Národný strategický referenčný rámec SR na roky

Transkript

1 Európske fondy a Slovensko Národný strategický referenčný rámec SR na roky Tento projekt je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja Investícia do vašej budúcnosti.

2 OBSAH EURÓPSKA REGIONÁLNA POLITIKA A JEJ NÁSTROJE 4 CIELE POLITIKY SÚDRŽNOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE A SLOVENSKEJ REPUBLIKY 5 OBLASTI PODPORY EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKY 6 HORIZONTÁLNE PRIORITY 6 NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY OPERAČNÉ PROGRAMY 8 KRÁTKY VÝKLADOVÝ SLOVNÍK 16 ÚVOD V rukách držíte ďalší z radu informačných materiálov pripravovaných Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako Centrálnym koordinačným orgánom pre oblasť riadenia a implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch Ich cieľom bude priblížiť čitateľom úlohy Európskeho spoločenstva a Slovenska pri realizácii nástrojov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie (EÚ) a informovať o pridanej hodnote, ktorú pre našu spoločnosť pomoc EÚ znamená. Zároveň sa Vám prostredníctvom pripravovaných informačných materiálov budeme snažiť priblížiť možnosti, ktoré Slovensku prináša nové programové obdobie v rokoch

3 EURÓPSKA REGIONÁLNA POLITIKA A JEJ NÁSTROJE CIELE POLITIKY SÚDRŽNOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE A SLOVENSKEJ REPUBLIKY Európska regionálna politika je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi. Umožňuje použiť viac ako 35 % rozpočtu EÚ, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov, v znevýhodnených regiónoch. Európske spoločenstvo zahŕňa množstvo regiónov, ktoré prešli rôznym historickým, kultúrnym, sociálnym a ekonomickým vývojom. Rozdiely v rozvinutosti európskych regiónov najmä v sociálnej a ekonomickej oblasti, ktoré v rámci európskeho spoločenstva existovali a stále pretrvávajú, predstavovali od samotného vzniku Európskeho spoločenstva prekážku v dosiahnutí cieľov európskej integrácie. Európska únia vytvára rôzne nástroje na riešenie jednotlivých problémov, ktorým čelí a ktorým uzná za potrebné sa venovať. Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci EÚ bol vytvorený systém finančných nástrojov. Nástrojmi realizácie regionálnej politiky sú fondy EÚ štrukturálne fondy a Kohézny fond. Slovensko získalo prístup k týmto fondom až po svojom vstupe do EÚ. Dovtedy čerpalo pomoc EÚ z menších, tzv. predvstupových fondov, ktorých cieľom bolo pripraviť právne a administratívne podmienky na účelné a efektívne využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Štrukturálne fondy a Kohézny fond sú dôležité nástroje štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ. Ich základným poslaním je vyrovnávať rozdiely medzi ekonomicky silnými a zaostávajúcimi regiónmi. Napriek tomu, že všetky fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tematické oblasti. Štrukturálne fondy neslúžia na financovanie individuálnych projektov nezapadajúcich do navrhovaných stratégií, koncepcií a plánov, ale na financovanie viacročných programov regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok. Slovenská republika bude mať v programovom období v rámci realizácie cieľov regionálnej politiky možnosť čerpať finančné prostriedky z nasledovných fondov EÚ: EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA (ERDF) je zameraný na rozvoj najmenej rozvinutých regiónov EÚ. Financuje infraštruktúru, investície do tvorby pracovných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým firmám. EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND (ESF) má za cieľ pomáhať najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a voľného pohybu pracovných síl. Podporuje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva do pracovného života, a to predovšetkým financovaním odbornej prípravy a systému podpory zamestnávania týchto skupín. KOHÉZNY FOND (KF) - bol vytvorený v roku 1993 ako nástroj na podporu najmenej prosperujúcich štátov EÚ. Podporu z Kohézneho fondu môžu čerpať členské štáty, ktorých HDP nepresahuje 90 % z priemeru krajín EÚ. Na rozdiel od štrukturálnych fondov je určený štátom ako celkom, a nie jednotlivým regiónom. Prostriedky z Kohézneho fondu sa poskytujú na veľké infraštruktúrne projekty najmä v oblasti dopravy a životného prostredia. Ako vyplýva z nariadení Európskej komisie, politika súdržnosti EÚ (kohézna politika) sa bude v programovom období realizovať prostredníctvom koncentrácie príspevkov z fondov na tri hlavné ciele: Konvergenciu, Regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a Európsku územnú spoluprácu. 1. Cieľ Konvergencia V cieli Konvergencia sa finančná podpora z fondov ERDF a ESF prioritne sústredí na regióny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily za posledné tri roky pred prijatím nových nariadení nedosiahol 75 % z priemeru krajín rozšírenej EÚ. V prípade Slovenska je to celé jeho územie s výnimkou Bratislavského kraja. Pri financovaní z Kohézneho fondu cieľ Konvergencia pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok za posledné tri roky pred prijatím nariadení nedosiahol 90 % z priemeru krajín rozšírenej EÚ a ktoré majú konvergenčný program. Tieto kritériá Slovensko spĺňa na celom svojom území. 2. Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť Čerpať podporu v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sú oprávnené oblasti, ktoré nespadajú do cieľa Konvergencia čo je v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Cieľ je zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu Bratislavského kraja cestou predvídania hospodárskych a sociálnych zmien a podpory inovácií, spoločnosti založenej na vedomostiach a na podnikateľskom duchu, cestou ochrany životného prostredia a prevencie pred rizikami, podporou adaptability pracovníkov a podnikov, rozvojom trhu práce orientovaného na sociálne začleňovanie. 3. Cieľ Európska územná spolupráca Cieľ Európska územná spolupráca sa vzťahuje na regióny s hranicami na súši alebo na mori, na oblasti nadnárodnej spolupráce vymedzené v zmysle opatrení na podporu integrovaného územného rozvoja, podporu medziregionálnej spolupráce a výmenu skúseností. V rámci cieľa bude pomoc zameraná na rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udržateľného územného rozvoja, a predovšetkým prostredníctvom podpory podnikania, najmä rozvoja MSP, cestového ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu. Okrem toho bude pomoc zameraná na vytvorenie a rozvoj nadnárodnej spolupráce. Na základe východísk stratégie a v nadväznosti na vytýčený strategický cieľ SR, definovaný ako Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja, je stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách a ich troch cieľoch, ktoré sa bude SR snažiť splniť prostredníctvom financovania projektov v programovom období : Strategická priorita 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť 2. Vedomostná ekonomika 3. Ľudské zdroje Cieľ strategickej priority Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej ekonomiky a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín 4 5

4 OBLASTI PODPORY EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKY Na posudzovanie a hodnotenie potrieb regiónov, ako aj na určenie vhodnosti jednotlivých nástrojov regionálnej politiky EÚ pre konkrétne regióny sa používa metodika NUTS (La Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques) Územná štatistická jednotka, vytvorená Štatistickým úradom Európskej únie. Účelom metodiky NUTS bolo vytvorenie jednotnej klasifikácie územných jednotiek v rámci EÚ. Metodika NUTS sa využíva na štatistické monitorovanie a analyzovanie sociálnej a ekonomickej situácie v regiónoch spoločenstva. NUTS teda poskytuje štatistické dáta pre potreby prípravy a následného hodnotenia regionálnej politiky EÚ. Regióny sú na základe systému NUTS rozdelené na päť kategórií (NUTS I, II, III, IV, V), pričom NUTS I, II, III predstavujú úroveň regionálnu a NUTS IV a NUTS V úroveň lokálnu. Na základe metodiky NUTS bolo územie Slovenskej republiky rozdelené nasledovne: Územná systematizácia regiónov SR podľa metodiky NUTS Jednotka Počet Územný celok NUTS I 1 Slovensko NUTS II 4 Bratislavský kraj, západné Slovensko, stredné Slovensko, východné Slovensko NUTS III 8 kraje Slovenska NUTS IV 79 okresy Slovenska NUTS V obce Slovenska HORIZONTÁLNE PRIORITY Na základe očakávaného pôsobenia príspevkov na rozvoj územia, ako aj jednotlivých odvetví ekonomických činností stratégia NSRR definuje štyri horizontálne priority. Horizontálne priority sú svojím charakterom a vplyvmi prierezovými témami všetkých priorít a budú rešpektované pri každom projekte/skupine projektov operačných programov bez ohľadu na podporovanú tému alebo územie: Horizontálna priorita A. marginalizované rómske komunity B. rovnosť príležitostí C. trvalo udržateľný rozvoj Cieľ horizontálnej priority Zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne MRK a zlepšenie ich životných podmienok Zabezpečenie rovností príležitostí pre všetkých a predchádzanie všetkým formám diskriminácie Zabezpečenie environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY Na základe skúseností získaných z predchádzajúceho programového obdobia je nevyhnutné zamerať sa v programovom období na lepšiu koordináciu relevantných politík a koncentráciu verejných zdrojov na priority než v období Lepšia koordinácia a koncentrácia zdrojov by sa mala prejaviť vo vyššej efektívnosti a účinnosti príspevkov zo ŠF a KF a pomôcť tak výrazným spôsobom v napredovaní krajiny. Slovenská republika ako nový členský štát Európskej únie (EÚ) po prvýkrát čerpala finančné prostriedky z fondov EÚ v oblasti politiky súdržnosti (kohéznej politiky) na základe dokumentu Rámec podpory Spoločenstva v rokoch , t. j. v skrátenom programovacom období, ktoré sa pre pôvodné členské štáty EÚ 15 začalo už v roku Programové obdobie je teda pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec. V zmysle legislatívy Európskej únie každý členský štát predkladá pred začiatkom programového obdobia Európskej komisii vlastný rámcový programový dokument. NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY (NSRR) je základným strategickým dokumentom Slovenskej republiky pre programovanie využívania fondov Európskej únie v rokoch Stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu v tomto programovom období v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva, ktoré definujú rámce intervencií fondov na európskej úrovni. V súlade s novými nariadeniami EÚ k štrukturálnym fondom schválila vláda SR dňa 6. decembra 2006 návrh Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky na roky Dňa 14. decembra 2006 minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek odovzdal návrh NSRR zástupcom Európskej komisie a následne bol tento strategický dokument oficiálne zaslaný Európskej komisii elektronicky dňa 21. decembra 2006 prostredníctvom európskeho IT systému SFC Otvorenie oficiálnych negociácií so zástupcami Európskej komisie o Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky bolo naplánované podľa harmonogramu rokovaní Európskej komisie na 27. februára Dňa 17. augusta 2007 EK tento strategický dokument SR oficiálne prijala a otvorila tak Slovensku možnosť zapojiť sa do využívania finančných prostriedkov EÚ na rozvoj svojich regiónov. Operačné programy schvaľovala EK jednotlivo v období od septembra do decembra Slovenská republika vstúpila do Európskej únie ako krajina, ktorej hrubý domáci produkt na obyvateľa, meraný v parite kúpnej sily, dosahoval len 48 % priemeru vtedajších 15 členských krajín. Strategický cieľ vytýčený na skrátené programovacie obdobie (dosiahnuť úroveň 54 % priemeru EÚ) možno označiť za začiatok riadeného procesu konvergencie Slovenskej republiky k úrovni dosahovanej v Európskej únii. Strategický cieľ na roky formulovaný ako Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja predstavuje nielen pokračovanie trendu približovania sa úrovni EÚ-15 z hľadiska ekonomickej výkonnosti, ale jeho splnenie predpokladá uskutočnenie kvalitatívnych a štrukturálnych zmien potrebných na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho regiónov, a tiež zvýšenie kvality života občanov Slovenskej republiky. D. informačná spoločnosť Rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti 6 7

5 OPERAČNÉ PROGRAMY Stratégia, priority a ciele NSRR budú implementované prostredníctvom 11 operačných programov (OP) v rámci jednotlivých cieľov politiky súdržnosti EÚ. Z toho sedem operačných programov [Operačný program Doprava (ERDF a KF), Operačný program Životné prostredie (ERDF a KF), Regionálny operačný program (ERDF), Operačný program Zdravotníctvo (ERDF), Operačný program Informatizácia spoločnosti (ERDF), Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ERDF), Operačný program Technická pomoc (ERDF)] sa bude implementovať v cieli Konvergencia, tri operačné programy [Operačný program Výskum a vývoj (ERDF), Operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia (ESF), Operačný program Vzdelávanie (ESF)] budú viaccieľové a budú sa implementovať v cieli Konvergencia aj v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a jeden operačný program [Operačný program Bratislavský kraj (ERDF)] sa bude implementovať v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Na všetky operačné programy a priority bude mať Slovenská republika k dispozícii sumu EUR v bežných cenách. Finančné alokácie na operačné programy ŠF a KF (v EUR v bežných cenách) NSRR SR na roky Operačný program ERDF a KF Príspevok ES (EUR, bežné ceny) ZAMERANIE OPERAČNÝCH PROGRAMOV NSRR V PROGRAMOVOM OBDOBÍ Regionálny operačný program Globálny cieľ ROP je definovaný ako Zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch. Riadiacim orgánom Regionálneho operačného programu je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Globálny cieľ ROP sa plní prostredníctvom dosahovania špecifických cieľov ROP, ktorých plnenie je merateľné na úrovni prioritných osí ROP. Špecifické ciele ROP sú určené nasledovne: 1. Zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania 2. Zvýšenie rozsahu a úrovne poskytovaných služieb v sociálnej oblasti 3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja cestovného ruchu 4. Posilnenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev 5. Zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov 6. Efektívne riadenie a implementácia ROP Špecifické ciele ROP sú spĺňané prostredníctvom nasledovných prioritných osí ROP: Regionálny OP OP Životné prostredie OP Doprava OP Informatizácia spoločnosti OP Výskum a vývoj OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast OP Zdravotníctvo OP Technická pomoc Prioritná os 4: Prioritná os 5: Infraštruktúra vzdelávania Cieľom prioritnej osi 1 ROP je: Zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania. Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately Cieľom prioritnej osi 2 ROP je: Zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v sociálnej oblasti. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúry cestovného ruchu Cieľom prioritnej osi 3 ROP je: Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja turizmu. Regenerácia sídiel Cieľom prioritnej osi 4 ROP je: Zvýšenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev. Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov Cieľom prioritnej osi 5 ROP je: Zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov. OP Bratislavský kraj ESF OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia OP Vzdelávanie Spolu všetky fondy NSRR Spolu ERDF Spolu KF Spolu ESF Operačný program Informatizácia spoločnosti Globálnym cieľom OPIS je Vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku na rozvoj vysokovýkonnej vedomostnej ekonomiky. Riadiacim orgánom OP Informatizácia spoločnosti je Úrad vlády SR. Splnenie globálneho cieľa operačného programu je postavené na troch prioritných osiach: Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb Špecifickým cieľom prioritnej osi je Efektívna verejná správa. Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry Špecifickým cieľom prioritnej osi je Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni. Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu Špecifickým cieľom prioritnej osi je Vysoká penetrácia širokopásmového internetu. 8 9

6 Operačný program Životné prostredie Globálnym cieľom OP ŽP je Zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry SR v zmysle predpisov EÚ a SR a posilnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja. Riadiacim orgánom OP Životné prostredie je Ministerstvo životného prostredia SR. Globálny cieľ OP ŽP bude plnený prostredníctvom nasledujúcich špecifických cieľov, ktorým zodpovedajú jednotlivé prioritné osi operačného programu: Prioritná os 4: Prioritná os 5: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd Špecifickým cieľom prioritnej osi je Znižovanie znečistenia vôd a zvýšenie kvality života obyvateľstva SR dobudovaním a skvalitnením infraštruktúry vodného hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR. Ochrana pred povodňami Špecifickým cieľom prioritnej osi je Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami. Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy Špecifickým cieľom prioritnej osi je Znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok, minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie v súlade s legislatívou EÚ a SR. Odpadové hospodárstvo Špecifickým cieľom prioritnej osi je Dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR, znižovanie a eliminácia negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží a skládok odpadov na zdravie ľudí a ekosystémy. Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny Špecifickým cieľom prioritnej osi je Dobudovanie sústavy chránených území NATURA 2000 a infraštruktúry ochrany prírody SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR. Operačný program Doprava Globálnym cieľom OPD je Podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Realizáciou tohto cieľa sa prispeje k zlepšeniu dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojenia, pričom v synergii s cieľmi ostatných operačných programov aj k znižovaniu regionálnych disparít a k podpore rozvoja ekonomických aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti SR. Riadiacim orgánom OP Doprava je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Vyššie definovaný globálny cieľ OPD bude spĺňaný prostredníctvom sústavy špecifických cieľov. Tieto vychádzajú z identifikovaných oblastí, ktoré vyžadujú intervenčný zásah a sú orientované na podporu faktorov rozvoja: Špecifický cieľ 1 Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry Špecifický cieľ 2 Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry Špecifický cieľ 3 Modernizácia a rozvoj infraštruktúry intermodálnej prepravy Špecifický cieľ 4 Rozvoj verejnej osobnej dopravy Uvedené špecifické ciele budú dosahované prostredníctvom implementácie aktivít navrhnutých prioritných osí operačného programu. Pri navrhovaní stratégie OPD bolo definovaných 6 prioritných osí a prioritná os Technická pomoc. Keďže stratégia OPD bude realizovaná prostredníctvom finančných nástrojov KF a ERDF, systém prioritných osí je členený na dve hlavné skupiny. Prvá skupina prioritných osí bude realizovaná prostredníctvom finančnej pomoci z KF a druhá skupina bude realizovaná prostredníctvom finančnej podpory z ERDF. Prioritné osi OP spolufinancované z Kohézneho fondu Prioritná os 1 Železničná infraštruktúra Hlavné aktivity v rámci prioritnej osi Modernizácia a rozvoj železničných tratí (TEN-T + ostatné trate v súlade s nariadením pre Kohézny fond) Operačný program Zdravotníctvo V zmysle záverov pre tematickú koncentráciu a východísk pre územnú koncentráciu intervencií je globálny cieľ OPZ zameraný na Zlepšenie podmienok ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva v produktívnom, ako aj v neproduktívnom veku, prostredníctvom zvyšovania kvality, efektívnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia v rámci zdravotníckej infraštruktúry. Riadiacim orgánom OP Zdravotníctvo je Ministerstvo zdravotníctva SR. Globálny cieľ sa dosiahne realizáciou nasledovných prioritných osí: Prioritná os 2 Cestná infraštruktúra (TEN-T) Prioritná os 3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy Prioritná os 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov Prioritné osi OP spolufinancované z ERDF Výstavba diaľnic (TEN-T) Výstavba siete základných verejných terminálov intermodálnej prepravy Výstavba nosnej infraštruktúry na prevádzkovanie integrovaných dopravných systémov v mestách Bratislava a Košice Hlavné aktivity v rámci prioritnej osi Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc Špecifickým cieľom prioritnej osi 1 je zabezpečiť výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry všeobecných a špecializovaných nemocníc s prednostným zameraním na liečbu ochorení skupiny 5 (t. j. ochorenia obehovej sústavy, nádory, vonkajšie príčiny ochorení, ochorenia dýchacej sústavy, ochorenia tráviacej sústavy), ako aj na zabezpečenie adekvátneho prístrojového vybavenia. Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám Špecifickým cieľom prioritnej osi 2 je zabezpečiť rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry ambulantnej zdravotnej starostlivosti s prednostným zameraním na prevenciu podpory zdravia pri ochoreniach skupiny 5. Prioritná os 5 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy) Prioritná os 6 Železničná verejná osobná doprava Výstavba rýchlostných ciest Modernizácia a výstavba ciest I. triedy Rozvoj verejnej železničnej osobnej dopravy 10 11

7 Operačný program Výskum a vývoj Globálnym cieľom OP VaV je Modernizácia a zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja a skvalitnenie infraštruktúry vysokých škôl tak, aby prispievali k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov, tvorbe nových pracovných miest a k zlepšeniu podmienok vzdelávacieho procesu na vysokých školách. Riadiacim orgánom pre OP Výskum a vývoj je Ministerstvo školstva SR. Na dosiahnutie globálneho cieľa OP VaV sa navrhli nasledovné prioritné osi: Prioritná os 4: Prioritná os 5: Infraštruktúra výskumu a vývoja Špecifickým cieľom prioritnej osi 1 je Modernizácia a skvalitňovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v rokoch s cieľom zvýšenia schopnosti inštitúcií výskumu a vývoja efektívne spolupracovať s výskumnými inštitúciami v EÚ a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe, prostredníctvom transferu poznatkov a technológií. Podpora výskumu a vývoja Špecifickým cieľom prioritnej osi 2 je Zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja tak, aby prispieval k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov a k tvorbe nových pracovných miest. Infraštruktúra výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji Špecifickým cieľom prioritnej osi 3 je Modernizácia a skvalitňovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji v rokoch s cieľom zvýšenia schopnosti inštitúcií výskumu a vývoja efektívne spolupracovať s výskumnými inštitúciami v EU a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe, prostredníctvom transferu poznatkov a technológií. Podpora výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji Špecifickým cieľom prioritnej osi 4 je Zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovania regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov a tvorby nových pracovných miest v Bratislavskom kraji. Infraštruktúra vysokých škôl Špecifickým cieľom prioritnej osi 5 je Zvýšenie kvality vzdelávania na vysokých školách prostredníctvom investícií do hmotnej infraštruktúry na účely vzdelávacieho procesu. Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia Globálny cieľ OP ZaSI je definovaný ako Rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, sociálna inklúzia a budovanie kapacít a má ambíciu priblížiť sa k dosiahnutiu rovnováhy na trhu. Riadiacim orgánom OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Na dosiahnutie globálneho cieľa boli definované hlavné ciele, ktorými sú: 1. Zvyšovanie zamestnanosti a adaptability a znižovanie nezamestnanosti 2. Posilnenie integrácie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených a podpora zladenia rodinného a pracovného života 3. Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov a ich riadenia v oblasti verejnej politiky Prioritná os 4: Podpora rastu zamestnanosti Globálny cieľ prioritnej osi Podpora rastu zamestnanosti bol definovaný ako Rast zamestnanosti. Podpora sociálnej inklúzie Globálny cieľ prioritnej osi Podpora sociálnej inklúzie bol definovaný ako Rast sociálnej inklúzie. Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v BSK Globálny cieľ prioritnej osi Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK bol definovaný ako Rast zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK. Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy Globálny cieľ prioritnej osi Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy bol definovaný ako Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov verejnej správy a mimovládnych organizácií. Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Globálnym cieľom OP KaHR je Zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Plnenie tohto cieľa si vyžaduje orientáciu na podporu aktivít, ktorými sa zabezpečí trvalo udržateľný rast, zvýšenie konkurencieschopnosti, rast pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle a v službách. Riadiacim orgánom OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je Ministerstvo hospodárstva SR. Na dosiahnutie globálneho cieľa OP KaHR sa navrhli nasledovné prioritné osi: Inovácie a rast konkurencieschopnosti Prioritná os 1 predstavuje základ OP KaHR za oblasť priemyslu, inovácií a ďalších vybraných služieb. Plnenie cieľa prioritnej osi 1 Zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií si vyžaduje orientáciu na podporu aktivít, ktorými sa zabezpečí trvalo udržateľný rast, zvýšenie konkurenčnej schopnosti, rast pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle a v službách. Energetika Prioritná os 2 Energetika, ktorej cieľom je zvyšovanie energetickej efektívnosti pri výrobe, prenose a spotrebe energie, znižovanie energetickej náročnosti priemyselnej výroby, spotreby primárnych energetických zdrojov a zvýšenie využitia OZE, je zameraná na podporu podnikateľských aktivít, ktorými sa dosiahne zníženie energetickej náročnosti na jednotku produkcie v priemysle a zabezpečenie dostupnosti energie pre podnikateľskú sféru, ako aj zvýšenie využívania OZE. Prioritná os č.3: Cestovný ruch Prioritná os Cestovný ruch, ktorej cieľom je Rast konkurencieschopnosti a výkonnosti cestovného ruchu je zameraná na využitie prírodného, kultúrneho a doteraz vybudovaného potenciálu na rozvoj udržateľného cestovného ruchu s cieľom prednostne financovať budovanie komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím, spojených s predajom (miestnych služieb), prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou (využitie minerálnych a geotermálnych prameňov, prírodných a kultúrnych atraktivít Slovenska na rozvoj letnej a zimnej turistiky s komplexnými službami pre zákazníka, s definovaním aj tzv. fakultatívnych výletov, vždy spojených s predajom slovenských výrobkov, napr. sklo, porcelán, výšivky, ochutnávky vín, prezentácie ľudových umeleckých remesiel spojených s predajom atď.), aby sa zabezpečila inovatívnosť, trvalá udržateľnosť a podporila zamestnanosť v regiónoch. Ďalej sa zameriava na podporu propagácie slovenského cestovného ruchu doma aj v zahraničí, a to najmä dobudovaním Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu (NUTIS). Rámcové aktivity nevyhnutné na dosiahnutie globálneho cieľa a hlavných cieľov sa realizujú prostredníctvom obsahovej, implementačnej a finančnej štruktúry OP ZaSI, t. j. cez jednotlivé prioritné osi: 12 13

8 Operačný program Vzdelávanie Globálny cieľ OPV je definovaný ako Zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti SR prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti. Na dosiahnutie globálneho cieľa OPV bola zvolená stratégia, ktorá sa zameriava na tri kľúčové segmenty celoživotného vzdelávania: regionálne a vysoké školstvo, ktoré je predmetom prioritnej osi 1, a ďalšie vzdelávanie rozpracované v prioritnej osi 2. Riadiacim orgánom OP Vzdelávanie je Ministerstvo školstva SR. Na dosiahnutie globálneho cieľa OP V sa navrhli nasledovné prioritné osi: Prioritná os 4: Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy Hlavným cieľom prioritnej osi 1 je Uskutočniť reformu vzdelávania v ZŠ a SŠ a podporiť zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a kvality ľudských zdrojov vo výskume a vývoji s cieľom pripraviť absolventa pre aktuálne a perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti a trhu práce. Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov Hlavným cieľom prioritnej osi 2 je Vytvoriť a rozvíjať efektívny systém celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, zameraný na rozvíjanie kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácií v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti, dostupného počas celého života pre všetkých občanov SR. Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami Prioritná os zameraná na osoby s osobitými vzdelávacími potrebami adresuje problém nedostatočného zapojenia týchto skupín do vzdelávacieho systému a ich ohrozenia spoločenskou exklúziou. Hlavným cieľom prioritnej osi 3 je Zvyšovať vzdelanostnú úroveň osôb s osobitými vzdelávacími potrebami so zreteľom na marginalizované rómske komunity. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavský kraj Hlavný cieľ prioritnej osi 4 je Zvýšiť kvalitu a prístup k ďalšiemu vzdelávaniu s dôrazom na transformáciu obsahu vzdelávania smerom k rozvíjaniu kľúčových kompetencií s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Bratislavského kraja. Vedomostná ekonomika V rámci prioritnej osi boli definované tieto oblasti podpory: - podpora tvorby a zavádzania inovácií a technologických transferov v MSP, - podpora zavádzania a využívania progresívnych technológií v MSP s cieľom zníženia energetickej a materiálovej náročnosti alebo využitia energie z obnoviteľných zdrojov, - podpora projektov zavádzania inovatívnych technológií v MSP na predchádzanie znečisteniu ovzdušia, na zníženie emisií do ovzdušia a pod., - ochrana duševného vlastníctva, - elektronizácia samosprávy a rozvoj elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni vrátane podpory budovania a rozvoja integrovaných obslužných miest, - podpora dostupnosti širokopásmového internetu, - zavádzanie a účinné využívanie prístupu k IKT v MSP. Operačný program Technická pomoc Globálnym cieľom OPTP je Zabezpečiť efektívne, účinné a správne riadenie, implementáciu, finančné riadenie, kontrolu a audit štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch Riadiacim orgánom OP Technická pomoc je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Globálny cieľ programu bude spĺňaný prostredníctvom realizácie aktivít nasledovných prioritných osí programu: Prioritná os1: Príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, informovanie a posilňovanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach Finančné riadenie, kontrola a posilňovanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach Operačný program Bratislavský kraj Globálny cieľ OPBK vychádza zo socio-ekonomickej analýzy kraja, SWOT analýzy, identifikovaných disparít a faktorov rozvoja a je ním Posilnenie konkurenčnej schopnosti regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovaním regiónu atraktívneho pre život. Riadiacim orgánom pre OPBK je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Globálny cieľ OPBK je spĺňaný prostredníctvom dvoch prioritných osí OPBK: Infraštruktúra V rámci prioritnej osi boli definované tieto oblasti podpory: - príprava a realizácia integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí mesta Bratislavy, - samostatné dopytovo orientované projekty regenerácie sídiel, - zachovanie a obnova prírodného dedičstva a podpora cyklistických trás s cieľom podpory rozvoja cestovného ruchu, - zriadenia jednotného tarifného systému MHD a vybudovanie prestupných terminálov v rámci podpory bratislavskej integrovanej dopravy, - príprava a realizácia aktivít zameraných na zvýšenie kvality systému integrovanej osobnej hromadnej dopravy a zníženie jej negatívneho vplyvu na životné prostredie, podpora koľajovej dopravy na riadených križovatkách, - informačné zabezpečenie systému integrovanej hromadnej dopravy a jeho marketingová podpora

9 KRÁTKY VÝKLADOVÝ SLOVNÍK Centrálny koordinačný orgán NSRR (Central Coordination Authority NSRR) je stanovený na národnej úrovni s cieľom zabezpečiť koordináciu programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci cieľa Konvergencia a cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Zabezpečuje tak strategickú úroveň implementačného systému NSRR. Operačnú úroveň implementačného systému NSRR tvoria príslušné riadiace orgány jednotlivých operačných programov, resp. sprostredkovateľské orgány pod riadiacimi orgánmi (ak sú relevantné pre daný program). Centrálnym koordinačným orgánom NSRR je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Cieľ Európska územná spolupráca (Objective European Territorial Cooperation ) jeden z troch cieľov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie financovaný z ERDF. Tento cieľ je zameraný na posilnenie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív, na posilnenie nadnárodnej spolupráce prostredníctvom činností prispievajúcich k integrovanému územnému rozvoju spĺňajúcemu priority Spoločenstva a na posilnenie medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností na príslušnej územnej úrovni (článok 3 všeobecného nariadenia). Cieľ Európska územná spolupráca je v prípade cezhraničnej spolupráce oprávnený pre pohraničné regióny NUTS 3; v prípade nadnárodnej spolupráce nadnárodné oblasti (zoznam bude stanovený EK neskôr) v prípade medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností územie celého Európskeho spoločenstva. Cieľ Konvergencia (Objective Convergence ) jeden z troch cieľov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie financovaný z KF, ERDF a ESF. Cieľ Konvergencia financovaný z ERDF a ESF sa sústredí na regióny NUTS 2, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily (HDP/obyv. v PKS), vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie nedosiahne 75 % priemeru rozšírenej EÚ za rovnaké referenčné obdobie čo je v prípade SR celé jej územie s výnimkou Bratislavského kraja. Cieľ Konvergencia financovaný z KF pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) v parite kúpnej sily, vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov , nedosiahne 90 % priemeru HND rozšírenej EÚ, a ktoré majú Konvergenčný program tieto kritériá SR spĺňa. Tento cieľ je zameraný na urýchlenie štrukturálnej konvergencie oprávnených regiónov a koncentruje sa na skvalitnenie podmienok rastu a zamestnanosti vďaka investíciám do fyzických a ľudských zdrojov; inovácií a spoločnosti založenej na vedomostiach; adaptabilnosti na hospodárske a sociálne zmeny; ochranu životného prostredia; administratívnu efektívnosť. Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (Objective Regional competitiveness and Employment ) jeden z troch cieľov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie financovaný z ERDF a ESF. Oblasti oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sú tie oblasti, na ktoré sa nevzťahuje cieľ Konvergencia (článok 6 všeobecného nariadenia) čo je v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Tento cieľ je s výnimkou najmenej rozvinutých regiónov zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti a príťažlivosti regiónov, ako aj zamestnanosti predvídaním hospodárskych a sociálnych zmien vrátane zmien spojených s otvorením trhu, prostredníctvom inovácie a podpory znalostnej spoločnosti, podnikania, ochrany a zlepšovania životného prostredia a zlepšovania dostupnosti, prispôsobivosti pracovníkov a podnikov, ako aj rozvojom trhov práce na princípe sociálnej inklúzie (článok 3 všeobecného nariadenia). Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) (European Regional Development Fund) finančný nástroj štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ, ktorý prispieva k financovaniu pomoci na posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti odstraňovaním regionálnych rozdielov cestou podpory rozvoja a štrukturálneho prispôsobenia regionálnych ekonomík. Zahŕňa aj adaptáciu upadajúcich priemyselných regiónov a zaostávajúcich regiónov a podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce (článok 2 nariadenia o ERDF). Európsky sociálny fond (ESF) (European Social Fund) štrukturálny fond finančný nástroj štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ prispievajúci k spĺňaniu priorít EÚ ako posilňovanie ekonomickej a sociálnej súdržnosti zlepšovaním podmienok na zamestnanosť a tvorbu pracovných príležitostí, podporou vyššej úrovne zamestnanosti a väčšieho počtu a lepších pracovných miest. A to cestou podpory politík členských krajín s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť, kvalitu a produktivitu práce, propagovať sociálne začleňovanie (inklúziu) vrátane prístupu znevýhodnených ľudí k práci a znižovať národné, regionálne a miestne rozdiely (článok 2 nariadenia o ERDF). Kohézny fond (Cohesion Fund) finančný nástroj politiky súdržnosti EÚ na účely posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti Spoločenstva v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja (čl. 1 nariadenia o KF). Oprávnené na financovanie z KF sú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa v PPS vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov je nižší ako 90 % priemeru ÉU 25 (čl. 5 všeobecného nariadenia). Konvergencia (Convergence) približovanie, vyrovnávanie úrovne. Celková konvergencia pozostáva z troch parciálnych okruhov konvergencie: nominálnej konvergencie, reálnej konvergencie a štrukturálnej konvergencie. Marginalizované rómske komunity (Marginalised Roma Communities) koncentrácie Rómov, ktorí trpia vysokou mierou sociálnej exklúzie a deprivácie. Národný rozvojový plán (National Development Plan) analýza situácie vypracovaná členským štátom so zreteľom na ciele politiky súdržnosti EÚ (ciele 1, 2 a 3), prioritné potreby na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj stratégia, plánované prioritné činnosti, ich špecifické ciele a príslušné indikatívne finančné prostriedky na obdobie , resp. v prípade SR na roky Slúži Komisii ako východisko pri vypracovaní Rámca podpory Spoločentva. Národný strategický referenčný rámec (National Strategic Reference Framework) v zmysle legislatívy (nariadení) Európskej únie každý členský štát predkladá pred začiatkom programového obdobia Európskej komisii vlastný rámcový programový dokument Národný strategický referenčný rámec. Tento dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu v programovom období v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva, ktoré definujú rámce intervencií fondov na európskej úrovni. Zabezpečuje, že pomoc z fondov bude využitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva. Taktiež určí prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na druhej strane. Návrh všeobecného nariadenia Rady, čl. 25, ods. 3 dáva členskému štátu na výber, či začleniť cieľ Európska územná spolupráca do NSRR. NSRR musí povinne obsahovať iba cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Občianska infraštruktúra pojem zahŕňa školy a školské zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, zdravotnícke zariadenia, pamäťové a fondové inštitúcie, kultúrno- -spoločenské a osvetové zariadenia, zariadenia poskytujúce záchranné služby. Operačný program (Operational Programme) dokument predložený členským štátom a prijatý Komisiou, určujúci stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru priorít, na ktorých dosiahnutie sa bude žiadať pomoc z niektorého fondu alebo v prípade cieľa Konvergencia z Kohézneho fondu a ERDF (článok 2 všeobecného nariadenia). Príjímateľ (Beneficiery) hospodársky subjekt, orgán alebo podnik, či už verejnoprávny, alebo súkromný, zodpovedný za začatie projektov a za ich realizáciu. V kontexte systémov pomoci podľa článku 87 zmluvy sú príjemcami verejnoprávne alebo súkromné spoločnosti, ktoré vykonávajú jednotlivé projekty a poberajú verejnú pomoc. Prioritná os (Priority Axis) jedna z priorít stratégie v operačnom programe, ktorá sa skladá zo skupiny navzájom súvisiacich operácií s konkrétnymi, merateľnými cieľmi. Prioritná os operačného programu sa rovná jednej konkrétnej strategickej/špecifickej priorite stratégie Národného strategického referenčného rámca SR na roky Rámec podpory spoločenstva (Community Support Framework) základný programový dokument členského štátu na využívanie fondov EÚ v rokoch , resp , schválený Komisiou po dohode s dotknutým členským štátom. Európska komisia pri tvorbe Rámca podpory Spoločenstva vychádza z prijatého rozvojového plánu daného členského štátu (v prípade SR bol vypracovaný Národný rozvojový plán ). Rámec podpory Spoločenstva obsahuje stratégiu a priority na činnosť fondov a členského štátu, ich špecifické ciele, príspevok fondov a ostatné finančné zdroje. Tento dokument je rozdelený na priority a vykoná sa prostredníctvom jedného alebo viacerých operačných programov. V prípade Slovenskej republiky sa vzťahuje na Cieľ 1 politiky súdržnosti EÚ. V budúcom programovom období sa Rámec podpory Spoločenstva nahrádza iným typom dokumentu Národným strategickým referenčným rámcom. Riadiaci orgán (Managing Authority) jeden alebo viac vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov či subjektov menovaných členskými štátmi na účely riadenia podpory zo štrukturálnych fondov. Riadiaci orgán sa stanovuje pre Rámec podpory Spoločenstva, pre každý operačný program, Jednotný programový dokument a iniciatívy ES. Sprostredkovateľský orgán (Intermediate Body) každý orgán, alebo verejnoprávny orgán, alebo súkromný subjekt, ktorý koná pod vedením riadiaceho (sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom), alebo certifikačného orgánu (sprostredkovateľský orgán pod certifikačným orgánom), alebo ktorý vykonáva povinnosti v mene takéhoto orgánu vo vzťahu k príjemcom vykonávajúcim operácie. Strategická priorita (Strategic Priority) jedna z tematických priorít stratégie v Národnom strategickom referenčnom rámci SR na roky , ktorá sa skladá zo skupiny navzájom súvisiacich špecifických priorít s konkrétnymi, merateľnými cieľmi. Strategické usmernenia Spoločenstva (Community Strategic Guidelines) Dokument vypracovaný EK, vymedzujúci jednotný rámec, ktorý majú členské štáty EÚ použiť pri vypracúvaní svojich národných strategických referenčných rámcov a z nich vyplývajúcich 16 17

10 operačných programov. Stanovuje rámec všetkých cieľov politiky súdržnosti EÚ, priority Spoločenstva s cieľom podporovať vyvážený, harmonický a trvalo udržateľný rozvoj Spoločenstva. Špecifická priorita (Specific Priority) Jedna z tematických priorít navzájom súvisiacich v rámci jednej strategickej priority stratégie v Národnom strategickom referenčnom rámci SR na roky s konkrétnymi, merateľnými cieľmi. Štatistická územná jednotka NUTS je štandard pre hierarchické členenie administratívnych oblastí štátov Európskej únie pre potreby regionálnej štatistiky. Delenie nemusí nevyhnutne zodpovedať administratívnemu deleniu štátu. Je zavedený Štatistickým úradom Európskej komisie (EUROSTAT) v spolupráci s národnými inštitútmi pre štatistiku, v prípade Slovenska so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Trvalo udržateľný rozvoj (Sustainable Development) Je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby, a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov. TUR zahŕňa zložky: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Viac informácií o Národnom strategickom referenčnom rámci, o operačných programoch, o výzvach a o možnostiach a podmienkach získania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov nájdete na stránke alebo ich môžete získať na e mailových adresách cko@build.gov.sk strukturalnefondy@build.gov.sk Vydalo: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Vydanie: Prvé Jún

11 MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY sekcia stratégie rozvoja regiónov Prievozská 2/B Bratislava