,. h d llu. vu do~)nui~tu k roz Ool2u projd'~~ ~~j) '7(.. tjo ~.!..?.:.-:...

Transkript

1 \ ~ edalny stav! b n Ẏ urad P 0 veru,e.,. h d llu. vu do~)nui~tu k roz Ool2u projd'~~ ~~j) '7(.. tjo ~.!..?.:.-:... e... o.. ~<.?f... ~ ~ 1 zo uua.... ktora je jcho nedchtcfr,ou sutastou.. ~ Podpts:.....u.. f er f.... \ vy~kovy SYST~M : Bpv Chránené údaje VYPRACOVAL lng. Karol Komora ZODPOVEONY PROJEKT ANT lng. Karol Komora lng.komora Karol Stefana Kralika 16, Bratislava autorizovany stavebny inzinier INVESTOR Slovensky vodohospodarsky podnik s.p. Odstepny zavod Piesfany SP - A2 OK RES!lava KRAJ TRENCIANSKY POCET A4 llava - uprava Podhradskeho patoka DATUM so 03 Odrahcenie inundacie 6A4 STUPEK DSP a RP (is. ZAKAZKY PRiLOHA SliPRAVe CiSlO PRilOHY TECHNICKA SPRA VA ~ E.3.1 HIERKA

2 TECHNICKÁ SPRÁVA k dokumentácii pre stavebné povolenie a realizáciu stavby Ilava úprava Podhradského potoka SO 03 Odľahčenie inundácie Obsah 1.0 IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE VŠEOBECNÉ ÚDAJE Úvod Jestvujúci stav na Podhradskom potoku Podklady Inžiniersko- geologické a hydrogeologické pomery TECHNICKÉ RIEŠENIE Navrhované riešenie Vtokový objekt Kanalizácia Vyústenie Vytýčenie objektu Zemné práce DOTKNUTÉ ZARIADENIA A PODZEMNÉ SIETE BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI POŽIADAVKY Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Popis riešenia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie Vybúrané hmoty, nakladanie s odpadmi... 6

3 1.0 IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE Názov stavby: Ilava - úprava Podhradského potoka Objekt : SO 03 Odľahčenie inundácie Miesto stavby: Ilava Katastrálne územie : Ilava Okres: Ilava Kraj: Trenčiansky Druh stavby: Úprava toku Charakter stavby: Protipovodňová ochrana Investor/obstarávateľ: SVP š.p., odštepný závod Piešťany Projektant: Ing. Karol Komora, Štefana králika 16, Bratislava Stupeň dokumentácie: Dokumentácia pre stavebné povolenie a realizáciu stavby Dátum: 2.0 VŠEOBECNÉ ÚDAJE 2.1 Úvod Záujmové územie je situované v západnej a severozápadnej časti Ilavy od sútoku s Kočkovským kanálom (Vážsky kanál) na koniec zastavanej časti (hranica priemyselného areálu, v celkovej dĺžke cca 2,26 km. Územie je súčasťou Považského podolia - Ilavskej kotliny a leží v nadmorskej výške cca m n.m. 2.2 Jestvujúci stav na Podhradskom potoku Zvýšené prietoky počas prívalových dažďov, ktoré majú za následok vybrežovanie z koryta, spôsobujú v zastavanom území značné škody na jestvujúcej zástavbe, s možným ohrozením zdravia a života obyvateľstva. Najintenzívnejšie zrážky v oblasti pripadajú podľa dlhodobého merania na mesiace február apríl. 2.3 Podklady výškopisné a polohopisné zameranie, priečne profily, vypracované - firmou GEOPROJEKT- Ing. Rajninec polohopisné zakreslenie dotknutých inžinierskych sietí, obhliadka záujmového územia stanovenie jestvujúceho stavu predmetného územia, objektov susediacej zástavby, prístupových ciest Zastavovací plán pripravovaného priemyselného areálu Navrhovaná úprava toku v rámci úpravy železničných mostov Priečny rez kanalizačnej zhybky Výrobný výbor počas rozpracovanosti s poverenými pracovníkami inštitúcií : SVP, š.p., Odštepný závod Piešľany SVP, š.p., Závod Povodia stredného Váhu I., Púchov Mestský úrad Ilava 2

4 2.4 Inžiniersko- geologické a hydrogeologické pomery Záujmové územie podľa geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovensko-moravských Karpát, celku Považské podolie, oddielu Ilavská kotlina. Z hľadiska klimatického patrí záujmové územie k teplej oblasti s teplou až mierne teplou a mierne vlhkou kotlinovou klímou, s miernou zimou. Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie patrí územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnúrokarpatských nížin Považské kotliny. Z geologického hľadiska je územie je budované sedimentami neogénu a kvartéru. Komplex neogénnych hornín tvorí predkvartérnu výplň kotlín Považského podolia. Komplex neogénnych hornín je zastúpený sedimentami egenbursko-otnanského cyklu, karpatskobádenského cyklu a sedimenty pliocénne. Neogénne sedimenty sú zastúpené prevažne zeminami pestrého litologického zloženia, miestami spevnené až stmelené. Jedná sa o zlepence, karbonatické a polymiktné pieskovce, pestré íly so šošovkami pieskov a štrkov, vápnité a piesčité íly, štrky a piesky. Najrozšírenejším komplexom sú kvartérne sedimenty, ktoré prakticky tvoria podklad v celom predmetnom úseku. V komplexe kvartérnych sedimentov sú zastúpené: fluviálne sedimenty antropogénne sedimenty Náplavové hliny majú mocnosť do 2m, lokálne však chýbajú a blízko k povrchu vystupujú korytové štrky. Náplavové hliny sú zastúpené najmä ílmi s nízkou až strednou plasticitou, prípadne ílmi piesčitými. V úseku cca km 1,8-2,1 náplavové hliny prekrývajú polohu jemnozrnných sedimentov (nízkoplastické íly) s prímesou organickej hmoty vyplňujúcich mŕtve rameno Váhu, kde korytové štrky nasadzujú až od hĺbky 4m. Korytové štrky sú reprezentované štrkmi s prímesou jemnozrnných zemín a štrkmi hlinitými. Lokálne vystupujú polohy pieskov fácie príbrežných plytčín zastúpené hlinitými pieskami, ich mocnosť nepresahuje 1,5m. 3.0 TECHNICKÉ RIEŠENIE 3.1 Navrhované riešenie Ochrana priemyselného areálu na konci úpravy je navrhovaná protipovodňovým oporným múrom výšky 1,4 m. Po prechode povodňových prietokov voda zo zaplavenej inundácie postupne odtečie cez zníženú hrádzu na konci úpravy a voda nachádzajúca sa pod úrovňou zníženej hrádze (239,40 m.n.m.) cez hradený odtok (SO 03) v opornom múre kanalizáciou do derivačného kanála. Úlohou odľahčenia je odvedenie vôd z inundácie kanalizáciou DN 500 do derivačného kanála. Odtok z inundácie je zabezpečený potrubím DN 200 cez uzáverovú šachtu do kanalizácie. Objekt naväzuje na protipovodňový múr, ktorý tvorí ochranu priemyselného areálu. Technické riešenie úpravy vychádzalo z nasledovných požiadaviek: v max možnej miere rešpektovanie jestvujúcich inžinierskych sietí minimálny záber pozemkov zabezpečenie prevedenia návrhového prietoku na Podhradskom potoku - Q 50 v rámci zabezpečenia protipovodňovej ochrany zabezpečenie odvedenia vôd z inundácie ochrana priemyselnej zóny, ktorá hraničí s inundačným územím 3

5 3.2 Vtokový objekt Vtokový objekt pozostáva z uzáverovej šachty, ktorá je previazaná s oporným múrom, ktorý zároveň tvorí ochranu priemyselného areálu. Odtok z inundácie umožňuje potrubie PE DN200 ktoré je uložené v opornom múre, a je prepojené priamo z uzáverovou šachtou Zahradenie zo stropu šachty umožňuje kanalizačné vretenové stavidlo DN 500 (obojstranne tesniaca armatúra s povoleným pretlakom 0,04 Mpa-kan.stavitko ERI), ktoré je osadené v šachte žel.bet. šachte so svetlosťou 1000/1000. Okrem šupátkového poklopu na ovládanie uzáveru je v strope osadený poklop na prístup do šachty. V stene šachty sa osadia kanalizačné poplastované stúpačky. Vnútorný povrch šachty bude opatrený krištalickou izoláciou. Vonkajšie pohľadové plochy budú opatrené krycím náterom (šedá farba) na pohľadový betón. Vrch uzáverovej šachty je opatrený trojtrubkovým zábradlím v.1,1m. Prístup na strop je umožnený oceľovým rebríkom. Odtok zo šachty je kanalizačným potrubím PP DN 500 a následne cez výustný objekt do kanála Váhu. 3.3 Kanalizácia Kanalizácia je navrhnutá s pozdĺžnym sklonom 0,486 %. Celková dĺžka predmetnej časti kanalizácie je 300 m. Na trase sú osadené revízne kanalizačné šachty, ktoré sa ukončia liatinovým poklopom. Kanalizačné šachty sú navrhnuté ako prefabrikované z typových dielcov vrátane prefabrikovaného šachtového dna DN Kanalizačné potrubia sú navrhnuté z PP DN 500 (vnútorná svetlosť) SN 8 (z dôvodu hĺbky uloženia). Na kanalizačných šachtách budú použité poklopy BEGU D400 (s odvetraním). Súčasťou prefabrikovaných dielcov sú aj poplastované kanalizačné stupačky. Zaústenie sa zrealizuje pomocou šachtovej vložky, ktorá umožňuje vodotesné a kĺbovité uloženie potrubia do steny šachty. Základ kanalizačnej šachty musí byť uložený po celej svojej ploche na homogénnej, dostatočne únosnej základovej pôde. Podsypná vrstva (lôžko hrúbky 100 mm + 0,1 D bude realizovaná z piesčitého materiálu frakcie 0-4 mm. 3.4 Vyústenie Čelo objektu vyústenia je tvorené betónovým oporným múrom s krídlami. Vyústenie kanalizácie je na kóte 235,00 m.n.m, pričom max vlnová hranica pri spustení VE je 233,70 m.n.m. Bpv. Výtok je opatrený dlažbou z lomového kameňa hr. cca 300 mm osadenou do štrk.lôžka hr. 100 mm. 3.5 Vytýčenie objektu Pre potreby vytýčenia trasy úpravy slúži vytyčovací výkres, ktorý obsahuje vytyčovacie prvky so súradnicami a staničením. Z tohto podkladu je možné objekt vytýčiť. 4

6 3.6 Zemné práce Výkopové práce budú realizované v zeminách s triedou ťažiteľnosti 1-3 (v zmysle STN ). V prípade výskytu podzemnej vody je potrebné výkop oddrenážovať a zabezpečiť stavebné čerpanie. Ryhu je možné dokopať až tesne pred ukladaním potrubia, resp. realizáciou podsypu. Ukladanie kanalizácie vo výkope hlbšom ako 1,3 m je nutné realizovať pod ochranou pažiacej konštrukcie. Potrubie bude ukladané do ryhy šírky 1,0 m. Kanalizačné potrubie bude obsypané triedeným materiálom (frakcia 0-20 mm do výšky 30 cm nad horný okraj potrubia. Zvyšok ryhy sa zasype triedeným materiálom a zhutní sa na % PS, resp. na parametre podľa požiadavky zhutnenia pláne. V prípade ťažko zhutniteľných výkopových materiálov je potrebné uvažovať v úsekoch, ktoré sú trasované pod komunikáciami a spevnenými plochami s dovozom triedeného materiálu na zásyp rýh. Nevhodný výkopový materiál sa odvezie na skládku. Do výšky 1m nad vrcholom sa použijú ľahké vibračné zhutňovacie mechanizmy. Po dosiahnutí tejto výšky možno použiť ťažké zhutňovacie mechanizmy. Mechanické zhutňovanie hlavného zásypu nasleduje až po zriadení obsypu v hrúbke 30 cm. Prebytočná zemina z výkopových prác sa odvezie na skládku mimo stavenisko. 4.0 DOTKNUTÉ ZARIADENIA A PODZEMNÉ SIETE V predmetnom úseku sa nachádza súbeh a križovanie toku z jestvujúcimi podzemnými a nadzemnými inžinierskymi sieťami. Jedná vodovod, DK a VN-vedenie (jestvujúce siete). Vzhľadom na výškové usporiadanie úpravy sa nepredpokladá potreba prekládky jestvujúcich podzemných inžinierskych sietí. Existujúce inžinierske siete dotknuté navrhovanou úpravou sú zakreslené v situáciách len orientačne. Pred zahájením výstavby je bezpodmienečne nutné prizvať všetkých správcov a užívateľov existujúcich sietí, nachádzajúcich sa v záujmovom území, za účelom presného situatívneho a výškového vytýčenia v teréne, aby sa predišlo nežiadúcim poškodeniam existujúcich sietí. Prípadná kolízia bude riešená úpravou trasovania. Nakoľko nie je známa hĺbka uloženia inž. sietí, je nutný ručný výkop v mieste súbehu resp. križovanie sietí. Pre stanovenie min vzdialeností pri križovaní a súbehu podzemných vedení dodržovať ustanovenia STN Priestorová úprava vedenia technického vybavenia. 5.0 BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI Počas výstavby, ako i počas vlastnej prevádzky stavby a príslušných zariadení musia byť dodržané všetky podmienky vyplývajúce zo zásad ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, predpisy a STN, ktoré sa dotýkajú vykonávania výkopových, montážnych a stavebných prác Vyhláška SÚBP a SBÚ č.374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach. Na stavenisku musia byť urobené opatrenia zaisťujúce bezpečnosť pri práci ako je uvedené vo výnose ministerstva stavebníctva, ktorými sa vydávajú predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrane zdravia pracujúcich pri prácach betonárskych a murárskych, pri montážach prefabrikovaných prvkov a pri prácach, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. Pri montáži je nutné dodržiavať ustanovenia STN Zdvíhacie zariadenia, prevádzka, údržba a opravy, STN Zdvíhacie zariadenia prostriedky 5

7 pre viazanie, zavesenie a uchopenie bremien a ON Prevádzkovanie montovaných konštrukcií. Nariadenie Vlády SR 396/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Pred začiatkom prác na realizácii objektu musia byť stanovené podmienky výkonu prác, všetci pracovníci musia byť poučení o ochrane zdravia a bezpečnosti práce na stavenisku a preškolení z BOZP. Pri práci musia používať predpísané osobné ochranné pracovné pomôcky. 6.0 POŽIADAVKY Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 6.1 Popis riešenia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie Navrhnuté technické riešenie nemá negatívny vplyv na životné prostredie. 6.2 Vybúrané hmoty, nakladanie s odpadmi Odpady vzniknuté pri realizácii búracích prác je nutné v zmysle Vyhl. č. 19/1996 Z. z. Ministerstva životného prostredia SR a zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, v znení Vyhl. č. 283/2001 Z. z. a 284/2001 Z. z. doložiť spôsob nakladania s nimi (odvoz, zneškodnenie) a doložiť zmluvu s prevádzkovateľom riadenej skládky tuhého nekontaminovaného odpadu, kde sa tieto budú odvážať. Vybúrané hmoty sa odvezú na skládku, ktorú určí dodávateľ stavby. Pri likvidácii vybúraných hmôt z riešeného územia bude nutné rešpektovať i požiadavky vyplývajúce: Zo zákona č 364/2004 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov Zo zákona č 17/1992 Zb. o životnom prostredí Zo zákona č 40/2002 Z.z.. o ochrane zdravia pred nebezpečnými účinkami hluku a vibrácií Zo zákona č 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia Zo zákona č 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny Zo zákona č 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a dopĺňaní niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Čistota verejných priestranstiev bude zabezpečovaná dodávateľom v zmysle vyhl. č. 55/1984 Zb. a zákona č. 27/1984 Zb. Odpady zo staveniska budú sústreďované v pristavených kontajneroch resp. priamo na vozidlá dodávateľa. Vzniknuté odpady a ich množstvá je stavebník povinný evidovať podľa druhov. Evidenciu a doklady o ich odvoze a zneškodnení predložiť pri kolaudácii stavby. Pri búraní treba materiál, ktorý nie je použiteľný postupne odvážať na skládku k tomu určenú. Materiál, ktorý sa dá spotrebovať treba odviesť do zberných surovín. Bratislava, marec 2008 Ing. Karol Komora 6