Urbanizmus a architektúra

Transkript

1 Ideové študentské súťaže Peší ťah Terasa a Kino Družba Zeleň a verejné priestranstvá Urbanizmus a architektúra ARCHITEKTONICKÝ A URBANISTICKÝ VÝVOJ TERASY ZA 50 ROKOV A SÚČASNÉ VÝZVY ROZVOJA zborník zo seminára organizovaného pri príležitosti 50. výročia začatia výstavby sídliska nové mesto terasa / jún 2012 košice Komunity Závery seminára

2 ideové architektonické a urbanistické študentské súťaže peší ťah terasa a kino družba 1 Ideové architektonické a urbanistické študentské súťaže Peší ťah Terasa a Kino Družba ISBN Vážení čitatelia, máte v rukách zborník príspevkov seminára Architektonický a urbanistický vývoj Tersay za 50 rokov a súčasné výzvy rozvoja, ktorý organizovala Mestská časť Košice-Západ v spolupráci s Mestom Košice pri príležitosti 50. výročia začatia výstavby Nového mesta Terasy a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Polstoročné jubileum sme chceli využiť aj na reflexiu toho, či sa pôvodné predstavy urbanistov a architektov o Terase naplnili, na zhodnotenie pôvodnej koncepcie a na diskusiu o riešení súčasných problémov a ďalšom rozvoji sídliska. Zámerom pri oslavách bolo aj hlbšie uvedomenie si hodnoty miesta kde žijem a posilnenie občianskej participácie na riešení súčasných problémov a ďalšom rozvoji sídliska. Terasa bola budovaná po obytných obvodoch Luníkoch ako ucelené urbanistické územie podľa vtedajšieho konceptu bývania v parku. Tento prístup oceňujeme aj dnes a vďaka tomu a mnohým kvalitným architektom a stavbárom máme dnes sídlisko s veľkoryso riešeným priestorom, s množstvom zelene, s dobudovanou občianskou vybavenosťou, mnohými prvkami drobnej architektúry a s dnes už aj s farebne upravenými a zateplenými obytnými blokmi. Mali sme šťastie na vtedajších kvalitných architektov ako Berthold Hornung, Ján Gabríny, František Grobauer, Ján Kurča, Ľudmila Zidorová, Alexander Bél, Aleš Sáblik, Dušan Koniar, Dušan Hudec, Pavol Merjavý či František Mihaľ. Prvým dvom menovaným boli v rámci osláv polstoročnice odhalené pamätné tabule. Podľa hodnotenia viacerých účastníkov bol seminár veľmi hodnotný, zaujímavý, jeho ciele sa naplnili a určite prispel k lepšiemu porozumeniu riešenia súčasných problémov, či už ide o statickú dopravu, životné prostredie, ďalšiu zástavbu, alebo skvalitňovanie zelene. Závery seminára sú publikované v tomto zborníku a určite budú podkladom pri ďalšom strategickom rozhodovaní o ďalšom rozvoji Terasy. Verím, že aj tento zborník prispeje k lepšiemu porozumeniu miesta kde žijem a zvýšeniu participatívnosti pri ďalšom rozvoji sídliska. Prajem Vám príjemné čítanie. Na záver by som rád poďakoval všetkým, ktorí prispeli k tomu, že sa seminár mohol uskutočniť, Ministerstvu kultúry SR za finančnú podporu podujatia v rámci dotačného programu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013, Útvaru hlavného architekta mesta Košice, jeho vedúcej p. Ing. arch. Petronele Királyovej, a tiež Ing. arch. Martinovi Jergušovi za prípravu a moderovanie seminára, prednášajúcim za ich príspevky a zaujímavú diskusiu, mojim kolegom za zorganizovanie a prípravu seminára a všetkým účastníkom seminára. Rudolf Bauer, starosta Viac informácií, prezentácie zo seminára, fotografie a ocenené návrhy nájdete na Ideové študentské súťaže vyhlásila Mestská časť Košice-Západ v spolupráci s Mestom Košice v januári Obe súťaže boli jednokolové a boli určené študentom. Súťaže boli vyhlásené v spolupráci s Fakultou umení Technickej univerzity v Košiciach a Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podmienky a podklady k súťaži pripravil Útvar hlavného architekta mesta Košice a boli zverejnené na stránke a na webstránkach partnerov a odborných periodík. PEŠÍ ŤAH TERASA Predmetom súťaže bol návrh pešieho ťahu v centre MČ Košice-Západ. Veľkoryso navrhnuté centrum Terasy sa buduje už viac ako 30 rokov. Ako prvé boli postavené administratívne budovy, ktoré dnes využíva samospráva, neskôr cirkevné objekty a obchodné centrum. Veľká časť územia je stále majetkovo nevysporiadaná a hoci tu samospráva vlastní viac ako 50 % územia, výstavbu zdržujú nevysporiadané majetkové vzťahy. Cieľom bolo nájsť najvhodnejšie priestorové, výtvarné a prevádzkové usporiadanie pešieho ťahu ktorý by oživil túto lokalitu a pomohol naštartovať jej dobudovanie. Študenti mali šancu spropagovať riešenia podporujúce tvorbu mestského prostredia a navrhnúť druhé, moderné centrum Košíc ako pendant jeho historického jadra. KINO DRUŽBA Predmetom súťaže bol ideový návrh na nové funkčné využitie as tým súvisiacu rekonštrukciu kina Družba. Kino Družba na Terase, v spojení s peším ťahom a obvodovým centrom Luník II je ukážkovým objektom občianskej vybavenosti z druhej polovice 20. storočia. Autor objektu architekt Ján Šprlák - Uličný vytvoril stavbu umožňujúcu využiť vtedajšie najmodernejšie technológie panoramatického premietania na časť oblúkovej plochy, čím kino poskytovalo divákom nezvyčajne živý zážitok. Po zhruba 25 rokoch sa podmienky premietania filmov natoľko zmenili, že objekt sa pre pôvodnú funkciu už dlhšie nevyužíva. Účelom súťaže je nájsť atraktívny a trvalo udržateľný lokalitný program a navrhnúť rekonštrukciu, ktorá vyzdvihne pôvodné architektonické kvality diela. Súťažiaci sa mali zaoberať aj možnosťou kooperácie objektu bývalého kina spriestorom a prevádzkami obvodového centra Luník II (ďalej len OC). Samotné OC je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb v najbližšom okolí. Budova kina, verejné priestranstvá a OC by spolu mali vytvoriť synergický komplex schopný poskytnúť bohaté portfólio služieb a možnosti pre lokálnu urbánnu rekreáciu a voľnočasové aktivity. Zoznam členov poroty a pomocných orgánov poroty: predseda poroty: Ing. arch. Viktor Malinovský členovia poroty: RNDr. Rudolf Bauer, PhD. starosta MČ Košice-Západ Ing. arch. Petronela Királyová, pov. zast. hl. architekta mesta Košice Ing. arch. MgA Osamu Okamura Ing. arch. Martin Jerguš, ÚHA Košice Ing. Stanislav Kočiš, poslanec MČ Košice-Západ JUDr. Alena Vachnová, MČ Košice-Západ Pomocné orgány poroty: sekretár súťaže Kino Družba Ing. arch. Matúš Človieček sekretár súťaže Peší ťah Terasa: Ing. arch. Mária Kukučková Do súťaží bolo predložených spolu 7 súťažných návrhov (2 návrhy Peší ťah Terasa, 5 návrhov Kino Družba), z ktorých dňa porota ocenila týchto spracovateľov: URBANISTICKO - ARCHITEKTONICKÁ SÚŤAŽ PEŠÍ ŤAH TERASA Uznanie poroty / Návrh č. 1, Bc. Timea Horváthová, Bc. Kristína Hrebíčková, Bc. Katarína Michalková (Fakulta architektúry STU Bratislava) V návrhu sú správne rozanalyzované kritické miesta mestskej štruktúry ale nenavrhujú sa ich adekvátne riešenia. Odporúčania poroty k súťaži Výsledky súťaže potvrdili, že v danom území existuje viacero problémov, ktoré je potrebné riešiť. Porota odporúča vyhlasovateľovi zamerať sa na riešenie problémov, ktoré načrtli jednotlivé riešenia: otvorenie pasáže obchodného centra vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov doriešenie pešieho napojenia smerom na západ cez Triedu SNP zamerať sa na riešenie konfliktu pešej a automobilovej dopravy v priestore pred západným vstupom do OC Galéria zaoberať sa úpravou plochy pred vstupom do MU MČ Západ, ktorý v súčasnosti slúži ako povrchové parkovisko IDEOVO - ARCHITEKTONICKÁ SÚŤAŽ KINO DRUŽBA 1. poradie / Návrh č. 1, Bc. Eva Šišková (Fakulta architektúry STU Bratislava) Návrh preukázal striedmy a ekonomický prístup k riešeniu, ktorý ponúka veľkú variabilitu, rešpektuje pôvodnú architektúru a umožňuje plné využitie hlavnej sály. Chýba mu dopracovanie urbanistických väzieb na okolie. 2. poradie / Návrh č. 3, Bc. Tomáš Banko (Stavebná fakulta STU Bratislava) V návrhu porota ocenila zaujímavé stvárnenie hlavnej sály s využitím stupňovitej podlahy ako aj riešenie interiéru. V urbanizme návrhu bolo pozitívne vnímané prepojenie parku pri kine Družba so spevnenou plochou OC Luník II. Porota však návrhu vytkla nekomplexnosť v urbanistickom riešení a v architektúre monofunkčnosť navrhovaného riešenia. 2. poradie / Návrh č. 4, Bc. Marián Čutka (Fakulta umení TU Košice) Porota ocenila komplexný prístup k riešeniu širšieho územia. Zaujalo podporenie pešej osi, ktorá prepájaja OC Luník II s OC Luník I architektonickými prvkami a vhodné a veľkorysé riešenie statickej dopravy. Diskutabilné je oddelenie spevnenej plochy OC Luník II od parku pri kine Družba navrhovanými novými objektmi. V riešení objektu porota konštatovala narušenie hmotovej skladby pôvodnej architektúry. Uznanie poroty / Návrh č. 5, Bc. Nataša Pagáčová (Fakulta umení TU Košice) Pozitívne je overenie možnosti dostavby objektu, ktoré však porota hodnotila ako kontraproduktívne. Riešenie statickej dopravy v návrhu s predimenzovaným parkovaním na teréne porota ohodnotila ako nevhodné. Podobne aj navrhované umiestnenie tržnice nepreukázalo vhodnosť tejto funkcie na danom mieste. Odporúčania poroty k súťaži Porota vyhlasovateľovi súťaže odporúča čerpať zo súťažných návrhov nasledovné myšlienky: Využiť objekt bývalého kina Družba v oblasti kultúry s prihliadnutím na priestorovú variabilitu a pri podstatnom rešpektovaní pôvodnej architektúry objektu. Riešiť bezprostredné okolie kina podľa ocenených návrhov so zameraním na riešenie statickej dopravy, silných peších ťahov a umožnením prepojenia OC Luník II na Triedu SNP s rešpektovaním väzby na OC Luník I. Z ostatných súťažných návrhov čerpať podnetné myšlienky týkajúce sa využitia objektu kina.

3 2 ideové architektonické a urbanistické študentské súťaže peší ťah terasa a kino družba ideové architektonické a urbanistické študentské súťaže peší ťah terasa a kino družba 3 Bc. Timea Horváthová, Bc. Kristína Hrebíčková, Bc. Katarína Michalková Bc. Eva Šišková Bc. Tomáš Banko Návrh Pešieho ťahu Terasa zahŕňa riešenie problematických bodov súčasného stavu, rekultiváciu parkových plôch, revitalizáciu plôch s potenciálom a ich premenu na verejné priestory. Hlavným cieľom návrhu je vytvoriť líniu prepájajúcu zeleň, oddychové, zhromažďovacie a záujmové priestory v jeden hodnotný celok. Tento zámer podporujú navrhované objekty. V úvode riešenia návrhu sme sa zamerali hlavne na hľadanie najproblematickejších bodov územia a vnímanie jednotlivých častí celku pešieho ťahu. Prístup k návrhu riešenia by sa dal zhrnúť do nasledujúcich bodov. ideový návrh pešieho ťahu s navrhovanými budovami počíta so zapojením a využitím historického jadra s dominantou Dómu, ktorá vytvára prirodzený orientačný bod, a neuvažuje s jeho ukončením v Parku za Sladovňou vytvorenie pešieho ťahu, ktorý prepája zelené a záujmové body prechod od Bieleho domu k nákupnému centru OC Galéria dlažba prebiehajúca cez cestu v rámci pešieho ťahu, pôsobí ako spomaľovač dopravy navrhovaná budova parkovacieho domu s polyfunkciou situovaná na mieste dnešného parkoviska pri OC Galéria: umocňuje gradáciu a navádzanie priehľadom prostredníctvom tvarovania navrhovaného objektu oživuje funkčnú náplň pešej trasy prostredníctvom parteru vybavenosti navrhovaného objektu zmena organizácie vstupu na strešné parkovanie OC Galérie /strešné parkovanie OC Galérie sprístupnené rampou v rámci objektu/ vytvorenie podmienok pre plynulý prechod pešej trasy cez jestvujúcu, mimo otváracích hodín uzavretú pasáž OC Galérie /pasáž OC Galérie navrhujeme úplne odstrániť, alebo vytvoriť podmienky pre jej celodenné otvorenie (aj počas nočných hodín)/ eliminovanie nepriaznivých vplyvov dopravy v predpolí nákupného centra OC Galéria prostredníctvom navrhovanej zelenej steny doplnenie sekvencie výškových akcentov prostredníctvom navrhovanej vyhliadkovej veže (nový orientačný bod pešej trasy) Popis dotvorenej architektúry: navrhovaný objekt VYHLIADKOVÁ VEŽA 1. NP vyhliadkovej veže tvoria priestory kaviarne (oddychové miesto pri prechádzke Parkom za Sladovňou) 2. NP 9. NP tvorí samotná veža, ktorá poskytuje výhľad v každom podlaží na odlišnú stranu Košíc, na jej vrchu sa nachádza vyhliadková plošina pre 360 výhľad na mesto navrhovaný objekt POLYFUNKČNÁ BUDOVA 5-podlažná budova je navrhovaná pre administratívne účely, hmota objektu má ustupujúci charakter smerom od pešieho ťahu, s kompozično-tvorným akcentujúcim nárožím smerom ku križovatke Triedy SNP a Toryskej ulice 1. NP podlažie je tvorené občianskou vybavenosťou, pôdorysné tvarovanie má podporiť navádzanie pešieho ťahu a zdynamizovať diaľkové priehľady 4-podlažný parkovací dom rieši problém statickej dopravy znehodnocujúcej územie celková hmota objektu je delená na 2 celky, ktoré spája v 1. NP pasáž tá zároveň poskytuje pešiakom z Toryskej ulice kontakt s navrhovaným peším ťahom navrhovaný objekt ZELENÁ STENA oceľová konštrukcia vytvára podporu a určuje hranice pre rast zelene a stromov v nej umiestnených spoločne vytvárajú bariéru od frekventovanej cesty a ukľudňujú priestor pred vstupom do OC Galéria Cieľom súťaže Kino Družba bolo nájsť nové funkčné využitie priestorov bývalého kina. Ekonomicky efektívny návrh rekonštrukcie a zároveň trvalo udržateľný program funkčnej náplne sa stali určujúcimi faktormi pri tvorbe. Výsledkom je návrh jednoduchých variabilných konštrukcií. Kino Družba je umiestnené v lokalite sídliska zo 60. rokov. Charakteristickým znakom sídlisk je ich monofunkčná orientácia zabezpečujú bývanie pre širokú vrstvu obyvateľstva. Dnes na tomto sídlisku žije obyvateľov, čo je takmer jedna pätina obyvateľstva mesta Košíc. Základné potreby ľudí biologické a sociálne uspokojujú centrá vybavenosti sídlisk. Návrh multifunkčného centra vychádza z pôvodnej funkcie kina, tj. kultúrnej, sociálnej, a zároveň ho mení z mono na polyfunkčný. Polyfunkčný je v zmysle možností funkčného využitia, najmä na kultúrne akcie. Univerzálnosť je ideálna práve pre podmienky využitia objektu obyvateľmi na sídlisku. Kino Družba predstavuje monumentálnu architektúru moderny rokov. Cieľom návrhu je zachovať tvarový symbolizmus a masívnosť stavby, tj. obvodový plašť ponechať v pôvodnom stave. Zmena funkcie na multifunkčné centrum podmienila vznik otvorov v rámci konštrukcie objektu. Najdôležitejším zásahom je zmena strešnej krajiny z dôvodu prívodu svetla do interiéru sály. Pôvodná nosná strešná konštrukcia, oceľové väzníky, nesie novú strešnú obalovú konštrukciu z priehľadných nafukovacích vankúšov, z južnej strany potlačené mliečnou farbou kvôli regulácii slnečného žiarenia. Konštrukcia má výhody vo forme rýchlej montáže a jednoduchej účelovosti. Univerzálnosť sály podporuje systém horizontálnych interiérových textilných clôn, ktoré poskytujú tienenie miestnosti podľa potreby. Kino Družba ponúka miestnosť kinosály pre multifunkčné využitie. Zmena funkcie si vyžiadala zmenu hľadiskového priestoru. Hľadisko kinosály je z väčšej časti nahradené rovnou podlahou. Časti pôvodného hľadiska sú zachované po stranách sály pre využitie nástupu návštevníkov do sály aj z horného podlažia. Do strednej časti je vložená skladacia tribúna, ktorá zvyšuje variabilitu sály. Cieľom architektonickej súťaže bolo navrhnúť atraktívny a trvalo udržateľný lokalitný program pre dnes nefunkčný objekt bývalého kina Družba ako aj jeho navrhnutú rekonštrukciu. Návrh nového lokalitného programu pre nevyužívaný objekt Kina Družba reaguje na súčasnú ekonomickú a spoločenskú situáciu. Návrh akceptuje hlavné aspekty, ako sú ekonomický charakter rekonštrukcie, atraktívny nový architektonický vzhľad objektu pri zachovaní znakov pôvodnej architektúry, kooperácie objektu s obchodným domom Luník II a trvalo udržateľný lokalitný program. Pri návrhu bol kladený veľký dôraz na ekonomickú náročnosť rekonštrukcie ako aj na zachovanie kvalitných znakov pôvodnej architektúry a architektonický zámer architekta Jána Šprláka Uličného. Po zvážení všetkých aspektov je najvhodnejším lokalitným programom rekonštrukcia objektu na KNIŽNICU. Knižnica svojou polohou v mestskej časti Západ dopĺňa ponuku služieb a zároveň zachováva kultúrno-spoločenskú funkciu objektu. Spolu s revitalizovanou rekreačnou plochou vytvára kultúrno-spoločenskú a relaxačnú zónu pre obyvateľov mesta. Architektonicko-konštrukčné riešenie interiéru knižnice je navrhnuté s ohľadom na ekonomickú náročnosť rekonštrukcie.hlavnou podstatou architektonického návrhu interiéru je zachovanie pôvodných stupňov kino sály, pomocou ktorých sú vytvorené nové výškové úrovne. Každá úroveň má výšku a šírku odvodenú od rozmerov troch pôvodných stupňov. Jednotlivé stupne sú oddelené regálmi na knihy, ktoré majú po svojej dĺžke siluetu pripomínajúcu pôvodnú kino sálu. Každá hlavná pochôdzna výšková úroveň má kolmo na os vytvorené stupne na sedenie, na ktorých sa nachádzajú vankúše pre pohodlný odpočinok s knihou v príjemnom prostredí knižnice.po obvode pôvodnej fasády prebieha pochôdzna rampa, ktorá je položená na konštrukciu knižničných regálov. Hlavným znakom nových vstupov do architektúry je pravouhlá forma, čím sa výrazne odlišuje od pôvodnej elipsovitej formy. Vstup do exteriéru sa prejavuje hlavne otvorením a presvetlením strechy. Použitý je pílový svetlík, ktorý je po obvode krytý sieťovinou. Tvar vzniknutého obdĺžnika vychádza z interiéru a svojou jednoduchou formou nepôsobí na streche rušivým dojmom. Urbanistický návrh reaguje na aktuálnu potrebu prepojenia objektu s obchodným domom Luník II. Prepojenie prechádza zo západnej strany objektu pešou zónou pozdĺž obchodného domu. Na pešiu zónu nadväzuje pôvodný park, kde je vybudovaná nová spevnená plocha vyhotovená zo zhutnenej šotoliny. Výškový rozdiel medzi pešou zónou a spevneným povrchom je riešený terénnymi stupňami. Jednotlivé vstupy na spevnenú plochu reagujú na hlavné pešie ťahy, zo severu je na plochu rozšírená prístupová komunikácia umožňujúca kooperácie priestranstva s navrhovaným trhoviskom. Na celej ploche parku je zachovaná pôvodná zeleň, ktorá je revitalizovaná. Bc. Timea Horváthová / vysokoškolské štúdium na Fakulte architektúry, Slovenská Technická Univerzita, 08/2010 účasť na jesennej škole architektúry v Banskej Štiavnici, zahraničná mobilita na Katholieke Universiteit Leuven, Belgicko Bc. Kristína Hrebíčková / vysokoškolské štúdium na Fakulte architektúry, Slovenská Technická Univerzita, 09/2010 účasť na jesennej škole architektúry v Banskej Štiavnici Bc. Katarína Michalková / vysokoškolské štúdium na Fakulte architektúry, Slovenská Technická Univerzita, 09/2011 účasť na letnej škole architektúry v Bratislave Popri štúdiu na strednej škole sa Eva začala venovať umeleckej činnosti vo výtvarnom odbore na ZUŠ v Trnave. Zúčastnila sa letných táborov LETAVY, absolvovala letný seminár Dotyky s architektúrou v Banskej Štiavnici. V roku 2007 nastúpila na Fakultu architektúry STU v Bratislave. V letných mesiacoch sa venovala praxi v architektonickom ateliéri. Naposledy sa zúčastnila študijného pobytu na Fakulte architektúry VUT v Brne. Tomáš sa narodil v Banskej Bystrici. Po absolvovaní SPŠ stavebnej v Banskej Bystrici pokračoval v štúdiu na STU v Bratislave v odbore Pozemné stavby a architektúra, ktoré ukončil titulom bakalára momentálne pokračuje v štúdiu na STU v Bratislave v rovnakom odbore v inžinierskej forme štúdia. Popri štúdiu spolupracoval napr. s ateliérom Proka Projekt a firmou Durisol s.r.o.

4 4 ideové architektonické a urbanistické študentské súťaže peší ťah terasa a kino družba urbanizmus a architektúra 5 Bc. Marián Čutka Bc. Nataša Pagáčová Ing. arch. Radoslav Mokriš Súťažný návrh rieši územie v okolí bývalého kina a snaží sa nájsť uplatnenie aj pre objekt samotného kina. Ráta s vytvorením rodinného centra voľnočasových aktivít pre rodiny v objekte starého kina, pretože v dnešnej dobe vzniká potreba pre takéto objekty rodinných centier v blízkosti obytných zón, kde rodičia s deťmi môžu tráviť svoj voľný čas, pričom majú poruke všetky služby dennej potreby. V objekte bývalého kina je využívaný priestor kinosály ako hracia hala s interiérovým ihriskom a občerstvovacími kójami umiestnenými po obvode sály. Priestor v 1. NP je využívaný ako bar a zázemie s hygienou. V suteréne objektu návrh ráta s priestormi kuchyne, skladmi, technologickým zázemím a predajňami. Alternatívne sa tu môžu nachádzať reštaurácia, poprípade stolný tenis, bowling. Objekt voľnočasového centra sa viaže na obchodné centrum Luník II, ktorého urbanistickú koncepciu návrh dopĺňa o viacero prvkov. V obchodnom centre vytvára prestrešenie z presklenej filigránovej konštrukcie, ktorá vytvára ochranu pred nepriazňou počasia pre návštevníkov. Konštrukcia je v miestach, kde sa nachádza zeleň, prerušená aby umožnila zachovať pôvodnú klímu pre zeleň. Rovnaké prestrešenie je navrhované aj v priestore tržnice a tak zjednocuje charakter územia obchodného centra. Návrh vytvára v území aj dva nové presklené objekty, ktoré slúžia ako butik a čajovňa s kaviarňou. Tieto objekty tvoria prechod medzi nákupným priestorom obchodného centra a parkom pred centrom voľnočasových aktivít. Park pred objektom kina je doplnený preliezkami a skateparkom, aby bol využívaný aj exteriérový priestor a dopĺňal funkciu voľnočasového centra. Pre statickú dopravu návrh ráta s dvoma podzemnými parkoviskami. Jedno parkovisko je navrhované pod priestorom zásobovacieho parkoviska pre obchodné centrum, a druhé parkovisko je umiestnené pod tržnicou. Z parkoviska pod tržnicou je riešené zásobovanie voľnočasového centra a dvoch novonavrhovaných budov. Pri spevnených plochách návrh ráta s odstránením schodísk a vytvorením rámp v exteriéri, aby bola možná bezbariérová úprava a sprístupnila tak areál aj hendikepovaným návštevníkom. Celkovo sa návrh snažil čo najlepšie splniť požiadavky súťaže, rešpektovať a dotvárať urbanistické väzby v území a priniesť nové riešenia pre objekt kina Družba. Autor študoval v rokoch na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe, odbor architektúra a urbanizmus, v rokoch absolvoval bakalárske štúdium na Fakulte umení TU v Košiciach, odbor architektúra a urbanizmus, kde je od roku 2011 študentom inžinierskeho štúdia. Kedysi v Košiciach veľmi populárne kino Družba dnes už dlhšie obdobie nespĺňa svoju pôvodnú funkciu, chátra. Bohužiaľ, nestačí konkurovať multifunkčným obchodným centrám so svojimi modernými kinosálami. Je potrebné, aby celý objekt prešiel rekonštrukciou. Môj návrh obsahuje aj zmenu funkcie bývalého kina. Nechcela by som však meniť jeho kultúrne využitie, keďže jeho súčasťou je aj auditórium. Preto som v tomto objekte navrhla nové tanečné centrum s multifunkčnou sálou. Rôzne tanečné skupiny z celého okolia by si tu mohli prenajímať tréningové sály. Takisto jeho súčasťou by mala byť aj tanečná škola. Potrebná však bola prístavba zázemia pre účinkujúcich a šatní pre tanečníkov. Neslúžilo by však len pre tanečníkov, ale aj pre širšiu verejnosť. Ľudia by sa tu mohli stretávať v kaviarni, ktorá je jeho súčasťou. Alebo by mali možnosť navštíviť či už tanečné, divadelné predstavenie alebo koncerty rôznych interpretov. Na 1. NP sa nachádzajú vstupy do centra a priestory určené najmä pre návštevníkov. Hlavný vstup je orientovaný na strane, kde sa nachádza park a väčšie parkovisko. Zásobovanie objektu a kaviarne funguje z opačnej strany, z Hronskej ulice. Kaviareň s pekným výhľadom orientovaná na pokojnejšie námestie, je navrhnutá tak, aby mohla fungovať aj samostatne. Prístup do nej je nie len z priestorov tanečného centra, ale v prípade, že sa práve nekoná žiadne podujatie a centrum je zatvorené, aj zo spomínaného námestia. Ešte atraktívnejšou ju robí letná terasa, ktorá je obklopená vodou a spolu tak vytárajú príjemnú atmosféru. Pre návštevníkov na odkladanie osobných vecí sú k dispozícií šatne. Foyer je možné využívať napr. aj na výstavy. Kinosála bola navrhnutá ako multifunkčná sála určená pre kultúrne podujatia (tanečné, divadelné predstavenia, koncerty, ), ale napr. aj konferencie. Stredne veľké auditórium s kapacitou 504 divákov dnes Košiciam chýba. Dalo by sa uvažovať aj o hydraulickom systéme pre hľadisko s javiskom, ktorý by tento priestor urobil variabilnejším. Do 1. PP je možný vedľajší prístup cez schodisko nachádzajúce sa napravo pri vstupe do budovy alebo hlavný, kde sa nachádza aj výťah, už v samotnej prístavbe. Na tomto podzemnom podlaží sa nachádzajú sklady, TZB a tri tréningové sály. Potrebná prístavba zázemia a šatní je takisto dvojpodlažná. Nachádza sa tu kancelária, miestnosť pre maskéra a tri šatne, ktoré slúžia najmä pre potreby účinkujúcich na predstaveniach. Odtiaľ sa už cez komunikačné jadro vieme dostať na javisko v sále. Na podzemnom podlaží prístavby sa nachádza jedna veľká tréningová sála a štyri šatne, ktoré budú využívané najmä tanečníkmi prenajímajúcimi si sály na tomto podlaží. Samozrejme v prípade potreby sa môžu využívať aj pri predstaveniach s väčším počtom vystupujúcich. Prístavba je navrhnutá tak, aby rešpektovala kvalitatívne znaky pôvodnej architektúry. Plášť tvorí lisované sklo kopilit. Fasáda na objekte bývalej kinosály si zachováva svoj vertikálny ráz. Použitý je ale novodobý materiál oceľ corten. Navrhnutá je aj revitalizácia obklopujúceho verejného priestranstva, kde pribudlo nové sedenie. Parkovanie sa rozšírilo na úrovni terénu, kde počet parkovacích miest je 153. Pod ním sa nachádza dvojpodlažný parkovací dom. Tržnica je premiestnená smerom do parku. Jej súčasťou je aj objekt určený na celoročnú prevádzku. Celý priestor tržnice je prestrešený. Toto tanečné centrum so svojimi funkciami a priľahlým okolím je navrhnuté tak, aby ho mohol využívať každý obyvateľ nielen sídliska Terasa, ale aj jeho širšieho okolia, či už na zatancovanie si, pozretie si nejakého predstavenia, stretnutie s priateľmi pri dobrej káve, alebo len tak, na posedenie si, Bc. Nataša Pagáčová je v súčasnosti študentkou 5. ročníka na Technickej univerzite v Košiciach, Fakulte umení, odbor architektúra a urbanizmus. TERASA A 50 ROKOV KOŠICKÉHO URBANIZMU Za prelom v metóde moderného pracovného postupu v bývalom Československu možno považovať návrh smerného územného plánu Košíc z roku 1952, ktorého vypracovanie vyvolala výstavba HUKO (Hutného kombinátu). Koncept rozvoja Košíc z počiatku 50. rokov je priam učebnicovým príkladom vedomého, racionálneho a výtvarne citlivého usmernenia vývoja mesta, bez ideologickej príchute. Jeho autori vychádzali zo skúseností intenzívne sa rozvíjajúcich miest Európy v hospodársky aktívnejších oblastiach. V projekte povojnového smerného územného plánu mesta Košíc, ktorý bol ako prvý v republike schválený i vládou ČSSR, sa autori dokázali úspešne vyrovnať i s otázkami funkčných plôch, vybavenosti i dopravy. Jadro autorského tímu, ktoré tvorili architekti: Viktor Malinovský, Ján Kurča, Berthold Hornung, Ján Gabríny, vychádzali z cieľového predpokladu, že Košice budú dimenzované na polmiliónovú aglomeráciu. Spoločne pripravili podklady pre prípravu (medzinárodnej) urbanistickej súťaže, ktorú financovalo mesto. Súťaž sa nazývala Sympózium o rozvoji mesta Košice. Všetky súťažiace kolektívy navrhli integrovať Terasu do mestského organizmu a predpokladali vývoj sídla západným smerom. Práve vtedy nastala zmena paradigmy dovtedajšieho vývoja mesta. Bolo nevyhnutné ukončiť zapĺňanie doliny Hornádu, ktorá už neposkytovala priestorové možnosti a bolo potrebné koncepčne vystúpiť z historického sídla. V týchto atribútoch sa návrhy zhodovali, líšili sa však v uchopení problému. Po sympóziu vypracovali autori tzv. Smernice pre územnoplánovacie riešenie. Smernice boli písomné zásady, ktoré popisovali napr., do ktorých priestorov bude možné umiestniť nízku zástavbu, kde treba počítať s hromadnou výškovou zástavbou. V smerniciach bol zadefinovaný aj základný dopravný koncept, pretože autori boli presvedčení o tom, že základným princípom každého mesta na svete je jeho dopravná sieť. Potvrdením správnosti tejto úvahy bola skutočnosť že v nasledujúcich desaťročiach Košice nemali problémy s dopravou (na rozdiel od iných, aj menších slovenských miest). Pri ďalšom rozpracovaní sa spoluautori projektu zamerali na spoluprácu s pražskou fakultou architektúry, vedenou profesorom Miškovičom. Mimoriadnu pozornosť venovali celkovej urbanistickej koncepcii, ekonómii prevádzky mesta, rozmiestňovaniu pracovných príležitostí i vybavenosti. Zosúladili organizáciu jednotlivých okrskov a koncentráciu služieb v hraniciach optimálnej dostupnosti. Projekt neuvažoval s likvidáciou historických štruktúr, ale naopak, navrhol zachovanie historického jadra. Základnou filozofiou autorov bolo teda zachovanie a rozšírenie existujúceho mesta. Autori sa dohodli, že: Košice musia ostať Košicami. Táto triviálna myšlienka dnes ostro kontrastuje so zaužívaným názorom, podľa ktorého československí urbanisti rokov sa rozhodli zničiť všetko, čo im stálo v ceste. Autori smerného územného plánu Košíc sa rozhodli rozšíriť koncepciu mesta najmä na západ. Severným smerom zamýšľali urobiť iba lesopark a rekreačnú zónu. K historickému stredu mesta mali kladný vzťah. V Košiciach videli dokonalý historický základ. Ak sa dnes pozriete na Košice, tak vlastné mesto je na tej starej, historickej komunikačnej sieti presne, ako to bolo s uspokojením skonštatoval architekt Kurča po päťdesiatich rokoch búrlivého rozvoja mesta. Neskoršie, po dokončení Terasy (tzv. Nového mesta), približne po roku 1968 začali nekompetentné zásahy do pôvodnej štruktúry narúšať túto celistvosť. Táto improvizácia na niektorých miestach zdeformovala mestskú formu. Napriek tomu možno konštatovať, že smerný územný plán z roku 1952 bol od začiatku veľmi dobre nastaveným systémom, ktorý nepripustil takú mieru dezurbanizácie, aká prebehla v mnohých mestách Československa. Polstoročie pred tým, ako sa signatári Novej aténskej charty uzniesli na uvedenom znení, bol kolektív autorov smerného územného plánu Košíc presvedčený o tom, že jedno celomestské centrum v historickom jadre nepostačuje, ale okrem historického jadra je potrebné vytvoriť ďalšie vybavenostné centrá jednotlivých obvodov mesta. Ich predpokladané polohy sa takmer presne potvrdili prirodzeným vývojom. Za základné kritérium vtedy autori pokladali zachovanie dispozície historickej zástavby mesta. Boli presvedčení, že pôvod a koncepcia celého mesta má vychádzať z histórie. Na Staré mesto mal nadväzovať tzv. vybavenostný pás, ktorého účelom malo byť prepojenie Terasy s historickým jadrom. Tu mali byť koncentrované verejné budovy, služby aj pešie prepojenie historického jadra a Terasy. Už pôvodný názov Terasy: Nové mesto vypovedal o tom, že autori nemali v úmysle skončiť svoju tvorbu postavením jediného sídliska, aj keď veľkého, ale rozmýšľali v parametroch celého sídla. Košiciam dali predpoklad pre ďalšie rozšírenie. Autorský tím integroval historické jadro do uceleného okružno-radiálneho systému mesta, bez toho, aby ho urbanisticky poškodil. Návrh sa zaobišiel aj bez devalvácie funkčného využitia starších obytných štruktúr a stal sa ukážkou moderného územného plánovania. Výstavbu sprevádzalo niekoľko pozoruhodných zvláštností, ktoré sa pri ostatných sídliskách už nikdy nezopakovalo: napr. vysádzala sa tu vzrastlá zeleň v koreňových baloch, takže Terasa sa takmer okamžite stala zeleným sídliskom, výtvarné diela, vytvorené na medzinárodnom bienále sochárskej tvorby v kove, ktoré sa tu konalo v 70. rokoch, boli trvalo osadené v kľúčových priestoroch a spríjemňujú životné prostredie dodnes. Tieto diela majú dnes galerijnú hodnotu a sú neodmysliteľnými identifikačnými bodmi prostredia. Košická Terasa si získala nielen formálne celoštátne a zahraničné ocenenia odborníkov, ale najmä priazeň vlastných obyvateľov. Ing. arch. Radoslav Mokriš je zamestnancom Pamiatkového úradu SR. Pôsobí v štátnej službe vo funkcii hlavný radca v Krajskom pamiatkovom úrade Košice. Profesijne sa zameriava najmä na metodológiu ochrany pamiatkových území, teóriu urbanistického vývoja sídel, ako aj na metódy architektonickej a urbanistickej tvorby v pamiatkovom prostredí. Je autorom a hlavným spracovateľom Zásad ochrany pamiatkovej rezervácie Košice, príslušných aktualizačných listov národných kultúrnych pamiatok a viacerých vedeckých príspevkov o historickom urbanizme.

5 6 urbanizmus a architektúra urbanizmus a architektúra 7 Ing. arch. Alexander Bél Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. KOŠICE NOVÉ MESTO: KONCEPCIA, PREDSTAVY A REALIZÁCIA Výstavba Východoslovenských železiarní vyvolala prudký nárast a koncentráciu pracovných príležitostí v Košiciach. Bolo nutné urýchlene pripraviť plochy pre rozsiahlu výstavbu bytov a preto bol v roku 1959 vypracovaný nový územný plán mesta Košice. Súbežne s územným plánom mesta bol vypracovaný plán urbanistického riešenia nového obytného súboru. Bol riešený na terénnej terase ležiacej západne od jadrového mesta s pracovným názvom sídlisko Terasa, neskôr Nové mesto. V tej dobe išlo, počtom bytov a rozlohou, o najväčší obytný súbor v Československej republike (ČSR). V tom čase som ako absolvent vysokej školy nastúpil do Stavoprojektu v Košiciach, ktorý zabezpečoval pre Nové mesto Terasu celú projektovú prípravu od urbanistických plánov, cez budovy, po dopravnú a technickú infraštruktúru. Autorsky som sa na tomto diele nezúčastnil, ale zúčastňoval som sa mnohých pracovných rokovaní a diskusií, vlastne bol som pri tom. Nakoľko košickí architekti nemali v tom čase skúsenosti s vypracovaním územného plánu veľkého mesta, vedením autorského kolektívu bol poverený architekt Milan Hladký, autor vtedy nového územného plánu Bratislavy. Autorský tím, ktorý vypracoval smerný územný plán Košíc, tvorili architekti: Milan Hladký, Ján Kurča, Ivan Bányai, dopravné riešenie Vojtech Gerstbrein a ďalší. Čo rozhodlo o výstavbe na bývalom vojenskom cvičisku na nad mestom vyvýšenej terénnej terase? Hlavné dôvody boli: rozvíjať mesto formou kompaktného mesta minimálna, resp. žiadna asanácia, možnosť riešenia spoločnej technickej infraštruktúry s mestom, možnosť zahájenia výstavby v rokoch , negatívny výsledok geologického prieskumu (v tejto lokalite sa nenašiel magnezit čo umožnilo výstavbu), blízkosť k hutníckemu kombinátu. Prvou fázou urbanistického riešenia Nového mesta v roku 1960 bolo usporiadanie pracovného seminára za účasti urbanistickej obce z celej ČSR (Fakulty architektúry z Prahy a Bratislavy, ÚHA Bratislava a ďalších urbanistov z praxe, celkom 5 tímov). Účastníci predložili svoje návrhy formou škíc a slovného výkladu. Na základe výsledkov pracovného seminára boli prijaté koncepčné zásady pre riešenie podrobného územného plánu celého obytného súboru, na ploche od amfiteátra po Moldavskú cestu. Išlo najmä o: organizačnú štruktúru (obytný obvod, klasické okrsky (Luníky) so základným občianskym vybavením), hlavné dopravné a kompozičné osi (S-J a Z-V), celomestská kompozičná a pešia os, centrum obvodu centrum mesta, poloha mestského centra a centra Terasy. Autorský tím pre vypracovanie podrobného urbanistického riešenia celého Nového mesta bol rozšírený o architektov: Berty Hornung a Ján Gabríny. Autori sa museli postupne vysporiadať s obmedzeniami, ktoré vyplývali z ekonomických a technologických požiadaviek doby a to najmä: zavádzanie výlučne typizovanej veľkopanelovej technológie a montovaných skeletov, objektová typizácia bytových domov, žeriavový urbanizmus (v tom čase disponibilné portálové (kozové) žeriavy si vyžadovali rovnú a dlhú koľajovú dráhu a tým aj dlhú rovnú budovu), odmietanie polyfunkčných domov (bývanie + občianske vybavenie). Riešenie zastavovacieho plánu prvých troch okrskov (Luník I III) bolo v plej miere podriadené týmto limitujúcim požiadavkám. Vďaka série rokovaní architektov s investorom a realizátorom stavieb našlo sa v roku 1961 relatívne optimálne riešenie. Zastavovacie plány všetkých Luníkov (I VIII), akceptovali základné funkčné a priestorové usporiadanie územného plánu Nového mesta ako celku. Autormi zastavovacích plánov Luníkov I VI sú architekti B. Hornung a J. Gabríny, na riešení Luníka VII sa autorsky podieľal aj F. Grobauer, autormi Luníka VIII sú F. Gašparík, F. Miháľ a Ľ. Zidorová. Prečo je Terasa považovaná za jedno z najlepších sídlisk na Slovensku? Podľa môjho názoru hlavne preto, že: základná koncepcia usporiadania obytného súboru bola vytvorená na základe názorov širšieho okruhu urbanistov obytný obvod je funkčne a dopravne bezprostredne zakomponovaný do organizmu mesta, vo všetkých ďalších projektových krokoch bola akceptovaná a najmä dodržaná základná urbanistická koncepcia, vrátane zelene v celom obytnom súbore, vytvoril sa dostatočný tvorivý priestor pre autorov zastavovacích plánov jednotlivých okrskov (Luníky I VIII) dodržala sa priaznivá intenzita využitia územia, okrsková hustota cca 260 obyv./ha (pre porovnanie v sídliskách Ťahanovce a KVP je to cca 400 obyv./ha) vytvoril sa systém bohato dimenzovanej vnútrookrskovej zelene. Záverom niekoľko odpovedí, resp. odporúčaní k otázke ako ďalej? väčšina obyvateľov má byty v osobnom vlastníctve a nielen preto, opýtať sa občanov na problémy a predstavy, čo chýba, aby boli splnené požiadavky súčasného životného štýlu, vypracovať analýzu stavu a návrh zvýšenia komplexnej kvality urbánneho prostredia, nezastavané plochy prednostne ponechať pre výstavbu chýbajúcich zariadení športu a kultúry i keď teraz nie sú peniaze. Ešte k súčasným tendenciám nazvaným zahusťovanie. Prvá vlna zahusťovania prebehla v 80 tých rokoch, ktorá sa dotkla Nového mesta iba okrajovo. Globálne mám na tieto tendencie nasledovný názor: ak ide preukázateľne o komplexné zvýšenie kvality prostredia obytného obvodu, resp. akéhokoľvek územia áno ak ide len o naplnenie developerského záujmu, bez komplexného vyhodnotenie dopadov a dôsledkov nie. Predstava a realita roku 1971 Ing. arch. A. Bél Odborné vzdelanie: SVŠT Bratislava, Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva, 1964 VUT Brno, postgraduál zameraný na územné plánovanie, 1991 autorizačné skúšky. Prax: Stavoprojekt Košice, projektant, vedúci ateliéru, URBION Bratislava, stredisko Košice, vedúci strediska, URBAN, Verejná obchodná činnosť so zameraním na urbanizmus a územné plánovanie, od 2000 URBI, projektová kancelária, zameranie na urbanizmus a územné plánovanie. Pedagogická činnosť: TU Košice, Stavebná fakulta a Banícka fakulta. Publikačná činnosť: monografia Architekt Ján Šprlák - Uličný (v spoluautorstve s Ing. arch. Drahovským) a publikácia vydaná k 40. výročiu Stavoprojektu v Košiciach. SÚČASTNÝ STAV POZNANIA PRI BUDOVANÍ URBANISTICKÝCH CELKOV V MESTÁCH Podobne ako na stavby sa aj na urbanistické celky, či už realizované alebo pripravované, začínajú klásť nové požiadavky. Jednou z nich je zadržiavanie vody v území. Zahraničné príklady poukazujú na viacero možností ako realizovať manažment vody v urbánnom prostredí. Zachytávanie vody môže byť súčasťou dizajnu verejných priestorov, zadržaná voda sa dá využiť ako úžitková na zavlažovanie plôch zelene alebo na dotáciu fontán a vodných prvkov. Na sídlisku Expo 2000 v Hannoveri je časť tejto vody zadržiavaná a upravovaná v zemníkoch, kde je vyhrievaná zo solárnych panelov okolitých budov a takto zohriata je súčasťou teplovodného vykurovania stavieb. Voda z komunikácií sa začína čiastočne odvádzať do splaškovej kanalizácie, trendom je však budovanie plytkých trávnatých priekop. Súčasne so zelenýmo strechami sa tak ovplyvňujú aj mikroklimatické pomery. Paralelným trendom je energetická efektivita urbanistických súborov. Urbanistická koncepcia obytného súboru Solarcity Linz je koncipovaná tak, aby každá budova mohla mať čo najvyšší zisk solárnej energie. Niektoré časti budovy dokonca v prospech celku preberajú vecné bremeno, keď sú na nich umiestnené zariadenia dotujúce energiou aj iné časti zóny. Aktívne sa na tom podieľa aj verejný priestor, kde jeho prekrytia tvoria solárne konštrukcie. Na našich realizovaných sídliskách sme doteraz málo aplikovali jeden z trendov založených už pred cca 30 rokmi skľudnené ulice resp. verejné priestory kde je obslužná a statická doprava aktívnou súčasťou obytného prostredia. Problematiku statickej dopravy je potrebné u nás riešiť prioritne, pretože stupeň motorizácie sa oproti pôvodným prognózam minimálne zdvojnásobil. Tento deficit je možné riešiť v manažmente mesta viacerými spôsobmi zavádzaním rezidenčného parkovania, výstavbou obytných ulíc, ziskom plôch z predimenzovaných profilov komunikácií, výstavbou parkingaráží a podľa možnosti aj viacúrovňových zberných parkovísk v okrajových polohách. Aktuálnou úlohou je diferenciácia relatívne rovnorodých verejných priestorov. Jednoduchými opatreniami (živé ploty a pod.) je možné vytvoriť oddelené mikropriestory pre komunitu domu a pri definovaní pravidiel využitia zveriť mu aj starostlivosť o tento priestor. Pre zvýšenie orientácie v priestore napr. ako vodiace prvky je vhodné využiť možnosti ako ich ponúka zeleň, mobiliár, dlažby. V zahraničí je súčasťou koncepcie obmedzovania využitia automobilov vytváranie podmienok pre bezpečnú cyklistickú dopravu. Jedným z prostriedkov je spomaľovanie automobilovej dopravy (znižovanie povolenej rýchlosti zóny 30, fyzické a priestorové retardéry, zužovanie komunikácií, preferencia pešej, cyklistickej a hromadnej na križovatkách). Zelené telesá električkových tratí sú efektným prvkom humanizácie ulice. Pri riešení všetkých vyššie spomenutých úloh má v konečnom dôsledku rozhodujúci význam ich priemet do nástroja na usmerňovanie územného rozvoja, do územného plánu, a to v našich podmienkach do pomerne ojedinele obstarávaným územným plánom zón. Tento stupeň regulačného plánovania najlepšie dokáže v území koordinovať jednotlivé požiadavky na výstavbu a využitie územia, pretože podrobnosť jeho regulácie sa dotýka každej parcely v území. Okrem štandardných regulačných prvkov (regulačné čiary stavebná, uličná, výška stavby, miera zastavania pozemku ) je vhodné používať aj nové ukazovatele, ktoré skôr ako kvantitatívnu mieru využitia pozemku vyjadria požiadavky na kvalitatívne využitie (napr. ekoindex na vyjadrenie podielu zelene, index vodopriepustnosti). Regulačný plán ako dohoda o využití územia môže na tejto úrovni priniesť aj zásady spoločenského využívania priestoru (predzáhradky a pod.). Proces tvorby regulačného plánu musí byť od začiatku, teda už od zadania, založený na širokej sociálnej participácii a samotná regulácia musí byť dostatočne všeobecne jasná a naviac otvorená aj voči meniacim sa požiadavkám na využitie územia. Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. je profesorom v odbore urbanizmus, vedúcim ústavu Urbanizmu a územného plánovania FA STU v Bratislave, riešiteľom vedecko-výskumných úloh so zameraním na aktuálne otázky urbanizmu a územného plánovania (metodika ÚP, efektivita a optimalizácia urbanistických štruktúr, urbanistická kompozícia), spracovateľom cca 60 urbanistických štúdií, 10 ÚPD a ÚPP, Cena združenie hist. sídiel Čiech, Moravy a Sliezska mestu Nový Jičín za územný plán a program regenerácie MPR 2002, Cena Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie za urbanistickú štúdiu Zlaté piesky v Bratislave 2009, Cena za progresívne a cenovo dostupné bývanie 2010 za bytové domy v Novom Meste n. Váhom, spoluautor rekonštrukcie námestia Slobody v N. Meste n. Váhom.

6 8 urbanizmus a architektúra urbanizmus a architektúra 9 Ing. arch. Petronela Királyová PhDr. Jozef Kravec URBANISTICKÉ A ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE T.Z. NOVÉHO MESTA (TERASA) KOŠICE Prvé zástavby mimo historického centra vznikali na území starého mesta na voľných plochách išlo o sídliska Košice I. a II. Košice Sever, Mlynský náhon a Mier. Okrajové časti Košíc sa dobudovali sídliskom bývalá Solovjevova (Watsonova) a Podhradová a sídliskami Juh a Juhovýchod. V rámci prstencaa okolo centra mesta sa ako prvé realizovalo sídlisko Košice Nové mesto so svojimi okrskami Luníkmi. Načriem trošku do histórie. Od roku 1951 bol územný rozvoj Košíc usmerňovaný štyrmi časovo a koncepčne na seba naväzujúcimi územnými plánmi. Prvý povojnový územný plán spracovali v relatívne krátkom časovom období rokov , pracovníci Krajského navrhového strediska Stavoprojektu Košice. Úloha bola do značnej miery motivovaná politicko-ekonomický, súvisela s prípravou výstavby hutného kombinátu (HUKO) Košice. Popri územnom pláne mesta sa súbežne spracoval i tzv. Rajónový plán Košíc. so širšie vymedzeným riešeným územím. Hlavnou zásadou tohto plánu vybranou spomedzi viacerých alternatív, bolo ďalšie rozvíjanie kompaktnej zástavby mesta. Urbanistické riešenie podľa popisu jeho autorov, vychádzalo zo zásady prebudovania existujúceho mesta a využitia jeho pôdorysu pre vytvorenie kompozície mesta nového. Smerný územný plán Košíc z roku 1959 autormi urbanistickej koncepcie, ktorého boli architekti Milan Hladký, Ján Kurča a Ivan Bányai zo Stavoprojektu Košice, bol znovu iniciovať najmä výstavbu Východoslovenských železiarni. Po rôznych variantných úvahách o smeroch ďalšieho možného rozvoja mesta bola opäť prijatá forma kontinuálneho rastu kompaktnej mestskej štruktúry. Pre navrhovanú veľkosť Košíc obyvateľov už nepostačovalo územie v údolnej polohe. Nové obytné celky sa preto lokalizovali na vyvýšenú terasu (Nové mesto) a na svahy Hradovej. Plošný rozsah mesta takto narástol na viac ako dvojnásobok. V roku 1959 bolo vypracovaných viacero variantných štúdií urbanistického riešenia Nového mesta na Terase. Výstupy z týchto štúdií boli podkladom, tak pre riešenie nového sídliska ako aj územného plánu. Pre tento územný plán je príznačným výrazom príklon k metóde funkcionalistického plánovania rozvoja mesta s pokiaľ možno čistým funkčným zónovaním a štruktúrou, výrazne poznamenanou funkčnou nadradenosťou dopravnej kostry nad zámernú tvorbu mestských verejných (uličných) priestorov. Objavujú sa prvé veľké križovatky i severojužný magistrálny ťah v širokom od magistrály uvoľnenom koridore. Sídlisko Západ vyrastá na juhozápadnom okraji mesta. Buduje sa na voľnom území ako pokračovanie už predtým realizovanej KBV. Dopravný a peší komunikačný systém tejto časti výstavby tvorí základ pre rozvinutie dopravného systému sídliska. Základnú kompozičnú os tvorí poloha sústredenej občianskej vybavenosti, umožňujúca jej ďalšie rozvinutie a priamu väzbu na mestský organizmus. Funkčné členenie tejto vybavenosti okrem iných špecifických hľadísk, zabezpečuje optimálne prístupy v rámci vnútrookrskového pohybu, i čo sa týka väzby na pešie a dopravné prieťahy z ďalších funkčných zón mesta. Rozmiestnenie bytových domov sledovalo vytváranie vnúptroblokových priestorov nerušených dopravou veľkosť určovala výšková hladina zástavby. V hodnotení uplynulých 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia treba vidieť v prvom rade výsledky tvorivej práce našich architektov, inžinierov a ostatných špecialistov. Konkrétnou výslednicou tvorivej práce tohto obdobia je urbanistický ucelené územie Košickej Terasy. Toho územie bolo spracované ako obytný obvod, kde bola zadefinová hlavná koncepcia urbanistického riešenia. Do ďalších podrobnosti dopracovaná v obytnom okrsku. Dnes toto rozdelenie poznáme pod názvom Luník I. II. III. až Luník VIII. Obytné okrsky ako životaschopný organizmus boli vybudované na základe dobre založenej dopravnej koncepcie obytného obvodu. Každý z obytného okrsku, ako dobre zvládnutý urbanistický návrh vyriešil v danom území bývanie vo väzbe na centrum okrsku. Tu vznikali okrskové námestia s obchodmi a službami. Námestia riešené svojou veľkorysosťou priestoru umožňovali umiestnenie aj ďalších funkcií občianskej vybavenosti ako knižnice, objekty pre voľný čas, kiná. Veľká pozornosť sa venovala aj drobnej architektúre. Námestia okrskov sú riešené s fontánami a umeleckými dielami, s navrhovanou parkovou úpravou a prvkami drobnej architektúry (lavičky, koše, svietidlá). Umelecké diela sú umiestňované aj do ostatných priestorov vnútrobloku. Súčasťou každého obytného okrsku je materská škôlka, základná škola, objekty práčovne, garáže. Objekty materských škôlok a základných škôl boli umiestňované vo vnútrobloku neoťažované hlukom s dobrou pešou dostupnosťou. Ak hodnotíme územie z dnešného pohľadu musíme poukázať na negatíva, ktoré prinieslo nedostatočná príprava nárastu obyvateľstva čo malo za následok nedostatok bytovej výstavby. V stavebne ukončených okrskoch dochádza k tzv. zahusťovaniu. Dochádza k výstavbe bytových domov na voľných plochách. Toto zahusťovanie okrskov prináša ďalšie negatívum formou vťahovanie dopravy do vnútrobloku a neriešenie nárastu statickej dopravy. Aj zmenou pôvodných funkcií objektov (škôlky, školy, knižnice práčovne atď.) dochádza k podobnému javu. Všetky problémy územia sa riešia na úkor zelene. Nedostatočný dôraz sa kladie aj na údržbu centier. Udržiavanie samotných objektov občianskej vybavenosti, fontán, umeleckých diel, prvkov drobnej architektúry, prerastlej zelene zanecháva nezmazateľnú stopu na devastácií tohto územia. V období posledných desiatich rokov, keď mnoho objektov zmenilo vlastníkov, to sa týka hlavne občianskej vybavenosti je snaha o zmenu funkčného využitia objektov čo má dopad aj na architektúru objektu. Pri prestavbe sa nerešpektujú autorské práva. Mnohé prestavby sú realizované podľa priania investora, čo v mnohých prípadoch nie je pre objekt prínosom. Zmena funkcie má okrem iného dopad aj na statickú dopravu a tým zhoršenie podmienok pakovania v území. Tu je značne citeľný deficit parkovísk. Pri bytových domoch sa vlastníci bytov začali chovať tak, že nerešpektujúc spoločné podielové vlastníctvo v bytovom dome realizujú stavebné práce na fasáde objektu, kde dochádza k devastácii architektúry objektu (uzatvárajú loggie, zábradlia, farebne dotvárajú objekt v mieste svojho bytu). Osvetová práca odborníkov sa aj keď dosť pomaly prejavuje v podobe stavebnej úpravy bytových domov. Pri zateplení je navrhované nové farebné riešenie čo má v prevažnej miere pozitívny dopad na architektúru bytového domu. Niekedy je však práca odborníka úplne zbytočná, pretože po zrealizovaní zateplenia a nového farebného riešenia objektu sa jednotlivý vlastníci postarajú o pomalú estetickú devastáciu objektu. Uzatvárajú architektonické prvky fasády ako loggie, balkóny a menia ich zmenou tvaru zábradlia alebo farebnosťou. V mnohých prípadoch uzatvárajú tento priestor murovaným zábradlím a osadením okien a pričleňujú ho k interiéru bytu. Pozitívum Tak ako sa vyvíja mesto ako živý organizmus sa mení aj technológia a technické požiadavky na priestory technického zázemia bytových domov napr. výmenníkových staníc. Mesto Košice ako Hlavné mesto kultúry 2013 využilo takto uvoľnené priestory výmenníkových staníc a pristúpilo k zmene využitia týchto objektov pre účely kultúrno-spoločenské využitie čo tiež prispieva k pretváraniu týchto objektov ale zo sociálneho hľadiska poskytuje priestor pre komunitnú prácu v okrsku. Na záver môjho príspevku k príležitosti 50 výročia Terasy je na mieste zamyslenie chceme žiť v krásnom prostredí? Ak áno musíme spoločnými silami rešpektovať to dobré čo sme v tomto území vybudovali a snažiť sa prípadné ďalšie zásahy do územia realizovať veľmi citlivo. Ing. arch. Petronela Királyová pôsobí na Útvare hlavného architekta mesta Košice, kde je v súťasnosti poverená jeho vedením. PROBLEMATIKA VNÚTRO PRIESTOROV OBYTNÝCH CELKOV A SOCHÁRSKE DIELA KOŠICE NOVÉ MESTO Problematikou vnútro priestorov obytných chcem upozorniť na hodnoty nie v úrovni urbanizmu a architektúry ale v oblasti úprav vnútro-priestorov, nezastavaných plôch, v ich funkčnom využití a zapojení do organizmu sídliska. Proporčné väzby zastavaných a nezastavaných území práve v prospech voľných plôch a kompozičné situovanie spoločensko-obchodných centier už v počiatočných fázach územného riešenia predznamenalo ďalšiu funkčnú deľbu voľných plôch. Základné kompozičné princípy trasovania peších komunikácií určili lokalitám triezvy komunikačný rámec, na základe ktorého boli následne priznávané doplňujúce pešie trasy skratiek, či trás súbežných chodníkov. Takto ústretovo sa sprístupňovali objekty a aktivity v danom priestore. Akceptácia tohto prístupu vytvorila dnešnú podobu komunikačných štruktúr, čím sa zakódovala zakaždým osobitá a originálna sieť komunikácií. Na základe takto vytvorených štruktúr boli formované názory na tvorbu parkovej úpravy, výsadby zelene. Takmer rovinatý terén v celom rozsahu územia ovplyvnil charakter výsadby a aj druhovú skladbu vzrastlej zelene. Vyššia vzrastlá zeleň si zastala prioritu v zmysle prijatej vízie tzv. bývania v parku. Kroviny dostali kompozičný a funkčný priestor hlavne v kontakte na cestné komunikácie, obchodné strediská a mikronámestia. Doplnením mozaiky zelene sú kvetinové záhony a tzv. mobilná zeleň, ktorá v tejto dobe bola vítaným priestorovým a estetickým prvkom. S počiatočným pocitom akejsi fóbie z ešte prázdneho priestoru sa vykonala etapa nadmieru zahustenej výsadby vzrastlej zelene. Dnes, po polstoročí je tento jav všeobecne prijatý, výsledkom čoho máme kvalitné pomerne husté parky či takmer lesoparky. Tvorba zeleného medzi blokového priestoru je spojená so situovaním detských ihrísk, nutných pre mladé sídlisko. Detské ihriská pieskoviská boli vyhradené iba najnižšej vekovej hranici detí. Určená plocha bola pieskoviskom s nenáročnými doplnkami a preliezkami rôznych konštrukcií a materiálov. Tieto pieskoviská si nárokovali na istú izoláciu od rušnejších častí vnútro blokového priestoru. Neboli však oddeľované oplotením. Silná koncentrácia spoločenského a obchodného života vo vzniknutých strediskách jednotlivých Luníkov minimalizovala potrebu vzniku solitérnych prevádzok a stánkov. Aj ambulantný predaj trhového typu fungoval na vyhradených určených plochách v kontakte na centrá. Z pohľadu architektonického prínosu moderny 60-tych a 70-tych rokov tieto drobné stavby nenaplnili očakávania. Výnimkou bol dizajn verejného osvetlenia a kvetináčov mobilnej zelene. Tieto skutočnosti sú však ďaleko od nevídanej atmosféry programových vstupov výtvarných diel do koncepcie tvorby životného prostredia košického Nového mesta, na ktorú chcem upriamiť pozornosť. VÝTVARNÉ DIELA AKO SÚČASŤ NOVÉHO MESTA Priaznivé kultúrno-spoločenské podmienky v období 60-tych rokoch minulého storočia podporili prúd účasti výtvarných umelcov v kultúrnom a spoločenskom dianí a zvlášť v tvorbe moderného životného prostredia. Výtvarné realizácie sa stali súčasťou investičných zámerov, čím prispeli k vyváženosti potrieb a nadstavby v podobe kultivácie verejných priestorov. Obraz tejto histórie a prehľad realizácií umeleckých diel otvára monumentálna tvorba mozaiková na plochách fasád budov spoločenských centier. Aj keď môj príspevok je venovaný sochárskej časti aj mozaiky dokresľujú rozmer aktivít v tomto duchu. Ukážka je kamenná mozaika autora akad. maliara Michala Petreka, na objekte Ing. arch. Jána Gabrínyho na Luníku III. a keramická mozaika akad. maliarky Herty Ondrušovej Viktorínovej na Luníku II. Priestorových možností spoločenského centra Luníka I. sa v príkladnej spolupráci zhostil Ing. arch. Eugen Kramár a nedávno zosnulý akad. sochár Ján Mathé v realizovanom diele fontány s bronzovým súsoším Traja IV Stojaca rodina, ktoré patrí k jeho vrcholným dielam. /Poznámka: Západne od kompozície stavieb tohto strediska bola pôvodne realizovaná aj rozsiahla fontána s rozmerným dielom Vtáky od akad. sochára Košíka, po ktorej, žiaľ, ostal dnes iba nedopovedaný priestor./ Zvláštnosťou fontány s figurálnou kompozíciou Traja IV. Košičania ju poznajú pod pomenovaním Rodina je priečne trasovanie chodníka cez vodnú plochu, ktorý výškou takmer kopíruje výšku vodnej hladiny nádrže, čím sa vytvára dojem chôdze po hladine vody. Takýto obdobný prístup je ešte výraznejší v realizácii fontány na Luníku II. s kamennou skulptúrou Ženy od. akad. sochára Juraja Bartusza. Architektúrou neviazané, voľne v parkoch situované sochárske diela sú viac zastúpené. Nachádzajú sa vo vizuálne kontaktných lokalitách vo väzbách na silné pešie trasy. Vytvárajú súrodé komponenty alejí a zelených priestranstiev. Sú iste dobre vnímané aj z obytných blokov a aj z rušnejších komunikácií. Diela, ktoré sú priestorovo kompozične späté s konkrétnou stavbou si dodnes zachovali pôvodné väzby. Príkladom je poetická figurálna kompozícia v átriu kultúrneho centra na Luníku I. Socha z bieleho mramoru je od ak. sochára Františka Gibalu. Druhý pekný vzťahový príklad je kompozícia od akad. sochára Arpáda Račka pred medickým internátom. Trochu iný dopad pozorujeme u diel, ktoré boli umiestnené v priestore vznikajúcich parkov. V priebehu rokov sa tento živý organizmus menil a zmenil aj výškou a habitom prvotný vzťah sôch a ich okolia. Prísna legislatíva ochrany pred výrubom drevín neumožňuje rekonštrukciu pôvodných priestorových vzťahov, a tak sme svedkami aj negatívnych javov, kedy vnímaniu diel prekážajú tam vysadené samotné stromy a kry. Máme jeden prípad, kedy vysoké rozmerné sochárske dielo je úplne ukryté medzi stromami. Je to dynamická kompozícia s názvom Holubica od akad. sochára Františka Patočku na Bernolákovej ulici. Podobný ale menej dramatický prípad je pri diele Vychádzajúce slnko od ak. soch. Arpáda Račka na Luníku VIII., Kompozícii na Orgovánovej ulici od akad. sochárky Márii Bartuszovej a optimistickom sochárskom akte Opaľujúca sa od akad. sochára Františka Gibalu na Luníku II. Kompozíciu Kvet od akad. sochárky Ľudmily Cvengrošovej a Meteór od akad. sochára Arpáda Račka sa podarilo vhodne premiestniť na voľný, dobre vnímaný priestor. Humanizácia životného prostredia a s tým spojený výber námetov a tém sú hodnotne vnímané najmä v realizáciách diel oslovujúcich kategóriu detí. Túto skupinu reprezentuje hravé dielko s názvom Karička od akad. sochára Júliusa Machaja a detské preliezačky od akad. sochára Jána Mathého na Luníku VIII. a iste aj jednoduchá kompozícia s názvom Akvárium od Vojtecha Lofflera na Orgovánovej ul. Sympoziálne sochárske hnutie 60-tych rokov 20. storočia sa plnohodnotne udomácnilo a naplnilo svoju podstatu aj na Východnom Slovensku a to v tvorivých stretnutiach sochárov vo Vyšných Ružbachoch a v Košiciach ako Sympózium v kove VSŽ. Z tohto prameňa boli na Terase umiestnené diela od Estónca Riho Kulda monumentálne Plamene na Luníku VII. a kovová kompozícia od akad. sochára Štefana Belohradského Košický Dóm na Triede SNP. Výpočet realizovaných diel na Terase je rozsiahlejší a musel by obsahovať aj diela v areáloch tunajších zariadení, reliéfov a mozaík. Určitou zvláštnosťou, hodnou pozornosti však je trojica priestorových kovových kompozícií z autorskej dielne Jána Preisa, ktoré vznikli v súvislosti s prezentáciou výrobkov hutníckeho kombinátu VSŽ. Ide o vertikálnu kompozíciu na princípe tzv. nekonečného stĺpa, ďalej o kompozíciu priestorovej stereometrie a ukážku Calderovho chápania kinetického sochárstva všetky tri diela sú na Toryskej ulici. Je potrebné spomenúť otázne aspekty vo vzťahu k predmetnej téme. Iste bolestivo vnímame chaotické zaobchádzanie a hľadanie nového miesta krásneho kamenného diela Dvojica od akad. sochára Ladislava Snopeka pred Spoločenským centrom či pomaly sa rozpadávajúcej zostavy Drevených stĺpikov od Ladislava Poliačika pri kruhovom objazde. Ak otvoríme stránku poškodzovania našich diel nedá sa nespomenúť výčiny sprejerov na diele Jána Máthého Pohyb V. na Idanskej ulici a žiaľ aj úplnú likvidáciu umeleckých diel, ktoré navždy zmizli z našej spoločnej galérie ak tak môžeme nazvať súbor exteriérových diel. Kompozíciou basreliéfom od akad. sochára Júliusa Bartusza inšpirovanou kresbou Leonarda Da Vinciho pred Lekárskou fakultou chcem ukončiť môj príspevok, a to z dôvodu, že ide o nadčasový motív, poslanie školy a druhý dôvod je že je to ostatné realizované sochárske dielo na sídlisku zo sledovaného obdobia. Mesto Košice vyhralo náročný boj so silnými súpermi o titul Európske hlavné mesto kultúry roku 2013 a robí prípravy na realizáciu prijatých projektov. Som presvedčený, že súčasťou tohto diania je aj stimul k revitalizácii dedičstva, za ktoré určite je možné považovať aj hodnoty týchto diel. Chcú byť aj výzvou pre budúcnosť v tvorbe príkladného životného prostredia. Etapa 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia je ojedinelým príkladom aj poučením zároveň. PhDr. Jozef Kravec pôsobí ako odborný referent Útvaru hlavného architekta mesta Košice.

7 10 urbanizmus a architektúra zeleň a verejné priestranstvá 11 Martin Jerguš Ing. Peter Bali, PhD. Ing. Ladislav Hegyi SÚČASTNOSŤ A PERSPEKTÍVY SÍDLISKA Z URBANISTICKÉHO POHĽADU 1. Urbanistický charakter Výstavba sídliska Terasa zabezpečila bývanie pre obyvateľov expandujúcich Košíc, najmä vďaka výstavbe oceliarskej fabriky VSŽ. Košický urbanisti presadili myšlienku kontinuálneho rozšírenia mesta, vďaka tomuto konceptu si mesto zachovalo historické jadro a nová zástavba reagovala na existujúci genius loci mesta. Na základe odborných posúdení autority mesta rozhodli v prvej etape o výstavbe na trávnatej plošine zhruba 30 40m vyvýšenej oproti úrovni Starého mesta. Sídlisko dostalo názov Nové mesto ale zaužíval sa najmä ľudový názov Terasa. Tvorivý tím urbanistov pod vedením architekta Bertholda Hornunga navrhol modernú urbanistickú štruktúru v duchu funkcionalistickej teórie tvorby miest, ovplyvnenú konceptom anglických záhradných miest z konca 19. storočia. 2. Urbanistický princíp sídliska Jasný a jednoduchý systém hierarchizovanej dopravnej siete sídlisko rozdeľuje na 8 okrskov. Chrbtovou kosťou je 4-prúdová komunikácia s električkovým stredovým pásom, križovaná priečnou osou nadväzujúcou na južnú tangentu mesta Námestie osloboditeľov. Vo veľkom merítku je tu aplikovaná schéma zlatého kríža zo Starého mesta. Samotné okrsky sú riešené autonómne, automobilová doprava je riešená po obvode okrsku a jadro je vyhradené pre sídliskovú zeleň a vybavenosť. Jednotlivé okrskové centrá sú prepojené pešími ťahmi, spájajúcimi materské školy, základné školy a lokálne obchodné centrá. 3. Rozvojové územia 2.1 Obvodové centrum Na križovaní hlavných osí sídliska je umiestnené centrum sídliska s vyššou občianskou vybavenosťou s výmerou cca 28 ha. Ako prvé boli vybudované objekty administratívy, v ktorých sídli samospráva. Postupne sa stavajú cirkevné objekty sústredené v západnej časti centra. Komerčná vybavenosť sa rozvíja od stredu centra smerom na východ. Zhruba 20 % plochy čaká na majetkové vysporiadanie a dobudovanie plánovaného pešieho prepojenia s historickým jadrom Park za sladovňou Miestny ekologický systém stability dlhodobo definuje nezastavanú hranu Terasy, tiahnucu sa po západnom okraji starého mesta z juhu na sever ako biokoridor a jeho rozšírenú časť za Starou sladovňou spolu s bývalým evanjelickým cintorínom ako biocentrum. Rozhranie mestských častí poskytuje pekné výhľady na Staré mesto, svojou morfológiou a geologickým zložením je predurčené na relaxačnú a rekreačnú funkciu. Mesto v roku 2006 usporiadalo v záujme získania optimálneho konceptu pre riešenie 4 ha parku v tejto lokalite architektonicko-sadovnícku súťaž Bývanie Terasa Severný koniec sídliska bol 30 rokov rezervovaný pre nadmestskú vybavenosť fakultnú polikliniku. Postupne tu bola realizovaná aj detská nemocnica a Výskumný ústav srdcovocievnych chorôb. Po prehodnotení potreby rezervných plôch ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k odpredaju nezastavanej časti areálu o rozlohe cca 6 ha. Územie bolo určené pre polyfunkčnú zástavbu bývania a občianskej vybavenosti Obslužný areál FNLP 7,5 ha veľký areál, pôvodne slúžiaci na pomocné prevádzky nemocnice, zásobovanie teplom, centrálna práčovňa, odpadové hospodárstvo, hygienická stanica, skladové hospodárstvo a pod. V súčasnosti nemocnica postupne uvoľňuje jednotlivé objekty pre komerčné využitie. Územie je definované pre občiansku vybavenosť, urbanistická štúdia overila možnosť efektívneho rozdelenia areálu na menšie celky za podmienky zlepšenia dopravných vzťahov v okolí areálu. Kľúčovým je začlenenie existujúceho nemocničného mostu do dopravného systému verejných komunikácií a doriešenie prevádzky heliportu Borovicový háj Biocentrum na severozápadnom okraji sídliska, dopravne prístupné z Popradskej ulice. V súčasnosti sa ukončuje v jeho tesnom susedstve výstavba obytného okrsku (217 bytov) s rovnomenným názvom. Asi 20 ha územie husto porastené najmä borovicami stále čaká na intenzívnejšie zapojenie do obytnej štruktúry, vhodné najmä pre relaxačné a rekreačné aktivity Bardejovská Plocha o veľkosti cca 3,5 ha na južnom okraji sídliska, časť bývalého areálu TJ Spoje, určená na výstavbu občianskej vybavenosti mestského a nadmestského významu. V dotyku s areálom DPMK, v okolí sa nachádzajú servisné a skladové prevádzky, ktoré sa postupne transformujú na služby vyššieho štandardu Grot Územie na juhozápadnom okraji sídliska, prebieha výstavba rodinných domov a málopodlažnej zástavby bytovými domami v centre územia. Južná časť lokality nezastavaná, pôvodne určená na investície pre rozvoj vysokého školstva a výskumu. Východná časť územia pri Popradskej ulici je súčasťou miestneho územného systému ekologickej stability, vhodná pre rekreáciu a zeleň Čičky Lokalita v severnej časti sídliska, dopravne prístupná z tr. KVP. V nedávnej minulosti bolo využitie obmedzené z dôvodu ochrany ložiskového územia magnezitu, v roku 2010 mesto zabezpečilo nový projekt vymedzenia ochranného pásma, ktoré ustúpilo smerom na sever. V súčasnosti sa územie využíva pre rekreačné účely a záhradkárske lokality. Na základe zmeny ochranného pásma ložiskového územia je možné uvažovať s intenzívnejším využitím územia okolo jazdeckého areálu ako aj okolo jarku Čičky. Autor je zamestnancom Útvaru hlavného architekta Mesta Košice a spoluautorom obsahu seminára. ZELENÁ PRE TERASU Po ukončení výstavby sídliska došlo k výsadbe prvej vzrastlej zelene na tomto území. Dnešný pohľad na Terasu je výsledkom tohto procesu, ktorý sa začal pred 50 rokmi a trvá až dodnes. Zeleň tohto sídliska je tvorená koncepčne správne využívajúc rôzne prvky krajinotvorby. Nie je náhodilá, ale má presnú formu rozvoľnenej úpravy. Môžeme povedať, že táto zeleň je jednou z najkvalitnejšie založených v rámci mesta Košice. Pri výsadbe boli použité druhy: 1. Kostrové ktoré vytvárajú dlhodobý efekt v priestore parku a sú najhodnotnejšou zeleňou v parku, pretože jeho dlhovekosť zaručí tomuto priestoru dostatok zelene mnoho rokov. (Duby, Borovice, Lipy a Javory) 2. Výplňové ktoré patria medzi rýchlorastúce, sú to dreviny, ktoré dočasne vyplnia priestor a vytvoria zelenú hmotu. V čase keď kostrové dreviny dosiahnu dospelosť uvoľnia priestor tejto kvalitnej zeleni. V súčasnosti nastáva problém, s tým že nie vždy je možné tieto dreviny odstrániť, či už z praktických, no v mnoho prípadoch aj emociálnych dôvodov. Vďaka tomuto dochádza k ničeniu a nenávratnému poškodeniu kostrových drevín (Topole, Brezy, Javorovec jaseňolistý ) 3. Doplnkové ktoré vytvárajú kvitnúci efekt, taktiež sú to dreviny ozdobné listom a podobne, ktoré dotvárajú celkovú koncepciu parku. Aj tieto dreviny sú pomerne krátkoveké preto je potrebná ich obnova (Jarabiny, Katalpy, okrasné Čerešne, Jablone a podobne) Pri prechádzkach sídliskom je ľahko čitateľná štruktúra parkov a vnútroblokov, poprepájaných pešími promenádami. Verejné priestory sídliska ponúkajú miesto na aktívny ale aj pasívny oddych pre obyvateľov, oddychujúcich v tieni košatých stromov, alebo obdivujúcich farebnosť a vône kvitnúcich letničkových, alebo ružových záhonov. Keďže každá zeleň v mestskom organizme bola založená umelo je potrebné sa o ňu starať, nie je možné aby sme nechali tejto zeleni voľný priebeh, pretože zlé klimatické podmienky mesta, by postupne vytláčali slabšie jedince, ktoré majú problém sa adaptovať na mestské prostredie, ale zároveň sú tak cenené obyvateľmi. Došlo by k vytlačeniu tejto kvalitnej mestskej zelene agresívnejšími druhmi, resp. inváznymi druhmi, ktoré nemajú v našich podmienkach konkurenciu. Správa mestskej zelene v Košiciach spravuje celú plochu sídliska čo predstavuje približne tis. m 2 zelených plôch, na ktorých rastie približne 20 tis. ks stromov a krov. Medzi hlavné úlohy, ktoré naša organizácia rieši je neustála obnova a údržba plôch zelene, počnúc kosením, nutnými výrubmi, dosadbou novej zelene a vytváranie atraktívnych kvitnúcich záhonov na hlavných peších ťahoch sídliskom. Medzi hlavné problémy zelene na verejnom priestore nášho mesta, s ktorými sa stretávame sú, odhliadnuc od finančných prostriedkov a neustáleho vandalizmu, ktorý je spôsobený prevažne nedostatkom atraktivít pre mládež, prevažne zvyšujúci sa nápor automobilovej dopravy, atakujúcej verejnú zeleň, dožívajúce výplňové alebo inak poškodené dreviny, staré vedenia inžinierskych sietí, ktorých opravy spôsobujú neustále rozkopávanie a tým aj neustále narušovanie koreňového systému zelene, invázne dreviny likvidujúce kvalitnú zeleň a samovoľné vysádzanie drevín obyvateľmi do prídomoviek bytových domov. Všetky tieto nedostatky naša organizácia vo svojej kompetencii rieši, tak aby zeleň aj naďalej mohla slúžiť k účelu, pre ktorý bola na tomto sídlisku navrhnutá. Okrem tejto hlavnej činnosti sme sa rozhodli vytvoriť v spolupráci s mestom Košice pilotný projekt KESA 2013 projekt Košickej stromovej adopcie. V našej predstave je, aby zeleň na sídlisku sa naďalej rozširovala a neustále bola zaujímavá pre svojich obyvateľov. Keďže si uvedomujeme, že plochu sídliska nevieme roztiahnuť snažíme sa v rámci celého mesta, tak aj na tomto území lokalizovať plochy zelene, ktoré by sme radi ponúkli našim obyvateľom ako nové parčíky, ktoré budú môcť budovať aj samotní obyvatelia a milovníci nášho zeleného mesta. Každý obyvateľ mesta si bude môcť adoptovať svoj vlastný strom, ktorý bude vedený pod menom svojho majiteľa a tak podporiť zelené pľúca mesta Košice. Každý adoptívny rodič obdrží certifikát s názvom a presnou lokalizáciou svojho stromu. Takto dáme možnosť obdarovať seba alebo svojho blízkeho niečim jedinečným. Predstavte si, že svojej láske adoptujete okrasnú čerešňu pred jej oknom, nebolo by to fajn? Konečne vznikne priestor k tomu, aby sme zeleň pred svojimi oknami nevnímali ako niečo cudzie čo nám nepatrí, ale ako priestor, ktorý je náš a ktorý patrí nám. Cieľom našej organizácie je, aby sa tento projekt stal jedinečným v rámci nášho ale aj širšieho okolia mesta Košice. Našou víziou je, aby plochy zelene sa stali skutočne verejnými a hlavne živými plných hrajúcich sa detí, spokojnej mládeže a našich rodičov, ako aj starých rodičov posedávajúcich na lavičkách alebo pod svojim adoptovaným stromom. PROJEKT CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE HU-SK CLIMCROSS DEVELOPMENT Dopady klimatickej zmeny majú a budú mať negatívny vplyv aj na rozvoj miest, obcí. Na tieto dopady by mala lokálna samospráva reagovať opatreniami, ktoré nielen zvyšujú odolnosť územia voči dopadom zmeny klímy, ale prinášajú aj rozvojové impulzy. Napriek tomu, že lokálna verejná správa v Slovenskej a Maďarskej republike disponuje právomocami realizovať takéto opatrenia, nie je doteraz v tejto oblasti aktívna, čo je hlavne spôsobené nízkym uvedomením, nedostatočnými vedomosťami a nedostatočnou odbornou podporou. Cieľom projektu Partnerstvo pre zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny na rozvoj je zvýšiť odbornú pripravenosť a vytvoriť sieť relevantných inštitúcií s cezhraničným presahom na efektívne adresovanie negatívnych dopadov zmeny klímy na rozvoj cezhraničného regiónu Košický kraj Borsod Abaúj Zemplén župa na príklade mestskej časti Košice-Západ a mesta Miškovec. Ten bude naplnený prostredníctvom špecifických cieľov: 1. Vybudovať kapacity pre adaptáciu na dopady KZ a to zvýšením povedomia a vedomostí o problémoch vyplývajúcich zo zmeny klímy a opatreniach pre zmierňovanie jej dopadov v mestách a obciach. 2. Vytvoriť pre cieľové územie pilotné strategické plány pre adaptáciu na dopady zmeny klímy pre mesto Miškovec a mestskú časť Košice-Západ. 3. Rozšíriť iniciatívu, poznatky a skúseností na celé cieľové cezhraničné územie a aj za jeho hranice. Hlavnými cieľovými skupinami projektu sú pracovníci mestskej časti Košice-Západ, samosprávy mesta Miškovec a relevantných organizácií verejnej správy s účasťou štátu resp. pôsobiacich v meste Miškovec a v mestskej časti Košice-Západ. Pre dosiahnutie cieľa sa budú v rámci projektu realizovať aktivity budujúce odborné kapacity v oblasti adaptácie na dopady zmeny klímy, šíriace poznatky a skúsenosti projektovej iniciatívy na celý cieľový cezhraničný región a vytvoria sa pilotné adaptačné plány (vedúce nielen k systematickým krokom v území pre ktoré sú vytvorené, ale slúžiace aj ako príklad pre ďalšie územia). Očakávanými výstupmi aktivít sú vytvorená publikácia a vzdelávacie materiály, zorganizované semináre, vypracované strategické plány pre mestá Miskolc a Košice-mestská časť Západ, vypracované projektové zámery, vytvorený mechanizmus poradenstva v danej problematike, vytvorená cezhraničná odborná skupina a prípadová štúdia. Predpokladané výsledky projektu spočívajú v zvýšení povedomia a kapacít cieľovej skupiny projektu, vytvorení podmienok (vedomosti, nástroje, podporný rámec) pre cezhraničnú spoluprácu v tejto oblasti a multiplikácii výsledkov projektu. Ing. Peter Bali, PhD. / 2010 Vysoké učení technické v Brne, Česká Republika (Fakulta architektury, Ph.D v odbore Urbanizmus, 2004 Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra (Fakulta záhradného a krajinného inžinierstva, Ing. v odbore Záhradná a krajinná architektúra). V súčastnosti pracuje ako projektant pre Správu mestskej zelene v Košiciach. Ing. Ladislav Hegyi absolvoval Technickú Univerzitu v Košiciach študijný program Technika ochrany životného prostredia na Strojníckej fakulte. V rokoch pomáhal založiť a rozvinúť činnosť prvej celoštátnej organizácie na ochranu zvierat Sloboda zvierat. V roku 1996 založil mimovládnu organizáciu Priatelia Zeme SPZ, ktorú viedol ako predseda až do roku Pričinil sa o presadenie systémových zmien v legislatíve vedúcich k znižovaniu znečisťovania prostredia, pomohol zastaviť viacero zlých projektov v odpadovom hospodárstve a rozvíjať triedený zber v SR. Získal prestížne štipendium medzinárodnej organizácie Ashoka, ktorá podporuje sociálnych inovátorov. V rokoch tiež pôsobil ako poradca ministra životného prostredia Českej republiky pre odpadové hospodárstvo. Je autorom a spoluautorom takmer 2 desiatok odborných publikácií. V Karpatskom rozvojovom inštitúte pôsobí od r. 2009, v ktorom sa venuje sa najmä environmentálnym aspektom rozvoja, vypracovaniu projektov, štúdií, stratégií a posudkov v oblasti životného prostredia a rozvoja. V súčasnosti sa zameriava na tému zmeny klímy a činnosti verejnej správy.

8 12 komunity komunity 13 Ing. arch. Zora Pauliniová NOVÉ TRENDY PRI RIEŠENÍ ZELENÝCH PLÔCH OD KOMUNITNÝCH ZÁHRAD KU STRATEGICKÉMU ROZVOJU ZELENÝCH PLÔCH V MESTÁCH Na Slovensku v súčasnosti čelíme viacerým trendom vo vzťahu k zeleni a zeleným plochám: mnohé z nich možno vnímať ako ohrozujúce v kontexte udržateľného rozvoja miest, viaceré z nich však prinášajú aj pozitívne zmeny. Naše verejné priestory námestia, ulice, parky, voľné plochy sa stávajú miestami, ktoré nepôsobia príjemne, nestimulujú verejný život a nezvyšujú jeho kvalitu. Medzi najčastejšie negatíva v tejto oblasti patrí úprava verejných priestorov vybetónovaním, vyasfaltovaním či vydláždením, ktorá sa objavila v osemdesiatych rokoch a často ju podporovali pamiatkári v snahe vyčistiť historické námestia. Okrem výrubov zelene (námestie vo Zvolene, Hlavné námestie v Bratislave, Trojičné námestie v Banskej Štiavnici, iné) to býva často tzv. zapečatenie (sealing), ktoré vedie k zmene miestnej mikroklímy a k zvýšeným energetickým nárokom na mesto (ochladzovanie v horúčavách; odkanalizovanie pri dažďoch). Nekoncepčnosť pri tvorbe námestí a nereagovanie na svetové trendy (opatrenia vo veľkej Británii, USA, Nemecku či škandinávskych štátoch v kontexte adaptácie na klimatické zmeny, tvorba Open space strategies, zadržiavanie vody v území ap.) spolu s neudržiavaním zelene často spôsobujú, že zeleň v našich mestách je nekvalitná, prípadne si vyžaduje náročnú údržbu. Plochy zelene sa zmenšujú, hoci tlak na ich využitie v mestách i na využitie prímestských lesov a rekreačných zón rastie. V mnohých krajinách sa pritom stretávame so zmenou nazerania na zeleň a k zvažovaniu ekonomických aspektov zelene pri akýchkoľvek krajinárskych či urbanistických zásahoch (zdravie, čistota ovzdušia, environmentálne aspekty, iné ). Využívanie zelene vedie aj k dvíhaniu jej významu v očiach odbornej i laickej verejnosti. Na úrovni plánovania miest dochádza k prepájaniu tepien aktívnej mobility (pešia a cyklistická doprava) s osnovou tvorenou zelenými plochami a riečnou sústavou (Plzeň - generel pešej dopravy). Rozsiahle plochy, ktoré slúžili predtým iným účelom, sa vracajú verejnosti ako parky (Berlin, letisko Tempelhof; New York, park Highline). Mení sa aj spôsob dizajnovania zelených plôch s využitím inšpirácií z prírody a ekosystémov (Holandsko, Piet Oudolf). Na úrovni komunitného rozvoja dochádza k aktivizácii občanov prostredníctvom Víkendov otvorených záhrad (Veľká Británia, Česká republika, Slovensko) či participatívneho plánovania verejných priestorov (Slovensko program Priestory, Ekopolis; Česká republika Nadace Via, Nadace Partnerství ). Množia sa aj občianske snahy, zamerané na rehabilitáciu záhradkárčenia prostredníctvom vytvárania jedlých či komunitných záhrad (edible gardens, community gardens). Miestne iniciatívy sa snažia skultivovať ako súčasť obytnej zóny priestory, v ktorých si budú môcť dopestovať miestne produkty (Praha, Bratislava Račiansky zelovoc). Návrat zelených plôch a kvalitnej zelene do mesta, či ich udržanie tam, kde už sú spolu s aktivizovaním verejnosti je kľúčovou stratégiou, ktorá vedie k zvýšeniu kvality života a k prevencii ťažkých dopadov otepľovania na naše mestá. KOMUNITNÝ ROZVOJ A OBČIANSKA PARTICIPÁCIA PRÍKLADY DOBREJ PRAXE PRI ZMENE MIEST, KDE ŽIJEME Prístupy k rozvoju miest a k tomu, ako vnímame rolu ľudí v tomto rozvoji sa menia. Kedysi sme vnímali rozvoj založený na potrebách a dôsledkom bolo napĺňanie potrieb verejnosti často bez jej aktivizácie. K zapojeniu verejnosti dnes vedie rozvoj, založený na právach, alebo na aktívach (rights/assets based approach). Komunitu môžeme vnímať ako združenie so spoločnou identitou, územnú jednotku, spoločenskú organizáciu, ale aj ako sieť vzťahov a interakcií. Je jasné, že komunity v mestách sú definované spoločným územím i spoločnými záujmami; otvorená však ostáva otázka, ako stimulovať ich rozvoj, aby sme podnietili životaschopnejšie spoločenstvá, ktoré samé dokážu ovplyvniť rozvoj miest. Oblasťou, kde možno najzreteľnejšie sledovať zapojenie verejnosti je tzv. placemaking metóda komunitného rozvoja, kde sa komunita a verejnosť pri tvorbe verejných priestorov aktivizujú a učia meniť prostredie okolo seba. Koniec 60-tych rokov minulého storočia priniesol v USA vznik tzv. participatívneho urbanizmu trendu, ktorý znamenal najrôznejšie intervencie, reagujúce na odľudštenie mesta. Aktivity, spojené s týmto trendom sa postupne šírili nielen v Amerike, ale aj v Európe. Prelom prvej a druhej dekády tohto storočia znamenal na Slovensku, najmä v Bratislave rýchly rast občianskeho, profesijného i kultúrneho aktivizmu. Hoci sa objavili nové formy zapájania verejnosti do rozhodovania zo strany samosprávy participatívne rozpočtovanie (Bratislava), otvorené samosprávy, dlhodobé procesy zapojenia verejnosti do diskusie o územnom rozvoji (Trenčín si ty), (Spots, Košice), celkove však akoby to boli skôr občianske iniciatívy a aktivisti, ktorí prinášali nové pohľady na rozvoj miest, nové podnety i nové zmeny. Išlo o Mestské zásahy, Dobrý trh, Park (ing) Day, Európsky týždeň mobility, Námestie pre ľudí, či iniciatívu Vráťme život do Starej tržnice, kde prišli s pomenovaním problému a pozitívnym riešením občania a občianske iniciatívy. Ak chce samospráva benefitovať z takejto situácie, dôležité je, aby vytvorila priestor a pozorne občanov počúvala Zora Pauliniová vyštudovala architektúru na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave a postgraduálne štúdiá v tréningu, vzdelávaní a rozvoji na London Metropolitan University a Thames Valley University v UK. Dlhodobo pracuje ako trénerka a konzultantka pre neziskový, súkromný aj verejný sektor. Zaoberá sa strategickým plánovaním, občianskou participáciou a facilitáciou participačných procesov, najmä pri plánovaní verejných priestorov či pri príprave programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Venuje sa aj témam, ktoré sa týkajú zapojenia rôznych skupín do verejného priestoru a do života spoločnosti multikultúrnej výchove, desegregácii, bezbariérovosti a prístupnosti pre všetkých. V súčasnosti študuje na doktorandskom štúdiu na Fakulte architektúry STÚ s témou Participatívne plánovanie verejných priestorov. Je autorkou a spoluatorkou viacerých publikácií: Bratislava/nahlas, Ako zachrániť Zem, Občianska participácia, Čítanka pre neziskové organizácie, Multikultúrna výchova, Kde sme: mentálne mapy Slovenska, Verejné priestory a iné.

9 14 komunity komunity 15 Ing. Blanka Berkyová a Christian Potiron Mgr. Ľubomír Falťan, CSc. SÍDLISKOVÉ PREMENY A VÝMENY V PROJEKTE SPOTS Je možné zmeniť zabehnutý život obyvateľov sídlisk? Je možné zapojiť ich do plánovania, prípravy a realizácie športových, komunitných podujatí, spolupráce s umelcami, či premeny verejného priestranstva pod ich oknami? Má zmysel rekonštruovať Výmenníky (v minulosti tieto objekty slúžili na distribúciu tepla do bytových jednotiek) na nové centrá kultúry na sídliskách? Majú Výmenníky naozaj potenciál stať sa prirodzeným miestom pre stretnutia obyvateľov a umelcov? Môžu plniť funkciu aktívnych bodov, ktoré sa menia podľa potrieb svojich užívateľov? Aký prínos bude mať projekt Košice 2013 Európske hlavného mesto kultúry, ktorého projekt SPOTs je súčasťou pre život na sídliskách? Podobné otázky si kládli členovia projektového tímu SPOTs počas kandidatúry mesta Košice na získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry, ale aj vo februári 2009, kedy sa oficiálne odštartovala ich práca na území MČ Košice-Západ. Po troch rokoch ako manažérka projektu môžem na každú z otázok odpovedať áno. A prečo to tvrdím s takou istotou? Odpoveď je jednoduchá. Keď sme na Terase 2009 začali pracovať neexistovala neformálna skupina aktívnych obyvateľov, ktorá by pripravovala podujatia pre svojich susedov. Pred príchodom tímu SPOTs sa nerealizovali aktivity v rámci ktorých by Terasania, žiaci v miestnych ZŠ, členovia a sympatizanti miestnych mimovládnych organizácii spolupracovali s umelcami, výtvarníkmi, dizajnérmi. Na Terase neboli projekty v ktorých by spolupracovala staršia generácia s mladšou. A aká je situácia dnes? Dnes na Terase existuje neformálna skupina obyvateľov s názvom SUSEDIA. Máme skvelý tím 10 aktívnych seniorov, 5 mladých dobrovoľníkov, 4 ďalších obyvateľov, ktorí vedú tvorivé dielne, skvelé partnerské organizácie z Košíc aj iných kútov Slovenska. Aktivít a podujatí, ktoré sa pravidelne realizujú v dvoch zrekonštruovaných výmenníkoch na ulici Obrody a Brigádnická je viac než dosť. A ktoré to sú? V projekte SPOTs zapájame obyvateľov rôzneho veku, lokálne organizácie a inštitúcie do spoločného plánovania aj realizácie našich projektov. Cez vedecké kaviarne, hudobné, architektonické a dizajnérske workshopy podporujeme neformálne vzdelávanie. Prinášame iný uhol pohľadu na kultúrnu rozmanitosť či prácu mimovládnych organizácií a inštitúcií, ktoré pracujú so znevýhodnenými komunitami (bezdomovci, handicapovaní, utečenci, rómske komunity ) na Slovensku aj v zahraničí. Hľadáme a ponúkame nové impulzy a inšpiráciu v oblasti dokumentárneho divadla, sociálneho a komunitného umenia. Vytvárame priestor na výmenu skúseností a alternatívny spôsob trávenia voľného času. V rokoch 2010/2011 sme v rámci projektu SPOTs pripravili pre Košičanov 303 podujatí, ktorých sa zúčastnilo 6862 ľudí. Sú to zaujímavé čísla. Nemyslíte? A to z ďaleka nie je všetko. Košické, ale aj mimovládne organizácie z iných slovenských miest prichádzajú s vlastnou ponukou aktivít pre Terasanov a neraz im musím povedať Je mi ľúto, ale už nemáme vo Výmenníku Obrody pre vaše aktivity voľný termín. Nielen MVO, ale aj obyvatelia, umelci a inštitúcie prichádzajú za členmi tímu SPOTs s ponukou na nové projekty a aktivity. Z miestnych podnikateľov sa stali sponzori športových, spoločenských aktivít, ktoré projekt SPOTs a Výmenníky ponúkajú. Ako dopisujem posledné riadky tohto príspevku o to viac si uvedomujem, že aj keď je štatistika dôležitá, omnoho významnejšie sú kvalitatívne zmeny, ktoré sa v komunite udejú. Sú to zmeny, ktoré nie sú viditeľné na prvý pohľad a veľa sa o nich nehovorí, pretože sa nedajú vyčísliť. Sú to zmeny v ľuďoch, v ich myslení, v ich prístupe k budovaniu sídliskovej komunity. Keď tie zmeny vidím o to viac som presvedčená, že pripravovaná rekonštrukcia ďalších Výmenníkov na uliciach Štítová, Wupertálska, Važecká má zmysel a že projekt SPOTs aj po roku 2013 dokáže prísť s ponukou umeleckých, komunitných a vzdelávacích projektov, ktoré sú jednou z ciest zvyšovania občianskej participácie, budovania udržateľných komunít a samozrejme sú dôležité z hľadiska šírenia kultúry zo stredu mesta bližšie k ľuďom, do okrajových a sídliskových mestských častí. Viac informácií na webstránke DOPADY URBANISTICKÝCH KONCEPCIÍ NA SOCIÁLNO-PRIESTOROVÉ PROCESY V ÚZEMÍ SÍDLISK Boom výstavby tzv. nových obytných súborov (ľudovo sídlisk) v rámci komplexnej bytovej výstavby v rámci zaužívanej dobovej odbornej terminológie sa viaže na obdobie 60-tych a následných desaťročí, do zhruba 90-tych rokov 20. storočia. Nástupom spoločenskej transformácie koncom 80-tych rokov 20. storočia, sa celý koncept (bytovej) výstavby radikálne zmenil. Sídlisko Terasa sa zaraďuje medzi tie, ktoré vznikali na počiatku 60-tych rokov 20. storočia. Vznik takýchto sídlisk sa do značnej miery spája s prebiehajúcou industrializáciou Slovenska a s tým spojenou migráciou populácie do tých centier, do ktorých boli lokalizované väčšie investičné zámery. Pochopiteľne, charakter tejto výstavby bol podmieňovaný nie len dobovými novými stavebnými technológiami (panelové konštrukcie), ale kvalitatívne parametre mali silné ideologické pozadie, vychádzajúce zo zásady sociálneho rovnostárstva, rovnakých potrieb vo sfére bývania avšak s ich limitovaním tak plošným, ako aj dispozičným a predstavou sociálneho prerozdeľovania. Byty sa preto prideľovali ( dostávali ) tam, kde momentálne boli finalizované. Charakteristickým znakom dobového urbanizmu bolo rešpektovanie Aténskej charty a z toho vyplývajúcich priestorovo rozvolnených, vzdušných štruktúr, s rozsiahlymi zelenými plochami, sektorovo vyčlenenými priestormi monofunkčných rezidenčných objektov a na báze zásad dostupnosti lokalizovaných nákupných, resp. nákupno-obslužných stredísk. Ulice, či námestia ako mestská scéna a mestský parter neboli, boli len prepravné komunikácie (mechanizovanej, či pešej prepravy). Vzhľadom na to, že v danom čase budované sídliská mali jednoznačne rezidenčný charakter, za miestami práce sa bolo treba prepravovať do iných častí miest, čo viedlo k fenoménu, vyľudňovania sídlisk v ranných hodinách a zapĺňania sídlisk v popracovnom čase. Tento cyklus výraznejšie nemenila ani skutočnosť, že na sídliskách počas dňa zostávali hlavne ženy na materských dovolenkách, dôchodcovia a do istej miery deti v predškolských a školských zariadeniach. Sociálne prejavy a dôsledky tohto typu sociálno-priestorového pulzovania boli predmetom sociologických analýz tak u nás, ako aj v zahraničí (rovnako socialistickom ako aj v niektorých obdobných situáciách obytných satelitov v tzv. západných krajinách i v zámorí USA). Od obdobia svojho vzniku, sa v dôsledku v časo-priestore prebiehajúcich spoločenských procesov tieto nové obytné súbory sa posunuli do iných polôh. Predovšetkým prešli a prechádzajú svojim obdobím starnutia, a to v niekoľkých rovinách: Rovina populačná v čase svojho vznikania to boli sídliská prevažne mladej generácie. V súčasnosti sa táto generačná rovina značne vyrovnala, a to aj pod vplyvom migračných pohybov ovplyvňujúcich socio-štrukturálne podoby súčasných spoločenstiev sídlisk, kde narastá fenomén prenajímateľov (legalizovaných, či nelegalizovaných). Spájajú sa s tým aj iné nároky na obytný priestor, na spôsoby jeho využívania. Rovina infraštruktúrna Rovnako morálne, ako i fyzické starnutie sa na sídliskách už významne prejavuje. Vyžaduje si to zásahy rekonštrukcie a modernizácie na objektoch (fasádach i v interiérových priestoroch), ako aj na sieťach. Ako nový fenomén vstupuje nové využívanie pôvodne spoločných priestorov, ktoré sa v súčasnosti v celom rade prípadov menia na malé obchodíky, či iné prevádzky. Rovina zelených priestorov V čase výstavby medziobjektové priestory, či voľné priestory na sídliskách charakterizované ako zelené plochy, boli neraz bezútešnými priestormi, v rámci ktorých síce dochádzalo k výsadbe drevín a výsadbe trávnatých plôch, ale minimálna starostlivosť viedla k dekultivácii priestorov. Veľmi často sa jednalo o síce tzv. zelené priestory, ale bez jasného funkčného určenia využiteľnosti týchto priestorov pre oddychové potreby obyvateľov. Súčasnosť je taká, že sa už jedná v prípade drevín o rastlú zeleň, ale bez jednoznačnej plánovitej tendencie formovať väčšie či menšie parky, so štrukturovaným priestorom, s možnosťami si posedieť, relaxovať prostredníctvo priestorov pre hry či nenáročný šport, nehovoriac o možnostiach sa občerstviť v kultivovaných zariadeniach. Práve v týchto územiach pôvodných nových obytných súborov sa koncom 20. storočia, ale hlavne s nástupom nového milénia začína prejavovať nový fenomén zahusťovanie. Spája sa s trhom podmieneným využívaním voľných plôch, ktorými oplývali práve sídliská so zmieneného obdobia. V kontexte už existujúcej zástavby a jej rekonštrukciou sa to spája s rôznymi dostavbami či nadstavbami rezidenčných priestorov, ale aj kompletne novou, developersky realizovanou výstavbou polyfunkčných objektov na doposiaľ nezastavaných plochách. Socio-priestorové dôsledky môžu byť rôzne. Pozitívne v tom, že pri rozumnom a riadenom (územným plánom) zahusťovaní, to môže viesť aj z pohľadu bežných obyvateľov k vylepšeniu možností v mieste bydliska si uspokojovať rad potrieb, pre ktoré bolo pred takýmito zmenami nutné využívať iné priestory mesta. Vytvára sa i väčšia šanca pre rozšírenie pracovných príležitostí v danom priestore (území) a zníženie intenzity opúšťania územia v dennom čase. Polyfunkčné priestory vytvárajú šancu pre oživenie parteru a jeho pomeštenie. Súčasne sa však zvyšuje i riziko negatívnych dopadov v súvislosti s nárastom počtu obyvateľov, tlaku na priestory statickej dopravy, zmenšovanie zelených priestorov, spojený s dopadmi na niektoré ekologické kvality. Rovina správy a riadenia Vzhľadom na to, že sa mení a demokratizuje aj spôsob spravovania (riadenia) územných jednotiek, narastá význam občianstva a občianskych iniciatív na rôzne aspekty sociopriestorového fungovania sídlisk. Sú územné jednotky, kde občianska aktivizácia je výrazná, a naopak zasa také, kde občianstvo sa ešte neprebudilo. Občiansky aktivizmus však netreba vnímať len v kategóriách konfliktu a permanentnej opozície občianske združenia ako strážcovia ale rozumnej a vzájomne sa rešpektujúcej spolupráce, či koordinácie aktivít občianske združenia ako aktéri zohľadňujúcich potreby spoločenstva. Inými slovami, spolupráce medzi samosprávnymi orgánmi a občianskymi subjektmi v území. Uvedené, a len stručne načrtnuté, procesy ovplyvňujú nové podoby fungovanie už starších nových obytných súborov z druhej polovice 20. storočia. Sociológ, vedúci vedecký pracovník, v rokoch riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v rokoch vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied a od júna 2009 podpredseda Slovenskej akadémie vied pre spoločenské a humanitné vedy a vedy o umení. Zaoberá sa problematikou sídelného a regionálneho rozvoja, otázkami lokálnej demokracie a problematikou cezhraničných vzťahov z pohľadu sociálno-priestorových dopadov. Vedúci riešiteľ celého radu domácich i medzinárodných výskumných projektov. Publikačne aktívny. Venuje sa pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského v Bratislave, pôsobí v národných štruktúrach UNESCO a angažuje sa i v mimovládnom (občianskom) sektore.

10 16 závery seminára Architektonický a urbanistický vývoj Terasy za 50 rokov a súčasné výzvy rozvoja ZÁVERY A ODPORÚČANIA Účastníci seminára konštatujú, že Terasa tvorí významný urbanistický celok prezentujúci komplexnosť, organické prepojenie s okolitou štruktúrou a ojedinelú životaschopnosť. Je originálnym príkladom tvorčieho potenciálu predchádzajúcich generácií urbanistov. Ako príklad uplatnenia funkcionalistického prístupu k tvorbe mesta je významným kultúrnym dedičstvom, ktoré si zasluhuje pozornosť a špecifický prístup. Účastníci seminára sa zasadzujú za rozvoj a podporu výrazných kladných fenoménov Terasy bývanie v zeleni, občianska vybavenosť prepojená pešími ťahmi, veľkorysé verejné priestory s umeleckými dielami. Mestu Košice a Mestskej časti Košice-Západ odporúčame pri usmerňovaní rozvoja na území Terasy nasledovný prístup: Podporiť a zvýrazniť pôvodný urbanistický koncept záhradného mesta, rešpektovať zóny bez motorovej dopravy Podporiť budovanie 2. celomestského centra v obvodovom centre Terasy (administratíva, verejné a iné významné inštitúcie odľahčenie historického jadra, zlepšenie prepojenia s centrom dobudovanie pešieho ťahu Alžbetina Floriánska MÚ) Podporovať využitie verejných priestranstiev, dôraz na údržbu a udržateľnosť, štrukturovať priestory na verejné, poloverejné a súkromné, definovať pravidlá pre ich užívanie a správu a zapojiť obyvateľov do riešenia (napr. predzáhradky, obnova a údržba fontán, povrchová úprava obyvateľmi vychodených chodníkov), zlepšiť využitie zelených plôch, nie len na tranzit ale aj na pobyt a aktivity (vybavenosť mobilárom) Preveriť možnosť postupného spevňovania rozvoľnenej urbanistickej štruktúry prioritne v uzlových bodoch (obvodové centrum), vytvoriť skutočnú ulicu a námestie Zlepšiť prirodzenú orientáciu v priestore (identifikačné prvky, diferenciácia zelene, napr. alej, živé ploty, výrazné stromy a pod., vybavenosť nosných peších ťahov, úprava povrchov a pod., identita jednotlivých Luníkov) Podporovať doplnenie funkčného využitia generujúceho pracovné príležitosti primeraného charakteru, nekonfliktného s existujúcou urbanistickou štruktúrou a obytným prostredím Podporovať komplexnosť a polyfunkčnosť urbanistickej štruktúry, v zastavanej časti sa zamerať prioritne na doplnenie a rozvoj občianskej vybavenosti, bytovú výstavbu orientovať na nezastavané územia a riešiť ju ako polyfunkčnú) Definovať priestor pre dobudovanie statickej dopravy (parkovacie domy, podzemné garáže s dôrazom na bezpečnosť a kontrolu), navrhnúť zlepšenie využitia garážových lokalít (program postupnej premeny týchto území) Racionalizovať statickú dopravu (organizačné opatrenia, prenájom parkovacích miest, zdieľanie parkovacích priestorov a pod.) v záujme efektívneho využitia priestoru Implementovať eko-technológie (zadržiavanie vody v území, využitie čistých energií, riešenie odpadové hospodárstva ) Podporovať participáciu obyvateľov a komunikáciu verejnej správy s obyvateľmi Regulovať výraz architektonického vzhľadu budov a regulovať úpravy verejných priestranstiev (jasné pravidlá, dostatočne flexibilné ale zabezpečujúce kvalitu riešení) Navrhnúť koncepciu výtvarného dotvorenia Terasy (napr. plány farebnosti, údržby, prezentácia a rozmiestnenie výtvarných diel a pod.) Pri intervenciách využívať inštitút architektonickej súťaže Uvedené závery a odporúčania sú adresované verejnej správe a majú slúžiť pre prípravu územnoplánovacej dokumentácie a ďalší manažment územia. Odporúčame pripraviť zadanie pre urbanistickú štúdiu na územie Terasy v mierke 1:2000, zadanie prerokovať s verejnosťou, jej zástupcami, dotknutými orgánmi, odsúhlasiť ho v miestnom zastupiteľstve. Zadaniu by mali predchádzať prieskumy a rozbory zamerané na kritické javy v území (doprava, zeleň, demografia, požiadavky obyvateľov a pod.). Následne pripraviť alternatívne spracovanie urbanistickej štúdie, štúdiu prerokovať, upraviť podľa výsledkov prerokovania a odsúhlasiť v zastupiteľských orgánoch. Pre zabezpečenie skvalitňovania urbanistickej štruktúry na Terase odporúčame výsledky urbanistickej štúdie, ktoré majú byť pre obyvateľov záväzné, vhodnou formou implementovať do územného plánu obce. Košice, 14. jún 2012 Vydala: Mestská časť Košice Západ pri príležitosti 50. výročia začatia výstavby sídliska Nové Mesto Terasa v rámci projektu Na Západe po 50 rokoch spolufinancovanom Ministerstvom kultúry SR v rámci dotačného programu 3.2 Európske hlavné mesto kultúry Košice Publikácia neprešla jazykovou korektúrou. Kontakt: Miestny úrad Mestskej časti Košice-Západ Trieda SNP Košice Tel miestnyurad@kosicezapad.sk Mestská časť Košice-Západ ISBN Grafika: Mgr. art. Linda Marenčíková Náklad: 300 ks, prvé vydanie, Košice, 2012 Texty: autori prezentácií a príspevkov seminára Fotografie: Ing. Attila Török CREATURA a autori príspevkov