Návrh Národného programu využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky

Transkript

1 Návrh Národného programu využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky

2 Úvod Drevo je obnoviteľná a univerzálna surovina, vhodná na rôzne využitie. Dá sa z nej vyrobiť prakticky čokoľvek. Drevo je dobre opracovateľné, má vynikajúce konštrukčné vlastnosti, je pevné a pružné. Okrem toho má dobré tepelné vlastnosti, sála z neho energia a teplo. Drevo je krásny, prirodzený a ušľachtilý materiál. Je najperspektívnejšou surovinou a ekologickým materiálom budúcnosti. Ponúka dokonalé možnosti bezodpadového spracovania. Drevo je recyklovateľné a nezaťažuje prostredie ani pri vzniku, ani pri likvidácii. Vďaka racionálnemu a modernému trvalo udržateľnému obhospodarovaniu lesy poskytujú dostatok suroviny pre súčasnosť, aj pre budúce generácie. Chceme, aby všetci obyvatelia Slovenska vnímali drevo ako strategickú surovinu, ktorej rozumné využívanie a spracovanie podporuje regionálny priemysel a zvyšuje zamestnanosť. Domáci drevospracujúci priemysel má ambíciu a podmienky stať sa jedným z pilierov slovenskej ekonomiky. Navyše ukladaním uhlíka v lesoch, jeho viazaním v produktoch z vyťaženého dreva a náhradou neobnoviteľných surovín drevom, lesnícko-drevársky sektor významnou mierou prispieva k zmierňovaniu klimatickej zmeny. Všetky drevospracujúce odvetvia vyrábajúce celulózu, papier, papierové obaly, piliarske výrobky, panely na báze dreva, nábytok i bioenergiu majú s ohľadom na suroviny, ktoré používajú spoločného menovateľa: je to buď drevo alebo recyklovaný papier a drevo. Výrobný reťazec sa začína ťažbou dreva v lese a končí finálnym výrobkom z dreva. Celková konkurencieschopnosť produkcie je významne ovplyvňovaná konkurencieschopnosťou jednotlivých fáz výrobného procesu. V aktivitách lesnícko-drevárskeho komplexu sa plne rešpektujú všetky tri piliere trvalo udržateľného rozvoja: ekonomická efektívnosť, spoločenská akceptácia a užitočnosť a environmentálna výkonnosť. Drevospracujúci priemysel (výroba drevných a papierových výrobkov a tlač) na Slovensku v súčasnosti produkuje tovary v hodnote okolo 3 miliárd ročne a poskytuje približne 40 tisíc pracovných miest. Je významným faktorom trvalo udržateľnej zamestnanosti aj vo vidieckych oblastiach. Trvalo udržateľné hospodárenie prispieva k zachovaniu lesov a ich priaznivého stavu vrátane rešpektovania požiadaviek na ochranu biodiverzity. Zdravé a odolné lesy sú predpokladom zabezpečovania trvalo udržateľných dodávok drevnej suroviny pre odvetvia drevospracujúceho priemyslu, ale aj ďalších nedrevných tovarov a služieb poskytovaných spoločnosti lesníctvom (napríklad sekvestrácia uhlíka, kvalitná voda, ochrana pôdy pred eróziou, udržiavanie biodiverzity, estetické prírodné a krajinné hodnoty a rekreácia). V súčasnosti odvetvia lesníctva a drevospracujúceho priemyslu čelia mnohým problémom a výzvam. Sú priamo ovplyvnené klimatickou zmenou, konkurenciou pri získavaní drevných zdrojov, meniacim sa spotrebiteľským dopytom, zvyšujúcou sa hospodárskou súťažou a rastúcou zložitosťou výrobných procesov. Napriek uvedeným problémom, veľkou príležitosťou pre tradičný lesnícko-drevársky sektor využívajúci nepotravinárske obnoviteľné prírodné zdroje trvalo udržateľným a zodpovedným spôsobom je zvyšujúce sa využívanie zdrojov biomasy dendromasy v porovnaní s fosílnymi zdrojmi. Sektor je dôležitou súčasťou rozvíjajúceho sa hospodárstva, ale aj celej spoločnosti, novým perspektívnym smerom založeným na biotechnológiách. Využívanie dreva ako obnoviteľnej suroviny má mimoriadny celospoločenský význam, pretože: drevo a produkty z dreva sekvestrujú uhlík a znižujú jeho objem v atmosfére; produkty z dreva sú vyrábané v nízko-energetickom produkčnom systéme s minimálnymi emisiami v porovnaní s inými stavebnými materiálmi; odrezky a iné sekundárne zvyšky dreva z piliarskych závodov a píl sa využíva na výrobu panelov na báze dreva; produkty z dreva môžu byť znovu používané a recyklované a na konci ich doby životnosti môžu byť použité ako zdroj bioenergie. 2

3 Návrh Národného programu využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky okrem návrhu možností a spôsobov racionálneho využitia jedného z mála domácich obnoviteľných surovinových zdrojov, ktorým drevo nesporne je, predstavuje dokument, ktorý sa zaoberá problematikou rozvoja lesnícko-drevárskeho sektora, ktorého produktivita a rozvoj úzko súvisia so zamestnanosťou a rozvojom väčšinou odľahlých regiónov Slovenska zápasiacich okrem iného aj s nedostatkom pracovných príležitostí. Naplnením cieľov a rámcových opatrení Národného programu využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky sa predpokladá okrem zvýšenia konkurencieschopnosti lesníckodrevárskeho sektora, energetickej a surovinovej sebestačnosti regiónov aj vytvorenie nových pracovných miest nielen priamo v lesnícko-drevárskom sektore, ale aj v kooperujúcich odvetviach národného hospodárstva. 1. Východiská Využitie potenciálu dreva Slovenskej republiky významnou mierou ovplyvňujú rôzne vonkajšie a vnútorné faktory presadzované najmä prostredníctvom rôznych politických dokumentov a právnych predpisov v rámci lesnícko-drevárskeho sektora (lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu) a súvisiacich sektorov. V súvislosti s vypracovaním Návrhu Národného programu využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky založeného na reálnych východiskách sa vykonala analýza najdôležitejších medzinárodných i domácich politických dokumentov a predpisov ovplyvňujúcich využívanie potenciálu dreva z hľadiska ich cieľov a účinkov na lesnícko-drevársky sektor. 1.1 VONKAJŠIE VÝCHODISKÁ Politické dokumenty a právne predpisy Európskej únie Po hospodárskej kríze v rokoch 2008 a 2009 zasiahla viaceré európske štáty, ale aj USA dlhová kríza. Hrozí zrútenie viacerých ekonomík a ich bankrot. To, čo sa v Európskej únii (EÚ) dosiahlo v priebehu uplynulých desaťročí ekonomický rast, tvorba pracovných miest a rast životnej úrovne, sa za niekoľko ostatných rokov stratilo. Ukázalo sa, ako výrazne sú prepojené národné ekonomiky, v dôsledku čoho sa hospodárske a finančné problémy stávajú spoločnými problémami, ktoré si vyžadujú aj spoločné riešenia. Nadnárodná koordinácia sa stáva nevyhnutným predpokladom na naštartovanie ekonomík a na to, aby EÚ obstála v dynamicky sa meniacom svete. Na otázky, aká má byť Európa v nasledujúcom desaťročí a na aké priority sa má zamerať, ak chce byť úspešná, odpovedá nová Spoločná stratégia Európa Jej hlavným cieľom je vyviesť európsku ekonomiku zo súčasnej krízy a obnoviť jej ekonomický rast. Stratégia Európa 2020 je postavená na troch prepojených pilieroch, a to na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Medzi hlavné ciele patrí zvýšenie zamestnanosti občanov EÚ, investícií do výskumu a vývoja, ktoré by mali dosiahnuť 3 % hrubého domáceho produktu únie. Základným dokumentom, ktorý určuje strategický rámec Európskej únie pre odvetvie lesného hospodárstva je Lesnícka stratégia Európskej únie. Rezolúcia Rady z 15. decembra 1998 o lesníckej stratégii Európskej únie bola prijatá s cieľom vytvorenia základného rámca pre politiky, ktoré súvisia s obhospodarovaním a využívaním lesov v Európskej únii. Stratégia 3

4 zdôrazňuje význam multifunkčnej úlohy a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov pre celkový rozvoj spoločnosti a identifikuje prvky, ktoré sú kľúčové pre jej implementáciu. Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o inovatívnom a trvalo udržateľnom drevospracujúcom priemysle konštatuje, že drevospracujúci priemysel v EÚ s výrobou v hodnote 365 miliárd a pridanou hodnotou približne 120 miliárd poskytuje viac ako 3 milióny pracovných miest v 344 tis. podnikoch. Má dôležitú úlohu pri zachovávaní zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Odvetvia drevospracujúceho priemyslu sú všeobecne konkurencieschopné a sú svetovými lídrami v mnohých oblastiach. Čelia však mnohým problémom, najmä pokiaľ ide o prístup k surovinám, inovácie, obchod s výrobkami lesného hospodárstva a informácie o nich. Cieľom akčného plánu Európskej únie pre vymáhateľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), ktorý prijala Európska komisia v roku 2003, je podpora globálneho úsilia v boji proti nezákonnej ťažbe dreva a s ňou súvisiacemu obchodu. Ide o zníženie spotreby nelegálne vyťaženého dreva a zabezpečenie toho, aby do Spoločenstva mohli vstupovať len legálne produkty z dreva. V dokumentoch Európskej komisie týkajúcich sa rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa pre EÚ stanovujú ambiciózne ciele zvýšiť do roku 2020 podiel OZE na celkovej spotrebe energie na 20 %. Do roku 2030 sa predpokladá zvýšenie podielu OZE na celkovej spotrebe energie v EÚ na 25 % Medzinárodné politické iniciatívy Súčasné ekonomické modely neumožňujú dosiahnuť ciele medzinárodného spoločenstva tak, ako ich ustanovila Agenda 21 na Summite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Rio de Janeiro. Takmer dvadsať rokov po Riu sa došlo k poznaniu, že sú potrebné sofistikovanejšie ekonomické nástroje a modely, ak chce svetové spoločenstvo uspieť pri napĺňaní Miléniových rozvojových cieľov stanovených na summite. Iniciatíva za zelenú ekonomiku (Green Economy Initiative) podnecuje vlády členských štátov od roku 2008 (od vypuknutia globálnej hospodárskej krízy) na investície do životného prostredia, ktoré by spolu s rozvojom medzinárodnej politiky, trhovej infraštruktúry a s reformami domácich politík mali zabezpečiť prechod k takej ekonomike, ktorá dosahuje rastúce bohatstvo, poskytuje slušné zamestnanie, úspešne rieši problémy pretrvávajúcej chudoby a znižuje ekologické a klimatické riziká. So zelenou ekonomikou a životným prostredím úzko súvisí už dávnejšie presadzovaná politika zeleného verejného obstarávania (Green public procurement policy), ktorou verejné orgány integrujú environmentálne charakteristiky a požiadavky do postupov verejného obstarávania. Zelené verejné obstarávanie zahŕňa napríklad nákup kancelárskeho zariadenia vyrobeného z dreva získaného a spracovaného environmentálne udržateľným spôsobom, recyklovateľného papiera, energeticky úsporných budov, elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov, ale aj environmentálne vhodnej verejnej dopravy. Významnou oblasťou súvisiacou so zelenou ekonomikou je energetické stavebníctvo, resp. koncept zelených stavieb (Green building). Pre čoraz širšie uplatňovanie dreva ako stavebného materiálu hovoria mnohé porovnávacie štúdie. Vyplýva z nich, že pri výrobe ocele a betónu pre stavebné účely sa spotrebuje až dvakrát viac energie než pri stavebnom dreve. Náklady súvisiace s ťažbou a dopravou dreva sú oveľa menšie ako náklady spojené s ťažbou železa a hliníka. Drevo je tiež prirodzený izolátor teploty a zvuku. 4

5 Na pôde medzinárodných organizácií OSN a EÚ sa prijali viaceré dokumenty označované ako zelené politiky s rôznym stupňom záväznosti pre členské štáty. Patrí sem tiež zelená energia (Green energy), ako obnoviteľná a udržateľná energia: solárna, vodná, geotermálna, veterná a energia z biomasy, ktoré sa využívajú ako alternatívy ku konvenčným zdrojom. Existujú dva hlavné dôvody na prechod k alternatívnym zdrojom: 1) nedostatok a postupné vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov, ako sú uhlie a ropa a 2) vysoká záťaž neobnoviteľných zdrojov na životné prostredie. Stratégia Európske lesy 2020 (rozhodnutie ministrov z Osla) stanovuje základnú víziu, strategické a operatívne ciele pre európske lesy a lesné hospodárstvo do roku 2020, ako aj opatrenia na európskej a národnej úrovni. Uznáva, že lesy a ich trvalo udržateľné obhospodarovanie prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobovaniu sa zmene klímy, poskytujú obnoviteľnú surovinu, dodávky energie a ďalšie ekosystémové služby. Jedným zo strategických cieľov tejto stratégie je prispieť k zelenému hospodárstvu a to aj prostredníctvom poskytovania väčšieho množstva dreva, iných lesných produktov a ekosystémových služieb zo zdrojov využívaných trvalo udržateľným spôsobom, ako aj naliehavá potreba zastaviť pokles biodiverzity v lesoch. Dôležitou súčasťou je aj posilnenie úsilia v boji proti nezákonnej ťažbe dreva a s ňou súvisiaceho obchodu. Lesy sú neoddeliteľnou súčasťou prírodného prostredia, takže sa na ne vzťahujú viaceré medzinárodné dohovory a iniciatívy. Hospodárenia v lesoch (a do istej miery aj zakladania plantáží lesných drevín na nelesnej pôde) sa významne dotýka Dohovor o biologickej diverzite. Na Konferencii jeho zmluvných strán boli prijaté viaceré rozhodnutia týkajúce sa biodiverzity lesov. Vyzdvihuje sa tu úloha lesných ekosystémov v ochrane biodiverzity, ktorá ďaleko presahuje ich hranice a ovplyvňuje aj nelesnú krajinu. Upozorňujú na postupujúcu degradáciu lesov a z nej vyplývajúcu priamu aj nepriamu stratu biodiverzity. Súčasne odporúča využívať tradičné formy hospodárenia, ktoré sa v minulosti podieľali na vytváraní súčasnej biodiverzity alebo jej udržiavaní. Konferencia vyzýva k medzinárodnej podpore takýchto foriem hospodárenia. Súčasne vyzýva k podpore ekosystémového prístupu v obhospodarovaní lesov a podporuje trvalo udržateľné využívanie biodiverzity lesov. Program prác pre biodiverzitu pozostáva z troch elementov: (i) ochrany, trvalo udržateľného využívania a zdieľania prínosov, (ii) inštitucionálneho a sociálno-ekonomického prostredia, (iii) poznania, posudzovania a monitoringu. Pre oblasť Karpát, t. j. pre väčšinu územia Slovenska, má veľký význam Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. V rámci lesného hospodárstva tento dohovor presadzuje obhospodarovanie lesa zameraného na podporu všetkých funkcií lesa (produkčných aj mimoprodukčných), vyhlasovanie primeraných sietí chránených území a zohľadňovanie významu hydrických funkcií lesných ekosystémov. Lesné hospodárstvo je ďalej rozpracované Protokolom o trvalo udržateľnom lesnom hospodárstve k tomuto dohovoru. Tento presadzuje zásady trvalo udržateľného obhospodarovania lesov so zvýšeným dôrazom na ochranu biodiverzity (a obzvlášť pralesov), kultúrneho dedičstva, sociálnych funkcií lesa a ochrany pred povodňami Štúdie medzinárodných organizácií Vo vízii 2030 pre európsky lesnícko-drevársky sektor (Návrh vypracovaný Technologickou platformou lesnícko-drevárskeho sektora) sa uvádza, že lesnícko-drevársky sektor bude 5

6 dôležitým prvkom spoločnosti založenej na biotechnológiách. Skutočná pridaná hodnota jeho produkcie a služieb sa v porovnaní s rokom 2010 zdvojnásobí. Základom rozvoja sektora budú požiadavky spotrebiteľov, inteligentné a trvalo udržateľné využívanie lesných zdrojov. Sektor sa bude nepretržite usilovať o nové podnikateľské aktivity, ktoré budú vytvárať pracovné príležitosti a zlepšovať ekonomiku vidieka. S cieľom pomôcť tvorcom politík a ďalším aktérom pri ich rozhodovaní v oblasti lesníckodrevárskeho sektora vypracovali EHK OSN a FAO Výhľadovú štúdiu európskeho lesníckeho sektora (EFSOS II). Štúdia sa zameriava na sedem hlavných problémov, ktoré majú zložitý, medzinárodný a dlhodobý charakter s významnými dôsledkami a vzájomným pôsobením: zmierňovanie klimatickej zmeny; dodávky obnoviteľnej energie; prispôsobovanie sa klimatickej zmene a ochrana lesov; ochrana a podpora biodiverzity v lesoch; zásobovanie obnoviteľnými a konkurencieschopnými lesnými produktmi; dosahovanie a presadzovanie trvalej udržateľnosti a rozvoj vhodných inštitucionálnych politík. Pre politické výzvy, ktoré rieši EFSOS II sformulovali krajiny a EÚ svoje ciele: sú to najmä zmierňovanie a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, obnoviteľné zdroje energie, biodiverzita, inovácie a konkurencieschopnosť. Ich zabezpečovanie si bude vyžadovať vysoký stupeň sofistikovaných viacsektorálnych politických rozhodnutí, zameraných najmä na politické nástroje a silnú politickú vôľu mobilizovať dostatočné množstvo dreva na energetické účely, realizovať správny pomer medzi uskladnením uhlíka a náhradou uhlíka a zachovať biodiverzitu bez obetovania dodávok dreva. Bude to vyžadovať zlepšenie monitorovacích systémov, schopnosť dosahovať konsenzus o komplexných otázkach vo vnútri aj mimo sektora, ako aj vytvorenie a realizáciu úzko zameraných politických nástrojov, ktoré umožnia využiť limitované vládne zdroje. Potrebná je tiež vysoká úroveň politickej vôle, ktorá by mala zabezpečiť, že obhospodarovanie lesa nebude len udržateľné, ale bude čo najlepšie prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti ako celku. 1.2 VNÚTORNÉ VÝCHODISKÁ Politické dokumenty a právne predpisy na Slovensku Národný lesnícky program (NLP) SR je základným lesnícko-politickým dokumentom na Slovensku. Je v súlade a nadväzuje na európsku lesnícku stratégiu a na Akčný plán EÚ pre lesy. Priorita NLP SR č. 17 je zameraná na Podporu využívania dreva a ďalších lesných produktov pochádzajúcich z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom. Ako hlavné problémy sa identifikovali: vysoký vývoz sortimentov surového dreva a reziva; vysoký rozsah náhodných ťažieb, čo spôsobuje znehodnocovanie dreva a znižovanie jeho speňaženia a negatívne dopady zákona o ochrane prírody a krajiny na využitie a speňaženie vyprodukovaného dreva, z dôvodu zákazov a obmedzení ťažby dreva, predlžovanie rubných dôb a pod. Rámcovým cieľom sa stanovila najmä propagácia certifikácie lesov a spotrebiteľských reťazcov na báze dreva pre spoločnosť. Podpora využívania dreva na princípe trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vyplýva vo väčšej, či menšej miere z väčšiny ďalších priorít NLP SR. Akčný plán (AP) NLP SR sa vypracoval na roky Nadväzuje na obsah a štruktúru NLP SR (strategické ciele, priority, rámcové ciele) a rozpracováva rámcové ciele NLP SR na jednotlivé opatrenia. V rámci priority NLP SR č. 17 sa uložené opatrenia zameriavajú na vypracovanie návrhu politiky verejného obstarávania dreva a výrobkov 6

7 z dreva a zvyšovanie povedomia verejnosti o význame certifikácie lesov prostredníctvom komunikačných nástrojov. Stratégia rozvoja lesníctva na Slovensku nadväzuje na aktuálne a platné lesnícko-politické a prognostické dokumenty vypracované na Slovensku. Zakladá sa na piatich strategických cieľoch a 18 prioritách NLP SR. V priorite č. 17 (Podporovať využívanie dreva z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom) sa určujú základné ciele: 1) Zvyšovanie produkcie dreva; 2) Zabezpečenie trvalej a vyrovnanej produkcie dreva a 3) Zvýšenie objemu a zlepšenie štruktúry dodávok sortimentov dreva. Uvádza sa predpokladaný vývoj základných produkčných ukazovateľov, ťažby dreva a tiež Zásady a opatrenia na zabezpečenie efektívnej primárnej produkcie drevnej suroviny. Strategickým cieľom Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie v Slovenskej republike na roky 2011 až 2015 je zvýšiť podiel uplatňovania zeleného verejného obstarávania (GPP) v SR na úrovni ústredných orgánov štátnej správy na 65 % a na úrovni samosprávnych krajov a miest na 50 % do roku Na dosiahnutie tohto cieľa boli stanovené tri parciálne ciele: Budovať povedomie verejných obstarávateľov a obstarávateľov o problematike GPP v podmienkach SR; Posilniť uplatňovanie environmentálnych charakteristík vo verejných zákazkách a Hodnotiť úroveň uplatňovania GPP v SR vo väzbe na požiadavky Európskej komisie. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov je základným právnym predpisom na úseku lesného hospodárstva, ktorý prakticky všetkými svojimi ustanoveniami ovplyvňuje predmet, ciele a opatrenia Návrhu Národného programu využitia potenciálu dreva SR. Návrh Národného programu sa vypracoval v súlade s ustanoveniami tohto zákona, ako aj v súlade s vykonávajúcimi predpismi vydanými na jeho základe. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov usmerňuje aktivity človeka v chránených územiach najmä prostredníctvom ustanovení o stupňoch ochrany (SO) 1 až 5. V nich sa vymedzujú činnosti, ktorých výkon je obmedzený, pretože môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany. Prvý SO s najmenšími obmedzeniami platí pre tzv. voľnú krajinu mimo chránených území. Vo vyšších SO rozsah obmedzení pribúda. V najprísnejšom 5. SO, v ktorom sa nachádzajú najmä prírodné rezervácie a pamiatky je zakázané vykonávať akúkoľvek lesohospodársku činnosť. Výmera týchto lesov v súčasnosti dosahuje 76,9 tis. ha. Percentuálny podiel chránených území k rozlohe lesov Slovenskej republiky je vyšší ako v krajinách EÚ s podobnou lesnatosťou. Do zákona o ochrane prírody a krajiny sa transponovali aj dve smernice EÚ o vtákoch a o biotopoch, ktorými sa v členských štátoch presadzuje európska koncepcia ochrany prírody NATURA 2000 pozostávajúca z území európskeho významu (ÚEV) a chránených vtáčích území (CHVÚ) 2. Komplexná analýza súčasného stavu 2.1 Vplyvy na lesné hospodárstvo Vplyvy na produkčné funkcie lesov Lesné pozemky na Slovensku sa vyznačujú veľkou variabilitou stanovíšť, ktorá umožňuje produkciu širokého spektra drevín. Súčasné zastúpenie drevín na Slovensku je oproti 7

8 pôvodnému v dôsledku dlhodobého hospodárenia zmenené, z väčšej časti v prospech produkčne výkonnejších a hospodársky žiadaných drevín. Rozsah tejto zmeny je však v porovnaní s inými krajinami západnej a strednej Európy menší. Vyššie zastúpenie oproti prirodzenému majú dreviny smrek, smrekovec, borovica a topoľ, naopak nižšie zastúpenie majú buk, dub a jedľa. Nepriaznivý je dlhodobý trend znižovania podielu duba na úkor hraba, cera a agáta v nižších lesných vegetačných stupňoch (Príloha 1). Podľa údajov Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (NIML SR) je 64 % lesov prirodzených, prevažne prirodzených lesov je 22 % a zmenených lesov je 14 %. Výmera lesných pozemkov (LP) i porastovej pôdy (PP) sa dlhodobo zvyšuje. V roku 2011 výmera LP dosiahla 2,011 mil. ha a PP 1,940 mil. ha. Okrem toho je na Slovensku časť poľnohospodárskych a ostatných pozemkov porastených lesnými drevinami (biele plochy). Podľa NIML SR je výmera týchto plôch 275 tis. ha ± 3,7 %, s celkovou zásobou približne 37 mil. m 3 drevnej hmoty (Príloha 2). Lesnatosť Slovenska vrátane bielych plôch je 44,3 ± 0,4 % (NIML SR). Predpokladom trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, plnenia mimoprodukčných funkcií lesa a stability výkonov lesnej prevádzky je rovnomerné (normálne) vekové zloženie, t. j. rovnomerné zastúpenie výmery lesov vo všetkých vekových stupňoch, resp. vekových triedach. Súčasné vekové zloženie sa líši od normálneho zastúpenia, ktoré plošne prevyšujú najmä vekové triedy 4, 5 a 7. V zastúpení 7. vekovej triedy prevládajú z dôvodu dlhších rubných dôb ochranné lesy. Doterajší vývoj zásob dreva v lesoch Slovenska charakterizuje ich trvalé zvyšovanie. V roku 2011 zásoba dreva dosiahla 466,1 mil. m 3 a zásoba dreva na ha 241 m 3. Dôvodom tejto skutočnosti je najmä nepomer prírastku a ťažby dreva, čo je ovplyvnené najmä nižším než normálnym zastúpením rubných porastov 6. vekovej triedy a vyšším než normálnym plošným i objemovým zastúpením ročných lesných porastov, ktoré sú ešte prevažne predrubné. Dôvodom zvýšenia zásob dreva bolo aj spresnenie ich zisťovania. V zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov je možné v plnej miere využívať produkciu dreva len v kategórii hospodárskych lesov, ktorá predstavuje 70,7 % výmery lesov Slovenska. V kategórii ochranných lesov (17,1 %) a lesov osobitného určenia (12,2 %) je možné produkciu dreva využívať len v obmedzenej miere tak, aby nebolo ohrozené plnenie prvoradých ekologických a spoločenských funkcií lesa (Príloha 3). Po zohľadnení limitujúcich stanovištných podmienok v ochranných lesoch, obmedzení využívania lesov v chránených územiach (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) a obmedzení využívania lesov v ochranných pásmach vodných zdrojov (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách) je výmera lesov využiteľných na produkciou dreva na Slovensku tis. ha (91,7 % všetkých lesov) a ich celková zásoba 429,3 mil.m 3, t. j. približne 92 %. Analýza štruktúry zásoby dreva podľa porastových typov, legislatívnej a technickej dostupnosti sa nachádza v Prílohe č. 4a až 4d. Predpovede vývoja klímy pre strednú Európu predpokladajú do roku 2100 oteplenie o 3 až 4 C a úbytok zrážok po roku Oteplenie bude postupne spôsobovať posun produkčného optima drevín smerom nahor do vyšších lesných vegetačných stupňov. V nižších lesných vegetačných stupňoch sa produkčné podmienky pre dreviny náročnejšie na vlhkosť (jedľa, buk, smrek) budú zhoršovať. V dôsledku zvýšeného výskytu víchric a búrok stúpne ohrozenie staticky labilnejších rovnovekých porastov smreka, jedle a v menšej miere aj iných drevín. Zvýšené deštrukčné poškodzovanie lesných porastov veternými kalamitami je pozorovateľné už dnes. Zvýši sa význam odolných teplomilných drevín kontinentálnej klímy (dub, borovica, smrekovec); (Príloha č. 5). 8

9 Nepriamym dopadom zvyšovania teplôt bude nárast aktivizácie patogénov a hmyzích škodcov a následných škôd na drevinách ako ich hostiteľoch. Zvlášť ohrozenou drevinou z tohto hľadiska je smrek v dôsledku nárastu počtu generácií lykožrúta smrekového (Ips typographus L.) pri otepľovaní. V súčasnosti prebiehajúci rozpad smrečín možno považovať za prvý vážny prejav dopadov klimatickej zmeny na lesy Slovenska. V poslednom desaťročí pozorujeme trend zlepšovania zdravotného stavu lesov, s výnimkou smrečín, ktoré sa vysvetľuje významným poklesom imisnej záťaže po roku Podľa výsledkov monitoringu zdravotného stavu lesov na Slovensku sa nad hranicou straty asimilačných orgánov 40 %, ktorá sa považuje za kritickú z hľadiska vplyvu na prírastok dreva v súčasnosti nachádza len 9 % ihličnatých a 5 % listnatých stromov. Pozorovateľný je však nárast výšky náhodných ťažieb, a to najmä v dôsledku aktivizácie biotických škodlivých činiteľov podkôrneho hmyzu a fytopatogénnych húb v ihličnatých lesoch. Náhodné ťažby dosahujú v posledných rokoch % celkovej ťažby vo všetkých lesoch, a až % z celkovej ťažby v ihličnatých lesoch. Náhodné ťažby majú nepriaznivý dopad na rovnomerné a trvalo udržateľné využívanie produkčného potenciálu lesov. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európy, prevažuje používanie rúbaňových hospodárskych spôsobov. V súčasnosti stúpa podiel plánovaného podrastového (približne 70 %) na úkor holorubného (približne 30 %) hospodárskeho spôsobu. Výsledkom je priestorovo usporiadaný, viac-menej rovnoveký les vekových tried, ktorého slabou stránkou je nižšia odolnosť a častejšie poškodzovanie lesov rôznymi škodlivými činiteľmi. Prírode blízke hospodárske spôsoby (nepravidelné maloplošné formy podrastového hospodárskeho spôsobu a výberkový hospodársky spôsob) vedúce k lesu s bohatou štruktúrou sa používajú výnimočne, zatiaľ viac na experimentálne a demonštračné účely. Sú však perspektívne nie len z hľadiska zabezpečenia vyššej odolnosti lesov, ale aj z hľadiska kvantity a kvality produkcie a sú nesporne všestrannejšie z hľadiska plnenia ostatných funkcií lesa (Príloha 6). Potenciál pestovania lesov so silne diferencovanou štruktúrou na Slovensku sa len v 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni odhaduje na 350 tisíc ha. Napriek uvedeným priaznivým trendom značný podiel hospodárskych lesov nevyužíva dostatočne produkčný potenciál stanovíšť. Ide najmä o preriedené lesné porasty so zakmenením nižším ako kritické (38 tisíc ha) a o výmladkové lesy charakteru nízkych lesov alebo nepravých kmeňovín (78 tisíc ha v hospodárskych lesoch a 110 tisíc ha celkom); (Príloha 7). Les z výmladkov je dlhodobo produkčne menej výkonný ako vysoký les. Výmladkové hospodárenie zvýhodňuje dreviny s menej využiteľnou produkciou agát, cer a hrab, ktoré však môže byť v súlade s cieľmi hospodárenia niektorých vlastníkov lesa, najmä malých výmer. Introdukované dreviny majú zanedbateľné zastúpenie v lesoch Slovenska: spolu 3 %. Najzastúpenejším je agát (1,7 %), ktorý sa na Slovensku prejavuje ako zdomácnená nepôvodná drevina. Je potrebné počítať s využitím jeho produkcie v energetike a celulózopapierenskom priemysle. Z hľadiska zlepšenia produkčného potenciálu je veľmi perspektívnou drevinou duglaska tisolistá, ktorá má v našich podmienkach potenciál nahradiť predpokladaný produkčný výpadok ihličnanov. V nižších vegetačných stupňoch pripadá do úvahy dub červený, ktorý je odolný voči imisiám, a je schopný konkurovať zmladeniu hraba a iných drevín v prípade neúspešnej obnovy domácich dubov. Ostatné dreviny sa z hľadiska množstva, kvality a bezpečnosti produkcie nevyrovnajú domácim druhom (Príloha 8). 9

10 Terénne podmienky v lesoch Slovenska sú pomerne náročné. Až 23 % výmery lesov sa nachádza na svahoch so sklonom strmším ako 50 %. Pre traktorové technológie je úplne nepriechodných 24 % a čiastočne nepriechodných 19 % výmery lesov. Priemerná približovacia vzdialenosť z lokality peň na lokalitu odvozné miesto v hospodárskych lesoch je 520 m. Až 34 tisíc ha hospodárskych lesov má približovaciu vzdialenosť dlhšiu ako m. Vzhľadom na limitujúce terénne podmienky je potenciálne možné nasadenie moderných strojových technológií ťažby dreva na báze harvestora a vývoznej kolesovej súpravy na 58 % porastovej plochy lesov Slovenska. Na 47 % plochy lesov je možné použiť ľahké traktorové technológie na báze univerzálnych kolesových traktorov (UKT), na 75 % plochy lesov špeciálne lesné traktory (LKT) a na 25 % plochy je nevyhnutné použiť lanovkové technológie. Až 1,1 mil. ha všetkých lesov Slovenska (57 %) je zaradených do niektorej z kategórií chránených území, a to buď v rámci národnej sústavy chránených území, alebo novo budovanej európskej sústavy chránených území NATURA 2000 (Príloha 9). Hospodárska činnosť a teda aj využívanie drevoprodukčnej funkcie lesa je v týchto lesoch obmedzená diferencovane podľa stupňa ochrany prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (Príloha 10). Akákoľvek hospodárska činnosť z dôvodu ochrany prírody je zakázaná na výmere 68,5 tisíc ha lesných pozemkov. Obmedzenia hospodárenia v chránených územiach sa týkajú vykonávania výrubu stromov, používania hospodárskych spôsobov, vnášania nepôvodných drevín, používania pesticídov a hnojív, výstavby lesných ciest a iných špecifických činností podľa programov starostlivosti o konkrétne chránené územia. Z celkového objemu zásob dreva v lesoch Slovenska (466,1 mil. m 3 ) je najväčšia časť (54,8 %) na lesných pozemkoch v užívaní štátnych organizácií. Zvyšnou časťou disponujú neštátne subjekty v kategóriách podľa užívania takto: spoločenstvá (26,8 %), obecné lesy (9,7 %), súkromné lesy (6,9 %), cirkevné lesy (1,5 %) a družstevné lesy (0,3 %). V jednotkových zásobách a prírastkoch nie sú významné rozdiely medzi štátnymi a neštátnymi obhospodarovateľmi lesov, ani medzi jednotlivými kategóriami neštátnych užívateľov lesa (Príloha 11) Ekonomická kríza a jej vplyvy na lesné hospodárstvo Vplyv svetovej finančnej a ekonomickej krízy v rokoch 2008 a 2009 na lesné hospodárstvo sa prejavil najmä poklesom priemerného speňaženia jednotlivých sortimentov dreva, znížením dopytu po dreve a problémami pri jeho predaji. Tejto kríze predchádzala na Slovensku veľká veterná kalamita z novembra 2004, ktorá bola po roku 1964 druhou najväčšou v histórii lesného hospodárstva (LH). V dôsledku vysokého objemu náhodnej ťažby sa prehĺbili rozpory medzi ponukou a dopytom po dreve. Situáciu ďalej skomplikovalo premnoženie podkôrneho hmyzu, najmä v dôsledku nespracovania vetrových polomov v chránených územiach. Keďže tržby z predaja dreva sú základným zdrojom príjmov LH (približne 80 %), pokles realizačnej ceny dreva bol najvýraznejším negatívnym prejavom krízy, ktorý mal následný vplyv na všetky činnosti a aktivity LH. V roku 2009 sa dosiahlo najnižšie priemerné speňaženie dreva v LH SR v čiastke 34,26.m -3 od roku Situácia sa začala zlepšovať v roku 2010, kedy sa priemerné speňaženie najmä ihličnatého dreva zlepšilo o približne 15 až 10

11 20 %. V roku 2011 sa priemerné speňaženie surového dreva vrátilo na predkrízovú úroveň rokov 2006 a Charakteristické pre odbyt sortimentov surového dreva na Slovensku je, že v rokoch sa znížil dopyt po ihličnatej vláknine a sortimentoch prvej a druhej kvalitatívnej triedy. Naproti tomu vzrástol dopyt po piliarskej ihličnatej guľatine a listnatej vláknine. Vývoj priemerného speňaženia dreva na energetické účely v rozhodujúcej miere ovplyvňoval rast cien fosílnych palív, ktorých výrazné zvýšenie po roku 2002 vyvolalo zvýšenie dopytu po tomto druhu paliva. Priemerné speňaženie palivového dreva vykazujú regionálne rozdiely a v roku 2011 priemerné speňaženie palivového dreva z tvrdých listnáčov v niektorých regiónoch presiahla hodnotu 40.m -3. Priemerné speňaženie lesných palivových štiepok sa pohybuje na úrovni 47.m -3. Znížený objem tržieb za drevo v krízovom období znamenal zníženie objemu prác, ktoré si lesné podniky objednávali u ich dodávateľov, ako aj pokles cien jednotlivých dodávateľských prác. Toto ohrozuje činnosť dodávateľských firiem, s vyústením do útlmu ich činnosti, znižovania počtu zamestnancov, či zastavenia nákupu novej techniky. V dôsledku toho vzrastá zastaranosť používanej techniky a technológií so všetkými negatívnymi dopadmi na poškodzovanie lesných porastov a pôdy. 2.2 Ťažba, dodávky a obchod s drevom Ťažba dreva Skutočná ťažba dreva sa zvyšuje. Od roku 1990 sa zvýšila z 5,28 mil. m 3 na 9,86 mil. m 3 v roku 2010 a na 9,47 mil. m 3 v roku 2011, čo je nárast o 87 %, resp. 79 %. Rovnako ako v prípade zásob dreva a celkového bežného prírastku toto zvyšovanie súvisí s aktuálnym vekovým zložením lesov na Slovensku, v dôsledku čoho došlo aj k zvýšeniu ročnej plánovanej ťažby dreva z 5,16 mil. m 3 v roku 1990 na 8,22 mil. m 3 v roku 2010, t. j. o vyše 59 %. Z rozdielu medzi nárastom skutočnej a plánovanej ťažby dreva vidno, že dochádza k prekračovaniu plánovanej ťažby. Realizáciu plánovaných úmyselných výchovných a obnovných ťažieb dreva komplikujú náhodné (kalamitné) ťažby (Príloha 17) a zákonná povinnosť vlastníkov a obhospodarovateľov neodkladne spracovávať kalamitné drevo. Podiel náhodných ťažieb na celkových realizovaných ťažbách sa od roku 1990 pohybuje v rozpätí od 40 % do takmer 65 %. Alarmujúca je výška ihličnatých náhodných ťažieb, a to najmä smreka. Výskyt kalamít je závažným problémom lesného hospodárstva, ktorý narúša plánovité a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Od roku 2004 sa situácia rapídne zhoršuje. Od začiatku 90-tych rokov sa objem spracovaného kalamitného dreva strojnásobil a v porovnaní s rokom 2000 je v roku 2011 dvojnásobne vyšší. Od roku 2000 predstavuje prekračovanie ročnej plánovanej ťažby v priemere 18,1 %, za roky to bolo až o 21,3 %. Taktiež podiel ťažby dreva z celkového bežného prírastku prekračuje súčasné ťažbové možnosti. V rokoch 2006 a 2007 bol tento ukazovateľ približne 71 % a v posledných troch rokoch kolíše okolo 80 %. Podľa strategickej prognózy vývoja ťažby dreva do roku 2035, s ohľadom na vývoj zásob dreva, vekové zloženie lesov a doterajšiu ťažbu dreva a jej štruktúru, by sa mal objem realizovaných celkových ťažieb dreva postupne zvyšovať až po predpokladanú kulmináciu okolo roku Objem obnovnej ťažby by sa mal zvyšovať, naopak pri výchovnej ťažbe sa predpokladá znižovanie jej objemu. Rastúcu tendenciu bude mať ťažba listnatého dreva, ktorá sa v ostatných rokoch, najmä v prípade buka, dubov a hraba realizovala len približne na úrovni 75 % ich plánovanej ťažby. Ťažba ihličnatého dreva 11

12 (najmä smreka) sa bude naopak znižovať kvôli jeho doterajšej vysokej ťažbe, každoročne prevyšujúcej úroveň únosnej ťažby, z dôvodu vysokého rozsahu náhodných (kalamitných) ťažieb v smrekových lesoch v ostatných pätnástich rokoch. Doterajší vývoj a prognóza vývoja ťažby dreva Doterajší vývoj skutočnej ťažby Prognóza ťažby dreva Ťažba dreva (tis. m 3 hrubiny bez kôry) 2035 Spolu 5 275, , , , , , , , , ,9 Obnovná 3 343, , , , , , , , , ,1 Výchovná 1 896, , , , , , , , , ,8 Ihličnatá 2 776, , , , , , , , ,0 Listnatá 2 498, , , , , , , , , Dodávky dreva Do roku 2003 dodávali lesné podniky na trh ročne 5,8 až 6,3 mil. m 3 surového dreva. V roku 2004 sa dodávky zvýšili na 7,2 mil. m 3. V dôsledku spracovania časti drevnej hmoty z vetrovej kalamity z novembra 2004 vzrástli dodávky surového dreva v roku 2005 až na 9,3 mil. m 3. Zvyšovanie dodávok sortimentov surového dreva v nasledujúcom období ovplyvňujú najmä náhodné ťažby v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov (kapitola 2.2.1). V rokoch 2008 až 2011 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku ročne 9,0 až 9,6 mil. m 3 dreva. V dôsledku vetrovej kalamity v novembri roku 2004 a následných podkôrnikových kalamít sa v dodávkach dreva zmenil aj podiel ihličnatého a listnatého dreva. Kým v rokoch 2000 až 2003 boli skoro vyrovnané, od roku 2004 výrazne rastú najmä dodávky sortimentov ihličnatého dreva, ktoré v súčasnosti dosahujú dvojnásobok sortimentov listnatého dreva. Percentuálny podiel jednotlivých sortimentov výrazne kolíše v jednotlivých rokoch a aj od neho závisí výsledné priemerné speňaženie a tržby za drevo. V rokoch vyššieho dopytu po surovom dreve je vyšší hlavne podiel sortimentov III. akostnej triedy a vyskytujú sa aj vyššie dodávky najcennejších sortimentov I. a II. akostnej triedy. Najlepšia štruktúra sortimentov surového dreva sa dosiahla v roku Ihličnaté piliarske sortimenty mali vtedy podiel 62,4 % a listnaté piliarske sortimenty 41,6 % z celkových dodávok surového dreva. V uvedenom roku bolo aj najvyššie priemerné speňaženie surového dreva vo výške 50,29.m -3. Na slovenskom trhu stále chýbajú vyššie dodávky najcennejších sortimentov I. a II. akostnej triedy, a to v dôsledku malého záujmu na domácom trhu a slabšieho marketingu na umiestenie tohto tovaru v zahraničí. Ich podiel sa znížil z 2,5 % podielu v rokoch 2000 až 2003 na zhruba 0,6 % v rokoch 2009 až Naproti tomu sa zvýšil podiel piliarskej guľatiny, a to u ihličnatého dreva z 50 % na zhruba 60 % a u listnatého dreva z 25 % na 40 %. V dôsledku toho sa naopak mierne znížil podiel vlákninového dreva z 35 % na % u ihličnatého dreva a zo 65 % na % u listnatého dreva. Pri porovnaní podielu sortimentov ihličnatého a listnatého dreva vidieť veľký rozdiel medzi podielom piliarskej guľatiny a vlákninového dreva. Táto skutočnosť súvisí najmä so situáciou na trhu s drevom, kde je dopyt hlavne po ihličnatej piliarskej guľatine a listnatom vlákninovom dreve. V roku 2011 sa v porovnaní s rokom 2003 zvýšili dodávky palivového dreva a dreva na energetické účely produkovaného z dreva hrubšieho ako 7 cm. V prípade ihličnatého dreva sa dodávky zvýšili zo 4,8 % na 5 % a pri listnatom dreve z 5,5 % na 8,2 %. Za sledované obdobie vzrástol export dreva takmer dvojnásobne z 1,3 1,6 mil. m 3 na 2,6 12

13 mil. m 3. Naproti tomu sa podiel exportu na celkových dodávkach výraznejšie nezmenil. Jeho podiel je 25 až 30 %, s výnimkou rokov , kedy bol len 20 %. Na domáce spracovanie tak ostávalo 4 až 5 mil. m 3 v rokoch 2000 až 2004, resp. 6 až 7 mil. m 3 v rokoch 2004 až Lesné podniky pred kalamitou v roku 2004 priamo vyvážali skoro dve tretiny z exportovaného dreva zo Slovenska. Pri spracovaní vetrovej kalamity sa drevo predávalo na pni a najmä z toho dôvodu klesol podiel lesných podnikov na celkovom exporte surového dreva zo Slovenska na 25 až 30 %. Na exporte surového dreva malo v rokoch 2000 až 2003 najvyšší podiel listnaté vlákninové drevo (až do 50 % z celkového exportu). Jeho podiel postupne klesal s modernizáciou celulózo-papierenského priemyslu na Slovensku. Naproti tomu výrazne vzrástol vývoz ihličnatej piliarskej guľatiny, ktorá v súčasnom období dosahuje až 50 % celkového exportu surového dreva. Pri výrobkoch z dreva sa vyváža vysoký objem drevných panelov a papiera, čo možno hodnotiť pozitívne, pretože ide o produkciu s vyššou úrovňou zhodnotenia drevnej suroviny. Naproti tomu je pomerne vysoký podiel exportu reziva, ktorý dosahuje v niektorých rokoch až 50 % produkcie reziva na Slovensku. Import surového dreva je oveľa nižší. V rokoch 2000 až 2005 dosahoval ročne tis. m 3. V nasledujúcom období vzrástol na tis. m 3 a dováža sa hlavne listnaté vlákninové drevo. Z výrobkov z dreva sa dovážajú najmä OSB dosky, ktorých produkcia je na Slovensku minimálna Produkcia biomasy na energetické využitie Vývoj produkcie lesnej palivovej biomasy po roku 1990 ovplyvňoval dopyt domácností po palivovom dreve a vlastníkov energetických zdrojov vyrábajúcich najmä teplo pre potreby bytov komunálnej sféry. Rozhodujúci vplyv malo aj zvyšovanie cien zemného plynu a uhlia pre domácnosti. Veľký rast dopytu vo vidieckych oblastiach spôsobil výrazné zvýšenie cien palivového dreva a jeho súčasná spotreba sa približuje k hraniciam produkčných možností LH. Najmä u malých neštátnych vlastníkov lesov patria dodávky palivového dreva miestnemu obyvateľstvu k prioritám Obchod s drevom Priemerné speňaženie dreva v LH SR je charakteristické striedaním období rastu a poklesu. Prvý vrchol možno vidieť v roku Následne priemerné speňaženie klesalo až do roku Druhý vrchol dosiahlo v roku 2007 v čiastke 50,29.m -3. Vyplynulo to zo zvýšeného dopytu po drevnej hmote. Po hlbokom prepade cien v roku 2009 z dôvodu finančnej a ekonomickej krízy, priemerné speňaženie sortimentov surového dreva v rokoch 2010 a najmä 2011 opätovne rástlo. Najnižšia priemerná cena dreva v LH SR za m 3 bola 34,26 v roku 2009, keď klesla až o 21,5 % (o 23 % u ihličnatého a 20 % u listnatého dreva). Výraznejší pokles cien bol najmä u cenných sortimentov dreva (výrezy I. a II. triedy). Pri porovnaní priemerného speňaženia ihličnatého a listnatého dreva (Príloha 16), možno konštatovať výrazné rozdiely, ktoré sa prejavili najmä v rokoch 2000 až 2003 a v roku 2011, kde bol rozdiel v speňažení ihličnatého a listnatého dreva 25 až 30 %. V rokoch neboli výraznejšie rozdiely v speňažení ihličnatého a listnatého dreva, dokonca v rokoch s najnižším priemerným speňažením bolo speňaženie listnatých sortimentov surového dreva vyššie. 13

14 Za hlavný dôvod problematických dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi lesnými podnikmi ako producentmi a drevospracujúcim sektorom možno považovať nedostatočnú konkurencieschopnosť drevospracujúceho priemyslu, ktorú spôsobuje: - nedostatok vlastných finančných zdrojov najmä u malých a stredných spracovateľov - sťažený priamy prístup domácich spracovateľov dreva na zahraničné trhy - realizácia produkcie ako subdodávky zahraničným spracovateľom alebo obchodným spoločnostiam. Tieto faktory zvyšujú citlivosť spracovateľov najmä ihličnatého dreva na cyklické zmeny cien vstupnej suroviny vyúsťujúcej do zhoršenej platobnej schopnosti časti domácich spracovateľov. Na druhej strane tuzemskí spracovatelia nie sú schopní spracovávať dostupnú domácu listnatú guľatinu, ktorej je na Slovensku prebytok. Medzi najdôležitejšie príčiny vývozu surového dreva patria: - rozdielnosť cien surového dreva na domácom a zahraničných trhoch vrátane kvalitatívnych znakov jednotlivých sortimentov dreva - chýbajúce spracovateľské kapacity potrebné pre využitie časti domácej produkcie surového dreva (problém s odbytom najcennejších ihličnatých a listnatých sortimentov I. a II. akostnej triedy a listnatých piliarskych sortimentov) - nedostatočná komunikácia a nadväzovanie obchodných kontaktov medzi spracovateľmi dreva a neštátnymi producentmi dreva - obchodná politika susedných štátov 2.3 Ekonomická kríza a jej vplyv na drevospracujúci priemysel Dopady problémov lesného hospodárstva na drevospracujúci priemysel V období do roku 1989, kedy drevo a výrobky z neho mali zabezpečený dostatočný odbyt, dosahoval rast výroby v odvetviach spracovania dreva priemerné ročné prírastky okolo 1,9 %. Po roku 1989 došlo k poklesu produkcie a v roku 1993 bola produkcia uvedených odvetví len 46 % úrovne z roku Nasledujúce obdobie rokov bolo charakteristické stabilným medziročným rastom výroby a v roku 2005 sa dosiahol objem výroby produktov z dreva na úrovni roku V roku 2008 sa začala prejavovať svetová ekonomická kríza, ktorej dôsledkom bol výrazný pokles odbytu produktov z dreva. Od roku 2010 nastáva pomalé zvyšovanie výroby sprevádzané výkyvmi v odbytových možnostiach. Takmer celá produkcia drevospracujúceho a celulózo-papierenského priemyslu bola v posledných dvoch desaťročiach krytá dodávkami tuzemských producentov. Na strane lesného hospodárstva boli dodávateľsko-odberateľské vzťahy komplikované z dôvodu transformácie vlastníctva lesov a následnou stratou tradičných väzieb medzi dodávateľmi a spracovateľmi dreva. Ekonomická nestabilita veľkej časti spracovateľov dreva, otvorenie trhu s drevom a vstup veľkého počtu subjektov obchodujúcich v tejto oblasti skomplikovali toky dodávok dreva. Všetky uvedené problémy sa ešte výraznejšie prejavujú počas krízy. V súčasnom a najmä budúcom období sa v celkovom objeme a štruktúre dodávok dreva negatívne prejaví vysoký podiel náhodných ťažieb (riziko rýchlejšieho vyčerpávania zásob ihličnatého dreva). Na strane produkcie dreva je potrebné riešiť problémy technologického rozvoja a lesníckej infraštruktúry súvisiace s komplexným spracovaním dreva a intenzifikáciou jeho produkcie v potrebnej štruktúre v závislosti od prírodných a technologických možností. Určitý vplyv na objem a štruktúru dodávok dreva môže mať aj rozsah chránených území. 14

15 Dlhodobo neriešeným problémom je sprehľadnenie a zlepšenie efektívnosti dodávateľsko-odberateľských vzťahov s cieľom dosiahnutia trvalej udržateľnosti produkcie, spracovania resp. využívania dreva (energetika), zamestnanosti a ostatných prínosov Konkurencieschopnosť spracovateľov dreva na domácom a zahraničnom trhu, disponovanie finančným kapitálom, odbyt výrobkov, dôsledky možného úpadku Podľa údajov štatistického úradu za rok 2011 odvetvie drevospracujúceho priemyslu dosahuje v priemere nižšiu produktivitu práce, čo spôsobuje menšiu konkurencieschopnosť spracovateľov dreva na domácom a najmä zahraničnom trhu. Nedostatočnú konkurencieschopnosť spôsobujú najmä tieto faktory: - nedostatok vlastných finančných zdrojov najmä u malých a stredných spracovateľov na podporu inovácií; - ekonomická nestabilita časti podnikov drevospracujúceho priemyslu komplikuje prípravu a realizáciu inovácií umožňujúcich rast konkurencieschopnosti; - vzhľadom na uvedené príčiny má väčšina domácich spracovateľov dreva komplikovaný priamy prístup na zahraničné trhy a svoju produkciu realizujú ako subdodávky zahraničným spracovateľom alebo obchodným spoločnostiam; priamy prístup na zahraničné trhy majú najmä nadnárodné spoločnosti pôsobiace na Slovensku, najmä MONDI, Kronospan, SWEDWOOD, Rettenmeyer; - absencia dlhodobej stratégie rozvoja drevospracujúceho priemyslu umožňujúcej efektívnejšie riešenie problémov spôsobených východiskovou situáciou a následnou transformáciou štruktúry tohto odvetvia po roku 1990, zahrňujúcej tiež spoluprácu s producentmi dreva. Vplyv uvedených a tiež ďalších faktorov zvyšuje citlivosť spracovateľov najmä ihličnatého dreva na cyklické zmeny cien vstupnej suroviny vyúsťujúcej do problémov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Aj z tohto dôvodu je časť produkcie ihličnatej guľatiny vyvážané do zahraničia s cieľom vyššieho speňaženia. Na druhej strane tuzemskí spracovatelia z rovnakých príčin nie sú schopní spracovávať listnatú guľatinu, ktorej je na Slovensku prebytok, čo je dôvodom jej vývozu do zahraničia. Nízka konkurencieschopnosť drevospracujúceho priemyslu ohrozuje hospodársky rozvoj najmä vidieckych oblastí a zamestnanosť. Zhoršuje sa zahraničná obchodná bilancia z dôvodu nutnosti dovozov finálnych produktov z dreva. Prevažuje nepriamy export dreva prostredníctvom obchodníkov s drevom, čo zhoršuje jeho speňaženie najmä v prípade neštátnych vlastníkov lesov. 3. Predpokladaný vývoj 3.1 Lesné hospodárstvo Ťažbové možnosti a štruktúra sortimentov Súčasné i budúce možnosti produkcie a ťažby dreva závisia najmä od stavu a vývoja produkčných ukazovateľov, medzi ktoré patria hlavne výmera porastovej pôdy, zásoba dreva, veková štruktúra lesov a prírastok. Ťažbové možnosti ovplyvňujú tiež príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, metódy a postupy hospodárskej úpravy lesov, prevádzkové vplyvy, zdravotný stav lesných porastov a rozsah dopadov klimatickej zmeny na lesy. Súčasné podmienky pre odvodenie prognóz budúceho vývoja ťažby dreva sú mimoriadne komplikované. Dôvodom uvedenej komplikovanosti je hlavne doterajší vývoj ťažby dreva (kapitola 2.2.1) ovplyvňovaný vysokým rozsahom náhodných (kalamitných) ťažieb v ihličnatých, najmä smrekových lesných porastoch. Prejavuje sa to hlavne preťažbami 15

16 ihličnatého dreva v priemere o 20 % nad plánovanú ťažbu v ostatných piatich rokoch a naopak nižšou ťažbou listnatých drevín, najmä buka, dubov a hraba na úrovni približne 75 % ich plánovanej ťažby. Uvedený stav je z hľadiska vyrovnanosti ťažieb mimoriadne nepriaznivý, a je preto potrebné realizovať účinné opatrenia na znižovanie rozsahu náhodných ťažieb a na približovanie vykonaných ťažieb plánovaným, a to v celkovom objeme i v objeme jednotlivých ťažených drevín. V tzv. pesimistickej prognóze, ktorá vychádza zo súčasnej nepriaznivej situácie a zohľadňuje vyššie uvedené skutočné koeficienty realizácie by celková ťažba v roku 2015 bola (rovnako ako v ostatných troch rokoch) takmer 10 mil. m 3, avšak v prognóze pre ďalšie roky by už nepretržite klesala kvôli prudko sa znižujúcim ťažbovým možnostiam ihličnatých drevín (hlavne smreka) pri súčasnej neúnosnej ročnej ťažbe prevyšujúcej 6 mil. m 3. Z týchto dôvodov sa v tzv. strategickej prognóze, ktorá je výslednicou vykonaných analýz, zohľadnili skutočné koeficienty realizácie iba čiastočne tak, aby sa vytvoril kompromis medzi súčasným dlhodobo neudržateľným stavom a ideálnym stavom, v ktorom koeficienty realizácie všetkých drevín majú hodnotu 1, t. j. za predpokladu, že ich ťažba sa realizuje v plánovanom objeme. Je nevyhnutné prijať opatrenia a regulovať odčerpávanie existujúceho ťažbového potenciálu ihličnatých drevín udržateľnejším spôsobom, t. j. znížiť ich súčasné preťažby, a tak zmierniť ich očakávaný pokles. Naopak v prípade hlavných listnatých drevín buka a dubov sa ich koeficienty realizácie v strategickej prognóze posunuli bližšie k hodnote 1, aby sa preukázal existujúci ťažbový potenciál, ktorý sa doposiaľ nevyužíva, a aby sa zvýšila motivácia na jeho využitie uskutočnením primeraných opatrení. Podľa strategickej prognózy vývoja ťažby dreva do roku 2035, vychádzajúcej z analýzy vývoja zásob dreva, vekového zloženie lesov, doterajšej ťažby dreva, jej štruktúry a nutného zníženia rozsahu preťažieb, by mal objem realizovaných celkových ťažieb dreva vychádzať z približne 8,8 mil. m 3 a postupne by sa mohol zvyšovať až po predpokladanú kulmináciu okolo roku 2030 na úrovni 9 mil. m 3. Objem obnovnej ťažby by sa mal zvyšovať, naopak pri výchovnej ťažbe sa predpokladá znižovanie jej objemu. Rastúcu tendenciu bude mať ťažba listnatého dreva, ktorá sa v ostatných rokoch realizovala len približne na úrovni 75 % ich plánovanej ťažby. Ťažba ihličnatého dreva (najmä smreka) sa bude naopak znižovať kvôli jeho doterajším vysokým preťažbám a znižujúcim sa ťažbovým možnostiam. Z dôvodu postupnej zmeny vekového zloženia lesov by k poklesu celkovej ťažby dreva malo dôjsť po roku Výslednú mieru zníženia ťažby dreva, čas skutočného začiatku jej znižovania, ako aj budúce vekové zloženie lesov, však ovplyvnia najmä: rozsah budúcich náhodných ťažieb a spôsob regulácie ťažby dreva v období súčasných zvýšených ťažbových možností. V prípade pokračovania doterajšieho rozsahu prekračovania únosnej ťažby ihličnatého dreva z dôvodu vysokých náhodných ťažieb, až o vyše 20 %, dôjde k rapídnemu znižovaniu jeho ťažbových možností a pokles jeho možnej ťažby bude oveľa prudší v porovnaní s prezentovanou prognózou. Predpokladaný vývoj produkčných ukazovateľov vo väzbe na odvodenú strategickú prognózu ťažby dreva Vekové zloženie lesov a jeho vývoj v podstatnej miere ovplyvňujú vývojové trendy zásob dreva i ťažbových možnosti. Vo vekovom zložení možno pozorovať znižovanie výmery doposiaľ nadnormálne zastúpených vekových stupňov (7 11) a naopak výrazne zvyšovanie plochy najmladších vekových stupňov 1 až 3. Zásoba dreva v lesoch SR sa doposiaľ zvyšuje. Doterajší vývoj by sa mal v období rokov otočiť. Zásoby dreva by mali začať klesať nakoľko vo vekovom zložení lesov sa už výrazne prejaví nedostatok mladších porastov s vysokým prírastkom dreva 16