Riziko povodní a aktuálnosť povodňových máp

Transkript

1 Riziko povodní a aktuálnosť povodňových máp Michal Hazlinger SIBAF 2015 Fórum 22. Október 2015 Gate One Hotel Bratislava

2 Obsah prezentácie 1) Povodeň ako prírodná hrozba 2) Protipovodňová ochrana na Slovensku 3) Plány manažmentu povodňového rizika 4) Povodňové mapy 5) Použitie povodňových máp v územnom plánovaní, poisťovníctve 6) POVAPSYS 7) Ako ďalej Slovensko? Slovensko v tieni klimatickej zmeny.

3 Povodeň Zaplavenie krajiny, ktorá normálne nie je zaplavená Preliatie sa vody cez stanovený limit (prahovú hodnotu) nasledované inundovaním vody do priestoru, ktorý nie je normálne zaplavený Extrémne množstvo (vody)

4 Prírodná hrozba Boží trest prírodný proces integrovaný prírodno antropogénny proces Oddelenie hrozby a rizika Povodeň Prírodná hrozba

5 Druhy povodní Povodne z trvalých zrážok Prívalové povodne Bariérové povodne Pluviálne povodne Zaplavenie vnútornými vodami Havárie technických diel

6 Povodne na Slovensku Prvé zmienky o povodniach na Slovensku pol. 13.st okolie Nitry : 1,25 mld (najviac 2010: 400 mil) V roku 2014 verifikované povodňové škody: 37 mil. Desiatky obetí na životoch (najviac Jarovnice v r.1998: 50) Rok 2015 zatiaľ relatívne pokojný

7 Najväčšie slovenské povodne DUNAJ: 1012, 1210, 1344, 1466, 1499, 1501, 1516, 1787 (dušičková povodeň), 1850, 1897, 1899, 1947,1954,1965, 1991, 2002, 2013 VÁH: 1557, 1593, 1620, 1662, 1665,1725,1728, 1813, 1894, 1903, 1925, 1958 MORAVA: 1118?, 1432, 1501, 1598, 1652, 1784, 1876, 1938, 1941, 1997, 2006 Ostatné slovenské rieky: 1813, 1845, 1974, 2010 Prívalové povodne: Svinka 1998, Štrba 2001, Gidra 2011

8 Čo s tým Viacero koncepcií: fyzická protipovodňová ochrana vs. Prevencia vs. Komplexná ochrana? Protipovodňová ochrana od 13. st hrádze (Peturgatue na Žitnom ostrove) Systematická ochrana od 20.st. hrádze, priehrady Prevencia: povodňové mapy, predpovedné a varovné systémy Komplexný systém: maximálna retenčná kapacita územia + technické opatrenia na tokoch a v nive + fungujúci predpovedný systém + optimalizácia krajinného plánovania

9 PMPR V rokoch veľkých povodní obetí - 1,5 mil. evakuovaných - 52 mld. ekonom. strát Smernice EPaR 2000/60/ES a 2007/60/ES Implementované do slovenskej legislatívy prostredníctvom zákona 7/ 2010 Z. z. o ochrane pred povodňami 5-9

10 Časový harmonogram Predbežné hodnotenie povodňového rizika do Mapy povodňového ohrozenia do Mapy povodňového rizika do PMPR do aktualizácia každých 6 rokov

11 Obsah PMPR 1. Výsledky predbežného hodnotenia povodňového rizika 2. Mapy povodňového ohrozenia a rizika a závery o povodňových rizikách, ktoré z máp vyplývajú 3. Opis cieľov manažmentu povodňového rizika s uvedením údajov o jednotlivých objektoch, kt. sa v priestoroch s identifikovaným rizikom nachádzajú 4. Existujúce a navrhované preventívne opatrenia na dosiahnutie cieľov plánu manažmentu povodňového rizika 5. Predpovedná povodňová služba, hlásna povodňová služba a varovanie obyvateľstva 6. Súhrn opatrení a určenie priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika 7. Práca s verejnosťou 10 príloh

12 Obsah PMPR - prílohy I. Územno-správne jednotky v čiastkovom povodí II. III. IV. Závery predbežného hodnotenia povodňového rizika Závery o povodňových rizikách vyplývajúce z máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika Prehľad príčin a následkov povodní V. Súhrn všetkých navrhovaných preventívnych opatrení k jednotlivým geografickým oblastiam, v ktorých bola v rámci predbežného hodnotenia povodňového rizika identifikovaná existencia významného povodňového rizika alebo jeho pravdepodobný výskyt VI. VII. Súhrn zmierňujúcich opatrení k jednotlivým geografickým oblastiam, v ktorých bola v rámci predbežného hodnotenia povodňového rizika identifikovaná existencia významného povodňového rizika alebo jeho pravdepodobný výskyt Zhodnotenie možného vplyvu existujúcich a navrhovaných opatrení v povodí na dosiahnutie cieľov plánu manažmentu povodňového rizika k jednotlivým geografickým oblastiam VIII. Prehľad hodnotenia opatrení navrhovaných podľa 4 ods. 2 písm. a) až e) zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami IX. Stanovenie priorít opatrení navrhovaných na realizáciu X. Prehľad povodňových škôd

13 Povodňové mapy mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika. Mapa pov. ohrozenia:rozsah záplav, ktoré by spôsobili povodne s priemernou dobou opakovania od za raz 5 rokov až po raz za 1000 rokov, prípadne iná povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom Mapa pov.rizika: údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami

14 Povodňové mapy

15 Mapy povodňového ohrozenia Príhodná mierka: v SR 1: nepoužiteľné ako podklad pre poisťovníctvo - obmedzené použitie pre krajinné plánovanie Plánované spodrobnenie na 1: Mapy pre dobu opakovania rokov Mapované v roku 2013 najbližšia aktualizácia 2019 v 2. cykle PMPR Čo robiť aby boli použiteľné?

16 Povodňové mapy ako podkladové dokumenty Zákon 7 /2010 neukladá povinnosť použitia oficiálnych povodňových máp pri územnom plánovaní odporúča synchronizáciu Mimo oblastí definovaných v PMPR mapovanie len na privátnej báze Komplikované: Finančná náročnosť Náročnosť na podkladové dáta Neexistuje právne záväzná metodika pre tvorbu máp

17 Územné plánovanie a inundačné Najlacnejšie a najúčinnejšie opatrenie na ochranu pred povodňami je ponechať vode potrebný priestor a nepostaviť sa jej do cesty: a) zohľadnením povodňových rizík v územnom plánovaní b) určovaním inundačných území (usmerniť výstavbu na bezpečné miesta). územia - Prevencia

18 Inundačné územie Rozsah inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku sa vymedzuje záplavovou čiarou povodne: a) v oblastiach súvislej zástavby a pri priemyselných a poľnohospodárskych areáloch pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov (Q max.100 ), b) v oblastiach s rozptýlenou bytovou, priemyselnou a súvislou chatovou zástavbou pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 50 rokov (Q max.50 ), c) v oblastiach s ornou pôdou pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 10 rokov (Q max.10 ), d) na lúkach a v lesoch pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za päť rokov (Q max.5 ).

19 Inundačné územie V inundačnom území je zakázané umiestňovať a) bytové budovy, b) nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty, ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou, c) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, d) materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť, e) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, f) čerpacie stanice pohonných látok, g) odkaliská, h) skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel, i) iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť.

20 Protipovodňové opatrenia Namiesto prevencie tlak na budovanie protipovodňových opatrení Posilnenie retenčnej schopnosti krajiny (zelené opatrenia) úpravy v krajine Akumulácia a bezpečné prevedenie povodňovej vlny (sivé opatrenia)

21 Zelené opatrenia Pre intenzitu tvorby povrchového odtoku platí vzostupný rad: les trvalé trávne porasty krmoviny obilniny okopaniny obnažené pole. Vplyv lesa na povodne je ale obmedzený, dôležitú úlohu má lesná pôda. Retenčná kapacita lesných porastov (intercepcia, opadanka a pôda) je v podmienkach Slovenska za ideálneho stavu odhadovaná približne na 45 až 70 mm, lesný ekosystém v priemernom stave má retenciu zrážok vo výške 30 až 40 mm. Racionálne hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde prispieva k zmierneniu povrchového odtoku

22 Sivé opatrenia Transformácia povodňovej vlny polder, vodná nádrž Prevedenie povodňovej vlny hrádze, úpravy koryta

23 Preventívne opatrenia: povodne a sucho PARADIGMA VODOHOSPODÁRA: Na reálne hospodárenie s vodou je nevyhnutné akumulovaný objem vody aktívne ovládať: 1. V čase prebytku (počas povodní) vodu zadržiavať a tým: a) chrániť územia pred záplavami; b) vytvárať zásoby vody na obdobia bez zrážok a s malým odtokom vody z povodí). 2. V čase nedostatku vody (počas sucha) akumulovanú vodu vypúšťať a tým: a) zásobovať obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo vodou; b) zabezpečovať ekologické potreby vodných tokov a krajiny; c) dodržiavať hygienické normy na riedenie odpadových vôd..

24 Zelené vs. sivé opatrenia Druh opatrení pozitíva negatíva Zelené opatrenia Retencia vody v krajine Otázny účinok oživenie ekosystémov Nemožnosť regulovať nadlepšenie minimálnych prietokov Nižšie náklady Pozemková rozdrobenosť nájomné vzťahy zmeny vo využívaní krajiny Sivé opatrenia Jasný účinok Vyššia cena Ovládateľnosť objemu vlny Cielené na presnú lokalitu Degradácia ekosystémov Narušenie hydromorfológie vodných útvarov

25 Prevencia predpovedné a varovné systémy POVAPSYS I Od roku 2014 POVAPSYS II A. Budovanie siete pozemných staníc B. Budovanie systémov dištančných metód monitoringu C. Budovanie systémov hydrologických predpovedných modelov, metód a metodík D. Budovanie informačných systémov a informačných technológií

26 Meteorologický monitoring 137 zrážkomerných staníc, 62 snímačov, 78 automat.meteo staníc, 19 meteokamier, 216 snehomerných váh Hydrologický monitoring 10 meračov hĺbky, 4 GPS, 4 nivelačné prístroje Dištančné meranie 4 meteoradary, 1 prijímač údajov zo satelitov

27

28 HYPOS-hydrologický predpovedný systém Zber a spracovanie údajov Operatívna databáza Vizualizácia Alarmy Oprava vstupov Hydrologické modely Manažment spúšťania jednotlivých modelov vrátane opätovného spustenia s inými parametrami Zmena vstupov Kontrola a analýza modelových výstupov Automatický updting Prívalové povodne Distribúcia produktov Hydrologická technologická linka Meteorologická technologická linka

29 A čo ďalej? Slovensko v tieni klimatickej zmeny Priemerná teplota o 0,8 C vyššia ako pred 100 rokmi 14 najteplejších rokov v histórii pozorovaní po roku 1990 Zvýšenie frekvencie a intenzity extrémnych prejavov počasia, vzrast častosti výskytu a intenzity extrémnych maxím meteorologických a hydrologických prvkov na celom svete intenzívnejšie zrážky; prehĺbenie extrémnych meteorologických a hydrologických miním častejší výskyt sucha... Zvýšenie častosti výskytu extrémnych zrážok, najmä vo vlhkých oblastiach, rast intenzity, zvýšenie častosti výskytu a maximálnych prietokov povodní.

30 Zmena množstva zrážok

31 A čo povodne?

32

33 Najdôležitejšie vplyvy zmeny na Slovensku rast priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 C; pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok v priemere asi o 0,5 % (na juhu SR bol pokles miestami aj viac ako 10 %, na severe a severovýchode ojedinele úhrn zrážok vzrástol do 3 %); pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (na juhu Slovenska od roku 1900 doteraz o 5 %, na ostatnom území menej); zmeny v premenlivosti klímy (najmä zrážkových úhrnov). V krátkom časovom období sa striedajú extrémne vlhké a suché roky

34 Scenáre vývoja klímy

35 ročné úhrny zrážok by sa nemali podstatne meniť, skôr sa ale predpokladá mierny nárast (okolo 10 %), predovšetkým na severe Slovenska; väčšie zmeny by mali nastať v ročnom chode a časovom režime zrážok v lete sa všeobecne očakáva slabý pokles úhrnov zrážok (predovšetkým na juhu Slovenska) a v zvyšnej časti roka slabý až mierny rast úhrnov zrážok (predovšetkým v zime a na severe Slovenska). V teplej časti roka sa očakáva zvýšenie premenlivosti úhrnov zrážok, zrejme sa predĺžia a častejšie vyskytnú málo zrážkové (suché) obdobia na strane jednej a budú zrážkovo výdatnejšie krátke daždivé obdobia na strane druhej; pretože sa očakáva teplejšie počasie v zime, tak až do výšky 900 m n. m. bude snehová pokrývka nepravidelná a častejšie sa budú vyskytovať zimné povodne snehová pokrývka bude zrejme v priemere vyššia iba vo výške nad 1200 m n. m., tieto polohy ale predstavujú na Slovensku menej ako 5 % rozlohy, čo nemôže podstatne ovplyvniť odtokové pomery;

36 Vplyv na povodne Zmena charakteru povodní menej spôsobených trvalým dažďom, viac prívalových a z topenia snehu Striedanie extrémneho sucha a extrémnych povodní Zvýšenie extrémnosti povodní Podiel výskytu maximálnych denných úhnrnov zrážok za mesiac v dekádach na vybraných meteorologických staniciach SR

37 Ďakujem za pozornosť

38 Monitoring and Information Systems Čavojského 1, Bratislava Slovak Republic Tel./Fax: /180 info@microstep-mis.com,