ÚZEMNÝ PLÁN REGIÓNU BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN

Transkript

1 ÚZEMNÝ PLÁN REGIÓNU BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN TEXTOVÁ ČASŤ AUREX, spol. s r.o., Bratislava Január 2010

2

3 Názov dokumentácie: ÚZEMNÝ PLÁN REGIÓNU BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN Objednávateľ: Bratislavský samosprávny kraj Sabinovská ul. 16, P.O.BOX Bratislava Zhotoviteľ: AUREX, spol. s r.o., Bratislava Dúbravská cesta Bratislava tel.: , aurex@aurex.sk Riaditeľ: Hlavný riešiteľ: Zodpovedný riešiteľ KEP: Ing. arch. Ľubomír Klaučo Ing. arch. Vojtech Hrdina, Ph.D. Ing. Monika Lachmannová Ing. Michal Štiffel Ing. Mária Mozdíková

4

5 Riešiteľský kolektív: Spracovanie krajinnoekologického plánu: Ing. Monika Lachmannová Ing. Michal Štiffel Ing. Mária Mozdíková ochrana prírody, ÚSES životné prostredie, odpadové hospodárstvo poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo Odborná spolupráca v rámci prieskumov a rozborov: Ing. arch. Vojtech Hrdina, Ph.D. Ing. arch. Zdenka Mrázová Ing. arch. Milan Vaníček, Ph.D. Ing. arch. Ľudmila Husovská, Ph.D. Dr. Ing. Milan Skýva (DIC) Mgr. Tatiana Lachová Ing. Ľubomír Macák ARC+, s.r.o. Ing. arch. Aleš Baláži Ing. Ladislav Červeň Mgr. Pavol Kristeľ Ing. arch. Zdenka Mrázová Ing. Michal Štiffel Ing. Monika Lachmannová urbanizmus, súhrnné riešenie urbanizmus rekreácia a cestovný ruch, šport kultúrne dedičstvo doprava demografia, bývanie hospodárstvo, sociálna infraštruktúra plyn, teplo, vodné hospodárstvo,elektrina, telekomunikácie GIS, počítačová grafika GIS, počítačová grafika počítačová grafika

6

7 Obsah: 1 ÚVOD Metodika práce Základné pojmy VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA DOSTUPNÉ PODKLADY O ÚZEMÍ KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA Analýza priestoru a polohy Analýza abiotických podmienok Geomorfologické pomery Geologické pomery Hydrologické pomery Pedologické pomery Klimatické pomery Analýza biotických podmienok Fytogeografické pomery Zoogeografické pomery Súčasná krajinná štruktúra Urbanizovaná zástavba Priemysel, komercia a transport Areály technickej infraštruktúry Areály ťažby, skládok a výstavby Mestská zeleň Areály športu a voľného času Orná pôda Vinohrady Ovocné sady a plantáže Lúky a pasienky Mozaikové krajinné štruktúry Lesy Kroviny a trávne areály Močiare Vody Koeficient ekologickej stability Hospodárske využitie územia Poľnohospodárstvo Lesné hospodárstvo Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry Ochrana prírody Ochrana prírodných zdrojov Ochrana kultúrno-historických hodnôt Stresové javy a zdroje Prírodné stresové javy (geodynamické javy) AUREX, spol. s r.o. i

8 4.8.2 Sekundárne stresové javy a ich zdroje Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov Odpady KRAJINNOEKOLOGICKÁ SYNTÉZA Typy krajinnoekologických komplexov KRAJINNOEKOLOGICKÁ INTERPRETÁCIA Estetické vnímanie krajiny Environmentálne problémy Problémy ohrozenia prvkov ÚSES Problémy ohrozenia priestorovej stability územia Problémy ohrozenia životného prostredia KRAJINNOEKOLOGICKÁ EVALVÁCIA Environmentálne limity Abiotické limity Limity súčasnej krajinnej štruktúry Limity vyplývajúce z ochrany krajiny Limity vyplývajúce zo stresových javov KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN EKOLOGICKY OPTIMÁLNE PRIESTOROVÉ USPORIADANIE A VYUŽÍVANIE ÚZEMIA Krajinnoekologické opatrenia ii AUREX, spol. s r.o.

9 1 ÚVOD AUREX, spol. s r.o. 1

10 1.1 Metodika práce Krajinnoekologický plán (ďalej len KEP) regiónu Bratislavský samosprávny kraj je spracovaný v zmysle metodického postupu Ministerstva životného prostredia SR pre spracovanie KEP v rámci prieskumov a rozborov územného plánu regiónu BSK (január, 2001). Jeho cieľom je vypracovať optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zabezpečujúce: vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny a biodiverzity ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov ochranu kultúrno-historických zdrojov tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability tvorbu a ochranu životného prostredia Na stanovenie ekologicky optimálneho priestorového usporiadania riešeného územia bola použitá metodika LANDEP (LAND scape - Ecological Planning), reprezentujúca systémovo usporiadaný účelový komplex aplikovaných krajinnoekologických metód a metodík (Ružička, Miklós, 1982). Hlavné kroky metodiky LANDEP sú: krajinnoekologické podklady (krajinnoekologická analýza, syntéza a interpretácia) krajinnoekologická optimalizácia (krajinnoekologické hodnotenie a krajinnoekologické optimálne využívanie) Podľa 19 ods. c) zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinnoekologické, kultúrno-historické a sociálno-ekonomické podmienky, tzn. krajinnoekologický plán, spracováva v rámci prieskumov a rozborov územného plánu regiónu a obce. 1.2 Základné pojmy Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne prepojených hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu a pôdotvorného substrátu, klímy, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov. Optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (KEP) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability (ÚSES) a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území. 2 AUREX, spol. s r.o.

11 2 VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA AUREX, spol. s r.o. 3

12 Riešeným územím pre spracovanie územného plánu regiónu Bratislavský samosprávny kraj, a teda aj krajinnoekologického plánu, je administratívnosprávne územie Bratislavského kraja, ktoré je tvorené okresmi Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Bratislavský samosprávny kraj má rozlohu 2 052,6 km2 a zahŕňa 73 obcí, z ktorých 7 má štatút mesta (Bratislava, Malacky, Stupava, Pezinok, Modra, Svätý Jur, Senec). 4 AUREX, spol. s r.o.

13 3 DOSTUPNÉ PODKLADY O ÚZEMÍ AUREX, spol. s r.o. 5

14 Pri spracovaní krajinnoekologického plánu boli použité ako podkladové materiály najmä: - Územný plán regiónu - Bratislavský samosprávny kraj, etapa: prieskumy a rozbory (AUREX, 2009) - Územný plán veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2008, 1/2003, 01/2005, AUREX, s.r.o., júl Implementácia územných systémov ekologickej stability Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES mesta Bratislavy (SAŽP, 2005) - Implementácia územných systémov ekologickej stability Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okres Malacky (SAŽP, 2006) - Implementácia územných systémov ekologickej stability Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okres Pezinok (SAŽP, 2006) - Implementácia územných systémov ekologickej stability Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES okres Senec (SAŽP, 2006) - Metodický postup spracovania krajinnoekologického plánu v rámci prieskumov a rozborov územného plánu obce (MŽP SR, 2001) - Atlas krajiny Slovenskej republiky (MŽP SR, 2002) - Digitálna geologická mapa (ŠGÚDŠ) - Hydrologická ročenka - povrchové vody 2007 (SHMÚ, 2008) - Kvalita povrchových vôd na Slovensku (SHMÚ, 2008) - Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2006 (SHMÚ, 2007) - Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (MŽP SR, 2005) - Register environmentálnych záťaží ( - Záverečná ročná správa čiastkového monitorovacieho systému Rádioaktivita životného prostredia 2008 (SHMÚ, 2009) - Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky 2007 (MŽP SR, SAŽP, 2008) - Správa o stave životného prostredia Bratislavského kraja k roku 2002 (SAŽP, 2002) - Environmentálna regionalizácia Slovenskej republiky (MŽP SR, SAŽP, 2007) - Príručka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, (V. Linkeš, V. Pestúň, M. Džatko, Bratislava, 1996) - Slovenský národný emisný inventarizačný systém ( - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja na roky (CONSULT SERVICE, Bratislava, 2007) - Stratégia rozvoja cestovné ruchu Bratislavského samosprávneho kraja (2008) - Stratégia rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja (2003) - Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy, (Hrnčiarová a kol., VEDA, 2006) - Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy (2007) - Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky (MP SR, 2007) - Národný lesnícky program Slovenskej republiky (Národné lesnícke centrum lesnícky výskumný ústav Zvolen, 2007) - Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR, 2007) 6 AUREX, spol. s r.o.

15 - Poľnohospodárska pôda regiónov Slovenska v kocke (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava, 2007) - Zelená správa - Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike (MP SR, 2009) - Zelená spáva Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republiky (MP SR, 2008) - Krajinná pokrývka Slovenska, (J. Feranec, J. Oťaheľ, VEDA, 2001) Použité boli aj ďalšie materiály, a to predovšetkým rôzne špecializované podkladové materiály, ktoré boli získané v priebehu spracovania prieskumov a rozborov od rôznych orgánov a organizácií v SR. Pri vyhotovení Krajinnoekologického plánu boli využité tiež vybrané prvky profesijných okruhov textovej a grafickej časti prieskumov a rozborov. AUREX, spol. s r.o. 7

16 8 AUREX, spol. s r.o.

17 4 KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA AUREX, spol. s r.o. 9

18 4.1 Analýza priestoru a polohy Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie km2 a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky. Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami. Územie kraja je z pohľadu krajinnej štruktúry charakteristické vďaka svojej polohe a prírodným danostiam. Z geomorfologického hľadiska ide o priestor, v ktorom sa stretáva viacero dominantných geomorfologických daností európskeho významu Karpatský masív, Panónska nížina a rieka Dunaj, ktoré historicky predurčovali severojužné a východo-západné cesty a spojenia medzi odstatnými štátmi Európy. Západná časť územia je tvorená Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát a východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest podunajskej a severo južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. 10 AUREX, spol. s r.o.

19 4.2 Analýza abiotických podmienok Geomorfologické pomery Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenskej republiky (Mazúr, Lukniš, 1986) patrí riešené územie kraja do dvoch podsústav, a to Karpaty a Panónska panva, ktoré sú členené nasledovne: Podsústava Karpaty (rozdeľuje územie kraja v smere JZ SV) Provincia: Západné Karpaty Subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty Oblasť: Fatransko-tatranská Celok: Malé Karpaty Podcelok: Devínske Karpaty Časť: Devínska brána (1a) Devínska Kobyla (1b) Bratislavské predhorie (1c) Lamačská brána (1d) Podcelok: Pezinské Karpaty Časť: Homoľské Karpaty (1e) Stupavské predhorie (1f) Kuchynská hornatina (1g) Biele hory (1h) Bukovská brázda (1i) Smolenická vrchovina (1j) Plavecké predhorie (1k) Podsústava Panónska panva Provincia: Západopanónska panva Subprovincia: Malá Dunajská kotlina Oblasť: Podunajská nížina Celok: Podunajská rovina (2) Časť: Šúr (2a) Úľanská mokraď (2b) Celok: Podunajská pahorkatina Podcelok: Trnavská pahorkatina Časť: Podmalokarpatská pahorkatina (3a) Trnavská tabuľa (3b) Subprovincia: Viedenská kotlina Oblasť: Záhorská nížina Celok: Borská nížina Podcelok: Dolnomoravská niva a Myjavská niva (4a) Novoveská plošina (4b) Podmalokarpatská zníženina (4c) Záhorské pláňavy (4d) Bor (4e) Časť: Lakšárska pahorkatina (4ea) AUREX, spol. s r.o. 11

20 Schéma č. 1: GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE Schéma č. 2: GEOMORFOLOGICKÁ TYPIZÁCIA Upravené podľa: Atlas krajiny SR, 2002 Z hľadiska geomorfologickej typizácie (Mazúr, Činčura, Kvitkovič, 1980) na území kraja rozlišujeme nasledovné typy reliéfu: P. č. Základné typy eróznodenudačného reliéfu Základné morfoštruktúry (typy) Základné morfoštruktúry 1. reliéf rovín a nív mladé poklesávajúce morfoštruktúry negatívne morfoštruktúry s agradáciou Panónskej panvy 2. reliéf zvlnených rovín mladé poklesávajúce morfoštruktúry negatívne morfoštruktúry s agradáciou Panónskej panvy 3. reliéf zvlnených rovín mierne diferencované negatívne morfoštruktúry morfoštruktúry bez agradácie Panónskej panvy 4. reliéf nížinných mierne diferencované negatívne morfoštruktúry pahorkatín morfoštruktúry bez agradácie Panónskej panvy 5. reliéf nížinných mladé poklesávajúce morfoštruktúry negatívne morfoštruktúry pahorkatín s agradáciou Panónskej panvy 6. vrchovinový reliéf vrásovo-bloková pozitívne morfoštruktúry: hraste a fatransko-tatranská klinové hraste jadrových pohorí morfoštruktúra 7. vrásovo-bloková planačno-rázsochový pozitívne morfoštruktúry: hraste a fatransko-tatranská reliéf klinové hraste jadrových pohorí morfoštruktúra 8. hornatinový reliéf vrásovo-bloková pozitívne morfoštruktúry: hraste a fatransko-tatranská klinové hraste jadrových pohorí morfoštruktúra 9. reliéf eróznych brázd vrásovo-bloková pozitívne morfoštruktúry: hraste a fatransko-tatranská klinové hraste jadrových pohorí morfoštruktúra 10. hornatinový reliéf AUREX, spol. s r.o.

21 Sklonitosť a expozícia reliéfu Sklon svahov je rozdielny, od veľmi miernych svahov v oblastiach nížin až po veľmi strmé svahy v oblastiach pohoria Malé Karpaty. Schéma č. 3 AUREX, spol. s r.o. 13

22 4.2.2 Geologické pomery Základná geologická stavba Riešené územie sa rozprestiera na styku dvoch nížin - Záhorskej a Podunajskej s pohorím Malých Karpát. Geologická stavba územia je veľmi pestrá a je tvorená útvarmi paleozoika, mezozoika, terciéru aj kvartéru. Najstaršie paleozoické horniny budujú kryštalinikum Malých Karpát. Malé Karpaty sú v centrálnej časti budované horninami paleozoika biotické granity až granodiority tzv. bratislavského typu s lokálnym výskytom amfibolitov. V okrajových polohách je pestrá škála proterozoických a paleozoických hornín (fylity, zlepence, brekcie, arkózy, pestré bridlice), mezozoických hornín (kremence, pestré bridlice), neogénných hornín (štrky, piesky, íly, sliene) a kvartérnych deluviálnych sedimentov (sutiny hlinito kamenité a piesčito kamenité). Podunajská nížina je tvorená horizontálne uloženými, vrásnením neporušenými mladoterciérnymi reprezentovanými vápnitými ílmi, ílovými pieskami, pieskovcami a štrkmi ležiacimi na poklesnutom kryštalickom jadre. Pokrývajú ich naplaveniny Dunaja, ktoré vytvárajú mohutný náplavový kužeľ. Počas kvartéru došlo k sedimentácii hrubších i jemnejších štrkovo-piesčitých frakcií pokrytých hlinitými sedimentmi, pričom prítoky Dunaja formovali doliny a vytvárali terasy, tvoriace geologický základ väčšej časti územia Bratislavy. Podunajská nížina ako mohutná medzihorská depresia nemá jednotný geologický vývoj. Jej sedimentačné priestory sa niekoľkokrát menili a sťahovali. Záhorská nížina je tvorená najmä kvartérnymi fluviálnymi a deluviálnymi sedimentmi, na úpätí Malých Karpát najmä pleistocénnymi proluviálnymi sedimentmi. Geologická stavba územia je znázornená na schéme č. 4. Legenda k schéme č AUREX, spol. s r.o.

23 Schéma č. 4 AUREX, spol. s r.o. 15

24 Hydrogeologické pomery Z hydrogeologického hľadiska patrí územie medzi najvýznamnejšie oblasti, a to ako z hľadiska množstva, tak i kvality podzemných vôd, hlavne územie nížinnej časti pozdĺž toku Dunaja. Hydrogeologické pomery sú viazané na geologickú a geomorfologickú stavbu územia. V Záhorskej nížine sú zásoby podzemnej vody menej výdatné, viazané na artézske vody a vody kvartérnych štrkov a piesčitých hornín. V rajóne Malých Karpát sú zásoby bezvýznamné, len s malými prameňmi a kolísavou výdatnosťou. V Podunajskej nížine sa nachádza veľký zdroj podzemných vôd Žitný ostrov, ktorý je významnou zásobárňou vody v nielen v riešenom území. Ide o najväčší riečny ostrov v Európe a zároveň predstavuje aj najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. V riešenom území je možné vyčleniť podľa určujúceho typu priepustnosti nasledovné hlavné hydrogeologické regióny: Medzizrnová priepustnosť 1. kvartér Moravy od Brodského po Vysokú pri Morave 2. neogén centrálnej časti Borskej nížiny 3. kvartér a neogén severovýchodnej časti Borskej nížiny 4. kvartér a neogén južnej a juhovýchodnej časti Borskej nížiny 5. neogén Trnavskej pahorkatiny 6. kvartér západného okraja Podunajskej roviny 7. kvartér Trnavskej pahorkatiny 8. kvartér Juhozápadnej časti Podunajskej roviny Puklinová priepustnosť 9. kryštalinikum a mezozoikum juhozápadnej časti Malých Karpát 10. kryštalinikum a mezozoikum juhovýchodnej časti Pezinských Karpát Krasová a krasovo puklinová priepustnosť 11. mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát 12. mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát Inžiniersko geologická charakteristika Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie sa územie Bratislavy člení na región jadrových pohorí (oblasť jadrových stredohorí) a región neogénných tektonických vkleslín (oblasť vnútrokarpatských nížin). Región jadrových pohorí je budovaný najmä predštvťohornými hlbinnými horninami (granity, granodiority, diority, amfibolity), v okrajových polohách bridlicami, vápencami dolomitmi, slieňovcami. Región neogénných tektonických vkleslín (Podunajská rovina) je budovaný štrkovitými zeminami (riečnymi štvrťohornými sedimentmi) najmä piesčitými štrkmi zväčša s hlinitým pokryvom, na úpätí Malých Karpát štvrtohornými riečnymi a terasovými sedimentmi (hlinité piesky a štrky, hliny). Región neogénnych tektonických vkleslín (Záhorská nížina) je budovaná neogénnymi zväčša štrkovo - piesčitými sedimentmi (štrky, piesky, íly, zlepence, pieskovce), štvrtohornými riečnymi sedimentmi (piesčité štrky) a viatymi pieskami Hydrologické pomery Riešené územie patrí do troch povodí, a to Moravy, Dunaja a Váhu. Za najvýznamnejšie rieky v riešenom území možno považovať Dunaj a Moravu. Medzi najdlhšie vodné toky riešeného územia môžme zaradiť Moravu, Malinu, Rudavu, Čiernu vodu, Dunaj a Malý Dunaj. 16 AUREX, spol. s r.o.

25 V povodí rieky Morava boli maximálne priemerné mesačné prietoky zaznamenané na väčšine povodia v marci. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v auguste. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v septembri, kedy dosiahli maximálne hodnoty a na Vydrici v marci. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa na hlavnom toku vyskytli v apríli a auguste a na Vydrici tiež v auguste. Prítoky Váhu, ktoré pretekajú riešeným územím majú maximálne priemerné mesačné prietoky v marci a minimálne priemerné mesačné prietoky v mesiacoch apríl, máj, jún. Z hľadiska režimu odtoku (Atlas krajiny SR, 2002) je možné riešené územie začleniť do oblasti vrchovinno-nížinej s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Prirodzený odtok povodia Malého Dunaja tvorí hydrologický režim tokov s relatívne malou vodnosťou, stekajúcich z východných svahov Malých Karpát. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa na tokoch danej oblasti vyskytli v decembri a marci. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v povodí Malého Dunaja v auguste. Sledovanie množstva povrchových vôd sa vykonáva vo vodomerných staniciach, v členení podľa čiastkových povodí. Riešené územie sa nachádza v čiastkovom povodí Moravy, Dunaja a Váhu. Namerané hydrologické veličiny pre vybrané toky za rok 2007 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Číslo Q Stanica Tok Q max Q max Q min Q min stanice m Povodie Moravy 5040 Moravský Ján Morava 99,51 419, ,83 7, Sološnica Rudava 0,515 2,836 5,800 0,065 0, Záhorská Ves Morava 100,1 317, ,87 11, Kuchyňa Malina 0,019 0,969 3,661 0,011 0, Jakubov Malina 0,419 3,913 20,83 0,131 0, Borinka Stupávka 0,106 1,646 16,84 0,078 0,021 Povodie Dunaja 5127 Bratislava Devín Dunaj ,6 754, Spariská Vydrica 0,017 0,560 3,956 0,000 0, Červený most Vydrica 0,089 0,650 7,504 0,003 0, Bratislava Dunaj ,6 580, Čunovo Mošonský Dunaj 18,41 48,93 63,44 7,232 4,924 Povodie Váhu 5150 Malé Pálenisko Malý Dunaj 28,37 34,25 96,74 25,86 0, Pezinok Blatina 0,043 0,820 11,07 0,021 0, Vajnory Račiansky potok 0,055 2,770 6,370 0,009 0, Nová Dedinka Malý Dunaj 34,14 86,72 126,1 23,18 4, Píla Gidra 0,138 2,740 9,200 0,058 0, Zdroj: Hydrologická ročenka 2007, SHMÚ Vysvetlivky k tabuľke: Q m priemerný ročný prietok v danom roku, Q max 2007 najväčší kulminačný prietok (m 3.s -1 ), Q max najväčší kulminačný prietok (m 3.s -1 ) vyhodnotený v uvedenom období pozorovania, Q min 2007 najmenší priemerný denný prietok (m 3.s -1 ), Q min najmenší priemerný denný prietok (m 3.s -1 ) vyhodnotený v uvedenom období pozorovania Vodné toky a vodné plochy Najväčším tokom v záujmovom území je rieka Dunaj. Kvalitu vody v Dunaji ovplyvňujú bodové zdroje znečistenia - odpadové vody komunálne, z priemyslu, poľnohospodárskej činnosti ako aj znečistenie privádzané prítokmi. Kvalita vody v Dunaji na našom území závisí od kvality vody pritekajúcej na územie Slovenska z vyšších častí povodia a je negatívne ovplyvnená riekou Moravou najmä v čase poľnohospodárskej sezóny. AUREX, spol. s r.o. 17

26 Morava, najvýznamnejší prítok Dunaja na území kraja, je charakteristická zvýšeným obsahom ľahko rozložiteľných organických látok, zlúčenín dusíka a fosforu. Kvalita vody v Malom Dunaji zodpovedá na začiatku kvalite dunajskej vody, ktorá je ďalej ovplyvnená zaústenými zdrojmi znečisťovania. Kvalita podzemných vôd súvisí s hydrogeologickou rôznorodosťou kraja. V kvartérnej nive Moravy po obec Vysoká pri Morave sa vytvorili veľké nánosy eolických pieskov. Vodné dielo Gabčíkovo znamená umelý zásah do hydrologického režimu Dunaja, čo nesie so sebou určité riziko zmien kvality vody. Pri zadržiavaní vody sa obyčajne vytvárajú podmienky pre zvýšenú sedimentáciu suspendovaných látok a zvýšený rozsah primárnej produkcie fytoplanktónu. V prípade vodného diela Gabčíkovo treba uviesť, že tu proti procesom eutrofizácie pôsobí krátka doba zdržania vody, nízka priehľadnosť vody a rýchlosť prúdenia. Podľa doterajších meraní sa vplyv vodného diela na kvalitu dunajskej vody a podzemnej vody výraznejšie neprejavuje. V priesakových kanáloch vodného diela Gabčíkovo vykazuje voda veľmi dobrú kvalitu. Okres Bratislava I, II, III IV, V Charakteristické hydrologické údaje V riešenom území je najväčším tokom Dunaj, ktorý tvorí sčasti hranicu s Rakúskom. Druhý významný tok je rieka Morava, ktorá je po celej dĺžke hraničným tokom s Rakúskom. Ďalšími vodohospodársky významnými tokmi, ktoré pretekajú územím mesta Bratislavy sú: Malý Dunaj, Vydrica, Mláka a Račiansky potok. Územím ďalej pretekajú potoky miestneho významu: Marianský, Bystrický, Vápenický, Lamačský, Dúbravský, Pieskový, Tok na Pántoch, Tok Ahoj, Stupavský, Gaštanový hájik a Vajnorský potok. Nádrže Zdrž Hrušov, z ktorej veľká časť rozlohy leží na území Bratislavy, vznikla ohradzovaním a prehradením koryta Dunaja pri Čunove v rkm 1851,750 a tvorí významnú súčasť VD Gabčíkovo, ktorého účelom je: zabezpečenie protipovodňovej ochrany, zabezpečenie predpísaných odberov vody, zabezpečenie medzinárodnej plavby po Dunaji, využívanie vodnej elektrárne Gabčíkovo vo vynútenej prevádzke a manipulácia pri zimnom režime. Objem zdrže pri maximálnej vzdutej hladine (131,10 m B.p.v.) je 111,0 mil.m 3, celkový objem zdrže vrátane prívodného kanála je 196,0 mil.m 3. Hať pri Čunove spolu s objektmi na vodnom stupni Gabčíkovo zabezpečujú reguláciu prietokov v Dunaji. Malá vodná nádrž Vajspeter vznikla v roku 1974 prehradením Vajspeterského potoka na hranici lesa nad vinohradmi v katastrálnom území MČ Rača. Plocha povodia nad nádržou je 1,08 km 2. Prakticky celý prítok do nádrže sa využíva na závlahu viníc RD Rača. Do toku pod priehradným profilom sa nevypúšťa žiadny prietok, pretekajú ním iba vody presiaknuté cez priehradné teleso. V riešenom území by sa podľa Generelu ochrany a racionálneho využívania vôd mala vybudovať v čaosovom horizonte do 25 rokov (od r. 1995) vodárenská vodná nádrž Wolfstahl na Dunaji, ktorá je zaradená do kategórie B" územnej ochrany. Okres Malacky Charakteristické hydrologické údaje V riešenom okrese najväčším tokom je Morava. Ďalšími významnými tokmi sú Rudava, Malina, Lakšársky potok, Porec a Stupavský potok. Kapacita riečnej siete v záujmovom území je postačujúca a upravené úseky tokov vyhovujú. Je však potrebné na upravených úsekoch tokov vykonávať systematicky údržbu korýt, najmä udržiavaním prietokových kapacít v dolných rovinných úsekoch tokov. Nádrže 18 AUREX, spol. s r.o.

27 V okrese sa nachádza jedna veľká vodná nádrž nad 1,0 mil.m3 - nádrž Lozorno II. V okrese sú vybudované tri malé vodné nádrže: Vývrať, Kuchyňa, Lozorno I (Lipníky). Okres Pezinok Charakteristické hydrologické údaje V riešenom okrese najväčším tokom je Šúrsky kanál a Čierna voda. Ďalšími významnými tokmi sú Blatina, Stoličný potok, Vištucký potok a Gidra. Nádrže V okrese sa v súčasnosti nachádza jedna veľká vodná nádrž (nad 1,0 mil.m3) Budmerice, ktorá je bočnou nádržou. Malých vodných nádrží je v okrese vybudovaných dvanásť. Okres Senec Charakteristické hydrologické údaje V riešenom okrese najväčším tokom je Dunaj, ktorý tvorí hranicu medzi okresmi a sčasti aj s Maďarskou republikou. Ďalšími významnými tokmi sú Malý Dunaj, Šúrsky kanál, Čierna voda, Stoličný potok a Vištucký potok. Nádrže Zdrž Hrušov, z ktorej veľká časť rozlohy leží na území Bratislavy, zasahuje časťou aj do okresu Senec. V okrese na tokoch neboli vybudované žiadne malé vodné nádrže. Nachádzajú sa tu však jazerá, ktoré vznikli ťažbou štrkov a v súčasnosti slúžia pre rekreačné účely a odber vody pre závlahy, rybochov, prípadne v nich pokračuje ťažba štrkov. Sú to jazerá: Senecké, Slnečné, Čiernovodské, Zelené, Bielské, Ivánka, Nové Košariská I. a II., Okrem týchto jazier je pri osade Martin rybník. AUREX, spol. s r.o. 19

28 4.2.4 Pedologické pomery Pôda predstavuje významný krajinný prvok s nezastupiteľnou energetickou a bioprodukčnou funkciou. Je výsledkom vzájomného prenikania a pôsobenia atmosféry, hydrosféry, litosféry a biosféry. Je s nimi tesne spätá, a preto detailne odráža súčasnú a čiastočne i minulú štruktúru krajiny. Kvalita pôdneho krytu je výrazným činiteľom podmieňujúcim existenciu určitých typov rastlinstva a živočíšstva v krajine. Zároveň je i významným prírodným zdrojom s nezastupiteľnou produkčnou funkciou, ktorá je jedným z najdôležitejších existenčných faktorov ľudskej spoločnosti. Ako východiskový podklad pri analýze vlastností pôd a ich priestorového rozloženia v rámci riešeného územia boli použité mapy pôdy a zrnitosť pôdy (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002). Pôdna pokrývka bola hodnotená na základe výskytu pôdnych typov na úrovni subtypov a pôdnych druhov (na základe zrnitosti) Pedo-geografická charakteritika Rozdielnosť fyzicko-geografických podmienok základných typov riešeného územia horskej časti (Malé Karpaty) a nížinnej časti (Podunajská nížina a Záhorská nížina) sa prejavuje aj z pohľadu pedo-geografických charakteristík územia. Rozdielnosť sa prejavuje aj medzi dvoma samostatnými nížinnými časťami. V rámci Malých Karpát sú dôležitými pedo-genetickými faktormi substrát, reliéf a klíma. Prevládajúci kryštalinický substrát (metamorfované horniny a horniny granitoidného typu) je príčinou prevahy pôd kambizemného typu. Na území nížin sú hlavnými pedo-genetickými faktormi azonálne činitele. Najvýznamnejším faktorom je erózna a akumulačná činnosť vodných tokov, ktorá spôsobuje opakované narušovanie pôdy záplavami. Na nivách Moravy a Dunaja prevládajú fluvizeme, tok Dunaja a jeho riečne terasy kopírujú luvizeme. Najväčšiu rozlohu pôd na Záhorskej nížine tvoria čiernice a regozeme. Podunajská nížina má pestrejšie pedologické zloženie. nachádzajú sa tu kambizeme, fluvizeme, černozeme, čiernice a hnedozeme Pôdny typ Pôdny typ je základná klasifikačná jednotka pôd podľa podobnosti pôdotvorných procesov vznik a vývoj, prejavujúca sa v zhodnosti stavby profilu a následne približne rovnakého stupňa úrodnosti. Pôdny subtyp je skupina pôd určitého typu majúca podradenú časť znakov iného typu, spresňuje genetický pôdny typ. V riešenom území boli identifikované tieto typy pôd: 1. Kambizeme sú najrozšírenejší pôdny typ na Slovensku. Patria do skupiny hnedých pôd, ktoré majú kambický B-horizont, ktorý vznikol v procese hnednutia, alterácie, oxidického zvetrávania. Sú to pôdy stredne úrodné, vhodné len pre užší sortiment poľnohospodárskych plodín. V riešenom území sa vyvíjali na stredne ťažkých až ľahších skeletnatých zvetralinách nekarbonatových hornín, na zvetralinách pieskovcovo ílovcových hornín, na flyši a vápencov a na zvetralinách kyslých až neutrálnych hornín. Pôdne horizonty kambizemí nižších polôh sú obyčajne svetlé, niekedy ťažko navzájom odlíšiteľné. So stúpajúcou nadmorskou výškou vplyvom slabšej mineralizácie a intenzívnejšieho zvetrávania v podmienkach drsnejšej klímy sú tmavšie a kontrastnejšie. Kambizeme prevažne modálne, ale aj pseudoglejové, kultizemné, so sprievodnými rankrami, rendzinami a pararendzinami v Bratislavskom kraji zaberajú cca ha a sú najrozšírenejší pôdny typ. 2. Rendziny patria do skupiny rendzinových pôd s mačinovým pôdotvorným procesom až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu. Sú to obyčajne plytké a štrkovité pôdy. V riešenom území sa vyvinuli zo zvetralín pevných karbonátových hornín. Rendziny sutinové, sprevádzané kambizemami a litozemami zaberajú v Bratislavskom kraji cca ha. 20 AUREX, spol. s r.o.

29 3. Hnedozeme patria do skupiny ilimerických pôd, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou luvického diagnostického B-horizontu. Tento vzniká translokáciou koloidných častíc a ich akumuláciou v nižších častiach profilu v podmienkach premyvného, alebo sezónne premyvného typu vodného režimu. Sú jedným z najviac využívaných pôd v poľnohospodárskej výrobe. Sú úrodné a vyhovujú širšiemu sortimentu rastlín. V riešenom území sa tvorili na spraši, na sprašových a polygénnych hlinách. Hnedozeme kultizemné, pseudoglejové, lokálne modálne a erodované zaberajú v Bratislavskom kraji cca ha. 4. Luvizeme patria do skupiny ilimerických pôd. Sú menej úrodné pôdy, aby poskytovali dobré úrody treba ich predovšetkým vápniť a dostatočne hnojiť. Vyhovujú menšiemu sortimentu poľnohospodárskych plodín. V riešenom území sa nachádzajú na sprašových hlinách. Luvizeme modálne, kultizemné a pseudoglejové s lokálnym výskytom kultizemí zaberajú v Bratislavskom kraji cca 70 ha. 5. Podzoly patria do skupiny podzolových pôd, ktoré sú charakteristické procesom podzolizácie (vnútropôdnym zvetrávaním, translokáciami a akumuláciami sesquioxidov a humusových látok). Vyvinuli sa prevažne vo veľmi chladných a vlhkých oblastiach pod horskými ihličnatými lesmi s kosodrevinou na zvetralinách pevných kyslých hornín. Obhospodarovanie a poľnohospodárske využívanie je vzhľadom na ich nepriaznivé vlastnosti dosť nákladné a nerentabilné. V riešenom území sa tvorili na zvetralinách kremencov a terciérnych sedimentov s výrazným zastúpením kremenného skeletu. Podzoly modálne so sprievodnými litozemami a rankrami zaberajú v Bratislavskom kraji cca 500 ha. 6. Čiernice patria do skupiny pôd molických, ktoré sú charakteristické procesom intenzívneho hromadenia a premeny organických látok (humifikácie zvyškov) hlavne stepnej a lužnej vegetácie. Vyskytujú sa prevažne v širokých nivách riek, kde záplavy minimálne ovplyvňujú vývoj pôdneho pokryvu. Vyhovujú širokému sortimentu rastlín. V riešenom území sa tvorili zo starých karbonátových fluviálnych sedimentov, z karbonatových a nekarbonatových aluviálnych sedimentov. Čiernice kultizemné, černozemné, modálne, glejové, sporadicky slancové a slaniskové, so sprievodnými glejmi, slaniskami, slancami a organozemami tvoria v Bratislavskom kraji cca ha. 7. Černozeme patria do skupiny pôd molických. Nachádzajú sa v najsuchších a najteplejších oblastiach nížin Slovenska. Sú to úrodné pôdy. Ich limitujúcim faktorom je dostatok vody prístupnej pre rastliny. V riešenom území sa tvorili zo spraší a sprašových hlín, zo starých karbonátových fluviálnych sedimentov, z neogénnych ílov. Černozeme kultizemné, hnedozemné, černicové, so sprievodnými čiernicami, smonicami a regozemami zaberajú v Bratislavskom kraji cca ha. 8. Regozeme patria do skupiny pôd iniciálnych, ktoré sú v začiatočnom štádiu svojho vývoja. Na pôdach nie je súvislý porast, preto obsahujú malé množstvo organických látok. Tieto sú narúšané rôznymi faktormi, najmä eróziou. Sú menej úrodné. Vhodnou plodinou pre pestovanie na nich je raž a menej náročné kŕmne plodiny. V riešenom území sú tvorené z nekarbonátových viatych a preplavených pieskov. Regozeme modálne a kultizemné zaberajú v Bratislavskom kraji až cca ha. 9. Fluvizeme patria do skupiny pôd iniciálnych. Nachádzajú sa v nivách riek, ich vývoj je opakovane narušovaný záplavami. Pôdny profil majú často obohacovaný o novú vrstvu kalových sedimentov. V riešenom území vznikali z viatych pieskov, z karbonatových a nekarbonatových aluviálnych sedimentov. Fluvizeme glejové, kultizemné, karbonatové, modálne, s výskytom glejí a regozemí zaberajú v Bratislavskom kraji cca ha. 10. Organozeme patria do skupiny hydromorfných pôd, ktoré sú charakteristické hydromorfným pôdotvorným procesom, ktorý prebieha pod dlhodobým vplyvom zvýšenia pôdnej vlhkosti a za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote. Pri týchto pôdach prebieha rašelinový pôdotvorný proces v podmienkach dlhodobého zamokrenia, kde dochádza k akumulácii nerozložených alebo len čiastočne rozložených odumretých zvyškov rastlín. Organozeme slatinné až karbonátové sa tvorili v Bratislavskom kraji zo slatinných rašelín a zaberajú cca ha. AUREX, spol. s r.o. 21

30 Priestorové rozloženie uvedených pôdnych typov je znázornené v schéme č Pôdny druh Pôdny druh je vymedzený na základe zrnitostného triedenia podľa Novákovej klasifikačnej stupnice, je založený na stanovení podielu frakcií rôznej veľkosti a posúdení množstva (%) jednej alebo viacerých kategórií elementárnych častíc. V riešenom území boli identifikované tieto druhy pôd: 1. ľahké pôdy (piesočnaté a hlinito-piesočnaté pôdy) - zaberajú v Bratislavskom kraji cca ha, vyskytujú sa najmä na Záhorskej nížine a po západnej hranici kraja sa tiahnu až k Dunaju, úzky pás zasahuje aj do Malých Karpát, 2. stredne ťažké pôdy (piesočnato-hlinité, hlinité pôdy) zaberajú v Bratislavskom kraji cca ha, vyskytujú sa na východnej strane kraja v Podunajskej nížine a v Malých Karpatoch, 3. ťažké pôdy (ílovito-hlinité pôdy) zaberajú v Bratislavskom kraji len cca ha, tvoria malé roztrúsené plôšky v riešenom území. Priestorové rozloženie jednotlivých pôdnych druhov je znázornené v schéme č AUREX, spol. s r.o.

31 Schéma č. 5 AUREX, spol. s r.o. 23

32 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

33 Svahovitosť pôd Percentuálne zastúpenie kategórií svahovitosti poľnohospodárskych pôd mimo zastavaných území riešeného územia je vyjadrené v nasledujúcej tabuľke. Tab.: Zastúpenie kategórií svahov Bratislavského kraja (% z poľnohospodárskej pôdy) Okres Kategória svahu nad 25 Bratislava I Bratislava II 100, Bratislava III 49,69-13,75 14,59 13,76 8,22 - Bratislava IV 53,91-25,75 9,62 6,97 3,75 - Bratislava V 100, Malacky 81,00 0,53 12,89 1,34 1,06 3,17 - Pezinok 55,34 0,36 31,28 4,44 3,46 5,12 - Senec 97,06-2,32 0, Kraj spolu 81,06 0,26 12,52 2,17 1,58 2,41 - Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky je stanovených sedem kategórii svahovitosti: rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie (svahovitosť 0 1 ) rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie (svahovitosť 1 3 ) mierny svah (svahovitosť 3-7 ) stredný svah (svahovitosť 7-12 ) výrazný svah (svahovitosť ) príkry svah (svahovitosť ) zráz (svahovitosť nad 25 ) V Bratislavskom kraji sa poľnohospodárske pôdy nachádzajú prevažne na rovine, menej na miernych svahoch Skeletovitosť pôd Percentuálne zastúpenie kategórií skeletovitosti poľnohospodárskych pôd mimo zastavaných území riešeného územia vyjadruje nasledujúca tabuľka. Tab.: Zastúpenie kategórií skeletovitosti pôd Bratislavského kraja (% z poľnohospodárskej pôdy) Kategória skeletovitosti pôd Okres slabo stredne silne bez skeletu skeletovité skeletovité skeletovité Bratislava I Bratislava II 83,39 14,96-1,65 Bratislava III 16,58 38,26 13,17 31,99 Bratislava IV 56,29 31,23 1,23 11,25 Bratislava V 88,99 5,65 3,40 1,97 Malacky 70,30 23,17 1,57 4,97 Pezinok 56,54 22,77 9,47 11,22 Senec 78,56 11,73 2,72 6,98 Kraj spolu 70,11 19,05 3,62 7,22 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 AUREX, spol. s r.o. 25

34 Podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky sú vymedzené štyri kategórie skeletovitosti: pôdy bez skeletu do hĺbky 0,6 m obsahujú pod 10 % skeletu slabo skeletovité pôdy v povrchovom horizonte obsahujú 5 25 % skeletu, v podpovrchovom horizonte obsahujú % skeletu stredne skeletovité pôdy v povrchovom horizonte obsahujú % skeletu, v podpovrchovom horizonte obsahujú % skeletu silne skeletovité pôdy v povrchovom horizonte obsahujú % skeletu, v podpovrchovom horizonte obsahujú nad 50 % skeletu V Bratislavskom kraji prevládajú poľnohospodárske pôdy bez skeletu Hĺbka pôd Hĺbka pôdy je dôležitý činiteľ určujúci produkčnú schopnosť pôdy. Od hĺbky závisí rozvoj koreňovej sústavy rastlín a ich pevné zakotvenie, akumulácia vody, vzduchu, živín a teploty. Percentuálne zastúpenie kategórie hĺbky poľnohospodárskych pôd mimo zastavaných území riešeného územia vyjadruje nasledujúca tabuľka. Tab.: Zastúpenie kategórií hĺbky pôd Bratislavského kraja (% z poľnohospodárskej pôdy) Okres pôdy hlboké pôdy stredne hlboké pôdy plytké Bratislava I Bratislava II 84,13 14,21 1,65 Bratislava III 21,79 46,22 31,99 Bratislava IV 64,75 24,00 11,25 Bratislava V 88,99 9,05 1,97 Malacky 85,10 10,68 4,22 Pezinok 70,93 17,96 11,10 Senec 82,28 10,74 6,98 Kraj spolu 79,75 13,33 6,92 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky sú vymedzené tri kategórie hĺbky pôd: hlboké pôdy (60 cm a viac) stredne hlboké pôdy (30 60 cm) plytké pôdy (do 30 cm) Na území Bratislavského kraja sú najviac zastúpené pôdy hlboké, čo predstavuje takmer 80 % z celkovej výmery pôd v území. 26 AUREX, spol. s r.o.

35 4.2.5 Klimatické pomery Ovzdušie je najdynamickejším krajinným prvkom. Riešené územie bolo posudzované z hľadiska dlhodobého stavu vlastností ovzdušia ako sú teplotné, zrážkové a veterné pomery. Tieto klimatické parametre, spolu s mierou jeho znečistenia cudzorodými látkami, najvýraznejšie modifikujú podmienky socioekonomického využitia územia. V riešenom území sa nachádza 35 zrážkomerných a 10 klimatologických staníc. Pre podrobnejšie a presnejšie zachytenie klimatických charakteristík v Bratislavskom kraji sa teplotné, zrážkové a veterné pomery uvádzajú samostatne pre Záhorskú nížinu, Podunajskú nížinu a Malé Karpaty. Klimatické pomery Podunajskej nížiny opisujú klimatické charakteristiky zaznamenané na klimatologických staniciach Bratislava letisko a Králová pri Senci, v Malých Karpatoch sú klimatické charakteristiky stiahnuté z klimatologických staníc Modra Piesok a Malý Javorník a klimatické charakteristiky Záhorskej nížiny opisujú údaje z klimatologickej stanice Stupava Teplotné pomery Riešené územie sa nachádza v teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Podunajská nížina, Záhorská nížina a okrajové časti Malých Karpát sú v teplej klimatickej oblasti s priemerne 50 a viac letnými dňami za rok a s denným maximom teploty vzduchu 25 C a viac. Priemerná teplota v januári je - 3 až - 4 C, priemerná teplota v júli je 17 až 19 C. Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac je 90 až 100, zrážkový úhrn vo vegetačnom období sa pohybuje od 350 do 400 mm, v zimnom období mm. 40 až 80 dní je so snehovou pokrývkou, 110 až 140 dní je zamračených a 40 až 60 dní je jasných. Masív Malých Karpát patrí do mierne teplej klimatickej oblasti v priemere s menej ako 50 letnými dňami za rok, s denným maximom teploty vzduchu 25 C a viac a júlovým priemerom teploty vzduchu 16 C a viac. Priemerná teplota v j anuári je - 2 až - 3 C, priemerná teplota v júli je 17 až 18 C. Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac je 90 až 120, zrážkový úhrn vo vegetačnom období sa pohybuje od 350 do 450 mm, v zimnom období mm, 50 až 70 dní je so snehovou pokrývkou, 120 až 150 dní je zamračených a 40 až 50 dní je jasných. Priestorové vymedzenie klimatických oblastí je znázornené v schéme č. 7. Podunajská nížina Na základe výsledkov meraní zaznamenávaných na staniciach Bratislava letisko a Kráľová pri Senci je možné uviesť, že najteplejším mesiacom na Podunajskej nížine je júl s priemernou teplotou 22,1 C, najchladnejším mesia com je január s priemernou teplotou 0 C. Priemerná ročná teplota predstavuje 11,1 C. Malé Karpaty Na základe výsledkov meraní zaznamenávaných na staniciach Malý Javorník a Modra Piesok je možné uviesť, že najteplejším mesiacom v Malých Karpatoch je júl s priemernou teplotou 19,1 C, najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou -1,5 C. Priemerná ročná teplota v tejto časti riešeného územia je 8,6 C. Záhorská nížina Na základe výsledkov meraní zaznamenávaných na stanici Stupava je možné uviesť, že najteplejším mesiacom na Záhorskej nížine je júl s priemernou teplotou 21,3 C, najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou - 0,3 C. Priemerná ročná teplota na Záhorskej nížine je 10,6 C. Podľa údajov o teplotách vzduchu za posledných päť rokov najteplejšou oblasťou v Bratislavskom kraji je Podunajská nížina. So stúpajúcou nadmorskou výškou teplota vzduchu klesá, najchladnejším územím sú najvyššie položené oblasti Malých Karpát. AUREX, spol. s r.o. 27

36 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

37 Zrážkové pomery Podunajská nížina Tab.: Úhrny atmosférických zrážok za roky (mm) - stanice Bratislava letisko Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,0 42,7 40,6 34,3 61,5 70,7 27,4 56,3 40,4 44,3 49,4 25, ,7 36,7 16,4 37,9 27,5 22,4 66,2 131, 40,3 1,3 47,1 73, ,1 44,5 49,9 77,1 73,9 56,6 8,0 106, 14,2 25,8 59,3 14, ,4 44,3 49,3 2,1 51,9 69,8 40,2 40,0 124, 53,0 54,2 24, ,7 14,6 67,2 33,5 38,6 91,5 79,1 43,3 46,1 26,1 41,6 59,4 Tab.: Úhrny atmosférických zrážok za roky (mm) - stanica Kráľová pri Senci Zdroj: SHMÚ Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,9 33,4 49,9 31,9 49,4 74,5 25,0 53,6 37,3 47,4 47,2 24, ,3 47,4 11,0 44,3 30,4 35,3 99,7 141,2 40,2 7,3 45,0 78, ,2 33,7 46,0 61,7 77,7 50,5 6,8 104,8 10,7 19,0 45,8 14, ,9 35,6 52,7 1,1 45,7 76,1 38,5 42,7 131,4 51,8 44,6 26, ,7 13,7 53,6 54,8 35,0 65,2 124,2 42,3 38,8 33,1 36,0 45,4 Zdroj: SHMÚ Priemerný ročný úhrn zrážok na Podunajskej nížine (nížinná časť riešeného územia) podľa údajov zaznamenaných na sledovaných staniciach predstavuje 570 mm. Malé Karpaty Tab.: Úhrny atmosférických zrážok za roky (mm) - stanica Malý Javorník Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,2 62,2 55,6 62,0 61,1 85,5 38,2 66,8 49,1 60,6 58,6 24, ,7 60,6 17,9 56,2 56,6 49,9 122,4 232,0 50,4 8,3 61,1 99, ,8 71,7 96,7 93,1 115,2 64,3 9,4 194,8 12,2 23,4 58,3 28, ,3 50,4 55,9 0,1 69,9 68,6 56,3 49,4 200,8 56,8 64,9 35, ,0 16,9 62,7 59,3 51,6 103,6 132,8 45,3 71,5 35,5 60,1 65,9 Tab.: Úhrny atmosférických zrážok za roky (mm) - stanica Modra - Piesok Zdroj: SHMÚ Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,1 91,2 92,9 54,3 66,7 89,9 26,8 58,6 59,4 80,8 72,5 43, ,8 93,1 22,4 50,6 76,1 85,0 150,1 153,6 55,9 12,9 76,1 142, ,7 88,4 124,5 94,8 128,3 71,8 31,9 172,6 18,4 30,6 80,4 29, ,7 58,8 67,9 0,8 82,5 97,1 54,6 59,1 201,4 58,2 117,2 42, ,1 23,3 66,4 67,1 64,8 108,8 147,4 64,5 66,5 36,4 69,4 107,2 Zdroj: SHMÚ Priemerný ročný úhrn zrážok v oblasti Malých Karpát (horská časť riešeného územia) podľa zaznamenaných údajov na uvedených staniciach predstavuje 850 mm. AUREX, spol. s r.o. 29

38 Záhorská nížina Tab.: Úhrny atmosférických zrážok za roky (mm) - stanica Stupava Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,1 52,0 74,8 58,5 61,0 66,8 44,1 28,2 44,3 33,8 49,6 18, ,6 49,7 6,6 40,8 37,5 27,9 100,9 159,9 29,7 3,5 43,0 75, ,2 38,8 48,7 84,5 89,2 75,8 0,9 159,7 11,0 25,7 39,5 21, ,2 37,8 73,1 0,4 53,0 48,5 44,3 54,8 185,7 53,7 55,0 28, ,8 12,7 41,1 46,1 49,8 120,2 103,9 57,3 59,4 29,4 34,6 65,5 Zdroj: SHMÚ Priemerný ročný úhrn zrážok na Záhorskej nížine (nížinná časť riešeného územia) je podľa údajov nameraných na stanici Stupava 600 mm. Rozdiely v množstve atmosférických zrážok sú značné medzi nížinnou a horskou časťou riešeného územia. Na horskú časť pripadne až o 150 mm zrážok viac ako na nížinnú časť. Časové rozdelenie spadnutých zrážok počas roka je ovplyvnené aj výkyvmi počasia spôsobené klimatickými zmenami Veterné pomery Podunajská nížina Tab.: Priemerná mesačná rýchlosť vetra za roky (m/sec) - stanica Bratislava letisko Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,7 4,9 4,2 3,7 3,5 3,6 3,7 3,1 3,4 3,2 4,9 3, ,6 4,0 4,3 3,9 3,9 4,0 4,1 3,1 2,7 3,0 3,0 4, ,2 3,6 4,3 3,9 3,8 3,0 2,8 4,1 2,9 3,4 4,0 3, ,5 3,9 4,0 3,1 4,1 3,2 4,4 3,5 3,9 2,7 4,8 3, ,4 3,2 4,3 4,0 3,1 3,0 3,9 3,1 3,5 2,8 3,7 4,3 Zdroj: SHMÚ Tab.: Početnosť výskytu smerov vetra za roky ( ) - stanica Bratislava letisko Rok N NE E SE S SW W NW CALM Zdroj: SHMÚ Tab.: Priemerná mesačná rýchlosť vetra za roky (m/sec) - stanica Kráľová pri Senci Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,2 2,7 2,4 2,2 2,4 1,9 2,5 2,0 1,9 1,7 2,2 1, ,5 2,1 2,3 2,2 2,3 2,7 2,2 1,9 1,3 1,5 1,3 2, ,6 1,9 2,3 2,6 1,8 1,8 1,8 2,0 1,8 1,9 1,9 1, ,6 1,9 1,9 1,9 2,1 1,8 2,4 2,1 2,2 1,8 2,0 1, ,0 2,0 2,5 2,4 1,6 1,4 2,4 1,8 1,7 1,4 1,4 2,0 Zdroj: SHMÚ 30 AUREX, spol. s r.o.

39 Tab.: Početnosť výskytu smerov vetra za roky ( ) - stanica Kráľová pri Senci Rok N NE E SE S SW W NW CALM Zdroj: SHMÚ Podľa uvedených údajov dosahovali priemerné rýchlosti vetra najvyššie hodnoty na území Bratislavy. Prevládajúcim smerom vetra na Podunajskej nížine je severný, severovýchodný a severozápadný. Naopak najzriedkavejšie bývajú vetry s južným a juhozápadným smerom prúdenia. Malé Karpaty Tab.: Priemerná mesačná rýchlosť vetra za roky (m/sec) - stanica Malý Javorník Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,3 6,6 5,5 4,5 4,4 4,1 4,6 4,1 4,8 4,5 6,8 4, ,1 5,6 5,9 4,7 4,3 4,3 4,0 3,9 3,3 4,4 4,3 6, ,5 5,0 5,4 4,3 4,2 3,9 2,9 4,7 4,0 4,6 6,0 4, ,8 4,9 5,0 4,1 4,7 3,6 4,9 4,1 4,6 4,1 6,0 3, ,0 4,7 5,4 4,9 4,1 3,1 4,8 3,9 3,8 4,2 5,1 5,4 Tab.: Početnosť výskytu smerov vetra za roky ( ) - stanica Malý Javorník Zdroj: SHMÚ Rok N NE E SE S SW W NW CALM Zdroj: SHMÚ Tab.: Priemerná mesačná rýchlosť vetra za roky (m/sec) - stanica Modra - Piesok Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,7 4,6 3,2 2,4 2,6 2,6 2,8 2,5 2,6 2,0 4,2 2, ,3 2,8 3,1 2,6 3,0 2,7 2,7 2,1 1,8 2,0 2,3 3, ,9 2,6 3,5 2,6 2,8 2,2 1,9 2,7 2,1 2,5 3,3 2, ,4 2,9 2,5 2,4 2,6 2,0 2,9 2,2 2,9 2,2 3,7 1, ,1 2,8 3,1 2,9 1,8 1,7 3,0 2,3 2,2 2,0 2,9 3,1 Tab.: Početnosť výskytu smerov vetra za roky ( ) - stanica Modra - Piesok Zdroj: SHMÚ Rok N NE E SE S SW W NW CALM Zdroj: SHMÚ AUREX, spol. s r.o. 31

40 Podľa uvedených údajov je na území Malých Karpát prevládajúci severozápadný smer vetra. Naopak najzriedkavejšie bývajú vetry so severovýchodným smerom prúdenia. Záhorská nížina Tab.: Priemerná mesačná rýchlosť vetra za roky (m/sek) - stanica Stupava Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,7 1,9 2,0 1,7 1,5 1,5 2,0 1,8 1,4 1,7 2,0 1, ,1 2,0 1,9 1,9 2,1 1,9 1,8 1,9 1,7 1,9 1,9 2, ,5 3,0 2,8 2,1 2,0 1,9 1,9 2,1 2,1 2,5 1,7 1, ,1 2,0 1,8 2,0 2,6 2,5 2,4 2,1 2,4 2,0 1,8 2, ,3 1,8 2,0 2,2 1,8 1,9 2,0 1,7 2,0 2,3 2,1 2,2 Tab.: Početnosť výskytu smerov vetra za roky ( ) - stanica Stupava Zdroj: SHMÚ Rok N NE E SE S SW W NW CALM Zdroj: SHMÚ Prevládajúcim prúdením vzduchových hmôt na Záhorskej nížine je severný a južný vietor. Naopak najzriedkavejšie bývajú vetry so severovýchodným a východným smerom prúdenia. Pre miestne veterné pomery má v riešenom území vplyv masív Malých Karpát, ktorý zapríčiňuje vývoj miestnych veterných systémov. 32 AUREX, spol. s r.o.

41 4.3 Analýza biotických podmienok Fytogeografické pomery Z hľadiska fytogeograficko vegetačného členenia patrí riešené územie do dubovej zóny. V rámci zóny je možné v riešenom území vyčleniť viacero okresov s ich podokresmi. Zóna dubová Oblasť rovinná Okres niva Moravy a Myjavy (1) Okres Záhorské pláňavy podokres severný (2a) Okres Záhorské pláňavy podokres južný (2b) Okres Lakšárska pahorkatina (3) Okres Bor (4) Okres Podmalokarpatská zníženina Okres nemokraďový podokres Šúr (6a) Okres nemokraďový podokres lužný (6b) Okres nemokraďový dúbravinový podokres horného Žitného ostrova (6c) Oblasť pahorkatinná Okres Trnavská pahorkatina podokres Podmalokarpatská pahorkatina (7a) Okres Trnavská pahorkatina podokres Trnavská tabuľa (7b) Oblasť kryštalicko druhohorná Okres Malé Karpaty podokres Devínske Karpaty (8a) Okres Malé Karpaty podokres Pezinské Karpaty (8b) Schéma č. 8: FYTOGEOGRAFICKÉ ČLENENIE Upravené podľa: Atlas krajiny SR, 2002 AUREX, spol. s r.o. 33

42 Potenciálna vegetácia Potenciálna prirodzená vegetácia je vegetácia, ktorá by sa za daných klimatických, pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste (biotope), keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal. Je predstavovanou vegetáciou rekonštruovanou do súčasných klimatických a prírodných pomerov (Michalko a kol., 1980, 1986). Poznanie prirodzenej potenciálnej vegetácie (lesnej aj nelesnej) je uvádzané s cieľom jej priblíženia sa, či úplného prinavrátenia do prirodzeného stavu, aby sa tak zabezpečila ekologická stabilita územia. V riešenom území je možné vyčleniť podľa Atlasu Krajiny Slovenskej Republiky (2002) mapovacie jednotky potenciálnej prirodzenej vegetácie, ktoré sú znázornené v schéme č AUREX, spol. s r.o.

43 Schéma č. 9: POTENCIÁLNA PRIRODZENÁ VEGETÁCIA Legenda k schéme č. 9: Upravené podľa: Atlas krajiny SR, 2002 AUREX, spol. s r.o. 35

44 4.3.2 Zoogeografické pomery Riešené územie sa nachádza na území dvoch nížin (Podunajská a Borská) a horského masívu Malých Karpát, čo má vplyv aj na rozmanitosť fauny. Z hľadiska zoogeografického členenia (Atlas krajiny SR, 2002) je možné riešené územie podľa terestrického biocyklu začleniť do: provincie stepí panónsky úsek provincie listnatých lesov podkarpatský úsek Z hľadiska zoogeografického členenia pre limnický biocyklus riešené územie zaraďujeme do pontokaspickej provincie, podunajského okresu a západoslovenskej časti. Fauna riešeného územia je pestrá, čo je podmienené pestrosťou biotopov, rozsiahlosťou územia a jeho pomerne veľkou členitosťou. V území sa nachádza viacero chránených a významných druhov živočíchov. Chránené a významné cicavce a vtáky: vydra riečna (Lutra lutra) ojedinelé hniezdenia strakoša kolesára (Lanius minor) slávik modrák (Luscinia svecika) včelárik zlatý (Merops apiaster) Chránené a významné druhy suchozemských bezstavovcov: modlivka zelená (Mantis religiosa) sága stepná (Saga pedo) cikáda viničná (Tibicina haematodes) pižmovec hnedý (Osmodrema eremita) fúzač alpský (Rosalia alpina) koník žltopásy (Stethophyma grossum) cikáda (Cicadetta montana) roháč obyčajný (Lucanus cervus) 36 AUREX, spol. s r.o.

45 Chránené a významné druhy vodných bezstavovcov: vážka Leucorrhinia pectoralis klinovka hadia (Ophiogomphus cecilia) podenka nížinná (Ephoron virgo) podenka Heptagenia coreulans klinovka žltonohá (Stylurus flavipes) pošvatka Isoperla obscura Zoogeograficky a faunisticky významné druhy plazov a obojživelníkov: užovka stromová (Elaphe longissima) užovka hladká (Coronella austriaca) skokan ostropyský (Rana arvalis) skokan štíhly (Rana dalmatina) skokan hnedý (Rana temporaria) skokan zelený (Rana sp.) rosnička zelená (Hyla arborea) jašterica múrová (Podarcis muralis) salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) Zoogeograficky a faunisticky významné druhy rýb: blatniak tmavý (Umbra krameri) kapor sazan (divá forma Cyprinus carpio) býčko rúrkonosý (Proterorhinus marmoratu) mrena škvrnitá (Barbus peloponnesius) čík európsky (Misgurnus fossilis) lopatka dúhová (Rhodeus amarus) Riešeným územím prechádza viacero ekologických koridorov európskeho a národného významu, ktoré slúžia pre migráciu viacerých druhov živočíchov. AUREX, spol. s r.o. 37

46 4.4 Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra podľa druhov pozemkov je uvedená v nasledujúcich tabuľkách. Tab.: Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie v Bratislavskom kraji Druh pozemku Percentuálne zastúpenie Výmera [ha] z poľnohosp. z celkovej pôdy výmery orná pôda ,02 79,09 35,78 chmeľnica 0,03 0,00 0,00 vinica 4 537,46 4,89 2,21 záhrada 4 539,92 4,89 2,21 ovocný sad 935,71 1,01 0,46 trvalý trávny porast 9 405,50 10,13 4,58 poľnohospodárska pôda spolu ,64 100,00 lesná pôda ,76 36,55 vodná plocha 5 676,42 2,77 zastavaná plocha ,06 7,85 ostatná plocha ,61 7,59 celková výmera ,49 100,00 Zdroj: Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, 2009 Tab.: Štruktúra riešeného územia podľa druhov pozemkov v hektároch za jednotlivé okresy stav k Druh pozemku BA I BA II BA III BA IV BA V Malacky Pezinok Senec SPOLU orná pôda 1, ,17 627, , , , , , ,02 chmeľnica - 0, ,03 vinica 1,47 15,03 579,38 131,36 0,17 222, ,79 396, ,46 záhrada 161,95 504,07 423,78 581,54 121, ,06 704, , ,92 ovocný sad - 65,30 36,00 112,21 90,65 418,83 77,55 135,17 935,71 trvalý trávny porast 6,88 39,97 133,82 542,01 77, , ,58 176, ,50 PP SPOLU 171, , , , , , , , ,64 lesná pôda 0, , , ,26 673, , , , ,76 vodná plocha 49,07 473,73 95,77 339,50 756, ,29 452, , ,42 zastavaná plocha 537, , , , , , , , ,06 ostatná plocha 201, ,88 756, , , , , , ,61 celk. výmera v ha 959, , , , , , , , ,49 Zdroj: Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, 2009 Podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery Bratislavského kraja je 45,24 %. Z poľnohospodárskej pôdy ma výrazné zastúpenie orná pôda (79,09 %), ostatné druhy poľnohospodárskej pôdy (chmeľnica, vinica, záhrada, ovocný sad a trvalý trávny porast) zaberajú približne 20 %. Prevládajúcimi druhmi pozemkov v riešenom území sú lesná pôda s výmerou ,76 ha, čo predstavuje 36,55 % z celkovej výmery územia a orná pôda s výmerou ,02 ha, čo predstavuje 35,78 % z celkovej výmery územia. Vysoký podiel zastavaného územia majú okresy Bratislava I až Bratislava V. Najviac zastavaným územím je okres Bratislava I, kde tento druh pozemku s výmerou 537,03 ha výrazne prevyšuje ostatné. Veľké výmery ornej pôdy (a teda aj poľnohospodárskej pôdy celkovo) sú v okresoch Malacky, Pezinok a Senec. 38 AUREX, spol. s r.o.

47 Najvyšší stupeň zalesnenia má okres Malacky, kde lesná pôda s výmerou ,98 ha predstavuje dve tretiny lesnej pôdy z celého riešeného územia. Nezanedbateľné výmery lesnej pôdy podľa veľkosti jednotlivých okresov majú aj okresy Bratislava II, Bratislava III a Pezinok. Krajinná pokrývka Európy vrátane Slovenska bola mapovaná v rámci projektu CORINE Land Cover v rokoch 1990, 2000 a Na základe týchto mapovacích metód (rok 2006) sú identifikované jednotlivé triedy krajinnej pokrývky. Z celkového počtu 44 tried, ktoré tvoria legendu CORINE Land Cover, bolo na Slovensku identifikovaných 31 tried. Údaje o súčasnej krajinnej štruktúre riešeného územia sme získali z databázy CORINE Land Cover, ktorá na území Bratislavského kraja rozlišuje 25 tried (viď. schéma č. 10). Legenda k schéme č. 10: AUREX, spol. s r.o. 39

48 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

49 4.4.1 Urbanizovaná zástavba Súvislá zástavba Predstavuje areály, ktorých podstatná časť je tvorená zástavbou. Jej súčasťou sú často historické jadrá alebo nové centrá najmä s obslužnou funkciou, s dopravnými parkovacím a inými umelými plochami ako sú fontány, námestia, nádvoria a iné. Tieto prvky majú dominantné postavenie. Sporadicky zastúpené sú vegetácia a holá pôda. Táto trieda sa v riešenom území nachádza v historickom centre Bratislavy Nesúvislá zástavba Podstatná časť týchto areálov je tvorená zástavbou. Stavby sa striedajú s areálmi vegetácie a holej plochy. Objekty nevytvárajú súvislé plochy, ale sú charakteristické pre danú triedu. Táto trieda v rámci riešeného územia je zastúpená sídlami rôznej veľkosti od vidieckych až po veľkomestá. Tvoria ju obytné domy, administratívne a viacfunkčné budovy, ulice, cesty parkoviská, parky trávniky, kvetinové záhony, krovinné a stromové formácie, cintoríny, športové areály a areály poľnohospodárskych fariem, záhrady, menšie vodné toky a plochy s brehovými porastmi, ruderálna vegetácia. Zastúpenie vegetácie a záhrad má určujúci charakter Priemysel, komercia a transport Priemysel a obchodné areály Predstavujú areály s prevahou neobytných budov, umelých dláždených plôch s betónom a asfaltom, dopravné plochy a technické zariadenia takmer bez vegetácie. Vyskytujú sa v sídlach alebo iných zastavaných neobytných častiach krajiny. V riešenom území sú tvorené neobytnými budovami, výrobnými halami, skladovacími a zásobníkovými objektmi, výstaviskami, vojenskými objektmi, nemocnicami, areálmi škôl, univerzít, transformátorovými stanicami, objektmi elektrární, ČOV, areálmi poľnohospodárskych fariem, cestami, železnicami, nakladacími a odstavnými priestormi, parkoviskami, dvormi a inými plochami. Vývoj počtu priemyselných podnikov v Bratislavskom kraji má v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu. Napriek tomu, že v roku 2006 bol zaznamenený v BSK pokles počtu priemyselných podnikov oproti roku 2005, rok 2007 aj rok 2008 už vykazujú nárast počtu priemyselných závodov oproti predchádzajúcim rokom. Napriek tomu, že počet závodov v Bratislavskom kraji je v porovnaní s niektorými krajmi na území SR nižší, v rámci BSK sú sústredné veľké spoločnosti zamestnávajúce veľký počet osôb Dopravné areály a koridory V rámci CORINE Land Cover boli identifikované nasledujúce triedy dopravných areálov a koridorov: cesty a železnice s priľahlými areálmi, areály prístavov a areály letísk. V grafickej časti sú okrem nich zároveň premietnuté aj všetky dopravné línie zobrazené samostatne ako líniové prvky. CESTNÁ DOPRAVA Tieto plochy v rámci CORINE Land Cover predstavujú povrchové dopravné komunikácie s minimálnou šírkou 100 m. Do tejto kategórie spadajú priestory veľkých železničných staníc a koľajísk, niektoré časti cestných komunikácií a diaľnic, najmä ich križovatiek alebo úsekov, agregácie viacerých komunikácií, skladovacích a technických budov, odstavných plôch, autobusových staníc a parkoviska. Tieto plochy dotvára sídelná vegetácia násypov a priľahlej zóny pásy tráv, krov a stromov. V riešenom území je táto trieda zastúpená hlavnými dopravnými ťahmi v okolí hlavného mesta. Charakteristika a rozdelenie ciest AUREX, spol. s r.o. 41

50 Cestné komunikácie sú rozdelené podľa funkcií na rýchlostné cesty, cesty I., II.,III. triedy, miestne a účelové komunikácie podľa zákona č.135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, STN Podľa dopravného významu sa cestné komunikácie delia na: diaľnice rýchlostné cesty cesty I. triedy cesty II. triedy cesty III. triedy Podľa charakteru premávky sa cestné komunikácie delia na: cesty s neobmedzeným prístupom (C) cesty i., II., III.tr. a miestne komunikácie cestné komunikácie s obmedzeným prístupom: diaľnice (D) rýchlostné cesty (R) Podľa výkonu správy sa cestné komunikácie delia na: v správe Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., majetok SR diaľnice rýchlostné cesty v správe Slovenskej správy ciest, majetok SR a MG.hl.SR Bratislavy na území mesta cesty I. triedy v správe Bratislavského samosprávneho kraja, majetok VÚC a MG.hl.SR Bratislavy na území mesta cesty II. triedy cesty III. Triedy Zhodnotenie cestnej siete Cestnú infraštruktúru tvoria: úseky diaľnic D1 a D2, cesty I., II. a III. triedy miestne komunikácie vrátane mostných objektov Diaľnice a cesty I. a II. triedy spájajú kraj s ostatným územím Slovenska a so susednými štátmi. Medzi hlavné cestné trasy patria: diaľnica D1, D2 cesty I/000061, I/000062, I/ cesty II/ a cesta II/ (Stratégia rozvoja BSK 2003) Dĺžka cestnej siete v kraji je 693,265 km, postavených je tu 156 mostných objektov. Z cestnej siete, ktorá patrí do majetku BSK je 21,6 % ciest II. triedy a 35,2 % ciest III. triedy v kraji v nevyhovujúcom a havarijnom stave a vyžaduje si neodkladnú obnovu a rekonštrukciu. Hustota cestnej siete I., II. a III.triedy v celom kraji je dostatočná a stabilizovaná, pričom sa takéto hodnotenie dotýka najmä požadovaného smerovania ciest a vzájomných prepojení medzi jednotlivými sídlami vo VUC. Nové návrhy na budovanie cestných komunikácií vyplývajú s rozvojovými zámermi v jednotlivých sídlach pri umiestňovaní nových obytných zón vytváranými najmä sústredenými hniezdami rodinných domov. Tieto obslužné komunikácie budú však zatriedené do miestnych komunikácií a sú pripájané na cestnú sieť II., ale najmä na cesty III.triedy. 42 AUREX, spol. s r.o.

51 Zaťaženie cestnej siete Dopravné zaťaženie ciest II. triedy na území Bratislavy je 5 až 10 násobne väčšie v porovnaní s priemerným zaťažením extravilánových úsekov tých istých ciest. Sprievodným javom tejto skutočnosti je zvýšená miera negatívnych vplyvov dopravy na okolité životné prostredie. Ďalším špecifickým znakom prejazdných úsekov ciest II. triedy na území Bratislavy je vysoká hustota ich križovatiek s cestami I. a III. triedy a s miestnymi komunikáciami. Toto špecifikum poukazuje na základný problém týchto ciest, ktorým je obmedzená priepustnosť v ich uzlových bodoch. Maximálne sú dopravne zaťažené úseky ciest všetkých tried vstupujúce na územie hl.m.sr Bratislavy zo všetkých smerov. Medzi dôležité úseky ciest, ktoré sú systematicky preťažované sú najmä úseky prieťahov ciest cez centrá obcí najmä na cestách: cesty II. triedy v okresoch Malacky, Pezinok a Senec II/ (Sv. Jur, Pezinok, Vinosady, Modra...) II/ Rohožník hranica BSK II/ (Viničné, Pernek, Malacky...) II/ Malacky -hr. okresu BSK II/ (Most pri Bratislave, Malinovo...) na úsekoch ciest II/502 Bratislava -Pezinok, II/503 cesty III. triedy : III/ Ivanka pri Dunaji - Zálesie III/ Malacky Rohožník III/ Plavecký Mikuláš hranica BSK III/ Čierna voda Chorvátsky Grob III Častá Červený Kameň Píla prípadne iné podľa požiadaviek obcí Podrobná analýza jednotlivých úsekov komunikácií, s titulu prekročenia prípustných intenzít dopravy, je uvádzaná v materiáloch SSC a bude predmetom následných špecializovaných dokumentácií. Pripravované akcie výstavby a rekonštrukcie diaľničnej a cestnej siete Diaľnice a rýchlostné cesty (pripravuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) D1 bola v roku 2009 rekonštruovaná na 6-pruhovú komunikáciu, v príprave je výstavba tzv. kolektorov, obojstranne súbežné obslužné komunikácie (štúdia) D2 príprava na rozšírenie na 6 pruhovú komunikáciu (štúdia) D2 príprava rekonštrukcie križovatky Bratislava-Lamač (predpokladaná realizácia ) D2 príprava výstavby križovatky Bratislava-Čuňova (D2 x D4) (predpokladaná realizácia ) D4 príprava výstavby križovatky Ivanka-sever (D1 x D4) (predpokladaná realizácia ) D4 0.okruh okolo Bratislavy. Príprava je v štádiu štúdie a spracovania podkladov pre hodnotenie EIA. Predpokladaná realizácia Trasa D4 je rozdelená na 4 úseky: I. úsek - Jarovce, križovatka s D1 most cez Dunaj križovatka s R7 - križovatka Ivanka p. D.- sever s cestou I/ Odporučený variant fialový II. úsek - križovatka Ivanka p. D.- sever s cestou I/ križovatka s D1- Križovatka s cestou II/ tunel cez Malé Karpaty križovatka s diaľnicou D2-Stupava-juh III. úsek - križovatka s diaľnicou D2-Stupacva-juh DNV, pripravované ako stavba D2- križovatka Stupava-juh IV. úsek - DNV most cez rieku Moravu prepojenie na rakúsku komunikačnú sieť AUREX, spol. s r.o. 43

52 R7 príprava tejto komunikácie je v štádiu hodnotenia EIA a následného spracovania DUR. Je to rozdielne podľa jednotlivých úsekov. Predpokladaná realizácia I. úseku do roku Trasa je nasledovná križovatka z D4 nová trasa okolo obcí Rovinka a Dunajská Lužná a pripojenie na cestu I/ Súčasťou je aj privádzač k obci Rovinka. R1 je študovaná nová trasa rýchlostnej cesty od D4 v smere na R1 v úseku Most pri Bratislave Tomášov- II/510 - II/503 Vlčkovce, R1 v smere Nitra Cesty I. triedy (pripravuje Slovenská správa ciest) požiadavka na nové a rekonštruované cesty I. triedy je min kategória C11,5 a v súbehu s diaľnicou min C 9,5 cesta I/000061rozšírenie na 4-pruhovú komunikáciu v úseku Bratislava Senec. Je spracovaná EIA a spracovaná DUR (predpokladaná realizácia ) I/2 požiadavka na preloženie cesty mimo centrum MČ BA-Rusovce Cesty II.triedy (pripravuje Bratislavský samosprávny kraj) II/ cesta je v novej polohe mimo sídiel v úseku Bratislava Pezinok Modra. Je spracovaná DUR. II/ nová trasa okolo obcí a most cez Moravu v Záhorskej Vsi II/ II/ požiadavka na preloženie cesty mimo centrum obcí Tomášov a Plavecký Mikuláš, II/ v Moste pri Bratislave obchvat obce a zmena polohy vo vzťahu k letisku M.R.Štefánika požiadavky na obchvaty obcí podľa ich schválených územných plánov, ako sú Záhorská Ves... Cesty III.triedy (pripravuje Bratislavský samosprávny kraj) požiadavky na obchvaty obcí podľa ich schválených územných plánov ako sú -Ivanka p.d., Tomášov,... Modra pripojenie na novú trasu cesty II/ Ivanka pri Dunaji výrazná zmena trasovania ciest III.tr. s cieľom podstatného obmedzenia tranzitnej dopravy prechádzajúcou centrom obce Komunikačná sieť hl.m.sr Bratislavy je požadované rešpektovať navrhnutú komunikačnú sieť v schválenom Územnom pláne hl.m.sr Bratislavy z roku ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA Železničné trate a stanice Nadregionálne magistrálne železničné trate prechádzajú územím radiálne v smeroch: M110: Bratislava - Brno - Praha - Drážďany - Berlín - Hannover, príprava na modernizáciu na rýchlosť 140km/h M120: Bratislava - Žilina - Čadca - Zwardoň - Varšava - Gdaňsk, modernizovaná na rýchlosť 140km/h v úseku Bratislava Rača hranica BSK M130: Bratislava - Štúrovo - Budapešť - Belehrad - Istanbul - (Thessaloniky). príprava na modernizáciu na rýchlosť 140km/h Nadregionálnu magistrálnu železničnú kostru dopĺňajú základné a doplnkové trate ŽSR aj vo väzbe na Rakúsko (ÖBB) a Maďarsko (MÁV): Z-111: Bratislava - Marchegg - Viedeň, príprava na zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu Z-131: Bratislava - Dunajská Streda - Komárno, príprava na zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu Z-132: Bratislava - Petržalka - Rajka - Györ, Z-121: Petržalka - Kittsee - Parndorf - Viedeň, O-122: Petržalka - Hainburg - Viedeň, 44 AUREX, spol. s r.o.

53 O-112: Zohor - Plavecký Mikuláš - Jablonica, trať je jednokoľajná, neelektrifikovaná, využívaná prevažne na nákladnú dopravu, osobná doprava v rozsahu 2 páry vlakov denne. O-113: Zohor - Záhorská Ves, železničná prevádzka minimálna, osobná doprava v rozsahu 2 páry vlakov denne. O-xxx: Devínske Jazero Stupava, trať je zrušená, objavili sa požiadavky na jej opätovné využívanie na rekreačné a turistické účely Dlhodobé zámery rozvoja železničnej dopravy Modernizácia železničnej infraštruktúry IV. multimodálneho koridoru v úseku hranica SR/ČR Kúty hranica BSK Bratislava hranica BSK Galanta Štúrovo hranica SR/MR Prepojenie železničných koridorov na území mesta Bratislava, projekt TENT-T č. 17, vrátane pripojenia letiska M.R.Štefánika na železničnú infraštruktúru (DUŠ2008) Elektrifikácia a zdvojkoľajnenie železničnej trate DNV Marchegg Elektrifikácia a zdvojkoľajnenie železničnej trate Petržalka Kittsee (štúdia 2008) Umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy v regióne v Bratislave, Pálenisko-prístav Revitalizácia vybraných elezničných staníc v uzle Bratislava VODNÁ DOPRAVA Tieto plochy v rámci CORINE Land Cover predstavujú areály prístavov. Ide o vodné plochy charakteristických tvarov, spojené a zároveň chránené od vodného toku, prístavnú infraštruktúru, nakladacie móla, skladovacie a administratívne budovy, lodenice a technické zariadenia, parkoviska a pod. V riešenom území sa takéto plochy nachádzajú na území Prístavu Bratislava. Medzinárodná dunajská riečno-morská vodná cesta Dunaj - Mohan - Rýn je pre Slovenskú republiku bránou na interkontinentálne a európske trhy. Koncepcia rozvoja dopravy SR využíva zatiaľ dva dunajské prístavy (Komárno a Bratislava), ako základ v medzinárodnej deľbe kombinovaných a tranzitných dopráv, hlavne ťažkých substrátov. Rozvoj nákladných prístavov aj samotná plavba sú limitované ekologickými požiadavkami, vytvárajú však vysoko kapacitný prepravný potenciál s kvalitnými pripojeniami na železničnú a cestnú dopravu, kde zvozné atrakčné oblasti môžu mať rádius až 100 kilometrov. Zámery rozvoja vodnej dopravy Prístav medzinárodnej a vnútroštátnej osobnej vodnej dopravy sa navrhuje umiestniť do areálu dnešného terminálu Danubius a zóny Pribinova (budova skladu č.7) vo väzbe na colnicu. Pre výhľadové obdobie sa študujú možnosti výstavby vodných ciest na kanáloch pozdĺž Moravy a v smere Bratislava - Malý Dunaj - Sereď s prepojením na Vážsku vodnú cestu. Pri posúdení variantov riešenia týchto kanálov bude potrebné zohľadniť zásadnú podmienku ochrany prírody (Ramsarská dohoda, CHVO Horného Žitného ostrova) a životného prostredia vôbec v súlade so zákonom č. 127/1994 o ochrane životného prostredia. V spolupráci stredoeurópskych krajín Slovenská republika, Česká republika, Poľsko a Rakúsko sa pripravuje spracovanie štúdie realizovateľnosti a opodstatnenosti výstavby prepojenia vodných tokov Dunaj Morava Odra Labe. Koordinátorom projektu je ČR a predpokladá sa podpora aj zo strany EU. V návrhu Stratégie rozvoja dopravy v SR do roku 2020 sa uvažuje s vybudovaním transkontinentálneho tranzitného terminálu (3T), ktorý umožní efektívnejšiu obsluhu vnútrozemských európskych krajín s využitím všetkých druhov dopravy, pričom sa predpokladá prístup vodnej dopravy z Dunaja v najvyššej kategórii plavidiel. AUREX, spol. s r.o. 45

54 LETECKÁ DOPRAVA V tejto triede CORINE Land Cover dominujú štartovacie a pristávacie dráhy civilných a vojenských letísk alebo zreteľné trávnaté štartovacie a pristávacie plochy letísk pre poľnohospodárske a lesnícke účely, ako aj väčšie športové letiská. Ďalej sú reprezentované hangármi, technickými zariadeniami, prijímacími a servisnými budovami, technickými a skladovacími halami, kontrolnými vežami, odstavnými plochami, parkoviskami a priľahlými trávnatými plochami. Najväčšou plochou uvedeného charakteru v riešenom území je letisko M.R.Štefánika v Bratislave. Ďalšie plochy sa nachádzajú v Kuchyni, v katastri obcí Kráľová pri Senci (neverejné, vnútroštátne, trávnatá plocha) a Dubová. V priestore BSK je dominantným prvkom leteckej dopravy letisko M.R.Štefánika v Bratislave. Toto letisko je pripravované pre razantný rozvoj nielen v osobnej, ale aj v nákladnej doprave. Rozvojové zámery letiska sú sústredené na nasledovné akcie: predĺženie VPD13-31 v smere 13 na Malý Dunaj zmena smerového vedenia cesty II/ v priestore 4Q vybudovanie technického zázemia letiska pre účely veľkých opráv lietadiel a veľkých parkovísk pre kamióny zámer na vybudovanie novej VPD 13L-31R vybudovanie nového terminálu letiska Bratislava do r.2012 a súvisiacu železničnú infraštruktúru pre efektívnu spoluprácu bratislavského a viedenského letiska do r.2013 Letecká doprava má významné zásahy do urbanizácie prostredia vplyvom ochranných pásiem a všetkých určených prekážkových rovín všetkých letísk a ich pozemných zariadení Areály technickej infraštruktúry Energovody Elektrizačná sústava Slovenskej republiky, do ktorej patrí aj Bratislavský samosprávny kraj a hlavné mesto SR Bratislava je súčasťou elektrickej sústavy štátov Európy ENTSO-E (Europen Network of Transmission System Operators for Electricity). Zásobovanie územia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a mesta Bratislavy elektrickou energiou je v prevažnej miere odkázané na jej import prostredníctvom nadzemných vedení prenosovej sústavy ZVN 400 kv. Sústavu tvoria 400kV uzly - nadradené elektrické stanice 400/110 kv (ďalej iba TR). V predmetnom území sú to Podunajské Biskupice, Stupava a v kontakte s regiónom Gabčíkovo a Križovany. Časť spotreby regiónu je krytá výrobou vo vodných elektrárňach (Gabčíkovo, Čunovo), z tzv. závodných elektrární, tepelných elektrárni a zdrojov využívajúcich paroplynový cyklus (ďalej iba PPC). Zdroje sú lokalizované na území hlavného mesta SR Bratislavy (VE Gabčíkovo mimo) a pracujú do sústavy 110 kv alebo 22 kv. Z TR 400/110 kv je elektrická energia rozvádzaná distribučnou sieťou VVN 110 kv vedení, ktorými sa dostáva bližšie k miestam odberu na území veľkého územného celku (ďalej iba VÚC). Na systém 110 kv je priamo pripojených niekoľko veľkých priemyselných odberateľov napr. Slovnaft, PGA (bývalý Matador), VW Bratislava, CE Rohožník a napájacia stanica ŽSR Vinohrady a ŽSR Zohor. Ostatným odberateľom je elektrická energia transformovaná v ďalších elektrických staniciach TR 110/22 kv. Prostredníctvom distribučného systému VN 22 kv, vedenia VN a transformačné stanice VN/NN (22/0,4/ kv) sú zásobovaní jednotliví odberatelia. Zo siete nízkeho napätia sú napájané domácnosti a menšie odbery napr. podnikateľského charakteru. 46 AUREX, spol. s r.o.

55 Popis a rozbory prenosovej a distribučnej siete Prenosová sústava ZVN 400kV Bratislavský samosprávny kraj je zásobovaný zo 400 kv nadradenej sústavy cez dva 400/110 kv uzly a to Stupava a Podunajské Biskupice. Distribučná sústava VVN 110 kv Na území bratislavského regiónu vedenia VVN 110 kv vedú elektrickú energiu k TR 110/22 kv, kde sa transformuje na nižšie napätie. Sieť je tvorená tak, že každá TR110/22 kv je pripojená aspoň na dve vedenia, čím je zabezpečená spoľahlivosť napájania aj v prípade výpadku jedného z vedení. Z uvedeného výnimku tvorí TR Čunovo slúžiaca na vyvedenie výkonu z vodnej elektrárne, kde nebolo možné dodržať tento princíp. Vedenia sú prevažne vzdušné, dvojité, používajú sa AlFe laná prierezov 185, 240, 450 a 2x240 mm2. Okrem vzdušných vedení sú na území Bratislavy použité 110 kv káblové vedenia napr. na napojenie Slovnaftu, prepojenie TR Petržalka II - Ovsište a TR Petržalka I- Kolmá a na vyvedenie výkonu od blokových transformátorov v paroplynovom cykle PPC na Vajnorskej. Väčšina TR 110/22 kv je v klasickom prevedení t. j. vzduchom izolované zariadenia vo vonkajšom prevedení. V TR 110/22kV Ostredky je zariadenie rozvodne 110 a 22 kv umiestnené v budove kvôli bezprostrednej blízkosti obytných domov. TR Petržalka II -Ovsište, Čulenova, PPC Vajnorská a VE Čunovo sú v zapuzdrenom prevedení (izolované plynom SF6). Tieto TR majú podstatne menšie priestorové nároky a sú vo vnútornom prevedení. Sieť 110 kv vedení umožňuje napájať region a mesto z TR 400/110 kv Podunajské Biskupice alebo TR Stupava resp. TR Križovany, pričom v prípade potreby je pre zásobenie možné využiť prepojenie na okolité nadradené transformovne Senica, Križovany a Gabčíkovo. Prehľad existujúcich zariadení prenosovej a distribučnej sústavy BSK Zdroje elektrickej energie Elektráreň názov - inštalovaný výkon (MW) Tepelná - TP II Vajnorská - 24,5 - PPC Vajnorská - 218,0 - Tp Západ Lamač - 25,0 Závodná - Slovnaft - 114,0 - Spalovňa OLO - 5,8 - VW Slovakia - 6,0 Vodná - Gabčíkovo - 180,0 - Čunovo - 24,2 Elektrické stanice 400/110kV - prenosová sústava ZVN - Stupava - Podunajské Biskupice Elektrické stanice 110/VN - distribučná sústava VVN - Stupava AUREX, spol. s r.o. 47

56 - Malacky - Senec - Pezinok - Podunajské Biskupice - Lamač - Podvornice - BEZ - Pionierska - PPC Vajnorská - Ostredky - Čulenova - Petržalka II -Ovsište - Petržalka I -Kolmá - Karlova Ves - Čunovo Priemyselné elektrické stanice 110/VN - distribučná sústava VVN - ŽSR Zohor - CE Rohožník - Slovnaft - Žabí majer - PGA (býv. Matador) - VW - Slovakia - ŽSR Vinohrady Plynovody Zemný plyn je ekologické palivo, ktoré sa využíva na vykurovanie objektov, ohrev teplej úžitkovej vody a varenie. Zemný plyn sa získava hlavne dovozom z Ruskej republiky tranzitnými plynovodmi situovanými v južnej časti pozdĺž hraníc Slovenska s Maďarskou republikou. Jedná sa o potrubia 3 x DN DN 1400, ktoré sa podieľajú na vyrovnávaní nerovnomerného zásobovania Bratislavy a okolia zemným plynom. Severne od riešeného územia v odovzdávacej regulačnej stanici Plavecký Peter sa rozdeľuje a prechádza do severnej časti VÚC do Českej republiky a trasu prechádzajúcu severnou časťou riešeného územia východ západ smerujúcej do Rakúska. Tiež v okrajovej západnej časti územia je trasovaná ďalšia vetva tranzitného prepojovacieho plynovodu o profile DN Región však súvisí aj so zdrojmi zemného plynu a najmä s podzemnými zásobníkmi v priestore severne od obce Láb a pri meste Malacky, ktoré majú medzinárodný význam. Zásobníky sú napojené cez VVTL plynovody. Všetky sídla a obce bratislavského VÚC sú plynofikované prostredníctvom VTL plynovodov, regulačných staníc plynu, distribučných sieti na stredotlakovej a nízkotlakovej úrovni. Sieť plynovodov poskytuje optimálne podmienky pre zásobovanie plynom jestvujúcich a navrhovaných stavieb. Systém je spoľahlivý a navzájom prepojený tak, aby umožňoval zásobovanie plynom aj pri prípadnej poruche na sieti. Tab.: Prehľad trás zásobovacích vysokotlakových plynovodov a prípojok v Bratislavskom kraji P.č. Trasa priemer (mm) tlak (MPa) 1. Šaľa - Bratislava - Brodské 500 4,0 2. Záh. Bystrica - Nová Dedinka 700 4,0 3. N. Dedinka - Slovnaft 2x500 4,0 4. Bratislava - Komárno 300 4,0 48 AUREX, spol. s r.o.

57 5. Petržalka - Jarovce 300 4,0 6. Petržalka (Háje) - Kopčianska 300 4,0 7. Ba (Zlaté piesky) - letisko 200 4,0 8. Rovinka - Most n. Ostrove 150 4,0 9. Kostolná - Kráľová pri Senci 150 4,0 10. V. Biel - Cífer 300 2,5 11. Blatné - Modra 200 2,5 12. Sv. Jur - Vajnory 150 2,5 13. Vajnory - Jur. Dvor 150 2,5 14. Sv. Jur - Modra 150 2,5 15. Modra - Častá - Boleráz 150 2,5 16. Modra - Budmerice 50 2,5 17. Záh. Bystrica - Dúbravka -Lamač 500 2,5 18. Záh. Bystrica - D. N. Ves 300 2,5 19. Dúbravka - D. N. Ves 150 2,5 20. Brodské - Záhorská Bystrica - Dúbravka 300 2,5 Podzemné zásobníky plynu V systéme zásobovania energiami a to menovite plynom majú významnú úlohu PZZP (podzemné zásobníky zemného plynu) Nafta, a.s. Bratislava situované na Záhorí, severne od obce Láb, ktorých súčasná kapacita je 2,13 mld. m 3 a zásobník Láb 4.st., ktorého kapacita je 620 mil. m 3 plynu. Kapacita podzemných zásobníkov sa využíva v zimnom období. V budúcnosti je potrebné zväčšovať kapacitu objemov zásobníkov plynu. V priebehu niekoľkých rokov bude navýšená skladovacia kapacita PZZP Láb približne o 500 mil. m 3, čo je v súlade s koncepciou Energetickej politiky SR. Prepúšťacie a regulačné stanice Tab.: Dôležité zariadenia na zásobovanie plynom (dovzdávacie - prepúšťacie, regulačné stanice plynu) P.č. Okres Názov Vstup/výstup (MPa) 1. BA 4 Záhorská Bystrica 4,0/2,5 2. PK Grinava 4,0/2,5 3. BA 3 Stará Vajnorská 4,0/2,5 4. BA 5 Prístavný most 4,0/2,5 5. BA 1 SPP 4,0/2,5 6. SC Bernolákovo 4,0/2, Produktovody Termín produktovod súhrne označuje ropovody, potrubia na dopravu produktov a medziproduktov zo spracovania ropy. V riešenom území sa jedná hlavne o ropovod Družba DN 500, ktorým sa dopravuje dodávka ropy z Ruskej republiky do petrochemického kombinátu Slovnaft, ktorý sa uskutočňujú ropovodom Družba. V opačnom smere zo Slovnaftu vychádzajú potrubia 2 x DN 250 a DN 300, ktorými sa dopravuje benzín smerom na stredné Slovensko. Krátkymi produktovodmi (3 ks potrubia) sa dopravujú aj výrobky zo Slovnaftu na prekladisko minerálnych olejov v Zimnom prístave. Taktiež je pripravovaný produktovod medzi rafinériami Slovnaftu a Schwechatu, ktorého trasa zatiaľ nie je stabilizovaná. AUREX, spol. s r.o. 49

58 Rozvod tepla V rámci zásobovania teplom je riešená výroba tepelnej energie pre vykurovanie, klimatizáciu objektov, prípravu teplej úžitkovej vody a na technologické účely hlavne v priemysle. Bratislava Spôsob zabezpečovania teplom sa delí na decentralizovaný a centralizovaný. Spôsob zásobovania teplom je závislý od hustoty zástavby, roku výstavby objektov a ich charakteru. V hlavnom meste je vysoký podiel zásobovania teplom z centrálnych zdrojov. Centralizované zásobovanie pozostáva z dvoch samostatných horúcovodných sústav. Ide o sústavu Bratislava - východ a Bratislava - západ. V oblasti Bratislava - východ je zrealizovaná sústava CZT, ktorá je svojim rozsahom najväčšia v Bratislave. Ako centrálne zdroje v tejto sústave pracujú Tp Bratislava II, Výhrevňa Juh a novší tepelný zdroj paroplynový cyklus Bratislava (PPC). Tieto zdroje sú navzájom prepojené. Inštalovaný tepelný výkon je 450 MW a na PPC je inštalovaných aj 218 MW v elektrickom výkone. Sústava Bratislava - západ je situovaná v severozápadnej časti mesta. Zdrojom tepla pre túto sústavu je tepláreň Bratislava - západ s inštalovaným tepelným výkonom 250 MW a turbínou 25 MW. Postupujúca racionalizácia spotreby tepla v dôsledku zavádzania meracej a regulačnej techniky ako aj zlepšovania tepelno-izolačných vlastností sa prejavuje vo voľnej kapacite existujúcich zdrojov. Ostatné časti mesta sú zabezpečené teplom z decentralizovaných zdrojov domových alebo blokových kotolní, resp. využívajú etážové vykurovanie s domácimi zdrojmi. Ako palivo prevláda zemný plyn. Priemyselné areály majú vybudované vlastné zdroje tepla. K najväčším patria Slovnaft a Volkswagen. V ostatných častiach kraja je teplofikácia objektov riešená obdobne ako v hlavnom meste. Je to zmes CZT prepojených horúcovodmi a samostatných tepelných zdrojov, reprezentovanými kotolňami s palivovou základňou zemný plyn. Decentralizované zdroje tepla sú umiestnené priamo v priemyselných areáloch. Malacky Do sústavy CZT zásobujúcej prevažne bytovú zástavbu je napojených päť zdrojov tepla. Jedná sa o kotolňu na Partizánskej ul., na Veľkomoravskej ul., Bernolákovej ul. a Centrálnu výhrevňu Juh. Ako novší zdroj tepla pre bytovú zástavbu je vybudovaná kotolňa na Brnianskej ul. zo štyrmi kotlami z toho dva na plyn a dva na drevnú štiepku. Celkový inštalovaný výkon systému CZT je 28,1 MW, z toho 49,0 % zabezpečuje nový zdroj na Brnianskej ul. Z priemyselných zdrojom medzi väčšie zdroje patria Kotolňa Vodohospodárskych stavieb o výkone 2,35 MW, kotolňa Tower automotive o výkone 6,9 MW a SWEEDWOOD 14,5 MW. Aj ďalšie priemyselné podniky a vybavenosť sú vykurované z lokálnych zdrojov, takmer všetky na palivo zemný plyn. Pezinok V meste sú dve lokálne sústavy CZT utvorené okolo Centrálnej kotolne - Juh o inštalovanom výkone 17,8 MW a kotolňa zásobujúca sidlisko Sever o výkone 5,0 MW. Obe kotolne ako palivo využívajú zemný plyn. Senec Lokálna sústava je okolo Centrálnej kotolne o výkone 11,6 MW a kotolňa na Baldockej ul. o výkone 6,8 MW. Obe kotolne ako palivo využívajú zemný plyn Odkanalizovanie Bratislava Na odvodňovaní územia Bratislavy sa podieľajú systémy verejnej a neverejnej kanalizácie a systém vodných tokov. 50 AUREX, spol. s r.o.

59 Verejná kanalizácia Stokové siete verejnej kanalizácie pokrývajú, až na niektoré menšie okrajové lokality, prakticky celé zastavané územie mesta. Z geografických daností mesta vyplynulo členenie verejnej kanalizácie Bratislavy na tri samostatné systémy s vlastnými ČOV: kanalizačný systém na ľavom brehu Dunaja s ÚČOV vo Vrakuni, kanalizačný systém na pravom brehu Dunaja s ČOV Petržalka, kanalizačný systém v povodí rieky Moravy s ČOV v Devínskej Novej Vsi. Stokové siete, vybudované do r.1990, pokrývajúce väčšinu zastavaného územia mesta, sú v rozhodujúcej väčšine jednotnej sústavy. Novšie budované siete sú už prevažne delenej sústavy. Hlavne v okrajových mestských častiach prevládajú nové splaškové stokové siete. S rozvojom zástavby do vzdialenejších a výškovo nepriaznivejších polôh narastá potreba prečerpávania vôd, čo podmienilo výstavbu veľkého množstva čerpacích staníc na sieti. V prípade Vajnor sa rozostaval neštandardný systém vákuovej splaškovej kanalizácie. Na bratislavské kanalizačné systémy sú pripojené kanalizácie viacerých obcí regiónu. Na ľavobrežný systém je resp. bude pripojená kanalizácia Malokarpatského regiónu. Z toho konkrétne mestá Svätý Jur výtlakom splaškov do zberača E, mestá Modra, Pezinok a obce Dubové, Grinava, Viničné, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda, obce Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji skupinovou kanalizáciou s viacerými ČS a výtlačnými potrubiami na ÚČOV vo Vrakuni. Pripravená je výstavba pripojenia skupinovej kanalizácie Seneckého regiónu na ÚČOV. Zabezpečí pripojenie mesta Seneca ďalších 12 obcí. Na pravobrežný (petržalský) systém sú pripojené kanalizácie rakúskych obcí Berg, Wolfsthal, Kittsee, Edelstal, Pama. Na kanalizačný systém v povodí Moravy je pripojená obec Marianka. Prehľad o parametroch systému bratislavskej verejnej kanalizácie je v nasledujúcej tabuľke. Tab.: Základné údaje o verejnej kanalizácii Bratislava, r Sídlo Počet obyvateľov bývajúcich v domoch Podiel odkanalizovaných obyvateľov Množstvo odpadových vôd odkanalizovaných čistených napojených na VK [%] [tis.m 3.rok -1 ] Bratislava , V r bol podiel odkanalizovaných obyvateľov 98,7 %, dĺžka kanalizačnej siete 843 km, počet mestských ČOV 3 ks, počet čerpacích staníc 52 ks. Tab.: Základné údaje o mestských ČOV v Bratislave, r ČOV Projektovaná kapacita Pripoj. obyv. pripoj. EO Skutočnosť pripoj. obyv. pripoj. EO Priemer. prítok Q 24 h Celkové denné znečisť. BSK 5 Čistiaci efekt BSK 5 Produkcia odvod. kalu [l.s -1 ] [t.d -1 ] [%] [t.rok -1 ] ÚČOV Vrakuňa ,2 22,2 97, ČOV Petržalka ,7 15,0 98, ČOV D.N.Ves ,6 1,59 99, Neverejné kanalizácie Na odkanalizovaní územia Bratislavy sa podieľajú aj početné systémy neverejných kanalizácií. Sú to hlavne kanalizácie výrobných podnikov, dopravných zariadení a komunikácií, zdravotníckych areálov, vybavenostných areálov atď. V rámci areálov podnikov sú vybudované spravidla delené kanalizácie na odvádzanie jednotlivých druhov odpadových vôd, doplnené podľa potreby predčistiacimi zariadeniami alebo vlastnými ČOV. Kanalizácie areálov v rozptyle po území mesta bez možnosti vyústenia vôd do recipientov sú AUREX, spol. s r.o. 51

60 spravidla pripojené na verejnú kanalizáciu. Veľké priemyselné podniky majú vlastné ČOV a odpady z nich vedené do kapacitných recipientov, bez ohľadu na ich vzdialenosť. Najrozsiahlejšie kanalizačné systémy majú podniky Slovnaft,a.s., Duslo Šaľa, a.s. - OZ Istrochem,a.s., Volkswagen,a.s. Hlavné kapacitné údaje o týchto ČOV sú v tabuľke č.3. Hlavné priemyselné ČOV v Bratislave Hydraul. kapacita Množstvo vyčistených ČOV Spôsob čistenia ČOV [m 3.d -1 ] odpad. vôd [m 3.rok -1 ] Slovnaft MCHB (r. 2007) Istrochem MCH (r. 2005) Volkswagen MFCHB (r. 2007) Okrem čistenia odpadových vôd na MCHB ČOV Slovnaftu sa na jeho ďalších dvoch ČOV čistia chladiace vody v celkovom množstve m 3.rok -1 (r. 2007). Zo zdravotníckych zariadení má najrozsiahlejší kanalizačný systém komplex na Kramároch, ktorý má vlastnú ČOV pri Opavskej ul. s kapacitou m 3.d -1, E.O. Z dažďových kanalizácií majú najrozsiahlejšie systémy diaľnice D 1 a D 2, mestské komunikácie, Letisko M. R. Štefánika, železničná stanica Ba - východ, prístav, parkoviská pri hypermarketoch, vozovne a depá DPB, SAD. Dažďové vody kontaminované ropnými látkami sa čistia v odlučovačoch ropných látok, sedimentačných a dažďových nádržiach. Okrem vyústenia do miestnych vodných tokov a verejnej kanalizácie významne narástol počet zaústení do vsakovacích zariadení. Malacky Kanalizácia v meste Malacky sa začala budovať v roku Systém kanalizácie je jednotný. Odkanalizovaná je iba juhozápadná časť mesta, deliacou čiarou je železničná trať. Dažďové vody sú odľahčované do kanála Bahno. Vo výhľade bude potrebné zhodnotenie technického stavu kamerou z dôvodu rekonštrukcie menších stôk. V meste okrem ďalších rekonštrukcií treba zároveň postupne dobudovať kanalizačnú sieť. ČOV bola pôvodne vybudovaná ako mechanicko biologická. Vzhľadom na značné preťaženie ČOV bola v októbri 1995 zahájená rekonštrukcia ČOV v dvoch etapách. Investorom 1. etapy rekonštrukcie bolo mesto Malacky. Prevádzku rekonštruovanej ČOV Malacky vykonáva BVS, a. s. na základe zmluvy. Kapacita ČOV po ukončení I.etapy rekonštrukcie je EO, čo je mierne nedostatočné už aj pre súčasný stav (prítok cca EO). 2. etapou sa bude riešiť kalové hospodárstvo a terciálne dočistenie, čím sa zvýši kapacita na EO (výhľadový rozvoj bude vyžadovať aj 3. etapu rozšírenia ČOV na cca 40 až EO). Kanalizácia v obci Rohožník je budovaná a uvádzaná do prevádzky postupne. V súčasnosti systém kanalizácie je jednotný a slúži na odvádzanie splaškových a dažďových odpadových vôd z časti obce. Na stokovej sieti sú dve odľahčovacie komory s odľahčením dažďových vôd do potoka Rudávka a dve kanalizačné prečerpávacie stanice - jedna v obci a druhá pred ČOV. Výhľadovo treba uvažovať so stavebnými opravami dvoch kanalizačných prečerpávacích staníc a oceľových konštrukcií v týchto prečerpávacích staniciach. Kanalizácia v obci Plavecký Štvrtok bola budovaná postupne. Prvá časť kanalizácie pre sídlisko rodinných domov a zberač cez obec do ČOV boli uvedené do prevádzky v roku Rozšírenie kanalizácie pre rozvoj obce bolo vybudované v rokoch 1975 až Kanalizácia v obci je splašková a slúži iba na odvádzanie splaškových odpadových vôd. Odpadové vody sú gravitačne privádzané do čistiarne odpadových vôd, odkiaľ sú po vyčistení zaústené do kanála Oliva. Profily kanalizačného potrubia sú DN 300 a 400 mm. Na stokovej sieti je v prevádzke päť kanalizačných prečerpávacích staníc(4 sú vlastníctvom obce). 52 AUREX, spol. s r.o.

61 V Plaveckom Mikuláši, Plaveckom Podhradí a Sološnici treba vybudovať verejnú kanalizáciu a ČOV z dôvodov ochrany zdrojov podzemných vôd. V tejto etape sa pripravuje výstavba verejnej kanalizácie v Marianke. V ďalšej etape sa predpokladá vybudovať verejnú kanalizáciu a ČOV v sídlach Jakubov, Kuchyňa, Pernek, Jablonové, Závod, Malé Leváre a Láb. Pezinok Stoková sieť v meste Pezinok je jednotná, gravitačná, odkanalizováva celé mesto a časť oblasti Kučišdorfská dolina. V miestnej časti Grinava kanalizácia nie je vybudovaná. Na stokovej sieti je 6 zberačov (A,B,C,D,E,F) a 11 odľahčovacích komôr, z ktorých sú dažďové vody zaústené do potoka Saulak. Kanalizačná sieť je zaústená na ČOV Pezinok. Stoková sieť bola budovaná a rozširovaná od roku 1969 až dodnes. Stav stokovej siete zodpovedá veku a opotrebovanosti materiálu. Vo výhľade je potrebné pristúpiť k opravám kanalizácie na zamedzenie prítoku balastných vôd, ktorý je značný. ČOV Pezinok bola dobudovaná a uvedená do prevádzky v roku 1970 typu usadzovacie nádrže a aktivácia s úplných kalovým a plynným hospodárstvom. V roku bola realizovaná dostavba biologických filtrov. Recipientom vyčistených odpadových vôd je Saulak. ČOV je v technickom stave primerane k svojmu veku a opotrebovanosti materiálu. V súčasnosti je hydraulicky preťažená, nakoľko do existujúcej verejnej kanalizácie, ktorá je zaústená na ČOV Pezinok, presakuje značné množstvo balastných vôd. Čistenie odpadových vôd z mesta Pezinok je koncepčne uvažované odvedením na ÚČOV Bratislava Vrakuňa v rámci projektu Malokarpatský región, odkanalizovanie. Kanalizačná sieť v meste Modra je budovaná od roku Stoková sieť v meste jednotná, gravitačná a odkanalizaváva prevažnú časť mesta. Kanalizáciu tvoria 3 kmeňové stoky A,B, a C,pričom predĺženie zberača A je označené H, ktorý odvádza odpadové vody z časti Harmónia. Časť miestnej časti Kráľová je odkanalizovaná kanalizáciou, ktorá je zmluvne prevádzkovaná. Na tejto kanalizácii je osadená 1 ČS. Profily kanalizácie sú od DN 300 až DN 1600 z rôzneho materiálu. Na kmeňových zberačoch sú osadené 3 dažďové odľahčovače, z ktorých sú dažďové vody zaústené do Stoličného potoka. Kanalizácia je zaústená do ČOV Modra. Pôvodná ČOV bola intenzifikovaná v roku Čistiareň odpadových vôd v súčasnosti disponuje určitou kapacitnou rezervou. Čistenie odpadových vôd z mesta Modra je koncepčne uvažované odvedením na ÚČOV Bratislava Vrakuňa v rámci projektu Malokarpatský región, odkanalizovanie. Stoková sieť v meste Svätý Jur je jednotná, gravitačná a splaškové odpadové vody sú zaústené na ČOV a vyčistené odpadové vody sú vypúšťané do Šúrskeho kanála. Kanalizačná sieť bola postupne budovaná od roku Na kanalizačnej sieti je osadená prečerpávacia stanica v miestnej časti Neštich. Na stokovej sieti sú 3 zberače (A,B,C). Zberače B a C sú zaústené do zberača A. Na zberači A v areáli ČOV je vybudované odľahčenie. Technický stav stokovej siete je primeraný svojmu veku, druhu materiálu a kvality vykonaných prác. V strednodobom výhľade je nutné uvažovať s rekonštrukciou staršej kanalizácie. Kanalizácia budovaná v rokoch sú v dobrom technickom stave. ČOV bola do prevádzky uvedená v roku 1970, je mechanicko-biologická. Pred ČOV (v areáli) je odľahčovací objekt. Vyčistené odpadové vody sú zaústené do Šúrskeho kanála V rámci projektu Malokarpatský región, odkanalizovanie sa koncepčne kanalizácia Sv. Jura pripája výtlačným potrubím splaškov na zberač E kanalizácie Bratislavy. Stoková sieť obce Častá je gravitačná a je ňou odkanalizovaná iba časť obce. Na kanalizácii je osadený dažďový odľahčovač, ktorý je zaústený do Štefanovského potoka. Profily kanalizačných potrubí sú DN Časť kanalizácia je zmluvne prevádzkovaná. Technický stav ČOV je primeraný jej veku, ale je technicky zastaralá. Postupne sa predpokladá budovať verejné kanalizácie v sídlach Budmerice, Slovenský Grob a Doľany, neskôr v zostávajúcich sídlach Dubová, Jablonec, Štefanová a Píla. Odpadové vody z Doľan sa predpokladajú čistiť v ČOV Častá, zo Štefanovej v ČOV Budmerice. AUREX, spol. s r.o. 53

62 Kanalizácia Slovenského Grobu a Dubového sa pripojí v rámci projektu Malokarpatský región, odkanalizovanie na ÚČOV Bratislava Vrakuňa. Senec V prevádzke BVS,a.s sú kanalizácie v Senci, Bernolákove, Rovinke, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, Hamuliakove a Kalinkove. V Moste pri Bratislave a Malinove je verejná kanalizácia v správe obecných úradov. Stoková sieť mesta Senec je vybudovaná ako delená. Splašková kanalizácia - stoková sieť bola budovaná a rozširovaná rozvojom mesta počnúc od roku Na stokovej sieti mesta Senec je situovaných 6 prečerpávacích staníc, slúžiacich na prečerpávanie splaškových odpadových vôd. Rozsah kanalizácie sa v poslednom období výrazne zväčšil, a to vybudovaním kanalizácií pre novú výstavbu. V posledných rokoch boli do zmluvnej prevádzky BVS,a.s. prevzaté ďalšie úseky splaškovej kanalizácie. V súčasnosti s ohľadom aj na aktuálny rozvoj mesta treba riešiť rekonštrukciu splaškovej kanlizácie (zníženie prítoku balastných vôd, rekonštrukcia fyzicky, resp. kapacitne nevyhovujúcich úsekov kanalizácie, rekonštrukcia čerpacích staníc). Dažďová kanalizácia bola budovaná etapovite v priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov podľa potreby rozvoja mesta. ČOV z hĺadiska kapacity zatiaľ vyhovuje, definitívnym riešením je odvádzanie a čistenie odpadových vôd na ÚČOV Bratislava Vrakuňa v rámci projektu Senecký región, odkanalizovanie. Stoková sieť v Bernolákove bola uvedená do prevádzky v roku 1966 a rozšírená v r Má charakter jednotnej kanalizácie, ale v časti obce je vybudovaná aj splašková kanalizácia. Dimenzia potrubí je DN 300 až DN V rámci PČS bol na stokovej sieti vybudovaný dažďový odľahčovač. Stoková sieť je v technickom stave primeraná k svojmu veku a materiálu. Koncepcia samostatnej ČOV bola opustená a odpadové vody sú odvádzané na ÚČOV Bratislava Vrakuňa v rámci projektu Malokarpatský región, odkanalizovanie. Obce Hamuliakovo, Kalinkovo, Dunajská Lužná, Rovinka a Miloslavov sú odkanalizované skupinovou kanalizáciou s vyústením do ČOV Hamuliakovo. Stoková sieť v obci Rovinka bola uvedená do prevádzky v roku Trasa hlavného zberača A pokračuje až po začiatok zástavby v Dunajskej Lužnej. Na hlavnom zberači v obci Rovinka sú situované 4 prečerpávacie stanice. Stoková sieť je DN 300 a DN 400 a výtlačné potrubie z ČS DN 150. V obci Dunajská Lužná na trase, ktorá je v našej prevádzke sú situované 3 prečerpávacie stanice. Všetky splaškové vody z obcí Rovinka, Miloslavov a Dunajská Lužná sú sústredené v ČS 10, ktorá je situovaná na konci Dunajskej Lužnej smerom do Kalinkova. Táto ČS prečerpáva splašky dlhým výtlakom do stokovej siete v obci Kalinkovo, odkiaľ je už gravitačný prietok až na ČOV Hamuliakovo. Od miesta spojenia stokovej siete Hamuliakovo a Kalinkovo do ČOV Hamuliakovo sú odpadové vody privádzané kanalizačným potrubím DN 400. Na kanalizačnej sieti v Hamuliakove a Kalinkove sú 2 ČS. Na kanalizácii je nutné riešiť rekonštrukciu niektorých úsekov stok. siete, resp. novú trasu vedenia výtlačných potrubí, rek. niektorých ČS na sieti, dažďovú nádrž pod D. Lužnou (100 m 3 pri ČS 10 pre jedn. kan. v Janošíkovej D. Lužná). ČOV po rekonštrukcii vyhovuje kapacitným nárokom. Odpadové vody z obce Ivanka pri Dunaji sú čistené na ÚČOV Bratislava Vrakuňa, kde sú dopravované ČS a výtlakom DN 200 PVC. V obci je čiastočne vybudovaná splašková kanalizácia, problémy sú s čerpacími stanicami na sieti. Obec Zálesie má spracovanú koncepciu odkanalizovania s odvádzaním splaškov na ÚČOV Bratislava Vrakuňa. Splašková kanalizácia obce Most pri Bratislave sa koncepčne uvažuje pripojiť výtlačným potrubím na kanalizáciu Bratislavy, čím by sa vyradila miestna ČOV z prevádzky. Do časti územia okresu Senec zasahuje chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov s významnými zásobami kvalitnej podzemnej vody. Z využívaných veľkozdrojov pitnej vody je na území okresu lokalizovaný VZ Kalinkovo-Hamuliakovo. Z dôvodu ochrany týchto 54 AUREX, spol. s r.o.

63 podzemných vôd treba v sídlach prednostne budovať kanalizácie a ČOV s vysokým stupňom čistenia zabezpečujúcim aj odbúranie organických látok. Bude potrebné zabezpečiť aj bezproblémové odkanalizovanie pripravovanej diaľnice D4 a rýchlostnej komunikácie R7 na ich prechode cez CHVO Areály ťažby, skládok a výstavby Ťažba nerastných surovín V areáloch je prevaha otvorenej povrchovej ťažby štrku, piesku a kameňa alebo rudných a nerudných nerastných surovín. Územia sú dominantne tvorené ťažobným priestorom, prístupovými cestami, nakladacími a parkovacími plochami, prípadne servisnými budovami a technickými zariadeniami. Dopĺňané sú plochami pripravenými na ďalšiu ťažbu a susednými areálmi poľnohospodárskej alebo lesnej krajiny, ktoré oddeľujú jednotlivé ťažobné areály Skládky a smetiská Do tejto triedy spadajú plochy skládok verejného odpadu, odpadu špeciálnych chemických výrob a úpravovní rúd, skládky materiálov po ťažbe. Dominantnú časť týchto plôch predstavujú skládky, ploty, hrádze a líniové drevinné vegetácie, priemyselné výrobné alebo ťažobné areály. Dopĺňané sú najčastejšie poľnohospodárskou a lesnou krajinou. Do tejto triedy sú zaradené skládky pri vidieckych alebo mestských sídlach s rozlohou viac ako 25 ha. V riešenom území je do tejto kategórie zaradená skládka v Budmericiach. Ostatné skládky s menšom rozlohou sú vyjadrené v grafickej časti len bodovo Areály výstavby Predstavujú priestory rozostavaných budov, priemyselných komplexov a rozsiahlych zemných prác, spojených s výstavbou elektrárni, vodných nádrží, cestných a železničných komunikácii. Tieto plochy sú tvorené veľkým podielom holej pôdy, stavebného materiálu a stavebných konštrukcií. Charakteristickým prvkom triedy je pôda bez vegetácie a podložia Mestská zeleň Predstavuje plochy umelej vegetácie predovšetkým v sídlach a ich častiach. Jedná sa o stromovú vegetáciu parkov a cintorínov, trávnikov, kvetinových záhonov, botanické a zoologické záhrady, krovinné a stromové prvky v rámci sídlisk a ochrannú, často líniovú zeleň okolo priemyselných poľnohospodárskych a technických areálov. V rámci tejto kategórie sú vymedzené len rozsiahlejšie plochy mestskej zelene, menšie plochy sídelnej zelene sú súčasťou ostatných mapovaných tried v rámci krajinnej pokrývky Areály športu a voľného času Predstavujú plochy športových komplexov, rekreačných priestorov, ako aj parkov na oddych a nepoľnohospodárskej vegetácie mimo zastavaných plôch. Jedná sa najmä o štadióny, ihriská, športové strelnice, plavárne, budovy telocviční, hotelov a krytých hál, budovy, parkoviská a plochy kempingov a táborísk, trávnaté plochy lyžiarskych, dostihových, golfových a pretekárskych areálov, malé športové letiská s trávnym povrchom bez technickej infraštruktúry. Dopĺňané sú vodnými plochami, lesmi a poľnohospodárskou krajinou Orná pôda Predstavuje plochy, na ktorých sa pestujú obilniny, strukoviny, priemyselné plodiny, viacročné plodiny, okopaniny a krmoviny. Pôda môže byť sezónne zavlažovaná. Ďalej sem zaraďujeme záhrady, fóliovníky a skleníky na pestovanie kvetín, liečivých rastlín, sadeníc ovocných stromov a krov, zeleniny. Trieda môže obsahovať menší podiel lúk, medzí, samostatných poľnohospodárskych budov alebo rozptýlených fariem. AUREX, spol. s r.o. 55

64 Podľa katastra nehnuteľnosti zaberá orná pôda 35 % výmery riešeného územia. Prechod od maloplošného hospodárenia k obrovským komplexom polí je istotne najdramatickejšou zmenou v krajine v druhej polovici minulého storočia. Prechod od maloplošného hospodárenia k hospodáreniu na veľkých blokoch poľnohospodárskej pôdy ovplyvnil v druhej polovici minulého storočia aj krajinnú štruktúru riešeného územia. Zásahom do pôvodnej štruktúry krajiny bolo sceľovanie blokov ornej pôdy, používanie ťažkej techniky, umelých hnojív a ochranných chemických prostriedkov. Napriek tomu, že dnes je už používanie umelých hnojív a ochranných chemických prostriedkov z ekonomických dôvodov obmedzené, predstavuje veľkoplošná orná pôda z hľadiska ekologickej stability najmenej stabilný prvok v krajine Vinohrady Predstavujú veľkoplošné areály viníc, s typickou štruktúrou pásov oporných konštrukcií (betónových stĺpov a drôteniek), menej koncentrované areály maloplošných viníc s chatkami s pásmi obrábanej pôdy medzi viničom. Dopĺňané prístupovými cestami, terasovytými svahmi s kamennými valmi, s trávnou, prípadne krovinnou alebo stromovou vegetáciou, rozptýlenou drevinou vegetáciou a poľnohospodárskou a lesnou krajinnou. Pestovanie viniča a výroba vína má dlhú tradíciu v obidvoch vinohradníckych oblastiach na území kraja Malokarpatskej aj Južnoslovenskej. Veľká časť regiónu je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty, ktorá spája jeho najpozoruhodnejšie body. V blízkosti zastavaného územia, v rovinatej časti krajiny, sú vinice sadené vo veľkých blokoch s nižšou ekostabilizačnou funkciou. Na svahoch Malých Karpát sú vysádzané maloblokové vinice a vinice na terasách, porozdeľované líniami nelesnej drevinovej vegetácie, vytvárajú špecifickú a jedinečnú krajinnú štruktúru, typickú pre malokarpatskú vinohradnícku oblasť. Charakteristickým znakom malokarpatského vinohradníckeho kraja sú vinohradnícke kamenice, ktoré predstavujú dlhé pretiahnuté kamenné rady v okrajových lesných oblastiach. Sú pozostatkom dlhodobej činnosti vinohradníkov, ktorí na valy, slúžiace ako hranica (medza) medzi jednotlivými vinohradmi, vyvážali kamene. Kamenice čiastočne zabraňovali erózii svahov, na ktorých boli vinohrady vysádzané. Rozsah kameníc, ktorý niekoľkonásobne presahuje rozlohu dnešných vinohradov, je svedkom dávnej slávy vinohradníctva v Malokarpatskom regióne. Táto štruktúra sa vyznačuje vysokou ekostabilizačnou, ale aj pôdoochrannou funkciou, zabraňuje odnosu pôdy a je vhodným životným prostredím pre mnoho živočíchov a rastlín. V dôsledku ústupkov v legislatíve (podľa nového zákona nie sú vinohrady chránené) dochádza k zmenšovaniu plôch vinohradov. Veľké plochy vinohradov sú vyklčované alebo sú opustené. Neobrábané plochy sú hojne porastené hlohom (Crataegus sp.), ružou šípovou (Rosa canina) Ovocné sady a plantáže Predstavujú pásy ovocných stromov (jabloní, hrušiek, čerešní, višní, broskýň, marhúľ, sliviek a iné), krov (ríbezle, maliny, egreše, jarabina a iné) a trvalých rastlín (chmeľ), prípadne pásov oporných konštrukcií a pásov často obrábanej pôdy medzi nimi. Dopĺňané prístupovými cestami, pásy terasovaných svahov s kamennými valmi, s trávnou prípadne krovinnou alebo stromovou rozptýlenou vegetáciou, technickými budovami a skladmi, vysoké oporné konštrukcie pre chmeľnice. Ovocné sady predstavujú umelo vzniknuté porasty ovocných drevín Lúky a pasienky Trieda zahŕňa trávnaté plochy, rozptýlenú líniovú drevinovú vegetáciu, najmä na medziach a pozdĺž vodných tokov, solitérov a skupiniek rôznych formácií stromov a krov. Dopĺňané sú 56 AUREX, spol. s r.o.

65 rozptýlenými sídlami, budovami fariem alebo vodnými plochami. Primárnou funkciou na poľnohospodárskych pôdach, ktoré reprezentujú tieto areály, je kosenie a pasenie. Lúky a pasienky predstavujú trávovo-bylinné spoločenstvá bez súvislých porastov drevín, na stanovištiach, kde sa primárne v tejto podobe nevyskytovali. Vznikli a sú udržované hospodárskou činnosťou človeka. Pri vhodnom hospodárení poskytujú trvalé trávne porasty vhodné prostredie pre množstvo rastlín a živočíchov a zvyšujú bohatstvo flóry a fauny. Sú významným doplňujúcim prvkom rekreačných areálov Mozaikové krajinné štruktúry Mozaika polí, lúk a trvalých kultúr Predstavujú striedanie areálov maloplošnej ornej pôdy s pestovaním zeleniny, okopanín a obilnín, kosených lúk a trvalých kultúr (ovocné stromy, vinice a iné). Prevažne sa nachádzajú v záhradkárskych osadách okolo miest alebo v blízkosti vidieckych sídiel. Môžu byť doplnené chatkami, rozptýlenými obytnými domami a budovami fariem. Z pohľadu ekologickej stability a krajinného obrazu sú mozaiky hodnotné územia s rôznorodou flórou a faunou. Predstavujú poľnohospodársku krajinu s výrazným zastúpením prirodzenej vegetácie Prevažne poľnohospodárska krajina s výrazným zastúpením prirodzenej vegetácie Predstavujú plochy obrábanej ornej pôdy, lúk a pasienkov s charakteristickými roztrúsenými plochami prirodzenej vegetácie. Rozptýlená zeleň nie je samostatne mapovateľná, jedná sa o remízky lesov, skupiny stromov a krov na medziach, sprievodnou vegetáciou pozdĺž vodných tokov a plôch. Mozaikové štruktúry rozptýlenej zelene, ornej pôdy, lúk a pasienkov vznikli na plochách, ktoré boli v minulosti intenzívne obhospodarované trvalé trávne porasty boli kosené a spásané a orná pôda bola obhospodarovaná veľkoplošne. Prechodom na maloblokovú formu hospodárenia postupne dochádzalo k deleniu ornej pôdy, lúk a pasienkov líniami a skupinami stromov a krov na menšie časti. Postupne sa z nich vytvorili mozaiky, z pohľadu ekologickej stability a krajinného obrazu hodnotné územia s rôznorodou flórou a faunou Lesy Lesy sú významnou zložkou životného prostredia a plnia viacero ekologicky dôležitých funkcií. Ovplyvňujú najmä rýchlosť vetra a vyrovnávajú odtok vody. V riešenom území je možné rozlíšiť nasledovné lesné vegetačné stupne: Dubový (do 300 m n. m.) ide o lesy najnižších polôh mimo areálu buka. V oblasti Záhorskej nížiny sú v tomto vegetačnom stupni vysadené rozsiahle boriny, ktoré pravdepodobne nahradili pôvodné brezovo-dubové lesy. Bukovo-dubový (od 200 do 500 m n. m.) v tomto stupni sa už popri dube objavuje aj buk, hoci slabšieho vzrastu. Ide v podstate o prechodné pásmo medzi dubinami a bučinami. Dubovo-bukový (od 300 do 700 m n. m.) v tomto stupni už dominuje buk, dub sa tu udržuje len vďaka rôznym narušeniam bučín suchými rokmi alebo človekom. Bukový (od 400 do 800 m n. m.) v tomto stupni sa vyskytujú krásne nezmiešané bučiny, často aj takmer bez bylinného podrastu s pôdou pokrytou len bukovým lístím. Najväčší lesný komplex riešeného územia tvorí masív Malých Karpát. Väčšia koncentrácia fragmentov lesov sa nachádza na Záhorskej nížine. Lužné lesy sú v povodí Dunaja a Moravy. AUREX, spol. s r.o. 57

66 Listnaté lesy Dominantou sú listnaté dreviny v prirodzenom alebo človekom podmienenom vývoji. Na nivách riek sú zastúpené vŕby, topole, bresty, jasene, jelše. V nížinách sú zastúpené okrem dubov introdukované agátiny a postupne vo vyšších nadmorských výškach sú to hraby, buky, lipy, jasene, brezy a javory. Areály sú dopĺňané trávnymi porastmi lesných poľán, krovinami, prechodnými leso-krovinami, lesnými cestami, prípadne budovami rekreačných zariadení, rozptýlenými sídlami a poľnohospodárskymi kultúrami. Lesný masív Malých Karpát je tvorený prevažne bukovými lesmi. Na území Podunajskej a Záhorskej nížiny sa vyskytujú predovšetkým lužné lesy v blízkosti vodných tokov. Špecifickým typom listnatého lesa je jelšový slatinný les na území národnej prírodnej rezervácie Šúr Ihličnaté lesy Predstavujú prirodzené alebo človekom vysadené porasty ihličnatých drevín borovíc, smrekov, jedlí a smrekovcov. V poraste sú zastúpené monokultúry jednotlivých drevín alebo skupiny viac druhov ihličnanov. Sú doplnené vtrúsenými listnatými drevinami, trávnymi porastmi lesných poľán, krovinami, prechodnými leso-krovinami, lesnými cestami prípadne rekreačným zariadeniami, rozptýlenými sídlami a poľnohospodárskymi kultúrami. Ihličnaté lesy sa nachádzajú na území Záhorskej nížiny. Ide prevažne o kyslomilné borovicové lesy na viatych pieskoch Zmiešané lesy Zastupujú ich prirodzené ako aj človekom podmienené formácie lesa. Zmiešané lesy sú tvorené jednotlivými stromami alebo skupinkami stromov ihličnatých a listnatých drevín, ktoré sú narúšané porastmi lesných poľán, krovinami, prechodnými leso-krovinami, lesnými cestami, budovami rekreačných zariadení, rozptýlených sídiel a poľnohospodárskymi kultúrami. Malé fragmenty týchto lesov sú roztrúsené na Záhorskej nížine ide prevažne o dubové boriny na viatych pieskoch Kroviny a trávne areály Prirodzené lúky Triedu krajinnej pokrývky tvoria predovšetkým trávne formácie chránených území a vojenských výcvikových priestorov. Na týchto plochách prebieha prirodzený vývoj a druhové zloženie lúčnych porastov nie je ovplyvnené činnosťou človeka. Trávne spoločenstvá sú sporadicky prerušované skalami a malým skupinkami stromov a krov. Vo vojenských priestoroch sú dopĺňané budovami a technickými zariadeniami, riedkou vegetáciou alebo pásmi holej pôdy po vojenskej technike. V riešenom území sú prirodzené lúky zastúpené vo vojenskom obvode na Záhorí a na lúkach Malých Karpát Prechodné lesokroviny Predstavujú areály krovitej alebo bylinnej vegetácie s rozptýlenými stromami. Môžu byť reprezentované aj rôznymi vývojovými štádiami lesa. Zastúpené sú najmä mladé lesné dreviny, vysadené po výruboch alebo rôznych kalamitách, lesné škôlky, krovité formácie na opustených lúkach, pasienkoch a po výruboch lesa pre vedenie vysokého napätia. Striedajú sa pásy zvyškov lesa a mladiny. Ďalej dochádza k striedaniu krovitých formácií, malých skupiniek stromov, ktoré sú prerušované sporadicky sa vyskytujúcou bylinnou vegetáciou. 58 AUREX, spol. s r.o.

67 Močiare Predstavujú prirodzené areály. Charakteristická pre túto triedu je vlhkomilná až vodná vegetácia (rákos, pálky, sitina, močiarka a pod.), menšie areály vody a sporadický výskyt stromov a krov. Výskyt močiarov sa viaže na depresie reliéfu rôznej genézy. V riešenom území sa vyskytujú na nivách veľkých riek Vody Vodné toky Táto trieda zahŕňa iba vodné toky, ktoré majú minimálnu šírku 100 m. V riešenom území toto kritérium spĺňajú toky Dunaj a Malý Dunaj. Tvar koryta rieky je podmienený najmä členitosťou územia, ktorým preteká. Trieda je doplnená brehovou vegetáciou. Ostatné vodné toky sú v grafickej časti zachytené ako líniové prvky krajinnej štruktúry Vodné plochy Predstavujú prirodzené a umelé vodné plochy (rybníky, jazerá, nádrže) väčšie ako 25 ha Koeficient ekologickej stability Na základe údajov o krajinnej pokrývke bol pre jednotlivé katastrálne územia vypočítaný koeficient ekologickej stability. Na základe podielu stabilných a nestabilných plôch bolo územie zaradené do 5 tried ekologickej stability, ktoré sú znázornené v schéme č. 11. AUREX, spol. s r.o. 59

68 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

69 4.5 Hospodárske využitie územia Poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvo je úzko späté s materiálnym, sociálnym a kultúrnym rozvojom vidieka. Preto by sa mal ďalší rozvoj vidieka opierať o zachovanie životaschopnosti vidieckeho osídlenia prostredníctvom rozvoja zamestnanosti a infraštruktúry s ohľadom na mimoprodukčnú funkciu poľnohospodárstva. Agropotravinársky komplex na území Bratislavského kraja patrí v súčasnosti k zložitým sektorom čo do jeho produkcie, ale i územného usporiadania. Poľnohospodárske podniky, v snahe udržať rentabilitu a efektívnosť výroby, uplatňujú racionalizačné opatrenia. Dochádza k optimalizácii rozsahu a efektívnosti výroby (ošípané, dojnice), uprednostňuje sa rastlinná výroba, zavádzajú sa nové technológie, znižujú sa zásoby komodít. Tieto opatrenia síce pozitívne ovplyvňujú ekonomiku poľnohospodárskych podnikov, ale súčasne znižujú stavy hospodárskych zvierat a tým produkčné možnosti živočíšnej výroby v budúcich rokoch. Podniky, ktoré sa v riešenom území zaoberajú poľnohospodárskou (rastlinnou, živočíšnou) výrobou, majú rôznu právnu formu, jedná sa o obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzením), poľnohospodárske družstvá a fyzické osoby (samostatne hospodáriaci roľník - SHR). Podľa štatistického úradu SR v Bratislavskom kraji v primárnom (poľnohospodárskom a lesnom) sektore pracuje iba 1 % zamestnancov. Podľa evidencie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Bratislave (október 2009) pracuje v poľnohospodárskych podnikoch pracovníkov, z toho až 58,75 % v obchodných spoločnostiach, 36,29 % na poľnohospodárskych družstvá a zvyšné percento pracovníkov pre samostatne hospodáriacich roľníkov. Existuje veľké množstvo podnikateľských subjektov, zaoberajúcich sa poľnohospodárskou prvovýrobou, ktorých sídlo je v Bratislavskom kraji, ale pôdu v skutočnosti obhospodarujú v iných častiach Slovenska. Rastlinná výroba Medzi najväčšie a najvýznamnejšie poľnohospodárske subjekty zaoberajúce sa rastlinnou výrobou v Bratislavskom kraji patria PD Podunajské Biskupice, PD Vajnory, Družstvo podielnikov Devín - Záhorská Bystrica, Podielnicke družstvo Dunaj Rusovce, PD Budmerice, PD Šenkvice, PD Viničné Slovenský Grob, PD Blatné, PD Chorvátsky Grob Bernolákovo, Roľnícke družstvo podielnikov Most pri Bratislave, PD Úsvit Dunajská Lužná, Jakos a.s., FirstFarms AGRAM s.r.o., Agropartner s.r.o., FirstFarms Mast Stupava a.s., a Vinohradnícka spoločnosť Modra. Okrem vyššie uvedených subjektov existuje v bratislavskom kraji veľké množstvo menších poľnohospodárskych družstiev, obchodných spoločností a samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí hospodária na menších výmerách poľnohospodárskej pôdy a pestujú menšie množstvo poľnohospodárskych plodín. Štruktúra pestovaných plodín na poľnohospodárskej pôde je uvedená v nasledovnej tabuľke. AUREX, spol. s r.o. 61

70 Tab.: Zberová plocha poľnohospodárskych plodín v bratislavskom kraji podľa okresov okres pšenica jačmeň kukurica na zrno zberová plocha v ha olejniny cukrová repa zemiaky zelenina krmoviny na ornej pôde Bratislava I 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Bratislava II 1 450,67 503,15 778, ,75 0,00 6,00 130,98 693,94 Bratislava III 790,44 323,46 228,26 595,77 0,00 0,00 0,00 320,57 Bratislava IV 210,28 174,16 358,81 59,00 0,00 0,00 0,00 160,00 Bratislava V 1 320,61 822, ,79 67,46 0,00 0,00 22,37 54,42 Malacky 3 267, , , ,84 236,77 85,43 557, ,05 Pezinok 2 968, , , ,61 60,69 0,00 0,00 961,60 Senec 7 897, , , ,29 483,20 982,64 345, ,86 SPOLU , , , ,72 780, , , ,44 Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Regionálna komora Bratislava, október 2009 V Bratislavskom kraji je rastlinná výroba zameraná na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice na zrno, olejnín, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovín na ornej pôde. Najväčšiu zberovú plochu z týchto poľnohospodárskych plodín má pšenica ,34 ha. Najmenej sú pestované cukrová repa, zemiaky a zeleniny každá z plodín ma zberovú plochu cca ha. Ostatné menované plodiny majú zberovú plochu cca ha. V hore uvedenej tabuľke sú zberové plochy jednotlivých plodín rozdelené podľa okresov. Špeciálnym prípadom je okres Bratislava I, kde každá plodina má nulovú zberovú plochu. Tab.: Úroda poľnohospodárskych plodín v Bratislavskom kraji podľa okresov Úroda v tonách okres kukurica cukrová pšenica jačmeň olejniny na zrno repa zemiaky Bratislava I 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Bratislava II 8 281, , , , ,04 331,10 Bratislava III 3 951, , , ,71 0,00 0,00 Bratislava IV 1 079,53 653, ,11 142,45 0,00 0,00 Bratislava V 7 329, , ,75 141,36 0,00 0,00 Malacky , , , , , ,60 Pezinok , , , , ,91 0,00 Senec , , , , , ,38 SPOLU , , , , , ,08 Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Regionálna komora Bratislava, október 2009 Teplé počasie a rovnomerné rozdelenie zrážok v priebehu vegetácie priaznivo ovplyvnili priemerné hektárové úrody a výšku produkcie všetkých plodín. Blízkosť svahov pohoria Malých Karpát a vhodné klimatické podnebie vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie viniča a vinohradnícku činnosť. Niektoré z podnikov poľnohospodárskej prvovýroby sa špecializujú len na túto činnosť (PD Vinohrady, PD Svätý Jur, PD Limbach, Vinohradnícka spoločnosť Modra, Hacaj s.r.o., In Vino a.s., Karpatská perla s.r.o. a pod.). V ostatných podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby v Malokarpatskej oblasti tvorí vinohradníctvo prevažujúcu časť výroby. Malokarpatská vínna cesta je jedinečná sieť sídiel, komunikácií, výrobcov vína, podnikateľov v cestovnom ruchu, kultúrnych pracovníkov a ďalších nadšencov medzi Bratislavou a Trnavou, ktorá prispieva k rozvoju cestovného ruchu zameraného na zážitky z vína a vínnych produktov. Nositeľom týchto aktivít je Združenie Malokarpatská vínna cesta s viac ako 260 individuálnymi a kolektívnymi členmi. Mnohé obce, mestské časti a mestá v Bratislavskom kraji sú výraznou mierou zapojené do týchto aktivít, či už prostredníctvom producentov vína, pestovateľov viniča, miestnymi vinotékami, vinárskymi spolkami, ale aj kultúrnymi inštitúciami (Malokarpatské múzeum v Pezinku). Medzi najznámejšie sa radia 62 AUREX, spol. s r.o.

71 Limbach, Budmerice, Šenkvice, Bratislava Devín, Bratislava Rača, Modra, Pezinok a mnoho ďalších. Tabuľka: Výmera obhospodarovanej pôdy v Bratislavskom kraji podľa okresov okres obhospodarovaná pôda v ha spolu orná pôda lúky a pasienky ovocné sady vinice Bratislava I 240,07 44,34 31,21 4,95 159,57 Bratislava II 6 711, , ,47 99,09 85,00 Bratislava III 2 786, ,72 70,29 110,02 344,47 Bratislava IV 2 129, ,53 526,43 0,00 28,06 Bratislava V 4 488, ,01 21,72 27,39 76,11 Malacky , , ,85 141,11 35,17 Pezinok , ,58 278,91 21, ,43 Senec , , ,52 127,89 106,62 SPOLU , , ,40 532, ,43 Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Regionálna komora Bratislava, október 2009 V Bratislavskom kraji obhospodarujú poľnohospodárske subjekty pôdu s celkovou výmerou ,47 ha. Najväčšiu časť z nej tvorí orná pôda (65 427,85 ha). Vinice sú v Bratislavskom kraji obhospodarované iba na rozlohe 2 890,43 ha. Z toho až 71 % výmery predstavujú vinice v okrese Pezinok. Tab.: Výmera obhospodarovanej pôdy v Bratislavskom kraji podľa právnej formy poľnohospodárskych subjektov obhospodarovaná pôda v ha okres lúky a ovocné spolu orná pôda pasienky sady vinice samostatne hospodáriaci roľník 8 495, ,71 433,62 39,26 243,29 s.r.o., a.s , , ,77 402, ,74 družstvo , , ,01 90,60 811,40 SPOLU , , ,40 532, ,43 Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Regionálna komora Bratislava, október 2009 Z hľadiska využitia pôdy poľnohospodárskymi subjektmi, najviac pôdy je obhospodarovanej obchodnými spoločnosťami a najmenej fyzickými osobami. Tab.: Stupeň zornenia poľnohospodárskej pôdy Stupeň zornenia v % Slovenská republika 58,8 58,7 58,7 58,7 58,7 Bratislavský kraj 78,8 78,9 79,0 78,8 78,5 Okres Bratislava I 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 Okres Bratislava II 83,3 83,6 83,7 83,7 83,3 Okres Bratislava III 36,1 36,0 35,1 35,0 34,8 Okres Bratislava IV 64,8 62,4 62,6 62,6 62,3 Okres Bratislava V 92,5 92,5 94,0 93,9 93,9 Okres Malacky 73,2 73,3 73,3 73,1 72,7 Okres Pezinok 68,2 68,5 68,5 68,4 68,5 Okres Senec 93,9 94,1 94,1 94,0 93,9 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008 V Bratislavskom kraji je stupeň zornenia z poľnohospodárskej pôdy výrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Senec a Bratislava V dosahuje tento ukazovateľ vyše 90 %, na druhej strane okres Bratislava I má zornené nie celé 1 % územia. Nižší stupeň zornenia má aj okres Bratislava III (40 %). V priebehu piatich rokov dochádzalo k miernemu kolísaniu AUREX, spol. s r.o. 63

72 stupňa zornenia v jednotlivých okresoch, ale všeobecne sa dá povedať, že sa jedná o stabilný ukazovateľ v riešenom území. Živočíšna výroba Produkcia živočíšnej výroby a štruktúra chovov hospodárskych zvierat vychádzajú zo spotreby disponibilných krmív, ktoré poskytuje potenciál rastlinnej produkcie. V Bratislavskom kraji sa na chov hospodárskych zvierat orientuje veľké množstvo subjektov poľnohospodárskej prvovýroby. Tab.: Počty hospodárskych zvierat a ich úžitkovosť v bratislavskom kraji podľa okresov okres spolu hovädzí dobytok ošípané ovce hydina kravy bez z toho z toho trhovej spolu spolu spolu dojnice prasnice produkcie ročná dojivosť na 1 kravu Bratislava I 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Bratislava II 232,00 232,00 0,00 0,00 0,00 238,00 0, ,27 Bratislava III 570,00 289,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,09 Bratislava IV 413,00 222,00 0,00 90,00 10,00 0,00 0, ,56 Bratislava V 95,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Malacky 8 603, ,00 506,00 478,00 46,00 0,00 0, ,27 Pezinok 2 091, ,00 0, ,00 186,00 68,00 0, ,97 Senec 2 991, ,00 321, ,00 187,00 0, , ,08 SPOLU , ,00 827, ,00 429,00 306, , ,50 Zdroj: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Regionálna komora Bratislava, október 2009 Chov hovädzieho dobytka zaznamenal v roku 2008 degresívny trend. Z dôvodu vysokých vstupných nákladov a nízkej ceny mlieka naďalej pokračuje tendencia znižovania ich počtov, zhoršujú sa niektoré reprodukčné a úžitkové parametre zvierat. Stav hovädzieho dobytka v roku 2009 je v Bratislavskom kraji kusov. Ich chovu sa venuje Roľnícke družstvo podielnikov Most pri Bratislave, PD Chorvátsky Grob Bernolákovo, PD Podunajské Biskupice, PD Vajnory, Družstvo podielnikov Devínska Nová Ves Záhorská Bystrica, PD Lozorno, PD Budmerice, Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo Modra, PD v Šenkviciach, PD Viničné Slovenský Grob, PD ÚSVIT Dunajská Lužná, PD Tomášove, PD v Kráľovej pri Senci, Jakos a.s., Gestüt Güthler Hof, s.r.o., FirstFarms AGRAM s.r.o., Agropartner s.r.o., FirstFarms Mast Stupava a.s., BOS-POR-Agro s.r.o. a mnoho ďalších fariem a samostatne hospodáriacich roľníkov. Chov ošípaných bol v priebehu roka 2008 v kríze. K zníženiu cien kŕmnych obilnín došlo až v období žatvy a ceny jatočných ošípaných začali rásť až v júni. Tento vývoj sa prejavil v zmiernení tempa poklesu prasníc i ošípaných spolu. V roku 2009 je v Bratislavskom kraji stav ošípaných kusov. Najvýznamnejšími chovateľmi ošípaných sú PD Chorvátsky Grob Bernolákovo, Družstvo podielnikov Devínska Nová Ves Záhorská Bystrica, PD Budmerice, PD Viničné Slovenský Grob, PD Úsvit Dunajská Lužná, Jakos a.s., Agropartner s.r.o. a ďalšie menšie prevádzky. Chov oviec pokračoval v pozitívnom vývoji predchádzajúcich rokov. V priebehu roka nedošlo k žiadnym dramatickým výkyvom, počet zvierat mierne vzrástol a ani v mliekovej a vlnovej úžitkovosti nedošlo k výrazným negatívnym zmenám. Najvýznamnejším chovateľom oviec v Bratislavskom kraji je Poľnohospodárske výrobné družstvo Báhoň. Celkovo je chov oviec v riešenom území málo rozšírený. Tendencia poklesu počtu chovanej hydiny z predchádzajúcich rokov na Slovensku pokračovala aj v roku Najvýznamnejším chovateľom hydiny v Bratislavskom kraji je PD Kráľová pri Senci. Chov kôz bol stabilný, bez výrazných výkyvov. V Bratislavskom kraji chov kôz nie je rozšírený, chovateľmi sú fyzické osoby s malými počtami zvierat. 64 AUREX, spol. s r.o.

73 V Bratislavskom kraji sa nachádza viacero samostatne, súkromne hospodáriacich subjektov, ktorí sa venujú chovu koní a činnosťami s tým súvisiacimi. Na území Bratislavského kraja sú strediská živočíšnej výroby priestorovo rovnomerne rozložené v kraji, s menšími kapacitami hospodárskych zvierat. Sústredenie väčšieho počtu hospodárskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areáli alebo majeri) spôsobuje nepriaznivý vplyv na okolité životné prostredie, ktorý je treba eliminovať vylepšovaním použitej technológie, celkovým usporiadaním stredísk a dodržiavaním pásma hygienickej ochrany. Výmery a celková intenzita poľnohospodárskej výroby je ťažko kvantifikovateľná v dôsledku neustáleho vznikania a zanikania právnických subjektov zaoberajúcich sa touto aktivitou v dôsledku odbytových ťažkostí a ekonomiky pestovania. Ekologické poľnohospodárstvo Podľa evidencie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho bolo na Slovensku k evidovaných v systéme ekologického poľnohospodárstva 418 držiteľov registrácie. Výmera ekologicky obrábanej pôdy dosiahla ha. Hospodárske zvieratá chovalo ekologickým spôsobom 249 farmárov. Pozemkové úpravy Do roku 2008 bolo v Slovenskej republike rozpracovaných 291 projektov pozemkových úprav. Ukončených a schválených rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav a do katastra nehnuteľností zapísaných bolo 52 projektov, z toho 25 v roku Z celkového počtu pozemkových úprav (343) prebieha konanie o pozemkových úpravách spolufinancovaných EÚ v 212 katastrálnych územiach a v ďalších 25 katastrálnych územiach boli projekty pozemkových úprav ukončené a zapísané v katastri nehnuteľností, z toho 22 v roku Správne orgány na úseku pozemkových úprav, v rámci riešenia užívateľských vzťahov k pozemkom formou zjednodušených a zrýchlených postupov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, podľa 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, zabezpečili do vyčlenenie ha poľnohospodárskej pôdy do užívania vlastníkom, z toho pôvodných ha pozemkov a do náhradného užívania ha pozemkov. V Bratislavskom kraji je rozpracovaných 12 projektov pozemkových úprav v katastrálnych územiach Veľké Leváre, Malé Leváre, Záhorská Ves, Zohor, Malé Tŕnie, Veľké Tŕnie, Vištuk, Báhoň, Veľký Biel, Malý Biel, Nový svet a Čunovo a 2 projekty pozemkových úprav formou zjednodušených a zrýchlených postupov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v katastrálnych územiach Dievčí Hrádok a v Bernolákove. Na konci roka 2009 je ukončených a schválených rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav a do katastra nehnuteľností zapísaných 6 projektov v katastrálnych územiach Gajary, Jakubov, Modra, Pezinok, Svätý Jur a Vinohrady. AUREX, spol. s r.o. 65

74 4.6 Lesné hospodárstvo Výmera lesných porastov v Bratislavskom kraji podľa evidencie Národného lesníckeho centra vo Zvolene je ,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy riešeného územia. Z hľadiska funkcie lesov pripadá na hospodárske lesy 63,58 %, lesy osobitného určenia 28,51% a na ochranné lesy 7,91 %. Popri produkčnom využívaní lesov plnia lesy v kraji aj nekomerčné verejno-prospešné funkcie ako napr. Bratislavský lesopark. Tab.: Lesné pozemky podľa okresov okres výmera v ha zastúpenie lesov z výmery okresu v % Bratislava I 0,11 0,01 Bratislava II 1 051,52 11,37 Bratislava III 3 162,45 42,35 Bratislava IV 3 210,26 33,20 Bratislava V 673,11 7,15 Senec 1 354,08 3,76 Pezinok ,22 42,90 Malacky pozn ,52 52,08 Zdroj: Krajský lesný úrad v Bratislave, k Pozn.: Z výmery ,52 ha lesov okresu Malacky patrí do Vojenského obvodu Záhorie 8 katastrálnych území s výmerou ,79 ha. Tieto lesy spravuje Vojenský lesný úrad, ktorý spadá pod Ministerstvo obrany. Najlesnatejším okresom sú Malacky. Vysoký podiel lesov majú aj okresy Pezinok a Bratislava III. Naopak takmer žiadne lesy sa nevyskytujú v okrese Bratislava I. Lesy nachádzajúce sa v riešenom území sa z hľadiska expozície a sklonu terénu vyznačujú veľkou rozmanitosťou. Sklon terénu sa pohybuje v rozpätí od 0 % (rovinatá časť Podunajskej a Záhorskej nížiny) až po 80 % (svahovitá časť Malých Karpát). Rozmanitosť prírodných podmienok sa prejavuje aj v druhovej skladbe lesných porastov. Porasty sú rôzneho veku, najstaršie z nich dosahujú vek 200 rokov. Z hľadiska vlastníckych vzťahov prevládajú štátne lesy, ktoré zaberajú viac ako polovicu lesov v kraji (53,72 %). Mestské a obecné lesy zaberajú 15,19 %, ďalšími vlastníkmi sú urbáre, komposesoráty a spoločnosti (11,93 %), súkromné osoby (5,38 %) a cirkev a družstvá (do 1 %). Ostatné lesy (13,28 %) nemajú určeného vlastníka. Tab.: Zastúpenie lesných pozemkov podľa druhu vlastníctva a podľa okresov druh vlastníctva Okres / výmera v % Bratislava I V Senec Pezinok Malacky neznáme 37,15 24,64 4,39 8,55 štátne 20,26 4,76 59,13 65,16 súkromné 1,44 31,95 1,11 8,1 urbáre 4,96 13,74 3,68 10,66 spoločnosti 2,79 22,92 1,04 5,78 cirkevné 1,22 1,47 0,01 0,01 družstevné 0,12 0,32 0,01 - mestské 32,05-30,18 0,95 obecné 0,01 0,2 0,45 0,79 spolu Zdroj: Krajský lesný úrad v Bratislave, k AUREX, spol. s r.o.

75 V okrese Bratislava I V majú najväčšie zastúpenie mestské lesy a lesy s neurčeným vlastníctvom. V okrese Senec majú najväčší podiel súkromné lesy. V okrese Pezinok a Malacky prevládajú štátne lesy. Lesné hospodárske plány určujú ciele a úlohy hospodárenia v lesoch najmä z hľadiska pestovania a ochrany lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, ťažieb dreva a ostatných funkcií lesov. Sú nástrojom na cieľavedomé hospodárenie v lesoch a zlepšovanie funkcií lesov. Vyhotovujú sa pre časti lesov podľa ich užívania spravidla na obdobie 10 rokov. V Bratislavskom kraji sú lesné hospodárske plány vyhotovené pre 21 lesných celkov. Zásoba dreva v lesných porastoch Bratislavského kraja je metrov kubických. Je meraná u stojatých stromov lesníckymi odbornými metódami. Pomer zásoby dreva v lesných porastov a plochy lesných porastov určuje zásobu na 1 ha. Ťažba dreva v Bratislavskom kraji je uskutočňovaná najmä ťažbou obnovnou rubnou a výchovnou predrubnou. Za rok predstavuje spolu ,6 metrov kubických ťažby ihličnatého a listnatého dreva. Bratislavský kraj je zalesňovaný umelo a prirodzeným zmladením. Sadba a sejba sú umelý spôsob zalesňovania. Zmladenie z náletu materského porastu alebo výmladkov lesa nízkeho tvaru je prirodzený spôsob zalesnenia lesa. Spolu umelý a prirodzený spôsob zalesňovania je vykonávaný na ploche 554,019 hektárov za rok. Poľovníctvo Úlohou poľovníctva je zachovanie a zveľadenie existujúceho genofondu poľovnej zveri a prípadné zníženie škôd spôsobovaných zverou na lesných ekosystémoch. Poľovná zver je považovaná za obnoviteľný prírodný zdroj. Poľovná oblasť je základná jednotka veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia pre zver. Poľovný revír je poľovný pozemok alebo ich súbor, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva. V Bratislavskom kraji je šesť poľovných oblastí: - PO Záhorská nížina (M I) pre malú zver s 19 poľovnými revírmi - PO Žitný ostrov (M III) pre malú zver s 10 poľovnými revírmi - PO Galanta (M IV) pre malú zver s 25 poľovnými revírmi - PO Záhorie (S I) pre srnčiu zver so 7 poľovnými revírmi - PO Malé Karpaty (S II) pre srnčiu zver s 22 poľovnými revírmi - PO Bratislava (S III) pre srnčiu zver so 4 poľovnými revírmi Tieto poľovné revíry spravuje Krajský lesný úrad v Bratislave. Okrem vyššie uvedených poľovných revírov patrí ďalších päť poľovných revírov pod správu Vojenských lesov, ktoré majú sídlo v Malackách. Zaraďujeme ich do PO Záhorie pre srnčiu zver (4 revíry) a PO Malé Karpaty pre srnčiu zver (1 revír). Podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory a podmienky na lov a zužitkovanie zveri upravuje zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. AUREX, spol. s r.o. 67

76 4.7 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry Ochrana prírody Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny definuje ochranu prírody a krajiny ako obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Legislatívnou formou tak prispieva k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvoreniu podmienok na trvalé udržanie, obnovovaniu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, záchrane prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržaniu ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Ochrana krajiny je založená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability, ktorý zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine Územná ochrana chránené územia prírody Územné časti vysokej biologickej a ekologickej hodnoty sú z hľadiska zachovalosti alebo ohrozenosti biotopov vyhlásené za chránené v niektorej z kategórií chránených území alebo podliehajú osobitnej ochrane, pričom špeciálnu starostlivosť a režim na chránených územiach zabezpečujú stupne ochrany. Bratislavský kraj patrí medzi regióny so značne pozmenenou krajinnou štruktúrou, kde sa nachádzajú veľké urbanizačné celky a rozsiahle plochy kultúrnej stepi. Napriek tomu sa stále vyznačuje vysokou rozmanitosťou druhov rastlín a živočíchov, ako aj biotopov, na ochranu ktorých boli vyhlásené chránené územia. V riešenom území sú evidované nasledovné územia, ktoré sú chránené podľa 17 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny: A. Veľkoplošné chránené územia Do riešeného územia zasahujú 3 veľkoplošné chránené územia Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, Chránená krajinná oblasť malé Karpaty a Chránená krajinná oblasť Záhorie. Chránená krajinná oblasť Záhorie Rozloha ha Rok vyhlásenia 1988 Geomorfologický celok Borská nížina Okresy Bratislava IV, Malacky, Senica Stupeň ochrany 2. stupeň CHKO Záhorie zasahuje do riešeného územia v jeho západnej časti na území okresu Bratislava IV. Ide o prvú vyhlásenú nížinnú chránenú krajinnou oblasť na Slovensku. Pozostáva z dvoch častí severovýchodnej a západnej. Do riešeného územia zasahuje najmä svojou západnou časťou, ktorá predstavuje krajinu modelovanú činnosťou rieky Moravy s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Východná časť CHKO zasahuje na územie kraja len malou časťou na severe. V západnej časti CHKO prevládajú dva typy krajiny. Nivná časť tzv. Dolnomoravská niva - je rovinatá, s viacerými živými a mŕtvymi riečnymi ramenami a so spoločenstvami lužných lesov a lúk. Rozsiahle mokré kosné lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov na nive Moravy sú popri značnom ekonomickom prínose jedinečnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktorá na Slovensku už nemá v súčasnosti obdobu. Toto územie s početnými mŕtvymi riečnymi ramenami tvorí jedinečné prostredie a zónu ticha pre mnohé vzácne a chránené druhy živočíchov, ako sú bocian čierny, bocian biely, čajka smejivá, volavka popolavá, kačica divá, labute, trsteniariky a ďalšie. Východne od tohto typu krajiny pozvoľne 68 AUREX, spol. s r.o.

77 pokračuje mierne zvlnená krajina so zvyškami riečnych terás Moravy, lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, s prevažne upravenými vodnými tokmi, vodnými plochami a sídlami. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú v súčasnosti svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Lúky sú harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom. Členité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre veľkú škálu rastlinných a živočíšnych druhov. Z rastlinstva veľmi pôsobivo vyznieva niekoľko štvorcových kilometrov veľký koberec plamienka celistvolistého. Zo živočíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období sa do brehových lužných lesov navrátil aj bobor. Územím prechádza náučný chodník Nivou rieky Moravy, ktorý prebieha od svernej strany hradu Devín po obec Vysoká pri Morave. Chodník je prístupný iba počas nevybreženia rieky Moravy. Zaujímavosťami náučného chodníka sú lužné lesy, riečne terasy rieky Moravy s lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, mŕtve ramená, aluviálne lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnych porastov, biotop vodného vtáctva (volavka popolavá, čajka smejivá, bučiak obyčajný), veľkomoravské hradiská. Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty Rozloha ha Rok vyhlásenia 1976n ( novelizácia 2001) Geomorfologický celok Malé Karpaty Okresy Bratislava III, Bratislava IV, Malacky, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok, Piešťany, Senica, Trnava Stupeň ochrany 2. stupeň CHKO Malé Karpaty zasahuje do riešeného územia výbežkom masívu Malých Karpát, ktorý prebieha v smere JZ SV na území okresov Bratislava III, Bratislava IV a Pezinok. Predstavuje jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí. Najvyšší vrch pohoria sú Záruby /768m/. Súčasťou územia je Borinský kras v okolí hradu Borinka /Pajštún/ so Zbojníckou jaskyňou. V Plaveckom krase na severe územia sa nachádzajú povrchové krasové jamy /cca 510m/. V oblasti prevažuje povrchový odtok vôd, avšak nachádza sa tam niekoľko vyvieračiek a prameňov. Z kultúrno - historického aspektu je významná jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej a jaskyňa Veľká pec pri Vrbovom. Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný. Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. AUREX, spol. s r.o. 69

78 Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy Rozloha ha Rok vyhlásenia 1998 Geomorfologický celok Podunajská rovina Okresy Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Nové Zámky, Senec, Šaľa Stupeň ochrany 2. stupeň CHKO Dunajské luhy zasahuje do riešeného územia v jeho juhozápadnej časti pozdĺž toku Dunaja. Územi CHKO sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko - maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto jedinečné územie sa celé nachádza na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohrošte po Sap, ale aj napriek tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe. V závislosti od hydrologických podmienok pozdĺž Dunaja sa tu na pomerne malom území vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné, lúčne a psamofilné. Vo vzácnych a ohrozených spoločenstvách vodných rastlín otvorených plôch ramennej sústavy sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, leknovec štítnatý a i. V lúčnych spoločenstvách a v bývalých mŕtvych ramenách, rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých - vstavač ploštičný, v. vojenský, v obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a i. Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav. Zoocenózy Dunaja a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov od vodných až po xerotermné. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne sú tu zastúpené najmä faunistické prvky močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá lužných lesov. V území bolo zistených napríklad 109 druhov mäkkýšov, z toho 22 ohrozených. Na Podunajsku (od Bratislavy po Štúrovo) bolo zistených viac ako druhov chrobákov. Z nich je pozoruhodný najmä výskyt doteraz vo svete neznámeho druhu Thinobius korbeli, ale aj viacerých druhov, ktoré sa vyskytujú na Slovensku iba v priestore ramennej sústavy Dunaja (Hydrovatus cuspidatus, Bagous bagdatensis, Donacia crassipes a iné). Z drobných cicavcov je významný reliktný výskyt hraboša severského. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Dôležitou zložkou živočíšstva navrhovaného chráneného územia sú ryby. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina živočíchov patrí medzi najviac postihnuté výstavbou vodných diel na Dunaji. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý, šabľa krivočiara a býčko škvrnitý. Celé územie CHKO je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia). B. Maloplošné chránené územia V riešenom území sa nachádza 56 maloplošných chránených území - 17 chránených areálov, 1 národná prírodná pamiatka, 7 prírodných pamiatok, 9 národných prírodných rezervácií, 21 prírodných rezervácií a 1 chránený krajinný prvok. 70 AUREX, spol. s r.o.

79 Tab.: Prehľad maloplošných chránených území (stav k ) Číslo Výmera Kategória Názov Výmera (ha) v ŠZ OP (ha) Stupeň ochrany 2 NPR Abrod CHA Bajdeľ 8, PR Bezodné 3,46 52, NPP Devínska hradná skala 1, NPR Devínska Kobyla 101, NPR Dolný les 186, PR Gajc 62, NPR Hajdúchy 56, NPR Horný les 543, CHA Horský park 22, PR Jurské jazero 27, CHA Kochova záhrada 0, NPR Kršlenica 117, PP Limbašská vyvieračka 6, PR Lindava 46, PR Nad Šenkárkou 10, PR Nové pole 6, PR Kopáčsky ostrov 82, PR Ostrovné lúčky 54, CHA Padelek 0, PP Panský diel 15, PR Pod Pajštúnom 141, CHA Poľovnícky les 7, NPR Pohanská 128, NPR Roštún 333, CHA Starý rybník 33, PR Strmina 196, NPR Šúr 654, , ,0215 ha zóna A (5. stupeň), 318,9375 ha zóna B (4. stupeň), OP 4. stupeň 170 PP Tisové skaly 1, PR Topoľové hony 60, PR Vysoká 80, PP Rösslerov lom 2, PP Devínska lesostep 5, PR Alúvium Gidry 2, PR Bogdalický vrch 33, PR Fialková dolina 20, PR Šmolzie 45, PR Štokeravská vápenka 12, PR Zlatá studnička 73, PP Bukovina 5, CHA Borovicový lesík 0, CHA Bôrik 1, CHA Parčík pri Avione 0, CHA Zeleň pri Vodárni 0, PR Klokoč 21,59-5 AUREX, spol. s r.o. 71

80 1 072 CHA Devínske alúvium Moravy 253, CHA Jazerinky 6, CHA Jarovská bažantnica 78, CHA Lesné diely 0, CHA Svätojurské hradisko 19, CHA Hrabiny 7, PR Dunajské ostrovy 219, CHA Chorvátske rameno 9,8463 0, PR Starý háj 76,652 10, CHKP Vápenický potok 2, PP Deravá skala 0 - jaskyňa verejnosti voľne prístupná C. Lokality NATURA 2000 Zdroj: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny, 2009 NATURA 2000 je sústava chránených území členských krajín Európskej únie, ktorej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä EÚ ako celok. Vytvorenie tejto sústavy má zabezpečiť ochranu a zachovanie vybraných typov biotopov, ohrozených druhov rastlín a živočíchov a ich biotopov, ktoré sú významné z hľadiska Európskeho spoločenstva. Vytvorenie NATURA 2000 je jedným zo základných záväzkov členských štátov voči EÚ v oblasti ochrany prírody. Cieľom vytvorenia tejto európskej súvislej siete chránených území je zabezpečenie priaznivého stavu populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivého stavu biotopov. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území: chránené vtáčie územia (CHVÚ) - vyhlasované v súlade so smernicou Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (známej tiež ako smernica o vtákoch Birds directive) územia európskeho významu (ÚEV) - územia vyhlasované v súlade so smernicou Rady č. 92/43/EHS z 22. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch Habitats directive) Chránené vtáčie územia Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený Vládou SR uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 v súlade s ustanovením 26 zákona č. 543/2002 Z.z. Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území je prvým krokom v oblasti implementácie Smernice o vtákoch. Chránené vtáčie územia uvedené v národnom zozname sa stanú chránenými územiami až po ich vyhlásení všeobecne záväznými vyhláškami ministerstva ( 26, ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z.). V riešenom území sa nachádza 5 chránených vtáčích území, ktoré sú súčasťou európskej súvislej siete chránených území NATURA Dunajské luhy (SKCHVU007), Malé Karpaty (SKCHVU014), Sysľovské polia (SKCHVU029) a Úľanská mokraď (SKCHVU023) sú vyhlásené za chránené vtáčie územia príslušnými vyhláškami MŽP SR v zmysle 26, ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.. Pre navrhované chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie je v súčasnosti pripravená navrhovaná vyhláška, no do súčasnej doby nebolo toto územie vyhlásené za chránené vtáčie územia podľa 26, ods. 6 zákona č. 543/2002 Z z. Bližšie údaje o vymedzení hraníc CHVÚ, definovaní zakázaných činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany a ich časovej platnosti sú stanovené v platných vyhláškach, rovnako sú tieto údaje uvedené aj v navrhovanej vyhláške pre CHVÚ Záhorské Pomoravie. 72 AUREX, spol. s r.o.

81 Vyhlásené chránené vtáčie územia Chránené vtáčie územie Dunajské luhy Identifikačný kód Výmera lokality Odôvodnenie návrhu ochrany Správca územia Chránené vtáčie územie Malé Karpaty Identifikačný kód Výmera lokality Odôvodnenie návrhu ochrany Správca územia Chránené vtáčie územie Sysľovské polia Identifikačný kód Výmera lokality Odôvodnenie návrhu ochrany Správca územia Chránené vtáčie územie Úľanská mokraď Identifikačný kód Výmera lokality Odôvodnenie návrhu ochrany SKCHVU ,58 ha Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana čierneho, brehule hnedej, bučiačika močiarneho, čajky čiernohlavej, haje tmavej, hlaholky severskej, hrdzavky potápavej, chochlačky sivej, chochlačky vrkočatej, kačice chrapľavej, kačice chripľavej, kalužiaka červenonohého, kane močiarnej, ľabtušky poľnej, orliaka morského, potápača bieleho, rybára riečneho, rybárika riečneho, volavky striebristej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie sa vyhlasuje aj na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov a zabezpečenia podmienok prežitia a rozmnožovania sťahovavých vodných druhov vtákov vytvárajúcich zoskupenia počas migrácie alebo zimovania. CHKO Dunajské luhy SKCHVU ,6 ha Zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, včelára lesného, ďatľa prostredného, výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, pŕhľaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej a orla kráľovského a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. CHKO Malé Karpaty SKCHVU ,94 ha Zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov dropa fúzatého, husi bieločelej, husi siatinnej, sokola červenonohého a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. RSOPK Bratislava SKCHVU ,91 ha Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov AUREX, spol. s r.o. 73

82 Správca územia vtákov kane močiarnej, kane popolavej, bučiačika močiarneho, pipíšky chochlatej, prepelice poľnej, sokola červenonohého, sokola rároha, haje tmavej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. CHKO Dunajské luhy Navrhované chránené vtáčie územia Chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie Identifikačný kód Výmera lokality Odôvodnenie návrhu ochrany Správca územia Územia európskeho významu SKCHVU ,92 ha Zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov: chriašteľ bodkovaný, bučiak trsťový, haja tmavá, haja červená, sokol rároh, rybár riečny, bučiačik močiarny, kaňa močiarna, kalužiak červenonohý, bocian biely, bocian čierny, rybárik riečny, muchárik bielokrký, kačica chrapľavá, kačica chripľavá, hrdzavka potápavá, brehuľa hnedá, prepelica poľná, hrdlička poľná, muchár sivý, slávik modrák, škovránok stromový, lelek obyčajný, ďateľ prostredný, ďateľ čierny, chrapkáč poľný a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania a za účelom zachovania zimovísk divých husí. CHKO Záhorie Navrhované ÚEV sú výsledkom implementácie smernice o biotopoch. S účinnosťou od platí Výnos MŽP SR č. 3/ , ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu, do ktorého sú zaradené návrhy ÚEV v podmienkach Slovenska. Národný zoznam takýchto území prerokovala vláda SR, ktorá ho po schválení ( ) zaslala na schválenie Európskej komisii ( 27 ods. 4 zákona o ochrane prírody). Na základe rozhodnutia Európskej komisie bol národný zoznam území európskeho významu schválený z počtom 381 území pre alpský a panónsky biogeografický región s celkovou výmerou ha. V priebehu šiestich rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou je Ministerstvo životného prostredia SR povinné všeobecne záväzným právnym predpisom vyhlásiť všetky územia európskeho významu. Slovenská republika v súlade s 27 ods. 10 zákona o ochrane prírody vyhlási vybraté územia za chránené v niektorej z národných kategórii chránených území ( 17 zákona o ochrane prírody) alebo ako zónu chráneného územia ( 30 zákona o ochrane prírody ). Od okamihu predloženia národného zoznamu Európskej komisii musí členský štát formou tzv. predbežnej ochrany zabezpečiť, aby nedošlo k znehodnoteniu predmetu ochrany navrhnutého územia. Za týmto účelom v súlade s 27 ods. 5 zákona o ochrane prírody národný zoznam po schválení vládou bol vydaný všeobecne záväzným právnym predpisom (Výnosom MŽP SR č. 3/2004-5,1. zo 14. júla 2004 s účinnosťou od 1. augusta 2004). Takto zverejnené územia európskeho významu sa považujú za chránené územia vyhlásené podľa zákona o ochrane prírody ( 27 ods. 7 zákona o ochrane prírody). V riešenom území sa nachádza 41 navrhovaných území európskeho významu, ktoré sú súčasťou európskej súvislej siete chránených území NATURA 2000, na ktoré sa vzťahuje územná ochrana podľa 27 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. 74 AUREX, spol. s r.o.

83 Tab.: Prehľad navrhovaných území európskeho významu Kód územia Názov Stupeň Výmera (ha) ochrany Pôsobnosť SKUEV0117 Abrod , 4. S CHKO Záhorie SKUEV0161 Alúvium Moravy pri Suchohrade S CHKO Záhorie SKUEV0167 Bezodné , 4., 5. S CHKO Záhorie SKUEV0172 Bežnisko S CHKO Záhorie SKUEV0267 Biele hory , 4., 5. S CHKO Malé Karpaty SKUEV0295 Biskupické luhy , 3., 4. S CHKO Dunajské luhy SKUEV0124 Bogdalický vrch S CHKO Záhorie SKUEV0064 Bratislavské luhy , 4. RSOPK Bratislava SKUEV0166 Ciglát S CHKO Záhorie SKUEV0280 Devínska Kobyla , 4. S CHKO Malé Karpaty SKUEV0312 Devínske alúvium Moravy S CHKO Záhorie SKUEV0313 Devínske jazero , 3., 5. S CHKO Záhorie SKUEV0396 Devínske lúky S CHKO Záhorie SKUEV0123 Dúbrava pri Felde S CHKO Záhorie SKUEV0125 Gajarské alúvium Moravy S CHKO Záhorie SKUEV0104 Homolské Karpaty , 4., 5. S CHKO Malé Karpaty SKUEV0168 Horný les , 4., 5. S CHKO Záhorie SKUEV0270 Hrušovská zdrž S CHKO Dunajské luhy SKUEV0120 Jasenácke S CHKO Záhorie SKUEV0173 Kotlina S CHKO Záhorie SKUEV0276 Kuchynská hornatina S CHKO Malé Karpaty SKUEV0174 Lindava , 5. S CHKO Malé Karpaty SKUEV0219 Malina S CHKO Záhorie SKUEV0121 Marhecké rybníky S CHKO Záhorie SKUEV0089 Martinský les S CHKO Dunajské luhy SKUEV0170 Mešterova lúka , 3. S CHKO Záhorie SKUEV0218 Močiarka S CHKO Záhorie SKUEV0217 Ondriašov potok S CHKO Záhorie SKUEV0169 Orlovské vŕšky , 3. S CHKO Záhorie SKUEV0269 Ostrovné lúčky , 3., 4., 5. S CHKO Dunajské luhy SKUEV0116 Pri Jakubovských rybníkoch , 3. S CHKO Záhorie SKUEV0314 Rieka Morava S CHKO Záhorie SKUEV0317 Rozporec S CHKO Záhorie SKUEV0163 Rudava , 4. S CHKO Záhorie SKUEV0122 Šipoltovo S CHKO Záhorie SKUEV0119 Široké S CHKO Záhorie SKUEV0177 Šmolzie , 4. S CHKO Záhorie SKUEV0316 Šranecké piesky S CHKO Záhorie SKUEV0279 Šúr , 4., 5. S CHKO Malé Karpaty SKUEV0178 V studienkach S CHKO Záhorie SKUEV0388 Vydrica S CHKO Malé Karpaty Zdroj: ŠOP SR, 2010 V zmysle záverov z alpského a panónskeho biogeografického seminára, ktorý sa konal v máji a septembri 2005, bol zároveň vypracovaný odborný návrh Štátnej ochrany prírody SR v podobe Návrhu doplnku Národného zoznamu území európskeho významu. Uvedený návrh musí byť po prerokovaní a schválení vo vláde SR následne do 1. októbra 2010 zaslaný na AUREX, spol. s r.o. 75

84 schválenie Európskej komisii. V riešenom území ide o územia uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab.: Doplnok navrhovaných území európskeho významu Kód územia Názov Výmera Organizácia Biogeografický región SKUEV0513 Bencov mlyn S CHKO Záhorie panónsky SKUEV1267 Biele hory SCHKO Malé Karpaty alpský SKUEV1064 Bratislavské luhy RCOP Bratislava panónsky SKUEV0501 Devínska hradná skala RCOP Bratislava panónsky SKUEV1090 Dunajské luhy S CHKO Dunajské luhy panónsky SKUEV0518 Figaš S CHKO Záhorie panónsky SKUEV1215 Gajarské alúvium Moravy S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0516 Kaltenbruck S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0507 Konopiská S CHKO Záhorie alpský SKUEV1173 Kotlina S CHKO Záhorie alpský SKUEV0515 Krížnica S CHKO Záhorie panónsky SKUEV1276 Kuchynská hornatina SCHKO Malé Karpaty alpský SKUEV1219 Malina S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0541 Malý Dunaj S CHKO Dunajské luhy panónsky SKUEV0511 Malý háj S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0512 Mokrý les S CHKO Záhorie panónsky SKUEV1269 Ostrovné lúčky S CHKO Dunajské luhy panónsky SKUEV0509 Peterklín S CHKO Záhorie alpský SKUEV0503 Pod Kuklou S CHKO Malé Karpaty alpský SKUEV0510 Pod Sološnicou S CHKO Záhorie alpský SKUEV0517 Pramene Porca S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0538 Pramene Rudavy S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0502 Stokeravská vápenka RCOP Bratislava panónsky SKUEV1316 Šranecké piesky S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0514 Tančibok S CHKO Záhorie panónsky SKUEV0508 Vrchná hora S CHKO Záhorie alpský SKUEV1388 Vydrica S CHKO Malé Karpaty alpský D. Chránené územia podľa medzinárodných dohovorov Zdroj: ŠOP SR, 2010 V rámci medzinárodných dohovorov platí na území Slovenska niekoľko dôležitých zmlúv a dohovorov, ktoré majú za cieľ výraznejšie zachovanie svetového dedičstva na Zemi. Podľa nich sú vyčlenené chránené územia a lokality, ktoré nie sú kategóriou chráneného územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z., ale tvoria významnú základňu pre rozvoj vedy a prezentácie ochrany prírody v zahraničí. Tieto územia môžu súčasne patriť aj do národnej sústavy chránených území, alebo do navrhovanej európskej súvislej sústavy chránených území NATURA Ramsarské lokality V zmysle Dohovoru o mokradiach, majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) sa v riešenom území nachádzajú 4 územia Alúvium Rudavy, Dunajské luhy, Niva Moravy a Šúr. 76 AUREX, spol. s r.o.

85 Alúvium Rudavy Dátum zapísania Výmera lokality 560 ha Okres Malacky, Senica Stručná charakteristika Časť neregulovaného toku rieky Rudava (ľavostranný prítok Moravy), ktorý preteká cez viate piesky Záhorskej nížiny na západnom Slovensku, a časť toku Rudávky. Zachovalý komplex meandrujúcich tokov a priľahlých mokradí sprevádzaný svojráznou vegetáciou so vzácnymi spoločenstvami; reprezentatívna ukážka ekosystému malých nížinných tokov s lužnými lesmi, mokrými lúkami, močiarmi a rašelinnými spoločenstvami, ktoré sa striedajú so suchomilnými spoločenstvami viatych pieskov. Dunajské luhy Dátum zapísania Výmera lokality ha Okres Bratislava II, Bratislava V, Dunajská Streda, Komárno, Senec Stručná charakteristika Hlavný tok rieky Dunaj a jej ľavý breh v pohraničnej polohe pozdĺž hraníc s Maďarskom (80 km úsek medzi Bratislavou a Zlatnou na Ostrove), s dobre vyvinutým systémom ramien, mŕtvych ramien, piesčitých a štrkových brehov. Územie je tvorené lužnými lesmi, močiarmi a mokrými lúkami, ktoré poskytujú biotop pre mnohé vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Prevažná časť územia leží v CHKO Dunajské luhy s prísnejšou ochranou niektorých lokalít. Niva Moravy Dátum zapísania Výmera lokality ha Okres Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica Stručná charakteristika Územie zahŕňa slovenský úsek rieky Morava medzi Brodským a ústím do Dunaja a najcennejšiu časť nivy pri hraniciach s Českou republikou a Rakúskom, so zachovalými a vyvinutými komplexami rôznych mokradí - tokov, kanálov, ramien, močiarov, periodických mlák, mokrých lúk a pasienkov, lužných lesov a pod. Väčšia časť leží v území CHKO Záhorie a zahŕňa aj niektoré rezervácie. Šúr Dátum zapísania Výmera lokality 1 136,6 ha Okres Pezinok, Senec Stručná charakteristika Izolovaný komplex jelšového slatinného lesa, najväčší a najzachovalejší na Slovensku a v strednej Európe, obklopený zamokrenými lúkami a pasienkami, tokmi, kanálmi, vodnými plochami a zvyškom nížinného teplomilného dubovo-brestového lesa v depresii západnej časti Podunajskej roviny pozdĺž východných svahov AUREX, spol. s r.o. 77

86 E. Národne významné mokrade Malých Karpát na juhozápadnom Slovensku. Cenné biotopy pôvodných, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev s veľkým hydrologickým významom. Národná prírodná rezervácia. Podľa podkladov ŠOP SR (november 2009) sa v riešenom území nachádza niekoľko mokradí, ktoré sú významné z celoslovenského pohľadu. Sú to mokrade významom presahujúce jeden okres, kraj alebo geomorfologický celok. Ide o lokality charakteristické pre Slovensko z hľadiska botanického, zoologického, limnologického alebo hydrologického, najmä prírodné a prírode blízke mokrade charakteristické pre väčší biogeografický celok. Do tejto kategórie patria tiež mokrade s podstatnou hydrologickou, biologickou alebo ekologickou úlohou v prirodzenom fungovaní veľkého povodia. Patria sem aj špecifické typy mokradí, vzácne alebo neobvyklé na území Slovenska. V riešenom území sa nachádza 5 národne významných mokradí Hrušovská nádrž, Jakubov rybníky, Zdrž vodného diela Gabčíkovo, Koniarka lužný les a Abrod. 78 AUREX, spol. s r.o.

87

88

89 Ochrana drevín Za chránené stromy sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny môžu vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnej pôde. V riešenom území sa nachádza 29 chránených stromov, ktoré sú vedené v Katalógu chránených stromov Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny. Prehľad chránených stromov (stav k ) Okres Bratislava I S 217 Borovica na ulici B. Němcovej (borovica hladká Pinus strobus, k. ú. Staré Mesto) S 489 Borovice čierne na ul. Francúzskych partizánov (borovica čierna Pinus nigra, k. ú. Staré Mesto) S 223 Breza na Mišíkovej ulici (breza papierovitá Betula papyrifera, k. ú. Staré Mesto) S 230 Brezy v Mlynskej doline (breza previsutá Betula pendula, k. ú. Staré Mesto) S 234 Dub na Godrovej ulici (dub Quercus L., k. ú. Staré Mesto) S 221 Dub na Moyzesovej ulici (dub letný Quercus robur, k. ú. Staré Mesto) S 229 Dub na Prvosienkovej ulici (dub žltkastý Quercus dalechampii, k. ú. Staré Mesto) S 214 Dub na Šulekovej ulici (dub jadranský Quercus virgiliana, k. ú. Staré Mesto) S 228 Gaštan na Karabinského ulici (gaštan jedlý Castanea sativa, k. ú. Staré Mesto) S 215 Ginko na Godrovej ulici (ginko dvojlaločné Ginkgo biloba, k. ú. Staré Mesto) S 227 Jaseň na Rudnayovom námestí (jaseň štíhly Fraxinus excelsior, k. ú. Staré Mesto) S 225 Jedľa v Kráľovskom údolí (jedľa srienistá Abies concolor, k. ú. Staré Mesto) S 232 Katalpa na Mickiewiczovej ulici (katalpa bignóniovitá Catalpa bignonioides, k. ú. Staré Mesto) S 212 Lipa na Partizánskej ulici (lipa malolistá Tilia cordata, k. ú. Staré Mesto) S 236 Magnólia na Palisádach (magnólia Soulangova Magnolia x soulangiana, k. ú. Staré Mesto) S 222 Magnólia na Somolického ulici (magnólia Soulangova Magnolia x soulangiana, k. ú. Staré Mesto) S 211 Paulovnia na Škarniclovej ulici (paulovnia plstnatá Paulownia tomentosa, k. ú. Staré Mesto) S 231 Platan na Kysuckej ulici (platan západný Platanus occidentalis, k. ú. Staré Mesto) S 235 Skupina stromov na Galandovej (dub letný, judášovec strukový, ľáliovník tulipánokvetý, k. ú. Staré Mesto) S 226 Smrek pichľavý na Malej ulici (duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii, k. ú. Staré Mesto) S 224 Sofora na Vajanského nábreží (sofora japonská Sophora japonica, k. ú. Staré Mesto) S 237 Tis v nemocničnej záhrade (tis obyčajný Taxus baccata, k. ú. Staré Mesto) Okres Bratislava IV S 495 Oskoruša v Devíne (jarabina oskorušová Sorbus domestica, k. ú. Devín) S 480 Sofora japonská v Devínskej Novej Vsi (sofora japonská Sophora japonica, k. ú. Devínska Nová Ves) Okres Pezinok S 456 Gaštan jedlý v Častej (gaštan jedlý Castanea sativa Mill., k. ú. Častá) S 499 Grinavský topoľ (topoľ čierny Populus nigra, k. ú. Grinava) S 486 Modranské oskoruše (jarabina oskorušová Sorbus domestica, k. ú. Modra) Okres Senec S 481 Dub letný v Dunajskej Lužnej (dub letný Quercus robur, k. ú. Jánošíková) S 233 Novolipnický platan (platan javorolistý Platanus hispanica Münchh., k. ú. Nová Lipnica) Zdroj: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny, Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Územný systém ekologickej stability je definovaný ako vzájomne prepojený súbor prirodzených a pozmenených, avšak prírode blízkych ekosystémov, ktoré udržujú prírodnú rovnováhu. Vymedzenie ÚSES zabezpečuje zachovanie a reprodukciu prírodného bohatstva, priaznivé pôsobenie na okolité menej stabilné časti krajiny a vytvorenie základov pre mnohostranné využívanie krajiny. Ochrana krajiny je založená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability, ktorý zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Podľa Koncepcie ochrany prírody a krajiny (schválenej vládou SR uznesením č. 471) sú základné ciele premietnuté v dokumentoch ochrany prírody a krajiny, a to v Genereli nadregionálneho AUREX, spol. s r.o. 79

90 územného systému ekologickej stability schválenom vládou SR, a v projektoch regionálneho a miestneho systému ekologickej stability. Tvorba projektov ÚSES sa v Slovenskej republike realizovala systémom zhora nadol, od Generelu nadregionálneho ÚSESu (GNÚSES) cez regionálne až po miestne ÚSES. Prvky nadregionálneho ÚSES boli charakterizované v Genereli nadregionálneho ÚSES SR (GNÚSES), ktorý vláda schválila uznesením vlády SR č V nadväznosti na tento dokument boli vypracované v rokoch podľa jednotnej metodiky Regionálne územné systémy ekologickej stability (RÚSES) pre všetky okresy Slovenska (38 okresov podľa bývalého územnosprávneho členenia). V rámci spracovávania územnoplánovacích dokumentácií veľkých územných celkov Slovenska bola koncepcia ÚSES zapracovaná do ÚPN VÚC jednotlivých krajov. Schválené RÚSESy boli použité ako záväzné územnoplánovacie podklady. V Bratislavskom kraji boli spracované tieto dokumentácie RÚSES: Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability Bratislavského regiónu vychádza z dokumentov: RÚSES Bratislava - vidiek (Staníková, a kol., 1993) RÚSES Bratislava (Králik a kol., 1994) RÚSES Galanta (Liška a kol. 1994) RÚSES Dunajská Streda (Izakovičová, a kol. 1994) RÚSES Bratislava - vidiek - záhorská časť (Regioplán, 1995) NRÚSES RÚSES Bratislava - vidiek - záhorská časť (Regioplán, 1995) Tieto dokumentácie slúžili ako podklad aj pri návrhu RÚSES pre ÚPN VÚC Bratislavský kraj (Aurex, spol. s r.o., 1998), v rámci ktorého boli uvedené dokumentácie prehodnotené a v zmysle jednotnej metodiky jednotlivé skladobné prvky ÚSES korigované. V rokoch bol Generel nadregionálneho ÚSES aktualizovaný a zapracovaný do Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) Aktualizácia GNÚSES bola následne zapracovaná aj do dokumentácií Implementácia územných systémov ekologickej stability (ÚSES) - Aktualizácia prvkov regionálneho ÚSES pre mesto Bratislava a okresy Malacky, Pezinok a Senec, ktoré boli spracované Slovenskou agentúrou životného prostredia v rokoch Ide však o dokumentácie, ktoré neboli riadne prerokované a schválené v dôsledku čoho nepredstvujú záväzný podklad pri spracovaní územného plánu. Návrh prvkov RÚSES v rámci Aktualizácie prvkov regionálneho ÚSES však už reflektuje zmeny, ktoré boli vyhotovené na základe aktualizácie GNÚSES z roku , a ktoré boli zároveň premietnuté do KÚRS (2001). Okrem uvedených skutočností zohľadňujú návrhy aj aktualizovaný priemet ÚSES v Atlase krajiny SR (MŽP SR, SAŽP, 2002) a reálny stav druhotnej krajinnej štruktúry v riešenom území. Aj napriek tomu, že tieto dokumentácie zatiaľ neboli schválené a predstavujú len nezáväzný informatívny podklad pri spracovaní územného plánu, pri návrhu RÚSES sme sa opierali aj o údaje z uvedených dokumentácií, keďže zachytávajú a zohľadňujú viaceré zmeny, ktoré od roku 1998 v území nastali. Koncepcia tvorby prvkov RÚSES vychádza z nadradeného systému ekologickej stability Generelu nadregionálneho ÚSES. Jeho priemet je uvedený v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001, ktorá predstavuje nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Pri návrhu prvkov územného systému ekologickej stability sme ďalej vychádzali z princípu previazanosti prvkov RÚSES na existujúce krajinné prvky, nakoľko tieto vytvárajú prirodzenú reálnu bázu funkčného ÚSES. V riešenom území boli vymedzené nasledovné skladobné prvky ÚSES: Biocentrá provinciálneho významu (PRBc) Devínska kobyla 80 AUREX, spol. s r.o.

91 Moravsko-Dyjský luh Biocentrá nadregionálneho významu (NRBc) Abrod Biele hory (Roštún) Bratislavské luhy Dolnomoravská niva Rudava Šúr Biocentrá regionálneho významu (RBc) Bažantnica Bezodné Bežnisko Biela voda - návrh Bogdalický vrch Ciglad Čertov kopec Červený kríž Devín Devínske jazero Dlhé dielce Draždiak Háj Horský park Hradný vrch Hrubá pleš Hrubý vrch Jasenácke Jurské jazero Kalinkovo Okrúhle Kalná Kalvária Kamenáče Kostilište Dúbrava Kráľovská dolina Ľadová vodaň Lindava Maholáň Machnáč Malý ostrov Martinský les Šenkvický háj Vŕšky Mláka Mokrý les Nad Jurom Nad Šenkárkou Nové košariská štrkovisko Ostré rúbanisko Pečenský les Pekná cesta Pod Pajštúnom Pri Štachete Prievoz Vrakuňa Rašeliniská Cerová Rusovce Sihoť Sitina Slovanský ostrov Sobroš Soví les Šmolzie Rozporec Šprinclov majer Šranek Šúrsky ostrov Táborisko Tanieriky lesík Vajnorka Vajnorská dolina Vištuk Silard Vodný zdroj Podunajské Biskupice návrh nového Bc Zbojníčka Panský les Zlatá studnička Lambašská vyvieračka Zlaté piesky Železná studnička 1. a 2. rybník Železná studnička 3. a 4. rybník AUREX, spol. s r.o. 81

92 Biokoridory provinciálneho významu (PRBk) Biokoridor Devínska Kobyla Devín Hainburgské kopce Biokoridor Dunaj Biokoridor Malé Karpaty Biokoridory nadregionálneho významu (NRBk) Biokoridor Alúvium Moravy Biokoridor Bratislavské luhy Neziderské jazero Biokoridor Dunaj Rajka Čunovo Rusovce Jarovce Bažantnica Pečenský les Biokoridor JV svahy Malých Karpát Biokoridor SZ svahy Malých Karpát Biokoridor Malý Dunaj Biokoridor Pod Pajštúnom Šúr Malý Dunaj Biokoridor Strmina Šúr Malý Dunaj Biokoridory regionálneho významu (RBk) Biokoridor Biela voda Biokoridor Čertov kopec Trnianska dolina Dolné Čady Biokoridor Čierna voda Biokoridor Devínska Kobyla Malé Karpaty Biokoridor Devínska Kobyla Marchfeld Biokoridor Dunaj Malý Dunaj Biokoridor Hajdúky, Vysoká Sušiansky háj Biokoridor Hajdúky, Vysoká Voderady Biokoridor Chorvátske rameno Biokoridor Jarovské rameno Bažantnica Biokoridor Ľadová voda Biokoridor Lakšárskeho potoka Biokoridor Lamač Devínska Kobyla Biokoridor Limbašský potok Šúr Biokoridor Malina Biokoridor Myjavskej Rudavy Biokoridor Potok Struha Biokoridor Račiansky potok s prítokmi Biokoridor Rudavky Biokoridor Rudavy Biokoridor Silard Martinský les Šenkvický háj Biokoridor Stará Mláka Biokoridor Stará Mláka s prítokmi Biokoridor Stupavský potok Biokoridor Šmolzie Kostolište Dúbrava - Rudava Biokoridor Šúr Šenkvický háj Biokoridor Vodný zdroj Podunajské Biskupice Malý Dunaj RBc č. 30 Biokoridor Vydrica s prítokmi Biokoridor Zohorský kanál Vymedzenie skladobných prvkov RÚSES na území Bratislavského kraja je zobrazené v grafickej časti krajinnoekologického plánu. 82 AUREX, spol. s r.o.

93 4.7.2 Ochrana prírodných zdrojov Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva, alebo môže využiť na uspokojovanie svojich potrieb. Z hľadiska zachovania a racionálneho využívania prírodných zdrojov je potrebné usmerniť využitie prírodných zdrojov v súlade s ich kvalitatívnymi a kvantitatívnymi vlastnosťami. Ochrana prírodných zdrojov patrí k základným princípom trvalo udržateľného rozvoja. Prírodné zdroje sa v zmysle zákona SNR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších prepisov delia na dve základné skupiny: - obnoviteľné prírodné zdroje sú prírodné zdroje vyznačujúce sa schopnosťou čiastočnej alebo úplnej obnovy pri postupnom spotrebovávaní Táto obnova sa uskutočňuje formou samoredukcie alebo pomocou človeka. K obnoviteľným prírodným zdrojom patrí napr. voda, vzduch, les a pod., - neobnoviteľné prírodné zdroje sú prírodné zdroje, ktoré sa použitím spotrebujú. Ich zásoby sa neobnovujú, t.j. spotrebovávaním zanikajú. Do tejto skupiny patria predovšetkým prírodné zdroje minerálneho charakteru rôzne druhy nerastných surovín Ochrana lesných zdrojov Lesnatosť riešeného územia je 34,9 %, čo je v porovnaní s lesnatosťou Slovenska celkom priaznivá situácia a je porovnateľná s európskou úrovňou. Z celkovej rozlohy územia Bratislavského kraja zaberajú lesné pozemky približne jednu tretinu. Z toho 63,58 % tvoria hospodárske lesy, 7,91 % ochranné lesy a lesy osobitného určenia tvoria zvyšných 28,51 %. V rámci okresov má navyššiu lesnatosť okres Malacky, najnižší podiel lesov má okres Senec. Účelom hospodárskych lesov je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Hospodárske lesy v riešenom území sú zaradené do produkčného, protierózno-produkčného a rekreačno-produkčného funkčného typu. Vyhlásenie a funkčné zameranie ochranných lesov vyplýva z prírodných podmienok a hospodári sa v nich tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Lesy v riešenom území boli za ochranné vyhlásené v zmysle 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Účelom lesov osobitného určenia je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Lesy v riešenom území sú vyhlásené v zmysle 14 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov za lesy osobitného určenia. Ochranné pásmo lesa je podľa 10 zákona č.326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vymedzené na pozemkoch do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Lesy plnia funkciu produkčnú, protieróznu, vodohospodársku, brehoochrannú a funkciu ochrany prírody. V oblasti lesného hospodárstva slúžia na ochranu genofondových zdrojov génové základne. Priestorové rozmiestnenie jednotlivých kategórií lesov je znázornené v schéme č.13. AUREX, spol. s r.o. 83

94 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

95 Ochrana vodných zdrojov Ochranu vôd upravuje najmä zákon č.364/2004 Z.z. o vodách (pôvodne zákon č.184/2002 Z.z.), zákon NR SR č.272/2004 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších zákonov a ďalšie právne predpisy. Chránenými územiami podľa zákona o vodách sú: územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, územia s vodou vhodnou na kúpanie, územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránené vodohospodárske oblasti), ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti a chránené územia a ich ochranné pásma podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Chránené vodohospodárske oblasti Za chránené vodohospodárske oblasti sa považujú oblasti, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvoria významnú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Podmienky ochrany vôd v CHVO sú upravené podľa 31 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Do riešeného územia zasahuje CHVO Žitný ostrov, ktorá bola vyhlásená Nariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove. Hranicu CHVO v hodnotenom území tvorí na juhozápade tok Dunaja a na severozápade Malý Dunaj. Najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd sa viažu na stredné časti Žitného ostrova. Vodárenské toky Vodárenské toky sú vodné toky alebo úseky vodných tokov, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Zoznam vodárenských tokov ustanovuje vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z.z. (Príloha č. 2), ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. V riešenom území sa nenachádzajú vodárenské toky využívané ako vodárenské zdroje alebo ako vodárenské zdroje na odber pitnej vody. Vodohospodársky významné toky Vodohospodársky významnými tokmi sú vodné toky, ktorými prechádza štátna hranica, vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje (vodárenský vodný tok), vodné toky s plavebným využitím, vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a pre poľnohospodárstvo (ich významnosť sa určuje vo vzťahu k vodohospodárskej bilancii povrchových vôd v príslušnom čiastkovom povodí), vodné toky využívané na iné účely, napríklad na využívanie hydroenergetického potenciálu, ako vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb alebo na rekreáciu. Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov ustanovuje Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 (Príloha č. 1), ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. Do riešeného územia zasahuje 19 vodohospodársky významných vodných tokov. AUREX, spol. s r.o. 85

96 Tab.: Vodohospodársky významné toky na území Bratislavského kraja Tok Číslo hydrologického Hraničný v úseku V úseku (km) poradia (km) Malolevársky kanál Malina Močiarka Suchý potok Stupavský potok Mláka Dunaj Vydrica Dunajský kanál Malý Dunaj Blatina Viničniansky kanál Šúrsky kanál Limbašský potok Čierna voda Stoličný potok Trniansky potok Parná Gidra Citlivé a zraniteľné oblasti 1708,2-1850,2 1872,7-1880,2 Nariadenie vlády č. 617/2004 Z.z. ustanovuje citlivé a zraniteľné oblasti podľa 33 a 34 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Podľa tohto nariadenia sú za citlivé oblasti vyhlásené vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje a ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 miligramov na liter alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Poľnohospodársky využívané pozemky v okresoch Bratislava I, Malacky, Pezinok (okrem obce Limbach) a Senec patria podľa prílohy č. 1, Nariadenia vlády č. 617/2004, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti medzi zraniteľné oblasti. Pásma hygienickej ochrany PHO Ochrana vodných tokov a ich korýt je ustanovená zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách, 47. Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov sa vyhlasujú ochranné pásma vodárenských zdrojov I.,II.,III. stupňa. Súčasne sú pásmami hygienickej ochrany (PHO) podľa zákona NR SR č.272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí. Pásma hygienickej ochrany vôd sú vyznačené v grafickej časti Ochrana prírodných liečivých zdrojov Ochrana prírodných liečivých zdrojov sa vykonáva zákonom č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prírodné minerálne vody 86 AUREX, spol. s r.o.

97 Sú to prírodné vody, ktoré sa líšia od obyčajných vôd teplotou, chemickým zložením obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Ich výskyt je bohatý najmä v kotlinách. Geotermálne vody Sú to prírodné vody ohriate zemským teplom tak, že ich teplota po výstupe na zemský povrch je vyššia ako priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite. Tab.: Významné geotermálne vrty a minerálne pramene v území Bratislavského kraja Názov vrtu Chorvátsky Grob BA - 4 Vrt FGB-1 Chorvátsky Grob BA 5 Vrt FGB-1A Senec BA 7 Vrt BS-1 Kráľová pri Senci GA 2 Vrt FGS-1 Kráľová pri Senci GA 3 Vrt FGS-1A Kráľová pri Senci GA 10 Vrt VMK - 1 Jur pri Bratislave BA 1 minerálny prameň U troch pilotov Jur pri Bratislave BA 2 minerálny prameň Kúpeľný prameň Plavecký Mikuláš SE 17 minerálny prameň pred domom č.229 Popis Okres Senec vrt využívaný na kúpanie, pôvodne vybudoné kúpalisko je v súčasnosti zdevastované, vrt je umiestnený v blízkosti potoka Mlynský jarok umiestnený v blízkosti potoka Mlynský jarok vrt nachádzajúci sa v blízkosti Slnečných jazier vrt nachádzajúci sa pri západnom okraji obce Kráľová pri Senci v blízkosti termálneho kúpaliska vrt je umiestnený pri západnom okraji obce v blízkosti termálneho kúpaliska, blízko vrtu FGS-1 smerom k obci vrt je situovaný pri západnom okraji obce v blízkosti termálneho kúpaliska Okres Pezinok nachádza sa vo východnej časti obce v blízkosti železnice prameň minerálnej vody sa nachádza na južnom okraji obce v bývalých " Jurských kupeloch" Okres Malacky prameň sa nachádza v obci pred domom č. 229 a je obmurovaný. Zdroj: ŠGÚDŠ, 2009 V riešenom území sa nenachádzajú uznané zdroje minerálnych vôd, ktoré by sa využívali na kúpeľné účely Ochrana pôdnych zdrojov Z prírodných zdrojov majú pôdy v riešenom území dominantné postavenie. Z celkovej výmery riešeného územia, ktorá podľa katastra nehnuteľností predstavuje 7 010,9219 ha, zaberá poľnohospodárska pôda 3 705,8669 ha, čo predstavuje 52,86 %. Z toho orná pôda zaberá 1 631,9505 ha a na trvalé trávne porasty pripadá 1 836,8695 ha. Ochranu poľnohospodárskej pôdy zabezpečuje najmä zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého je treba chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno - ekologickej jednotky do prvej až štvrtej triedy kvality (Príloha č. 3 zmieňovaného zákona), ako aj pôdu s vykonanými hydromelioračnými, prípadne osobitnými opatreniami na zachovanie a zvýšenie jej výnosnosti a ostatných funkcií, napr. sady, vinice, chmeľnice, protierózne opatrenia. Kvalita pôd je daná produkčný potenciálom, podľa ktorého sa radia do jednotlivých skupín bonity pôdy na základe bonitovaných pôdno ekologických jednotiek (BPEJ). AUREX, spol. s r.o. 87

98 Poľnohospodárska pôda zaradená do triedy kvality podľa prílohy č. 3 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a v zmysle uvedeného zákona podliehajúca ochrane, predstavuje 19,88 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy riešeného územia. Ide o najkvalitnejšie a najúrodnejšie pôdy na Slovensku. Ich priestorové rozmiestnenie je znázornené v schéme č AUREX, spol. s r.o.

99 Schéma č. 14 AUREX, spol. s r.o. 89

100 Vyhláška MP SR č. 508/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva 27 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovuje podrobnosti o vyhodnotení dôsledkov navrhovaných stavebných a iných nepoľnohospodárskych zámerov na poľnohospodárskej pôde. Výšku a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 podľa 27a zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2008 Z.z. Zákon ukladá povinnosť pri každom nepoľnohospodárskom použití poľnohospodárskej pôdy nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí nevhodných na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami, vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu. Poľnohospodárska pôda riešeného územia je zaradená do pôdno - ekologických oblastí, pôdno ekologických podoblastí a pôdno ekologických regiónov, a to: Oblasť: Karpaty (56 109,3635 ha) Podoblasť: Nižšie pohorie Región: Malé Karpaty Oblasť: Podunajská nížina (72 822,2431 ha) Podoblasť: Podunajská pahorkatina Región: Trnavská pahorkatina Podoblasť: Podunajská rovina Región: Žitný ostrov Región: Malodunajská niva a Prikarpatská depresia Oblasť: Záhorská nížina (76 311,4010 ha) Podoblasť: Borská rovina Región: Bor Región: Podmalokarpatská zníženina Región: Dolnomoravská niva a Záhorské pláňavy Ich priestorové rozmiestnenie je znázornené v schéme č AUREX, spol. s r.o.

101 Schéma č. 15 AUREX, spol. s r.o. 91

102 Bodová hodnota produkčného potenciálu poľnhospodárskych pôd je relatívne stabilnou vlastnosťou pôdneho krytu SR. Všetky poľnohospodárske pôdy sú podľa bonitovaných pôdno ekologických jednotiek ohodnotené v 100 bodovej škále. Nižšie bodové hodnoty zodpovedajú menej úrodným pôdam, vyššie sa vzťahujú k produkčnejším stanovištiam. Priemerná bodová hodnota produkčného potenciálu pôd Bratislavského kraja je 72,4. Táto hodnota ho zaraďuje medzi kraje s najvyšším produkčným potenciálom pôd Slovenska. Z neho najprodukčnejšie sú Podunajská nížina (Trnavská pahorkatina a Žitný ostrov) a Záhorská nížina (Podmalokarpatská zníženina). Tab.: Zastúpenie typologicko produkčných kategórií pôd Bratislavského kraja (% z poľnohospodárskej pôdy) okres BA I BA II BA III BA IV BA V MA PK SC kraj spolu potenciálne orné pôdy O1 9,63 37,80 7,50-5,34 7,05 12,42 8,22 9,63 O2 54,03 3,13 20,13 60,42 17,10 16,60 52,13 31,38 54,03 O3 25,58 2,50 12,87 9,84 23,85 26,13 16,79 20,70 25,58 O4 8,75 13,64 2,99 27,77 7,38 16,95 9,31 10,72 8,75 O5 0,36 3,26 7,31-4,76 10,23 1,35 4,36 0,36 O6-0,23 18,14-24,91 3,18 0,52 10,66 - O ,42-10,20 1,16 0,01 4,65 - striedavé polia OT ,43-1,07 1,19 0,42 0,79 - OT2 0,70 11, ,50 7,14 5,27 3,25 0,70 OT , ,34 0,74 0,36 - trvalé trávne porasty T1 0,95 3,32 4,00 1,97 0,52 1,53 1,03 1,13 0,95 T2-3,46 7,36-3,94 5,04-2,71 - T3-21, ,42 3,46-1,06 - nevhodné N Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Tabuľka vyjadruje štruktúru produkčného potenciálu pôd v jednotlivých okresov Bratislavského kraja rozdelenú do nasledovných typologicko - produkčných kategórií: - O1 najprodukčnejšie orné pôdy - O2 vysoko produkčné orné pôdy, tvoria viac ako 50 % poľnohospodárskej pôdy v Bratislavskom kraji - O3 veľmi produkčné orné pôdy - O4 produkčné orné pôdy - O5 stredne produkčné orné pôdy - O6 - menej produkčné orné pôdy - O7 málo produkčné orné pôdy - OT1 stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty - OT2 menej produkčné polia a produkčné trávne porasty - OT3 málo produkčné polia a menej produkčné trávne porasty - T1 produkčné trvalé trávne porasty - T2 menej produkčné trvalé trávne porasty - T3 málo produkčné trvalé trávne porasty - N pre agroekosystémy nevhodné územia Súčasná hydrografická situácia Bratislavského kraja je výsledkom rozsiahlych melioračných úprav. Hydromelioračné zariadenia (závlahy a odvodnenia) sú vybudované na ploche cca ha. Ich správcom je štátny podnik Hydromeliorácie, a.s. 92 AUREX, spol. s r.o.

103 Tab.: Závlahy vo vlastníctve štátu podľa okresov okres počet stavieb počet čerpacích staníc výmera závlah v ha Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV Bratislava V Malacky Pezinok Senec SPOLU Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, 2009 Stavby závlah svojou podzemnou rúrovou sieťou pokrývajú ha poľnohospodárskej pôdy. Tab.: Odvodnenia vo vlastníctve štátu podľa okresov okres počet odvodňovacích dĺžka výmera odvodnenia v kanálov v km ha Bratislava I 0 0,000 0 Bratislava II 0 0,000 0 Bratislava III 5 6, Bratislava IV 13 10, Bratislava V 0 0,000 0 Malacky , Pezinok 68 60, Senec 12 14, SPOLU , Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, 2009 Stavby odvodnení predstavujú v Bratislavskom kraji odvodňovacie kanály v počte 411 s celkovou dĺžkou 399 km. Celková plocha odvodnenej poľnohospodárskej pôdy predstavuje ha. Priestorové rozmiestnenie hydromelioračných zariadení je znázornené v schéme č. 16. AUREX, spol. s r.o. 93

104 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

105 Podmienky pestovanie viniča na registrovaných plochách nachádzajúcich sa vo vinohradníckych oblastiach, ako aj podmienky výroby vinárskych produktov a ich uvádzanie na trh v záujme zabezpečenia zdravotnej neškodnosti a kvality ustanovuje zákon č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve. Vinohradník je povinný registrovať sa vo vinohradníckom registri, ktorý vedie Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, ak užíva jednu vinohradnícku plochu alebo viac vinohradníckych plôch, ak ich celková výmera prevyšuje m 2 alebo je menšia ako m 2 a vinohradník uvádza hrozno na trh. Tab.: Vinohradnícke plochy zaregistrované vo vinohradníckom registri Bratislavský kraj vinohradnícka vinohradnícky okres vinohradnícky plocha v ha oblasť rajón spolu obrábaná neobrábaná Južnoslovenská Šamorínsky Bratislava 15,53 15,41 0,13 Senec 12,00 10,51 1,49 Malokarpatská Bratislavský Bratislava 529,20 468,95 60,25 Stupavský Bratislava 1,47 1,41 0,06 Malacky 178,60 92,46 86,14 Záhorský Malacky 26,00 0,00 26,00 Senecký Pezinok 30,71 30,71 0,00 Senec 218,14 201,12 17,03 Pezinský Pezinok 1 653, ,49 267,11 Senec 0,31 0,31 0,00 Dolianský Pezinok 296,52 266,43 30,09 Modranský Pezinok 878,48 820,66 57,82 SPOLU 3 840, ,45 546,10 Zdroj: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, 2009 Slovenský vinohradnícky región sa člení na šesť oblastí. Do riešeného územia z neho zasahujú Malokarpatská vinohradnícka oblasť a Južnoslovenská vinohradnícka oblasť. Z 4 537,46 ha vinohradov, podľa katastra nehnuteľnosti, je Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym registrovaných 3 840,55 ha v Šamorínskom, Bratislavskom, Stupavskom, Záhorskom, Seneckom, Pezinskom, Dolianskom a Modranskom vinohradníckom rajóne. Priestorové rozmiestnenie podľa vinohradníckych oblastí je znázornené v schéme č. 17. AUREX, spol. s r.o. 95

106 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

107 Malokarpatskú vinohradnícku oblasť, ktorá je rozlohou a významom najväčšia na Slovensku tvorí pás miest a dedín, ktorý sa tiahne pod Malými Karpatmi a ktoré spája prívlastok vinohradnícke. Tvorí ju 12 vinohradníckych rajónov s katastrami 120 vinohradníckych obcí. Vinohrady sa rozprestierajú v ucelených vinohradníckych pásoch na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej k Horným Orešanom. Priemerná ročná teplota vzduchu v nej je 9,6 C, z toho vo vegetačnom období je 16,3 C. Priemerné ročné zrážky predstavujú množstvo 650 mm, vo vegetačnom období 400 mm. Priemerná doba ročného slnečného svitu je 2200 hodín, z toho vo vegetačnom období 1550 hodín. Nadmorská výška územia je do 300 m nad morom. Svahovitosť územia je od 0 do 30. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú geo logicky najrozličnejšie pôdne typy a druhy. Pôdna reakcia je neutrálna a ph kolíše od 6,8 do 7,2. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na nížinnej rovine v priemernej nadmorskej výške 140 metrov. Do tejto oblasti patrí 8 vinohradníckych rajónov (114 vinohradníckych obcí). V okrajových oblastiach Podunajskej nížiny sa vplyvom neogénnych riečnych sedimentov mení reliéf krajiny na mierne zvlnenú pahorkatinu s riečnymi terasami. Juhoslovenská oblasť je našou najteplejšou vinohradníckou oblasťou so suchým podnebím a miernymi zimami. Úhrn atmosférických zrážok nepresahuje v priebehu vegetácie 325 mm. Najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie, ktoré dosahujú hodnotu 16,9 C, suma 1550 hodín slnečného svitu a výživné teplé pôdy umožňujú na chránených polohách produkovať väčší podiel výberových vín s prívlastkom. Charakter pôd sa mení podľa jednotlivých polôh vinohradov. Najčastejšie sa vinič pestuje na ľahkých piesočnatých až stredne ťažkých bezskeletových pôdach s hlbším profilom. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, postupne sa upúšťa od pestovania viniča na nechránených nížinných rovinách, kde hrozí riziko mrazov Ochrana nerastného bohatstva Ťažba nerastných surovín patrí podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do sekundárneho sektora hospodárstva (priemysel). Ťažobný priemysel reprezentujú aktivity spojené s ťažbou a spracovaním nerastných surovín. Toto odvetvie je charakteristické tým, že činnosti s ním spojené, viac alebo menej, trvalo menia pôvodné prírodné prostredie, pretože každé ložisko nerastnej suroviny je nereprodukovateľné a po vyťažení nenahraditeľné. Každá ťažba nerastných surovín má za následok zmenu životného prostredia, ktorá však na rozdiel od vplyvu spracovateľského nemusí byť vždy trvalo negatívna. Ťažba nerastných surovín akoukoľvek formou a metódou sa nezaobíde bez zásahov do životného prostredia. Vplyv na životné prostredie však nemá len samotná ťažobná činnosť, ale aj následný upravárenský proces. V riešenom území sa nachádzajú nasledovné ťažobné priestory v týchto kategóriach: Výhradné ložisko s osvedčením Názov ložiska Názov dobývacieho priestoru Organizácia (správca ložiska) Druh nerastu BAŽANTNICA I - ŠGÚDŠ Bratislava Chránené ložiskové územia Názov ložiska Názov dobývacieho priestoru Organizácia (správca ložiska) SOLOŠNICA I - ŠGÚDŠ Bratislava nerudy ROHOŽNÍK - ŠGÚDŠ Bratislava nerudy CAJLA I - ŠGÚDŠ Bratislava nerudy nerudy - zlievarenské piesky Zdroj: ŠGÚDŠ, 2010 Druh nerastu ŠAMORÍN - SPP a.s. Bratislava energetické AUREX, spol. s r.o. 97

108 ŠAMORÍN - SPP a.s. Bratislava energetické LAKŠÁRSKA NOVÁ VES - ŠGÚDŠ Bratislava energetické PZZP GAJARY Gajary NAFTA a.s. energetické JABLONOVÉ - TURECKÝ VRCH - ŠGÚDŠ Bratislava nerudy ZÁHORIE - ŠGÚDŠ Bratislava nerudy SUCHOHRAD - GAJARY Suchohrad + Gajary NAFTA a.s. energetické MALACKY Malacky POZAGAS a.s. Malacky energetické LÁB Láb NAFTA a.s. energetické GAJARY - BÁDEN Gajary NAFTA a.s. energetické DÚBRAVA Jakubov I NAFTA a.s. energetické LÁB Láb NAFTA a.s. energetické GAJARY - BÁDEN Gajary NAFTA a.s. energetické DÚBRAVA Jakubov I NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 5. STAVBA Láb NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 4. STAVBA Malacky POZAGAS a.s. Malacky energetické PZZP LÁB STAVBA Láb NAFTA a.s. energetické LÁB Láb NAFTA a.s. energetické GAJARY - BÁDEN Gajary NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 4. STAVBA Láb NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 3. STAVBA Suchohrad + Gajary NAFTA a.s. energetické PEZINOK I - ENVIGEO a.s. rudy BAŽANTNICA II Bažantnica STUMBACH s.r.o. Bratislava nerudy PEZINOK - VINOHRADY - ŠGÚDŠ Bratislava rudy PEZINOK PEZINOK II - RUDNÉ BANE BB ŠGÚDŠ Bratislava rudy PEZINOK - ZLATÁ ŽILA Pezinok II Rudné bane štátny podnik rudy PEZINOK - Sb Pezinok II Rudné bane štátny podnik rudy PEZINOK - Sb Pezinok METAL - ECO SERVIS spol. s r.o. rudy PEZINOK Pezinok - RB BB ŠGÚDŠ Bratislava rudy SOLOŠNICA - HRABNÍK Sološnica I Holcim (Slovensko) a. s. nerudy ROHOŽNÍK - KONOPISKÁ Rohožník IV terraton a.s. nerudy Zdroj: ŠGÚDŠ, 2010 Ložiská nevyhradených nerastov Názov ložiska PEZINOK - CAJLANSKÁ HOMOLA Názov dobývacieho priestoru Organizácia (správca ložiska) - ŠGÚDŠ Bratislava SEDEM TÁLOV - ŠGÚDŠ Bratislava DÁVID - ŠGÚDŠ Bratislava KONOPISKÁ - ŠGÚDŠ Bratislava MLÁKY - ŠGÚDŠ Bratislava MOST NA OSTROVE III - MOST NA OSTROVE I - Štrkopiesky a stavohmoty a.s. Bratislava SONDA spol. s r.o. Most pri Bratislave Druh nerastu stavebný kameň - vápenec sialitická surovina a slieň sialitická surovina a slieň sialitická surovina a slieň sialitická surovina a slieň štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky 98 AUREX, spol. s r.o.

109 ČUNOVO - ŠGÚDŠ Bratislava štrkopiesky a piesky - štrky HAMULIAKOVO - ŠGÚDŠ Bratislava štrkopiesky a piesky - štrky VYSOKÁ PRI MORAVE IV - Ing.Ján Foltýn Lozorno štrkopiesky a piesky - štrky KALINKOVO - ŠGÚDŠ Bratislava štrkopiesky a piesky - štrky SENEC - MARTINSKÝ LES - ŠGÚDŠ Bratislava tehliarske suroviny VAJNORY - ŠGÚDŠ Bratislava HRUBÁ BORŠA - AGRO-GAZON spol. s r.o. Hrubá Borša RECA II - Cyril Talapka Senec RECA I - Cyril Talapka Senec NOVÁ DEDINKA - ŠTRKOVÁ JAMA KAMENNÝ MLYN - LIPOVÉ VŔŠKY BERNOLÁKOVO BAU - RENT spol. s r.o. Most pri Bratislave Vojenské lesy a majetky SR š.p. - OZ Malacky Poľnohospodárske družstvo Chorvátsky Grob - Bernolákovo RECA - Cyril Talapka Senec PODUNAJSKÉ BISKUPICE - SEHRING Bratislava STUDENÉ - RDP Most pri Bratislave PODUNAJSKÉ BISKUPICE I - A-Z STAV s.r.o. Bratislava ROVINKA - MALÉ JAZERO - KOMODORE spol. s r.o. Bratislava RECA III - Tibor Kvál Senec HRUBÝ ŠÚR - STUPAVA - LÁBSKE BRAEZINY SEKOSTEV spol. s r.o. Senec - ŠGÚDŠ Bratislava NOVÝ SVET - Ing. Dušan Šebeň SHR PODUNAJSKÉ BISKUPICE II - ANČETA spol. s r.o. PODUNAJSKÉ BISKUPICE III - Dobývacie priestory Názov ložiska Názov dobývacieho priestoru Holcim (Slovensko) a.s. Rohžník Organizácia (správca ložiska) štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - štrky štrkopiesky a piesky - piesky štrkopiesky a piesky štrkopiesky a piesky štrkopiesky a piesky Zdroj: ŠGÚDŠ, 2010 Druh nerastu PZZP LÁB STAVBA Plavecký Štvrtok I NAFTA a.s. energetické PZZP GAJARY Gajary NAFTA a.s. energetické JAKUBOV Suchohrad + časť Kostolište NAFTA a.s. energetické ZÁVOD Studienka - Závod NAFTA a.s. energetické STUDIENKA Studienka - Závod NAFTA a.s. energetické ZÁVOD - MEZOZOIKUM Závod NAFTA a.s. energetické ZÁVOD - JUH Závod NAFTA a.s. energetické VYSOKÁ Vysoká NAFTA a.s. energetické AUREX, spol. s r.o. 99

110 SUCHOHRAD - GAJARY Suchohrad + Gajary NAFTA a.s. energetické LÁB Láb NAFTA a.s. energetické JAKUBOV - JUH Plavecký Štvrtok I NAFTA a.s. energetické JAKUBOV Kostolište + časť Suchohrad NAFTA a.s. energetické GAJARY - BÁDEN Gajary NAFTA a.s. energetické DÚBRAVA Jakubov I NAFTA a.s. energetické ZÁVOD Studienka - Závod NAFTA a.s. energetické STUDIENKA Studienka - Závod NAFTA a.s. energetické LÁB Láb NAFTA a.s. energetické GAJARY - BÁDEN Gajary NAFTA a.s. energetické DÚBRAVA Jakubov I NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 5. STAVBA Láb NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 4. STAVBA Plavecký Štvrtok I NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 4. STAVBA Láb NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB - 3. STAVBA Suchohrad + Gajary NAFTA a.s. energetické PZZP LÁB STAVBA Láb NAFTA a.s. energetické ZÁVOD - MEZOZOIKUM Závod NAFTA a.s. energetické LÁB Láb NAFTA a.s. energetické GAJARY - BÁDEN Gajary NAFTA a.s. energetické PEZINOK Pezinok II - RB BB ŠGÚDŠ Bratislava rudy PEZINOK - ZLATÁ ŽILA Pezinok II RUDNÉ BANE š.p. Banská Bystrica rudy PEZINOK - Sb Pezinok II RUDNÉ BANE š.p. Banská Bystrica rudy PEZINOK - Sb Pezinok METAL - ECO SERVIS spol. s r.o. Limbach rudy PEZINOK Pezinok - RB BB ŠGÚDŠ Bratislava rudy ROHOŽNÍK - VAJARSKÁ Rohožník III Holcim (Slovensko) a.s. Rohožník nerudy PEZINOK I Pezinok I Pezinské tehelne - Paneláreň a.s. Pezinok nerudy DEVÍNSKA NOVÁ VES Devínska Nová Ves II Slovenský odpadový priemysel a.s. Bratislava nerudy MALÉ LAVÁRE Malé Leváre terraton a.s. nerudy ROVINKA Rovinka ALAS SLOVAKIA s.r.o. nerudy VYSOKÁ PRI MORAVE III Vysoká pri Morave III ČASŤ B časť B Ing. Foltýn Ján nerudy VYSOKÁ PRI MORAVE III Vysoká pri Morave III ČASŤ A časť A ALAS SLOVAKIA s.r.o. nerudy CAJLA Cajla terraton a.s. nerudy DEVÍN Devín SVP š.p. OZ Bratislava nerudy SOLOŠNICA - HRABNÍK Sološnica I Holcim (Slovensko) a.s. Rohožník nerudy ROHOŽNÍK - KONOPISKÁ Rohožník IV terraton a.s. Borský Mikuláš nerudy SOLOŠNICA Sološnica ALAS SLOVAKIA s.r.o. nerudy PLAVECKÉ PODHRADIE - ORSÁČKA Plavecké Podhradie SAND s.r.o. Šaštín - Stráže nerudy PERNEK Pernek ALAS SLOVAKIA s.r.o. nerudy MARIANKA Marianka Piesky spol. s r.o. Bratislava nerudy BORINKA - PREPADLÉ Borinka - Prepadlé terraton a.s. nerudy 100 AUREX, spol. s r.o.

111 BAŽANTNICA II Bažantnica STUMBACH s.r.o. Bratislava nerudy Zdroj: ŠGÚDŠ, 2010 Prieskumné územia Názov prieskumného územia Názov dobývacieho priestoru Organizácia Vyhradené nerasty Bažantnica - STUMBACH s.r.o. zlievarenské a Bratislava sklárske piesky Bažantnica - Nafta a.s. Gbely ropa a horľavý zemný plyn Gbely - Nafta a.s. Gbely ropa a horľavý zemný plyn Stupava - BMC Slovakia a.s. termálne podzemné Bratislava vody Petržalka - Aquapark - Thermalproject termálne podzemné and Hotel development vody s.r.o. Bratislava Petržalka II - EQUIS s.r.o. Bratislava geotermálna energia Čunovo - Danubia Invest a.s. Bratislava Čierna voda - GRUNT a.s. Bratislava Závod - SLOVGEOTERM a.s. Bratislava Gbely - Nafta a.s. Gbely Bažantnica - Nafta a.s. Gbely geotermálna energia termálna podzemná voda geotermálna energia ropa a horľavý zemný plyn ropa a horľavý zemný plyn Zdroj: ŠGÚDŠ, 2010 Odvetvie ťažby nerastných surovín sa musí riadiť najmä zákonom č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon), vyhláškou MŽP SR č. 51/2008 Z.z. ako aj zákonom č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov. Geologický zákon upravuje podmienky projektovania, vykonávania, vyhodnocovania a kontroly geologických prác, pôsobnosť štátnej geologickej správy a prípadné sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona. AUREX, spol. s r.o. 101

112 4.7.3 Ochrana kultúrno-historických hodnôt Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z v Paríži, Z.z.č.159/1991, čiastka 32 a jeho Vykonávacia smernica o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Dohovor o ochrane architektonického dedičstva z v Granade, Dohovor o ochrane archeologického dedičstva z , prijatý v NR 1992, v Z. z. Odporúčania týkajúce sa ochrany krásy a charakteru krajiny a sídiel z novembra 1962, Paríž Odporúčanie týkajúce sa ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva na národnej úrovni z v Paríži Odporúčania týkajúce sa ochrany a súčasnej úlohy historických oblastí z v Nairobi Kultúrne a historické hodnoty Pre účely tohto územného plánu kultúrne a historické hodnoty budeme chápať ako kultúrno historický potenciál územia ako nosnej historickej, ale aj súčasnej činnosti človeka v území, ktoré upravoval upravuje a využíval- využíva v procese vývoja spoločnosti na tej iste úrovni ako je tomu s flórou a faunou v ekosystémoch územia. V územnej štruktúre Bratislavského kraja sú kultúrno historické hodnoty systémom kultúrno historickej stability územia vrátane štruktúr kultúrnej krajiny, kde historické štruktúry osídlenia s mestami, obcami či inými typmi sídiel sa vytvárali od pravek po súčasnosť. Z hľadiska historického vývoja za historické štruktúry už musíme považovať aj štruktúry osídlenia do tych rokov 20. storočia, kedy sa najviac už prejavili devastačné zásahy historickej sídelnej štruktúry zmenou vlastníctva, zmenou organizácia hospodárskej činnosti či demografický a sociálny i sociologický vývoj. Kultúrno historickú stabilitu a hodnoty územia určujú zachované hmotné štruktúry kultúrneho dedičstva a jeho výberovo chránená časť - pamiatkový fond. Táto stabilita a hodnoty územia je daná historicko - urbanistickými, stavebno - historickými a archeologickými štruktúrami v nadväznosti na ich prostredie, ktoré bolo v priebehu stáročí ľudskou činnosťou rôzne pretvárané tzn., že sem patria aj územia poznamenané historickou hospodárskou a inou kultivačnou činnosťou napr.: banskou, hutníckou, lesníckou, poľnohospodárskou či dopravnou činnosťou, ale aj sadovníckymi alebo parkovými úpravami a pod. Rozsah a obsah kultúrno historických hodnôt územia je širší ako len legislatívne chránený pamiatkový fond a v rámci medzinárodných dohôd rámcovo charakterizované kultúrne dedičstvo. Kultúrne dedičstvo tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Predstavuje hmotné i nehmotné hodnoty, hnuteľné i nehnuteľné veci a predmety, jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy. Pritom nehmotnú časť tvoria rôzne druhy jazykových, literárnych a interpretačných prejavov, diela dramatického, hudobného a tanečného umenia, zvyky a tradície, historické udalosti, ale aj zemepisné, katastrálne a miestne názvy. Hmotnú časť zase reprezentujú archívne dokumenty, knižničné fondy, diela písomníctva, kinematografie, scénografie, televízna a audiovizuálna tvorba, diela výtvarného a úžitkového umenia, zbierky múzeí a galérií a historická urbanistická, architektonická a stavebná štruktúra, ale štruktúry poznané či nepoznané nachádzajúce sa pod úrovňou terénu, ktoré sa zisťujú metódami archeologického výskumu pri akýchkoľvek zásahoch pod terén označované ako archeologické kultúrne dedičstvo. 102 AUREX, spol. s r.o.

113 Hmotná časť kultúrneho dedičstva v Bratislavskom kraji sa uplatňuje zachovanými historickými urbanisticko - architektonickými štruktúrami s historickou stavebnou štruktúrou, ktoré reprezentujú územia historických miest a obcí s ich "genius loci", architektonické pamiatky a diela, ľudové staviteľstvo, archeologické lokality a nálezy, pamiatky vedy a výroby, historické záhrady a parky, aleje, skupiny stromov, ale i prvky dotvárajúce historické prostredie - stĺpy, súsošia a ďalšia drobná architektúra (prícestné plastiky a kaplnky, fontány, osvetlenie, studne) v nadväznosti na kultúrnu krajinu vyhodnotenú podľa medzinárodne platných kritérií. Tieto štruktúry sú najlepšie zachytené v historických katastrálnych mapách a ich protokoloch z konca 18. až do konca 19. storočia, ktorých originály sú uložené v Ústrednom archíve geodézie a kartografie v Bratislave. Špecifikovanie kultúrno historických hodnôt v nadväznosti na kultúrne dedičstvo a pamiatkový fond vychádza z dokladov celkového vývoja na území kraja a to najmä jeho sídelnej štruktúry v nadväznosti na územný kultúrno historický potenciál, ktorý je daný nasledovnou štruktúrou chráneného i nechráneného stavebného fondu a jeho dotvárajúcimi prvkami: pamiatkový fond chránený v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. z 19. decembra 2001 o ochrane pamiatkového fondu v jeho znení č. 479/2005 Z.z. a zákona č. 208/2009 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a všeobecne záväzných právnych predpisov na jeho vykonanie. chránené územia - pamiatkové rezervácie (PR), pamiatkové zóny (PZ) a ochranné pásma (OP), chránené súbory a solitéry národných kultúrnych pamiatok (NKP), ako výberová kategória historických vecí hnuteľných i nehnuteľných, ostatné kultúrno - historické štruktúry, ktoré nie sú v zmysle uvedeného zákona chránené, ale sú nositeľmi historicko - kultúrnych hodnôt v území resp. sú to územia s väzbou na kultúrno historický potenciál, základe špecifikovaný v Koncepcii územného rozvoja Slovenska: historické jadrá miest a obcí, vrátane významných častí mimo intravilánov - areály kalvárií, cintorínov, hradov a pod., rozptýlené osídlenie: osady, majere, vinné búdy, doplňujúce a sezónne prvky osídlenia, špecifické prvky osídlenia: technické diela a stopy historickej výrobnej činnosti, prírodné umelé prvky - hate, nádrže, regulačné kanály, aleje a pod. Tieto štruktúry však nie sú chápané ako samostatné prvky alebo solitéry, ale vždy spolu so svojim bezprostredným prírodným okolím, poznamenaným kultivačnou činnosťou človeka. Bratislavský kraj ako najzápadnejšie územie Slovenska na hranici s Českou, Rakúskou a Maďarskou republikou vznikol na území strednej časti bývalej Bratislavskej a 3 katastrov z Mošonskej župy novým administratívnym rozčlenením katastrálnych území do 8 okresov, kde najvýznamnejším územím je hlavné mesto SR Bratislava. Bratislava sa historicky sformovala postupným pričlenením ďalších 13 obcí k pôvodnému územiu Bratislavy. Toto územie sa priebežne historicky formovalo od praveku až po súčasnosť, pričom základné kultúrno - historické hodnoty mesta určuje jeho význam ako: slobodného kráľovského mestá s privilégiami od roku 1291, ale zisteným a potvrdeným osídlením už od neolitu, neskoršie ako súčasť oppidálnej sústavy podunajských Keltov, významné miesto z doby rímskej s pokračovaním slovanským osídlením v časnom stredoveku až po formovanie osídlenia mnohonárodnostného Uhorska i a významné mesto rakúsko uhorskej monarchie v trojuholníku Viedeň - Budapešť - Bratislava bývalého korunovačného sídla Uhorska AUREX, spol. s r.o. 103

114 K Bratislave patria mestá Modra, Pezinok, Svätý Jur spolu s výsadnými mestečkami Devín, Stupava, Malacky, Gajary, Doľany, Častá, Senec, Bernolákovo, bývalé samostatné obce, dnes miestne časti Bratislavy - Podunajské Biskupice, Rača a Rusovce, ktoré doplňujú ostatné obce ako historické vidiecke sídla s kedysi významným podielom v poľnohospodárskej činnosti celého Slovenska. Kultúrno - historické danosti územia základne formovalo poľnohospodárstvo Podunajskej nížiny s výrazným vinohradníctvom na južných svahoch Malých Karpát a lesohospodárstvom i poľnohospodárstvom Záhorskej nížiny a Malých Karpát. K tomu sa formovala aj štruktúra historického osídlenia so zachovanými historickými urbanistickými, architektonickými a stavebnými štruktúrami s ich väzbou na okolité krajinné prostredie, v ktorom na úpätiach Malých Karpát sú situované komplexy hradov. V štruktúre osídlenia kraja v oblasti Záhoria vznikli špecifické uzavreté usadlosti s kaplnkami, v ktorých od 16. storočia sa usadzovali Habáni anabaptisti boli nedomácou a remeselníckou skupinou obyvateľstva sa tu usadili na základe povolenia príslušného majiteľa územia. Viac ako 60 % obcí a miest má zákonom chránené kultúrno - historické hodnoty v území. V rámci týchto sídiel je 1010 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré predstavujú 1338 pamiatkových objektov ako solitérnych architektonických, stavebných a výtvarných diel, ľudovej architektúry, historickej zelene a archeologických pamiatok. Z pamiatkového fondu v Zozname svetového kultúrneho dedičstva sa zatiaľ nenachádza žiadna nehnuteľná kultúrna pamiatky, ale vytipované na zápis do zoznamu sú: Limes Romanus rímske antické pamiatky na Dunaji Pamätník Chatama Sófera v Bratislave Zo sídelnej štruktúry kraja najvýznamnejšie sú lokality s národnými kultúrnymi pamiatkami v Bratislave a jej miestnych častiach Devín a Dúbravka, obec Píla s hradom Červený Kameň a Modra s pamiatkami Ľ. Štúra, ďalej pamiatkové rezervácie Veľké Leváre a Sv. Jur a pamiatkové zóny Marianka a Modra. Ďalší významný kultúrno - historický potenciál sa nachádza na území katastrov miest Malacky, Stupava, Senec a obcí Borinka, Kostolište, Malé Leváre, Plavecké Podhradie, Budmerice, Vinosady, Bernolákovo, Hamuliakovo, Ivanka pri Dunaji, Malinovo, Miloslavov, Veľký Biel atď. Kultúrno historické hodnoty - archeologické kultúrne dedičstvo Archeologické dedičstvo je aj špecifickou skupinou kultúrno historických hodnôt, ktoré sú v zmysle pamiatkového zákona chránené na celom území Slovenska bez rozdielu či sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, alebo sú súčasťou kultúrnej pamiatky iného druhu alebo len evidované ako miesta možného nálezu rôznych kultúrnych horizontov z predchádzajúcich období situovaných pod úrovňou terénu. V rámci rozvojových zámerov kraja sú však limitujúcim faktorom, pretože na miestach s ich existenciou alebo s predpokladom ich existencie nie je možný akýkoľvek odborne neusmernený zásah do terénu, ktorým by sa likvidovali nálezové možnosti resp. realizácia archeologických výskumov. Znamená to, že katastre miest a obcí, kde sú alebo kde sa predpokladá existencia hnuteľných i nehnuteľných vecí viažucich sa k jednotlivým historickým dobám vývoja Slovenska je potrebné pred akýmikoľvek zásahom do terénu tento úmysel vopred oznámiť Archeologickému ústavu SAV v Nitre a príslušnému orgánu pamiatkovej starostlivosti ( 2, 36, 40 pamiatkového zákona). Pre koncepčné zámery urbanistického rozvoja kraja sú označené všetky obce a mestá s archeologickými náleziskami, ktoré vyjadrujú ich nasledovnú štruktúru s jednotným označením Všetky tieto lokality predstavujú hmotnú časť kultúrneho dedičstva viažucu sa obdobiam paleolitu, neolitu, eneolitu, doby bronzovej, staršej / halštatská/ i mladšej / laténska/ doby železnej, doby rímskej a sťahovania národov cez obdobie slovanské po stredovek. 104 AUREX, spol. s r.o.

115 Podrobná priestorová identifikácia s previazaním na konkrétnu lokalizáciu v príslušnom katastri a kvalitatívna špecifikácia archeologického dedičstva sa však môže a musí ďalej vyjadriť v rámci nižších stupňov územnoplánovacej dokumentácie s premietnutím až na presné situovanie v príslušnom katastri. Ďalšou avšak nešpecifikovanou a neoznačenou časťou archeologického dedičstva sú náleziská, ktorých existencia sa predpokladá na základe písomných prameňov. Ich špecifikácia môže byť súčasťou už konkrétneho územného plánu zóny či obce. Pamätihodnosti By mali byť súčasťou kultúrno historických hodnôt Bratislavského kraja a tvoria ich pamätihodnosti obcí, ktoré sa môžu rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení takejto evidencie. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Zoznam evidovaných pamätihodností obce predloží obec na odborné a dokumentačné účely krajskému pamiatkovému úradu; ak ide o nehnuteľné veci, predloží zoznam aj stavebnému úradu. Význam kultúrno historických hodnôt V Bratislavskom kraji sú najvýznamnejšie a z hľadiska historického vývoja prierezové kultúrno historické hodnoty dané pamiatkovým fondom sústredným najmä v Bratislave. Výnimočnou ako z hľadiska urbanistického usporiadania uzavretého dvora, tak aj architektonického riešenia obydlí s kaplnkou je aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry vo Veľkých Levároch, ktorá sa viaže na život Habánov ( Habán Haushaben mať dom), ktorí sem prišli v 16. storočí zo západnej Európy z dôvodu netolerancie ich náboženského presvedčenia. Z hľadiska vývoja slovenského národa je zase významná Modra so svojou vinohradníckou a keramikárskou tradíciou a ako miesto, kde pôsobil i zomrel Ľudovít Štúr. Pre Bratislavský kraj okrem koncentrácie kultúrno historických hodnôt v Bratislave je typické vinohradníctvo na úbočiach Malých Karpát, kde prakticky v Bratislave Rači začína Malokarpatská vínná cesta s pokračovaním cez Svätý Jur, Pezinok a do Modry. Úbočia Malých Karpát ako na ich severnej i južnej strane sú však významné aj z hľadiska situovania hradov, kde na severnej strane dominuje Devín nad sútokom Dunaja s Moravou, ďalej hrad Pajštún i Plavecký hrad, ale aj menej známy tzv. Dračí hrádok. Na južnej strane od Bratislavského hradu cez hrad Biely Kameň po hrad Červený Kameň. Kultúrno historické hodnoty kraja tvorí aj významné pútnické miesto Marianka s areálom kostola s kláštorom a so súborom kaplniek s kalváriou i kaplnkou nad prameňom. V kraji sa v troch obciach (Veľké Leváre, Senec a Bernolákovo) nachádzajú praniere pamiatky na historické verejné vykonávania trestov. Osobitosťou je aj protipovodňová Hornožitnoostrovná hrádza ako technické dielo z polovice 19. storočia, ktorá začína v katastri Ružinova a sleduje tok Dunaja do Hamuliakova. Tab.: Výber najvýznamnejších NKP pamiatkového fondu v Bratislavskom kraji, na ktoré je priama územná väzba kultúrno historických hodnôt OBEC POPIS Poznámka Báhoň Mariánsky stĺp - Immaculata Bernolákovo kaplnka memoriálna - Eszterházy J. Bernolákovo kaštieľ s parkom a hrad Bernolákovo kostol r. k. sv. Štefana, pomník Boldog kostol r. k. Nanebovzatia P.M. Borinka kaplnka r. k. sv. Michala Borinka zrúcanina hradu Pajštún AUREX, spol. s r.o. 105

116 Bratislava - Čuňovo Bratislava - Devín Bratislava - Devín Bratislava - Devín Bratislava - Devín kaštieľ s areálom a r. k. kostol sv. Michala hrad s areálom domy ľudové a meštianske r. k. kostol sv. Michala s farou 2 kaštiele a kúrie Bratislava - Devínska N. Ves domy ľudové a usadlosti Pamiatková zóna ďalej len PZ Bratislava - Devínska N. Ves r. k. kostol sv. Ducha PZ Bratislava - Devínska N. Ves 2 kúrie a vila PZ Bratislava - Dúbravka vila rustika PZ Bratislava - Dúbravka kaplnka P.M. Ružencovej a park PZ Bratislava - Dúbravka kaplnka a kostol P. M. Sedembolestnej PZ Bratislava - Dúbravka kaplnka a kostol sv. Kozmu a Damiána PZ Bratislava - Dúbravka dom ľudový PZ Bratislava - Jarovce bažantnica Bratislava - Jarovce r. k. kostol sv. Mikuláša Bratislava - Karlova ves vodáreň na ostrove Sihoť Bratislava - Karlova ves stanica s areálom na Železnej studničke Bratislava - Karlova ves vila Bratislava - Karlova ves hroby a náhrobníky na cintoríne Slávičie údolie Bratislava - Lamač r. k. kostoly sv. Rozálie a sv. Margity PZ Bratislava - Lamač dom ľudový PZ Bratislava - Lamač Tzv. Červený most Bratislava - Nivy areál plynojemu a sklad Bratislava - Nové mesto bytové domy a ich súbory Bratislava - Nové mesto zrkadlová sieň Bratislava - Nové mesto železničná stanica solitér (budova prvej konskej železnice v Uhorsku) Bratislava - Petržalka divadlo Aréna s areálom Bratislava - Petržalka dom bytový Bratislava - Petržalka 2 veslárske kluby Bratislava - Petržalka r. k. kostol Povýšenia sv. Kríža Bratislava - Petržalka areál mestského parku Janka Kráľa Bratislava - Podunajské Biskupice kaplnka sv. Jozefa a kostol sv. Mikuláša Bratislava - Podunajské Biskupice administratívna budova Bratislava - Podunajské Biskupice areál kaštieľa Bratislava - Podunajské Biskupice protipovodňová hrádza Bratislava - Rača areál rušňového depa Bratislava - Rača kaštieľ, kúria a mestský palác PZ Bratislava - Rača r. k. kostol sv. Filipa a Jakuba PZ Bratislava - Rusovce rímska vojenská stanica Gerulata PZ Bratislava - Rusovce areál kaštieľa a parku PZ Bratislava - Rusovce r. k. kostoly sv. Márie Magdalény a sv. Víta PZ Bratislava - Ružinov protipovodňová hrádza Bratislava - Ružinov kaštieľ Bratislava - Ružinov zbrojnica Bratislava - Staré mesto meštianske, nájomné a bytové domy pamiatková rezervácia a zóna ďalej len PR a PZ Bratislava - Staré mesto polyfunkčné domy PR a PZ Bratislava - Staré mesto paláce mestské a prepoštský PR a PZ 106 AUREX, spol. s r.o.

117 Bratislava - Staré mesto domy rodinné, vily a záhrady PR a PZ Bratislava - Staré mesto domy pamätné PR a PZ Bratislava - Staré mesto domy vinohradnícke a remeselnícke PZ Bratislava - Staré mesto hrad s areálom PR Bratislava - Staré mesto hotel Carlton, Krym, Dunaj PR Bratislava - Staré mesto internáty Lafranconi, Nešporov PZ Bratislava - Staré mesto Académia Istropolitana PR Bratislava - Staré mesto banky PR Bratislava - Staré mesto administratívne budovy PR a PZ Bratislava - Staré mesto vodné kasárne - SNG PR Bratislava - Staré mesto kostol sv. Martina PR Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Alžbetíniek PZ Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Františkánov PZ Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Kanonistiek PR Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Kapucínov PZ Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Klarisiek PR Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Milosrdných bratov PZ Bratislava - Staré mesto kostol a kláštor Uršulíniek PR Bratislava - Staré mesto kostol sv. Trojice s areálom PR Bratislava - Staré mesto kostol sv. Jána z Máthy s areálom - Trinitári PZ Bratislava - Staré mesto kostol sv. Ladislava s areálom PZ Bratislava - Staré mesto kostol sv. Alžbety - modrý s areálom PZ Bratislava - Staré mesto kostol sv. Salvátora - jezuitský s areálom PR Bratislava - Staré mesto kostol sv. Mikuláša PR Bratislava - Staré mesto kostol Nanebovzatia P.M. - Blumentál s areálom PZ Bratislava - Staré mesto ev. a. v. kostol - Veľký a Malý PZ Bratislava - Staré mesto ev a. v. kostol -Nový PZ Bratislava - Staré mesto ev. ref. Kostol - kalvínsky PZ Bratislava - Staré mesto kolégium a seminár PR Bratislava - Staré mesto SND a divadlo P.O. Hviezdoslava PR Bratislava - Staré mesto župný dom PZ Bratislava - Staré mesto Univerzitná knižnica PR Bratislava - Staré mesto reduta PR Bratislava - Staré mesto radnica PR Bratislava - Staré mesto hlavná pošta PR Bratislava - Staré mesto školy základné, stredné, UK a STU PR a PZ Bratislava - Staré mesto fontány, stĺpy so sochami, pomníky, pamätníky PR a PZ Bratislava - Staré mesto tržnica PR Bratislava - Staré mesto mestské opevnenie PR Bratislava - Staré mesto obchodný dom Dunaj a Baťa PR Bratislava - Staré mesto kalvária s kostolom a ostatné kaplnky PZ Bratislava - Staré mesto internát Lafranconi a Nešporov PZ Bratislava - Staré mesto cintorín Ondrejský a na Kozej bráne PZ Bratislava - Staré mesto cintorín židovský ortodoxný a neologický PZ Bratislava - Staré mesto pamätník Slavín PZ Bratislava - Staré mesto železničná stanica a tunel PZ Bratislava - Staré mesto Umelecká beseda PZ Bratislava - Staré mesto synagóga PZ Bratislava - Staré mesto ruina strážnej veže na Podhradí PR Bratislava - Staré mesto vodáreň na Mudroňovej ulici PZ Bratislava - Staré mesto Sporiteľne a administratívne budovy na Nám. SNP PZ AUREX, spol. s r.o. 107

118 Bratislava - Staré mesto ruina kostola sv. Jakuba PZ Bratislava - Staré mesto Hostince v Horskom parku PZ Bratislava - Staré mesto rozhlas PZ Bratislava - Vajnory ľudový dom PZ Bratislava - Vajnory r. k. kostol P.M. Sedembolestnej PZ Bratislava - Vajnory socha sv. Floriána PZ Bratislava - Vinohrady sústava vodných nádrží na Železnej studničke Bratislava - Vinohrady muničný sklad Bratislava - Vinohrady zotavovňa Bratislava - Záhorská Bystrica domy ľudové a ich areály PZ Bratislava - Záhorská Bystrica r. k. kostol sv. Petra a Pavla PZ Bratislava - Záhorská Bystrica areál krematória Budmerice ľudový dom Budmerice Pálffyovský kaštieľ (Dom Slovenských Spisovateľov) Častá hrad s areálom Červený Kameň Častá kostol r. k. sv. Imricha Častá židovský cintorín Čataj kostol r. k. sv. Margity Doľany kostol r. k. sv. Kataríny Doľany mestská veža Dunajská Lužná - Jánošiková kostol r. k. Povýšenia sv. Kríža Dunajská Lužná - Nové Košariská kostol r. k. sv. Martina Hamuliakovo kostol r. k. sv. Kríža a protipovodňová hrádza Ivanka pri Dunaji kaštieľ a park Ivanka pri Dunaji kostol r. k. sv. Jána Krstiteľa Jablonové fara (Galbavý J., Štúr) Jakubov Panna Mária s dieťaťom Kalinkovo protipovodňová hrádza Kaplna kostol r. k. sv. Alžbety Kostolište kostol r. k. sv. Martina Kostolište rodný dom M. Benku Kostolná pri Dunaji kostol r. k. P.M. Ružencovej Kráľová pri Senci kostol r. k. Navštívenia P.M. Kuchyňa kostol r. k. sv. Mikuláša Láb kostol r. k. Všetkých svätých Limbach kostol ev.a.v. Limbach kostol r. k. sv. Teobalda Malacky kaštieľ s areálom Malacky kláštor františkánov, kostol r. k. Nepoškvrneného počatia P.M. Malacky kostol r. k. sv. Trojice Malacky synagóga Malé Leváre kostol r. k. Nanebovzatia P.M. Malinovo kaštieľ a park Marianka kaplnka a sochy - sv. Anton Pustovník, Svätá studňa Marianka kláštor Paulíniov PZ Marianka kostol r. k. Narodenia P.M. PZ Marianka Mariánske kaplnky PZ Miloslavov sýpka (bývalý r. k. kostol) Modra fara a pamätná tabuľa (Štúr Ľudovít, Štúr PZ 108 AUREX, spol. s r.o.

119 Karol) Modra Cintorín s náhrobníkmi (Zoch Samuel, Fajnor D) PZ Modra gymnázium a pamätná tabuľa PZ Modra kaplnka r. k. P.M. Snežnej PZ Modra kaštieľ s parkom a meštianskej domy PZ Modra kostol ev.a.v. (Nemecký kostol) PZ Modra kostol ev.a.v. (Slovenský kostol) PZ Modra kostol r. k. sv. Jána Krstiteľa s areálom PZ Modra kostol r. k. sv. Štefana PZ Modra vodný mlyn Most pri Bratislave kostol r. k. Božského srdca Nová Dedinka kostol r. k. sv. Filipa a Jakuba Pezinok kaštieľ a park (Pezinský zámok) Pezinok kláštor kapucínov (kostol r. k. sv. Trojice) Pezinok kostol ev.a.v. Pezinok kostol r. k. Premenenia Pána Pezinok kostol r. k. sv. Žigmunda Pezinok radnica a meštianske domy Pezinok Schaubmarov mlyn Pezinok vodný mlyn s areálom Píla vodná nádrž (Rybník Fugelka II.) Plavecké Podhradie Pálffyovský kaštieľ Plavecké Podhradie zrúcanina hradu a opevnenie Plavecký Mikuláš kostol r. k. sv. Floriána Plavecký Mikuláš kostol r. k. sv. Mikuláša s opevnením Plavecký Štvrtok kostol r. k. Nanebovzatia P.M. Rohožník zvonica Senec kúria - Turecký dom Senec kúria s majerom (teraz jazdecká škola) Senec synagóga neológov Sološnica kostol r. k. Všetkých svätých Sološnica vodná píla Stupava kaplnka r. k. Krista Trpiteľa Stupava kaštieľ a park (pôvodne vodný hrad) Stupava kostol r. k. sv. Štefana Stupava kúria Stupava synagóga Svätý Jur Armbrustrova kúria PR Svätý Jur kláštor piaristov PR Svätý Jur kostol r. k. sv. Juraja PR Svätý Jur kostol r. k. sv. Trojice PR Svätý Jur Neštich - archeologické nálezisko PR Svätý Jur Pallfyovský kaštieľ a meštianske domy PR Svätý Jur radnica PR Svätý Jur meštianske a vinohradnícke domy PR Svätý Jur zvonica PR Svätý Jur zrúcanina hradu Biely kameň Šenkvice kostol r. k. sv. Anny a opevnenie Štefanová kostol r. k. sv. Štefana Tomášov kaštieľ a park Majorháza Veľké Leváre kaplnka Veľké Leváre kaštieľ s areálom Veľké Leváre kostol r. k. Mena Panny Márie AUREX, spol. s r.o. 109

120 Veľký Biel Vinosady Vysoká pri Morave Závod kaštieľ a park kaštieľ a park kostol r. k. sv. Ondreja kostol r. k. Navštívenia P.M. Spracované podľa databázy vyhľadávania NKP AUREX, spol. s r.o.

121 4.8 Stresové javy a zdroje Prírodné stresové javy (geodynamické javy) Erózno-akumulačné javy Erózia pôdy Pod pojmom erózia pôdy sa rozumie rozrušovanie, premiestňovanie a ukladanie pôdnych častíc pôsobením vody, vetra a iných exogénnych činiteľov. Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy bezprostredne spojený s úbytkom humusu a živín. Vodná erózia K hlavným faktorom podmieňujúcim intenzitu vodnej erózie patrí svahovitosť územia, rastlinný kryt, množstvo a intenzita zrážok a zrnitosť pôdy. Vodná erózia pôdy má veľký význam pri modelovaní reliéfu krajiny, ako aj pri degradácii vlastností poľnohospodárskych pôd (dochádza k uvoľňovaniu a následnému transportu pôdnych častíc, na ktoré sú relatívne pevne fixované živiny a organická hmota). Vodná erózia sa prejavuje znižovaním hĺbky pôdneho profilu, úbytkom organickej hmoty a živín, rovnako aj zhoršovaním pôdnej štruktúry. Z pohľadu dlhodobého negatívneho efektu na produkčnú schopnosť pôd je erózia pôdy chápaná ako významná environmentálna hrozba. Hoci je vodná erózia prirodzený proces, neuvážená činnosť človeka môže významne ovplyvniť rýchlosť jej pôsobenia. Tab.: Zastúpenie kategórií pôd Bratislavského kraja ohrozených vodnou eróziou (% z poľnohospodárskej pôdy) okres kategória erodovateľnosti pôdy žiadna alebo nízka stredná vysoká extrémna Bratislava I 100, Bratislava II 100, Bratislava III 71,47 3,26 0,23 25,04 Bratislava IV 54,46 25,42 9,29 10,83 Bratislava V 100, Malacky 81,67 12,79 1,30 4,24 Pezinok 58,85 29,46 3,12 8,57 Senec 97,06 2,32 0,63 - Kraj spolu 82,71 11,79 1,61 3,88 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Väčšina poľnohospodárskych pôd v Bratislavskom kraji nie je ohrozená vodnou eróziou alebo jej intenzita je len veľmi nízka. K najsilnejším prejavom vodnej erózie dochádza na svahoch Malých Karpát. Podľa Atlasu krajiny Slovenskej republiky je potenciálna vodná erózia určená podľa W. H. Wischmeiera a D. D. Smitha rozdelená do nasledovných kategórií: - žiadna až slabá - stredne silná - silná - veľmi silná Jej priestorové rozloženie je znázornené v schéme č extrémna - katastrolálna - neurčená (zastavané plochy) AUREX, spol. s r.o. 111

122 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

123 Veterná erózia Významný vplyv na tento typ erózie má expozícia voči vetru, zrnitostné zloženie pôd a ich ochrana vegetačným krytom. Ťažké (ílovito-hlinité) a veľmi ťažké pôdy (ílovité) skôr odolávajú odvievaniu pôdnych častíc, ako stredne ťažké pôdy (hlinité) a ľahké (piesočnaté) pôdy. Preto je potenciálne riziko postihnutia pôd veternou eróziou nižšie v depresiách s ílovitohlinitými pôdami, ako na otvorenej rovine alebo vyvýšeninách s hlinitými alebo piesočnatými pôdami. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Týmto typom erózie sú spôsobené škody nielen na poľnohospodárskej pôde a výrobe, ale v jej dôsledku dochádza aj k zanášaniu komunikácií, vodných tokov a vytváraniu návejov a znečisťovaniu ovzdušia. Tab.: Zastúpenie kategórií pôd Bratislavského kraja ohrozených veternou eróziou (% z poľnohospodárskej pôdy) okres kategória erodovateľnosti pôda žiadna alebo nízka stredná vysoká extrémna Bratislava I 100, Bratislava II 62,14 28,66 9,20 - Bratislava III 98,99 1, Bratislava IV 55,07 10,12 7,8 27,01 Bratislava V 30,08 48,94 20,98 - Malacky 47,11 6,04 17,73 29,12 Pezinok 90,05 9,64 0,07 0,23 Senec 80,64 10,55 8,29 0,52 Kraj spolu 66,39 11,25 10,66 11,70 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 Z hľadiska ohrozenia poľnohospodárskych pôd patrí prevažná časť riešeného územia do kategórie so žiadnou až slabou intenzitou erózie. Vyššie stupne eróznej ohrozenosti (vysoká a extrémna erózia) sa môžu prejaviť na rovinách s ľahkými piesočnatými pôdami (Záhorská nížina) Náchylnosť pôdy na zhutnenie Zrnitostné zloženie pôdy a zastúpenie ílovitých častíc v nich ovplyvňuje mieru zhutnenia pôdy. Za pôdy primárne náchylné na zhutnenie sú považované ťažké pôdy. Sekundárna kompakcia je vyvolávaná nevhodným obhospodarovaním pôd. Zhutnenie pôd výrazne obmedzuje produkčný potenciál pôd. Kriticky znižuje retenciu vody v pôde, čím zhoršuje parametre vodného režimu v krajine. Tab.: Zastúpenie kategórií pôd Bratislavského kraja ohrozených zhutnením (% z poľnohospodárskej pôdy) okres náchylnosť pôd na zhutnenie ostatná PP bez primárna zmiešaná sekundárna kompakcie Bratislava I Bratislava II 2,23-48,96 48,81 Bratislava III 2,33 34,18 22,62 40,87 Bratislava IV 3,04 12,25 7,97 76,73 Bratislava V ,14 78,86 Malacky 5,00 10,22 10,82 73,96 Pezinok 7,65 23,52 39,20 29,63 Senec 7,17 1,73 52,62 38,48 Kraj spolu 5,64 9,47 30,76 54,13 Zdroj: VUPOP Bratislava, 2007 AUREX, spol. s r.o. 113

124 Na 30 % riešeného územia sa vyskytujú poľnohospodárske pôdy náchylné na sekundárne zhutnenie, najviac v okresoch Bratislava II a Senec. Ostatné kategórie ohrozenia pôdy zhutnením sú zastúpené v minimálnej miere. Priestorové rozmiestnenie pôd náchylných na zhutnenie je znázornené v schéme č Svahové pohyby Základné typy svahových pohybov sú zosúvanie, plazenie a rútiace pohyby. Z hľadiska náchylnosti územia na zosúvanie možno celkovo územie hodnotiť ako slabo ohrozené na zosúvanie (Atlas krajiny SR, 2002). Náchylnosť územia na svahové pohyby závisí od geologickej štruktúry a typu hornín, ako aj od charakteru reliéfu, najmä sklonu svahov, hydrogeologických a klimatických pomerov. Svahové pohyby, najmä zosúvanie patria k najzávažnejším geologickým faktorom ohrozujúcim životné prostredie. V území je zaznamenaných niekoľko bodových svahových zosuvov (k. ú. Karlova Ves, k. ú. Záhorská Bystrica, k. ú. Častá, k. ú. Borinka, k. ú. Vištuk). 114 AUREX, spol. s r.o.

125 Schéma č. 19 AUREX, spol. s r.o. 115

126 Rádioaktivita Prírodné zdroje rádioaktivity sú súčasťou prírodného prostredia. Patrí k nim kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry. Prirodzená rádioaktivita hornín je v podstate podmienená prítomnosťou prvkov K, U a Th. Tieto prvky emitujú gamažiarenie a podmieňujú vonkajšie ožiarenie. Horniny požívané ako stavebné suroviny sa stávajú zdrojom rádiácie v budovách. Z tohto hľadiska je posúdenie rádioaktivity stavebných surovín a stavebných materiálov veľmi významné a je potrebné ho sústavne sledovať. Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je v stopových množstvách prítomný vo všetkých horninách. Radón nie je stabilný, ale ďalej sa rozpadá na tzv. dcérske produkty. Tie sa viažu na aerosolové a prachové časti v ovzduší, s ktorými vstupujú do živého organizmu ingesciou a inhaláciou. V súčasnosti je známe, že ožiarenie z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu je jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podložia stavieb. Vo sfére zabezpečovania kvality životného prostredia najmä funkčnej zložky bývania obyvateľstva ide o obmedzovanie vplyvu radónu v novovytváranom i v existujúcom obytnom prostredí. V novej výstavbe ide o predchádzanie škodlivým účinkom radónu predovšetkým lokalizáciou stavieb, voľbou stavebných materiálov a spôsobom prevedenia stavieb. V rámci zámeru eliminovať expozíciu obyvateľstva radónovým rizikom na území Slovenska MŽP SR realizovalo úlohu Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad a okresných miest s vysokým a stredným rizikom. Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť mapy radónového rizika jednotlivých miest, ktoré by slúžili ako podklad pre odbory životného prostredia krajských a okresných úradov, zdravotnícke ústavy a pod. a tým slúžili (pri ďalšej detailizácii výskumu) ako podklad pri plánovaní zástavby v aglomeráciách a pri realizácii programu sledovania radiačnej záťaže obyvateľstva z emisií radónu. Vplyv prírodného žiarenia na obyvateľstvo sa posudzuje na základe merania a hodnotenia objemovej aktivity radónu (222Rn) v pôdnom vzduchu a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb. Radónové riziko vychádza z hodnôt objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti zemín a hornín pre plyny v území. V zmysle Vyhlášky MZ SR č. 528/2007 je smernou hodnotou na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu na úrovni základovej ryhy. Prezentované výsledky radónového prieskumu v riešenom území nie je možné použiť ako podklad pre detailné územné plánovanie a nenahradzujú podrobný radónový prieskum. Výsledky podávajú len základné informácie o radónovej situácii a slúžia ako podklad pre usmernenie ďalších činností. 116 AUREX, spol. s r.o.

127 Schéma č. 20 Upravené podľa: Atlas krajiny SR, Väčšina riešeného územia sa podľa nasledujúcej schémy (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) nachádza v oblasti s nízkym radónovým rizikom (modrá). Vysoké radónové riziko (červená) je zaznamenané len v niektorých častiach územia (k.ú. Devínská Nová Ves, Záhorská Nová Ves, Pezinok). Zvyšok územia sa nachádza v oblasti so stredným radónovým rizikom (žltá). AUREX, spol. s r.o. 117

128 4.8.2 Sekundárne stresové javy a ich zdroje Kontaminácia horninového prostredia Kontaminácia horninového prostredia chemickými látkami súvisí s kontamináciou podzemných vôd, ktoré v horninovom prostredí pôsobia ako transportér kontaminantov, pričom časť kontaminantov v závislosti na ich priľnavosti ostáva dlhodobo alebo trvalo viazaná na horninové prostredie. Problematika znečistenia podzemných vôd je spracovaná v kapitole Znečistenie vôd Znečistenie ovzdušia Na znečistení ovzdušia v riešenom území sa podieľajú výraznou mierou činitele, ktoré sú situované priamo v jeho území, ale aj pôsobiace v okolí tohto územia. Zdroje znečistenia sú sústredené najmä na území bratislavských okresov. Hlavné zdroje znečistenia ovzdušia pochádzajú z bodových zdrojov priemyselnej prevádzky (Slovnaft, Volkswagen, Holcim a iné), ale aj z mobilných zdrojov - automobilová doprava. Z hľadiska zdrojov znečistenia sa podieľajú na znečistení ovzdušia najmä energetické zdroje priemyselných podnikov, centrálne tepelné zdroje, blokové kotolne, domáce kúreniská, automobilová doprava a prach z ulíc, nespevnených plôch a poľnohospodárskej pôdy. Podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) ( 19, ods. 2, písm. d) má prevádzkovateľ veľkého a stredného zdroja povinnosť oznamovať príslušnému obvodnému úradu životného prostredia vždy do 15. februára bežného roka úplné a pravdivé informácie o zdroji, emisiách a dodržiavaní emisných limitov a emisných kvót za uplynulý kalendárny rok. Obvodný úrad životného prostredia spracované údaje predkladá v elektronickej forme poverenej organizácii MŽP SR, ktorou je SHMÚ - správcovi centrálnej databázy Národného emisného inventarizačného systému (NEIS). Stav emisií v riešenom území zachytávajú nasledujúce grafy. Stav emisií v Bratislavskom kraji za rok 2008 Zdroj: NEIS 118 AUREX, spol. s r.o.

129 Znázornenie emisií v riešenom území v časovom intervale 5 rokov Zdroj: NEIS Z uvedených grafov je možné konštatovať vo väčšine okresov riešeného územia pokles vyprodukovaných znečisťujúcich látok. Dôvodom je modernizácia starších priemyselných zariadení, zavádzanie nových, k životnému prostrediu šetrnejších výrobných technoloógií a prísnejšie predpisy v oblasti životného prostredia v rámci Európskej únie. Nárast bol zaznamenaný v okrese Malacky a to najmä pri znečistení ovzdušia emisiami CO. Riešené územie spadá podľa územno-správneho členenia SR do Bratislavského kraja na základe čoho sa pristupovalo k výsledkom zo systému NEIS, ktoré sú zaznamenané v tabuľkách. V nasledujúcich tabuľkách je uvedených päť najvýznamnejších znečisťovateľov za oblasť Hlavného mesta SR Bratislavy a okresov Malacky, Pezinok a Senec. AUREX, spol. s r.o. 119

130 Tab.: Významní znečisťovatelia na území Hlavného mesta Bratislava Názov prevádzkovateľa TZL (t) Názov prevádzkovateľa SO2(t) SLOVNAFT SLOVNAFT VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., BÚ Martin DUSLO a.s PPC POWER, a.s Slovnaft Petrochemicals, s.r.o Slovnaft Petrochemicals, s.r.o Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s Bratislavská teplárenská, a.s Bratislavská teplárenská, a.s Dalkia, a. s Technické služby - Čistenie, s. r. o Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Piešťany PPC POWER, a.s AG-EXPERT s.r.o Odvoz a likvidácia odpadu, a. s TERMMING, a. s AG-EXPERT s.r.o RWA Slovakia s.r.o Krajské riaditeľstvo policajného zboru Názov prevádzkovateľa NO2 (t) Názov prevádzkovateľa CO (t) SLOVNAFT SLOVNAFT VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., BÚ Martin Slovnaft Petrochemicals, s.r.o PPC POWER, a.s Bratislavská teplárenská, a.s Slovnaft Petrochemicals, s.r.o Dalkia, a. s Bratislavská teplárenská, a.s TERMMING, a. s Dalkia, a. s PPC POWER, a.s Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Piešťany VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., BÚ Martin AG-EXPERT s.r.o AG-EXPERT s.r.o TERMMING, a. s Krajské riaditeľstvo policajného zboru RWA Slovakia s.r.o Slovenská Grafia, a.s Tab.: Významní znečisťovatelia na území okresu Malacky Zdroj: NEIS Názov prevádzkovateľa TZL (t) Názov prevádzkovateľa SO2 (t) Holcim (Slovensko), a.s Holcim (Slovensko), a.s SWEDWOOD SLOVAKIA spol. s.r.o NAFTA a. s ALAS SLOVAKIA, s. r. o SWEDWOOD SLOVAKIA spol. s.r.o RWA Slovakia s.r.o P.F.A NAFTA a. s TERMMING, a. s HASIT SLOVAKIA Názov prevádzkovateľa NO2 (t) Názov prevádzkovateľa CO (t) Holcim (Slovensko), a.s Holcim (Slovensko), a.s SWEDWOOD SLOVAKIA spol. s.r.o SWEDWOOD SLOVAKIA spol. s.r.o NAFTA a. s TERMMING, a. s TERMMING, a. s NAFTA a. s Zdroj: NEIS 120 AUREX, spol. s r.o.

131 Tab.: Významní znečisťovatelia na území okresu Pezinok Názov prevádzkovateľa TZL (t) Názov prevádzkovateľa SO2 (t) Swietelsky Slovakia Posádková správa budov Topoľčany Posádková správa budov Topoľčany Univolt-Remat s.r.o Univolt-Remat s.r.o Pezinské tehelne- paneláreň, a.s Názov prevádzkovateľa NO2 (t) Názov prevádzkovateľa CO (t) Pezinské tehelne- paneláreň, a.s Posádková správa budov Topoľčany Podnik bytových služieb s.r.o Swietelsky Slovakia TEPLO MODRA, s.r.o Pezinské tehelne- paneláreň, a.s PALMA Group a.s Podnik bytových služieb s.r.o Posádková správa budov Topoľčany Univolt-Remat s.r.o Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela Pezinok TEPLO MODRA, s.r.o Tab.: Významní znečisťovatelia na území okresu Senec Zdroj: NEIS Názov prevádzkovateľa TZL (t) Názov prevádzkovateľa SO2 (t) KARPATY plus, spol. s r.o Dalkia Senec,a.s EUROBETON plus s.r.o STAVOINDUSTRIA SK, a.s Názov prevádzkovateľa NO2 (t) Názov prevádzkovateľa CO (t) Dalkia Senec,a.s Doprastav. a.s. OZ Bratislava-Petržalka Cesty Nitra ALPINE Slovakia s.r.o Dalkia Senec,a.s Zdroj: NEIS V Bratislavskom kraji je ovzdušie najviac znečisťované na území mesta Bratislavy. Tento stav zmierňujú veterné pomery ovplyvnené svahmi Malých Karpát. Ovzdušie je najviac zaťažované exhalátmi z chemického priemyslu, energetiky (teplárne, elektrárne) a dopravy. Významným druhotným zdrojom znečisťovania je sekundárna prašnosť, ktorej úroveň závisí od meteorologických činiteľov, zemných a poľnohospodárskych prác a charakteru povrchu. Úroveň znečistenia ovzdušia na ostatnom území kraja je zreteľne nižšia ako v Bratislave. Výnimkou v záhorskej časti regiónu je cementáreň v Rohožníku (Holcim, a.s.). Znázornenie a vývoj emisií v Bratislavskom kraji za roky AUREX, spol. s r.o. 121

132 Znečisťujúce látky v ovzduší možno považovať z vodohospodárskeho hľadiska za zdroj znečistenia povrchových a podzemných vôd. Voda je jedným z médií transportu a akumulácie látok znečisťujúcich ovzdušie. Na pôdu majú najškodlivejší vplyv plynné exhaláty kyslého charakteru, ako sú oxidy síry, oxidy dusíka, chlorovodík a pod., lebo neutralizujú zásadité zložky pôdy a spôsobujú jej okysľovanie. Okysľovanie pôd vplýva negatívne nielen na rastlinnú, ale aj pre živočíšnu výrobu. Ďalším rizikom je kumulácia ťažkých kovov v pôde, čo sa odráža v schopnosti pôdy poskytovať hygienicky neškodné plodiny Zaťaženie prostredia hlukom Významné miesto v súbore stresových faktorov, ktoré zhoršujú kvalitu životného prostredia, a tak nepriaznivo vplývajú na flóru, faunu ako aj na zdravie človeka zastáva hluk. Najväčším zdrojom hluku v riešenom území je intenzívna doprava, a to ako cestná tak aj železničná. Hluk z automobilovej dopravy predstavuje environmentálnu záťaž postihujúcu takmer každé sídlo a krajinu pozdĺž ciest zaťažených intenzívnou dopravou. Je závislá najmä od intenzity a skladby dopravného prúdu a od charakteristík trasy cesty. Všeobecne možno konštatovať, že vysoká intenzita dopravy je typická predovšetkým pre cesty prvej triedy a diaľnicu. Za najvýznamnejší zdroj hluku v riešenom území z celkového hladiska je možné považovať časť diaľnice D1 a železničnú trať č. 180 Bratislava Košice prechádzajúcu územím. Z krajinnoekologického hľadiska sú výraznými kolíziami dopravné ťahy prechádzajúce v bezprostrednej blízkosti obytných častí sídiel a chránených území. Okrem hluku z dopravy je potrebné spomenúť aj stacionárne zdroje hluku, ktorými sú predovšetkým areály a prevádzky priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Legislatívne je hluk v súčasnosti upravený vyhláškou MZ SR č. 549/2007 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/EC vyplýva pre štáty EÚ povinnosť vypracovávať strategické hlukové mapy a akčné plány pre väčšie aglomerácie, pozemné komunikácie, železničné dráhy a letiská. Úlohou strategických hlukových štúdií nie je nahradiť hlukové štúdie požadované pri stavebnom konaní. Mali by pomôcť pri strategických rozhodovaniach (odklon dopravy, organizácia dopravy, tvorba územných plánov, atď.) a prebudiť záujem verejnosti o riešenie vážnych problémov s hlukom. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ppoverilo firmu EUROAKUSTIK, s.r.o. úlohou spracovať Strategickú hlukovú mapu bratislavskej aglomerácie. Hranice aglomerácie určilo Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja vo všeobecne záväznom nariadení č. 9/2005 dňa Jedná sa o rozsiahle členité územie od Senca po Devín a od Čuňova po Malacky. Aglomerácia obsahuje oblasti husto obývané, ale sú tu tiež miesta s minimálnou hustotou obyvateľstva. Zasahuje do 8 okresov. obsahuje 34 obcí, resp mestských častí v 52 katasrálnych územiach. Plocha bratislavskej aglomerácie je 853,15 km 2. Tab.: Akčné hodnoty hlukových indikátorov vo vonkajšom prostredí L dvn a L noc Zdroje hluku Akčné hodnoty hlukových indikátorov (db) Vonkajšie prostredie a Vonkajšie prostredie s osobitnou ) ochranou pred hlukom b ) L dvn L noc L dvn L noc Priemysel Letiská c ) Letiská d ) Pozemné komunikácie c ) Pozemné komunikácie d ) Železnice AUREX, spol. s r.o.

133 Poznámky k tabuľke: a) okrem areálov priemyselných podnikov a plôch dopravného vybavenia územia b) tiché oblasti v aglomerácii, napr. kúpeľné a liečebné areály c) akčné hodnoty platné do 15. júla 2008 d) akčné hodnoty platné od 15. júla 2008 Akčná hodnota je taká hodnota hlukového indikátora vo vonkajšom prostredí, ktorej prekročenie je dôvodom na návrh opatrení na zníženie hluku. Akčná hodnota nie je porovnateľná s prípustnou hodnotou v zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí Kontaminácia pôdy Značná časť riešeného územia je poľnohospodársky intenzívne využívaná. Rozvoj veľkoplošného hospodárenia na pôde má za následok zníženie ekologickej kvality priestorovej štruktúry krajiny a ohrozenie jej ekologickej stability. Realizovanie poľnohospodárskych, výrobných a ťažobných aktivít potenciálne zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov a to na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde. V okolí týchto skládok sa môžu koncentrovať neznáme, často veľmi toxické látky. V rámci Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP) na Slovensku sú sledované obsahy kontaminujúcich látok v pôdach vo vybraných katastrálnych územiach. V rámci PPKP 2005 sa na obsah ťažkých kovov analyzovalo 861 pôdnych vzoriek zo 71 poľnohospodárskych podnikov, čo predstavovalo analýz na rozlohe ,8 ha. Z tejto rozlohy bolo v zmysle rozhodnutia MP SR č. 531/ nadlimitných 1 436,0 ha. Tab.: Prehľad kontrolovanej rozlohy, počtu honov a parametrov v Bratislavskom kraji v rámci PPKP 2005 odberný rok 2004 názov kontrolované hony nadlimitné hony sledované parametre okresu ha počty ha počty nadlimitné parametre Malacky 1 429,0 43 Pb, Cd, Cr, Ni, Hg, As Pezinok 33,0 6 Pb, Cd, Cr, Ni, Hg, As, Zn Senec 1 634,0 33 Pb, Cd, Cr, Ni, Hg, As Zdroj: Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2007 V Bratislavskom kraji bolo v rámci PPKP 2005 sledovaných 3 096,0 ha poľnohospodárskych pôd. Neboli na nich zistené žiadne nadlimitné obsahy ťažkých kovov (olovo, kadmium, chróm, nikel, ortuť, arzén a zinok) Acidifikácia pôdy Pôdna reakcia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich pôdnu úrodnosť. Má vplyv na pútanie a rozpustnosť živín, na zlepšenie štruktúrneho stavu pôdy a tvorbu humusu. Je jedným z indikátorov, ktoré určujú ekologickú stabilitu agrárnej krajiny. Hodnotí sa na základe výsledkov agrochemického skúšania pôd na Slovensku (ASP), ktoré v laboratóriu vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky za obdobie piatich rokov. ASP je súčasťou agrárnej politiky od úrovne podniku pri voľbe racionálneho hnojenia až po makroekonomické využitie, kedy výsledky ASP poslúžia ako podklad pre programy v oblasti výroby rastlinných komodít, opatreniach enviromentálnej prevencie a správy poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve štátu. Posledné výsledky o pôdnej reakcii sú vyhodnotené pre roky 2000 až 2005, kedy prebiehal jedenásty cyklus ASP. AUREX, spol. s r.o. 123

134 Tab.: Pôdna reakcia v Bratislavskom kraji podľa okresov (v % podiely kategórií) okres pôda extrémne kyslá pôda silne kyslá pôda kyslá pôda slabo kyslá pôda neutrálna pôda alkalická pôda silne alkalická < 4,5 4,6 5,0 5,1 5,5 5,6 6,5 6,6 7,2 7,2 7,7 7,7 < Bratislava II 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 100,00 0,00 Bratislava III 0,00 0,06 0,23 15,65 62,76 21,31 0,00 Bratislava IV 0,00 0,00 0,00 46,24 40,51 12,35 0,90 Bratislava V 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 99,86 0,14 Malacky 1,67 4,42 10,99 42,57 31,10 8,97 0,27 Pezinok 0,65 4,64 9,93 42,61 34,19 7,99 0,00 Senec 0,00 0,00 1,31 12,42 20,55 64,81 0,91 Bratislavský kraj 0,80 2,65 6,65 29,84 26,88 32,80 0,39 Zdroj: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, 2007 V Bratislavskom kraji v rámci XI. cyklu ASP bolo odskúšaných ha poľnohospodárskej pôdy. Výsledkom je, že najväčšie percentá výmery odskúšaných pôd (až 90 %) sú zaradené do kategórie slabo kyslých až alkalických pôd. Na Slovensku sa zaznamenáva pozvoľný trend acidifikácie našich pôd a pokles alkalických pôd. Pôdy náchylné na acidifikáciu sú podľa Atlasu krajiny Slovenskej republiky znázornené v schéme č AUREX, spol. s r.o.

135 Schéma č. 21 AUREX, spol. s r.o. 125

136 Znečistenie vôd Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť požiadavky spoločenstva v oblasti ochrany, využívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešené rámcovým dokumentom známym pod názvom Rámcová smernica o vode RSV (Water Framework Directive 2000/60/EC). Rámcová smernica bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a Vyhlášky č. 221/2005 Z.z.. Do nového zákona boli premietnuté i jednotlivé princípy z príslušných smerníc EÚ. Ide najmä o: - všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, - účelné a hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, - manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, - znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, - definuje citlivé a zraniteľné oblasti a uvádza kritéria na ich identifikáciu. Hodnotenie kvality povrchových vôd Slovenská republika sa v súčasnosti nachádza v štádiu zmien v oblasti hodnotenia stavu povrchových vôd. Tieto zmeny vyplývajú z procesu implementácie Rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc Európskej únie v sektore voda. Za obdobie rokov 2006 a 2007 bolo vyhodnotených na území Bratislavského kraja 13 miest odberov kvality povrchovej vody. V tomto prechodnom období bola kvalita vody vahodnotená dvoma spôsobmi a to podľa pôvodného hodnotenia a hodnoty boli porovnané s limitmi podľa Nariadenia vlády SR č. 296/2005 Z.z. Každý ukazovateľ bol vyhodnotený či spĺňa uvedený limit, alebo ho prekračuje. Riečna sieť riešeného územia spadá do troch čiastkových povodí: čiastkové povodia Moravy (4-17) Hodnotenie kvality vody v povodí Moravy naďalej zatrieďuje povodie medzi významne znečistené. Kvalita povrchovej vody bola v riešenom území sledovaná v 4 miestach odberov vzoriek. Kvalita vody na Morave a jej prítokoch je ovplyvňovaná znečistením z bodových zdrojov. Medzi najvýznamnejšie priemyselné zdroje odpadových vôd patria podniky Tower Automative a.s. Malacky na prítoku Malina, Wolkswagen Slovakia a.s. Devínska Nová Ves na prítoku Mláka. Z hľadiska množstva vypúšťania komunálnych odpadových vôd sú významné mestá a obce ako Malacky, Stupava, Devínska Nová Ves. čiastkové povodia Dunaja (4-20) V povodí Dunaja bola v roku 2007 sledovaná kvalita povrchovej vody v rámci riešeného územia v 6 miestach odberov vzoriek. Na znečistení toku Dunaja sa podieľajú priemyselné a komunálne odpadové vody z bodových zdrojov znečistenia, z plošných zdrojov najmä z poľnohospodárskej činnosti a lodnej dopravy. Dunaj je ovplyvňovaný aj znečistením, ktorým sú zaťažené jeho prítoky - v hornom úseku prítok Morava. V oblasti Bratislavy sú znečisťujúce predovšetkým komunálne odpadové vody z ČOV Petržalka v Bratislave, z priemyselných zdrojov odpadové vody zo Slovnaftu a Istrochemu. 126 AUREX, spol. s r.o.

137 čiastkové povodie Váhu (4-21) V oblasti povodia Váhu sú zahrnuté aj miesta odberov v povodí Malého Dunaja. V povodí Malého Dunaja bola kvalita povrchových vôd v riešenom území sledovaná v 3 miestach odberov vzoriek na tokoch Malý Dunaj a Čierna voda. Zo zdrojov znečistenia prejavujúcich sa na Čiernej vode je to vplyv komunálnych odpadových vôd ČOV Bernolákovo a Senec, splaškové vody z ČOV Veľký Biel. Zo znečisťovaľov lokalizovaných v povodí Malého Dunaja majú najväčší vplyv na kvalitu vody chladiace odpadové vody zo Slovnaftu, a.s. Bratislava a splaškové odpadové vody z okolitých obcí. Tab.: Zoznam vyhodnotených miest odberov kvality povrchových vôd nespĺňajúce limity podľa Nariadenia vlády 296/2005 a hodnotených podľa STN (IV. V. trieda kvality) za obdobie v Bratislavskom samosprávnom kraji Map. číslo TOK MIESTO ODBERU I.OBLASŤ POVODIA DUNAJA Čiastkové povodie Moravy D11 RUDAVA MALÉ LEVÁRE Riečny km 4,1 D44 MALINA JAKUBOV 19,6 Hodnotenie podľa Nariad.vlády SR 296/2005 podľa STN ChSK Cr, N-NO 2 Pc, N-NO2 koli, tekoli akt.cl, NELuv NELuv Organické polutanty IV. trieda ChSK Cr, NELuv, tepl. vody ChSKCr, Pc, NELuv, koli, tekoli D13 MALINA ZOHOR 4,2 N-NO2 chloroform P-PO4 D15 MORAVA DEVÍN 1,0 Čiastkové povodie Dunaja D61 D62 D63 D64 D75 D76 DUNAJ DUNAJ DUNAJ DUNAJ Nevyhovujú pre tieto ukazovatele: Základné Biologické a fyzikálnochemické Mikropolutanty mikrobilogické PRIESA- KOVÝ KANÁL MOŠON- SKÉ RAMENO KARLOVA VES BRATISLA -VA (ľ.b.) BRATISLA -VA (stred) BRATISLA -VA (p.b.) Pc, N-NO2 1873,0 N-NO2 koli, tekoli, fekoky, producenti, chl-a koli, fekoky, producenti Hg chloroform AOX P-PO4, Pc, chl-a, koli, fekoky koli, fekoky 1869,0 N-NO2 fekoky AOX fekoky 1869,0 Fe, N-NO2 tekoli Al AOX, chloroform Fe, tekoli, Al 1869,0 N-NO2 fekoky AOX fekoky ČUNOVO 0,0 fekoky AOX fekoky ŠTÁTNA HRANICA II.OBLASŤ POVODIA VÁHU Čiastkové povodie Váhu D29 D31 D34 MALÝ DUNAJ MALÝ DUNAJ ČIERNA VODA BRATISLA -VA MALINOV O SENEC 31,9 0,0 N-NO2 126,0 N-NO2 koli, tekoli, fekoky akt.cl, NELuv AOX, chloroform koli, tekoli, fekoky NELuv 114,7 N-NO2 P-PO4 N-NO3, N-NO2 tepl.vody, P-PO4 V. trieda P-PO4 tekoli Hg Zdroj: SHMÚ, 2008 AUREX, spol. s r.o. 127

138 Hodnotenie kvality podzemných vôd V roku 2006 sa kvalita podzemných vôd sledovala v 26 oblastiach Slovenska, z ktorých dve priamo zasahovali do riešeného územia. Okrem týchto oblastí sa sledovala kvalita podzemných vôd najvýznamnejšej vodohospodárskej oblasti Slovenska Žitného ostrova. Riečne náplavy Moravy a Sološnícko-pernecká oblasť Sološnícka-Pernecká oblasť je ovplyvňoná antropogénnou činnosťou, ktorá je hlavným dôvodom zmien v chemickom zložení podzemných vôd. Požiadavkám Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. nevyhovovali vzorky kôli častým nameraným vysokým koncentráciám Mn, Fe, amónnych iónov, Cl-. Vplyvom poľnohospodárskej činnosti boli prekročené limity u NO3- a SO4-. Medzi najznečistenejšie lokality v tejto oblasti patrí Záhorská Ves. Bratislava a Malé Karpaty Vo všeobecnosti možno konštatovať antropogénne ovplyvnenie základného chemizmu pozorovaných podzemných vôd tejto oblasti (priemysel, vplyv osídlenia a iné.). Medzi často prekračované ukazovateľe ukazovatele pri porovnaní s medznými hodnotami Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. patria Fe, Mn, Cl-, NO3- a SO4-2. Tento stav súvisí s koncentráciou chemického a petrochemického priemyslu v tomto regióne a taktiež hustým osídlením a s tým spojenými aktivitami. Zdroje znečistenia vôd Najvýznamnejšími zdrojmi znečistenia vôd v riešenom území sú: ČOV Rohožník, Holcim, a.s. Rohožník, ČOV Malacky, Tower Automative a.s. Malacky, ČOV Stupava, ČOV Petržalka, ČOV v Istrocheme, chladiace a priemyselné odpadové vody zo Slovnaftu a ČOV Vrakuňa Environmentálne záťaže Podľa časti B registra environmentálnych záťaží sa v riešenom území nachádzajú nasledovné potvrdené environmentálne záťaže: Environmentálne záťaže so strednou prioritou okres: Bratislava II - Ružinov - ČS PHM Zlaté piesky - Ružinov - Malý Dunaj - vtokový objekt okres: Bratislava III - Rača - terminál Slovnaft okres: Bratislava IV - Petržalka - ČS PHM Viedenská cesta okres: Malacky - Kuchyňa letisko - Pernek - Dolná Karol štôlňa a halda - Pernek - oblasť starých banských diel - Pernek - Pavol štôlňa a halda okres: Pezinok - Báhoň - staré koryto potoka skládka - Modra - Hliny - skládka s OP - Pezinok - Augustín halda - Pezinok - Budúcnosť štôlňa - Pezinok - Čmele I. - štôlňa a halda - Pezinok - Čmele II. halda - Pezinok - ČS PHM zrušená - Pezinok - Horná Augustín halda - Pezinok - Ján III - štôlňa a halda - Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel - Pezinok - Pyritová štôlňa - Pezinok - Rybníček - štôlňa a halda 128 AUREX, spol. s r.o.

139 - Pezinok Rybníček I - štôlňa a halda - Pezinok - Rybníček II - štôlňa a halda - Pezinok - Rýhová - štôlňa a halda - Pezinok - Sirková - štôlňa a halda - Pezinok - Tehelná ul. - tok Mahulianka - Pezinok - Trojárová - štôlňa a halda - Svätý Jur - Brestová - skládka s OP Environmentálne záťaže so vysokou prioritou okres Bratislava I - Staré Mesto - Apollo - širší priestor bývalej rafinérie - Staré Mesto - Chalupkova-Bottova ul.- Chemika - areál závodu okres Bratislava II - Ružinov - Gumon - areál závodu - Ružinov - Slovnaft - širší priestor závodu - Ružinov - SPP Votrubova ul. - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD okres Bratislava III - Nové Mesto - CHZJD - širší priestor bývalého závodu okres Bratislava IV - Devínska Nová Ves - kameňolom Srdce okres Bratislava V - Petržalka - Matador - areál bývalého závodu okres Pezinok - Pezinok - Rudné bane odkaliská Poškodenie vegetácie Škodliviny v ovzduší poškodzujú aj vegetáciu, a to častokrát vo väčšej miere ako živočíšne organizmy. Tuhé imisie usadené na povrchu rastlín vplývajú na príjem energie, obmedzujú dýchanie, upchávajú prieduchy tuhými časticami. Podľa citlivosti na exhaláty možno rastliny deliť nasledovne (začínajúc od najcitlivejších): - ihličnaté dreviny - listnaté dreviny - viacročné byliny - jednoročné byliny Veľkú citlivosť majú hlavné lesné dreviny smrek a jedľa. Veľkým problémom je aj poškodzovanie stanovištných podmienok drevín, porušenie vhodnej štruktúry lesných porastov, odumieranie koreňového systému. Ako základný symptóm hodnotenia zdravotného stavu lesov sa používa strata asymilačných orgánov (SAO) defoliácia (odlistenie). Stromy sa zatrieďujú do medzinárodne stanovenej 5 triednej stupnice poškodenia: 0 bez dofoliácie (0-10% SAO), 1 slabo defoliované (11-25% SAO), 2 stredne defoliované (26-60% SAO), 3 silne defoliované (61-90% SAO), odumierajúce a mŕtve stromy (91-100% SAO). V riešenom území sa prevažne nachádzajú lesné porasty slabo (21-30%) až stredne (31-40%) poškodené defoliáciou. V urbánnom prostredí existuje množstvo faktorov, ktoré negatívne pôsobia na mestskú zeleň. S postupom času, so stále väčším a rýchlejším rozvojom sídel a vôbec celkovej urbanizácie je toto pôsobenie viditeľnejšie na samotných drevinách. Podľa pôvodu a spôsobu vplývania na dreviny môžeme tieto činiteľe rozdeliť na biotické a abiotické. Oba činitele pôsobia v mnohých interakciách, pričom ich vzájomné pôsobenie ešte znásobuje škodlivý účinok jedného z nich. Okrem toho každý zo spomínaných negatívnych faktorov pôsobí rôznym spôsobom, a to mechanicky alebo fyziologicky. Keďže činitele pôsobia vzájomne, je ťažké určiť, ktorý z nich je primárnou príčinou negatívneho pôsobenia. AUREX, spol. s r.o. 129

140 Biotické činitele Sem môžeme zaradiť: vírusy, mykoplazmy, baktérie, huby, parazitické rastliny, hmyz, stavovce, a v neposlednom rade človeka, ktorý svojou činnosťou priamo alebo nepriamo podporuje vznik a vplyvy spomínaných činiteľov. Biotický faktor ohrozujúci urbánnu vegetáciu môžu predstavovať i invázne druhy rastlín, ktoré oslabujú, niekedy až ničia okolité dreviny. Abiotické činitele Sem môžeme zaradiť pôsobenie nasledovných činiteľov: vietor, sneh, námraza, ľadovec, elektrické výboje, žiarenie, teplota, vlhkosť, živiny, a cudzorodé látky. 130 AUREX, spol. s r.o.

141 4.8.3 Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov V okolí technických prvkov, ktoré reprezentujú primárne stresové faktory sa zvyčajne vymedzujú ochranné pásma (OP) za účelom ochrany okolitého prostredia pred ich nepriaznivými účinkami. Na území BSK boli vymedzené nasledovné ochranné pásma za účelom ochrany jednotlivých technických prvkov, prírpadne ich okolia pred nepriaznivými účinkami: OP priemyselných areálov V blízkom okolí priemyselných areálov je rozvoj iných socioekonomických aktivít výrazne obmedzený, lokalizácia aktivít citlivých na zdravotno-hygienické parametre prostredia (obytné areály, rekreačné a liečebné priestory, pestovanie plodín na priamy konzum, športové zariadenia, školy, nemocnice a pod.) je vylúčená. Aj napriek evidentnému negatívnemu vplyvu týchto objektov na okolie, presné vyčlenenie týchto zón je náročné, pretože väčšina priemyselných závodov a areálov nemá legislatívne stanovené OP. Na týchto plochách je najvhodnejšie lokalizovať skladovacie priestory, garáže, iné navzájom sa nevylučujúce priemyselné prevádzky a pod. alebo vysádzať ochrannú vegetáciu PHO poľnohospodárskych areálov PHO poľnohospodárskych areálov sú vyčlenené podľa dostupných informácií. V okolí poľnohospodárskych areálov so živočíšnou výrobou sú vyčlenené v šírke do 500 m za účelom ochrany prostredia pred nepriaznivými vplyvmi ako je hlučnosť, prašnosť, zápach a pod. Za hlavné kritéria ich vyčleňovania sa považuje druh a početnosť hospodárskych zvierat, ako i spôsob zhromažďovania, odstraňovania a využívania výkalových hmôt. Podobne ako u predchádzajúcich pásiem aj v tomto pásme sa vylučuje rozvoj bývania, športovo-rekreačných a zdravotno-liečebných aktivít. Vhodným využitím ochranných pásiem poľnohospodárskych areálov je rastlinná výroba, budovanie prevádzkových poľnohospodársko-technických objektov, výsadba izolačnej zelene Pásmo hygienickej ochrany čistiarne odpadových vôd Tieto OP sa vyčleňujú v okolí čistiarní odpadových vôd vo veľkosti cca 100 až 500 m, a to za účelom ochrany prostredia pred pachom, hlukom a pod. Aj v týchto pásmach sa vylučujú aktivity citlivé na zdravotno-hygienické parametre. Vhodným využitím ochranných zón ČOV je rastlinná výroba, budovanie prevádzkových poľnohospodársko-technických objektov, výsadba izolačnej vegetácie OP skládok odpadu OP je vymedzené v okolí skládok vo veľkosti od 300 do 500 m. Ich cieľom je ochrana okolia pred negatívnymi vplyvmi skladovania odpadov. Podobne ako u predchádzajúcich PHO je v takýchto priestoroch zákaz výstavby obytných, rekreačno-športových, zdravotnoliečebných areálov. Z hľadiska zdravotno-hygienického a krajinárskeho je vhodné okolie vysadiť pásom izolačnej zelene, zmierňujúcej negatívne pôsobenie na prostredie Ochranné pásma líniových technických prvkov Cestné ochranné pásma Na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma. Hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti: AUREX, spol. s r.o. 131

142 - 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostná komunikácia - 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy - 25 metrov od osi vozovky cesty II. triedy a miestnej komunikácie, ak sa buduje ako rýchlostná komunikácia - 20 metrov od osi vozovky cesty III. triedy - 15 metrov od osi vozovky miestnej komunikácie I. a II. triedy OP železničných tratí OP železničných tratí sú tvorené za účelom ochrany trate a zabezpečenia bezpečnej a neobmedzenej prevádzky dopravy. Predstavujú zóny negatívnych vplyvov vyplývajúcich z rozvoja železničnej dopravy najmä hlučnosti a prašnosti. Ochranné pásmo železničných tratí predstavuje 60 m od osi koľají z oboch strán trate u celoštátnych dráh a 30 m u ostatných železničných koridorov. OP elektrických vedení Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je podľa zákona č. 656/2004 o energetike vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí a/ od 1 kv do 35 kv vrátane pre vodiče bez izolácie 10 m., v súvislých lesných priesekoch 7m pre vodiče so základnou izoláciou 4 m., v súvislých lesných priesekoch 2 m b/ od 35 kv do 110 kv vrátane 15 m, c/ od 110 kv do 220 kv vrátane 20 m d/ od 220 kv do 400 kv vrátane 25 m e/ nad 400 kv 35 m. V pásmach nie je možné zriaďovanie stavieb a vykonávanie povrchových úprav, ktoré by mohli narušiť stabilitu územia, ako aj budovanie zariadení a vysádzanie porastov, ktoré by ohrozili plynulú a bezpečnú prevádzku energetických diel. Negatívny vplyv elektrických vedení spočíva predovšetkým v ich barierovom a elektromagnetickom pôsobení voči živým organizmom. OP plynovodov Ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení určuje zákon 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov Ochranné pásmo je podľa vyššie uvedeného zákona stanovené ako priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je: - 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm - 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm - 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm - 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm - 8 m pre technologické objekty Bezpečnostným pásmom je podľa 57 vyššie uvedeného zákona priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia 132 AUREX, spol. s r.o.

143 meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je: - 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území - 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm - 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm - 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch Ochranné pásma produktovodov Podľa zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. 63 je ochranné pásmo pre produktovody, t.j. potrubia na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy 300 m na obe strany od osi potrubia. OP káblových vedení OP sú široké 2 až 3 m. Ich účelom je ochrana káblov a ich zariadení. V OP sú vylúčené aktivity (hlboká orba, odvodňovanie a pod.), ktoré ohrozujú bezpečnosť prevádzky káblových vedení a je tu zakázané zriaďovanie stavieb, skládok odpadov a pod. AUREX, spol. s r.o. 133

144 4.8.4 Odpady Od roku 1993 sú v Slovenskej republike (SR) v súlade so štátnou environmentálnou politikou pre potreby definovania úloh strategického a koncepčného rozvoja odpadového hospodárstva z úrovne štátu vypracovávané Programy odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR). POH SR spracovaný na roky je v poradí štvrtým programom, ktorého úlohou je nadväzne na POH SR do roku 2005 prijatého uznesením vlády č. 180 v roku 2002, poskytnúť komplexný pohľad na ďalší rozvoj odpadového hospodárstva v SR, nadväzne na výsledky dosiahnuté v predchádzajúcom programovacom období a s ohľadom na všetky zmeny, ktorými prešla SR v procese budovania odpadového hospodárstva. Pri riešení problematiky odpadového hospodárstva na území Bratislavského kraja je možné vychádzať z Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky , nakoľko programy odpadového hospodárstva kraja a jednotlivých okresov neboli aktualizované. Právna úprava odpadového hospodárstva sa vykonáva zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Katalóg odpadov sa ustanovuje vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z.z. v znení vyhlášky č. 409/2002 Z.z a vyhlášky č. 129/2004 Z.z Súčasný stav nakladania s odpadmi Zastúpenie jednotlivých kategórií odpadov bolo rôznorodé s kolísavým vývojom za časové obdobie piatich rokov ( ). Celková charakteristika spôsobu nakladania s odpadmi v rokoch je uvedená v tabuľke. Najväčšia produkcia komunálneho odpadu v rámci Slovenskej republiky bola zaznamenaná práve v Bratislavskom kraji. Mestá a obce budú musieť od roku 2010 zaviesť povinný separovaný zber piatich zložiek komunálneho odpadu, ktorými sú papier, plasty, sklo, kovy a biologicky rozložiteľný odpad. Väčšina obcí už v súčasnosti separuje minimálne jednu komoditu, pravidlom sa však stáva separácia až troch tzv. povinných zložiek, ktorými sú papier, plasty a sklo. Je pozitívne, že vývoj separovaného zberu má stúpajúcu tendenciu, čo vyplýva z uvedenej tabuľky. Tab.: Zloženie komunálneho odpadu v Bratislavskom samosprávnom kraji za obdobie Druh odpadu / Rok Komunálny odpad spolu Separovane zbierané zložky komunálneho odpadu Separovane zbierané zložky komunálneho odpadu z toho: nebezpečný odpad Odpady zo záhrad a parkov Iné komunálne odpady Drobné stavebné odpady AUREX, spol. s r.o.

145 Tab.: Relatívne ukazovatele v oblasti nakladania s komunálnym odpadom za obdobie Druh odpadu / Rok Množstvo komunálneho odpadu (kg/obyv.) Množstvo zhodnoteného komunálneho odpadu (kg/obyv.) Množstvo zneškodneného kom. odpadu (kg/obyv.) Množstvo zhromažďovaného kom. odpadu (kg/obyv.) Percento zhodnocovaného kom. odpadu (%) Percento zhodnocovaného kom. odpadu kompostovaním (%) Percento zhodnocovaného kom. odpadu ako druhotná surovina (%) 389,03 433,40 412,94 444,09 462,28 216,18 17,97 37,63 241,45 253,61 172,85 379,34 370,40 192,52 192,40 _ 36,01 4,91 10,12 _ 55,57 4,15 9,11 54,37 54,86 2,83 78,22 30,44 8,56 14,34 8,01 8,06 7,80 1,02 1,72 Komunálnym odpadom sa rozumie odpad vznikajúci a zbieraný v obciach s ktorým obce hospodária (využívajú resp. zneškodňujú). Patria sem odpady, ktoré vznikajú pri prevádzke domácností, občianskej a technickej vybavenosti, živností, dopravy, rekreácie a športu vrátane odpadu, ktorý vzniká pri údržbe a čistení verejných komunikácií a odpadu zo zelene, ktorý vzniká pri údržbe verejnej zelene. Využívaný komunálny odpad je množstvo odpadu z celkového komunálneho odpadu, ktoré bolo materiálovo využité ako druhotná surovina, ďalej množstvo, ktoré sa použije na kompostovanie a tiež množstvo energeticky využívané, ktoré sa používa ako prídavné palivo v spaľovni. Sem nie je možné zaradiť odpad, ktorý sa zneškodňuje v zariadeniach určených na spaľovanie odpadu. Zneškodňovaný komunálny odpad je množstvo odpadu z celkového komunálneho odpadu, ktoré sa zneškodňuje skladovaním na katastrálnom území obce, skladovaním mimo územia obce, ďalej odpad ktorý bol použitý energeticky ako palivo a odpad bez energetického použitia spaľovaný v zariadeniach určených na spaľovanie odpadov. AUREX, spol. s r.o. 135

146 Schéma č AUREX, spol. s r.o.

147 Schéma č. 23 AUREX, spol. s r.o. 137

148 Tab.: Skládky odpadov na území Bratislavského kraja OKRES NÁZOV SKLÁDKY KATASTRÁLNE ÚZEMIE trieda skládky PREVÁDZKOVATEĽ SKLÁDKY predpokladaný rok ukončenia voľná kapacita v m3 k A.S.A. Zohor Zohor N.A.S.A. spol. s r.o.zohor Malacky.A.S.A. Zohor Zohor O.A.S.A. spol. s r.o.zohor Stupava- Žabáreň Stupava O Mestský podnik technických služieb Stupava Pezinok CHO Budmerice Budmerice N Istrochem a.s Dubová Dubová O Obecný úrad Nová jama Pezinok O Ekologická skládka, a.s (celková kapacita skládky) Senec Senec Senec O SOBA s.r.o (2022) 0 Bratislava II UČOV Bratislava - Vrakuňa Vrakuňa O Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s A-Z STAV, s.r.o. Podunajské Biskupice I A-Z STAV, s.r.o Tab.: Zoznam zariadení na zhodnocovanie odpadov (podľa metód R1 R13) v Bratislavskom regióne Firma Sídlo firmy Sídlo prevádzky Činnosti HOLCIM (Slovensko), a s. Rohožník Malacky Rohožník R1 ecorec Slovensko, s.r.o. Bratislava Staré Mesto Pezinok R1, R12 SWEDWOOD Slovakia, s.r.o., OZ Malacky I.- Malacky Malacky R1, R3 drevotrieska Dekonta, s.r.o. Bratislava Podunajské Biskupice Kuchyňa EPSOL, s.r.o. Bratislava Nové Mesto Bratislava - Ružinov R2 LEDIM Németh Imrich Bratislava Jarovce Bratislava Jarovce R2 MIKROCHEM, spol. s.r.o. Pezinok Pezinok R2, R13 A.R.S. spol. s.r.o. Banská Bystrica Bratislava Rača R3 ARGUSS, s.r.o. Bratislava Staré Mesto Senec R3 EBA, s.r.o. Bernolákovo Pezinok R3 EFTE SERVIS, s.r.o. Bratislava Ružinov Ivanka pri Dunaji R3 Ing. Častulík, s.r.o Bratislava Petržalka Bratislava Petržalka R3 ISTROCHEM s.r.o. KOLO, s.r.o. PLASTY, MATADOR OBNOVA, a.s. Bratislava Nové Mesto Bratislava Nové mesto R3 Bratislava - Rača Bratislava Devínska Nová Ves Bratislava Rača Bratislava Rača R3 OSPRA INVEST, s.r.o. Bratislava Podunajské Biskupice Bratislava Nové Mesto R3 OSPRA INVEST, s.r.o. Bratislava Podunajské Biskupice Rovinka R3 SENEKAB, spol. s.r.o. Bratislava Čunovo Bratislava Čunovo R3 SLOVNAFT, a.s. Vlčie Bratislava Podunajské Bratislava Ružinov R3 R1, R3, R5, R7, R9, R11, R13 R3 138 AUREX, spol. s r.o.

149 Hrdlo Biskupice ŠPILA corp. EXPORT- IMPORT, s.r.o. Banská Bystrica Senec R3 ARGUSS, s.r.o. Bratislava Staré Mesto Budmerice R3, R13 ARGENTA, s.r.o. Bratislava Ružinov Bratislava Ružinov R4 Ján Hajro-MONA Bratislava - Petržalka Stupava R4 Miroslav Perinaj Bratislava Vajnory Bratislava Vajnory R4, R13 PEZINSKÉ TEHELNE Paneláreň, a.s. Pezinok Pezinok R5 PROFESING, s.r.o. Bratislava - Rača Tomášov R5 PROFESING, s.r.o. Bratislava - Rača Bratislava - Rača R5 BARBA, s.r.o. Bratislava Staré Mesto Bratislava Vajnory R5, R12, R13 RECYKLING - Daniela Siváková Láb Láb R5, R13 Tab.: Zoznam kompostárni odpadov na území Okres Katastrálne územie Prevádzkovateľ Prevádzka Bratislava II Ivánka pri Dunaji EFTE SERVIS, s.r.o. Mesačná 20, Bratislava Pezinok Pezinok Senec Pezinok Budmerice Senec EBA s.r.o., Senecká 10, Bernolákovo ARGUSS, s.r.o., Blumentálska 19, Bratislava ARGUSS, s.r.o., Blumentálska 19, Bratislava Zoznam spaľovní odpadov na území Bratislavského regiónu: OLO a.s. Bratislava 2 spaľovacie kotly SIEMENS stredisko Ivánka pri Dunaji, farma Prucké Šenkvická cesta 11, Pezinok Konopná cesta Budmerice Horný Dvor, Senec Slovnaft a.s. Bratislava SO1 rotačná pec, SO2 komorová pec, spaľovňa MCHB ČOV F501A etážová pec kurita VULM, a.s. Modra SP603 (cyklónový odlučovač) použivána pre vlastné účely, uvažuje sa s rekonštrukciou TAUCHEM, s.r.o. Bratislava Hoval GG 14, (2 mokrá p račka OSKO), v súčasnosti nie je prevádzkovaná HOLCIM, a.s., Rohožník rotačná pec RP PC, suchá rotačná pec PC2, rotačná pec RP BC NsP sv. Cyrila a Metoda Bratislava Petržalka Hoval Multizol (mokrá pračka OSKO + látkový filter Súčasný stav nakladania s odpadmi na území Bratislavy je nevyhovujúci. Osobitne závažný problém predstavujú nelegálne skládky bez akejkoľvek ochrany prostredia a účelnej plánovitej lokalizácie a následne aj staré neriadené skládky, ktoré sú zdrojom environmentálnej záťaže. Skládok takéhoto typu je v území veľmi veľa čo vyplýva predovšetkým zo socioekonomického charekteru územia (sídla s vysokým stupňom rozostavanosti, záhradkárske kolónie a množstvo drobných prevádzok). Krajinnoekologické obmedzenia umiestňovania aktivít týkajúcich sa nakladania s odpadmi predstavujú chránené územia. AUREX, spol. s r.o. 139

150 140 AUREX, spol. s r.o.

151 5 KRAJINNOEKOLOGICKÁ SYNTÉZA AUREX, spol. s r.o. 141

152 5.1 Typy krajinnoekologických komplexov Mapa krajinnoekologických komplexov bola spracovaná v mierke 1 : metódou nakladania máp. Reprezentuje synteticky spracovaný súbor analytických informácií o abiotických, biotických, technických a socioekonomických zložkách krajiny, ktoré sú podrobne opísané v predchádzajúcich častiach tohto dokumentu. Model krajinnoekologických komplexov (KEK), ktoré boli identifikované v riešenom území, je možné zapísať ako: KEK = (ABK, SKŠ, P-SEJ, N-SEJ), kde jednotlivé kódy charakterizujú nasledovné atribúty: ABK SKŠ P-SEJ N-SEJ abiokomplex súčasná krajinná štruktúra pozitívny socioekonomický jav negatívny socioekonomický jav Homogénny obsah krajinnoekologických komplexov predurčuje v základných rysoch ich rovnakú reakciu na zásahy človeka. Preto pri ďalšom spracovaní bola vytvorená rámcová schéma návrhov ekostabilizačných opatrení, ktoré by mali pomôcť optimalizovať využitie zdrojov a potenciálov krajiny v smere k trvalej udržateľnosti. Táto schéma je prezentovaná ako návrh ekostabilizačných opatrení v časti Krajinnoekologické propozície. Tie predstavujú jeden zo základných vstupov zhodnotených v ďalších krokoch územnoplánovacieho procesu. Prekrytím abiotických komplexov so súčasnou krajinnou štruktúrou vzniknú krajinnoekologické komplexy. V riešenom území bolo vymedzených 18 typov krajinnoekologických komplexov. V nasledujúcej tabuľke a schéme sú vyčlenené zjednodušené krajiinoekologické komplexy (Atlas krajiny, 2002). Krajinnoekologický Typy krajinnoekologického P.č Vegetácia komplex (KEK) komplexu 1. KEK nížinných depresií nížinná depresia s prevahou ornej pôdy 2. KEK nížinných depresií nížinná depresia s trávnymi porastmi a mozaikou iných poľnohospodárskych kultúr a lesov 3. KEK nížinných depresií mokraďová depresia s prevahou slatinných lesov 4. KEK riečnych rovín riečna rovina s prevahou ornej pôdy 5 KEK riečnych rovín riečna rovina s prevahou ihličnatých lesov 6 KEK zvlnených rovín riečna terasa s prevahou ornej pôdy 7 KEK zvlnených rovín riečna terasa s trávnymi porastmi a mozaikou iných poľnohospodárskych kultúr 8 KEK tabúľ a pláňav sprašová tabuľa s prevahou ornej pôdy 9 KEK tabúľ a pláňav pláňava (dunová rovina s mozaikou poľnohospodárskych kultúr a ornej pôdy 10 KEK tabúľ a pláňav pláňava (dunová rovina) s prevahou ihličnatých lesov 11 KEK pahorkatín 12 KEK pahorkatín (polygénna) pahorkatina alebo nízke plošinné predhorie polygénna) pahorkatina alebo nízke plošinné predhorie s ornou pôdou 13 KEK pahorkatín polygénna) pahorkatina s mozaikou s trávnymi porastmi a mozaikou poľnohospodárskych kultúr 142 AUREX, spol. s r.o.

153 14 KEK pahorkatín KEK vrchovín na kyslích horninách KEK vrchovín na karbonátových a pestrých horninách KEK hornatín na karbonátových a pestrých horninách KEK hornatín na kyslích horninách alebo nízke plošinné predhorie polygénna) pahorkatina alebo nízke plošinné predhorie vrchovina na kyslích horninách krasová vrchovina alebo vrchovina na pestrých karbonátových a nekarbonátových horninách krasová hornatina alebo hornatina na pestrých karbonátových a nekarbonátových horninách hornatina na kyslích horninách poľnohospodárskych kultúr a lesov s prevahou listnatých lesov s prevahou listnatých lesov a ich mozaiky s poľnohospodárskymi kultúrami s prevahou listnatých lesov s prevahou listnatých lesov a ich mozaikys trávnymi porastmi a ornou pôdou s prevahou listnatých lesov Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002 Priestorové vymedzenie uvedených krajinnoekologických komplexov je znázornené v schéme č. 24 a 25. Schéma č. 24 AUREX, spol. s r.o. 143

154 Schéma č AUREX, spol. s r.o.