U r b a n i s t i c k á š t ú d i a z ó n y K l i n g e r k a

Transkript

1 U r b a n i s t i c k á š t ú d i a z ó n y K l i n g e r k a Čistopis Podklad na spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN hl. m. SR Bratislavy ( 2007 ) Objednávateľ: skupina investorov v zastúpení Koruna Invest, a.s. Ing. Gustáv Laca, predseda predstavenstva Holíčska 12, Bratislava Zhotoviteľ: JELA, s.r.o. Ing. arch. Jela Plencnerová, konateľka Brnianska 25, Bratislava Bratislava, január 2009

2 Spracovateľ: JELA, s.r.o. Architektúra: A PRO, s.r.o. S architektonický ateliér, Ing. arch. Jozef Struhař Autori: Ing. arch. Jela Plencnerová., urbanizmus, JELA, s.r.o. Ing. arch. Zuzana Jankovičová urbanizmus JELA, s.r.o. Spolupráca: Ing.Lucia Daňová sídelná zeleň, miestny ÚSES, ochrana prírody, životné prostredie Ing. Marcel Rapoš dendrológia, Ing. Mária Kačírková demografia, bytový fond občianska vybavenosť, urbanistická ekonómia Ing. Kristián Szekeres doprava Ing. Dr. Milan Skýva doprava DIC, s.r.o. Technická infraštruktúra : Svetlotechnika Ing. Zsolt Straňák 3S - PROJEKT, s.r.o. Akustika Ing.Jaroslav Hruškovič VALERON spol.s.r.o. Dopravné riešenie POD, Ing. Dr. Milan Skýva DIC Bratislava s.r.o. Vodovod,kanalizácia Ing.Ján Mesík GMW s.r.o. Plyn Ing. Juraj Kabzan K-TERM s.r.o. VN rozvody, trafostanice Ing. Vojtech Tóth ELHYCO s.r.o. Slaboprúd Roland Živný SUPRA-ELEKTRO s.r.o Odpadové hospodárstvo Ing. Rudolf Suchý POH-SERVIS, EKOLOX 2

3 OBSAH: 1. Základné údaje Pozemky, ktorých sa týka UŠ: Prehľad východiskových podkladov Úvod Historické východiská Ekologické východiská Určenie špecifického účelu použitia UŠ Hlavné ciele a úlohy UAŠ Väzby vyplývajúce z ÚPN hl.m. SR Bratislavy a ÚPN VUC BSK Údaje o súlade riešenia so zadaním Postup a spôsob spracovania Riešenie urbanistickej štúdie Vymedzenie a charakter riešeného územia Opis riešeného územia zóny Urbanistická koncepcia riešenia zóny Historický vývoj zóny Funkčná a priestorová štruktúra zóny Cieľ koncepcie Priestorová koncepcia Popis riešenia Vplyv navrhovanej zástavby na bezprostredné okolie Vplyv návrhu na obraz mesta Urbanistická ekonómia Demografia, bytový fond, zamestnanosť Východiská Bratislava, SR Veková štruktúra podľa 5 - ročných vekových skupín Vzdelanostná štruktúra a profesná flexibilita Denne prítomné obyvateľstvo Prognóza obyvateľstva podľa MČ Návrh riešenia zóny Bytová výstavba v zóne Návrh ostatných funkcií Pracovné príležitosti a denne prítomní v zóne Občianska vybavenosť Školstvo a výchova Materské školy Zdravotníctvo Verejná správa a administratíva Komerčná vybavenosť Šport a telovýchova Doprava Širšie vzťahy Východiská pri návrhu dopravného riešenia Statická doprava Návrh riešenia dopravnej obsluhy Návrh riešenia hromadnej dopravy Návrh riešenia pešej a cyklistickej dopravy Technická infraštruktúra Zásobovanie vodou a odkanalizovanie územia Zásobovanie elektrickou energiou Súčasný stav Návrh riešenia Zásobovanie plynom Všeobecná časť Plynovodné siete Ochranné a bezpečnostné pásma Telekomunikácie Súčasný stav Návrh riešenia Koncepcia riešenia Kolektorizácia Súčasný stav Návrh riešenia Sídelná zeleň Súčasný stav Bilancie navrhovanej sídelnej zelene Aleje vo vnútri zóny Navrhovaná druhová skladba Ochrana prírody Historické záhrady a parky Územný systém ekologickej stability ( ÚSES ) Životné prostredie Ovzdušie v meste Bratislava a limity znečistenia Znečistenie ovzdušia v areáli Gumon a okolí Znečistenie podzemných vôd a zemín v Gumon a okolí Hodnotenie vôd podľa normatívov odporučených SKŽP Sanácia znečistenia podložia Hluk Radónové riziko Svetlotechnika Nakladanie s odpadmi Odpad zo stavebných konštrukcií Odpad zo sanácie podložia Odpad z prevádzok po realizácií zóny Regulatívy Funkčné využitie Priestorové usporiadanie v Určenie kompozičných limitov Regulatívy ŽP Ochranné pásmo letiska Bratislava Civilná ochrana Návrh zmien a doplnkov ÚPN hl.m. SR Bratislavy ZOZNAM TABULIEK: Tabuľka 1 Miera využitia územia Tabuľka 2 Navrhované IPP a IZP pre jednotlivé regulačné bloky ( UPN hl.m. SR BA ) Tabuľka 3 Navrhované funkčné využitie Tabuľka 4 Plošné a objemové bilancie nadzemných objektov ( v m 2,) Tabuľka 5 Trvalo bývajúce obyvateľstvo v zóne a v MČ Ružinov Tabuľka 6 Vývoj počtu obyvateľstva podľa vekových skupín Tabuľka 7 Percentuálny počet obyvateľov vo vekových skupinách Tabuľka 8 Veková štruktúra mesta Bratislavy za obdobie rokov Tabuľka 9 Kvalifikačná štruktúra obyvateľstva - 15-ročné a staršie obyvateľstvo Tabuľka 10 Prognóza obyvateľstva podľa MČ a okresov Tabuľka 11 Prognóza denne prítomného obyvateľstva Bratislave Tabuľka 12 Prognóza vývoja zamestnanosti Bratislava Tabuľka 13 Predpokladaná veková štruktúra v zóne Tabuľka 14 Členenie vekových skupín predproduktívneho veku v zóne Tabuľka 15 Navrhovaná štruktúra bytov Tabuľka 16 Prehľad navrhovanej bytovej zástavby Tabuľka 17 Návrh ostatných funkcií okrem bývania Tabuľka 18 Pracovné príležitosti a denne prítomní

4 Tabuľka 19 Východiská návrhu OV Tabuľka 20 Návrh občianskej vybavenosti Tabuľka 21 Prehľad ukazovateľov pre návrh nekomerčnej základnej občianskej vybavenosti v zóne Tabuľka 22 Potreba parkovacích miest pre novú výstavbu Tabuľka 23 Bilancia návrhu a potreby parkovacích a odstavných miest Tabuľka 24 Návrh parkovacích miest v UB...24 Tabuľka 25 Množstvo odvádzaných dažďových vôd: Tabuľka 26 Výpočet potreby vody podľa Vyhlášky MŽP SR Z. z. č. 684/ Tabuľka 27 Bilancia výkonových nárokov...27 Tabuľka 28 Bilancie spotreby plyny Tabuľka 29 Návrh rozvodu plynu Tabuľka 30 Bilancie zelene Tabuľka 31 Členenie zelene a podiel zelene Tabuľka 32 Koeficient zelene KZ Tabuľka 33 zoznam biocentier v okolí riešeného územia Tabuľka 34 Hodnoty priemerných 24 hodinových koncentrácií Tabuľka 35 Prehľad odobratých vzoriek podzemnej vody a zemín Tabuľka 36 Vybrané ukazovatele v porovnaní s normatívmi SKŽP Tabuľka 37 Vybrané ukazovatele v porovnaní s normatívmi SKŽP Tabuľka 38 Vybrané ukazovatele v porovnaní s normatívmi SKŽP Tabuľka 39 Vybrané ukazovatele v porovnaní s normatívmi SKŽP Tabuľka 40 Hladiny hluku z dopravy Tabuľka 41 Limitné koncentrácie NEL v zmysle MP 1617/ Tabuľka 42 Nepolárne extrahovateľné látky vo vzorkách A a B ( NEL IČ) Tabuľka 43 Regulácia funkčného využitia Tabuľka 44 Regulatívy intenzity využitia rozvojových území v zóne Tabuľka 45 Regulácia zelene v zóne Zoznam obrázkov: Obrázok 1 Pohľad na novú zástavbu z Petržalky... 4 Obrázok 2 Pohľad na novú zástavbu z Koliby... 4 Obrázok 3 Pohľad na zástavbu z Tower Obrázok 4 Vymedzenie riešeného územia Obrázok 5 3D model zástavby v zóne Obrázok 6 Pohľad na existujúce aleje v okolí Obrázok 7 Porovnanie nájdených koncentrácií BTEX normatívom C v podzemnej vode Obrázok 8 Porovnanie nájdených koncentrácií PAU s normatívom C v podzemnej vode Obrázok 9 Porovnanie nájdených koncentrácií NH 4 s normatívom C v podzemnej vode Obrázok 10 Porovnanie nájdených koncentrácií NEL s normatívom C v podzemnej vode Obrázok 11 Hluková mapa mesta Bratislavy Obrázok 12 Mapa vymedzenia zón s vyšším uhlom tienenia objektov Obrázok 13 Pohľad na navrhovanú zástavbu z Tower Obrázok 1 Pohľad na novú zástavbu z Petržalky Obrázok 2 Pohľad na novú zástavbu z Koliby 4

5 1. Základné údaje Pozemky, ktorých sa týka UŠ: 9247/1, 9247/5, 9253/1, 9253/2, 9253/3, 9253/4, 9253/5, 9254/1 až 9254/9, 9254/10, 9254/15, 9254/16, 9254/18, 9254/19, 9254/22, 9254/23, 9255/1 až 3 katastrálne územie Bratislava Nivy, výpis z listu vlastníctva č.3919, 1108 a Prehľad východiskových podkladov Urbanistická štúdia bola spracovaná aj na podklade nasledovných podkladov: Zámer podľa zák, 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyv na ŽP- Polyfunkčný komplex Klingerka, Ing. Jozef Marko, CSc. 2008, IVASO, s.r.o. Odborný posudok vo veciach odpadov, areál bývalého Gumon, Bratislava, RNDr. Ján Antal, marec 2008, BA Gumon Slovakia, a.s. Bratislava posúdenie stavu životného prostredia, B&J ESO spol. s.r.o., RNDr. Ján Jamriška, RNDr. Dalibor Rodák, PhD., jún 2006, BA Ekologické riešenie priestoru Košická Landererova v Bratislave, sanácia ekologickej záťaže v širšom priestore priemyselnej zóny bývalej rafinérie Apollo, čiastková záverečná správa, HES- COMGEO, spol.s.r.o., Keramoprojekt a.s. Tn, RNDr. Auxt, RNDr. Marianna Šuchová, 2002, BB Bratislava Klingerka, polyfunkčno bytový komplex budov, Orientačný inžinierskogeologický prieskum, Orientačný prieskum geológie ŽP, RNDr. Rudolf Holzer, BA, 2007, Projekt pre územné rozhodnutie Polyfunkčno bytový komplex budov Klingerka, Košická/ Plynárenská ulica, Bratislava, A.PRO s.r.o., Ing. arch. Matúš Konček a kol., BA, 2008, V rámci riešenia boli ďalej naštudované územnoplánovacie podklady a dokumentácie, ktoré boli spracované na okolitých lokalitách, susediacich s riešeným územím: UAŠ zóny Chalupkova Landererova, ADOM.M STUDIO, s.r.o., Ing. arch. Plencnerová, Ing. arch. Paško a kol., 2007, BA Dopravné posúdenie zóny Chalupkova, ALFA 04, a.s., PhDr. Mária Kociánová a kol., 2007, BA Urbanistická štúdia dostavby územia autobusovej stanice a prestavby areálu Kablo na Mlynských Nivách v Bratislave na mestské polyfunkčné územie, AUREX, s.r.o., Ing. arch. Klaučo a kol., 2008, BA UAŠ transformácie územia zóny BCT, AUREX, s.r.o., Ing. arch. Klaučo a kol., 2007, BA Dopravno- inžinierska štúdia možností dopravného priťaženia oblasti - Zóna Karadžičova- Mlynské Nivy Košická, DI Konsult, Ing. Ján Morávek, CSc., 2007, BA. Okrem uvedených UPP boli naštudované aj riešenia lokalít, na ktorých boli vydané UR: Panorama City, Eurovea Protipovodňová ochrana ľavobrežná hrádza Dunaja, DSP, 2. Úvod Urbanistická štúdia zóny Klingerka je spracovaná v zmysle zákona 50 / 1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a v zmysle vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 55 / 2001 Z.z. o územno plánovacích podkladoch a územno plánovacej dokumentácií, s dôrazom na riešenie havarijnej ekologickej situácie v území. Vzhľadom na fakt, že kritická ekologická situácia v riešenom území a jeho zázemí mimoriadne ovplyvňuje spôsob a typ budúceho využitia územia, považujeme za potrebné uviesť základné východiská, ktoré pri riešení UŠ podstatne ovplyvňovali urbanistické a architektonické riešenie, ako aj intenzitu využitia územia: 2.1. Historické východiská Riešené územie a jeho širšie zázemie v juhovýchodnej časti mesta Bratislavy sa začalo intenzívne stavebne vyvíjať v 2. polovici 19. storočia, kedy v meste Bratislava začala narastať priemyselná výroba, doplnená technickými objektmi zariadení mestskej technickej infraštruktúry železnica, prístav. Pôvodne v tejto lokalite tieklo novozámocké rameno Dunaja, ktoré bolo zasypané a založila sa priemyselná štvrť mesta na jeho juhovýchodnom okraji ( dnes zóna Chalupkova ). Na konci 19. storočia sa Bratislava stáva najdôležitejším priemyselným strediskom vtedajšieho Uhorska. Najvýznamnejším priemyselným podnikom v zóne sa začiatkom 20. stor. stala bývalá rafinéria Apollo, ktorá bola situovaná v priestore ohraničenom dnešnými ulicami Pribinova, Košická, Chalupkova, Bottova a Čulenova. Táto rafinéria bola počas 2. svetovej vojny spojeneckými vzdušnými silami zničená. V území ostalo silné znečistenie zeminy a podzemných vôd ropnými látkami, ktoré bude potrebné pred realizáciou výstavby zlikvidovať. Nakoľko prúdenie spodných vôd je stále v trase zasypaného dunajského ramena od severozápadu ( SZ ) na východ, najväčšie koncentrácie znečistenia pôdy a spodnej vody sú dodnes kumulované v priestore pod lokalitou Gumon, ktorá je predmetom riešenia tejto UŠ Ekologické východiská V rámci prípravy spracovania tejto UŠ boli naštudované dostupné materiály, spracované v nedávnej minulosti, ktoré vzhľadom na starú ekologickú haváriu a z nej vyplývajúcu kontamináciu územia skúmali jednotlivé zložky ŽP. Z nich vyberáme nasledovné: Ekologické riešenie priestoru Košická Landererova v Bratislave, Sanácia ekologickej záťaže v širšom priestore priemyselnej zóny bývalej rafinérie Apollo, HES COMGEO, spol. s r.o., BB, 06 / 2002 Gumon Slovakia, a.s. Bratislava, Posúdenie stavu životného prostredia, B&J ESO, spol.s r.o. BA, jún 2006, Orientačný Inžinierskogeologický prieskum a Orientačný prieskum geológie životného prostredia, Záverečná správa, BA Klingerka, polyfunkčno bytový komplex budov, 12 / 2007, DRILL, s.r.o. BA Odborný posudok vo veciach odpadov, Internationale s.r.o. areál bývalého závodu Gumon v BA ( Košická ulica ), RNDr. Ján Antal, 03/ Prieskum stavu znečistenia pôdy a podzemnej vody bol realizovaný až v rokoch 2001 a 2002 v súvislosti s výstavbou mosta Apollo. Hlavným zdrojom znečistenia podzemných vôd a zemín ropnými látkami a jej produktmi ( NEL, voľná fáza ), polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi (PAU), aromatickými uhľovodíkmi ( BTEX) a alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi ( POX ). Vertikálne znečistenie pôdy a podzemnej vody uvedenými látkami siaha až po horizont metrov pod terénom. Nakoľko oblasť znečistenia sa smerom ku Gumonke zmenšuje a za Gumonom plošné rozšírenie i koncentrácie látok opäť vzrastajú, svedčí to o existencií doplňujúceho zdroja znečistenia. Rozsah znečistenia je zrejmý z priložených schematických máp. V závere materiálu sa konštatuje, že celé územie je neriadenou skládkou nebezpečného odpadu, ktorá sa ocitla takmer v centre mesta. 2. Ďalšími zdrojmi znečistenia územia boli aj samotné výrobné prevádzky v areáli Gumon, z ktorých sa v materiáli Posúdenie stavu životného prostredia GUMON Slovakia, a.s. Bratislava ( jún 2006 ), uvádzajú látky znečisťujúce ŽP, ktoré sa v území vyskytujú v mimoriadne vysokých koncentráciách: 5

6 Vplyv tohto znečistenia je výnimočne nepriaznivý na trvalo bývajúce obyvateľstvo v území, ako aj na faunu a flóru v lokalite, nakoľko ide prevažne o toxické a vysoko karcinogénne látky. Nepriaznivý vplyv sa prejavuje aj na existujúcich stavebných konštrukciách, ktoré sú postupne degradované agresívnymi chemickými látkami a nakoľko neboli konštruované na takéto extrémne podmienky, vytvárajú reálne riziko jednak tým, že nimi prechádza znečistenie do interiérových priestorov budov a poškodením statiky budov môže byť ohrozená bezpečnosť obyvateľov a pracovníkov v nich. 3. V materiáli je posudzovaný aj vplyv znečistenia pôdy a spodnej vody na existujúce stavebné konštrukcie a podmienky zakladania a izolácie navrhovanej výstavby. V závere sa konštatuje, že geotechnické charakteristiky nesúdržných zemín sú negatívne ovplyvnené výraznou kontamináciou ropnými látkami v celom území, čo sa prejavilo na výsledkoch penetračných skúšok znížením parametrov. Nesúdržné zeminy sú kypré až stredne uľahnuté, aj preto je nevyhnutná výmena kontaminovaných nesúdržných zemín v podloží celého areálu. Okrem toho sa konštatuje, že podzemné kontaminované vody sú agresívne na betón, na oceľové telesá pôsobia veľmi korozívne, preto bude potrebné konštrukcie izolovať proti uvedeným vplyvom. Kontaminácia pôdy a spodnej vody, ktorá bola zistená pri inžinierskogeologickom prieskume potvrdila prítomnosť nebezpečných chemických látok: zvýšené koncentrácie POX, prevyšovali hodnoty kat. B, najvyššie koncentrácie mali aromatické uhľovodíky ( BTEX a PAU ) a NEL, ktoré niekoľkonásobne ( 18x ) prevyšovali limity kat. C pre podzemnú vodu aj pôdu. 4. Cieľom prác v rámci uvedeného odborného posudku bolo hodnotenie miery znečistenia zemín a porovnanie s hodnotami uvedenými v Doporučení Slovenskej komisie pre životné prostredie k uplatňovaniu ukazovateľov a normatív pre asanáciu znečistenej zeminy a podzemných vôd (MŽP SR č. 1617/97). Ďalej sa preverovali aj parametre kontaminantov v existujúcich stavebných konštrukciách. V materiáli sa konštatuje, že na hladine spodnej vody sa nachádza súvislá vrstva ropných látok s prímesou ďalších nebezpečných chemikálií, čo je možné charakterizovať ako havarijný stav. Takto je charakterizované územie aj podľa zákona o vodách, zákona o ochrane životného prostredia a zákona o odpadoch. Z výsledkov analytických prác kontaminácie stavebných konštrukcií vyplýva, že u vzoriek je výrazná anomália znečistenia NEL = mg/kg sušiny, pričom sanačný limit kategórie C je NEL = mg/kg sušiny, takže koncentrácia je cca 18x vyššia!!!! Stavebné konštrukcie v areáli Gumon je preto potrebné asanovať a likvidovať ako nebezpečný odpad v súlade s platnou legislatívou pre odpadové hospodárstvo Určenie špecifického účelu použitia UŠ Hlavným dôvodom pre spracovanie UŠ Klingerka je potreba komplexnej prestavby územia na nové mestské centrum a s tým spojená nutnosť realizácie odstránenia starých ekologických záťaží a sanácie dotknutého územia. Nakoľko postup likvidácie starých ekologických záťaží je viacmenej známy, je potrebné navrhnúť v UŠ taký postup výstavby, ktorý bude v súlade s navrhovanou sanáciou územia a prispeje k ozdraveniu životného prostredia nielen v riešenom území, ale v celom novom centre mesta Bratislavy. Nakoľko lokalita je súčasťou územia určeného na spracovanie UPN zóny, úlohou UŠ je ďalej rozpracovať a detailizovať v mierke zóny riešenia obsiahnuté v ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy, schváleného v roku ÚPN hl. m. SR Bratislavy nie je vzhľadom k mierke a podrobnosti spracovania (M 1: ) postačujúcim podkladom pre podrobnejšou reguláciu územia z hľadiska funkčného a priestorového usporiadania územia. Ďalším dôvodom spracovania UŠ Klingerka je zmena UPN hl.m. SR BA v Záväznej časti zo stabilizovaného územia na rozvojové územie, pričom ide o zmenu funkčného využitia časti územia z 201 občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu, na 501 zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, a o zmenu miery využitia územia v súlade s hmotovo priestorovou koncepciou navrhovanou v UPN hl.m. SR Bratislavy Hlavné ciele a úlohy UAŠ Ciele UŠ sú zadefinované nasledovne : Vytvorenie územnoplánovacieho podkladu pre zabezpečenie optimálnych priestorových pomerov na reštrukturalizáciu územia, ktoré je dlhodobo zamorené starými ekologickými záťažami, ako aj odstránenie kontaminácie územia a následné priestorové a technické opatrenia pre začlenenie územia do plnohodnotnej centrálnej mestskej zástavby, zohľadnenie a akceptácia záverov doteraz vydaných stanovísk od orgánov štátnej správy, týkajúcich sa odstránenia starej ekologickej záťaže a následnej reštrukturalizácie územia, vytvorenie kvalitného územnoplánovacieho podkladu, využiteľného pre: zmeny a doplnky ÚPN hl.m. SR Bratislavy, územné rozhodovanie a usmerňovanie výstavby v zóne, doplnenie riešeného územia o nové aktivity, kompatibilné s ostatnými funkčnými systémami v území občianska vybavenosť, bývanie, nevyhnutná technická vybavenosť, zabezpečenie primeraného zastúpenia plošnej a líniovej zelene, zosúladenie komplexného rozvoja územia s koncepčnými dlhodobými zámermi mestskej časti a konkrétnymi investično-podnikateľskými aktivitami a potrebu prispôsobenia týchto aktivít novému mestotvornému charakteru územia, zosúladenie individuálnych a verejných záujmov v kontexte vymedzených vlastníckych vzťahov k pozemkom, Po vykonaní prieskumov a rozborov a zadefinovaní hlavných problémov a reálnych zámerov výstavby v zóne sú hlavné úlohy riešenia stanovené nasledovne: Stanoviť koncepciu priestorového a funkčného využívania územia zóny, pričom je potrebné optimálne stanoviť intenzitu využitia územia, pri dodržaní týchto zásad: a. zvýšiť celkovú kvalitu životného prostredia pre ľudí trvalo bývajúcich a pracujúcich v riešenom území a jeho okolí a chrániť ich pred nepriaznivými vplyvmi ekologickej záťaže vhodnou priestorovou organizáciou územia a vhodným využívaním funkčných plôch, formovať prostredie zóny v kontinuite kultúrno-spoločenských a historických tradícii, b. overiť možnosti formovania obrazu územia v mierke, ktorá vytvorí z urbanistickej štruktúry zóny výškovú dominantu v okolitej štruktúre mesta, pri dodržaní celkovej kompozície obrazu mesta ( silueta mesta ) c. zabezpečiť primerané zastúpenie plôch zelene, zvážiť možnosti vytvorenia väčších kompaktných plôch zelene v zóne, a to vzhľadom na ekologickú záťaž predovšetkým na podzemných a nadzemných vodorovných konštrukciách s dostatočnou hrúbkou substrátu, d. stanoviť základnú dopravnú kostru územia, s cieľom zabezpečiť primeranú dopravnú obsluhu územia, e. hľadať možnosti pre zabezpečenie optimálneho riešenia statickej dopravy v zóne, f. stanoviť zásady skvalitnenia technickej infraštruktúry, 6

7 g. vytvoriť komplexné zásady utvárania zóny a regulatívy funkčného a priestorového využitia územia, h. stanoviť potrebné asanácie stavieb, vzhľadom na neprimeranú ekologickú záťaž územia počítať s plošnou asanáciou objektov nachádzajúcich sa na kontaminovanom území, i. stanoviť vecnú a časovú koordináciu výstavby v území Väzby vyplývajúce z ÚPN hl.m. SR Bratislavy a ÚPN VUC BSK Na riešené územie zóny sa vzťahujú platné regulatívy vyplývajúce z nasledovných schválených územnoplánovacích dokumentov: 1. ÚPN hl. m. SR Bratislavy ( 2007 ) 2. ÚPN VÚC Bratislavského samosprávneho kraja, včítane jeho zmien a doplnkov. 1. Územný plán hl. m. SR Bratislavy: Územný plán hl. m. SR Bratislavy navrhuje v riešenej zóne nasledovné funkčné využitie stabilizované územie : Grafická časť Komplexný návrh - Regulačný výkres časť C Záväzná časť : Textová časť Priestorové, funkčné a prevádzkové vzťahy 1. Východiskové princípy Rozvíjať Bratislavu: ako mesto tvorby a výmeny špičkových informácií, sofistikovanej hospodárskej základne a univerzitné mesto, ako kultúrno-spoločenskú metropolu európskeho významu s potenciálom reprezentovania a prepájania hodnôt západoeurópskej kultúry s kultúrnym dedičstvom východoeurópskeho priestoru, ako príjemný a bezpečný domov svojich obyvateľov, príjemný a bezpečný prechodný domov pre svojich návštevníkov: s vysokou trvalo udržateľnou kvalitou mestského prostredia, Návrh dopravy s vysokou hodnotou mestských priestorov a reprezentatívnym architektonickým a urbanistickým obsahom hlavného mesta Slovenska, s vysokou kvalitou dopravnej sústavy, osobitne v hromadnej preprave osôb, so zdravým životným prostredím a zachovanými prírodnými hodnotami, s bohatou ponukou atraktivít pre saturovanie nárokov voľného času obyvateľov i návštevníkov mesta v urbanizovanom i v prírodnom prostredí. 2. Regulatívy urbanistickej kompozície a dotvárania obrazu mesta Riešené územie je súčasťou kompaktného mesta, preto uvádzame regulatívy vzťahujúce sa k tomuto typu územia: v území kompaktného mesta, vymedzeného ako priestor medzi hranicou územia limitovaného výškou zástavby 21 m a líniou v smere Jaskový rad Smrečianska ul. - Račianske mýto Račianska ul. Kutuzovova ul. Vajnorská ul. ul. Odbojárov - Trnavská cestu Miletičova ul. Prievozská Košická ( v smere k Dunaju): rešpektovať v zásade výškovú hladinu blokovej zástavby a uličných priestorov v hmotovo priestorovom a výškovom usporiadaní novej zástavby, príp. prestavby územia, orientovať potenciálne výškové a hmotovo - priestorové dominanty do uzlových priestorov mestskej štruktúry :Predstaničný priestor, Račianske mýto, Trnavské mýto, uzol Krížna V. Karadžiča, Záhradnícka V. Karadžiča Bazová, uzol V. Karadžiča Páričkova - Mlynské nivy, uzol Prístavná - Apollo Pribinova východ, preveriť konkrétnu lokalizáciu hmotovo priestorových a výškových dominánt v prehlbujúcich nástrojoch územného plánovania s dokladovaním a zhodnotením ich pôsobenia na jestvujúcu štruktúru a vedutu historického a kompaktného mesta z určených vyhliadkových bodov, z priehľadov a pohľadov, uplatniť vo funkčnej náplni uzlových priestorov a ich výškových dominánt (príp. ich zoskupení), požiadavku na tvorbu spoločensky atraktívneho verejného prostredia (námestí) v dobrej dostupnosti na MHD (orientačné body pre centrá vybavenosti s koncentráciou spoločenských aktivít). 2. Regulatívy pre lokalizáciu výškových stavieb Expertízne posúdiť: j. každú navrhovanú výškovú stavbu a jej predpokladané vizuálne hmotovo-priestorové pôsobenie v rámci celomestského obrazu mesta i v rámci obrazu dotknutého územia na základe zakreslenia do panoramatických fotografií z určených stanovíšť najvýznamnejších vyhliadkových bodov ako aj zobrazenia lokálnych kompozičných vzťahov formou vizualizácií, animácií a pod., k. možné dopady výškovej stavby z hľadiska štrukturálnej a funkčno-prevádzkovej vhodnosti situovania objektu v území, s overením záťaže všetkých druhov technickej infraštruktúry a s preverením zaťaženia lokálnej i celomestskej dopravnej siete, l. situovanie jednotlivých výškových budov z hľadiska prínosov pre zvýšenie spoločenskej atraktivity daného kompozičného uzla v rámci špecifík jednotlivých ťažiskových smerov rozvoja, m. otázky bezpečnosti pri umiestňovaní výškovej stavby z hľadiska zabezpečenia dostatočných rozptylových plôch a ďalších opatrení v mimoriadnych bezpečnostných situáciách. n. preveriť prípadné situovanie výškových objektov v kompozičných uzloch vymedzeného pásma: Predstaničný priestor, Račianske mýto, Záhradnícka Karadžičova, Pribinova východ podrobnou analýzou s dôrazom na ochranu a zachovanie pamiatkových hodnôt území. Pri lokalizovaní výškových budov v obalovom území a v ostatných ťažiskových priestoroch mesta: o. rešpektovať ich lokalizáciu do priestorov kompozičných uzlov, ktoré predurčujú význam signalizácie a orientácie v obraze mesta, 7

8 ÚŠ zóny Klingerka Čistopis p. rešpektovať výškovú hladinu jestvujúcej charakteristickej zástavby ulíc medzi uzlovými priestormi a zachovať princíp gradácie výšky zástavby do uzlových bodov rozvojových zónach, q. uplatňovať kumuláciu výškových budov v rozvojových priestoroch CMC na oboch brehoch Dunaja (východný okraj Zóny Pribinova, nové city na pravom brehu Dunaja), r. požadovať zhodnotenie minimálne 1-2 nadzemných podlaží parteru pre funkcie verejne prístupné (obchod, služby, kultúra, verejné stravovanie, voľnočasové aktivity), s. objekty situovať v optimálnych dochádzkových vzdialenostiach od staníc MHD a nosného systému, t. vytvoriť dostatočné otvorené rozptylové priestranstvá pred výškovými stavbami pojednané ako atraktívny verejný priestor so sadovými úpravami verejnej zelene a drobnou architektúrou. u. v rozvojových územiach situovať výškové objekty na podklade overenia kompozície zástavby v zonálnych dokumentáciách. 2. Definovanie vybraných pojmov súvisiacich s reguláciou A. Stabilizované územie je územie mesta, v ktorom návrh územného plánu: ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území. Jedná sa v zásade o nadstavby, dostavby a prístavby domov, využitie podkroví, úpravy a dovybavenie vnútroblokových priestorov, výstavbu v prielukách a pod. Regulácia sa uplatňuje verbálnym formulovaním požiadaviek na riešenie a popisom prípustných a neprípustných zásahov do územia pre spracovanie podrobnejšej dokumentácie. Merítkom a limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je nevyhnutné pri obstarávaní podrobnejších dokumentácií alebo pri hodnotení novej výstavby v stabilizovanom území akceptovať, chrániť a rozvíjať. Ukazovatele intenzity využitia územia sa požadujú len na zdokumentovanie rozdielu (nárastu resp. zníženia) hodnoty indexu podlažných plôch, indexu zastavaných plôch, resp. indexu objemového zaťaženia územia. Regulácia intenzity využitia územia v stabilizovaných územiach Stanovenie regulácie intenzity využitia stabilizovaných území z celomestského pohľadu na úrovni územného plánu mesta nie je účelné na tej istej úrovni, ako pre rozvojové územie. Stabilizované územie charakterizuje určitý spôsob zástavby, ktorý výrazne podmieňuje spôsob a možnosti jeho dotvárania novými investíciami. Z hľadiska väzby novej zástavby k pôvodnej štruktúre je potrebné: v historickom jadre mesta novú zástavbu prísne podriadiť charakteru, spôsobu a dielčím charakteristikám existujúcich stavieb v území. Nová zástavba musí rešpektovať blokový charakter, parceláciu, výšku, tvar strechy a ďalšie prvky okolitej zástavby. Ukazovatele intenzity využiť len ako druhotné, s ktorými je možné pracovať na úrovni porovnania s intenzitou dosahovanou na iných pozemkoch daného bloku. Nestanovovať ukazovatele pre celú stabilizovanú funkčnú plochu, v rámci ktorej sa nachádzajú historicky typické bloky zástavby, s rozdielnou charakteristikou a tým aj hustotou zástavby: v celomestskom centre prevláda v rámci stabilizovaných území blokový charakter existujúcej zástavby. V rámci jednotlivých funkčných plôch sa môžu nachádzať bloky zástavby s odlišnou intenzitou zástavby. Z hľadiska ich dostavby sa požaduje rešpektovať typický charakter bloku. V určitých prípadoch zvýraznenie nároží, nadstavby môže dôjsť k vyššej intenzite využitia pozemku v porovnaní s okolitou existujúcou zástavbou. Určujúce sú však regulatívy (stavebná čiara, výška, odstupy a pod.) vyplývajúce z existujúcej stavebnej štruktúry bloku. Ukazovatele intenzity využitia územia sú až druhotné a z celomestskej úrovne nestanoviteľné. Tieto sú súčasťou záväzných častí územnoplánovacích dokumentácií na úrovni zóny, vo vnútornom meste sa vyskytujú stabilizované územia so zástavbou mestského typu, komplexy zástavby, areály a územia izolovanej zástavby, najmä bytové domy sídliskového typu a enklávy rodinných domov. V dotváraní území je potrebné rešpektovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých typov existujúcej zástavby a nie je možné ho generalizovať stanovením jednotnej regulácie intenzity využitia pre celú stabilizovanú funkčnú plochu. Táto úloha musí byť jednoznačne riešená na podrobnejšej zonálnej úrovni. vo vonkajšom meste sa mení v rámci stabilizovaných území charakter zástavby mestského typu, prevláda ulicová zástavba lemujúca mestské komunikácie. Pre vonkajšie územie sú charakteristické komplexy zástavby, areály, územia bytovej zástavby sídliskového typu a rozsiahle územia najmä izolovanej zástavby rodinných domov. V dotváraní území je rovnako ako v predošlých prípadoch potrebné rešpektovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých typov existujúcej zástavby a nie je možné ho generalizovať stanovením jednotnej regulácie intenzity využitia pre celú stabilizovanú funkčnú plochu. Lokalizácia novej zástavby v stabilizovanom území vonkajšieho mesta musí byť predmetom riešenia územnoplánovacích dokumentácií zóny. Základným princípom pri stanovení regulácie stabilizovaných území v meste je uplatniť požiadavky a regulatívy funkčného dotvárania územia na zvýšenie kvality prostredia (nielen zvýšenie kvality zástavby ale aj zvýšenie prevádzkovej kvality územia). Posudzovanie dostavieb, prestavieb, nadstavieb a novostavieb v rámci stabilizovaných území Stabilizované územia v rámci územného plánu mesta vzhľadom na svoju rozmanitosť a špecifiká nemôžu mať stanovené jednotné ukazovatele intenzity využitia územia. Z celomestského pohľadu nie je možné, ani účelné obsiahnuť detail a zložitosť, ktorú predstavuje stavba v stabilizovanom území. Stavebný úrad musí postupovať porovnaním návrhu investora s funkčným využitím územného plánu. Pokiaľ nový návrh nerešpektuje regulačné prvky, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a vnáša do zástavby kontrast resp. neúmerné zaťaženie pozemku, je nevyhnutné zabezpečiť spracovanie podrobnejšieho územnoplánovacieho podkladu pre dotknuté stabilizované územie, ktorý preukáže vhodnosť stavebného zámeru z jednotlivých hľadísk funkčného využitia, kompozície, intenzity využitia, ako aj zhodnotenie jeho dopadov na funkčnosť nadväznej existujúcej zástavby. Z polohy systémového prístupu k regulácií novej zástavby v stabilizovanom území je žiaduce pre navrhované lokality na dostavbu stabilizovaného územia postupne spracovať podrobnejšie riešenie s návrhom detailných regulatívov (v predstihu pred realizáciou potenciálnych investičných zámerov). 8

9 9

10 B. Rozvojové územie je územie mesta, v ktorom územný plán navrhuje: novú výstavbu na doteraz nezastavaných plochách, zásadnú zmenu funkčného využitia, zmenu spôsobu zástavby veľkého rozsahu, pri zachovaní funkčného využitia územia. Kód miery využitia územia vyjadruje povolenú mieru záťaže rozvojového územia zástavbou. Stanovuje pre vybrané funkcie intenzitu (mieru) využitia rozvojového územia. Symbolom kódu miery využitia územia sú písmená veľkej abecedy A až M, ktoré vyjadrujú prípustnú mieru využitia územia v rozpätí hodnotou IPP max. od 0,2 po 3,6 podľa nasledovnej škály: Tabuľka 1 Miera využitia územia Kód A B C D E F G H I J K L M IPP max 0,2 0,4 0,6 0,9 1,1 1,4 1,8 2,1 2,4 2,7 3,0 3,3 3,6 Tab. 2 Regulatívy intenzity využitia rozvojových území MČ Ružinov Kód IPP max. Čís. funk Názov urbanistickej Priestorové usporiadanie Prie m.po J 2,7 K 3,0 L 3,3 M 3,6. funkcie 201 OV celom. a nadmes. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmest. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmes. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* 201 OV celom. a nadmes. významu 501 Zmiešané územia bývania a obč.vybav.* IZP max KZ min. dl ,36 0,20 zástavba mests. typu výšk.obj.(adm., ,30 0,25 hotely) zástavba mestského 9 0,30 0,25 typu 10 0,28 0,25 komplexy OV 10 0,30 0,20 výšk. obj. adm., 11 0,27 0,20 hotely zástavba mestského 11 0,28 0,30 typu výškové objekty OV 11 0,30 0,25 rozvoľnená zástavba 12 0,27 0,30 výškové objekty 12 0,30 0,25 komplexy (adm., 13+ 0,28 0,25 hotel.) rozvoľnená 13+ 0,27 0,35 zástavba * funkcia bývania je limitovaná na max. 60% podlažnej plochy nadzemnej časti zástavby Obrázok 3 Pohľad na zástavbu z Tower

11 C Záväzná časť : Tabuľková časť ÚPN hl.m.sr Bratislavy 11

12 2. Územný plán VÚC BSK 5. Overiť intenzitu využitia územia nad rámec schválený ÚPN hl. m. SR Bratislavy, a stanoviť hraničné hodnoty IPP ( index podlažnej plochy ) pre bloky vymedzené v UPN hl. m. SR Bratislavy, s prihliadnutím na maximálne možné dopravné zaťaženie okolitých zberných komunikácií, Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja VZN BSK č. 20/2008, zo dňa v zmysle prílohy č.2 k VZN BSK bod I. záväzných regulatívov územného rozvoja, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie BSK č. 18/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2001 Z. z. a v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2003 Z. z Údaje o súlade riešenia so zadaním Uvádzame výňatok z čisopisu Zadania tejto UŠ s hlavnými tézami, ktoré boli jednoznačne zohľadnené v návrhu riešenia. Všetky tézy boli zohľadnené vo variante 2, na základe ktorého je spracovaný tento čistopis. Širšie vzťahy 1. Primerane zohľadniť územnoplánovacie podklady a dokumentácie spracované a rozpracované v okolitých lokalitách a to predovšetkým: UAŠ Chalupkova Landererova, UAŠ prestavby autobusovej stanice, UAŠ prestavby bývalej Cvernovej továrne, UŠ Mlynské Nivy západ, UŠ River Port Center, 2. Urbanistickou štruktúrou novej zástavby nadviazať na existujúcu uličnú sieť mesta a na prirodzené pešie koridory v nich, 3. Dopravnou kostrou zóny nadviazať na existujúcu cestnú sieť mesta ( obslužné komunikácie ) s cieľom priestorovo zachovať a prevádzkovo zlepšiť obsluhu územia. V samostatnej Dopravnej štúdií bude návrh cestnej siete a výpočet priepustnosti križovatiek primerane zohľadňovať plánované investičné zámery (zóna Chalupkova, Twin City, Bratislavská cvernová továreň, zóna Mlynské Nivy - západ, River Port Center - administratívny komplex s vybavenosťou). Pri návrhu dopravy a jej posúdení by mali byť primerane využité aj výsledky dopravného riešenia Dopravno-urbanistickej štúdie dostavby územia autobusovej stanice 2006/2007 (spracovateľ DI- KONSULT - Ing. Ján Morávek, CSc.,). 4. Overiť vplyv navrhovanej výstavby na hmotovo-priestorovú štruktúru a siluetu mesta, Riešené územie 1. V návrhu riešenia UŠ zóny rozpracovať dopravné riešenie Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy zachovávajúce existujúce trasy a priestory dopravných koridorov a v koordinácií so známymi investičnými zámermi v lokalite, 2. Prioritou urbanisticko- architektonickej koncepcie bude komplexná prestavba územia s cieľom vytvoriť zo zóny centrálne mestské prostredie, ktoré sa bude prejavovať jednak v novej modernej forme výstavby, ako aj v primeranom obsahu funkčných plôch, 3. V riešenej zóne situovať budovy a zariadenia prevažne pre nasledovné funkčné využitie: Zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, (501), zeleň a potrebné zariadenia technickej infraštruktúry, riešenie navrhnúť v intenciách návrhu riešenia UŠ Staré Mesto, ktorá počítala v riešenej zóne s prevažne novou štruktúrou zástavby a s vyššou výškovou úrovňou zástavby, čo bolo následne koncepčne premietnuté aj do UPN hl.m. SR BA, 4. Overiť maximálnu výškovú úroveň zástavby a maximálnu intenzitu zástavby v jednotlivých regulačných blokoch zóny, 6. Overiť výškové horizonty dominánt zástavby s maxim. výškou rímsy, s prihliadnutím na tvorbu celomestskej koncepcie výškových dominánt zástavby, s ich optimálnym situovaním, 7. Ochranné pásma Letiska M.R. Štefánika zapracovať do riešenia UŠ. Uvažované vertikálne dominanty riešeného územia, ktoré nerešpektujú výškové limity vyplývajúce z ochranných pásiem letiska, budú v ďalšom stupni riešenia (územné konanie) posudzované v spolupráci s Leteckým úradom SR v procese udelenia výnimky z ochranných pásiem letiska. 8. Vzhľadom na ekologickú záťaž a technické možnosti jej likvidácie, definovať územia pre parkovú zeleň, ktorá musí byť realizovaná na podzemných konštrukciách s dostatočnou hrúbkou substrátu, 9. vzhľadom na to, že predmetná zóna má významnú špecifickú polohu v štruktúre mesta: 1. je súčasťou kontaktných priestorov CMZ a historického centra, priamo kontaktuje obytnú zástavbu Klingerovej kolónie a lokality Nív 500 bytov, 2. je priamo ovplyvňovaná dynamicky sa transformujúcimi územiami zón 3. nachádza sa v kľúčovej polohe vo vzťahu k panoráme mesta, predstavuje nástupný priestor do CMZ z mestskej časti Petržalka a z mestskej časti Ružinov po Prievozskej ulici je potrebné klásť dôraz na vhodné hmotovo - priestorové, funkčno prevádzkové, kompozičné a architektonické stvárnenie danej zóny, ktoré môžu výrazne ovplyvniť jej zapojenie do organizmu mesta a vnímanie v siluete mesta, 10. zhodnotiť dopady zámerov na transformáciu a prestavbu kontaktných území na riešenie záujmového územia, jedná sa najmä o prestavbu autobusovej stanice a TWIN CITY, prestavbu bývalej Cvernovej továrne na Páričkovej ulici, prestavbu areálu River Port Centre Votrubova - Súkennícka, prestavbu zóny Chalupkova Landererova a prestavbu zóny Mlynské nivy západ; tieto zámery sú toho času v rôznom štádiu overovania na úrovni spracovania UŠ zón, ktoré sú zabezpečované potenciálnymi investormi, 11. riešiť vzťah navrhovaného rozvojového územia a jeho výškové zónovanie tak, aby reflektovalo jestvujúcu stabilizovanú urbanistickú štruktúru rodinných domov Klingerovej kolónie a pôvodnú zástavbu a charakter obytných území zóny Nivy 12. v rámci overovania funkcie zmiešané územia občianskej vybavenosti a bývania riešiť lokalitu pozdĺž Košickej ulice s ohľadom na polohu územia pri uzlovom priestore a dopravnej tepne, pričom lokalizáciu priestorov pre trvalé bývanie je žiaduce orientovať prevažne do vnútra bloku 13. vzhľadom na polohu územia medzi dopravnými komunikáciami Mlynské nivy Prístavná podporujeme v rámci územia v čo najväčšej miere zastúpenie bezpečného pešieho pohybu a cyklistickej dopravy s dôrazom na riešenie verejných priestranstiev, 14. vzhľadom na špecifické podmienky územia súvisiace s vysokou kontamináciou a požiadavkami na jej elimináciu v riešení navrhnúť plochy zelene v rozsahu min. 25%, tak aby boli vytvorené podmienky pre výsadbu stromovej a krovinovej drevinnej zelene, 15. zachovať, revitalizovať a dotvoriť pôvodnú alejovú zeleň pozdĺž Pláteníckej a Valchárskej ulice od ul. Mlynské Nivy po Prístavnú ulicu, 12

13 16. v návrhu riešenia, najmä z hľadiska intenzity využitia územia a návrhu regulácie stavebných objemov, dôsledne reflektovať výsledky posúdenia dopravného zaťaženia územia a návrh optimálneho riešenia verejného dopravného vybavenia, 17. overiť lokalizáciu výškovej dominanty v uzlovom priestore Prístavná Košická a akcentovanie štruktúr pozdĺž Prístavnej ulice, 18. navrhnúť variantné riešenie s tým, že jeden variant bude vychádzať z regulatívov intenzity využitia rozvojových území platných pre vnútorné mesto určených v ÚPN hl.m. SR Bratislavy, druhý variant overujúci vyššie intenzity využitia územia dokladovať analýzami v širšom územnom kontexte z hľadiska návrhu urbanistickej koncepcie, demografického a socioekonomického potenciálu, dopravného riešenia, environmentálnej problematiky Postup a spôsob spracovania Urbanistická štúdia je spracovaná v zmysle zákona 50 / 1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a v zmysle vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 55 / 2001 Z.z. o územno plánovacích podkladoch a územno plánovacej dokumentácií, v nasledovnej skladbe: Návrh riešenia: Grafická časť: komplexný urbanistický návrh v M 1 : návrh dopravy v M 1 : návrh technickej infraštruktúry: zásobovanie vodou a odkanalizovanie v M 1 : zásobovanie el. energiou, plynom, v M 1 : telekomunikácie, kolektorizácia v M 1 : Zeleň a priemet prvkov ÚSES v M 1 : širšie územné vzťahy v M 1 : Návrh zmien a doplnkov platnej ÚPD v M 1 : Hmotovo priestorové schémy navrhovaného riešenia M podľa potreby Grafická časť je odovzdaná aj na CD vo formáte pdf. Textová a tabuľková časť v členení: 1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1 Dôvody obstarania UAŠ 1.2 Hlavné ciele a úlohy UAŠ 1.3 Vyhodnotenie platného územného plánu 1.4 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním 1.5 Postup a spôsob spracovania 2 RIEŠENIE URBANISTICKEJ ŠTÚDIE 2.1 Vymedzenie hranice riešeného územia 2.2 Opis riešeného územia 2.3 Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu obce 2.4 Vyhodnotenie limitov využitia územia 2.5 Urbanistická koncepcia Návrh koncepcie riešenia zóny Návrh funkčnej a prevádzkovej štruktúry zóny Návrh hmotovo - priestorovej štruktúry zóny Intenzita využitia územia zóny 2.6 Demografia a bytový fond 2.7 Občianska vybavenosť 2.8 Doprava Širšie vzťahy Súčasný stav Cestná sieť Statická doprava Mestská hromadná doprava Pešia a cyklistická doprava 2.10 Technická infraštruktúra Zásobovanie vodou Odkanalizovanie Zásobovanie elektrickou energiou Zásobovanie plynom Zásobovanie teplom Telekomunikácie Kolektorizácia 2.11 Sídelná zeleň 2.12 Ochrana prírody 2.13 Územný systém ekologickej stability ( ÚSES ) 2.14 Životné prostredie Ovzdušie, Hluk, Svetlotechnika Radónové riziko, 2.15 Nakladanie s odpadmi Textová a tabuľková časť je odovzdaná aj na CD vo formáte pdf. 3. Riešenie urbanistickej štúdie 3.1. Vymedzenie a charakter riešeného územia Riešené územie sa nachádza celé v mestskej časti Bratislava Ružinov. Vymedzenie riešeného územia pre spracovanie tejto UŠ je nasledovné: Z juhu je hranicou riešeného územia cestná komunikácia Prístavná ul., Zo západu je hranicou riešeného územia ul. Košická, Zo severu je hranicou riešeného územia ul. Mlynské Nivy. Z východnej strany tvoria hranicu Plátenícka, Valchárska, Súkenícka ul.. Vymedzenie riešeného územia pre širšie vzťahy je nasledovné: Z juhu je hranicou Dunaj ( ľavý breh ), Z východu je hranicou Plynárenská ul., Zo severu tvorí hranicu komunikácia na Prievozskej ul., Zo západu je hranicou Karadžičova ul.- Olejkárska ul. 13

14 Ílovitý vývoj je reprezentovaný panónskym súvrstvím v litologickom vývoji pestrých ílov, rôzne piesčitých, prípadne siltovitých ílov, s podradnými vložkami pieskov a drobnozrnných štrkov. Najvyššie vrstvy neogénneho súvrstvia reprezentujú uloženiny tzv. uhoľnej a modrej série. V spodnej časti sú sivé, zelené a žltosivé, vyššie sivomodré vápnité íly s malým obsahom piesku. Kvartér je zastúpený mohutným náplavovým kužeľom dunajských fluviálnych štrkopiesčitých sedimentov s premenlivým obsahom piesčitej prímesi a s veľmi nepravidelným plošným vývojom, čo má za následok veľkú nerovnorodosť sedimentov vo vertikálnom i horizontálnom smere. Na predmetnej lokalite sú štrkovité zeminy zastúpené prevažne piesčitými zle zrnnými štrkmi s veľkosťou valúnov 0, , menej cm. Na báze kvartéru sa vyskytujú polohy balvanitých štrkov s priemerom cm. Z petrografického hľadiska sú valúny tvorené kremeňmi, kremencami, pieskovcami, vápencami, rulami, amfibolitmi, dolomitmi a granitmi. Sú veľmi dobre opracované s obsahom piesčitej frakcie v rozmedzí 15-45%. Na väčšine územia sú najvrchnejšie polohy štrkov prekryté nesúvislou vrstvou fluviálnych hlín a pieskov, hrúbky 1-3 m. V starých ramenách sa vyskytujú sedimenty charakteru bahnitých ílov až pieskov, ktoré dosahujú mocnosť niekoľko metrov. Povrch územia je tvorený antropogénnymi sedimentmi. Územie prieskumu je podľa hydrogeologickej rajonizácie (J. Šuba a kol., 1984) zaraďované do rajónu Q 051 Kvartér Z okraja Podunajskej roviny. Jedná sa o oblasť trvalého doplňovania zásob podzemnej vody z Dunaja. V tomto území tečie Dunaj vyvýšene nad hladinou podzemnej vody a doplňuje zásoby podzemnej vody trvale po celý rok. Základný význam pri tvorbe, formovaní a dynamike podzemnej vody v záujmovom území má Dunaj. Voda z neho infiltruje do náplavov po oboch stranách koryta. Hladina podzemnej vody v záujmovom území sa pohybuje v rozmedzí 2,5 6,5 m p.t. podľa stavu hladiny v Dunaji. Priemerný súčiniteľ filtrácie zvodnených štrkopiesčitých sedimentov sa pohybuje rádovo 10-3 m.s-1. Najbližší pozorovací vrt SHMÚ č Mlynské Nivy, max. zaznamenaná úroveň hladiny podzemnej bola na úrovni 133,30 m n.m. (tzn. 2,5 m pod terénom). Životné prostredie kontaminácia územia Obrázok 4 Vymedzenie riešeného územia 3.2. Opis riešeného územia zóny Prírodné pomery Z geomorfologického hľadiska sa záujmové územie nachádza v oblasti Podunajská nížina, na Z okraji celku Podunajská rovina (Mazúr, Lukniš, 1980). Územie tvorí mladá štruktúrna poriečna niva. Generálny sklon územia je SZ - JV s priemerným sklonom v hornej časti 0,35 %. Nadmorská výška územia sa pohybuje od 130 do 135 m n. m. Podľa klimatickej rajonizácie Slovenska patrí dotknuté územie do teplej klimatickej, okrsok T2 teplý, suchý, s miernou zimou a s teplým letom. Podľa klimaticko geografických typov (Atlas SSR, 1980) patrí dotknuté územie so širším okolím do typu nížinnej klímy, s miernou inverziou teplôt, suchou až mierne suchou, subtypu teplej klímy. Priemerné teploty dosahujú v meste vyše 10 C, okrajové územia, patriace k Podunajskej nížine dosahujú vyše 9 C. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou mesačnou teplotou -2,0 C; najteplejším mesiacom je júl s priemernou mesačnou teplotou 18,2 C. Z geologického hľadiska záujmové územie zaraďujeme do podunajskej panvy. Na geologickej stavbe sa podieľajú horniny paleozoika, neogénu a kvartéru. Vzhľadom na nami overovaný kvartérny kolektor sa horninami paleozoika nebudeme zaoberať. Podložie kvartérnych sedimentov je v skúmanom území tvorené neogénnymi sedimentami vo vývoji ílovitom a piesčitom. Záujmové územie sa nachádza v oblasti vplyvu bývalej rafinérie APOLLO, ktorá bola zničená bombardovaním v roku 1944, pričom došlo k rozsiahlemu znečisteniu horninového prostredia a podzemnej vody. Znečistenie zemín a podzemných vôd v oblasti bývalej fabriky GUMON, a.s. je v minulosti ovplyvnené aj znečisťujúcimi látkami pôvodom z GUMON-u. Pri výkopových prácach nemožno vylúčiť prítomnosť betónových podzemných konštrukcií s potrubím s obsahom ropných látok, ako aj výskyt nevybuchnutej munície. Kontaminované, nebezpečné odpady vznikajúce pri výkopových prácach budú dekontaminované priamo v riešenom území, resp. na likvidáciu a dekontamináciu budú priebežne odvážané na miesta a do zariadení, ktorých polohu spresní ďalší stupeň projektového riešenia, zohľadňujúci povahu a rozsah znečistenia. Organizácia realizujúca predmetnú dekontamináciu musí byť, zo zákona osobitne spôsobilá a musí vlastniť všetky nevyhnutné povolenia, včítane technologických postupov. Na základe objednávky spoločnosti INTERNATIONALE Bratislava, zo dňa , vykonala spoločnosť DRILL, s.r.o. Bratislava orientačný inžinierskogeologický prieskum pre geologickú úlohu, ktorá je vedená pod číslom: Z jej výsledkov ( terénnych vrtných prác, dynamických penetračných skúšok, laboratórnych rozborov a skúšok zemín ) môžeme konštatovať nasledovné závery pre budúce využitie územia: pred realizáciou stavebných objektov bude potrebné odstrániť antropogénne sedimenty, ktoré sú v zmysle STN nevhodné pre zakladanie. geotechnické charakteristiky nesúdržných zemín sú negatívne ovplyvnené výraznou kontamináciou ropnými látkami v celom území, čo sa prejavilo na výsledkoch dynamických penetračných skúšok znížením parametrov, Nesúdržné zeminy sú kypré až stredne uľahnuté,odporúčame výmenu kontaminovaných nesúdržných kvartérnych zemín. Ropná kontaminácia negatívne ovplyvňuje geotechnické vlastnosti zemín, reálny model geotechnických charakteristík zemín základovej pôdy je obtiažne stanoviť. Pre jednotlivé objekty odporúčame vykonať podrobný inžinierskogeologický prieskum 14