Ročník Cena 35 Sk. Snímka Jaroslav Šubjak

Transkript

1 Ročník 56 4 Cena 35 Sk 2004 Snímka Jaroslav Šubjak

2 V Dve podoby návrhu zákona o poľovníctve JUDr. JAROSLAV PUŠKÁČ, predseda legislatívno-právnej komisie SPZ predvečer novej poľovníckej sezóny sa opäť, avšak s ešte väčšou naliehavosťou dostáva na program dňa príprava nového poľovníckeho zákona, ktorý by, aj keď nie v plnej miere, ale v základných princípoch zohľadňoval závery VIII. snemu Slovenského poľovníckeho zväzu. Naliehavosť vyplýva nielen z potreby mať k dispozícii funkčnú poľovnícku legislatívu, lebo tá súčasná je už vývojom dávno prekonaná, ale aj z toho, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, vypracovalo a do pripomienkového konania predložilo návrh nového zákona o poľovníctve, ktorý je v zásadnom rozpore so záujmami širokej poľovníckej verejnosti. Z oboch vyššie uvedených príčin Slovenský poľovnícky zväz zintenzívnil prípravu takej verzie nového zákona o poľovníctve, ktorá by po svojom prijatí odrážala nevyhnutné trendy ochrany prírody, krajiny a poľovníctva ako jej integrálnej súčasti a súčasne vytvárala priestor pre čo najširší okruh milovníkov prírody, ktorí chcú svojou prácou v poľovníckych združeniach a spoločnostiach prispievať k jej zveľaďovaniu. Návrh zákona o poľovníctve, vypracovaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR svojimi právno-filozofickými princípmi, z ktorých vychádza, popiera uvedené dva ciele, sledované Slovenským poľovníckym zväzom. Snaha ministerstva potichu zlikvidovať postavenie Slovenského poľovníckeho zväzu v procese usmerňovania poľovníctva na Slovensku cestou povinnosti všetkých držiteľov poľovných lístkov združovať sa v poľovníckych organizáciách registrovaných štátnou správou je jednak protiústavná a jednak priehľadná, lebo tak by z hry vypadol subjekt požívajúci autoritu nielen u svojich členov a v zahraničí, ale aj schopný obhajovať záujmy svojich členov a poľovníctva ako takého voči orgánom štátnej správy, čo môže niekomu vyhovovať. Oveľa negatívnejšie dôsledky však môže mať snaha pod pláštikom zmluvnej voľnosti urobiť z poľovníctva predmet podnikania, t. j. činnosť, ktorej kritériom je jediná kategória zisk. Vzhľadom na to, že predmetom postúpenia výkonu práva poľovníctva sú veľmi významné a ťažko obnoviteľné zložky životného prostredia, mohlo by sa stať (zdôrazňujem, mohlo, lebo aj medzi podnikateľmi je veľa kolegov-poľovníkov s aktívnym prístupom k prírode), že výsledkom podnikateľského prístupu k poľovníctvu bude likvidácia poľovnej zveri a devastácia prírody, ako sa to stalo v niektorých oblastiach Českej republiky a Bulharska. Návrh zákona o poľovníctve, ktorý má pripravený SPZ, vychádza z celkom odlišných právno-filozofických a etických princípov. V koncentrovanej podobe sa tieto princípy premietli do záverov VIII. snemu SPZ v októbri 2002 a v koncentrovanej podobe boli prezentované v našom časopise v máji minulého roku. Zákony sa však prijímajú do určitého systémovo-právneho prostredia, najmä ústavného, a prijímajú sa v procese, ktorý je vyslovene politický. A politika vždy bola a je umením možného, preto aj návrh SPZ musí rešpektovať tieto širšie súvislosti v dôsledku čoho nemôže vo všetkých ustanoveniach rešpektovať ideálne predstavy a požiadavky svojej členskej základne. Preto aj základný záver VIII. snemu SPZ ukladajúci presadzovať združenie všetkých subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva pod jednotnú poľovnícku organizáciu naráža na širšie ústavné aspekty zákazu nútiť niekoho združovať sa s cieľom realizovať svoje záujmy. Z uvedeného dôvodu je aj návrh zákona o poľovníctve z dielne SPZ pripravený alternatívne. Pritom jedna alternatíva obsahuje postavenie SPZ ako jednotnej poľovníckej organizácie zriadenej zákonom a vo svojej podstate zachováva kompetencie našej organizácie tak, že v návrhu zákona sú vymenované oblasti činnosti, ktoré doteraz SPZ plní na základe poverenia ministerstva. Pochopiteľne, našou snahou bude presadzovať prvú alternatívu a pritom legislatívne zakotviť zachovanie súčasného postavenia SPZ v procese riadenia a usmerňovania poľovníctva na Slovensku. Tak sa vytvorí východiskový priestor pre presadzovanie serióznej ochrany prírody a poľovníctva. Aj zachovanie regulovaného nájomného za výkon práva poľovníctva sa musí chápať v širších súvislostiach. Prístup SPZ k tejto otázke je podrobnejšie vysvetlený v článku Zmení novela podobu nášho poľovníctva, publikovanom v našom časopise v auguste minulého roku. Regulované nájomné vo výške 2,7-násobku súčasne platných sadzieb uvedených v zákone NR SR č. 99/1993 Z. z. považujeme za serióznu kompenzáciu obmedzenia vlastníckeho práva k poľovným pozemkom. Preto aj náš návrh zákona o poľovníctve presadzuje takýto spôsob riešenia. Zároveň však návrh počíta s tým, že vlastníci poľovných pozemkov sa s užívateľmi poľovných revírov môžu dohodnúť aj na iných sadzbách úhrady. V poľovných revíroch s prevahou poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré doteraz neboli prenajaté na účely výkonu práva poľovníctva treba rešpektovať, že takéto poľovné revíry sa budú prenajímať verejnými výberovými konaniami. Budeme však presadzovať, aby legislatívna úprava tohto procesu vytvárala transparentný mechanizmus výberu a aby jediným alebo rozhodujúcim kritériom výberu neboli financie, pretože poľovníctvo ako integrálna súčasť zveľaďovania prírodného potencionálu Slovenskej republiky, sa nedá merať v peniazoch. Návrh zákona o poľovníctve pripravený SPZ venuje osobitnú pozornosť zjednodušeniu procesu uznávania poľovných revírov. Navrhovaný mechanizmus zhromaždenia spoločných vlastníkov poľovných pozemkov (inšpirovaný skúsenosťami Maďarskej republiky, ktorý by mal rozhodovať o všetkých rozhodujúcich otázkach práva poľovníctva a jeho výkonu) by mal vyriešiť všetky rozpory v záujmoch a predstavách vlastníkov poľovných pozemkov, pred podaním toho-ktorého návrhu orgánu štátnej správy poľovníctva. Na základe toho by orgány štátnej správy konali o návrhoch, ktorými by boli všetci spoloční vlastníci poľovných pozemkov viazaní, čo by zásadne zjednodušilo a zrýchlilo proces ich administratívneho konania. Spomínaný mechanizmus zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov má ešte viacero výhod. Jednak je dostatočne transparentný, pretože vylúči nezriedkavé prípady, keď najmä drobní vlastníci poľovných pozemkov podpisovali splnomocnenia alebo iné písomnosti viacerým záujemcom o poľovný revír a jednak umožní jasne prezentovať svoje záujmy, konfrontovať ich so záujmami iných vlastníkov bez toho, aby sa narúšali termíny dané orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pre rozhodnutie. Nemenej dôležité by bolo i to, že minoritný vlastník poľovných pozemkov by mohol presadzovať svoje záujmy a mohol by modifikovať často jednostranné záujmy všetkých vlastníkov, resp. správcov poľovných pozemkov reprezentovaných najmä Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi SR, š. p. Okrem toho by tento mechanizmus veľmi výrazne posilnil postavenie obcí v procese uznávania poľovných revírov a v procese rozhodovania o ich obhospodarovaní. V odborných poľovníckych otázkach zameraných na ochranu zveri a poľovníctva návrh zákona o poľovníctve z dielne SPZ dôsledne chráni poľovnú zver, jej genofond a biotop. V neposlednej miere pritom pomôže oveľa podrobnejšia a účinnejšia úprava poľovníckej disciplíny ako aj mechanizmus postihov pre tých, ktorí nedovolene zasahovali do ochrany zveri a poľovníctva. Keďže ochrana zveri a možnosť chovateľských zásahov v nemalej miere závisí od výmery poľovných revírov, v ktorých sa vykonáva, je pochopiteľné, že návrh SPZ, podobne ako návrh ministerstva, rešpektuje osvedčené výmery ha v srnčej oblasti resp ha v jelenej oblasti. Zásadný rozdiel medzi návrhom SPZ a návrhom ministerstva je však vo výmere, ktorú musí vydokladovať žiadateľ o uznanie poľovného revíru. Návrh ministerstva predpokladá, že žiadateľ o uznanie poľovného revíru je povinný vydokladovať vlastnícky alebo obdobný vzťah k ha súvislých poľovných pozemkov. V podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku iba výnimočne je to možné splniť bez dominancie Slovenského pozemkového fondu alebo Lesov SR, š. p. Preto návrh SPZ v tomto smere prevzal doteraz platnú výmeru 500 ha. Ak som v úvode naznačil, že proces prijímania nového poľovného zákona bude nielen odborne veľmi náročný, ale aj politicky determinovaný, na záver musím pripomenúť, že politizácia tohto procesu nebola a nie je cieľom SPZ. Keďže však zákon prerokúvajú a schvaľujú poslanci NR SR, ktorí na svoje miesta boli zvolení na kandidátkach politických strán, je pochopiteľné, že práve u nich budeme hľadať podporu pri predložení a prijatí zákona. Takisto je pochopiteľné, že náš názor na poslancov a politické strany, ktoré reprezentujú, sa bude profilovať podľa ich postojov ahlasovania. Ilustračná snímka Vladimír Gálik 3

3 POĽOVNÍK v apríli CHOV, OCHRANA A STAROSTLIVOSŤ O ZVER V revíroch južných častí Slovenska má zver už dostatok zelenej potravy, no v horských a severnejšie položených oblastiach ju ešte stále treba prikrmovať, pretože tam ešte môžu byť aj zvyšky snehu. Okrem prikrmovania dopĺňame aj soľníky. Začína sa obdobie hniezdenia pernatej zveri, ktorú môžu ohrozovať niektoré dravé vtáky a iná zver. Ak ide o druhy, ktoré je dovolené likvidovať, treba pred nimi chrániť hniezda. O takomto čase sa zvykne vypaľovať starina, preto by sme mali aj prostredníctvom miestnych rozhlasov pripomenúť spoluobčanom, že je to zakázané a nebezpečné. V apríli vysievame políčka pre zver nielen v lesných revíroch, ale osvedčili sa aj v poľných. Najskôr sa však treba dohovoriť s majiteľmi pozemkov a žiadať ich o vyčlenenie menších, prípadne neobrábaných plôch, na ktorých by bolo možné vysiať plodiny vhodné pre zver. Vhodné sú aj plodiny, ktoré sa už bežne nepestujú, ale zver ich 4 ZAUJÍMAVOSTI NEMECKO DÔSLEDKY ČER- NOBYĽU. V Bavorsku, ktoré bolo Černobyľom najviac postihnutou spolkovou krajinou, vyšetrujú diviačiu zver na obsah cézia 137. Najvyššie hodnoty namerali v Bavorskom lese priemerne takmer 28 tisíc becquerelov. Diviaky, ktoré sa živia predovšetkým potravou z polí, sú všeobecne menej postihnuté ako zver, vyhľadávajúca potravu v lese. Keďže kontaminovaná zver časť cézia vyžaruje ďalej a je závislá od biologického polčasu rozpadu, vplyv na výsledky vyšetrení mal čas odstrelu. Diviačia zver bola najviac kontaminovaná v mesiacoch január a marec, v ostatných mesiacoch bola kontaminácia nepatrná. TALIANSKO PRÍRASTOK ZO obľubuje a nebude robiť škody majiteľom pozemkov na kultúrnych plodinách. Predchádzajúce suché letá výrazne znížili prírastky zveri, preto okrem kŕmnych zariadení sa musíme postarať aj o to, aby mala dostatok vody a budujeme tiež napájačky. Aby sme využili jarnú vlahu, vysádzame aj dreviny. Pravda, aj o takejto výsadbe sa musíme dohovoriť s majiteľmi pozemkov. Tam, kde to podmienky dovoľujú, možno začať s čistením a dezinfekciou kŕmnych zariadení. SLOVINSKA. Od r do r vysadili v oblasti Trentina desať medveďov hnedých dovezených zo Slovinska, pretože domácej zdecimovanej populácii už hrozilo vyhynutie. Na jar 2003 vyviedla medvedica Maja prvé dve medvieďatá, ktoré priviedla na svet v zime. Jedno z nich, akokoľvek to znie neuveriteľne, zabil orol skalný. ŠVÉDSKO ROSOMÁKY SA DE- CIMUJÚ SAMY. Vo Švédsku a Nórsku v rokoch pripevnili biológovia dvoj- až trojmesačným mláďatám rosomákov vysielačky. V tomto období bolo ohlásených 22 uhynutých mláďat. Prekvapujúca bola príčina úhynu: približne polovicu rosomákov zabili ich vlastní druhovia. ČESKO ILEGÁLNE ODSTRELY? Východy a západy a svit Slnka a Mesiaca Apríl 2004 Slnko Mesiac deň východ západ svit východ západ svit Št 1 6,20 19,14 12,53 14,16 5,09 14,54 Pia 2 6,18 19,15 12,57 15,32 5,32 14,00 So 3 6,16 19,17 13,01 16,50 5,50 13,01 Ne 4 6,14 19,18 13,04 18,09 6,07 11,59 Po 5 6,12 19,20 13,08 19,30 6,24 10,54 Ut 6 6,10 19,21 13,11 20,54 6,42 9,48 St 7 6,08 19,23 13,15 22,20 7,02 8,42 Št 8 6,06 19,24 13,18 23,47 7,27 7,40 Pia 9 6,04 19,26 13,22 8,00 8,00 So 10 6,02 19,27 13,25 1,10 8,46 7,36 Ne 11 6,00 19,29 13,29 2,21 9,45 7,25 Po 12 5,58 19,30 13,32 3,16 10,58 7,42 Ut 13 5,56 19,32 13,36 3,56 12,17 8,21 St 14 5,54 19,33 13,39 4,25 13,37 9,12 Št 15 5,52 19,34 13,43 4,47 14,55 10,07 Pia 16 5,50 19,36 13,46 5,05 16,09 11,04 So 17 5,48 19,37 13,49 5,20 17,22 12,01 Ne 18 5,46 19,39 13,53 5,35 18,33 12,58 Po 19 5,44 19,40 13,56 5,50 19,43 13,54 Ut 20 5,42 19,42 14,00 6,06 20,54 14,48 St 21 5,40 19,43 14,03 6,24 22,04 15,40 Št 22 5,39 19,45 14,06 6,47 23,13 16,26 Pia 23 5,37 19,46 14,10 7,16 16,44 So 24 5,35 19,48 14,13 7,53 0,18 16,25 Ne 25 5,33 19,49 14,16 8,40 1,15 16,35 Po 26 5,31 19,51 14,19 9,38 2,03 16,25 Ut 27 5,30 19,52 14,23 10,44 2,41 15,58 St 28 5,28 19,54 14,26 11,55 3,11 15,16 Št 29 5,26 19,55 14,29 13,09 3,35 14,26 Pia 30 5,24 19,57 14,32 14,24 3,54 13,30 V posledných rokoch sa počet rysov v Českom lese mimoriadne znížil. Predpokladá sa, že pravdepodobnou príčinou je (tak ako v iných európskych krajinách) ilegálny odstrel. Od r sa našlo 60 lebiek rysov ulovených pytliakmi. Počet rysov zastrelených pytliakmi je však pravdepodobne oveľa vyšší. SLOVINSKO ÚSPEŠNÍ HUDOB- NÍCI. V Slovinsku nie sú drevené rohy súčasťou ľudovej tradície. V r sa pokúsil Jože Setničar vyrobiť z hrčovitých koreňov a konárov rôzne formy rohov. Po mnohých nevydarených pokusoch sa mu v r podarilo vyrobiť prvý roh vlastne fanfáru porovnateľnú s trúbkou, ale bez ventilov. Jednotlivé chýbajúce tóny Setničar nahradil ďalšími, rôzne naladenými rohmi a drevený náustok sa postaral o bohatý plný tón. Do marca 1998 LOV ZVERI Podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. možno v apríli loviť morku divú (len kohúta) a sluku lesnú. Na základe výnimky MP SR č / /247 z vo všetkých poľovných revíroch možno loviť sviňu divú diviaka, lanštiaka a diviača (okrem vodiacich diviačíc) aj formou spoločných poľovačiek. Po celý rok možno loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu túlavú a straku čiernozobú. Ing. JOZEF HERZ, PhD. Snímka Jozef Ferenec Významné dni 1. apríl Medzinárodný deň vtáctva ( bola podpísaná Medzinárodná konvencia o ochrane užitočného vtáctva) 22. apríl Deň Zeme (myšlienka vznikla v r a od r sa stala medzinárodnou akciou) Apríl je Mesiacom lesov. Z pripravovaných podujatí Levické poľovnícke dni Skúšky hlasitosti malých plemien Komjatice Klubová výstava hrubosrstých stavačov KV, CAC Dolný Štál Skúšky vlôh malých plemien sa v termínoch od 17. do budú konať v Galante, Senici, Malackách, Piešťanoch, Leviciach, Trebišove a v okrese Košice-mesto Jože Setničar vyrobil a naladil 7 sopránových a 2 tenorové rohy. Potom si našiel 9 hudobníkov, ktorí naštudovali fanfáry a poľovnícke pochody pre poľovnícke rohy a predviedli ich pred obecenstvom. Jeho orchester Leseni rogisti je dnes známy aj v zahraničí. USA ODSTRELY SÚ NEVYH- NUTNÉ. Joel Sartre fotografuje medvede grizly v akcii, ide však väčšinou o cvičených medveďov chovaných v zajatí. Sú to však jediné medvede, s ktorými majú ľudia možnosť sa stretnúť. Treba za nimi vycestovať na Aljašku, kde ich žije asi 32 tisíc. Stáva sa však z nich čoraz cennejší tovar, pretože ich predávajú na výrobu rôznych suvenírov. Odborníci však proti ročnému odstrelu medveďov vôbec neprotestujú, ale pokladajú ho za nevyhnutný pre zdravie populácie.

4 Naši vábiči v Rakúsku Pri príležitosti poľovníckeho veľtrhu Die Hohe Jagd sa 8. februára 2004 uskutočnili v rakúskom Salzburgu 1. majstrovstvá vábičov jeleňov s medzinárodnou účasťou. Organizátormi boli Salzburský zväz poľovníkov z povolania ( Salzburger Berufsjägerverband ) a vydavateľstvo poľovníckeho časopisu Wild und Hund. Na majstrovstvách sa zúčastnili zástupcovia Rakúska, Nemecka, Maďarska a Slovenska. Favoritmi boli, na základe umiestnení z predchádzajúcich majstrovstiev Európy súťažiaci zastupujúci Slovensko a Maďarsko. Priateľská rivalita oboch tímov bola zrejmá už od začiatku. Zástupcovia Slovenska veľmi dobre poznali zvučné mená maďarských vábičov Pétera Fehéra, majstra Európy z r a bratov Homolyovcov Lászloa a Károlya. Aj mená našich špičkových vábičov Kaděrka, Štancel, Plánovský poskytovali záruku najvyššej kvality súťaže. Na základe vlastnej iniciatívy a so súhlasom organizátorov boli do súťaže nominovaní ďalší zástupcovia SR Ing. Kaššák, šéfredaktor relácie Halali a p. Kolník. S cieľom objektivizovať hodnotenia zostavili organizátori medzinárodnú porotu, v ktorej SR zastupoval Ing. M. Šebo. Úlohou súťažiacich bolo čo najvernejšie imitovať hlas jeleňa v nasledujúcich disciplínach: 1. Začiatok ruje hľadajúci jeleň sa približuje k rujovisku. 2. Dva rovnako silné jelene sa blížia k sebe bojová výzva v stave najvyššieho rozrušenia. 3. Koniec ruje hlavný jeleň už unavený ručí, mrnčí, mrmle, oddychuje. Pri rovnosti bodov rozhodovala disciplína Zvukový prejav jelenice, ktorým varuje jeleňa pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Vzhľadom na rozľahlosť výstavného areálu súťažiaci mohli použiť mikrofón. Na prvom mieste sa umistnil Lászlo Homolya z MR, druhú priečku obsadil Károly Homolya, takisto z MR a tretí skončil Róbert Štancel zo SR. Všetci súťažiaci bojujúci za farby Slovenskej republiky sa umiestnili v prvej desiatke. Najlepší z rakúskeho tímu sa v tvrdej konkurencii umiestnil za majstrom Európy z r Péterom Fehérom z MR na 5. mieste. Čo nám prinesú 6. majstrovstvá Európy vo vábení jeleňov, ktorých organizátorom bude MR a v r sa uskutočnia pri Balatone? Špička európskej reprezentácie Vladimír Kaděrka si v imitácii hlasu ručania jeleňa vychoval dôstojného nástupcu Róberta Štancela. Dokáže obhájiť naše dobré meno a udržať latku kvality v tejto zaujímavej disciplíne na európskej úrovni? Uvidíme v Maďarsku! Ing. MARIÁN ŠEBO Rokovalo prezídium SPZ V Liptovskom Mikuláši sa 18. a konala porada tajomníkov a pracovníkov OkO-RgO SPZ. Jedným z bodov programu bolo vyhodnotenie petičnej akcie, ktorou SPZ odmietlo návrh novely zákona o poľovníctve vypracovaný MP SR. Petičná akcia bola úspešná podpísalo ju občanov SR. Prezident SPZ p. Lipka a predseda LK SPZ p. Puškáč informovali prítomných, že SPZ pracuje na vlastnej verzii poslaneckého návrhu zákona o poľovníctve, pričom sa pri jeho príprave usiluje vyvarovať politizácii. Prioritou je ochrana zveri, prírody a zachovanie tohto kultúrneho bohatstva pre budúce generácie, a nie jeho výpredaj. O činnosti na úseku kynológie informoval predseda KR SPZ p. Štefík a predsedníčka DR SPZ p. Vančurová oboznámila prítomných s úlohami dozornej rady v najbližšom období. Zástupca MP SR p. Lajda hovoril o novele zákona č. 100/77, ktorou sa vytvorili útvary špecializovanej štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva. Ďalej informoval prítomných o sídlach prvostupňových orgánov štátnej správy t. j. obvodných lesných úradov a sídlach krajských lesných úradov. Informáciu spojil s výkladom, ktoré doterajšie okresné úrady nahradzujú úrady špecializovanej štátnej správy. V súvislosti s nájomnými zmluvami informoval aj o predlžovaní, resp. ich obnove, ktorá sa vykonáva podľa doterajšej právnej úpravy 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Oznámil tiež, že Slovenský pozemkový fond aj Lesy SR, š. p. Banská Bystrica podmieňujú podpis nájomnej zmluvy s tým, že užívateľ poľovného revíru bude rešpektovať novú právnu úpravu týkajúcu sa výšky odplaty za prenájom. Nerešpektovanie podmienky je dôvodom na zrušenie zmluvy podľa ustanovenia 16 ods. 4, písm. d. Predseda KPŽP SPZ Krajniak prezentoval pomocou datavideoprojektoru výsledky chovu a lovu raticovej zveri za posledných 10 rokov. Odstrel, ako aj jarné kmeňové stavy výrazne stúpajú Hlavným bodom rokovania prezídia SPZ, ktoré sa uskutočnilo 17. februára v Liptovskom Mikuláši, bol poslanecký návrh zákona o poľovníctve, ktorý SPZ pripravuje. Prezídium SPZ schválilo termínový kalendár streleckých podujatí na tento rok ako aj termínový kalendár kynologických podujatí, dalo oprávnenie predsedovi SK SZP koordinovať prípadné zmeny a poverilo kynologický odbor SPZ robiť podľa potreby zmeny v delegovaní hlavných rozhodcov, ktorí sa z objektívnych príčin nezúčastnili na skúškach. Prezídium menovalo R. Antala, I. Baloga, M. Dobroviča, J. Eliáša, Z. Fronca, Ing. F. Jägera, P. Krčmárika, Š. Mikulu, Ing. M. Studeniča a Ing. F. Ševca za rozhodcov na farbiarskych skúškach duričov a skúškach duričov, J. Zelenku za čakateľa pre farbiarske a lesné skúšky malých plemien, J. Zelenku a Ing. Saligu za čakateľov pre skúšky vlôh a jesenné skúšky stavačov, P. Šusteka a Ing. B. Molnára za čakateľov pre skúšky vlôh a jesenné skúšky malých plemien, M. Mišenku za čakateľa pre predbežné a individuálne hlavné skúšky farbiarov, M. Gáfrika, M. Plentu, Ing. D. Olejára, M. Kovalčíka, J. Dobšinského a J. Joliána za čakateľov pre farbiarske skúšky duričov a skúšky duričov a Š. Sisku za čakateľa pre všestranné skúšky stavačov. Prezídium SPZ ďalej schválilo podľa predložených materiálov delegovanie členov hodnotiteľskej komisie na chovateľské prehliadky poľovníckych trofejí v roku 2004, delegovanie skúšobných komisií na skúšky z poľovníctva uchádzačov o prvý poľovný lístok, delegovanie zväzového dozoru na skúšky z poľovníctva na rok 2004 a zoznam nových streleckých inštruktorov a rozhodcov, ktorí splnili podmienky kurzu v roku Zoznam nových streleckých inštruktorov a rozhodcov bude uverejnený vo Vestníku SPZ. Prezídium SPZ vzalo na vedomie kontrolu plnenia úloh z januárového zasadnutia P SPZ. Ďalej vzalo na vedomie čerpanie a preplatenie nákladov na akcie SPZ z výnosov na reklamu od poisťovne Kooperatíva, a. s., ako aj presun veľkoplošného sčítania veľkých šeliem na rok 2004, informáciu o účasti na medzinárodnej súťaži vo vábení jeleňov v Salzburgu v dňoch 8. a 9. februára t. r. a mandátnu zmluvu s poisťovňou Kooperatíva, a. s. Súčasťou rokovania bolo schválenie prerozdelenia finančných prostriedkov z dotácií MP SR na ozdravné opatrenia pre raticovú zver a zdolávacie opatrenia na zabránenie KMO u diviačej zveri za rok 2003, ďalej účasť na zasadnutí výkonného výboru FACE a pracovnom stretnutí pristupujúcich krajín k EÚ v Bruseli v dňoch marca 2004, zrušilo svoje vlastné uznesenie č. 130/99 z v časti, ktorou bol J. Ciberej poverený dozorom v PR Zádielská dolina a poverilo predsedu SK SZP A. Balčáka vykonávaním dozoru v tomto revíri. Po skončení rokovania prezídia SPZ sa konalo zasadnutie celoslovenských koordinátorov SPZ k návrhu zákona o poľovníctve. eo Porada tajomníkov a pracovníkov OkO-RgO SPZ a dosahujú hodnotu normovaných kmeňových stavov. Pri diviačej zveri je badateľný výrazný nárast početnosti populácie, výsledkom čoho je i zvýšený odstrel, ktorý za 5 rokov stúpol z 15 na 25 tis. jedincov. Počty dosahovaných medailových trofejí na základe výsledkov chovateľských prehliadok takisto zaznamenávajú pozitívny nárast. Predseda osvetovej komisie SPZ p. Číž informoval prítomných o osvetových aktivitách SPZ, ktoré sú v súčasnosti veľmi dôležité najmä smerom k nepoľovníckej verejnosti aj prostredníctvom médií. Na videozázname predstavil: výstavy z chovateľských prehliadok trofejí, Levické poľovnícke dni, budovanie svetovej expozície CIC v palárikovskom kaštieli, prezentáciu SPZ na 50. generálnom zhromaždení CIC v Helsinkách, celoslovenské kolo KMPP v Pruskom a 5. ME vo vábení jeleňov v nemeckom Lorelay. Prezident SPZ p. Lipka prezentoval aktivity SPZ členom diplomatického zboru. Daňový poradca p. Pastierik podal výklad k novým ekonomickým predpisom a zákonom. Vedúci oddelenia pre legislatívu, kontrolu a osvetu K SPZ p. Cpin podal účastníkom porady výklad k novému zneniu zákonu č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive a jeho vykonávacej vyhláške č. 555/2003 Z. z. Upozornil ich najmä na ustanovenia nového zákona, ktoré sú odlišné ako predchádzajúca právna úprava. O pripravovaných mimoriadnych núdzových opatreniach proti KMO diviačej zveri od informovali pp. Lajda, Šuba a Šebo. Informáciu o činnosti ZVEREX-u s. r. o. a možnej spolupráci s OkO-RgO SPZ v budúcom období podal p. Turza. Zoznámil prítomných so situáciou v nákupe a predaji diviny a o jej cenách, ktoré v minulej sezóne neboli vysoké ao veterinárnych podmienkach predaja diviny po vstupe do EÚ. ELENA ORAVCOVÁ 5

5 Vplyv kondície sŕn na kvalitu populácií Srnčia zver je významnou zložkou druhového zloženia poľovných oblastí strednej Európy. Z hľadiska poľovníckeho obhospodarovania sa však pri nej aplikujú rôzne prístupy. V podmienkach bežnej poľovníckej praxe je pretrvávajúcim javom, že selektívny odstrel srnčej zveri sa ešte stále vykonáva len v samčej časti populácie, pričom sa parožie považuje za hlavné alebo dokonca jediné kritérium pri odstrele. Na to, do akej miery je takáto jednostranná selekcia v skutočnosti účinná, poukazuje príklad mnohých revírov, v ktorých sa počas desaťročí uprednostňujú pri odstrele trofejovo slabšie jedince, ale zvýšené priemerné hmotnosti parožia nie sú zaznamenané. Prirodzene, aj tak sa z času na čas podarí uloviť silnejšieho srnca, no vtedy sa hovorí, že je to výsledkom správne vykonávaného selektívneho odstrelu. Skutočným meradlom kvality populácie by však nemal byť len náhodne sa vyskytujúci silný jedinec, ale rozhodovať by mali priemerné ukazovatele. 6 V poľovných revíroch, v ktorých sa darí zvyšovať úroveň trofejovej kvality srnčej zveri, to možno považovať za následok zlepšovania jej životných podmienok, ktoré je výsledkom intenzívnej poľovníckej starostlivosti v kombinácii s dostatočným a zároveň správne vykonaným odstrelom. V súčasnosti sa už potvrdilo, že kvalita srnčieho parožia je závislá od vplyvu mnohých faktorov. Z nich najdôležitejšími sú maximálne obmedzenia rušivých vplyvov dotýkajúcich sa stanovíšť srnčej zveri, priebežné selektovanie všetkých kondične slabých srncov, sŕn a srnčiat, ale takisto významnú úlohu má celoročná ponuka kvalitnej potravy. Z pokusov na nitrianskom pracovisku vyplynulo, že napr. zimné kŕmenie srnčej zveri lucernovým senom je v porovnaní aj s vysoko kvalitným lúčnym senom oveľa vhodnejšie jednak z hľadiska jeho stráviteľnosti a najmä využitia dusíkatých látok (bielkovín). Ak srnčia zver konzumuje len lúčne seno, stráca telesnú hmotnosť, čo môže viesť až k úhynu. Naproti tomu, ak je kvalitné, môže byť vhodným krmivom pre jeleniu, danieliu a muflóniu zver. Z lucernového a ďatelinového sena si totiž srnčia zver vyberá iba listové časti, ktoré je schopná využiť vo svojom tráviacom trakte. Preto sa má tento druh krmiva v kŕmidlách často meniť, lebo pri nízkom podiele lístkov v ňom je na zimné kŕmenie srnčej zveri prakticky bezcenné. Základom kvalitnej srnčej populácie sú predovšetkým kondične dobre založené srny, ktoré v priaznivých podmienkach vďaka vysokej výkonnosti svojho organizmu dokážu odchovať silné mláďatá. Pôrodná hmotnosť srnčích mláďat sa spravidla pohybuje v rozpätí od 1,2 až 2,3 kg a priemerná hmotnosť dvojičiek je približne 1,5 kg. Znamená to, že napr. pri srne vážiacej 22 kg, priemerná hmotnosť dvoch priemerných srnčiat tvorí približne 14 % jej celkovej hmotnosti. Pri jelenej zveri pôrodná hmotnosť normálne vyvinutého mláďaťa predstavuje menší podiel telesnej hmotnosti jelenice menej ako 10 %. Pre srny gravidita do konca zimy spravidla nepredstavuje veľkú záťaž. Až počas jarných mesiacov vyžaduje od materského organizmu mimoriadnu mobilizáciu živín a minerálnych látok. V priebehu posledných 8 až 10 týždňov pred kladením mláďat dochádza v maternici sŕn k intenzívnemu vývinu plodov, ktoré počas tohto krátkeho obdobia narastú viac ako štyri pätiny (85 %) z celkovej pôrodnej hmotnosti. To znamená, že za posledné dva mesiace predstavuje celkový prírastok dvoch priemerne vyvinutých plodov spolu približne 2,5 kg. Od množstva telesných rezerv, ktoré si dokážu srny vytvoriť počas gravidity, závisí do značnej miery aj úroveň neskoršej výživy srnčiat. Mimoriadna záťaž, ktorej sú srny vystavené si vyžaduje, aby celý rad ostatných fyziologických procesov v ich organizme ustúpil do pozadia. Jedným z hlavných prejavov posunu priorít v prospech zabezpečenia reprodukcie je spomalenie výmeny jarnej srsti. Preto väčšia časť gravidných a dojčiacich sŕn má na sebe rozsiahle zvyšky zimného osrstenia ešte aj potom, keď sú ostatné kusy srnčej zveri už dávno prefarbené. V tomto prípade spomalená výmena srsti však nie je známkou zhoršenej kondície alebo zdravotného stavu, ale naopak, je celkom normálnym fyziologickým javom. Pri zásobovaní potrebnými živinami je výživa plodov prvoradá. V prípade, ak živín nie je dostatok, dochádza v tele srny k potlačeniu tvorby telesných zásob pre nadchádzajúce laktačné obdobie a v prípade potreby sa môžu využívať na tento účel dokonca telesné rezervy materského organizmu. Znamená to teda, že mierny nedostatok kvalitnej potravy v pokročilom období rastu plodov nemusí hneď automaticky viesť k zníženiu hmotnosti a životaschopnosti narodených srnčiat. Môže mať však, a spravidla aj má za následok zhoršenú kondičnú prípravu srny na veľmi náročné prvé týždne laktácie. Negatívne sa to prejavuje pri výžive mláďat práve v období života, ktoré je pre ich rast do veľkej miery rozhodujúce. Výrazné kvalitatívne alebo kvantitatívne zhoršenie potravnej ponuky počas gravidity sa však už nemôže negatívne prejaviť na raste plodov a tým aj na kondícii mláďat. Týmito aspektmi sa v súčasnosti v našich experimentálnych zariadeniach v Nitre riadia pozorovania a po vyhodnotení ich výsledkov budeme čitateľov o nich informovať. V priebehu pokročilej gravidity a ešte väčšmi

6 počas laktácie sa vyžaduje osobitne intenzívna látková výmena, pri ktorej sa v organizme premieňa, transportuje a vylučuje veľké množstvo živín. Vodiace srny s dvoma srnčatami skonzumujú počas laktácie najmenej dvojnásobok potravy ako nevodiace srny. Možno teda povedať, že vysoké fyziologické výkony v skutočnosti nedosahujú srnce pri tvorbe hmoty parožia, ale srny počas náročného obdobia reprodukcie. Vlohy na intenzívnu premenu živín dôležitých pri vysokom zaťažení organizmu sú geneticky fixované a presúvajú sa zo sŕn na potomstvo a teda aj na srnce. Platí zásada, že len z dobre živených srnčiat môžu vyrásť telesne silné dospelé jedince. Vyplýva z toho úzka súvislosť medzi kvalitou sŕn a kvalitou srncov a o túto zásadu by sa mala opierať poľovnícka starostlivosť všade tam, kde je jej cieľom výrazne zlepšiť celkovú kvalitu srnčej zveri. Dr. MIROSLAV VODŇANSKÝ a Ing. MATÚŠ RAJSKÝ Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Viedeň, Nitra, Brno Medzinárodné pracovisko ekológie a výživy zveri pri VÚŽV Nitra Institut ekologie zvěře VFU Brno Snímky autori a Jozef Májsky Fyziologické výkony sŕn počas laktácie asrncov pri tvorbe parožia Zdravá, dobre živená vodiaca srna len za prvé 3 mesiace laktácie vytvorí vo svojom organizme približne 7 až 14 kg mliečnych bielkovín, 5 až 9 kg mliečneho tuku, 3 až 5 kg mliečneho cukru a 1,5 až 3 kg minerálnych látok. To všetko dostávajú srnčatá vo forme mlieka. Celkové množstvo premenených živín a minerálnych látok iba počas uvedeného obdobia (produkcia mlieka srnčej zveri trvá oveľa dlhšie) predstavuje 17 až 31 kg, čo zodpovedá telesnej hmotnosti srny alebo ju dokonca výrazne prevyšuje. V porovnaní s tým investuje silný srnec do tvorby parožia s hmotnosťou 400 g v približne rovnakom období 90 dní menej ako 0, 2 kg organickej hmoty (prevažne bielkovinových zlúčenín) a približne rovnaké množstvo minerálnych látok, pritom dokonca u tých najsilnejších srncov tvorí parožie len vzácne viac ako 2 % ich telesnej hmotnosti. 7

7 Bez lesov niet života Doc. Ing. JOZEF KONÔPKA, CSc., hosť. profesor Otázka, či ľudstvo bude žiť a užívať lesné zdroje na svoj prospech, závisí od toho, či sa zachovajú stromy a lesy a či budú človeku aj naďalej poskytovať svoje produkty. Následky straty týchto zdrojov si verejnosť dostatočne neuvedomuje, ba ani vedci ich nedokážu odhadnúť v celom rozsahu. O úbytku lesov je však dostatok údajov, aby vedci mohli navrhnúť, ako tomu predchádzať, no presné vzťahy medzi príčinou a následkom nie sú ešte celkom známe. Lesy sa v mnohých krajinách stále nemilosrdne ničia a devastujú. Ide najmä o krajiny s málo rozvinutou ekonomikou, kde ich drancuje nielen domorodé obyvateľstvo, aby získalo drevo na stavbu obydlí a kúrenie alebo pôdu na pestovanie poľnohospodárskych plodín, ale aj medzinárodné monopoly a ekonomicky vyspelé štáty. Tie doma obmedzujú ťažbu dreva a radšej ho dovážajú z rozvojových krajín, lebo to je pre ne výhodnejšie nielen z finančných dôvodov, ale najmä z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia. Tak sa prehlbuje rozpor medzi bohatým severom a chudobným juhom, čo sa potvrdilo napr. aj na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu (2002). VÝSLEDOK MNOHOROČNÉHO ZALESŇOVANIA Vďaka prezieravosti našich predchodcov sa lesy na území Slovenska zachovali a tvoria dobrý základ pre plnenie produkčných a verejnoprospešných funkcií. Pripomeňme si, že podľa dostupných záznamov najnižšia lesnatosť na Slovensku bola v r %. V tridsiatych rokoch sa zalesňovali spustnuté pôdy a výmole ako aj perimetre povodňových území. Systematické zalesňovanie zaviedol zákon č. 206/1948 Zb. a Generálny plán zveľaďovania poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva (od r. 1959). Bolo to prevažne pôdoochranné zalesňovanie, vrátane rekonštrukcie hornej hranice lesa. Posledným projektom bol Program zalesňovania pôd nevhodných na poľnohospodársku výrobu č. 550, ktorý prijala vláda SR v r Výsledkom vývoja od r je súčasný stav, keď lesnatosť v SR dosahuje 41%. Potešiteľné je i to, že sa zväčšujú porastové zásoby a z nich odvodené ťažbové možnosti (v r ,9 mil. 3, v r ,1 mil.m 3 ). Zvyšovanie významu verejnoprospešných funkcií lesov sa prejavilo v náraste výmery lesov ochranných a osobitného určenia (od r o viac ako 12 %). Nepriaznivý je zdravotný stav lesov, čo je dôsledkom synergického pôsobenia škodlivých činiteľov, najmä imisií v predchádzajúcich rokoch. Z okolitých štátov horšia situácia je len v ČR, Ukrajine a Poľsku. ŠPECIFIKÁ LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Lesné hospodárstvo má v porovnaní s inými odvetviami veľké špecifiká, ktoré sťažujú jeho pozíciu či jeho postavenie v rámci celého hospodárstva. Najvýraznejším je extrémne dlhá produkčná doba (rubný vek lesných porastov prevyšuje 100 rokov). Finančné náklady prítomnosti majú výnosovú návratnosť až v ďalekej budúcnosti. Je tu obmedzená možnosť prispôsobovať sa požiadavkám trhu na jednotlivé sortimenty dreva. Zvyšovať objem produkcie limituje rozloha lesného pôdneho fondu a jeho produkčné schopnosti. Ďalším špecifikom je všeobecná ohrozenosť produkcie prírodnými živlami a inými činiteľmi. Výrobné procesy sa realizujú prevažne pod priamymi poveternostnými vplyvmi v sťažených a premenlivých prírodných podmienkach. Najmarkantnejšie však vystupuje spoločenská požiadavka obhospodarovania lesov na vyvážené plnenie všetkých ich funkcií so zvyšujúcim sa významom plnenia verejnoprospešných. Medzi ne patrí najmä pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická, prírodoochranná, krajinnoochranná, rekreačná a liečebná funkcia lesa. NIELEN EKONOMICKÉ PRÍNOSY V lesnom hospodárstve sa okrem kapitálu veľmi významne uplatňuje prírodný výrobný faktor. Jeho hodnota v r bola mil. Sk (lesné pozemky mil. Sk a lesné porasty mil. Sk). Kapitál hmotný investičný majetok v zostatkovej hodnote tvoril len mil. Sk (z toho budovy a stavby mil. Sk, stroje a zariadenia mil. Sk). Predstavuje to len necelé 4 % z hodnoty prírodného výrobného faktora. Na hrubom domácom produkte sa lesné hospodárstvo v SR podieľa približne 0,5 %. Pracuje v ňom približne 20 tis. zamestnancov (necelé 1 % z celkového počtu obyvateľov SR). Podiel lesného hospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu hospodárstva SR je pomerne nízky. Je to preto, lebo zahrňuje iba produkciu dreva a ostatných produktov lesa. Nezapočítavajú sa sem verejnoprospešné úžitky lesa, ktoré nie sú zatiaľ predmetom trhu aj keď viacnásobne prekračujú produkčné funkcie lesov. Ak by sme ocenili verejnoprospešné funkcie trojnásobkom produkčných, zvýšil by sa hrubý domáci produkt na 2 %. Na lesnom hospodárstve sú však závislé ďalšie odvetvia drevospracujúci priemysel, (na hrubom domácom produkte participuje viac ako 7 %), vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, turistika a ďalšie odvetvia. Ani tento ekonomický prístup však dostatočne nevystihuje význam lesa a lesného hospodárstva pre spoločnosť. Ide o to, že ekologické a environmentálne funkcie nie je možné ničím nahradiť či kúpiť v zahraničí ako iný tovar. Ďalej, že okrem už uvedených ekonomických, ekologických a environmentálnych funkcií, lesy majú aj veľký sociálny a kultúrny význam. Lesy a lesníctvo tvoria jeden z hlavných pilierov trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti najmä vidieka. Sú zdrojom priamej a nepriamej zamestnanosti, vytvárajú nové pracovné miesta a príležitosti v rozmanitých hospodárskych činnostiach. Pritom drevo, hlavný doterajší produkt výrobnej činnosti lesného hospodárstva je obnoviteľná a ekologicky čistá surovina. To platí aj o ďalších výrobkoch vyprodukovaných v lesoch, pokiaľ sa zabezpečujú trvalo udržateľným spôsobom. VÝZNAM LESOV BUDE ĎALEJ RÁSŤ Lesy a lesníctvo budú mať stále väčší význam. Rozvoj hospodárstva v 21. storočí bude spočívať najmä na obnoviteľných zdrojoch, na biobázach, ktoré sa v najväčšom rozsahu uplatnia ako náhrada v petrochémii, teda chemikálií doposiaľ získavaných už v podstate z vyčerpaných a neobnoviteľných fosílnych surovín. Lesná biomasa, najmä drevo, bude mať v podstate dva odlišné spôsoby využitia. Je to využitie lesnej biomasy ako biobázy na výrobu bionafty, plastov, druhotných olejov, papiera atď. Bude sa využívať aj na energetické účely, najmä na výrobu tepla a elektrickej energie, čo by malo v podstatnej miere prispieť k zníženiu nežiaducich emitujúcich látok do ovzdušia. V nadväznosti na to sa musí lesné hospodárstvo zamerať na zvýšenie objemu biomasy. Jej produkcia by sa mala zabezpečovať okrem lesného pôdneho fondu aj na nevyužívaných, poľnohospodárskych pozemkoch. Druhým spôsobom je využitie dreva ako interiérového, resp. dekoračného prvku. To by malo byť väčším špecifikom Slovenska. Tak, ako doposiaľ, drevo sa bude využívať ako konštrukčný materiál. Aj tu pôjde nielen o jeho kvantitu, ale aj kvalitu. Významnou komoditou z hľadiska kvality života ľudstva bude voda. Osobitne to platí pre SR, ktorá leží v strede Európy, v pramennej oblasti mnohých riek. Pritom si treba uvedomiť veľký význam lesov a lesného hospodárstva z hľadiska vodnej bilancie. Ide najmä o horské lesy, ktorých vodohospodársky a protierózny účinok nemožno ničím nahradiť. Pritom vodohospodárske funkcie sa už teraz uplatňujú viac než na polovici lesov SR. Do popredia bude vystupovať tiež špecifikum lesov na Slovensku v tom, že na malom území sú veľmi pestré prírodné a porastové pomery (veľká biodiverzita) a že sa tu nachádza mnoho prírodných či prírode blízkych lesov. Viac by sme mali propagovať a predávať históriu nášho lesníctva školstva, vedy a výskumu, zariaďovania lesov atď. V tejto súvislosti treba vyvinúť úsilie, aby u nás v rámci EÚ vznikli lesnícke organizácie či inštitúcie celoeurópskeho významu. 8

8 REALITA SÚČASNOSTI Súčasné postavenie lesného hospodárstva v rámci hospodárstva SR, žiaľ, nie je adekvátne jeho významu pre spoločnosť. Príčinu vidíme v tom, že široká verejnosť nemá dosť informácií o lesoch a ich význame. Ďalej že národohospodári, ale aj vrcholové štátne a vládne orgány neberú do úvahy špecifiká tohto odvetvia. Vyplýva to napr. i zo štátneho rozpočtu na r. 2004, keď podpora pre toto odvetvie je najnižšia od r Aj preto treba zintenzívniť osvetovú činnosť a ak ani to nepomôže, musí sa zmeniť ekonomické správanie lesného hospodárstva. Znamená to, že verejnoprospešné funkcie sa, žiaľ, nebudú môcť zabezpečovať tak, ako je to žiaduce z celospoločenského hľadiska, ale len v rámci možností, ktoré štát alebo iné subjekty vytvoria tomuto odvetviu (čiže aké budú konkrétne objednávky a platby). Je to krutá realita, ale ak lesné hospodárstvo nenájde pochopenie, inej cesty niet. Príjmy za drevo nepokrývajú ani finančné náklady na pestovnú činnosť (bežné obhospodarovanie lesov). Preto sa v posledných rokoch povážlivo znižuje starostlivosť o lesy (klesajú výkony v pestovnej činnosti). Osobitne to platí pre neštátny sektor, kde je diskriminujúce nariaďovať vlastníkovi lesa, aby vynakladal vyššie náklady (nad rámec bežného obhospodarovania) alebo trpel ujmu v záujme zabezpečovania verejnoprospešných funkcií bez toho, aby sa mu to finančne kompenzovalo. Ostáva nám len veriť, že vstupom SR do EÚ sa budú aj tieto problémy riešiť a že budeme pokračovať v plnení dlhodobých strategických zámerov lesníctva na Slovensku. Červený kohút nemá svoj čas ochrany Blíži sa jar, obdobie častých požiarov v prírode. Nezaškodí pripomenúť, ako sa treba správať a čo dodržiavať, aby požiare nevznikali a aby sme svojím konaním neporušovali zákon a tým sa nevystavovali sankciám. Povinnosti právnických a podnikajúcich fyzických osôb, ako aj fyzických osôb (občanov) na úseku ochrany pred požiarmi upravuje zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Právnická, prípadne podnikajúca fyzická osoba nesmie ( 8 cit. zákona): vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu spaľovať horľavé látky (odpady z čistenia a orezávania drevín) smie len s predchádzajúcim súhlasom príslušného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru. Súhlasom na spaľovanie nie sú dotknuté iné zákony týkajúce sa ochrany životného prostredia, prípadne všeobecne záväzné nariadenia obcí. Za porušenie týchto povinností JE TO STROM... Napokon by som chcel zacitovať slová nášho krajana, významného vedca v lesníctve a ekológii, žijúceho v Kanade prof. Miroslava M. Grandtnera: Les je ekosystém, v ktorom vládne strom. Ak niet stromov, niet lesa. Je to strom, ktorý svojou dlhovekosťou, svojimi asimilačnými orgánmi a koreňovým systémom, začínajúc v inertnom geologickom substráte tvorí živú lesnú pôdu. Je to stále strom, ktorý vytvára, vďaka svojej korune filtrujúcej slnečné žiarenie, osobitnú mikroklímu a následne lesné prostredie. Toto je od základu odlišné od toho, ktoré dostaneme pri priamej superpozícii vzduchu a skál. Navyše neslobodno zabudnúť, že strom predstavuje nesmierny zdroj pre ľudstvo a má početné spôsoby využitia. Poskytuje nám zásoby nielen úžitkového a palivového dreva a papiera, ale aj potraviny, lieky, krmivo, gumy, živice, farbivá, ozdoby, tieň, ochranu proti vetru a erózii, nespočetné symboly a inšpirácie ako aj životné prostredie pre státisíce ostatných druhov, vrátane človeka. Napokon prispieva k využívaniu slnečnej energie, vyrábajúc kyslík, ale tiež k zachytávaniu a zhromažďovaniu atmosférického uhlíka čím významne vplýva na kontrolu otepľovania Zeme. Je to živá továreň, najúžasnejšia a najčistejšia na tejto planéte akú poznám. Strom by sa teda mal považovať, podľa môjho názoru, za najlepšieho priateľa človeka. Naším želaním je, aby si občania uvedomili, aký význam má les a v ňom rastúce stromy pre človeka a jeho existenciu. Aby sa zmenilo myslenie ľudí, ktorí sa často na lesy pozerajú ako na samozrejmosť. Aby si uvedomili, že lesy sú jedným z najväčších bohatstiev našej vlasti, sú jednou zo základných zložiek životného prostredia. Preto sa musia chrániť a zveľaďovať. Stále platí a bude platiť, že bez lesa niet vody a bez vody života. Prihováram sa týmito slovami aj vám, poľovníkom, pretože naše ciele a záujmy sa zhodujú alebo majú ksebe veľmi blízko. Robme preto spoločne osvetu vo verejnosti v prospech zachovania a zveľadenia lesov a v nich žijúcej poľovnej zveri. Bude to prospešné nielen pre nás, ale najmä pre budúce generácie. Snímky Vladimír Horecký a archív autora Požiare na poliach často zničia veľkú časť úrody. hrozí právnickej alebo podnikajúcej osobe pokuta do výšky korún. Fyzická osoba (občan) sa dopustí priestupku ( 61) na úseku ochrany pred požiarmi tým, že: vypaľuje porasty bylín, kríkov a stromov zakladá oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by sa mohol rozšíriť. Spaľovať horľavé látky (napr. odpad z čistenia záhradok) môže občan len za takých podmienok, ktoré zaručujú, že nemôže dôjsť k vzniku alebo rozšíreniu požiaru, pričom musí dodržať požiadavky vyplývajúce zo zákona o ochrane životného prostredia, prípadne zo všeobecne záväzných nariadení obcí. Za tento druh priestupkov môže občan dostať pokutu do výšky korún. Požiare v prírode predstavujú veľké spoločenské nebezpečenstvo a ich narastajúci počet svedčí o slabom právnom vedomí, nedbanlivosti a ľahostajnom prístupe nielen k ochrane pred požiarmi, ale aj ochrane životného prostredia. Na ilustráciu možno uviesť niekoľko štatistických čísel dokumentujúcich požiare v SR v uplynulom roku. Z ohňov založených v prírode vzniklo v roku 2003 dovedna 614 požiarov, pri ktorých jedna osoba prišla o život a jedna utrpela zranenie. Materiálna škoda dosiahla výšku korún. Pri vypaľovaní trávnatých porastov vzniklo požiarov, ktoré si vyžiadali jedenásť (!) ľudských životov a jedna osoba utrpela zranenie. Škoda bola korún. Pri spaľovaní odpadu a odpadkov vzniklo 845 požiarov so škodami vo výške korún. Dvaja ľudia prišli o život a traja utrpeli zranenie. Na skládkach odpadu vzniklo 697 požiarov so škodou korún. Jar je obdobím, ktoré vytvára veľmi priaznivé podmienky na vznik požiarov teplé, slnečné a suché počasie a dokonale preschnuté zvyšky minuloročnej vegetácie lístia, tráv a pod., to všetko môže veľmi rýchlo viesť k situácii, v ktorej sa naplno rozkikiríka červený kohút. Na jeho privolanie stačí i malá nepozornosť, napríklad odhodený cigaretový ohorok, iskra z výfuku automobilu alebo z ohniska atď. Treba na to stále pamätať pri pobyte v prírode i pri jarných prácach. Na jar treba horieť, ale iba láskou. pplk. Ing. HELENA KURUCOVÁ, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave Snímka archív hasičského a záchranného zboru 9

9 Jariabok lesný v tokovej póze. Ťažisko výskytu jariabka lesného na Slovensku je v oblasti Javorníkov, Moravsko-slovenských Beskýd, Strážovskej hornatiny, Malej a Veľkej Fatry, Vtáčnika, Oravskej Magury, Babej Hory, Piľska, Kremnických vrchov, Slovenského rudohoria, Belianskych, Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Braniska, Levočského pohoria, Čergova a Bukovských vrchov. Populácie jariabka žijú aj na Vihorlate, v Slánskych vrchoch, Malých Karpatoch, Krupinskej vrchovine, Rimavskej kotline a Záhorskej nížine. V hospodársky rozpracovaných lesných porastoch sa vytvárajú nové vhodné biotopy pre jariabka lesného, ktoré obsadzuje, preto sa jeho stavy na viacerých miestach zvyšujú. Na prahu tretieho milénia sú reálne odhady, opierajúce sa o monitoring z celého územia Slovenska v rokoch , na až hniezdiacich párov. V súčasnosti je jariabok lesný chránený Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR z r na ochranu živočíchov a v sadzobníku je ohodnotený na Sk. Jariabok lesný je palearktický druh so sibírskym typom rozšírenia. Európsky areál druhu leží medzi 40 a 70 s. š. Západná hranica rozšírenia zasahuje na severe Európy po Škandináviu, na západe po Belgicko, Nemecko a po východné Francúzsko. Južná hranica európskeho areálu zasahuje po francúzske a talianske Alpy, Balkán a Čiernu Horu, západné Bulharsko a rumunské Karpaty. HNIEZDNE PROSTREDIE A POČETNOSŤ Biotopom jariabka lesného sú ihličnaté, zmiešané i listnaté lesy v stredných a vyšších horských polohách (od 300 do m n. m). Výskyt liesky obyčajnej, vŕby rakyty, brezy plstnatej a previsnutej, jelše lepkavej a sivej, rôznych bobuľovín a stromov (jarabina vtáčia, mukyňa, baza čierna a strapcovitá) predstavuje jednu zo základných charakteristík biotopu tohto vtáčieho druhu. Optimálny biotop predstavujú stanovištia prírodných lesov v štádiu rozpadu, ako aj mozaika umelo rozpracovaných lesných porastov, kde sa striedajú všetky vekové stupne. Jariabok uprednostňuje hraničné línie medzi porastmi so zárastom pionierskych drevín (lieska obyčajná, breza previsnutá a plstnatá, jelša lepkavá, baza čierna a strapcovitá, vŕba rakyta). Jariabok lesný: kde sa cíti najlepšie O početnosti lokálnych populačných jednotiek druhu máme z nášho územia len málo údajov. V prírodných lesoch Malej a Veľkej Fatry je najvyššia hustota v smrekovo-bukovo-jedľovom lesnom vegetačnom stupni (1,1 ind./10 ha). V prírodných lesoch smrekového lesného vegetačného stupňa bola zaznamenaná početnosť 0,6 ind./10 ha a jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa 0,5 ind./10 ha. O populačných trendoch nemáme z územia Slovenska dosť údajov. Desaťročný kvantitatívny výskum v rokoch v prírodných lesoch smrekovo-bukovo-jedľového a smrekového lesného vegetačného stupňa na výskumných plochách v pohorí Veľkej Fatry preukázal veľké rozdiely v početnosti lokálnych populácií v jednotlivých rokoch. Štatisticky významným činiteľom bol charakter počasia počas hniezdenia a najmä výchovy mláďat. VÝSKYT A POČETNOSŤ V ZIME Na Slovensku je jariabok lesný stálym vtákom. Zimné obdobie prežívajú páry vo svojich trvalých stanovištiach. V Európe nie sú známe pohyby jedincov medzi stanovišťami. Kvantitatívnych údajov z územia Slovenska zo zimného obdobia je ešte menej ako z hniezdnej periódy. V prírodných lesoch jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového a smrekového vegetačného stupňa na výskumných plochách v pohorí Veľkej Fatry boli zistené nasledujúce početnosti (0,5, 0,7, resp. 0,8 ind./10 ha). Ako ukázal dlhodobý výskum na výskumných plochách v prírodných lesoch vo Veľkej Fatre v rokoch , na percento prežívania jedincov v lokálnych populačných jednotkách významne vplýva charakter počasia v zimnom období, potom v čase vodenia mláďat a početnosť predátorov. PRÍČINY OHROZENIA A OPATRENIA NA OCHRANU Keďže jariabok lesný hniezdi na zemi, lokálne populačné jednotky sú vystavené vysokému predačnému tlaku (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, pernaté dravce, krkavec čierny, sojka škriekavá). Zvýšený poľovnícky záujem sa môže negatívne prejaviť v niektorých populáciách. Nevhodné metódy pri obnove a pestovaní lesa (holorubný spôsob namiesto výberkového) majú za následok pestovanie porastov nevhodných pre jariabka lesného, v ktorých nenachádza podmienky na prežitie. Jariabok toleruje holoruby dosahujúce maximálnu plochu do 0,5 až 1,0 ha, ktoré sa blížia veľkosťou prirodzeným vývratiskám a polomom v prírodných lesoch. Aplikácia veľkoplošných holorubov je jedným z veľmi negatívnych faktorov na životné prostredie jariabka lesného (stráca sa celistvosť lesných komplexov, vhodné lesné porasty sú rozdrobené do malých plôch, ktoré nepredstavujú dostatočne veľký vhodný biotop). Aj globálne i lokálne znečistenie životného prostredia veľmi vplýva na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu jariabka a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu i hmyzích spoločenstiev). K týmto antropogénnym negatívnym faktorom sa v ostatných rokoch pridružuje ďalší negatívny prírodný činiteľ nepriaznivé Najvhodnejší biotop jariabka lesného prírodný jedľovo-smrekovo-bukový prales vo veku 200 rokov (Veľká Fatra, m n. m.). 10 Biotop jariabka lesného prírodný rozvoľnený smrekový porast. s vtrúsenou jarabinou vtáčou na hornej hranici lesa vo veku 150 rokov (Veľká Fatra, m n. m.) je takisto veľmi vhodný. Jariabok lesný obýva aj ihličnaté húštiny, ak sa v nich aspoň miestami vyskytujú listnáče, najmä lieska obyčajná a vŕba rakyta (Veľká Fatra, 850 m n. m.).

10 klimatické pomery v čase výchovy mláďat. Úspešnosť hniezdenia jariabka lesného ovplyvňuje práve chladné a vlhké počasie najmä počas júna. Tak ako celú spoločnosť, aj poľovníctvo po roku 1989 poznamenali mnohé zmeny. Dotkli sa aj PZ Čelár, v ktorom boli združení poľovníci z obcí Hostie a Jedľové Kostoľany v okrese Zlaté Moravce. Pred desiatimi rokmi sa rozhodli rozdeliť na dve samostatné združenia a začali hospodáriť v katastrálnych územiach svojich obcí. V súvislosti s územným členením do poľovných oblastí boli revíry oboch nových združení zaradené do oblasti pre chov jelenej zveri. Keď však v roku 2003 bolo treba obnoviť zmluvy, ukázalo sa, že ani jedno z oboch združení nemá dostatočnú rozlohu, akú si vyžaduje ich zatriedenie do jelenej oblasti. Členom združení neostalo iné, len uvažovať, ako vyriešiť problém, ktorý by im inak znemožnil výkon poľovného práva na pôde otcov a dedov. Vlani začiatkom novembra sa zišli poverení členovia výborov obidvoch združení a uvážili ďalší postup. Bolo možné jediné riešenie zlúčiť sa. A tak sa 21. decembra 2003 konala zlučovacia členská schôdza, ktorá sa rozhodla vytvoriť Poľovnícke združenie Čelár-Lom, Hostie, Jedľové Kostoľany. Staronové PZ má teraz revír s výmerou ha a 42 členov. Zlúčenie sa odohralo bez problémov, pretože všetkým členom ide o spoločný cieľ o rozvoj poľovníctva. Potvrdila to napokon aj diskusia ROZUMNE HOSPODÁRIŤ V LESOCH Nevhodné časovo-priestorové lokalizovanie lesohospodárskej činnosti v lesných porastoch sa môže prejaviť v nižšom percente úspešnosti hniezdenia jednotlivých párov. Lesohospodársku činnosť (výchova a obnova porastov) treba zosúladiť s denným rytmom aktivity, resp. s ročnym cyklom. Na jar (apríl-jún) sa musia citlivo vykonávať v porastoch výchovné zásahy alebo ich vylúčiť. Treba zvážiť aj možnosť celoročnej ochrany jariabka lesného. V pohoriach s výskytom lokálnych populačných jednotiek jariabka lesného treba zabezpečiť celistvosť vhodných biotopov. V lesných porastoch uprednostňovať (v závislosti od prírodných pomerov stanovišťa) výberkový alebo aspoň podrastový spôsob hospodárenia, ktorým sa dosahuje vhodná vekovo-priestorová štruktúra lesa, vyhovujúca špecifickým ekologickým nárokom jariabka lesného. V najvyššej možnej miere treba podporovať v porastoch prirodzenú obnovu lesa. Pri výchovných zásahoch v húštinách, žŕďkovinách a žrďovinách ponechať tzv. burinné dreviny (lieska obyčajná, jarabina vtáčia, mukyňa, vŕba rakyta, breza plstnatá a previsnutá, jelša lepkavá a sivá, baza čierna a strapcovitá), ktoré sú potravnou bázou jariabka lesného. Lesohospodárske zásahy v lesných porastoch, v ktorých sa vyskytujú páriky vodiace mláďatá, by mali byť vylúčené počas mesiacov máj-jún, resp. aspoň minimalizované a vhodne zosúladené s dennou aktivitou. Akékoľvek ľudské aktivity (turistika, cykloturistika, bežecké lyžovanie) v oblastiach výskytu tohto vtáčieho druhu tiež treba limitovať so zreteľom na jeho denný a ročný cyklus aktivity. Potrebný je aj celoročný monitoring a na únosnej miere udržovanie populácií predátorov jariabka lesného, ktorých negatívny vplyv na prežívanie lokálnych populačných jednotiek je známy (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, medveď hnedý, sojka škriekavá, krkavec čierny). Veľmi dôležitou úlohou zostáva znižovanie imisnej záťaže lesných porastov, aby sme zachovali životné prostredie jariabka lesného na čo možno najväčšom území Slovenska. MIROSLAV SANIGA, CSc. Ústav ekológie lesa SAV Čas zmien na zlučovacej členskej schôdzi. Predseda zlúčeného PZ JUDr. Ján Jonis hovoril o veľkých možnostiach práce s mládežou, ktorú treba viesť k vzťahu k prírode. Napokon majú na čo nadviazať, pretože už teraz tu pôsobí niekoľko KMPP a majú skúsenosti aj s organizovaním ich okresných súťaží. Podľa názoru člena výboru Emila Šabu, všetci členovia budú sa musieť celoročne starať o prípravu krmiva pre zver a budovanie poľovníckych zariadení. Tajomník PZ Ing. Ján Sekereš spolu s kynologickým referentom Ing. Erikom Kadlecom sa zamýšľali nad náročnou úlohou, ktorú predstavuje chov dostatočného počtu poľovne upotrebiteľných psov bez ktorých dochádza k stratám na divine. Už tohto roku by PZ malo zakúpiť a vycvičiť aspoň jedného farbiara a duriča. Poľovnícky hospodár Vladimír Haspra pripomenul, že k doterajším kŕmidlám a soľníkom budú musieť pribudnúť ďalšie a čaká ich aj čistenie chodníkov. Osobitne však treba myslieť na prikrmovanie malej zveri, ktorej stavy sa v posledných rokoch zvýšili. To všetkých členov nielen teší, ale aj zaväzuje starať sa o ňu. V okolí Jedľových Kostolian je v súčasnosti, napriek tomu, že sa tu nachádza veľa predátorov, osobitne diviačej zveri, množstvo bažantov a zajacov. Sú v mimoriadne dobrej kondícii, lebo sa im darí aj napriek ťažším prírodným podmienkam, v akých dokážu prežiť len veľmi odolné jedince. Strelecký referent Eduard Fejfar ml. hovoril o potrebe zlepšiť streleckú prípravu členov. Pretože sa ani v jednej časti združenia nepoľuje na malú zver, cvičné streľby na asfaltové terče sú na slabšej úrovni. Dôkladnejšiu prípravu si vyžaduje aj Drahošov memoriál, ktorý každoročne usporadúva susedné PZ v Obyciach. Členovia dozornej rady Dušan Kazimír, Marián Komár a Ján Šútor vyslovili optimistický názor: nielenže sa zväčšil revír, ale zdvojnásobil sa i počet členov (na snímkach členovia zlúčeného PZ), teda i práca združenia sa musí skvalitniť. Podľa slov člena PZ Radoslava Krnáča bude dôležité, aby všetci spoločne tvorili dobrý kolektív, ktorý dokáže splniť každú úlohu. Pravda, na to bude každý potrebovať aj porozumenie svojej rodiny. Poľovníci však nechcú zanedbať ani spoločenské povinnosti voči ostatným ob- Jariabok lesný sa často zdržuje na lieskach, kde konzumuje jahňady. čanom. Finančný hospodár Vladimír Kazimír a člen výboru Július Beňo informovali o príprave prvého spoločného plesu, ktorý sa konal v Jedľových Kostoľanoch. V priebehu roka sa bude PZ podieľať na organizovaní Obecného dňa v Jedľových Kostoľanoch, ktorý býva spojený so súťažou hasičských zborov z okolitých obcí a s poľovníckou zábavou. Na prelome mesiacov august a september zase rátajú v spolupráci so starostom obce Jedľové Kostoľany Jozefom Ďuriačom s organizáciou Poľovníckeho dňa. Predseda PZ JUDr. Ján Jonis pripomenul, že aj v minulosti sa niektorým členom podarili pekné a zaujímavé úlovky napríklad Eduard Fejar st. ulovil diviaka s trofejou ohodnotenou 135, 35 b. CIC. V závere zlučovacej členskej schôdze tajomník OkO SPZ Zlaté Moravce Ing. Ctibor Határ konštatoval, že bola vzorne pripravená, o čom svedčila aj stopercentná účasť členov. Starosta obce Hostie Michal Godina napokon všetkým členom PZ zaželal veľa úspechov a vytrvalosti pri zveľaďovaní revíru. Zlúčenie, ku ktorému došlo z nevyhnutnosti je síce obdobím zmien, ale iste bude prínosom pre rozvoj poľovníctva nielen v Hostiach a Jedľových Kostoľanoch, ale v celom regióne. Ing. VILIAM DRIENOVSKÝ 11

11 Kalendár streleckých podujatí na r Okresné, regionálne majstrovstvá SPZ dátum OkO, RgO, SPZ disciplíny miesto Detva M-300 Zvolen-Sielnica Komárno M-300 ROYAL ŠK Kománo Levice M-300 Želiezovce Topoľčany B Ludanice Vranov n/topľou OS, B Zámutov Prievidza M-300 Bojnice Topoľčany M-300, OS Topoľčany Piešťany B, OS Borovce Trenčín B Trenčín Senec B Most pri Brat Stará Ľubovňa M-300 Novoľub. kúpele Vranov nad Topľ. M-300 Zámutov Rožňava M-300 Strelnica RgO Rožňava Piešťany M-300 Trnava-Štrky Trnava M-300, B, OS Trnava-Štrky Levice OS, B Želiezovce 9. 5 Nové Zámky OS, B Šurany 9. 5 Senica nad Myjavou M-300 Čáčov Stropkov OS Stropkov Trebišov M-300, B Brehovo Zlaté Moravce B Obyce Banská Bystrica M-300, OS Priechod Bratislava M-300 Hermes Devín Galanta B Dudváh Abrahám Nitra OS Pod Lupkou Partizánske M-300, B Partizánske Skalica M-300 Holíč Šaľa M-300 Šaľa Malacky B miesto bude určené dodatočne Martin M-300, OS Kláštor p/znievom Žiar n/hronom M-300, OS Drieňová Poprad M-300 Grébpark Považská Bystrica M-300 Domaniža Bardejov M-300 Sveržov Humenné M-300, OS Lackovce Komárno B Iža Lučenec M-300 Lučenec-Ľadovo Michalovce M-300, OS Topoľany Nové Zámky M-300 Palárikovo Trenčín M-300 Stará Turá Sobrance M-300, OS Ruskovce Bratislava B Stupava Krupina M-300 Pod Okrúhlou hor Senec B Ivanka pri Dunaji Pezinok M-300, B Vištuk Košice-mesto, Košice vidiek M-300, OS, B Nižná Hutka Lučenec OS, B Lučenec-Ľadovo Rim. Sobota M-300, OS Tomášovo Senica nad Myjavou OS, B Čáčov Trenčín OS Nová Lehota Šaľa B Agačáreň Veča D. Kubín, Tvrdošín, Námestovo OS, B Mútne Brezno M-300 Pohorelá Malacky M-300 ŠSK Malacky Prešov OS, B Cemjata Skalica OS, B Skalica Lipt. Mikuláš, Ružomberok M-300, OS, B SLŠ Lipt.Hrádok Zvolen M-300, OS Zvolen-Sielnica Bánovce n/bebr. M-300, B Podlužany Bardejov B Sveržov Čadca M-300, OS, B Zákopčie D. Kubín, Tvrdošín, Námestovo M-300 Hruštín Komárno OS Moča Prešov M-300 Cemjata Sp. Nová Ves M-300 Spiš. Nová Ves Svidník OS Rakovčík, Veľký Krtíš M-300 Príbelce Oblastné majstrovstvá SPZ Kraj Bratislava, Trnava 5. júna OS, B Trnava Trenčín, Nitra 6. júna M-600 Senica Kraj Banská Bystrica 5. júna OS, B Zvolen Žilina 6. júna M-600 Žiar n/hronom Kraj Košice, Prešov 5. júna OS, B Košice 6. júna M-600 Košice Majstrovstvá SPZ OS, B Trnava M-600 Zvolen boj Trnava Verejné strelecké preteky dátum OkO, RgO SPZ miesto disciplína Slovenský strelecký zväz Stupavský pohár, Stupava B Trenčín VPS, Pohár oslob., Bezovec OS Trenčín Slov. strel. zväz Štít mesta Trenčína XVI. roč. B-125, B Pezinok VSP PZ Vištuk B Slov. strel. zväz Barczi Cup Šaľa B, Skeet Senec VSP, PZ Most pri Bratislave B Senec VSP, PZ Dunajská Lužná BZ, AT Piešťany VSP, Putovný pohár PZ Borovce, OS-80 XVIII. roč. Borovce Pezinok VSP, PZ Šenkvice B Senec VSP, PZ Tomášov AT Senica VSP, pohár PZ Turá Lúka, Padelky B Vranov n/topľou VSP, Zámutov M Šaľa VSP, PZ Trnovec n/váhom OS Trnava VSP, PZ Malženice, 51. roč. B Vranov n/topľou VSP, Zámutov BT-100, OS Senec VSP, PZ Čataj B Senec VSP, PZ Veľký Grob B Senica n/myjavou VSP, PZ Bor. Mikuláš u Kapličky B Banská Bystrica VSP, Priechov OS-80, M Pezinok VSP, PZ Viničné B Trnava VSP, PZ Horné Otrokovice B Čadca Preteky OLZ, Čadca - Zákopčie M-300, BD Považská Bystrica Strelecká liga, Dohňany M Trnava a Slov. strel.zväz GRAND PRIX, Trnava-Štrky B, Skeet, OS-80, Dou. Trap Senica n/myjavou VSP, PZ Branč, Podbranč B Považská Bystrica VSP, Put. pohár M-300, brok preds. RgO SPZ, Dohňany Prešov VSP, Šarišský pohár, Cemjata M Senec VSP, PZ Nová Dedinka B Trebišov VSP, Putovný pohár B, M-600 preds. OkO SPZ, Brehovo Zlaté Moravce VSP, PZ Nevidzany B Senec VSP, PZ Ivanka pri Dunaji AT Slov. strel. zväz VC C. Orešanského, Trnava- Štrky B, Skeet Senica n/myjavou VSP, PZ Jablonica, Memor. J. Janšáka, M-600 Jablonica, kameňolom Trenčín VSP, Cena Koštialech vŕšky, B PZ Stará Turá položkové preteky Zvolen VSP, Sielnica M Partizánske VSP, Ovládaj svoju zbraň II. roč., B Partizánske Senica n/myjavou VS, PZ Smolinské, areál PZ BZ Zlaté Moravce VSP, PZ Chyzerovce B Slov. strel. zväz VS Šaľa, Šaľa B, Skeet, Dou.Trap Trenčín VSP, cena starostu Beckov, OS PZ Beckovské položkové preteky Piešťany VSP, Cena OkO SPZ Piešťan, OS-80 VII. roč. Borokovce Brezno VSP, PZ Pohorelá M Pezinok VSP, PZ Šenkvice B Malacky VSP, Pohár preds. OkO SPZ Malacky, M-600 VII. roč. Malacky Slov. strel. zväz GRAND PRIX, Slovakia, Trnava-Štrky B, Skeet, Dou. Trap Levice VSP, Cena Ipľa, Memor. P. Annuša, M-600 IX. roč. Horné Túrovce Senica n/myjavou VSP, Memor. J. Pánika, Čáčov B Trenčín VPS, Memor. J. Plačku, III. roč. Bezovec OS Senica n/myjavou VSP, PZ Turá Lúka, Padelky B Zlaté Moravce Memor. S. Drahoša, Obyce, B súťaž 3-člen. družstiev PZ Partizánske VSP, Putovný pohár B. Horvátha, B IV. roč. Partizánske Senica n/myjavou VSP, PZ Senica Bažantnica, B areál PZ Hlboké-Krúžok Zvolen VSP, Memor. Š. a E. Slamkovcov, guľ. brok. 5-boj IX. roč. Sielnica Košice-okolie GRAND PRIX Košice, Nižná Hutka B-100, OS-80, M Topoľčany VSP, Memor. F. Nového, Ludanice OS Senica n/myjavou VSP, PZ Bor. Mikuláš u Kapličky B Považská Bystrica strelecká liga, Dohňany M Senec VSP, PZ Blatné AT Slovenský strelecký zväz VC ŠKP, Sielnica B, Skeet, Dou. Trap Čadca VSP, Memor. M. Romana, M-600, OS, B, VV Čadca-Zákopčie Dolný Kubín VSP, Istebné M Pezinok VSP, PZ Vištuk B Bánovce n/bebr. VSP, Cena Podhoria, Podlužany Zlobiny M-600, B Vranov n/topľou GRAND PRIX, OkO SPZ, XII.roč.Zámutov OS, VV, BZ, B, OS Zlaté Moravce VSP, PZ Obyce B Prievidza VSP, SNP, Bojnice M Piešťany VSP, Cena OkO SPZ Piešťany, Trap-100 VI. roč. Borovce univerzál Šaľa VSP, Put. pohár B-75 preds. OkO SPZ Šaľa, Veča Pezinok VSP, PZ Viničné B Šaľa VSP, Put. pohár preds. OkO SPZ Šaľa, OS-40 Trnovec n/váhom Gelnica VSP, Smolnícka huta M Lučenec VSP, Ľadovo M Zvolen VSP, Sielnický diviak, Sielnica RD-50, RD-35, D Košice-okolie VSP, Pohár Bretonu, Nižná Hutka B-25, OS-20, OS2-10, VV-10, BZ Považská Bystrica Strelecká liga, Dohňany M Žiar nad Hronom VSP, Zlatá puška mesta B. Štiavnica M-600,OS Nitra VSP, Nitra Pod Lupkou OS Pezinok VSP, PZ Šenkvice B Senec VSP, PZ Čataj B Trnava VSP, Trnava-Štrky brok. 5-boj Veľký Krtíš VSP, Príbelský strapec, M-600 VIII. roč., Príbelce Topoľčany VSP, PZ Ponitran, Ludanice B Martin VSP, Kláštor p/znievom OS Klub histórie slovenského poľovníctva usporiada V. majstrovstvá Slovenska v streľbe z historických zbraní na strelnici Hermes Devín Strelecká liga v disciplíne OS-80 sa bude konať v okresoch Trenčín Bezovec Piešťany Borovce Šaľa Trnovec nad Váhom Vranov n/ Topľou Zámutov Banská Bystrica Priechod Trnava Trnava-Štrky Piešťany Borovce Trenčín Bezovec Košice okolie Nižná Hutka Nitra Pod Lupkou Strelecká liga v disciplíne M-600 sa bude konať v okresoch Vranov nad Topľou Zámutov Banská Bystrica Priechod Prešov Cemjata Zvolen Sielnica Brezno Pohorelá Malacky Malacky Levice Horné Túrovce Košice-okolie Nižná Hutka Dolný Kubín Istebné Prievidza Bojnice Žiar nad Hronom Drieňová Veľký Krtíš Príbelce V obidvoch disciplínach (OS-80, M-600) sa budú hodnotiť tri najlepšie výsledky. 12

12 Zastava M70 spoľahlivá klasika Technické parametre predajca: DEAS Slovakia, s. r. o. model: Zastava M70 kaliber:.243 Winchester kapacita nábojovej schránky: 5 nábojov dĺžka hlavne: 610 mm počet drážok: 5 uzáver: odsuvný otáčavý počet uzamykacích ozubov: tri (dva spredu a jeden vzadu) spúšť: vybavená napináčikom nemeckého typu rozmery L/W/H: 1 100/47/170 Hmotnosť: 3,5 kg (bez puškového ďalekohľadu a montáže) Cena: cca Sk Na pultoch slovenských predajcov zbraní sa objavujú stále veľmi zaujímavé zbrane. Dnes predstavujeme guľovnicu z produkcie srbskej zbrojovky Zastava sídliacej v meste Kragujevac. Zaujímavosťou je, že táto továreň patrí medzi najstaršie v Európe. Jej tradícia siaha až do r Má za sebou mimoriadne búrlivú a dlhú históriu, pretože utrpela vážne škody v oboch svetových vojnách. Počas balkánskeho konfliktu sa stala terčom útokov aj síl NATO. V jej veľmi širokom výrobnom sortimente nechýbajú automatické pištole, vreckové derringery, revolvery, poloautomatické guľovnice, brokovnice dvojky, kozlice i brokovnice s posuvným predpažbím, ako aj špeciálne pušky pre ostreľovačov vychádzajúce z koncepcie Kalašnikova. Zbrojovka má i svoj špeciálny sortiment určený ozbrojeným silám. Bližšie predstavíme guľovnicu určenú na poľovnícke účely Zastavu M70. Jej konštrukcia vychádza z veľmi osvedčeného systému Mauser 98. Túto zbraň vyrába srbská zbrojovka s kalibrami Remington, 6,5 x 57,.243 Win,.270 Winchester, 7x57, 7x64, 8x57 Mauser,.308 Win, Spr., Remington. Guľovnice dodávané v týchto kalibroch majú nábojové schránky na päť nábojov. Okrem uvedených kalibrov Zastava vyrába túto zbraň aj v afrických kalibroch ako sú:.264 Mag, 7 mm Rem Mag,.300 Win Mag,.357 H&H,.458 Win Mag. Nábojové schránky guľovníc vo veľkých kalibroch majú kapacitu maximálne tri náboje. Zastava M70 je opakovacia puška s valcovým odsuvným otáčavým uzáverom, ktorý sa v hlavni uzamyká dvoma uzamykacími ozubmi vpredu a jedným vzadu. I kľuka záveru zapadá do vybrania v puzdre uzáveru i v pažbe čím funguje ako akýsi ďalší prvok uzamknutia. Vo svete sa už používa viac ako sto rokov. Všetky kovové plochy guľovnice sú veľmi pekne opracované, vyleštené do vysokého lesku a natrené na čierno. Kovové súčasti dokonale lícujú s drevom pažby. Hlaveň je kužeľovitá, v mieste nábojovej komory rozšírená. V tomto bode je naskrutkovaná do puzdra uzáveru. Postupne sa smerom k ústiu kónicky zužuje. Výrobca osadzuje guľovnicu pevnými mechanickými mieridlami s perličkovou muškou. Perličku tvorí vodorovná tyčka umiestnená na základni mušky. Je chránená pomerne úzkym tunelom. Cieľnik je pevný, umiestnený v rybinovej drážke, ktorá umožňuje stranovú korekciu. Cieľnik je sklopný. Na cieľniku je dvoma skrutkami upevnený pohyblivý plátok, umožňujúci i výškovú korekciu mieridiel, zvýraznený na bokoch bielymi čiarkami. Na vrchnej strane puzdra uzáveru sú priskrutkované plôšky na dodatočnú montáž zameriavacieho ďalekohľadu. Bezpečnostný prvok na zbrani je jediný vedľa pravej zadnej strany puzdra uzáveru umiestnená manuálna poistka zabezpečujúca spúšťový mechanizmus guľovnice. V zadnej polohe zaisťuje zbraň tak, že blokuje spúšťový mechanizmus pušky. V prednej polohe poistka odkrýva červený bod informujúci strelca o pripravenosti pušky. Škoda, že puška nie je vybavená uzáverovou poistkou, ktorá by zabraňovala odpáleniu náboja pri neuzavrenom uzávere. Spúšťový mechanizmus je vybavený napínačikom nemeckého typu. Skrutka nastavenia citlivosti napináčika je medzi dvoma jazýčkami spúšťového mechanizmu. Tlačidlo vyklopenia dna nábojovej schránky je na prednej pravej strane lučíka. Pažba guľovnice je zhotovená z tvrdého orechového dreva s jemnou kresbou. Predpažbie i pištoľová rukoväť majú rybinové zdrsnenie. Päta pažby je ukončená plastovou pätkou. Rovnako i spodná časť pištoľovej rukoväte je ochránená plastovým ukončením. Pre montáž závesného remeňa sú na predpažbí i na spodnej strane hlavišťa pažby umiestnené kovové objímky. Pažba je spojená s puzdrom uzáveru dvoma skrutkami. Hlaveň tak zostáva voľná. Toto konštrukčné riešenie prispieva k presnosti guľovnice. Uzáver sa kvôli čisteniu zo zbrane vyberá veľmi ľahko. Kľukou napneme uzáver a odsunieme ho do zadnej polohy. Na ľavej strane puzdra uzáveru je umiestnená páčka na vyňatie uzáveru. Po jej odklopení možno uzáver ľahko vyňať zo zbrane. V hlavni je päť pravotočivých drážok s veľmi strmým stúpaním. Polia sú oproti drážkam veľmi úzke. Ústie hlavne je, podobne ako celá hlaveň, veľmi pekne opracované. Na ploche uzáveru nie sú viditeľné žiadne stopy po strojovom obrábaní. Jediné viditeľnejšie stopy sme našli na vnútornej strane puzdra uzáveru. Na redakčný test sme od dovozcu dostali guľovnicu komorovanú na moderný a univerzálny poľovnícky náboj.243 Win. Zbraň sme podrobili i praktickej skúške na strelnici. Guľovnica na nás urobila svojím pekným remeselným opracovaním veľmi dobrý dojem. Strieľali sme so zbraňou dodatočne vybavenou optickým zameriavačom Norconia 3 9x 40 4LP (s premenlivým zväčšením; osnovu ďalekohľadu tvoril jemný kríž). V strede zorného poľa bol drobný ale výrazný bod, ktorý po pootočení vypínača na zameriavacom ďalekohľade svietil červeno. Obsluha uzáveru kľukou nevyžaduje zvýšené úsilie a je veľmi pohodlná. Funguje hladko. Uzáver má pri pohybe v puzdre určitú vôľu, no na jeho funkciu to nemá žiadny vplyv. Na to, aby sa dal uzáver obsluhovať bezhlučne, musí strelec s uzáverovou kľukou manipulovať so zvýšenou opatrnosťou. Funkcia poistky však nie je celkom nehlučná. Pri zaisťovaní či odisťovaní sa ozve počuteľné cvaknutie. Na obsluhu páčky poistky bolo treba vynaložiť primeranú silu, avšak isto nehrozí, že by sa guľovnica nejakou náhodou sama odistila. Na test sme dostali jediný druh nábojov od tradičného českého výrobcu Sellier & Bellot. Náboje boli laborované s poloplášťovou 6,5 g (100 grs) strelou. Strelivo išlo vložiť do nábojovej schránky zbrane bezproblémovo. Po zatlačení na tlačidlo odklápania dna nábojovej schránky sa naopak guľovnica dala ľahko vyprázdniť. Pažba nám zhodou okolností individuálne veľmi vyhovovala. Dôkazom toho bolo, že pri letmom zalícení sa ocitli mechanické mieridlá ihneď v jednej rovine so strelcovým okom, čo svedčí o dobrej ergonómii pažby. Pri streľbe s puškovým ďalekohľadom bolo treba chvíľku zlaďovať polohu hlavy tak, aby sa oko nachádzalo v správnej vzdialenosti od okuláru a bolo umiestené do optickej osi ďalekohľadu. Strieľali sme na terč vo vzdialenosti 50 m posediačky s podopretou zbraňou. I keď na pažbe guľovnice nebola gumová pätka, spätný náraz výstrelu bol veľmi prijateľný a ľahko zvládnuteľný. Je v podstate typický pre zbrane tohto kalibru. Jazýčky spúšte i napínačika sú hladké vo farbe kovu. Vzdialenosť medzi nimi je však pomerne malá. Strelec s väčším ukazovákom bude mať s napínaním napináčika určité problémy. Citlivosť spúšte bola nastavená na veľmi jemný odpor. Azda aj preto sme dosiahli 33 mm priemer rozptylového obrazca päťranovej položky. Guľovnica bola taká presná, že na túto vzdialenosť s nastaveným maximálnym zväčšením puškového ďalekohľadu sa dalo spoľahlivo strieľať na terčík veľkosti päťkorunovej mince. Spúšť bez napnutého napináčika mala charakteristiku, ktorú možno opísať asi takto: najskôr 8 mm mŕtvy chod, potom veľmi strmý nárast odporu s citeľným cca 4 mm chodom po ktorom nasleduje spustenie zbrane. Zaznamenali sme i jemný prepad. Spúšť nemala hladký chod, ale bolo cítiť i jemné trenie súčiastok jej mechanizmu. Nameraný odpor spúšte bol 43 N. Zvýšený odpor má opodstatnenie z hľadiska bezpečnosti. S rozptylom i jednoduchou obsluhou sme boli veľmi spokojní. Majiteľ takejto zbrane môže mať istotu, že ho v kritickom momente zbraň nesklame. Priaznivá nadobúdacia cena guľovnice sa snúbi s jej vysokou úžitkovou hodnotou. Ďakujeme bratislavskej firme DEAS Slovakia, s. r. o., za zapožičanie zbrane a poskytnutie streliva na redakčný test. TOMÁŠ ŠRAMEK 13

13 Pri vtáčích hniezdach Hniezdeniu Jar je v prírode obdobím, keď sa rodí nový život. Jeho pulz možno dobre pozorovať práve pri vtákoch. V tomto období sú nápadné svojím sfarbením, hlasovými prejavmi a stavbou hniezd, ktoré sú často priam umeleckým dielom a, samozrejme, znáškou vajec. V mnohých kultúrach práve vtáčie vajce symbolizuje nový život, plodnosť a hojnosť. Počas hniezdenia každý vtáčí pár obýva určité vymedzené územie, ktoré sa označuje ako hniezdny okrsok. Jeho veľkosť môže byť rôzna a ovplyvňuje ju predovšetkým množstvo potravy. Drobné spevavce majú okrsok veľký m v okruhu hniezda, ďatle ho potrebujú väčší a značne veľké územie mávajú dravce. Pred hniezdením si vtáky musia vybudovať hniezda, v ktorých vysedia vajcia a odchovajú mláďatá. Mnohé z nich, najmä spevavce, si stavajú hniezda neraz až neuveriteľne zložité, iné druhy si zhotovujú jednoduché (hrdličky, hrivnáky) a niektorým vtákom na znesenie predchádza dvorenie, počas ktorého sa samčeky chcú zapáčiť samičkám buď nápadným sfarbením, spevom alebo rôznymi pózami. Takto toká ďateľ bielochrbtý. znášky poslúži obyčajná jamka. Zvláštne hniezda si budujú vtáky v dutinách stromov. Napríklad tesár, žlna a niektoré druhy ďatľov si vytesávajú do kmeňov stromov dutiny, kam kladú znášku voľne na dno, iné druhy (holub plúžik, brhlík, muchárik a ďalšie) si na zahniezdenie vyhľadávajú už hotové dutiny. Niektorým vtákom stačí hromada kameňov, puklina v múre či diera v zemi. K druhom, ktoré si hniezda vôbec nezakladajú (označujú sa ako hniezdne parazity), čiže kladú vajcia do hniezd iných vtákov, patrí u nás len kukučka. Vajcia znášajú samičky vtákov v rôznych časových intervaloch. Samičky menších druhov znášajú vajcia asi v 24-hodinových intervaloch, väčších zvyčajne len každý druhý deň a niektoré veľké vtáky majú 3 až 5-dňové intervaly. Aj počet vajec býva rôzny. Napr. holuby mávajú 2 vajcia, penice a drozdy 5, ale sýkorky môžu mať v hniezde 6 až 14 vajec. Niektoré druhy hniezdia len raz ročne, iné pravidelne dvakrát (drozdy, sýkorky...), hrdličky často hniezdia až trikrát a vrabce až štyrikrát do roka. Sfarbenie vajec je najčastejšie prispôsobené prostrediu, v ktorom vtáky hniezdia. Vtáky hniezdiace v dutinách mávajú vajcia spravidla biele, pretože sú ukryté a nepotrebujú mať nenápadné sfarbenie ako vajcia vtákov hniezdia- Hniezdo si vtáky postavia pomerne rýchlo, zvyčajne za niekoľko dní. Kúdeľnička lužná je pri stavbe hotovým umelcom. Hniezdo pletie samček a samičku si vyhľadá až keď je hotové. Napriek svojmu tvaru hniezdo často unikne pozornosti. Hniezdo drozda čierneho môže byť umiestnené vo výške cm nad zemou. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, no kým sa im podarí vyletieť z hniezda, ohrozujú ich najrôznejšie nebezpečenstvá. 14

14 Hniezdo drozda plavého možno rozoznať od hniezda drozda čierneho podľa toho, že si jeho vnútro pokryva zmesou blata a jemných tráv, takže pôsobí ako úhľadná keramická miska. Hniezdo penice čiernohlavej so znáškou je starostlivo ukryté. cich na zemi, či nízko v kroví. Vajcia takýchto vtákov sú obyčajne škvrnité, aby unikli nežiaducej pozornosti. Sú však aj výnimky, napr. hrdličky znášajú čisto biele vajcia a je možné, že kedysi aj ony hniezdili v dutinách. Názorným príkladom je lastovička a belorítka. Ich hniezda z blata a slín sú všeobecne známe, no zatiaľ čo lastovička, ktorá si robí hniezdo miskovitého tvaru, má vajcia škvrnité alebo čiarkované, belorítka, jej najbližšia príbuzná, do uzatvoreného hniezda znáša čisto biele vajíčka. Je veľa druhov pri ktorých na znáške sedí len samička, pri iných sa strieda so samčekom. Malé druhy sedia na vajciach 12 až 15 dní, väčšie 20 až 30 dní a niektoré druhy, napr. dravce sedia na znáške až 80 dní. Mláďatá druhov, ktoré si zasadnú na znášku až po znesení posledného vajca, sa vykľujú naraz a ak samička sedí na znáške hneď, len čo znesie prvé vajíčka, prichádzajú na svet postupne. Preto sa môže stať, že posledné mláďatá nevydržia konkurenciu s odrastenými súrodencami a zahynú. Výchova mláďat menších spevavcov trvá od 12 do 20 dní, väčších (napr. kavky) asi mesiac a veľkých dravcov až 3 mesiace. Rodičia kŕmia mláďatá mimo hniezda ešte 2-3 týždne. Nie všetky mláďatá sa dožijú prvého hniezdenia. Až 60 perc. zahniezdení býva neúspešných a keď sa mláďatám aj podarí vyletieť z hniezda, ešte ani potom nevyhrali. Napr. len 30 perc. mláďat žltochvostov sa dožije nasledujúcej jari a sýkorky bielolícej dokonca len 13 perc. Je preto aj na človeku, aby svojou činnosťou v prírode čo najmenej ohrozoval vtáčie hniezda, znášky a výchovu mláďat. Text a snímky Mgr. IVAN DUBNIČKA, PhD. Aj cíbik chocholatý si dokáže svoje hniezdo dokonale maskovať napr. v kukuričnom poli. Mláďa glezga obyčajného, ktoré práve vyletelo z hniezda. Mnohé druhy vtákov, najmä menšie, opustia hniezdo keď ešte nevedia lietať. Rozbehnú sa po okolí, kde sa ukrývajú a rodičia ich vyhľadávajú a kŕmia. Takto sa správajú zrejme preto, aby predátor nevyplienil celé hniezdo, ale ulovil čo najmenej rozbehnutých mláďat. Myšiak hôrny počas hniezdenia znáša na hniezdo halúzky s čerstvými listami. Chemikálie, ktoré sa dravcom dostanú do tela prostredníctvom ich koristi spôsobujú, že mnohé znášky sú neplodné. 15

15 Z LESOV, POLÍ A LÚK Zatúlaný Zavčas rána som sa vybral do revíru na postriežku a posliedku. Zvolil som si miesto, ktoré diviaky v noci hojne navnec. S nosom nízko pri zemi postupoval ku kanálu po stopách srniek. Pri kanáli rástla vysoká tráva a v nej sa mi streliť. Kľakol som si teda na breh na pravé koleno, odistil pušku, dva prsty ľavej ruky som si vopchal do úst a zapískal. Pes sa skutočne zastavil. Otočil sa a postavil čelom ku mne. Chcel som vystreliť, ale zaváhal som. Keď ma pes zbadal, hneď sa ku mne rozbehol. Mieril som naňho odistenou puškou a pes zastal asi desať metrov predo mnou. Čakal. Pozerali sme si navzájom do očí. Bob, čo tu robíš? prihovoril som sa mu vymysleným menom. Ty si určite hladný, asi si sa stratil. Pes sa ešte viac priblížil. Keď začul môj hlas, začal vrtieť chvostom. Vybral som z chlebníka obložený chlebík, odhryzol som si z neho a zvyšok som hodil psovi. Vďačne ho zobral a potom ma oňuchal. O chvíľu sme boli kamaráti a domov som sa vracal so živým úlovkom. Ešte sme spolu prešli kus revíru a skontrolovali stopy zveri. Na druhý deň sa na našom dvore objavil majiteľ psa. Veľmi mi ďakoval, že som mu našiel psíka. Stratil sa mu v lese keď zbieral hríby. A ja som mal odrazu o dvoch priateľov viac. LADISLAV ŠMIDA, Bratislava Ilustračná snímka Jozef Šabo 16 števujú a na svitaní sa vracajú zaľahnúť do hustého lesa. Bolo to na rozhraní lesa a kukuričného strniska. Tam sme mali posed, na ktorý som vyliezol ešte za tmy. Mienil som tam počkať kým sa celkom nerozvidnie. Z posedu bol dobrý výhľad po okolí videl som celé strnisko, nízky porast borovicového oplôtka, kanál, poľnú cestu, železnicu, kroviská a úhor zarastený šachorinou a zelinou. Predpokladal som, že keď diviaky nájdu zaujímavé miesto s potravou zdržia sa na poli. Toho rána som však nič nezbadal, dokonca ani srnčiu či danieliu zver, ktorá tiež toto miesto rada navštevovala. Po rozvidnení som zišiel z posedu a mienil som pokračovať posliedkou. V noci trochu spŕchlo, zem bola mäkká a dúfal som, že zreteľnejšie uvidím stopy zveri. Práve som prechádzal okrajom lesa, keď som začul, ako v ňom zapraskalo a asi sto metrov odo mňa vybehli na strnisko dve srny. Nezastavili sa však, pokračovali behom cez kanál, ďalšie pole a poľnou cestou k úhoru do šachoriny. Pozoroval som ich ďalekohľadom a vôbec som si nevšimol, že na strnisku je aj iné zviera. Bol to pes strednej veľkosti, no nezistil som, aké je to plemeno. Vyzeral ako krížestratil z očí. Bol som natoľko prekvapený, že som nestihol ani zložiť pušku z pleca, nieto ešte vystreliť. Nazdával som sa, že je to túlavý pes, ktorý ušiel z dediny a prenasleduje zver. Povedal som si skúsim sa rýchlo a nepozorovane dostať ku kanálu a zistiť, či pes nie je za ním na druhej strane. Do jednej ruky som vzal ďalekohľad, do druhej pušku a takmer behom som sa približoval ku kanálu. Keď som tam mierne prikrčený dobehol, narovnal som sa a spoza bazového kríka pozoroval pole za kanálom. Psa som tam nevidel. Ďalekohľadom som prekontroloval kanál vľavo, ale nikde nič nebolo, potom som sa obrátil vpravo. Zbadal som ho v tej časti kanála, kde rástla tráva a nízka zelina. Pomaly sa pohyboval smerom odo mňa. Utvrdzoval som sa, že takýto pes do prírody nepatrí a treba ho zlikvidovať. Začal som ho teda stopovať. Pes postupoval po brehu kanála a ja som opatrne kráčal za ním. Vzdialenosť medzi nami sa postupne skracovala, no na streľbu ešte stále nebola dostatočná. Bol som taký zadychčaný, že sa mi triasli ruky. Vtedy mi napadlo zapískať. Myslel som, že pes sa po zapískaní zastaví, obráti ku mne a môžem skúsiť naňho vy- Mne sa to nemôže stať... Pravdepodobne nie som zďaleka jediný, kto si pri rozličných príležitostiach spojených s rozprávaním poľovníckych príbehov povie: To sa mne nemôže stať. Mám na mysli napríklad také príbehy, ktoré sa končia konštatovaním, že k výstrelu v rozhodujúcej chvíli nedošlo, pretože zbraň nebola odistená a na kovové cvaknutie spusteného napináčika reagovala zver útekom, alebo rozprávanie o tom, ako lovec po výstrele pocítil na tvári krv z obočia natrhnutého puškohľadom. Často som až podráždene reagoval na neoddiskutovateľnú nešikovnosť známych i neznámych kolegov poľovníkov. Mne, skúsenému poľovníkovi, sa predsa čosi také nikdy, zdôrazňujem nikdy nemôže stať a nestane! Veď pred streľbou na zver si predsa musí každý uvedomiť, čo všetko treba urobiť pre to, aby bol výstrel úspešný. Takže aké sťažovanie a výhovorky... Už v roku 2001 bolo možné loviť diviaky počas celého roka. Išlo najmä o najmladšie ročníky diviačatá a lanštiaky, aby sme klasický mor ošípaných mali pod stálou kontrolou. V našom revíri lovíme počas poľovníckej sezóny pomerne veľa diviačej zveri, preto nikoho neudivovalo, že nám orgán štátnej správy poľovníctva určil v rámci okresu najvyšší počet jedincov diviačej zveri, ktorú máme uloviť z dôvodu monitorovania KMO. Lov bolo treba rozložiť rovnomerne na celé obdobie pôvodnej ochrany, preto sme ho vykonávali presne podľa pokynov poľovníckeho hospodára v rozličných častiach revíru. Prvého lanštiaka sa mi podarilo uloviť v apríli v lokalite Rakovec. Ďalšieho v máji v lokalite Rovne a tretieho v júni v lokalite Tri kopce. Jedného som si naplánoval aj na prvú polovicu júla. Letné dni sú dlhé, nebolo teda problémom navštíviť revír aj po návrate z práce. Tentoraz som si vybral lokalitu Dobogov. Ktovie, čo znamená tento názov. Chcel som sa trochu potúlať po lesných cestičkách, prísť na iné myšlienky. Pomaly, z kroka na krok som postupoval od Ištvánky smerom na Dobogov a sledoval vietor aj stopy zveri odtlačené v koľajach nespevnenej lesnej cesty. Okolo nej samá húština, dostatočné množstvo navštevovaných bahnísk a celodenný pokoj. Výborné podmienky pre život nádhernej, rytierskej

16 Z LESOV, POLÍ A LÚK Žmurkajúci diviak Nasledujúci príbeh patrí do skupiny úsmevných príhod, hoci na druhej strane ukazuje, akí sa medzi nami nájdu majstri poľovníckeho remesla. Naše združenie pôsobí v prekrásnom prostredí Strážovských vrchov v katastrálnom území malej obce nazvanej Košecké Rovné. Zdržuje sa tu najmä jelenia, diviačia a srnčia zver a na niektorých skalnatých miestach sa nájde aj muflónia zver. Príbeh sa stal asi pred ôsmimi rokmi nášmu kolegovi Jožkovi. Jedného zimného rána sa vybral na posliedku po revíri. Vyšiel si do lokality Bystré. Išiel stále po poľnej ceste až kým nedorazil na miesto nazvané Ihrisko. Odtiaľto mal všetko v lese ako na dlani. Vo vzdialenosti asi 300 metrov zbadal čosi veľké, čierne a štetinaté ležať pod smrekom medzi riedkymi jelšinami, nuž neváhal a podišiel k najbližšiemu malému Varíme z diviny Diviak s brusnicovou omáčkou a pre les užitočnej diviačej zveri. Čerstvé stopy ma nenechávali na pochybnostiach, že kedykoľvek tu môžem na ňu naďabiť. V húštine po ľavej strane cesty, tesne pred vrcholom jej mierneho stúpania, som začul šramot. Sprevádzalo ho jemné odfukovanie. Ľahký vánok mi hladil tvár. Zbystril som pozornosť. Na pravej strane cesty bol starší, redší porast cerového duba. Zrejme tam smerovala menej početná diviačia črieda. O chvíľu sa na ceste ukázal prvý lanštiak neveľkého vzrastu. Hodil očkom smerom ku mne, ale postava lovca nehybne stojaceho na okraji cesty ho ničím neupútala. Urobil som pár rýchlych krokov a prešiel do starého riedkeho porastu. Vzápätí prebehli za ním aj ďalšie dva lanštiaky. Nasledoval som ich svižne, ale potichu ako duch. Moja pozornosť sa sústredila na zadného, ktorý bol odo mňa vzdialený sotva tridsať metrov. Napnutie napináčika prebehlo automaticky. Krátke zamierenie za ucho a... cvak. Lesné ticho prerušil nepríjemný kovový zvuk neodistenej spúšte. Kým, som si uvedomil, čo sa stalo, po diviakoch už nebolo ani chýru. Chvíľu bolo ešte z vedľajšej hlbokej strže počuť nervózne fučanie a potom už len zrýchlený presun zveri. Prvú praktickú ukážku toho, čo sa mne nikdy nemohlo stať, som mal úspešne za sebou. Teraz ešte čakám, kedy si konečne rozbijem puškohľadom čelo. Mgr. PETER KUŠÍK, Obeckov smrečku, odkiaľ sledoval celú situáciu. Po preskúmaní ležiaceho objektu usúdil, že je to statný diviak, na ktorého mal povolenku. V okamihu zhodnotil situáciu a rozhodol sa vystreliť. Pripravil si potichu svoju pušku, zamieril a stlačil spúšť. Diviak neznačil žiadny zásah, ale podľa Jožkových slov naňho žmurkol. Preto výstrel zopakoval, no diviak opäť neznačil žiadny zásah. Ako Jožko tvrdil, vyletelo z neho iba zopár štetiniek a diviak naďalej ležal na ležovisku. Spokojný Jožko sa pomaly približoval k svojmu životnému úlovku. Keď prišiel celkom blízko, zistil, že ani jeden zásah ho neminul. Posmelený svojou úspešnosťou diviaka riadne ošetril a po poslednom pohľade na úlovok išiel do dediny po poľovníckeho hospodára. Vzápätí sa však začali jeho útrapy. Po príchode k úlovku Recept pripravil Jozef Kysela, šéfkuchár hotela Holiday Inn, Bajkalská 25/A, Bratislava Diviačie stehno nakrájame na 2 x rovnaké steaky, osolíme, okoreníme, prelejeme olejom, necháme aspoň 3 hodiny odležať. Na rozpálenom oleji prudko opečieme, mäso vyberieme, do výpeku pridáme nakrájanú cibuľu, mierne opražíme. Pridáme korenie, bobkový list, umyté rozkrájané citróny, brusnicový kompót, zalejeme červeným vínom, pridáme ríbezľový kompót, pomarančovú šťavu a prevaríme. Prihustíme múkou, krátko povaríme, precedíme, dochutíme portským vínom, zjemníme maslom. Pri podávaní mäso kladieme na tanieri do omáčky, prizdobíme plátkami pomaranča, kompótovými hruškami a petržlenovou vňaťou. Prílohou môžu byť napr. zemiakové krokety. Snímka Pavol Hárum poľovnícky hospodár utrúsil, že v okolí niečo silno zapácha. Po prehliadke hospodár zistil, že diviak ja síce mŕtvy, ale už tam leží asi týždeň... Neodpustil si poznámku, že Jožko zastrelil a vyvrhol týždeň zdochnutého diviaka a so smiechom odišiel. Jožko mal pravdepodobne nádchu, keď necítil týždňovú zdochlinu. V každom prípade však takýmto kurióznym spôsobom prišiel k svojmu najväčšiemu úlovku v živote. Ing. M. K., Košecké Rovné Hlavou pri hlave s jeleňom Na jednej časti nášho chotára, ktorá je zo všetkých strán ohraničená lesom, bolo dlho nezorané strnisko. Na toto strnisko vychádzala diviačia a občas aj vysoká zver. Jedného dňa som sa tam vybral na postriežku. Vyšplhal som sa na nízku košatú čerešňu, ktorá rastie neďaleko lesa. Ešte sa ani poriadne nezvečerilo, keď som začul neďaleko za chrbtom lomoz. Pomaly som otočil hlavu a videl som, ako z lesa vyhuplo sedem lanštiakov, ktoré sa postavili do radu ako vojaci. O malú chvíľu ten, čo bol na kraji a o niečo väčší, zdvihol hlavu, odfukol a celá črieda urobila čelom vzad, zakývala mi chvostíkmi a zmizla v lese. Pochopil som, že vzali na vedomie moju prítomnosť a z dnešnej postriežky už nebude nič. Nič sa nestalo, veď vy prídete inokedy. Po istom čase som na tieto miesta prišiel znovu. Ticho som kráčal bosými nohami s topánkami od Baťu za 19 korún cez plece (už podľa ceny tejto obuvi je zrejmé, že príhoda sa odohrala pred mnohými rokmi), po ceste, ktorá viedla okrajom lesa, bolo však z nej dobre vidno pomedzi stromy na pole. Ako tak potichu kráčam, asi v polovici cesty k môjmu cieľu (tentoraz to nebola čerešňa), mi zahradil cestu vyvrátený dub. Neležal celkom na zemi, ale jeho koruna vyčnievala asi meter nad cestu. Mal som dve možnosti obísť korunu a šuchotať tak po lístí a pritom náhodne stúpiť na halúzku pod ním, ktorej praskot by ma bol prezradil, alebo podliezť. Vieme, že niekedy má zver tisíc očí a uší a inokedy ako by bola hluchá a slepá. Napokon som sa rozhodol podliezť potichu pod korunou. Ako sa tak pomaly štvornožky predieram dopredu, zacítil som, že som sa hlavou oprel o niečo mäkké. To niečo vzápätí hrôzostrašne zarevalo, až som od ľaku doslova padol na zadok. Príčina môjho úľaku sa hneď objasnila, keď som začul vzďalujúci sa dupot. Pomaly som vystrčil hlavu spomedzi konárov a zbadal som jeleňa ako trieli ani nie sto krokov odo mňa a pritom vydáva hrôzostrašné zvuky. O chvíľu sa pobral hlbšie do lesa a mne nezostávalo iné, ako ísť domov. Celou cestou som sa usmieval nad tým, ako sme sa s jeleňom navzájom vyplašili. Po istom čase konečne strnisko zorali a zver tam prestala vychádzať. A ja som tam ten rok diviaka neulovil. JÁN MIKLOVIČ, Hlohovec 17

17 CHORVÁTSKO OČAMI POĽOVNÍKA (2) PAVEL HELL, JAROSLAV SLAMEČKA, JOZEF GAŠPARÍK Hneď po prekročení štátnej hranice s Maďarskom nás náš hostiteľ doc. Grubešič z Lesníckej fakulty v Záhrebe zaviedol na bažantiu farmu Zelendvor pri Varaždíne, ktorá je najväčšou a najstaršou v Chorvátsku. Bažanty sem doviezol z Napajedel z Čiech v r jej vtedajší majiteľ pán Bombeles. S nimi sem prišiel aj pán Vitman, ktorý tu v r založil umelý chov bažantov. Odtiaľ sa potom postupne dostali do ďalších častí Chorvátska. V Slavónii však boli bažanty už aj na prelome 17. a 18. storočia. Klietkový chov zajacov na Briuni. BAŽANTIA FARMA Do r odchovávali v Zelendvore bažanty pod domácimi kvočkami, ale od šesťdesiatych rokov je chov založený na novej modernej technológii. V Zelendvore často poľovalo na bažanty rôzne európske panstvo a niekoľkokrát aj maršal Tito. V súčasnosti je Zelendvor súkromnou bažanťou farmou s 50 zamestnancami, vrátane troch lesných inžinierov a veterinárneho lekára. Produkcia jednodňových kurčiat predstavuje bažantov, jarabíc, viržínskych prepelíc a kuroptiev chukar. Zver sa tu loví len za poplatok, pričom asi polovica klientely je domáca a polovica zahraničná, prevažne z Talianska. Denne tu môže poľovať až 100 poľovníkov. Odstrel jedného bažanta stojí 12 eúr + 22 % DPH (vrátane diviny). V Zelendvore ročne ulovia aj 600 až 700 zajacov. Ich stavy ani úlovky v porovnaní s minulosťou neklesli, ale za škody, ktoré spôsobia, platia ročne až eúr náhrad. Ročne lovia aj cca 25 ks srnčej zveri a 72 až 75 líšok. Pernatých predátorov, vrátane krkavcovitých, ulovia za rok až ks. Ročný príjem akciovej spoločnosti je 0,75 mil. eúr, avšak náklady sú značné, najmä na krmivá a na mzdy. Napriek tomu je farma zisková. Celkove je v Chorvátsku bažantích fariem, ktoré produkujú ročne 255 až 285 tisíc bažantov. Na farme Zelendvor je v základnom kŕdli bažantov v pomere pohlaví 1:6. Majú 690 kmeňových znáškových voliér, zobáky sa bažantom kauterizujú a neskoršie im dávajú okuliare, aby sa neozobávali. FARMOVÝ CHOV ZAJACOV POĽNÝCH Počas pobytu na Istrii nás hostitelia pozvali obzrieť si klietkový chov zajacov, kde je odlišná technológia, ako poznáme u nás. Klimatické podmienky umožňujú chov zajacov v drôtených klietkach s malou búdkou (u nás podobné používali chovatelia líšok). Podľa nášho názoru je kontakt zajacov s človekom príliš silný a zajace zostávajú vo vonkajších priestoroch aj pri návšteve ošetrovateľa, čím čiastočne strácajú plachosť. V súčasnosti pripravujú nový typ klietok podľa talianskeho vzoru s drobnými úpravami, v ktorých je väčší priestor a zajace majú členitejší úkryt. V chove tu majú 30 párov, ktoré vyprodukujú 300 mláďat ročne, Najstarší olivovník (zo 4. stor.) na Briuni. avšak ich úhyn je vysoký. Odstav mladých robia vo veku dní, čo je skôr ako v našich chovoch, kde sa odstavuje vo veku 28 až 30 dní. Na kŕmenie používajú granulovanú zmes vyrábanú podľa talianskej receptúry. Napriek tomu, že chorvátska zmes je drahšia (talianska stojí 210 kn, chorvátska 370 kn), chovatelia si ju pochvaľujú. Ako doplnok sa poskytuje seno ďateliny. Dôležitá je voda, ktorá sa zajacom v horúcich dňoch podáva viackrát za deň. Proti hnačke sa veľmi dobre osvedčilo podávanie petržlenu, čo sme doposiaľ v našich podmienkach nepoznali. Zajace sa používajú na vypúšťanie do voľnej prírody. Nakupujú ich poľovnícke zduženia v cene 60 eúr za jedinca. Chovatelia majú o zajace stály záujem napriek tomu, že miera odlovu je len asi 30 %. Predpokladajú však, že neodlovený zvyšok posilnil pôvodnú populáciu. OSTROV BRIUNI PERLA ISTRIJE Briuni (predtým Brioni) je skupina ostrovov, z ktorých najväčší je Veli Brijun, pripomínajúci raj na Zemi. Ostrovy ako retiazka zelených drahokamov v modrých vodách sú od pevniny Istrijského polostrova oddelené prielivom Fažana. Je to národný park, slúžiaci nielen zachovaniu tunajšej prekrásnej prírody, ale predovšetkým rekreácii, oddychu a turistike. Sneh je tu veľkou vzácnosťou. Flóra je veľmi pestrá, sú tu prekrásne duby, vždy zelené buxusy, myrta, kaliny, rešetliaky, pínie, sekvoje, eukalypty, cyprusy, jedle, cédry, tisy... Každý návštevník obdivuje aj staručký olivovník, zasadený asi v 4. storočí n. l. ako aj fantastickú alej z mohutných starých pínií, vysadenú v roku Ostrov Veli Briuni má rozlohu 555 ha, z čoho môže zver využívať asi 270 ha lesov a lúk. Na tejto malej výmere je jesenný stav raticovej zveri asi jedincov, z toho 720 danielov, 180 muflónov a 100 jeleňov axis. To znamená, že na jeden ha pripadá na jeseň až 3,7 ks a na jar pri JKS 700 jedincov asi 2,6 ks raticovej zveri. V minulosti bola početnosť zveri ešte vyššia, a to až jedincov (5,6 ks.ha - 1 ) v jesennom stave, ale to bolo priveľa a zver vlastne hladovala. Po znížení stavov o jednu tretinu sa hmotnosť zveri zvýšila asi o 30 %. Žije tu voľne aj 280 až 300 pávov, ale aj veľa potkanov, roznášajúcich leptospirózu. Hojné sú aj čajky striebristé, ktoré napádajú pávy a sú značne väčšie ako čajky smejivé. Raticová zver sa musí celoročne prikrmovať. Ročne skomzumuje asi 150 ton kukurice a v lete veľa kapusty, seno temer vôbec neberie. Časť prírastku zveri sa odstrelí a časť sa predáva na ďalší chov. Výkon práva poľovníctva je na celom ostrove zakázaný, takže odstrel vykonávajú len zamestnanci národného parku. Danielia zver sa na Briuni chová už 100 rokov a je chybou, že sa trochu zanedbalo osvieženie jej krvi. Najlepšiu trofejovú kvalitu tu má jeleň axis, ale občas sa vyskytne aj zlatá danielia či muflónia trofej. Danielia zver je maďarskej proveniencie. Pokiaľ ide o jeleňa axis alebo chital, má svoj pôvod v Prednej Indii a na Cejlóne, takže do iných miest bol introdukovaný. Váži len 90 kg, má dlhé a veľmi málo členité parožie, väčšinou len s očnicami a veľmi dlhými, vidlicovite rozdelenými kmeňmi, takže je spravidla len šestorákom. Chvostík má o niečo dlhší ako náš jeleň (25 cm) a v kohútiku je vysoký 85 cm. Na tele má veľa veľkých bielych bodiek zoradených do pozdĺžnych radov. Návšteva ostrova Briuni je pre každého mimoriadne krásnym zážitkom, na ktorý do smrti nezabudne. Ročný úhrn hod. slnečného svitu dáva návštevníkovi ostrova nádej, že vystihne krásne počasie a svoju dovolenku bude užívať plnými dúškami. Chorvátski poľovníci, lesníci i výskumníci prejavili veľký záujem o spoluprácu so Slovenskom. Prejavili ho aj početnými otázkami i na našich prednáškach, ktoré sme mali na lesníckej fakulte v Záhrebe. Počas nášho krátkeho pobytu v Chorvátsku sme sa presvedčili o tom, že v tejto krásnej krajine sú veľmi dobré predpoklady pre ďalší rozvoj poľovníctva, ale aj celého hospodárstva, vrátane turistického ruchu. Jeho nezanedbateľnou súčasťou je aj poľovnícky turizmus, ktorý propagujú omnoho účinnejšie ako my. Snímky Pavel Hell 18

18 Galéria fotografov prírody Svet krásy, života i pokoja ktoré uverejňujem v rôznych časopisoch, vystavujem na výstavách od miestnych cez regionálne až po medzinárodné. Mal som aj niekoľko samostatných výstav. Väčšina z nich bola pod názvom Z našej prírody. Niektoré z mojich záberov získali ocenenia na celoslovenských, ale aj medzinárodných výstavách. Máte v tejto oblasti nejaké špeciálne životné krédo? Možno je to úsilie zachovať pre budúce generácie dôkaz o tom, aké bohatstvo sme v našej prírode mali ačiastočne ešte máme. Možno už o pár rokov budú tieto zábery iba historickým dokumentom svedčiacim otom, čo sme si svojou necitlivosťou k prírode zničili. Sám sa ako poľovník, ochranca prírody a fotograf usilujem o zachovanie živej prírody. Na prvom mieste zrejme bola láska k prírode... Áno. Táto láska môže mať viacero podôb. Niekedy je spontánna a krátkodobá, inokedy sa prehlbuje s časom. Niekto obdivuje krásu veľhôr ako horolezec, iný je spätý s vodou, ďalšieho nadchýňa flóra alebo fauna. Mnohým sa stáva povolaním. Mne sa stala už od detstva vášňou. Dokážete si ešte spomenúť na svoje fotografické začiatky? Začínal som fotografovať fotoaparátom Corina, ako zrejme viacero mojich rovesníkov fotografov. Možno povedať, že lásku k prírode som prežíval cez objektív fotoaparátu. Medzitým som, samozrejme, zopár fotoaparátov vymenil, istý čas som veľmi dôveroval značke Praktica a vlastne dosiaľ zhotovujem umelecké zábery Prakticou MTL5. Keď som mal asi dvanásť rokov, uverejnili mi prvú fotografiu práve v časopise Poľovníctvo a rybárstvo. Bol to pre mňa zážitok, na ktorý spomínam dodnes. Spočiatku som nadšene fotografoval všetko. Po rokoch som sa sústredil viac na výtvarne ladené zábery. Zaujala ma téma ženy v jej prirodzenej kráse. Najväčšou láskou mi však zostala živá príroda. Hľadám a nachádzam v nej nevšedné, zhotovujem unikátne zábery, Spomenuli ste, že ste aj aktívny poľovník. Kde pôsobíte? Poľovníkom som sa po dlhých peripetiách stal v roku Dnes pôsobím dokonca ako poľovnícky hospodár PZ Snožek Považská Bystrica a som členom predstavenstva RgO Stredné Považie. nej na stromoch niekoľko metrov nad skalou, ktorú som pozoroval. Celý čas som si predstavoval, aký ohromný záber by to bol, keby sa práve na tej skale zjavil medveď. A po dvoch dňoch prišiel! Veľký, huňatý, tristokilový samec. Prvýkrát som sa naozaj bál. Mal som ho skoro na dosah. Delilo nás iba desať metrov. Zavetril ma. Počul som ako mrmle, nozdrami sťažka nasáva vzduch. Nemohol ma nájsť. Bol som ohromený. Triasol som sa na celom tele. Nebol som schopný stlačiť spúšť fotoaparátu. Spamätal som sa až Jozef Ferenec, rodák z Považskej Bystrice, kde žije dosiaľ, vyrastal priamo medzi horami. Narodil sa v roku 1957, zamestnaný bol v odvetví meracej a regulačnej techniky a ako tvrdí, od techniky k fotografovaniu je iba kúsok. Ten kúsok prešiel veľmi úspešne za sebou má množstvo fotografických výstav a je členom pražského Klubu fotografů přírody. Fotografovanie živej prírody je celkom určite dobrodružstvom. Spomínate si na nejaký zážitok, ktorý sa vám osobitne zapísal do pamäti? Fografovať divožijúcu zver v prírode si vyžaduje predovšetkým nesmiernu dávku trpezlivosti, ale tiež množstvo odborných vedomostí o živote a biológii toho druhu zveri, ktorú chceme fotografovať. Treba byť vynaliezavý, mať potrebnú fotografickú techniku, vhodný fotografický materiál, byť pohotový v správny čas na správnom mieste a rozhodne mať i ten povestný kúsok šťastia. Vo svojej výbave mám aj závesnú sieť, v ktorej som zvyčajne ubytovaný na ceste za zaujímavými fotografiami niekedy aj pár dní. Tak to bolo aj pred jedenástimi rokmi, keď som bivakoval v Ludrovej doline v Nízkych Tatrách. Visel som v sieti, uchytepo niekoľkých minútach a medveďa som napokon vyfotografoval. Ktoré časti Slovenska sú vaším najčastejšie navštevovaným prírodným ateliérom? Veľmi často fotografujem v slovenských Karpatoch. Vlkov som fotografoval na východnom Slovensku v okolí Svidníka. Najviac mojich snímok však pochádza zo Strážovských vrchov, kde žijem od detstva. Je živá príroda jediným objektom vášho umeleckého záujmu? Okrem živej prírody sa usilujem objavovať aj jej ďalšie podoby. Napríklad tragiku vyhynutého stromu zobrazujem ako katedrálu týčiacu sa k nebu. V cykle Jabloňový kvet som sa zas usiloval ukázať krásu tohto ovocného stromu aj po smrti prostredníctvom letorastov spílenej jablone. V abstrakcii tvarov zas predstavujem Čičmiansku nevestu. Táto snímka získala ocenenie na medzinárodnej úrovni konkrétne na ružomberskom FOTOFÓRE. Svet krásy, života i pokoja prírody, to je môj svet fotografií. do 19

19 ŽIVOT V REVÍROCH Poľovnícky ples v Bratislave Mestská organizácia SPZ v Bratislave spolu s Nadáciou ochrany prírody a voľne žijúcej zveri usporiadala v hoteli Holiday Inn v Bratislave II. reprezentačný ples poľovníkov nad ktorým prevzal záštitu minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Na plese sa zúčastnilo 380 poľovníkov a priateľov prírody z celého Slovenska. Sprievodcom plesu bol známy moderátor R. Vrablec. Pri otvorení zazneli zvuky lesných rohov a nasledoval bohatý kultúrny program: vystúpenie sokoliarov v dobových odevoch, členov baletu SND (N. Poláková a R. Novický), Profi - lešenie Bratislava, Athos-poľovnícke odevy, Autocentrum Katka, Bushlion, Boon Š. Bogdan-Bielik, Canon Sk Bratislava, Deas Slovakia, DP Devín Ing. J. Martinovič, Erik-zbrane a strelivo, Harum-video, foto, štúdio, hotel Dukla Bratislava, Hubertlov, Ľ. Petrovopravy a predaj zbraní a streliva, Lucitex Malacky, Mestské lesy Bratislava, Palma-Tumys, PaRPRESS, Pivovar Codecon, Points Slovakia, Preparovanie trofejovej zveri Modra, Prespor, obchodné centrum, Puškárstvo Hermes, Rudla, Trifit Plus-kancelárska technika Bratislava, Vrablec, poľovnícke a rybárske potreby, Zbrane, strelci a lovci, Zverex, s. r. o. dv Pekný výrad v Majcichove skladby svetoznámych muzikálov zaspievala A. Mihályová a pastvou pre oči bolo aj vystúpenie klubu spoločenských tancov Rodan. Poľovnícku atmosféru dotváralo trio hornistov z Posádkovej hudby Bratislava, ukážky poľovníckych odevov firmy Bushlion z Podolinca a klubu historických odevov Elijana z Bratislavy. Do tanca hrali hudobné skupiny Pavla Zajačeka, Starmánia a ľudová hudba Ekonóm. V priľahlých priestoroch boli inštalované poľovnícke obrazy akad. mal. V. Bilčíka. Organizačný výbor plesu (Ing. J. Turza, Ing. J. Dovalovský, Ing. J. Nosál, Ing. J. Ďurica, P. Šomek, T. Benčič a Mgr. J. Tokár) ďakuje jeho sponzorom: Aegon, pobočka zahraničnej poisťovne Bratislava, hotel Holiday Inn Bratislava, Assa Po spoločnej poľovačke na malú zver, ktorá sa konala v revíri PZ Majcichov mali jeho členovia radosť z pekného výradu (na snímke). Napriek mimoriadne nepriaznivému roku sa jej totiž darilo a podobný výrad v Majcichove už dávno nevideli. Bol výsledkom niekoľkoročnej starostlivosti o revír. Pravda, pokiaľ ide o bažantiu zver, čakali lepšie výsledky, ale zase príjemne prekvapili zajace. Ich úspešný odchyt im umožnil použiť finančné prostriedky na nákup bažantov, pričom za 8 živých zajacov mohli kúpiť 80 bažantov určených na zazverenie. Výbor PZ povolil však aj odstrel zajacov, takže po dlhom čase si každý účastník spoločnej poľovačky mohol odniesť domov aj jedného ušiaka. J. Č. Na základe výnimky, ktorou sa rozšírili možnosti lovu diviačej zveri, naše PZ Machnáč Bobot usporiadalo v januári spoločnú poľovačku na diviaky. V časti revíru Ostrá hora sa nášmu členovi Radovanovi Kobydovi podarilo uloviť diviaka albína. Po vyvrhnutí úlovok vážil 90 kg. JOZEF ŠTEFÁNIK, Bobot Z úpätia Malých Karpát Vlani koncom októbra Dušan Kvačal, člen PZ Obeckov ulovil bieleho daniela I. VT špičiaka. Bielu mal iba srsť, jeho koža bola hnedá. V našom revíri sme už mali daniela aj čiernej farby, ale daniel-albín sa vyskytol po prvý raz. JOZEF KVAČEK, Veľký Krtíš Revír PZ Hájik-Kriváň Dolný Lopašov sa rozprestiera v malebnom prostredí úpätia Malých Karpát. Časť nášho revíru sa nachádza na poliach PD Dolný Lopašov a časť v lesoch urbárskej spoločnosti. Pretože revír má pomerne malú rozlohu, musíme raticovú zver ak chceme, aby sa jej ako-tak darilo prikrmovať po celý rok. Vďaka porozumeniu miestneho PD a najmä jeho predsedu Ing. Mariána Šmacha, máme zatiaľ pre zver dostatok krmiva. Pravda, musíme sa oň starať a dobre ho uskladniť, aby sa neznehodnocovalo. Preto v revíri budujeme viacero zásobníkov krmiva a pravidelne ho kontrolujeme (na snímke). Uvedomujeme si, že iba zvýšenou starostlivosťou o zver môžeme očakávať, že sa v našom revíri udrží aj v budúcnosti. FRANTIŠEK BUCHEL, Dolný Lopašov Vlani na jeseň usporiadalo PZ Víťaz Slovenská Ves celoslovenské predbežné skúšky farbiarov (na snímke), na ktorých sa zúčastnilo osem psíkov s vodičmi. Skúšky boli vzorne pripravené, za čo patrí vďaka celému kolektívu PZ pod vedením kynologického referenta MVDr. Polanka. Ing. MILAN KRAJANEC, Slovenská Ves V revíri nášho PZ Švedlár sa možno stretnúť s vlkom po celý rok. Nachádzame nielen jeho stopy, ale aj zvyšky strhnutej zveri. V zime niet dňa, aby niektorý z členov nenašiel jeho stopy alebo sa s ním nestretol. No až teraz, po viac ako päťdesiatich rokoch, sme zaznamenali aj jeho tri úlovky. Na snímke jeden z nich. RUDOLF HENNEL, Švedlár 20

20 ŽIVOT V REVÍROCH Po prvý raz do sietí Vlani koncom decembra sa výbor PZ Chrasť Čaňa rozhodol zvládnuť neľahkú finančnú situáciu ku ktorej došlo po obnovení nových nájomných zmlúv, odchytom živých zajacov. V dohovorený deň v skorých ranných hodinách sme vo vybranej lokalite po prvý raz roztiahli m sietí (na snímke). Dobrovoľníkov, ktorí sa chceli zúčastniť na odchyte sme mali viac ako dosť, no všetci sme boli len začiatočníci. Napriek tomu sa nám v dvoch honoch podarilo do sietí dostať 15 živých zajacov, čo síce nie je veľa, ale aspoň sme získali prvé skúsenosti, ktoré budeme môcť využiť v tohtoročnej sezóne. Vďaka úlovkom zo siete sme mohli uhradiť mimoriadny členský príspevok. PETER PALKO, tajomník PZ Čaňa Záľuby, záujmy, oddych Farbiari v inom termíne Predbežné skúšky farbiarov v Leviciach sa namiesto pôvodne plánovaného termínu uskutočnia Rovnako aj Memoriál Š. Krasňaského nebude v dňoch 28. a , ale 21. a Prosíme, aby ste si v tomto zmysle opravili termínový kalendár. red Tak by približne mohol znieť súhrnný názov podujatia, ktoré sa v dňoch januára t. r. uskutočnilo vo Výstavnom a kongresovom centre Incheba Bratislava. Pod jednou strechou sa tu sústredilo niekoľko veľtrhov a výstav 10. medzinárodný veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakia, 11. medzinárodná špecializovaná výstava Poľovníctvo a oddych, festival cestovateľských filmov, fotografií a publikácií Camera Slovakia a medzinárodná špecializovaná výstava Šport. Pozornosť záujemcov o poľovníctvo a rybárstvo sa sústredil predovšetkým do pavilónu B, kde boli expozície a predajné stánky 38 výrobcov a predajcov poľovníckych a rybárskych potrieb. Medzi nimi nechýbal ani stánok nášho vydavateľstva PaRPRESS, s. r. o., s bohatou ponukou vlastných publikácií, ale aj spomienkových a ozdobných predmetov s poľovníckou a rybárskou tematikou. Zaujímavo bola riešená aj expozícia Múzea vo Svätom Antone a výstavu spestrovala prítomnosť členov Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ (na snímke dolu). ref Guláš s olovom Stalo sa mi to pred rokmi v jednej z bratislavských reštaurácií. Objednal som si srnčí guláš. Bol som zvedavý, či profesionálni kuchári dokážu z diviny pripraviť také dobroty, aké vedia sami poľovníci. Veď napr. pravý poľovnícky guláš nedokáže navariť nijaký kuchársky majster, pravda, ak sám nie je poľovníkom. Aj predloženej porcii srnčieho gulášu čosi chýbalo, raz darmo, nemal takú chuť, akú mávajú guláše uvarené napríklad našimi gulášmajstrami Vladom a Mirom. Jem, jem, intenzívne prežúvam i prežívam chute jedla, viem, že v guláši je dostatok, ba možno aj priveľa soli, papriky, leča a všetkého, čo patrí k tomuto jedlu, keď tu zrazu chrup! Pod zubami mi čosi, ako sa u nás vraví, zachrapčalo. Bol to olovený brok, asi tak štvorka. Dosť ma to prekvapilo, lebo už ani vtedy sa nesmela loviť srnčia zver brokmi, ale... prežil som to. Iste nejaký poslabší poľovník potiahol brok, určený pre líšku alebo túlavého psa a tak sa mi brok dostal až do úst. Pravda, to bolo dávno. Niečo podobné sa mi však stalo aj prednedávnom. Tentoraz som však nejedol guláš, ale ako som vyčítal z predloženého jedálneho lístka, srnčie medailónky. A opäť to bolo v reprezentačnej jedálni jednej z bratislavských reštaurácií takmer v strede mesta. Pre zmenu som teraz v mäse našiel až dva broky. A opäť štvorky. Iste, kuchár za to nemohol, do mäsa predsa nevidí. Ale čo to musel byť za poľovníka, ktorý strieľal protizákonne na srnčiu zver brokmi, a bol taký bezočivý, že divinu predal?! Musel predsa rátať s tým, že na jeho prečin niekto musí prísť. Iste však rátal s tým, že srnčie mäso vo forme medailónkov, gulášu, rezňov či v inej podobe budú jesť ľudia, ktorí na broky neprídu. A keď aj, budú to považovať za súčasť kuchárskych majstrovských prísad a tajomstiev. Tí, ktorí srnca, či srnu kúpili, asi boli radi, že zver nie je veľmi rozstrieľaná a bude sa z nej dať upotrebiť čo najväčšie množstvo. Pravda, je tu aj ďalšia možnosť: žeby až sem, do centra nášho hlavného mesta siahali chápadlá veľkopytliakov, ktorí za nemalé peniaze dodávajú do reštaurácií vzácnu divinu? Dopyt po nej je veľký a zrejme niekto si myslí, že účel svätí prostriedky. Hlavná vec, že hosťom ponúknu pestrý jedálny lístok a najdôležitejšie je, že ktosi na divine dobre zarába. ONDREJ BARTOŠ, Zvolen Les ako vrakovisko? Prechádzka po revíri nemusí byť vždy len príjemne strávenou voľnou chvíľou, ktorá človeka osvieži a očistí. Najmä nie vtedy, ak natrafí na podobný vrak, aký som našiel v revíri nášho PZ Ondava-Mikulášová (na snímke). Robiť z lesa vrakovisko dokáže len človek, ktorý nemá v sebe ani štipku citu s prírodou. Ľahko sa dalo zistiť, kto odložil vrak služobnej avie v našom revíri, ale sotva sa nájde niekto, kto by ho aj usvedčil zo znečisťovania prírody. Nemali by sa o podobné javy starať viac aj pracovníci štátnej ochrany prírody? JÁN PECHA ml., Smilno Členovia PZ Bažant Trebišov sa zišli na výročnej členskej schôdzi, na ktorej sa zúčastnil aj aktivista OkO SPZ Trebišov JUDr. Dráb. Predseda PZ Ing. Jozef Gališin zoznámil prítomných s minuloročnými výsledkami a po diskusii členská schôdza schválila plán činnosti na tento rok. Dominuje v ňom predovšetkým väčšia starostlivosť o zver a jej životné prostredie. PAVOL OLÁH, Trebišov 21

21 Motív zveri a lovu vo výtvarnom umení (2) (1) Praveký lov Jaskynná kresba z priepasti Gassula v Španielsku lovec s oštepom útočí na diviaka. Obrázok z jaskyne Lascaux poranený zubor útočí na lovca. Vek kresby sa odhaduje na 15 tisíc rokov pred n. l. Pud sebazáchovy a často i sebaobrany nútil nášho pravekého predka, aby lovil iných živočíchov, lebo od úspechu lovu závisela existencia užšej pospolitosti družiny. Úspech však ovplyvňovali aj rozličné okolnosti, predovšetkým obratnosť a schopnosť lovca, prípadne celej družiny, poveternostné podmienky, ale aj vopred ťažko odhadnuteľné lovecké šťastie. Pračlovek žil v prírode ako jej organická zložka, pričom bol sám vystavený jej krutým zákonom, pretože nebol vždy len lovcom, ale často sa sám stával korisťou mocnejších živočíchov. Počas fylogenetického vývoja sa však od ostatných živočíchov odlišoval tým, že mal svoje vedomie, svoj duševný život, začínal myslieť a okrem pudu svoju činnosť cieľavedome riadil, ba svoje primitívne nástroje už účelne opracúval a formoval. Napriek rozumovým schopnostiam pomerne často pudovo a veľmi citlivo reagoval na rozličné prírodné javy a podnety, čoho dôsledkom bol jeho život naplnený tajmi a mysticizmom. To všetko sa prejavilo aj v jeho loveckej činnosti, lebo pudovo cítil, že zver je jeho súperom. Šance oboch partnerov boli v tom čase ešte relatívne rovnaké a konečný výsledok súperenia bol veľmi neistý. Preto praveký lovec hľadal pomoc iných, často nadpozemských síl. Je nesporné, že úspech sa okrem schopností lovca zakladal ešte aj na dvoch abstraktných duševných prvkoch na viere a vášni. Pračlovek popri zbere základnej poživne už začal aj loviť, spočiatku sám, neskôr v družinách, pre ktoré bola charakteristická prísna disciplína najmä na loveckých akciách. V rámci toho sa vybraní lovci pred lovom zúčastňovali na kultových obradoch na tajomných miestach v útrobách jaskýň. Na nich sa vyvolený duchovný vodca šaman, čarodejník usiloval prostredníctvom magických rituálov vzbudiť v lovcoch nádeje na úspech lovu a vybičovať v nich vášeň a odvahu. Súčasťou mágie boli jaskynné nástenné maľby a kresby, ktoré vytváral sám čarodejník alebo iní schopní tvorcovia vybraní pod jeho dozorom. Maľby boli viditeľné iba pri tajomnom osvetlení a mali lovcom vsugerovať, že zver, ktorú zobrazovali, je začarovaná a ľahko sa stane ich korisťou. Historici sú presvedčení, že kresby staré vyše desaťtisíc rokov sú prejavmi dodnes neznámeho náboženského rituálu a prostriedkami mágie. Vypovedajú o nádejach, ktoré tvorcovia vkladali do kultových obradov. Nimi sa pokúšali zabezpečiť inak neistý výsledok lovu. Možno, že pri tomto obrade sa usilovali aj nadviazať kontakt so zosnulými predkami. Na tieto nálezy teda nemôžeme pozerať iba optikou diela vytvoreného z umeleckých pohnútok a určeného na výzdobu obradných miest. Sú predovšetkým dôkazom prebúdzajúceho sa duševného sveta pračloveka, v ktorom sa už prejavovala aj viera v niečo nadpozemské. V každom prípade nás zaujíma, akým náčiním a akými praktikami lovil náš predchodca. V prvopočiatkoch vývoja bral do rúk náhodne nájdený kameň alebo papek, aby ulovil malú zver. Neskôr vynašiel pästný klin, pokúsil sa ho opracovať a napokon si z úlomkov tvrdého pazúrikového kameňa zhotovil prvé nástroje. Papek rozštiepil, doň vklinil opracovaný plochý pazúrik, a tak si vytvoril sekeru. Na jaskynných maľbách vidno ako bodnú zbraň ostrúhanú tyč, ktorú praveký lovec používal ako kopiu, alebo oštep, ktorý bol zakončený ostrým kamenným hrotom. Našli sa aj zvyšky oštepu so špicatým hrotom z tepelne opracovaného mamutieho kla. Na jednom vyobrazení z jaskyne Lascaux je aj akási dvojramenná harpúna. Vo viacerých loveckých scénach napr. v Alpery sa objavujú lovci s lukmi a šípmi a často je znázornená aj šípom zasiahnutá zver. Vo vykopávkach sa však luky so šípmi neobjavujú z jednoduchého dôvodu organický materiál sa zrejme časom rozložil. Dosiaľ vlastne presne nevieme, z čoho ich lovci vyrábali, z obrázkov však poznáme ich tvar. Okrem loveckých nástrojov kresby prezrádzajú aj spôsoby lovu. Napríklad vyobrazenie v jaskyni Font de Gaume znázorňuje ulovenie zubra do vyhĺbenej jamy, na inom obraze je zachytené zahnanie koní do priepasti. Na jedinom obraze vidno aj čosi ako mrežu, z čoho možno usudzovať, že bol známy aj lov zveri do pascí. Ako dokumentujú jaskynné maľby a kresby, činnosť pravekých lovcov zubrov, praturov či jeleňov niesla so sebou vždy aj riziká, pretože svojou primitívnou zbraňou sa museli postaviť zoči-voči zveri a bojovať so súperom, ktorého šance boli rovnaké. Známe je vyobrazenie z jaskyne Lascaux, na ktorom vidno, ako zubor zaútočil na lovca a zvalil ho. Pre dnešného lovca, ktorý je vyzbrojený modernou technikou, z toho plynie poučenie, že nie je korektné využívať šancu lovca bez toho, aby rovnakú šancu poskytol aj zveri, ktorú mieni uloviť. Ing. LADISLAV MOLNÁR, PhD Na psovi sa najčastejšie vyskytujú dva druhy kliešťov kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) a tzv. hnedý psí kliešť (Rhipicephalus sanguineus). Prvý prenáša mengoencefalitídu a boreliózu, hnedé psie kliešte zas babeziózu. Kliešť obyčajný sa nachádza v oblastiach s kríkmi, v lesoch a na vlhkých miestach, v poslednom čase ho nájdeme aj v záhradách. Hnedé psie kliešte k nám prišli z teplých oblastí trópov a subtrópov, preto sa zdržiavajú v domoch a pri domoch, skrátka všade tam, kde je teplo. Ak objavíme už zahryznutého kliešťa, musíme ho čo najskôr odstrániť pomocou pinzety vykrútením smerom doľava. Často sa stáva, že hlavička sa oddelí od tela kliešťa a zostane zavŕtaná pod kožou. V tom prípade nestačí iba potrieť postihnuté miesto olejom alebo obyčajnou masťou, pretože hlavička síce odumrie, ale zostáva naďalej pod kožou. Najlepšie je použiť ichtyolovú masť, ale treba dať pozor, aby ju pes nelízal, pretože môže mať potom tráviace problémy. Najlepšie je však navštíviť veterinárneho lekára, ktorý hlavičku odstráni malým skalpelom a postihnuté miesto vydezinfikuje Batadinom. Keď však vášho psa po napadnutí 22 Okienko veterinárneho lekára Kliešť záškodník s ôsmimi nohami kliešťom začnú trápiť horúčka a bolesti, treba navštíviť veterinára okamžite. Netreba však v každom kliešťovi vidieť smrteľné nebezpečenstvo aj na zamorených miestach je infekčný iba približne každý tisíci kliešť. Výbornou preventívnou pomôckou sú rozličné odpudzovacie alebo usmrcujúce prostriedky. Nanášajú sa na pokožku ako spreje alebo vo forme ampuliek (tzv. spoton). Po natrení by sme psa nemali dva dni kúpať, aby sa tieto prostriedky dostali do podkožia, potom už zostávajú v organizme a nezmyje ich ani dážď alebo kúpeľ. Účinkujú asi mesiac. Existuje však aj viacero protikliešťových obojkov. Niektoré pôsobia štyri mesiace, iné až sedem. Dôležité je uvedomiť si, že obojky sú napustené chemickou látkou a pes ich nesmie olizovať! Preto nie sú vhodné ani tam, kde sa chová viacero psov mohli by si ich navzájom pooblizovať a priotráviť sa. Napokon rovnako nie je vhodné nechávať psovi takýto obojok keď sa pohybuje v dome, pretože obojok zapácha a navyše ľudia vdychujú výpary z chemickej látky, ktorou je napustený. Lepšie je nekupovať obojky v bežných obchodoch, ale u veterinára, ktorý pozná ich chemické zloženie a dokáže určiť ich vhodnosť či nevhodnosť pre konkrétneho psa. V každom prípade sa treba s veterinárom aspoň poradiť. Napríklad obojok Preventic je napustený amitrazom a ak by ste ho dali napríklad čivave, uhynie. Existujú aj domáce prípravky znižujúce riziko napadnutia kliešťami. Psa napríklad chráni aj olej z ľanového semena vylisovaný za studena alebo natieranie psa lesným papradím. Predpokladá sa totiž, že kliešte odpudzujú éterické oleje z ľanu či z papradia. MVDr. MILAN KOPČOK

22 STOPAMI ZVERI Okienko vedúceho Súťaž o Cenu J. Serdela V apríli možno pre členov KMPP pripraviť aj niekoľko vychádzok, veď v prírode je čo pozorovať. Napríklad sluky, bažanty, srnčiu zver a zajace. Možno sa nám podarí objaviť aj trávou vystlané hniezda a isto začujeme svadobné piesne napr. bažantov, uvidíme zmeny vo sfarbení srnčej zveri, na kríkoch objavíme znaky po vytĺkaní parožia atď. Činnosť možno zamerať aj na pomoc poľovníkom pri výsadbe remízok, čistenie okolia kŕmnych zariadení a pod. Deti by takisto zaujímala napr. celoročná starostlivosť o niektoré napájadlo, do ktorého treba počas leta dopĺňať vodu či starostlivosť o vysadené dreviny, ktoré možno bude treba zalievať. Výsledky vychádzok potom vyhodnotíme na stretnutí v klubovni a oživíme si ich fotografiami či kresbami, ktoré neskôr zaradíme do kroniky. Nezabúdame ani na prípravu okresných kôl súťaže Stopami zveri, ktoré sa budú konať na začiatku júna. Prípravu detí treba kombinovať teoretickú časť absolvujeme v klubovni, športovotechnické disciplíny vonku. Nesmieme zabudnúť, že vždy musí byť prvoradá bezpečnosť detí najmä pri streľbe zo vzduchovky alebo pri pokusoch urobiť prvé kroky na chodúľoch. Treba začať s výberom najlepších z krúžku do trojčlenného družstva, ktoré sa zúčastní na okresnom kole. ŠTEFAN HRNČÁR Osvetová komisia SPZ vypisuje literárnu súťaž s poľovníckou tematikou o Cenu Jozefa Serdela. Na súťaži sa môžu zúčastniť členovia aj nečlenovia KMPP do 15 rokov. Príbehy, ktoré spracujú sa musia týkať poľovníckej problematiky, poľovnej zveri a jej ochrany. Rozsah prác nie je limitovaný. Do súťaže sa prijímajú práce zaslané do na adresu: Ústredie SPZ, Štefánikova 10, Bratislava. Autori 3 najlepších prác budú pozvaní na celoslovenské kolo KMPP, kde si prevezmú ceny. Cestovné, ubytovanie a stravovanie bude hradiť organizátor. Pri odosielaní prác treba uviesť meno, priezvisko, autorovu adresu, vek a školu, ktorú navštevuje. Súťažné práce zaslané Ústrediu SPZ sa nevracajú. Tretiak Janko Petričko z Pohorelej nakreslil jeleňa pri kŕmidle. Prečítajte si a uhádnite Prv ako šiel Neil spať, uvažoval nad tým, že budú mať v rodine nového psa. Red je krásny, živý a inteligentný. Nevedel si predstaviť lepší prírastok do rodiny Parkerovcov. Neil sa zababušil do prešívanej prikrývky ako kukla a zhasol nočnú lampu. Keď zaspal, snívalo sa mu o psoch veľkých, malých, červených, čierno-bielych, dokonca aj jasnozelených so žltými škvrnami. Všetci pobehovali okolo neho. Bolo ich všade plno, presne ako hovorila jeho mama. A všetky štekali. Neil nevedel, či ich má odstrčiť, alebo objať. Uvažoval, aké to asi je, keď na človeku sedí milión psov odrazu. Neil sa strhol zo spánku a zistil, že to štekanie je skutočné. Zdalo sa, že sa doň zapojili všetky psy v hoteli. Namiesto ranného svetla blikotalo za oknom červené. ZŠ Zavar ako jedna z mála sa môže pochváliť rôznymi aktivitami v rámci krúžku environmentálnej výchovy pod vedením Mgr. E. Haršányiovej a D. Moncmana. V pútavej prednáške sa deti dozvedeli o zaujímavostiach zo života vtáctva a potom priamo v teréne sa zúčastnili na rozmiestňovaní nových kŕmidiel. Mgr. ZUZANA MONCMANOVÁ, Zavar Neil pribehol k oknu a odtiahol záclony. Z jeho izby bol výhľad na dvor, kde bola tma. Červené svetlo prichádzalo zľava, a keď Neil otvoril okno a vyklonil sa, videl, ako zo strechy stodoly šľahajú plamene. Neil na to len vyjavene hľadel. Na niekoľko sekúnd zmeravel od šoku. Potom prebehol cez izbu, vzal si džínsy a prudko otvoril dvere. Mami! Ocko! zakričal. Zobuďte sa! Rýchlo! Stodola horí! (Úryvok je z knihy Jenny Daleovej: Statočný seter, ktorú vydalo vydavateľstvo Mladé letá.) Súťažná otázka: Írsky seter patrí medzi plemená: a) spoločenské b) poľovnícke c) pastierske. Odpoveď pošlite na adresu našej redakcie do 15. apríla Jednému z vás, ktorý odpovie správne, pošleme knižku, z ktorej sme uverejnili úryvok. Environmentálne minimum (4) Preľudnenie Rast ľudskej populácie patrí medzi vážne environmentálne problémy. Každý rok pribudne na zemeguli vyše 90 miliónov obyvateľov. Znamená to, že sa takmer každú sekundu narodia traja ľudia. Napriek tomu, že naša planéta dokáže uživiť teoreticky väčšie množstvo ľudí ako na nej v súčasnosti žije, problém spočíva v tom, že vo svetovom meradle rast populácie nie je rovnomerný a rovnomerné nie je ani rozdeľovanie surovín a potravín. V súčasnosti dosahuje populácia ľudí okolo 6 miliárd. Odhaduje sa, že do roku 2025 sa zvýši toto číslo až na 8,5 miliardy. V minulosti rástol počet obyvateľov planéty omnoho rovnomernejšie a pomalšie. Miliardu obyvateľov dosiahlo ľudstvo až okolo roku Dnes presiahla tento počet už nielen Čína, ale aj India. Vo vyspelých krajinách je miera rastu veľmi nízka, v chudobných krajinách tretieho sveta (rozvojové krajiny) počet obyvateľov rastie oveľa rýchlejšie a práve na tieto krajiny pripadá až 90 % prírastku svetovej populácie. Predpokladá sa, že v roku 2020 bude žiť v chudobných krajinách, najmä v Afrike, Ázii a Južnej Amerike, až 85 % svetovej populácie. Všetci títo noví ľudia si budú robiť nároky na potravu, energiu a prácu. To všetko bude spojené s dosahmi na životné prostredie. Veľkým problémom, ktorý je spojený s preľudnením, je problém chudoby a zväčšujúcej sa sociálnej priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami. Vyspelé krajiny totiž reprezentujú v súčasnosti 25 % svetovej populácie, ale konzumujú až 75 % svetovej produkcie potravín a priamo úmerne k tomu spotrebúvajú energiu. Nadmerná spotreba na jednej strane spôsobuje nedostatok na strane druhej. FAO (organizácia OSN pre výživu) uvádza, že vyše 800 miliónov ľudí denne hladuje, každý deň zomrie v dôsledku hladu a chorôb detí mladších ako päť rokov, pričom najmenej 500 miliónov ľudí sa denne nezdravo prejedá. Chudobné krajiny sa za malé poplatky stávajú pre ekonomické superveľmoci skládkou jadrového a toxického odpadu, odbytiskom pre pesticídy a sú zdrojom lacných surovín a lacnej pracovnej sily. Pre tento stav sa vžil výraz environmentálny imperializmus. Možno teda povedať, že medzi rastom ľudskej populácie, chudobou, a degradáciou životného prostredia je veľmi úzka súvislosť. Mgr. IVAN DUBNIČKA, PhD Kresba autor 23

23 Typická lieňová voda. Liene zväčša dorastajú do veľkosti asi 30 cm, no nájdu sa aj takéto úctyhodné polmetrové kusy s hmotnosťou 3 4 kg. Náš starý známy, no takmer zabudnutý lieň Komu sa nelení... Máloktorá ryba našich vôd tak nezaslúžene uniká v posledných rokoch pozornosti športových rybárov, ako lieň sliznatý (Tinca tinca). Medzi kaprovitými druhmi mu pritom patrí výnimočné miesto. Je nielen veľmi opatrný, ale aj silný a bojovný, takže jeho prekabátenie, zdolanie a vylovenie primeraným náčiním patrí medzi skutočné športové výkony i lovecké zážitky. A hoci vinou nadmernej sliznatosti, ktorú má aj v úradnom mene, je mnohým sviatočným rybárom nesympatický, vyznačuje sa kvalitným, chutným mäsom... TAKTIKA A TECHNIKA Najlepším, a vlastne jediným vhodným obdobím lovu sú letné mesiace, lebo lieň sa naplno preberá k životu až vtedy, keď sa voda dostatočne prehreje. V októbri, keď jej teplota citeľne poklesne, sa lieň pomaly ukladá do bahna na zimný spánok, hoci iné druhy rýb sú ešte pomerne aktívne. Neprijíma potravu a zostáva celé zimné týždne nehybný, so zatvorenými žiabrovými viečkami, jeho spotreba kyslíka je v tomto letargickom stave minimálna. V zime i v lete sa zdržiava v nepočetných húfoch, ktoré sa najradšej pohybujú na pomerne obmedzenom území. Vnadíme podľa možností už večer pred lovom s použitím zmesi, ktorej základ tvorí strúhanka s prímesou kukuričnej múky alebo krupice, konopného alebo ľanového semena, mletých arašidov, perníkového prášku a prípadne ďalších aromatizérov. Vhodné je pridať do návnady aj nástrahu, ktorú chceme pri love používať, čiže časti červov, tubifexy (larvy pakomára) či naklíčenú pšenicu. Na udržanie návnady na dne, kde sa liene prevažne zdržiavajú, môžeme primiesiť do návnadových gúľ ílovitú zeminu. Skôr, ako začneme loviť, mali by sme sa dobre oboznámiť s prostredím. V tzv. ľahkých vodách, kde nie je veľa prekážok, a liene sa tam napriek tomu vyskytujú, uprednostníme 6 9 m dlhý bič. Ak však máme vyhliadnuté miesto na okraji veľkého leknového koberca, s bičom zrejme nevystačíme. Použijeme preto bežný ( anglický ) prút s vodiacimi očkami. Najskôr by sme mali skúsiť nahodiť z protiľahlého brehu. Ak je vzdialenosť na presný hod priveľká, môžeme sa oň pokúsiť zboku. Výhodou takéhoto postupu je, že po zaseknutí môžeme lieňa ihneď ťahať preč od prekážok. Každý únik vpravo alebo vľavo môžeme pohodlne kontrolovať a rybu bezpečne vyloviť. Lov uprostred koberca rastlín je podstatne riskantnejší, no neraz jediný možný spôsob, ako sa LEGENDA O LIEŇOVI Lov lieňa je tým náročnejší, že ho priam magicky priťahujú husté porasty vodných rastlín. Najlepšie loviská preto nájdeme v pokojných a teplých vodách rybníkov, kanálov, jazier a riečnych zátok, no predovšetkým všade tam, kde sa rozprestierajú koberce lekna či tŕstia alebo tam, kde až po hladinu ovísajú konáre stromov. Žiaľ, práve na týchto miestach je lov veľmi náročný, vyžaduje si veľa zručnosti, trpezlivosti i skúseností. Ak nie vlastných, tak na začiatok aspoň cudzích. Lieň je všežravec, ktorý vyhľadáva potravu predovšetkým v bahnitom substráte, konzumuje množstvo malých kôrovcov, červov a lariev hmyzu, no živí sa aj mladými výhonkami a zvyškami niektorých vodných rastlín. V žalúdku väčších jedincov sa však neraz nájdu aj zvyšky rybieho plôdika. Aj lieň je, podobne ako niektoré iné druhy rýb, opradený legendou, presnejšie doteraz nerozlúštenou záhadou. V minulosti sa ľudia domnievali, že hojný sliz, ktorým je lieň obalený viac ako jeho príbuzní, má liečivé účinky. Celkom bezdôvodná však táto domnienka zrejme nie je, keďže rybári neraz pozorovali, ako sa choré ryby obtierali o pasúce sa liene. Pozoruhodná je aj zmena, ktorú v čase neresu (od mája do júla) podstupujú plutvy samcov pravdepodobne 30 aj preto, aby pomáhali usmerňovať mlieč pri oplodňovaní ikier. Zdolávanie lieňa si vyžaduje zručnosť a skúsenosti.

24 dostať lieňom pod kožu. Je to napríklad vtedy, keď je protiľahlý breh priďaleko, a k cieľu sa nemôžeme dostať ani z bokov. V takejto situácii odporúčajú špecialisti z nemeckého klubu Specimen Hunting Group Dortmund predovšetkým siahnuť po pevnejšom náčiní. Prúty by mali byť dlhé asi 3,90 až 4,20 msnosnosťou 1,25 lb, aby sme nimi mohli viesť zaseknutú rybu ponad leknové pole. S prihliadnutím na nebezpečenstvo uviaznutia musíme použiť pevnejší vlasec s minimálnym priemerom 0,25 mm. NA RYBAČKU S HRABĽAMI Takto vyzbrojení môžeme jedného pekného letného rána začať pozorovať listy lekna v blízkosti miesta, na ktorom sa ryby navnadili. Medzi nimi najskôr zbadáme charakteristické retiazky bubliniek stúpajúcich k hladine. Možno spozorujeme aj pohyb lieňov, prinajmenšom podľa chvejúcich sa listov, no s veľkou dávkou šťastia môžeme uvidieť aj ryby spásajúce mladé výhonky a lístky rastlín. V takom prípade bude znamenať opatrne nahodený hnojáčik alebo dážďovka, voľne visiaca z listu lekna, takmer okamžitý záber. Pravda, za predpokladu, že sme sa po brehu pohybovali nanajvýš opatrne a nehlučne. Na mnohých vodách je však vegetácia taká hustá, že nástrahu dostaneme do vody len s problémami vždy zostane niekde visieť. Tu pomôže iba záhradníčenie, pravda, pod podmienkou, že nejde o chránené rastliny! Terén si môžeme vyčistiť veľkými záhradníckymi hrabľami čiastočne z brehu, no ešte lepšie a prakticky na ľubovoľnú vzdialenosť z člna. Je to nepochybne prácne, ale vypláca sa. To, čo nasleduje potom, sa dá zhrnúť do jediného slova trpezlivosť. Na vyčistenom úseku vody niekoľko dní cielene vnadíme, iba tak totiž dostaneme plaché liene tam, kam potrebujeme. Aj v tomto prípade si však musíme vopred premyslieť, ako budeme rybu bezpečne vylovovať, lebo z ekologických dôvodov by sme nemali odstrániť rastliny z väčšej plochy ako 4 8 štvorcových metrov. Odmena za námahu vyše dvojkilogramový lieň vylovený z hustého leknového koberca. NIJAKÝ STRACH Z RASTLÍN Primerane podmienkam volíme aj pevnejšie náčinie prút dlhý asi 3,60 m s nosnosťou 1,5 lb. Vlasec musí byť mimoriadne odolný proti pretrhnutiu s priemerom aspoň 0,30 mm. Navinieme ho na pevný stabilný navijak s vysokým prevodom. Už z uvedeného je zrejmé, že ani háčiky nemôžu byť menšie ako č. 4 8, hoci v ľahkých vodách bežne vystačíme aj s veľkosťou č Ak však použijeme takéto malé háčiky v zarastenom revíri, môžu sa pri zdolávaní ryby v náročných podmienkach vyrovnať alebo vykĺznuť rybe z tlamy. Podberák by mal mať priemer aspoň 60 cm, no nemal by byť hlbší ako 40 cm inak sa nám môže zachytiť v hustom poraste. Násadec podberáka dlhý aspoň tri, radšej však tri a pol metra, by mal byť samozrejmosťou. Pri vylovovaní ryby z husto zarastenej vody je takýto podberák doslova neoceniteľnou pomôckou. Záber lieňa je často veľmi váhavý a na plaváku sa prejavuje len slabými záchvevmi. (Pravda, pri love medzi rastlinami častejšie nahadzujeme udicu bez plaváka.) So zasekávaním však treba trpezlivo vyčkať, až kým sa plavák celkom neponorí alebo sa vlasec ležiaci na hladine či liste nevystrie. Keď už máme lieňa zaseknutého, musíme ho vzhľadom na obmedzené priestorové pomery dostať do podberáka čo najrýchlejšie. Ťaháme ho preto z dna na hladinu razantne a bez váhania. Lieň bojuje urputne, hoci na rozdiel od kapra sa nepokúša o prudké úniky medzi prekážky. Odpor kladie najmä silou svojho zavalitého tela. Ale pozor všetky sily dáva do posledného pokusu o únik, keď sa usilujeme podobrať ho. Vtedy sa prudko ponorí, čím nás určite prekvapí, takže ho môžeme ľahko stratiť. Časom získame pre lov lieňov v džungli vodných rastlín potrebný cit. Predovšetkým sa však musíme zbaviť strachu z nahadzovania do zarastených úsekov. Väčšinou nám totiž na prilákanie lieňa nestačí, ak nástrahu nahodíme zo dva metre od okraja zeleného koberca. Existujú vody, v ktorých liene práve tak ako červenice zoberú nástrahu iba vtedy, ak sa vznáša len zopár centimetrov od lekna alebo dokonca priamo uprostred porastu. A ak nám aj udica po nahodení zostane ležať na liste lekna, nemusíme podľahnúť panike. Stačí jemné trhnutie prútom a nástraha sa ocitne v ideálnej pozícii. Pri love lieňov totiž platí viac ako kdekoľvek inde, že risk znamená zisk. A keďže lieň je krásne bronzovozelený, mohli by sme k tomu dodať, že komu sa nelení, tomu sa pri love lieňov bronzovo zelení... JURAJ HALAS Snímky Fisch und Fang lekno 10 cm dážďovka Pri zdolávaní ľahko odrážame pokusy lieňa o úniky vpravo i vľavo. stanovište rybára O tom, či zvládneme zdolávanie ryby v džungli vodných rastlín, rozhoduje najmä naša poloha voči nej. Na záber správne nahodenej nástrahy spravidla nečakáme dlhšie ako niekoľko sekúnd. 31

25 E urópska únia je spoločenstvom demokratických štátov, ktorých idea je spojená zásadami slobody, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a ktoré sa rozhodli vzájomne spolupracovať a postupne integrovať do medzinárodnej štruktúry výhodnej pre všetkých 15 zúčastnených štátov. V roku 1992 v holandskom Maastrichte podpísali Zmluvu o založení Európskej únie, ktorá predstavuje novú etapu v procese vytvárania užšieho spojenectva medzi európskymi národmi. Medzi základné ciele únie patrí podpora hospodárskeho a sociálneho sektora, spoločná zahraničná politika, posilňovanie ochrany práv a záujmov príslušníkov členských štátov EÚ, rozvoj spolupráce v oblasti justície a vnútorných záležitostí. Základom integračného procesu smerujúceho k vzniku Európskeho spoločenstva je prenos časti suverenity jednotlivých členských štátov ES. Prenos suverenity a spolu s ňou aj určitých práv na ES a neskôr na EÚ viedol k tomu, že sa takto prenesené práva na nadnárodnej úrovni spojili do jednej moci, ktorej výkon bol zverený orgánom spoločným pre celé ES. Na základe toho sa právne akty ES bezprostredne alebo prostredníctvom normotvornej činnosti členských štátov stávajú súčasťou právneho poriadku členských štátov, pričom majú prednosť pred vnútroštátnym (národným) právom. Proces zjednocovania sprevádza aproximácia práva, t. j. vytváranie súladu medzi národným právom a právom EÚ. OCHRANA PRÍRODY K základným právnym predpisom na ochranu prírody patria smernice, nariadenia a rozhodnutia, ktoré upravujú ochranu voľne žijúcich organizmov a ich biotopov, obchod s chránenými druhmi, chov voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách a ochranu lesov. Za najdôležitejšie právne dokumenty EÚ v súvislosti s ochranou prírody pokladáme najmä: Smernicu Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tzv. Smernica o biotopoch); Smernicu Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov; Nariadenie Rady 338/97/ES o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení neskorších predpisov; Nariadenie Komisie 2087/2001/ ES pozastavujúce introdukciu exemplárov určitých druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín do ES. Na napĺňanie jednotlivých právnych predpisov a dohovorov EÚ budú v budúcnosti slúžiť siete chránených území v rámci vytvárania systému EMERALD Network a NATURA Pod pojmom EMERALD sa rozumie sieť tzv. smaragdových území, t. j. takých území, ktoré majú osobitný význam z hľadiska ochrany prírody. Budovanie tejto siete inicio- 32 vala Rada Európy v rámci uplatňovania Bernského dohovoru, ktorého cieľom je ochrana voľne žijúcich organizmov a ich prírodných biotopov, najmä tých, ktorých ochrana si vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov (u nás napr. hlavátka podunajská). Navrhované lokality v rámci systému EMERALD možno vyhlasovať na území členských a pozorovateľských štátov Dohovoru. Vybrané územia v sieti EMERALD musia prispievať k prežitiu ohrozených druhov, endemitov alebo ktorýchkoľvek druhov uvedených v prílohe I a II Dohovoru. Pre ilustráciu uveďme, že v slovenskej databáze EME- RALD-u sú zahrnuté napr. tieto lokality: Muránska planina, Dunajské luhy, Malá Fatra, Vtáčnik-Bystričianska dolina, Zoborské vrchy, Parížske močiare, Niva Moravy, Šúr, Poloniny, Turiec, Poľana, Slovenský raj a iné. Podobný je systém NATURA 2000, ktorý budujú členské štáty EÚ nezávisle na národných sústavách chránených území. Pod týmto názvom má byť vytvorená súvislá európska ekologická sieť chránených území na ochranu prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín významných pre EÚ. Európske spoločenstvo vydalo aj prílohy k Smernici o biotopoch. Príloha č. I uvádza záujem ES o tie typy biotopov, ktoré si vyžadujú vyhlásenie osobitných území ochrany, ako napr. Sladkovodné biotopy (uvádzam len niektoré naše typy biotopov) Oligotrofné vody na piesočnatých rovinách obsahujúce veľmi málo minerálnych látok u nás sú to najmä vyťažené pieskovne na Záhorskej nížine; Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody od nížin po subalpínske pásmo niektoré naše štrkoviská, plesá atď; Tvrdé oligo-mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár niektoré naše krasové jazerá; Nížinné až horské vodné toky alebo časti vodných tokov s prirodzenou alebo poloprirodzenou dynamikou, kde kvalita vody nevykazuje žiadne výrazné zhoršenie u nás je to napr. rieka Belá, tatranské potoky, Biela voda, Orava, niektoré úseky Váhu, Morava, úseky Ipľa, horný Hron, inundácia Dunaja atď. Príloha č. II uvádza vybrané druhy živočíchov a rastlín, o ktoré má ES záujem a ktorých ochrana si vyžaduje vyhlásenie osobitných území ochrany. V rámci triedy rýb má spoločenstvo záujem napr. na ochrane mihuľovcov a konkrétne u nás mihule potočnej s výnimkou fínskych a švédskych populácií a mihule ukrajinskej, potiskej a drobnej. Európske spoločenstvo má záujem na Európska únia ochrana prírody a naše rybárstvo ochrane hlavátky podunajskej, boleňa dravého s výnimkou fínskych populácií, mreny stredomorskej, hrúza bieloplutvého a fúzatého, čereble pestrej, plotice lesklej. lopatky dúhovej, pĺža piesočného a zlatistého, číka bahenného, hrebenačky pásavej, oboch druhov kolkov a hlaváča európskeho. Príloha č. V uvádza tie druhy rastlín a živočíchov, o ktoré má spoločenstvo záujem a ktorých odchyt a zber vo voľnej prírode a ich využívanie môže podliehať určitým regulačným opatreniam, napr. u nás ide o tieto druhy rýb: jeseter malý, lipeň tymianový, hlavátka podunajská, boleň dravý, mrena severná a stredomorská, plotica lesklá, hrebenačka pásavá a kolok veľký. RYBÁRSTVO A OCHRANA VÔD Právnym cieľom EÚ v ochrane vôd v ES je zabezpečenie špecifického užívania a sekundárneho ochraňovania ekologických procesov vo vodnom prostredí. Opatrenia v tejto oblasti sa týkajú pitnej vody a vody na kúpanie, ako aj ochrany vodného prostredia pred znečistením rozličnými nebezpečnými látkami. Pre naše rybárstvo je najdôležitejšia platnosť Smernice Rady 78/659/EHS o kvalite sladkej vody vyžadujúcej ochranu alebo zlepšenie kvality s cieľom podporiť život rýb v znení Smernice Rady 91/692/EHS. Smernica sa vzťahuje na tie vody, určené členskými štátmi, ktoré potrebujú ochranu alebo zlepšenie kvality s cieľom podporiť prirodzený život rýb. Naopak, smernica sa nevzťahuje na vody prírodných alebo umelých rybníkov využívaných na intenzívny chov rýb. Cieľom tejto smernice je teda ochrana alebo zabezpečenie kvality tečúcich alebo stojatých vôd, v ktorých sú schopné žiť ryby alebo v ktorých po tom, čo sa zníži alebo eliminuje znečistenie budú schopné žiť ryby patriace: medzi prirodzene sa vyskytujúce druhy zabezpečujúce prírodnú diverzitu; medzi druhy, ktoré kompetentné orgány členských krajín pokladajú pre vodné hospodárstvo za užitočné. MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY Ochranu mnohých ohrozených biotopov alebo druhov rastlín a živočíchov v Európe, vyskytujúcich sa aj na území Slovenska zabezpečujú viaceré medzinárodné dohovory. Kich podpísaniu v posledných rokoch pristúpilo aj Slovensko. Uvádzam len dohovor, ktorý súvisí s ochranou vôd a rýb: Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných biotopov (tzv. Bernský dohovor) jeho cieľom je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných biotopov v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie si vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov. SR pristúpila k Dohovoru aplatnosť na našom území nadobudol Príloha č. II uvádza u nás žijúceho blatniaka tmavého ako prísne chránený druh a príloha č. III uvádza menný zoznam rýb, ktoré možno využívať za predpokladu, že ich využívanie je regulované a neohrozí ich ďalšiu existenciu. Slovenska sa týkajú tieto druhy, ktoré sú chránené spomenutým Dohovorom: mihuľa potiská a ukrajinská. jeseter malý, lipeň tymianový, hlavátka podunajská, pleskáč siný a tuponosý, ploska pásavá, boleň dravý, mrena severná a stredomorská, podustva severná, hrúz bieloplutvý, Kesslerov a fúzatý, ovsienka striebristá, šabľa krivočiara, plotica lesklá a perleťová, lopatka dúhová, čík európsky, pĺž zlatistý, sumec veľký, hrebenačka Balonova a pásavá, zubáč volžský, kolok veľký a malý, býčko škvrnitý, hlaváč pásoplutvý a európsky. Ing. MIROSLAV ZONTÁG Ilustrácia Marcel Krištofovič

26 Otvorená škola aj pre mladých rybárov a priateľov poľovníctva a prírody V poslednom čase sa veľa hovorí o možnosti financovať mimoškolské aktivity zo štátnych prostriedkov. Zaujímalo nás, či by v rámci projektu Otvorená škola mohli dostať podporu aj krúžky mladých priateľov poľovníctva a mladí rybári. O podrobnejšie vysvetlenie kto môže o príspevok požiadať, ako ho získať a na čo použiť, sme požiadali štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR Ing. FRANTIŠKA TÓTHA: Vodohospodári šetria Domašu Ministerstvo školstva SR chce realizovať projekt nazvaný Otvorená škola. Princípom projektu je, aby sa škola v čase mimo vyučovania otvorila športovým, kultúrnym a iným záujmovým a vzdelávacím aktivitám žiakov. Teda aby nebola len vzdelávacou a čiastočne výchovnou inštitúciou, ale aby sa v popoludňajších hodinách v tom-ktorom regióne stala centrom vzdelávania, športu a kultúrnych záujmov detí a mládeže. Projekt sa začne realizovať už od začiatku školského roku 2004/2005 a to formou vzdelávacieho poukazu, ktorý má mať predpokladanú hodnotu Sk. Vzdelávací poukaz umožní žiakom zúčastňovať sa na niektorej z mimoškolských aktivít, pričom sa sami rozhodnú, čomu sa chcú vo voľnom čase venovať. Podľa svojich záľub si vyberú aj poskytovateľa môžu to byť centrá voľného času, školské kluby, ale aj samotné základné a stredné školy. Žiak odovzdá svoj vzdelávací poukaz poskytovateľovi, ktorý zaň na činnosť získa finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Môže to byť výučba cudzieho jazyka, ale aj rôzne krúžky športový, hudobný, spevácky, prípadne krúžok, v ktorom si budú deti robiť domáce úlohy alebo zaoberať sa prehĺbením vedomostí z chémie, fyziky a pod. Samozrejme, deti sa môžu rozhodnúť aj pre záujmové krúžky, napríklad rybárske alebo krúžky mladých priateľov poľovníctva a prírody, ktoré budú viesť odborníci. Podobné krúžky jestvujú už aj teraz, no sú zväčša pri jednotlivých poľovníckych združeniach, prípadne pri miestnych organizáciách Slovenského rybárskeho zväzu. Odteraz, ak sa budú chcieť uchádzať o získanie finančných prostriedkov prostredníctvom projektu Otvorená škola, musia pôsobiť priamo v škole a takpovediac, pod jej hlavičkou. Na mnohých školách už sú takéto krúžky a ak doteraz škola nemala veľký záujem o spoločnú komunikáciu a kvôli nedostatočným finančným prostriedkom nemohli naplno rozvinúť svoju činnosť, teraz sa to zmení. Aktivisti, ktorí sú vedúcimi rybárskeho krúžku alebo KMPP preto by už teraz mali navštíviť riaditeľov škôl a dohovoriť sa s nimi, že s deťmi chcú pracovať v rámci školy. Pochopiteľne, najskôr je vhodné urobiť si prieskum, koľko detí bude mať záujem o rybársky krúžok alebo o KMPP a vzbudiť v nich záujem o prírodu. Nepochybne každá škola podporí vznik či už rybárskeho krúžku alebo krúžku mladých priateľov poľovníctva, napokon pedagógovia dobre vedia, že vzťah k prírode sa musí utvárať od detstva. Projekt, akým sú vzdelávacie preukazy (i keď nie je vylúčený ani menší príspevok žiakov na chod krúžku) môže dať veľa aj samotnej škole. Jednak jej priestory sa budú využívať aj popoludní a pre mnohé deti sa stane príťažlivejšou práve preto, lebo im ponúkne možnosti zaujímavo stráviť voľný čas. Pri výbere školy sa aj rodičia isto rozhodnú pre tú, ktorá bude mať pestrejšiu ponuku mimoškolského vzdelávania. Obsah činnosti poľovníckeho alebo rybárskeho krúžku bude v kompetencii ich vedúcich. Ministerstvo ako štátny orgán má však isté podmienky: činnosť krúžku musí byť pravidelná v rozsahu 2 hodín týždenne alebo 4 hodiny každý druhý týždeň. Nemôže sa však stať, že by krúžok počas školského roka nepracoval, ale zorganizoval by napr. len letné sústredenie. Odporúčam, aby aktivisti, aj doterajší vedúci rybárskych krúžkov alebo KMPP, čo najskôr nadviazali kontakt s riaditeľmi základných (stredných) škôl a dohovorili sa o podrobnostiach. Pripomínam ešte, že je možné získať finančné prostriedky aj na organizovanie okresných, krajských alebo celoslovenských súťaží (športových, recitačných atď.), ale aj takých, akými sú okresné alebo krajské súťaže Stopami zveri či stretnutia mladých rybárov a pod. V spolupráci s MŠ SR a krajskými školskými úradmi treba však splniť určité kritériá podľa systému, ktorými sa tieto aktivity riadia, aby ich bolo možné zaradiť do registra školských súťaží. Ide o to, že deti a mládež musia mať možnosť vhodne využiť voľné popoludňajšie hodiny. Ak im ich pomôžeme vyplniť zaujímavo, neostane im čas (a v konečnom dôsledku ani nebudú mať záujem) na najrôznejšie pokušenia, ktoré im núka dnešný svet. Kto sa s prútom v ruke náhli k vode alebo skúša na ihrisku správne hody, kto sa teší, ako v lese bude pozorovať zver, určite nesiahne po droge ani inom lákadle, ktoré môže ohroziť jeho zdravie, budúcnosť ba i život. Pripravila JÚLIA DRIENOVSKÁ Snímky Ján Luky a dokumentácia PaR Pokles vodnej hladiny na VN Domaša od mája minulého roku do začiatku februára 2004 sa zastavil. Pracovníkom Povodia Bodrogu a Hornádu pomohlo topenie snehu v povodí Ondavy, ale aj pod vodnou nádržou. Pomocou operatívneho dispečingu a v spolupráci s dvoma najväčšími odberateľmi vody sa im podarilo od 2. februára do 17. februára Domašu naplniť o ďalších 10 mil. m 3 vody. Vodná hladina zatiaľ stúpla o 1,46 m, ale na dosiahnutie optimálnej výšky chýba ešte stále vyše 9 m. Topenie snehu v medzipovodí, t. j. v povodí riečky Oľky, ktorá zásobovala Ondavu pod Domašou 4 m 3 /s vody vodohospodári využili tak, že z Domaše vypúšťali iba 2,5 m 3 /s, oproti 4,4 m 3 /s, ktoré im ukladá manipulačný poriadok na túto priehradu. Tento systém sporenia vody v Domaši, do ktorej z Ondavy pritekalo v rovnakom čase 4,2 m 3 /s pomohol získať spomínaný objem vody za čosi viac ako dva týždne. Našťastie v napadanom snehu v povodí Ondavy sú uložené ešte ďalšie milióny m 3 vody, ale tie nepostačujú na naplnenie nádrže. Vodohospodári dúfajú, že po dvoch suchých rokoch bude začiatok jari dostatočne bohatý na zrážky, ktoré naplnia Domašu tak, ako sa to stalo naposledy v júli Obnažené dno priehrady v jej horných častiach zarástlo na desiatkach hektárov vŕbovým prútím až do výšky 2 m a to robí vrásky nielen na čele správcu vodnej nádrže, ale aj rybárom a okolitým obciam. Na rokovaní na odbore životného prostredia KÚ v Prešove 17. februára t. r. sa preto riešila aj problematika likvidácie týchto porastov. S. G., Košice 33

27 Kalendár rybárskych súťaží na r LRU plávaná Medzinárodné dátum preteky miesto účasť garant Rady SRZ MS národov Belgicko Willebroeck A výber SR Dudr MS klubov Španielsko Toledo PM Zbrojníky Levice MS juniorov Chorvátsko Kutina výber SR Vagyovský MS žien Portugalsko Carez ME národov Maďarsko Velence B výber SR Dudr B celoštátne postupové dátum preteky miesto rozhodcovia garant Rady SRZ I. liga jar Trabucco Blava Schvarc Kraus (v Trenčíne) leto Žilina Piterka Dudr jeseň Levice Piterka Dudr II. liga sk. A jar Trnava (v Hlohovci) Supák Cifra jeseň Piešťany Supák Cifra II. liga sk. B jar Bytča Galuška Gazdik jeseň Prešov Balaďa Buček Divízia sk. A jar Hlohovec Mészáros Vagyovský jeseň Dunajská Streda-jazero Mészáros Vagyovský Divízia sk. B jar Žilina Maťašovič Galuška jeseň V. Kapušany Balaďa Buček Majstrovstvá Majstrovstvá SR Piešťany Schvarc, Piterka, Dudr Galuška, Cifra C Nominačné štát. reprezentácia kolo-2005 Schvarc Dudr kolo kolo-2005 Dudr máj kolo-2005 D Pohárové domáce dátum preteky usporiadateľ miesto poznámka Pohár oslobodenia Bratislava Zlaté Piesky 1. 5 Memoriál V. Auxta V. Krtíš D. Nenince Trnavský pohár Trnava VD Boleráz (ardan@vuje. sk) Kala pohár Šaľa Váh Podvihorlatský pohár Humenné Laborec Memoriál E. Hrdela Žilina VD Žilina Senzas pohár Pov. Bystrica Váh (sensas@sensas. sk) Memoriál O. Otingera Hlohovec Váh-Madunice Cassovia pohár Košice Hornád Memoriál Peciho Nitra Nitra Putovný pohár Vranov VD Tovarné n/topľou Super pohár D. Lužná Váh (genex@stonline. sk, + Hlohovec polanyi@zoznam. sk) Pohár primátora Levice VD V. Kozmálovce Copus pohár V. Kapušany Laborec Memoriál Geczöho Komárno Váh Slatina Zvolen VD Môťová Memoriál Galleho Prešov štrk. Andrejovka Pohár primátora Sabinov štrk. Roškovany Pohár primátora Nová Baňa VD Tajch Zemplínsky pohár Michalovce Zempl. šírava Laugaricio-Trabucco Trenčín Váh Putovný pohár Želiezovce Hron Memoriál E. Balážika Piešťany ram. Váhu D Pohárové zahraničné dátum preteky miesto poznámka Medzinárodné M ČR (www. rybsvaz. cz ) Mazalov memoriál Břeclav jednotlivci Sensas cup Uherské Hradište M ČR-juniori a kadeti Mušovský maratón VN Mušov dvojice VC -Tubertiny CUP VN Mušov Termíny pretekov sú orientačné, presné budú v propozíciách vyhlasovateľov pretekov. LRU muška A Medzinárodné dátum preteky miesto účasť garant Rady SRZ MS národov Slovensko Lipt. Mikuláš A výber SR Ing. Podmaník ME národov Švédsko Saxnas B výber SR ME juniorov Nórsko B celoštátne postupové dátum preteky miesto rozhodcovia garant Rady SRZ I. liga jar Svit Piterka Dauda jeseň Námestovo Piterka Dauda II. liga jar Košice Balaďa Ščambora jeseň Procházka Podmaník Divízia sk. A jar Kys. Nové Mesto Dauda Hromek jeseň Žilina Milan Dauda Divízia sk. B jar Humenné Balaďa Bodnár jeseň Orlov Balaďa Ščambora Majstrovstvá Majstrovstvá SR Spiš. Stará Ves Balaďa Podmaník C nominačné štátna reprezentácia kvalifikácia I. I.-IV. kolo D pohárové dátum preteky usporiadateľ miesto rozhodca poznámka garant Pohár MO Spiš. jazero Šuťák bodované Ščambora Slovnaftu Stará Ves Kežmarská MO Kežmarok jazero Šmihula bodované Bodnár muška Podvihorlat. MsO Humenné Laborec nebodovaný jalec Memoriál MsO Váh Hatala bodované Hromek J. Kronera Pov. Bystrica Pohár MsO Žilina Rajčianka Dauda bodované Bienek Racional Liptovský lipeň MsO Lipt. Mikuláš Váh Procházka bodované Bienek Kysucký pohár K. Nové Mesto Kysuca nebodované Banskobystr. MsO Hron Šmihula bodované Hromek muška Ban. Bystrica Casovia MsO Košice Hornád Legenyi bodované Bodnár Oravská muška MO Dol. Kubín Orava Žatka bodované Dauda Ľubovnianska MO St. Ľubovňa Poprad Šuťák bodovaný Ščambora muška Boduje sa 5 najlepších umiestnení z max. počtu 11 bodovaných pretekov. Rybolovná technika A medzinárodné dátum preteky miesto účasť garant Rady SRZ ME národov Chorvátsko výber SR Vecel -juniori Jastrebrarsko MS národov Švajčiarsko-Bern -seniori B celoštátne-postupové dátum preteky miesto rozhodcovia garant Rady SRZ I. liga I. kolo Prešov Supák, Dzuriš, Vecel I. liga II. kolo Pov. Bystrica Schvarc, Supák, Vecel Zlatý blyskáč okresné mestá Zlatý blyskáč krajské kolo: Bratislava, viceprezidenti Trnava, Nitra, Trenčín, B. Bystrica, Žilina, Prešov, Košice Zlatý blyskáč Zlaté Moravce členovia sekcie Vecel celoštátne kolo Majstrovstvá Majstrovstvá SR Nové Zámky Supák st., Mészáros, Vecel Supák ml., Hruška, Dzuriš C Pohárové Európsky pohár Nové Zámky - VC Slovenska Pohár Pov. Bystrica Panák Vecel predsedu 34

28 Pripravujeme ďalšie majstrovstvá sveta Medzinárodná rybárska organizácia CIPS (Confederation International de la Peche ^ Sportive) na svojom XXV. svetovom kongrese poverila Slovenský rybársky zväz usporiadaním Majstrovstiev sveta národov v love rýb udicou na mušku. Budú sa konať v dňoch 30. augusta až 5. septembra 2004 na riekach Váh, Orava a Belá. Slovenský rybársky zväz pripravuje toto významné medzinárodné podujatie v spolupráci s mestami Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok a ich mestskými rybárskymi organizáciami. Centrom podujatia bude Liptovský Mikuláš, kde 31. augusta majstrovstvá slávnostne otvoria. Preteky družstiev a jednotlivcov sa budú konať 2. až 4. septembra na určených úsekoch Váhu, Oravy a Belej. Na podujatí sa očakáva účasť zástupcov 25 krajín všetkých kontinentov. Na veľkolepé medzinárodné súťaženie už teraz pozývame všetkých rybárov aj širokú verejnosť. Vzhľadom na konanie 24. majstrovstiev sveta národov v love rýb udicou na mušku bude podľa medzinárodných predpisov (aby sa dodržala ich regulárnosť) platiť všeobecný zákaz lovu na riekach Belá, Orava a Váh v čase od 9. augusta do 5. septembra (vrátane) v týchto úsekoch nasledovných revírov: 1. Revír č , rieka Belá č. 1: V úseku rieky od sútoku s potokom Račková pri cestnom moste nad obcou Pribylina po železničný most v Liptovskom Hrádku. 2. Revír č , rieka Váh č. 22 V úseku rieky od sútoku s potokom Boca v Kráľovej Lehote po sútok s Belou v Liptovskom Hrádku. 3. Revír č , rieka Váh č. 21 V úseku rieky od sútoku s riekou Belá po diaľničný most pri obci Podtúreň. Od MVE Okoličné po most pri hoteli Jánošík v Liptovskom Mikuláši. 4. Revír č , rieka Váh č. 19 V úseku rieky od cestného mosta v obci Bešeňová po cestný most v obci Lisková. 5. Revír č , rieka Orava č. 1 V úseku rieky od cestného mosta v Dolnom Kubíne po ústie Raciborského potoka pod obcou Oravský Podzámok. 6. Revír č , rieka Orava č. 2 V úseku od ústia Raciborského potoka pri obci Oravský Podzámok po cestný most v obci Horná Lehota. POPIS TRATÍ pre MS 2004 LRU-M tréningový úsek pretekársky úsek nelovný úsek Úsek A rieka Belá Úsek rieky od sútoku s potokom Račková pri cestnom moste nad obcou Pribylina po železničný most v Liptovskom Hrádku. Dĺžka úseku je 10 km. Horná časť je neregulovaná a brehy zarastené vegetáciou. Šírka toku je od 5 do 15 m, priemerný prietok vody je asi 3 m 3 /sek. Dno je po celej dĺžke kamenisté. Výskyt a bodované ryby: pstruh obyčajný, pstruh dúhový a lipeň tymianový. Tréningový úsek na Belej je od cestného mosta cez Belú na Podbanskom po cestný most nad Pribylinou. Úsek B rieka Váh č. 22 Úsek rieky od sútoku s potom Boca v Kráľovej Lehote po sútok s Belou v Liptovskom Hrádku. Dĺžka úseku je 6,3 km, jeho horná časť je neregulovaná, brehy husto zarastené vegetáciou. Šírka toku je od 15 do 25 m, priemerný prietok vody asi 6 m 3 /sek. Dno je po celej šírke kamenisté a piesčité. Výskyt a bodované ryby: pstruh obyčajný, pstruh dúhový, lipeň tymianový, hlavátka podunajská a jalec hlavatý. Tréningový úsek na rieke je od sútoku Čierneho a Bieleho Váhu po vtok potoka Boca. Úsek D rieka Váh č. 19 Veríme, že i tohtoročné významné medzinárodné podujatie bude také úspešné, ako boli vlaňajšie 50. majstrovstvá sveta v LRU. Na snímke Jaroslava Šubjaka je jeden z úsekov, na ktorých sa rozhodovalo o umiestnení pretekárov. Úsek C rieka Váh č. 21 Úsek rieky od sútoku s Belou po most pri hoteli Jánošík v Liptovskom Mikuláši. Úsek od diaľničného mosta v obci Podtúreň po výtok z poslednej elektrárne v Okoličnom je vynechaný. Dĺžka úseku je 12 km, dno je kamenisté a brehy zarastené. Priemerný prietok vody je asi 10 m 3 /sek. Výskyt a bodované ryby: pstruh obyčajný, pstruh dúhový, lipeň tymianový, hlavátka podunajská a jalec hlavatý. Tréningová trať je medzi prvou a treťou elektrárňou a od mosta pri hoteli Jánošík po železničný most nad Liptovskou Marou. Úsek E rieka Orava č. 1 Úsek rieky od mosta v Bešeňovej po most v Liskovej. Dĺžka úseku je 7 km, dno je kamenisté a zarastené vodným porastom. Priemerný prietok vody je asi 15 m 3 /sek. Výskyt a bodované ryby: pstruh obyčajný, pstruh dúhový, lipeň tymianový, hlavátka podunajská a jalec hlavatý. Tréningová trať je od mosta v Liskovej po most na železničnú stanicu Ružomberok. Úsek rieky od mosta v Hornej Lehote po cestný most v Dolnom Kubíne. Dĺžka úseku je 17 km, dno je kamenisté, piesčité a zarastené vodným porastom. Priemerný prietok vody je asi 12 m 3 /sek. Výskyt a bodované ryby: pstruh obyčajný, pstruh dúhovým lipeň tymianový, hlavátka podunajská a jalec hlavatý. Tréningová trať je od vtoku Studeného potoka v Podbieli po most v Hornej Lehote. 35

29 Z histórie aklimatizácie rýb z povodia Amuru Amurské nádeje i prekliatie Biológov a rybárov priam ako magnet lákala najdlhšia ruská rieka Amur (4 354 km) s bohatou ichtyofaunou (vyše 100 druhov). Prvý vagón so živými amurskými rybami prišiel transsibírskou železnicou do Moskvy v roku Chovateľ rýb F. N. Michajlov v ňom priviezol 103 tolstolobikov bielych, 10 amurov bielych, 2 hadohlavce východné, 4 karasy striebristé a asi 100 amurských kaprov. Aklimatizačné pokusy prerušila 2. svetová vojna, takže naplno sa rozbehli až po nej, keď v roku 1948 vznikla Centrálna výkonnoaklimatizačná stanica (CPAS). Už v tom čase dosiahli rybári aklimatizátori najväčšie úspechy s kaprom amurským, ktorého nasádzali do voľných vôd, predovšetkým veľkých údolných nádrží, no využili ho aj pri krížení s domácim kaprom pontokaspickým. Úspešne sa udomácnil aj v Bajkale, odkiaľ prenikol systémom riek do susediacich jazier. Našťastie sa tento poddruh kapra k nám nedostal v čistej podobe, ale len ako súčasť génovej výbavy tzv. haličského kapra, ktorého gény možno vystopovať u niektorých rybničných foriem kapra. Genofond sazana pôvodného dunajského kapra, však zostal nenarušený. Ako málo niekedy stačí pri takýchto pokusoch, možno demonštrovať na karasovi striebristom. Podľa všetkého zo štyroch dovezených rýb bola len jedna samica, no jej potomstvo bolo také životaschopné, že za pár desaťročí doslova zaplavilo európske vody. Prispela k tomu vo veľkej miere aj zvláštna forma reprodukcie gynogenéza, pri ktorej nie sú v populácii prítomní samčekovia daného druhu a samičky sa neresia so samčekmi iných kaprovitých rýb. Na Slovensko prenikol karas strieb- 36 Násada tolstolobika aký zmysel má ďalšie zarybňovanie voľných vôd touto rybou pre športových rybárov? Sviatok rybárstva ristý Dunajom a jeho prvý úlovok zaznamenal pri Medveďove v roku 1961 Balon. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že z Amuru tento druh putoval zásluhou I. I. Kuznecova najprv na Kamčatku, kam už v roku 1930 doviezli 299 karasov. Pozoruhodný bol dôvod. Táto menejhodnotná ryba mala poslúžiť ako krmivo pre saňových psov a nahradiť tak cennejšie tichooceánske lososy, ktoré sa tu bežne skrmovali. Tieto rastlinožravé druhy rýb sa ruskí rybári a ichtyológovia usilovali získať priamo na prírodných lokalitách pomocou umelej hormonálnej stimulácie oplodnené ikry a plôdik, No dosť dlho neúspešne. Podarilo sa im to až v rokoch na rieke Sungari. Tu odchytili samcov, ktorým už tiekol mlieč a takmer zrelé samice, z ktorých získali zrelé ikry 10 až 15 hodín po hormonálnych injekciách. Plôdik sa potom liahol za 48 hodín pri teplote vody 23 až 26 o C. Tieto skúsenosti sa potom využili v rybochovných zariadeniach v európskej časti Ruska, kde vybudovali prietočné nádrže imitujúce podmienky v rieke. Na Slovensku sa rastlinožravé ryby objavili až o desať rokov neskôr. Tak ako pri karasovi striebristom prvé exempláre chytili najprv v Dunaji, kam sa dostali z umelých chovov v Maďarsku. Amura bieleho ulovil Balon v roku 1967 (PaR 7/67), tolstolobika bieleho Holčík v roku 1968 (PaR 7/69). Prvých 300 kusov trojročných amurov k nám doviezli v apríli 1968 a potom už proces aklimatizácie a umelého množenia amura i tolstolobika akceleroval, o čom máme množstvo literárnych údajov. Po tridsiatich rokoch sme získali veľa skúseností a poznatkov o biológii týchto nepôvodných rastlinožravých druhov rýb aj v našich vodách. Názory na ich uplatnenie v rôznych typoch vôd sú často protikladné, počiatočná eufória však už dávno vyprchala a dnes prevláda oveľa triezvejší pohľad na tieto biologické kosačky z Amuru. Našťastie sa nedokázali introdukované rastlinožravé druhy rýb v našich podmienkach naturalizovať, lebo nie sú schopné sa bez ľudskej pomoci rozmnožovať. To však už nemožno povedať o súputníkovi týchto rastlinožravých druhov hrúzovcovi malom, ktorého nechtiac zavliekli do európskych vôd s plôdikom amura a tolstolobika. Prvý raz sa objavil roku 1960 v Rumunsku, kam sa dostal z Číny. Na Slovensku túto drobnú kaprovitú rybu ulovili v povodí Tisy roku 1974 a odvtedy sa rozšírila po značnej časti územia. Najčastejšie sa dostáva na nové lokality s násadami kapra, ale aj kvôli nezodpovednosti športových rybárov, ktorí ho s obľubou používajú ako nástrahovú rybku. Na stránkach nášho časopisu o ňom nájde záujemca dostatok informácií, rovnako ako aj o ďalšom privandrovalcovi z Poamuria, ktorým je býčkovec hlavatý. Tento až do 25 cm dorastajúci druh bol zrejme neúmyselne introdukovaný do európskej časti Ruska v 70-tych rokoch 20. storočia a odtiaľ sa začal cez nížinné toky rýchlo šíriť smerom na západ. Na Slovensku sa prvýkrát objavil na jar 1998 v Kamennej Moľve, dnes je veľmi hojný na mnohých miestach v povodí Bodrogu a Latorice a možno očakávať, že v krátkom čase obsadí celé južné Slovensko. Bohužiaľ, má tento dravec veľmi podobné nároky na biotop ako blatniak, takže môže spôsobiť jeho vyhynutie v našich vodách, avšak negatívne pôsobí aj na ďalšie pôvodné druhy rýb. Aklimatizácia, resp. autoaklimatizácia rastlinožravých kaprovitých rýb z povodia Amuru v podmienkach európskeho Ruska i strednej Európy sa v podstate nepodarila, no aj tak okrem čiastkových lokálnych pozitív spôsobilo a spôsobuje vysádzanie týchto rýb do našich vôd stále veľa problémov. Sú to však problémy, ktoré vieme vyriešiť. Na všadeprítomného karasa striebristého sme si už zvykli ako na samozrejmosť, no recept na to, ako sa vysporiadať s dvoma inváznymi druhmi hrúzovcom a býčkovcom, zatiaľ nemáme a zrejme ani tak skoro mať nebudeme. RNDr. JOZEF MÁJSKY Snímka autor 16. apríl je dátum nezmazateľne vrytý v mysliach rybárskej športovej obce ako začiatok pstruhovej sezóny. Azda ani nejestvuje populárnejší rybársky dátum. Keď to tak sledujem, tento deň sa pomaly, ale isto medzi rybármi stáva akýmsi ich štátnym sviatkom. S blížiacim sa magickým dátumom vrcholia naše prípravy na nastávajúcu sezónu, pričom si uvedomujeme, že začiatok pstruhovej sezóny je skôr akousi spoločenskou udalosťou, než tou loveckou. Stretnutia známych rybárov pri vode, v chatách a chalupách navodzujú správnu atmosféru blížiaceho sa začiatku pstruhovej sezóny. Podaktorí z nás sú schopní hoci aj zahodiť drahý bicykel do kríkov, len aby už boli čo najskôr pri vode... Začiatok pstruhovej sezóny býva aj prehliadkou najrôznejších komických situácií od vykúpania sa vo vode až po zamotané vlasce či sem-tam menšiu spoločenskú únavu. Samozrejme, ani vlaňajší začiatok pstruhovej sezóny nebol iný. Zarážajúca je však priam neuveriteľná tlačenica, ktorá sa v posledných rokoch vytvára pri vode. Skôr ako rybolov pripomína prvomájový sprievod, chýbajú už len transparenty a mávadlá... rozhodne však nemá nič spoločné so športovým rybolovom. Možno niektorí namietnu, že začiatok je začiatok. Ale to nie je argument. Rybár sa má správať ako rybár už od začiatku. Pozoroval som mnohých rybárov, ale, žiaľ, tých skutočných som videl len niekoľko. Už len sporadicky sa dodržiava nepísaný zákon, že prvá ryba sa púšťa... Je to síce maličkosť, no pre ozajstného rybára nepísaná povinnosť, o ktorej sa nediskutuje. Vrátiť prvú rybu do vody znamená dokázať sebe samému, že som skutočný rybár a nejde mi len o mäso. Je to také jednoduché stačí sa odosobniť od niekoľkých dekagramov rybaciny. Keby ste však videli, aké množstvo rybárov s tým má problémy! Priatelia, dajme rybám šancu. Dnešný svet im ich poskytuje veľmi málo. Buďme naozajstnými športovými rybármi a už tohtoročný štátny sviatok rybárstva oslávme dôstojnejšie a tak, ako sa na pravých športových rybárov patrí. A všetci si spoločne zaželajme: Petrov zdar, 16. apríl! MIROSLAV ZONTÁG Snímka autor

30 Úlovok boleňa s dĺžkou 70 cm tak vyzeral začiatok pstruhovej sezóny. Váh č. 20. Možno povedať revír ako každý iný, a predsa výnimočný, jeden z mála. Je to totiž revír plný rýb revír bez privlastnenia si úlovku. Minulý rok sme sa rozhodli začať sezónu lovu pstruhov práve na tejto prekrásnej vode nachádzajúcej sa na vtoku Váhu do Liptovskej Mary. Pre radosť zrybolovu Na Váhu č. 20 sa bežne lovia podustvy nad 50 cm. Vyskúšať tento revír bol nápad priateľa Mira špičkového muškára, pretekára. Pravdupovediac, ani sa mi tam veľmi nechcelo. Bol som sa totiž predtým pozrieť na jednom z najznámejších miest lovu pstruhov a lipňov na Váhu, v Ivachnovej. Bolo tu na jednej pláni natisnutých azda pätnásť a možno i viac rybárov, a tak som čakal, že aj hore v Mikuláši na dvadsiatke to bude podobné. Po príchode k vode zostávam stáť v rozpakoch pred slovenskou realitou. Namiesto množstva loviacich, ktorých som na tomto krátkom úseku rieky očakával, tu chytajú len dvaja chlapci pionieri. O revíry bez privlastnenia si úlovku u nás stále nie je záujem, veď aj v zozname revírov je ich zatiaľ iba šesť... Voda je mierne zvýšená, ale už čistá, poskytujúca ideálne podmienky na lov. Miro sa rozhodol najskôr vyskúšať nové vzory strímrov, ktorých mal po dlhej zimnej prestávke opäť plnú škatuľku. Svetlý apetizér z jemného peria marabu bude asi tým pravým. Intermediálna šnúra a trochu pevnejší nadväzec 0,20 mm. Môžu tu byť predsa len väčšie ryby, ktoré netreba v silných prúdoch podceniť. 38 PRVÉ MILÉ PREKVAPENIE Chvíľu ešte zostávam na brehu debatovať so známym z Liptova, ktorý sa pri nás zastavil. Stačili sme prehodiť sotva pár slov, keď pribieha jeden z chlapcov, aby sme sa vraj išli pozrieť, že ujo ťahá z vody peknú rybu. Skutočne, jemný muškársky prút je krásne ohnutý a ryba sa v silnom prúde stále nevzdáva. V hĺbke sa niekoľkokrát blysne striebristé telo a tak predpokladáme, že to bude veľký pstruh dúhový alebo jazerný. Ale stále žiadny výskok, taký typický pre týchto krásavcov. Až po chvíli je nám jasné, prečo. Nie je to pstruh, ale pekný, približne 70 cm dlhý boleň. Skutočne sme nečakali, že pstruhovú sezónu otvoríme boleňom štíhlym dravcom prúdov. Miro mu priamo vo vode opatrne vyberá strímer a púšťa ho späť na slobodu. Ja mám udicu pripravenú na nymfovanie. Koncový zelený záťažový krivák, nad ním menší hrdzavý a ešte vyššie malá svetlá nymfička odskúšaná predovšetkým pri love podustiev. Nadväzec 0,16 mm by mal stačiť. Do vody vchádzam asi sto metrov nad Mirom. Prúd tu vytvára za skalami spätné víry, kde možno tušiť peknú rybu. Onedlho mám prvý záber. Typickým potriasaním hlavy sa hneď po záseku prezradí lipeň. Žiadny obor, tak okolo 35 cm. Po chvíli ďalší a ďalší. Posledný najväčší tmavosfarbený mliečiak má takmer 45 cm. Prechádzam ešte vyššie do silnejších prúdov, kde bude azda aj pekný pstruh. Pri miernom potiahnutí mušiek sa zvíri hladina a šnúru mi niečo doslova vytrháva z ruky. Konečne pstruh, pomyslel som si. Ryba rýchlo uniká dolu prúdom, až sa musím za ňou rozbehnúť. Na navijaku mi zostáva sotva pár metrov šnúry, keď sa mi konečne darí rybu na konci pláne zastaviť. Je tu podstatne plytšia voda a veľké skaly, kde sa môžu zostávajúce nymfy kedykoľvek odtrhnúť. Aspoň tak vidieť, čo to je... Ryba stále odoláva, ale našťastie odoláva aj šestnástka silon. Pri pomalom ťahu proti prúdu sa odvážim trochu viac oprieť do udice, až pri hladine zbadám obrysy veľkej ostro vykrojenej chvostovej plutvy. Ďalší boleň. Celkom rovnaký ako ten Mirov. Vrchnú svetlú nymfu má zachytenú na úplnom okraji tlamy. Aj keď som čakal kapitálneho pstruha, nie som sklamaný. Zdolať takého boleňa v silnom prúde medzi skalami po takmer päťdesiatmetrovom prekážkovom behu, je predsa tiež obrovské šťastie. KONEČNE PSTRUH! Chvíľu oddychujem a sledujem Mira. Má ďalší záber a ryba hneď vyskakuje takmer meter nad hladinu. Tak predsa pstruh! Asi po desaťminútovom zdolávaní ho opatrne podoberá a prikladá kmierke na udici 56 cm pstruh dúhový. Skutočne nie každodenný úlovok. Ešte opatrne vyberie strímer a pstruh, opäť slobodný, pomaly pláva späť do hĺbky. Popoludní chytáme ďalšie krásne ryby veľké jalce hlavaté a niekoľko menších pstruhov dúhových. Po zmene strímra na zelenkavú napodobeninu čereble sa podvečer objavujú aj prvé pstruhy potočné. Prekvapujúco mäsité ryby okolo 40 cm. Krásna rybačka! Odchádzame od vody bez úlovku, ale nadmieru spokojní. A tak by to malo byť! Navštívil som tento revír ešte niekoľkokrát počas sezóny a vždy som si tu výborne zachytal, aj keď pravdou je, že ryby sú neskôr už oveľa opatrnejšie vyškolené a treba veľa experimentovať. Keď neberú pstruhy, skúšam loviť jalce alebo podustvy, ktoré tu bežne dorastajú do trofejných veľ-

31 Pstruh dúhový tento mal dĺžku 56 cm. kostí nad 50 cm. Pri večernom rojení hmyzu na malé suché podenky a potočníky výborne berú lipne. Koncom augusta nastáva čas, keď začínajú tiahnuť z Liptovskej Mary na neres pstruhy jazerné. Sú to skutočne prekrásne ryby a pri troche šťastia sa môže podariť aj úlovok rekordného kusa nad 60 cm. AKO ĎALEJ Ešte pomerne nedávno sme si mohli podobne zachytať na väčšine našich vôd. Váh č. 20 je pstruhovým revírom porovnateľným so špičkovými zahraničnými revírmi jeden z mála na Slovensku, avšak s tým podstatným rozdielom, že tu denná hosťovacia povolenka stojí 200 Sk. V zahraničí to môže byť v prepočte aj viac ako desaťnásobne vyššia suma. Na zelenkavý strímer napodobňujúci čerebľu výborne berú pstruhy potočné. Často si kladiem otázku, prečo si tak málo vážime a nechránime naše bohatstvo, naše ryby, našu prírodu. Akoby sme zabudli, že keď chceme ryby loviť, treba sa o ne aj starať, hospodáriť. A to nielen vysadzovaním násad, čo je dosť nákladné a nie je to možné pri všetkých druhoch rýb, ale komplexom opatrení od ochrany čistoty vôd až po podporu prirodzeného neresu a ochranu rýb. Rybárov neustále pribúda, zdokonaľuje sa rybárske náradie, techniky lovu, avšak vôd nepribúda. Jednou z možností, ako posunúť športový rybolov a hospodárenie ďalej, sú revíry bez privlastnenia si úlovku. Tam si môžu prísť na svoje všetci tí, ktorí si prichádzajú k vode predovšetkým oddýchnuť a odreagovať sa, aj tí, ktorí si radi dajú na večeru nejakú tú rybičku. Veď ryby v takýchto revíroch môžu dorásť do trofejných rozmerov a je ich viac, čo priláka ďalších návštevníkov revíru. Aodobrý revír je vždy záujem medzi rybármi. Z tržieb za predané hosťovacie povolenky sa potom môžu výdatnejšie zarybniť ostatné úseky revíru s privlastnením si úlovku. Vlastne zadarmo. Navyše sa opäť vytvoria húfy matečných rýb, ktoré dajú viac potomstva pri prirodzenom nerese, ktoré môže ďalej migrovať do ostatných častí revíru. Netreba zabúdať, že prirodzený neres je ešte stále rozhodujúci pre väčšinu našich druhov rýb a to Strímer napodobňujúci beličku. najmä pre tie, ktorým sa nevenuje až taká pozornosť z hľadiska športového rybolovu. Navyše množstvo plôdika z prirodzeného neresu tvorí potravnú základňu pre ďalšie hospodársky významné ryby. TURISTAMI VO VLASTNEJ KRAJINE? Zväčša stačí časť revíru niekoľko km rieky napríklad v meste aj kvôli lepšej kontrole a ochrane. Viem si predstaviť množstvo takých revírov po celom Slovensku. Človek príde unavený po práci k vode a môže si výborne zachytať priamo doma bez toho, aby cestoval kilometre do iných revírov alebo do zahraničia. Pokiaľ si chce ulovenú rybu privlastniť, môže to urobiť v úseku nad alebo pod týmto revírom. Navyše to má aj neoceniteľný výchovný význam, keďže väčšie množstvo rýb si skôr všimnú aj nerybári a vidia, že voda opäť žije. Inou možnosťou sú chránené neresiská, tam je však rybolov celoročne zakázaný. Napríklad v Ružomberku je to len niekoľko desiatok metrov dlhý úsek v meste medzi dvoma mostami, ale zdržuje sa tam neustále veľké množstvo rýb, ktoré akoby vedeli, že tu im nič nehrozí. V priezračnej vode je vidieť aj niekoľkokilogramové pstruhy dúhové, ktoré okoloidúci z mosta kŕmia kúskami chleba alebo pečiva. Približne v polovici apríla sa tu začínajú neresiť hlavátky, potom lipne a neskôr aj podustvy. Pozorovať ikernačky hlavátky s hmotnosťou aj vyše 15 kg, ako si v plytkej vode vytĺkajú na dne oválne neresiská, je jedinečným zážitkom, rovnako ako súboje samcov usilujúcich sa o ich priazeň. Záleží na každej organizácii, aké lokality si vytypuje a nemusí to byť len na tečúcich, ale aj na stojatých vodách. Môžu to byť rovnako pstruhové, lipňové, ale aj kaprové vody. Niekedy stačí možno len zvýšenie lovnej miery, aby sa obnovila základňa generačných rýb pre prirodzený neres. Chce to len začať a to čím skôr. Aby sa nám o pár rokov nestalo, že v našich vodách v dôsledku ich systematického drancovania nebude čo loviť, alebo naopak ryby budú, ale hospodáriť bude niekto iný a my zostaneme iba turistami vo vlastnej krajine. JAROSLAV ŠUBJAK Snímky autor 39

32 Rady rybárom achovateľom Na umelý výter ikier a ich oplodnenie mliečom nadväzuje etapa vývinu zárodku (embrya) v ikre. Robí sa v liahniarskych aparátoch nazývaných Chaseova, Zúgska (Weisova) alebo Kannengieterova fľaša zo skla. V liahniach na nížinné druhy rýb sa najčastejšie používa Zúgska fľaša s objemom 8-10 litrov. Cenove je dostupnejšia a vhodná aj na inkubáciu ikier kapra, sumca, lieňa, pleskáča a ďalších druhov rýb. INKUBÁCIA IKIER Do Zúgskej fľaše odporúčam umiestniť 1 najviac 2 litre oplodnených šťučích ikier, ktoré po niekoľkých hodinách zväčšia svoj objem takmer o polovicu. Na začiatku inkubácie nastavíme minimálny prietok vody, lebo ikry sú citlivé na akékoľvek nárazy. Vývoj embrya šťuky až do okamihu vyliahnutia trvá priemerne 120 denných stupňov. To znamená, že ak inkubujeme ikry pri 10 o C, prvé vyliahnuté jedince môžeme očakávať po 12 dňoch od oplodnenia. Počas inkubácie ikier je dôležité udržiavať rovnakú teplotu vody tak, aby čo najmenej kolísala. (Optimálna je medzi 9 až 11 o C.) To však neznamená, že nemôžeme inkubovať pri 7 alebo 13 o C, len musíme rátať s tým, že sa inkubačný čas predĺži alebo skráti. Preto je vhodnejšie zaznamenávať teplotu vody denne, najlepšie ráno a večer. Treba sa vyvarovať prudkému kolísaniu teploty vody, resp. poklesu k dolnej letálnej hranici 4 o C a hornej 18 o C. Počas inkubácie pravidelne odstraňujeme neoplodnené, odumreté ikry (majú výrazne svetlejšiu až mliečnobielu farbu). Proti zaplesneniu ikier sa možno účinne brániť preventívnym kúpeľom v roztoku malachitovej zelene od druhého až tretieho dňa inkubácie. Odporúčam pripraviť si roztok do zásoby tak, že v 10 l vody dôkladne rozpustíme 0,5 g kryštalického malachitu. Vznikne tmavomodrý roztok, z ktorého nalejeme 1 liter do inkubačnej fľaše a necháme pôsobiť 2 až 5 minút. V liahni postupujeme tak, že najprv sa zastaví prítok vody do inkubačnej fľaše, ďalej treba opatrne odsať vodu nad ikrami a potom naliať 1 l roztoku malachitky a prítok znova otvoriť. Ak používame systém s recirkulovanou vodou, Ako rozmnožovať a chovať šťuku (2) nezabudnime vytekajúcu vodu nasmerovať mimo rezervoár vody. Po preventívnom protiplesňovom kúpeli odporúčame zvýšiť prítok a v nútenom obehu vody vzduchovanie. Po kúpeli je vhodné odstrániť neoplodnené a uhynuté ikry. Štádium očných bodov zaznamenávame počas embryonálneho vývoja okolo 70 denných stupňov. Táto charakteristická zmena je veľmi zreteľná, pretože ikry v inkubačnej fľaši výrazne stmavnú. V tomto štádiu už možno prepravovať ikry na väčšiu vzdialenosť v polyetylénových vreciach pod kyslíkom. Ak je percento oplodnených ikier príliš nízke, čo sa stáva, odporúča sa pred liahnutím oddeliť zdravé ikry od mŕtvych. Princíp spočíva v tom, že použitím rozdielnej koncentrácie roztokov kuchynskej soli (12 a 20 %) sa dosiahne stav, keď sa zdravé ikry oddelia od mŕtvych (klesajú na dno nádoby). LIAHNUTIE EMBRYÍ Prvé vyliahnuté jedince spozorujeme pri 110 až 120 denných stupňoch. O intenzite liahnutia sa chovateľ presvedčí tak, že na okamih zastaví prítok vody do inkubačnej fľaše a počká až ikry vytvoria súvislý stĺpec a potom opäť otvorí prítok. Vyliahnuté embryá sa objavia vo vodnom stĺpci nad ikrami, čo je dôležitý signál na liahnutie embryí. Aby sa toto obdobie neúmerne nepredlžovalo, chovateľ môže dosiahnuť určitú synchronizáciu a skrátenie liahnutia obmedzením prítoku do fľaše. Zvyčajne sa postupuje tak, že sa najprv opatrne odsaje obsah fľaše do výterovej misy tak, aby sa nad vrstvou ikier nachádzalo 1 až 2 cm vody. S postupujúcim kyslíkovým deficitom a zvyšujúcou sa koncentráciou enzýmu z praskajúcich ikier sa začína hromadné liahnuté embryí. Aby sa nezadusili, včas prilejeme 1-2 litre vody, obsah zamiešame a obaly ikier zlejeme. To sa opakuje dvakrát alebo trikrát za sebou až dosiahneme stav, keď na dne misy zostáva relatívne čistá masa vyliahnutých embryí. Tie potom treba premiestniť do pripravených prietočných, husto perforovaných vložiek v laminátových žľaboch alebo do Rückel-Vackových aparátov. Vyliahnutý jedinec sa pohybuje vo vodnom stĺpci zdola nahor a vďaka prísavnej plôške na odvrátenej strane hlavy sa prichytáva na okraje vložky vo zvislej polohe. Do vložky dávame zvyčajne niekoľko desiatok tisíc jedincov, preto sa na zväčšenie záchytnej plochy vkladajú do nich prepážky z perforovaného materiálu. Obdobie od vyliahnutia embrya po prvý príjem prirodzenej potravy trvá 160 až 180 denných stupňov. Počas tohto relatívne dlhého obdobia čerpá embryo výživu zo zásob- Chaseova, Zúgska (Weisova) a Kannengieterova inkubačná fľaša. Vhodná zostava 2 x 5 Zugských fliaš so samostatným prítokom a centrálnym žľabovým odtokom. 40

33 ného žĺtka (vačkový, príp. vredkový plôdik). V čase endogénnej výživy sa vložky musia pravidelne čistiť od usadzujúcich sa nečistôt, obalov ikier, uhynutých embryí, mŕtvych ikier. Keby sme zanedbali túto činnosť, mohlo by sa stať, že embryá sa vyplavia. Pri čistení treba opatrne manipulovať s embryami, aby sa nepoškodili krehké žĺtkové vačky. Počas tejto vývinovej periódy sa diferencujú plutvy, preliači sa ústny otvor a žiabrové viečko a po strávení asi 2/3 žĺtkového vačka pozorujeme, že vyliahnutý jedinec pláva vo vodorovnej polohe a je pripravený na príjem prirodzenej potravy. Je to začiatok larválnej etapy odchovu plôdika šťuky, keď už musíme byť rozhodnutí či budeme pokračovať v umelom odchove v žľaboch alebo larvy vysadíme do plôdikových výťažníkov, prípadne vhodných rybárskych revírov. ODCHOV LARIEV A PLÔDIKA Na odchov rýchleného plôdika šťuky do veľkosti 2,5 až 5 cm môžeme využiť laminátové žľaby, bazény, kolísky a dosiahnuť vysokú hustotu jedincov na minimálnej ploche. Vyžaduje si to však trvalý zdroj prirodzenej potravy, zariadenie na lov planktónu, triedičku planktónu, prepravnú nádobu so vzduchovaním, dostatočný prítok vody na odchovné nádoby s možnosťou regulácie teploty vody, dostatočné vzduchovanie, pravidelné čistenie a dezinfekciu a v prípade núteného obehu vody aj jej filtráciu. Na prirodzený odchov rýchleného plôdika z larvy možno využiť plôdikové výťažníky, zemné sádky, priekopové rybníčky, pravda, ak sú dobré zloviteľné. Základom odchovu je vytvorenie prirodzenej potravy v dostatočnom množstve a predovšetkým v požadovanej veľkosti. Kvôli tomu sa na dno odchovnej plochy rozmiestňujú kôpky maštaľného hnoja a s napúšťaním vody sa začne 2-3 týždne Možnosti rybársky obhospodarovať Tichý Potok Ing. PETER BELEŠ, Ing. STANISLAV GÉCI, TIBOR KRAJČ, SRZ Žilina Výsledky ichtyologického prieskumu potvrdili, že záujmová oblasť plánovanej vodnej nádrže Tichý Potok na rieke Torysa v jej hornom úseku má lososovo-pstruhový charakter, vyznačuje sa vysokým obsahom kyslíka a nízkou teplotou vody. Je preto prirodzené, že budúca vodárenská nádrž by mala mať rovnaký charakter, teda lososovo-pstruhový. Vo vzťahu k jej prvotnému zarybneniu a ďalšiemu obhospodarovaniu navrhujeme vytvoriť účelovú rybiu obsádku lososového charakteru. Druhové zloženie účelovej rybej obsádky by malo pozostávať výlučne zo pstruha potočného a pstruha dúhového, prípadne čereble pestrej. Druhové zloženie, množstvo, veková štruktúra násad a termín zarybňovania sú súčasťou zarybňovacieho plánu. Pozostáva z prvotného zarybnenia a zo zarybňovacieho plánu na ďalšie 4 roky. NAVRHOVANÉ DRUHY Pstruh potočný je základným druhom účelovej rybej obsádky lososového charakteru. Jeho početnosť vo vodárenskej nádrži je závislá od umelého zarybňovania. V prípade potreby ju možno znížiť odlovom rýb. pred plánovaným vysadením rozkŕmenej larvy, ktorá sa v praxi označuje ako Š o. Týždeň pred vysadením Š o odporúčam začať s minerálnym prihnojovaním a v dávke 20 kg superfosfátu a 20 kg NPK na 1 ha zatopenej plochy a v týždenných intervaloch pokračovať aj po vysadení larvy. Je optimálne, ak máme možnosť pred vysadením skontrolovať početné a druhové zastúpenie zooplanktónu. Množstvo vysadzovaného Š o závisí od potravnej základne, intenzity odchovu, teplotných podmienok, veľkostnej kategórie rýchlenej šťučky a preto sa môže pohybovať rádovo od 50 tisíc do 1 milióna v prepočte na 1 ha zatopenej plochy. Vysadzovať Š o sa odporúča po celom obvode odchovnej plochy obyčajnou kuchynskou naberačkou, pričom sa má dbať na vyrovnanie prípadného teplotného rozdielu, ktorý by nemal byť väčší ako 1 o C. Efektívne vysadzovanie vačkového plôdika šťuky možno odporučiť všade tam, kde je vytvorená prirodzená potravná základňa, dostatok plytkej, členitej brehovej línie a obsádka nedravých druhov rýb. Z tohto pohľadu sa javí zarybňovanie rybárskych revírov vačkovým plôdikom ako menej efektívne. Doterajšie poznatky a skúsenosti hovoria o tom, že výsledný efekt v podobe pravidelných úlovkov šťuky prináša len každoročné vysadzovanie rýchleného plôdika prípadne ročka šťuky. Podmienky nášho rybárstva, počet a veľkosť odchovných plôch, štruktúra rybárskych revírov, minimálne zarybňovacie plány a z toho vyplývajúca potreba rýchleného plôdika šťuky predpokladajú ako najefektívnejší zarybňovací materiál produkciu rýchleného plôdika šťuky s veľkostou 30 až 80 mm. MVDr. JURAJ MÉSZÁROS Kresba autor Snímky autor a Jaroslav Šubjak Pstruh dúhový sa v určitom obmedzenom množstve ( ks.ha -1 ) používa ako zložka účelovej rybej obsádky predovšetkým lososového charakteru. Početnosť musí byť taká, aby neovplyvnila základnú početnosť a reprodukčnú schopnosť filtrujúceho zooplanktónu. Čerebľa pestrá, ktorá len výnimočne vytvára početnejšie populácie a vo väčšine prípadov len dočasne, je významným potravným druhom pstruha potočného. Každá novonapustená nádrž prechádza počas svojej existencie charakteristickým vývojom (starnutím). Príčinou tohto javu nie je nič iné ako akumulácia organickej hmoty, ktorú vytvoria vo vode svojou činnosťou primárni producenti alebo bude splavená prítokmi či splaškami. Ide o nezvratný jav a nevyhne sa tomu ani vodárenská nádrž Tichý Potok. Úlohou správcu by malo byť riadnym hospodárením tento jav čo najviac oddialiť. Keďže pstruh potočný je v podstate krátkovekým druhom a významnú časť účelovej obsádky budú predstavovať práve pôvodné jedince, predpokladáme, že jej optimálne uplatnenie bude trvať minimálne prvých 4 až 6 rokov od napustenia. Časť nádrže sa zákonite prispôsobí jej prostrediu a vytvorí tzv. jazernú formu. ODPORÚČANIA Z hľadiska budúceho vývoja nádrže odporúčame: V povodí Torysy od hranice VO Javorina po pramennú oblasť bude treba obmedziť intenzívnu ťažbu dreva, ktorá by výrazne ovplyvnila prietokový režim toku. V zbernej oblasti plánovanej vodárenskej nádrže Tichý Potok treba už v predstihu realizovať vodoochranné zalesnenie. Po napustení vodárenskej nádrže bude nevyhnutné dodržať plánovaný zarybňovací plán. Dodržiavať prísny zákaz lovu rýb. Dôvodom je nežiaduca introdukcia rýb či už úmyselná (nové druhy) alebo spontánna (nástrahové rybky). Ďalším je nekontrolovaný odlov jedincov pstruha, ktorý je Rýchlený plôdik šťuky vhodný na zarybňovanie. Zostava Rückel-Vackových aparátov. v začiatočnom období nádrže ľahkou korisťou. Pravidelne monitorovať účelovú rybiu obsádku formou ichtyologických prieskumov v intervale vždy po 5. rokoch a zamerať sa na druhovú diverzitu, početnosť, ichtyomasu, dostupnú produkciu, potravnú analýzu a rast. Vytvoriť vhodné podmienky pre neresové, prípadne potravné migrácie rýb do prítokov (prítoky udržiavať v priechodnom stave bez nežiaducich prekážok, zabezpečiť ochranu a pokoj počas neresu). Prirodzenou reprodukciou sa významne posilní obsádka v nádrži, ale i v prítokoch v rôznej vekovej štruktúre. Ak by sa v koryte nachádzali neprekonateľné prekážky, treba ich odstrániť ešte pred napustením nádrže. Zamerať sa na intenzívne obhospodarovanie prítokov metódou dvojročného odchovného cyklu. Ilustračná snímka Ivan Kolárik

34 MOKRÉ PRÍBEHY 42 Nie moja, ale naša ryba Lovu sumcov sa venujem už zopár rokov. Postupne som si zadovážil všetko, čo potrebuje rybár na ulovenie svojej životnej ryby: ťažké palice, veľkokapacitné navijaky, multiplikátory, šnúry, háčiky, obrtlíky, čln... Lenže to všetko je na nič, keď vám chýba rybárske šťastie. Roky trvajúcimi neúspechmi som sa však nedal odradiť. Pokúšal som sa o šťastie aj v zahraničí a zúčastnil som sa na viacerých sumčiarskych pretekoch v Maďarsku. Lenže ani tam som nemal úspech. Tak som sa s kamarátmi rozhodol navštíviť vychýrené Rio Ebro. Spomienky na španielsku rybačku boli síce krásne, ale moje úlovky priemerné. Po návrate som sa znovu začal tešiť na naše slovenské sumce. Preto som uvítal pozvanie kamarátov Menda a Gulu, čo sú ich prezývky, aby som s nimi šiel na ich už roky overené miesto. Vlaňajší prvý jún bol krásny deň. Aby sme stihli zaujať svoje miesta, spúšťali sme na vodu člny už o pol piatej ráno. V najväčšej tichosti sme splavovali Váh, keď si kamaráti pri jednej naplavenine konárov ukotvili svoj čln. Gestami mi naznačovali, aby som sa k nim pridal, lebo je to zaručene dobré miesto, ale odolal som ich pozvaniu. Nemám rád tlačenicu, preto som si povedal, že sa spustím trocha nižšie, aby sme si navzájom nezavadzali. Zaželali sme si Petrov zdar! a ja som sa ďalej plavil po Váhu. Asi po dvesto metroch som zazrel obrovský vracák, pod ním naplaveninu a nad ním veľký strom s podomletými koreňmi. Pomyslel som si: toto je to pravé miesto! Čln som ukotvil 30 m nad vyhliadnutým stanovišťom. Jednu udicu som nahodil s jednohákom na ťažko, druhú s trojhákom bez olova s množstvom nastoknutých dážďoviek, ktoré som nechal unášať po prúde. Keď som bezpečne uložil udice, našiel som si vhodnú polohu, v ktorej by som mohol prečkať aj niekoľko hodín. Potom sa stalo, čo sa stať malo. Dva kratšie a jedno dlhšie zarapkanie multiplikátora ma z pohodlnej polohy priam katapultovalo. Po preklopení brzdovej páky som nasadil dva razantné záseky a vtedy som už vedel, že je tu chvíľa, na ktorú som čakal dlhé roky. Cítil som, že je to ryba, ktorá bude klásť nevídaný odpor a že použije všetky svoje vrodené inštinkty arokmi získané skúsenosti, aby sa vyslobodila. Súčasne som vedel, že mám stopercentné náčinie (napokon preto súboj nebol taký dlhý) a teda aj šancu vyloviť ju. Ryba sa neustále usilovala dostať sa pod konáre spadnutých stromov. Bránil som jej vtom navíjaním šnúry, ale ani tak sa mi ju nepodarilo pritiahnuť k člnu. Uviazla neďaleko mňa. Preto som čln pritiahol bližšie a priviazal ho o konáre vyčnievajúce z vody. Skúšal som nadvihnúť rybu, ale nešlo to. Zvolil som teda opačný postup šnúru som začal povoľovať, na čo sa ryba zodvihla na hladinu a ukázala sa mi v celej kráse. Bol to krásny sumec! Znova som začal navíjať, lebo som si myslel, že už sa vymotal z prekážky, no dosiahol som iba to, že som ho stiahol pod vodu. Bolo mi jasné, že potrebujem pomoc. Zavolal som kamarátov. Gula držal udicu a sledoval šnúru, aby bola napnutá. Mendo zase várací pohár dopoly naplnený zavarenými slivkami, hneď som vedel, čo to znamená. Neotáľal som ani sekundu, ihneď som na dvadsaťpäťku silon naviazal veľký kaprársky háčik, zakvačil som naň zavarenú slivku a návnadu som hodil do tichej vody asi na dva metre od protiľahlého brehu; mala rozprávkovo zelenkavú farbu. Potom to prišlo: hod za hodom a na každý hod záber! Prvý úlovok, ktorý som uložil do trávy, mal dobre vyše štyridsať centimetrov. Bol nezvyčajne teplý november a jalce hlavaté sa jagali ako rýdze zlato. Vytiahol som ich z tej nádhernej vody šesť a potom som sa zľakol. Bodaj by nie, veď v týchto končinách som sa s takým úspechom nestretol ani raz. Čo ak sa duch rieky na mňa nahnevá kvôli mojej chamtivosti, pomyslel som si, a už nikdy viac nič neulovím?! Rýchlo som si zbav protiprúde udržiaval polohu a ja, ležiac na špici člna, som rukou držal šnúru pod vodou a pokúšal som sa zistiť, prečo sa mi nedarí vytiahnuť sumca. Asi meter pod hladinou som nahmatal konár, okolo ktorého sa Ilustračná snímka Miroslav Zontág Vina a trest šnúra omotala. Bol to zvláštny pocit, lebo tesne pod ním som nahmatal aj klzký povrch sumcovho tela. Zostávala mi ešte posledná úloha zistiť, kde sa vlastne zachytil trojhák. Palcom som som sa opatrne priblížil k sumcovej tlame a vtom som zacítil stisnutie. Zľakol som sa, ale nešklbol som rukou, obávajúc sa, že by som mohol prísť o kožu na palci. Našťastie sumec sa zrejme len nadýchol a ja som už vedel, že trojhák sa uchytil v pravom kúte čeľuste. Natiahol som si rukavice a znova som sa nahol k sumcovi. Keď som ho chytil za spodnú čeľusť, Gula povolil šnúru, sumca som pritiahol k člnu a šnúru sme potom odrezali. Keď sme sumca horko-ťažko dostali do bezpečia, spustil sa dážď, ale ani ten nám nemohol pokaziť radosť. Mali sme naplánovanú celodennú rybačku, lebo sme chceli skúsiť vábiť na priehrade. Lenže rybár mieni a sumec mení. Dali sme sa s ním vyfotografovať, jeho hlavu som si dal neskôr preparovať a mäso rozdal kamarátom a príbuzným. Na tú júnovú nedeľu nikdy nezabudnem. Som rád, že som svoju prvú trofejovú rybu ulovil v domácich vodách a že mi pritom pomáhali rybári, s ktorými som tak dlho čakal na fúzatého. Preto si myslím, že to nebola len moja, ale naša ryba. FRANTIŠEK KATONA, Hrubý Šúr Obec Koškovce leží asi kilometer poniže sútoku Laborca s Výravou. Rozlohou nie je veľká, no významom dôležitá: je tam železničná stanica, obecný úrad, zdravotné stredisko, škola, pošta, motorest, kostol... Kedysi tam bolo aj dobre prosperujúce roľnícke družstvo, chodieval som tam opravovať telefónnu ústredňu, ale ten čas sa už nenávratne pominul... Laborec sa povyše železničnej stanice rozlieva do šírky a je tam typickou vodou mrenového pásma. Pred tridsiatimi rokmi som na tejto širokej vode v novembri ulovil krásne jalce hlavaté na zavárané slivky, ktoré tam na brehu akiste zabudol nejaký šťastný rybár. Na jednom mieste som našiel plno čerstvých zlatých šupín veľkých ako korunová minca a keď som sa potom v tráve potkol o za-

35 MOKRÉ PRÍBEHY lil veci a odišiel som na železničnú stanicu, kde som až do príchodu vlaku mlčal a len clivo hľadel na hlboké bukové lesy, ktoré boli už celkom červené, akoby sa aj ony hanbili za moju nenásytnosť. Bolo krátko po Dušičkách a široké koškovské vody mi akosi nedali spávať. Počasie bolo ideálne mimoriadne teplo, vietor akoby sa bol odsťahoval kamsi na severný pól, popolavé jesenné oblaky pokrývali oblohu jemným závojom. Vydržal som sa trápiť asi týždeň a potom som sa tam vybral znova. Aj tentoraz som šiel k vode bez návnady. Od prírody lenivý, v duchu som videl, ako v tráve leží pohár dopoly plný zavarenými slivkami a nad bránicou som cítil príjemné šteklenie. Znovu som v duchu počul pochvalné hlasy celej širokej rodiny zhromaždenej pri sobotnej večeri okolo stola, najmä ujca, ako s plnými ústami vraví: Je pravda, že ryby s cibuľkou a cesnakom, dobre posypané čiernym korením, soľou a červenou paprikou sú najlepším jedlom na svete! Breh na tej širokej krásnej vode bol znovu pustý. Stál som tam a očami som blúdil v tráve, až som ho nakoniec zbadal bol opretý o kmeň starej rozložitej vŕby akoby ho tam bol len teraz niekto položil. Tentoraz bol pohár pollitrový a zavarených sliviek v ňom bolo až po okraj. Premkla ma obrovská radosť, div som nezvýskol. Schmatol som pohár do rúk ako pes kus mäsa a rýchlo som odchádzal dolu prúdom, kde bola široká lúka bez stromov a kríkov, s dostatkom priestoru na poriadne švihnutie udicou. Práve som na háčik zakvačil Varíme z rýb Biele ryby v rajčiakoch Potrebujeme: 600 g vyčistených bielych rýb (belice, karasy, nosále alebo plotice a červenice), 0,5 dl octu, soľ, 4 zrnká nového korenia, 2 bobkové listy, cukor, 1 cibuľu, olej, 4 rajčiaky, 2 lyžice rajčiakového pretlaku, 4 sladkokyslé uhorky, olivy na ozdobu. veľkú slivku a chcel som sa rozohnať, keď ma obstúpili traja chlapi. na chrbtoch mali plecniaky a v rukách držali prúty. Ich tváre veru neveštili nič dobré. Lapáš rybky, lapáš? povedal prvý a vzal mi z rúk pohár so slivkami. Lapá ich on, veru lapá, povedal druhý s hnedou baretkou na hlave. Lenže na naše slivky! dodal. A čo si zaslúži rybár, ktorý kradne iným rybárom návnadu? spýtal sa tretí a hneď si aj odpovedal: Nič, len to, aby sa sám nakŕmil tým, čo chcel ponúknuť rybám. Tak jedz! A všetko! Hľadel som na neznámych s otvorenými ústami, potom som sa pozrel na pohár a zbledol. Až v tom momente som si všimol, že slivky v pohári sú zmiešané s dážďovkami. Tak čo je? Si hluchý? Jedz! Alebo chceš, aby sme ti namastili chrbát? Po tom som veru netúžil, preto som počúvol. Vzal som si jednu slivku a s najväčším sebazaprením som si ju vložil do úst, prežul a prehltol. Do ďalšej sa mi nijako nechcelo. Povedal som: všetky! Do jednej. Červíky nemusíš. Neskôr som si vôbec nepamätal, ako som došiel k vlaku. V ušiach mi ešte stále znel smiech ešte aj potom, keď som s rukou pritisnutou na brucho stál vo vagóne pred véckom a prestupoval z nohy na nohu. Niekoľko týždňov som tŕpol, že z tých nešťastných sliviek ochoriem, ale nič sa mi nestalo. Šťastne som prežil aj ďalšie rybárske roky, ibaže už pri celkom inej rieke a zásadne s vlastnou návnadou na háčiku i v plecniaku. MILAN ZELINKA, Humenné Na prvej vychádzke Konečne je tu pstruhová sezóna. Pomaly kráčam po pravom brehu potoka a medzi hustými kríkmi už vidím aj jeho hladinu. Voda v ňom je čistá a nie veľmi vysoká. V ruke držím kratší prívlačový prút a na konci sa mi na karabínke hompáľa drobná rotačná mepska s lopatkou mosadznej farby a červenou kresbou. Potok sa kľukatí pomedzi úrodné polia a z miesta, kde sa nachádzam, je len niekoľkosto metrov k jeho sútoku s Hornádom pod obcou Spišský Štiavnik. Kedysi bol súčasťou revíru patriaceho k Hornádu, teraz je samostatným pstruhovým revírom s názvom Gánovský potok. Je to vlastne len úzka stuha pomaly prúdiacej vody, miestami s bahnitým dnom. Nelovil som tu už niekoľko rokov a ani teraz neviem, či to mám skúsiť hoci som si už dátum lovu a revír zapísal do prehľadu. Napriek tomu, že počasie je priaznivé, nie je tu ani jeden rybár. Je skoré popoludnie, spoza mrakov občas vykukne zubaté slnko, naokolo už všade zakvitol podbeľ. Príroda ožíva, aj vtáčence veselšie štebotajú. Pristavím sa na mieste, kde pobrežné krovie predsa len nie je až také husté a zahľadím sa do neveľkej priehlbiny. Na jej začiatku je krížom cez tok povalený kmeň jelše, cez ktorý prepadáva voda a vytvára tak množstvo perlivých bubliniek. Mohlo by to byť ideálne stanovište aj väčšieho pstruha, uvažujem v duchu. Rozhodujem sa, že to skúsim. Priblížim sa na koniec priehlbiny a blyskáč nahadzujem tesne k povalenému kmeňu. Začínam navíjať a jemným podvihovaním špičky prúta priťahujem mepsku. Blyskáč je už pri mojich nohách, no nedeje sa celkom nič. Skúšam to znova a teraz až k protiľahlému brehu. Blyskáč dopadá až na kmeň a zošmykne sa z neho do perlivých bubliniek. Potiahnem a hneď zaznamenávam trhnutie. Je prudké a prekvapí ma, akoby som ho nečakal. Rýchlo zasekávam a cítim, že úspešne. Pod vodnou hladinou je odpor a hneď nato sa z bubliniek vymrští ryba. Je to potočák! Vo vzduchu zatrepoce hlavou a ponára sa späť pod hladinu. Zopakuje to ešte tri-štyrikrát za sebou a ja môžem obdivovať jeho krásne sfarbené telo. Pstruh to potom vzdáva a nechá sa priviesť až do podberáka. Prikladám na jeho telo mierku i keď už na prvý pohľad vidno, že tento mliečniak lovnú mieru už dávno dosiahol. Meria tridsaťšesť centimetrov a na to, že je ešte len začiatok sezóny, aj jeho telo je objemné. Mám radosť z pekného úlovku, prvého po dlhej zimnej prestávke. Preto sa mi ďalej vedľa potoka kráča akosi ľahšie a veselšie. Po ústie Gánovského potoka a Hornádu nachádzam ešte dve podobné priehlbiny. Jedna je takmer navlas rovnaká ako predošlá a druhú vytvorilo odrazenie vody od kmeňa starej vŕby naklonenej nad hladinu. V obidvoch sa mi darí na moju mepsku opäť zlákať a uloviť pstruhy. Aj druhý úlovok je mliečniak s dĺžkou trisaťjeden centimetrov a tretí, čo je po zime vychudnutá ikernačka, putuje späť do vody. Nebanujem za ňou, naopak, veď ešte tohto roku môže dať potomstvo a potom je to len začiatok novej rybárskej sezóny. JUDr. JÁN VÝROSTEK, Poprad Vyčistené ryby vložíme do 1 litra studenej vody, osolíme, pridáme ocot, nové korenie a bobkové listy. Varíme miernym varom 10 minút. Ryby vyberieme a uložíme na teplé mesto. V rajnici opražíme na oleji očistenú pokrájanú cibuľu, pridáme pokrájané rajčiaky, podlejeme trochou vývaru z rýb a udusíme do mäkka. Pridáme rajčiakový pretlak, pokrájané sladkokyslé uhorky, podľa chuti osladíme a krátko prevaríme. Uvarené ryby vložíme do pohárov na zaváranie, zalejeme omáčkou, poháre uzavrieme a sterilizujeme 30 minút pri teplote 80 o C. Najchutnejšie sú až po niekoľkých dňoch. Podávame s chlebom a olivami. Pri správnom spôsobe sterilizácie vydržia aj niekoľko mesiacov. VLADIMÍR HORECKÝ 43

36 Priblížiť sa k lesu dokáže kniha z PaRPRESS-u NOVINKA 310,- Sk 285,- Sk 275,- Sk 210,- Sk 340,- Sk 504,- Sk 480,- Sk NOVINKA 150,- Sk 175,- Sk 162,- Sk 145,- Sk 170,- Sk 180,- Sk 138,- Sk 150,- Sk 110,- Sk 110,- Sk 110,- Sk 105,- Sk 95,- Sk 95,- Sk 95,- Sk 138,- Sk 145,- Sk 132,- Sk 143,- Sk 132,- Sk 144,- Sk 138,- Sk 95,- Sk 175,- Sk 170,- Sk 68,- Sk 180,- Sk 152,- Sk K CENE OBJEDNANEJ KNIHY PRIPOČÍTAVAME POŠTOVNÉ A BALNÉ PODĽA HMOTNOSTI. Knihy si môžete kúpiť aj v uvedených kníhkupectvách a v predajniach poľovníckych potrieb. Vo vydavateľstve si môžete objednať knihy a ďalší tovar z našej ponuky písomne, telefonicky na číslach 02/ , alebo cez internet na ovej adrese parpress@micronet.sk NOVINKA 120,- Sk 504,- Sk 95,- Sk 1 2 Ručná maľba na dreve 650,- Sk/ks 44

37 SPOLOČENSKÁ KRONIKA BLAHOŽELÁME Životné jubileum oslávili a oslávia títo poľovníci a rybári: OkO SPZ Galanta: 60 r. Ing. Vojtech Andor, Ladislav Rášo, Teofil Cicák, Vincent Morvai, Juraj Garai, 55 r. Ing. Ľudovít Války, Miloslav Karel, Pavol Bilka, MUDr. Tibor Plézel, Alojz Vďačný, 50 r. Juraj Kertész, Pavol Klement, MUDr. Matej Tóth, Ján Sako, Anton Drahovský. PZ Silická planina so sídlom v Rožňave: 75 r. Július Repaszký, Ing. Ján Kupčok. PS Demänovská dolina: 65 r. Dušan Staroň, 60 r. Ing. Vladimír Droppa, 55 r. Milan Žuffa, Ján Marko, 50 r. Rastislav Rajniak, Ing. Ján Mikuláš. PZ Čunovo-obec v Bratislave: 80 r. Ján Mosný, 70 r. Ladislav Pomšár, 65 r. Imrich Bán, 50 r. Imrich Bugár, Miloslav Horváth. OkO SPZ v Starej Ľubovni: 80 r. Dezider Slivenský, 75 r. Jozef Džurňák, MUDr. Ján Koleják, 70 r. Mikuláš Servický, 65 r. Štefan Kočiš, Ing. Milan Ondrej, 60 r. Štefan Gálly, Ján Chobor, Valent Kupec, Štefan Lompart, Michal Majdák, Ing. Ján Slaminka. PZ Senica Bažantnica: 75 r. Pavol Žák. PZ Lysá so sídlom v Sabinove: 75 r. Ladislav Novotný, 65 r. Ing. Jozef Šalata, 60 r. Ing. Sergej Malcovský, Leonard Škovran, Ján Vasil, 55 r. MUDr. Ján Šilla. PZ Drop Malženice: 60 r. Ján Zachar. PZ Lopeník Nová Bošáca: 50 r. Ľudovít Košnár. PZ Jasenov vrch Vlachovo-Gočovo: 50 r. Štefan Gecelovský. PZ Likava Choč so sídlom v Likavke: 60 r. Dušan Huntoš, 55 r. Alojz Jurčina. PZ Bagár v Cabaji: 70 r. Jozef Čanky st., 50 r. Ivan Mrázik. PZ Bukovina I Dežerice: 75 r. Štefan Rídeky, 60 r. Jozef Kyselica. Významného životného jubilea 60 rokov sa dožíva náš člen PZ Stráže Budča- Turová-Kováčová, dlhoročný člen SPZ Ondrej Kamiač. Pri tejto príležitosti mu želajú všetci členovia PZ pevné zdravie, presnú mušku a veľa poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 50 rokov sa dňa dožíva Vladimír Borovský, dlhoročný člen PZ. Pri tejto príležitosti mu za celoživotnú obetavú prácu ďakujú a do ďalších rokov života pevné zdravie, veľa krásnych poľovníckych zážitkov, presnú mušku a príjemnú pohodu želajú všetci členovia PZ Priehrada Blatné. Životného jubilea 50 rokov sa dožil finančný hospodár a člen PZ Pečeňady Jozef Klieštinec. Všetci členovia PZ mu do ďalších rokov života želajú dobré zdravie a ešte veľa pekných poľovníckych zážitkov. Významného životného jubilea 70 rokov sa v januári dožil dlhoročný člen PZ Istebník, bývalý funkcionár OkO SPZ Trenčín Milan Grajcar, priateľ a milovník prírody. Pri tejto príležitosti mu srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života, najmä veľa pevného zdravia, šťastia a pekných poľovníckych zážitkov prajú všetci členovia PZ Istebník. Významného životného jubilea 50 rokov sa dožili členovia PZ Vichtér Kuková Ing. František Kožlej Ing. Ján Bubanec. Pri tejto príležitosti im členovia PZ srdečne blahoželajú a do ďalších rokov prajú pevné zdravie a veľa poľovníckych zážitkov v kruhu priateľov. Dňa sa dožíva 75 rokov stále aktívny kynológ, člen PZ Senica Bažantnica Pavel Žák. Pri tejto príležitosti mu priatelia kynológovia srdečne blahoželajú a prajú veľa zdravia. Paľko, nech Ťa ešte dlho sprevádzajú štvornohí priatelia. Dňa sa dožíva životného jubilea 85 rokov Štefan Kobza. Členovia PZ Les Stará Turá mu želajú pevné zdravie a presnú mušku. Dňa sa dožil krásneho životného jubilea 50 rokov člen PZ Javir Kružlová, Jozef Cimba. Aj touto cestou mu všetci členovia PZ želajú do ďalších rokov života pevné zdravie, životný optimizmus, presnú mušku a veľa pekných poľovníckych zážitkov v našej prekrásnej prírode. Významné životné jubileum 60 rokov oslávil JUDr. Ivan Urban. Dlhoročne aktívne pôsobí v SPZ, v súčasnosti je podpredsedom DR OkO SPZ v Nitre a je predsedom PZ SPZ Žibrica-Podhorany Dolné Štitáre. Je držiteľom III. a II. stupňa vyznamenania Za významné zásluhy a rozvoj poľovníctva na Slovensku. Pri príležitosti krásneho jubilea mu želáme do ďalších rokov pevné zdravie, pohodu, veľa poľovníckych zážitkov a dlhé roky úspešnej činnosti pri rozvoji poľovníctva. SPZ OkO Nitra, PZ Žibrica-Podhorany Dolné Štitáre Pekného životného jubilea 60 rokov sa 4. apríla dožíva dlhoročný člen a hospodár PZ AND Ondrejovce Dr. Tibor Varga. Členovia PZ mu touto cestou ďakujú za vykonanú prácu a do ďalších rokov mu želajú veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a veľa pekných poľovníckych zážitkov. Významné životné jubileum 70 rokov oslávil Ivan Kubíček. Do ďalších rokov života mu pevné zdravie, pohodu v rodine, optimizmus a veľa krásnych poľovníckych zážitkov želajú členovia PZ Senica Les sa dožíva životného jubilea 70 rokov náš člen PZ Ivan Sokol. Do ďalších rokov pevné zdravie a veľa pekných poľovníckych zážitkov mu želajú členovia PZ Borský Svätý Jur. Poľovnícke združenie Lovec Vištuk úprimne blahoželá svojim členom, ktorí sa v roku 2004 dožívajú okrúhlych životných jubileí: Jozef Kerák ( ) predseda PZ Lovec Vištuk, funkcionár OkO SPZ Pezinok Štefan Lošonský ( ) poľovný hospodár PZ Lovec Vištuk Celestín Uváček ( ) finančný hospodár PZ Lovec Vištuk. Členovia združenia PZ Lovec vo Vištuku želajú jubilantom dobré zdravie, ďalšie poľovnícke zážitky a veľa osobného šťastia. 45

38 SPOLOČENSKÁ KRONIKA Dňa oslávil 60 rokov Štefan Kišš, člen PZ Domovina Šoporňa. Jeho najbližší mu do ďalších rokov života želajú pevné zdravie a veľa pekných chvíľ v prírode. Manželka a dvaja synovia s rodinami sa dožíva životného jubilea 60 rokov náš člen PZ Rudolf Maslín. Do ďalších rokov pevné zdravie a veľa pekných poľovníckych zážitkov mu želajú členovia PZ Borský Svätý Jur sa dožíva krásneho jubilea 60 rokov pán Ivan Janek, člen PZ Krásno nad Kysucou. Je dlhoročným členom výboru. Za zásluhy o rozvoj poľovníctva mu bola udelená bronzová medaila. Do ďalšieho života mu kolektív PZ praje veľa zdravia a poľovníckych zážitkov. V roku 2004 sa v PZ Modra pole, okres Pezinok dožívajú v dobrom zdraví životných jubileí títo členovia: Vladimír Huttera 60 rokov Miroslav Černák 60 rokov Vladimír Sečanský 55 rokov. Členovia PZ im želajú dobré zdravie, veľa šťastia, presnú mušku a veľa pekných poľovníckych zážitkov. Výbor PZ Modra pole. Pekného životného jubilea 60 rokov sa 11. marca 2004 dožil dlhoročný člen PZ Sobotište Milan Slezák. K jubileu mu srdečne blahoželajú členovia PZ Sobotište a do ďalších rokov mu želajú veľa zdravia a pekných poľovníckych zážitkov sa dožil životného jubilea 60 rokov náš dlhoročný člen, bývalý hospodár PZ, dobrý kynológ Juraj Garai. Členovia PZ Osem javorov Vozokany Tomášikovo mu aj touto cestou ďakujú za vykonanú prácu a do ďalších rokov mu želajú veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a tiež veľa pekných poľovníckych zážitkov. Pekného životného jubilea 50 rokov sa v tomto roku dožíva dlhoročný člen PZ Turá Lúka Milan Klasovitý. Pri tejto príležitosti mu členovia PZ srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života želajú veľa poľovníckych zážitkov v kruhu priateľov. Člen poľovníckeho združenia Sĺňava Drahovce, okr. Piešťany Pavol Vozár, sa dožíva 50 rokov. Všetko najlepšie, zdravie a dobrú mušku mu želajú členovia PZ Drahovce. ODIŠLI Z NAŠICH RADOV Naše rady navždy opustili títo poľovníci a rybári: PZ Divín-Grúň: Ján Hrnčiar vo veku 74 rokov. Dňa uplynul rok, čo nás opustil náš drahý manžel, otec a dedko Viktor Paluš z Prašíc. So smútkom v srdci spomínajú manželka a deti s rodinami. PZ Demänovská dolina a Združenie vlastníkov revíru v Demänovskej doline oznamuje poľovníckej verejnosti, že v decembri 2003 vo veku 90 rokov nás navždy opustil náš dlhoročný člen, zanietený poľovník a ochranca prírody Michal Dzúr. Bol veľkým znalcom a milovníkom Demänovskej doliny, v ktorej pôsobil ako lesník a poľovník nepretržite od r Česť jeho pamiatke! Výbor PZ Uhrinč Sokol dovoľuje si Vám so zármutkom oznámiť, že dňa 17. októbra 2003 naše rady náhle navždy opustil vo veku 63 rokov Bohuslav Rozsypal. S hlbokým zármutkom oznamujeme poľovníckej verejnosti, že dňa vo veku nedožitých 68 rokov nás navždy opustil Ing. Rudolf Strašifták. Bol dlhoročným predsedom PZ Pokrok Sereď a členom PZ Sv. Hubert Veľká Mača. Bol nielen bývalým predsedom Ústredného výboru SPZ a podpredsedom federálnych zväzov, predsedom Ústredného disciplinárneho senátu, ale v okrese zastával funkcie podpredsedu OV SPZ a predsedu DR OR SPZ Galanta. Za svoju poctivú prácu na úseku poľovníctva bol odmenený bronzovým, strieborným a zlatým odznakom Za zásluhy o rozvoj poľovníctva a v roku 1989 vyznamenaním Zlatý kamzík. Venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! Poľovnícke združenie Gregor Ladzany so zármutkom oznamuje všetkým známym a priateľom poľovníctva, že vo veku 60 rokov nás 21. januára 2004 po dlhej a ťažkej chorobe opustil Daniel Pivarč. Bol ochrancom prírody, poľovníkom, dobrým priateľom a funkcionárom. Združenie v ňom stráca dobrého človeka, svedomitého a obetavého poľovníka. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! Členovia PZ Gregor Ladzany. Vo veku nedožitých 70 rokov, nás v máji 2003 náhle opustil Juraj Grec. Bol dlhoročným členom a predsedom PZ Vlčie Pakostov. Jeho stratu pociťuje nielen rodina, ale aj my, priatelia poľovníci. Česť jeho pamiatke! 46

39 MALÝ OZNAMOVATEĽ PSY UPOZORNENIE: Redakcia PaR v rubrike Psy - predaj, resp. kúpa neuverejňuje inzeráty na predaj, resp. kúpu psov BEZ PREUKAZU PÔVODU. Predám šteňatá anglického kokeršpaniela farebné, O.: CACT, JS I.c., FD I.c., LS I.c, M.: Šampiónka krásy SR, FS I.c., obaja poľovne vedení Predám štajerských, bernských duričov, západosibírsku lajku, výborní na diviakov, dohľadávku Predám šteniatka velšteriéra, obaja rodičia šampióni, brlohárske skúšky. 031/ , Predám chovnú pracovnú sučku írskeho teriéra so skúškou poľovnej upotrebiteľnosti, osvedčená na diviačiu zver Írsky seter predám šteniatka z výborného chovu. Obaja rodičia import výborní, poľovne vedení. Odber apríl / , Predám šesťmesačné šteniatka hrubosrstého jazvečíka po kvalitných rodičoch Predám 3,5-ročného poľovne upotrebiteľného jagdteriéra. Výstava výborný kandidát chovu. Skúšky BL, FSMP Hrubosrstý jazvečík chovateľská stanica Württemberg predá čistokrvné šteniatka s PP, rodičia všetky skúšky v I. cene Lacno predám šteniatka jagdteriéra po výborných a poľovne vedených rodičoch s PP. 058/ , Predám 1,5-ročného psíka AJD. 054/ , Predám šteniatka jagdteriérov po exteriérovo aj pracovne výborných rodičoch Predám NKS 10-mesačný pes pripravený na F SS, JSS. Ďalej predám AC chovná sučka modrý beloš a chovný pes oranžový beloš a šteniatka NKS osemtýždňové Predám šteniatka slovenského hrubosrstého stavača po výborných rodičoch Predám šteniatka írskeho setra narodeného v decembri 2003 s PP. Odber ihneď GA Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého po výborných rodičoch Predám 2-ročnú sučku slovenského kopova. 054/ , Predám psa gordon setra, jesenné skúšky I. cena, všestranný. 036/ , Predám šteniatka BF vrh overený. Odber druhá polovica apríla. 051/ , Predám vycvičených strážnych psov Predám šteniatka labradora retrievera hnedej farby po importovaných rodičoch. Ocenenia CAC, výborný. Skúšky JS, FS, FD, MFTR všetko v I. c. Osvedčené opakované párenie. 035/ , Predám šteniatka českého fúzača po výborných rodičoch. Odber ihneď. Norbert Horváth, Galanta Predám šteniatka bígla sučky, po poľovne vedených rodičoch , Predám 4-ročnú chovnú sučku velšteriéra z rodinných dôvodov, cena dohodou Predám štence BF koncom marca Predám chovnú mladú sučku kopova, skúšky: diviačia, jelenia, srnčia Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého po výborných poľovne vedených rodičoch. Odber možný v máji , Igor Zeman, Kuzmániho 5, Piešťany Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého po výborných, poľovne vedených rodičoch. O.: výborný, CAC, SVMP, FSMP, LSMP, BL, MSBL I. cena, FD II. cena. M: CHSR, JCHSR, 2 x CAJC, 5x CAC, 2 x RCACIB, 2 x KV, SVMP, FSMP, BL, MSBL, FD I. cena, SD II. cena. 02/ , Predám sedemmesačného psíka velšteriéra po pracovne aj exteriérovo výborných rodičoch. Ďalej predám štvorročného chovného psa KVM, CAJC, BL-skúšky. 055/ , Predám 3-ročnú sučku hanoverského farbiara, výstava veľmi dobrá. 054/ Jagdgteriér šteňatá, O.: V, brlohár, diviačiar, CACIT, CACT, KV MDS, víťaz MFS, M.: slovenská šampiónka krásy mladých, brlohár, FSMP, BL, SD, I.c. Sučku jagdteriéra BL, DS Predám šteniatka zlatého retrívra po exteriérovo a pracovne výborných DBK negatívnych rodičoch Predám jagdteriéra, skoro 2-ročný, BL, FSMP v I. c ZBRANE Predaj Predám zlamovaciu guľovnicu W 308 s puškohľadom 6x40, novú, s krabicou nábojov, za Sk. Zdravotné dôvody Predám guľovnicu kal. 7x57 s optikou, ZH SKEET, malokalibrovku s optikou. Pištoľ ČZ kal. 7, Predám guľovnicu ČZ 527, kal. 223 Rem. s puškohľadom 4x32 Zeiss alebo Predám brokové hlavne na ZH 16/16 ako nové Predám náboje 8x57 R/ Predám jednoranovú zlamovaciu guľ. ZH 110, kal. 222 Rem. s puškohľadom a montážou, nepoužívaná, dar Predám guľobrokovú kozlicu 7x57 R/16 po tlakových skúškach s novými úderníkmi a s novým puškohľadom. Cena Sk Predám brokovú kozlicu 12/12 Fabarm Max Luxus, nepoužívanú, Sk. Kontakt: brunobezak@stonline.sk Predám brokovú kozlicu ZH /16 + guľobrok ZH 304 7x57 R/12S, výmenná hlaveň s puškohľadom 30x50. Zrkadlové hlavne. Končím Predám športovú brokovnicu ZH 303 s hlavňami Trap a Skip. Predám malokalibrovku 15-ranový automat Merlin Predám guľovnicu ZKK 600 kal Springfield optika 6x / , PO Predám dvojku ZP45, 16/16, tlak. skúška, cena Sk , VK Predám brokovú dvojku ZP-16/16 s vyhadzovákmi, zrkadlové hlavne, cena dohodou Predám automat ČZ kal. 20 s puškohľadom Zeiss. 100 % stav Predám Blaser R 93 kal. 308 W, v prevedení super luxus, cena Sk. 045/ od 15. do 19. hod Predám brokovnicu IŽ 58M 12/12 a lancasterku 16/16, tú aj na zberateľské účely Predám kvalitný trojak Krieghoff kal. 12-7x57 R s optikou aluxusnú brokovnicu Sauer kal / Predám IŽ 18 kal. 222 rem. s optikou, cena Sk TN Predám brokovnicu ZH 12/12 s výmennými hlavňami kal. 7x57R/12 s puškohľadom Zeiss 6x a guľovnicu ZKK 600 kal. 7x64 zákazková výroba so špeciálnym nemeckým napináčkom zdobená rytinou Predám guľovnicu ZKK 601 kal. 308 Win. s puškohľadom Artemis 6x42 a pištoľ Glock 34 kal. 9 mm luger Predám guľovnicu ZKK Springfield 7x7,62, r. v ďalekohľad Artemis 4x32, málo používaná. Cena dohodou Predám brokovnicu ZH-101/12, cena Sk Predám IJ 27 kal. 12/12, ZP 50 kal. 16/16, po tlakovej skúške, cena dohodou, okr. Galanta Predám gravírovanú brokovú dvojku J. Heinige, 16/75 po TS, vyhadzováky, lôžkový uzáver, drôtovka hlavne. 048/ Predám guľovnicu ZKK 601, kal. 223 Rem., puškohľad 6x podhľad, veľmi presná, cena dohodou Predám guľobrokovú kozlicu ZH-224, 7x57 R/16 s ďalekohľadom Zeiss 6x42, klapková montáž, napináčik, výmenné hlavne 16/ % stav Kúpa Kúpim brokovnicu dvojku 20/20 alebo 16/ Kúpim brokové hlavne na ZH kal. 12/12 trapové, môžu byť aj lovecké. Čisté OPTIKA Predám nové vodotesné puškohľady, infraďalekohľady , , 02/ Výroba oceľových montáží na puškohľady RÔZNE Predám 50 kusov medailových jeleních trofejí alebo vymením za zhody. Vyrábam lustre z jeleních a danielích parohov. Vykupujem zlaté srnčie jelenie trofeje a jelenie zhody. Predám terénne auto Isuru Troper 2,2 turbo diesel, po celej GO, STK do r , 053/ Zoopreparatórium Alexander Ruš. Zhotovím preparáty srstnatej, pernatej zveri a predložky podšité a lemované filcom. Do 100 km zabezpečím odvoz aj dovoz. 053/ , , Vykonávam činenie surových koží diviak, líška, ovca, zajac atď. Možnosť zasielať aj poštou: Imrich Šimon, Ul. 1. mája, 174, Prašice Medikovectvo Jozef Hupka, Spojovacia 7, Nitra. Medené kotlíky (gulášové, bačovské). Opravy: prietokové ohrievače, pestovateľské pálenice. 037/ , , Hľadám možnosť poľovačky v dobrom revíri. Ešte za ľudové ceny, prípadne honorujem Predávame plastové sudy l v cene od 350,- Sk, vhodné na celoročné prikrmovanie diviačej zveri, zber ovocia, prípravu senáže a siláže pre zver. Gastroservis Poľovnícke trofeje Predaj trofejí, preparovanie JÁN KÁN. Nákup kelcov, trofejí a zhodov raticovej zveri. Cenník zašlem na požiadanie. Pri sprostredkovaní nákupu väčšieho množstva zhodov provízia. Adresa: Clementisova 25, Závadka nad Hronom. 048/ , , fax: 048/ , mail: nakupzhodov@nextra.sk Predám vypracovanú a podšitú kožu vlka s umelou lebkou Kúpim parožie, zhody a rohy z divej zveri Devana v službách poľovníkov! Novinky zvolávacie trúbky na kopovov z volských rohov. Exkluzívne vábce pre náročných z parohoviny a rohoviny, vábničky, ktoré sa dedia PZ Sliač odpredá kvalitnú sadbu topinamburu vhodnú na priamu výsadbu aj prikrmovanie. Objednávky posielajte na ipalecka@online.sk alebo Stratila sa sučka foxteriéra hrubosrstého v oblasti Košických Hámrov. Počúva na meno Grejs Nálezcovi finančná odmena Predám Suzuki Samurai LJ 80, preclené bez ŠPZ, volať večer. 055/ PZ Klokočina-Nitra prijíma objednávky na odpredaj topinamburu. Odber koniec apríla, začiatok mája. Cena za 1 kg 9 Sk. Informácie na tel. čísle 037/ , 037/ Seriózny poľovník s láskou k prírode, hľadá možnosť kandidatúry na členstvo v PZ. Som pripravený aktívne sa podieľať na akciách PZ. Za pomoc pri vybavovaní ponúkam finančnú pomoc Kúpime bažantie sliepky z voľného chovu Predám jazvečiu masť dcl á 150 Sk Vdova po poľovníkovi (50/160) hľadá priateľa poľovníka (lesníka), ktorý nechce byť sám, na dlhodobý vzťah. Zn. Samota je krutá Predám čerstvú jazvečiu masť, cena 120 Sk za 1 dcl Predám terénny UAZ-469-B so ŠPZ, STK, 7-miestny, s veľkou ložnou plochou. (NIE GAZ) , 031/ Predám vypracovanú medvediu kožušinu Predám jelenie zhody. Informácie: 048/ Predám auto Suzuki Samurai 1,3 benzín, 4x4 kabrio + ťažné, r. v , 038/ , TO POZOR, NEPREHLIADNITE! Oprava termínu výstavy RYBÁRSTVO ODDYCH, Košice apríla A KO I N Z E R OVAŤ? Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení (čo trvá 7-10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 19 % DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB Bratislava-mesto, /0200. Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk. Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ amo SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého roka slávia životné jubileum. Termíny uzávierok najbližších čísel: číslo 5/2004: 1. apríla, číslo 6/2004: 1. mája. 47

40 ÚLOVKY DO SÚŤAŽE ANTON TOPOR: MsO SRZ Námestovo. Zubáč veľkoústy: g, 960 mm. VN Orava, , na ťažko. Svedkovia: František Daňo, Pavol Šovčík. Posielame zlatý odznak. ERIK KRÁLIK: MO SRZ Brezno. Kapor rybničný: g, 880 mm. VN Teplý vrch, Svedkovia: Milan Lálik, Oto Pacocha. Posielame bronzový odznak. ❿ Mgr. JÚLIUS LIGÁRT: MsO SRZ Žilina. Pstruh dúhový: g, 610 mm. Celulózka pri VD Žilina, , plávaná hnojový červík. Svedkovia: Ing. Ladislav Koveň, Ing. Jozef Šoška. Posielame strieborný odznak. ❿ ➐ MIRO HROCH: MsO SRZ Banská Bystrica. Pstruh dúhový: g, 550 mm. Hron č. 8. Svedok: Štefan Kniška. Posielame bronzový odznak. ŠTEFAN ŠKROVÁNEK: MsO SRZ Nitra. Pleskáč vysoký: g, 660 mm. Nitra, revír 1-240, Svedkovia: Radovan Kristl, Vladimír Jančovič. Posielame zlatý odznak. ANDREJ HRÚZ: MO SRZ Turčianske Teplice. Tolstolobik: g, mm. Rašelinisko Ivančiná I, , na prívlač. Svedok: V. Gireth. Posielame zlatý odznak. ❿ 48

41 ÚLOVKY DO SÚŤAŽE ŠTEFAN BUŠANSKÝ: MsO SRZ Dunajská Streda. Zubáč veľkoústy: g, 940 mm , odpadový kanál, na ťažko. Svedkovia: František Csóka, Benedek Csicsay. Posielame zlatý odznak. ❿ BOHUŠ KNAPEK: MsO SRZ Handlová. Lieň sliznatý: g, 530 mm. VN Liptovská Mara, revír 5 340, , na dážďovku. Svedkovia: Igor Lajstrík, Jozef Ličko. Posielame strieborný odznak. ➐ PAVEL NIKOV: MO SRZ Liptovský Mikuláš. Boleň dravý: g, 840 mm. Liptovská Mara, , vláčením. Svedkovia: Daniel Šintaj, Peter Nikov. Posielame bronzový odznak. ➐ LUKÁŠ SALČÍK: MO SRZ Veľké Leváre. Amur biely: g, mm. Štrkovisko Malé Leváre, Svedkovia: Miloslav a Róbert Žalecovci. Posielame bronzový odznak. ➐ LEO AVDIČ: MsO SRZ Banská Bystrica. Šťuka severná: g, mm , na ťažko. Svedok: Miroslav Súlovec. Posielame bronzový odznak. 49

42 Tajomník MO SRZ Veľké Leváre Štefan Knotek pri rybolove na štrkovisku v Malých Levároch. Predstavujeme MO SRZ Veľké Leváre Urobíme všetko pre to, aby voda žila Hoci sa rybári vo Veľkých Levároch môžu pochváliť mnohými pozitívami, dlhoročný tajomník tamojšej MO SRZ Štefan Knotek sa v rozhovore vždy často a rád vracia k jedinej téme. Je to štrkovisko v Malých Levároch, neďalekej obci, ktorú tu takmer láskyplne nazývajú Levárkami. Pravda, vodné plochy, ktoré veľkolevárski rybári obhospodarujú, zďaleka netvorí iba spomínané štrkovisko. Patrí sem aj potok Lakšár, hlavný tok rieky Moravy od sútoku Rudavy s touto riekou po Tomkovu Morávku, Stará Morava, Raudazi, Panská Morávka, Židova Morávka, už spomínaná Rudava od mosta pri Chváloch po ústie do Moravy, časť odpadového kanála a ostatné vodné plochy Studienka, Bystrá, starý štrkový výkop (Kaňa) a vodná plocha nazvaná Piverunk. Suma sumarum je to približne 40 km tečúcej vody a takmer 145 ha stojatej vodnej plochy. Z toho 65 ha tvorí práve spomínané štrkovisko v Malých Levároch. Je súčasne ich pýchou i hlavnou starosťou. Pred piatimi rokmi sme si tu svojpomocne postavili rybársku chatu, hovorí pán Knotek a s hrdosťou ukazuje fotografie jednoposchodovej budovy veľmi umne zariadenej a vybavenej tak, že tu môžu tráviť dovolenku i viacčlenné rodiny. Sotva by ste spoznali, že prízemie tvoria vlastne dve vedľa seba postavené prefabrikované betónové garáže. Vpredu je malá prístavba s hlavným vchodom, za ktorým sa skrýva kuchynka a na streche garáží vybudovali podkrovie s dvoma priestrannými spálňami a terasou s výhľadom na jazero. Skrátka, idyla. Jazero štrkoviska však lemujú aj onakvejšie chaty a chalupy, niektoré sa takmer ponášajú na malé vilky. Väčšina ich majiteľov však štrkovisko doslova drancuje. Taký chatár uloví rybu, odnesie si ju do chaty a loví ďalej, hovorí pán Knotek. Rybárska stráž je bezmocná, pretože do chaty ísť nesmie, ba nesmie ani vstúpiť na ich pozemok, hoci pozemkom patriacim k chate je iba malý kúsok plochy, ostatné je verejné priestranstvo, no chatári si to strážia a okrem toho takmer každý má pri chate psa, hoci je to zakázané, a nezriedka ho neváhajú poštvať aj na kontrolujúcu rybársku stráž. RYBÁRČENIE ČI DRANCOVANIE? Miestna organizácia SRZ oslávila minulý rok štvrťstoročnicu a pán Knotek si na uplynulé roky veľmi dobre pamätá, veď spolu s dnes 81-ročným Martinom Kimličkom, zakladateľom organizácie, patrí k jej najstarším členom. V čase vzniku sme mali približne 300 členov, hovorí, zarybňovalo sa menej napríklad do štrkoviska sme dávali 25 metrákov násady. Hoci sa to vtedy nesledovalo, vieme, že ročné úlovky sa v priemere pohybovali okolo desať kilogramov na rybára. Tým, že bolo menej rybárov, rybačka bola pokojnejšia a oddychová, rekreačná. Dnes príde aj desať ľudí, ktorí si hneď začínajú vyhradzovať miesta, ohraničia ich páskami s nápisom Polícia a tie úlovky sú priam katastrofické napríklad v rámci prípravy výročnej schôdze som si pozrel niektoré údaje za minulý rok. Vyplýva z nich, že 60 rybárov vylovilo kg rýb, čo znamená na jedného v priemere 90 kg. Veľmi ma to trápi a pýtam sa, či sú to ešte vôbec športoví rybári, alebo už ide o rýdze drancovanie. Rybárstvo by malo združovať predovšetkým športových rybárov. Chápem aj to, že dnešná sociálna situácia niektorých núti využívať lov rýb komerčne, veď keď napríklad niekto uloví 180 kg rýb, toto množstvo nemôže so svojou rodinou za rok spotrebovať. Keď si rybár vezme tých kg rýb ročne, proti tomu v podstate nemám námietky. Najmenej 85 percent našich rybárov sa správa skutočne čestne a uspokoja sa s úlovkom troch až piatich kaprov do roka, no iní sú nenásytní a rybu nepustia, aby aj ďalší mohli loviť. Pritom kvôli tomu, aby sa rybári vyžili, dávame o 300 percent násady viac ako nám predpisuje povinné zarybňovanie. Situácia sa však stáva neúnosnou. Riešeniu tohto problému sa nevyhneme ani na pripravovanej výročnej schôdzi. Súčasne mienim napísať aj Rade SRZ do Žiliny. Chcem navrhnúť, aby sa stanovili limity lovu. Terajší zákon napríklad dovoľuje uloviť aj 50 kaprov a keď ich ulovíte, kúpite si ďalšie povolenie a môžete loviť hoci aj ďalších 50 kaprov. Kto tam však tie kapre nasadí a z akých prostriedkov? Z jedného povolenia, ktoré rybár zaplatí, to nie je možné. Na túto situáciu nepriaznivo pôsobí aj nočný lov v mesiacoch júl a august. Napríklad rozloha nášho štrkoviska je taká veľká, že sa lov rýb prakticky nedá kontrolovať. Pán Knotek sa väčšinou spravodlivo rozhorčí vždy, keď si prezerá výkazy úlovkov. Napríklad istý rybár z Bratislavy chytil v roku 2002 dovedna 100 kg rýb a v roku 2003 dokonca 120 kg. Navyše niektorí rybári tieto výkazy vypĺňajú nedôsledne alebo priam podvodnícky. Napíšu napríklad dĺžku ulovenej ryby, ale hmotnostne ju výrazne podcenia, akoby chceli robiť hlupákov z tých, ktorí tieto výkazy vyhodnocujú. Rybár do výkazu napíše, že chytil 85 cm sumca, ktorý mal hmotnosť 4 kg, hovorí pán Knotek. lenže podľa tabuliek takýto sumec nemôže vážiť menej ako 8,4 kg. Rovnako účelovo to robia aj pri amuroch. Spoliehajú sa, že to je prakticky nemožné v stanovenom časovom limite dôkladne kontrolovať. Máme, samozrejme, aj možnosti postihu, napríklad tým, že príslušnému tiežrybárovi jednoducho nevydáme rybársky lístok. Takéto nepravdivé výkazy v mnohých prípadoch odovzdávajú aj podnikatelia, ktorí podľa mňa skutočne nie sú odkázaní na to, aby ročne ulovili, povedzme, 136 kg rýb. Samozrejme, účasť na brigádach je pre týchto ľudí absolútne neznámym pojmom. My síce takúto neúčasť pokutujeme sumou 500 Sk, ale pre trochu majetnejšieho človeka to nie je žiadny vážnejší postih. Okrem toho sa mnohí nezúčastňujú ani na schôdzach, hoci to patrí k ich základným povinnostiam. Dôležité však je, že v dôsledku neúčasti na schôdzach nie sú informovaní o uzneseniach, ktorými by sa mali riadiť. TLAK Z BRATISLAVY MO SRZ vo Veľkých Levároch združuje približne 690 členov, z toho je 40 detí a 35 študentov vo veku okolo osemnásť rokov. Medzi jej členmi nájdete aj meno Róberta Fica s manželkou či manžela Kataríny Tóthovej. Vzhľadom na mimoriadne priaznivé podmienky na rybolov, ktoré táto organizácia môže poskytnúť, pociťujú veľký tlak záujemcov z okolia Bratislavy, takže teraz musí výbor schvaľovať každú prihlášku za člena a aj v prípade, že nový rybár prestupuje z inej organizácie, musí vždy absolvovať testy z rybárskeho zákona. Práve neznalosť príslušného zákona pociťujeme ako ďalšiu veľkú bolesť, hovorí pán Knotek. Testy sme si vypracovali sami, majú tridsať otázok a na každú ponúkajú tri možné odpovede, z ktorých je, samozrejme, vždy iba jedna správna. Za správnu odpoveď dostane uchádzač bod. Ak uchádzač dosiahne najmenej dvadsať bodov, prijmeme ho, ak nie, musí si test zopakovať. Neverili by ste, aké nezmyselné odpovede sa vo vyplnených testoch vyskytujú. Dokazujú však, že mnohí rybári jednoducho nepoznajú zákony. S našimi skúsenosťami by sme sa radi podelili aj s centrálou v Žiline. Veríme, že podobné testy by pomohli skvalitniť členskú základňu v každej rybárskej organizácii. Na potvrdenie faktu, že veľkolevárske revíry sú skutočne rajom rybárov, uveďme aspoň zopár minuloročných čísel. V roku 2003 tu okrem iných rýb ulovili kaprov s priemernou hmotnosťou 2,18 kg, 98 lieňov, 242 pleskáčov, 50

43 Bohatým úlovkom sa môžu pochváliť aj predseda MO SRZ Ján Sedlák (vpravo) a hlavný hospodár Ladislav Rigáň. 17 jalcov, 3 mreny, 614 karasov, 284 amurov, 68 zubáčov, 57 sumcov a 846 šťúk. Celková hmotnosť ulovených rýb dosiahla kg, čo znamená, že každý rybár, vrátane detí, ulovil ročne priemerne 23,83 kg rýb. A to bol rok, o ktorom v dôsledku sucha vo väčšine revírov hovorili ako o slabom. Nestojíme so založenými rukami, pokračuje pán Knotek. Keď bolo vlani mimoriadne sucho a v kanáloch bol nízky stav vody, pomohli sme si vlastným agregátom, ktorým sme vylovili ryby a preniesli sme ich ako násadu do štrkoviska. Takto sme sem dali napríklad 45 kg K1 a2 500 kg K2, ktoré sme si odchovali. Máme tiež veľmi obetavého hospodára Ladislava Rigáňa, ktorý v kanáloch vyloví ročne 20 metrákov kaprov a iných rýb a obohatí nimi život v štrkovisku. Len kaprov sme minulý rok dali do štrkoviska dovedna 90 metrákov, hoci predpis nám stanovil 30 metrákov, nasadili sme aj 325 kg v kanáloch odlovených šťúk, čo predstavuje hodnotu 77 tisíc korún, ďalej 21 kg lieňov, kg karasov a bielych rýb, ktoré by v kanáloch zamrzli, a zakúpili sme 450 kg amurov. Dovedna to bolo kg. Podľa zákona môžeme spevniť limitované dĺžky rýb a tak sme na schôdzi MO SRZ odhlasovali zmeny lovných mier zvýšenie povolenej dĺžky lovených rýb v našom revíri (s výnimkou hlavného toku rieky Morava) pri kaproch z 35 na 40 cm, šťukách z 50 na 55 cm, zubáčoch zo 40 na 50 cm a amuroch zo 60 na 70 cm. Máme, samozrejme, aj rekordné úlovky, pokračuje s hrdosťou v hlase pán Knotek. Najúspešnejším rybárom bol Alojz Bajtl z Malaciek, ktorý loví na boilies, rovnako ako František Jurkovič, takisto z Malaciek. Obaja však berú iba ryby do troch, prípadne do šiestich kíl, ostatné po zdokumentovaní vrátia do vody. Samozrejme, keď chcú uloviť, musia do rybačky aj čosi investovať. Viem, že napríklad pán Bajtl si vždy nakúpi boilies za pár tisíc korún. No treba povedať, že tam, kde prikrmujú boilies, nemajú ostatní rybári veľkú šancu na úlovok. Ja mám rád klasiku. Lovím na plávanú desať metrov od brehu s vybavením, ktoré by sme dnes už mohli nazvať historickým, a ako návnadu používam kukuricu. Myslím si, že boilies je pre ryby čosi ako droga, lebo sú v tom proteíny a kadečo, ba dokonca odborná tlač to odporúča ešte vo všeličom máčať. Na boilies sa darí uloviť ryby s hmotnosťou 18 až 18,6 kg, ale, ako som už spomenul, iba ich zdokumentujú, vyfotografujú a púšťajú nazad do vody. Rovnako vracajú do vody aj ulovených amurov, ktorých hmotnosť dosahuje 22 až 25 kg. Rekordom sa u nás darí aj preto, že ešte do predvlani sme mali pod vodou veľa rastlín a bylinožravé ryby mali dostatok potravy aj planktónu, takže vtedy sa tak ľahko chytiť nedali. Minulý a tento rok však už buriny niet, ryby sa lovia ľahšie. Veľkolevárski rybári myslia aj na budúcnosť. O mladých rybárov sa Svojpomocne vybudovaná rybárska chata pýcha veľkolevárskych rybárov. vzorne stará najmä pokladníčka MO SRZ Georgína Valová, ktorá venovala a venuje veľa sobôt a nedieľ prednáškam pre mladých. Pri príležitosti MDD takisto každoročne usporadúvajú detské rybárske preteky, na ktoré pozývajú aj deti nerybárov. Na toto podujatie svorne prispievajú obecné úrady v Malých i Veľkých Levároch a, samozrejme, MO SRZ. Nezabúda sa však ani na dospelých, pre ktorých už 25 rokov usporadúvajú preteky pravidelne začiatkom mája. Na májové preteky predáme pravidelne okolo 700 štartovacích lístkov, hovorí pán Knotek. Účastníci sem prichádzajú zo všetkých častí Slovenska a najmä vďaka nášmu hospodárovi pánovi Rigáňovi, ktorý organizuje brigády na úpravu brehov, tu nájdu vždy vhodné podmienky na súťažný rybolov. Každý pretekár si môže zobrať dvoch kaprov, ostatných musí pustiť. Máme ceny za stotisíc korún, niečo kúpime sami, mnohé dostaneme od sponzorov. Investície do cien sa nám bohato vrátia. TIENE NAD VODAMI Ku koncu stretnutia so Štefanom Knotekom sa opäť dostávame k otázkam, ktoré ho najviac trápia a bolia. Sú to problémy týkajúce sa rybárskej stráže a nadmerných úlovkov. Sám sa neraz vybral na kontrolu, no ľudia sú čoraz agresívnejší a aj členovia rybárskej stráže majú v mnohých prípadoch oprávnený strach. Všelijaká zberba sem príde, povzdychol si pán Knotek. Niektorí sú aj ozbrojení. Človek je často bezmocný. Hoci budem mať 73 rokov, absolvoval som tento rok v januári skúšky a stal som sa členom rybárskej stráže, takže teraz som už verejným činiteľom. Obavy mám najmä z kontrol dvadsaťštyrihodinových lovov. Uznajte, podľa zákona môže každý uloviť dve ušľachtilé ryby, aj tridsaťkilové, no keď je rybár pri vode 24 hodín, zrejme s dvoma rybami spokojný nebude. Sú čestní rybári, a je ich dosť, ktorí po splnení limitu púšťajú ryby nazad do vody, ale sú tam aj iní, ktorí si kúpia hosťovačku a nosia 25-kilové amury, ktoré predávajú za korún. Cenu hosťovačky si môžeme ako organizácia stanovovať sami. Využil Najstarší člen MO SRZ Martin Kimlička odovzdáva ocenenie účastníkom detského rybolovu. som túto možnosť a stanovil som jej cenu na 250 korún na deň. Predtým stála 150 korún, za čo mohol jej majiteľ uloviť dvoch kaprov. Máme pomerne vysoké poplatky za rybársky lístok korún bez brigády. Túto sumu však každý bez problémov zaplatí. Doteraz som predal okolo tristo lístkov. Povolenie vydávame len vtedy, keď sa rybár preukáže štátnym rybárskym lístkom. Aby rybári zbytočne nemuseli chodiť po úradoch, vydávame aj štátne lístky. Keď som si v odbornej tlači prečítal, že rybári navrhujú, aby sa zaviedol dvadsaťštyrihodinový lov v júni, júli, auguste, septembri a v októbri, veľmi som sa rozhorčil. Predstavte si, že v júni, keď je ryba najaktívnejšia, dovolíme chytať 24 hodín! Sme bohatí na revíry aj na vodu. Bratislava má okolo 11 tisíc rybárov a sú tlaky, aby v rámci regionálnej povolenky mohli loviť aj inde. Lenže potom to dopadne tak, že my budeme zarybňovať a oni loviť. Na ryby dávame trikrát viac prostriedkov, ako inde. Robíme všetko pre to, aby sa tento trend udržal, aby voda žila a aby si tam mohol každý uloviť svoju rybu. Sme doslova zžití s vodou a všetkým, čo v nej žije. Ochraňovať život, hoci aj vo vode, je predsa krásny a povznášajúci pocit. ĽUBO TREFNÝ Snímky Tibor Andrejčák 51

44 U nás sa schádzajú priatelia Od októbra minulého roku existuje na Robotníckej ulici v Senici predajňa rybárskych potrieb FISH. Seničania tieto priestory predtým poznali ako pizzériu. Myšlienka otvoriť tu špecializovanú predajňu pre rybárov sa zrodila v hlave konateľa spoločnosti DAMTRANS, spol. s r. o., Martina Dvorského, ktorý sa rybačke venuje od útleho veku. Motivovalo ho najmä to, že v senickom regióne bolo až dosiaľ problémom zakúpiť bežné rybárske potreby, nehovoriac už o novinkách, ktoré prichádzali na trh, prípadne o sortimente týkajúcom sa špecificky rybárskych odvetví, napríklad boiliesový program, alebo lov pomocou feedra. Na otázky o súčasnosti a budúcnosti predajne odpovedala jej vedúca Zuzana Dvorská. Ako je to s rybačkou v regióne Senice? Náš región je bohatý na vodné plochy, ktoré ponúkajú veľa možností skutočne skvelej rybačky. V okolí sú zastúpené vody miestnych organizácií od Moravského Jána až po Myjavu, ako aj súkromné vodné plochy, napríklad vodná nádrž Petrova Ves a Tomky, ktorej nájomcom je pán Jánský. Na väčšine týchto vodných plôch sa loví najmä kapor, sumec, šťuka, zubáč, biele ryby a v menšej miere aj pstruh na pstruhových vodách, ktorých tu však nie je veľa. Aký sortiment ponúkate zákazníkom? Ponúkame tovar bežných značiek, ktoré sú dostupné vo všetkých dobrých predajniach rybárskych potrieb. U nás možno zakúpiť napríklad kompletnú udicu v cene do 500 Sk, ale aj luxusnejšiu za Sk. Všetko závisí od zákazníka čo si želá a najmä na čo mu stačí peňaženka. My sme tu na to, aby sme jeho želanie splnili a požadovaný tovar zabezpečili. V sortimente máme najmä tovar značiek Balzer, Esox, DAM, Shimano, Ultimate, PENN, Okuma, Berkley, Tica, Mitchell. Abu Garcia, Spro, Byron, Eagle a Lowrance. Samozrejme, na želanie zákazníka nie je problémom obstarať aj tovar iných značiek. Zvyčajne sa nám to darí vo veľmi krátkom čase, niekedy aj do 24 hodín. Z umelých nástrah predávame výrobky značiek Salmo, Rapalla, Balzer, Meps, Ovner, Storm a iné. Krmivá a návnady sú od firiem Sensas, Tešínsky, Mossela, Tubertini, Master Gara, Chytil, Sonex a ďalších. Stručne povedané, predávame tovar všetkých značiek dostupných na slovenskom trhu. Tento tovar možno, samozrejme, kúpiť aj formou splátok prostredníctvom spoločnosti Quatro. Zabezpečujete záručný aj pozáručný servis? Ako novootvorená predajňa sa usilujeme vyjsť zákazníkom v ústrety najmä službami. Nedostatky sa väčšinou riešia v rámci reklamácie priamo u výhradného dovozcu alebo výrobcu. Staráme sa o zabezpečenie pozáručného servisu vlastnými prostriedkami, prípadne sa postaráme v rámci možností o opravu tovaru v značkovom servise. Rovnako poskytujeme službu navíjania vlascov a šnúr širokého spektra, čo je pre rybárov finančne veľmi zaujímavé a podstatne pohodlnejšie. Aké boli začiatky? Ste spokojná s výhradnými dovozcami rybárskych potrieb? Spočiatku sme sa stretávali s odmeraným prístupom najmä vo veľkoskladoch. Ako keby sme narušili ich komunitu. Neskôr nám vysvetlili, že takýmto spôsobom odbíjajú otravných rybárov, ktorí by chceli nakúpiť čo najlacnejšie. Úprimne povedané kto si chce otvoriť vlastný obchod, potrebuje predovšetkým dostatok finančných prostriedkov. Nikto vám nedá tovar na faktúru a nikto neposkytne ani uvádzacie zľavy. Každú utŕženú korunu venujeme do ďalšieho rozvoja obchodu. Tým sa zväčšujú skladové zásoby a okamžite sa to odrazí nielen na kvalite obchodu, ale predovšetkým na spokojnosti zákazníkov. Pokiaľ ide o nákup tovaru, vyskytujú sa niekedy až nepochopiteľné situácie. Mimo sezóny je vo veľkoskladoch málo tovaru a v sezóne ešte menej. Hoci máme sezónu ešte len pred sebou, kolegovia z iných predajní nám už signalizovali, že sa riadne zapotíme, keď sa budeme usilovať udržať vysokú úroveň ponuky a budeme potrebovať aj kus šťastia, aby sme vo veľkoskladoch uchytili tovar ešte teplý. Všimli sme si napríklad, že marketingová politika výpredaja je postavená na hlavu. Namiesto toho, aby veľkosklady vypredali tovar so zľavami už pred Vianocami, keď je zákazník ochotný kupovať, predávajú ho po vianočných sviatkoch s 25-percentnými zľavami a s malým úspechom, pretože zákazníci majú už prázdne vrecká. To je predsa ťažko pochopiteľné. Navyše sme týmto spôsobom stále o krok pozadu za novinkami, lebo na začiatku roka musíme robiť výpredaj minuloročného tovaru, aby sme mohli nakupovať nové (alebo niekedy už aj tak pol roka staré) veci. Pracujú u vás v predajni aj ľudia, ktorí sa sami aktívne venujú rybolovu? Personál našej predajne je priamo spätý s rybárskou problematikou a rybami. Ja sa napríklad venujem lovu na prívlač. Kolegovia sú orientovaní všetkými možnými smermi, predovšetkým sa však venujú kaprárine. Sme mladý kolektív aktívnych rybárov ochotný poradiť každému zákazníkovi, ktorý si nevie rady. Obracajú sa na vás zákazníci aj s praktickými otázkami? Čudovali by ste sa, s akými otázkami sme sa už stretli. Boli sme však milo prekvapení ochotou niektorých rybárov diskutovať o rybách. Vo veľmi krátkom čase sme sa naučili rozlišovať dve skupiny rybárov. Jedna skupina je ochotná spolupracovať a nechať sa poučiť, vymeniť si poznatky, prípadne prekonzultovať, kde sa robia chyby a hľadať riešenia, aby sa eliminoval neúspech v chytaní. Druhá skupina je konzervatívna zastáva svoju rokmi overenú metódu lovu a nie je ochotná prijať nové poznatky. Sú to ľudia, ktorí hľadajú chyby všade okolo, len nie u seba. Hovorievame im vrhači kŕmiči, charakterizuje ich silon, surfová udica a plné kŕmidlo s neuveriteľnou hmotnosťou 200 g. Až by ste žasli. Ako keby nahadzovali pri mori. V podstate je však každý zákazník naším pánom a usilujeme sa mu vyjsť v ústrety, hoci, priznám sa, niekedy sú nám niektoré názory proti srsti. Je veľa rybárov so zastaralými názormi? Je ich dosť. Našťastie nemáme ani núdzu o progresívnych rybárov a rybárky. Chodia k nám skutočne často a s nimi si radi vymieňame skúsenosti. Takíto rybári majú, samozrejme, aj veľa špeciálnych požiadaviek, ktoré sa im usilujeme splniť. Okrem dospelých rybárov k nám často nájdu cestu aj mladí. Máme s nimi dobré skúsenosti. Sú to rybári, ktorí sa dokážu riadne zapáliť pre vec, ochotne prijímajú informácie a nie sú zaťažení nesprávnymi návykmi. Usilujeme sa nabádať ich, aby skúšali nové spôsoby lovu, najmä lov na feeder. Chytajú iba na jednu udicu a to by mal byť podľa nás práve feeder. Je to kvalitná rybačka s jemnou výbavou. Ak sa mladý rybár naučí chytať na feeder, je na najlepšej ceste stať sa dobrým rybárom. Veď tajomstvo rybárčenia spočíva v jemnosti záberu a vylovenia. Usporadúvate aj priamo v predajni nejaké akcie zamerané na výchovu rybárov, prípadne na skvalitnenie ich činnosti? Pre rybársku verejnosť sme koncom minulého roku pripravili priamo v predajni dve prednášky. V novembri to bola prednáška zorganizovaná v spolupráci s firmami Sensas a StarBaits, na ktorej sa zúčastnil pán Marták, I. Fabian a J. Nagy. Prednášal Ivan Fabian, ktorý sa s účastníkmi podelil o svoje skúsenosti z lovu na boilies a s praktickými ukážkami viazania koncových udíc. Súčasťou bola prezentácia krmív zn. Sensas, na ktoré chytalo takmer 90 perc. súťažiacich na minuloročných majstrovstvách sveta v Maduniciach. Túto prednášku pokladáme za míľnik na ceste k rybárskej verejnosti. Prednášku mienime zopakovať 1. mája na Kunovskej priehrade pri Senici. V decembri sme takisto v predajni usporiadali prednášku o love sumcov. Pozvali sme miestny sumčiarsky tím SILURUS Senica a boli sme milo prekvapení odborným výkladom a zanietenosťou mladých sumčiarov. Prednáška vyvolala záujem aj u mladých začínajúcich sumčiarov, ktorých v okolí Senice neuveriteľne pribúda. Pochvália sa vám zákazníci aj s úlovkami? Najväčšiu radosť máme keď sa stretávame s našimi zákazníkmi nielen v predajni, ale aj pri vode, a keď konštatujú, ako dobre u nás kúpili tú či inú návnadu alebo keď sa pochvália vedomosťami získanými na niektorej z našich prednášok a zúžitkovali ich ulovením kapra či sumca, ktorý mal iba meter. Sú to rybári, ktorí lovia s rozvahou a vždy sa k nám radi vrátia, či už len tak na kus reči, alebo doplniť si rybársky výstroj. do 52

45 RYBÁR v apríli Apríl je známy svojou premenlivosťou počasia, ktoré nás neraz prekvapí. Prebúdzajúca sa vegetácia najmä v okolí vôd veľmi rýchlo mobilizuje svoje sily a v priebehu niekoľkých týždňov brehy a lúky dokáže premeniť na bledozelený koberec posiaty žltým poslom jari prvosienkou a záružlím močiarnym. Teplota ovzdušia sa každým dňom zvyšuje, čo má bezprostredný vplyv aj na neres rýb. V podhorských riekach a ich prítokoch sa neresí lipeň, o čosi neskôr hlávka, ktorej neres možno zvyčajne pozorovať v blízkosti jej životného teritória. Samičky hlavátky vytĺkajú až 3 m dlhé hniezda, očistené od bahna do ktorých kladú ikry a podobne ako väčšina lososovitých druhov ich zahrabávajú chvostom do drobného štrku. V apríli podnikajú azda najmasovejšie neresové migrácie do horných úsekov riek a potokov podustvy, jalce a nosále. Okrem toho sa v riekach a potokoch rozmnožujú i mnohé drobné druhy rýb ako napr. hlaváč, kolok, býčko a ploska. Postupne sa zvyšuje populačná hustota aj drobných vodných organizmov planktónu a bentosu. Od 16. apríla sa začína očakávaná pstruhová sezóna. Aj keď jej začiatok býva všelijaký, neraz sa možno stretnúť ešte s ľadovou škrupinou po okrajoch potokov či snehovou vodou, ale predovšetkým ide o možnosť vyjsť do prírody a skúsiť nahodiť. Denný čas lovu je od 5. do 19. hodiny. Loviť možno pstruha potočného, pstruha dúhového, sivoňa potočného a čerebľu pestrú. Posledne menovaný druh je osvedčenou nástrahou pri love pstruha. Pstruhy sú zvyčajne po zime ešte vychudnuté a preto hladnejšie a dravšie. Často sa stáva, že ulovíme veľa pstruhov, ktoré nedosahujú lovnú mieru. S nimi treba zaobchádzať čo najšetrnejšie, háčik vyberať len pomocou vhodného uvoľňovača (najlepšie peánovými nožnicami). Ak pstruh prehltol háčik hlboko, treba prestrihnúť silon a opatrne ho pustiť späť do vody. Najväčší nápor možno očakávať na vodnej nádrži Palcmanská Maša, na riekach Váh, Revúca, Hron a ich významnejších prítokoch. Keďže v tomto čase sa hmyz rozmnožuje ešte poskromne, lov muškárením je málo účinný a preto skúsme loviť na prívlač. Uvedená rybolovná technika sa považuje za vysoko športovú, mimoriadne zaujímavú a v poslednom čase sa medzi rybármi stáva čoraz obľúbenejšou. Na potokoch a riečkach používajme radšej menšie rotačné blyskáče medenej farby maximálne do veľkosti 4 cm. Obľúbenými nástrahami sú aj voblery a gumené rybky, ktoré vzhľadom a pohybom viac či menej imitujú rôzne malé rybky. Medzi najúspešnejšie nástrahy naďalej patrí mŕtva prirodzená rybka, no ak ju použijeme, môžeme mať iba jeden háčik. A ešte jedna rada: väčšie exempláre pstruhov treba hľadať v hlbokých prúdoch, v blízkosti podmytých brehov a okolo balvanov. Najlepšie ich vylákame spúšťaním a dvíhaním, prípadne poťahovaním nástrahy. V lipňových kaprových vodách (stojaté vody) platí zákaz lovu rýb. V kaprových tečúcich vodách je lov rýb povolený celoročne, pričom platí individuálna ochrana jednotlivých druhov. Denný čas lovu v kaprových vodách je od 5. do 21. hodiny. Na tečúcich vodách by sme nemali zmeškať čas mimoriadne vhodný na lov úhora. Ak budeme mať šťastie, môže sa nám prihodiť, že ulovíme mieňa, ktorého zákonom stanovená lovná miera je 35 cm. Pred vychádzkou k vode si treba preštudovať príslušný rybársky poriadok, pretože obsahuje zoznam rybárskych revírov (podľa novej platnej databázy) v rozsahu pôsobnosti, na ktoré sa povolenie vzťahuje, ako aj upravené lovné miery, ktoré musí loviaci rešpektovať. Ing. PETER BELEŠ, snímky autor ZAUJÍMAVOSTI USA PRAVÝ ZLATÝ PSTRUH. Pri rôznych druhoch rýb sa vždy znovu a znovu objavujú jedince, ktoré majú zlatisté alebo aj iné nezvyčajné sfarbenie. Zväčša ide o anomálie pigmentovania kože. Rybacia koža obsahuje obyčajne žlté, červené a čierne pigmenty. Keď chýbajú čierne, prevládajú červené a žlté pigmenty a tak vznikajú zlaté variety jednotlivých druhov rýb. Anomálie bývajú niekedy viac, niekedy menej dedičné. V Kalifornii však existuje ryba, ktorá je zlatá pôvodne: zlatý pstruh Salmo aquabonita. Nemožno si ho pomýliť s u nás známym zlatým pstruhom. Salmo aquabonita má na žiabrach a tele kresby obyčajne guľatých fľakov, usporiadaných do radov. Charakteristické sú modro-červeno sfarbené boky a žiabre. Zvyšok tela má výraznú žltozlatú farbu. Prvá zmienka o tomto druhu pstruha pochádza z r z Kalifornie. Odvtedy sa ich pokúšali vysadiť aj do iných vôd, no neúspešne, lebo zlaté pstruhy sa vždy skrížili s dúhovými. Až v 40. rokoch sa podarilo nájsť vhodný kmeň zlatého pstruha, ktorého potomstvo vysadili do viacerých tečúcich vôd. Zlatý pstruh sa udomácnil v Kalifornii vo vyše sto jazerách a v početných potokoch. MONGOLSKO KRÁĽ MONGOLSKA. V Mongolsku býva mnoho zrážok a v riekach býva vysoký stav vody, čo podstatne sťažuje športový rybolov. Najviac sa loví kráľ Mongolska tajmen, druh hlavátky. Tajmene bežne dosahujú dĺžku cm. Prechádzka vedľa nádherných riek, predierajúcich sa cez kaňony, je veľmi namáhavá, avšak nezabudnuteľná. Ľahšie ako tajmene sa lovia lenoky s prekrásnou kresbou na tele, ktoré v mongolských vodách sú aj početnejšie. Dorastajú priemerne do dĺžky 50 cm, zriedkavo do 60 cm. Lipne sú tu najbežnejším úlovkom. FÍNSKO SVIATOK LOSO- SOV. Počas dlhej nevľúdnej zimy sa fínski rybári tešia na svoj obľúbený sviatok Deň lososov, ktorý slávia posledné júnové dni. Počas minuloročnej slávnosti chytili 82 kusov, z ktorých 21 malo hmotnosť vyše 9 kg. Lari Tuovinen, známy fínsky rybársky odborník, vyhral nielen preteky jednotlivcov s lososom s hmotnosťou 16,4 kg, ale bol aj členom víťazného družstva. Prvý úlovok vyše 10-kilogramového lososa darovali obľúbenej prezidentke Tarji Halonenovej. NÓRSKO OBROVSKÝ MIEŇ. Karstenovi Pfeifferovi sa pri Carnoy pri Nórskom mori podaril úlovok neobyčajne veľkého morského mieňa. Rybu s hmotnosťou 28 kg chytil na návnadu z filé makrely v hĺbke m. Boj s rybou trval 35 minút. V južnej časti Nórska sa ešte nikdy dosiaľ nepodarilo uloviť taký obrovský exemplár severského mieňa. ČESKO VZÁCNY HOSŤ V TŘEBONI. Tomáš Dvořák (1972), trojnásobný majster sveta v desaťboji, si už niekoľko rokov po sebe chodí rozmaznávať svoje ubolené telo do Třebone. Zároveň je to pre neho príležitosť, aby sa mohol venovať aj svojmu koníčku rybárčeniu, ktoré si obľúbil už v detstve. Rybačka znamená pre mňa oddych. Nie som typ, ktorý musí za každú cenu vždy niečo chytiť. Milujem však vzrušenie, keď je ryba na udici, pohrať sa s ňou, zabojovať. Viac sa teším z kapra, aj malého, ako napríklad zo zubáča, pretože kapor sa vie poriadne zaťať. A pre tento pocit to robím, vyznáva sa T. Dvořák. 53

46 príklad, model, predloha staršia jednotka rádioaktivity severozápad poďakovanie, vďaka (bás.) onakým máličko, spôsobom nie veľa 1. časť tajničky rozmazná Peter Gossányi POMÔCKY: AURY, ALTIS, MIOCÉN ALJ najväčší suchozemský cicavec Kresba Vlado Javorský penovitá látka americký bahniakovitý vták ruský súhlas dub, anglicky značka radónu šikmé skipové výťahy tohto mesiaca lisovač (ovor.) značka hliníka omarenie (kniž.) orgán zraku označenie triedy miesto spojené šitím ženské meno svah, jama (náreč.) sprašové horniny lejavica (expr.) osobné zámeno mám vedomosť lusknutie prstami značka kryptónu zasnúbenie (hovor.) revanie epocha neogénu valuta hlas sovy 3. časť tajničky čoskoro, zanedlho kreslím rysovadlom Prečo tie veľké ryby hádžete späť? Ja som z daňového úradu a my smieme chytať len malé ryby! Pavol M. Kubiš posledná pošta riskovanie (hovor.) škriatok v germánskej mytológii kód Púchova prepadnutie predzvesti záchvatov guľôčkovité liečivo zvratné zámeno označ pre sforzato 4. časť tajničky spojovací klinec bez hlasu, ticho značka tália jedensté prenášajú jesienky (náreč.) osamotený obhor diery združenie švajč. novinárov ab ovo značka einsteinia ad acta priestor pre starogrécky azyl staroegyptský boh slnka upozornenie, hej! (citosl.) 2. časť tajničky značka yterbia označenie lietadiel Slovenska Peter Zifčák Vylúštenie tajničky z čísla 2/2004: V kalných vodách veľkého podnikania. Výhercovia: Emília Slováčková, Slovenský Grob, Dušan Vanovčan, Ružomberok a Dušan Marko ml., České Brezovo. Vydavateľstvo PaRPRESS venuje výhercom knihy zo svojej produkcie. odborno populárny časopis pre poľovníkov a rybárov, ktorý vydáva SPZ, SRZ a Mgr. Ladislav Grman Vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS s. r. o., P. O. Box 3, Bratislava 25 - písomný kontakt. Redakcia: Koceľova 17, Bratislava 2. Tel.: 02/ , , , distribúcia kníh a časopisu 02/ , fax 02/ parpress@micronet.sk Šéfredaktorka: Mgr. Júlia Drienovská julia.drienovska@micronet.sk Zástupca šéfredaktorky: PhDr. Ľubomír Trefný par.redakcia@micronet.sk Technický redaktor: Ing. Karol Végh parpress@micronet.sk Tlač: Slovenská Grafia a. s., Bratislava- Krasňany. Redakčná rada: Časť poľovníctvo: Ing. Jozef Horváth (predseda), Ing. Marián Lipka, CSc., Ing. Karol Lacko, Ing. Marián Číž, Ing. Dušan Krajniak, JUDr. Jaroslav Puškáč, Ing. Blažej Beňačka, Anton Balčák, Ing. Štefan Štefík. Časť rybárstvo: Rudolf Harvánek, Ing. Ferdinand Baláž, Ing. Magdaléna Janoušová, Ing. Stanislav Géci, Ing. Tibor Jančok, Mária Hodasová. Vychádza 12-krát do roka, ročné predplatné v roku 2004 je 300,- Sk (platí len v prípade predplatenia cez redakciu!), cena jedného čísla 25,- Sk pre predplatiteľov, ktorí si časopis objednajú vredakcii. Cena jedného čísla vo voľnom predaji je 35,- Sk. Rozširuje Slovenská pošta, Mediaprint Kapa a iní distribútori. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta š. p. Individuálne a kolektívne objednávky prijíma aj redakcia PaR. Inzeráty a inzertné požiadavky posielajte na adresu redakcie. Redakciou neobjednané rukopisy, fotografie a farebné diapozitívy nevraciame. Preberanie článkov je možné len so súhlasom redakcie. Za pravdivosť údajov a obsah článkov zodpovedá autor. Redakcia uverejňuje aj články a názory s ktorých obsahom nemusí súhlasiť. Vydavateľ podľa zákona nie je zodpovedný za obsah a kvalitu inzerátov, ani za prípadne spôsobené škody. Indexové číslo: Registračné číslo: MK 11/17 Podávanie novinových zásielok povolené č.j. 17-RP-12/98 Bratislava. Pošta 12 zo dňa