VUJE, a. s Školiace a výcvikové stredisko personálu JE. JZ v SR a JB, HPP. učebný text. pre dodávateľské organizácie. 2014, VUJE, a. s.

Transkript

1 VUJE, a. s Školiace a výcvikové stredisko personálu JE JZ v SR a JB, HPP učebný text pre dodávateľské organizácie 2014, VUJE, a. s.

2

3 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Obsah 1. Jadrové zariadenia v SR, jadrová bezpečnosť Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel Skupina Enel Slovenské elektrárne Vízia a poslanie spoločnosti JE V JE EMO Bezpečnosť Jadrová bezpečnosť JAVYS, a.s Vízia a poslanie spoločnosti Stratégia Strategické oblasti spoločnosti Činnosti spoločnosti Štiepna reťazová reakcia a jadrové palivo Jadrová elektráreň špecifiká, výhody / nevýhody Výhody a problémy výroby energie v JE Jadrové zariadenia a jadrová bezpečnosť Definície vybraných pojmov Bezpečnostné ciele Ochrana do hĺbky Opis fyzických bariér Základné bezpečnostné systémy na JZ Výmena paliva a generálna oprava - GO Podmienky jadrovej bezpečnosti počas GO Činnosti významne z hľadiska jadrovej bezpečnosti Štátne dozorné orgány Úlohy, postavenie a právomoci ÚJD SR Úlohy, postavenie a právomoci MZ a ÚVZ SR Kontrolné otázky revízia 0 5

4 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. 2. Havarijné plánovanie a pripravenosť Havarijná klasifikácia udalostí na JZ Organizácie havarijnej odozvy Neodkladné ochranné opatrenia Kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ: Vyrozumenie a varovanie Sústredenie a ukrytie Individuálna ochrana osôb Evakuácia Plán zdravotníckych opatrení Medzinárodná stupnica jadrových a rádiologických udalostí - INES Havária v jadrovej elektrárni Three Mile Island-2 (TMI-2 - USA) Havária v jadrovej elektrárni ČERNOBYL ZSSR Havária v jadrovej elektrárni Fukušima I - Japonsko Havária v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice A-1 - ČSSR Vážna porucha na JZ A-1 Jaslovské Bohunice Kontrolné otázky revízia 0

5 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Zoznam skratiek AZ BD BS ES/EÚ GO HCČ HPK HRK HZ INES JB JE JM JZ MAAE MPSVR PČ PG PO RaO RO ÚJD SR ÚVZ SR aktívna zóna bloková dozorňa bazén skladovania Európske spoločenstvá/európska únia generálna oprava hlavné cirkulačné čerpadlo hlavný parný kolektor havarijná, regulačná a kompenzačná tyč reaktora hermetická zóna International Nuclear and Radiological Event Scale - medzinárodná stupnica pre hodnotenia udalostí v JZ jadrová bezpečnosť jadrová elektráreň jadrový materiál jadrové zariadenie Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (so sídlom vo Viedni) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny palivový článok parogenerátor primárny okruh rádioaktívny odpad radiačná ochrana Úrad jadrového dozoru SR Úrad verejného zdravotníctva SR revízia 0 7

6 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. 8 revízia 0

7 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 1. Jadrové zariadenia v SR, jadrová bezpečnosť Obsahom tejto kapitoly sú nasledovné oblasti: 1. Skupina ENEL a SE 2. Spoločnosť JAVYS, a.s. 3. Reťazová štiepna reakcia a jadrové palivo 4. Jadrová elektráreň špecifiká, výhody/nevýhody 5. Jadrové zariadenia a jadrová bezpečnosť 6. Výmena paliva a generálna oprava - GO 7. Štátne dozorné orgány 1.1 Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel Skupina Enel Skupina Enel je najväčšou energetickou spoločnosťou v Taliansku a podľa inštalovanej kapacity druhou najväčšou spoločnosťou kótovanou na burze cenných papierov. Je integrovanou spoločnosťou a vedúcim hráčom na trhu s elektrinou a plynom v Európe a Latinskej Amerike. revízia 0 9

8 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Po dokončení medzinárodnej expanzie skupina Enel konsoliduje získané aktíva a integruje svoje obchodné činnosti. Skupina Enel dnes pôsobí v 40 krajinách na 4 kontinentoch, má vyše MW inštalovaného výkonu a cez siete v dĺžke 1,9 milióna kilometrov privádza elektrinu a plyn 61 miliónom zákazníkov. Približne 42% energie vyrába bez emisií oxidu uhličitého. K 30. septembru 2013 mala Skupina takmer zamestnancov. Na burze cenných papierov v Miláne sú akcie Enel obchodovateľné od roku 1999 a s približne 1,2 miliónom drobných a inštitucionálnych investorov je Enel talianskou spoločnosťou s najvyšším počtom akcionárov Slovenské elektrárne Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne vznikla 21. januára 2002 ako nový subjekt z majetkovej podstaty a právny následník Slovenských elektrární, a.s., od ktorých bola k tomuto dátumu oddelená Prenosová sústava a Tepláreň Košice. Vlastníkom akcií SE, a.s., sú Fond národného majetku SR s podielom 34% a spoločnosť Enel SpA s podielom 66%. Slovenské elektrárne, a.s., sú spoločnosťou, ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je výroba a predaj elektriny. Podľa disponibilného inštalovaného výkonu sú Slovenské elektrárne najväčším výrobcom elektrickej energie na Slovensku a jedným z najväčších v strednej a východnej Európe. Spoločnosť tiež vyrába a predáva teplo a poskytuje podporné služby pre elektrizačnú sústavu. Slovenské elektrárne disponujú MWe (k 31. decembru 2013) hrubého výkonu a majú ideálny výrobný mix jadro, vodu a klasické zdroje. Prevádzkujú 35 vodných, 2 atómové, 2 tepelné a 2 fotovoltické elektrárne. Výroba v SR : MWh Spotreba v SR: MWh JE SE : MWh TE SE : MWh VE SE : MWh Ostatné SR : MWh Dovoz do SR : MWh 10 revízia 0

9 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Cieľom spoločnosti je bezpečne, spoľahlivo, efektívne a konkurencieschopne vyrábať, predávať a obchodovať s elektrinou a teplom, bezpečne zaobchádzať s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom, pri trvalom znižovaní negatívnych vplyvov výrobných procesov na životné prostredie. V roku 2013 až 89% dodanej elektriny vyrobila bez emisií skleníkových plynov najmä využitím vody a jadra Vízia a poslanie spoločnosti Vízia spoločnosti: Byť najbezpečnejším, najspoľahlivejším, najefektívnejším a konkurencieschopným výrobcom elektrickej energie, tvoriac hodnoty pre našich zákazníkov, akcionárov a zamestnancov. Poslanie spoločnosti: Dosiahnuť najvyššiu úroveň bezpečnosti a výkonnosti prostredníctvom: výnimočných výkonov, trvalého zlepšovania a tímovej práce JE V2 Závod Jadrová elektráreň V2 lokalita Bohunice sa nachádza na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reak- revízia 0 11

10 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. tormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 až Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom mesta Trnava z AE Bohunice v roku 1987 prešla elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Odbočkou z líniovej časti tepelného napájača Trnava je riešený aj tepelný napájač do Leopoldova a Hlohovca. Od roku 2002 sa na blokoch V2 realizoval program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. EUR, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW/blok. Parametre Atómové elektrárne Bohunice Inštalovaný výkon 1010,00 (2x505) MW Počet blokov 2 Palivo Typ reaktora obohatený urán VVER 440 / V213 Rok uvedenia do prevádzky 1984, revízia 0

11 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny JE EMO Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Jadrovej elektrárne Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. Výstavba tretieho a štvrtého bloku sa pozastavila v roku 1992 a znova spustila v novembri Každý blok JE Mochovce vyrobí ročne vyše GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku. Mochovské bloky patria medzi najnovšie jadrové bloky VVER 440/V-213 a ťažia zo všetkých zdokonalení, ktoré boli v elektrárni realizované. Medzinárodné expertné tímy sa zhodli revízia 0 13

12 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. na tom, že elektráreň po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňa všetky medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti zhodnotili ako mimoriadne vysokú. Parametre Jadrová elektráreň Mochovce Inštalovaný výkon (hrubý) 940,00 (2x470) MW Inštalovaný výkon (čistý) Počet blokov Palivo 872,00 (2x436) MW 2 (+2 vo výstavbe) obohatený urán Typ reaktora VVER 440 / V-213 Rok uvedenia do prevádzky 1998, Bezpečnosť Pre napĺňanie vízie a poslania Slovenských elektrární vyhlasujeme a zaväzujeme sa dodržiavať nasledovné zásady a princípy v oblasti bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany pred požiarmi a prevencie závažných priemyselných havárií: Bezpečnosť, v prvom rade jadrová bezpečnosť a radiačná ochrana ako jej neoddeliteľná súčasť, sú súčasťou riadenia spoločnosti a sú prioritné a trvalo nadradené nad výrobné požiadavky a obchodný zisk. Za bezpečnosť zodpovedá v rozsahu svojich kompetencií, zodpovedností a právomocí každý zamestnanec spoločnosti. Pri všetkých činnostiach sú uplatňované princípy kultúry bezpečnosti a otvorenej komunikácie, v rámci ktorej sa pracovníci môžu slobodne vyjadrovať k otázkam bezpečnosti bez obáv z postihu. V príprave technických opatrení a v činnostiach súvisiacich s prevádzkou jadrových zariadení sú uplatňované princípy stratégie ochrany do hĺbky, zamerané najmä na prevenciu, ale aj na zmierňovanie následkov potenciálnych rizík. Riadenie bezpečnosti je neoddeliteľnou súčasťou Integrovaného systému manažérstva spoločnosti, v ktorom sú zodpovednosti a právomoci líniových manažérov jasne a jednoznačne stanovené. 14 revízia 0

13 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Na riadenie osobných dávok, aktivity výpustí rádioaktívnych látok do životného prostredia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi je aplikovaný princíp ALARA (As Low As Reasonably Achievable), s cieľom neustále znižovať radiačnú záťaž v jadrových zariadeniach a v ich okolí. Spoločnosť má zavedený efektívny systém havarijnej pripravenosti vrátane výcviku pracovníkov, ktorý sa trvale udržiava a pravidelne precvičuje. Výber, dozorovanie a hodnotenie dodávateľov je vykonávané z hľadiska ich prístupu k bezpečnosti a plnenia kvalifi kačných a kvalitatívnych požiadaviek. Uplatňuje sa otvorený dialóg s verejnosťou, s dozornými orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi štátnej správy a samosprávy. Pre všetkých zamestnancov spoločnosti sú vytvárané vhodné podmienky na ochranu ich zdravia pri výkone pracovných činností. Spoločnosť podporuje otvorenú komunikáciu a spoluprácu so zamestnancami, zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť, pracovnou zdravotnou službou a odborovým orgánom a motivuje zamestnancov zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia. Riziká práce, ako aj potenciálne príčiny vzniku závažných priemyselných havárií, sú identifi kované a vyhodnocované. K hodnoteným rizikám sú prijaté opatrenia, ktoré zabezpečujú minimálnu mieru rizika z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia, životného prostredia a majetku. Sú stanovené a komunikované opatrenia a merateľné ciele na neustále zlepšovanie v oblasti bezpečnosti, zamerané na minimalizáciu dopadov pracovného prostredia na zdravie pracovníkov a výskytu pracovných úrazov a priblíženie sa k strategickému cieľu nulovej úrazovosti. Na dosahovanie bezpečnostných cieľov a plnenie bezpečnostných požiadaviek, zásad a princípov, zvyšovanie vzdelania, kvalifi kácie a informovanosti zamestnancov, sú vynakladané adekvátne materiálne a fi nančné prostriedky. S cieľom neustáleho zlepšovania sú trvalo využívané najnovšie poznatky a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. revízia 0 15

14 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Rozvoj výrobno-technickej základne je orientovaný na také technológie výroby elektriny a tepla, ktoré znižujú negatívny vplyv na bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Uskutočňovaním a vyhodnocovaním politiky bezpečnosti zaručíme, že spoločnosť plní všetky legislatívne a iné požiadavky v predmetných oblastiach Jadrová bezpečnosť Jadrové odvetvie vzniklo a rozvíjalo sa s vedomím potreby vytvorenia a dodržiavania prísnych bezpečnostných pravidiel, ako aj technických, environmentálnych noriem a štandardov pre zdravie obyvateľstva. Z tohto dôvodu sa bezpečnosť elektrární overuje a kontroluje na najvyššej možnej úrovni vo všetkých fázach (projekt, schvaľovanie, výstavba, prevádzka a konečná demontáž), s postupmi, ktoré sa vypracovali výlučne podľa potrieb tohto špecifického odvetvia. Výstavba jadrovej elektrárne okrem toho podlieha obzvlášť zložitému schvaľovaciemu procesu, ktorý tvoria dve rôzne zložky: schvaľovanie z hľadiska jadrovej bezpečnosti a posudzovanie v súvislosti s vplyvom na životné prostredie (Environmental Impact Assessment EIA). Bezpečnosť v energetickom jadrovom odvetví konkrétne zaisťuje sústava technických, organizačných a personálnych opatrení využívaných vo všetkých štádiách životnosti zariadenia, a to s cieľom chrániť pri akýchkoľvek okolnostiach občanov a životné prostredie pred prípadným uvoľnením rádioaktívneho materiálu. Na tento účel sa projektujú a manažujú systémy bezpečnosti elektrární pre: nepretržitú kontrolu výkonu reaktora; kontrolu chladenia paliva, aj po skončení reťazovej reakcie, pomocou redundantných systémov; predchádzanie uvoľneniu rádioaktívneho materiálu mimo reaktora, aby vkaždom prípade ostal uväznený za sériou bariér materiálov, zktorých sa skladajú palivové kazety, tlaková nádoba reaktora alebo ochranná obálka reaktora (containment). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že technický rozvoj viedol nepretržitej modernizácii bezpečnostných systémov, pri ktorých je ľudský zásah obmedzený na minimum a bezpečnosť sa zaisťuje automaticky aj na základe základných zákonov fyziky gravitácie, termodynamiky chladiaceho média a pod. 16 revízia 0

15 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 1.2 JAVYS, a.s. Vznik spoločnosti JAVYS, a.s.úzko súvisí s privatizáciou Slovenských elektrární, a.s. Jednou z hlavných odkladacích podmienok v transakčných dokumentoch bolo vyčlenenie vybraných jadrových aktív (odštepný závod SE-VYZ a SE-EBO V1). Z rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti Ministerstva hospodárstva SR bol prijatý obchodný názov spoločnosti na Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., so sídlom Tomášikova č. 22, Bratislava. Popri ukončovaní prevádzky a vyraďovaní jadrového zariadenia JE V1 spoločnosť realizuje druhú etapu projektu vyraďovania jadrovej elektrárne A1, prevádzkuje Bohunické spracovateľské centrum rádioaktívnych odpadov, bitúmenačnú a vitrifikačnú linku na spracovanie rádioaktívnych odpadov, fragmentačné pracovisko na kovové rádioaktívne odpady a Republikové úložisko RAO v Mochovciach, ktoré svojimi bezpečnostnými štandardmi patrí k špičke v rámci európskych štátov. V jej pôsobnosti je i prevádzka seizmicky zodolneného a skompaktneného Medziskladu vyhoretého jadrového paliva v Jaslovských Bohuniciach. Do prevádzky bolo uvedené Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. revízia 0 17

16 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s Vízia a poslanie spoločnosti Vízia spoločnosti: Sme spoločnosť, ktorá sa svojimi aktivitami podieľa na energetickej bezpečnosti Slovenska s významným postavením v stredoeurópskom regióne. Zodpovedne a kompetentne zabezpečuje záverečnú časť jadrovej energetiky s dôrazom na bezpečnosť, kvalitu a ochranu životného prostredia. Svojimi aktivitami a podnikateľskými zámermi zachováva a zvyšuje finančnú prosperitu a ekonomickú stabilitu spoločnosti. Poslanie spoločnosti: Prevádzkovanie, udržiavanie a vyraďovanie jadrových zariadení. Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a realizácia prepráv VJP. Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a realizácia prepráv RAO Stratégia Stratégiou JAVYS, a.s., je napĺňať víziu a poslanie spoločnosti pri rešpektovaní Stratégie energetickej bezpečnosti SR a Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energetiky v SR. Bezpečne, spoľahlivo, efektívne prevádzkovať a vyraďovať jadrové zariadenia pri dodržaní priority jadrovej a radiačnej bezpečnosti, základných princípov kultúry bezpečnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi, ochrany obyvateľstva a životného prostredia. Poskytovať jadrové služby v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom a v oblasti prepráv rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva využívaním vlastných technologických a personálnych kapacít. Bezpečne a spoľahlivo nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi. Zabezpečovať príjmy spoločnosti predajom jadrových i nejadrových služieb na komerčnej báze a zintenzívnením predaja majetku, ktorý sa v dôsledku vyraďovania JE stal nepotrebným a nevyužiteľným. 18 revízia 0

17 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Zastupovať záujmy SR v nových projektoch súvisiacich so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR, Stratégiou záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR a posilniť postavenie spoločnosti v rozsahu zadnej časti jadrového palivového cyklu Strategické oblasti spoločnosti Pre naplnenie stratégie spoločnosti JAVYS, a.s., boli stanovené nasledujúce strategické oblasti: Nakladanie s RAO a VJP a prepravy RAO a VJP Vyraďovanie jadrových zariadení Prevádzka jadrových a ostatných zariadení Bezpečnosť a ochrana životného prostredia Ekonomika a služby Rozvoj spoločnosti Riadenie spoločnosti a ľudských zdrojov Činnosti spoločnosti Vyraďovanie JE V1 Vyraďovanie jadrovej elektrárne je zložitý proces a v mnohých aspektoch je odlišný od demontáže nejadrového zariadenia. Aj počas tohto procesu musí byť zachovaná disciplína, systémovosť prác, kontrola celého procesu a vysoká úroveň kultúry bezpečnosti pri riadení procesu. Významnú úlohu tu zohráva aj ekonomické hľadisko, aby vyraďovanie elektrárne bolo pri zachovaní všetkých atribútov bezpečnosti čo najefektívnejšie. Vláda Slovenskej republiky prijala záväzok definitívne odstaviť oba bloky JE V1 svojim Uznesením č. 801/1999 zo dňa , v ktorom bol určený termín pre odstavenie 1. bloku na koniec roku 2006 a 2. bloku na koniec roku Oba bloky boli v stanovených termínoch odstavené. V súlade so slovenskou legislatívou bol pre jadrovú elektráreň V1 vypracovaný Koncepčný plán vyraďovania (KPV). Tento dokument poskytol všeobecné technické a finančné infor- revízia 0 19

18 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. mácie o možných a rozumne vykonateľných alternatívach vyraďovania. Zo štyroch alternatív, analyzovaných v koncepčnom pláne bola následne zvolená alternatíva bezprostredného vyraďovania (IDO). Hlavnou črtou tejto alternatívy je bezprostredná a plynulá demontáž zariadení, demolácia budov až na dno stavebnej jamy a príprava lokality na ďalšie využitie. Vyraďovanie JE V1 je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku Celkové náklady na ukončovanie prevádzky a vyraďovanie JE V1 sú vyčíslené na 1,1 mld.. Činnosti ukončovania prevádzky, prípravy vyraďovania a samotného vyraďovania jadrovej elektrárne JE V1 v Jaslovských Bohuniciach sú financované aj z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia JE V1 (BIDSF). Vyraďovanie JE A1 Vyraďovanie je poslednou fázou životného cyklu každej jadrovej elektrárne. Čas potrebný na vyraďovanie a finančné náklady sú závislé od technického stavu elektrárne po ukončení jej prevádzky. Uznesením vlády ČSSR č. 135 z roku 1979 bolo rozhodnuté neobnoviť prevádzku jadrovej elektrárne (JE) A1 a pripraviť jej postupné vyradenie. V čase definitívneho odstavenia JE A1 z prevádzky neboli k dispozícii potrebné postupy a prostriedky na zabezpečenie všetkých nutných činností pri jej vyraďovaní. Do roku 1994 sa realizovali práce na základe ročných plánov a týkali sa odstránenia následkov nehody, minimalizácie dopadu činností vyraďovania JE A1 na okolie, demontáže zariadení strojovne a pomocných zariadení jadrovej časti elektrárne, výstavby zariadení na odvoz a odvozu vyhoretého paliva do Ruskej federácie. Súbežne s týmito prácami sa riešili úlohy v rámci štátneho plánu rozvoja vedy a techniky so zameraním na vývoj postupov, prostriedkov a zariadení na zabezpečenie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov (RAO), ich radiačnej kontroly, dekontamináciu materiálov a zariadení a ďalších činností. Koncepcia vyraďovania JE A1 bola začlenená do celkovej stratégie realizácie záverečnej časti jadrovej energetiky na Slovensku, ktorú 21. mája 2008 schválila vláda SR. Podľa prijatej stratégie je proces vyraďovania JE A1 rozvrhnutý na päť časovo nadväzujúcich etáp. Jednotlivé činnosti vychádzajú z koncepcie kontinuálneho vyraďovania JE A1, ktorého ukončenie sa predpokladá v roku Dozornú činnosť v procese vyraďovania JE A1 vykonáva Úrad jadrového dozoru SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, Ministerstvo životného pro- 20 revízia 0

19 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny stredia SR a po vstupe Slovenska do Európskej únie i Európska komisia. Do roku 1996 boli všetky činnosti, súvisiace s prípravou a vyraďovaním JE A1, hradené zo štátneho rozpočtu SR, neskôr zo Štátneho fondu likvidácie jadrových zariadení a od roku 2006 z Národného jadrového fondu. Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi Atómový zákon definuje nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi (RAO) ako proces zberu, triedenia, skladovania, úpravy, manipulácie, ukladania RAO z jadrových zariadení, úpravy a ukladania inštitucionálnych RAO. Pod nakladaním s RAO sa rozumie realizácia všetkých činností smerujúcich k takým úpravám RAO, ktoré zabezpečia ich vyššiu bezpečnosť pri ďalšej manipulácii s nimi. V Slovenskej republike jadrové služby v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vykonáva, JAVYS, a.s., s použitím vlastných technológií triedenie, spaľovanie, lisovanie, koncentrácia, cementácia, bitúmenácia, dekontaminácia, fragmentácia, vitrifikácia. Spoločnosť taktiež bezpečne a spoľahlivo nakladá s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi. V procese nakladania s RAO sa JAVYS, a.s., riadi prísnymi pravidlami a podlieha kontrole dozorných orgánov. Všetky fázy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v JAVYS, a.s., vrátane ukladania nízko aktívnych a stredne aktívnych odpadov sú bezpečne vykonávané preverenými priemyselnými postupmi. Cieľom spracovania odpadov, pri dodržiavaní troch hlavných zásad je zníženie množstva odpadov redukciou ich objemu, vytvorenie bezpečnej formy vhodnej pre uloženie fixáciou a zabezpečenie dostatočných bariér voči úniku rádioaktivity do životného prostredia počas doby uloženia. Všetky rádioaktívne odpady sú starostlivo zhromažďované, sledované a po celú dobu práce s nimi sú monitorované, evidované a kontrolované. Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom Podľa zásad prijatých v Európskej únii záverečná časť jadrovej energetiky musí byť garantovaná štátom. V stratégii Záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorú schválila Vláda SR v roku 2008, je koncepcia nakladania s vyhoretým jadrovým palivom postavená na jeho dočasnom (aj dlhodobom) skladovaní v medziskladoch a finálnom uložení v hlbinnom úložisku. revízia 0 21

20 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. V Slovenskej republike sú v súčasnosti v prevádzke 4 jadrové reaktory v tzv. otvorenom palivovom cykle. Vyhoreté jadrové palivo (VJP) sa po ukončení jeho využitia vyvezie z reaktora a umiestni v bazéne skladovania, ktorý sa nachádza v blízkosti reaktora. Pre každý reaktor je vybudovaný samostatný bazén skladovania a palivo sa v ňom dochladzuje po dobu cca 3 7 rokov. Všetky manipulácie s palivom sa vykonávajú pod ochrannou vrstvou vody obsahujúcou kyselinu boritú. Po období krátkodobého skladovania v blízkosti reaktora je palivo prepravené v špeciálnych transportných kontajneroch do medziskladu vyhoretého paliva (MSVP), ktorý je vybudovaný v lokalite Jaslovské Bohunice. MSVP, ktorý je mokrého typu, sa využíva na skladovanie VJP zo všetkých reaktorov VVER 440 v SR. Manipulácie s vyhoretým jadrovým palivom sú vykonávané pod tieniacou vrstvou vody. Bazény sú naplnené demineralizovanou vodou, ktorá slúži ako chladiace médium a zároveň tvorí biologickú ochranu voči rádioaktívnemu žiareniu. Manipuláciu s vyhoretým jadrovým palivom a jeho skladovanie nepretržite monitorujú systémy vnútornej kontroly i vplyvu na okolité životné prostredie. Výsledky monitorovania jednoznačne potvrdzujú, že táto činnosť nemá nežiaduci vplyv na životné prostredie. Celková skladovacia kapacita sa rekonštrukciou zvýšila na ks kaziet. Počas rokov uvažovaného dlhodobého skladovania sa dosiahne výrazné zníženie množstva generovaného tepla a čiastočné zníženie rádioaktivity. Prevádzkovateľom MSVP je Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. Za predpokladu predĺženia prevádzky jadrových elektrární V2, EMO 1, 2 a EMO 3, 4 až na 60 rokov, vyprodukujú bloky VVER 440 v SR (vrátane už vyraďovanej JE V1) spolu asi ks vyhoretých palivových kaziet. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu existujúceho MSVP, plánuje JAVYS rozšírenie skladovacej kapacity MSVP v J. Bohuniciach. Ďalšou možnosťou by bolo vybudovať nový medzisklad VJP v lokalite Mochovce. Rada EÚ prijala v lete 2011 smernicu o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a VJP, v ktorej zdôrazňuje prvotnú zodpovednosť členských štátov za nakladanie s takýmito materiálmi. Krajiny budú podľa nových pravidiel povinné predstaviť svoje detailné Národné programy v tejto oblasti v roku 2015, ktoré následne vyhodnotí Komisia a prípadne požiada o doplnenia a zmeny. V súčasnosti platná Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky nevylučuje ani jednu z uvažovaných alternatív konečného riešenia (prepracovanie, resp. hlbinné ukladanie). 22 revízia 0

21 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Vyhoreté jadrové palivo z jadrových reaktorov tvorí len zlomok objemu všetkých rádioaktívnych materiálov vo svete. Z hľadiska aktivity však predstavuje viac ako 90 % celkovej rádioaktivity. I z tohto dôvodu je proces nakladania s VJP jedným z najsledovanejších procesov v sektore jadrovej energetiky. 1.3 Štiepna reťazová reakcia a jadrové palivo Pri ožarovaní uránu neutrónmi sa zistilo, že je možné rozštiepiť jadro uránu na dve časti, podstatne odlišné od pôvodného prvku. Štiepenie uránu prevádza veľké množstvo uvoľňovanej energie a vznik nových neutrónov, ktoré môžu spôsobiť ďalšie štiepenie. Podmienky pre vznik štiepnej reťazovej reakcie ako zdroja energie sú: štiepna reťazová reakcia je využiteľná pre výrobu energie len v tom prípade, pokiaľ nie je nutné neutróny dodávať z vonkajšieho zdroja, tj. musia sa pri štiepení samy uvoľňovať štiepnym materiálom musí byť prvok z konca periodickej tabuľky, ktorý sa štiepi za vzniku stredne ťažkých štiepnych produktov /odštiepkov, fragmentov/ náklady na získanie štiepneho materiálu nesmú byť veľké, prednosť majú suroviny, ktoré sa vyskytujú v prírode Všetky tieto podmienky najlepšie spĺňa izotop uránu 235 U, ktorého je v prírodnom uráne len 0,712%. Vedľa tohto izotopu existujú ešte umelé nuklidy, ktoré môžu byť použité ako štiepny materiál. Jedná sa o 233 U a o izotopy plutónia 239 Pu a Pu 241.Výroba 233 U sa deje ožarovaním jadier thória 232 Th pomalými neutrónmi. Vo väčšine jadrových reaktorov prebieha 235 štiepna reakcia nau. revízia 0 23

22 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Pri posúdení energetického zisku z rozštiepenia jedného atómového jadrau 235 sa vychádza z hmotnostného schodku pred a po jadrovej reakcii, pričom sa získa asi 200 MeV energie. Aj keď je to z hľadiska mikrosveta veľká hodnota, pre bežnú realitu ide o nepatrnú hodnotu. Je možné vypočítať, že k získaniu výkonu 1 W musí prebiehať 10 3,1.10 štiepení za sekundu. Najväčší podiel energie sa uvoľňuje vo forme kinetickej energie štiepnych produktov. Pretože maximálny dobeh týchto odštiepkov v štiepnom materiále je veľmi malý dochádza teda k premene na tepelnú energiu v mieste štiepenia. 24 revízia 0

23 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 1.4 Jadrová elektráreň špecifiká, výhody / nevýhody Jadrová elektráreň je elektráreň, v ktorej sú zdrojom tepla jadrové reakcie prebiehajúce v reaktore. Jadrová elektráreň býva často označovaná podľa typu reaktora (napr. výraz jadrová elektráreň VVER znamená, že v jadrovej elektrárni sú reaktory typu vodou moderovaný vodou chladený enegetický reaktor). V reaktore je sústredená energia, ktorá dokáže vydávať 100 % výkon počas celého roka. Reaktor uvoľňuje energiu aj po svojom odstavení 60 MWt (4% N nom ). Využité palivo a odpady sú rádioaktívne materiály, vyžarujú ionizujúce žiarenie. Unikátnymi v jadrovej energetike sú: projekt JE, prevádzka JE, personál JE. V lokalitách Bohunice a Mochovce sú v prevádzke po dva jadrové bloky. Každý blok sa skladá z troch oddelených chladiacich okruhov, a to primárneho, sekundárneho, terciálneho. Hlavnou časťou primárneho okruhu je reaktor /Re/, v ktorom je umiestnená aktívna zóna /AZ/ s uránovým palivom. Na nátrubky reaktorovej nádoby sú privarené cirkulačné potrubia, primárne chladivo nimi odvádza vyprodukované teplo z aktívnej zóny do šiestich parogenerátorov /PG/. Cirkuláciu chladiva v okruhu zabezpečuje hlavné cirkulačné čerpadlo /HCČ/, revízia 0 25

24 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. na jeho obtoku je inštalované kontinuálne čistenie chladiva iontomeničovými filtrami /ŠOV- 1/. Každá o šiestich cirkulačných slučiek sa môže oddeliť od reaktora pomocou hlavných uzatváracích armatúr /HUA/. Súčasťou tesno uzavretého primárneho okruhu musí byť kompenzátor objemu /KO/ s barbotážnou nádržou /BN/. Hlavnými časťami sekundárneho okruhu je šesť parogenerátorov /PG/, dve parné turbíny /VT, NT/, separátor prehrievač pary /SPP/, hlavný kondenzátor /HK/, kondenzátne čerpadlá /KČ/, nízkotlaká regenerácia /NT/, napájacia nádrž /NN/, elektronapájacie čerpadlá /ENČ/ a vysokotlaká regenerácia /VT/. Prepojenie medzi jednotlivými komponentmi tvoria parovody a napájacie kolektory. Sekundárny okruh pracuje na princípe Carnotovho cyklu. Energia pary vyrobenej v parogenerátoroch sa v turbíne mení na mechanickú, ktorá sa v elektrických generátoroch /G/ mení na elektrickú energiu finálny produkt jadrovej elektrárne. Terciálny okruh, skladajúci sa z hlavného kondenzátora /HK/, chladiacich veží /V/, čerpadiel /BQDV/ a cirkulačných rádov, zabezpečuje odvod zbytkového tepla do atmosféry. Oproti primárnemu a sekundárnemu okruhu je tento okruh otvorený. Na základe faktu, že na výtlaku BQDV čerpadiel je pretlak a v hlavnom kondenzátore zo sekundárnej strany je vákum, aktivita z reaktora sa touto cestou nemôže dostať do životného prostredia. Súčasný stav jadrovej energetiky vo svete úzko súvisí a je ovplyvňovaný faktormi: silný tlak verejnej mienky, ekologických organizácií a tým aj politických záujmov, neustále sprísňovanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, snahy vyspelých štátov o maximálne energetické úspory, celková ekonomická situácia, prehodnocovanie energetických rezerv a postoja k jadrovej energetike. Výroba elektrickej energie a tepla na jadrových elektrárňach sa podieľa v súčasnosti značnou mierou na celkovom objeme vyrábanej energie a to nielen v priemyselne najvyspelejších štátoch sveta. I keď už od počiatku výstavby a prevádzkovania JE sa vymedzili prísne požiadavky na bezpečnosť, predsa len došlo k niekoľkým vážnym haváriám, ktoré ovplyvnili budúcnosť jadrovej energetiky a výrazne spomalili jej rozvoj. V zásade však nejde ani tak o striktne vedecké alebo technické bezpečnostné problémy, ale skôr o širšie spoločenskofilozofické rozpory medzi priemyslom a verejnosťou podporované aj zložitými technickými otázkami spojenými s jadrovou energetikou. 26 revízia 0

25 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Výhody a problémy výroby energie v JE Prevádzkovanie JE sa nepodieľa na súčasných najväčších ekologických problémoch sveta, naopak tieto problémy by mohli byť väčším využitím JE minimalizované (skleníkový efekt, ozónová diera, znečistenie vôd, atmosféry). Výroba elektrickej energie v klasických uhoľných elektrárňach je spojená s rozsiahlou devastáciou životného prostredia nielen v súvislosti s dôsledkami spaľovacieho procesu na elektrárni ale aj v súvislosti s celým procesom získavania, dopravy, skladovania a spracovania uhlia. Výhody JE sú: nezávislosť od miesta zdroja paliva, malé množstvo paliva na veľký výkon, nepretržitá výroba počas celého roka, výroba bez produkcie skleníkových plynov, zamestnanie pre vysoko kvalifikovaných ľudí. Nevýhody JE sú: produkcia rádioaktívnych materiálov a odpadov, ktoré treba dlhodobo dochladzovať a skladovať, možné ohrozenie okolia JE v prípade havárie. Sústreďovanie aktívnych odpadov do špeciálne vybudovaných úložísk vo vybraných lokalitách pod prísnou kontrolou zabezpečí požadovanú bezpečnosť hlavne pre nízko a stredne aktívne odpady. Najväčší problém spočíva v uložení vysokoaktívneho vyhoreného paliva, ktoré obsahuje izotopy s veľkým polčasom rozpadu a preto je nutné jeho bezpečné uloženie na veľmi dlhú dobu, pričom je treba počítať aj s možnosťou neskoršieho prepracovania (opätovného využitia) paliva. U žiadneho zariadenia nie je možné zaistiť jeho 100% spoľahlivosť a preto aj prevádzka JE nesie so sebou určité riziko vzniku havárie. Dôležité je však vedieť reálne porovnať riziko na jednej strane a spoločenský prínos na druhej strane z prevádzky JE. Všetky doterajšie štúdie v tejto oblasti dokazujú že aj v porovnaní s ostatnými oblasťami ľudskej činnosti je prínos z existencie jadrových elektrární podstatne väčší ako riziko z nich plynúce. Aj existencia možnosti veľkých havárií u JE mala pozitívny vplyv v tom smere, že od počiatku ich využívania sa kladú mimoriadne nároky na ich bezpečnosť v porovnaní s ostatnými priemyselnými zariadeniami. S tým súvisí aj spôsob projektovania JE vychádzajúci v oblasti bezpečnosti zo stanovenia tzv. "maximálnej projektovej havárie" na ktorú sú potom projektované bezpeč- revízia 0 27

26 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. nostné systémy schopné ju zvládnuť bez poškodenia palivových článkov a ohrozenia okolia rádioaktivitou. 1.5 Jadrové zariadenia a jadrová bezpečnosť Definície vybraných pojmov Jadrovým zariadením /JZ/ je súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na: 1. výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu, 2. nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg, okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu, 3. nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, 4. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo 5. obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva. 28 revízia 0

27 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť /JB/ je technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. Kultúra bezpečnosti (INSAG-4) je taký súbor postojov a charakteristík organizácií aj jednotlivcov, ktorý zabezpečuje, že problémom bezpečnosti JE je venovaná tá najvyššia priorita odpovedajúca ich závažnosti. Prevádzka je činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, pre ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované. Bezpečnostné systémy sú systémy dôležité pre jadrovú bezpečnosť, ktoré sú určené k zaisteniu bezpečného odstavenia jadrového reaktora za akýchkoľvek podmienok, k odvodu tepla z aktívnej zóny, alebo k obmedzeniu dôsledkov abnormálnej prevádzky a havarijných podmienok. Štátny dozor je štátny orgán poverený vládou vykonávať dozornú činnosť nad stanovenou oblasťou. revízia 0 29

28 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s Bezpečnostné ciele Kľúčovým slovom, ktoré je spojené so všetkými štádiami jadrového zariadenia, od výberu lokality, cez projekt, výstavbu, prevádzku, vrátane vyraďovania je bezpečnosť. Tvorí ju súbor opatrení a prostriedkov, ktoré zaisťujú, aby sa proces získavania energie štiepením jadier uránu nikdy nestal nekontrolovaný a rádioaktívne látky, ktoré pri tomto procese vznikajú, nemohli nedovolene prenikať do životného prostredia. Bezpečnosť jadrového zariadenia sa predovšetkým opiera o jeho premyslenú konštrukciu založenú na poznatkoch získaných z výskumu a prevádzky podobných zariadení a v neposlednom rade z medzinárodnej spolupráce. Základná filozofia využívania jadrovej energie pre mierové účely je založená na troch bezpečnostných cieľoch. Všeobecný cieľ jadrovej bezpečnosti Chrániť jednotlivca, spoločnosť a životné prostredie stanovením a udržiavaním účinnej ochrany proti radiačnému riziku plynúcemu z prevádzky JZ. Cieľ radiačnej ochrany Zabezpečiť, aby pri normálnej prevádzke boli radiačné expozície vo vnútri JZ a následkom úniku rádioaktívnych látok mimo JZ tak nízke, ako je možné dosiahnuť, a nižšie než limitné hodnoty. Zabezpečiť zmiernenie rozsahu radiačnej expozície v dôsledku havárií. Cieľ technickej bezpečnosti Zabrániť s vysokou pravdepodobnosťou haváriám v JZ. Zaistiť, aby pre všetky havárie zahrnuté v projekte JZ vrátane havárií s nízkou pravdepodobnosťou boli radiačné následky minimálne a zaistiť, aby pravdepodobnosť vzniku nadprojektových havárií s vážnymi radiačnými následkami bola extrémne malá. 30 revízia 0

29 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Ochrana do hĺbky Princípom ochrany do hĺbky je hierarchické uplatnenie viacerých úrovní technických opatrení a organizačných opatrení (postupy resp. prevádzkové predpisy) s cieľom udržiavať účinnosť fyzických bariér, zaradených v projekte JE počas normálnej prevádzky, predpokladaných abnormálnych udalostí a v prípade niektorých bariér (kontejnmentu) i po havárii elektrárne. Cieľom hierarchického usporiadania prostriedkov ochrany do hĺbky je: kompenzovať potenciálne zlyhania personálu a zariadení, s vysokou spoľahlivosťou udržiavať účinnosť fyzických bariér a chrániť ich pred poškodením, chrániť verejnosť a životné prostredie pred následkami spôsobenými nedostatočnou účinnosťou alebo narušením bariér, V rámci koncepcie ochrany do hĺbky sú definované tri základné bezpečnostné funkcie: riadenie výkonu (reaktivity), chladenie paliva, zadržanie rádioaktívnych materiálov, Tieto základné bezpečnostné funkcie sú implementované v sérii štyroch fyzických bariérach a v piatich úrovniach ochrany do hĺbky. Stratégia hĺbkovej ochrany vyjadruje fakt, že všetky dôležité činnosti organizačného a technického charakteru sú súborom vzájomne sa presahujúcich opatrení, takže keď príde k poruche, bude zvládnutá alebo napravená tak, aby neprišlo k poškodeniu človeka alebo okolia. Úrovne /ciele/ ochrany do hĺbky sú definované: 1. prevencia odchyliek od normálnej prevádzky, 2. riadenie abnormálnej prevádzky a detekcia zlyhaní, 3. riadenie projektových havárií, 4. riadenie činnosti pri havárii a ochrana zadržovacej funkcie (HZ), 5. odozva vonkajšieho havarijného plánu. Prvé štyri úrovne sú orientované smerom k ochrane bariér a k zmierneniu následkov úniku. Piata úroveň ochrany je viazaná na vonkajší havarijný plán na ochranu obyvateľstva pri udalosti s významným únikom rádioaktívnych látok do životného prostredia. revízia 0 31

30 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Poslanie jednotlivých úrovní ochrany do hĺbky: 1. prvá úroveň ochrany musí predchádzať odchýlkam od prevádzky podľa limít a podmienok a poruchám systémov, 2. druhá úroveň ochrany musí obmedzovať rozvoj odchýlok podľa bodu 1.), aby sa zabránilo prechodu očakávaných porúch do nehôd alebo havárií, 3. tretia úroveň ochrany musí obmedzovať projektové havárie na dosiahnutie stabilných podmienok po takýchto udalostiach, 4. štvrtá úroveň ochrany musí udržovať rádioaktívne úniky na najnižšej možnej úrovni aj v prípade ťažkých havárií, 5. piata úroveň ochrany musí zmierňovať rádiologické následky potenciálnych únikov rádioaktívnych látok, ktoré vznikli v dôsledku projektových havárií a ťažkých havárií. Hĺbková ochrana je systém viacerých bariér brániacich úniku rádioaktívnych látok. Jednou z nich sú fyzické bariéry: 1. vyhotovenie paliva matrica, 2. pokrytie palivového článku, 3. zariadenia primárneho okruhu, 4. hermetické priestory kontejnment. Počas prevádzky jadrového reaktora dochádza k postupnému vyhorievaniu jadrového paliva, a to sa prejavuje aj tým, že vzniká veľké množstvo rôznych štiepnych produktov so značnou aktivitou. Jednou z bezpečnostne najdôležitejších úloh je udržať tieto rádioaktívnych látky v každom stave bloku (pri nominálnej prevádzke, pri odstávke, aj pri haváriách) 32 revízia 0

31 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny v palivovom článku a nedopustiť ich únik do iných zariadení a priestorov JZ a do životného prostredia. A to je práve úlohou bariér a bezpečnostných systémov. Základnou vlastnosťou bariér je ich tesnosť (hermetičnosť), čo nie je väčším problémom pri normálnej prevádzke, ale táto ich vlastnosť môže byť ohrozená pri haváriách. A práve preto, aby nedošlo k poškodeniu bariér ani pri haváriách (a tým k únikom rádioaktívnych látok), sú na JZ inštalované bezpečnostné systémy na ochranu bariér Opis fyzických bariér Vyhotovenie paliva matrica Prvú bariéru tvorí pevná keramická forma jadrového paliva palivové tablety, ktoré sú hermeticky uzatvorené do kovovej tenkostennej rúrky vyhotovenej zo zliatiny zirkónu a nióbu. Keramická forma kysličníka uraničitého ako paliva pre reaktory bola zvolená na základe splnenia vysokých požiadaviek. Základne prednosti tejto formy paliva sú: vysoká teplota tavenia (približne 2800 C), vysoká radiačná stabilita, znášanlivosť s materiálom pokrytia, chemická inertnosť voči vode pri pracovnej teplote chladiva. Pokrytie palivového článku Druhú bariéru tvorí tenkostenná trubka vyhotovená zo zliatiny zirkón a niób. Palivové tablety sú vložené do rúrky, ktorej koncové časti sú zavarené takže palivové tablety sú hermetický uzatvorené. Medzi tabletami a pokrytím je vytvorená medzera, ktorá slúži na kompenzáciu objemu tabliet počas prevádzky paliva v reaktore. Tesnosť pokrytia musí byť zabezpečená po celú dobu prevádzky palivového článku v reaktore a pri nasledujúcom skladovaní mimo reaktora. Pokrytie palivových článkov je charakterizované vysokou odolnosťou voči korózii a vynikajúcimi mechanickými vlastnosťami. Počas normálnej prevádzky vyhorievaním paliva vznikajú plynné rádioaktívne látky, ktoré sa zhromažďujú v medzere medzi palivom a pokrytím, čím sa zvyšuje tlak pod pokrytím PČ. Aby nedochádzalo k úniku týchto látok do primárneho okruhu je vyžadovaná maximálna tesnosť pokrytia. Veľkosť poškodenia pokrytia sa zisťuje analýzou obsahu rádioaktívnych prvkov v chladive primárneho okruhu. revízia 0 33

32 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Zariadenia primárneho okruhu Tretia bariéra je tvorená reaktorom a ostatnými časťami primárneho okruhu - potrubím, parogenerátormi, kompenzátorom objemu. Kvalita a bezpečnosť tejto bariéry je zabezpečená nasledujúcimi spôsobmi: zaistenie kvality pri výrobe a montáži zariadení primárneho okruhu, výberom materiálu - legované ocele, ktoré musia splniť vysoké mechanické, radiačné a korózne požiadavky, prevádzková kontrola a diagnostika - pravidelné prevádzkové skúšky, kontroly ultrazvukom, vírivými prúdmi,... organizované úniky - meranie organizovaných únikov poskytuje informáciu o stave niektorých zariadení primárneho okruhu, tieto úniky sú nahradzované systémom normálneho doplňovania. Hermetické priestory - kontejnment Hermetické priestory sú štvrtou a poslednou fyzickou bariérou, ktorá musí zachytiť prípadné rádioaktívne úniky a nedopustiť ohrozenie okolia JZ. Význam hermetických priestorov je veľký hlavne v husto osídlených územiach. Hermetické priestory sú tvorené súborom stavebných objektov reaktorovej budovy, v ktorej je uzatvorený celý primárny okruh a sú k dispozícii viaceré pomocné systémy na potlačenie narastajúceho tlaku po havárii, na záchyt rádioaktívnych látok, na chladenie, čistenie a výmenu vzduchu v hermetických priestoroch. Funkcie hermetických priestorov: uzatvárajú komponenty primárneho okruhu a chránia ich pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi, chránia okolie JZ pred účinkami žiarenia za nominálnej prevádzky i počas havárie, pri nekontrolovanom úniku rádioaktívnych látok z primárneho okruhu pri havárii tieto látky zachytia na dobu potrebnú ich prirodzenému rozpadu, záchytu na filtroch a postupnému kontrolovanému vypúšťaniu (riedeniu) do atmosféry Základné bezpečnostné systémy na JZ Jednotlivé bezpečnostné bariéry v JZ dopĺňa a podporuje rozsiahly bezpečnostný systém. Hlavnou úlohou bezpečnostných systémov je zaistiť odvod tepla z aktívnej zóny reaktora, zabezpečiť neporušenie primárneho okruhu a znížiť tlak v hermetických priestoroch za úče- 34 revízia 0

33 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny lom ochrany jednotlivých fyzických bariér a to za každého prevádzkového stavu, ale aj v prípade havárie. Bezpečnostné systémy podľa funkčnosti delíme na AKTÍVNE a PASÍVNE. Aktívne bezpečnostné systémy Funkčnosť aktívnych bezpečnostných systémov je podmienená zdrojom elektrickej energie. Patria sem vysokotlakový a nízkotlakový havarijný systém chladenia aktívnej zóny reaktora a sprchový systém hermetických priestorov. VYSOKOTLAKOVÝ SYSTÉM je tvorený tromi nezávislými podsystémami, pričom každý z nich obsahuje VT čerpadlo, nádrž a ostatné pomocné zariadenia. Čerpadlá majú výtlak do studenej neoddeliteľnej časti hlavných cirkulačných slučiek. Tlak na výtlaku čerpadiel je porovnateľný s nominálnym tlakom v primárnom okruhu za prevádzky pretože systém je určený na havarijné doplňovanie vody do primárnom okruhu v prípade vzniku netesnosti, kedy je možné udržať tlak v primárnom okruhu. Signálom k činnosti systému je pokles hladiny v kompenzátore objemu, k čomu môže dôjsť nielen únikom chladiva z primárnom okruhu, ale i haváriou na sekundárnom okruhu spojenou s vychladzovaním primárneho okruhu (napr. roztrhnutie HPK). NÍZKOTLAKOVÝ SYSTÉM: Nízkotlaké čerpadlá sú paralelne pripojené k vysokotlakým v jednom podsystéme, majú podstatne väčší výkon a sanie majú z vlastnej nádrže s 12 gramovým roztokom H 3 BO 3. Po vyčerpaní vody z vlastných nádrží čerpajú vodu z podlahy hermetických priestorov, chladia ju vo výmenníku, ktorý je v každom okruhu, a vháňajú ju späť do reaktora, pričom podľa toho ktorý systém pracuje je voda dodávaná do reaktora buď cez potrubia od hydroakumulátorov alebo cez studenú ( horúcu ) vetvu jednej slučky. revízia 0 35

34 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. SPRCHOVÝ SYSTÉM je zložený z troch nezávislých systémov, sprchové čerpadlá v prvej etape sajú vodu z NT nádrží, v druhej etape z podlahy hermetických boxov a rozstrekujú ju v hermetickom priestore, čím je zabezpečená kondenzácia pary a tým obmedzovaný rast tlaku v týchto priestoroch. Pasívne bezpečnostné systémy K svojej činnosti nepotrebujú zdroj elektrickej energie. Sú to hydroakumulátory a barbotážny systém. HYDROAKUMULÁTORY: Systém je zložený zo štyroch hydroakumulátorov pričom jeden nezávislý podsystém je tvorený dvomi hydroakumulátormi, je teda 100% zálohovaný. Jeden hydroakumulátor je pripojený samostatným potrubím 250 mm priamo na reaktor s prívodom vody nad aktívnu zónu reaktora a druhý hydroakumulátor s prívodom vody pod aktívnu zónu reaktora. V každom hydroakumulátore je asi 50 m 3 vody s obsahom kyseliny boritej 12 g/kg, je v nich dusíkom udržiavaný tlak asi 6 MPa a sú umiestnené nad reaktorom. Za normálnej prevádzky sú oddelené od reaktora len spätnou klapkou uzavretou pri tlaku v primárnom okruhu väčšom ako je tlak v hydroakumulátore. Pri havárii, po poklese tlaku v primárnom okruhu pod 6 MPa spätná klapka otvorí a obsah hydroakumulátora sa v priebehu niekoľko desiatok sekúnd vyleje pod vplyvom pretlaku v hydroakumulátore do reaktora a zaplaví aktívnu zónu. BARBOTÁŽNY SYSTÉM je súbor dvanástich poschodí prekrytých žľabov naplnených roztokom kyseliny boritej. Roztok kyseliny boritej tvorí vodný uzáver s relatívne veľkým celkovým prietokovým prierezom a s malým hydraulickým odporom. Dolný priestor vodného uzáveru je spojený s boxom parných generátorov, horný priestor vodného uzáveru cez spätné armatúry so štyrmi záchytnými plynojemami. V prípade havárie s únikom chladiva z primárneho okruhu v hermetických priestoroch prechádza paroplynová zmes vodným uzáverom, v ktorom sa ochladí a skondenzuje parná fáza. Nekondenzujúci vzduch a rádioaktívne plyny prechádzajú cez bloky spätných armatúr do záchytných plynojemov, kde zostanú lokalizované. Následne sú prostredníctvom vzduchotechnických systémov prečistené. Všetky zariadenia dôležité z hľadiska bezpečnosti sú viackrát zálohované a za normálnej prevádzky sú pripravené na okamžitú činnosť v prípade potreby. Sú navzájom nezávislé a priestorovo oddelené. 36 revízia 0

35 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 1.6 Výmena paliva a generálna oprava - GO Podmienky jadrovej bezpečnosti počas GO Pod jadrovou bezpečnosťou v období výmeny paliva, pri transporte a skladovaní palivových kaziet sa rozumie splnenie nasledovných podmienok: zabránenie vzniku nekontrolovanej kritickej hmoty v AZ alebo mimo nej, zabezpečenie spoľahlivého odvodu zvyškového tepla, zabezpečenie spoľahlivej kontroly štiepneho procesu. Plnenie uvedených podmienok spočíva v správnom používaní príslušného zariadenia, kontrolou jeho stavu, správnou organizáciou prác a dodržiavaním pravidiel JB, kontrolou stavu AZ a vykonávaných operácií, profesionálnou kvalifikáciou a disciplínou personálu. Hlavné sledované parametre, pomocou ktorých sú zabezpečované tieto podmienky sú: odstavná koncentrácia 13/12,8 g H3BO3 /1 kg H2O, maximálna teplota v AZ 60 C, maximálny teplotný rozdiel na chladiacej slučke 30 C, meranie neutrónového toku a periódy systémami AKNT a SKVP. revízia 0 37

36 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Pri niektorých operáciách na bloku by mohlo dôjsť k narušeniu plnenia niektorej z definovaných podmienok JB. Zvyškový výkon reaktora po jeho odstavení z plného výkonu je: po 100 sekundách približne 4% Nnom 60 MW, po 24 hodinách približne 0,6 % Nnom 9 MW po jednom mesiaci približne 0,13 % Nnom 2 MW. Reaktor je v prevádzke aj počas GO: Reaktor je udržiavaný v podkritickom stave s odvodom zvyškového tepla z paliva je pomocou zariadení primárneho a sekundárneho okruhu a okruhu technickej vody dôležitej. Reaktor a BSVP sú otvorené pre výmenu jadrového paliva a treba zabrániť pádu cudzieho predmetu. Zariadenia odvádzajúce teplo z reaktora a BSVP sú v prevádzke a za žiadnych okolností sa nesmú odstaviť /môže nastať iba záskok rezervy/. Na ostatných zariadeniach je vykonávaná bežná údržba. 38 revízia 0

37 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Činnosti významne z hľadiska jadrovej bezpečnosti 1. rozpojovanie spojky pohonu s tyčami HRK, výmena mechanizmu pohonu, previerka jeho činnosti po oprave, 2. zdvíhanie horného bloku, zdvíhanie bloku ochranných rúr, 3. pripojenie odpojenej slučky, 4. funkčná previerka zariadenia havarijného prívodu kyseliny boritej do reaktora, vyvedenie tohto zariadenia do opravy a jeho uvedenie do činnosti po oprave, 5. vodovýmena chladiva v PO, BV, 6. doplňovanie chladiva do PO, BV, 7. očistka chladiva PO a BV cez systém čistenia primárneho chladiva počas nasycovania kyselinou boritou, 8. odpojenie kanála merania neutrónového výkonu, ktoré vedie k strate funkcie kanálov kontrolnej aparatúry AKNT a SKVP, 9. dosahovanie kritického stavu a zvyšovanie výkonu reaktora, 10. spustenie HCČ. Okrem uvedených manipulácií existuje i skupina jadrovo nebezpečných transportnotechnologických operácií. Tie sa týkajú vyvážania, zavážania alebo premiestňovania palivových kaziet alebo absorbátorov v AZ a transportu bremien, ktoré pri náhodnom páde do bazénu výmeny a skladovanie jadrového paliva môžu vyvolať zmenu geometrie kaziet. Počas výmeny paliva sú v platnosti opatrenia proti vzniku čistého kondenzátu do PO, opatrenia proti úniku chladiva z BS a BV. To predstavuje nastavenie príslušných armatúr do predpísaného stavu, ich mechanické zaistenie (pri elektroarmatúrach aj elektrické zaistenie), uzamknutie, zaplombovanie a opatrenie tabuľkou o zákaze neoprávnenej manipulácie s armatúrou. revízia 0 39

38 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. 1.7 Štátne dozorné orgány Vláda ako správca štátu v zákonoch stanovil dozorné orgány pre výkon dozoru nad: 1. Jadrová bezpečnosť a oblasť mierového využívania jadrovej energie Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie - Atómový zákon. Výkon dozoru vykonáva Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky - ÚJD SR. 2. Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 3. Inšpekcia práce, bezpečnosť technických zariadení a zariadení v jadrovej energetike Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a vyhláškach č. 508/2009 Z.z. MPSVR SR na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení. Orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce sú: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce 4. Radiačná ochrana Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Výkon dozoru vykonáva Úrad verejného zdravotníctva ÚVZ. 5. Ochrana pred požiarmi Pôsobnosť, kompetencie a predmet činnosti je popísaný v zákone č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi sú: Ministerstvo vnútra SR, krajské riaditeľstvo, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru. 40 revízia 0

39 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Úlohy, postavenie a právomoci ÚJD SR Úlohy, postavenie a právomoci ÚJD SR sú uvedené v zákone č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie- Atómový zákon. Predmet Atómového zákona: podmienky mierového využívania jadrovej energie, podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi, podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoreným jadrovým palivom, podmienky jadrovej bezpečnosti, podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení, systém havarijnej pripravenosti, zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie, sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Pôsobnosť ÚJD SR: vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou, vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní, kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona, vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie na činnosti podľa 5 ods.2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje, schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu, revízia 0 41

40 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky, jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky, informuje verejnosť o: 1. nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky, 2. haváriách mimo územia Slovenskej republiky, 3. závažných nedostatkoch zistených úradom v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie, 4. udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov okrem utajovaných skutočností podliehajúcich ochrane podľa osobitného predpisu, 5. ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky: vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise, vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení. ÚJD SR overuje: Osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti. Odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti. 42 revízia 0

41 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny ÚJD SR schvaľuje: typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov, dokumentáciu systému kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia, požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení, systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia, program prípravy vybraných zamestnancov, predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany, predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány, predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky, limity a podmienky bezpečného vyraďovania, program uvádzania JZ do prevádzky, členený na etapy, hranice jadrového zariadenia a ich zmeny, veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, a jej zmeny, realizáciu zmien. ÚJD SR vydáva súhlas na: Umiestnenie stavby JZ Realizáciu zmien Vyňatie JZ z pôsobnosti Atómového zákona Roztriedenie a spotrebu jadrových materiálov Jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky Skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia Použitie nového typu jadrového paliva ÚJD SR rozhoduje o tom či ide o: Jadrové zariadenie revízia 0 43

42 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Zmeny na jadrových zariadeniach Jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie Dôležitým princípom je tu jasné oddelenie zodpovednosti štátneho dozoru od kontrolovaných organizácií, nezávislosť a teda zabránenie nežiaducim tlakom na dozorný orgán. Povinnosťou držiteľa povolenia pre prevádzku je vytvoriť inšpektorom ÚJD SR vhodné podmienky pre ich činnosť a umožniť im prístup k zariadeniam, dokumentácii, záznamom a pod Úlohy, postavenie a právomoci MZ a ÚVZ SR Úlohy, postavenie a právomoci ÚVZ SR sú opísané v zákone 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len "hlavný hygienik"), ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu. Úrad verejného zdravotníctva v oblasti radiačnej ochrany: a) rozhoduje o návrhoch podľa 13 ods. 5 písm. a), b) určuje podmienky na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov a materiálov spod administratívnej kontroly, c) určuje medzné dávky na optimalizáciu radiačnej ochrany pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu a jednotlivé zdroje ionizujúceho žiarenia, d) vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa 45 ods. 2 a 6, e) vydáva povolenia na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov spod administratívnej kontroly, ak vznikli alebo sa používali pri činnostiach vedúcich k ožiareniu vykonávaných na základe povolenia úradu verejného zdravotníctva, f) vydáva povolenia na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa 45 ods. 4, g) vykonáva štátny zdravotný dozor v jadrových zariadeniach a na pracoviskách, na ktorých sa vykonávajú činnosti, na ktoré vydal povolenie, 44 revízia 0

43 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny h) v Trnavskom kraji a Trenčianskom kraji vykonáva štátny zdravotný dozor a v územných obvodoch týchto krajov vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa 45 ods. 3 a rozhoduje o návrhoch podľa 13 ods. 5 písm. b), i) nariaďuje opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením podľa 12 ods. 1 písm. d) a ods. 5, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva a v územných obvodoch Trnavského kraja a Trenčianskeho kraja, j) vykonáva monitorovanie radiačnej situácie a zber údajov na území Slovenskej republiky na účely hodnotenia ožiarenia a hodnotenia vplyvu žiarenia na verejné zdravie a v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vytvára radiačnú monitorovaciu sieť a zabezpečuje a riadi činnosti radiačnej monitorovacej siete, k) vydáva smernice a návody na zabezpečenie radiačnej ochrany pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a pri uvoľňovaní rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov spod administratívnej kontroly, l) vedie register činností vedúcich k ožiareniu, na ktoré vydal povolenie úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a činností vedúcich k ožiareniu, ktoré zaevidoval na základe oznámenia, m) vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok, n) vydáva osobné radiačné preukazy externým pracovníkom, o) poskytuje odborné usmernenia a informácie osobám, ktoré prišli do kontaktu s rádioaktívnym žiaričom alebo boli ožiarené, p) poskytuje informácie verejnosti o radiačnej situácii, ohrozeniach verejného zdravia a možnom ožiarení, o rizikách spôsobených ožiarením a o opatreniach a zásahoch na zníženie ožiarenia pri radiačných haváriách, q) vyhľadáva pracoviská a zariadenia, na ktorých sa môžu vyskytnúť opustené rádioaktívne žiariče alebo zvýšené prírodné ionizujúce žiarenie a ich prevádzkovateľom poskytuje infor- revízia 0 45

44 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. mácie o rizikách a požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany a kontroluje ich dodržiavanie, r) spolupracuje s Komisiou a príslušnými orgánmi a inštitúciami členských štátov a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách. 46 revízia 0

45 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 1.8 Kontrolné otázky 1. Definícia jadrovej bezpečnosti podľa Atómového zákona znie: A B C D jadrovou bezpečnosťou sa rozumie technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, jadrovou bezpečnosťou sa rozumie technický stav a schopnosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov jadrovou bezpečnosťou sa rozumie stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca jadrovou bezpečnosťou sa rozumie stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov 2. Podľa atómového zákona štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vykonáva: A B C D Úrad jadrového dozoru SR Ministerstvo zdravotníctva SR Národný inšpektorát práce Ministerstvo obrany SR 3. Dozor v oblasti radiačnej ochrany vykonáva: A Úrad verejného zdravotníctva B Úrad jadrového dozoru SR C Národný inšpektorát práce D Ministerstvo vnútra SR 4. Tri špecifiká JE sú: A obrovská energia v palive, uvoľňovaná energia po odstavení reaktora, rádioaktivita B reaktor, hermetická zóna a bezpečnostné systémy C tri bezpečnostné systémy D tri chladiace okruhy JE 5. Počet fyzických bariér brániacich úniku rádioaktívnych látok z jadrovej elektrárne je: A 4 B 5 C 8 D 2 6. Fyzické bariéry proti úniku rádioaktívnych látok z jadrovej elektrárne sú: A matrica paliva, pokrytie palivového článku, zariadenie primárneho okruhu, hermetické priestory B aktívne a pasívne bezpečnostné systémy C parogenerátory a dochladzovací systém D dieselgenerátory revízia 0 47

46 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. 7. Stratégia JB zamedzujúca uvoľnenie Ra-produktov štiepenia do okolia je založená na funkčnosti: A B C D bariér, technologických a administratívnych opatrení, ochrán do hĺbky bezpečnostných systémov PO chladiacich systémov PO a SO bezpečnostných opatrení FO 8. Zvyškový výkon reaktora 24 hodín po jeho odstavení z plného výkonu je približne: A 0,6 % Nnom B 2 MWt C 6 % Nnom D 10 % Nnom 9. Narušenie prirodzenej cirkulácie v PO: A môže nastať prerušením vodného stĺpca v PO alebo neodoberaním tepla zo strany SO B môže nastať len prerušením vodného stĺpca v PO C môže nastať len neodoberaním tepla zo strany SO D nemôže nastať 10. Počet prevádzkyschopných slučiek PO počas výmeny paliva a prirodzenej cirkulácie musí byť: A 2 B 3 C 1 D žiadna 48 revízia 0

47 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 2. Havarijné plánovanie a pripravenosť V jadrových zariadeniach sú viaceré zdroje ohrozenia: veľké množstvá skladovaných ropných produktov, preprava a skladovanie plynov (kyslík, vodík...), manipulácie s chemikáliami a ich skladovanie, mimoriadne udalosti s nekontrolovaným únikom rádioaktívnych látok. Koncom 80-tych rokov po havárii v Černobyle bol prijatý celosvetový názor, prehĺbiť a naplno rozvinúť havarijnú pripravenosť v jadrových zariadeniach a tým znížiť následky mimoriadnych udalostí. Havarijné plány jadrových zariadení sú neoddeliteľnou súčasťou predprevádzkových bezpečnostných správ. Sú schvaľované dozorným orgánom ÚJD SR a počas existencie jadrového zariadenia sú neustále revidované. Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na JZ a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov. Cieľom havarijnej pripravenosti JZ je dokumentačne, personálne a technicky zabezpečiť pripravenosť zamestnancov JZ na realizáciu plánovaných opatrení v prípade vzniku udalosti na JZ. Pre splnenie tejto úlohy: - je definovaná organizačná štruktúra organizácie havarijnej odozvy /OHO/ JZ a sú pridelené právomoci a zodpovednosti určeným funkciám, - sú vypracované bezpečnostné správy popisujúce scenáre možných udalostí na JZ a ich klasifikácia, - sú vypracované postupy pre činnosť personálu pri vzniku udalosti na JZ, - sú definované technické prostriedky a strediská pre riadenie havarijnej odozvy, - sú vypracované a realizované postupy pre výcvik personálu. revízia 0 49

48 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. Ciele havarijnej odozvy v JZ sú: 1/ Predchádzať ťažkým zdravotným poškodeniam cestou: - prijatia opatrenia pred alebo krátko po úniku rádioaktívnych látok alebo ožiarenia, - udržanie dávok verejnosti a zasahujúcich osôb pod prahovú hodnotu, pri ktorej môžu nastať deterministické účinky na zdravie. 2/ Znížiť riziko pravdepodobnosti výskytu stochastických účinkov na zdravie prostredníctvom: - realizácie vopred pripravených neodkladných, následných a doplnkových ochranných opatrení, - udržiavaním dávok zasahujúcich pracovníkov pod stanoveným limitom. Tieto požiadavky sú rozpracované v havarijných plánoch jadrových zariadení. Vnútorný havarijný plán JZ je základným riadiacim dokumentom, ktorý obsahuje súbor technických a organizačných opatrení, potrebných na zdolávanie udalostí, nehôd a havárií a zdolávanie úniku nebezpečných látok do životného prostredia, alebo na zmierňovanie ich následkov na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva. Vnútorný havarijný plán (VHP) opisuje: systém klasifikácie udalostí, štruktúru organizácie havarijnej odozvy, systém vyrozumenia a varovania, ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia, prostriedky a zariadenia pre organizáciu havarijnej odozvy, plán obnovy a znovuuvedenia do prevádzky, súhrn spolupracujúcich externých orgánov a organizácií, systém prípravy personálu JE a členov organizácie havarijnej odozvy, spôsob osvety a informovania verejnosti, súbeh prevádzky a výstavby JE v havarijnom plánovaní, spôsob aktualizácie VHP, plán zdravotníckych opatrení. 50 revízia 0

49 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 2.1 Havarijná klasifikácia udalostí na JZ Závažné udalosti na JZ /nehody a havárie/ sa podľa závažnosti klasifikujú nasledovne: - Udalosť 1. stupňa POHOTOVOSŤ je stav, pri ktorom: - je ohrozené alebo porušené plnenie bezpečnostných funkcií, - sú narušené alebo nefunkčné bezpečnostné bariéry, - hrozí únik alebo unikli rádioaktívne látky z objektu JZ. - Udalosť 2. stupňa NÚDZOVÝ STAV NA ÚZEMÍ JZ je stav, ktorý: - môže viesť alebo vedie k úniku rádioaktívnych látok mimo stavebných objektov JZ a na jeho územie. - Udalosť 3. stupňa NÚDZOVÝ STAV V OKOLÍ JZ - je stav, ktorý: - môže viesť alebo vedie k závažnému úniku rádioaktívnych látok do okolia JZ. 2.2 Organizácie havarijnej odozvy je tvorená zamestnancami JZ, určenými: - na celkovú koordináciu všetkých činností, vyplývajúcich z VHP v areáli JZ, - pre pomoc operatívnemu personálu blokovej dozorne, koordináciu a riadenie činností pracovných a zásahových skupín a jednotlivcov pre zvládnutie núdzového stavu, - pre koordináciu a riadenie činnosti monitorovacích skupín pri monitorovaní radiačnej situácie v okolí JZ. Organizácie havarijnej odozvy rieši klasifikované udalosti vzniknuté na JZ v dvoch fázach: 1. fáza okamžite po vzniku udalosti: ZI (JE) / TP VZ (JAVYS) + zmenový personál, + zmenové družstvá, + zásahové jednotky. Ak hrozí udalosť 2. alebo 3. stupňa: 2. fáza po spohotovení HK v HRS a prevzatí riadenia od ZI (JE) / TP VZ (JAVYS): Vedúci HK + podporné strediská /STP, SLOP, MS, IS/. revízia 0 51

50 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. 2.3 Neodkladné ochranné opatrenia Ochranné opatrenia sú prostriedky používané počas alebo po krízovej situácii, ktoré sú zamerané na minimalizovanie alebo úplné vylúčenie nebezpečenstva ohrozenia zdravia, bezpečnosti pracovníkov, resp. obyvateľstva a na ochranu majetku. Neodkladné ochranné opatrenia, ktorá majú za cieľ ochrana zamestnancov JZ pri vzniku udalostí na JZ, sú: kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ, vyrozumenie a varovanie, sústredenie a ukrytie, individuálna ochrana osôb, evakuácia Kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ: Kontrola a regulácia pohybu osôb v areáli JZ sa deje systémom AKOBOJE. Platí zásada: každý vedúci musí mať prehľad o mieste práce svojich podriadených Vyrozumenie a varovanie Systémom vyrozumenia a varovania (VYRVAR) je zabezpečené: vyrozumenie zamestnancov a osôb, prevzatých do starostlivosti na území JZ, vyrozumenie ( tj. oznámenie udalosti ): vonkajších orgánov a organizácií, orgánov štátnej správy obcí nachádzajúcich sa v oblasti ohrozenia JE, varovanie personálu a ostatných osôb na území JZ, varovanie obyvateľstva v oblasti ohrozenia v okolí JZ. K varovaniu sa využíva systém elektronických sirén v areáli JZ. Zvuk sirén je súčasne výzvou pre všetky osoby, nachádzajúce sa v areáli JZ, aby sa zaujímali o ďalšie informácie. Pri vzniku udalosti 1. stupňa sa vykoná vyrozumenie na území JZ prostredníctvom závodného rozhlasu. Ak to situácia dovoľuje, zostávajú zamestnanci a ostatné osoby na svojich pracoviskách a pokračujú v práci. Pri vzniku udalosti 2. alebo 3.stupňa sa varovanie vykoná spustením vonkajších sirén kolísavým tónom po dobu 120 sekúnd za ktorým sa trikrát zopakuje Pozor, Radiačné ohrozenie. Vo vnútorných priestoroch JZ sú spustené vnútorné sirény so svetelnými majákmi. Vnútorné 52 revízia 0

51 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny sirény znejú trojimpulzným signálom po dobu 3 minuty. Aby prehlušili technologické zariadenia je ich intenzita 110 becibelov. Následne po doznení sirén sa vyhlási závodným rozhlasom vyrozumenie o vzniknutej udalosti. Pracovníci sú ihneď po vyhlásení udalosti 2. a/alebo 3.stupňa povinní: 1. zachovať pokoj a rozvahu, 2. zbytočne nepoužívať telefón, 3. dodržovať pokyny vysielané rozhlasom, 4. zatvoriť okná, vypnúť elektrické a plynové spotrebiče, 5. pripraviť si a zoberať si so sebou osobné doklady, peniaze a lieky, ktoré užívajú, 6. ak budú vyzvaní, opustia pracovisko a dostavia sa na určené zhromaždisko, resp. do stáleho úkrytu CO, 7. pri odchode z pracoviska nezamknúť dvere a zásadne nepoužívať výťah, 8. počas presunu, nejesť, nepiť a nefajčiť, 9. použiť improvizovanú ochranu dýchacích ciest, 10. podľa pokynov použíť pridelené PIO. V objektoch JZ sú vyznačené únikové cesty a únikové východy, ktorými zamestnanci opúšťajú objekt a odchádzajú do zhromaždiska resp. stáleho úkrytu CO. Únikové cesty z prevádzkových priestorov sú označené na podlahe a stenách výraznými smerovými šípkami a príslušnými tabuľkami. Z ohrozených priestorov KP treba zásadne vychádzať cez hygienickú slučku a dozimetrickú kontrolu v objekte. revízia 0 53

52 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s Sústredenie a ukrytie Všetci pracovníci sú povinní na miestach ukrytia, resp. na zhromaždiskách dodržiavať režim ukrytia, pokyny úkrytových družstiev a poriadkových jednotiek. Zhromaždisko je priestor, ktorý vytvára podmienky pre krátkodobý pobyt zamestnancov pri použití prostriedkov individuálnej ochrany /PIO/ v ochrannej polohe. Platí zásada: Pri udalosti sa použije najbližšie zhromaždisko alebo stály úkryt CO. 54 revízia 0

53 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny Stály úkryt CO je stavebný objekt určený na dlhodobý pobyt ukrývaných, na ochranu proti statickému a dynamickému zaťaženiu, na zabezpečenie plynotesnosti stavby a dodávky filtrovaného vzduchu. Používa sa najmä na ukrývanie osôb, zapojených do organizácie havarijnej odozvy. revízia 0 55

54 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s Individuálna ochrana osôb Individuálna ochrana osôb zahŕňa: ochranu dýchacích ciest, ktorá sa zabezpečuje: improvizovanými prostriedkami /navlhčené vreckovky, uteráky, zložený toaletný papier a pod./ prostriedkami individuálnej ochrany CO /PIO/ - respirátor, ochranná maska, filter ochranu povrchu tela, ktorá sa zabezpečuje: improvizovanými prostriedkami /pláštenky, rukavice čiapky a pod./ prostriedkami individuálnej ochrany CO /PIO/ - jednorázový ochranný oblek, protichemický odev a pod. jódová profylaxiu - zabránenie uloženia rádioaktívneho jódu (131I) v štítnej žľaze: použiť - len na pokyn ZI, resp. Vedúceho HK cez závodný rozhlas, postup užitia - 1 dávku 130 mg KI (t.j. 2 tabletky/2x65mg KI) zapiť vodou, opakované užitie KI - len na pokyn (ZI, resp. Vedúceho HK) Evakuácia Evakuácia osôb z areálu JZ sa plánuje pri udalostiach, spojených s únikom RA-látok tak, aby smer odsunu bol kolmý na smer vetra. Pri udalostiach 3.stupňa na trasách budú pripravené kontrolno-roztrieďovacie stanovištia, ktoré zabezpečujú: reguláciu pohybu autobusov a osobných aut, evidenciu osôb, kontrolné zdravotné prehliadky, meranie zamorenia, špeciálnu očistu, výdaj potrebného šatstva a občerstvenia. 56 revízia 0

55 SE, a. s. Jadrová bezpečnosť a HPP Príprava dodávateľov 1. skupiny 2.4 Plán zdravotníckych opatrení Plán obsahuje súhrn preventívnych a organizačných opatrení nevyhnutných na zníženie resp. likvidáciu zdravotných dôsledkov radiačnej nehody, havárie, hromadného úrazu, vrátane triedenia osôb podľa charakteru postihnutia. Základným cieľom tohto plánu je zníženie zdravotných následkov radiačnej nehody na najnižšiu možnú mieru, pri súčasnej ochrane zdravia a bezpečnosti zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícka pomoc pri poškodení zdravia predpokladá stupňovitú organizáciu práce, t.j. ošetrenie v rámci predlekárskej prvej pomoci, odbornej lekárskej pomoci lekárom a špecializovanej lekárskej pomoci v zdravotníckych zariadeniach SR. Rieši otázky materiálneho zabezpečenia, organizáciu prepojenia Závodného zdravotníckeho strediska a Laboratória monitorovania a terapie vnútorného ožiarenia a povrchovej kontaminácie osôb ako aj s odbornými a špecializovanými zdravotníckymi pracoviskami, ktoré zabezpečujú činnosti v zmysle tohto plánu. Plán zdravotníckych opatrení JZ podrobne rozpracováva: činnosť pri úrazoch s neradiačnými následkami, činnosť pri nehodách, haváriách, spojených s ožiarením osôb, zdravotnícku starostlivosť podľa závažnosti ožiarenia pri udalostiach s radiačnými následkami, organizáciu a zásady poskytovania zdravotníckej pomoci, vybavenie závodného zdravotníckeho strediska, transport postihnutých do zdravotníckych zariadení, povinnosť hlásenia, záložné priestory závodného zdravotníckeho strediska, plán zvolania a telefónne čísla, základy metodických postupov pre poskytovanie zdravotníckej pomoci postihnutým osobám pri radiačnej nehode. revízia 0 57

56 Príprava dodávateľov 1. skupiny Jadrová bezpečnosť a HPP SE, a. s. 2.5 Medzinárodná stupnica jadrových a rádiologických udalostí - INES Medzinárodná spolupráca prevádzkovateľov JZ a potreba výmeny skúseností a vzájomného porovnania viedli k vytvoreniu medzinárodnej stupnice pre hodnotenie prevádzkových udalostí INES (International Nuclear and Radiological Event Scale). Koordináciu zabezpečovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni (MAAE). Podľa stupnice INES sú prevádzkové udalosti rozdelené do kategórií: nehody, 1. až 3 stupeň, havárie, 4. až 7. stupeň, pod stupnicou, 0. stupeň, mimo stupnice. Kritéria, podľa ktorých sa hodnotia udalosti, sú: dopad na ľudí a životné prostredie, (2. až 7. stupeň), vplyv na rádiologické bariéry a ovládanie zariadenia, v ktorom sa nakladá so značnými množstvami rádioaktívnych materiálov, (2. až 5. stupeň), vplyv na ochranu do hĺbky. (0. až 3. stupeň). 58 revízia 0