Všeobecne o registri

Transkript

1 Všeobecne o registri Čo je to register partnerov verejného sektora? Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty). Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Registrujúcim orgánom (orgán vykonávajúci zápisy údajov) je Okresný súd Žilina. Register je ďalším prvkom pre zvyšovanie transparentnosti právnych vzťahov, do ktorých vstupuje verejný sektor tým, že odkrýva vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov obchodujúcich so štátom vrátane samosprávy. Komu je register partnerov verejného sektora určený? RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu. Materiálna publicita údajov zapísaných v registri Podľa zákona údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať. Dikciu nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať pred orgánmi verejnej moci to, že je zapísaný v registri, keďže túto skutočnosť si môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Rešpektuje sa tak jedna zo zásad elektronického výkonu verejnej moci. Rozsah záväznosti Akých transakcií, verejných zdrojov, či majetku sa RPVS týka? Na rozdiel od doterajšej úpravy prekračuje zákon rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, a nie len s tými vo verejnom obstarávaní. Zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale pokrýva majetok verejného sektora vo všeobecnosti. Zákon sa týka aj udeľovania niektorých verejných licencií. Z tohto pohľadu možno zhrnúť zamerania zákona takto: 1. peňažné prostriedky a) z verejných rozpočtov (štátny rozpočet, rozpočet štátnych účelových fondov, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce, rozpočet vyššieho územného celku), b) z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

2 c) od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, d) z verejného zdravotného poistenia, e) v rámci štátnej alebo investičnej pomoci, 2. verejné obstarávanie, 3. niektoré verejné licencie, 4. postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru, 5. subdodávatelia partnerov verejného sektora. Pri posudzovaní záväznosti zákona sa berú do úvahy tzv. finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala pojmové znaky definície PVS, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu, a to tam, kde sa nakladá s peňažnými prostriedkami. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na to, že zákon pripúšťa niektoré výnimky. K tomu pozri časť Na koho sa zákon nevzťahuje?. Na koho sa zákon nevzťahuje? Vzhľadom na finančné limity nie je partnerom verejného sektora tá osoba, ktorá prijíma od štátu plnenia nepresahujúce tieto finančné limity. Partnerom verejného sektora taktiež nie je subjekt verejnej správy, teda samotný verejný sektor. Ďalej bez ohľadu na finančné limity partnerom verejného sektora nie je: a) osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; to však neplatí, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne prevyšuje sumu eur v takomto prípade je nezisková organizácia partnerom verejného sektora, b) banka a pobočka zahraničnej banky, ak prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho

3 orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo od zdravotnej poisťovne na účely splnenia záväzku z úveru alebo pôžičky, c) osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci. Nepovinný zápis do registra Pri partneroch verejného sektora ide o povinný zápis do registra. Zákon však umožňuje dobrovoľné zápisy fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú partnermi verejného sektora. Platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora tak môžu využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, napríklad obchodní partneri pre svoje obchodné vzťahy. Napriek tomu, že ide o nepovinný zápis, z procesného hľadiska sa uplatňujú rovnaké pravidlá konania a preukazovania konečného užívateľa výhod. Aj tento zápis vyžaduje konanie prostredníctvom oprávnenej osoby. Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. Partner verejného sektora v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov. Kto je partner verejného sektora? Partnerom verejného sektora je fyzická osoba a právnická osoba: 1. ktorá je prijímateľom finančných prostriedkov (i) zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a investičných fondov, (ii) od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, (iii) od zdravotnej poisťovne alebo (iv) prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc, 2. ktorá je prijímateľom plnenia, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom alebo od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným

4 celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu (v súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, držiteľov banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác, osoba poverená správcom výberu mýta, osoba poverená správcom výberu úhrady diaľničnej známky, 6. na ktorú bola postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom, 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až piateho bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena d), t.j. subdodávateľ. Pri posudzovaní partnerov verejného sektora okrem tých podľa bodu 5 sa berú do úvahy tzv. finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala vyššie uvedené pojmové znaky, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu. Finančné limity sú nastavené nasledovne: V prípade partnera verejného sektora podľa bodov 1, 3, 4, 6 a 7 ide o limit nad eur, ak ide o jednorazové plnenie alebo eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. V prípade partnera verejného sektora, ktorý nadobúda majetok ide o limit nad eur. Aké povinnosti má partner verejného sektora? Základnou povinnosťou PVS je povinnosť byť zapísaný v RPVS, a to počas trvania právneho vzťahu, z ktorého plynú PVS verejné zdroje. Zápisom sa v tomto prípade rozumie zápis v rozsahu podľa 4. Nesplnenie tejto povinnosti znamená zamedzenie prístupu k verejným zdrojom. PVS je povinný poskytnúť oprávnenej osobe na účely podľa tohto zákona súčinnosť. Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k situácii, že PVS príde o svoju oprávnenú osobu,

5 ktorá sa nechá vymazať, a teda PVS vo výsledku príde o možnosť čerpať verejné zdroje, keďže nebude mať v registri zapísanú oprávnenú osobu. Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. Ak dôjde k výmazu oprávnenej osoby na jej návrh, je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby najneskôr do 30 dní od výmazu vrátane overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri (v rozsahu svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou). Porušenie tejto povinnosti môže viesť k uloženiu pokuty, výmazu z registra, diskvalifikácii štatutárnych orgánov, prípadne aj k vzniku trestnej zodpovednosti. PVS je povinný v konaní podľa 12 hodnoverne preukázať, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné. Neunesenie dôkazného bremena môže viesť k výmazu PVS z registra. PVS zapísaný v registri KÚV vedenom na Úrade pre verejné obstarávanie je povinný do 31. júla 2017 zabezpečiť overenie identifikácie konečného užívateľa výhod a podanie návrhu na zápis na účely zosúladenia zapísaných údajov s 4. Nesplnenie tejto povinnosti vedie k výmazu z registra. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zabezpečiť svoj zápis do registra podľa tohto zákona najneskôr do 31. júla Držiteľ banského oprávnenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla Zdravotná poisťovňa, ktorej bolo vydané povolenie podľa predpisov účinných pred 1. februárom 2017, je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla Zhotoviteľ geologických prác podľa 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla Osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa 6 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla Osoba poverená podľa 12 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla Osoba poverená podľa 8 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017.

6 Oprávnená osoba Kto je to oprávnená osoba? Oprávnená osoba je subjekt ustanovený zákonom, ktorý vykonáva činnosti pre PVS v registračnom konaní a ktorý spoluzodpovedá za správnosť údajov zapísaných v registri a ich pravidelnú aktualizáciu. V registri môže mať partner verejného sektora zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu. Jedine oprávnená osoba je aktívne legitimovaná na komunikáciu s registrujúcim orgánom. Oprávnená osoba koná za partnera verejného sektora. Podania, ktoré neurobila oprávnená osoba sú registrujúcim orgánom odmietnuté. Oprávnenou osobou môže byť advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Oprávnenou osobou nemôže byť ten, u koho sú dané dôvody vylúčenia. K tomu pozri časť Vylúčenie oprávnenej osoby. Ako je upravený vzťah PVS a oprávnenej osoby? Medzi PVS a oprávnenou osobou musí existovať zmluvný vzťah založený písomnou dohodou, v ktorej sa oprávnená osoba zaviaže plniť povinnosti oprávnenej osoby pre PVS. Na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti ( 591 až 600 ObZ). Oprávnená osoba však nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora. Aké má povinnosti oprávnená osoba? Oprávnená osoba je povinná pri podávaní návrhov na zápis komunikovať s registrujúcim orgánom elektronicky a používať prostriedky pre autorizáciu elektronických podaní. Na listinné podania sa neprihliada, rovnako sa neprihliada ani na podania, ktoré nie sú autorizované oprávnenou osobou. Oprávnená osoba je povinná uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje, a ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, doložiť ich aj verifikačným dokumentom. Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. Ak sa oprávnená osoba zapísaná v registri dozvie o zmene údajov zapísaných v registri o konečnom užívateľovi výhod, je povinná bezodkladne o tom informovať partnera verejného sektora. Oprávnená osoba je povinná identifikovať konečného užívateľa výhod pri prvom zápise do registra a následne overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod (i) v súvislosti s podaním návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod, (ii) pri svojom zápise ako oprávnenej osoby do registra, (iii) k 31. decembru kalendárneho roka, (iv) v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou, a to nie skôr ako päť dní pred uzatvorením zmluvy

7 alebo jej zmenou a (v) v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne eur za 30 dní, a to nie skôr ako päť dní pred plnením zo zmluvy. Oprávnená osoba je povinná pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť postupom podľa zákona č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov; oprávnená osoba nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora. Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu oprávnenej osoby po zohľadnení a nezávislom odbornom vyhodnotení všetkých dostupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať a ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Ak registrujúci orgán uložil pokutu podľa 13 ods. 1 písm. b), za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti, ktoré bolo sankcionované. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Vylúčenie oprávnenej osoby Podľa 19 zákona oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. Vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa 19 je povinnou prílohou návrhu na zápis. Porušenie zákazu podľa 19 vedie k uloženiu pokuty podľa 13 ods. 1 a ods. 4. Zároveň vedie k výmazu PVS z registra. Ďalej má za následok diskvalifikáciu štatutára PVS, ktorý je právnickou osobou a súčasne zakladá oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy alebo prestať plniť, prípadne vôbec nezačať plniť zmluvu bez toho, aby sa dostal do omeškania. Výmaz oprávnenej osoby Zákon umožňuje, aby sa zapísaná oprávnená osoba nechala vymazať z registra (napr. z dôvodu ukončenia spolupráce s partnerom verejného sektora). V tomto prípade návrh na výmaz podáva oprávnená osoba. Registrujúci orgán o tejto skutočnosti informuje partnera verejného sektora, ktorý má 30 dní na zabezpečenie zápisu novej oprávnenej osoby a nové overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Zákon tiež umožňuje, aby partner verejného sektora vymenil svoju zapísanú oprávnenú osobu. V tomto prípade návrh na zápis zmeny podáva nová oprávnená osoba, pričom sa vyžaduje nové overenie identifikácie konečného užívateľa výhod (verifikačná udalosť).

8 Konečný užívateľ výhod Kto je konečný užívateľ výhod? Podľa 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä, a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti, b) ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo z inej jej činnosti, c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá: 1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a), 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, 3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, 4. je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

9 Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií. Pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu boli splnené. Aké má povinnosti konečný užívateľ výhod? Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod, a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri. Oznámením podľa predchádzajúcej vety nie sú dotknuté povinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby podľa zákona. Pravidelné overovanie identifikácie KÚV Zákon ukladá oprávnenej osobe povinnosť vykonávať priebežné overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod. Táto povinnosť sa realizuje v súvislosti s tzv. verifikačnými udalosťami, ktorými sú: 1. prvý zápis do registra, 2. podanie návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod, 3. zápis oprávnenej osoby do registra, 4. k 31. decembru kalendárneho roka, 5. v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou, a to nie skôr ako päť dní pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou, 6. v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne eur za 30 dní, a to nie skôr ako päť dní pred plnením zo zmluvy. Povinnosť podľa odseku 2 písm. d) a e) oprávnená osoba nemá, ak overenie identifikácie konečného užívateľa výhod bolo vykonané v posledných šiestich mesiacoch pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou alebo pred plnením zo zmluvy; tým nie je dotknutá povinnosť podľa 9.

10 Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri. Ako sa preukazuje KÚV? Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba a) odôvodní, na základe akých informácií postupom identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod, b) uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba, c) uvedie údaje podľa 4 ods. 3 písm. f), ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie, d) v prípade partnera verejného sektora podľa 4 ods. 4 preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené, e) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu. Verifikačný dokument je verejne dostupný v registri zverejnenie verifikačného dokumentu nie je porušením obchodného tajomstva ani bankového tajomstva. Konanie Aké typy konaní vedie registrujúci orgán? Registrujúci orgán vykonáva niekoľko typov konaní, ktoré sú navzájom podmienené: 1. registračné konanie (PRe), 2. konanie o námietkach (PNre, PNsre), 3. konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri (PExre), 4. konanie o pokute (PPok), 5. konanie o výmaze (PVym), 6. konanie o diskvalifikácii. Ako prebieha registračné konanie? Registračné konanie je plne elektronické, t.j. všetky podania oprávnenej osoby vrátane príloh adresované Okresnému súdu Žilina musia byť v elektronickej podobe a autorizované. Listinné podania nie sú prípustné a neprihliada sa na ne. Pre vykonanie podania v rámci registračného konania treba využiť príslušnú elektronickú službu. Registračné konanie je bezplatné. Registrujúci orgán vykoná zápis, ak návrh na zápis podala oprávnená osoba, ak je návrh na zápis úplný, ak sú spolu s návrhom na zápis predložené povinné prílohy, ak konečný užívateľ

11 výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente a ak verifikačný dokument spĺňa náležitosti, resp. ak sú pripojené povinné prílohy. Ak nie sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu, registrujúci orgán návrh odmietne. Proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať námietky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Lehota na vybavenie návrhu na zápis je 5 pracovných dní. V prechodnom období (od 1. februára 2017 do 31. júla 2017) je lehota na vybavenie návrhu na zápis 10 pracovných dní. V jednom aj v druhom prípade môže byť táto lehota predĺžená predsedom súdu o ďalších 10 dní. Kto môže podať návrh na zápis, zmenu alebo výmaz údajov? Vykonávať podanie do RPVS môže len oprávnená osoba. Podania do registra nemôže vykonávať partner verejného sektora. Partner verejného sektora si na tento účel musí zabezpečiť oprávnenú osobu. Oprávnenou osobou môže byť podľa 2 ods. 1 písm. b) zákona len advokát, notár, banka vrátane pobočky zahraničnej banky, audítor a daňový poradca. Partner verejného sektora a oprávnená osoba musia uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej sa oprávnená osoba zaviaže plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Táto zmluva je povinnou prílohou návrhu na zápis. Aké sú povinné prílohy návrhu na zápis? Zákon ustanovuje tri povinné prílohy, ktorými sú: 1. verifikačný dokument, 2. vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa 19, 3. písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Kvalifikovaný podnet Zákon umožňuje podať tzv. kvalifikovaný podnet, a to komukoľvek. Na podklade kvalifikovaného podnetu začína registrujúci orgán konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Toto konanie môže registrujúci orgán začať aj z vlastnej iniciatívy (ex offo). Kvalifikovaný podnet môže podať každý (občan, právnická osoba, štátny orgán). Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí to však nevylučuje ex offo konanie. Účastníkmi tohto konania sú partner verejného sektora a oprávnená osoba, ak to navrhla. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však niektoré procesné práva (právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania).

12 Registrujúci orgán môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Registrujúci orgán aj bez nariadenia pojednávania môže nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup registrujúceho orgánu v konaní. Orgány verejnej moci a povinná osoba podľa osobitného predpisu sú povinné registrujúcemu orgánu na jeho žiadosť a v ním určenej lehote poskytnúť súčinnosť pri overovaní pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky. Sankcie Aké sankcie dovoľuje zákon uplatňovať? Zákon o RPVS upravuje celý rad povinností, ktorých nositeľom je PVS, oprávnená osoba, konečný užívateľ výhod, či subjekty verejného sektora. Porušenie týchto povinností zakladá vznik zodpovednostných vzťahov. Sankcie za porušenie týchto povinností majú súkromnoprávny charakter (odstúpenie od zmluvy, neplnenie zmluvy), administratívnoprávnych charakter (priestupky, správne delikty, zrušenie verejnej licencie), trestnoprávny charakter alebo spôsobujú inú ujmu (výmaz z registra, diskvalifikácia štatutárov). Voči komu sa sankcie uplatňujú? Podľa povahy porušenej povinnosti sankcie podľa zákona primárne postihujú PVS, jeho štatutárne orgány, oprávnenú osobu a KÚV. Môžu však postihovať aj samotný verejný sektor. Aké sú následky uvedenia nepravdivých údajov o KÚV? Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod má za následok uloženie pokuty a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od eur do eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti pokutu od eur do eur za zaplatenie tejto pokuty ručí oprávnená osoba. Ďalej rozhodnutie o uložení pokuty je zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa 13a Obchodného zákonníka, t.j. štatutár dotknutej právnickej osoby je na tri roky automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností a zároveň počas týchto troch rokov nemôže byť ako štatutárny orgán zapísaný do obchodného registra. Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod zakladá zároveň oprávnenie pre štát odstúpiť od zmluvy. Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať aj trestnú zodpovednosť.

13 Aké sú súkromnoprávne následky neplnenia zákonných povinností? S nesplnením niektorých zákonných povinností sú spojené aj súkromnoprávne dôsledky, a to právo štátu odstúpiť od zmluvy a právo štátu prestať plniť (alebo ani nezačať plniť) zmluvné povinnosti bez toho, aby sa dostal do omeškania. Právo štátu odstúpiť od zmluvy vzniká: a) dňom právoplatnosti rozhodnutia o výmaze partnera verejného sektora z registra podľa 12 zákona, b) dňom právoplatnosti rozhodnutia o pokute z dôvodov podľa 13 ods. 2 zákona, c) ak je partner verejného sektora viac ako 30 dní v omeškaní so splnením povinnosti podľa 10 ods. 2 tretej vety zákona, d) ak nie je načas splnená povinnosť podľa 23 ods. 1 zákona. Právo štátu prestať plniť zmluvné povinnosti bez toho, aby sa dostal do omeškania vzniká: a) ak nie je splnená povinnosť podľa 11 ods. 2 zákona, b) ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti podľa 10 ods. 2 tretej vety zákona, c) ak nie je načas splnená povinnosť podľa 23 ods. 1 zákona. Aké sú trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov o KÚV? Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Ide najmä o trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa 259 a 260 Trestného zákona, trestný čin podvodu podľa 221 Trestného zákona a trestný čin subvenčného podvodu podľa 225 Trestného zákona. Uvedené trestné činy sú trestnými činmi fyzických osôb aj právnických osôb. K trestnému činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa 259 a 260 Trestného zákona Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie za účelom ochrany pred jej skresľovaním. Subjektom, t.j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Nepravdivými alebo hrubo skresľujúcimi údajmi sú údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo skreslene informujú o podstatných okolnostiach a faktoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia. Registrom podľa osobitného predpisu je napr. register podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; pod tento pojem možno subsumovať aj register partnerov verejného sektora. Podľa 5 ods. 3 zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov,,ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou návrhu na zápis je verifikačný dokument. Z uvedeného možno odvodiť, že za daných okolností je verifikačný dokument podkladom nevyhnutným na to, aby došlo k zápisu do registra partnerov verejného sektora, t. j. aj podkladom slúžiacim na zápis do iného registra v zmysle

14 skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa 259 Trestného zákona. Nakoľko subjekt predmetného trestného činu je všeobecný, môže sa ho dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, a teda aj partner verejného sektora, ako aj oprávnená osoba. K trestnému činu subvenčného podvodu podľa 225 Trestného zákona Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií alebo iných príspevkov z verejných zdrojov. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Partner verejného sektora môže byť páchateľom tohto trestného činu. Pri oprávnenej osobe je situácia,,zložitejšia v tom zmysle, že taká oprávnená osoba síce môže vylákať od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie, avšak nie je tou osobou, ktorá nespĺňa podmienky, na ktoré je viazané poskytnutie alebo použitie danej dotácie, subvencie a pod. podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (osobou, ktorá nespĺňa tieto podmienky je partner verejného sektora). Do úvahy však prichádza trestnosť oprávnenej osoby za spolupáchateľstvo, kedy je medzi spolupáchateľmi rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu tak, že ich konanie naplní všetky znaky predmetného trestného činu iba vo svojom súhrne. Pritom sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy (t.j. konanie každého zo spolupáchateľov nemusí mať všetky znaky trestného činu), ale stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne napĺňa znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Do úvahy tiež prichádza trestnoprávny postih oprávnenej osoby za niektorú z foriem účastníctva [napr. ako pomocníka podľa 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona]. K trestnému činu podvodu podľa 221 Trestného zákona V prípade, že by nebolo možné subsumovať stanovenú situáciu pod niektoré z vyššie uvedených trestných činov (trestný čin subvenčného podvodu je lex specialis k trestnému činu podvodu), bolo by ju možné zahrnúť pod trestný čin podvodu podľa 221 Trestného zákona. Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Tohto trestného činu sa môže dopustiť tak partner verejného sektora ako aj oprávnená osoba. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje aj spôsobenie škody. V prípade, že by bola škoda (pod ktorú by v danom prípade boli zahrnuté štátom poskytnuté finančné prostriedky partnerovi verejného sektora) vyššia ako eur, do úvahy by prichádzala kvalifikácia predmetného skutku ako trestného činu podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona alebo trestného činu podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ak by bola škoda vo výške najmenej eur. Aké sankcie hrozia subjektom verejného sektora? Zákonná úprava predpokladá, že subjekty verejného sektora (štátne orgány, samospráva atď.), resp. osoby konajúce v ich mene môžu byť sankcionované za porušenie niektorých zákonných povinností, a to nasledovne: Podľa 42b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora ak partner

15 verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora. Z uvedeného teda vyplýva, že osoba konajúca v mene subjektu verejného sektora (napr. minister, vedúci služobného úradu, starosta a pod.), ktorá uzavrie zmluvu s fyzickou osobou alebo právnickou osobu, ktorá nie je zapísaná v RPVS hoci mala byť, je deliktuálne zodpovedná za toto konanie. Sankciou za takýto priestupok je pokuta od do eur. Podľa 11 zákona o verejnom obstarávaní platí, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora. Porušenie tohto zákazu zo strany verejného obstarávateľa zakladá deliktuálnu zodpovednosť podľa 182 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Výmaz partnera verejného sektora K výmazu partnera verejného sektora z registra môže dôjsť z jeho vlastnej iniciatívy (návrh na výmaz však podáva oprávnená osoba). V tomto prípade ide o dobrovoľný výmaz. K výmazu partnera verejného sektora však môže dôjsť aj bez návrhu, a ako následok uvedenia nepravdivých a neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod ( 12). Následkom výmazu je v takomto prípade začatie konania o uložení pokuty. Rozhodnutie o výmaze je zároveň aj rozhodnutím o vylúčení podľa 13a Obchodného zákonníka. Výmaz partnera verejného sektora ďalej zakladá oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj možnosť neplniť zmluvu bez toho, aby sa štát dostal do omeškania. Prechodné Vzťahuje sa zákon aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou? Áno. Zákon sa týka aj existujúcich právnych vzťahov. Podľa 23 ods. 1 zákona fyzická osoba a právnická ustanovenia osoba, ktoré sú účastníkom zmluvy podľa 2 ods. 1 písm. d) uzavretej pred 1. februárom 2017 a ktoré spĺňajú podmienky na zápis do registra, sú povinné zabezpečiť svoj zápis do registra podľa tohto zákona do 31. júla To znamená, že zmluvná strana, ktorá spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora a na ktorú sa nevzťahujú výnimky zákona má povinnosť dodatočne sa zapísať do RPVS. Nesplnenie tejto povinnosti zakladá právo štátu na odstúpenie od zmluvy, rovnako štát nie je povinný zo zmluvy plniť a nedostane sa do omeškania. Povinnosť dodatočného zápisu do RPVS Podľa zákona sa do 31. júla 2017 musia do registra zapísať prostredníctvom oprávnených osôb tieto subjekty: 1. zdravotné poisťovne,

16 2. držitelia banského oprávnenia, 3. zhotovitelia geologických prác, 4. osoba poverená správcom výberu mýta, 5. osoba poverená správcom výberu úhrady diaľničnej známky. Nesplnenie povinnosti dodatočného zápisu má za následok odňatie príslušnej licencie (oprávnenia). Platnosť pôvodného zápisu v registri konečných užívateľov výhod ÚVO Podľa 22 ods. 1 zákona fyzické osoby a právnické osoby zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa zákona o verejnom obstarávaní sa považujú za partnerov verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora podľa zákona o RPVS. To znamená, že sa automaticky stávajú zapísanými partnermi verejného sektora. Majú však povinnosť zabezpečiť overenie identifikácie konečného užívateľa výhod podľa zákona o RPVS a podať návrh na zápis na účely zosúladenia zapísaných údajov s 4 do 31. júla Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na výmaz partnera verejného sektora z registra ( 22 ods. 3 zákona o RPVS). Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod a zosúladenie zápisu sa vykonáva prostredníctvom oprávnenej osoby a na to určenej elektronickej služby zmena zapísaných údajov. Elektronické služby Všeobecné informácie Elektronické služby RPVS slúžia pre vykonanie podania adresovaného Okresnému súdu Žilina, ktorý vedie RPVS. Elektronické služby umožňujú vykonať tieto podania: návrh na zápis fyzickej osoby do registra partnerov verejného sektora, návrh na zápis zmeny údajov o partnerovi verejného sektora, ktorým je fyzická osoba, návrh na zápis právnickej osoby do registra partnerov verejného sektora, návrh na zápis zmeny údajov o partnerovi verejného sektora, ktorým je právnická osoba, oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod, návrh na výmaz fyzickej osoby z registra partnerov verejného sektora, návrh na výmaz právnickej osoby z registra partnerov verejného sektora, námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu, kvalifikovaný podnet. Podania do registra partnerov verejného sektora musia byť vždy vykonané elektronicky prostredníctvom na to určených elektronických formulárov. Podania s výnimkou kvalifikovaného podnetu nie je možné vykonať v listinnej podobe. Ak sa tak stane alebo ak sú podania vykonané inak ako prostredníctvom určených formulárov, registrujúci orgán na ne neprihliada.

17 Elektronické služby RPVS vyžadujú: prostriedky autorizácie: kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, vyplnenie elektronického formulára vo formáte XML a jeho autorizáciu, priloženie povinných príloh a ich autorizáciu, odoslanie podania, Elektronické služby RPVS nepodliehajú súdnym poplatkom. Vyplnenie formulára Pred vyplnením je potrebné zvoliť správnu elektronickú službu: Prvozápis partnera verejného sektora návrh na zápis fyzickej osoby do registra partnerov verejného sektora návrh na zápis právnickej osoby do registra partnerov verejného sektora Zmena zapísaných údajov návrh na zápis zmeny údajov o partnerovi verejného sektora, ktorým je fyzická osoba návrh na zápis zmeny údajov o partnerovi verejného sektora, ktorým je právnická osoba návrh na výmaz oprávnenej osoby návrh podľa 22 a 24 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov Výmaz partnera verejného sektora návrh na výmaz fyzickej osoby z registra partnerov verejného sektora návrh na výmaz právnickej osoby z registra partnerov verejného sektora Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod Námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu Kvalifikovaný podnet kvalifikovaný podnet

18 Vypĺňanie formulárov pozostáva vždy z viacerých krokov. Pre posun z jedného kroku do ďalšieho je potrebné vyplniť všetky povinné polia v príslušnom kroku. Formuláre pozostávajú z povinných a nepovinných polí. Nepovinné polia sú len tie pre zápis titulov pred a za menom. RPVS je integrovaný z Registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO). To znamená, že pri vyplnení údaja IČO a použití funkcie Doplniť podľa registra sa automaticky načítajú údaje z RPO. Prílohy Podľa 5 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú niektoré podania povinné prílohy. Povinnými prílohami sú: Verifikačný dokument Verifikačný dokument preukazuje identifikáciu konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Jeho obsahové náležitosti upravuje 11 ods. 5 zákona. Keďže verifikačný dokument sa týka konečného užívateľa výhod, je povinnou prílohou tých podaní, ktoré sa týkajú konečného užívateľa výhod. Ide teda o prvozápis a zmenu zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod. Vyhlásenie oprávnenej osoby Podľa 19 zákona oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, alebo konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, alebo ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. Splnenie tejto zákonnej požiadavky sa preukazuje vyhlásením oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa 19 zákona. Keďže vyhlásenie oprávnenej osoby je spojené vždy s oprávnenou osobu, je povinnou prílohou tých podaní, ktoré sa týkajú oprávnenej osoby. Ide teda o prvozápis a zmenu v oprávnenej osobe zapísanej v registri. Písomná dohoda o plnení povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora Len oprávnená osoba môže vykonávať podania do registra partnerov verejného sektora. Partner verejného sektora nemôže robiť podania sám, ale vždy len prostredníctvom oprávnenej osoby. Medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou musí existovať právny vzťah založený písomnou dohodou, ktorou sa oprávnená osoba zaviazala plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Keďže písomná dohoda je spojená vždy s oprávnenou osobu, je povinnou prílohou tých podaní, ktoré sa týkajú oprávnenej osoby. Ide teda o prvozápis a zmenu v oprávnenej osobe zapísanej v registri.

19 Prílohy musia byť autorizované. Autorizácia príloh sa vykonáva v rámci elektronických služieb RPVS. To znamená, že prílohy sa autorizujú až potom, čo sú priložené k podaniu, t.j. autorizácia sa vykonáva nie lokálne v PC používateľa, ale v rámci elektronického formulára. Prílohy podaní do registra partnerov verejného sektora možno vytvárať dvojakým spôsobom buď sú v origináli vyhotovené ako elektronické dokumenty alebo sú v origináli vytvorené ako listinné dokumenty. Ak sú prílohy vytvorené ako listinné dokumenty je potrebné ich previesť do elektronickej podoby. V tomto prípade je potrebné prílohy naskenovať zaručená konverzia sa nevyžaduje. Takto vytvorené elektronické dokumenty sa vkladajú do podania a následne sa autorizujú. Ak sa príloha vytvára ako elektronický dokument, je potrebné ju vytvoriť vo formáte PDF, pripojiť k podaniu a následne autorizovať. V názvoch elektronických dokumentov nepoužívajte diakritiku. Upozornenie pre vytváranie príloh skenovaním: Ak je potrebné prílohy skenovať, skenujte ich v odtieňoch sivej s rozlíšením najviac 200 dpi. Skontrolujte skenovaný dokument pred podpisom, či je jeho obsah čitateľný. Autorizácia Podľa 5 ods. 2 zákona návrh na zápis sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky registrujúceho orgánu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh na zápis musí byť autorizovaný oprávnenou osobou, inak sa naň neprihliada. Podľa 5 ods. 4 zákona prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na zápis, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom na zápis a autorizované oprávnenou osobou, inak sa na návrh na zápis neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že elektronické služby vyžadujú autorizáciu samotného podania a jeho príloh. Autorizáciu možno vykonať buď kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Ak formulár nie je autorizovaný alebo ak nie je autorizovaná čo i len jedna z príloh, podanie nie je možné vykonať.