Vodárenské múzeum. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Radi Vás privítame!

Transkript

1 Ak máte záujem navštíviť Vodárenské múzeum ohláste sa, prosím, vopred. Pri prehliadke expozície Sihoť poskytujeme odborný výklad. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Prešovská 48, Bratislava 29 Tel.: Vodárenské múzeum BVS: Devínska cesta 1, Bratislava Tel.: vodarenskemuzeum@bvsas.sk Radi Vás privítame! Zakladateľom a prevádzkovateľom vodárenského múzea je Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť sa usiluje, aby boli historické objekty čerpacej stanice prehlásené za národné kultúrne pamiatky. Činnosť múzea je financovaná z rozpočtu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Vodárenské múzeum Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.

2 Vzácne sú aj svetlíky z farebného skla na stropoch vo vstupe a tiež zachované svietidlá v priestore čerpacej stanice.súčasťou objektu bol komín 27,5 m vysoký. Čerpacia stanica bola pôvodne vybavená piestovými čerpadlami. Na ich pohon slúžili dva parné stroje. V roku 1960 boli parné čerpadlá vyradené z prevádzky a odstránené. Expozícia vodárenského múzea Expozícia ponúka pohľad do histórie vodárenstva od najstarších čias po súčasnosť. Kolobeh vody od jej čerpania, výroby, distribúcie, cez jej odvedenie, čistenie až po návrat do prírody, tvorí jej základnú časť. Prezentovaná je na obrazových paneloch a trojrozmerných exponátoch. Z histórie vodárenstva Dejiny zásobovania obyvateľov pitnou vodou a odvedenia odpadovej vody sú veľmi staré. Egypťania, Gréci a najmä Rimania dopravovali vodu z väčších vzdialeností, predovšetkým do studní, verejných kúpeľov, nádrží, kúpeľní, toaliet či bazénov. Dodnes sa zachovali zvyšky asi 200 antických vodovodov a akvaduktov. So zvyšujúcou sa koncentráciou obyvateľov v mestách rástla potreba pitnej vody a následné odvedenie splaškov. Kúpeľne so splachovacími toaletami sa v Európe objavili v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Na Slovensku siahajú prvé zmienky o vodovodoch do začiatku 14. storočia. Budovali sa v banských a v kúpeľných mestách (Banská Bystrica, Kremnica, Špania Dolina, Banská Štiavnica, Bardejov). Na území Bratislavy boli objavené studne, ktoré tu vybudovali rímski vojaci v storočí n. l.

3 Z histórie vodárenstva v Bratislave V druhej polovici 19. storočia mala Bratislava asi obyvateľov a približne 1200 verejných studní a fontán, do ktorých sa privádzala voda z prameňov na úpätí Malých Karpát. Keď už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody mešťanov, mestská rada sa rozhodla vybudovať verejný vodovod. V roku 1882 ho začala stavať podľa návrhu známeho európskeho odborníka drážďanského radcu Bernarda Sallbacha rakúska firma C. Corte a spol. V Karlovej Vsi postavila prvú čerpaciu stanicu a na Mudroňovej ceste prvý vodojem. Pokusnú studňu vybudovala na ostrove Sihoť. Bola vykopaná do hĺbky 7,72 m s priemerom 2,5 m. Kužeľ okolo studne bol nad úrovňou 100 ročnej vody. Vznik vodárenského múzea Vodárenské múzeum Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bolo zriadené v objekte pôvodnej strojovne čerpacej stanice v Karlovej Vsi. a otvorené 20. mája 2006 pri príležitosti 120. výročia vzniku mestskej vodárne. V budove postavenej vo funkcionalistickom štýle môžeme obdivovať pôvodné, na Slovensku ojedinelé terazzové podlahy či štít na vstupnej fasáde so zakomponovaným erbom mesta.

4 V roku 1949 bol mestský podnik vodární pretvorený na komunálny. Podnik s názvom Vodárne a kanalizácie Bratislava bol zriadený 1. januára Mestská vodáreň zabezpečovala isté obdobie okrem svojej hlavnej činnosti zásobovania pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadovej vody aj niektoré ďalšie služby pre mesto. Medzi ne patrili prevoz osôb cez Dunaj propelerom, prevádzka ľudových kúpeľov na Kollárovom námestí, zimného štadióna, letného kúpaliska na Tehelnom poli či továrne na výrobu ľadu. Napriek zmenám, ktoré sa s mestskými vodárňami počas ich existencie diali, vykonávali svoju činnosť nepretržite aj počas druhej svetovej vojny. Výstavba vodovodov a kanalizácií bola podstatne intenzívnejšia vo väčších mestách než na vidieku, kde sa desaťročia uprednostňovalo zásobovanie vodou prostredníctvom vlastných studní. Počas vojny nastal budovateľský útlm aj vo väčších aglomeráciách a obnovil sa až po jej skončení. V Bratislave začala mohutná výstavba nových sídlisk, na ktorú nadväzovala výstavba infraštruktúry vrátane vodovodných a kanalizačných sietí. Súčasný stav v zásobovaní vodou a odkanalizovaní Bratislavy je 99,8 % zásobovaných a 98,5 % odkanalizovaných domácností. Na podobnej úrovni je aj čistenie odpadových vôd. Tieto údaje zaraďujú Bratislavu a jej okolie medzi najvyspelejšie európske mestá.

5 Vznik Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, vznikla 7. januára 2003 na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Zlúčením Vodární a kanalizácií Bratislava s vodárenskou a kanalizačnou infraštruktúrou okresov Malacky, Myjava, Senica, Skalica, Senec, Pezinok a niekoľkých obcí okresov Trnava a Piešťany vyvstali pred novovzniknutou spoločnosťou náročné úlohy. Bolo potrebné zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu všade, kde miestne zdroje neboli dostatočné alebo dostatočne kvalitné a nezabezpečovali rozvoj obcí a plnohodnotný život jej obyvateľov. Jej voda mala vysokú kvalitu a dostatočnú výdatnosť. Využívaná bola do šesťdesiatych rokov 20. storočia. Od roku 1886 si mohli obyvatelia Bratislavy užívať komfort dodávky kvalitnej pitnej vody mestským vodovodom vo svojich domácnostiach. Celé vodárenské zariadenie odkúpilo mesto od Rakúskej vodárenskej spoločnosti až po osemročnej úspešnej prevádzke za cenu 2,22 milióna korún, čo dnes predstavuje hodnotu okolo miliónov Eur ( 500 až 600 miliónov slovenských korún ). Koncom 19. storočia sa požiadavky na dodávku pitnej vody zvyšovali a čerpacia stanica v Karlovej Vsi sa postupne rozširovala a modernizovala. Na ostrove Sihoť boli vybudované ďalšie studne a začiatkom 20. storočia druhá čerpacia stanica, ktorá je dodnes v prevádzke. Pod ramenom Dunaja bol postavený priechodný betónový tunel s vodovodnými potrubiami zásobujúcimi Bratislavu pitnou vodou. Bol jediným pevným spojením ostrova s pevninou a dodnes je funkčný.

6 Vznik Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, vznikla 7. januára 2003 na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Zlúčením Vodární a kanalizácií Bratislava s vodárenskou a kanalizačnou infraštruktúrou okresov Malacky, Myjava, Senica, Skalica, Senec, Pezinok a niekoľkých obcí okresov Trnava a Piešťany vyvstali pred novovzniknutou spoločnosťou náročné úlohy. Bolo potrebné zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu všade, kde miestne zdroje neboli dostatočné alebo dostatočne kvalitné a nezabezpečovali rozvoj obcí a plnohodnotný život jej obyvateľov. Jej voda mala vysokú kvalitu a dostatočnú výdatnosť. Využívaná bola do šesťdesiatych rokov 20. storočia. Od roku 1886 si mohli obyvatelia Bratislavy užívať komfort dodávky kvalitnej pitnej vody mestským vodovodom vo svojich domácnostiach. Celé vodárenské zariadenie odkúpilo mesto od Rakúskej vodárenskej spoločnosti až po osemročnej úspešnej prevádzke za cenu 2,22 milióna korún, čo dnes predstavuje hodnotu okolo miliónov Eur ( 500 až 600 miliónov slovenských korún ). Koncom 19. storočia sa požiadavky na dodávku pitnej vody zvyšovali a čerpacia stanica v Karlovej Vsi sa postupne rozširovala a modernizovala. Na ostrove Sihoť boli vybudované ďalšie studne a začiatkom 20. storočia druhá čerpacia stanica, ktorá je dodnes v prevádzke. Pod ramenom Dunaja bol postavený priechodný betónový tunel s vodovodnými potrubiami zásobujúcimi Bratislavu pitnou vodou. Bol jediným pevným spojením ostrova s pevninou a dodnes je funkčný.

7 V roku 1949 bol mestský podnik vodární pretvorený na komunálny. Podnik s názvom Vodárne a kanalizácie Bratislava bol zriadený 1. januára Mestská vodáreň zabezpečovala isté obdobie okrem svojej hlavnej činnosti zásobovania pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadovej vody aj niektoré ďalšie služby pre mesto. Medzi ne patrili prevoz osôb cez Dunaj propelerom, prevádzka ľudových kúpeľov na Kollárovom námestí, zimného štadióna, letného kúpaliska na Tehelnom poli či továrne na výrobu ľadu. Napriek zmenám, ktoré sa s mestskými vodárňami počas ich existencie diali, vykonávali svoju činnosť nepretržite aj počas druhej svetovej vojny. Výstavba vodovodov a kanalizácií bola podstatne intenzívnejšia vo väčších mestách než na vidieku, kde sa desaťročia uprednostňovalo zásobovanie vodou prostredníctvom vlastných studní. Počas vojny nastal budovateľský útlm aj vo väčších aglomeráciách a obnovil sa až po jej skončení. V Bratislave začala mohutná výstavba nových sídlisk, na ktorú nadväzovala výstavba infraštruktúry vrátane vodovodných a kanalizačných sietí. Súčasný stav v zásobovaní vodou a odkanalizovaní Bratislavy je 99,8 % zásobovaných a 98,5 % odkanalizovaných domácností. Na podobnej úrovni je aj čistenie odpadových vôd. Tieto údaje zaraďujú Bratislavu a jej okolie medzi najvyspelejšie európske mestá.

8 Z histórie vodárenstva v Bratislave V druhej polovici 19. storočia mala Bratislava asi obyvateľov a približne 1200 verejných studní a fontán, do ktorých sa privádzala voda z prameňov na úpätí Malých Karpát. Keď už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody mešťanov, mestská rada sa rozhodla vybudovať verejný vodovod. V roku 1882 ho začala stavať podľa návrhu známeho európskeho odborníka drážďanského radcu Bernarda Sallbacha rakúska firma C. Corte a spol. V Karlovej Vsi postavila prvú čerpaciu stanicu a na Mudroňovej ceste prvý vodojem. Pokusnú studňu vybudovala na ostrove Sihoť. Bola vykopaná do hĺbky 7,72 m s priemerom 2,5 m. Kužeľ okolo studne bol nad úrovňou 100 ročnej vody. Vznik vodárenského múzea Vodárenské múzeum Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bolo zriadené v objekte pôvodnej strojovne čerpacej stanice v Karlovej Vsi. a otvorené 20. mája 2006 pri príležitosti 120. výročia vzniku mestskej vodárne. V budove postavenej vo funkcionalistickom štýle môžeme obdivovať pôvodné, na Slovensku ojedinelé terazzové podlahy či štít na vstupnej fasáde so zakomponovaným erbom mesta.

9 Vzácne sú aj svetlíky z farebného skla na stropoch vo vstupe a tiež zachované svietidlá v priestore čerpacej stanice.súčasťou objektu bol komín 27,5 m vysoký. Čerpacia stanica bola pôvodne vybavená piestovými čerpadlami. Na ich pohon slúžili dva parné stroje. V roku 1960 boli parné čerpadlá vyradené z prevádzky a odstránené. Expozícia vodárenského múzea Expozícia ponúka pohľad do histórie vodárenstva od najstarších čias po súčasnosť. Kolobeh vody od jej čerpania, výroby, distribúcie, cez jej odvedenie, čistenie až po návrat do prírody, tvorí jej základnú časť. Prezentovaná je na obrazových paneloch a trojrozmerných exponátoch. Z histórie vodárenstva Dejiny zásobovania obyvateľov pitnou vodou a odvedenia odpadovej vody sú veľmi staré. Egypťania, Gréci a najmä Rimania dopravovali vodu z väčších vzdialeností, predovšetkým do studní, verejných kúpeľov, nádrží, kúpeľní, toaliet či bazénov. Dodnes sa zachovali zvyšky asi 200 antických vodovodov a akvaduktov. So zvyšujúcou sa koncentráciou obyvateľov v mestách rástla potreba pitnej vody a následné odvedenie splaškov. Kúpeľne so splachovacími toaletami sa v Európe objavili v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Na Slovensku siahajú prvé zmienky o vodovodoch do začiatku 14. storočia. Budovali sa v banských a v kúpeľných mestách (Banská Bystrica, Kremnica, Špania Dolina, Banská Štiavnica, Bardejov). Na území Bratislavy boli objavené studne, ktoré tu vybudovali rímski vojaci v storočí n. l.

10 Návštevníci tu nájdu širokú škálu technických pamiatok od skleneného potrubia, ozdobných vodovodných uzáverov, cez meraciu techniku až po hydranty, rezy studní a čerpadiel, mapy, fotografie a plány. Jedným z unikátov múzea je časť vodovodného potrubia z versaillských záhrad z čias Ľudovíta XIV.. Vodárenskému múzeu ho darovala francúzska firma, podnikajúca v oblasti výroby potrubí, pri príležitosti 150. výročia jej vzniku. Súčasťou expozície sú prvá studňa a čerpacia stanica na ostrove Sihoť, ako aj podzemný tunel pod ramenom Dunaja s funkčnými vodovodnými potrubiami. Expozícia, okrem ukážok technických pamiatok, názorne vysvetľuje ako zachovávať a chrániť prírodné zdroje, k čomu vo svojej činnosti sama zodpovedne pristupuje. Svojimi aktivitami sa usiluje zaradiť k významným inštitúciám, prispievajúcim k poznávaniu a ochrane historického a kultúrneho dedičstva mesta Bratislavy.

11 Ak máte záujem navštíviť Vodárenské múzeum ohláste sa, prosím, vopred. Pri prehliadke expozície Sihoť poskytujeme odborný výklad. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Prešovská 48, Bratislava 29 Tel.: Vodárenské múzeum BVS: Devínska cesta 1, Bratislava Tel.: vodarenskemuzeum@bvsas.sk Radi Vás privítame! Zakladateľom a prevádzkovateľom vodárenského múzea je Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť sa usiluje, aby boli historické objekty čerpacej stanice prehlásené za národné kultúrne pamiatky. Činnosť múzea je financovaná z rozpočtu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Vodárenské múzeum Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.