2. GEOGRAFICKÉ ČLENENIE A PRÍRODNÉ ZDROJE

Transkript

1 2. GEOGRAFICKÉ ČLENENIE A PRÍRODNÉ ZDROJE Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Pohorie zaberá plochu asi 600 km2, je dlhé 48 km s premenlivou šírkou 15 až 25 km, najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi, ktorej dominuje najvyšší vrch Inovec (1042 m.n.m.). Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec (Inovec 1042), Nízky Inovec (Bezovec 743), Krahulčie vrchy (Marhát 748) a Inovecké predhorie (bez výrazných vrcholov, na východ od Beckova 550 m.n.m.). Na ľavej strane pohoria Považský Inovec pozdĺž rieky Váh sa rozprestiera sledovaný región zahŕňajúci okresy Nové Mesto nad Váhom, Piešťany a Hlohovec. Keďže pohorie Považský Inovec je spoločným spojivom týchto troch okresov, sledovaný región bol pre potreby projektu nazvaný rovnomerne ako región Považský Inovec. Celkový skúmaný región zaberá 1 226,64 km2. Nachádza sa severozápade Slovenska. Stredom regiónu tečie rieka Váh, ktorá oddeľuje pohorie Považský Inovec od Bielych a Malých Karpát, a Myjavskej pahorkatiny. Na juhu prechádza región do Podunajskej nížiny. Väčšinu územia tvorí poľnohospodárska pôda s prevahou úrodnej ornej pôdy (černozeme, čiernice, hnedozeme). Prevažná časť regiónu patrí do klimaticky teplej a mierne teplej oblasti. Región je bohatý na povrchovú vodu, podzemné vody i geotermálne mineralizované vody. Povrchová voda je zastúpená predovšetkým riekou Váh, na ktorej je vybudovaná nádrž Sĺňava a tri hydroelektrárne. Podzemné vody sú zastúpené bohatými prameňmi v Čachticiach, Lúke a Orvišti. Termálne pramene sú sústredené najmä v Piešťanoch a Koplotovciach. 2.1 Okres Nové Mesto nad Váhom Okres Nové Mesto nad Váhom patrí do Trenčianskeho kraja. Rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenska, v priestore stredného toku rieky Váh. Hraničí s okresmi Trenčianskeho kraja (Trenčín, Myjava, Bánovce nad Bebravou), Trnavského kraja (Piešťany), Nitrianskeho kraja (Topoľčany), a na severozápade s Českou republikou. Jeho rozloha je 580,10 km2. Okres Nové Mesto n/v zaberá severný výbežok Podunajskej nížiny, južnú časť Považského podolia, severný výbežok Malých Karpát, časť Myjavskej pahorkatiny, juhovýchodnú časť Bielych Karpát a západnú časť pohoria Považský Inovec. Najvyšším bodom územia je Veľká Javorina (970 m.n.m.), ktorá leží v pohorí Bielych Karpát. Najnižší bod územia (165 m.n.m.) leží neďaleko obcí Pobedim a Očkov na mieste, kde okres opúšťa rieka Dudváh. Geologická stavba územia je rôznorodá. V Podunajskej nížine a v Považskom podolí prevažujú štvrtohorné riečne štrky, piesky a hliny. Na východnom okraji Malých Karpát a v južnej časti Myjavskej pahorkatiny vystupujú na povrch neogénne usadené horniny. Paleogénne pieskovce, ílovce, zlepence a horniny bradlového pásma tvoria Biele Karpaty a väčšiu časť Myjavskej pahorkatiny. Malé Karpaty sú v tejto časti charakterizované triasovými dolomitmi, ktoré vystupujú i na západnom okraji Považského Inovca. Ten je vo vnútri budovaný prvohornými usadenými a premenenými horninami. Prevažnú časť okresu tvorí poľnohospodárska pôda (50,9%), lesné pozemky zaberajú 37,7%, vodné plochy 1,6%, a ako ostatné plochy je charakterizovaných 9,8% územia. Prevládajúcim pôdnym typom sú ílovito-hlinité pôdy, rendziny a v údoliach nivné pôdy. 13

2 V rámci poľnohospodárskej pôdy (výmera ha) sú zastúpené orná pôda (63%), chmeľnice (1,09%), vinice (0,23%), záhrady (4,48%), ovocné sady (2,21%) a trvalé trávnaté porasty (28,45%). Väčšia časť okresu leží v klimaticky miernej teplej oblasti, kde je menej ako 50 teplých dní ročne. Viac ako 50 teplých dní býva v údolí Váhu. Priemerná ročná teplota v okrese je 11 C. Najchladnejšie býva v januári (-4,7 C), najteplejšie v júli (nad 25 C). Chladnú klímu s teplotou nižšou ako 16 C majú vrcholové partie pohorí Biele Karpaty a Považský Inovec. V údolí Váhu ročne padne okolo 650 mm zrážok, v pohoriach 900 až 1000 mm. Najväčšou riekou v okrese je Váh. Pozdĺž rieky vedie umelo vybudovaný Vážsky kanál, ktorý slúži na regulovanie toku Váhu a na výrobu elektrickej energie. Hydroelektrárne sa nachádzajú v Novom Meste n/v a v Hornej Strede. Najväčšie prítoky Váhu tvoria 27 km dlhá Bošáčka s 25,3 km dlhá Klanečnica pritekajúce z pravej strany. Druhou najväčšou riekou okresu je Dudváh, ktorého vodný zdroj Jablonka pramení na Myjavskej pahorkatine. V okrese sú bohaté zásoby kvalitnej pitnej vody a vodné zdroje. V súčasnosti je využívaných 33 vodných zdrojov. Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa podieľajú najmä výdatné vodné zdroje Teplička k katastrálnom území (k.ú.) Čachtice a Šáchor v k.ú. Lúka. Prírodné minerálne pramene sa nachádzajú v k.ú. Modrová a Nová Bošáca. Podpísaním zakladateľskej zmluvy cezhraničného združenia ( ) sa okres Nové Mesto n/v stal súčasťou Euroregiónu Bíle Biele Karpaty (ER BBK). Spoločný programový dokument ER BBK o cezhraničnej spolupráci na roky je zameraný na ciele akými je komplexná starostlivosť o rozvoj ľudských zdrojov na území euroregiónu, podpora ochrany životného prostredia, sprístupnenie regiónu dopravnou a technickou infraštruktúrou, a posilnenie kultúrnej, sociálnej a ekonomickej atraktívnosti ER BBK s dôrazom na podporu rozvoja cestovného ruchu. Týmto spôsobom sa rozvíjanie cezhraničnej spolupráce okresu Nové Mesto n/v stáva aktuálnou príležitosťou rozvoja regiónu Považský Inovec v súlade s cieľmi projektu Podpora ľudských zdrojov pre zveľadenie hodnôt oblasti Považského Inovca. 2.2 Okres Piešťany Okres Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenska a tvorí severozápadnú časť Trnavského kraja. Hraničí s okresmi Trnavského kraja (Hlohovec, Trnava), Trenčianskeho kraja (Nové Mesto n/v, Myjava) a Nitrianskeho kraja (Topoľčany). Jeho rozloha je 381,43 km2. Podľa geomorfologického členenia územia okres vypĺňa severný výbežok Podunajskej nížiny a Trnavskej pahorkatiny, ohraničených k sebe sa zbiehajúcimi pohoriami, od západu Malými Karpatmi a od východu Považským Inovcom. Povrch pahorkatiny je mierne zvlnený s nadmorskou výškou v rozmedzí m.n.m. Pohorie Považský Inovec sa vyznačuje výrazne členitým reliéfom, strmosťou svahov s najväčšou nadmorskou výškou až 748 m.n.m. (Marhát). Malé Karpaty dosahujú vo vrcholových častiach okresu nadmorskú výšku 438 m.n.m. (Veľká Pec), ich reliéf sa vyznačuje stredne strmými svahmi s lokálnym výskytom plošín. Na juhu a juhozápade tvorí hranicu obvodu Trnavská tabuľa. Prevažujúca nížinná poloha vtisla väčšine územia ráz krajiny poľnohospodárskej. Poľnohospodárska pôda spolu zaberá ha, čo predstavuje 64,3% z celkovej rozlohy okresu. Celková výmera ornej pôdy je ha čo je 89,3% z poľnohospodárskej pôdy. Ostatné zastúpenie jednotlivých poľnohospodárskych kultúr tvoria: vinice (0,7%), záhrady a 14

3 ovocné sady (4,3%), trvalé trávne porasty, lúky a pasienky (4,9%). Nepoľnohospodárska pôda je na rozlohe ha, t.j. 35,47%. Z uvedenej výmery je lesná pôda na výmere ha, rybníky a ostatné vodné plochy ha, ostatné plochy vo výmere ha a zastavané plochy ha. Pôdy sú na sprašiach hlinité, pozdĺž Váhu prevažne ílovito-hlinité. Z pôdnych druhov sa na pahorkatinách vyskytujú čiernozeme, čiernice a hnedozeme, pri Váhu nivné pôdy, v pohoriach hnedé pôdy s dubovými, vo vyšších polohách bukovými porastmi. Pôda okolia Piešťan je úrodná a jej černozeme sa hodia na pestovanie všetkých kultúrnych plodín. Z nerastných surovín sa na území okresu vyskytujú štrkopiesky, stavebný kameň, dekoračný kameň, dolomit a tehliarska surovina. Územie okresu patrí do teplej klimatickej oblasti, v okrajových podhorských častiach k mierne teplému, mierne vlhkému okrsku, vo vyšších polohách k okrsku vlhkému. Klimatické pomery územia sú charakterizované priemernými ročnými teplotami 9,3 o C a ročným úhrnom zrážok mm (priemer 712 mm). Priemerný počet jasných dní je 60, zamračených 120 a hmlistých 40. Priemerná výška snehovej prikrývky dosahuje 12 cm. Veternosť je v tomto území rôznorodá, prevládajú vetry v západnom smere (až 46%), ďalej sú to juhozápadné a severozápadné výškové vetry (27%). Pohoria Malé Karpaty a Považský Inovec v smere sever-juh rozdeľuje rieka Váh. Do povodia Váhu patrí rieka Dudváh, ktorá zberá vody z menších tokov okresu (Holeška, Šteruský a Kočínsky potok, Chtelnička). Popri Váhu boli vybudované Biskupický kanál a Drahovský kanál. Vodné plochy dopĺňajú rybníky vo Veľkom Orvišti, nádrže Čerenec, Striebornica, Chtelnica, Prašník a štrkoviská popri Váhu v Piešťanoch a Drahovciach. Na Váhu je vybudovaná vodná nádrž Sĺňava s objemom vody 12,2 mil. m 3 a zatopenou plochou 430 ha. Účelom tohto vodného diela je energetické využitie (zásobáreň vody pre hydrocentrálu pri obci Madunice), odber vody pre priemysel, poľnohospodárstvo (zavlažovanie) a rekreačné využitie. V okrese Piešťany sú bohaté zásoby kvalitnej pitnej vody. Nachádza sa tu významný vodárenský systém Orvište, ktorý zásobuje obyvateľstvo viacerých okresov pitnou vodou. Okrem toho sa na území okresu nachádzajú minerálne a liečivé pramene. Najznámejšie sú priamo v Piešťanoch a využívajú sa v zdravotníctve, v Slovenských liečebných kúpeľoch. Jedná sa o prírodné liečivé zdroje s teplotou vodou od 38 o C do 68 o C. 2.3 Okres Hlohovec Okres Hlohovec je najmenším okresom Trnavského kraja a zaberá územie s rozlohou 265,11 km2. Susedí s troma okresmi Trnavského kraja (Piešťany, Trnava, Galanta) a dvoma okresmi Nitrianskeho kraja (Topoľčany, Nitra). Okres Hlohovec sa rozprestiera v Podunajskej nížine, na úpätí Považského Inovca a časti Nitrianskej pahorkatiny. Východnú časť zaberá úrodná nížina sprašová Trnavská tabuľa. Cez stred územia preteká rieka Váh, ktorá oddeľuje pohorie Považský Inovec od Trnavskej pahorkatiny. Územie okresu sa vyznačuje pomernou jednoliatosťou. Prevažnú časť (asi 60%) tvorí úpätie pohoria Považský Inovec, v týchto častiach pahorkatiny s nadmorskou výškou maximálne do 500 m.n.m. Z toho je asi 20% lesov a 40% hospodárskej kultúry (vinice). Zvyšných približne 40% územia okresu tvoria roviny Trnavskej tabule, rozprestierajúca sa na západe územia, ktorá na juhu prechádza do Podunajskej nížiny s nadmorskou výškou maximálne 150 m.n.m. Poľnohospodárska pôda zaberá ha (72,9%), z čoho orná pôda predstavuje výmer ha. Pôda v okrese je prevažne černozem a hnedozem. Zalesnené svahy (3 440 ha; 13%) pahorkatín sú zväčša listnaté, pričom prevažuje buk a dub. 15

4 Z nerastných surovín sa v okrese vyskytujú ložiská stavebného kameňa, štrkopieskov a tehliarskych surovín. Najrozšírenejšou surovinou sú štrkopiesky, ktorých ložiská sú viazané na riečne náplavy údolnej nivy Váhu. Vhodnou surovinou pre tehliarsku výrobu sú spraše a neogénne íly. Na území okresu sa stretávajú dve klimatické oblasti teplá a mierne teplá. Mierne teplá pokrýva podhorské oblasti Inovecké vrchy na severovýchode okresu. Prevažná časť okresu patrí do teplej oblasti. Klimatické pomery územia sú charakterizované priemernými ročnými teplotami 8,7 až 9,9 C. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí od 426 do 712 mm. Priemerný počet jasných dní je 60, zamračených 120 a hmlistých 40. Prevládajú vetry západných smerov. Stredom okresu preteká rieka Váh, ktorá oddeľuje pohorie Považský Inovec od Trnavskej pahorkatiny. Celý okres patrí do povodia Váhu. Vodné plochy dopĺňajú štrkoviská popri Váhu. Na území sa nachádzajú minerálne termálne pramene v Koplotovciach. 2.4 Zhrnutie Skúmaný región Považský Inovec s celkovou rozlohou 1 226,64 km2 sa rozprestiera na severozápade Slovenska. Jeho stredom tečie rieka Váh, ktorá oddeľuje na území regiónu pohorie Považský Inovec od Bielych a Malých Karpát. Reliéf regiónu je pomerne členitý. Najvyššie vrchy sa nachádzajú v okrese Nové Mesto n/v (Veľká Javorina, Inovec), v údolí rieky Váh a smerom k južným častiam sledovaného regiónu prevláda nížinný typ krajiny. Väčšinu sledovaného územia tvorí poľnohospodárska pôda s prevahou úrodnej ornej pôdy. Prevažná časť regiónu patrí do klimaticky teplej a mierne teplej suchej oblasti. Priemerné ročné teploty sa pohybujú od 8,7 až 11 C. Zimy bývajú mierne okrem vyššie položených oblastí), letá teplé až veľmi teplé (nad 25 C). Región sa vyznačuje vysokým počtom slnečných dní v roku (predovšetkým mesto Piešťany; slnko svieti okolo 2000 hodín ročne). Región je bohatý na povrchovú vodu, podzemné vody i geotermálne minerálne vody. Povrchová voda je zastúpená predovšetkým riekou Váh, podzemné vody bohatými prameňmi v Čachticiach, Lúke a Orvišti. Termálne liečebné pramene sú sústredené najmä v Piešťanoch. Ak neberieme do úvahy vysoký potenciál liečebných prameňov a podzemných vôd, región nemá veľký potenciál geologických ložísk. Z nich sa v regióne nachádzajú ložiská stavebného kameňa, štrkopieskov a tehliarskych surovín. Región Považský Inovec má výhodnú polohu pre cezhraničnú spoluprácu. Priamo susedí s Českou republikou (dva hraničné priechody), vzdialenosť k Rakúsku je v priemere 100 km (dostupnosť diaľnicou). 16

5 vypracované v Piešťanoch, 2005 Európsky sociálny fond & Občianske združenie Progresit, 2005