Letisko V. Havla Praha. Letiská. Ing. Peter KOŠČÁK, PhD., ING PAED IGIP

Transkript

1 Letisko V. Havla Praha Letiská Ing. Peter KOŠČÁK, PhD., ING PAED IGIP

2

3 Forma výučby: prednáška, cvičenie Rozsah výučby (v hodinách): 24 P 20 / Cv 4 Počet kreditov: 8 Spôsob hodnotenia a ukončenia štúdia predmetu: zápočet, skúška Priebežné hodnotenie - zápočet: účasť na prednáškach prednášky sú povinné aktívna účasť na cvičeniach, kontrolné písomné preskúšanie 20 bodov spracovanie semestrálneho projektu 20 bodov Záverečné hodnotenie: záverečné písomné preskúšanie 30 bodov záverečné ústne preskúšanie 30 bodov

4 Druhy, typy a vybavenosť letísk Základné rozdelenie letísk, fyzikálne vlastnosti letísk a heliportov, Incheon International Airpor Soul, Kórea

5 Značenie a vybavenie letísk a heliportov Beijing Capital Airport Terminal 3

6 Letisková prevádzka za malej hodnoty dohľadnosti

7 Pohotovostné služby na letisku ZHS, ochrana letiska, biologická ochrana letiska, služba riadenia pozemných pohybov - zásady pohybu po letisku

8 Ochranné pásma letísk, prekážkové roviny a plochy

9 Harmonogram výučby predmetu Úvodná + Letiská - rozdelenie, charakteristika, prevádzka Fyzikálne charakteristiky Vzletovej a pristávacej dráhy Fyzikálne charakteristiky Rolovacej dráhy a Odbavovacích plôch P I A T O K Denné značenie letísk Svetlo-technické systémy letísk Ochranné pásma letísk a Prekážkové roviny Pohotovostné služby - ZHS, Biologická ochrana letiska, Ochrana letiska (perimetra) a Dopravný poriadok letiska Písomka 1

10 Harmonogram výučby Dopravné napojenie letísk, kapacitné možnosti a rozvoj letísk Odovzdanie semestrálnych prác P I A T O K Energetické systémy letísk Letisková prevádzka za malej hodnoty dohľadnosti - organizácia a technické zabezpečenie Helipoty a STOL PORTY Záverečný seminár a Písomné preskúšanie

11 Doporučená študijná literatúra: Koščák, P. a kol. : Riadenie prevádzky letísk, LF TUKE, 2012 Kazda, A.: Letiska desing a prevádzka, VŠD-Edis Žilina 1995, Predpis L 14 I. a II. zväzok, Airport Handling Manual Letecká informačná príručka AIP SR, Letisková priručka letiska, Rondoš, Ľ.: Kaun, M.: Letiská, ALFA ICAO - Doc 9184 Airport Planning Manual ICAO - Doc 9157 Airport Design Manual ICAO - Doc 9137 Airport Sevices Manual

12 Riadenie letovej prevádzky LETECKÁ DOPRAVA LETECKÁ DOPRAVA Letecké spoločnosti Letiskové spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) Letisko Košice-Airport Kosice, a.s Fraport AG

13

14

15

16

17

18

19 Letisko osobitne upravená inžiniersko-dopravná stavba zabezpečujúca leteckú prevádzku. Umožňuje: štart a pristátie lietadiel a vrtuľníkov, ich prijatie, rozmiestnenie, obsluhu a ošetrovanie, ochranu osôb, leteckej a zabezpečovacej techniky a materiálu.

20

21

22

23

24 Vymedzenie pojmov Letisko (Aerodrome) Vymedzená plocha na zemi alebo na vode (vrátane budov, zariadení a vybavenia) určená buď úplne, alebo sčasti na odlety, prílety a pozemné pohyby lietadiel. Heliport (Heliport) Letisko alebo stanovená plocha na konštrukcii určená úplne alebo čiastočne na prílety, odlety a pozemné pohyby vrtuľníkov. Vzletová a pristávacia dráha (Runway) Vymedzená obdĺžniková plocha na pozemnom letisku upravená na pristávanie a vzlety lietadiel.

25 Prevádzková plocha (Manoeuvring area) Časť letiska, určená na vzlety, pristátia a rolovanie lietadiel, s výnimkou odbavovacích plôch. Pohybová plocha (Movement area) Časť letiska určená na vzlety, pristátia a rolovanie lietadiel, ktorá zahŕňa prevádzkovú plochu a odbavovaciu(-e) plochu(-y). Odbavovacia plocha (Apron) Vymedzená plocha na pozemnom letisku, určená na umiestnenie lietadiel, nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, nakladanie a vykladanie pošty a nákladu, doplňovanie paliva, parkovanie alebo údržbu. Stojisko lietadla (Aircraft stand) Vymedzená plocha na odbavovacej ploche určená na státie lietadla. Značenie (Marking) Symboly alebo skupiny symbolov rozmiestnené na povrchu pohybovej plochy za účelom poskytovania leteckých informácií.

26 Rolovacia dráha (Taxiway) Vymedzená dráha na rolovanie lietadiel na pozemnom letisku určená na spojenie jednej časti letiska s druhou, zahŕňajúca tiež: rolovaciu dráhu k stojisku lietadla (Aircraft stand taxilane), čo je časť odbavovacej plochy označená ako rolovacia dráha, určená len na rolovanie k stojiskám lietadiel, rolovaciu dráhu na odbavovacej ploche (Apron taxiway) čo je časť systému rolovacích dráh umiestnených na odbavovacej ploche určených na rolovanie cez odbavovaciu plochu a rolovaciu dráhu na rýchle odbočenie (Rapid exit taxiway) čo je rolovacia dráha pripojená k vzletovej a pristávacej dráhe v ostrom uhle a navrhnutá tak, aby umožnila pristávajúcim lietadlám odbočiť pri väčších rýchlostiach ako sú tie, ktoré sa dosahujú pri iných výjazdoch na rolovacie dráhy a tým minimalizovať dobu obsadenia vzletovej a pristávacej dráhy.

27 Prístrojová dráha (Instrument runway) Jeden z nasledujúcich typov vzletovej a pristávacej dráhy určených na prevádzku lietadiel, používajúcich postupy na prístrojové priblíženie: Vzletová a pristávacia dráha na nie-presné priblíženie - prístrojová vzletová a pristávacia dráha vybavená vizuálnymi prostriedkami a nevizuálnymi prostriedkami, ktoré zabezpečujú aspoň dostatočné smerové vedenie na priame priblíženie. Vzletová a pristávacia dráha na presné priblíženie I. kategórie - prístrojová vzletová a pristávacia dráha vybavená zariadením ILS a/alebo MLS a vizuálnymi prostriedkami, ktoré umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia nie menšej ako 60 m (200 ft) a buď do dohľadnosti nie menšej ako 800 m, alebo do dráhovej dohľadnosti nie menšej ako 550 m. Vzletová a pristávacia dráha na presné priblíženie II. kategórie - prístrojová vzletová a pristávacia dráha vybavená zariadením ILS a/alebo MLS a vizuálnymi prostriedkami, ktoré umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia menšej ako 60 m (200 ft), ale nie menšej ako 30 m (100 ft) a dráhovej dohľadnosti nie menšej ako 300 m.

28 Prístrojová dráha (Instrument runway) Vzletová a pristávacia dráha na presné priblíženie III. kategórie - prístrojová vzletová a pristávacia dráha vybavená zariadením ILS a/alebo MLS s krytím ich navigačných signálov až k povrchu vzletovej a pristávacej dráhy a pozdĺž celej jej dĺžky, a ktoré: A - umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia menšej ako 30 m (100 ft) alebo bez udania výšky rozhodnutia a dráhovej dohľadnosti nie menšej ako 200 m, B - umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia menšej ako 15 m (50 ft) alebo bez udania výšky rozhodnutia a dráhovej dohľadnosti pod 200 m, ale nie menšej ako 50 m a C - umožňujú prevádzku lietadiel bez udania výšky rozhodnutia a dráhovej dohľadnosti. Ustanovenia týkajúce sa ILS a/alebo MLS sú v L 10, I. zväzok, časť I. Vizuálne prostriedky nemusia nevyhnutne zodpovedať úrovni inštalovaných nevizuálnych prostriedkov. Kritériom výberu vizuálnych prostriedkov sú podmienky, za akých má byť prevádzka lietadiel vykonávaná.

29 História Parametre letiska museli byť volené na základe výkonových a geometrických charakteristík leteckej techniky. V závislosti od meniacich sa technických parametrov leteckej techniky sa zvyšovali požiadavky na únosnosť vzletových a pristávacích dráh, ich šírku, dĺžku a ostatné fyzikálne charakteristiky a vybavenie letísk. Letiská sa museli vždy prispôsobovať. Prvé lietadlá boli ľahké, so zadným kolesom, výkon motora bol väčšinou nízky. Ako letisko pre tieto lietadlá postačovala pokosená lúka s dobrým odvodom vody.

30 Pretože prvé lietadlá boli veľmi citlivé na bočný vietor, základnou požiadavkou bola možnosť štartovať vždy proti vetru. Letisko malo väčšinou tvar štvorca alebo kruhu bez vytýčenej vzletovej a pristávacej dráhy. Dodnes sa napr. z tohto obdobia zachoval ukazovateľ smeru vetra, ktorý musí byť inštalovaný na každom letisku. Druhým vizuálnym prostriedkom z tohto obdobia je pomedzná značka. Už z názvu vyplýva, že v minulosti vymedzovala hranice letiska. Stanovovala jednoznačne, kde ešte je lúka a kde už letisko, čo veľakrát v teréne nebolo zrejmé. Poskytovala tak pilotovi leteckú informáciu.

31

32

33

34 Tesne po prvej svetovej vojne v rokoch otvorili prvé letecké spoločnosti pravidelné spojenia. V tomto období však nedošlo k podstatným zmenám vo vybavení letísk, ani v ich základnej koncepcii. Z fyzikálnych charakteristík postupne rástli najmä požiadavky na dĺžku vzletovej a pristávacej dráhy. Rastúci počet lietadiel, výcvik pilotov vojakov priamo na letiskách vyžadoval dokonalejšie dobudované zázemie, hangáre, dielne, ubytovacie objekty. Vojna pre letectvo znamenala prudký rozvoj. Rovnako sa v krátkej dobe dynamicky zmenili požiadavky na letiská. Používaná lietadlová technika vyžadovala spevnené vzletové a pristávacie dráhy. Lietadlá však boli stále pomerne citlivé na bočný vietor.

35

36 Veľké medzinárodné letiská sa preto vyznačovali komplikovaným systémom 3 6 vzletových a pristávacích dráh rôznych smerov. Tým bola zabezpečená dostatočná prevádzková využiteľnosť celého dráhového systému. Jedna zo vzletových a pristávacích dráh, najčastejšie dráha v smere prevládajúcich vetrov, bola postupne vybavovaná zabezpečovacím zariadením. Získavala tak charakter hlavnej vzletovej a pristávacej dráhy. Zároveň boli budované odbavovacie budovy, ktoré poskytovali okrem služieb vyžadovaných technológiou odbavovacieho procesu aj prvé doplnkové služby (reštaurácie, toalety, predaj duty free).

37 Ďalším významným činiteľom, ktorý podstatne ovplyvnil rozvoj letísk, bolo zavedenie dopravných lietadiel s prúdovými motormi. Prúdové lietadlá vyžadovali predovšetkým predĺženie hlavnej vzletovej a pristávacej dráhy, veľakrát spojené s jej rozšírením a zvýšením únosnosti. Prevádzka prúdových lietadiel mala dopad aj na ostatné zariadenia letiska. Jedným z nich boli systémy zásobovania leteckými pohonnými hmotami.

38 Nasadzovanie prvých veľkokapacitných širokotrupých lietadiel od roku 1970 malo dopad na riešenie terminálov. Zatiaľ čo pred ich nasadením boli na niektorých letiskách limitujúcimi prvkami kapacita vzletovej a pristávacej dráhy alebo odbavovacej plochy, po ich zavedení to boli odbavovacie budovy - nahradil kapacitou dovtedy používané 2 3 lietadlá. Zmenšil sa relatívne počet pohybov lietadiel a narástol počet prepravených cestujúcich na jeden pohyb. Nasadenie týchto lietadiel si vyžadovalo ďalšie zvýšenie únosnosti pohybových plôch, zväčšenie stojísk ale aj ďalších zmien, napr. zabezpečovacích zariadení, ktoré vyplývali z väčšej výšky kabíny a teda aj odlišného pohľadu pilota počas priblíženia a pristátia.

39

40 Otázky?