ZBIERKA UČEBNÝCH TEXTOV Z GEOGRAFIE

Transkript

1 Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine Učíme sa nielen z učebníc, učíme sa pre život. Kód projektu ITMS: ZBIERKA UČEBNÝCH TEXTOV Z GEOGRAFIE Litosféra AUTOR: Mgr. Sven Orieščik Dátum:

2 Litosféra Stavba zemského telesa 1. zemská kôra 70km, oddelená od Zem. plášťa MOHOROVIČIČOVÁ PLOCHA DISKONTUITY - má pevný charakter - spolu s atmosférou => LITOSFÉRA 2. zemský plášť do 2900km - Mg-Fe-Al silikáty od km plastická zóna ASTENOSFÉRA, po ktorej sa pohybujú jednotlivé kryhy zem. kôry => LITOSFERICKÉ DOSKY 3. zem. jadro má pravdepodobne vonkajšiu časť v kvapalnom stave a vnútorné jadro tuhé (Fe-90%, Ni 8%) Stavba zem. kôry - zloženie nie je rovnorodé a) kontinentálna kôra 30-40km hrubá priemerná hrúbka - buduje kontinenty, šelfy a svahy v oceánoch - je ľahšia, menej hustá, staršia - hlavne kremík a hliník SIAL delí sa na: 1) VRCHNÁ SEDIMENTÁRNA VRSTVA - usadené horniny 2) STREDNÁ GRANITOVÁ VRSTVA magmatické a premenené 3) SPODNÁ ČADOČOVÁ VRSTVA bazaltová b) oceánska kôra 5-12km hrubá tvorí ju lem VRCHNÁ SEDIMENTÁRNA VRSTVA A ČADIČOVÁ - je ťažšia, hustejšia, mladšia - hlavne kremík a horčík (magnézium) SIMA

3 Rozdelenie litosféry litogeografia veda. ktorá študuje priestorové rozloženie a vzťahy k ostatným zložkám krajiny a význam hornín litosféra nie je celistvá, je rozlámaná na litosferické dosky, ktoré sa pohybujú po plastickej vrstve astenosfére Litosferické dosky: Americká, Euroázijská, Africká, Indoaustrálska, Pacifická, Antarktická, Nazca Hranica medzi litosf. doskami: pevninské rifty oceánske rifty oceánske priekopy pásmové pohoria a zlomy Pohyb litosfer. dosiek a jeho dôsledky - rýchlosť pohybu 1-5cm(14cm)/1rok - hybná sila pravdepodobne teplotné rozdiely v astenosfére - môžu sa vzďaľovať, približovať, zrážať, sunúť vedľa seba pod oceánmi litosf. dosky sa vzďaľujú (At. oc 2cm, Tichý 10cm) - hmota z plášťa sa dostáva na povrch, kde tuhne a vzniká oceánska kôra Podsúvanie(subdukcia) oceánske priekopy Vzďaľovanie napr. Stredoatlantický chrbát Zrážanie dosiek vznik pohorí Himaláje Kĺzanie zlom San Andreas (nahromaďuje sa E)

4 Vnútorné procesy Na styku litosferických dosiek sa prejavujú VNÚTORNÉ (ENDOGÉNNE)PR. 1. tektonické pohyby(pohyb pevnín, litosféry, horotvorné pohyby) 2. sopečná činnosť magmatizmus 3. zemetrasenie 1. horotvorné pohyby VRÁSOVÉ POHORIA íly, pieskovce(plastické hor.) sa lepšie vrásia, lebo sú ohybnejšie - príkrovy masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť ZLOMOVÉ POHORIA - kremence praskajú, vznik zlomy ak nastáva pohyb pozdĺž zlomov => zlomové poruchy

5 hrásť a priekopová prepadlina 2. magmatizmus je súbor procesov súvisiacich s magmou a jej výstupom do zem. kôry - ak magma prejde na povrch láva a procesy - vulkanizmus LÁVA kyslá vyšší obsah SiO 2 - sú pomalé - vytvárajú kopy, homole, ihly - bázická majú menej plynov, vodných pár a SiO 2 - pohybujú sa rýchlejšie - lávové prúdy, pokrovy, ploché štítové kužele SOPKY lávové (Havaj, Island) produkujú len lávu - násypané nahromadenie sypkého sop. materiálu (Fudžisan) - maary malé výbušné sopky. Ich kráter je často vyplnený vodou (maarové jazerá) - stratovulkány sú tvorené lávou, pieskom, popolom, sop. materiálom 3. zemetrasenia sprievodný jav sop. činnosti a horotvorných proc. - vznikajú náhlym uvoľnením napätia a) tektonické z. pri tekt. pohyboch b) vulkanické z. c) závalové z. pri zrútení stropu jaskýň

6 Pohyby kontinentov Wegenerová teória: (Alfred Wegener 1912) vyslovil teóriu o pohybe kontinentov, ktorú potvrdzovali: 1. tvar pevnín, ktorý do seba zapadal 2. geologické terénne výskumy 3. skameneliny PANGEA sever - LAURÁZIA juh GONDWANA PANTHALASSA svet. oceán

7 Planetárne členenie litosféry Časti zemskej kôry rozlišujeme na: platforma fr. plat plocha, forma tvar) 1. stabilné časti: - najstaršie časti a) pevninské platformy ŠTÍTY hlbinné vyvreté a premenené horniny(viac ako 3.5 mld. r.) - TABULE sú to časti platforiem, tvorené usadenými horninami už mladšími b) oceánske platformy tvoria ich oceánske panvy (v hĺbke 3-6km) 2. mobilné(orogénne) časti: - plošne rozsiahle oblasti pretiahnutého tvaru, podmieneného zlomami - vznikajú na okrajoch platforiem alebo medzi nimi a) pevninské časti sú to horské pásma, ktoré vznikli: kaledónskym a varijskym vrás. v prvohorách a alpínsko-himalájskym v druhohorách a treťohorách b) oceánske časti oceánske chrbty úzke a dlhé podmorské pohoria(stredoatlantický chrbát, Východopacific.ch.) Horniny Sú to neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov napr. ŽULA(granit) živec, sľuda, kremeň - minerály najčastejšie sa vyskytujú kremičitany živce, sľudy, pyroxeny... - sú aj jednoduché minerál. horniny(monominerálne) vápenec tvorený kalcitom Delenie hornín podľa pôvodu a vzniku: 1. magmatické h. vyvreté - na stavbe zem. kôry sa podieľajú 95% - vznikajú kryštalizáciou magmy a lávy Podľa vzniku: a) hlbinné intruzívne b) žilné - podpovrchové c) výlevné efuzívne Podľa chem. a mineral. zlož. a) kyslé(nad 65% SiO 2 ) žula ryolit b) neutrálne(52 65% SiO 2 ) diorit, andezit c) bázické (42 52% SiO 2 ) gabro, čadič d) ultrabázické(pod 42% SiO 2 ) peridolit 2. sedimentárne h. usadené - vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín(vyvretých, premenených, usadených) Proces vzniku 1. ZVETRÁVANIE rozpad a rozklad hornín (mech., biol., chem.) 2. TRANSPORT premiestňovanie úlomkov 3. SEDIMENTÁCIA ukladanie

8 4. DIAGENÉZA spevňovanie (pieskovce, zlepence) elúvium ak zvetralina ostane na mieste delúvium ak je premiestnená na svahu kolúvium svahové sedim. na úpätí Usadené horniny môžu byť a) spevnené zlepenec, pieskovec, kremenec, ílovec b) nespevnené štrk, piesok, hlina, spraš, íl c) chemické travertín, krieda, laterit, bauxit d) biogénne vápenec, dolomit, rašelina, uhlie 3. metamorfované hor. premenené - vznikajú premenou usadených a vyvretých hor. v hĺbkach zem. kôry - vznikajú pri zmene tlaku a teploty a tým sa mení ich stavba a minerálne zloženie - fylit, svor, rula, amfibolit, kryšt. vápence(tlaková premena) mramor Význam hornín v krajine Zloženie a vlastnosti hornín určujú odolnosť voči zvetrávaniu a tým ovplyvňujú georeliéf 1. Málo odolné horniny rýchlo sa rozrušujú - ílovce, sliene, ílovité bridlice - málo spevnené íly, piesky, štrky 2. Stredne odolné horniny pieskovce flyšového pásma 3. Veľmi odolné horniny sú to najmä žuly, grandiority, ale ešte viac kremence, kremenné žily - vápence a dolomity krasové pohoria - sopečné andezity, ryolity, bazalky Horniny ovplyvňujú - pôdnu zložku - podzemnú vodu - rastlinný kryt( na minerálne chudobných (kyslé)horninách vzniká kyslá pôda nenáročné rastlinstvo) - priestorové rozmiestnenie javov v socioekonomickej sfére (ťažba)