KANADA. Bc. Peter Skliňár

Transkript

1 KANADA Bc. Peter Skliňár

2 Fyzicko-geografická charakteristika POBREŽNÁ ČLENITOSŤ A POVRCH ostrovy: Baffinov, Banksov, Viktóriin, Ostrov kráľa Viliama, Ostrov princa Waleského, Ostrovy kráľovnej Alžbety, Melvillov ostrov, Ellesmerov ostrov, Newfounland, Nové Škótsko, Vancouver, Ostrovy kráľovnej Charloty polostrovy: Labrador, Ungavský, Boothijský pohoria : Z Kordillery, V Appalače, Pobrežné vrchy, Skalnaté vrchy, Mackenzieho pohorie nížiny: Arktická nížina

3 POVRCH 1. Kanadský štít (stred krajiny): tvoria ho staré kryštalické a premenené horniny s veľkým množstvom jazier. - prevažne plochý reliéf, výrazné znaky pevninského zaľadnenia, subarktické podnebie, typická vegetácia lesotundri a boreálneho lesa - 4 milióny km 2 a jeho hranice sú výrazné: S- prechod do arktickej tundry, J- Veľké prérie, Z- Skalnaté vrchy, V- Atlantický oceán - Priemerná nadmorská výška: 350 až 450 m, ale na východe na pobreží Labradoru sa zdvíhajú vrcholky Torngatských hôr až do výšky m.

4 POVRCH 2. Apalačské vrchy: zaberajú východné prímorské provincie, riekou Hudson sú rozdelené na severné a južné (Mount Mitchell 2037m v USA) 3. Arktická nížina: na juh od Kanadského štítu po hranice s USA 4. Vnútrozemské roviny: Z od Manitoby po východnú časť Skalnatývh vrchov až do údolia rieky Mackenzie 5. Kanadské Kordillery od Alijašky po južný okraj Južnej Ameriky km, od Panamskej šije sa nazývajú Andy. 6. Skalnaté hory: najvyšší štít Kanady Mount Logan (5 959 m).

5 PODNEBIE Veľmi diferencované vzhľadom na rozlohu Celkovo má však vnútrozemský charakter (približne štyri pätiny územia ležia v arktickom a subarktickom podnebnom pásme- zima od augusta, -30 C do marca) Z: teplý Aljašský prúd V: studený Labradorský prúd juhozápad je teplejší ako juhovýchod: JZ január (-5 až -10 C), JV január(-20 C) J- typické kontinentálne podnebie Z- oceánske s miernymi zimami

6 VODSTVO moria: Baffinovo, Beaufortovo, Labradorské zálivy: Hudsonov, Foxov, Boothijský, Amundsenov prielivy: Hudsonov, Davisov, rieky: rieka Sv. Vavrinca, Mackenzie, Yukon, Niagara Niagarské vodopády jazerá: Horné, Hurónske, Erijské, Ontárijské, Winnipegské, Manitoba, Sobie, Atabaska, Veľké jazero otrokov, Veľké medvedie

7 VODSTVO 1/3 svetových zásob sladkej vody km tvoria jazerá, najvýznamnejšie sú Veľké kanadské jazerá: Ontárijské, Michigenské, Erijské, Hurónske a Horné (najväčšie sladkovodné jazero na svete) Jazerá, ktoré vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytí Kanadský štít: Medvedie, Otrokov, Athabaska, Winnipeg Väčšina riek vteká do Hudsonovho zálivu (Albany, East Main, Churchil) rieka Sv. Vavrinca: významná dopravná cesta, má 1287km, najväčšie ústie do mora na svete, zamŕza na 4 mesiace

8 NIAGARSKÉ VODOPÁDY Na rieke Niagara, ktorá spája Érijské a Ontárijské jazero priemerný ročný prietok m³/s (Dunaj 1915 m³/s) Horseshoe Falls (Konská podkova, kanadská časť vodopádov)- výška 53m, šírka 790m American Falls, Bridal Veil Falls

9

10 RASTLINSTVO - kanadská tsuga (jedľovec kanadský) - jedľa douglaska (pseudotsuga) - západný červený céder

11 ŽIVOČÍŠSTVO arktické oblasti: polárne medvede Tundra: soby, pižmone, vlky, polárne líšky

12 TAJGA losy, rosomáky, medvedíky čistotné, grizly

13 Jeleň bielochvostý Vidloroh americký Bizón americký

14 VYSOKÉ POHORIA Ovca hruborohá, horská koza, svišť a puma

15 HISTÓRIA KANADY

16 HISTÓRIA KANADY DO 20. STOROČIA

17 PRVÉ OSÍDLENIE KANADY pred 26 tis. rokmi oblasť Yukonu pred 9 tis. rokmi južné Ontário Prvé európske osídlenie na území Kanady: okolo roku 1000 Vikingovia (L'Anse aux Meadows) Bjarni Herjólfsson: 986 Leif Erikson: 1001

18

19 Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočí výskumnou plavbou talianskeho objaviteľa a námorníka Johna Cabota (1497) K právam na toto územie sa prihlásilo Portugalsko (1499: J. F. Lavrador) Prvé dlhodobé európske osídlenie založili Francúzi 1605: PORT ROYAL (dnes Annapolis Royal, NS) 1608: QUÉBEC 1610: príchod Angličanov do Newfoundlandu Choroby: decimovanie pôvodného obyvateľstva a rýchla kolonizácia indiánskych území Francúzska kolonizácia hlavne v okolí rieky Sv. Vavrinca, britská na východnom pobreží dnešných USA

20 Spoločnosť Hudsonovho zálivu: najstaršia finančná korporácia v Severnej Amerike (jedna z najstarších na svete, 1670) jeden zo zakladateľov: princ Ruprecht Falcký anglický kráľ Karol II. - udelenie monopolu pre HBC na obchod s kožušinami v oblasti Zeme princa Ruprechta (1/3 Kanady) konkurencia Severozápadnej spoločnosti prestrelka, zlúčenie spoločností

21 : Francúzsko-indiánske vojny konflikt európskych mocností sa preniesol do zámoria 1754: konflikt Veľkej Británie a Francúzska o územia a obchod s kožušinami do bojov sa zapájali aj Indiáni (VB: kmene Irokézov, F: kmene Algonikov) na začiatku úspechy VB, získanie strategickej pevnosti Louisbourg (o. Cape Breton), cesta do vnútrozemia ku Québecu a Montrealu 1759: boj o Québec: výhra VB Francúzom zostala už len jedna významnejšia bašta Montreal aj ten Briti dobili, o rok neskôr = Francúzsko sa z týchto území muselo definitívne stiahnuť 1774: Québec Act: akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzsky jazyk (pre provinciu Québec)

22

23 AMERICKÁ VOJNA ZA NEZÁVISLOSŤ ( ) Kanada nepodporila povstanie 13 kolónií útočisko loyalistov (na strane koruny), usádzali sa v okolí Veľkých jazier a rieky Sv. Vavrinca Britsko americká vojna ( ) snahy USA obsadiť Kanadu na strane Britov bojovali aj Indiáni, aj francúzski obyvatelia výsledok: uznanie stavu pred vojnou

24 1843: povstanie francúzskeho obyvateľstva spojenie Hornej a Dolnej Kanady, rozširovanie na Sever a Západ 1846: Oregonská zmluva: hranica medzi USA a Kanadou na západe určená 49. rovn. na Z nové kolónie: Vancouver a Britská Kolumbia 60. roky: Zákon o Britskej S Amerike (Provincia Kanada, Nové Škótsko a Nový Brunswick)+provincia Québec a Montreal + Manitoba, Britská Kolumbia (v rámci nej už Vancouver) 70. roky: o. Princa Eduarda, Alberta, Saskatchewan (už ako provincie)

25

26 20. STOROČIE do 1. sv. vojny vstúpila automaticky s VB, veľké straty 1919: Vstup Kanady do Spoločnosti národov (42 členských krajín, +21) 1931: Westministerský štatút potvrdil nezávislosť Kanady : vyhlásenie vojny Nemecku (zbrojársky priemysel) 1949: pripojenie Newfoundlandu ako 10. provincie 1982: nová verzia ústavy: na čele nezávislej krajiny stojí monarcha zdieľaný s VB snahy Québecu o osamostatnenie: referendá 1980, 1995 (49,4 % za samostatnosť) 1987: kanadsko-americká zmluva o voľnom obchode, 1999: ter. Nunavut

27 OBYVATEĽSTVO približne 35 mil. obyvateľov hustota zaľudnenia je pri rozlohe 9,9 mil. km² cca 3,5 obyv./km² - husto zaľudnený juh - riedko zaľudnený sever konštitučná monarchia: Alžbeta II. - zástupca generálny guvernér životná úroveň: medzi najvyššie na svete Krajina Počet obyvateľov 1. Čína India USA Indonézia Pakistan Brazília Nigéria Mexiko Nemecko Francúzsko Španielsko Kanada

28 OBYVATEĽSTVO 60 % obyvateľov Kanady žije na juhu dve hlavné oblasti: - oblasť veľkých kanadských jazier - oblasť okolo rieky Sv. Vavrinca najväčšie mestá Kanady: Ottawa, Toronto, Montreal na JZ - Skalnaté hory - ďalšie veľké mestá: Calgary, Edmonton, Vancouver ľudoprázdny sever najmä ostrovy

29

30 PÔVOD OBYVATEĽOV 35 % britský -Angličania - Škóti - Íri 26 % francúzsky - Francúzi

31 ETNICKÉ ZLOŽENIE potomkovia prisťahovalcov Nemci Taliani Ukrajinci Holanďania

32 RASOVÉ ZLOŽENIE prevláda europoidná rasa zastúpenie negroidnej rasy

33 JAZYKOVÉ ZLOŽENIE úradný jazyk: - angličtina - francúzština jazyky pôvodných obyvateľov

34 PÔVODNÍ OBYVATELIA Indiáni a Eskimáci (v súčasnosti iba 1,5 %) vyvinuli sa ešte pred príchodom prvých Európanov prispôsobila životnému štýlu prisťahovalcov obývajú najmä sever a stred Kanady žijú hlavne: - v delte rieky Mackenzie - na arktických ostrovoch - na pobreží Labradoru ospravedlnenie

35 PÔVODNÍ OBYVATELIA Algokiánske kmene severných lesov Irokézi východných lesov kmene Kríov kmene Mikmakov Irokézovia Algokiánske kmene

36 NÁBOŽENSTVO Kresťanstvo 77 % rímskokatolíci: 43,6 % zjednotená cirkev Kanady: 9,6 % anglikánska cirkev: 6,9 % Bez vyznania: 16,2 % Islam 2,0 %

37 NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA

38 PODIEL ŽIDOVSKÉHO OBYVATEĽSTVA

39 VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA rok 1950 rok 2005

40 ADMINISTRATÍVNE ČLENENIE A MESTÁ Katarína Kramárová

41 ADMINISTRATÍVNE ČLENENIE Federálny štát: - 10 provincií - 3 teritóriá - určitý stupeň autonómie Najľudnatejšie: - Ontario (10 084,8 tis.) - Quebec - Britská Kolumbia Najmenej obyvateľov: - Yukon (27,7 tis.) - Severozápadné teritórium

42 OTTAWA hlavné mesto Provincia Ontario Ottawa Senators

43 TORONTO najväčšie mesto približne 4 mil. obyvateľov na juhu jazero Ontario Toronto Maple Leafs

44

45 MONTREAL druhé najväčšie mesto leží na rieke Svätého Vavrinca Montreal Canadiens

46 VANCOUVER najvýznamnejšie mesto na západnom pobreží najkrajšie mesto Olympijské hry 2010 Vancouver Canucks

47 HOSPODÁRSTVO

48 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA vysokorozvinutý priemysel vysokoefektívne poľnohospodárstvo bohatá surovinová základňa najvýkonnejšie provincie Alberta Ontário Quebec Britská Kolumbia Toronto 150 najväčších firiem 2. najväčší štát sveta 3 % podiel na svetovom HDP

49 PRIEMYSEL ŤAŽBA 3 miesto na svete - urán, kobalt 4. miesto - meď - olovnatozinkové rudy, chrómová ruda, striebro, zlato, železná ruda 5. miesto - zemný plyn Alberta, najväčší plynovod km 6. miesto - ropa - Alberta (700 mil. ton ročne), v podobe ropných pieskov(1 miliarda ton zásob) čierne a hnedé uhlie - Quebec, Britská Kolumbia, Alberta 400 baní HUTNÍCKÝ 15 miliónov ocele ročne

50

51 PRIEMYSEL STROJÁRENSKÝ - vyrábajú sa osobné a nákladné vozidlá, ľahké nákladné vozidlá, ťahače, autobusy, školské autobusy, ale aj vojenské vozidlá. - automobilový značky Ford, Toyota, Honda, Chrysler DREVÁRENSKÝ - export dreva, výroba papiera, celulózy, novinového papiera 1. miesto vo svete

52 ELEKTROTECHNICKÝ - 3. najväčší producent videohier - Blackberry, Flickr POTRAVINÁRSKÝ spracovanie rýb a poľnohospodárských plodín javorový sirup fastfood Harvey s ENERGETICKÝ 60% hydroelektrárni - Tumbuská elektráreň 5 atómových elektrárni

53 POĽNOHOSPODÁRSTVO približne 200 tis. fariem celosvetovo je 4. najväčším exportérom poľnohospodárskych a potravinárskych komodít PESTUJE SA prérijná oblasť jedna zo svetových obilníc pšenica, ovos, jačmeň, raž kukurica, repka olejná, zemiaky ovocinárstvo jablká, broskyne CHOV ošípané, hydina, hovädzí dobytok rybolov losos, sleď, treska

54 DOPRAVA železničná km Kanadská, Labradorská železnica cestná km - Trans-Canada Highway 16 prúdová (8+8) highway Montreal - Toronto Letecká vodná rieka sv. Vavrinca, jazerá

55 ZDROJE INFORMÁCIÍ

56 ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ