SPRÁVCOVIA RYBNÍKOV A VODNÝCH TOKOV VODNÍCI NA SLOVENSKU. Mgr. Tatiana Klimková Knižnica pre mládež mesta Košice
Vode bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi. Leonardo da Vinci.
Voda je základná zložka života a dotýka sa všetkých vrstiev existencie. Staroveké mýty a moderná veda sa zhodujú v tom, že voda je kolískou života.
Vodu a jej zdroje mali ľudia oddávna v úcte a považovali ju za posvätný živel. Mala významnú úlohu v rôznych tradičných kalendárnych a rodinných obradoch na Slovensku.
Voda! Nemáš chuť, ani farbu, ani vôňu. Nemožno ťa opísať! Tebou sa nadchýname a nevieme, čo si zač. Nemožno povedať, že si potrebná pre život ty sama si život! Antoine de Saint - Exupẻry
Vodník najrozšírenejšia rozprávková bytosť, duch vodnej ríše
Ženským pedantom vodníkov boli vodné vily alebo vodné baby, niekde nazývané aj vodné žienky či rusalky.
Najvýznamnejšie rieky Slovenska a ich vodníci
Dunaj priteká na Slovensko ako rieka s prevahou vody z vysokých alpských polôh, kde sa sneh a ľadovce topia až v lete. Je to najvodnatejši a rieka na Slovensku.
Najznámejší je devínsky vodník Ferko, najmladší je vodník Chňuchňuk (a ešte veľa ďalších, ktorí sa stretávajú na Medzinárodnom festivale vodníkov).
Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na území štátu. Podľa povestí vzniká sútokom dvoch menších riek: Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote.
Najznámejším vodníkom na Váhu je Valentín, ktorý v súčasnosti sídli v Trenčíne. Toho najmladšieho, Venčeka, nájdeme v diele Jána Navrátila.
Hron je druhou najdlhšou riekou na Slovensku a preteká iba jeho územím.
Vodníci na Hrone boli dosť zlomyseľní, radi topili a rozbíjali plte, prípadne sa s nimi pohrali vo vodných víroch. Najznámejší vodník bol Hlbočan.
Dunajec vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca pod svahmi Vysokých Tatier. Územím Slovenska preteká v dĺžke 17 km. Patrí medzi najčistejšie rieky strednej Európy. Od dávnych čias bol dôležitou dopravnou tepnou.
Podľa Cypriána Majerníka, ktorý sa zaoberal zbieraním povestí z oblasti Zamaguria, najčastejšie spomínaným vodníkom na Dunajci bol vodník Rybka.
Hornád pramení na východných svahoch nízkotatransk ej rázsochy nad Vikartovcami. Preteká cez Slovenský raj, kde sa prerezáva kaňonom nazývaným Prielom Hornádu.
Orava tiež vznikla sútokom dvoch zdrojov Bielej a Čiernej Oravy. Na ich sútoku je postavená najväčšia slovenská priehrada.
Oravským vodníkom bol Mokrý Ďurko.
Vodníkov je už dnes málo, nestačia všetky rybníky, potoky a riečky dôkladne vyčistiť. Vincent Šikula
ĎURÍČKOVÁ, Mária: Dunajská kráľovná. Bratislava, Mladé letá, 2010. Rybí kráľ, s. 11-13. Dunajská kráľovná, s. 15-18. Mokrý Ďurko, s. 19-25. Dobrý duch rieky Dunaja, s. 27-29. Kôň so zelenou hrivou, s. 36-38.
HUSKA, Miroslav Anton: Biela plť na Váhu. Bratislava, Mladé letá, 1966. Kmotrom vodnému chlapovi, s. 12-13. Vodný chlap, s. 14-15. Mladý pltník a víly, s. 16-18.
CHUDOBA, Andrej: Sedemdesiatsedem povestí spod Slovenskej brány. Bratislava, Mladé letá, 1974. Vodník kartár, s. 27-28. Vodník žobráčik, s. 29. Zimný vodník, s. 30-31. Pasovačka s vodníkom, s. 32-33. Vodníkova pomsta, s. 34.
MAJERNÍK, Viktor a Peter GLOCKO: Vodníkove zlaté kačky. Bratislava, Mladé letá, 1975. Vodník Rybka a žobrák Šupka, s. 9-14. Rybkove peniaze, s. 15-18. Ako vodník Rybka predpovedal počasie, s. 19-20. Vodníkova kmotra, s. 21-26. Vodník Žabiar a kosec Jaš, s. 27-31. Ako gazda vyplatil vodníka, s. 32-35. Ako vedomec zobral vodníkovi utopenú dušu, s. 36-38. Ako malé vodníčatá hnevali gazdu, s. 39-40. Ako sa dvaja vodníci na Dunajci bili, s. 42-45. Pastier Jendruš a vodníkove zlaté kačky, s. 46-49.
MAREC, Anton: Zakliaty hrad v Tatrách. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. Tatranské plesá, s. 66-69. Zelené pleso Krivánske, s. 73-74. Štrbské pleso, s. 75-77. Zelené pleso, s. 85-88. Smokovec, s. 96-98.
MAREC, Anton: Zlato pod Kriváňom. Bratislava, Mladé letá, 1991. Tatranské plesá, s.12-13. Tatranské víly, s.24-25. Vodopád Skok, s. 65-67.
MELICHER, Jozef a Jozef TRUBÍNI: Požitavské povesti. Martin, Matica slovenská, 1998. Vodník Damon pod horným mlynom, s. 64-65. Vodná baba pri Meleckom potoku, s. 68-70. Pátričkami proti vodníkom, s. 83-84.
MORAVČÍK, Štefan: Záhorácke povesti. Bratislava, Mladé letá, 1998. Vodník z hámrov, s. 154-155. Šustr a hastrman, s. 156-157.
MORIC, Rudo: Rybka so zlatou korunkou. Bratislava, Mladé letá, 1990. Rybka so zlatou korunkou, s. 123-127.
ONDREJKA, Kliment: Povesti a zvesti z dolín stredoslovenských. Martin, Osveta. 1981. Pltníci a vodníci, s. 114-115.
SZABÓ, Ivan a Milan STANO: Slovenské strašidlá od A po Ž. Legendy. Povesti. Príbehy. Bratislava, Štúdio humoru a satiry, 2003. Dukáty od vodníka, s.21. (Vydrica, Dunaj) Neusvedčený vodník, s. 40-41.) Krst u vodníka, s. 49. Vodník z Paradajsu, s.53. Vodníkov hrob, s.61-62. Nástrahy vodnej panny. S. 63-64. Lákanie vodných panien, s. 67.
VÁLEK, Igor: Povesti o slovenských riekach. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2013. Vodníkova kmotra, s. 40-43. Žitavskí hastrmani, s. 62-64. Chlebovou kôrkou na topelca, s. 48-50.
URBAN, Peter: Povesti z Pohronia. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011. 294 s. Tekovský vodník a pukanecká cibuľa, s. 134-139. Kamenický vodník, s. 156-159.
BALCO, Július: Vodnícky karneval. Bratislava, Vydavateľstvo slovenských spisovateľov, 2014.
CSONTOSOVÁ, Zuzana: Najmocnejšie kúzlo. Praha, Albatros, 2013.
JUNGOVÁ, Ivana: Víla Anabela a vodník Vilém alebo Kde bobry dávajú dobré ráno. Bratislava, LADA, 2013.
KYSEĽOVÁ, Anna: Strašidielko Bubulík. Žilina, Georg, 2013.
MAJCHRÁKOVÁ, Svetlana: Vodník Čľupko. Bratislava, Marenčin PT, 2012.
MIKOLÁŠOVÁ, Katarína: Bojnickí búbeli. Martina, vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015.
MILČÁK, Ján: Vodník Kalambus a čertík Bubulo. Bratislava, Regent, 2009.
Ďakujem za pozornosť! tatiana.klimkova@kosicekmk.sk