90 rokov organizovaného športu v Sabinove 90 rokov futbalu

Transkript

1 90 rokov organizovaného športu v Sabinove 90 rokov futbalu Dostáva sa Vám do rúk materiál, ktorý stručne zahrňuje činnosť telovýchovy v Sabinove za obdobie viac ako 90 rokov, t. j. za dobu od vzniku telovýchovného hnutia od r až do dnes. V tomto materiáli bolo prvých 40 rokov spracovaných podľa zachovanej kroniky telovýchovného hnutia, ako aj z pamäti starších pracovníkov, ktorí sa o rozvoj telovýchovy v Sabinove samotní pričinili. Spracovateľom bol tajomník futbalového oddielu, niekdajší vynikajúci futbalista pán Ján Tomčák. Pre autentičnosť boli jeho spomienky prebrané bez väčších úprav (písané kurzívou) a doplnené len o nové fakty, ktoré sa podarilo získať až pri príprave tohto materiálu. Pred prvou svetovou vojnou nebol v Sabinove takmer žiadny športový život. Mládež v lete sa kúpala v Toryse a v zime mimo korčuľovania sa neprevádzal žiadny športový život. Keď skončila prvá svetová vojna, zmocnila sa mládeži túžba po radosti zo života a túto radosť našla v športe a v športovom združení. Tak v roku 1919 keď chlapci chceli začať hrať futbal museli medzi sebou zozbierať peniaze a za tieto kúpiť loptu. Na výstroj peňazí nebolo, každý hral v takom úbore, aký mu bol v tom čase k dispozícii. Hrali sa aj priateľské zápasy, pravda so slabými výsledkami, nakoľko väčšina hráčov v tom čase iba začínala futbal hrať. Dvadsiate roky 20. storočia Riadny a organizovaný športový život sa začal až začiatkom roku Dňa bolo zvolané valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo, že v Sabinove sa založí športový klub pod menom: Sabinovský atletický klub (SAC). Tento si vytýčil pestovať tieto druhy športu: futbal, atletiku, plávanie, tenis, korčuľovanie a cyklistiku. Boli zvolení funkcionári: za predsedu dr. Jozef Schütze, za tajomníka Andor Leššo, za pokladníka Alex Šperling a za členov výboru: Hugo Gallé, dr. Eugen Havrilay, Mikuláš Vida, Gejza Krebs, Jozef Schmidt, Mikuláš Köveš, Alexander Cirbus, Ľudevít Cirbus, Jozef Gábriš, Helena Schützová a Irena Rosenbergerová. Za odborvedúceho futbalového oddielu bol zvolený Ľudevít Cirbus. Na základe prijatých stanov, klub bol prihlásený do Slovenského futbalového zväzu s celkovým počtom 73 platiacich členov. Z tohoto bolo aktívnych futbalistov celkom 26. Hlavnou úlohou založeného klubu bolo získať ihrisko. Toto sa dostalo na trhovisku pri potoku Šomka. Vzhľadom na to, že terén nebol rovný, bolo ho potrebné upraviť tak, aby bol spôsobilý k odohrávaniu futbalových zápasov. Toto sa previedlo za veľkej iniciatívy a úsilia ako členov klubu, tak aj za pomoci príslušníkov miestnej posádky. Keďže vtedajší režim, režim kapitalistický neposkytoval na telovýchovu žiadne finančné prostriedky, museli si tieto členovia zadovážiť. - cestou usporiadaných zbierok a usporiadaním tanečných zábav. Chuť do hry u aktívnych futbalistov bola veľká, o čom svedčí tá skutočnosť, že títo sa pod vedením trénera Ľudevíta Cirbusa schádzali až 5 krát do týždňa. Týmto trénovaním mužstvo nadobudlo na kvalite a po doplnení troma hráčmi miestnej posádky, prikročilo už k organizovaniu priateľských futbalových zápasov s klubmi iných miest. Spomienku si zasluhujú tieto významnejšie zápasy: SAC PTŠC Prešov 3:2, odvetný zápas pre PTŠC 3:2, Tento klub patril, medzi najlepšie mužstvá na východnom Slovensku. SAC Törekvés Prešov 1:0, s AC Spišská Nová Ves 3:1, s KŠC Košice 0:4, s ŠK Humenné 4:3. Celkove odohralo mužstvo 15 zápasov, z ktorých 10 vyhralo, 4 prehralo a jeden zápas hralo nerozhodne, s celkovým aktívnym skóre 32:20. V tomto čase mužstvo SAC Sabinov hralo zväčša v tejto zostave: Varga Juraj, Konig I., Tomčák I, Zmil, Leššo Anton, Grodžinský, Schlimp, Schnábel a Schlenz vojaci, Cirbus Ľudovít, Vargovčík Alexej. Najviac gólov dali: Cirbus 14, Vargovčík 7, Leššo A. 3 atď. Toto mužstvo dosiahlo týchto pekných výsledkov v dôsledku toho, že u hráčov bola láska k športu, chuť do hry a oduševnenie. Všetci aktívni hráči sa svedomite zúčastňovali tréningov, zápasov a v mužstve panovala 100 % disciplína. Keďže klub zápasil stále s finančnými prostriedkami, samotní hráči svoje dresy, kopačky skrátka celú výstroj sami opatrovali, čo bolo na vtedajšie podmienky nutné a od hráčov obetavé. I v tomto prípade svedčí tá skutočnosť, že všetci hráči mali úzky vzťah ku klubu a že pri tom obetovali nielen svoj voľný čas, ba v mnohých prípadoch museli obetovať aj svoje finančné prostriedky, o ktorých v tomto čase bola veľká núdza. 1

2 Návštevy na ihrisku tvorila vtedy zväčša iba mladá generácia, ktorá svoje mužstvo nadšene povzbudzovala, bez akýchkoľvek výkrikov, či už na hráčov domácich alebo hostí. Už v roku 1921 usporiadal klub ľahkoatletický závod v Sabinove za účasti miestnej posádky, ako aj cyklistický pretek na trati Sabinov Košice a späť za účasti športovcov z Košíc a Prešova. Najväčšiu zásluhu na založení klubu ako aj na rozvoji telovýchovy v Sabinove mal v tomto období Dr. Schütze, vtedajší mestský lekár a predseda klubu. Koncom roka 1922 pre odchod niektorých aktívnych hráčov začala činnosť futbalového oddielu ochabovať a v roku 1923 táto aj zanikla. Vtedy klub SAC jestvoval už iba na papieri. V roku 1924 došlo k premenovaniu športového klubu SAC, na športový klub SLÁVIA. Iniciátorom toho bol vtedajší riaditeľ Tatra banky Sabadoš. Za jeho pôsobenia vo funkcii predsedu klubu, veľmi dobre si počínal tenisový oddiel, ženský oddiel hádzanej a oddiel futbalový. Po odchode niektorých aktívnych hráčov zo Sabinova boli do mužstva zaradení mladší hráči ako: Anton Kuchár, Fidler, Schmidt, Molčan, Götz a iní. V roku 1926 bol založený ďalší robotnícky klub, ktorého činnosť trvala len dva roky. Z aktívnych hráčov tohto robotníckeho klubu sú v pamäti: Karol Pijura, Rudolf Tamaškovič Elek König, Imrich Kovaľ, Vojtech Broš, Ján Šoltys, ktorí boli doplnení hráčmi sabinovskej posádky. Tento robotnícky klub prevádzal len futbalovú činnosť. Tridsiate roky 20. storočia Najbohatšiu športovú a kultúrnu činnosť zaznamenávame v Sabinove v rokoch Veľmi účinnú pomoc dostávajú športovci od mestskej rady mesta Sabinova, kedy starostom mesta bol Štefan Vargovčík, otec vtedajších činných športovcov ŠK Slávia. Predsedom klubu sa stal Gejza Krebs. Za jeho činnosti sa pristupuje k úprave športového ihriska, hracej plochy a k postaveniu ohrady. Futbalový oddiel docieľoval pekných výsledkov a to či už doma alebo na cudzích ihriskách. Tak napr. Slávia Sabinov I. ČŠK Košice 2:1, Slávia ŠK Roma Košice 10:1, Slávia Törekvés Košice 1:1, Slávia KAC Košice 1:2 a rad ďalších výsledkov v prospech ŠK Slávia. V roku 1930 sa taktiež založil hudobný krúžok, ktorý spolu s divadelným krúžkom zaznamenali peknú kultúrnu činnosť. V roku 1931 sa utvárajú v Sabinove ďalšie dva nové športové kluby, ktoré však nemali dlhého trvania. V roku 1932 pre finančné ťažkosti a veľkú hospodársku krízu, ktorá postihla bývalé ČSR všetky tri kluby sa rozpadávajú. Na sklonku roku sa zakladá futbalový oddiel pri streleckej jednote v Sabinove, ktorý mal aj 25 členný dychový súbor vybavený nástrojmi, ktoré sa vtedy zakúpili zo štátnych prostriedkov. V roku 1933 nastal znovu v Sabinove veľký rozvoj telovýchovy vznikom nových klubov a uličných mužstiev. Boli založené kluby ako: MKB Sabinov za vedenia Huga Goldsteina a RTJ (robotnícka telovýchovná jednota) za vedenia Čisarika. Ďalej sa založili uličné kluby, z ktorých boli známe najmä: Čanda csapat (chudobný manšaft poz. autora) pod vedením Júliusa Petriľáka a Živnostenský klub za vedenia Štefana Ochotnického. Činnosť týchto klub však bola zameraná výlučne len na futbal a netrvala dlho, pretože samotné mesto Sabinov nepostačovalo na ich rozvoj a prevádzku. Príslušníci týchto klubov sa potom združili v jeden celok do vtedajšej ŠK Slávia. V tomto období výbor ŠK Slávia za pomoci miestnej posádky začal výstavbu drevenej tribúny na futbalovom ihrisku, ktorá bola daná do prevádzky v roku ŠK Slávia nemala dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť, preto v zimných mesiacoch sa snažila usporiadavaním zábav a divadelných hier zabezpečiť ich dostatok pre futbal na letné obdobie. V rokoch futbalový oddiel dosahuje veľmi pekné výsledky. Má už vytvorené aj žiacke mužstvá Benjamínkov a usporiadal pouličné futbalové zápasy pod názvom ŠK Bosá noha. Jednota mala aj dorastencov, ktorí štartovali v riadnej súťaži. V prvom mužstve boli v tomto období títo aktívni hráči: Markuš Ladislav, Hobor Anton, Meličko Imrich, Ksenič Jozef a Mikuláš, Kačala Michal, Šoltz Pubi, Gargalovič Andrej. Maxi Goldstein, Soľár Ján, Petruš Štefan, Šoltýs Jakub, Vargovčík Eugen a Július. Neskoršie malo mužstvo veľmi dobrého brankára Saramu, ktorý svojou výkonnosťou patril medzi najlepších hráčov v mužstve. 2

3 V tomto období aktívne pracuje Klub slovenských turistov a lyžiarov pod vedením Jána Mizeráka. Od roku 1932 tento klub vlastní aj turistickú chatu na Červenej Vode. Fotografia z konca päťdesiatych rokov na ktorej sa zabávajú futbalisti Sabinova. V pozadí je chata Slavoj Sabinov na Červenej Vode, ktorá bola svojho času veľmi obľúbenou vychádzkovou destináciou Sabinovčanov. V tej dobe to bolo jediné obľúbené miesto na vychádzky a výlety. Rekreačné zariadenia na Drienici v tej dobe ešte neexistovali. Na fotografii zľava a zhora nadol sú : Fabišík Jozef vedúci mužstva dospelých, Kaščák Mikuláš, Piatak Štefan, Miščík Imrich, Mžigod ján, Choma, Vargovčík Eugen, Bornemisza Koloman, Karafa Štefan, Janigovci František Didi a Jozef Štyridsiate roky 20. storočia V aktívnej činnosti klubu nastal zlom v roku 1940 za tzv. Slovenského štátu, kedy telovýchova v meste prešla pod správu Hlinkovej gardy. Športová činnosť v Sabinove značne poklesla a bola oživená až v roku 1943, kedy prebehol nový nábor členov a jednota dostalo svoj starý názov ŠK Slávia Sabinov. Do výboru tejto jednoty sa dostali aktívni členovia: Ondáš vtedajší predseda, Ján Seman, Markuš Ladislav, Gargalovič Andrej, Magda Ján, Križan Andrej a iní. Od tejto doby sa športová činnosť začala rozvíjať hlavne vo futbale. Pekný výsledok zaznamenala jednota, ktorá mala jedno silné A mužstvo a dorast, ktorí sa prebojoval až do finále futbalovej ligy na Slovensku. V tomto doraste hrávali a neskôr tvorili jadro A mužstva títo hráči: Pošefka Dezider, Gargalovič František, Karniš Anton, Cisko Anton, Tomčák Ján a Ladislav, Kuchár Rudolf a Július, Meličko Marcel, Miščík Štefan, Lukáč Ján. Do tohto kádru v rokoch prišli hráči: Vargovčík Elek, Tomko Ján, Lapoš Arpád, Peteja Michal, Krista Ladislav, Andraško Eugen - Pubi, Sekerák Pavel, Ploskuňák Ladislav, Olej Ondrej, Murinčák Ján, Genda Vladimír a ďalší. Mužstvo v období niekoľkých rokov dosahovalo pekné výsledky v prvej A triede a umiestňovalo sa na druhom až štvrtom mieste v tabuľke. Mužstvu sa v prvej polovici roka 1947 výsledkovo darilo tak, že mohlo pomýšľať na postup do divízie. Zaostávalo za vedúcim Zemplínom Michalovce po 12. okruhu (kole pozn. autora) len o dva body, pričom malo najlepšiu obranu v súťaži. Na potvrdenie uvádzame tabuľky I. triedy Východnej a Západnej skupiny tak, ako ich priniesol Šport týždenník vychádzajúci každý pondelok od roku 1945 v Nakladateľskom družstve s r. o. v Prešove, ul. Partizánov číslo 4. 3

4 Východná skupina Západná skupina 1. Zemplín Michalovce :27 19 bodov 1. Ťahanovce : 9 18 bodov 2. Slávia Sabinov : Sp. Podhradie : Stropkov : Tatran Sp. Belá : Slovan Solivar : Baník Koterbachy : Sečovce : Smižany : Kráľ. Chlumec : Sp. Vlachy : Magura Prešov : Sp. Teplica : Trebišov : Markušovce : Veľký Šariš : Soľná Baňa :58 1 V roku 1947 (6. mája 1947, podľa Úradnej zprávy matrikára VSŽF zo dňa 16. mája 1947, číslo 31 ) bol do ŠK Slávia Sabinov preregistrovaný Podhájecký Eugen z ŠK Bardejov, obranca, ktorý sa v majstrovskom zápase východnej skupiny I. triedy v Sabinove vážnejšie poranil. Bol to zápas medzi duhým ŠK Slávia Sabinov a vedúcim ŠK Zemplín Michalovce, ktorý sa hral v Sabinove 8. júna pred 500 návštevníkmi. Stretnutie ŠK Slávia Sabinov ŠK Zemplín Michalovce 2 : 2 (1 : 0) sa skončilo po rušnom a tvrdom boji nerozhodne. Domáci mali v tomto zápase smolu, lebo už v 4. minúte prvého polčasu zranený Podhájecký musel odstúpiť z hry (domáci dohrávali oslabení pozn. autora). Vedúcu branku vsietil v 35. minúte domáci Marcel Meličko z pokutového kopu. V 25. minúte druhého polčasu Dzurovčin vyrovnal a v 35. minúte Juríček vsietil druhý úspech hostí. Domáci vyrovnali v 42. minúte Vargovčíkom. V rozhodujúcich zápasoch druhej polovice súťaže však ŠK Slávia Sabinov poľavil a z postupu nebolo nič. V silnej konkurencii sa nakoniec umiestnil na siedmom mieste. Z cenejších výsledkov tohto obdobia možno spomenúť víťazstva v Sečovciach 5 : 3, vo Veľkom Šariši 3 : 1, remízu so Slovanom Solivar 0 : 0 a víťazstvo nad ŠK Moldava 4 : 0. Výbor ŠK Slávia v roku 1948 tvorili čestní predsedovia Jakub Šoltýs, poslanec NS a Ján Kancír, továrnik. Predsedom bol Dr. František Klačanský, podpredsedom Ľudevít Cirbus, tajomníkmi Leo Bázler a Michal Mihalik, pokladníkom Ladislav Markuš, zapisovateľom Ján Seman, hospodárom Štefan Šterbinský, vedúcim prvého mužstva Bedrich Tassler, vedúcim dorastu J. Miščík, vedúci benjamíncov (žiakov, pozn. autora) Ján Tomko a členovia Ľ. Hamborský, Eduard Lenz, J. Miščík, V. Gažik, Z. Dofka, J. Straka, L. Junger, G. Marton a H. Šimková. V regionálnych novinách v rubrike Šport v pondelok 26. júla 1948 redaktor označený skratkou S predstavil v článku : Dvadsaťpäť rokov činnosti ŠK Slávia Sabinov úspechy športu v Sabinove. Podtitul uvedeného článku znel : Sabinovskí plavci majú krásne kúpalište Futbalisti nemôžu sa prebojovať do divízie Vážne a veselo o mužstve. Na obrázku (z archívu Lea Bazlera) je mužstvo Sabinova z konca štyridsiatich rokov (rok 1948 /49) zľava doprava stoja : Alfréd Vargovčík fanúšik a funkcionár klubu, Vargovčík Alex Elek, Peteja Michal (prišiel z Bardejova), Tomčák Ladislav, Tomko Ján, Lukáč Ján, Olej Andrej, Andraško Eugen Pubi, Mihalik Michal tajomník klubu, v podrepe zľava Sekerák Pavel, Krista Ladislav, Tomčák Ján, Kuchár Rudolf Okrem iného, jedna časť článku Predstavujeme vám hráčov Slávia Sabinov, predstavila tento káder futbalistov ŠK Slávia : Andrej Olej brankár (prišiel v roku 1943 od VPSK - Vojenský posádkový klub pozn. autora), obrana : Ladislav Ploskuňák pravý obranca (odchovanec 4

5 klubu), Pavel Sekerák ľavý obranca (správca kúpaliska, odchovanec klubu), Alex Vargovčík stredný obranca (v tom čase vojak, ktorý stále na zápasy dochádzal, odchovanec klubu), záloha : Ján Tomko Čirčanec (otec pochádzal z Čirča- odtiaľ prezývka, pozn. autora) pravý záložník (odchovanec klubu), Dezider Pošefka stredný záložník (najtechnickejší a najslušnejší hráč, odchovanec klubu), Karniš Anton Piola (podľa tallinského reprezentanta pozn. autora) ľavý záložník (odchovanec klubu), útok : Ján Murinčák pravé krídlo (prišiel od VPSK), Ján Tomčák pravá spojka (odchovanec klubu), Eugen Andraško Pubi stredný útočník (robustný hráč - najlepší a obávaný strelec mužstva, odchovanec klubu), Rudolf Kuchár Leonidas ľavá spojka (najpružnejší hráč, odchovanec klubu), Ladislav Tomčák Orsi (pre svoju rýchlosť - podľa tallinského reprezentanta pozn. autora) ľavé krídlo (odchovanec klubu), Vladimír Čap stredný útočník a Ján Sas (do Slávie prišiel z ŠK Slovan Solivar). V roku 1948 sa mužstvo umiestnilo na prvom mieste a tým si vybojovalo postup do divízie. Pre slabé finančné zabezpečenie od postupu upustilo a umožnilo postúpiť mužstvu Michaloviec. Po oslobodení našej vlasti, hlavne po roku 1948 dostala telovýchova zelenú, pričom v roku 1949 došlo ku jej zjednoteniu do jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol. Dostáva finančnú podporu od štátu a začína s výstavbou nového športového štadióna. K jeho výstavbe dopomohol predseda MNV v Sabinove pán Jozef Berdis, ktorý nechal pre tento účel vyvlastniť veľký pozemok pri rieke Toryse, kde sa na výstavbe ihriska začalo ihneď pracovať. Plocha futbalového ihriska bola dokončená v roku 1949 a plocha hokejového ihriska v roku Päťdesiate roky 20. storočia V roku 1951 futbalový klub po reorganizácii súťaži, štartoval pod názvom SABINA Sabinov v okresnej futbalovej súťaži okresu Sabinov. Zdatnejším súperom Sabiny, okrem druhého domáceho celku, boli len hráči Sokola Lipany. V odvetnej časti súťaže, na jeseň, dňa šiesteho novembra však Sabina urobila rozhodujúci krok k víťazstvu v súťaži. Pred 600 divákmi zdolala na svojom ihrisku najväčšieho konkurenta, Sokol Lipany, 2 : 0 (1 : 0) dvomi gólmi dnes už nebohého Vladimíra Gendu. V júli toho istého roku hrali hráči Sabiny Sabinov aj súťaž o Československý pohár, jeho krajskú časť, v ktorej sa dostali až do semifinále. Súťaž sa hrala na neutrálnych ihriskách a v prvom kole (hralo sa 2. júla 1951) Sabina zvíťazila nad rezervou Starej Ľubovne 8 : 0 ( 4 : 0 ), keď po tri góly strelili Jerom Klohna a Ján Tomko. Jozef Jaro Kľoc a Vladimír Genda pridali po jednom presnom zásahu. O šesť dni nato, v druhom kole, na ihrisku v Bardejove dosiahli hráči prvý väčší úspech, keď v prvom polčase zaskočili favorita Odevu Prešov a nakoniec sa tešili z víťazstva 4 : 3 (1 : 3). Po dva góly strelili Genda a Lapoš Arpád, staronová posila Sabinova. Za Odevu skórovali Lech 2 a Kuchár. Šestnásteho júla potom nastúpili na ihrisku v Michalovciach na stretnutie tretieho kola proti ČSSZ Humenné. V boji o semifinále pohára dokázali v druhom polčase otočiť vývoj stretnutia a dvomi gólmi Gendu zvíťazili 2 : 1 ( 0 : 1 ). Za súpera skóroval Maxinčák. O týždeň nastúpili v semifinále pohára, opäť na ihrisku v Bardejove, proti mužstvu K. P. Michalovce a prehrali vysoko 0 : 6 ( 0 : 3 ). Výsledok však nevyjadruje pomer síl na ihrisku, ale je obrazom sklamania z hry Eleka Vargovčíka, ktorý neustrážil Ferenca, strelca štyroch gólov. Po jednom úspechu Michaloviec pridali Papp a Mačo Marcel Meličko, bývalý hráč Sabinova. Po už spomínanom víťazstve nad Sokolom Lipany postúpili hráči Sabiny do kvalifikácie o postup do súťaže Prešovského kraja. Dvadsiateho novembra najprv zdolali zástupcu Bardejovského okresu, Sokol Zborov 4 : 1 (2 : 1), góly Tomko 2, Andraško a Klohna. O šesť dní neskôr na ihrisku v neďalekých Lipanoch, zdolali vysoko aj zástupcu okresu Stará Ľubovňa, miestnu rezervu 9 : 0 (3 : 0), keď sa strelecky presadil Lapoš tromi gólmi, Andraško, Genda a Kloha pridali po dva úspechy. Takýmito dobrými výsledkami zavŕšili hráči Sabiny Sabinov úspešný rok 1951 V marci 1952 roku sa začala pre sabinovských hráčov staronová éra v krajskej súťaži Prešovského kraja. Súťaž mala dvanásť účastníkov : DK Vranov nad Topľou, Dukla Prešov B, KP Michalovce, Stavokombinát (Sabina) Sabinov, ČSSZ Humenné, KP Sobrance, KSC Stropkov, OZ (Odevné závody - ODEVA, predtým Magura) Prešov, JRD Palín, Stavokombinát Stará Ľubovňa, Železničiari Humenné, Vihorlat Snina. Počas súťaže došlo k premenovaniu klubu na Stavokombinát Sabinov. Toto pomenovanie mu však vydržalo iba rok. V Zlatej knihe futbalu na Slovensku autori uvádzajú tabuľku, podľa ktorej Sabina skončila na piatom mieste, pričom mužstvám, ktoré skončili pred ňou, Michalovce a Dukla Prešov B, v uvedenej tabuľke chýbajú 5

6 výsledky niektorých stretnutí. Víťaz súťaže, Vranov nad Topľou, bojoval s ďalšími štyrmi víťazmi Topoľčanmi, Trenčínom, Opatovou a Ťahanovcami v kvalifikácii, na neutrálnej pôde, o postup do prvej celoštátnej ligy. Do celoštátnej prvej ligy postúpil víťaz kvalifikácie Topoľčany. Vranov postúpil tiež do celoštátnej súťaže, ale skupiny B, ktorú tvorili mužstvá zo Slovenska a Moravy. Stará drevená tribúna prenesená z ihriska pri Jurmačisku tvorí pozadie tohto záberu asi z roku 1953, na ktorom zľava hore stoja : Lazor Anton, Tumidalský Vincent, Lapoš Arpád, Hanudeľ Konštantín, Štofan Emil, v strednom rade Baňas Jozef, Vargovčík Elek, Angelovič Jozef, dole sediac zľava Végsö Alexander, Tomčák Ján, Tomčák Ladislav V marci 1953 nastúpili na prvý prípravný zápas hráči pod novým názvom Slavoj Sabinov. V tých rokoch sa súťaže hrali systémom jar jeseň v príslušnom roku. Výnimku tvoril rok 1953, kedy sa súťaž Majstrovstvo Prešovského kraja hrala iba jednokolovo, od mája do septembra. Na úvod ročníka nastúpili 2. marca Sabinovčania v priateľskom meraní síl proti svojmu menovcovi z Prešova a rozišli sa zmierlivo 2 : 2 ( 1 : 1 ), keď obidva úspechy za domácich dosiahol Klohna. Až 600 divákov bolo zvedavých na dorasteneckého majstra ČSR za rok 1952 z Košíc. Domáci Slavoj /13. apríla/ podľahol mladým futbalistom 2 : 4 ( 1 : 2 ), keď jeho góly strelili Tomko a Andraško. O výsledkoch v roku 1954 žiaľ nie je veľa známe, existuje len tabuľka, podľa ktorej sa mužstvo umiestnilo na siedmom mieste. Na nasledujúcej snímke práve z roku 1954 môžeme rozpoznať hráčov z kategórie dorastu, ktorí vtedy štartovali za Slavoj. Na obrázku (z archívu Júliusa Miščíka) zľava doprava stoja : Ceheľský Ladislav, Miščík Július, Greško Andrej, Bornemisza Koloman Eči, Jurica Martin, Beliš František Špitko, Lazor Jozef, v podrepe zľava : Fedor Karol, Hobor Milan, Brutvan Tibor, Husár Alfréd, Novotný Štefan V ročníku v mládežníckej kategórii štartovali títo hráči, ktorých doplnili Miščík Imrich Mišár, Molčan Jozef Siňo, Páll Štefan Paťo, Petriľák Ján Čando, Kuchár Jozef a Šeminský Vladimír. V nasledujúcich rokoch práve títo chlapci dopĺňali kostru A mužstva. Zaujímavosťou roku 1955 je aj fakt, že v tomto roku hrávali za Spartak Snina aj dvaja 6

7 sabinovský futbalisti Ladislav Ochotnický a Tomáš Jadviš, rodák z Ražnian, ktorí mali pomôcť tomuto klubu postúpiť do oblastnej súťaže divízie. Nakoniec však aj samotný Slavoj prispel k tomu, že sa to Snine nepodarilo. Medzi senzačné výsledky v tomto roku patrilo víťazstvo Slavoja v Michalovciach, a to najme potom, čo doma Slavoj s týmto súperom len remizoval 0 : 0. Sklamaním bola nešťastná domáca prehra s Giraltovcami, keď celý zápas mali domáci prevahu, ale brankára hostí neprekonali. Zaujímavé bolo aj to, že posledné dva stretnutia súťaže vyhrali domáci Sabinovčania zhodne 3 : 0, ale kontumačne. V predposlednom stretnutí súťaže vtedy beznádejne posledný Medzilaborčania nepricestovali na zápas a Slavoj Prešov mal v poslednom kole zastavenú činnosť! Aj napriek týmto víťazstvám v závere Slavoj obsadil až 10. priečku tabuľky, čo bolo po predchádzajúcich zhodných umiestneniach na siedmom mieste trochu sklamaním. Ktovie, či pri zaváhaní v posledných dvoch kolách, ak by sa boli hrali, nebol by Slavoj stratil príslušnosť k mužstvám majstrovstiev Prešovského kraja. K lepším výsledkom nepomohol ani Plško Ladislav, z ktorého sa stala nová opora zálohy. Dokončenie tribúny sa však značne preťahovalo pre nedostatok materiálu a najmä pre nevybavenie finančných prostriedkov z dôvodu, že v tomto čase došlo zase k reorganizácii telovýchovy v našom štáte a to v tom zmysle, že sa pri revolučnom odborovom hnutí tvorili dobrovoľné športové organizácie. Na zásah našich nadriadených orgánov ako v samotnom Sabinove tak aj v Prešove, finančné prostriedky boli našej telovýchovnej jednote pridelené a prikročilo sa k dokončeniu započatého diela. Dokončenie výstavby tribúny sa dosiahlo v roku V roku 1957 a 1958 bolo upravené hokejové ihrisko ako aj ohrada okolo celého športového objektu. Na celkovú výstavbu športového štadióna boli obdržané subvencie z rozpočtov štátu takto: z prostriedkov Stasky ,- Kčs v starej mene a v roku 1956 obnos Kčs ,- v novej mene. Na výstavbe tohto diela majú zásluhu najmä títo aktívni členovia jednoty: Antol Juraj, vtedajší predseda jednoty, Vargovčík Alfréd, Chmelár Július, Michalík Michal, Jacko Pavel, Lazar Štefan, vtedajší predseda rady ONV a samotní funkcionári rady MNV na čele s predsedom Jozefom Berdisom. Pri samotnej výstavbe boli činní najmä títo členovia: Jozef Kačala, Juraj Župa, Štefan Eliáš, Jozef Zborovský a mnohí ďalší z radov členov našej jednoty, ktorí odpracovali veľa brigádnických hodín. Na obrázku z roku (archív Miščíka Júliusa) pred tobogánom na miestnom kúpalisku zľava doprava hore stoja dorastenci : Páll Štefan, Greško Andrej, Ceheľský Ladislav, Miščík 7

8 Július, Kuchár Jozef, v podrepe zľava Molčan Jozef, Husár Ladislav, Petriľák Ján, Šeminský Vladimír a Miščík Imrich. V máji 1956 dochádza opäť k premenovaniu klubu na Slovan Sabinov. Po návrate dvoch spomínaných futbalistov zo Sniny a doplnení kádra Piatakom, Rokošným, ale aj mladým Pállom z dorastu a bratmi Vargovčíkovcami sa hra mužstva zlepšila. V domácom prostredí Slovan prehral iba dva krát, vždy najtesnejšie 0 : 1 s Tatranom Humenné a v derby s Veľkým Šarišom. Na domácej pôde raz remizoval, v derby s Lipanmi. Šesť krát si podelil body so súperom na jeho ihrisku a len päť krát odchádzal od súpera s prehrou. To sa prejavilo v konečnom umiestnení na treťom mieste tabuľky. Ako to ohodnotili súčasníci, išlo o dobrý rok, v ktorom sa začalo budovať nové dobré mužstvo. Z prípravných, priateľských či pohárových stretnutí tohto roka si archivár do svojho archívu zaznamenal prvý štart sabinovského futbalového odchovanca, rodáka z Michalian, Štefana Pálla - Paťa v prvom mužstve dospelých. Bol to prípravný zápas Slovan A proti Slovanu B, ktorý 17. júna vyhralo prvé mužstvo 6 : 2 (3 : 2). V prvom stretnutí strelil tento vynikajúci futbalista aj prvý gól, po dva pridali Hobor M., Tomčák L. a jeden bol vlastný. Za béčko dva krát skóroval Beliš František, nazývaný tiež Špitko. Rovnako je v archíve zaznamenaný prvý zápas, v ktorom nastúpili za Sabinov bratia Vargovčíkovci Viktor a Štefan. Dňa 15. júla, aj za ich prispenia, zdolal Slovan Sabinov súpera z Dynama Košice 4 : 1 (2 : 0), keď o góly sa podelili Viktor Vilo Vargovčík a Paťo Páll. Príchod bratov Vargovčíkovcov označili súčasníci za skvelý ťah funkcionárov Sabinova. Nasledovali aj dva medzinárodné stretnutia. V prvom, 4. augusta sme na svojom ihrisku privítali majstra Libereckého kraja, Lokomotívu Děčín. Pred 800 divákmi sme nevyužili 5 6 čistých gólových šancí a najtesnejšie sme súperovi podľahli 0 : 1 (0 : 0). Na Sabinovský odpust 15. augusta, sme privítali poľské mužstvo Sandencia Nowy Soncz, ktoré sme zdolali 3 : 0 (1 : 0) dvomi gólmi, v tej dobe ešte vojaka základnej služby, Tumidalského a jeden pridal Novotný. O dva dni Slovan nastúpil na majstrovský zápas Prešovského kraja doma proti Slavoju Stropkov, a potvrdil dobrú formu. Hosťom nastrieľal šesť gólov (Lapoš 3, Hobor M., Cisko, Tomčák L.) a inkasoval jediný. V prvom ostrom štarte sedemnásť ročného Paťa Pálla za dospelých, 19. augusta, dosiahol tento talent hetrik a po dvoch ďalších góloch Hobora M. a jednom Lapoša nadelil Slovan vojakom z DA (Dom armády pozn. autora) Kamenica nad Cirochou 6 : 0 (2 : 0). Na fotografii z roku 1957 zľava stoja : Hobor Milan, Lapoš Arpád, Novotný Štefan, Vargovčík Štefan, Páll Štefan, Piatak Štefan, Jadviš Tomáš, v podrepe zľava : Tomaškovič Viliam tréner mužstva, Kaščák Mikuláš, Križan Pavol, Ševčovič Rastislav, Rokošný Pavol a Ochotnický Ladislav Až v roku 1957 sa rozhodlo, že ročník sa bude hrať trojkolovo systémom jar jeseň roku 1957 a jar roku 1958 tak, aby sa od roku 1958 prešlo na systém jeseň jar. Týmto systémom 8

9 už hrávala temer celá Európa. Mužstvá hrávali v rozostavení a striedanie v majstrovských zápasoch nebolo dovolené, t. j. zraneného hráča nikto nemohol nahradiť. Od prvého mája 1956 do začiatku jarnej časti súťaže v roku 1957 klub niesol názov Slovan Sabinov, potom sa vrátil k pomenovaniu Slavoj. Okrem týchto zmien stojí za zmienku fakt, že po skončení súťaže v roku 1958 do divízie postúpili dve družstvá, ale aj to, že súťaž začalo štrnásť mužstiev, no ukončilo ju len dvanásť. Už po 4. kole jarnej časti roku 1957 bol zo súťaže vylúčený Slovan Giraltovce. V spomínanom kole hostili domáci Lokomotívu Humenné a za stavu 0 : 1 inzultovali rozhodcu stretnutia. Pre Slavoj Sabinov (opäť návrat k pomenovaniu z roku 1955) to bola strata dvoch bodov za víťazstvo v prvom kole 0 : 4 práve na ihrisku v Giraltovciach. Odvetnú časť roka 1957 zasa nedohralo mužstvo Sokola Tulčík, ktoré Slavoj v jari doma porazil 4 : 0, a v odvete na jeseň zvíťazil Slavoj kontumačne 3 : 0 na ihrisku Tulčíka preto, že domáci mali zastavenú činnosť. Neskôr 18. septembra 1957 bol Tulčík definitívne zo súťaže vylúčený pre inzultáciu rozhodcu v domácom stretnutí s ČH Strážske. Domáci inzultovali rozhodcu za stavu 0 : 1 a ich výsledky v súťaži boli anulované. Takto vlastne Slavoj prišiel celkove o šesť bodov a skóre 11 : 0! V príprave na jesennú časť súťaže si Slavoj pozval vedúce mužstvo divízie Lokomotívu Košice. V polovici júla presnejšie 14. júla na mokrom teréne Slavoj nenastúpil v najsilnejšom zložení, no napriek tomu neprehral. Stretnutie pred 300 divákmi sa skončilo remízou 3 : 3 (2 : 3), keď góly za domácich dosiahli Tumidalský, Novotný a Páll. O týždeň nato, 21. júla to už bol účastník českej divízie, Lokomotíva Beroun, ktorého domáci zdolali 5 : 1 (3 : 0), aj za prispenia Eleka Vargovčíka, ktorý v obrane predviedol excelentný výkon. Ukázal domácim, ako hráva divíziu v českej súťaži. Nahradil Štefana Piataka a chýbajúcich Jadviša a Ochotnického nahradili Lapoš a Ladislav Tomčák. Strelecky sa v tomto zápase zaskveli strelci Tumidalský s tromi a Páll s dvomi gólmi. V jesennej odvete v prvom domácom stretnutí, v zápase plnom zvratov sa zrodil hokejový výsledok. Domáci pred návštevou 800 divákov najprv za 22. minút viedli už 5 : 1, aby za ďalších šesť minút už bolo iba 5 : 4. Obrana totiž tentoraz stála na hlinených nohách, na čele s brankárom Angelovičom. Ten si vybral čierny deň, keď si nešťastnou zhodou okolností dal dva vlastné góly. Ešte že strelci sa činili - Páll dal štyri, Ochotnický s Jadvišom po dva góly, a to sa streľba nedarila najlepšiemu strelcovi Tumidalskému. Do análov sa tak zapíše, že 11. augusta 1957 Slavoj Sabinov porazil Dynamo Veľké Kapušany 8 : 4 (6 : 4). O týždeň nato sa hralo stretnutie prvého z aktuálnej tabuľky s druhým, teda súboj o vedúcu priečku tabuľky. Na ihrisku v Solivare 18. augusta, pred 800 divákmi, z ktorých bola polovica zo Sabinova, dosiahol Slavoj pekný úspech. Porazil domáci Sokol Solivar 2 : 4 (1 : 2). Vývoj stretnutia podľa sledu gólov bol nasledovný : domáci Lelák 1 : 0, Ochotnícky 1 : 1, Jadviš 1 : 2, druhý polčas Bubenko 2 : 2, Ochotnícky na 2 : 3. Za tohto stavu kopali domáci dva krát pokutový kop. Angelovič v bránke Slavoja však čaroval. Prvý pokutový kop chytil a druhý vyrazil. To už nevydržal jeden z domácich fanúšikov a skolaboval na ihrisku! Naše víťazstvo bol zaslúžené nielen preto, že Tumidalský skóroval na 2 : 4, ale aj preto, že sme ešte nastrelili dva krát žrď!. A to v mužstve chýbal Páll, ktorého dobre nahradil minuloročný dorastenec Miščík Július. Slavoj sa takto prebojoval na prvé miesto priebežnej tabuľky s 20 bodmi, rovnako ako Solivar, ale so skóre 52 : 13, kým skóre domácich bolo 31 : 31. Už o štyri dni 22. augusta sa na domácom ihrisku Slavoja odohralo tradičné derby. Hosťujúci Veľkošarišania prišli do Sabinova s totálne defenzívnou taktikou, celá jedenástka bránila, no neubránila sa len polčas. Slavoj Sabinov Slavoj Veľký Šariš 5 : 0 (0 : 0), góly za domácich strelili Páll 2, Jadviš, Ochotnícky a Križan po 1. Ani gól priamo z rohu, ktorý strelil Jadviš, o tri dni 25. augusta, domácej Lokomotíve Humenné, ani výborný výkon nováčika v drese Slavoja Andreja Greška, minuloročného dorastenca a aj výborného hokejistu, nestačili na víťazstvo. Domáci po veľmi tvrdej hre, ktorá našim technikom veľmi nesedí, dosiahli nakoniec remízu Lokomotíva Humenné Slavoj Sabinov 2 : 2 (1 : 0). Druhý gól za hostí strelil Paťo Páll. V prvý septembrový deň hostil Slavoj rezervu Tatran Prešov v bránke ktorej stál ligový brankár Sabanoš. Do 26. minúty bol stav stretnutia nerozhodný bez gólov. Tisíc divákov však v ďalšej štvrť hodinke videlo gólostroj domácich, ktorí dali za tento krátky čas štyri góly. Nakoniec to bol debakel. Slavoj Sabinov Tatran Prešov B 6 : 0 (4 : 0), po tri góly nastrieľali Páll a Novotný. V tomto stretnutí nenastúpil Tumidalský o ktorého prejavil záujem práve ligový Tatran Prešov. Vyniknúť tak dostal príležitosť opäť mladý Greško. Derby je derby, a v ňom sa metľare vždy vedeli vypnúť k výborným výkonom. Toto derby hrané 12. októbra to opäť potvrdili, keď dokázali jedinú chybičku, pri zlom vybehnutí brankára Angeloviča, využiť na šťastné víťazstvo. Gól strelil, ostrý muž Lipian, Fedák, ktorý spolu s Reišteterom a Ferencom hrali ostro až surovo, čo sa nepáčilo prítomným 1300 divákom, z ktorých asi 800 bolo zo Sabinova. Žiaľ Slavoj ani za 75. minútovej prevahy nedokázal prekonať obranný val siedmych až ôsmych domácich. Stretnutie sa 9

10 tak skončilo 1 : 0 (0 : 0) a na prvej priečke, dva kolá pred koncom jesennej časti, Sabinovský Slavoj vystriedali Solivarčania. Neúspech v derby zrejme poznamenal aj výsledky v posledných dvoch stretnutiach jesene. Najprv doma 19. októbra, pred 800 divákmi, v nezvyčajnom zložení obrany a zálohy Slavoj dokázal iba remizovať so Slovanom Michalovce 2 : 2 (2 : 0) po dvoch góloch Tumidalského. A to brankár Angelovič chytil za stavu 2 : 0 pokutový kop, žiaľ góly išli tak trochu aj na jeho vrub. Domáci tak prišli o prvý bod v ročníku na domácom ihrisku! V poslednom zápase na ihrisku Spartaka Snina prehral Slavoj 1 : 0 (1 : 0), keď hostia nastúpili bez brankára Angeloviča, ktorému funkcionári zabudli registračku doma. V bránke nastúpil Paľo Križan a podal vynikajúci výkon, žiaľ chýbal potom v strede obrany. Okrem piatich bodov v záverečných kolách prišli Sabinovčania po skončení jesene aj o troch hráčov. Na základnú vojenskú službu odišli Novotný Štefan a Hobor Milan. Prvú ligu do Prešova odišiel hrávať Džany Tumidalský! Rok 1957 zavŕšili Sabinovčania dvomi priateľskými stretnutiami so Slavojom Bardejov. Najprv 3. novembra pred 600 divákmi privítali súpera, ktorý bol účastníkom divízie, na domácom ihrisku a viedli už 2 : 0, aby hostia otočili na 2 : 3. Šesť minút pred koncom však Jadviš z trestného kopu stanovil výsledok 3 : 3 (1 : 0). Okrem spomínaného Jadviša sa strelecky presadil z 20 metrov typickou bombou Tumidalský a Páll z pokutového kopu. V domácom drese nastúpili dorastenci Vargovčík Eugen Jené v bránke a obranca Kuchár Jozef. Obaja veľmi talentovaní hráči, z ktorých Jené bol aj reprezentantom kraja v doraste, ale chytal dosť pre efekt, pričom mu často vypadávali z ruky lopty, čo dva krát využil aj súper v tomto zápase na skórovanie. V odvete 10. novembra v Bardejove, pred 500 divákmi, sa zrodila opäť remíza 4 : 4 (2 : 1), keď za domácich skórovali Štalmach 3 krát (1x z pokutového kopu) a Bomba, za hostí Miščík Imrich, Plško, Jadviš a Páll. Odveta priniesla opäť pekný futbal, o ktorý sa pričinili aj dvaja dorastenci v mužstve hostí Kuchár Jozef, ale hlavne maličký technik Mišár Imrich Miščík. Stretnutie sa veľmi dobre vyvíjalo v prospech hostí, ktorí ešte v 84. minúte viedli 4 : 2. Súper vyrovnal v poslednej minúte z pokutového kopu, ktorý súčasníci označili za vymyslený! A to ešte Mišár strelil jeden regulárny gól, ktorý mu rozhodca neuznal! Opora Slavoja Sabinov Tumidalský, ale aj Paťo Páll, ktorého si ligový Tatran Prešov zapožičal, boli v úvode roka 1958 na zájazde v Libanone a Sýrii, kde sa ligisti pripravovali na nový ročník. V prvom stretnutí roka, okrem nich, chýbali Slavoju aj Križan, Kaščák, Plško, Ochornický a Jadviš, t. j. sedem opôr zo základného kádra. Úvod nového roka tak možno predznamenal ďalší vývoj v súťaži, ale striedavé výsledky mohlo mať na svedomí aj počasie. Na fotografii z konca päťdesiatych rokov zľava stoja : Jadviš Tomáš, Janiga Jozef, Miščík Imrich, Vargovčík Štefan, Tumidalský Vincent, Baňas Jozef, Tuleja Štefan, v podrepe zľava : Vargovčík Eugen, Piatak Štefan, Križan Pavol, Štofan Emil, Kaščák Mikuláš a Angelovič Jozef Na zasneženom teréne najprv v Lipanoch 23. februára remizovali 1 : 1 (0 : 1), keď autorom úvodného gólu bol ešte minuloročný dorastenec Imrich Miščík. Spolu s Gajdošom a Štofanom, 10

11 navrátilcami z vojenskej služby, ale aj s Hanudeľom a Baňasom nahradil chýbajúce opory. Potom na rovnako zasneženom teréne, v odvete 9. marca, doma zdolali toho istého súpera trojgólovým rozdielom. Slavoj Sabinov Sokol Lipany 3 : 0 (1 : 0), keď dva presné zásahy mal Štofan a jeden gól pridal záložník Baňas. O týždeň nato, 16. marca privítal Slavoj na svojom ihrisku mužstvo dlhoročného účastníka divízie, s ktorým udržuje dlhoročné športové priateľstvo, hráčov Slavoja Bardejov. Domáci sa lepšie prispôsobili zasneženému terénu a v prvom polčase boli jasne lepším mužstvom a zaslúžene viedli 3 : 0. V druhom polčase to však boli hostia, ktorí dvomi gólmi stanovili konečný výsledok 3 : 2. Domáci skúšali nasledujúcich hráčov : Vargovčík Jené (Angelovič) Piatak, Križan, Tököly Hanudeľ (Lapoš), Palčo (nová hráčska akvizícia domácich) Miščík Imrich, Štofan, Páll, Jadviš, Baňas a Gajdoš. Góly strelili Miščík dva a Páll. 20. apríla doma hostili Sabinovčania vedúci celok súťaže. Zápas o prvú priečku v I. A triede bol fanúšikmi veľmi očakávaný. Zišlo sa ich v nedeľu 1200 a veru neodchádzali spokojní. Útok domácich v zložení Greško, Štofan, Jadviš, Páll a Gajdoš ich neuspokojil. Hostia v polčase viedli gólom Lipku a reakciou na slabší deň útoku bolo striedanie. Obranca Križan, najlepší hráč zápasu prešiel do útoku a Greško ho zastúpil v obrane. Križan sa nakoniec aj presadil, ale až v čase, kedy domáci po góle Vrábeľa prehrávali už 0 : 2. Trestný kop z hranice šestnástky zatočil ponad múr a nedal brankárovi šancu. Mohlo to stačiť aspoň na remízu, ak by hlavný rozhodca bol uznal domácim regulárny gól, ktorý dosiahli za stavu 0 : 1. Nestalo sa tak, a v Sabinove zavládol športový smútok v predtuche, že divízia, ktorá bola na dosah ruky, sa vzdialila. Útlm prišiel aj na hráčov, ktorí v zápase sezóny hrali dobre, no súper strieľal góly. V nasledujúcom derby stretnutí, 27. apríla, sa to prejavilo hlavne v prvom polčase. Pred 800 divákmi vo Veľkom Šariši nedokázali hostia streliť gól. Dokonca aj druhý polčas sa domácim darilo držať remízu, ale v posledných sekundách zápasu predsa len Paťo Páll pekným gólom rozhodol a udržal nádej na divíziu. V ďalších troch súťažných stretnutiach sa naplno prejavila strata nádeji na divíziu a ich výsledky prispeli k tomu, že z ašpiranta na postup sa nakoniec stalo mužstvo stredu tabuľky. Najviac sklamali hráči domáce obecenstvo, pred ktorým dva krát prehrali. Najprv ale 11. mája na ihrisku ligovej rezervy Tatran Prešov neudržali náskok z prvého polčasu a vraj kruto prehrali 3 : 2 (1 : 2) po góloch Štofana a uzdraveného Imra Miščíka. O týždeň, 18. mája na domácom ihrisku hostil Slavoj dovtedy najlepšie mužstvo jarnej časti Lokomotívu Humenné. Tri štvrtiny stretnutia mali domáci prevahu, ale strelecky vyšli naprázdno. Dokonca za stavu 0 : 1 v druhom polčase poslal Páll strelu z pokutového kopu vedľa súperovej bránky, preto sa stretnutie Slavoja s Lokomotívou skončilo 0 : 2 ( 0 : 1). Sklamaných 700 divákov uspokojil hádam len výkon už 33 ročného, ale stále dobrého futbalistu Arpáda Lapoša. V ďalšom kole bolo na programe ďalšie derby stretnutie na domácom ihrisku, 25. mája, privítali Sabinovčania hráčov Sokola Lipany. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v súťaži bolo na toto stretnutie zvedavých iba 600 divákov, ktorí boli svedkami ďalšej, podľa súčasníkov zahanbujúcej porážky 1 : 3 (1 : 3), keď za stavu 0 : 2 skóroval Plško. Do ďalšieho zápasu nastúpil Slavoj v Michalovciach na ihrisku Zemplína vo veľmi pozmenenej zostave v ktorej dostali príležitosť hlavne hráči rezervy, no ani títo nedokázali zastaviť rozklad mužstva, keď domácim podľahli vysoko 5 : 0 (4 : 0). Táto prehra definitívne podlomila stoličku trénera Pavlička, ktorý v nasledujúcom stretnutí, 8. júna, už nekoučoval mužstvo, v ktorom opäť nastúpilo päť béčkarov no napriek tomu podalo najlepší výkon jari a dokázalo po prvý raz zvíťaziť na domácom ihrisku. Pred 400 divákmi Slavoj Baník Sobrance 5 : 0 (3 : 0), keď po dva zásahy si pripísali Miščík s Plškom a jeden pridal Križan z trestného kopu ponad múr. V posledných stretnutiach už Slavoj nemal o čo bojovať, a možno aj preto prišla prehra, 15. júna na ihrisku Slavoja Stropkov 2 : 1. Záver súťaže ešte ale porazil Spartakovcov zo Sniny doma 4 : 2. Takto sa skončila asi najsmutnejšia jar Slavoja, ktorý iba tri krát zvíťazil a raz remizoval. Až sedem krát odchádzali jeho hráči z ihriska so sklonenými hlavami, čo prinieslo veľký smútok do radov futbalových priaznivcov. Všetci sa nádejali, že od jesene budú chodievať na divíziu, no vynikajúca šanca, aj napriek dobrému kolektívu vynikajúcich hráčov, zostala nevyužitá. Do divízie tak postúpili Slovan (Sokol) Solivar a Zemplín Michalovce z Prešovského a Slavoj Trebišov a Pokrok Krompachy A z Košického kraja. Z krajskej súťaže vypadol Slavoj Veľký Šariš. Slavoj Sabinov skončil v konečnej tabuľke ročníka na konečnom šiestom mieste, so stratou piatich bodov na postupovú priečku Zemplína Michalovce. 11

12 Na snímke hráčov B mužstva z roku 1959, ktoré v tej dobe viedol hrajúci tréner Lapoš Arpád zľava stoja : Bornemisza Koloman, Ceheľský Ladislav, Janiga Jozef, Kuchár Jozef, Lapoš Arpád hrajúci tréner, Tomko Ján ako pomedzný rozhodca, v podrepe zľava Tuleja Štefan, Karafa Štefan, Vargovčík Eugen, Baňas Jozef, Jurica Martin, Tomčák Ján Do nového ročníka 1958/59 vstúpil Slavoj pod taktovkou nového trénera, ktorý trénuje aj hokejistov. Kapitán Jiras František bol príslušníkom domácej vojenskej posádky. Futbalový reprezentanti vojakov, Dukla Prešov štartovali spolu s našimi hráčmi v krajskej súťaži, pričom domáce zápasy hrávali na ihrisku v Sabinove. Desiateho augusta začali Sabinovčania súťaž so spomínaným dlhoročným športovým priateľom, hráčmi Slavoja Bardejov, ktorí zostúpili z divízie. Pred 400 divákmi dosiahli domáci remízu 2 : 2 (2 : 1) po dvoch presných zásahoch Štofana. Domáci nastúpili v zostave : Angelovič Piatak, Križan, Husár Ladislav Baňas, Kuchár Jozef (Kaščák prešiel na post obrancu a Husár sa posunul do zálohy) Greško, Jadviš, Štofan, Miščík, Tomčák Ladislav. Počas augusta tréner Jiras hľadal ideálnu zostavu, preto Slavoj odohral ďalšie dva priateľské stretnutia. Štrnásteho augusta podľahol v Trebišove domácemu divíznemu Slavoju 3 : 1 (2 : 0), pričom hostia podali veľmi dobrý výkon no nevyužili niekoľko dobrých šancí. Domácim pomohol k víťazstvu domáci rozhodca, ktorý im uznal dva góly z jasných ofsajdov. Za hostí znižoval na 2 : 1 Miščík. O päť dní nato v domácom prostredí privítal Slavoj Energiu Dynamo Košice. V druhom polčase domáci zapli naplno a jasne zvíťazili 6 : 2 (1 : 2) po troch góloch Štofana. Po jednom úspechu pridali Miščíkovci Imro a Ďuso. Posledný úspech pridal už tridsiatnik Laco Tomčák. Po jesennej časti súťaže bola na čele tabuľky rezerva Tatran Prešov pred Slavojom Bardejov a Slavojom Sabinov. Po ukončení ročníka si vedúce mužstvá jesennej tabuľky svoje miesta vymenili a do divízie postúpil Slavoj Bardejov. Druhý skončili hráči rezervy Tatran so stratou troch bodov na víťaza. Tretiu priečku si udržal Slavoj Sabinov, ktorý strácal na víťaza 9 bodov. K novému premenovaniu jednoty došlo zase v roku 1959 kedy táto prevzala nový názov TJ Družstevník Sabinov a to za plného súhlasu členov JRD IV. typu v Sabinove. Najaktívnejší a najpopulárnejší je futbalový oddiel, ktorý má 2 mužstva dospelých, jedno mužstvo dorastu a jedno mužstvo žiakov. I. Mužstvo, ktoré hrá v A triede Prešovského kraja má pred sebou veľkú úlohu a to prebojovať sa v období roku do oblastnej súťaže, keď k tomuto sú vytvorené všetky materiálne a technické predpoklady. A v samotnom kádru hráčov sú veľmi dobrí futbalisti, takže je predpoklad, že pri väčšom eláne a oduševnení hráčov futbalová divízia bude 12

13 vybojovaná. V tomto období spravuje uvedené oddiely a celú jednotu výbor v tomto zložení: predseda Július Molčan, podpredseda František Jiras, tajomník Ján Tomčák, hospodár Jozef Miščík, zdravotník Dr. František Klačanský a členovia výboru: Jozef Fabišík, Štefan Gmitro, Štefan Magda, Ján Tomko a Július Hudáček. Na fotografii sú dorastenci Sabinova z roku 1960 vedení trénerom, tajomníkom klubu a zároveň autorom príspevkov v tejto publikácii (z rokov ). Zľava doprava stoja : Tomčák Ján, Petija Juraj, Šmídl Eman, Horvath Štefan, Staroň Viliam, Kundľa Jozef, Jurica Jozef, Ceheľský František, Seman Jozef, Petrík Jozef, v podrepe zľava : Miškuf Rudolf, Mžigod Andrej, Ferenc Ivan, Bednár František a Mašľár Jozef. Futbalový ročník patril medzi najúspešnejšie ročníky v histórii nášho futbalového oddielu. Hlavným patrónom oddielu sa stalo JRD Sabinov, ktoré viedol Ján Šoltýs a účtovníkom bol Peter Lompart. Mužstvo vstúpilo do súťaže pod novým názvom TJ Družstevník Sabinov. Výsledkový servis jesene 1959 nie je zaznamenaný. O úspechoch A mužstva sa môžeme dozvedieť len z tabuľky po jesennej časti, v ktorej tabuľku s trojbodovým náskokom viedol Družstevník Sabinov pred Veľkými Kapušanmi a štyrmi bodmi pred Spartakovcami zo Sniny. V mužstve nastalo niekoľko hráčskych zmien. Mužstvo opustil Štefan Paťo Páll, ktorý prestúpil do prvoligového Tatran Prešov. Odtiaľ sa do Sabinova vrátil Vincent Džany Tumidalský, ktorý v ligovom Tatrane nedostal veľa príležitosti. Ďalšími posilami boli Vincent Telesnický, ktorý prišiel z Imuna Šarišské Michaľany a Cyril Kuľka pôvodom z Krivian, ktorý prišiel z Lipian. Trucovať začal obranca Pavol Križan, ktorý chcel odísť do Lipian. Príležitosti dostali aj vlastný odchovanci Didi Janiga a B- ečkári, Bornemisza Koloman Eči a Tuleja Štefan. Z Tatran Humenné, ktorý hral divíziu sa vrátil tiež Hanudeľ, ale na začiatku jari bol zranený. Dobre sa uviedli dvaja hráči z B mužstva Bornemisza a Tuleja. Dobre zapadol aj odchovanec Janiga Didi z dorastu. Sabinov dňa 21. marca, nastúpil na domácej pôde proti ČH Strážske. V zlom studenom počasí videlo iba 500 divákov víťazstvo domácich 2 : 1 (1 : 0) gólmi Š. Vargovčíka a Tumidalského. O dva dni nastúpili v Pohári SNP domáci družstevníci proti prvoligovej Jednote Košice, ktorá bola v tom čase na 9. mieste ligovej tabuľky. Hostia hlavne vďaka vynikajúcemu Švajlenovi v bránke zvíťazili najtesnejšie 0 : 1 (0 : 0). S predvedenou hrou bolo spokojných rekordných 1500 divákov! Dvadsiateho ôsmeho marca cestoval Družstevník na druhé stretnutie I. A triedy do ďalekého Slovana Sobrance a dokázal, že je najväčším kandidátom na postup do vytúženej divízie. Domácich zdolal 0 : 2 (0 : 0) dvomi gólmi Tumidalského a viedol tabuľku s päť bodovým náskokom. To už mužstvo prevzal hrajúci tréner Džany Tumidalský. V treťom kole hostil Sabinov Duklu Prešov a 800 spokojných divákov skandovalo Desať, desať!, ale skóre sa zastavilo na deviatke. Družstevník Sabinov Dukla Prešov 9 : 1 (4 : 1), keď 4 góly dal Novotný, 3 Jadviš a po 1 Štofan a Š. Vargovčík. Za hostí znižoval Baran. V nasledujúcom kole cestovali na ihrisko rezervy Tatran Prešov, kde mali šťastie aj smolu zároveň. To keď za stavu 0 : 0 vyrazil Angelovič pokutový kop 13

14 a hostia nastrelili aj tri krát žrď domácej bránky. Našťastie sa strelec Jadviš dokázal presadiť a odstup vedúceho Sabinova v tabuľke sa zvýšil na sedem bodov. Tatran Prešov B Družstevník Sabinov 0 : 1 (0 : 1). Ôsme kolo prinieslo jedno z ďalších susedských derby, keď Sabinov hostil zachraňujúce sa Lipany. Hostia bojovali ako o život a k remíze im pomohol aj mokrý terén a z ich strany aj veľmi ostrá hra, ktorá veľmi pobúrila deväť stovku domácich divákov. Tri stovky divákov z Lipian bolo s remízou 1 : 1 (0 : 0) spokojných. Vedenia v zápase sa ujali gólom Jadviša a hostia v 84. minúte šťastne vyrovnali gólom Bartolomeja Rokošného. Domáci hrali bez zraneného strelca Piľa Štofana, no na poslednú polhodinku nastúpil Tumidalský, ktorý chýbal rovnako pre zranenie. Domáci prišli o prvý bod v ročníku, na domácej pôde, ktorý pomohol nakoniec Lipanom k záchrane, ale naďalej viedli tabuľku s päť bodovým náskokom pre Veľkými Kapušanmi. Dvojtýždňové voľno vyplnené pre Sabinov oblastnou spartakiádou (16. mája 1960), na ktorej vystúpilo cvičencov, ktorým za pekného počasia tlieskalo vyše 3000 divákov. Futbalisti si pozvali na priateľské zápasy dva rozdielne mančafty. Dvadsiateho mája to bol účastník I. B triedy, hráči Starej Ľubovne, ktorých domáci vyprevadili s prehrou 8 : 1 (6 : 1), keď úspešnými strelcami boli Š. Vargovčík 3, Novotný 2, Štofan, Hanudeľ a Tuleja po 1. Siedmeho júna čakal Sabinov futbalový sviatok boj o prvú priečku medzi prvým Družstevníkom a druhými Veľkými Kapušanmi. Žiaľ počasie tomuto sviatku neprialo a pokladňa domácich čakala väčšiu návštevu než viac ako jednu tisícku prítomných divákov. Nervozita na mokrom teréne zväzovala domácim nohy a vystupňoval ju ešte Križan, ktorý prihrával malú domov tak slabo, že výborný strelec hostí Strauss v 30.minúte poslal hostí do vedenia 0 : 1. Podľa súčasníkov to vraj bola jediná, aj to náhodná šanca hostí za celé stretnutie. Domáci do polčasu nedokázali odpovedať, ale do druhej polovice nastúpil domáci uragán a v 47. minúte po góle Jadviša bolo vyrovnané. Tlak s drvivou prevahou pokračoval. V 60. minúte zahral hosťujúci obranca v šestnástke rukou a Jadviš z pokutového kopu poslal domácich do vedenia. Následné obliehanie bránky hostí prinieslo 4 krát nastrelenú žrď. V 74. minúte zahrával rohový kop Štofan a Didi Janiga hlavičkou zvýšil na 3 : 1. To už priviedlo domácich fanúšikov definitívne do varu a štadiónom sa nieslo : Divízia, divízia už je doma! Hostia sa síce snažili, ale dostali sa iba dva krát k domácej šestnástke. Dve minúty pred koncom zápasu unikol Š. Vargovčík, ktorého vo vyloženej pozícii zrazil obranca a nariadený pokutový kop premenil brankár Angelovič a stanovil výsledok zápasu 4 : 1. Potlesk na konci stretnutia patril aj skvelému ligovému hlavému rozhodcovi Princovi, ktorý tak dôležitý zápas zvládol na jednotku. Víťazná zostava resp. zostava, ktorá divíziu vybojovala bola : Angelovič Piatak, Križan, Kuľka Tuleja, Janiga Tumidalský, Jadviš, Novotný, Štofan (80. Telesnický), Š. Vargovčík. Vynikol celý mančaft no zvlášť Piatak, Janiga, Jadviš, Vargovčík a v druhom polčase aj Križan. Tabuľka I. triedy ročníka jeseň Por. Mužstvo Z V R P Skóre Body 1 Družst. Sabinov : V. Kapušany : Spartak Snina : Tatran Humenné : ČH Iskra Strážske : Slavoj V. Šariš : Sokol Solivar : Tatran Prešov B : Slavoj Stropkov : Baník Sobrance : Dukla Prešov : Lok. Medzilaborce : Sokol Lipany : Lok. Humenné :33 6 Tabuľka I. triedy roč Por. Mužstvo Z V R P Skóre Body 1 Družst. Sabinov : Tatran Humenné : V. Kapušany : ČH Iskra Strážske : Spartak Snina : Sokol Solivar : Slavoj V. Šariš : Lok. Medzilaborce : Slavoj Stropkov : Lok. Humenné : Tatran Prešov B : Baník Sobrance : Sokol Lipany : Dukla Prešov :

15 Na ihrisku vo Veľkom Šariši víťaz prvej A triedy futbalisti TJ Družstevník Sabinov. Zľava hore stoja : Vargovčík Jené t. č. vojak, Novotný Štefan, Piatak Štefan, Tuleja Štefan, Telesnický Vincent, Janiga Jozef, Jadviš Tomáš, Tumidalský Vincent hrajúci tréner, Miščík Imrich t. č. vojak, Krištofčák Jozef podpredseda TJ, Fabišík Jozef vedúci mužstva, v podrepe zľava : Štofan Emil, Hanudeľ Stanislav, Angelovič Jozef, Križan Pavol, Choma, Hobor Milan, Vargovčík Štefan Káder A mužstva v päťdesiatych rokoch tvorili títo hráči : brankári Ševčovič Rastislav, Pristaš Karol, od roku 1952 Frohman Zoltán, od roku 1953 Čillik Tibor (asi 120 kilogramový drobček z Lipan) a Tomašovič Viliam, od roku 1957 Angelovič Jozef a Sekerák Ján, od roku 1958 Vargovčík Eugen Jené, od roku 1960 Choma obrancovia Ploskuňák Ladislav, Vargovčík Alex Elek, Karniš Anton - Piola, Šoltés Július, Pošefka Ján, od roku 1953 Tököly Jozef, od roku 1956 Piatak Štefan Erža a Rokošný Pavol, od roku 1957 Kaščák Mikuláš, od roku 1958 Husár Ladislav, záložníci - Krista Vladimír, Tomčák Ján, Pošefka Dezider, Tomko Ján Čirčanec, Hobor Július Ďulo, od roku 1953 Végsö Alexander (posila z Michaloviec na výmenu za Melička Marcela, pochádza z Ložína) od roku 1955 Plško Ladislav, od roku 1957 Greško Andrej (odišiel študovať do Bratislavy) a Hanudeľ Stanislav Štany, od roku 1958 Baňas Jozef a Palčo, útočníci - Andraško Alexander - Pubi, Vladimír Čap, Ján Sas, Genda Vladimír, Lapoš Arpád, Murinčák Ján, Klohna Jeron, Kľoc Jozef - Jaro, od roku 1952 Ižarík Andrej a Gajdoš Vladimír (posily z Pečovskej Novej Vsi), Tomčák Ladislav Orsi, Križan Pavol (ako mladík, neskôr prešiel do obrany), Futej Jaroslav (z Ražnian), od roku 1953 Tumidalský Vincent Džany (prišiel ako posila z Krivian, pochádza zo Šarišských Michalian), Želinský Štefan a Cvanciger Karol (posily z Pečovskej Novej Vsi) a Kuchár Rudolf Leonidas (vrátil sa v roku 1953 z vojenčiny), od roku 1955 Harčarík, od roku 1956 Páll Štefan Paťo, bratia Vargovčíkovci Viktor Vilo a Štefan Piťo, Novotný Štefan, Hobor Milan Žiletka, Jadviš Tomáš a Ochotnický Ladislav (vrátili sa zo Sniny), od roku 1957 Miščík Július, od roku 1960 Kuľka Cyril z Krivian (hrával za Lipany) V kádri B mužstva, ktoré hrávalo Okresnú súťaž Sabinovského okresu, a v ročníku 1958/59 hralo I. B triedu Prešovského kraja (iba o jednu súťaž nižšie ako A mužstvo, boli títo hráči : brankári Majiroš, Pavlovský, Frohman Zoltán obrancovia - Sekerák, Vavrek Jozef, Križan Imrich, Cichý, Špindler, Trojanovič Juraj, záložníci - útočníci - Huňady Emil, Molčan Koloman, Cisko Anton, Brutvan Ladislav, Lendacký, Hrabčák, Miščík Milan, Šimko Pavol, Beliš František Špitko, Jurica Martin, 15

16 V kádri dorastencov, v ktorom rástli neskorší dobrí futbalisti, boli v tomto období títo hráči : brankári - Moll Vladimír, Vargovčík Eugen Jené, hráči Janiga František Didi, Štofan Emil Piľo, Miščík Imrich Mišár, Páll Štefan Paťo, Vavrek Vincent, Karabinoš, Dujava Viktor, Cuker Július, Cehelský Ladislav, Kuchár Jozef, Miščík Július Ďulo, Greško Andrej a ďalší. Šesťdesiate roky 20. storočia Začiatok šesťdesiatych rokov, konkrétne ročník 1960/1961 priniesol nielen vytúženú divíziu, ale územná reorganizácia siahla aj na korene športových súťaží na stupni kraj okres. Víťazstvom si Družstevník Sabinov pripísal na svoje futbalové konto zisk majstrovského titulu v Prešovskom kraji a zároveň postúpil do najvyššej súťaže Východoslovenského kraja. V Sabinove tak v novom ročníku privítali Jednotu Košice B, Moldavu, Spišskú Novú Ves, Kežmarok, Bardejov, Michalovce, Vranov, Svit, Rožňavu, Krompachy, Tatran Humenné, Veľké Kapušany a ČH Strážske, ktorá postúpila po víťazstve v barážovom stretnutí nad Čiernou nad Tisou. Tajomník TJ aj futbalového oddielu pán Ján Tomčák v rozhovore pre regionálnu tlač ozrejmil, ako vyzerá situácia v klube pred blížiacou sa jeseňou. Na otázku, ako to vyzerá s kádrom odpovedal : Posily sme nezískali, tentoraz spoliehame na vlastné kádre. Máme k dispozícii týchto hráčov : Angelovič, Choma brankárov, Kuľka, Hanudeľ, Baňas, Tuleja, Janiga v obrane a zálohe, v útoku : Telesnický, Štofan, Novotný, Jadviš, Vargovčík, Hobor, Tumidalský a Čajko. Z B mužstva hodláme pribrať Bornemiszu, Sumera a Tomčáka Ladislava, z dorastu Staroňa. Pri otázke na spôsob prípravy odpovedal : Hráme veľa prípravných zápasov. Vyhrali sme s Jednotou Košice B 3 : 1, Lokomotíva Poprad u nás prehrala 2 : 4, Veľký Šariš 0 : 4. Až do začiatku súťaže chceme zohrať čo najviac zápasov. Vylosovanie máme priaznivé. 14. augusta začíname doma s Jednotou Košice B a potom hráme väčšinou s nám známymi súpermi. Chceli by sme sa umiestniť tak v prostriedku tabuľky a dúfam, že sa nám to podarí: Začiatok mali Sabinovčania dobrý, zdolali rezervu Jednoty Košice 3 : 2 (1 : 2) no potom vo Svite ich defenzíva prehrala. Prekonal ju domáci Pribilinec z jedenástky a druhý úspech domácich pridal Pekár. Hostia štyri minúty pred koncom znížili tiež z pokutového kopu na výsledných 2 : 1 (0 : 0). Ich prehru videlo 900 divákov. O rovnú tretinu menej ich prišlo na domáci zápas s Baníkom Rožňava. Všetci svorne tvrdili, že hostí zdolajú, a aj sa tak stalo, po góloch Štofana v prvom a Tuleju v druhom polčase. Po najtesnejšej prehre v piatom kole na pôde Michalovčanov gólom z prvého polčasu prišla šnúra deviatich víťazných stretnutí po sebe. Najprv doma zdolali Jednotu Kežmarok 3 : 2 (2 : 0), potom Bardejov 5 : 1 (2 : 1) a do tretice doma aj Krompachy 3 : 0 gólmi Telesnického, Tuleju a Hobora. Potom cestovali do Moldavy, kde svoje stretnutie začali nešťastne. Za šesť minút inkasovali dva góly. V 25. minúte však ukazovateľ skóre už ukazoval polčasový stav 2 : 4. Aj v druhej časti boli hostia lepším mužstvom a zaslúžene zvíťazili 4 : 5, keď strelcami boli Sabó, Vávra, Tóth a Kondera. Za hostí sa tri krát presadil Štofan a dva úspechy pridal Hobor. V ďalšom kole hostili na domácej tráve dovtedajšiu šťuku divízie hráčov Lokomotívy Veľké Kapušany a spokojných 700 divákov videlo strelecký koncert domácich. Len výborný výkon hosťujúceho brankára zabránil hanbe pre hostí. Tí inkasovali tri góly do polčasu a po ňom ešte dva. Strelcami za domácich boli Hobor s hetrikom a Tumidalský s Jadvišom. Za hostí čestný úspech strelil Duška. Po tomto deviatom kole boli Sabinovčania spolu s Bardejovom v čele tabuľky. Vedúci Bardejov mal len o štyri inkasované góly lepšie skóre. Sviatok futbalu v Sabinove Mestečko Sabinov počas svojej osemstoročnej existencie po prvý krát hostilo našich futbalových reprezentantov juniorov. Dňom D bol 26. október Juniorská reprezentácia ČSSR vedená trénerom Františkom Bučkom v príprave na medzištátne stretnutie s Holandskom zohrala v týždni prípravné stretnutie proti domácemu Družstevník Sabinov. Do hry v prvom polčase pred vyše 3000 divákmi nastúpili reprezentanti v zostave Padúch Potméšil, Weis, Ferjančík Horváth, Rias Cvetler, Mráz, Gáborík, Kučera, Jelínek. Sabinovčania začali v rozostavení : Angelovič Cehelský, Hanudeľ, Kuľka Tuleja, Janiga Hobor, Vargovčík Š., Štofan, Jadviš, Telesnický. 16

17 V bielom Družstevník Sabinov pred stretnutím s reprezentáciou : zľava Jadviš, Angelovič, Kuľka, Tuleja, Hanudeľ, Hobor, Cehelský, Štofan, Vargovčík, Telesnický, Janiga a tajomník oddielu Krištofčák Jozef Táto zostava veľmi dobre odolávala reprezentantom, ktorí podľa dobovej tlače vraj hrali rekreačne až ležérne. Prvú veľkú príležitosť mali tak v 25. minúte domáci. Jadviš všk z vyloženej pozície poslal loptu vedľa bránky Padúcha. Polčas sa skončil najtesnejšie 0 : 1 pre reprezentantov. Do druhého polčasu v zostave reprezentantov došlo k viacerým zmenám. Padúcha v bránke nahradil Švajlen, Riasa Bezdeda, Gáboríka Zikan, Kučeru Medviď. V domácom drese dostali príležitosť Novotný, ktorý striedal Ceheľského a Bornemisza zas Štofana. Výkon reprezentantov sa príchodom nových hráčov zlepšil a hlavne zrýchlil. Krídla hrali rýchlo a účinne s použitím narážačiek. Konto Angeloviča naberalo a stretnutie sa skončilo nakoniec 0 : 6, ale Sabinovčania boli reprezentácii veľmi dobrým sparing partnerom. Najlepšie zahrali brankár Angelovič, Vargovčík, Tuleja, Telesnický a Štofan. Slušné stretnutie, aj napriek nešťastnému zraneniu Medviďa pri zrážke s Angelovičom, dobre rozhodoval Bardejovčan Kunst. O góly reprezentantov sa podelili Cvetler 3, Mráz 2 a Medviď. Spokojnosť po zápase vyjadril aj tréner Bučko, ale aj Jozef Vereš, dlhoročný pracovník vo futbale a vedúci sústredenia reprezentantov v Košiciach a na Jahodnej. Okrem futbalovej udalosti to bola pre Sabinov aj prestížna spoločenská udalosť. Reprezentanti boli prijatí na pôde mestského úradu a zapísali sa do pamätnej knihy mesta. Spoločne navštívili Konzerváreň, kde si po ochutnávke pochvaľovali kompóty. Spoločný obed absolvovali v novootvorenej reprezentačnej reštaurácii, v ktorej boli prvými hosťami. Po dobrom obede oslávili jej otvorenie pitím minerálky a muštov. Ponúkané víno na príkaz trénera neochutnali! Lopta z kopačky Cvetlera končí v ľavom hornom rohu bránky bezmocného domáceho gólmana Angeloviča Celý priebeh futbalového stretnutia Družstevník Sabinov juniori ČSSR reportoval riaditeľ OSŠ v Sabinove Ján Lenko na magnetofónovú pásku. To vraj preto, aby si reportáž vypočuli aj tí, ktorí nesledovali zápas z hľadiska ihriska. Ako poznamenal redaktor pre Sabinovské horizonty Jozef Nagy : Nevieme, ako sa reportáž vydarila, lebo ju nepočul, ale je pravdou, že do mikrofónu vydržal hovoriť po celý čas zápasu. Boje o divízne body ale pokračovali. V desiatom kole pred 1200 divákmi už Sabinov 17

18 nezopakoval svoje výkony a so Spišiakmi na ich ihrisku prehral 2 : 0 (1 : 0). Po tomto zápase pre pretrvávajúce bolesti kolena sa vzdal aktívnej činnosti Vincent Tumidalský a zostal iba na lavičke. Po trinástom kole, teda v polovici súťaže mal vedúci Bardejov náskok len v lepšej bilancii gólov, ale rovnaký počet bodov, ako druhý Sabinov. Sabinovčania dokázali z 13 zápasov 8 krát zvíťaziť a 5 krát podľahli so skóre 31 : 22 mali päť bodový náskok pred predposledným mužstvom tabuľky z Humenného. Vedúci Bardejov vyhral o zápas menej - sedem, ale dva krát dokázal remizovať. Mal skóre 40 : 19 a rovnako šestnásť bodov. Vzhľadom na vylosovanie (v tej dobe hralo domáce prostredie veľkú úlohu pozn. autora) mohli Družstevníci zo Sabinova pomýšľať aj na druhú celoštátnu ligu. Veru ako sám priznal vtedajší tréner Vincent Tumidalský, jemu ako trénerovi prišla práve táto myšlienka na um. No zimná prestávka priniesla niekoľko prekvapení. Vedenie Družstevníka ešte pred skončením jesene dalo na výber hrajúcemu trénerovi Tumidalskému, buď trénerstvo, alebo hráčska kariéra. Dohodli sa že trénovanie prenechá inému a on bude hrať. Obnovené zranenie ho však z hry vylúčilo a trénerstvo už prevzal Vargovčík Viktor Vilo. Preto Vincet Tumidalský opúšťa mužstvo ako hráč po druhý raz. Okrem neho a Piataka, ktorý narukoval, ostalo mužstvo z jesene pohromade. Ba čo viac posily v osobe Vargovčíka a Jurka boli kvalitné. Dobová tlač pri hodnotení ročníka 1960/61 uviedla, že v divíznej súťaži sa urobilo veľa dobrého ale aj niečo zlé. Mužstvá Michaloviec a Sabinova označila za čierne ovce súťaže preto, že tieto oddiely na jar vážne zaostali. V oboch sa prejavilo primadonstvo a nešportové správanie, ktoré do značnej miery rozhodlo o ďalšom napredovaní klubov. Pritom obidva kluby opustili tréneri. V prípade Sabinova fanúšikovia nadávali na výbor futbalového oddielu a trénerovi Tumidalskému dávali za vinu, že nahovára hráčov, aby hrali zlý futbal, hoci on sa s bývalými hráčmi nestretával. Aj napriek spomínanému posilneniu mužstva toto stagnovalo a jarné neúspechy sa hromadili, až vyústili v barážové stretnutie medzi Chemkom Humenné a Družstevníkom Sabinov, ktoré sa hralo o udržanie v súťaži na neutrálnom ihrisku v Košiciach. Tesne pred týmto stretnutím opustil mužstvo Sabinova Janiga, ktorému v Sabinove nevedeli nájsť zamestnanie a prešiel do Lipian. Pred rozhodujúcim stretnutím Sabinovčania veľmi netrénovali, na ihrisku sa stretli len traja najzanietenejší a nakoniec po prehre 2 : 1 z divízie po roku vypadli. Vypadnutie malo za následok, že futbal v Sabinove v prvej polovici šesťdesiatych rokov stagnoval. Z hráčov, ktorí okúsili divíziu zostalo iba torzo. Vargovčíkovci, Jurko, Bornemisza a Miščík. Postupným doplnením hráčmi z B éčka a dorastu sa vykryštalizovalo nové mužstvo. Na fotografii z archívu pána Ernesta Futeja mužstvá Sabinova a Nowého Sonczu z roku Sprava doľava stoja : Miščík Imrich, Rokošný Bartolomej, Jurko Cyril, Pjatak Štefan, Vargovčík Štefan, Štofan Emil, Bornemisza Koloman, Kuchár Jozef, Vargovčík Eugen, Tuleja Štefan 18

19 Káder A mužstva v šesťdesiatych rokoch tvorili títo hráči : brankári Vargovčík Eugen Jené, Choma, Ferenc Ivan, Guláš Karol Karči, Hrabčák Štefan, Lipovský Milan, obrancovia Bornemisza Koloman Eči, Mžigot Andrej, Wolanský Anton - Pene, Miškuf Rudolf, Grečo Milan, Kuchár Jozef, Piatak Štefan Erža, Hanudeľ Imrich, Cuker Július, Žarnaj Štefan Piťusi, Slávik Miroslav, Birčák Anton - Imro, záložníci - Jurko Cyril, Miščík Imrich, Vargovčík Viktor, Tuleja Štefan, Vargovčík Štefan, Rokošný Bartolomej, Molčan Vladimír, Turčina Jozef Puro, Soroška Michal, Hurajt Anton, Malcovský Sergej, Babjak Vincent, Harčar Pavol, Spišák Tomáš, Šimon Štefan, Kalina Imrich, útočníci - Matulaj Ján Conti, Trojanovič Vojtech Belo, Štofan Emil, Karniš Imrich Vajco, Roba Anton, Murinčák Ján mladší, Fecko Imrich, Z prvého pôsobenia trénera Bornemiszu pri A mužstve Sabinova je nasledujúci snímok, na ktorom zľava doprava stoja : Bornemisza Koloman tréner, Semaník Ján vedúci mužstva, Cuker Július, Hanudeľ Imrich, Grečo Milan, Trojanovič Vojtech, Molčan Július, Wolanský Anton, Vargovčík Viktor, zľava v podrepe : Turčina Andrej, Ferenc Ivan, Mžigot Andrej, Guláš Karol, Karniš Imrich V tomto období, vlastne v nasledujúcich rokoch, sa pri mužstve vystriedalo veľa trénerov, z ktorých niektorí odišli skôr ako po jednej sezóne. Domácich Lapoša Arpáda či Kaščáka Mikuláša striedali cezpoľní Šimanský Gejza, Varga Anton a Ambrózy Gejza, aby tých zas nahradili domáci Ochotnický Ladislav a Bornemisza Koloman. Tak ako sa menili tréneri, tak sa menil aj káder, no výsledky sa nelíšili od predchádzajúcich. Boli ako na hojdačke. Napriek tomu sa Sabinovu podaril práve v tomto období druhý husársky kúsok, keď zvíťazili v ročníku 1963/64 a postúpili do divízie. V nasledujúcom ročníku, po ktorom malo dôjsť k rušeniu divízie a k prechodu súťaže na druhú ligu, sa ale Sabinov spolu so Svitom či Jelšavou nedokázal umiesniť na postupových priečkach a nasledoval opäť pád do Krajského majstrovstva. Na najbližšie desaťročie to bola vyárendovaná súťaž pre mužstvá, ktoré v tej dobe reprezentovali Sabinov. Celé desaťročie tottiž patrili k celkom, ktoré viac, či menej úspešne, hrávali túto súťaž. Až v začinajúcej druhej polovici sedemdesiatych rokov, pri treťom účinkovaní trénera Bornemiszu a po príchode Štefana Pálla na trénersku lavičku, opustili nakrátko túto súťaž. 19

20 Sedemdesiate roky 20. storočia Začiatkom 70. rokov združovala TJ Slovan rovnaký počet oddielov, ako v predchádzajúcom desaťročí, ale oddiel stolného tenisu nahradil oddiel šachový. Činnosť jednotlivých oddielov dosahovala rozličnú úroveň, závisiacu od kvality športovcov, funkcionárov a úrovne finančného a materiálneho zabezpečenia. Až jedna tretina z celkového počtu 300 organizovaných členov TJ bola pasívna. Náklady na činnosť mnohonásobne prevyšovali príjmy. Ani mesto, ani podniky neboli schopné finančne zabezpečiť činnosť oddielov a údržbu športových objektov v potrebnom meradle. (*1, str. 446) V roku 1978 došlo k rozdeleniu TJ Slovan na dve organizácie. Prvou bola TJ Slovan ZZ, premenovaná v roku 1986 na TJ Slovan Frucona. Združovala štyri oddiely basketbalový, volejbalový, tenisový a lyžiarsky a dva odbory turistický a základnej rekreačnej výchovy. Počet členov dlhodobo presahoval vyše 300 osôb. Predsedom TJ bol G Dravecký. Druhou organizáciou bola TJ Nový domov (ND) VSS, premenovaná po roku na TJ ND ZŤS. Táto združovala najpopulárnejšie, ale súčasne i materiálne najnáročnejšie športové oddiely futbalový, hokejový, kolkársky a šachový. Počet jej členov rovnako kolísal, dlhodobo však dosahoval priemer 250 osôb. Predsedom TJ bol Bartolomej Rokošný. Sabinovský futbal bol v 70. rokoch zastúpený vo všetkých kategóriách (seniori, dorast, žiaci). Mužstvo B seniorov, využívajúce ihrisko v Medzanoch, štartovalo od roku 1979 pod hlavičkou tejto obce. V tomto období prežil sabinovský futbal úpadok, najmä po vypadnutí z krajskej súťaže do I. A triedy v sezóne (*1, str. 447) Ani začiatok sedemdesiatych rokov nebol nejako výnimočný pre sabinovský futbal. Na lepšie časy sa začalo blízkať v sezóne 1973/74, kedy sa mužstvo umiestnilo na 5. mieste s 26 bodmi a skóre 34:38. Bolo to najlepšie umiestnenie za posledných päť rokov. Mohlo to byť aj lepšie, no mrzeli dva výsledky na súperovej pôde. Prehry v Kráľovskom Chlmci 6:1 a s rezervou Lokomotívy Košice 5:1. V kádri trénera Bornemiszu sa vystriedalo 21 hráčov, z ktorých najlepšiu tréningovú dochádzku mali Guláš Karol, Andraščík Anton, Hudák Dušan, Wolanský Anton, bratia Liščinský Milan a Štefan a Mašlej Ján. Darilo sa aj dorastencom, ktorí pod vedením trénera Vargovčíka Štefana staršieho, suveréne zvíťazili v okresnom majstrovstve. Získali 43 bodov a zvíťazili s 9 bodovým náskokom pri impozantnom skóre 91 : 19. Najlepšími strelcami dorastencov boli Dulina Jozef 16 gólov, Angelovič Jozef 14. Nebola to náhoda, že po skončení ročníka si ich oboch vybral do mužstva dospelých nový tréner Páll Štefan. Mínusom ročníka u dorastencov bolo vylúčenie Tkáča Františka, čo bola prvá a jediná karta v ročníku, preto si dorastenci zaslúžili ako odmenu výlet na Lysu, pričom im klub poskytol tisíc korún na stravu a občerstvenie. Potvrdením, že v klube sa darí v práci s najmladšími futbalistmi bolo aj účinkovanie žiakov, ktorí pod vedením trénera Jurka zvíťazili vo svojej skupine. V záverečnom turnaji o titul majstra okresu, ktorý sa hral jednokolovo, doplatili nato, že ich najväčší konkurent Slovan Solivar mal výhodu domáceho prostredia až tri krát. Aj zápas s našimi žiakmi hral na domácom ihrisku a zvíťazil 1:0. Stal sa tak postupujúcim mužstvom. Za úspech však možno označiť aj fakt, že viesť výber okresu Prešov v tejto kategórii dostal náš tréner Jurko spolu s pánom Petráňom. Vo výbere boli aj traja chlapci zo Sabinova. Sklamanie chlapcov, ale aj odchod niektorých do družstva dorastu, sa prejavila v nasledujúcej sezóne 1974/75. Po šiestich odohraných kolách jesene boli chlapci na 8. mieste, keď v úvodnom stretnutí súťaže doma podľahli Šarišským Michaľanom 3:7. Zvíťazili aj na pôde Lipian 1:3 a kontumačne 3:0 s družstvom Ostrovian a vysoko 8:1 doma so Šarišskými Dravcami. Remizovali 1:1 na pôde V Rožkovanoch a podľahli v Krivanoch 2:0. Dosiahli skóre 18 : 12 a sedem bodov. Aj v družstve dorastencov došlo ku zmenám. Okrem už spomínaných Dulina a Angeloviča káder opustili a na ZVS nasúpili Fabián, Hrubý, Dačo a Kilik. Prestup do Tatrana Prešov ohlásil Jenčo Štefan a prestúpil aj Imrich. Napriek tomu dorastenci sa pustili do svojich súperov s vervou a v jeseni dosiahli dobré výsledky. Celkový sumár nakoniec bol 4. miesto, z 13 zápasov 8 víťazstiev, jedna remíza a 4 prehry, so skóre 24 : 13 a so 17 bodmi. Najlepšími strelcami boli : Nazarej s 5 gólmi, Staviarsky 4, Tkáč a Vaľko po 3, Surina 2 a Senderák, Korínek, Figura aj Gerda 20

21 po 1. Mužstvo dospelých prevzal tréner Štefan Páll, ale príprava mužstva nesplnila očakávania. Hráči mali slabú účasť na tréningoch, boli neaktívní a nedodržiavali životosprávu, čo im tréner nemohol akceptovať. Keď po úvodnom kole v Poprde, kde výkonostne vybuchol prvý brankár Lipovský, bol trénerom na nasledujúce stretnutie nominovaný ako dvojka, vyvolalo to konflik. Ten nakoniec vyústil v odchod Lipovského do Starej Ľubovne. Konflikt zapríčinil, že v úvode mužstvo nezískalo body a po jeseni bolo až na 12. mieste, keď z 13 stretnutí č krát zvíťazilo, dva krát remizovalo a až 7 stretnutí prehralo. Desť bodov a celkové skóre 15 : 28 hovorili, že malo najslabšiu obranu v súťaži a až deviaty najlepší útok. Výsledok bol úmerný nestabilným výkonom a odrazom stálych zmien v zostave. Káder tvorili týto hráči : brankári Lipovský Milan Guľáš Karol, obrancovia Wolanský Anton, Majerník Jozef, Liščinský Milan, Dulina Jozef, Andraščík Anton, záložníci Spišák Tomáš, Žarnay Štefan, Mašlej Ján, Angelovič Jozef, Harčarík Štefan a útočníci Dudič Jozef, Trojanovič Vojtech, Suchý Anton, Liščinský Štefan, Hudák Dušan, Birčák Anton. Po jeseni, keď odišiel Lipovský, prestup do Sniny ohlásil aj Liščinský Štefan. Novými tvárami boli brankár Ševčík a hráči Ferko Július - Ľuľo, Grečo Milan, Fecko Peter, Ungvarský Jozef, z rezrvy Tatrana prišiel Husivarga Michal a Kundrík. Žiaľ ani zmeny cez veľkú prestávku v zime nepomohli a v prvých šiestich zápasoch jari mužstvo až 4 krát prehralo a len dva krát zvíťazilo. Nakonie muselo opustiť krajské majstrovstvo. Vedenie mužstva potom prevzal úspešný tréner dorastencov Štefan Vargovčík (vedúceho mužstva mu robil Knapík Andrej), ktorý viedol mužstvo, ktoré sa značne líšilo od spomínaného. Do bránky pribudol Valkovič Ivan, ktorý vytvoril dvojičku s Karolom Gulášom. Do obrany pribudli mladý Miščík František a Lacko Pavol s Lukášom a doplnili Andraščíka, Wolanského a Husivargu. V zálohe dostávali príležitosť Plavčan Peter, Urban, Fecko Štefan, Antol Vavrinec, Novický, Ing. Peter Molčan a Angelovič. V útoku zostal Dudič, Ungvarský, Fecko Peter a Grečo. Pribudli Straka Jaroslav a Král vojak ZVS. To už v klube pracovalo a súťažne hrávalo aj B mužstvo vedené trénerom Ivanom Ferencom, v ktorom, okrem iných, hrávali títo futbalisti Zabadal Ján, Trnavszký Dezider a Šimko Štefan brankári, Novotný Miroslav, Puškáš Pavol, Lapoš Ján, Nazarej Ladislav, Rohaľ Viktor, Ceniga Kristián, Eliáš Ondrej, Krajňák Anton, Palenčár Jozef Bala, Fišer, Kišš Vincent, Dačo Štefan, Marcinko Marián, Berente Vojtech, Staviarsky Severín, Gerda Ľubomír, Stehno Zdeno, Meder Milan, Šimon Otto a ďalší. S dorastajúcimi žiakmi k dorastu prešiel tréner Jurko Cyril, ktorý v spolupráci s vedúcim mužstva Miroslavom Botonekom viedol chlapcov v Krajskom majstrovstve. V družstve mali týchto hráčov Mihálik, Chudík Peter brankári, Skočej, Filipák Cyril, Horňák, Demčo, Kravčík, Dedina Andrej, Pavel Miroslav, Dujava, Šidlovský, Fecko Pavol, Bašista Pavol a Vavrek. Žiakov prevzal a v okresnom majstrovstve viedol tréner Miškuf Rudolf. Po dvojročnej práci sa tréner Jurko posunul až do mužstva dospelých, s ktorým sa mu na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov podarilo opäť postúpiť do Krajského majstrovstva. Osemdesiate roky 20. storočia V ročníku 1979/80 mužstvo TJ ND ZŤS Sabinov štartovalo v I. triede skupiny Šarišsko Dukelskej. Po jesennej časti sa umiestnilo na treťom mieste so stratou jedného bodu za mužstvom Bardejovskej Novej Vsi a druhými Finticami, s rovnakým počtom bodov. Po prvom odvetnom kole doma, práve s mužstvom Fintíc, sa Sabinovčania usadili na vedúcej priečke, ktorú už do konca súťaže neopustili. Po skončení ročníka mali Sabinovčania na prvom mieste : 1. Sabinov : bodov Po skončení ročníka mali všetci fanúšikovia aj činovníci klubu v živej pamäti dramatické súperenie Sabinovčanov a hráčov Nacinej Vsi v predchádzajúcom ročníku, kedy sa šťastena priklonila na stranu Zemplínčanov, ktorí len zásluhou lepšieho skóre postúpili. Sabinovčania si museli na vytúžený postup počkať ďalší rok. Dokopy ich bolo päť, čo sa mužstvo TJ ND ZŤS vytratilo zo súpisiek kolektívov najvyššej krajskej súťaže. Podobné sklamanie sme zažili prvý raz povedal predseda oddielu Ing. Jozef Ďurica. Iste si viete predstaviť, aká nálada zavládla medzi nami, keď sme stratili prvenstvo len o tri góly horším skóre. Nuž Čo, povedali sme si, pôjdeme na to znova. Som rád, že hráči sa pomerne skoro dostali z letargie a nadviazali na dobré výkony z uplynulej sezóny. Naši priaznivci im dlho neverili, nebolo ľahké získať ich späť do hľadiska. V postup sme začali veriť päť kôl pred koncom a šancu sme už nepustili z rúk. Najväčším konkurentom v boji o postup bola Bardejovská Nová Ves. Navyše zozadu nebezpečne útočili aj Fintice a na prekvapenie aj nováčik z Ličartoviec. Tréner sabinovského 21

22 kolektívu ku skončenému ročníku podotkol : Bola to vyrovnaná súťaž, dokonca viac ako pred rokom. Ani posledné Raslavice neprodukovali zlý futbal. Pochopiteľne na nás sa chcel každý vytiahnuť, preto chlapci nesmeli ani v jednom zápase poľaviť. Myslím, že tohtoročným víťazstvom v I. triede skupiny Šarišsko Dukelskej sme opäť dokázali, že si účasť v krajských majstrovstvách zaslúžime: Najlepším strelcom bol Plavčan s 13 gólmi, k oporám patrili brankár Valkovič Ivan, ďalej Zdechovan Július, Sabol Miroslav, Vardžík František, Galko Jaroslav a Fecko Peter (poslední dvaja odišli v apríli na vojenskú základnú službu). Na fotografii z archívu pána Karola Guláša je víťazné mužstvo Sabinova. Zľava stoja : Čekan Andrej správca, hospodár, Ing. Jurica Jozef predseda FO, Vardžík František, Tkáč František, Husivarga Michal, Sabol Miroslav, Ungvarský Jozef, Plavčan Peter, Vrtík, Berente Vojtech, Zdechovan Július, Jurko Cyril tréner, Ing. Talarovič Štefan - podpredseda FO. Zľava v podrepe : Valkovič Ivan, Dedina Ondrej, Filipák Cyril, Antol Vavrinec, Andraščík Anton, Palenčár Jozef, Guláš Karol Uznanie za pomoc futbalovému oddielu si zaslúžili patronátne závody ZŤS a Nový domov, ale tiež Frukona, Koža Guma Textil a ďalšie, pripomenul podpredseda FO Ing. Talarovič Predseda TJ Bartolomej Rokošný na otázku, aký je cieľ Sabinovčanov v súťaži odpovedal : Samozrejme, udržať sa v súťaži. Aj tradícia tohto športu v meste hovorí, že krajské majstrovstvá by mali byť pre Sabinov trvalou, no nie konečnou stanicou. Ako všade inde, aj my máme v pláne posilniť kolektív aspoň tromi kvalitnejšími hráčmi. Rád by som ešte dodal, že ako častý návštevník zápasov našej skupiny môžem hodnotiť výkony rozhodcov ako veľmi dobré. Ročník 1980/81krajského majstrovstva privítal štyroch nováčikov, víťazov I. tried skupiny Zemplínsko Vihorlatskej hráčov Kráľovského Chlmca a Košicko Gemerskej hráčov Barce. V skupine Podtatranskej zvíťazila Levoča a v našej, Šarišsko Dukelskej, hráči TJ ND ZŤS Sabinov. Po štvrtom kole v rozbehnutej súťaži došlo k pre žrebovaniu súťaže potom, čo do súťaže na základe mimoriadneho aktívu zástupcov oddielov krajských majstrovstiev, pribudlo mužstvo Budkoviec zo Zemplínsko Vihorlatskej skupiny. Riadiaci zväz v tomto desaťročí po prvý krát nezvládol svoju riadiacu funkciu najlepšie! Pre žrebovanie spôsobilo, že pribudli kolá navyše, ktoré sa mali odohrať vo štvrtok, čo znamenalo narušenie tréningového procesu pre všetky mužstvá v jesennej časti súťaže. Jarná časť súťaže už bola plynulejšia a tým aj regulárnejšia. V jesennej časti sa už odohrané zápasy štyroch kôl počítali. Mužstvá, ktoré už príslušný zápas mali odohraný mali voľno resp. so súhlasom riadiaceho zväzu mohli svoje stretnutia predohrať. Preto sa v jeseni hralo v jeden a dvadsiatich termínoch a až po odohraní všetkých stretnutí sa jar začala správnym 18. kolom. V jesennej časti sa Sabinovu príliš nedarilo, aj keď do súťaže vstúpil vcelku dobre, keď po 9. kole mu patrilo 3. miesto v tabuľke. Potom sa postupne prepadal až na štrnástu priečku po jej 22

23 skončení. Jar však, hlavne jej záver, boli Sabinovčania ako pokropení živou vodou a dokázali uhrať niekoľko prekvapivých výsledkov. Zobrali Levoči to, čo zobrala ona im, domáce body, pričom v prípade Levočanov to bola v 26. kole vôbec prvá prehra na domácom ihrisku v súťaži. Zvíťazili aj v Giraltovciach, ktoré dlho bojovali v popredí tabuľky o postup a bod si priviezli aj z Prakoviec. Na domácej pôde zdolali aj silnú Jelšavu a jediný bod stratili až v poslednom domácom zápase s Barcou. V stretnutí, ktoré sa neslávne zapísalo do histórie krajských súťaží. Hlavnými aktérmi však v ňom neboli hráči oboch mužstiev, ale už spomínaní rozhodcovia Sedlačko, Pečarka a Schlesinger. Po jeseni boli Sabinovčania na štrnástom mieste s výsledkami : : bodov, mínus 3 body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí boli na 12.mieste, keď z 8 stretnutí 5 vyhrali, v jednom remizovali a v dvoch zápasoch prehrali pri skóre 18 : 9 a získali 11 bodov. Na súperových ihriskách v ôsmich stretnutiach raz zvíťazili a sedem krát prehrali. Pri skóre 3 : 18 získali dva body. Najúspešnými strelcami v jeseni boli : Vardžík so 6 gólmi, Poklemba a Plavčan pridali po 4, Filipák 3, dva krát bol úspešný Jakubička a po jednom úspechu pridali Tkáč a Zdechovan. V 14 zápasoch jesene ich sledovalo spolu 3000 divákov, doma 1350 s priemerom 193 divákov na zápas. Na súperovej pôde ich bolo o čosi viac 1650 divákov, s priemerom 236 na stretnutie. Jarnú časť začali dvomi prehrami na súperových ihriskách, až potom si pripísali prvé body. V jarnej tabuľke sa Sabinov umiestnil na 4. mieste, keď v 16 zápasoch 9 krát zvíťazil, dva krát remizoval a päť krát prehral. Za skóre 25 : 20 získal 20 bodov. Po skončení ročníka sa Sabinov umiestnil na 7.mieste, keď z 32. zápasov bol úspešný 15 krát, 14 krát prehral a v troch stretnutiach sa zrodil nerozhodný výsledok. Pri skóre 46 : 47 získal 33 bodov, a mal jeden plusový bod v tabuľke pravdy. Na domácej pôde sa umiestnil rovnako na 7.mieste, keď 12 krát zvíťazil a dva krát remizoval aj prehral. Pri skóre 36 : 16 získal 26 bodov. V tabuľke úspešnosti na ihriskách súperov mu patrilo do tretice siedme miesto za tri víťazstva, jednu remízu a dvanásť prehier. S pasívnym skóre si pripísal aj sedem bodov do celkovej tabuľky. Najlepšími strelcami v tejto časti súťaže boli : Vardžík s 9 gólmi, tri pridal Poklemba, po dva strelili Plavčan, Lapoš, Vyšňovský, a Bašista, po jednom presnom zásahu si pripísali Sabol a Muška. Tri góly strelila disciplinárka za spomínaný zápas 25. kola so Spišskými Vlachmi. Najlepším strelcom ročníka sa stal Vardžík s 15 gólmi, sedem ich strelil Poklemba, šesť Plavčan, tri Filipák, po 2 Jakubička, Lapoš, Višňovský a Bašista, jeden zásah zaknihovali Tkáč, Zdechovan, Sabol a Muška. Do celkového počtu 46 gólov pridal tri riadiaci zväz. V 29 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 14 zápasoch doma 3100 divákov s priemerom 221 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 3500 divákov s priemerom 233 na zápas. So súťažou sa rozlúčila Čaňa, ktorá aj vďaka poslednému stretnutiu ročníka v Sabinove postúpila do II. SNFL. Toto bolo už druhé zlyhanie riadiaceho zväzu, keď nechal výsledok posledného stretnutia, frašky na sabinovskej tráve, bez opatrení, ktoré by mu napravili pošramotenú povesť! Športová fraška v Sabinove Športový redaktor Východoslovenských novín, pán Štefan Groskop, v článku Úder pod pás sa vrátil k poslednému kolu majstrovstiev kraja, z ktorého vyberáme : Bodka za ročníkom, ktorý bol bezo sporu najťažší, najdramatickejší, najrušnejší. Až v poslednom kole sa rozhodlo o víťazovi aj postupujúcom do II. národnej ligy, o ďalších dvoch zostupujúcich. Radosť zavládla v Čani. Hráči Družstevníka v druhom roku účinkovania medzi krajskou elitou vystúpili. na najvyšší stupienok. Od jesene budú obliekať ligové dresy. S krajom sa lúčia mužstvá Spišských Vlách, Kráľovského Chlmca, Budkoviec, Prakoviec a Moldavy. Šarišské Michaľany a Jelšava sa zachránili v hodine dvanástej!... Čaňa dlho súperila o prvenstvo. Najskôr s Giraltovcami, v závere s Barcou. Tá bola pred záverečným kolom v istej výhode mala o bod viac a dobrá forma ju stavala do úlohy favorita aj v poslednom zápase v Sabinove. Domáci ND ZŤS sa však chcel vytiahnuť na vedúci celok súťaže, potvrdiť že jeho víťazstvo v Giraltovciach nebolo náhodné. Stretnutie preto sľubovalo zaujímavý priebeh. Taký skutočne malo. Aj za prispenia trojice rozhodcov na čele s hlavným Sedláčkom z Odorína. V prvom polčase boli lepší Sabinovčania. Kým na hráčoch Barce bolo badať, že hrajú pod dojmom dôležitosti zápasu, domáci hrali pokojne, ich akcie boli nápaditejšie, kombinačne pestrejšie. Vypracovali si šance. Plavčan nastrelil brvno (tesne pred tým brankár Janočko odvážnym zákrokom zmaril jeho šancu), po ňom Vardžík trafil žrď. Až po prestávke sa 23

24 hostia dostali do správneho tempa, zrýchlili hru, pohyb na ihrisku, prevzali iniciatívu. V 60. minúte unikol po ľavom krídle T. Beňák, odcentroval takmer od rohovej zastávky a G. Beňák hlavou skóroval. Na všeobecne prekvapenie rozhodca gól neuznal. O tri minúty nariadil proti hosťom pokutový kop, ktorým sa Sabinov ujal vedenia. Ten akoby vlial Barčanom nové sily. Vrhli sa do útoku a pred domácou bránkou bolo až do konca zápasu veľmi rušno. Hráčov hostí, ale aj divákov pobúril najmä neuznaný druhý gól, ktorý strelil Štofčík asi z 20 metrov osem minút pred koncom. Podľa gesta rozhodcu Sedláčka sa dalo usúdiť, že šlo o strkanie. Aké? Veď strelec prevzal prihrávku nikým neatakovaný a ani v momente streľby nebol nikým atakovaný a ani v momente streľby nebol nikto pri ňom. Keď do niečoho strčil, tak len do lopty, aby ju dal do pohybu. Vyvrcholením všetkého bol ďalší neuznaný gól, ktorý Barčania zaznamenali v 88. minúte. Vo chvíli, keď sa lopta kotúľala do siete, zaznel hvizd rozhodcu znamenajúci koniec zápasu. Bola to doslovne fraška, akú sme v najvyššej krajskej súťaži ešte nezaznamenali. Vrhla tieň na celú súťaž, skompromitovala ju, lebo o regulárnosti tohto zápasu nemožno vôbec hovoriť. Čo sa odohralo potom na sabinovskom ihrisku bolo odsúdenia hodné. V žiadnom prípade nemôžeme hráčov Barce za to chváliť. Vrhli sa na rozhodcov a uštedrovali im jednu ranu za druhou. Neudržali nervy na uzde, cítili sa byť poškodení, ale na takéto vybavovanie účtov nemajú právo. Do ihriska vbehli aj diváci. Hoci usporiadateľská služba robila čo mohla, rozvášnenému davu nedokázala zabrániť, aby sa nedostal k rozhodcom.... Vinníci nepekného záveru by nemali ujsť potrestaniu. Rovnako aj tí, ktorí to zapríčinili vrcholne neobjektívnym rozhodovaním muži v čiernom : Sedlačko (neslávne ukončil rozhodcovskú kariéru), Pečarka a Schlesinger. Posledne dvaja menovaní ako postranní kývali všetko, len nie to, čo mali. S takými rozhodcami sa treba rozlúčiť, ak chceme, aby v budúcnosti zápasy prebiehali v športovejšom ovzduší. V takom, po akom roky voláme. V ohlasoch na uvedený článok vyberáme záver príspevku pána Ambróza Čobeja zo Stropkova :... A tak musím konštatovať, že riadiaci zväz nezvládol záver uplynulého ročníka, podobne ako vlani v prípade postupu Budkoviec a Kráľovského Chlmca z jednej súťaže. Druhý rok v súťaži (1981/82) býva pre nováčika ťažším, než prvý. Aj preto sa domáci funkcionári snažili o posilnenie mužstva. Z konkurenčných Šarišských Michalian prišiel Dolinský, ktorý prevzal na seba úlohu strelca, ale výkony neboli na požadovanej úrovni. Nielen nepresvedčivé výsledky, ale aj nedisciplinovaná hra, prinútili po 13. kole funkcionárov zmeniť trénera Cyrila Jurka, ktorého vystriedal Andrej Merkovský. V prestávke súťaže došlo opäť k výmene hráčov a strelca Dolinského vystriedal Pavlovič. Ten bol úspešnejší, ale jeho góly boli iba slabou náplasťou na zlú hru mužstva, v ktorom sa nenašiel nikto, kto by mu pomohol. Aj preto sa ročník skončil tak, ako sa skončil, opätovným vypadnutím zo súťaže. Po jeseni boli Sabinovčania v tabuľke na poslednom šestnástom mieste za : : 26 9 bodov, mínus 5 bodov v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí boli na 16. mieste, keď zo 7 stretnutí 3 vyhrali, v 3 remizovali a v jedinom zápase prehrali, pri skóre 8 : 3 a získali 9 bodov. Na súperových ihriskách v 8 stretnutiach nebodovali, pri skóre 5 : 23. Strelecky sa presadili šiesti hráči. Dolinský sa presadil 5 krát, Vardžík 3 krát a Pavela dva krát. Po jednom zásahu pridali Terpák, Antol a Bašista. Po skončení jesennej časti majstrovstiev kraja športový redaktor Východoslovenských novín Štefan Groskop pôsobenie mužstva ND ZŤS Sabinov zhodnotil nasledovne citujem : Nič nové pod slnkom opäť boj o udržanie sa v krajských majstrovstvách. Sabinovčania nastrieľali najmenej gólov a mali tretiu najhoršiu obranu, ktorá inkasovala 26 gólov. Boli v jeseni skutočne najslabší. Bez hernej disciplíny to sotva niekam dotiahnu. Vlani sa zachránili v hodine dvanástej, ktovie, či sa im to teraz podarí, koniec citátu. Dnes už vieme, že aj napriek opatreniam v klube sa prognózy naplnili a Sabinov sa na rok rozlúčil s krajskou súťažou. Najlepším strelcom v tejto časti súťaže bol Pavlovič s 8 gólmi, dva strelil Bašista, po jednom presnom zásahu si pripísalo osem futbalistov Vardžík, Križan, Rusinko Lapoš, Poklemba, Mišalko, Plavčan a Fecko Celkový sumár pre Sabinov znel 15. miesto za 9 víťazstiev, sedem remíz a 14 prehier pri skóre 31 : 43 s 25 bodmi a mínus 5 bodmi v tabuľke pravdy. Na domácej pôde za 8 víťazstiev, 6 remíz a jednu prehru, pri skóre 23 : 10 získali 22 bodov, začo im v tabuľke patrila trinásta priečka. U hostí dokázali iba raz zvíťaziť a raz remizovať, pri skóre 8 : 33 získali chudobné tri body a 15. miesto v tabuľke. Najlepším strelcom ročníka sa stal Pavlovič s 8 gólmi, ktorý vystriedal Dolinského s 5 gólmi, 24

25 štyri ich strelil Vardžík, tri Bašista, dva Pavela jeden zásah zaknihovali Antol, Terpák, Križan, Rusinko, Lapoš, Poklemba, Mišalko, Plavčan a Fecko. V 29 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 14 zápasoch doma 2700 divákov s priemerom 193 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 3400 divákov s priemerom 227 na zápas. Dorastenci Sabinova štartujúci v krajských majstrovstvách sa po skončení ročníka umiestnili na piatom mieste, keď z 26 stretnutí desať vyhrali, sedem remizoval a deväť prehrali. Pri skóre 34 : 30 získali 27 bodov. Ročník 1982/83 bol ako z rozprávky. Ako na záver ročníka 1981/82 konštatoval vtedajší vedúci mužstva pán Július Jusko : Väčšina družstiev sa po vypadnutí rozsype a hráči sa rozpŕchnu na všetky strany. U nás bola situácia opačná. Hráči nerezignovali, s výborom futbalového oddielu sa rozhodli urobiť maximum pre návrat do najvyššej krajskej súťaže. Sabinovský kolektív ostal bez väčších zmien. Len Pavlovič (syn bývalého ligového hráča Prešova Rudolfa Pavloviča) odišiel za trénera do Ruskej Novej Vsi. Dolinský sa vrátil do Šarišských Michalian. Do mužstva prišla nová mladá krv odchovanci Alexy, Novotný a Pavel, zo Starej Ľubovne Murdzo. Po jeseni boli Sabinovčania v tabuľke na prvom mieste keď v 15 stretnutiach 13 krát zvíťazili a dva krát podľahli súperovi na jeho pôde. Pri vysoko aktívnom skóre 40 : 10 získali 26 bodov a 16 plusových bodov v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí boli na 2. mieste, keď sedem stretnutí vyhrali so skóre 21 : 2 a získali 14 bodov. Na súperových ihriskách v 8 stretnutiach nebodovali iba dva krát, v šiestich stretnutiach boli víťazmi a pri skóre 19 : 8 získali 12 bodov. Strelecky sa presadilo desať hráčov. Bašista sa trafil až 11 krát, Mišenko 4 krát, Pavlovič a Pavela tri krát. Dva zásahy pridal Tuleja a po jednom Križan, Plavčan, Fecko, Rusinko, Filipák. Dvanástim gólom sa nepodarilo priradiť strelcov, lebo neboli zaznamenané. Na fotografii (archív Jozefa Angeloviča) zo zimnej prípravy v roku 1983 zľava stoja : Petija Ján, Galko Jaroslav, Novotný Peter, Guláš Karol, Lapoš Ján, Poklemba Miroslav, Valkovič Ivan, Rusinko Miroslav, Murdzo Ján, Bašista Pavol, Angelovič Jozef, Merkovský Andrej tréner, zľava v pokľaku : Fecko Peter, Filipák Vladimír, Pavel Miroslav, Filipák Cyril, Miženko Jozef, Balun Jozef, Tuleja Miroslav a Merkovský Marián syn trénera To všetko dávalo dobrú perspektívu, no v Sabinove nezaspali na vavrínoch, nenechali nič na náhodu. Tréningový cyklus skončili až 12. decembra, aby s prípravou na odvetu začali už 4. januára. To sa muselo zákonite prejaviť na kvalitnej kondícii hráčov. Do jarnej časti súťaže mužstvo nastupovalo dobre pripravené z každej stránky. Najlepšie to potvrdili výsledky - 9 víťazstiev, 3 nerozhodné výsledky a 3 prehry, skóre 31 : 11 a 21 bodov Najlepším strelcom v tejto časti súťaže bol Galko s 18 gólmi, štyri strelil Bašista, tri Fecko, dva Plavčan a po jednom presnom zásahu si pripísali Lapoš, Poklemba a Novotný. Najlepším strelcom ročníka sa stal Galko s 18 gólmi, 15 ich pridal Bašista, po štyri strelili Mišenko a Fecko, po tri Pavel, Plavčan, Pavlovič, Tuleja 2, jeden zásah zaknihovali Križan, Rusinko, Lapoš, Filipák, Poklemba, Novotný a 17 gólov nemá zatiaľ určeného strelca. 25

26 Suverénne prvenstvo mužstva (z 30 zápasov 22 víťazných, 3 remízové a 5 prehraných pri vysoko aktívnom skóre 71 : 21, získali 47 bodov, 17 plusových bodov v tabuľke pravdy)! Na domácej pôde stratilo za celú súťaž jediný bod, pri remíze so zachraňujúcim sa Vechcom, pričom mu patrilo v tabuľke doma druhé miesto. Za 14 víťazstiev a jednu remízu pri skóre 46 : 7 získalo 29 bodov. Na ihriskách súperov mu patrila prvá priečka za 8 víťazstiev, dve remízy a 5 prehier. Pri skóre 25 : 14 získali 18 bodov. V zrkadle slušnosti obsadili futbalisti Sabinova s 365 bodmi druhé miesto, hneď za vedúcim Zborovom, ktorý získal 380 bodov. Dorastenci Sabinova štartujúci v krajských majstrovstvách sa po skončení ročníka umiestnili na piatom mieste, keď z 26 stretnutí desať vyhrali, sedem remizovali a deväť prehrali. Pri skóre 34 : 30 získali 27 bodov. V novom ročníku 1983/84 majstrovstiev Východoslovenského kraja súpermi futbalistov ND ZŤS Sabinov boli : Šarišské Michaľany, Bardejovská Nová Ves, Budkovce, Bystré, Nacina Ves, Strážske, Sečovce, Malčice, Medzilaborce, Fintice, Soľ, Veľké Kapušany a Kračúnovce. Tieto mužstvá tvorili skupinu Východ krajských majstrovstiev. Nováčikmi majstrovstiev boli okrem Sabinova tiež hráči Strážskeho. Ďalších 14 mužstiev tvorilo Západnú skupinu, v ktorej boli nováčikmi hráči IS Košice a Prakoviec. Víťazi skupín sa po skončení ročníka stretli v dvojkolovom súboji o postup do II. SNFL. Jesenné vykročenie sabinovského nováčika bolo rezké a po siedmom kole mu patrila tretia priečka, aby v závere jesene klesol o tri miesta Po jeseni teda boli Sabinovčania v tabuľke na šiestom mieste, keď v 13 stretnutiach 6 krát zvíťazili, dve stretnutia sa skončili remízou a päť krát podľahli súperovi. Pri aktívnom skóre 25 : 15 získali 14 bodov a 2 plusové body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí boli na 7. mieste, keď 5 stretnutí vyhrali a jedno prehrali, so skóre 19 : 5 a získali 10 bodov. Na súperových ihriskách v 7 stretnutiach bodovali iba tri krát, za jedno víťazstvo a dve remízy. Pri skóre 6 : 10 získali 4 body. Strelecky sa presadilo osem hráčov. Galko dal 7 gólov, Plavčan 5, Fecko a Bašista po 3. Dva zásahy pridal Mišenko, Pavel a Inaš a jeden Melník. Po červenej karte videli v tejto časti súťaže Bašista a Galko. Starší dorastenci štartovali v krajskom majstrovstve skupiny Východ a umiestnili sa po jeseni na 8. mieste, keď z 13 zápasov štyri vyhrali, tri remizovali a šesť krát odišli porazení. Pri skóre 12 : 18 získali 11 bodov. Aj začiatok jarnej časti ročníka začali Sabinovčania rezko a v štyroch stretnutiach po sebe bodovali, čo ich posunulo na štvrté miesto s rovnakým počtom bodov ako druhé Veľké Kapušany a tretie Šarišské Michaľany. Na vedúcu Bardejovskú Novú Ves táto trojica strácala päť bodov. Nakoniec svoje postavenie neudržali a klesli o jedno miesto Najlepším strelcom v tejto časti súťaže bol Bašista so 6 gólmi, po tri pridali Tuleja a Lapoš, po dva Plavčan a Tomečko, po jednom presnom zásahu si pripísali Fecko a Kanaš. Do celkového počtu pridali aj dvoch vlastencov Ferák z Malčíc a Pirš z Medzilaboriec. Sumár ročníka bol nasledovný : 5. miesto : bodov, plus 2 body v tabuľke pravdy. Na domácom ihrisku z 13 zápasov len jeden prehrali aj remizovali a pri skóre 34 : 11, získali 23 bodov, začo im patrilo 4. miesto. Na ihriskách súperov za jedno víťazstvo a tri remízy získali 5 bodov a pri skóre 11 : 25 im patrilo v tabuľke 7. miesto. Najlepším strelcom ročníka sa stal Bašista s 9 gólmi, po 7 ich pridali Galko a Plavčan, po tri Tuleja a Lapoš, dva pridali Mišenko, Pavel, Inaš a Tomečko, jeden zásah zaknihovali Melník s Kanašom a dvaja spomínaní vlastenci. V 26 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 13 zápasoch doma 3700 divákov s priemerom 285 na zápas. V 13 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2100 divákov s priemerom 161 na zápas. V ročníku 1984/85 majstrovstiev Východoslovenského kraja sa skupina Východ rozšírila na 16 mužstiev a k súperom futbalistov ND ZŤS Sabinov z minulého ročníka : Šarišské Michaľany, Budkovce, Bystré, Nacina Ves, Strážske, Sečovce, Medzilaborce, Fintice, Soľ, Veľké Kapušany a Kračúnovce pribudli nováčikovia juniori Tatran Prešov, Michaľany, Nacina Ves a Stakčín. Vykročenie Sabinovčanov bolo aj tento raz rezké a po siedmom kole im patrila rovnako tretia priečka, aby v závere jesene klesli o jedno miesto Po jeseni patrila Sabinovu v tabuľke štvrtá priečka, keď v 15 stretnutiach 7 krát zvíťazil, tri stretnutia sa skončili remízou a päť krát podľahol súperovi. Pri aktívnom skóre 32 : 18 získal 17 bodov a 3 plusové body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí bol na 9. mieste, keď 5 stretnutí vyhral a dve remizoval, so skóre 19 : 4 a získal 12 bodov. Na súperových ihriskách v 8 stretnutiach bodoval iba tri krát, za dve víťazstva a jednu remízu. Pri skóre 13 : 14 získal 5 bodov. Strelecky sa presadilo desať hráčov. Fecko dal 6 gólov, Kanaš, Tomečko, Sekerák a Baran po 4. Tri zásahy pridal Bašista a Melník, dva Bednár 26

27 a po jednom Petija a Lapoš. Aj začiatok jarnej časti ročníka mali Sabinovčania dobrý a v šiestich stretnutiach po sebe bodovali, čo ich posunulo na tretie miesto, ktoré v predposlednom kole ešte o jeden stupienok vylepšili. A to aj napriek tomu, že sa v 19. kole postarali o prekvapenie kola domácou remízou s juniormi Tatran Prešov, ktorá bola v poradí treťou zo štyroch remíz. Tie asi rozhodli v prospech neskoršieho víťaza hráčov Veľkých Kapušian. Nakoniec záverečným víťazstvom na ihrisku súpera si svoje postavenie udržali Najlepšími strelcami v tejto časti súťaže boli Bašista s Bednárom, ktorí skórovali po 5 krát, štyri krát skóroval Kanaš, dva góly pridal Fecko, po jednom presnom zásahu si pripísali Tomečko, Melník a Baran. Do celkového počtu pridali aj dvoch vlastencov Ferák z Malčíc a Pirš z Medzilaboriec. Sumár ročníka 1984/85 pre Sabinov doniesol : 2. miesto Sabinov : bodov a 5 bodov v tabuľke pravdy. Na domácej pôde neprehrali a za 11 víťazstiev a 4 remízy pri skóre 36 : 7 získali 26 bodov, začo im v tabuľke patrila 4. priečka. Na ihriskách súperov boli ešte úspešnejší, keď skončili na druhej priečke, za tri víťazstva a rovnaký počet remíz pri skóre 16 : 24 získali 9 bodov. Najlepšími strelcami ročníka sa stali Fecko, Kanaš a Bašista s 8 gólmi, 7 ich pridal Bednár, po 5 Tomečko a Baran, po štyri Melník a Sekerák, jeden zásah zaknihovali Petija s Lapošom. Jeden zásah nemá majiteľa! V 29 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 14 zápasoch doma to bolo 3550 divákov s priemerom 230 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 3150 divákov s priemerom 210 na zápas. Nováčikmi ročníka 1985/86 v majstrovstvách kraja za vypadávajúcu štvoricu sa stali mužstvá Raslavíc a Kráľovského Chlmca. Z druhej ligy vypadli hráči Vranova a doplnili počet mužstiev vo Východoslovenskom majstrovstve na štrnásť. Práve mužstvo Vranova bolo počas súťaže najväčším konkurentom Sabinova v súťaži o vedúcu priečku, a po jeseni viedlo pred Sabinovom o jediný bod, ktorý získali v 9. kole za remízu v Sabinove. Obidve mužstvá už mali tri, resp. štyri body náskoku, pred prenasledovateľmi. Po jeseni patrila Sabinovu spomínaná druhá priečka v tabuľke, keď v 13 stretnutiach 8 krát zvíťazil, dve stretnutia sa skončili remízou a tri krát podľahol súperovi. Pri aktívnom skóre 30 : 10 získal 18 bodov a 6 plusových bodov v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí bol na 5. mieste, keď zo 6 zápasov 5 stretnutí vyhral a jediné remizoval pri skóre 20 : 0 a získal 11 bodov. Na súperových ihriskách bol najúspešnejším mužstvom. V 7 stretnutiach nebodoval iba tri krát. Za tri víťazstva, jednu remízu a tri prehry pri skóre 10 : 10 získal 7 bodov. Strelecky sa presadilo až jedenásť hráčov. Najúspešnejší Bašista dal 9 gólov, Fecko pridal 5, Karabinoš, Petija a Baran strelili po 3. Dva zásahy pridal Bednár a po jednom Kanaš, Tomečko, Pavlovský, Sedlák a Lapoš. V úvodných štyroch stretnutiach jari Sabinov tri krát zvíťazil a raz remizoval, pričom si stále udržoval druhú priečku za Vranovom. Až potom prišli dve prehry na ihrisku Medzilaboriec a Stakčína, ktoré znamenali zvýšenie náskoku Vranova. V 22. kole mali Sabinovčania možnosť tento náskok vymazať, ale nepochodili na trávniku Vranova a v závere súťaže rezignovali. Napriek tomu si udržali druhú priečku tabuľky Najlepšími strelcami v tejto časti súťaže boli Sedlák s Feckom, ktorí skórovali iba po 3 krát, dva krát skóroval Baran, Karabinoš a Poklemba, po jednom presnom zásahu si pripísali Bašista, Petija, Pavlovský, Lapoš a Dulin. Najlepším strelcom ročníka sa stal Bašista s 10 gólmi, 8 ich pridal Fecko, po 5 Karabinoš a Baran, po štyri Petija a Sedlák. Dva krát boli úspešní Pavlovský, Bednár, Lapoš a Poklemba, jeden zásah zaknihovali Kanaš, Tomečko a Dulin. Tri góly nemajú zatiaľ majiteľa! Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž tri body, pri remíze s najväčším súperom Vranovom, a po spomínanej rezignácii v závere prehrou so Strážskym. V tabuľke doma im patrilo tretie miesto. Za 11 víťazstiev, jednu remízu a prehru, pri skóre 37 : 5 získali 23 bodov. Na ihriskách súperov im patrila až štvrtá priečka za 3 víťazstva, dve remízy a 8 prehier. Pri skóre 13 : 21 získali 8 bodov. Po prvom mieste v tejto tabuľke za jesennú časť súťaže prišlo sklamanie z hry na súperových ihriskách, kde dokázali hráči Sabinova získať jediný bod v 15. kole na ihrisku Kráľovského Chlmca. Vo zvyšných stretnutiach na pôde súpera už nebodovali! V zrkadle slušnosti obsadili futbalisti Sabinova s 215 bodmi šieste miesto, keď dvaja hráči Bašista a Pavlovský dostali červenú kartu. V 25 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 12 zápasoch doma to bolo 3200 divákov s priemerom 267 na zápas. V 13 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2920 divákov s priemerom 225 na zápas. So súťažou sa postupom rozlúčili hráči Vranova, ktorí v kvalifikácii zdolali Lubeník a postúpili do II. SNFL. Hráči Nacinej Vsi, Raslavíc a Sečoviec vypadli do príslušnej skupiny prvej triedy. Nováčikmi v majstrovstvách kraja ročníka 1986/87 za vypadávajúcu dvojicu sa stali mužstvá Svidníka a Vyšnej Šebastovej. Z druhej ligy vypadli hráči Sniny a Zalužice nahradili Nacinu Ves, 27

28 čím doplnili počet mužstiev vo Východoslovenskom majstrovstve na štrnásť. Práve mužstvo nováčika spod Dukly bolo najväčším prekvapením súťaže a nahradilo v boji so Sabinovom, o postupovú priečku, víťaza predchádzajúceho ročníka mužstvo Vranova. V jesennej časti si Sabinov dokázal ešte udržať druhú priečku, aj keď so šesť bodovou stratou na Svidník. Vyštartoval veľmi zle, úvodné tri stretnutia prehral, no potom prišla šnúra ôsmych stretnutí bez prehry. Po jeseni patrila Sabinovu spomínaná druhá priečka v tabuľke, keď v 13 stretnutiach 6 krát zvíťazil, tri stretnutia sa skončili remízou a štyri krát podľahol súperovi. Pri aktívnom skóre 27 : 14 získal 15 bodov a 3 plusové body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí bol na 6. mieste, keď zo 6 zápasov 5 stretnutí vyhral a jediné prehral pri skóre 19 : 4 a získal 10 bodov. Na súperových ihriskách bol úspešnejším, keď v 7 stretnutiach nebodoval iba tri krát. Za jedno víťazstvo, tri remízy a tri prehry pri skóre 8 : 10 získal 5 bodov. Strelecky sa presadilo jedenásť hráčov. Najúspešnejší Bašista dal 7 gólov, Sedlák pridal 5, Bednár a Baran strelili po 3. Dva zásahy pridali Fecko a Tuleja, jeden Karabinoš, Tomečko, Urban, Balun a Babjak. Úvod jarnej časti nasvedčoval tomu, že Sabinov sa ešte nevzdal a pokračoval v prenasledovaní Svidníka, s ktorým v treťom kole jari zvíťazil. Tento súboj vedúcich mužstiev súťaže sledovalo asi historicky najmenej divákov na sabinovskom ihrisku, len 50 iste spokojných skalných. Napriek tomu však Sabinov nezvládol ďalšie tri stretnutia hrané na súperových ihriskách a padol v tabuľke na tretiu priečku, ktorú si udržal až do konca. Zlepšil sa hlavne na domácej tráve, u súperov bodoval len dva krát. Dokázal uhrať remízu v Bystrom a Strážskom. Najlepším strelcom v tejto časti súťaže bol Pavlovský, ktorý skóroval 6 krát, dva krát skóroval Bašista, po jednom presnom zásahu si pripísali Baran, Karabinoš, Bednár a Lapoš. Strelecky sa presadilo len šesť hráčov. Najlepším strelcom ročníka sa stal Bašista s 9 gólmi, 6 ich pridal Pavlovský, 5 Sedlák, po štyri Baran a Bednár. Dva krát boli úspešní Karabinoš, Fecko a Tuleja, jeden zásah zaknihovali Tomečko, Babjak, Urban, Balun a Lapoš. Päť gólov nemá zatiaľ majiteľa! Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž len dva body, pri tesnej prehre z druhého kola s Bystrým. V tabuľke doma im patrilo tretie miesto. Za 12 víťazstiev a jednu prehru, pri skóre 33 : 5 získali 24 bodov. Na ihriskách súperov im patrila až štvrtá priečka za 1 víťazstvo a päť remíz. Pri skóre 11 : 19 získali 7 bodov. V 25 stretnutiach ich videlo spolu 5067 divákov. V 12 zápasoch doma to bolo 3000 divákov s priemerom 250 na zápas. V 13 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2067 divákov s priemerom 159 na zápas. Z postupu sa nakoniec netešil nováčik Svidník aj keď dokázal v riadnom čase udržať patovú situáciu s hráčmi Moldavy, ktorí však v predĺžení kvalifikačného zápasu ho zdolali 1 : 5 a postúpili do II. SNFL. Do nasledujúceho ročníka krajského majstrovstva v skupine Východ prešli mužstvá umiestnené na prvých piatich miestach tabuľky (Svidník, Budkovce, Sabinov, Š. Michaľany, Snina) a siedme Kračúnovce. Na šestnásť účastníkov ročníka ich doplnilo ďalších desať mužstiev. V tomto ročníku krajského majstrovstva, po reorganizácii súťaží, okrem už spomínanej šestice boli súperom Sabinova aj košické mužstvá - Spoje, Inžinierske stavby a juniori ZŤS, ďalej Lubeník, Poprad, Prakovce, juniori Tatran Prešov, Svit, Rožňava a Čaňa. V tejto jedinej skupine krajských majstrovstiev sa Sabinovu darilo menej než v predchádzajúcich sezónach. Predsa len jedna skupina vytvorená z lepších mužstiev skupiny Východ a skupiny Západ a doplnená štyrmi víťazmi jednotlivých skupín prvej triedy sľubovala lepší a vyrovnanejší boj o priamy postup do II. SNFL. Aj preto po jesennej časti bol Sabinov na deviatom mieste Po jeseni patrila Sabinovu deviata priečka v tabuľke, keď v 15 stretnutiach 6 krát zvíťazil, tri stretnutia sa skončili remízou a 6 krát podľahol súperovi. Pri aktívnom skóre 29 : 19 získal 15 bodov a 3 plusový body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí bol na 6. mieste, keď zo 7 zápasov 6 stretnutí vyhral a jedno remizoval, pri skóre 23 : 2 a získal 13 bodov. Na súperových ihriskách nebol taký úspešný, keď v 8 stretnutiach bodoval iba dva krát. Za 2 remízy a 6 prehier pri skóre 6 : 17 získal iba 2 body. Strelecky sa presadilo deväť hráčov. Najúspešnejší Bašista a Pavlovský dali po 5 gólov, po 4 pridali Bednár a Tuleja. Tri góly si pripísali Urban s Baranom, dva zásahy pridali Fecko a Vargovčík, jeden Balun. Mrzela hlavne remíza na domácej pôde s Rožňavou. Ak by domáci boli získali obidva body, boli by skončili o tri priečky vyššie, čo by zodpovedalo očakávaniam. V odvete sa hra na ihriskách súperov v podaní Sabinovčanov zlepšila, dokázali v jednom stretnutí zvíťaziť a tri krát remizovať, no doma stratili neporaziteľnosť. Zdolali ich Spoje aj Budkovce a bod za remízu si odniesol Svidník, teda všetko mužstvá, ktoré po jeseni boli v tabuľke pred nimi. Najlepším strelcom v tejto časti súťaže bol Bednár so siedmimi gólmi, päť krát skóroval Bašista, 4 góly streli Fecko. Tri zásahy pridal Baran, po dva Urban a Tuleja a jeden Poklemba. Strelecky sa teda presadilo len sedem hráčov. Najlepším strelcom ročníka sa stal Bednár s 11 28

29 gólmi pred Bašistom, ktorý dal o gól menej. Po 6 ich pridali Tuleja, Baran a Fecko. Päť krát boli úspešní Urban a Pavlovský. Dva krát bol úspešný Vargovčík, jeden zásah zaknihovali Balun a Poklemba. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž 6 bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im patrilo rovnako ako aj v tabuľke na ihriskách súperov, deviate miesto. Doma za 11 víťazstiev, 2 remíz aj prehier, pri skóre 40 : 13 získali 24 bodov. Na ihriskách súperov za 1 víťazstvo a päť remíz pri skóre 13 : 30 získali 7 bodov. Po deviatom mieste v tabuľke za jesennú časť súťaže prišlo mierne zlepšenie a na 7. mieste celkovo mali sumár : : bodov a plus jeden bod v tabuľke pravdy. V zrkadle slušnosti obsadili futbalisti Sabinova s 405 bodmi prvé miesto spolu so Svitom. V 30 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 15 zápasoch doma to bolo až 5100 divákov s priemerom 340 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2970 divákov s priemerom 198 na zápas. V novom ročníku 1988/89 Sabinovčania začali lepšie ako v predchádzajúcom ročníku, hlavne na súperových trávnikoch, čo sa prejavilo aj na ich umiestnení. Štvrtá priečka v tabuľke im patrila za 15 stretnutí v ktorých, 6 krát zvíťazil, päť stretnutí sa skončilo remízou a 4 krát podľahol súperovi. Pri aktívnom skóre 19 : 13 získal 17 bodov a 3 plusové body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí bol až na 14. mieste, keď zo 7 zápasov 4 vyhral a dve remizoval a jedno prehral, pri skóre 9 : 5 a získal 10 bodov. Na súperových ihriskách bol podstatne úspešnejší, keď v 8 stretnutiach bodoval päť krát. Za 2 víťazstva, tri remízy a 3 prehry mal nezvyčajne aktívne skóre 10 : 8 a získal 7 bodov. Strelecky sa presadilo až desať hráčov, každý len niekoľko krát. Najúspešnejší Bašista, Daňko a Baran strelili len po 3 góly, po 2 pridali Bednár, Fecko a Vaľko. Jeden gól si pripísali Tuleja, Tomečko, Štofaník a Dzurja. Mrzela hlavne remíza na domácej pôde s juniormi Tatran, ktorá však v konečnom dôsledku neovplyvnila ich postavenie v tabuľke po jesennej časti. V jarnej odvete to Sabinovčanom síce sypalo lepšie, no v sumáre nakoniec o jedno miesto klesli V tejto časti súťaže bol strelecky najúspešnejší Bašista s desiatimi gólmi, osem krát skóroval Vaľko a šesť krát Bednár. Tri zásahy pridal Daňko, dva Baran a po jednom Tuleja so Štofaníkom. Jeden zásah nemá určeného autora. Strelecky sa teda presadilo len sedem hráčov. Najlepším strelcom ročníka sa stal Bašista s 13 gólmi pred Vaľkom, ktorý dal o tri góly menej. Osem ich pridal Bednár, 6 Daňko a 5 Baran. Dva krát boli úspešní Tuleja, Fecko, Kovalík a Štofaník, jeden zásah zaknihovali Tomečko a Dzurja. Jeden je bez spomínaného autora. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž len 5 bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im však patrilo len šieste miesto, v tabuľke na ihriskách súperov, štvrté miesto. Doma za 11 víťazstiev, 3 remízy a jednu prehru, pri skóre 34 : 14 získali 25 bodov. Na ihriskách súperov za 3 víťazstva a štyri remízy, pri skóre 19 : 22 získali 10 bodov. Po štvrtom mieste v tabuľke za jesennú časť súťaže prišlo mierne zhoršenie a na 5. mieste celkovo mali sumár : : bodov a plus päť bodov v tabuľke pravdy. V 29 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 15 zápasoch doma to bolo 4280 divákov s priemerom 285 na zápas. V 14 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2545 divákov s priemerom 182 na zápas. Z druhej ligy, po trojročnom pôsobení, sa v ročníku 1989/90 do Krajského majstrovstva vrátili hráči Veľkých Kapušian. Z dvoch skupín prvej triedy postúpili víťazne mužstvá z Vyšnej Šebastovej a zo Spišských Vlách. Nahradili síce vypadávajúcich čo do počtu, ale v druhom prípade to bolo iba jednoročné účinkovanie. Z takto vytvorenou šestnástkou mužstiev odohrali Sabinovčania v úvodnej časti ročníka šestnásť stretnutí. V predohrávke sa totiž odohrali stretnutia 30. kola súťaže. Šiesta priečka Sabinova v tabuľke za 15 stretnutí v ktorých, šesť krát zvíťazil, štyri stretnutia sa skončili remízou a 5 krát podľahol súperovi. Pri mierne aktívnom skóre 33 : 28 získal 16 bodov a 2 plusové body v tabuľke pravdy. V tabuľke z domácich stretnutí bol o priečku vyššie, keď zo 7 zápasov žiadne neprehral, len raz remizoval a pri skóre 27 : 12 získal 13 bodov. Na súperových ihriskách bol málo úspešný, keď v 8 stretnutiach bodoval iba tri krát po remízach a mal nezvyčajne pasívne skóre 6 : 16. Získal 3 body, no prekvapivo mu patrila siedma priečka tabuľky, čo nasvedčovalo doménu domácich. Strelecky sa presadilo deväť hráčov, pričom trojica Daňko strelil 7, Bašista 6 a Bednár 5 gólov, bola najlepšia. Štyria ďalší hráči Dzurja, Vaľko, Pavlovský a Tomečko strelili po 3 góly, 2 pridal Tuleja a jeden Kovalík. Mrzela len remíza na domácej pôde s Veľkými Kapušanmi, s ktorými hneď v odvete, v spomínanej predohrávke mužstvo prehralo a dočasne opustilo šiestu priečku. 29

30 Jarná odveta priniesla mužstvu menší počet strelených gólov, len 27, ale bodový zisk z 14 stretnutí bol o dva body vyšší, ako v jeseni. A to aj napriek tomu, že mužstvo na súperových ihriskách iba dva krát bodovalo a tri krát inkasovalo päťku od Spojov Košice, Čane aj Kračúnoviec. Aj napriek tomu mu v konečnej tabuľke patrila druhá priečka V tejto časti súťaže bol strelecky najúspešnejší Pavlovský s ôsmimi gólmi, z ktorých 5 strelil z pokutového kopu, vrátane jedného v odvete hranej ešte v jeseni. Päť krát skóroval Bašista a Vaľko, štyri krát Daňko. po presnom zásahu pridali Dzurja, Kovalík, Tuleja a Hauznaver. Jeden zásah má vlastného autora Alexandra z Čane. Strelecky sa teda presadilo len osem hráčov. Najlepším strelcom ročníka sa stala trojica strelcov s jedenástimi zásahmi Bašista, Daňko a Pavlovský, ktorý ich 6 dal z pokutového kopu. Osem gólov pridal Daňko a 5 Bednár. Štyri krát bol úspešný Dzurja, tri krát Tuleja s Tomečkom, dva krát Kovalík. Jeden pridal Hauznaver a jeden je vlastenec. Strelci tak dosiahli priemer dva strelené góly na zápas, žiaľ obrana ich dostala až 55, čo je len o päť menej než dokázali streliť útočníci. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž len 2 body. V tabuľke na domácom ihrisku im tak patrila rovnako druhá priečka, ako aj v celkovej súťaži. V tabuľke na ihriskách súperov boli piatym najúspešnejším mužstvom, keď získali jedno víťazstvo a štyri remízy pri skóre 15 : 38 to znamenalo 6 bodov na ich konte. Doma za 13 víťazstiev a 2 remízy, pri skóre 45 : 17 získali 28 bodov. Na ihriskách súperov za 3 víťazstva a štyri remízy, pri skóre 19 : 22 získali 10 bodov. Celkovo mali v tabuľke pravdy plus 4 body. Po spomínanom šiestom mieste v tabuľke za jesennú časť súťaže prišlo teda zlepšenie a celkovo mali sumár : : bodov. V 30 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 15 zápasoch doma to bolo 4150 divákov s priemerom 277 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2420 divákov s priemerom 161 na zápas. Deväťdesiate roky 20. storočia V ročníku 1990/91 postupujúcich nahradili hráči Sniny, ktorí po dvoch sezónach opustili II. SNFL a vypadávajúce celky nahradili víťazi skupín prvej triedy, hráči Svitu a Zalužíc. Od ročníka 1983/84, keď sa Sabinovčania vrátili do krajskej súťaže, až do ročníka 1990/91 mali vždy po skončení súťaže na svojom konte v tabuľke pravdy plusové body a obsadzovali vždy lepšie ako piate miesto s výnimkou ročníka 1987/88, keď po zlúčení dvoch skupín krajského majstrovstva skončili na siedmom mieste. Tri krát skončili na druhej ne postupovej priečke za Veľkými Kapušanmi, Vranovom a VSŽ Košice, teda vždy za mužstvom, ktoré z druhej ligy vypadlo a opäť sa do nej vrátilo. Boli to najúspešnejšie roky sabinovského futbalu. Po úspešnom zavŕšení 80 tých rokov prišlo k úpadku vo výkonnosti. Dve prehry na domácom ihrisku v treťom aj siedmom kole predznamenali, aké starosti budú Sabinovčanov trápiť tento ročník. Jeho jesenná časť priniesla umiestnenie len tesne nad pásmom zostupu Štrnásta priečka Sabinova v celkovej tabuľke aj na domácej pôde bola po výsledkoch v predchádzajúcich sezónach sklamaním. Z 15 stretnutí v ktorých, iba päť krát zvíťazil, dve stretnutia sa skončili remízou a až 8 krát podľahol súperovi, mal nielen pasívne skóre 22 : 26 s 12 bodmi, ale aj 4 mínusové body v tabuľke pravdy. Víťazstva získal len na domácej pôde, na ktorej si pripísal aj tri prehry a pri skóre 17 : 10 získal iba10 bodov. Na súperových ihriskách bol málo úspešnejší, čo sa týka umiestnenia, keď zo 7 stretnutí bodoval dva krát po remízach a mal opäť nezvyčajne pasívne skóre 5 : 16. Získal 2 body a patrila mu jedenásta priečka tabuľky. Strelecky sa presadilo deväť hráčov. Najlepším bol Tuleja s 5 gólmi, Rokošný ich pridal 4 a Dzurja s Pavlovským po 3. Dvojica Štofaník a Tomečko strelila po 2 góly, jeden úspech pridali Kovalík, Daňko a Orlovský. Jarná odveta priniesla mužstvu opäť ešte menší počet strelených gólov, len 13, ale bodový zisk bol o štyri body vyšší, ako v jeseni, a to hlavne zásluhou výsledkov na súperových ihriskách. Doma totiž pustili perie nielen s Vyšnou Šebastovou, ktorá bojovala o postup, ale aj s priemernými Prakovcami či Družstevnou. Tá dokázala vyhrať nad Sabinovom na ihrisku v Terni, kde pre trest tento domáci zápas Sabinov hral. Aj napriek tomu mu v konečnej tabuľke patrila desiata priečka Definitívnu záchranu v súťaži zabezpečil v posledných dvoch kolách brankár Sabinova Aštary, ktorý najprv doma rozhodol o víťazstve gólom z pokutového kopu a v poslednom stretnutí, keď dokázal vychytať nulu na ihrisku bývalého druholigistu v Snine. V jeseni boli strelecky najúspešnejší Tuleja s Daňkom, ktorí strelili po 3 góly. Dva krát skóroval Pavlovský a Vranko. Po presnom zásahu pridali Tomečko, Orlovský a spomínaný Aštary. Najlepším strelcom ročníka sa stal Tuleja s 8 gólmi. Päť gólov pridal Orlovský. Štyri krát boli úspešní Rokošný a Daňko, tri krát Dzurja s Tomečkom, dva krát Štofaník, Vranko a Orlovský. Jeden pridali Kovalík a 30

31 Aštary. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž až 11 bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im tak patrila posledná priečka. Doma za 9 víťazstiev, 1 remízu a 5 prehier, pri skóre 25 : 15 získali 19 bodov. Na ihriskách súperov za 2 víťazstva a päť remíz, pri skóre 10 : 25 získali 9 bodov. V tabuľke boli štvrtým najúspešnejším mužstvom. Celkovo mali v tabuľke pravdy mínus 2 body. Po štrnástom mieste v tabuľke za jesennú časť súťaže prišlo teda zlepšenie postavenia a celkovo mali sumár : bodov. V 30 stretnutiach ich videlo spolu divákov. V 15 zápasoch doma to bolo 4150 divákov s priemerom 277 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo 2990 divákov s priemerom 199 na zápas. So súťažou sa postupom rozlúčili hráči Lubeníka, ktorí zásluhou lepšieho skóre postúpili do II. SNFL. Hráči Moldavy po dvoch sezónach vypadli do príslušnej skupiny prvej triedy. Kaňkou ročníka bola inzultácia rozhodcu v 9. kole hráčmi prešovskej rezervy na ihrisku vo Svidníku, začo im boli odpočítané dva body v celkovej tabuľke, no aj tak skončili v tabuľke pred svojim súperom z tohto zápolenia zásluhou lepšieho skóre. Keďže z druhej ligy nik do tejto skupiny krajského majstrovstva nevypadol, oba kluby si zachovali príslušnosť ku krajskej elite. Vo Východoslovenskej divízii, ako sa súťaž začala nazývať od ročníka 1991/92, Sabinovčania nechceli pripustiť opätovné zaváhanie a vykročili oveľa rezkejšie do súťaže. Dokonca v 9. kole, po výhre doma, zosadili vedúci Poprad z čela divízie. Žiaľ prehra z rezervou Tatran Prešov v 13. kole ich pripravila o lepšie umiestnenie. Po jeseni im patrila 11. priečka Jedenásta priečka Sabinova v tabuľke bola po výsledku v predchádzajúcej sezóne menším polepšením aj v dosiahnutých výsledkoch na domácej pôde, kde iba raz podľahol rezerve Tatran, no toto zaváhanie kompenzoval dvomi remízami na ihriskách súperov. Z 15 stretnutí šesť krát zvíťazil, dve stretnutia sa skončili remízou a sedem krát podľahol súperovi. Mal mierne pasívne skóre 19 : 21 so 14 bodmi a nulou v tabuľke pravdy. Šesť víťazstiev a spomínaná prehra na domácej pôde znamenali pri skóre 16 : 4 zisk 12 bodov a desiatu priečku v tabuľke. Na súperových ihriskách bol málo úspešnejší, no čo sa týka umiestnenia skončil na lepšej siedmej priečke. Z ôsmych stretnutí bodoval dva krát po remízach a mal vlastne už zvyčajne pasívne skóre 3 : 17. Získal však 2 body. Strelecky sa presadilo desať hráčov. Nevynikol nik, traja hráči strelili po tri góly - Kovalík, Štofaník a Makara, ktorý jeden gól dal z pokutového kopu. Exekútorom pokutových kopov bol síce brankár Aštary, ktorý z nich dal dva presné zásahy, ale v 11. kole nepremenil výhodu pokutového kopu a tak ho v ich realizácii vymenil práve Makara. Dva góly pridal aj Vranko, jeden úspech pridali Pavlovský, Daňko, Jurčišin, Tomečko a Bašista. Do celkového počtu úspechov pridal jeden aj Pirhala z mužstva Kežmarku, keď trafil vlastnú bránku. Jarná odveta priniesla mužstvu menej než polovicu počtu strelených gólov jesene, len 9, ale bodový zisk bol o bod vyšší. Podarilo sa prinavrátiť požičané, keď Tatrancom po víťazstve v Prešove gólom Mriglota zobrali obidva body. Podľahli však doma Družstevnej, ktorá bojovala s Popradom o postup a bod pustili aj Krásnej, ktorá hrala o zotrvanie. Nebyť týchto strát na domácej pôde, mohli skončiť na peknom piatom mieste. Aj napriek tomu im v konečnej tabuľke patrila desiata priečka V jeseni boli strelecky najúspešnejší Timko, ktorý strelil 3 góly. Dva krát skóroval Bašista z pokutových kopov. Po jedinom presnom zásahu pridali Vojtovič, Štofaník, Tuleja a Mriglot. Najlepším strelcom ročníka sa stal hráč zadných radov Štofaník so 4 gólmi. Štvorica hráčov pridala po tri úspechy Kovalík, Makara, Bašista a Timko. Dva krát skórovali Vranko a Aštary. Po jednom góle si do štatistík pripísali Pavlovský, Daňko, Jurčišin, Tomečko, Vojtovič, Tuleja a Mriglot. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž len päť bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im patrila rovnako ako aj na ihriskách súperov deviata priečka. Doma za 12 víťazstiev, jednu remízu a dve prehry, pri skóre 23 : 7 získali 25 bodov. Na ihriskách súperov za 1 víťazstvo a dve remízy, pri skóre 5 : 26 získali 4 body. Celkovo mali v tabuľke pravdy mínus jeden bod.po desiatom mieste v tabuľke za jesennú časť súťaže neprišlo zlepšenie postavenia (viď dôvody vyššie uvedené) a celkovo mali sumár : bodov. V 30 stretnutiach ich videlo spolu divákov s priemerom 274 divákov na stretnutie, pričom celkovo bol priemer za súťaž o 50 divákov menší. V 15 zápasoch doma to bolo divákov, čo bolo o skoro 600 viac ako v Kapušanoch, s priemerom 341 na zápas. V 15 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo divákov s priemerom 202 na zápas. Počet napomínaných hráčov žltou kartou bol 14, ktorí obdŕžali 32 kariet v jeseni a 17 v jarnej časti. Jedna červená karta znamenala najmenší počet z mužstiev kraja v tejto štatistike. Pre štyri žlté karty museli nútene pauzovať traja hráči. Najviac kariet udelil neskôr známy medzinárodný rozhodca Micheľ, ktorý v 7 stretnutiach ich vytiahol 33 z toho pre domácich len 14. Predchádzajúci ročník, ako sme už napísali, predznačil, že po nie najlepších ročníkoch opäť 31

32 prichádza stabilizácia výkonov v mužstve Sabinova, čo mal potvrdiť aj ročník 1992/93. Aj ho potvrdil. V súťaži sa objavili ako nováčikovia staronoví hráči Rožňavy, ktorí po vypadnutí zo súťaže v roku 1988 sa do nej opäť vrátili. Nováčikmi však boli hráči Lipian. Obidva nováčikovské tímy sa veľmi dobre uviedli. Ako sa v nasledujúcom ročníku ukázalo, postúpili práve včas, aby priaznivo zachytili zmeny, ktoré potom nastali. Ale to až neskôr. Teraz najprv účinkovanie Sabinova pod vedením trénera M. Barteka Druhé miesto v tabuľke na ihriskách súperov, za jedno víťazstvo, tri remízy a 4 prehry pri mierne nepriaznivom skóre 8 : 11 a s 5 bodmi, by potvrdzovalo to, čo sme uviedli v úvode tohto ročníka. Žiaľ až 13. miesto v tabuľke na domácej tráve za 4 víťazstvá, dve remízy a jednu prehru pri vysokom skóre 15 : 4 a len s 10 bodmi, to negovalo. Znamenalo to celkovo 9. miesto. Z 15 zápasov, z ktorých sa po 5 skončilo víťazstvom, remízou aj prehrou pri skóre 23 : 15 a s 15 bodmi, mali na svojom konte hráči jeden plusový bod. Strelecky sa presadilo iba šesť hráčov, z ktorých Timko bol strelcom jesene s 8 gólmi (deviaty pridal v predohrávke), päť zásahov pridal Daňko, po štyri Maťuvka a Šlosár, jeden Tuleja a Jusko. Veľmi dobre sa v tomto ročníku držali dorastenci, ktorí hrali rovnakú súťaž dorastencov, teda Východoslovenskú divíziu a po predohrávke so Starou Ľubovňou na vlastnom ihrisku, ktorá skončila víťazstvom hostí 1 : 2, boli v tabuľke na druhom mieste. Zo 16 zápasov 10 krát zvíťazili, tri krát remizovali a tretí krát prehrali, pri skóre 54 : 19 mali na konte 23 bodov. Hostia sa víťazstvom prebojovali na tretiu priečku, hneď za našich chlapcov. V jarnej časti sa na trénerskej lavičke Sabinova objavil nový tréner Stanislav Baran. Pod jeho vedením síce mužstvo dospelých nezačalo najlepšie, ale v konečnom zúčtovaní to bola piata priečka, čo napĺňalo predpoklady stabilizácie vyššie uvedené. Pritom, po dlhšom období, dokázalo mužstvo streliť aj v odvete dostatočný počet gólov, no na ihriskách súperov už nebolo až také úspešné ako v jeseni a na domácej tráve vlastne zopakovalo výkony jesene. Celkovo šieste miesto dosiahlo mužstvo V jari bol strelecky najúspešnejší opäť Timko, ktorý strelil 7 gólov. Štyri krát skóroval Šlosár a tri krát Maťuvka. Po dva presné zásahy pridali Daňko, Vranko a Baňas, jeden Bašista. Presadilo sa teda sedem strelcov, ktorí dali iba o dva góly menej než v jeseni. Najlepším strelcom ročníka sa stal Timko s 15 gólmi. Osem gólov pridal Šlosár. Po sedem krát boli úspešní Maťuvka a Daňko, dva krát Vranko a Baňas. Jeden pridali Tuleja, Jusko a Bašista. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž 8 bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im tak patrila jedenásta priečka. Za 9 víťazstiev, 4 remízy a 2 prehry, pri skóre 31 : 11 získali 22 bodov. Na ihriskách súperov za 2 víťazstva a 4 remízy, pri skóre 13 : 29 získali 8 bodov. V tabuľke boli piatym najúspešnejším mužstvom. Celkovo mali v tabuľke pravdy na konte nulu. Zlepšenie postavenia priniesol celkový sumár : 40 a 30 bodov. V 28 stretnutiach ich videlo spolu rekordných divákov, čo predstavuje priemer na zápas až 368 divákov. Tento priemer bol dosiahnutý vďaka dvom derby stretnutiam s Lipanmi, ktoré videlo po 1200 divákov. V 14 zápasoch doma to bolo divákov s priemerom 400 na zápas. V 14 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo divákov s priemerom 336 na zápas. So súťažou sa postupom rozlúčili hráči Družstevnej a Svidníka, ktorí mali rovnaký počet bodov - 40 a postúpili do II. SNFL. Hráči Vyšnej Šebastovej po piatich rokoch vypadli do príslušnej skupiny prvej triedy. Kaňkou ročníka bola inzultácia rozhodcu v 19. kole hráčmi Veľkých Kapušian na ihrisku vo Svidníku, začo im boli odpočítané dva body v celkovej tabuľke. Zopakoval sa tak scenár z ročníka 1990/1991, len súper a vinník bol iný. Ihrisko Svidníka zostalo, a tak aj vďaka tejto inzultácie domáci postúpili. Z druhej ligy do tejto skupiny krajského majstrovstva Východoslovenskej divízie vypadli hráči Giraltoviec po desiatich ročníkoch strávených v tejto súťaži. Do ročníka 1993/94 nastúpil sabinovský futbal s vedomím, že sa bude hrať o hornú polovicu tabuľky. Prvých sedem miest totiž zabezpečovalo účinkovanie v III. lige ročníka 1994/95, v ktorom došlo k reorganizácii súťaží. Toto si ale uvedomovali aj ostatné kluby v súťaži, ba dokonca aj nováčikovia. Hráči Dubovej, ktorým sa vlastne za dva roky podaril postup z I. triedy až do III. ligy, ale aj hráči Spojov Košice, ktorí sa po trojročnej pauze vrátili do krajského majstrovstva a zastali pred bránami III. ligy, keď im chýbali dva body na postup, boli spomínanými nováčikmi. Aj oni prispeli k tvrdým a neúprosným bojom o udržanie resp. postup do tretej ligy. To čo sa po minulom ročníku predpokladalo, sa Sabinovu v tomto ročníku nepodarilo potvrdiť. Nakoniec iba bod v ich prospech rozhodol, že baráž o udržanie (v novo tvoriacej sa IV. lige) hrali nakoniec hráči Vechca a úspešne ju zvládli. Sabinov síce dokázal bodovať až v 16 stretnutiach, ale ako remízový kráľ skončil na predposlednom mieste Nepresadenie sa sabinovských strelcov zapríčinilo, že dosiahli priemerne len 0,94 streleného gólu na stretnutie. Neprekvapuje teda predposledné, pätnáste miesto v tabuľke. Na ihriskách súperov za jedinú bezgólovú remízu pri vysoko nepriaznivom skóre 32

33 6 : 20 a s 1 bodom obsadili trináste miesto. Žiaľ rovnaké, až 13. miesto v tabuľke na domácej tráve za 3 víťazstvá, 4 remízy a jednu prehru pri aktívnom, ale nízkom skóre 9 : 5 a len s 10 bodmi, znamenalo celkovo 15. miesto. Zo 16 zápasov, z ktorých sa len tri skončili víťazstvom, päť remízou a až 8 prehrou, pri nepriaznivom skóre 15 : 25 a s 11 bodmi, mali na svojom konte hráči až päť mínusových bodov. Strelecky sa presadilo iba päť hráčov, z ktorých Timko bol strelcom jesene s 6 gólmi, tri zásahy pridal Šlosár a Maťuvka. Daňko dal dva góly a jeden dosiahol Bašista. Premotivovanosť, alebo nedisciplinovanosť v sabinovských dresoch zapríčinila, že v prvých štyroch stretnutiach až dva krát dostali hráči červenú kartu. V jarnej časti sa rovnako prezentoval v 19., treťom odvetnom jarnom kole ďalší hráč a prispel tak k prvej strate bodu na domácej tráve v odvete. Celkovo pätnáste miesto nevyburcovalo mužstvo k lepším výkonom. Hráči pokračovali v slabom premieňaní streleckých šancí V jarnej časti boli strelecky úspešní už ôsmi hráči, z ktorých po 3 góly strelili Daňko a Vranko. Dva krát skórovali Staš, Makara a Franko. Po jednom presnom zásahu pridali Maťuvka, Kovalčík a Fecko. Gól vo Svite nemá známeho strelca. Strelci, v tejto časti, dali iba o gól viac než v jeseni. Najlepším strelcom ročníka sa stal Timko so 6 gólmi. Päť gólov pridal Daňko, štyri Maťuvka a tri Šlosár, všetci ešte v jesennej časti. Rovnako tri krát skóroval Vranko, dva góly pridali Staš, Makara, Franko a po jeden pridali Bašista, Kovalčík a Fecko. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž až 11 bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im tak patrila predposledná pätnásta priečka, rovnaká ako v celej súťaži. Doma za 5 víťazstiev, 9 remíz a 1 prehru, pri skóre 18 : 11 získali 19 bodov. Na ihriskách súperov za víťazstvo a remízu, pri skóre 13 : 37 získali 3 body. V tabuľke boli trinástym mužstvom. Celkovo mali v tabuľke pravdy na konte až mínus osem bodov. Udržanie postavenia v tabuľke ako v jeseni priniesol celkový sumár : 48 a 22 bodov. V 28 stretnutiach ich videlo spolu divákov, čo predstavuje priemer na zápas 316 divákov. Slušný priemer naznačuje, o čom sa v súťaži hralo! V 14 zápasoch doma to bolo divákov s priemerom 368 na zápas. V 14 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo divákov s priemerom 264 na zápas. So súťažou sa postupom do druhej ligy rozlúčili hráči rezervy z Prešova. Hráči Rožňavy, Dubovej a Lipian, teda nováčikovia z predchádzajúcich dvoch ročníkov, Svit, Giraltovce a Snina si vybojovali právo štartovať v III. lige skupiny východ. mužstvá od ôsmeho miesta nadol Veľké Kapušany, Kračúnovce, Sabinov, vrátane spomínaného Vechca sa prepadli do IV. ligy skupiny Východ. Spoje Košice, Krásna, Prakovce, Kežmarok a Čaňa vytvorili s ďalšími mužstvami druhú skupinu IV. ligy. Reorganizácia súťaží futbalu v ročníku 1994/95 priniesla nielen nové názvy, ale aj nový systém bodovania. Za víťazstvo v stretnutí sa od tohto ročníka budú počítať v tabuľke tri body, za remízu dostanú súperi po bode a súper, ktorý bude ťahať za kratší koniec povrazu nedostane žiaden bod. Spomínanú štvoricu mužstiev - Veľké Kapušany, Kračúnovce, Sabinov, Vechec (bola to rezerva Vranova hrajúca v tejto obci) doplnili v tomto ročníku mužstvá z prvej triedy na štrnásť účastníkov, ktorí tvorili IV. ligu skupiny Východ. Tak sa stalo, že po siedmych rokoch sa opäť stretli Sabinovčania s hráčmi Šarišských Michalian. Doplnení o Ličartovce, Topoľovku, Hertník Palín, Medzilaborce, Lastomír, Zalužice, Miklušovce, ale aj o ďalšieho suseda, hráčov Veľkého Šariša vytvorili novú súťažnú skupinu, v ktorej pokračoval Sabinov v nepresvedčivých výsledkoch Prekvapivo slabé výsledky dlhoročného účastníka krajského majstrovstva v novej súťaži. Na ihriskách súperov za jediné víťazstvo pri vysoko nepriaznivom skóre 3 : 16 a s 3 bodmi obsadil Sabinov až jedenáste miesto. Prehra z Miklušovcami (po jeseni predposledné mužstvo tabuľky) a remízy s Medzilaborcami a Kračúnovcami znamenali až 7. miesto v tabuľke na domácej tráve po 4 víťazstvách, pri aktívnom skóre 14 : 6, so 14 bodmi. Z 13 zápasov bodoval sedem krát, pričom za päť víťazstiev, dve remízy a 6 prehier, pri nepriaznivom skóre 17 : 22 a so 17 bodmi, obsadil 10. priečku. Na svojom konte mal až štyri mínusové body. Strelecky sa presadilo osem hráčov, z ktorých J. Vranko bol strelcom jesene s 5 gólmi, tri zásahy pridal Andraščík. Daňko, Baňas a Krehlík dali po dva góly a po jednom dosiahli Timko, Fecko a Miščík. Ešte že sa zlepšila disciplína a hráči nedostali žiadnu červenú kartu, pripísali si len 15 žltých kariet. Najväčším žolíkom" bol Vranko Milan, ktorý ich dostal tri. V jarnej časti sa ale takto neprezentoval, hoci mužstvo dostalo skoro rovnaký počet žltých kariet. Na karty či tresty sa však nehráva, ale rozhodujúce sú hra mužstva a dosiahnuté výsledky V jarnej časti boli strelecky úspešní až desiati hráči, z ktorých J. Vranko strelil 5 a 3 góly pridal Andraščík. Dva krát skóroval Baňas, po jednom presnom zásahu pridali Krehlík, Mišččík, Puškáš, Sedlák, Figura a Belko. Gól v Medzilaborciach nemá známeho strelca. Strelci v tejto časti dali rovnaký počet gólov ako v jeseni. Najlepším strelcom ročníka sa stal j. Vranko s 10 gólmi. Šesť gólov pridal Andraščík, štyri Baňas a tri Daňko. Po dva góly pridali Krehlík s Miščíkom a po jednom 33

34 Timko, Fecko, Puškáš, Sedlák, Belko a Figura. Na domácej pôde stratili Sabinovčania za celú súťaž vďaka novému bodovaniu až 16 bodov. V tabuľke na domácom ihrisku im tak patrila jedenásta priečka, rovnaká ako v celej súťaži. Doma za 6 víťazstiev, 5 remíz a 2 prehry, pri skóre 24 : 10 získali 23 bodov. Na ihriskách súperov za 2 víťazstva a 4remízy, pri skóre 10 : 25 získali až 10 bodov. V tabuľke boli piatym najúspešnejším mužstvom. Celkovo mali v tabuľke pravdy na konte mínus šesť bodov. Napriek bodovaniu až v 10 zápasoch prišlo k zhoršeniu postavenia v tabuľke o jedno miesto oproti jeseni, čo prinieslo celkový sumár : : 35 a 33 bodov. V 25 stretnutiach ich videlo spolu divákov, čo predstavuje priemer na zápas 273 divákov. V 13 zápasoch doma to bolo divákov s priemerom 369 na zápas. V 12 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo divákov s priemerom 170 na zápas. Po konsolidačnom ročníku prišla opäť lepšia fáza sabinovského futbalu. Nováčikmi skupiny sa stali mužstvá Demjaty a Vojčíc. Štvrtá liga sa v ročníku výkonostne vyrovnala. Kaňkou tohto ročníka bola inzultácia rozhodcu na ihrisku vo Veľkom Šariši hráčmi Zálužíc za stavu 0 : 1. Disciplinárka im preto odpočítala tri body. Jeseň začali domáci s Vechcom, za ktorý štartovala rezerva Vranova, prehrou. Viedli síce od 35. minúty, no hostia ešte do prestávky vyrovnali a hneď po nej sa ujali vedenia, ktoré domáci nedokázali zvrátiť. V druhom kole neuspeli ani na pôde súperov Veľkého Šariša, no potom prišla séria dobrých výsedkov a posun na tretie miesto v tabuľke. Strelci sa veľmi nezlepšili, v jeseni dosiahli len o gól viac ako v predchádzajúcej. Napriek tomu mužstvo sa pohybovalo v hornej časti tabuľky. Piate miesta, v tabuľke na domácej tráve po 6 víťazstvách a jednej prehre, pri aktívnom skóre 13 : 4, s 18 bodmi, aj na ihriskách súperov, kde zo 6 zápasov sa 1 skočil víťazstvom,2 remízou a tri prehrou, pri skóre 5 : 9 a s 5 bodmi, dávali súčet na štvrtú priečku celkovo. Z 13 zápasov mužstvo bodovalo deväť krát, pričom za sedem víťazstiev, dve remízy a 4 prehry, pri priaznivom skóre 18 : 13 dosiahlo 23 bodov. Na svojom konte malo dva plusové body. Strelecky sa presadilo sedem hráčov, z ktorých J. Vranko bol strelcom jesene so 6 gólmi, štyri zásahy pridal Sedlák. Guzy dal tri a Baňas dva góly, po jednom dosiahli Gajdoš, Andraščík a Miščík. V tejto časti hry sa Sabinovčaom nečervenalo. Pripísali si len 9 žltých kariet. V jarnej časti sa ale takto neprezentovalo, väčšiu polovicu stretnutí, vlastne plné dve tretiny nebodovalo. Strelecky úspešní deviati hráči, z ktorých Guzy dal 6 gólov, J. Vranko a Baňas (2x11) strelili po 4 góly, 3 góly pridal Miščík a dva Andraščík. Po jednom presnom zásahu pridali Gajdoš, Miščík, Sedlák, Hajduk a Sudimák. Strelci v tejto časti dali o päť gólov viac ako v jeseni. Najlepším strelcom ročníka sa stal J. Vranko s 10 gólmi. Deväť gólov pridal Guzy, šesť Baňas, päť Sedlák, štyri Miščík. Tri zásahy mal Andraščík, dva Gajdoš a po jednom Hajduk a Sudimák. V tabuľke na domácom ihrisku Sabinovu patrila ôsma priečka. Doma za 9 víťazstiev, remízu a 3 prehry, pri skóre 30 : 11 získali 28 bodov, čo bolo viac ako v predchádzajúcej sezóne. Na ihriskách súperov za 2 víťazstva a 2 remízy, pri skóre 11 : 27 získali 8 bodov, ako siedme najúspešnejšie mužstvo. Celkovo mali v tabuľke pravdy na konte mínus tri body. Napriek bodovaniu až v 14 zápasoch opäť prišlo k zhoršeniu postavenia v tabuľke o dve miesta oproti jeseni. Celkový sumár : : 38 a 36 bodov však zamenal zlepšenie postaveni oproti minulému roku až o päť miest na celkovú 6 priečku. V 24 stretnutiach ich videlo spolu divákov, čo predstavuje priemer na zápas 308 divákov. V 10 zápasoch doma to bolo divákov s priemerom 335 na zápas. V 14 zápasoch na súperovej pôde ich spolu videlo divákov s priemerom 337 na zápas. Hráči Vojčíc a Topoľovky ako najslabší účastníci súťaže sa prepadli do V. ligy. Nahradili ich mužstvá vypadavajúcej Sniny a postupujúcich Sobraniec a Sačurova.Mládežnícke družstvá dosiahli nasledujúce postavenia : starší dorast III. liga - 3. Sabinov :34 56 bodov, mladší dorast I. trieda - 4. Sabinov :30 36 bodov, žiaci I. trieda- 4. Sabinov :32 33 bodov. S pohľadu umiestnenia družstiev vcelku úspešný ročník. 34

35 Rok 1996 stretnutie Sabinov Šarišské Michaľany 4 :1 zľava doprava stoja : Šurín Adrián, Miščík Marcel, Hajduk Ľubomír, Guzy Slavomír, Štofaník Stanislav, Gajdoš Kristián, Vranko Milan, Sedlák Richard, Guláš Karol tréner, zľava v podrepe : Pošivák Július, Tomáško Miroslav, Baňas Stanislav, Sudimák Štefan, Andraščík Marek, Vranko Jozef, Molčan Maroš Sabinovský futbal patril v sezóne 1996/97 pod TJ Strojsan Sabinov, klub ako predseda viedol pán Ivan Valkovič. Jeseň začali domáci s Vechcom, za ktorý štartovala rezerva Vranova, prehrou. Viedli síce od 35. minúty, no hostia ešte do prestávky vyrovnali a hneď po nej sa ujali vedenia, ktoré domáci nedokázali zvrátiť. V druhom kole neuspeli ani na pôde súperov Veľkého Šariša, no potom prišla séria dobrých výsedkov a posun na tretie miesto v tabuľke. Mužstvo nakoniec v jesennej časti skončilo na druhom mieste. Hlavnou udalosťou pred novým súťažným ročníkom 1997/98 bol vznik nového samostatného klubu pod názvom Mestský futbalový klub ZTS Sabinov (MFK ZTS Sabinov) na čele so správnou radou v zložení: primátor mesta Ing. Peter Molčan, riaditeľ ZTS, a. s. Ing. Peter Macala a výrobno technický námestník SANAS, s. r. o. Ing. Peter Jendrichovský. Výkonný výbor klubu, vymenovaný správnou radou viedol ako predseda Ivan Valkovič. Do jesennej časti nového súťažného ročníka boli prihlásené tieto mužstvá: mladší žiaci (I. trieda oblasť Prešov), starší žiaci (II. liga sever), mladší dorast (II. liga sever), starší dorast (II. liga východ) a dospelí - A mužstvo (IV. liga sever). Zápas žiakov a mladšieho dorastu sa hrali vždy v sobotu, staršieho dorastu a dospelých vždy v nedeľu. Súpermi im boli futbalisti zo Starej Ľubovne, Medzilaboriec, Hertníka, Hranovnice, Sačurova, Vechca, Kežmarku, Popradu, Humenného B, Kračúnoviec, Spišskej Starej Vsi, Nižného Hrušova, Spišského Štvrtku a Šarišských Michalian. Iba 4 výhry, 3 remízy, 9 prehier, pasívne skóre 26:27 a konečných 15 bodov stačilo len na 14. miesto po skončení jesennej časti súťaže. Zo súťaže v jarnej časti odstúpil Hertník. Mladší dorast v II. lige sever obsadil v konečnej jarnej časti pekné 2. miesto so ziskom 52 bodov ( 15 výhier, 7 remíz, 2 prehry), Za celkovým víťazom Tatranom Prešov B zaostal o 9 bodov. Starší žiaci v II. lige sever obsadili v konečnej tabuľke jarnej časti súťaže 8. miesto so ziskom 32 bodov (9 výhier, 5 remíz, 10 prehier, skóre 49:50), keď za víťazom súťaže Poprad Veľká zaostalo o 24 bodov. Do jesennej časti nového súťažného ročníka boli výborom klubu prihlásení starší žiaci, mladší dorast (II. liga sever), starší dorast (II. liga východ), a A mužstvo (IV. liga sever). V konečnej tabuľke IV. ligy Sever ročníka obsadil MFK ZTS Sabinov s 18 víťazstvami, 3 remízami, 4 prehrami, so skóre 64:39 a s 57 bodmi 3. miesto. Oproti jeseni si mužstvo na jar polepšilo o dve miesta. Družstvo staršieho dorastu pod vedením trénera Karola Guľáša neudržalo II. dorasteneckú ligu a po skončení jarnej časti zostúpilo do III. Ligy. 35