PROTOKOL Z TERMOVÍZNEHO MERANIA

Transkript

1 FEROCOM s.r.o. Tel : 48 / Partizánska cesta 97 Fax : 48 / BANSKÁ BYSTRICA Mobil : ferocom@ferocom.sk PROTOKOL Z TERMOVÍZNEHO MERANIA Obytný dom 17.novembra SABINOV Dátum merania: Meranie previedol: Vetrák František 1

2 Dátum merania : Dodávateľ : Adresa : FEROCOM s.r.o. Partizánska cesta 67, Banská Bystrica Internet : ferocom@ferocom.sk Telefón/fax : 48 / , 48 / Objednávateľ : Adresa : Telefón/fax : Batové družstvo Prešov Bajkalská 32, 8 1 Prešov Ing. Sklenár Objekt : Cieľ merania : Testovacia metóda : Obsah správy : Obytný dom - Sabinov, 17 novembra Posúdenie tepelnoizolačnej homogenity obvodového plášťa budovy. Termografia Titulný list Testovacie podmienky Opis a vysvetlenie jednotlivých pojmov v termogramoch Popis meraného objektu Stanovenie technických parametrov objektu pre vlastné meranie Interpretácia termogramov Výsledky termografickej kontroly Doporučenie a záver Meranie vykonal: Protokol vypracoval: Vetrák František Vetrák František 2

3 Testovacie podmienky : Vonkajšia teplota vzduchu : začiatok merania -4 koniec merania -4 Vnútorna teplota vzduchu: 2 22 Rýchlosť vetra:, m/s, m/s Smer vetra : Oblačnosť : Sever.západ zamračené sever.západ zamračené Minimálna a maximálna teplota 24 h pred testom : Vlhkosť : % % Slnečné žiarenie 12 h pred: Slnečné žiarenie počas : h žiadne Vonkajšia teplota bola meraná iba počas testu. Pre maximálnu elimináciu slnečného žiarenia na meranom objekte je čas merania zvolený nad ránom alebo večer. Objekt sa dostáva do kvázistacionárneho stavu. Vykurovanie : Termografia : Časti objektu nezahrnúte do termografického merania : Použitý merací prístroj: Zapnuté Vonkajšia Strecha a vnútorne časti objektu Termovízna kamera ThermaCAM E4 merací rozsah - 2 do 9 citlivosť,12 pri 2 obrazová frekvencia /6 Hz spektrálna citlivosť 7, - 13 detector FPA - microbolometer 16x12 pixelov Popis meracieho zariadenia : Termovízna kamera je ľahké prenosné zariadenie s kvantitatívnym meraním teploty. Pracuje v infračervenej oblasti elektromagnetického spektra a umožňuje bezdotykové meranie teploty na povrchu meraného objektu. Meranie je založené na princípe premeny elektromagnetickej energie vyžarovanej objektom, na elektronický videosignál, ktorý je ďalej zosilnený a spracovávaný pomocou riadiacej elektroniky a mikroprocesora. Výsledkom je obraz povrchového rozloženia teploty snímaného objektu. Snímaný obraz sa zaznamenáva vo forme obrázkov na počítačovú kartu, kde môže byť ďalej spracovávaný. 3

4 Opis a vysvetlenie jednotlivých pojmov použitých v termogranoch. je grafický záznam ktorý zobrazuje rozloženie teploty snímaneho objektu. Snímaný objekt je na obrázku zobrazený ako na fotografii s tým rozdielom, že nie su zobrazené jeho viditeľné obrysy a detaily, ale ich povrchová teplota. Snímaný objekt je zobrazený v škále farieb pričom každej farbe je priradený určitý rozsah teplôt. Tmavším farbam sú priradené teploty nižšie, svetlejším farbam teploty vyššie. sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je samotný obrázok snímaneho objektu, druhá časť je farebná škála s teplotnou stupnicou pričom každej farbe je priradený určitý rozsah teplôt.(viď.obr.) obr. Termografický snímok obvodového plášťa budovy a jeho presklených otvorových častí Na obrázku je termografický snímok obvodového plášťa budovy a jeho presklených otvorových častí. Na ľavej strane je termograficky obrázok a v pravej časti termogramu sa nachádza farebná škála s teplotnou stupnicou. Z tejto stupnice je možné približné určenie povrchovej teploty. Teplotná škála dáva informáciu o tepelnom rozsahu zaznamenanom na obrázku od -,4 do 13,6. Bielou farbou sú zobrazené teploty nad 13,6, čiernou teploty nižšie ako -,4. Spotmetrom je zaznamenaná povrchová teplota obvodového plášťa na označenom mieste ktorá ma hodnotu 8,. Tepelný odpor konštrukcie : Hustota tepelného toku šíriaceho sa jednovrstvovou konštrukciou v ustálenom teplotnom stave je priamoúmerná rozdielu teplôt na vnútornom a vonkajšom povrchu konštrukcie a nepriamoúmerna tepelnému odporu konštrukcie. Tepelný odpor jednovrstvovej konštrukcie je tým väčší, čím je väčšia hrúbka konštrukcie a čím nižší je súčiniteľ tepelnej vodivosti konštrukcie.ak sa vyžaduje určitá hodnota tepelného odporu konštrukcie, jej hrúbka bude tým väčšia, čím vyššia je hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti. Tepelný odpor viacvrstvových konštrukcií sa stanoví za predpokladu, že vrstvy rôznych látok dokonale priliehajú a sú kolmé na smer tepelného toku. Zaužívalo sa označovanie vrstiev konštrukcie v smere tepelného toku v zimnom období, teda zvnútra smerom von. Tepelný odpor sa určí súčtom tepelných odporov jednotlivých vrstiev. 4

5 Z uvedeného vyplýva, že tepelný odpor viacvrstvovej konštrukcie sa určí so súčtu tepelných odporov vrstiev a nezávisí od toho ako sú vrstvy jednotlivých látok za sebou uložené, pretože ich výsledný odpor je vždy rovnaký. Každá konštrukcia však má, okrem tepelnej izolácie, spĺňať aj iné požiadavky (má akumulovať teplo, nemá v nej kondenzovať vodná para a pod.), ktoré už závisia od poradia vrstiev v konštrukcii. Tepelný odpor R je veličina, ktorou sa zabezpečuje požadovaná tepelná ochrana stavebných konštrukcií stien, striech a podláh. Táto hodnota sa v našich aj v zahraničných technických normách požaduje ako kriteriálna hodnota, ktorá sa môže v technickej norme, smernici pre projektovanie požadovať ako: - záväzná hodnota - doporúčaná hodnota Stavebná konštrukcia vyhovuje z hľadiska tepelného odporu, ak vypočítaná hodnota tepelného odporu R je väčšia, nanajvýš sa rovná požadovanej hodnote. Keď platí nerovnosť, že hodnota tepelného odporu R je menšia ako požadovaná hodnota tepelného odporu, konštrukcia nevyhovuje z hľadiska tepelného odporu. Tepelné mosty : Pojmom tepelný most rozumieme také miesto v konštrukcii, ktoré spôsobuje nižšiu teplotu na vnútornom povrchu aké je v bežnom mieste. Podľa tejto definície môžeme medzi tepelné mosty zaradiť aj kúty. Tepelné mosty obvykle vznikajú v miestach, kde sú hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti vyššie, ako je v bežnom mieste konštrukcie. Ak je v konštrukcii tepelný most, možno predpokladať, že jeho teplota v zimnom období na vnútornom povrchu bude nižšia, ako je teplota v bežnom mieste. Na vonkajšom povrchu materiálového tepelného mosta platí, že teplota na vonkajšom povrchu tepelného mosta bude vyššia, ako je teplota v bežnom mieste. Je to dôsledok toho, že v mieste tepelného mosta ma konštrukcia vyššiu plošnú tepelnú vodivosť akv bežnom mieste. Pri posudzovaní tepelných mostov je rozhodujúca najnižšia možná teplota na vnútornom povrchu konštrukcie, pretože je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní, či je tepelný most ešte vyhovujúci. Ak je tepelný most nevyhovujúci, možno urobiť tieto opatrenia: - zvýšiť tepelný odpor konštrukcie mimo tepelného mosta - zvýšiť tepelný odpor tepelného mosta - zmenšiť šírku tepelného mosta Otvorové konštrukcie : Pri posudzovaní budov z hľadiska stavebnej tepelnej techniky si osobitnú pozornosť vyžadujú otvorové konštrukcie - okná, dvere a zasklené steny. Týmito konštrukciami sa obvykle uskutočňuje šírenie tepla z vyššími hodnotami hustoty tepelných tokov ako u nepriesvitných konštrukcií stien, striech a podláh. Z tepelnotechnického hľadiska predstavujú otvorové konštrukcie nehomogénne konštrukcie. Deformované teplotné pole vzniká osadením otvorovej konštrukcie do obvodovej konštrukcie. V mieste ostenia, parapetu a nadpražia vzniká styk, ktorý naruší tepelno-technickú homogenitu obvodovej konštrukcie. V týchto miestach vznikajú dodatočné tepelné toky, ktoré sa dajú modelovať plošnými a priestorovými teplotnými poľami.

6 Samotná konštrukcia okna je nehomogénna konštrukcia v dôsledku rozdielnych tepelno-technických vlastností: - pevného rámu a pohyblivého krídla - zasklenia Kondenzácia vodných pár : Pri okamžitom znížení povrchovej teploty telesa pod teplotu rosného bodu, ktoré sa nachádza vo vzduchu danej vlhkosti objaví sa na ňom zkondenzovaná vodná para vo forme malých kvapiek rosy, odkiaľ je aj termín rosný bod. Ide teda o hranicu od ktorej sa začína kondenzovať vodná para vo vzduchu. Pri ochladení vnútorného povrchu konštrukcií miestností začne na ňom kondenzovať vodná para za predpokladu, že povrchová teplota konštrukcie je nižšia ako teplota rosného bodu vnútorného vzduchu. Kondenzovaná vodná para, ktorá sa vytvorí na vnútornom povrchu konštrukcie, začne do nej vsakovať a pritom postupne zvyšuje jej vlhkosť. Pri tepelnotechnickom výpočte obvodovej konštrukcie treba pamätať na to, že vnútorný povrch konštrukcie má mať takú teplotu, ktorá nie je nižšia ako teplota rosného bodu pre danú relatívnu vlhkosť vzduchu. Infiltrácia vzduchu : Styky a škáry vo vonkajších konštrukciách môžu výrazne ovplyvniť tepelnú bilanciu vykurovaných budov a stav vnútorného prostredia v budovách v dôsledku infiltrácie vzduchu. Prirodzené vetranie interiérov budov ako dôsledok infiltrácie vzduchu sa môže realizovať cez: - styk okna s ostením - styk krídla rámu - styk v zasklení Objemové toky infiltrovaného vzduchu cez tieto styky možu byť v rôznych konkrétnych situáciach rozlične veľké. Stanoviť ich kvantitatívne množstvá, prípadne vzťahy medzi nimi v komplexnom vyjadrení je prakticky nemožné. Množstvo objemového toku cez styk okna s ostením sa dá eliminovať konštrukčným riešením styku a kvalitnými tesniacimi materiálmi. Konštrukčná tvorba prevažnej väčšiny okien je riešená tak, že v styku zasklenia je aplikovaný sklenársky tmel, čo predstavuje absolútnu vetrovú prekážku. Potom objemový tok infiltrovaného vzduchu môžeme kvantifikovať iba cez styk krídla a rámu, čo sa charakterizuje väčšinou súčiniteľom škárovej priepustnosti okolo otvárateľných krádiel okien a dverí. Keď konštrukciou okna infiltruje určité množstvo vzduchu vyvoláva to výmenu vzduchu v miestnosti. Intenzita výmeny vzduchu pri infiltrácii udáva koľkokrát sa vymení vzduch v miestnosti vonkajším vzduchom za časový interval jedna hodina. Pomocou tejto veličiny sa formulujú hygienické a technologické požiadavky na výmenu vzduchu v miestnostiach budov. 6

7 Teplota rosného bodu : Hygienické kritérium je podľa STN 734 zmena vyjadrené požiadavkou na najnižšiu dovolenú teplotu na vnútornom povrchu stavebnej konštrukcie. Najnižšia vnútorná povrchová teplota sa obvykle stanoví metódou teplotného poľa pre kritický detail konštrukcie. Na posúdenie sa uvažuje teplota vonkajšieho vzduchu podľa teplotnej oblasti a lokality v ktorej sa budova nachádza. Pre uvedené podmienky je teplota rosného bodu, pri ktorej začína dochádzať ku kondenzácii na vnútornom povrchu konštrukcií 12. Popis meraného objektu : Na základe objednávky Bytového družstva v Prešove bolo prevedené termovízne meranie a následne posúdenie tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa bytového radového domu na ul.17. novembra v Sabinove. Meranie bolo prevedené metódou termografického merania zariadením ThermaCAM E4. Predmetný objekt je riešený ako 8 podlažný radový panelový dom. Obvodový plášť objektu je riešený z viacvrstvových obvodových dielcov celkovej hrúbky 3 mm skladby : - železobetónová stena 1 mm - polystyrén 8 mm - železobetónová membrána Atiky sú železobetónové, hrúbky 2 mm, výška 6 mm. Horizontálne a vertikálne styky medzi obvodovými dielcami sú navrhované ako uzatvorené s tvarovanou geometriou styku, maltovou výplňou a navrhovaným podkladným profilom pod vonkajšie tmelové tesnenie. Konštrukčné riešenie prieniku lódžiových dosiek je riešené priebežne vyloženými železobetónovými nosnými prvkami. Okná sú typické a sú súčasťou kompletizovaného obvodového plášťa. Zasklenie okien je urobené sklom liatym hr. 3 mm osadené v drevených rámoch zdvojených. V niektorých častiach sú pôvodné okná vymenené za okná s izolačným dvojsklom s výrazne lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Priestory bytov, ktoré sú nad nevykurovanými priestormi by mali byť izolované podľa účelu. Vzorové objemové riešenie týchto domov je v konštrukčnej sústave P1.14 /. 7

8 AR1 SP1,6 4 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP2 2 SP1 SP2, 1,6-2 SP3 4,9 SP ,2 LI1 : max AR1 : max AR1 : min 8,6 6,9 -,6 IR1 li1 li1-1,3 8, IR2 AR Celkový záber na ľavú vrchnú časť prednej steny meraného objektu nad vchodom č 78. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 8

9 AR1 6,6 6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 4 SP2 SP3 2 SP1 SP2 SP3 1,9 6,6 3,8 LI1-2 LI1 : max 4,6-4 -4, AR1 : max AR1 : min 6,9,3 IR1 li1 li1 -,7 4,6 - IR2 AR Celkový záber na ľavú spodnú časť prednej steny meraného objektu nad vchodom č 78. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 9

10 LI1 SP1 6,7 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP3 AR1 SP1 SP2,1 2,8 SP2 SP3 LI1 : max AR1 : max 4,1 7, 7,3-7,6 AR1 : min -1,4 IR1 li1-1 li1, 7, - IR2 AR Celkový záber na vrchnú časť prednej steny meraného objektu nad vchodom č 79. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 1

11 AR1 SP1 6,6 6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP2 4 2 SP1, SP2 3,7 SP SP3 LI1 : max AR1 : max 4,2 7,3 7,9,9 AR1 : min,1 IR1 li1 li1,4 7,3 - IR2 AR Celkový záber na spodnú časť prednej steny meraného objektu nad vchodom č 79. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 11

12 AR1 SP1 6,6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP3 SP1 SP2 SP3 -,,2, LI1 : max 4,8 SP2 AR1 : max,4-8,9 AR1 : min -, IR1 li1-1 li1,1 4,8 - IR2 AR Celkový záber na pravú vrchnú časť prednej steny meraného objektu nad vchodom č 8. Výrazné teplotné anomálie hlavne v časti jednotlivých stykov obvodového plášťa. 12

13 AR1 LI1 SP3 SP2 SP1 6, objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 SP2,1 6,6-2 SP3, ,3 LI1 : max AR1 : max AR1 : min,1,8,3 IR1 li1 li1 -,6, IR2 AR Celkový záber na pravú spodnú časť prednej steny meraného objektu nad vchodom č 8. Výrazné teplotné anomálie hlavne v časti jednotlivých stykov obvodového plášťa. 13

14 AR1 6, objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP1 3,6 SP1 SP2 4, SP2 SP3 SP3 LI1 : max -,6 3, AR1 : max 4,9-9,2 AR1 : min -,1 IR1 li1-1 li1-8, 3, - IR2 AR Celkový záber na ľavú vrchnú časť bočnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 14

15 LI1 SP1 AR1 SP2 6,6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP3 SP1 SP2 1, 4,4 SP3 2,3 LI1 : max AR1 : max 6,6 7,7-7, AR1 : min -1,6 IR1 li1 li1-4,4 6,6 - IR2 AR Celkový záber na ľavú spodnú časť bočnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 1

16 AR1 8,1 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 SP1,2 SP2 6, SP2 SP3 LI1 : max, 1, LI1 SP ,7 AR1 : max AR1 : min 7,7-4,7 IR1 li li1-2, 1, - IR2 AR Celkový záber na pravú vrchnú časť bočnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 16

17 6,2 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, AR1 SP1 SP2 SP1 SP2,8,8 SP3 SP3 LI1 : max AR1 : max 2, 7, 8,6 LI1-7,7 AR1 : min -7,1 IR1 li1-1 li1-2, 7, - IR2 AR Celkový záber na pravú strednú časť bočnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa. 17

18 AR1 SP1 SP2 8,2 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP3 SP1 SP2,,9 SP3 2,8 LI1 : max AR1 : max 9,6 8,7-8, AR1 : min -2,7 IR1 li1 li1 -,7 9,6 - IR2 AR Celkový záber na pravú spodnú časť bočnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vchodových dverí.tento jav sa opakuje pravidelne. 18

19 AR1 SP1 SP2 LI1 4, objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 SP2, 2, -4 SP3 LI1 : max 2, 2,6-6 AR1 : max 3,9 SP3-7,1 AR1 : min -, IR1 li1 li1 -,6 2,6 - IR2 AR Celkový záber na vrchnú časť bočnej štítovej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti stykov jednotlivých dielcov obvodového plášťa. 19

20 SP1 AR1 4,6 4 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP2 2 SP1,4 SP2 2,7 SP3-2 SP3 LI1 : max 2,7 3,1 LI1-4 -4,7 AR1 : max AR1 : min 4,2,4 IR1 li1 li1,8 3,1 - IR2 AR Celkový záber na spodnú časť bočnej štítovej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti stykov jednotlivých dielcov obvodového plášťa. 2

21 AR1 SP2 7,3 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1,2 SP2 1,1 SP1 SP3 SP3 LI1 : max 3,4,6 LI1 AR1 : max 7,1-6, AR1 : min -1,8 IR1 li1 li1-7,6, IR2 AR Celkový záber na ľavú vrchnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 21

22 AR1 SP1 7,4 6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP2 SP3 4 2 SP1 SP2 SP3 2,4 4,3 2, ,2 LI1 : max AR1 : max AR1 : min 6,6 6,9 1,3 IR1 li1 li1 1,9 6,6 - IR2 AR Celkový záber na ľavú spodnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 81. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 22

23 AR1 8,8 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP2 SP1 6,2 SP1 SP3 SP2 SP3 1,3 8,8 LI1 LI1 : max 8,2 AR1 : max 8,6-6,9 AR1 : min 1,2 IR1 li1 li1-2,2 8,2 - IR2 AR1 1 1 Celkový záber na vrchnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 8. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 23

24 AR1 SP2 SP1 9,6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 7,2 LI1 SP3 SP2 SP3 LI1 : max AR1 : max 3,8 7,7 8,7 8, -4, AR1 : min, IR1 li1 li1 1,1 8,7 - IR2 AR Celkový záber na spodnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 8. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 24

25 AR1 7,8 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP2 SP1 SP3 SP1 SP2 SP3,8,9 4,4 LI1 : max AR1 : max 8,8 6, -8,1 AR1 : min -2,8 IR1 li1 li1,3 8, IR2 AR Celkový záber na vrchnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 79. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 2

26 SP3 AR1 SP1 8,1 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP1 4, SP2 SP2 SP3 LI1 : max 4,9 3,6 6,7, AR1 : max AR1 : min 6,8 2, IR1 li1 li1 2, 6,7 - IR2 AR Celkový záber na spodnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 79. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 26

27 LI1 AR1 SP1 7,8 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 1, SP2 SP2 SP3 7, 2,2 SP3 LI1 : max AR1 : max 7,9 7, -7,4 AR1 : min,6 IR1 li1 li1 1,3 7,9 - IR2 AR Celkový záber na vrchnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 78. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 27

28 SP1 7,7 6 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, AR1 LI1 4 2 SP1 SP2 7, 8,1 SP3 SP3 2,7 SP2-2 LI1 : max AR1 : max 6, 8,7-3,9 AR1 : min,9 IR1 li1 li1 2,1 6, - IR2 AR1 1 1 Celkový záber na spodnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 78. Výrazné teplotné anomálie v časti vertikálneho styku obvodového plášťa a výstupu lódžiových dosiek. 28

29 AR1 LI1 SP1 SP2,6 4 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia 2, SP3 2-2 SP1 SP2 SP3 6,2-2,2 -,6-4 LI1 : max 6, -6 AR1 : max 6,8-7,2 AR1 : min -3, IR1 li1 li1-2,4 6, - IR2 AR1 1 Detailný záber na spodnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 8. v tejto oblasti. Na termograme môžme pozorovať výrazny tepelný únik v oblasti vstupných dverí ako aj v oblasti výstupu dosky lódžie. Vidieť rozdiel medzi otvorenou a uzavretou lódžiou. 29

30 LI1 SP2 SP3 AR1 SP1 8, ,1 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 SP2 SP3 LI1 : max AR1 : max AR1 : min 7, 8,3 2,3 7,9 7,4 2,6 IR1 li1 li1 1,1 7,9 - IR2 AR1 1 1 Detailný záber na spodnú časť zadnej steny meraného objektu nad vchodom č 79. v tejto oblasti. Na termograme môžme pozorovať výrazny tepelný únik v oblasti vertikálneho styku ako aj v oblasti výstupu dosky lódžie. Vidieť rozdiel medzi otvorenou a uzavretou lódžiou. 3

31 AR1 SP1,8 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, LI1 SP3 SP2 4 2 SP1 SP2,3 1,9 SP3 4,1 LI1 : max 4,2-2 AR1 : max 6,4-2,9 AR1 : min 1,4 IR1 li1 li1 1,3 4,2 - IR2 AR Detailný záber na spodnú časť bočnej štítovej steny meraného objektu vchodu č 81. v tejto oblasti. Na termograme môžme pozorovať výrazny tepelný únik v oblasti horizontálnych a vertikálnych stykoch jednotlivýc dielcov obvodového plášťa. Tento jav sa opakuje pravidelne. 31

32 LI1 AR1 SP3 SP1 SP2 8,3 objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP1 SP2 SP3 7,2 1, 2,6 LI1 : max 9,1 AR1 : max 9,4-8,8 AR1 : min,4 IR1 li1 li1-1,1 9,1 - IR2 AR Detailný záber na vertikálny styk prednej a bočnej steny medzi vchodmi 79 a 8. v tejto oblasti. Na termograme môžme pozorovať výrazny tepelný únik v oblasti vertikálneho styku obvodového plášťa. Tento jav sa opakuje pravidelne na celom objekte. 32

33 SP3 AR1 SP1 7, objektu Hodnota Emisivita,91 Teplota okolia -4, SP2 SP1 SP2 1,1 1,9 SP3,9 LI1 : max AR1 : max 7,3 8,1 LI1-7,3 AR1 : min -3,7 IR1 li1 li1-3,3 7,3 - IR2 AR Detailný záber na spodnú časť steny meraného objektu vchodu č. 81 vpravo. v tejto oblasti. Na termograme môžme pozorovať výrazny tepelný únik v oblasti vertikálneho styku a rozdiel medzi pôvodným oknom zdvojeným na 1. poschodí a oknom s izolačným dvojsklom na 2. poschodí. 33

34 Zistenia termografickej kontroly : Na základe objednávky Bytového družstva v Prešove, bolo prevedené termovízne meranie a následne posúdenie tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa bytového radového domu na ul. 17.novembra v Sabinove. Teplotné polia na exteriérovom povrchu nepriesvitných častí sú nehomogénne s výskytom teplotných anomálií, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú výšku tepelných strát meraného objektu. Jedná sa o obvodové stavebné dielce priečelných fasád, čo môžme pozorovať na jednotlivých termogramoch. Na prednej stene ide hlavne o teplotné anomálie v častiach stykov samotných dielcov obvodového plášťa, čo je spôsobené pravdepodobne nedodržaním technologických postupov pri samotnej realizácií jednotlivých prác. Výrazné teplotné anomálie boli lokalizované v časti vertikálnych stykov jednotlivých dielcov stavebnej konštrukcie hlavne v prednej a zadnej časti meraného objektu. Pokiaľ ide o samotné dielce obvodového plášťa, tie sú tiež v značnej miere nehomogénne, čo je spôsobené pravdepodobne nedodržaním technologických postupov pri samotnej výrobe jednotlivých stavebných dielcov. K najväčším tepelným stratám dochádza v mieste prieniku železobetónových lódžiových dosiek stavebnou konštrukciou bez prerušenia tepelného mostu. Tieto nedostatky môžme pozorovať na jednotlivých termogramoch a majú charakter výskytu systematického. Okrem iného vytváraju podmienky pre vznik rôznych funkčných porúch na vnútorných povrchoch konštrukcií. V týchto miestach može dochádzať k poklesu povrchových teplôt pod hranicu rosného bodu, kondenzácií vodných pár a vzniku pliesní. Prejavy zvýšených povrchových teplôt v časti otvorových stavebných dielcov ako v mieste parapetu tak i nadpražia, sú dôsledkom zvýšenej infiltrácie vzduchu ako v miestach osadenia rámu okna na ostenie, tak aj v časti rámu a krídla okna. Doporučenie a záver : Z celkového zhrnutia je zrejmé, že obvodové stenové konštrukcie objektu vykazujú nevyhovujúce tepelnotechnické parametre, ktoré ovplyvňujú zásadným spôsobom výšku tepelných strát a vytvárajú podmienky pre vznik funkčných porúch na vnútorných povrchoch obvodových stenových konštrukcií. Pre dané objekty doporučujeme preto vykonať tieto stavebnotechnické úpravy: Vykonať posúdenie okenných konštrukcií a riešiť zvýšenie ich tepelnoizolačných vlastností výmenou za okná tepelnotechnicky kvalitnejšie. Vykonať dodatočné zateplenie obvodových stien stavebnej konštrukcie kontaktným zatepľovacím systémom. Nedopručujeme riešiť problém stykov jednotlivých dielcov dodatočným špárovaním nakoľko by to neporiešilo nedostatky zistené termografickou kontrolou. Samotné špárovanie nerieši zvýšenie tepelnoizlačných vlastností ani v časti styku ani v časti samotných dielcov obvodového plášťa, rieši čiastočne len zatekanie v týchto častiach. Pri projektovaní dodatočného zateplenia obvodových stien je potrebné sa zamerať na jednotlivé oblasti ako sú lódžie a brať do úvahy celkovú nehomogenitu jednotlivých častí a množstvo teplotných anomálií zistených termografickou kontrolou. V Banskej Bystrici dňa: Vypracoval: Vetrák František 34