné hnojiská sa nevyskytujú a samotné košiare pre ovce resp. dobytok sú riešené mobilne bez stálej lokality. Veľkoblokové oráčiny sú monotónnymi plochami bez drevinovej vegetácie, v minulosti boli výraznejšie zaťažované agrochemikáliami. Zároveň sú stresovým prvkom najmä pre pohyb živočíchov, je tu absencia úkrytových, pobytových a rozmnožovacích miest. Vodné hospodárstvo V obci nie je dobudovaná verejná kanalizácia, odpadové vody v podstate sú čistené. 14

16 Zeleň v obci a v krajine Absencia vegetačnej pohľadovej i protihlukovej izolácie medzi cintorínom a cestou I/59. Orezávanie stromov, ktoré boli nevhodne vysadené a teraz zasahujú korunou do vzdušného elektrického vedenia. Poškodenie biotopov Nelesné biotopy: Zmena druhového zloženia trvalých trávnych porastov spôsobená agrochemickými úpravami porastov v minulosti. Živelné výruby brehových porastov. Vytváranie ohnísk neofytov ich zámerným pestovaním alebo nedostatočnou starostlivosťou vlastníkov o pozemky s ich výskytom. Lesné biotopy: Zmena druhového zloženia lesných porastov. Vytváranie monokultúr na úkor listnatých typov porastov, ktoré sú pre riešené územie charakteristické Problémy ohrozenia prvkov ÚSES Z prvkov ÚSES si pozornosť zasluhuje tok Hrona, ktorý bol v rámci GENEREL-u vymedzený ako biokoridor nadregionálneho významu. Na základe tejto skutočnosti je žiadúce aby sa eliminovali všetky neopodstatnené antropogénne zásahy do línie toku a brehových porastov. Akékoľvek znižovanie jeho ekologickej a environmentálnej funkcie vedie ku eliminovaniu biokoridorových funkcií. V súčasnosti najväčšími problémami tohto prvku ÚSES sú: Nedostatočná starostlivosť o brehové porasty zo strany správcu toku (absencia obnovy chýbajúcich jedincov drevinovej zložky brehového porastu. Absentujúca výchova časti porastov po úprave toku. Rozširovanie sa neofytov v bylinnej vrstve brehového porastu a na nive toku. Znečisťovanie okolia brehového porastu domovým komunálnym odpadom Problémy ohrozenia priestorovej stability územia Na stabilite územia sa podieľajú ekologicky najcennejšie prirodzené krajinné prvky ku ktorým v území patria lesy, lúky, pasienky a krovinová vegetácia. K ekologicky najmenej stabilným prvkom patria antropogénne prvky a štruktúry s nepriaznivým vplyvom na krajinu ako sú skládky odpadov, poľnohospodárskej areály, komunikačné línie, zastavané plochy atď. Súvisia to predovšetkým s absenciou priestorových štruktúr, ktoré sa podieľajú na tvorbe kostry územného systému ekologickej stability. Z týchto dôvodov je dôležité, aby sa nezvyšovala miera zastúpenia antropogénnych prvkov na úkor ekologicky cenných prirodzených krajinných prvkov. Je potrebné vzhľadom ku prírodnému charakteru územia, jeho lokalizovaniu, terénnym danostiam a odpovedajúcemu menej exploatačnému hospodárskemu využívaniu územia zachovať proporcionálnosť lúčno-pasienkovej krajiny pred krajinou oráčinovou. V lesnom hospodárstve uprednostňovať také ťažobné metódy, ktoré nebudú na úkor priestorovej stability a obnovu porastov zakladať na takých druhoch drevín, ktoré neohrozia ekologickú stabilitu lesných porastov. Ekologicky významné segmenty ochranné lesy, nie sú vytýčené lesné porasty blízke svojim zložením potenciálnej prirodzenej vegetácii lokality chránených druhov fauny prvky a štruktúry krajiny s ekostabilizačnou funkciou (NDV, TTP) Významné krajinné prvky pôvodné formy osídlenia osád. Z hľadiska krajinno-estetického negatívne pôsobiacimi prvkami sú: vzdušné elektrické vedenia monotónne pôsobiace plochy veľkoblokov TTP nevyužívané pasienky, ktoré postupne zarastajú krovinovou vegetáciou, alebo sú porastené starinou neúžitky s ruderálnou a synantropnou vegetáciou smetiská neupravené časti dvorov pri rodinných domoch zanedbané, opustené záhrady s nepokosenými trávnikmi vegetačne nekoncepčne upravené predzáhradky rodinných domov nevhodne orezané a tvarované stromy v chatovej osade. 15