Príloha č. 3 Pracovné úrazy a zásady poskytnutia prvej pomoci Postupy v prípade poškodenia zdravia a zásady poskytnutia prvej pomoci Čl. I ÚVODNÉ USTANOVENIA Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ v súlade s 8 ods. 1 zákona NR SR c. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia v znení neskorších predpisov okrem iného povinný: - určiť postup v prípade záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci; - vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov prvej pomoci; - určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť a pravidelne školiť dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru; - zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi strediskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami. Čl. II VŠEOBECNE Vzhľadom k tomu, že následky úrazov, nielen na pracovisku, sú v mnohých prípadoch závislé od poskytnutia rýchlej a účinnej pomoci postihnutým, je dôležité, aby si všetci zamestnanci osvojili nielen bezpečnostné predpisy, ale aj postup a spôsob poskytnutia prvej pomoci, ktorý je obsiahnutý v týchto zásadách a tieto prakticky pri vzniknutých úrazoch resp. iných poruchách zdravia realizovať. Čl. III VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Prvá pomoc je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktorými sa má pri náhlom ohrození alebo narušení hodnôt zabrániť rozvoju ďalšieho poškodenia a zmierniť následky poškodenia na najmenšiu mieru. Možno ju rozdeliť na technickú a zdravotnícku. Technickou prvou pomocou sa rozumie odstránenie vonkajších fyzikálnych a chemických príčin, ktoré spôsobili úraz, otravu alebo náhle ochorenie, ktoré neustále zhoršujú stav postihnutého, kým ich vplyv trvá. Často je predpokladom poskytnutia zdravotníckej prvej pomoci. Technickú prvú pomoc zvyčajne zaisťujú útvary prvej pomoci špeciálnou technikou a špeciálnym výcvikom. Zdravotnícka prvá pomoc je súbor opatrení, ktoré pri náhlom ohrození alebo postihnutí zdravia cieľavedome a účinne obmedzujú rozsah a dôsledky ohrozenia alebo postihnutia. Zdravotnícku prvú pomoc možno rozdeliť na zdravotnú základnú (laickú) a zdravotnú odbornú prvú pomoc. Zdravotnícka základná (laická) prvá pomoc je súbor základných odborných a technických zdravotníckych opatrení poskytovaných spravidla bez špecializovaných prostriedkov. Súčasťou laickej prvej pomoci je privolanie odbornej pomoci a starostlivosť o postihnutého do jeho odovzdania do zdravotníckeho ošetrenia. Zdravotnícka odborná prvá pomoc je súbor odborných a technických zdravotníckych opatrení poskytovaných školeným zdravotníckym personálom všeobecným lekárom v zdravotníckych zariadeniach alebo stredným zdravotníckym personálom alebo inými dlhodobo školenými zdravotníckymi pracovníkmi. Úraz je každé násilné poškodenie tela, ktoré zanecháva následky vo forme otvorených rán, vnútorných zmien, zlomenín, pomliaždenia, vykĺbenia, popálenia, poleptania a pod. Otrava je každé poškodenie zdravia alebo spôsobenie smrti účinkom chemickej látky (jedu). Náhla príhoda je náhle vzniknuté ochorenie alebo vzplanutie skrytej či chronickej choroby. Môže vzniknúť aj u zdanlivo zdravého človeka. Začína väčšinou prudko, vyvíja sa často až dramaticky a neraz ohrozí postihnutého aj na zdraví.
Čl. IV ZÁSADY POSKYTNUTIA PRVEJ POMOCI Základným pravidlom pri poskytovaní prvej pomoci je robiť všetko, čo stav postihnutého vyžaduje a čoho je záchranca schopný, ale len v rozsahu, ktorý bezpečne ovláda. Za hlavné zásady poskytnutia prvej pomoci sa považujú: - zachrániť život (kontaktovať postihnutého, vykonať oživovacie úkony, zastaviť veľké vonkajšie krvácanie); - zabrániť výraznému zhoršeniu zdravotného stavu (fixovať zlomeniny, ošetriť rany a popáleniny); - zabezpečiť ďalšiu zdravotnú starostlivosť (privolať odbornú zdravotnú pomoc: 155 ZZS Záchranná zdravotná služba, 112 IZS Integrovaný záchranný systém) a zotrvať pri postihnutom až do príchodu odbornej posádky ZZS. Čl. V POSTUP PRI POSKYTOVANÍ PRVEJ POMOCI Pre záchranu života je najdôležitejšie v čo najkratšom čase zabezpečiť základné životné funkcie vedomie, dýchanie a krvný obeh. Na ich vyšetrenie je možné použiť ľudské zmysly a to zrak, sluch, hmat, a na rozoznanie v prípade prítomnosti prchavej látky aj čuch. Kontrola vedomia Ak je na mieste nehody viac zranených, prvú pomoc začíname poskytovať najskôr tým, ktorí ju potrebujú okamžite. Zranení, ktorí v šoku alebo zo strachu kričia a volajú o pomoc, nie sú spravidla tak postihnutí ako tí, čo už volať nemôžu, pretože sú v bezvedomí alebo v ťažkom šoku. Zraneného najskôr oslovíme, zatrasieme a vyvoláme bolestivý podnet, napr. uštipnutím na predlaktí a pod. Ak nereaguje ani na jeden podnet, je to známka bezvedomia. Kontrola dýchania Súčasne so zisťovaním prítomnosti vedomia sledujeme známky prítomnosti alebo neprítomnosti dýchania. Dýchacie svaly (bránica, medzirebrové svaly) pri nádychu zväčšujú hrudník, pri výdychu sa uvoľnia a hrudník sa zmenší. Za normálnych podmienok je počet dychov za 1 minútu 16. Kontrola krvného obehu Neprítomnosť krvného obehu sa v súčasnosti vyšetruje iba sledovaním nepriamych známok namodralá farba kože na okrajových častiach tela, postihnutý nereaguje kašľom, prehĺtaním, žmurkaním počas kontroly a čistenia ústnej dutiny. A. Prvá pomoc pri bezvedomí Bezvedomie je stav, ak postihnutý neprijíma podnety z vonkajšieho prostredia, nespracúva ich a účelne na ne nereaguje. K bezvedomiu dochádza pri nedostatočnom prekrvení mozgu, pri jeho nedostatočnom zásobení kyslíkom alebo pri anatomickej alebo funkčnej poruche mozgu. Najčastejšie príčiny bezvedomia: - náhle zastavenie srdca, - extrémne zrýchlená činnosť srdca, - náhle rozšírenie ciev z horúčavy, - dusenie, poranenie mozgu, otravy, veľká strata krvi a pod. Technický postup: 1. postihnutého uložíte do vodorovnej polohy alebo ho šetrne odsuniete z nebezpečného miesta, 2. zabezpečíte priechodnosť dýchacích ciest (zaklonením hlavy, predsunutím dolnej čeľuste, pri krvácaní do oblasti ústnej dutiny uložením v polohe na brucho) 3. ak sa zastaví dýchanie, krvný obeh alebo dýchanie aj krvný obeh súčasne, začnite okamžite s resuscitáciou, 4. ak sa obnoví dostatočne dýchanie a krvný obeh postihnutého uložíte do stabilizovanej polohy na bok, 5. po návrate vedomia kontrolujte dýchanie, priložte studený obklad na hlavu prípadne uložte postihnutého do tieňa, 6. ak je postihnutý v bezvedomí, nepodávajte mu nijaké tekutiny ani jedlo.
B. Prvá pomoc pri zastavení dýchania Poruchou dýchacej činnosti sa rozumie dusenie z nedostatku vzduchu alebo úplné zastavenie dychu. Príčiny porúch dýchacej činnosti: - prekážky v dýchaní (cudzie telesá, blokáda dýchacích ciest krvou a zvratkami, kŕč hlasiviek, zapadnutý koreň jazyka, prerušenie dýchacích ciest a pod.); - poranenie alebo ochorenie ústrednej nervovej sústavy; - náhle zastavenie obehu; - nervosvalové poruchy (tetanus, obrna); - zloženie vdychovaného vzduchu (nedostatok kyslíka, prítomnosť jedovatých plynov a pod). Príznaky porúch pri zastavení dýchacej činnosti: - dýchacie pohyby hrudníka sú viditeľné, ale nad ústami alebo nosom nie je cítiť ani počuť - prúd vydychovaného vzduchu; - dýchacie pohyby hrudníka sú veľmi riedke (menej než 10/min); - dýchacie pohyby hrudníka a nadbruška úplne vymizli; - počas niekoľko desiatok sekúnd sa objaví namodralé zafarbenie (cyanóza) najskôr sliznice a nechtového lôžka, potom okrajových častí tela (nosa, uší, pier). - pri kompletnej prekážke v dýchacích cestách zavinenej cudzím telesom dochádza k výrazným dýchacím pohybom (vonkajšie paradoxné dýchanie), ale nepočuť nijaké dýchacie šelesty; - pri čiastočnej prekážke sa objavuje úzkostlivý výraz tváre, nepokoj, vystúpené krčné žily, paradoxné pohyby hrudníka a brušnej steny. Vyšetrenie dýchania O prítomnosti dychu je možné presvedčiť sa: - pozorovaním stavu hrudníka a - priložením svojho ucha k ústam i nosu postihnutého. Ak postihnutý dýcha, sú viditeľné pohyby hrudníka a dych pri vydychovaní počuť a cítiť na svojej tvári. Ak postihnutý nedýcha, je nutné okamžite uvoľniť a vyčistiť dýchacie cesty! Obnovenie dýchania a) Ak sa postihnutý dusí ale reaguje na pokyny: posaďte ho na stoličku, oprite mu ruky o kolená a skloňte mu hlavu, udrite ho medzi lopatky a vyvolajte kašeľ. b) Ak sa postihnutý dusí, ale nereaguje: postavte sa za jeho chrbát, chyťte ho zozadu a zopnite ruky pod jeho hrudníkom, prudkým rýchlym pohybom hore a dovnútra ho pritiahnite k sebe. c) Ak je postihnutý v bezvedomí: obkročmo si na neho kľaknite, bruško dlane pravej ruky položte tesne pod rebrá, druhú ruku položte krížom na ňu a zatlačte smerom dopredu a dolu. Dusenie a zastavenie dýchania sú tak závažné príhody, že vyžadujú okamžité poskytnutie prvej pomoci resuscitáciu. Technický postup: 1. Kontrola, uvoľnenie a vyčistenie ústnej dutiny a hltana (obr. 1) postihnutého položíte do vodorovnej polohy naznak, obrátite mu hlavu na jednu stranu a dvoma prstami ovinutými vreckovkou vytriete ústnu dutinu. Obr. 1 Kontrola ústnej dutiny
2. Zabezpečenie priechodnosti horných dýchacích ciest postihnutému zakloňte hlavu a to tak, že položíte jednu ruku na šiju a druhou pritlačíte na čelo tak, aby sa hlava čo najviac zaklonila a krk prehol. (obr. 2) Tým sa jazyk, opierajúci o zadnú stenu hltana, oddiali a uvoľní dýchacie cesty. Obr. 2 Základný postup pri zabezpečení záklonu hlavy 3. Dýchanie z pľúc do pľúc spôsobom: a) z úst do úst (len ak postihnutý nejaví známky dýchania) (obr. 3) palcom a ukazovákom jednej ruky stlačte nos tak, aby ste uzavreli nosné dierky, dlaňou sa opierajte o čelo postihnutého čím spôsobíte záklon hlavy, druhou rukou odtiahnite spodnú čeľusť v jej strede tak, aby vznikla štrbina medzi perami asi jeden prst široká, Obr. 3 Dýchanie z pľúc do pľúc zhlboka sa nadýchnite, priložte ústa pevne okolo úst postihnutého a pozvoľna vydýchnite vzduch do jeho dýchacích ciest, pričom hrudník by sa mal zodvihnúť, nadvihnite hlavu a pozorujte či hrudník postihnutého pomaly klesá a kontrolujte či z jeho úst prúdi vzduch, ak áno opakujte ešte 2 krát, krv v pľúcach sa okysličí, pričom to môžete spozorovať podľa farby kože, po 3 vdychu skontrolujte pulz, pokračujte v dýchaní v rytme 12 až 16 vdychov za minútu, t. j. každé 4 sekundy jeden vdych, každé tri minúty kontrolujte pulz, pri nenahmatateľnom pulze začnite s vonkajšou masážou srdca (podľa C), ak postihnutý dýcha sám, uložte ho do stabilizovanej polohy (obr. 4), pri tomto spôsobe dýchania možno použiť resuscitačné rúško.
Obr. 4 Stabilizovaná poloha b) z úst do nosa (vhodné pri zranení pier, pri kŕčovom zavretí úst) podobné ako predchádzajúce, len s tým rozdielom, že ruka stláčajúca hlavu do záklonu ponechá nos voľný a palec druhej ruky pritlačí pevne dolnú peru na hornú, čím sa uzavrie ústny otvor. c) z úst do úst a nosa zároveň (vhodné u malých detí do 10 rokov) je podobný spôsob, len v tomto prípade je záklon hlavy miernejší, ústa a nos ostávajú voľné, pri vdychovaní otvorenými ústami obomknete nos od polovice jeho chrbta cez nosné dierky a celé ústa, platí pravidlo, že čím je dieťa menšie, tým je počet vdychov rýchlejší (u kojencov až 40 50/min) a objem vdychovaného vzduchu menší. d) umelé dýchanie metódou Silvestra Broscha postihnutého položte na chrbát a podložte jeho hrudník v úrovni ramien tak, aby sa dosiahol záklon hlavy a zväčšil objem hrudníka, kľaknite si za hlavu postihnutého a oblúkom mu dvíhajte paže nad jeho hlavou,čím sa dosiahne umelý vdych, opätovným oblúkovitým pripažením dosiahnete zase umelý výdych, tento sled pohybov je nutné opakovať 15x za minútu. C. Prvá pomoc pri náhlom zastavení krvného obehu Prejavom krvného obehu je pulz. Spôsobuje ho pulzová vlna, ktorá vzniká úderom srdca. Zdravé srdce udiera 60 80 krát za minútu. Normálny pulz je pravidelný a dobre hmatateľný. Zastavením prítoku okysličenej krvi do mozgu vedie počas 3 až 5 minút k nenávratnému poškodeniu mozgu, t. j. k odumretiu mozgových buniek. Najzávažnejšou poruchou je zastavenie srdcovej činnosti. Príčiny zastavenia krvného obehu: choroba srdcového svalu (infarkt), chemické faktory (predávkovanie liekmi), fyzikálne faktory (priame poranenie srdca, úraz bleskom a elektrickým prúdom, dusenie, veľká strata krvi a pod.). Príznaky pri zastavení krvného obehu: tep na krčnej tepne a stehenných tepnách nie je hmatateľný, postihnutý nedýcha alebo dýcha lapavo, postihnutý je v bezvedomí, sliznica a koža sú šedobiele až namodralé, zornice sú dosť často rozšírené (zvyčajne 60 sekúnd po zastavení). Vyšetrenie krvného obehu Základné vyšetrenia krvného obehu spočíva v meraní pulzu, ktoré sa môže vykonávať na troch miestach ľudského tela: na krčnej tepne bruškami 2 alebo3 prstov vkĺzni do priehlbiny medzi štítnou chrupavkou a kývačom hlavy na krku postihnutého, na vretennej tepne bruškami prstov nájdi na palcovej a dlaňovej strane zápästia,
na stehennej tepne bruškami prstov nájdi asi v strede slabiny. Pri zastavení krvného obehu je postihnuté vždy aj dýchanie a nemožno ho považovať za dostatočné. Okamžite po zistení, že sa zastavil krvný obeh, je potrebné začať s resuscitáciou, ktorá spočíva v nepriamej masáži srdca (obr. 5) kombinovanej s dostatočným umelým dýchaním (podľa A). Obr. 5 Nepriama srdcová masáž Podstatou nepriamej srdcovej masáže je rytmické stláčanie v dolnej polovici hrudnej kosti proti pevnej podložke chrbtice tak, aby sa k sebe priblížili o 5 až 8 cm. Tým sa stlačí aj srdce a krv sa vytlačí do obehu v pľúcach a veľkých cievach Technický postup: 1. postihnutého položíte chrbtom na tvrdú položku, 2. kľaknete si vedľa postihnutého a položíte si dlaň jednej ruky na jeho dolnú tretinu hrudnej kosti, druhú ruku si umiestnite naprieč položenej prvej ruky (obr. 6), 3. nakľánaním trupu dopredu prenášate silu z ramien do rúk, pričom touto silou stláčate hrudnú kosť proti chrbtici, 4. masáž vykonávajte v pravidelnom rytme t. j. u dospelých 80 krát za minútu, u detí a kojencov 100 krát za minútu, 5. dávkovanie tlaku je závislé od pružnosti hrudníka a veku postihnutého (u detí stačí jedna ruka, u kojencov dva prsty), 6. pre zvýšenie účinnosti nepriamej masáže je výhodné zdvihnúť dolné končatiny alebo skloniť trup postihnutého šikmo hlavou dole. Postavenie zápästia obidvoch rúk pri nepriamej masáži Účinnosť srdcovej masáže spozorujete podľa toho že: na krčných tepnách je pri každom stlačení hrudníka hmatateľný synchrónny tep, farba postihnutého sa zlepšuje, sa zúžia zornice, resp. objaví sa náznak reakcie na svetlo. Ak sa po jednej hodine resuscitácie nedostaví spontánna srdcová činnosť, postihnutý nedýcha a zornice zostávajú stále široké a nereagujú ani na svetlo, môžete prestať s resuscitáciou.
D. Prvá pomoc pri poranení Rana je porušenie kože, sliznice alebo vnútorných orgánov. Charakteristickým znakom je krvácanie, bolesť, strata alebo poškodenie tkaniva. Vzhľadom k tomu je možné rany rozdeliť podľa rozsahu poškodenia na: povrchové (poranená je len koža), hlboké (poškodenie postihuje aj podkožie, svaly a kosti), prenikajúce (poškodené sú aj vnútorné dutiny). Druhy poranení: 1. Zlomeniny Kosti kostry obklopujú a chránia životné orgány. Pôsobia ako páky, ktorými hýbu svaly. V blízkosti kosti sú umiestnené cievy a nervy, preto pri ošetrovaní dbajte, aby ste ich neporanili ostrými úlomkami kosti. Príčiny a druhy poranenia: postihnutý udáva silnú bolesť v mieste poranenia, hlavne pri pohybe, postihnutý niekedy počuje prasknutie kosti, v mieste zlomeniny býva opuch a krvná podliatina, zlomenina máva iný, zdeformovaný tvar, postihnutý je v šoku. znehybnenie poraneného miesta 2. Poranenie chrbtice Chrbtica sa skladá zo stavcov, je pevne spevnená väzmi, obklopuje a chráni miechu. Poranenie miechy môže spôsobiť stratu citlivosti, sily a ochrnutie. Príčiny a druhy poranenia: náhle otočenie trupu alebo krku môže natiahnuť chrbtové svaly, natrhnúť väzy, poškodiť medzistavcové platničky, násilný pohyb hlavy a krku, nárazom, pádom môže vzniknú závažné poranenie svalov, nervov, zlomenina chrbtice Vyšetrenie chrbtice: 1. hmatom a poklepaním zistíte bolestivosť chrbtice, 2. ostrejším predmetom zistíte citlivosť na končatinách, 3. požiadate postihnutého, aby sa pokúsil sám pohybovať končatinami. upozornite postihnutého, aby sa počas vyšetrenia nehýbal a zostal v pokoji, ak je diagnóza pozitívna, upravte polohu postihnutého tak, že ho obložíte zrolovanými kabátmi a dolné končatiny zviažete k sebe, ak je postihnutý v bezvedomí s poruchami dýchania či krvného obehu, pokračujte bežným spôsobom 3. Poranenie hrudníka Pri niekoľkonásobnom zlomení rebier vznikne úlomok, ktorý pri nádychu klesá do hrudníka, pri výdychu sa zase vyklenuje. Vzniká paradoxné dýchanie. Ostrý okraj rebra, alebo cudzie teleso, ktoré prenikne cez hrudnú stenu, môže poškodiť pohrudnicu alebo popľúcnicu (obaly pľúc), čo spôsobí spľasnutie pľúc a výrazné zmenšenie objemu dýchaného vzduchu aj na nepoškodenej strane pľúc (vznikol pneumothorax). postihnutý veľmi ťažko dýcha, pohyb hrudníka pri dýchaní je nesymetrický, hrudník na pohmat je menej pevný, na poranenom mieste hrudníka vidíte spenenú krvavú tekutinu, počujete srkanie. poraneného dáte do polosediacej polohy,
uvoľníte mu tesný odev hrudníka a krku a odhalíte ranu, na ranu priložíte sterilné krytie a toto vzduchotesne prelepíte, ruku na poranenej strane dáte do dvíhacieho závesu, postihnutého v bezvedomí dáte do stabilizovanej polohy. 4. Poranenie oka Poranenie oka spôsobujú najčastejšie cudzie telesá, kov, sklo, drevo. Pacient vždy pociťuje bolesť pálivú, či rezanú. postihnutému nedovolíme, aby si pretieral oko, v pohodlnej polohe posediačky oproti svetlu mu prezrite oko a to tak, že: najprv potiahnete dolnú mihalnicu nadol a nabok, pričom postihnutý pozrie nahor a do strán, podobne vyšetríte, ak predpokladáte teliesko v oblasti hornej mihalnice, keď ju vytiahnete hore a postihnutý sa díva dolu ak je teliesko na bielku alebo mihalnici, vytrite ho navlhčeným kúskom vaty, ak sa vám nepodarí predmet z oka odstrániť, oko za súčasného mrkania vyplachujte, nikdy neodstraňujte teliesko z farebnej časti oka, ak sa vám prvá pomoc nepodarí, dajte na oko sterilné krytie a zabezpečte lekárske vyšetrenie. 5. Poranenie hlavy Pohyb a iné funkcie tela riadi nervová sústava - mozog, miecha, nervy. Mozog je uložený v lebke, miecha v chrbticovom kanály. Úder do hlavy či chrbtice môže spôsobiť vnútorné krvácanie, otras mozgu či miechy jeho pomliaždenie až stlačenie. Následkom takéhoto úrazu je opuch mozgu, ktorý celý stav zhorší. Príznaky poranenia hlavy: krvácanie a rana na koži a) pri otrase mozgu: krátkodobé bezvedomie malátnosť a zmätenosť strata pamäti na nehodu a čas pred ňou b) pri zlomeninách lebky: krv, alebo krvavá tekutina z ucha, alebo nosa krvná podliatina okolo mihalníc, alebo na očnom bielku Príznaky akútneho nebezpečenstva: hlboké bezvedomie, nepravidelný dych často sprevádzaný zvukmi ako pri chrápaní, obe zrenice sú zúžené, alebo rozšírené, alebo nerovnako široké, pomalý pulz. ak sú všetky funkcie v poriadku zabezpečte vyšetrenie u lekára, ak bol postihnutý v bezvedomí, zabezpečte okamžitý prevoz do nemocnice, ak je v bezvedomí, zaistite starostlivosť o dýchanie a krvný obeh, na ranu vo vlasatej časti hlavy priložte sterilné krytie, postihnutého posediačky oprite o pevnú stenu alebo mu podložte hlavu a plecia. 6. Padúcnica (epilepsia) Padúcnica je záchvat kŕčov trupu a končatín spôsobený poruchou elektrickej činnosti mozgu. Pre laika hrôzostrašne vyzerá tzv. veľký záchvat. Do jeho prirodzeného priebehu netreba zasahovať. Pravdepodobný epileptický záchvat začína bezvedomím so súčasným zvukovým prejavom. Pacient stuhne, potom sa uvoľní a nasleduje sled kŕčov. Na ústach pacienta sa objaví pena, a pretože je časté pohryzenie jazyka, môže byt krvavo sfarbená. upravte priestor a podložku postihnutého tak, aby sa pri kŕčoch neporanil,
uvoľnite jeho tesný odev hlavne okolo krku a hrudníka, po utíchnutí kŕčov skontrolujte dýchanie a uložte postihnutého do stabilizovanej polohy, ak usúdite, že stav sa nezlepšuje, volajte záchranku. 7. Mdloba (ľudovo uvádzaná ako odpadnutie) Mdloba je krátkotrvajúce bezvedomie spôsobená prechodným znížením prietoku krvi v mozgu. Príčiny: bolesť, silné emócie, dlhšie státi postihnutý sa cíti slabý, má závraty, je mu nevoľno. farba tváre je bledá, pulz pomalý. postihnutého uložte do vodorovnej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami, ak to nie je možné, posaďte ho a predkloňte mu hlavu medzi kolená, uvoľnite mu tesný odev, zaistite prívod čerstvého vzduchu. 8. Srdcový záchvat Srdcový záchvat je spôsobený oslabeným srdcom, zúžením vencovitých tepien srdca (angína pectoris) až ich uzavretím (koronárna trombóza) s následným infarktom. postihnutý je náhle výrazne dýchavičný, má modrofialové zafarbenie kože. a) pri angíne pectoris: sú silné zvieravé bolesti za hrudnou kosťou, v ľavom ramene koža je bledá pulz nepravidelný b) pri koronárnej trombóze, infarkte: predchádzajúce príznaky bezvedomie pacienta posadíte, mierne ho predkloníte a nedovolíte mu chodiť, uvoľníte odev, zariadite odvoz k lekárovi, v prípade poruchy vedomia urobíte opatrenia ako v naliehavej situácii. 9. Podchladenie (hypotermia) Podchladenie je stav, keď vnútorná teplota klesne pod 35 C. pohyby postihnutého sú nemotorné, nezrozumiteľná reč, spomalené a podráždené reakcie studená a bledá koža, postihnutý môže mat triašku a omrzliny. Postup ošetrenia pri omrzlinách: na postihnutých miestach uvoľnite tesný odev a náramky, postihnutého prikryte teplým suchým odevom, ak sa na tele postihnutého nachádzajú otvorené pľuzgiere prekryte ich sterilným materiálom. Postup ošetrenia pri podchladení: postihnutému zabráňte chodiť a trieť si kožu, ak sa dá, prezlečte ho do suchého teplého odevu, zakryte ho a pomaly zohrievajte v suchom prostredí. 10. Šok Šok je stav, keď krvný obeh, ktorý zásobuje tkanivá kyslíkom, zlyhá. Príčiny: príčin šoku je veľa, ale vlastný obraz je rovnaký. šok vzniká nasledovne pri:
a) hematogénny šok náhla strata krvi, b) kardiogénny šok zlyhanie srdca, c) popáleninový šok strata krvnej plazmy, d) neuurogénny šok cievne poruchy pri silných emóciách, e) alergický šok citlivosť na alergény, f) dehydratacný šok veľká strata tekutín hnačkami, vracaním. bledosť kože a slizníc (podľa pier a nechtov), studená a spotená koža, zrýchlený a slabo hmatateľný pulz, plytké a zrýchlené dýchanie, nepokoj a zívanie, pocit smädu, postupná strata vedomia s možnou smrťou, postihnutý je zvyčajne mlčanlivý až apatický, má silnú bolesť hrudníka alebo brucha najskôr zastavte vonkajšie krvácanie, vylúčte príznaky vnútorného krvácania, uložte pacienta na chrbát, hlavu mu otočte nabok a nohy podložte zabráňte strate tepla nejakou prikrývkou, zaistite transport na lekárske vyšetrenie, uvážte podávanie tekutín podľa druhu šoku. 11. Dusenie Dusenie nastáva vtedy, keď sa do úst, nosa a dýchacích ciest nedostáva vzduch alebo vzduch je znehodnotený. hlučné a namáhavé dýchanie, pena na ústach, neskôr zmodranie pier a nechtov, postupná strata vedomia. odstráňte zdroj dusenia, premiestnite pacienta na bezpečné miesto, v prípade zasypania alebo zatlačenia osloboďte ihneď hrudník, uvoľnite a vyčistite dýchacie cesty, pozorujte dýchanie. 12. Popáleniny Popáleniny sú poranenia spôsobené teplom rôzneho pôvodu. Podľa dĺžky pôsobenia tepla vzniká rôzne hlboké poškodenie kože a podkožia. Pri popálení veľkej plochy vzniká nebezpečenstvo šoku, lebo dochádza ku strate plazmy otvorenou popálenou plochou a tiež ku presunu tekutín z ciev do tkanív. Závažné popáleniny vyžadujú uložiť postihnutého do pololežiacej polohy a zabrániť znečisteniu otvorených rán. Poranenému nedávame pri možnosti rýchleho odsunu jedlo ani pitie, aby sme neskomplikovali prácu lekárom. Hlboké popáleniny nemusia byt také bolestivé ako povrchné. Popálená plocha rýchlo opúcha. Vyšší stupeň popálenín je vždy spojený so vznikom pľuzgierov. postihnutého presuňte z ohrozeného nebezpečného priestoru, prípadný horiaci odev uhaste nepriedušnou prikrývkou, popálené miesto schladzujte studenou, najlepšie tečúcou vodou 10-20 minút, z poranených častí tela rýchlo odstráňte prstene, hodinky a tesný odev (ešte pred opúchaním), odstráňte textílie nasiaknuté chemickou látkou či vriacou vodou, poranené miesta prikryte sterilným materiálom, alebo aspoň čistou prežehlenou plachtou, vykonajte protišokové opatrenia. Čo je pri popáleninách zakázané: odstraňovať z popálenín materiál, ktorý je pevne prilepený, dávať na popáleninu masti, prikladať na popáleninu vatu, používať náplastový obväz,
používať tekutinu, ktorá môže byt závadná. 13. Poleptanie chemickými látkami Chemické látky, ktoré spôsobili poleptanie, nemusíme poznať. Preto musíme zabrániť akémukoľvek styku chemickej látky s ocami a kožou záchrancu. Aj voda na oplachovanie, ktorá sa stáva kontaminovanou, musí voľne a bezpečne odtekať Farba kože pri poleptaní nemusí byt farebne rovnako zmenená ako pri popálenine. Ostatné príznaky sú rovnaké. a) všeobecne opláchnite poleptané miesto, odstráňte kontaminovaný odev, ďalej ako pri popáleninách. b) pri poleptaní oka: chemickú látku čo najskôr vypláchnite z oka, ak nemáte vhodnú tekutinu, oko prikryte a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, aj po vypláchnutí a prikrytí zariaďte lekárske vyšetrenie. 14. Úrazy elektrickým prúdom Úrazy elektrickým prúdom spôsobujú popáleniny a chvenie srdcového svalu s následným zastavením. Nech sú príčiny úrazy el. prúdom akékoľvek, nemožno zachraňovať, kým zdroj prúdu nie je vypnutý. miesto vstupu a výstupu elektrického prúdu nie je veľké, ale popáleniny sú hlboké, postihnutého často býva v bezvedomí alebo s prejavmi šoku, ak došlo k poruche dýchania a krvného obehu, sfarbenie kože je sivasté. ak je bezvedomie spojené s poruchami dýchania a činnosti srdca, je potrebné oživovať, ak je pacient v bezvedomí bez porúch srdca a pľúc, uložte ho do stabilizovanej polohy a sledujte jeho stav, popáleniny ošetrite uvedeným spôsobom (vid. popáleniny). 15. Krvácanie z nosa Krvácanie nastáva obyčajne po údere, silnom kýchnutí či vyfúkaní. Osobitnou skupinou sú krvácania pri hemoragických chorobách, hypertenzii. Krv z nosa a ucha pri poranení hlavy môže znamenať zlomeninu bázy lebečnej. postihnutého usaďte, predkloňte ho a prstami si stlačí obe nosové dierky. Takto vydrží 10-20 minút prehĺtanie bráni tvorbe krvnej zrazeniny, preto všetky tekutiny z úst treba vypľúvať po zastavení krvácania nekýchať, nevyfukovať nos opakované krvácanie vyžaduje lekárske vyšetrenie. 16. Otravy Jedy sú látky, ktoré po vniknutí do tela spôsobia prechodné, alebo trvalé poškodenie organizmu. Do tela sa dostanú: prehltnutím (tabletky, jedlo), vdýchnutím (plynové otravné látky), vstreknutím pod kožu (injekcia, uštipnutie hadom, hmyzom), vstrebaním cez pokožku (herbicídy). postihnutý môže byt v bezvedomí alebo s poruchou vedomia podľa množstva jedu, po požití žieraviny možno na postihnutom badať popáleniny okolo úst, postihnutý môže zvracať, mat hnačky a kŕče. zistite druh a množstvo otravy, kým postihnutý neupadne do bezvedomia, ak otravná látka nie je žieravina, vyvolajte zvracanie, ak je v bezvedomí a bez porúch dýchania, dajte ho do stabilizovanej polohy, podľa možnosti odstráňte jed z kože postihnutého a okolia,
v prípade potreby zabezpečte nemocničné vyšetrenie E. Polohovanie 1. Stabilizovaná poloha: Stabilizovaná poloha sa použije ak je postihnutý v bezvedomí so zachovaným dýchaním a činnosťou srdca, alebo po úspešnej resuscitácii. Technický postup: 1) postihnutého poľahnite na chrbát, 2) kľaknite si na niektorú stranu k postihnutému, (v prípade poranených rebier na stranu poraneného miesta), 3) hornú končatinu postihnutého bližšiu k vám vystretú vložte pod telo postihnutého, 4) dolnú končatinu bližšiu k Vám (na strane ruky postihnutého, ktorú ste vložili pod neho) zohnite v kolene, 5) uchopte postihnutého za vzdialenejšie rameno a bedro, 6) pretočte postihnutého nabok, 7) voľnú hornú končatinu ohnite v lakti a rukou dlaňou k zemi fixujte bradu poraneného, 8) hlavu poraneného zakloňte. Poznámky: stabilizovaná poloha musí zabezpečovať spontánny výtok zvratkov z úst postihnutého (hlava na boku) prekrvenie mozgu (hlava nižšie ako telo) a priechodnosť dýchacích ciest (záklon hlavy) a znemožnenie vdýchnutia zvratkov (podloženie brady rukou), hlava postihnutého musí byt nižšie, preto v prípade potreby zložte prilbu alebo v prípade nerovnosti terénu polohujte postihnutého tak, aby hlava bola nižšie z dôvodu prekrvenia mozgu, nezabudnite aj v tejto polohe kontrolovať životné funkcie. 2. Protišoková poloha: Technický postup: 1) postihnutého uložte na chrbát, 2) nohy podložte optimálne do výšky 30 cm, 3) hlava musí byt nižšie ako telo, preto môžete využiť nerovnosť terénu, 4) zabezpečte, aby bol postihnutý v teple. 3. Poloha pri poranenom hrudníku a sťaženom dýchaní: postihnutý leží na chrbte s podloženým trupom a hlavou (oprite postihnutého napr. o stenu alebo o seba) 4. Poloha pri poranení brucha: postihnutý leží na chrbte, so skrčenými nohami v kolenách. E. Transportné techniky Pri tejto časti majte na pamäti zásadu prvej pomoci, že s postihnutým treba hýbať čo najmenej. Ak je to však nevyhnutné, postupujte nasledovne: 1. Jeden záchranca Ťahanie: postavte sa za postihnutého, ohnite nohy v kolenách, uchopte postihnutého pod pazuchami alebo za odev v ramennej časti, ťahajte vystretím nôh (majte chrbát rovný) - využívajte najsilnejšie svaly tela. Nesenie v náručí: postihnutý sa chytí rukami okolo krku záchrancu, záchranca chytí postihnutého pod kolenami a okolo chrbta. Človek ako barla: postihnutý chytí záchrancu okolo krku, záchranca chytí postihnutého okolo pása. 2. Dvaja záchrancovia Sedadlo zo štyroch rúk: 1. záchranca si chytí jednou rukou zápästie druhej ruky,
2. záchranca spraví to isté, záchrancovia sa postavia proti sebe a voľnými rukami si chytia voľné zápästia, zohnú sa a nechajú postihnutého sadnúť si do takéhoto sedadla. Sedadlo z dvoch rúk: záchrancovia sa postavia každý k jednému boku postihnutého proti sebe, na jednej strane si chytia ruky pod kolenami postihnutého, na druhej strane si chytia ruky okolo chrbta postihnutého. Prenášanie na deke: uložte postihnutého na deku, záchrancovia sa postavia k hlave a nohám postihnutého proti sebe, rukami uchopia rohy deky. Ručné dvíhanie pri zlomenine chrbtice: jedna osoba si kľakne k hlave postihnutého a podoprie mu hlavu aj krk v neutrálnej polohe, z vreciek postihnutého vyberte tvrdé predmety, vypodložte priestor medzi nohami mäkkou textíliou, chodidlá a členky zviažte s obväzom a kolená zviažte naširoko zloženou šatkou, horné končatiny preložte krížom cez hrudník, piati záchrancovia si kľaknú na pravé koleno vedľa postihnutého, a to traja na jednu stranu a dvaja na druhú stranu, dvaja záchrancovia priložia ruky na vzdialený bok postihnutého, na pokyn záchrancu držiaceho hlavu pretočia postihnutého k sebe len natoľko, aby traja záchrancovia na protiľahlej strane mohli vložiť ruky až po lakte pod postihnutého, skupina dvoch pomocníkov nechá postihnutého na horných končatinách pomocníkov na druhej strane a svoje ruky položia medzi druhého, štvrtého a šiesteho záchrancu, na pokyn záchrancu držiaceho hlavu jemne a rovnomerne nadvihnite postihnutého natoľko, aby sa dal podsunúť tvrdý a rovný predmet, na ktorom sa bude postihnutý transportovať G. Dvíhanie postihnutého Pri dvíhaní čohokoľvek je dôležité udržiavať vyrovnaný chrbát a podľa potreby zohnúť kolená. Pri dvíhaní vždy používajte svoje najsilnejšie svaly, t.j. stehnové, bedrové a ramenné. Bremeno pridržiavajte čo najbližšie pri tele. H. Vyprosťovanie postihnutého Opísaný postup Rautekov manéver sa používa na vyprosťovanie z auta a z úzkych priestorov. Je to najčastejšie používaný spôsob vyprosťovania postihnutého. Technický postup: 1) odopnite bezpečnostný pás, 2) presvedčte sa či, nohy postihnutého nie sú vklinené pod pedálmi, 3) nahnite postihnutého dopredu a jemne ho pootočte do smeru vyťahovania, 4) postavte sa k stĺpiku karosérie, vzdialenejšiu ruku postihnutého ohnite v lakti, 5) svojimi rukami popod pazuchy postihnutého uchopte vzdialenejšiu ohnutú hornú končatinu postihnutého, 6) ohnite sa k postihnutému tak, aby ste ho mali čo najbližšie pri tele, 7) vytiahnite postihnutého. Poznámky: ak je vzdialenejšia ruka postihnutého zlomená, ohnite a ťahajte postihnutého za zdravú ruku, často sa stáva pri dopravných nehodách, že býva porušená krčná chrbtica. Preto zabaľte do šatky /košele, svetra a pod./ 3x krát po dĺžke zložené noviny a tento golier naložte na krk postihnutého a konce šatky zviažte.