KRAJSKÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V TRENČÍNE ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA V TRENČIANSKOM KRAJI V ROKU 2003

Transkript

1 KRAJSKÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V TRENČÍNE ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA V TRENČIANSKOM KRAJI V ROKU 2003 OKTÓBER 2004

2 zákon Rámcovou právnou normou v oblasti kvality ovzdušia na Slovensku je č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Tento zákon stanovuje ciele, definície a zodpovednosť jednotlivých subjektov v oblasti monitorovania, hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia. Definuje povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania i hodnotiacich subjektov. Určuje tiež kompetencie pre ostatné subjekty ochrany ovzdušia. Jednotlivé limitné hodnoty znečistenia ovzdušia sú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia. Slovenské limitné hodnoty sú totožné s európskymi limitnými hodnotami. Hodnotenie kvality ovzdušia vyžaduje vhodné monitorovanie koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší. V súčasnosti sa v Trenčianskom kraji nachádzajú štyri monitorovacie stanice: Bystričany, Handlová, Prievidza a Trenčín. Monitorovacia stanica umiestnená v Trenčíne nie je súčasťou národnej siete monitorovania ovzdušia. Na rozdiel od ostatných troch monitorovacích staníc je táto prevádzkovaná mestom a nie SHMÚ, ako je v ostatných troch prípadoch. Hodnotenie kvality ovzdušia v regióne je obmedzené na znečisťujúce látky merané na štyroch už spomínaných monitorovacích staniciach. V našom hodnotení berieme do úvahy oxid siričitý, oxidy dusíka, tuhé znečisťujúce látky, oxid uhoľnatý a celkový organický uhlík. V roku 2003 bolo v Trenčianskom kraji prevádzkovaných 1523 stacionárnych zdrojov, z ktorých bolo 95 veľkých zdrojov (VZZO) a 1428 stredných zdrojov (SZZO). Ostatné zdroje znečisťovania, tzv. malé zdroje, nie sú v tomto prípade uvedené, pretože sa nachádzajú v kompetencii samosprávy miest a obcí, alebo spadajú pod iné rezorty. Tabuľka 1 znázorňuje prehľad počtu stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia ako aj ich prevádzkovateľov v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja v roku Tabuľka 1: Veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v Trenčianskom kraji ( 2003) Okres Počet prevádzkov. Počet prevádzkov. VZZO Počet prevádzkov. SZZO Počet zdrojov Počet VZZO Počet SZZO Bánovce n/b Ilava Myjava

3 Nové Mesto n/v Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Spolu Zdroj: NEIS Stručná charakteristika hodnotených znečisťujúcich látok: Tuhé znečisťujúce látky (TZL) Názov tuhé znečisťujúce látky sa vzťahuje na emisie širokého rozsahu vetrom unášaných častíc od prachových častíc až po najmenšie a takmer neviditeľné častice s veľkosťou 0,1 až 10 mm. Tuhé častice, ktoré predstavujú zmes látok pozostávajúcu z uhlíka, prachu a aerosólov, vznikajú v doprave hlavne pri spaľovaní nafty. Polietavý prach predstavuje sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť). Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 µm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Z tohto aspektu delíme ukazovateľ prašnosti na celkovú prašnosť (TSP), častice pod 10 µm (PM 10 ) a častice pod 2,5 µm (PM 2,5 ). Oxid siričitý (SO 2 ) Patrí k typickým a najčastejším zložkám emisií. Najväčšie množstvá vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív. Oxid siričitý je plyn, ktorý reaguje s vodnými parami za vzniku kyseliny. Jeho účinky na ľudský organizmus sa odvíjajú práve z tejto vlastnosti pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky. Navyše jeho vdychovanie spôsobuje zužovanie priedušiek. Cestná doprava sa podieľa síce len 3-6 %-mi na emisiách síry v Európe (veľká väčšina emisií stále pochádza zo spaľovania uhlia).

4 Oxidy dusíka (NO x ) Ku vzniku oxidov dusíka dochádza vždy pri zohriatí vzduchu, ktoré nastáva pri spaľovaní palív. Jeho množstvo závisí na teplote procesu - čím je teplota vyššia, tým vyššia je tvorba. V motorových vozidlách dochádza k tvorbe oxidov dusíka v dôsledku vysokého tlaku a teploty v motore, pri ktorej reaguje dusík s kyslíkom. Viac ako 90% oxidov dusíka je emitovaných vo forme oxidu dusného (NO). Vo vzduchu sa však tento plyn rýchlo mení na oxid dusičitý (NO 2 ). NO 2 sa mení na kyselinu dusičitú, ktorá sa spája so vzdušnou vlhkosťou a vedie ku vzniku tzv. kyslých dažďov, ktoré majú negatívny vplyv na organizmy a materiály. Emisie N 2 O ničia ozónovú vrstvu a predstavujú tiež tzv. skleníkový plyn spôsobujúci klimatické zmeny. Cestná doprava sa podieľa celosvetovo až 51% na emisiách oxidov dusíka. V EÚ je tento podiel takmer dve tretiny, zvyšok pochádza z výroby elektriny a tepla. V krajinách strednej a východnej Európy je to opačne. Ešte stále väčšina emisií dusíka pochádza z výroby elektriny a tepla, významným zdrojom je spaľovanie zemného plynu. Oxid uhoľnatý (CO) Oxid uhoľnatý je toxický plyn, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní a je súčasťou výfukových plynov motorových vozidiel. Je toxický preniká do krvi dýchacím traktom, viaže sa na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, ktorý stráca schopnosť prenosu kyslíka. Následkom je znížený prívod kyslíka do tkanív. Celkový organický uhlík ( C) Celkový organický uhlík je spoločný názov pre organické látky v plynnej fáze. Na emitovaní tejto základnej znečisťujúcej látky sa podieľajú najmä spaľovacie procesy, lakovne a čerpacie stanice pohonných hmôt. Množstvo emisií, ktoré boli vypustené do ovzdušia v roku 2003, zachytáva v územnom členení na jednotlivé okresy tabuľka 2. Zároveň pre porovnanie znečisťovania ovzdušia v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja v rokoch je uvedená tabuľka 3. Tabuľka 2: Emisie v Trenčianskom kraji (rok 2003)

5 TZL SO 2 NO x CO C Okres t t.km -2 t t.km -2 t t.km -2 t t.km -2 t t.km -2 Bánovce n/b 20,31 0,044 9,9 0,021 26,5 0,057 94,3 0,204 40,4 0,088 Ilava 215,3 0,600 74,8 0, ,7 2, ,8 0,944 40,8 0,114 5 Myjava 11,27 0,031 5,7 0,018 25,6 0,078 23,1 0,071 11,4 0,035 6 Nové Mesto n/v 19,01 7 0,033 11,5 0,020 51,8 0,089 52,2 0,090 24,6 0,042 Partizánske 196,9 9 0, ,0 2, ,6 0, ,2 1,645 15,8 0,053 Považská Bystrica 27,3 0, ,4 0, ,0 0, ,7 0,258 29,6 0,064 Prievidza 1503, 2 1, , 0 45, ,9 0, ,4 0, ,4 0,181 Púchov 52,6 0, ,2 0, ,3 15,905 93,4 0,249 35,2 0,094 Trenčín 111,0 0, ,4 0, ,0 0, ,6 2,450 59,8 0,089 SPOLU , , , 3 20,34 5 PRIEMER 0,36 5,553 2, Poznámka: Údaje o množstvách emisií sú v t.rok -1 Zdroj: NEIS 3798, 7 6, , ,9 4 0, ,084 2 Tabuľka 3: Emisie základných znečisť. látok v Trenčianskom kraji ( ) TZL SO 2 Okres Bánovce n/b 36,3 33,5 33,1 20, ,4 31,4 9,9211 Ilava 339,3 145,7 151,8 215,35 174,7 50,1 28,9 74,848 Myjava 10,8 14,9 14,1 11,276 11,4 11,8 10,5 5,7492 Nové Mesto n/v 20,8 23,9 28,2 19,017 14,4 22,9 19,3 11,549 Partizánske 101,8 201,9 183,7 196,99 318,3 651,3 598,2 812,95 Považská Bystrica 29,1 18,7 20,3 27, ,3 183,9 137,4 139,44 Prievidza 1184,4 1750, , , Púchov 75,9 68,9 68,5 52, ,2 189, ,21 Trenčín 149,3 139,1 121,8 110,95 228,9 198,1 185,1 169,35 Spolu 1947,7 2396,7 2161,5 2157, , , , ,02 NO x CO Okres Bánovce n/b 43,4 45,6 36,4 26,465 89,3 79,3 70,9 94,333 Ilava 763,5 1190,5 879,9 905, ,5 649,3 338,75 Myjava 33,3 30,7 29,2 25,554 32, ,3 23,134 Nové Mesto n/v 41,3 58,7 55,7 51,77 52,1 79,3 63,7 52,231 Partizánske 80,4 150,5 137,7 152, ,1 457,8 495,23 Považská Bystrica 150,2 133,3 116,1 115, ,7 91,4 119,67

6 Prievidza 5971,4 6143,2 5830,2 5964,3 1474,8 958,7 945,2 928,37 Púchov , ,03 135,8 118,6 149,5 93,42 Trenčín 1178,2 1241,7 1174,7 1410,2 2372,1 1400, ,6 Spolu 8825,7 9509,9 8800,9 9203, ,9 4414,8 3822,1 3798,738 C Okres Bánovce n/b 13,6 15,9 51,9 40,428 Ilava 24,1 31,5 42,9 40,778 Myjava 6,7 9,9 15,3 11,371 Nové Mesto n/v 13,9 25,4 28,6 24,563 Partizánske 9,8 14,5 16,9 15,838 Považská Bystrica 26, ,4 29,579 Prievidza 138,9 173,6 155,7 173,44 Púchov 89, ,191 Trenčín 71,3 72,9 68,6 59,752 Spolu 394,9 418,7 458,3 430,94 Poznámka: Údaje o množstvách emisií sú v t.rok -1 Zdroj: NEIS Tabuľka 4: Medziročné porovnanie produkcie emisií v Trenčianskom kraji ( ) TZL SO 2 NO x CO C rozdiel rokov rozdiel rokov rozdiel rokov (% nárast, pokles) 23,0 64,7 7,7-19,7 6, (% nárast, pokles) -9,8-14,0-7,5-13,4 9, (% nárast, pokles) -0,2 20,8-10,1-0,6-6,0 Poznámka: Údaje o množstvách emisií sú v t.rok -1, Zdroj: NEIS Medziročné porovnania produkcie emisií v Trenčianskom kraji (tabuľka 6) signalizujú v rokoch sústavný pokles oxidu uhoľnatého, aj keď tempo jeho znižovania sa spomaľuje (v roku ,6% pokles). Tuhé znečisťujúce látky zaznamenali s výnimkou roku 2001 (nárast o 23%) v ďalších rokoch pokles, aj keď v roku 2003 to bol nepatrný pokles o 0,2%. Vývoj produkcie emisií oxidu siričitého má v sledovanom časovom období najalarmujúcejší charakter. V roku 2001 emisie SO 2 zaznamenali nárast až o 65%, 14% pokles v roku 2002 nemal trvalý ráz a v roku 2003 sa opäť zmenil na 21% nárast.

7 U oxidov dusíka sme zaregistrovali v roku % nárast. Od roku 2002 je evidentný proces znižovania emisií NO x. Celkový organický uhlík [1] zaznamenal pokles o 6% až v roku Mapa 1 zobrazuje priestorové rozmiestnenie emisií TZL. Hodnotu 1 prekročil len okres Prievidza (1,566), okres Partizánske (0,654) a okres Ilava (0,6) dosiahli druhé maximum. V mape 2 sú znázornené merné územné emisie SO 2. 7 okresov má hodnoty nižšie ako 1, okres Partizánske dosiahol hodnotu 2,7 t/rok -1.km -2 a okres Prievidza napriek svojej najväčšej rozlohe v rámci kraja (960 km 2 ) dosiahol alarmujúcu hodnotu 45,49 t/rok -1.km -2. Merné územné emisie NO x zachytáva mapa 3. Najvyššie zastúpenie NO x za rok na 1 km 2 je v okrese Púchov (15,9) a Ilava (2,5). V produkcii CO má poprednú pozíciu v Trenčianskom kraji okres Partizánske (1,645). Ostatné okresy mali hodnoty pod 1 (mapa 4). Merné územné emisie åc sú najviac zastúpené v okrese Prievidza (0,181) a Partizánske (0,114). Nasledujúca tabuľka zobrazuje prehľad 5 najväčších znečisťovateľov v Trenčianskom kraji a ich podiel na emisiách znečisťujúcich látok (pre veľké a stredné zdroje) za rok Tabuľka 5: Päť najväčších znečisťovateľov v Trenčianskom kraji a ich podiel na znečisťovaní ovzdušia emisiami za rok 2003 TZL Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%) Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 989,98 45,9 Prievidza Novácke chemické závody, a.s., Nováky 383,19 17,8 Ilava Považská cementáreň, a.s., Ladce 123,95 5,7 Partizánske Kvartet, Partizánske 116,20 5,4 Ilava DNV-energo, Dubnica nad Váhom 79,43 3,7 Spolu 1692,75 78,5 SO 2 Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%) Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany ,50 94,5 Prievidza Handlovská energetika, s.r.o., Handlová 593,46 1,3 Partizánske Kvartet, Partizánske 523,00 1,2

8 Púchov Matador, a.s., Púchov 264,10 0,6 Prievidza HBP, a.s., Baňa Cígeľ, o.z. 242,60 0,5 Spolu ,65 98,1 NO x Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%) Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 5 669,14 61,6 Ilava Považská cementáreň, a.s., Ladce 797,34 8,7 Trenčín Cemmac, a.s., Horné Sŕnie 737,26 8 Trenčín Vetropack, s.r.o., Nemšová 530,86 5,8 Púchov Rona, a.s., Lednické Rovné 396,45 4,3 Spolu 8 131,10 88,4 CO Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%) Trenčín Cemmac, a.s., Horné Sŕnie 1 440,33 37,9 Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 565,57 14,9 Ilava Kvartet, Partizánske 275,33 7,2 Ilava Považská cementáreň, a.s., Ladce 251,72 6,6 Partizánske Pasinvest, a.s. v konk., Partizánske 129,62 3,4 Spolu 2 662,57 70 C Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%) Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 123,79 28,7 Bánovce n.b. Gabor, Bánovce nad Bebravou 24,92 5,8 Púchov Matador, a.s., Púchov 13,11 3 Púchov Continental Matador, s.r.o., Púchov 8,96 2,1 Považská Bystrica Vojus, a.s., Považská Bystrica 8,17 1,9 Spolu 178,95 41,5 Zdroj: NEIS ZÁVER Trenčiansky kraj je rozdelený do deviatich okresov, ktoré sa nepodieľajú na celkových emisiách Trenčianskeho kraja rovnomerne. Z územného začlenenia jednotlivých zdrojov vyplýva, že väčšina emisií pochádza z okresu Prievidza. V okrese sú situované veľké priemyselné zdroje, ktoré sú významnými zástupcami palivovoenergetického a chemického priemyslu na Slovensku. Tabuľka 6: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji TZL SO NO x CO Poznámka: Údaje o množstvách emisií sú v t.rok -1 Zdroj: NEIS

9 Môžeme skonštatovať, že trend vývoja emisií za obdobie rokov 1996 až 2003 má napriek určitým výkyvom klesajúcu tendenciu, najväčší pokles zaznamenali v roku 2003 v porovnaní s rokom 1996 emisie TZL (54,3%) a CO (54,1%). Najvýraznejší pokles (o 53%) do roku 2000 v porovnaní s rokom 1996 zaznamenali emisie SO 2, čo súviselo najmä s opatreniami vykonanými v SE, a.s., ENO Nováky odsírenie dvoch blokov ENO B. Samozrejme k tomuto stavu určitou mierou prispeli aj opatrenia súvisiace s plynofikáciou niektorých centrálnych tepelných zdrojov miest a niektorých obcí. Od roku 2001 však nastupuje až 65% nárast v produkcii emisií SO 2. Zvýšenie produkcie emisií SO 2 je následkom nárastu výroby elektrickej energie (z GJ v roku 2000 na GJ v roku 2001) ako aj zvyšovania sírnatosti paliva. Je nutné podotknúť, že aj hospodársky úpadok mnohých prevádzok, priemyselných podnikov a zníženie množstva produkcie prispelo do určitej miery k redukcii množstiev emitovaných znečisťujúcich látok. Na záver je potrebné zdôrazniť 3 metódy obmedzovania emisií pri zabezpečovaní ochrany ovzdušia: technické, ekonomické, legislatívne. Aby boli legislatívne opatrenia účinné, musia byť založené na najširších vedeckých poznatkoch rozličných odborov. Predpokladom však je to, že sa zabezpečí účinná kontrola a všetky ekonomické, technické a finančné prostriedky na plnenie legislatívnych opatrení. Je dôležité, aby na dobrej kvalite ovzdušia záležalo nám všetkým, aby sme svojou činnosťou prispievali nie k jej zhoršovaniu ale práve naopak.

10 ZOZNAM PRÍLOH Mapa 1: Merné územné emisie TZL v Trenčianskom kraji (2003) Mapa 2: Merné územné emisie SO 2 v Trenčianskom kraji (2003) Mapa 3: Merné územné emisie NO x v Trenčianskom kraji (2003) Mapa 4: Merné územné emisie CO v Trenčianskom kraji (2003) Mapa 5: Merné územné emisie åc v Trenčianskom kraji (2003) Graf 1: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji ( ) Graf 2: Počet ZZO v Trenčianskom kraji Graf 3: Počet VZZO v Trenčianskom kraji Graf 4: Počet SZZO v Trenčianskom kraji Graf 5: TZL v okresoch Trenčianskeho kraja ( ) Graf 6: SO2 v okresoch Trenčianskeho kraja ( ) Graf 7: NOX v okresoch Trenčianskeho kraja ( ) Graf 8: CO v okresoch Trenčianskeho kraja ( ) Graf 9: TOC v okresoch Trenčianskeho kraja ( ) ZOZNAM SKRATIEK: NEIS národný emisný inventarizačný systém TZL tuhé znečisťujúce látky SO 2 oxid siričitý NO x oxidy dusíka CO oxid uhoľnatý C celkový organický uhlík VZZO veľké zdroje znečisťovania ovzdušia SZZO stredné zdroje znečisťovania ovzdušia SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav POUŽITÁ LITERATÚRA: Normy kvality ovzdušia, súčasný stav a vyhliadky, zdroje emisií v Trenčianskom kraji, kolektív autorov, Bratislava Plán riadenia kvality ovzdušia v okrese Prievidza, I. Kučerová a kol., Údaje z NEIS databázy za roky , SHMÚ.

11 PRÍLOHY

12

13

14

15

16 *okres Prievidza kvôli vysokým hodnotám na vedľajšej osi

17 [1] C organické látky, ktoré sú v odpadových plynoch v plynnej fáze vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC total organic carbon)