ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Bratislava I Spisová značka: 15Cpr/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľky: N.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, Č., zastúpená advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS s.r.o., sídlo Laurinská 18, Bratislava, IČO: , proti odporcovi: BeKo, s.r.o. v likvidácii, sídlo Dunajská 14/7495, Bratislava, IČO: , o zaplatenie 186,73 EUR s prísl., r o z h o d o l : Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 6,28 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od do zaplatenia, sumu 32,97 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od do zaplatenia, sumu 36,11 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od do zaplatenia, sumu 80,99 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 EUR na účet navrhovateľky vedený vo P., H..U.., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX a právnemu zástupcovi KUTAN & PARTNERS s.r.o. vo výške 114,34 EUR na účet vedený vo P., H..U.., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Návrhom z , podaným tunajšiemu súdu navrhovateľka žiadala, aby súd svojim rozhodnutím uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 186,73 EUR s príslušenstvom titulom príspevku na stravu za mesiace marec až máj 2012 a za nevyčerpanú dovolenku za 3,5 dňa podľa Zákonníka práce. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa 101 ods. 2 a 119 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s listinami - Pracovná zmluva z , Dohoda o skončení pracovného pomeru z , mzdové listiny za marec až máj 2012, s ostatnými listinami založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

2 Z výsluchu navrhovateľky a vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že navrhovateľka u odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy z v pozícii asistentka riaditeľa. Nástup do práce bol dohodnutý od na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Pracovný pomer skončil dohodou z bez udania dôvodu, k Zamestnávateľ svojim zamestnancom nezabezpečil stravu a ani v zmysle zákona neposkytol stravné lístky. Preto si navrhovateľka za obdobie trvania pracovného pomeru uplatňuje príspevok na stravu v minimálnej výške 1,57 EUR na deň za štyri odpracované dni v mesiaci marec 2012, za dvadsaťjeden odpracovaných dní v mesiaci apríl 2012, za dvadsaťtri odpracovaných dní v mesiaci máj 2012 a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za 3,5 dňa v sume 111,37 EUR. Z pracovnej zmluvy a mzdovej listiny za mesiac marec 2012 súd zistil, že mesačná mzda navrhovateľky bola 700,-EUR brutto a že v mesiaci marec 2012 odpracovala štyri dni. Zo mzdovej listiny za mesiac apríl 2012 súd zistil, že mesačná mzda navrhovateľky bola 700,-EUR brutto a že v mesiaci apríl 2012 odpracovala dvadsaťjeden dní. Zo mzdovej listiny za mesiac máj 2012 súd zistil, že mesačná mzda navrhovateľky bola 700,-EUR brutto a že v mesiaci máj 2012 odpracovala dvadsaťtri dní. Podľa 116 ods.2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa 116 ods.3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Podľa 152 ods.1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Podľa 152 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Podľa 152 ods.3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

3 Podľa 152 ods.4 Zákonníka práce, pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Podľa 152 ods.6 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Podľa 5 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. O cestovných náhradách, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín. Podľa 5 ods.2 zákona O cestovných náhradách, sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Finančný príspevok na stravovanie. Z vyššie citovaného zákonného ust. 152 Zákonníka práce vyplýva, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie spočíva vo vytvorení podmienok na požitie jedného teplého hlavného jedla a vhodného nápoja na pracovisku alebo v jeho blízkosti v priebehu jednej pracovnej zmeny zamestnanca, ak zmena trvá dlhšie ako štyri hodiny. Treba zdôrazniť, že ide o zabezpečenie stravovania, t.j. nemusí ho sám poskytovať. Zamestnávateľ si svoju zákonnú povinnosť splní, ak poskytnutie jedného teplého hlavného jedla a nápoja zabezpečí vo vlastnom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb. Neoddeliteľnou súčasťou zamestnávateľa okrem zabezpečenia stravovania je i povinnosť na stravovanie finančne prispievať minimálnym limitom 55% ceny jedla, avšak nie viac ako 55% stravného ktoré zamestnancovi patrí v prípade vyslania na pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín ( 5 zák.č. 283/2002 Z.z.). Zákon č. 348/2007 Z.z. stanovil minimálnu hodnotu stravovacej poukážky (gastrolístka), ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi zabezpečiť vo výške 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zák.č. 283/2002 Z.z.. V prípade, ak zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť stravovanie zamestnanca z dôvodu, že zákonnú povinnosť zabezpečiť stravovanie nemôže z objektívnych dôvodov splniť, patrí zamestnancovi finančný príspevok v rovnakom rozsahu ako zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ stravovanie zabezpečí, čo je tento prípad. Keďže odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, súd skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, s poukazom na predložené listiny mal za preukázané s tým, že odporca ako zamestnávateľ svojim zamestnancom podľa 152 ods.1 Zákonníka práce stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku nezabezpečil a preto mu vznikla zákonná povinnosť

4 poskytnúť zamestnancom finančný príspevok. Keďže odporca si zákonnú povinnosť nesplnil, navrhovateľka sa náhrady príspevku na stravu domáha dôvodne. Súd priznal finančný príspevok na stravu stravné pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu ( 5 zák.č. 283/2002 Z.z. v spojení s 4 odsd.2 zák.č. 1/1993 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č.533/2010 Z.z.) Stravné pre rozhodné obdobie podľa opatrenie MPSVaR SR č. 533/2010 Z.z. je 3,80 EUR z toho príspevok v minimálnej výške 1,57 EUR na jeden pracovný deň (3,80 EUR:100x75=2,85EUR:100x55=1,567 EUR): za mesiac marec odpracované dni x 1,57 EUR = 6,28 EUR za mesiac apríl odpracovaných dní x 1,57 EUR = 32,97 EUR za mesiac máj odpracovaných dní x 1,57 EUR = 36,11 EUR. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku. Čo sa týka náhrady za nevyčerpanú dovolenku na túto navrhovateľke vznikol nárok podľa citovaného ust. 116 ods.3 Zákonníka práce v sume jej priemerného zárobku, keďže túto si nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zo mzdovej listiny za máj 2012, kedy pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil, odporca eviduje 3,5 dňa nevyčerpanej dovolenky, za ktorú patrí náhrada vo výške priemerného zárobku. Z pracovnej zmluvy a zo mzdových listín mal súd preukázané, že navrhovateľka mala dohodnutú mzdu 700,-EUR mesačne brutto. Súd priznal náhradu za nevyčerpanú dovolenku za mesiac marec 2012 navrhovateľka dostala mzdu 127,28 EUR brutto za mesiac apríl 2012 navrhovateľka dostala mzdu 700,-EUR brutto za mesiac máj 2012 navrhovateľka dostala mzdu 700,-EUR brutto priemerný zárobok navrhovateľky za uvedené obdobie bol 509,09EUR (127, =1.527,28:3) mzda za jeden pracovný deň 23,14 EUR (509,09:22dní(22pracovných dní v marci+21prac. dní v apríli +23prac. dní v máji =66:3)) mzda za 3,5 dňa je 80,99 EUR brutto. V časti nevyčerpanej dovolenky si navrhovateľka uplatnila sumu 111,37 EUR, pričom pri výpočte súdu vyšla náhrada vo výške 80,99 EUR, ktorú navrhovateľke priznal a vo zvyšku návrh zamietol. Keďže odporca postupoval voči navrhovateľke v rozpore so zákonom, tak ako je vyššie odôvodnené, súd odporcu zaviazal navrhovateľke zaplatiť finančný príspevok na stravu a náhradu za nevyčerpanú dovolenku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Odporca sa s plnením dostal do omeškania, keď splatnosť finančného príspevku na stravovanie určuje 36a v spojení s 36 ods.8 zák.č. 283/2002 Z.z., t.j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom nárok na stravné vznikol za mesiac marec od , za mesiac apríl od , za mesiac máj od tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Splatnosť uplatneného nároku za nevyčerpanú dovolenku určuje pracovná zmluva v bode 6. vety poslednej, splatnosťou výplaty 20. deň nasledujúceho mesiaca. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku mala byť vyplatená po skončení pracovného pomeru k dňa a keďže odporca

5 náhradu nevyplatil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania tak, ako je u vedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd zaviazal odporcu na úrok z omeškania s poukazom na vyvíjajúcu sa úrokovú sadzbu určenou ECB tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Keďže navrhovateľka mala v konaní neúspech len v nepatrnej časti, súd zaviazal neúspešného odporcu na náhradu jej trov v plnom rozsahu, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 EUR a v trovách právneho zastúpenia 114,34 EUR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z., 10 ods.1, 14 ods. 1 písm. a), b), c) za štyri úkony právnej služby, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby je z priznanej hodnoty 156,35 EUR, t.j. 16,60 EUR. 1. prevzatie a príprava , t.j. 16,60 EUR a režijný paušál 7,63 EUR, 2. písomné podanie na súd , t.j. 16,60 EUR a režijný paušál 7,63 EUR, 3. účasť na pojednávaní , t.j. 16,60 EUR a režijný paušál 7,81 EUR, 4. účasť na pojednávaní , t.j. 16,60 EUR a režijný paušál 7,81 EUR. Spolu: 16,60 + 7, ,60 + 7, ,60 + 7, ,60 + 7,81 = 97,28 EUR. Podľa 18 ods.3 cit. vyhlášky súd zvýšil odmenu o daň z pridanej hodnoty z 97,28 EUR o 20% DPH, t.j. o 19,46 EUR, spolu t.j. 97, ,46 = 116,74 EUR. Keďže právny zástupca si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 114,34 EUR, čo je menej ako súd mohol v zmysle vyššie uvedeného výpočtu priznať a súd pri svojom rozhodnutí nemôže ísť nad rámec uplatneného návrhu, keďže podľa 151 ods.1 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania je konaním návrhovým, o trovách právneho zastúpenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.