ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Košice II Spisová značka: 23P/390/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. W., Q.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa G. R., Q.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej T. X. Q. I. U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach a J. W.X., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho T. X. Q. I. F. Č.. XX, v konaní o zrušenie striedavej starostlivosti a o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu takto r o z h o d o l : Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 349/2009 zo dňa tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu v zmysle ktorej zveruje maloletú X.Q. W., Q.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej X. výživným vo výške po 70 mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej. Upravuje styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená sa s maloletou X. stýkať: každý párny víkend od piatku od hod. do nedele do hod., v čase jarných prázdnin v párnom roku od pondelka od 9.00 hod. do piatka tých istých jarných prázdnin do hod., v čase Veľkonočných sviatkov v párnom roku od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do hod., v čase letných prázdnin v každom roku od 1.7. od 9.00 hod. do do hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do do hod., v čase zimných prázdnin v párnom roku od od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do hod. s tým, že matka si dieťa v stanovený čas prevezme pred bytom otca, otec jej dieťa v stanovený čas pred svojim bytom riadne pripravené odovzdá a následne matka otcovi dieťa v stanovený čas pred jeho bytom riadne odovzdá a otec dieťa od matky v stanovený čas pred svojim bytom riadne prevezme. V prevyšujúcej časti konanie o návrhoch rodičov zastavuje. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

2 Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa tunajšiemu súdu doručila matka maloletej návrh, ktorým žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorý návrh odôvodňovala tým, že pôvodne rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 25P 349/2009 zo dňa súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, po uvedenom rozhodnutí nastali v tejto striedavej starostlivosti problémy a to už asi 3 mesiace po rozhodnutí súdu, situácia sa vyhrocovala, u maloletej sa prejavil stres, následne zdravotné problémy vyžadujúce si hospitalizáciu maloletej v nemocnici, absolvovanie psychologických vyšetrení, maloletá začala odmietať realizáciu striedavej starostlivosti, vzhľadom na dokladovanie týchto tvrdení tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 390/2011 zo dňa , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa , nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 390/2011 zo dňa začal súd konanie bez návrhu, keďže po nariadení predbežného opatrenia rodičmi dieťaťa nebol podaný riadny návrh vo veci. Vo svojich písomných podaniach následne matka žiadala zveriť maloletú rozhodnutím súdu do svojej osobnej starostlivosti, otec dieťaťa vo svojich písomných podaniach s týmto návrhom matky nesúhlasil a navrhoval maloletú zveriť od jeho osobnej starostlivosti. Pri šetrení kolízneho opatrovníka v máji 2012 bolo kolíznym opatrovníkom zistené, že matka naďalej odmietala striedavý model výchovy, v tom čase súhlasila so zverením maloletej do starostlivosti a výchovy otca, otec súhlasil so zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti, pričom v tom čase takúto vôľu zverenia do starostlivosti otca prejavila i samotná maloletá, šetrením kolízneho opatrovníka v tom čase bolo zistené, že rodičia mali takmer rovnaké výchovné prostredie a podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, obaja mali záujem o túto starostlivosť o maloletú, na dcére im záležalo, ale z prejavov maloletej nebolo možné jednoznačne určiť rodinné prostredie ktorého z rodičov má lepšie predpoklady k zabezpečovaniu riadneho fyzického a najmä psychického vývinu dieťaťa, dieťa malo k obom rodičom vytvorené prirodzené citové väzby a absenciu kontaktu jedného z rodičov vnímalo veľmi citlivo, maloletá v tom čase bola žiačkou 6. ročníka ZŠ, dosahovala dobré študijné výsledky, zdravotné problémy mala bežného charakteru, potreby mala primerané veku, prejavila vôľu v čase šetrenia kolízneho opatrovníka byť zverená do starostlivosti otca a stretávať sa matkou, matka maloletej bola ochotná rešpektovať vôľu maloletej a bola ochotná prispievať na výživu maloletej v prípade jej zverenia do starostlivosti otca sumou 50 mesačne, bola zamestnaná v cestovnej kancelárií, spolu s manželom a maloletou dcérou z manželstva T. R., Q.. X.X.XXXX, bývala v 4-izbovom byte, otec dieťaťa bol osobou samostatne zárobkovo činnou, žil v spoločnej domácnosti s družkou a ich spoločným maloletým synom S. W., Q.. XX.X.XXXX, v 3-izbovom byte. Po zmene situácie na základe predložených dôkazov tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 390/2011 zo dňa , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa , zmenil uznesenie sp. zn. 23P 390/2011 zo dňa a zveril maloletú X. do osobnej starostlivosti otca, keďže maloletá v tom čase podľa dohody rodičov a na základe ňou prejavenej vôle od marca 2012 bola vo výlučnej osobnej starostlivosti otca, v tom čase maloletá nechcela žiť s matkou v spoločnej domácnosti, súd prihliadol aj na dôkazy predložené otcom a na správu kolízneho opatrovníka, u ktorého, ako už bolo uvedené maloletá prejavila vôľu byť u otca a kolízny opatrovník doporučil túto jej vôľu rešpektovať. Po vypočutí rodičov pred tunajším súdom vzhľadom na rozpornosť ich tvrdení tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 390/2011 zo dňa , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa , nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku vo veci poveril znalkyňu PhDr. Darinu Hubovú, ktorá znalecký posudok súdu doručila dňa Z uvedeného znaleckého posudku a zo záverov ku ktorým znalkyňa v tomto posudku dospela vyplýva, že maloletá a otec majú vzájomný citový vzťah pozitívny, maloletá otca preferuje pred matkou, maloletá nemá negatívny citový vzťah k žiadnemu z rodičov, jej vzájomný citový vzťah s matkou je taktiež pozitívny aj keď rok vzájomne nekomunikovali, ich vzájomná citová väzba pretrvávala naďalej, maloletá

3 po konflikte s matkou ostala u otca a keď emócie opadli znovu si želala byť v pravidelnom kontakte s matkou, jej manipulatívne správanie matka odmietla akceptovať a aj na radu psychológa nastalo medzi dcérou a matkou komunikačné vákuum, zmeny v emóciách a postojoch maloletej k rodičom boli podmienené jej temperamentnou výbavou od narodenia, keďže ide o dieťa emočne nekľudné, afektívne dráždivé, ťažko ovládajúce svoje emócie a správanie, potrebujúce byť v centre pozornosti, so sklonom presadzovať sa, neznášaním obmedzovania, reagovaním vzdorom, afektívnymi výbuchmi, manipuláciami, maloletá prešla náročným životným obdobím, emocionálnymi otrasmi a stresmi, keď sa musela vyrovnávať so zmenami, ktoré jej postupne prinášal rodinný život, najprv to bol rozpad primárnej rodiny, s tým súvisiace pocity straty istoty a bezpečia rodinného zázemia, následne nutnosť vyrovnať sa s existenciou nových partnerov svojich rodičov, akceptovať a rešpektovať ich aj ako výchovné autority a prijať skutočnosť narodenia nových súrodencov, na ktorých žiarlila aj keď verbalizovala, že ich má rada, neboli pre ňu citovo dôležitými, niektorými traumatizujúcimi situáciami bola znepokojená natoľko, že emocionálne nevedomo začala preferovať otca zo strachu, že ho viac neuvidí a taktiež na podklade spochybnenej citovej väzby matky voči nej v podobe jeho narážok k osobe matky a jeho citových manipulácií, maloletá si uvedomovala súperenie oboch rodičov týkajúce sa jej zverenia do osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov, na jednej strane citovo trpela, na druhej využívala nepriateľský vzťah medzi rodičmi a manipulovala nimi rovnako, ako oni manipulovali ňou, znalkyňa poukázala na to, že zo strany oboch rodičov dochádzalo k ovplyvňovaniu a manipulácií maloletou voči druhému rodičovi, v čase vykonaného šetrenia konštatovala, že v tom čase maloletá nebola negatívne ovplyvňovaná vo vzťahu k matke a obaja rodičia mali záujem na vzájomnej konsolidácií vzťahov, maloletá nebola už negatívne ovplyvňovaná ani vo vzťahu k otcovi, obaja rodičia prejavili záujem na tom, aby maloletá rešpektovala výchovné autority oboch rodičov. Z vyjadrení maloletej znalkyňa vyvodila, že táto v minulosti bola negatívne ovplyvňovaná vo vzťahu k otcovi rôznymi nadávkami na jeho adresu zo strany starých rodičov na strane matky, noví partneri a súrodenci pre maloletú na nevedomej úrovni boli citovo nedôležití, ale vyrovnala sa s novou skutočnosťou a akceptovala ich, na vedomej úrovni k ním verbalizovala pozitívny citový vzťah, neboli u maloletej zistené znaky nasvedčujúce pre jej psychické či fyzické násilie, u maloletej nebol zistený syndróm zavrhnutého rodiča aj keď s matkou nebola približne rok v kontakte, jej pozitívna väzba k matke pretrvávala naďalej, želala si kontakt s matkou a návštevy u nej. Z vyšetrenia matky znalkyňa zistila, že táto je mierne introvertnou osobnosťou, senzitívnou, rozvážnou, vnútorne intenzívne prežívajúcou, emocionálne stabilnou, aktuálne s optimistickým postojom do budúcna, jej osobnostná štruktúra integrovaná, emocionálne diferencovaná, matersky sa prejavujúca, matka má predpoklady k riadnej starostlivosti a výchove maloletej, dcéru X. veľmi ľúbi, vníma, že dieťa od malička bolo stále vnútorne rozhárané, emocionálne nevyrovnané, uvedomovala si, že dieťaťom manipuloval aj otec, ona samotná mala v minulosti tendenciu dcére neustále ustupovať, aby ju citovo nestratila, súperila o ňu s otcom, snažila sa, aby bola rešpektovaná jej rodičovská autorita a to nie len zo strany dcéry ale aj zo strany otca dieťaťa, v súčasnosti by sa chcela plne realizovať ako matka, zároveň nechce povýšiť tento svoj záujem nad záujem dcéry. Vyšetrením otca znalkyňa zistila, že uňho ide o osobnosť akcentovanú, extrovertovanú, impulzívnu, so silnou potrebou kontaktov s vonkajším svetom, otec je otvorený, má rád rozmanitosť a zmeny vo vzťahoch, je bystrý, inteligentný, kreatívny, má dobré nápady, rutinná práca mu nesedí, v partnerskom vzťahu je emocionálny a nerozhodný, ľahko vyjadruje svoje pocity a rád sa o ne podelí s druhými, je narcistický, zahľadený do seba, ťažko uzatvára kompromisy, veci si skôr vyháda, je vždy presvedčený o svojej pravde, spravodlivosť vidí zo svojho zorného uhla, vo vzťahu k dcére je ohľaduplný, tolerantný, chápavý, reaguje intuitívne, nechá sa ľahko ovplyvniť, ale aj sám ju citovo ovplyvňuje a manipuluje ňou, vedomo i nevedomo prenáša na ňu svoje emócie, postoje a názory vo vzťahu k jej matke a jej manželovi, k jeho terajšej partnerke a súrodencom, v role otca sa cíti dobre, odlúčenie od dcéry i na krátky čas znáša ťažko, dcéra mu chýba, jeho vzťah k nej je presýtený suplovaním materinskej starostlivosti, prejavuje zvýšenú mieru empatie, ale aj majetnícky vzťah k dcére, svojou zvýšenou protektivitou má tendenciu vytvárať u dcéry vzťah citovej závislosti. Obaja rodičia podľa záverov znaleckého posudku majú dobré, mentálne, citové a osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú, znalkyňa vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania doporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca, pretože maloletá otca citovo preferuje pred matkou, vyjadrila želanie ostať v osobnej starostlivosti otca a matku navštevovať každý víkend, otec i matka boli za neobmedzený styk maloletej s matkou, maloletá je citovo nevyrovnaná, názorovo a postojovo neustálená, v pubertálnom vývinovom období, na svoj vek je veľmi detská,

4 nezrelá, so stálym sklonom využívať akúkoľvek pre ňu emočne záťažovú situáciu vo svojej prospech, skresľovať a dramatizovať a tým manipulovať oboma rodičmi, preto znalkyňa odporučila určiť maloletej hranice, ktoré musí rešpektovať, aby si svojvoľne nerobila a neurčovala čo vyhovuje iba jej, v záujme maloletej doporučila aby sa vnútorne konsolidovala a aby osobná starostlivosť u jedného z rodičov sa nezmenila na nekontrolovanú striedavú starostlivosť u oboch, z čoho by mohli vznikať nedorozumenia, doporučovala, aby styk maloletej s matkou bol realizovaný každý párny víkend v mesiaci a v utorok s prespaním do stredy v nepárny týždeň v mesiaci, rovnako aby bol upravený styk maloletej s matkou v čase prázdnin a sviatkov, pokiaľ sa rodičia sami nedohodnú. Za vypracovanie znaleckého posudku vo veci bola znalkyni uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 390/2011 zo dňa , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa , priznaná odmena v celkovej výške 559,68, ktorá jej predbežne bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka maloletej je poberateľkou rodinných prídavkov na dieťa vo výške 23,10 a rodičovského príspevku vo výške 199,60. Z opisu mzdových listov matky od jej zamestnávateľa spoločnosti H. - N. Y..N..K.. vyplýva priemerný mesačný čistý príjem matky od doposiaľ 444,76. Matka je u terajšieho zamestnávateľa zamestnaná od Matka do spĺňania nároku na poberanie rodičovského príspevku súbežne s príjmom zo zamestnania poberala rodičovský príspevok. Z daňového priznania otca za rok 2012 vyplývajú celkové príjmy otca v roku ,90, výdavky ,26, základ dane 2.476,46, uhradená daň 744,91, z čoho vyplýva jeho oficiálny priemerný mesačný čistý príjem 144,33. Otec podľa výpisu zo živnostenského registra má živnostenské oprávnenie od Z opisu mzdových listov otca od spoločnosti X. Y..N..K.. vyplýva priemerný mesačný čistý príjem otca 732,96. Z opisu mzdových listov manžela matky od jeho zamestnávateľa spoločnosti F. Y. Y..N..K.. vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem 761. Družka otca, s ktorou otec má maloletého syna S., je s dieťaťom na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok. Na poslednom pojednávaní vo veci bola vypočutá znalkyňa ustanovená v konaní PhDr. Hubová, ktorá vo svojej výpovedi zdôraznila závery ňou vypracovaného znaleckého posudku, poskytla rodičom rady pri výchovnom usmerňovaní maloletej, poukázala na potrebu komunikovania medzi rodičmi v záujme dieťaťa, ich spoločného rodičovského postoja pri jej ďalšej výchove a potrebu ich vzájomnej dohody a vzájomného rešpektovania sa aj pri stanovení pevných pravidiel pre maloletú s cieľom zamedzenia manipulovateľnosti maloletej rodičmi. Na uvedenom pojednávaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie a v prevyšujúcej časti na svojich návrhoch netrvali. Podľa 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

5 Podľa 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa ust. 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Podľa 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

6 Podľa 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Podľa 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Podľa 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

7 Podľa 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu o schválenie ktorej rodičia zhodne žiadali, keďže dospel k záveru, že táto rodičovská dohoda je v záujme maloletej, rešpektuje plne odporúčania aj znalkyne ustanovenej v tomto konaní a preto pri schvaľovaní tejto dohody súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca rešpektujúc aj samotnú vôľu maloletej zistenú nie len kolíznym opatrovníkom, ale aj znalkyňou v tomto konaní a schválil rodičovskú dohodu aj pokiaľ ide o výživné zo strany matky na maloletú, keďže dospel k záveru, že rodičmi dohodnuté výživné zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s jej bývaním, ošatením, stravovaním, tak aj so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca formou osobnej starostlivosti o maloletú, po zohľadnení zásady práva maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ako i po zohľadnení majetkových, zárobkových a osobných pomerov rodičov, hlavne po zohľadnení výšky nimi dosahovaných príjmov, skutočnosti, že obaja žijú v spoločnej domácnosti so svojimi terajšími partnermi ktorí majú vlastné príjmy, ako i po zohľadnení ich vyživovacích povinností voči deťom z terajších vzťahov, na strane otca voči synovi, na strane matke voči dcére. Zároveň súd schválil aj dohodu rodičov o úprave styku matky s maloletou keďže táto dohoda zodpovedá odporúčaniam daným v danej veci ustanovenou znalkyňou. Vzhľadom na späťvzatie prevyšujúcich častí návrhov rodičov v súlade s ust. 96 O.s.p. konania o týchto častiach návrhoch zastavil. Keďže na poslednom pojednávaní vo veci bola vypočutá znalkyňa a o odmene znalkyne za jej účasť na pojednávaní do rozhodnutia súdu v merite veci nebolo právoplatne rozhodnuté, súd rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.