Štátne záverečné skúšky

Transkript

1 Štátne záverečné skúšky Jednoodborová Filozofia magisterské štúdium Garant odboru: prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. Zoznam otázok I. DEJINY FILOZOFIE 1. Dejiny antickej a stredovekej filozofie 1. Úloha počiatkov (archai) v gréckej filozofii pred Sokratom. 2. Sokrates križovatka antického filozofického myslenia. 3. Porovnanie Platónovej a Aristotelovej ontológie a epistemológie. 4. Porovnanie Platónovej a Aristotelovej etickej a sociálnej filozofie. 5. Konfrontácia dogmatizmu a skepticizmu v helenistickej filozofickej diskusii. 6. Spor o univerzálie (extrémny a umiernený realizmus, nominalizmus). 7. Vzťah metafyziky a teológie v platónsko-augustínovskej tradícii stredovekej filozofie (A. Augustín, Bonaventúra). 8. Vzťah metafyziky a teológie v aristotelovskej tradícii stredovekej filozofie (A. Veľký, T. Akvinský, Siger z Brabantu, Ján Duns Scotus). 9. Patristicko-scholastické prirodzenoprávne teórie (A. Augustín, T. Akvinský, Ján Duns Scotus). 10. Problémy a modely recepcie Aristotela a arabsko-židovského aristotelizmu v stredovekej filozofii.

2 2. Novoveká filozofia (1. časť: od Renesancie po Kanta) 1. Nový pohľad na vesmír a prírodu v renesančnej filozofii a vede. 2. Učenie o substancii v novovekej metafyzike (argumenty v prospech jednej, dvoch alebo nekonečného množstva substancií). 3. Problém jednoty duše a tela v novovekom racionalizme (Descartes, okazionalizmus, Spinoza, Leibniz). 4. Otázky pôvodu poznania, kritéria pravdivého poznania, záruky istoty poznania a ich riešenie na pôde novovekého racionalizmu a empirizmu. 5. Koncepcia vrodených ideí a jej kritika zo stanoviska empirizmu (Descartes versus Locke). 6. Kritika pojmu substancie a kauzality zo strany novovekých empirických filozofov. 3. Nemecká klasická filozofia 1. Kantovo vymedzenie transcendentálneho poznania. Neskoršie transformácie transcendentalizmu vo vývine nemeckej klasickej filozofie. 2. Kantovo a Hegelovo chápanie logiky, úloha, akú v logike pripisujú kategóriám. 3. Vývin prístupu k praktickému rozumu v nemeckej klasickej filozofii. 4. Otázka dejinného určenia človeka a spoločnosti v nemeckej klasickej filozofii. 5. Filozofia 19. storočia (po Hegelovi) 1. Kritika metafyziky a úsilie o jej prekonanie v rámci klasického pozitivizmu a empiriokriticizmu. 2. Pozitivistické a novokantovské chápanie základov vedy a vedeckého poznania. 3. Prehodnotenie vzťahu rozumu a vôle v iracionalistických filozofických smeroch 19. storočia (Schopenhauer, Nietzsche).

3 4. Porovnanie Spencerovej a Bergsonovej koncepcie evolúcie (vývoja). 5. Kritika rozumu (intelektu) vo filozofii života 19. storočia (Nietzsche, Dilthey, Bergson). 6. Problém odlišnosti prírodných a duchovných (resp. kultúrnych) vied (jeho pertraktovanie v bádenskej novokantovskej škole a v Diltheyovej filozofii života ). 6. Dejiny filozofie 20. storočia (vrátane slovenskej filozofie) 1. Fenomenologická metóda a špecifický prístup fenomenológie k miestu vedy v rámci kultúry. 2. Existencializmus a jeho pohľad na autentickú podobu života ľudského indivídua a filozofického pristupovania k existencii a bytiu. Problém slobody a zmyslu ľudskej existencie. 3. Filozofická hermeneutika a jej prístup k tradícii, procesu chápania textu a jazyka. Problém hermeneutického kruhu, predporozumenia a predsudkov v chápaní. 4. Filozofická antropológia a jej expozícia podstaty človeka v dielach M. Schelera, H. Plessnera, A. Gehlena a E. Cassirera. 5. Pragmatizmus a neopragmatizmus: pragmatistické chápanie činnosti, významu a pravdy. Problém vzťahu medzi praxou a poznaním v rámci pragmatizmu. 6. Marxizmus a dialektická metóda v pristupovaní k spoločenskej realite. Neomarxistická kritika modernej spoločnosti (Frankfurtská škola). 7. Pojem štruktúry v štrukturalizme a metodologický prínos štrukturalizmu ku skúmaniu kultúry a spoločnosti. 8. Analytická filozofia a špecifikum jej prístupu k jazyku a vede. Vývinové fázy analytickej filozofie. 9. Hľadanie a tvorba štruktúry skutočnosti v kontexte prác slovenských filozofov na pozadí sporu kritického a intuitívneho realizmu. 10. Teoreticko-filozofické aktivity slovenských filozofov v 20. storočí. Prepojenie slovenskej filozofie na moderné európske myšlienkové prúdy.

4 II. SYSTEMATICKÁ FILOZOFIA 1. Analytická filozofia a filozofia vedy 1. Analýza jazyka ako metóda filozofovania. Jazykový obrat (jazykové obraty) a úloha modernej logiky. Vznikajú filozofické problémy vďaka zneužívaniu jazyka? Dajú sa filozofické problémy riešiť, prípadne odstrániť logickou analýzou jazyka? 2. Analytická filozofia a metafyzika. Kritika metafyziky v ranom štádiu vývoja analytickej filozofie (Russell, Wittgenstein, logický pozitivizmus). Návrat metafyziky do analytickej filozofie aké podoby nadobúda analytická metafyzika? 3. Podoby nominalizmu a realizmu v analytickej filozofii. Argumenty pre a proti existencii všeobecnín. Pojem ontologického záväzku. Ontologické záväzky teórií významu. 4. Klasické teórie významu jazykových výrazov. Čo majú teórie významu vysvetliť? Modely významu extenzionálny, intenzionálny, hyperintenzionálny. Ako možno naturalizovať významy? Synonymia, analytickosť a ďalšie sémantické vlastnosti jazykových výrazov. 5. Význam a referencia. Ako sa jazykové výrazy vlastné mená, deskripcie, zámená vzťahujú na mimojazykové entity? Explanačná úloha možných svetov. Internalizmus a externalizmus v teórii významu a referencie. 6. Jazyk a pravda. Teórie pravdy. Ako možno definovať ak sa to vôbec dá pojem pravdy? Pravda a význam. 7. Veda ako systém poznania sveta. Základné funkcie vedeckých teórií. Vedecký obraz sveta. Problematika objektívnosti poznania. Objektívnosť a intersubjektívnosť. 8. Vedecké postupy. Dedukcia, indukcia, abdukcia. Problém indukcie vo filozofii a možnosti jeho riešenia. Vedecké teórie, verifikácia, falzifikácia. 9. Vývoj vo vede. Rôzne modely vedeckého vývoja. Vedecké revolúcie a paradigmy. Znamená vývoj vo vede približovanie sa k pravde? Problematika rastu vedeckého poznania. Veda a technológia. 10. Epistemologické a ontologické problémy vo filozofii matematiky. Existujú matematické objekty? Aká je povaha a pôvod matematického poznania (apriórnosť, syntetickosť)? Odpovede z pozície realizmu (platonizmu), nominalizmu, empirizmu. Základné prístupy k základom matematiky: logicizmus, intuicionizmus, formalizmus.

5 2. Etika a filozofická antropológia 1. Miesto cností v antickom koncepte dobrého života a ich reinterpretácie v súčasných koncepciách etiky. Problém morálnej autonómie a autenticity. 2. Deontologické koncepcie etiky. Kantovská podoba deontológie, súčasné podoby redefinície Kantovho kategorického imperatívu. 3. Užitočnosť ako kritérium dobra, podoba klasického konceptu utilitarizmu, miesto užitočnosti v niektorých súčasných koncepciách etiky. 4. Normatívna etika, normatívny charakter aplikovanej etiky, vzťah teoretickej a aplikovanej etiky. Aktuálne normatívne paradigmy utvárajúce rozličné podoby morálnych kódexov. 5. Environmentálna problematika z pohľadu teoretickej a aplikovanej etiky. Environmentálna etika a bioetika. Podoby environmentálnej etiky a ich základné stratégie. 6. Miesto filozofickej antropológie v systéme vied o človeku. Základné problémy, otázka predmetu a metódy. Typológia antropologických orientácií a smerov. 7. Základné obrazy človeka na pozadí vzťahov: človek a vesmír, človek a dejiny, človek a kultúra, človek a sebarealizácia. 8. Hlavné problémy v súčasnej feministickej etike. 9. Otázky morálnej diferenciácie rodov. 10. Feministické aspekty etiky starostlivosti.

6 3. Sociálna filozofia a filozofia práva 1.Filozofické otázky moci. Problém zvrchovanej moci a legitimity moci. Otázka deľby moci (argumenty za a proti). Moc a násilie. Podstata totalitarizmu ako politického režimu. Súčasné problémy moci. 2. Filozofické otázky demokracie. Kritika demokracie. Niektoré súčasné filozofické teórie demokracie. 3. Filozofia dejín. Problém východísk, cieľov ( zmyslu ) a pokroku v dejinách. 4. Filozofické koncepcie odcudzenia. Formy odcudzenia. Problém odcudzenia a súčasnosť. 5. Historická evolúcia štátu. Štát a jednotlivec. Štát a sloboda. Kritika štátu v minulosti a v súčasnosti. 6. Sloboda a rovnosť ako normatívne ideály politickej filozofie. Reflexia problematiky. 7. Marxov projekt emancipácie človeka a metóda historického materializmu. Môže filozofia fungovať ako nástroj revolučnej premeny sveta? 8. Aktuálny spor o základných princípoch politickej filozofie (od liberalizmu ku komunitarizmu) a jeho historicko-filozofické aspekty. 9. Úsilie o sociálnu spravodlivosť ako problém sociálneho poriadku. Utopické vízie a realita. 10. Rawlsova finalita dobre usporiadanej spoločnosti ako politický proces. 4. Feministická filozofia a semiotika 1. Chápanie znaku, jazyka, prehovoru, kódu a správy v semiotických skúmaniach

7 2. Problém konotácie a metajazyka v semiotických skúmaniach 3. Pojmy textu, diskurzu, výpovede a neohraničenej semiózy. 4. Problematika ľudskej prirodzenosti z pohľadu biologicko-evolučnej, kultúrno-etickej a feministickej perspektívy. 5. Sociálna kritika a problém rodu v literatúre a umení. 6. Pojmy pohlavia a rodu vo feministickej filozofii. Telesnosť ako téma slobody a kritika biologizmu. 7. Sociálny konštruktivizmus vo filozofii, jeho prínos a limity vo feministickom diskurze. 8. Problematika sexuálnej diferencie, prieniky postštrukturalizmu a psychoanalýzy. 9. Typológia jednotlivých feministických epistemologických pozícií. Feministická kritika tradičného chápania hodnotovej a rodovej neutrality vedy a problém objektivity. 10. Koncept rozumu a racionality vo feministickej perspektíve, jednotlivé línie feministickej kritiky tradičného chápania rozumu a racionality.