EDITORIÁL. S pozdravom

EDITORIÁL Vážení čitatelia, koniec minulého roka opäť priniesol v daňovej legislatíve veľa zmien. V tomto čísle sa venujeme predovšetkým zmenám zákona o správe daní (daňový poriadok), ktoré sú účinné od 1. januára 2013. Novelou daňového poriadku sa opäť posunula účinnosť ustanovení upravujúcich povinnú elektronickú komunikáciu o rok, t. j. od 1. januára 2014 a 1. januára 2015, zjednotila sa lehota na podávanie dodatočných daňových priznaní, ak daňovník deklaruje vrátenie dane, s lehotami, ak je povinný daň doplatiť, upravuje sa forma zverejňovania zoznamov platiteľov DPH, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Všetky zmeny sú komentované v príspevku Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013, ktorý je doplnený úplným znením zákona účinným od 1. januára 2013. Súčasťou zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok, je aj novela zákona o účtovníctve, na základe ktorej sa posúva účinnosť ustanovení o ukladaní účtovných závierok do registra účtovných závierok z roka 2013 na rok 2014. To znamená, že až účtovné závierky za rok 2013, resp. zostavované k 31. decembru 2013 a neskôr sa budú ukladať do registra účtovných závierok. Bližšie sa na túto tému dočítate v príspevku Ukladanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierky zostavovanej k 31. 12. 2012 a neskôr. Nezabudnite si prečítať aj príspevok Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013. Nájdete v ňom vysvetlené všetky zmeny v zdaňovaní príjmov, ktoré vyplývajú z poslednej publikovanej novely tohto zákona. S pozdravom Ak máte záujem prispieť k vylepšeniu nášho časopisu, napíšte na janosova@epi.sk alebo www.facebook.com/sefredaktordupp www.pp.sk

OBSAH AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA 4 PRÁVNE PREDPISY 8 Úplné znenie zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) Zmeny vyplývajúce z novely č. 440/2012 Z. z. účinnej k 1. 1. 2013. 87 Informácia k novele daňového poriadku účinnej k 1. 1. 2013 (Ing. Božena Jurčíková, doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc., Ing. Anna Lauková) Komentár k zmeneným ustanoveniam daňového poriadku. DANE A ÚČTOVNÍCTVO 109 Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, zmeny oproti vlaňajšku a platenie preddavkov na daň v roku 2013 (Ing. Valéria Jarinkovičová) Základné zásady pri zdaňovaní príjmov FO dosiahnutých v roku 2012, zmeny vo výpočte dane, zmeny v tlačivách daňových priznaní a pri výpočte preddavkov. 123 Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 (Ing. Zdenka Kováčová, Ing. Viera Mezeiová) Vysvetlenie zmien vykonaných v zákone o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2013 (novela č. 395/2012 Z. z.). 140 Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane z príjmov po zomretom daňovníkovi (Ing. Miroslava Brnová) Zdaňovanie zdedeného majetku a príjmov z predaja zdedeného majetku, vysporiadanie daňových povinností za zomretého daňovníka, pokračovanie v podnikaní po zomretom daňovníkovi z hľadiska dane z príjmov. DÚPP 4-5/2013 155 Ukladanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierky zostavovanej k 31. 12. 2012 a neskôr (Ing. Ľudmila Novotná) Do Registra účtovných závierok sa budú ukladať až účtovné závierky za rok 2013 nie za rok 2012, ako bolo pôvodne ustanovené. 2

V MZDOVEJ UČTÁRNI 160 Minimálna mzda pre rok 2013 (Ing. Eva Gášpárová) Zmena výšky minimálnej mzdy pre rok 2013, jej uplatňovanie, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenia a priemerný zárobok. VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE 168 Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v podvojnom účtovníctve za rok 2012 (Ing. Jana Vršková) Povinnosti pri zostavovaní účtovnej závierky NO, závierkové účtovné prípady, komplexný príklad účtovania a zostavenie účtovnej závierky s prílohami:súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY 209 Vy sa pýtate my odpovedáme Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia. INFOBLESK 213 Kalendár podnikateľa od 1. 2. 2013 do 28. 2. 2013 221 Kurzový lístok ECB december 2012 VYHĽADÁVAČ 223 Vyhľadávač DÚPP 2013 Poradenstvo Vzdelávanie Videoškolenie Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú www.rozumacit.sk v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny. 3

4AKTUÁLNE DÚPP 4-5/2013 Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA Prešlo Zbierkou zákonov Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Účinnosť: od 1. februára 2013 Novela stanovuje maximálnu lehotu splatnosti faktúr na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky (VÚC), obce či štátne orgány, platí len 30-dňová lehota splatnosti. Zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní Účinnosť: od 1. januára 2013 a od 1. januára 2015 Zákon č. 441/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Účinnosť: od 1. januára 2013 Zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (čl. III zmena zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, čl. IV zmena zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, čl. V zmena zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čl. VI zmena zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čl. VII zmena zákona č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) Účinnosť: od 30. decembra 2012, 1. januára 2013, 2. januára 2013, 15. februára 2013 a 1. marca 2013 Vysvetlenie zmien daňového poriadku spolu s úplným znením zákona nájdete v rubrike Právne predpisy. Zákon č. 438/2012 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2013 Účinnosť: od 1. januára 2013 Zákon č. 421/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctveaozmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskorších predpisov a ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťouaozmeneadoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Účinnosť: od 1. januára 2013 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 415/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov Účinnosť: od 1. januára 2013 Zákon č. 413/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Účinnosť: od 1. januára 2013 a odo dňa vyhlásenia (20. decembra 2012)

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách Účinnosť: od 1. januára 2013 Zákon č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. II zmena zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení) Účinnosť: od 1. januára 2013 Vysvetlenie zmien nájdete v príspevku Novela zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2013. Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti Účinnosť: od 1. januára 2013 Zákonom sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 ; medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, sa zakazuje platba prevyšujúca hodnotu 15 000. Na konanie o správnych deliktoch je príslušný daňový alebo colný úrad, ak ich zistil pri svojej činnosti. Finančný spravodajca č. 1/2013 Výnos MF SR z 28. decembra 2012 č. MF/026991/2012-321, ktorým sa ustanovuje denný limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice Oznámenie MF SR o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Prešovský samosprávny kraj cenový výmer č. 1/2013. Finančný spravodajca č. 10/2012 Problematika daňová Opatrenie MF SR zo 7. decembra 2012 č. MF/22366/2012-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov Oznámenie MF SR č. MF/26221/2012-72 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov Oznámenie MF SR č. MF/26223/2012-72 o vydaní vzorov potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov Oznámenie MF SR č. MF/23099/2012-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti Štátne výkazníctvo Opatrenie MF SR z 13. decembra 2012 č. MF/19301/2012-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa 5

ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov Opatrenie MF SR z 13. decembra 2012 č. MF/19324/2012-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov Problematika účtovnícka Opatrenie MF SR zo 14. decembra 2012 č. MF/23778/2012-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov Opatrenie MF SR zo 14. decembra 2012 č. MF/23779/2012-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov Opatrenie MF SR zo 14. decembra 2012 č. MF/23781/2012-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 10. decembra 2008 č. MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatrení v znení neskorších predpisov Problematika cenová Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu Košický samosprávny kraj cenový výmer č. 15/2012, dodatok č. 1 k cenovému výmeru č. 1/2011 6

Štatistický úrad SR www.statistics.sk Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2012 (týždenné) (v eurách za 1 l) Referenčné obdobie Názov výrobku Benzín natural 95-oktánový Benzín natural 98-oktánový LPG Motorová nafta 50. týždeň (10. 12. 16. 12.) 1,504 1,640 0,738 1,431 51. týždeň (17. 12. 23. 12.) 1,502 1,639 0,738 1,429 52. týždeň (24. 12. 30. 12.) 1,502 1,642 0,738 1,433 Finančné riaditeľstvo informuje (www.drsr.sk) Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2012 Na účely zdanenia príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorá je povinná podať daňové priznanie, sú k dispozícii dva druhy daňových priznaní: daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby FO typ A je určené pre daňovníkov, ktorí dosiahli príjmy len zo závislej činnosti podľa 5 zákona o dani z príjmov, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby FO typ B je určené pre daňovníkov, ktorí majú príjmy, ktoré sú predmetom dane, podľa 5 až 8 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy) a nie sú oslobodené od dane. Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 sa použijú tlačivá vydané MF SR č. MF/22369/2012-721 (typ A) a MF SR č. MF/22371/2012-721 (typ B), ktorých súčasťou je potvrdenie o podaní daňového priznania a poučenie na vyplnenie daňového priznania. Tlačivá daňových priznaní sú daňovníkom dostupné na internetovej stránke FR SR www.financnasprava.sk v ponuke Daňové tlačivá. Právnická osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, ho podá na tlačive vydanom MF SR č. MF/22373/2012-721, ktorého súčasťou je potvrdenie o podaní daňového priznania a poučenie na vyplnenie daňového priznania. Tlačivo daňového priznania je daňovníkom dostupné na internetovej stránke FR SR www.financnasprava.sk v ponuke Daňové tlačivá. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 a právnickej osoby za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2012, je do 2. apríla 2013. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor podpory a služieb pre verejnosť, január 2013 7

8PRÁVNE DÚPP 4-5/2013 PREDPISY Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z. a zákona č. 440/2012 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA 1 Predmet a rozsah pôsobnosti (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1) neustanovujú inak. (3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1a) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií. 1b) (4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1c) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. 1d) 2 Základné pojmy Na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2) a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) 3 Základné zásady správy daní (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len finančné riaditeľstvo ) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) 4 Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní (1) Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. (2) Osobami zúčastnenými na správe daní sú: a) zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec (ďalej len zamestnanec správcu dane ), b) druhostupňový orgán, ktorým je 1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, 2. ministerstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje finančné riaditeľstvo, c) daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy 1) ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva, d) iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté. 5 Používanie jazyka pri správe daní (1) Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. (2) Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. (3) Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníkana svoje náklady správca dane. (4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak osobitné predpisy 4) neustanovujú inak. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) 6 Vecná príslušnosť (1) Na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. 1) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. (2) Ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo. 7 Miestna príslušnosť (1) Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy 5) neustanovujú 9

inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu 6) a u právnickej osoby jej sídlom. (2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka, 7) inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. (3) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady. (4) Ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo. 8 Delegovanie (1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosťna správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený. (2) Rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. 9 Zastupovanie (1) Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane. (2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len členský štát ), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. (3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. (4) Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. (5) Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane. (6) Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje. (7) Správca dane môže na účely správy daní ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá 10

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. Ustanovenie odseku 6 sa použije primerane. (8) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. (9) Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. (10) Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. (11) Ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlomimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. 10 Vylúčenie zástupcu (1) Správca dane a druhostupňový orgán je oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov; 1) to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát. (2) Rozhodnutie o vylúčení zástupcu sa doručuje tomuto zástupcovi a príslušnému daňovému subjektu. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (3) Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát, ak ide o spoločného zástupcu alebo ak ide o zástupcu na doručovanie písomností. 11 Daňové tajomstvo (1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. (2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. (3) Správca dane je povinný poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. (4) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 6. (5) Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri. (6) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva a) inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely správy daní, b) finančnému riaditeľstvu alebo Kriminálnemu úradu finančnej správy na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 8) c) colným úradom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 9) d) finančnému riaditeľstvu a ministerstvu, 1. ak sa poskytuje zoznam osôb, ktoré majú daňový nedoplatok (ďalej len daňový dlžník ) so skutočnou výškou daňových nedoplatkov, 2. na účely započítania daňového nedoplatku podľa 87, 3. na účely podľa medzinárodných zmlúv 10) a osobitných predpisov, 11) e) ministerstvu na účely 1. plnenia jeho úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 12) 11

2. posudzovania, hodnotenia a schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci, f) zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva, finančného riaditeľstva alebo správcu dane v konaní pred súdom, g) orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo druhostupňového orgánu na účely kontroly a v súvislosti s uplatňovaním ich pôsobnosti, h) vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch, i) súdu na účely súdneho konania, j) prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní a Policajnému zboru, k) rozhodcovskému súdu na účely medzinárodného zmierovacieho konania a medzinárodného rozhodcovského konania, 13) l) Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu, 14) m) Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia ich úloh, n) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo obvodnému úradu na účely podľa osobitného predpisu, 15) o) Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na účely spracovania údajov a na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu, 16) p) právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky, q) osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie na účely údržby, obsluhy a rozvoja spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI, 11) r) príslušnému úradu zmluvného štátu podľa medzinárodnej zmluvy, 10) s) Európskej komisii a príslušnému úradu členského štátu podľa osobitného predpisu, 11) t) osobe, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa 86 alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní, u) súdnemu exekútorovi v súvislosti s uplatnením práva správcu dane na úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu, 52) v súvislosti s uplatnením práv správcu dane ako záložného veriteľa v exekučnom konaní vykonávanom podľa osobitného predpisu 52) alebo v súvislosti s vymáhaním daňových nedoplatkov evidovaných správcom dane, ktorým je obec, v) osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v rozsahu podľa 90 ods. 2, w) záložnému veriteľovi, ktorý má pohľadávku zabezpečenú záložným právom k predmetu daňovej exekúcie podľa 88 ods. 11 v rozsahu potrebnom na výkon jeho práv a dražobníkovi v súvislosti s uplatňovaním práv správcu dane ako záložného veriteľa podľa osobitného predpisu 17a) a dražobníkovi v súvislosti s uplatnením práv správcu dane na úhradu daňového nedoplatku z dražby vykonanej podľa osobitného predpisu, 17a) x) notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv, 18) y) Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh, z) Národnej banke Slovenska na účely výkonu dohľadu podľa osobitných predpisov, 19) aa) úradom práce a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely plnenia ich úloh, ab) obvodným úradom na účely plnenia ich úloh, ac) Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia štatistických registrov a štátnych štatistických zisťovaní a na spracovanie údajov podľa požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii, ad) hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce, hlavnému kontrolórovi samosprávneho kraja a orgánom vyššieho územného celku v súvislosti s plnením ich úloh, ae) verejnému ochrancovi práv, af) verejnému archívuna účely plnenia povinností pri uchovávaní písomností, ag) predbežnému správcovi na účely plnenia jeho úloh, 12

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) ah) Centru právnej pomoci na účely rozhodovania podľa osobitného predpisu, 19a) ai) správe katastra na účely katastrálneho konania, aj) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu, 19b) ak) Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu, 19c) al) Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu, 19d) am) Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu, 19e) an) Úradu pre dohľad nad výkonom auditu na účely výkonu dohľadu podľa osobitného predpisu 19f) a audítorovi alebo audítorskej spoločnosti na účely auditu podľa osobitného predpisu. 19f) (7) Za porušenie daňového tajomstva sa ďalej nepovažuje a) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, b) zverejnenie zoznamov podľa 52, poskytovanie údajov podľa 53 a vydanie súhlasu podľa 54, c) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené. (8) Na účely podľa odseku 6 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo a) riaditeľ daňového úradu alebo ním písomne poverený zamestnanec, b) prezident finančnej správy alebo ním písomne poverený zamestnanec, c) riaditeľ colného úradu alebo ním písomne poverený zamestnanec, d) minister financií Slovenskej republiky (ďalej len minister ) alebo ním písomne poverený zamestnanec, e) starosta obce alebo ním písomne poverený zamestnanec. (9) Na účely podľa odseku 6 písm. g), i) až k) je oprávnený oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane. 12 Náklady správy daní (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. (2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dnípo úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. (3) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote. (4) Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, 13

ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) DRUHÁ HLAVA PODANIA Spôsob podania 13 (1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. (3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. (4) Podanie sa podáva vecne príslušnémuorgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené. (5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 20) osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísanézaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. (6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. (7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. (8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. (9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušnýorgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 14 (1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. (2) Prílohyk podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. 15 Daňové priznanie (1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, 1) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, 1) správca dane vyzve 14

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. (4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. (5) Vzory tlačív daňových priznaníustanovíministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 16 Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie (1) Ak osobitný predpis 1) neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. (2) Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať aj vtedy, ak zistí, že a) daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný, b) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie, c) daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní. (4) Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší, b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. (5) Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. (6) Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. (7) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. (8) Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. (9) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia 15

o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne ( 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. 17 Výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania (1) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (2) Vo výzve správca dane určí daňovému subjektu primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a poučího o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty. (3) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky v podanom daňovom priznaní, správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo určí daň podľa pomôcok. (4) Ak bola zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, lehota na vrátenie daňového preplatku podľa 79 ods. 2 neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania. 18 Postúpenie (1) Ak nie je daňový úrad alebo colný úrad, ktorému bolo podanie doručené, príslušný na prerokovanie veci alebo na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie podal. Ak bolo podanie urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo podanie postúpené. (2) Ak bolo správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný žiaden správca dane, vráti ho odosielateľovi. (3) Ak bolo správcovi dane, ktorým je obec, doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný alebo miestne príslušný, vráti ho odosielateľovi. TRETIA HLAVA ÚKONY ZABEZPEČUJÚCE PRIEBEH A ÚČEL SPRÁVY DANÍ 19 Zápisnica a úradný záznam (1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. (2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania. (3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov. (4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. (5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4. (6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva. 16

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6. 20 Predvolanie a predvedenie (1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. (2) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie. Správca dane, ktorým je colný úrad, predvedie predvolanú osobu. (3) O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru. 21) O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkovozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. 21 Dožiadanie (1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť. (2) Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v 7 ods. 4. 22 Predbežná otázka (1) Ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. 23 Nazeranie do spisov (1) Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti 22) a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. (2) Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom; osvedčenie fotokópie podlieha správnemu poplatku. (3) Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti. 24 Dokazovanie (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) 17

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 25 Svedok (1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa 20. (2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutímo možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 23) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. (3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami 22) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má. (4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 25a Znalec (1) Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. (2) Ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť. 26 Poskytovanie údajov správcovi dane (1) Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov. 1) (2) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti. (3) Banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej len banka ) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky je povinná oznámiť a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu, 24) b) finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu. 25) (4) Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo 18

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka. (5) Obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík, je povinná oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach. (6) Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku, 26) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku. (7) Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať. (8) Na výzvu správcu dane je poštový podnik 27) (ďalej len pošta ) povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. (9) Poskytovatelia telekomunikačných služieb sú povinní oznamovať na účely správy daní správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov telefónnych a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch. (10) Vydavatelia tlače a poskytovatelia internetových služieb sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou. (11) Verejní prepravcovia sú povinní oznamovať správcovi dane na jeho výzvu odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky. (12) Zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní. (13) Daňové úrady a colné úrady sú povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach. (14) Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa 86, je povinná v elektronickej forme poskytovať finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania. (15) Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný oznámiť na účely správy daní správcovi dane na jeho výzvu údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa osobitného predpisu. 27a) (16) Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní. ŠTVRTÁ HLAVA LEHOTY 27 Počítanie lehôt (1) Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 1) určíprimeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. (2) Do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. (3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. (5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú 19

prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa 13 ods. 6. (6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. 28 Predĺženie lehoty (1) Z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty podľa 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné. (2) Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným predpisom, alebo o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada. (3) Ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. (4) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky. 29 Zmeškanie lehoty (1) Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. (2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. (3) Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky. PIATA HLAVA DORUČOVANIE PÍSOMNOSTÍ 30 Všeobecné ustanovenia (1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28) c) verejnej vyhlášky. (3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa 9 ods. 2 a 11. (4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. (5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len miesto doručenia ); ustanovenie 9 ods. 11 tým nie je dotknuté. 31 Doručovanie do vlastných rúk (1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. (2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste 20

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. (3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností.ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosťpríde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. (4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie. (5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 32 Doručovanie elektronickými prostriedkami (1) Na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami (ďalej len elektronický dokument ) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 29) (2) Elektronický dokument musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. (3) Správca dane doručuje elektronický dokument osobe podľa 14 a daňovému subjektu, ktorý o to požiada. (4) Elektronický dokument sa doručuje do elektronickej osobnej schránky osoby uvedenej v odseku 3. (5) Elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď osoba uvedená v odseku 3 s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument. (6) Ak osoba uvedená v odseku 3 neprijme elektronický dokument do 15 dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, považuje sa tento elektronický dokument za doručený posledným dňom tejto lehoty, aj keď sa osoba uvedená v odseku 3 o doručení nedozvedela. (7) Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk. (8) Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo. 33 Elektronické služby (1) Daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä a) spis daňového subjektu v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. (2) Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu. 29a) Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. (3) Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou a ministerstvom. (4) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo a ministerstvo na svojich webových sídlach. 21

34 Doručovanie mimo územia Slovenskej republiky (1) Adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území členského štátu mimo územia Slovenskej republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak je potrebné doručiť písomnosťadresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosťna medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. 21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi; ustanovenie 9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté. (2) Adresátovi, okrem adresáta, ktorým je daňový subjekt podľa 9ods.11alebo zástupca podľa 9 ods. 2 a ktorý má sídlo alebo bydlisko mimo územia členského štátu a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak sa doručuje písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. 21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi. (3) Ak písomnosť nemožno doručiť, považuje sa za doručenú v deň vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. (4) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa písomnosť doručuje adresátovi elektronicky. 35 Doručovanie verejnou vyhláškou (1) Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. (2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesípo dobu 15 dníspôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená. (3) Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk. DRUHÁ ČASŤ ČINNOSTI SPRÁVCU DANE PRVÁ HLAVA PRÍPRAVA DAŇOVÉHO KONANIA Prvý diel Vyhľadávacia činnosť 36 (1) Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu. (2) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené vyrubenie dane alebo na vymáhanie daňových nedoplatkov na všetkých daniach. Druhý diel Miestne zisťovanie, zabezpečenie veci a prepadnutie veci 37 Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní (1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31) vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. (2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. (3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným 22

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. (4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej vec zabezpečil. (5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančne riaditeľstvo. 38 Práva správcu dane pri miestnom zisťovaní (1) Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. (2) Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť. (3) Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 33) (4) V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby. (5) Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecíalebo odobratie vzoriek potvrdízamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis. 9) V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomneupovedomídaňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie. 39 Povinnosti daňového subjektu a inej osoby pri miestnom zisťovaní (1) Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. (2) Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo 23

výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje 38 ods. 5. (3) Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti. 6) 40 Zabezpečenie veci (1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu. 32) (2) Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa. 34) (3) Ak sa zabezpečuje vec, ktorá sa nachádza na dopravnom prostriedku, môže zamestnanec správcu dane, ak na jeho požiadanie nie sú predložené doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1, zabezpečiť prepravovanú vec vrátane dopravného prostriedku. Pri zabezpečení veci sa postupuje podľa 41. (4) Ak zamestnanec správcu dane zabezpečívec podľa odseku 1, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutílehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu. (5) Správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečenú vec riadne opatrovať. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka alebo držiteľa nechá previezť na miesto vhodné na tento účel. 41 Postup pri zabezpečení veci (1) Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam. (2) Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku 1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok. (3) Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti. (4) Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove tejto veci. (5) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni 24

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34) pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (6) Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutímo prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34) pripúšťa. (7) O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica. 42 Postup pri prepadnutí veci (1) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dníod vykonania expertízy podľa 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34) pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica. (2) Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur. (3) Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci. (4) Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď. 43 Rozdelenie výťažku (1) Výťažok z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa 42 ods. 4 sa použije na a) náklady spojené so zabezpečeníma uschovaním veci, b) úhradu podľa 55. (2) Zvyšok výťažku z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa 42 ods. 4 po použití podľa odseku 1 odvedie správca dane do štátneho rozpočtu. (3) Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutej veci, ktorú nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takejto veci. Náklady spojené s uschovaním a zničením prepadnutej veci, ktorej výšku určí správca dane rozhodnutím, uhrádza osoba, ktorá prepadnutú vec predávala, prepravovala alebo skladovala, okrem nákladov, ktorých výška je nižšia ako 5 eur. O zničení prepadnutej veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do 15 dní druhostupňovému orgánu. Tretí diel Postup pri daňovej kontrole 44 Daňová kontrola (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. (3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej príslušnosti iného správcu dane; to neplatí, ak je správcom dane obec. (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, 25

b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35) c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. 45 Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len kontrolovaný daňový subjekt ), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. (3) Na fyzickú osobu, ktorá nepodniká a dosahuje príjmy podľa osobitného predpisu, 36) sa vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), c), e) a g) a primerane odsek 2 písm. d). 46 Priebeh a ukončenie daňovej kontroly (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musíobsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. 26

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámenío daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. (4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (6) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt. (7) Ak daňový subjekt neumožnísprávcovi dane vrátiť zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom, 2) je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určílehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dníod jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa 27

osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 47 Protokol Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Štvrtý diel Postup pri určení dane podľa pomôcok 48 (1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplnípri preukazovaníním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa 46 ods. 2. (2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. (3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 28

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje 46 ods. 6 a 7. (5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 49 (1) O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. (2) Daňový subjekt je oprávnený písomnesa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. (3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. Piaty diel Ostatné činnosti správcu dane 50 Predbežné opatrenia (1) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. (2) Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a katastru nehnuteľností; právne úkony urobené po zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s uloženým predbežným opatrením, sú neplatné. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť. (3) Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. (4) Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. 37) (5) Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. (6) Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. (7) Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm.a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. 51 Záznamová povinnosť (1) Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane a aby v určenej lehote predložil tieto záznamy správcovi dane. (2) Povinnosť viesť a predkladať záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných 29

údajov, ich členenie a usporiadanie vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie, určenie záznamov, ktoré je potrebné správcovi dane predložiť a lehota na ich predloženie. (3) Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody, ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti, správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu túto záznamovú povinnosť zmeniť alebo zrušiť. (4) Správca dane je oprávnený preverovať plnenie záznamovej povinnosti, požadovať doklady, o ktorých sa vedie priebežná evidencia, a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. (5) Záznamy, evidencie a doklady k nim sa vzťahujúce je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej nezanikne právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. 1) 52 Zverejňovanie zoznamov (1) Finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 17 000 eur a u právnickej osoby 170 000 eur a nezaniklo právo na ich vymáhanie, b) daňových subjektov, ktorým bola povolená úľava alebo odpustenie podľa 70 a 157, u ktorých celková suma povolenej úľavy alebo odpustenia presahuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 17 000 eur a u právnickej osoby 170 000 eur, c) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 33 000 eur a u právnickej osoby 330 000 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá. (2) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur, b) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá, c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky. (3) V zoznamoch podľa odsekov 1a2sauvedie a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, c) suma 1. daňových nedoplatkov, 2. dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo povolený odklad platenia dane alebo 3. povolenej úľavy alebo odpustenia podľa 70 a 157. (4) V prvom polroku bežného roka sa zverejňujú zoznamy podľa odseku 1 na webovom sídle finančného riaditeľstva a zoznamy podľa odseku 2 na webovom sídle príslušnej obce alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií obcou. (5) Finančné riaditeľstvo zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie. (6) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu. 37a) V zozname sa uvedie identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej 30

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody podľa prvej vety, a a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, alebo b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo. 53 Poskytovanie údajov (1) Správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt registrovaný, kedy mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii. Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti. (2) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň. (3) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na spotrebnú daň v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň. (4) Miestne príslušný správca dane na žiadosť daňového subjektu vydá potvrdenie o stave jeho osobného účtu; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. 54 Súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz (1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri podľa osobitného predpisu, 37a) ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. (2) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá súhlas podľa odseku 1, aj ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur. (3) Na žiadosť daňového subjektu správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo ak u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa 68; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. TRETIA ČASŤ PLATENIE DANE 55 Spôsob platenia dane a použitie platieb (1) Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane. (2) Platbu dane možno vykonať a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného v banke na príslušný účet správcu dane, 2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33) na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici, b) v hotovosti 1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane, 2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov, 33) 3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad, c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7. 31

(3) Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený v zahraničnej banke, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky. (4) Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. (5) Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. (6) Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. (7) Ak nemožno použiť platbu daňového subjektu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. (8) Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca dane postupuje podľa 79. (9) Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu. (10) Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa 70 alebo 157 ods. 1 písm. a), ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu. (11) Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. (12) Za deň platby sa považuje a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu, b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal, c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane, d) pri použití daňového preplatku podľa 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky, e) pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa 79 ods. 7 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky. (13) Banka je povinná oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu. (14) Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu. (15) Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 1) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 56 Osobný účet daňového subjektu (1) Finančné riaditeľstvo sprístupní daňovému subjektu elektronický výpis z jeho osobného účtu. (2) Potvrdenie o stave osobného účtu získané na základe autorizovaného prístupu k elektronickému výpisu z osobného účtu je k dátumu 32

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) uvedenému na potvrdení použiteľné na právne úkony, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Daňový subjekt má právo podať finančnému riaditeľstvu námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z jeho osobného účtu. 57 Odklad platenia dane a povolenie splátok (1) Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach. (2) Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená záložným právom podľa 81 alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka. 38) Daňový subjekt spolu so žiadosťou o povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach predloží aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie; povinnosť predložiť analýzu finančnej a ekonomickej situácie sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie. (3) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani. (4) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach. (5) Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 39) platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy vyrubí správca dane rozhodnutím. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; tento úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach. (6) Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. (7) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť, ak je to v súlade s osobitným predpisom. 40) (8) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. (9) Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. (10) Ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatný celý daňový nedoplatok dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dníodo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená. 33

(11) Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach. ŠTVRTÁ ČASŤ DAŇOVÉ KONANIE PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 58 Začatie daňového konania (1) Daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. (3) Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon. (4) Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené. 59 Účastníci daňového konania (1) Účastníkom daňového konania je daňový subjekt. (2) Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve. (3) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. (4) Účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. (5) Účastník daňového konania je povinný na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. 60 Vylúčenie zamestnanca (1) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. (2) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. (3) Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu. (4) Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti. (5) Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. (6) O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o námietke zaujatosti aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy. (7) Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustnéopravné prostriedky. (8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu. 34

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 61 Prerušenie daňového konania (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. 62 Zastavenie daňového konania (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností, c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu, d) sa zistív priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou, e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie, f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté, g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, h) odpadol dôvod daňového konania. (2) Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie. 63 Rozhodnutie (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musíbyť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33) ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia 35

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. (6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučeníurčená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie. (7) Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí. (8) Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie. (9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. (10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. (11) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. 64 Nulitné rozhodnutie (1) Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadísa naň, akoby nebolo vydané. (2) Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal správca dane na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie. (3) Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister na základe návrhu nímurčenej osobitnej komisie. (4) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu. (5) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že posudzované rozhodnutie je nulitné, vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Ak na posudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie, rozhodne orgán uvedený v odseku 3 aj o nulite tohto nadväzujúceho rozhodnutia; vo výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia možno uviesť aj rozhodnutie nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky. 36

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 65 Lehoty na rozhodnutie (1) Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. (2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. (3) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomnes uvedenímdôvodov upovedomiť daňový subjekt. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. (6) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvompošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami. 66 Opatrenia proti nečinnosti Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v 65 ods. 1a2anápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušnývo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. DRUHÁ HLAVA OSOBITNÉ DAŇOVÉ KONANIA Prvý diel Registračné konanie 67 Postup pri registrácii (1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, 1) je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. (2) V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je a) fyzická osoba, povinný uviesť 1. meno a priezvisko, 2. adresu trvalého pobytu, 3. rodné číslo, 4. identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, 5. miesto podnikania; ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej činnosti líši od miesta podnikania, 6. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, 7. hlavný predmet činnosti, 8. dane, ku ktorým žiada registráciu, 9. čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 10. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa 9 ods. 11, 11. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov, 1) b) právnická osoba, povinný uviesť 1. obchodné meno, 2. sídlo, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, 5. hlavný predmet činnosti, 6. dane, ku ktorým žiada registráciu, 37

7. čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 8. štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu v daňových veciach konať, 9. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa 9 ods. 11, 10. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov. 1) (3) K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov. 1) (4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť. (5) Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania. (6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (7) Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu; 41a) tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. 1) Namiesto písomnéhovyhotovenia rozhodnutia správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a vyhotoví o tom úradný záznam.proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (8) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť podľa osobitných predpisov, 35) vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt nevyhovel výzve podľa odseku4asúopodstatnené dôvody na registráciu. Po nadobudnutíprávoplatnosti rozhodnutia správca dane doručídaňovému subjektu osvedčenie o registrácii. (9) Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 okrem odseku 2 písm. a) siedmeho bodu a písm. b) piateho bodu vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dníodo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predložídaňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušnézmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti. (10) Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie. (11) Oznámenie podľa odseku 9 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste, 42) ak je to v súvislosti a v rozsahu požadovaných zmien podľa osobitného predpisu. 43) Druhý diel Vyrubovacie konanie 68 (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa 46 ods.8 a 49 ods.1 a končídňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa 48 ods. 2. 38

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa 46 ods. 8 a 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa 46 ods. 8a 49ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov nímpredložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. (4) Daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1) 69 Zánik práva vyrubiť daň (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1) Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. (2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1) (3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov 1) sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. (4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov 1) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. 39

(5) Pri uplatnenímedzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov; 1) v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2. 70 Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani (1) Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty. (2) Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať. (3) O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa 156 alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku správca dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. (4) Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote. (5) Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom. 40) Tretí diel Opravné prostriedky 71 Námietka Daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky. Odvolacie konanie 72 Všeobecné ustanovenia o odvolaní (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len prvostupňový orgán ). (3) Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. (4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 40

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. (6) Ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní. (7) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Odvolanie je neprípustné, ak a) je podané po určenej lehote, b) nie je podané oprávnenou osobou, c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. (9) V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) možno napadnúť len tento rozdiel. (10) Ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa 74 ods. 1 odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší. 73 Postup prvostupňového orgánu (1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. (3) Predkladacia správa obsahuje najmä a) zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania, b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania, c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní. (4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. (5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovikonania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. (6) Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty. 74 Postup odvolacieho orgánu (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia 41

o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. (5) Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. (6) Rozhodnutie o odvolaníneobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. (7) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky. (8) Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. (9) Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 8. 75 Obnova konania (1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. (2) Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná. (3) Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. (4) Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. (5) V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. (6) Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov. 76 Postup pri obnove konania (1) Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne. (2) Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje, nariaďuje alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister. (3) Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. 1) (4) Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán. Na zmenu miestnej príslušnosti po povolení alebo nariadení obnovy konania sa neprihliada. 42

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (5) V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov. (6) Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutímzamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie. (7) Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 4. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom. (8) Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje; proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie. 77 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. (2) Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. (3) Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. (4) Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. (5) Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Príslušný orgán nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. (6) Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania. (7) Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov 1) podľa 69. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. (8) Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušnýorgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa 48. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa 48 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4. (9) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie. 43

(10) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie. (11) Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd. 78 Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach, c) úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa 70, d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa 157 ods. 1 písm. b) a c). TRETIA HLAVA DAŇOVÉ PREPLATKY A DAŇOVÉ NEDOPLATKY Prvý diel Daňové preplatky 79 Daňové preplatky a úrok (1) Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa 55 ods. 6 a 7. (2) Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako tri eurá; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. (3) Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu tri eurá. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa 55 ods. 6 a 7. (4) Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku podľa odseku 3 nemá odkladný účinok. (5) Daňový preplatok nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. (6) Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Banka je povinná oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane. (7) Na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6. (8) Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou 44a) možno použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny; na kompenzáciu daňových nedoplatkov sa primerane vzťahuje 55 ods. 6 a7. 44

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (9) Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. 50) Druhý diel Daňové nedoplatky 80 Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku (1) Ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1) alebo určenej v rozhodnutísprávcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. (2) Výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov. 81 Záložné právo (1) Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžníkpodať odvolanie. Poddlžníkmôže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. 45) Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka. (2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. (3) Pri vzniku záložného práva k cenným papierom správca dane dá príkaz právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu, 47) aby zaregistrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom konkrétneho daňového dlžníka. (4) Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. (5) Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný 45

tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka. (6) Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. (7) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane. (8) Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu. 45) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis. 48) (9) Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky a istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. (11) Ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve 49) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. 82 Zmena a zrušenie záložného práva Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu. 45) 83 Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok Daňový nedoplatok alebo jeho časť sa považuje za dočasne nevymožiteľný, ak a) jeho vymáhanie od daňového dlžníkaalebo od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné, b) majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku, c) majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa 149 a správca dane rozhodnutím zastaví alebo čiastočne zastaví daňové exekučné konanie, d) je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku, alebo e) jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur. 84 Zánik daňového nedoplatku (1) Daňový nedoplatok zanikne dňom a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel, 46

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb, c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu, d) právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa 70 alebo 157, e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, f) zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. (2) Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak a) suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur, b) daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. (3) Rozhodnutie o zániku daňového nedoplatku podľa odseku 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 okrem odseku 1 písm. d) sa vzťahujú aj na zánik iného peňažného plnenia, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona. 85 Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok (1) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončeníkalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. (2) Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie. (3) Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie. (4) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov. 86 Postúpenie daňového nedoplatku (1) Daňový úrad alebo colný úrad a) dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom, b) daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom 48) môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. (2) Právnická osoba, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa odseku 1, môže daňový 47

nedoplatok ďalej postúpiť len právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 4 vzťahuje primerane. (3) O postúpenídaňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku. (4) Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa osobitného predpisu; 48) súčasťou oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku. Ak splnenie postúpeného daňového nedoplatku je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňového nedoplatku písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. (5) Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo dňom uvedeným v zmluve. (6) Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať právnickej osobe podľa odseku 1 všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpeného daňového nedoplatku. (7) Daňový nedoplatok možno postúpiť len za odplatu. Odplata za postúpenie daňového nedoplatku je príjmom štátneho rozpočtu. (8) Na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa Občiansky zákonník 50) nepoužije. 87 Započítanie daňového nedoplatku (1) Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi. (2) Započítaťmožno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur. (3) Započítanie daňového nedoplatku sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka podanú vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Žiadosť musí obsahovať a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu, b) identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku, c) identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku, d) vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c), e) dátum a podpis daňového dlžníka. (4) Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňového nedoplatku podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad postupuje podľa 13 ods. 8 a 9. (5) Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo po overenía potvrdeníúdajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky a daňové nedoplatky 48

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk. (6) Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok. 51) (7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na správcu dane, ktorým je obec. (8) Odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 5 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa 79. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa 79 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 5 poslednej vety. ŠTVRTÁ HLAVA DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE Prvý diel Základné a všeobecné ustanovenia 88 Základné ustanovenia (1) Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa 149. (2) Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. 51a) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu. 52) (3) Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy. (4) Správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. (5) Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia, 52) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu. 52) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie. (6) Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu podľa Občianskeho zákonníka 53) správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia podľa Občianskeho zákonníka 54) od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného práva. (7) Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v 125 ods. 6 a 126 ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci. (8) Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že 49

a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu, 55) c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. (9) Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatídaňového exekučného konania podľa 90 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (10) Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu. 56) (11) Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. (12) Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené. 89 Exekučný titul (1) Exekučným titulom je a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. 93) (2) Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. (3) Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. 90 Začatie daňového exekučného konania (1) Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatídaňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. (2) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo 50

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovenítohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, h) spôsob vykonania daňovej exekúcie, i) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedenímmena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (3) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. (4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v 106 ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f). (5) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa 81. 91 Daňová exekučná výzva (1) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v 90 ods. 2 písm. f). (2) Daňová exekučná výzva obsahuje a) názov a sídlosprávcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, 51

správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedenímmena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (3) Daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie a) zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka, b) opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov, c) verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje. (4) Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje. (5) Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. (6) Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú 72 až 74. (7) Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Ak je na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa 88 ods. 11. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 6. 92 Daňový exekučný príkaz (1) Daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane. (2) Daňový exekučný príkaz obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal, b) číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie 52

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) d) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, e) spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane, f) ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie, g) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (3) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, iným osobám podľa tohto zákona a podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Tieto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu. (4) Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 93 Oprava daňového exekučného príkazu Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. 94 Daňová exekúcia Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa 98. 95 Odloženie daňovej exekúcie (1) Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach alebo, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 93) (2) Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania. (3) Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť aj vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať. (4) Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak. (5) Rozhodnutie o odloženídaňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. (6) Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nie sú prípustné opravné prostriedky. 96 Zastavenie daňového exekučného konania (1) Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak 53

a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný, g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. (2) Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. 97 Doručovanie rozhodnutia Rozhodnutie vydané podľa 95 a 96 sa doručuje osobám uvedeným v 92 ods. 3 do vlastných rúk. Druhý diel Výkon daňovej exekúcie 98 Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie (1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, e) predajom cenných papierov, f) predajom nehnuteľnosti, g) predajom podniku alebo jeho časti, h) postihnutímmajetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne. Prvý oddiel Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov 99 Základné ustanovenia (1) Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v 106 ods. 1. (2) Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem uvedený 106 ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd. (3) Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v 106 ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené. (4) Daňovej exekúcii nepodliehajú a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu) alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu 57) alebo jej časť, b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu, 58) ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby, c) dávka v hmotnej núdzi, príspevkyk tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, 62) g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) 54

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 100 Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy (1) Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie a rodné číslo daňového dlžníka. (2) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy podľa 92 ods. 1. (3) Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa 92 ods. 2 obsahuje a) označenie platiteľa mzdy, b) ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu. (4) Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitných predpisov. 64) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis. 65) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze. (5) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu, 65) len vtedy, ak s tým súhlasí daňový dlžník. (6) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa 155. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníkazrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety. 101 (1) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky. (2) Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi pobočke Sociálnej poisťovne, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa 100 ods. 4 až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy. (3) Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské. Správca dane bezodkladne zašle pobočke Sociálnej poisťovne rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. (4) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy. (5) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku. 102 (1) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok 55

správcovi dane vykoná platiteľ mzdy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. (2) Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená. (3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. (4) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. 103 Zmena platiteľa mzdy (1) Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy. (2) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníkaalebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz. (3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručenídaňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne. 104 (1) Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer. (2) Nový platiteľ mzdy po predložení písomného vyhlásenia podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal. (3) Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku. (4) Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy. (5) Za nesplnenie povinností podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa 155. 105 Niekoľko platiteľov mzdy (1) Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy. (2) Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať. 56

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 106 Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov (1) Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. (2) Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatokk prídavkomna deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. (3) Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu. 66) (4) Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) (5) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanejmesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. (6) Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa 155. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Druhý oddiel Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky 107 Druhy daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať a) prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke, b) prikázaním iných peňažných pohľadávok, c) postihnutím iných majetkových práv. 108 Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke (1) Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (2) Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka. 67) (3) Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázanímna účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze. (4) Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatídaňového exekučného konania. (5) Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. 57

(6) Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní banke podľa 91 ods. 7. (7) Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. (8) Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone. 109 Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii (1) Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu 68) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatídaňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru, 63) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165 eur; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165 eur na všetkých jej účtoch. Správca dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazísuma 165 eur. (2) Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa osobitného predpisu. 69) Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu. 70) (3) Daňový dlžník je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii; daňový dlžník súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov. 110 Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok (1) Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok iných osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných pohľadávok. 71) (2) V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkoviuhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. (3) Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka. (4) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku inej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. (5) Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je 58

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze. (6) Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj vtedy, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu. (7) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. (8) Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné. (9) Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom,môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnusprávu práv podľa osobitného predpisu, 72) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného predpisu, 72) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku. (10) Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuznýchautorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti. (11) Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) (12) Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone. 111 Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona. Tretí oddiel Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí 112 Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčastí a ich príslušenstva (ďalej len hnuteľné veci ) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon. 113 (1) V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s hnuteľnými vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané. (2) Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí podľa 114. Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu hnuteľných vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí. (3) Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že iná osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvoinej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto hnuteľnej veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia inej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu. (4) Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový 59

dlžník nesplnítúto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje. (5) Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj hnuteľných vecí v ňom uvedených. (6) Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, právnickým osobám, 73) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci: a) mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky, b) rukopisy mimoriadne významných literárnych diel, c) osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty 74) po týchto osobách, d) predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory. (7) Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona. 114 Súpis hnuteľných vecí (1) Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane. (2) Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze, alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadovali neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, ak nie je dostatok iných hnuteľných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj. (3) Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii a číslo daňovej exekučnej výzvy, c) miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí, d) jednotlivo spísané hnuteľné veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú aj po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia, e) hodnotu spísaných hnuteľných vecí, f) osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku, g) podpisy osôb prítomných pri súpise. (4) Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí obhliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to aj bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať príslušný útvar Policajného zboru. 75) Na účel spísania hnuteľných vecí je správca dane oprávnený vymôcť si prístup do bytu alebo iných priestorov, kde má daňový dlžník svoj majetok. (5) Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju osoba rovnakého pohlavia alebo lekár. (6) Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných 60

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) vecí znalcom. V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecíocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane. 115 Uschovanie spísaných hnuteľných vecí Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí. 116 Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie Daňovou exekúciou nemožno postihnúť hnuteľné veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný 76) alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú. 77) 117 Veci vylúčené z daňovej exekúcie (1) Daňová exekúcia sa nevykonáva na hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na hnuteľné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami. (2) Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv, b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky, c) vodiaci pes, domáce zvieratá okrem tých, ktoré slúžia na podnikanie, d) zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu, e) hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru, 63) f) hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, 78) g) snubný prsteň a obrúčka, h) peniaze v hotovosti do sumy 165 eur, i) študijná literatúra. (3) Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj hnuteľné veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, 79) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitného predpisu, 80) ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany. 118 Predaj hnuteľných vecí na dražbe Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona. 119 Určenie ceny hnuteľných vecí (1) Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa 114 ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. (2) Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, vecí numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom. (3) Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určínajmenej vo výške troch štvrtín z ceny 61

ustanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva. 120 Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí (1) Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí. (2) Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä a) názov a sídlo správcu dane, b) dátum vydania a evidenčné číslo, c) čas a miesto konania dražby, d) predmet dražby, e) vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním, f) spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania, g) spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci, h) termín obhliadky dražených hnuteľných vecí, i) upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká, j) poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa dražobná vyhláška doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 121 (1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecínajmenej 15 dnípred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch. (2) Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa 92 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci, na ktorej území sa dražba bude konať. 122 Účastníci dražby (1) Dražiť môže fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a právnická osoba (ďalej len dražiteľ hnuteľnej veci ). (2) Ak je dražiteľom hnuteľnej veci fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť. (3) Ak je dražiteľom hnuteľnej veci právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo. (4) Dražiť nemôže a) zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva úkony na dražbe, b) daňový dlžník. (5) Dražba je verejná. 123 Priebeh dražby hnuteľných vecí (1) Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci. (2) Zoznam dražiteľov hnuteľnej veci obsahuje najmä a) dátum a miesto konania dražby, b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo 62

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priloženímplnomocenstva a výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie, d) poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom, e) dražobné číslo, f) podpis dražiteľa hnuteľnej veci. (3) Najnižšie podanie sa určí podľa 119 ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej hnuteľnej veci nie je obmedzená ustanoveniami osobitného predpisu. 81) (4) Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi hnuteľnej veci, ktorý urobí najvyššie podanie. (5) Ak niekoľko dražiteľov hnuteľnej veci urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ hnuteľnej veci uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je takých dražiteľov hnuteľnej veci niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom. (6) Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. (7) Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti. (8) Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa. (9) Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu. (10) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca dane spíše úradný záznam, vykoná opätovnú dražbu a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky. (11) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie. (12) Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane uplatní postup podľa 152. 124 Opätovná dražba (1) Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe. (2) Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70 % z ceny určenej podľa 119 ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva. 125 Predaj na základe ponuky (1) Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci. (2) Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch. (3) Správca dane doručí do vlastných rúk oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa 92 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci, na ktorej území sa predaj bude konať. (4) Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä a) názov a sídlo správcu dane, b) termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia, c) predmet predaja a jeho najnižšiu cenu, 63

d) termín obhliadky, e) upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou, f) upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením Predaj na základe ponuky neotvárať, g) termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk, h) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5) Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny určenej podľa 119 ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. (6) Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk, alebo ak najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci. (7) Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky. (8) Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe. (9) Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. (10) Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa 96. Ak daňový dlžník neprevezme hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu. Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových výdavkov súvisiacich s likvidáciou má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky. Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky podľa 149. Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka. 126 Priamy predaj hnuteľných vecí (1) Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa 119 ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 165 eur za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. (2) Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí. Štvrtý oddiel Daňová exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju 127 (1) Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju podľa 114 a 115 a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať. 64

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) (2) Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím peňazí v hotovosti, len ak peniaze v hotovosti presahujú sumu 165 eur podľa 117 ods. 2 písm. h); tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. (3) Daňovej exekúcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu 68) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. (4) Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitného predpisu. 82) Ak správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú klenotnícke, bižutérske, medailérske a iné zlatnícke a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo platiny, alebo kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi, s perlami, so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný, nekompletný alebo poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí, pričom cena výrobku sa zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych zliatinách, lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch z drahých kovov určených na výrobu správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu. 83) Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. 128 (1) Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré je potrebné predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci podľa 114 a odníme ich. (2) Vkladnú knižku predložísprávca dane banke s právoplatným daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu alebo jeho časti, aj keď je výplata akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré je potrebné predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takej listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane. (3) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. Piaty oddiel Daňová exekúcia predajom cenných papierov 129 (1) Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania uloží právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 47) povinnosť registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka. (2) Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového dlžníka odníme a zabezpečíich úschovu podľa osobitného predpisu. 84) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. (3) Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 85) postupuje podľa 91 ods. 7. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení uloží právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 47) povinnosť registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi. (4) Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho, 65

kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určía ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa 155. (5) Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka. (6) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. Šiesty oddiel Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru 130 (1) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len nehnuteľnosť ) vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije primerane, aj keď je postihnutá nehnuteľnosť poddlžníka alebo ručiteľa. Daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. 78) (2) Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takému majetku je preukázané iným spôsobom. (3) Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom. (4) Správca dane vydá na nehnuteľnosť rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadenízákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností. (5) Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu. Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu. (6) Správca dane po nadobudnutíprávoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v 92 ods. 3 aj spoluvlastníkovia osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú známe zo spisov, katastru nehnuteľností, obvodnému úradu a obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. (7) Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti. Na účely vypracovania znaleckého posudku je správca dane oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup. (8) Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám, 73) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku. (9) Ak právnická osoba podľa odseku 8 v lehote do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedenú v ponuke, správca dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona. (10) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby. (11) Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zložív hotovosti správcovi dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť, alebo ak najneskôr 66

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční. Správca dane s touto sumou naložíako s výťažkom z predaja podľa 123 ods. 12. 131 (1) Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. (2) Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená podľa osobitného predpisu 86) bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. Ak je vydražiteľom osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad. (3) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota. (4) O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomísprávca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zrejmé zo spisu. (5) Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (6) Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, a nájomné práva. 132 Dražobná vyhláška (1) Po určenívyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku. (2) Dražobná vyhláška musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky, c) čas a miesto dražby, d) označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností, e) vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižšímpodaním, f) výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, g) podmienky vrátenia zábezpeky, h) spôsob zaplatenia najvyššieho podania, i) závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie, j) ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti, k) ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi, l) upozornenie na uplatnenie predkupného práva, m) čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti, n) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa dražobná vyhláška doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 133 (1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo, obvodného úradu a obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. (2) Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom vestníku. 67

Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch. (3) Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz podľa 92 ods. 3; dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté podľa 130 ods. 6. 134 Účastníci dražby (1) Dražiť môže fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak to pripúšťa osobitný predpis, 87) alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len dražiteľ nehnuteľnosti ). (2) Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie 122 ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie. 135 Individuálna prezenčná listina (1) Pred začatím dražby vyplní dražiteľ nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti, ktorá obsahuje a) dátum a miesto konania dražby, b) popis nehnuteľnosti a jej vyvolávaciu cenu, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, d) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu z obchodného registra, e) výšku dražobnej zábezpeky a doklad o jej zaplatení, f) uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom, g) podpis dražiteľa nehnuteľnosti. (2) Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa nehnuteľnosti. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne s dražiteľom nehnuteľnosti overia opravu svojimi podpismi. Ak údaje, o ktorých vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť. (3) Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky podľa 136 sa dražiteľovi nehnuteľnosti pridelí dražobné číslo. 136 Určenie dražobnej zábezpeky (1) Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ nehnuteľnosti. (2) Dražiteľ nehnuteľnosti zložídražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške. (3) Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa nehnuteľnosti v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ nehnuteľnosti, ktorý najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby taký doklad predloží správcovi dane. (4) Úspešnému vydražiteľovi nehnuteľnosti sa započítava zaplatená dražobná zábezpeka do ceny vydraženej nehnuteľnosti. (5) Dražiteľovi nehnuteľnosti, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby. (6) Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa 144. 68

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 137 Zrušenie dražby (1) Správca dane zruší konanie dražby, ak a) daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby, b) spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení, c) iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení. (2) Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom. (3) Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1 písm. b), správca dane vyhotoví zápisnicu o zrušenídražby a vydá rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní spoluvlastníci podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle právoplatné rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. 138 Priebeh dražby nehnuteľnosti (1) Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu. (2) Po vyvolaníceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie najmenej o 30 eur. (3) Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so slovami po prvé, po druhé a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách po tretie ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti. (4) Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami osobitného predpisu. 81) (5) Správca dane pokračuje v dražbe až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností. (6) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje a o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (7) Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, ak sú prítomnína dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným. (8) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov nehnuteľnosti, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi, podané námietky a ich riešenie. 139 (1) Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov nehnuteľnosti urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ nehnuteľnosti uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takých osôb viac, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. (2) Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. 140 Rozhodnutie o udelení príklepu (1) Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk 69

daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať dražobnú vyhlášku do vlastných rúk. (2) Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk. (3) Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok. (4) Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona. 141 (1) Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa 140 ods. 2. (2) Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia. 142 (1) Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane. (2) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu. (3) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. (4) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti. 143 Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky (1) Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov nehnuteľnosti, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu určeného na konanie dražby. (2) Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. (3) Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa 131 ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. (4) Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny zistenej podľa 131 ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. (5) Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4. (6) Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa 131 ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. 144 Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky (1) Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. (2) Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným 70

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Takto získané peňažné prostriedky použije správca dane ako výťažok z dražby podľa 152. (3) Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. Ak dražobná zábezpeka nebude postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok. (4) Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie. (5) Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3. (6) Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. (7) Správca dane pri prechode vlastníckehopráva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa 125 ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. (8) Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby podľa 125 ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný účinok. (9) Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane. (10) Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. (11) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. (12) Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu. 145 (1) Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv. (2) Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká. 146 Ak po prvej dražbe, opakovanej dražbe alebo opätovnej dražbe predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, správca dane zistí novú cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom podľa 131. Po určení vyvolávacej ceny správca dane uplatní postup podľa 132 až 144. Siedmy oddiel Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti 147 (1) Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. 88) (2) Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo vecné právo viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu. 71

(3) Správca dane po nadobudnutíprávoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v 92 ods. 3 aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo. (4) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo jeho časti určená podľa osobitného predpisu. 86) Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti postupuje primerane podľa ustanovení 132 až 144 okrem určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa 144 ods. 7. (5) Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti so súhlasom správcu dane. (6) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí aj pri zrušení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou. (7) Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo k majetku podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. (8) Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe. (9) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti. (10) Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku. (11) Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky. (12) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok v správe štátneho podniku. 89) Ôsmy oddiel Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti 148 (1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu voči daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom 72

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) obchodnej spoločnosti, a to postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka v obchodnej spoločnosti na jeho a) vyrovnací podiel, b) podiel na zisku, c) podiel na likvidačnom zostatku. (2) Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 ustanovenia Obchodného zákonníka nie sú dotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje Obchodný zákonník. 90) (3) Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch, a to aj vtedy, ak sú vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak sú podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi vyrovnávané nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, správca dane vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku. (4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. V tomto rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti. Po doručenídaňového exekučného príkazu a po splnení podmienok na vyplatenie podielu poukáže obchodná spoločnosť prostriedky zodpovedajúce jeho príslušnému podielu, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku na účet správcu dane. (5) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 1, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. (6) Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutío začatídaňového exekučného konania, v oznámení podľa 91 ods. 7 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa tohto zákona, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Tretí diel Náklady daňovej exekúcie Exekučné náklady a hotové výdavky 149 (1) Daňový dlžník uhrádza náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, náklady za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane. (2) Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur. (3) Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur. (4) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, d) predajom cenných papierov, e) postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka obchodnej spoločnosti. (5) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol. (6) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí. (7) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe. (8) Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj vtedy, ak k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné. 73

(9) Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov. (10) Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok. (11) Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok. (12) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane. (13) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie. (14) Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník, a to aj v prípade, ak sa daňová exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. 150 (1) Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak a) pobyt daňového dlžníka nie je známy, b) by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi, c) daňový dlžník, ktorý je fyzickou osobou, zomrel. (2) Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak a) daňový dlžník, ktorý je fyzickou osobou, zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu, b) daňový dlžník, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho nástupcu, c) sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo nárok na ich úhradu zanikol. (3) Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu. Štvrtý diel Výťažok z daňovej exekúcie a jeho rozdelenie 151 Daňový exekučný účet (1) Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka. (2) Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby: a) plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane, b) plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie podľa 98 ods. 1 písm. a), b), d), e) a h), c) z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho časti na základe ponuky, d) na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom, e) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie podľa 144 ods. 2, f) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, g) z dražobných zábezpek dražiteľov, h) z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov. 152 Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku (1) Správca dane z prostriedkov získaných podľa 151 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov podľa 136 ods. 5. (2) Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa 151 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa 151 ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku alebo iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane, alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným 74

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) právom. V takom prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu. (3) Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov; ak vznikli daňové nedoplatky na viacerých daniach v jeden deň a vymožená suma nepostačuje na ich pokrytie, uspokoja sa pomerne. (4) Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3. (5) Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) (6) Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov 91) u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použitívykáže správca dane zvyšok výťažku, poukáže ho do notárskej úschovy do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice podľa odseku 2. (7) Ak po uplatnení postupu podľa odsekov 1 až 6 vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší ako 2 eurá. (8) Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 7, je povinný zaplatiť úrok podľa 79 ods. 3. Piaty diel 153 Ochrana zamestnanca správcu dane Ochranu zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie poskytuje Policajný zbor. PIATA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ 154 Správne delikty (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa 15 ods. 1, 3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa 15 ods. 2, b) nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, c) nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote, d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutímsprávcu dane, e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznanídaň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov 1) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov, h) zapríčinísvojím konaním podľa 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok, i) uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje 1. zvýšenie dane, 2. zníženie nadmerného odpočtu, 3. zníženieuplatneného vrátenia dane 33) alebo 75

4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu, 92) j) nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1) pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). (2) Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť daňového subjektu túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa daňový subjekt zbavil tejto zodpovednosti. Sankcie 155 Pokuty (1) Správca dane uloží pokutu a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur, b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm.a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur, c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. b), d) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur, e) od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur, f) vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. e) a f), 2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1) za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. g), 3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. h), 4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti 92a) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu 92b) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, g) vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaníza správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. i). (2) Ak správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. b), pokuta podľa odseku 1 písm. a) sa neuloží. (3) Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. (4) Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). (5) Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom 76

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) podľa odseku 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní. (6) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. (7) Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) neuloží, ak a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu. 33) (8) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznanína vlastnú daňovú povinnosť po jeho vrátení alebo započítaní na daň, správca dane uložípokutu podľa odseku 1 písm. g) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátenímnadmerného odpočtu alebo pred započítanímnadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm.g) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. (9) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní na povinnosť platiť daň po jej vrátení, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a vrátenej dane uvedenej v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením dane podľa osobitného predpisu, 33) správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. (10) Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 10 eur; ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá. (11) Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. e) až h). (12) Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. (13) Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak tento zákon neustanovuje inak. (14) Pokutu podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 1 písm. e) za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. j) možno uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá. 156 Úrok z omeškania (1) Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, 92) e) daň vybranú zrážkou, 92) f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92) (2) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa 77

použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. (3) Ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním. (4) Ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. (5) Ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, 92) správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania 92) za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. (6) Úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33) b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 92c) za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. (7) Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a). (8) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. (9) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy pohľadávky členského štátu, ak dlžník alebo osoba zodpovedná za vyrovnanie pohľadávky dlžníka podľa osobitného predpisu, 93) najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, nezaplatila pohľadávku členského štátu uvedenú v osobitnom predpise; 93) úrok z omeškania vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky až do dňa platby vrátane. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Táto lehota začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte. 157 Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie (1) Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu a) odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu, b) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je 78

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 1. právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia, 2. fyzická osoba podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti, c) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1) z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu. (2) Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani podľa odseku 1, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie. (3) Finančné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o a) fyzickú osobu, sumu 166 000 eur, b) právnickú osobu, sumu 1 660 000 eur. (4) Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o a) fyzickú osobu, sumu 33 200 eur, b) právnickú osobu, sumu 332 000 eur. (5) Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku 1. (6) Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 a odsekov 3 až 5 len v súlade s osobitným predpisom. 40) O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. ŠIESTA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ A REŠTRUKTURALIZÁCIU 158 (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (2) Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok. (3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (4) Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhláseníkonkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) (6) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom. 159 V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daníza daňový subjekt koná správca 79

v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, 1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 160 (1) Ministerstvo môže vydať opatrenie na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní. (2) Ministerstvo môže vydať metodické usmernenie na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto zákona a osobitných predpisov. 1) Toto usmernenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a je pre orgány vykonávajúce správu daní záväzné; tým nie je dotknuté právo daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv na súde. (3) Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanovípodmienky zániku daňového nedoplatku a prípady, v ktorých daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň, zaniká daňový nedoplatok podľa 84 zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani. (4) Ministerstvo môže a) rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, b) vo vzťahu k cudzine vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania. (5) Na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo podľa osobitného predpisu 29a) a ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako. 161 Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. 162 Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. 163 Na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 94) 164 Na účely správy daní sú správca dane, finančné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov a iných osôb podľa osobitného predpisu; 95) osobné údaje možno sprístupniť len obci ako správcovi dane, finančnej správe a ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu 96) aj inej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní. V informačných systémoch 95) možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pri registrácii pridelené identifikačné číslo. 165 Prechodné ustanovenia (1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave 80

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. (3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. (4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. (5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. (6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa 83 tohto zákona. (7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. 165a (1) Podľa 13 ods. 5 druhej a tretej vety postupuje správca dane, ktorým je colný úrad pri správe daní, podľa osobitného predpisu 33) od 1. januára 2013 a podľa 14, 32, 33 ods. 1a3a 56sa postupuje od 1. januára 2013. (2) Ak sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa 14 mu vznikne od 1. januára 2013. Ak daňový poradca, advokát alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a tento zástupca nie je daňovým poradcom alebo advokátom, začali pri správe daní daňový subjekt zastupovať po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa 14 im vznikne od 1. januára 2013. 165b Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012 (1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. (3) Podľa 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa 32, 33 ods. 1a3a 56sapostupuje od 1. januára 2015. 166 Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. 167 Zrušovacie ustanovenie Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 289/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona 81

č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č.136/2010 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z. a zákona č.133/2011 Z. z. Čl. VI Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 332/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 384/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 546/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 69/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. marca 2012. Zákon č. 91/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (9. marca 2012). Zákon č. 235/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2012. Zákon č. 246/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2012. Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2013 okrem bodu 61 ( 165b), ktorý nadobudol účinnosť 30. decembra 2012. Odkazy a poznámky pod čiarou 1) Zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešenístavu ropnej núdze v zneníneskoršíchpredpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnenízákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaníliehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v zneníneskorších predpisov. Zákonč. 609/2007Z. z. ospotrebnejdaniz elektriny, uhliaazemnéhoplynuaozmeneadoplnenízákonač. 98/2004Z. z. ospotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 1a) 5ods. 2, 4, 5, 8a9zákonač. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúciía o doplneníniektorých zákonov. 1b) Zákon č. 384/2011 Z. z. 1c) 10 ods. 3a4a 12ods. 1 a 2 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1d) Zákon č. 235/2012 Z. z. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v zneníneskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v zneníneskorších predpisov. 3) 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 4) Napríkladzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v zneníneskorších predpisov, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z., zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaníniektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplneníniektorých zákonov. 5) Napríkladzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v zneníneskoršíchpredpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6) 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 558/2005 Z. z. 7) 7 a 21 ods. 3 Obchodného zákonníka. 82

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 8) Napríkladzákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti danía poplatkov a o zmene a doplneníniektorých zákonov, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. 9) Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskoršíchpredpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctvea o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 10) NapríkladZmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzenídvojakého zdanenia a zabránenídaňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 238/2003 Z. z.). 11) Napríkladzákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnejpomoci a spolupráci pri správe danía o zmene a doplneníniektorých zákonov, zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplneníniektorých zákonov, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12. 10. 2010), nariadenie Komisie (ES) č. 1179/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovenísmernice Rady č. 2008/55/ES o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 319, 29. 11. 2008). 12) Napríkladzákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v zneníneskoršíchpredpisov. 13) Napríklad Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií (oznámenie č. 569/1992 Zb.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (oznámenie č. 286/2007 Z. z.). 14) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnostía o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskoršíchpredpisov. 15) Napríkladzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v zneníneskorších predpisov. 16) Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17) Zrušená. 17a) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 18) 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 19) Napríkladzákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskorších predpisov. 19a) Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 19b) Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 19c) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnenízákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 19d) Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnenízákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv zneníneskorších predpisov v znení zákona č. 40/2011 Z. z. 19e) Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 19f) Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 20) 2 písm. y) a 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 21) 17b zákona Slovenskej národnejrady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v zneníneskoršíchpredpisov. 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. 22) 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. 23) 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 24) 37 ods. 4 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 90 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 83

25) 91 ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 214/2006 Z. z. 26) Napríklad 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v zneníneskoršíchpredpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnostía o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 27) Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. 27a) Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znenízákona č. 284/2002 Z. z. v znenízákona č. 160/2005 Z. z. 28) Napríkladzákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskorších predpisov. 29) Zákon č. 215/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29a) Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. 30) Zrušená. 31) Napríklad 3 Trestného poriadku. 32) Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe danía poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v zneníneskoršíchpredpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z. 33) Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 107/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. 34) Napríkladzákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 35) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36) 3 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36a) 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 36b) 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z. 37) 151j až 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 37a) 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z. 38) 544 až 558 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 39) 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. 40) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. 41) Zrušená. 41a) Napríklad 19 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 42) 66ba ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 43) 49 ods. 1 a 56 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 44) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 44a) 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z. 45) 151e Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 46) Napríklad 42 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 173/2004 Z. z., 91 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 214/2006 Z. z., 47 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). 47) 28 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 84

Úplné znenie zákona o správe daní (daňový poriadok) 48) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 49) 151a až 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 50) 524 až 530 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 51) 358 až 364 Obchodného zákonníka. 580 a 581 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 51a) 26 zákona č. 231/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. 52) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 53) Napríklad 151h Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 54) 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 526/2002 Z. z. 55) 15 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. 56) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 57) 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. 58) 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. 59) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 60) 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkochna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 61) Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 62) Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. 63) 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 64) 278 a 279 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 65) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády č. 469/2008 Z. z. 66) 73 ods. 1 až 7 a 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. 67) 716 až 719 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 68) Napríklad 195 až 198 Zákonníka práce. 69) 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z. 70) 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 71) Napríklad 558 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., 323 Obchodného zákonníka. 72) 78 až 85 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. 73) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. 74) Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 75) 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 76) Napríklad 8 zákona č. 190/2003 Z. z.. v znení neskorších predpisov. 77) 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z. 78) 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 79) 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 85

80) Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívanípoľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 81) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. 82) 2 písm. d) a 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízovýzákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnejrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zneníneskoršíchpredpisov v zneníneskoršíchpredpisov. 83) Zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) v znení zákona č. 221/2007 Z. z. 84) 39 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 85) 52 zákona č. 566/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov. 86) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovenívšeobecnej hodnoty majetku v zneníneskorších predpisov. 87) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 88) 5 a 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 89) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. 90) 76 až 153 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 91) Napríklad zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92a) 78 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92b) 79 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92c) Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 93) Zákon č. 466/2009 Z. z. 94) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 95) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 96) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Príloha k zákonu č. 563/2009 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010). 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011). Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Daňová obhajoba v praxi lektor: Ing. Vladimír Pastierik, daňový poradca Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči. Viac informácií získate nawww.pp.sk v sekcii Videoškolenia, kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia, alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: bonus@pp.sk 86

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 V poradí piatou novelou procesného zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok alebo DP ) od jeho účinnosti, t. j. od 1. januára 2012, je zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok (a ďalšie zákony) s účinnosťou od 1. januára 2013 zmeny sú obsiahnuté v čl. I tohto zákona. PRÁVNE PREDPISY Podstatné legislatívne zmeny boli uvedenou novelou daňového poriadku vykonané za účelom zabezpečenia vyššej účinnosti správy daní a účinnejšieho zabezpečenia výberu daní a ciel. Novela daňového poriadku odráža, resp. reaguje aj na požiadavky daňových subjektov s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pri uplatňovaní a zachovávaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Novelou daňového poriadku sa napr. rozširujú oprávnenia daňových subjektov, a to najmä prostredníctvom zjednotenia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania v prípadoch, keď daňový subjekt deklaruje vrátenie dane, s lehotami, keď daňový subjekt je povinný daň doplatiť; tiež sa umožňuje daňovému subjektu, aby požiadal o preúčtovanie daňového preplatku na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. Novela daňového poriadku predlžuje lehotu na výkon daňovej kontroly, ale len v prípade výkonu daňovej kontroly u zahraničných závislých osôb, a to najviac o ďalších 12 kalendárnych mesiacov. V novele daňového poriadku sú zapracované aj opatrenia za účelom znižovania zneužívania systému dane z pridanej hodnoty, a to formou zverejňovania zoznamov platiteľov dane, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, opakovane ich správca dane nemôže zastihnúť na adrese sídla či osobne, alebo zasielaním písomnostíalebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole; opakovane nereagujú na výzvu správcu dane dostaviť sa k správcovi dane a písomnosti adresované na sídlo spoločnosti nepreberajú. Novela daňového poriadku opätovne predlžuje lehotu vybraných ustanovení o elektronickej komunikácii tak zo strany daňového subjektu, ako aj zo strany správcu dane, s cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému. DÚPP 4-5/2013 87

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v tomto zákone sú uvedené aj ďalšie novely zákonov, a to: v čl. II novela zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, v čl. III novela zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v čl. IV novela zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v čl. V novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v čl. VI novela zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov, v čl. VII novela zákona č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v čl. VIII novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v čl. IX novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, v čl. X novela zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť novely daňového poriadku Podľa čl. XI zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok a niektoré zákony, nadobudol účinnosť 30. decembra 2012, okrem čl. I bodov 1 až 60, 62 a 63, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013. Dňom 30. decembra 2012 z čl. I, ktorý je novelou daňového poriadku, nadobúda účinnosť len bod 61, v ktorom je uvedený 165b ods. 1, 2 a 3 ako prechodné ustanovenie účinné od 30. decembra 2012. Je to z dôvodu priamej legislatívnej nadväznosti na posunutie termínu účinnosti ustanovení o elektronickej komunikácii, ktoré mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2013 a od 1. januára 2014 a touto novelou daňového poriadku nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2014 a od 1. januára 2015. Zákon č. 440/2012 Z. z. je pomerne rozsiahlou novelou daňového poriadku, ktorá má 63 bodov, ktorými sa menia a dopĺňajú nasledovné ustanovenia: K 3 Základné zásady správy daní Legislatívnou úpravou sa spresnil a doplnil odsek 4. 88

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 Ustanovenie 3 upravuje zásady správy daní uplatňované správcom dane pri rozhodovaní v rámci správy daní tak, aby boli chránené záujmy štátu a obcí, a rovnako správca dane dbá aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a aj iných osôb zúčastnených na správe daní. Správou daní sa zabezpečuje cieľ správy daní, ktorým je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením jej úhrady, ktoré správca dane zabezpečuje činnosťami podľa daňového poriadku alebo ostatných daňových zákonov. Podľa 3 ods. 4 daňového poriadku je správa daní neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Aby nedochádzalo k zverejňovaniu postupov a spôsobov, ktoré správca dane uplatňuje za účelom dosiahnutia cieľa správy daní, je odsek 4 tohto ustanovenia doplnený o znenie v tom zmysle, že z úkonov, ktoré vykonáva správca dane pri správe daní, sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. V opačnom prípade by dochádzalo k zverejneniu postupov správcu dane, ktoré sú uplatňované pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Zverejňovaním takýchto záznamov by zároveň došlo aj k únikom informácií o iných daňových subjektoch, čím by boli dotknuté ich práva alebo právom chránené záujmy a došlo by aj k porušeniu daňového tajomstva o daňovom subjekte alebo iných osobách zúčastnených na správe daní správcom dane. To znamená, že táto legislatívna úprava zakazuje zverejňovanie takýchto záznamov, pričom ich nahrávanie nie je vylúčené. Najčastejším prípadom nahrávania je prerokovanie výsledkov daňovej kontroly, ktoré daňový subjekt vykonať môže, ale podľa doplnenia tohto ustanovenia je zákaz ich zverejňovania napr. na webovej stránke daňovníka alebo aj na inej stránke; za neoprávnené zverejnenie takýchto záznamov správca dane uloží tomuto daňovníkovi pokutu podľa 155 ods. 1 daňového poriadku. Zákazom zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy sa odstránia prípady svojvoľného spracovania zvukového alebo obrazového záznamu daňovým subjektom zamestnancov správcu dane pri výkone ich činnosti súvisiacej so správou daní (pri výkone daňovej kontroly, miestnom zisťovaní, výsluchu svedkov a podobných úkonov správcu dane) bez ich súhlasu a ich následného zneužitia voči správcovi dane. K 11 Daňové tajomstvo Ustanovenie 11 upravuje problematiku dodržiavania daňového tajomstva, ktoré predstavuje informáciu o daňovom subjekte získanú v rámci správy daní, pričom zároveň upravuje aj prípady, kedy poskytnutie informácií o daňovom subjekte podľa ods. 6 a 7 tohto ustanovenia osobám a orgánom štátnej správy uvedeným v týchto odsekoch nie je porušením daňového tajomstva. 89

Legislatívnou úpravou sa spresnil a doplnil odsek 6 písm. b), u), w), odsek 6 písm. am) a an): odsek 6 písm. b) vzhľadom na skutočnosť, že novelou zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov došlo k zrušeniu Kompetenčného centra finančných operácií ako útvaru Finančného riaditeľstva a bol zriadený Kriminálny úrad finančnej správy, pod ktorý prešla činnosť Kompetenčného centra, bolo v ods. 6 písm. b) nahradené Kompetenčné centrum Kriminálnym úradom finančnej správy. Od 1. januára 2013 bude tomuto úradu sprístupňované daňové tajomstvo na účely plnenia jeho úloh. Uvedenou novelou bolo zmenené aj znenie poznámky pod čiarou k odkazu 11 z dôvodu, že došlo k zrušeniu Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré bolo nahradené Nariadením Rady č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. ods. 6 písm. u) ide o sprístupnenie daňového tajomstva súdnemu exekútorovi, ktorého činnosť je upravená zákonom č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov v súvislosti s uplatnením práva správcu dane (obce) na úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní správcu dane, ktorý je v postavení záložného veriteľa v exekučnom konaní alebo aj v súvislosti s vymáhaním daňových nedoplatkov, ktoré eviduje správca dane, ktorým je obec, za účelom získania úhrady daňového nedoplatku podľa Exekučného poriadku. Novelou daňového poriadku bola vypustená poznámka pod čiarou k odkazu 17, z ktorej vyplynulo, že správca dane už nebude poskytovať súdnym exekútorom informácie o číslach bankových účtov daňových subjektov, ktoré správca dane získava od bánk v rámci súčinnosti tretích osôb; čísla bankových účtov si môže rovnakým spôsobom zabezpečiť aj samotný súdny exekútor prostredníctvom už fungujúcej elektronickej komunikácie medzi bankami a súdnymi exekútormi, čím sa čiastočne zníži administratívna náročnosť správcu dane. Pre úplnosť tiež uvádzame, že v nadväznosti na uvedené bola vykonaná aj legislatívna zmena v Exekučnom poriadku v tom zmysle, že z Exekučného poriadku bolo vypustené ustanovenie 34 ods. 11, ktoré upravovalo v rámci súčinnosti tretích osôb povinnosť daňového úradu oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť identifikačné údaje bankového účtu povinného, ktoré sú mu známe. ods. 6 písm. w) ide o rozšírenie na sprístupnenie daňového tajomstva okrem záložnému veriteľovi aj dražobníkovi v súvislosti s uplatňovaním práva správcu dane ako záložného veriteľa podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov za účelom získania úhrady daňového nedoplatku z výťažku z dražby, napr. pri výkone záložného práva iným záložným veriteľom, pričom správca dane je rovnako v postavení záložného veriteľa. 90

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 ods. 6 sa dopĺňa o nové písm. am) a an), podľa ktorých sa poskytovanie informácií o daňových subjektoch a informácií v súvislosti so správou dane nepovažuje za porušenie daňového tajomstva, ak sa tieto informácie poskytnú aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely plnenia úloh podľa zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ak vznikne potreba mať informácie aj od správcu dane o osobe poskytujúcej sociálne dávky, napr. informácia o vyplatení daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, ďalej aj poskytovanie informácií Úradu pre dohľad nad výkonom auditu na účely výkonu dohľadu podľa osobitného predpisu a audítorskej spoločnosti na účely výkonu auditu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov. K 16 Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie Ustanovenie 16 upravuje podmienky a postup podania opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania a ustanovuje lehoty na ich podanie. Legislatívna úprava v tomto ustanovení sa vzťahuje na podanie dodatočného daňového priznania odseky 2, 3, 4, 5, 7 a 9. V odseku 2 a 3 ide o doplnenie a spresnenie znenia nadväzne na nové znenie odsekov 4 a 5, ktoré upravujú lehotu na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu, ktorú bude daňový subjekt odpočítavať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach z vykázaného základu dane, t. j. ide o prípady vrátenia dane alebo nároku na nadmerný odpočet v porovnaní s údajmi v podanom daňovom priznaní. Odsek 4 písm. a) až d) upravuje možné prípady postupu oprávnenosti podať dodatočné daňové priznanie nadväzne na nové znenie odseku 5. Z dôvodu jednoznačnosti v odseku 4 písm. a) má nové znenie, podľa ktorého daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné DP, ak zistí, že daň uvedená v podanom DP má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší. Rovnako aj písm. d) v odseku 4 má nové znenie, podľa ktorého daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné DP, ak zistí, že daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. Pri porovnaní pôvodne platného znenia písm. a) a d) s platným znením písm. a) a d) od 1. januára 2013 bolo vypustené znenie o určení lehoty na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť a na vyššiu daňovú stratu. Z uvedeného znenia vyplýva, že lehota na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu je rovnaká ako pri podaní dodatočného daňového priznania na vyššiu daňovú povinnosť alebo na nižšiu daňovú stratu. 91

Uvedenou legislatívnou úpravou došlo k zosúladeniu lehoty na podanie dodatočného daňového priznania podľa odseku 2 a 3 na vyššiu daňovú povinnosť. V odseku 5 ide o úplne nové znenie nadväzne na predchádzajúce legislatívne úpravy v odseku 4, v ktorých bola vypustená lehota na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu. Podľa nového znenia odseku 5, ak daňový subjekt podá dodatočné DP podľa odseku 4, t. j. na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu, v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. Zároveň z tohto znenia vyplýva, že daňovník v tejto predĺženej lehote, ktorá je určená pre správcu dane na vykonanie kontroly údajov v dodatočnom daňovom priznaní, nemôže podať už ďalšie dodatočné daňové priznanie. Príklad č. 1: a) Daňový subjekt v roku 2012 zistil, že za zdaňovacie obdobie roku 2007 mu vznikla nižšia daňová povinnosť ako daň uvedená v podanom daňovom priznaní. Podľa znenia odseku 4 platného do 31. 12. 2012 je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2007 najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. To znamená, že do konca roku 2012 môže daňový subjekt podať toto dodatočné daňové priznanie. b) Daňový subjekt v marci roku 2013 zistí, že za zdaňovacie obdobie roku 2007 mu vznikla nižšia daňová povinnosť ako daň uvedená v podanom daňovom priznaní. Podľa nového znenia odseku 4 účinného od 1. januára 2013 je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2007 v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel. To znamená, že táto lehota sa predlžuje a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý je zhodný s mesiacom, v ktorom daňový subjekt podal toto dodatočné daňové priznanie; v tomto príklade sa lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane predlžuje do konca marca 2014. Poznámka: Počítanielehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa posudzuje podľa 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku. Na predchádzajúce legislatívne úpravy týkajúce sa podávania dodatočného DP v odseku 4 a 5 bezprostredne nadväzuje aj nové legislatívne znenie odseku 7, podľa ktorého daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie za to zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok, a to po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo ani za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. 92

Nové znenie odseku 9 upravuje prípady, kedy nemožno podať dodatočné daňové priznanie. Daňový subjekt nemôže podať dodatočné DP za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, a to odo dňa: Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo. Vo všetkých uvedených prípadoch nemožno podať dodatočné daňové priznanie až do dňa nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie podľa 68 ods. 1 daňového poriadku nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. K 23 Nazeranie do spisov Ustanovenie 23 upravuje postup nazerania do spisu vedeného u miestne príslušného správcu dane. Nazeranie do daňového spisu je prejavom práva na informácie zaručeného Ústavou SR. Pri správe daní je toto právo daňového subjektu byť informovaný o obsahu svojho spisového materiálu vedeného u príslušného správcu dane prenesené do inštitútu nazeranie do spisov daňového subjektu. Legislatívna úprava tohto ustanovenia sa týka odsekov 1 a 2. Legislatívna úprava tohto ustanovenia vyplynula z jeho aplikácie v praxi a osobitne pri nazeraní do spisu daňového subjektu, u ktorého správca dane vykonáva daňovú kontrolu podľa 44 až 48 daňového poriadku. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane za účelom správneho zistenia základu dane alebo iných skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti a dodržiavania hmotnoprávnych predpisov využíva inštitút dožiadania iného správcu dane alebo výmenu informácií z iného členského štátu formou medzinárodnej výmeny informácií (MVI) podľa osobitného predpisu (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní) tak pri závislých osobách, ako aj pri nezávislých osobách a aj z dôvodu preverenia reálnosti dodania tovaru a jeho prepravy alebo dodania služby pri dani z pridanej hodnoty. Následne daňový subjekt alebo jeho oprávnený zástupca požaduje o nazeranie do spisov a osobitne k písomnostiam súvisiacim s dožiadaniami vykonávanými iným správcom dane alebo príslušným orgánom členského štátu, a to v štádiu, keď ešte príslušný správca dane nemá k dispozícii výsledky týchto dožiadaní, ktoré správca dane v súvislosti so znením odseku 1 tohto ustanovenia posúdil, že ide o písomnosti, sprístupnených ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu daňového tajomstva o inom 93

daňovom subjekte uvedenom v žiadosti o preverenie skutočností o obchodných transakciách medzi viacerými platiteľmi dane a podľa správcu dane v tomto štádiu nie je daňový subjekt oprávnený nazerať. Pokiaľ správca dane zahrnie do výsledkov daňovej kontroly aj zistenia vyplývajúce z dožiadaní a MVI ako dôkazy a skutočnosti, ktoré zistil inak (bez súčinnosti s daňovým subjektom), nielen od daňového subjektu, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo zoznámiť sa so všetkými dôkaznými prostriedkami formou nazretia do jeho spisu. Pri nazeraní do spisov podľa 23 daňového poriadku je daňovému subjektu umožnené, aby nazeral aj do úradnej korešpondencie správcu dane, s výnimkou tých písomností, u ktorých by došlo k porušeniu daňového tajomstva alebo by došlo k prezradeniu utajovaných skutočností o inom subjekte, ak takého písomnosti tieto údaje obsahujú a sú v spise daňového subjektu založené, pričom je na rozhodnutí správcu dane, ktoré písomnosti bude považovať z hľadiska dodržania daňového tajomstva za také, u ktorých pri nahliadnutí daňovému subjektu by došlo k porušeniu daňového tajomstva, ktorým sa chránia aj záujmy iných osôb. Práve v súvislosti s dodržiavaním daňového tajomstva a dodržiavaním práva chránených záujmov iných osôb v rámci výkonu daňovej kontroly a najmä pri preverovaní reálnosti uvedených obchodných transakcií, tzv. reťazových obchodov, pri ktorých nákup a predaj tovaru prechádza medzi tuzemskými subjektmi, ako aj medzi subjektmi členských štátov, nastáva situácia, keď kontrolovaný daňový subjekt požaduje v priebehu výkonu daňovej kontroly nazerať do spisu. Keďže všetky tieto preverovania správca dane vykonáva v rámci výkonu daňovej kontroly, daňový subjekt žiada nazerať predovšetkým do zaslaných dožiadaní inému správcovi dane a do zahraničia priebežne, t. j. žiada sprístupniť k nazretiu každé dožiadanie odstúpené inému správcovi dane alebo žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) a rovnako aj odpoveď z dožiadaní predkladať k nahliadnutiu priebežne a nie až po ich prípadnom zapracovaní ako dôkazov do protokolu z daňovej kontroly. Pri odmietnutí nahliadnuť do dožiadaní a MVI priebežne, keď správcovi dane nebola ešte doručená odpoveď na dožiadania alebo na MVI, daňový subjekt podáva námietky pre nečinnosť správcu dane počas výkonu daňovej kontroly z dôvodu, že nemá informáciu o tom, ako prebieha výkon daňovej kontroly. V záujme získania čo najvierohodnejších informácií o kontrolovanej obchodnej transakcii medzi zainteresovanými subjektmi správca dane uvádza v dožiadaniach pre iného správcu dane, ako aj v žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií presný názov dodávateľov, ako aj odberateľov v reťazci, pričom pri každom takomto kontrolovanom reťazovom obchode ide o veľký počet fakturačných spoločností (tzv. reťazenie tovaru a reťazenie prepravy) od prvého dodávateľa až k poslednému odberateľovi. 94

Nahliadnutím do týchto písomností (dožiadaní) by sa v rámci tohto kontrolovaného reťazového obchodu kontrolovaný daňový subjekt dozvedel napr. o obchodno-záväzkových vzťahoch iných daňových subjektov, o ich daňovej disciplíne, ak sa aj táto informácia požaduje od dožiadaného správcu dane, či podáva daňové priznania, za ktoré zdaňovacie obdobie podal tento daňový subjekt daňové priznanie k dani z príjmov a k dani z pridanej hodnoty a pod. Podľa správcu dane v takýchto prípadoch môže dôjsť k porušovaniu obchodného tajomstva iných (v dožiadaní uvedených) daňových subjektov tým, že správca dane v rámci nazerania do spisov sprístupníkontrolovanému daňovému subjektu skutočnosti o inom daňovom subjekte, čím môže dôjsť k dotknutiu právom chránených záujmov týchto daňových subjektov. Zo znenia 23 ods. 1 daňového poriadku poslednej časti tejto vety vyplýva, že je na rozhodnutí správcu dane, aké dokumenty správca dane daňovému subjektu umožní na nazeranie, pričom zároveň by mal aj posúdiť, či ich sprístupnením nedôjde k dotknutiu právom chránených záujmov iných osôb. Úprava bola vykonaná z dôvodu zamedziť nejednoznačnému zneniu u tohto ustanovenia o nazeraní do písomností, ktorými sú v prevažnej miere dožiadania v rámci výkonu daňovej kontroly. Aby nedochádzalo k prípadným sporom pri odopretí sprístupnenia nazerať do spisu daňového subjektu v časovom predstihu bez doručenia výsledku dožiadaní alebo MVI a aj za účelom zamedzenia marenia úkonov smerujúcich k správnemu zisteniu dane (napr. ovplyvňovanie svedkov), táto legislatívna úprava jednoznačne ustanovila postup pri nazeraní do spisu daňového subjektu. Na účely nahliadnutia do spisov: za daňový subjekt sa považuje daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného predpisu, poplatník a právny nástupca fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi, alebo iná osoba, ak jej osobitný zákon upravujúci dane ukladá povinnosť alebo priznáva práva, Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 spis daňového subjektu je úradná korešpondencia, ktorú vedie príslušný správca dane za každý daňový subjekt jednotlivo, rovnopis je opis listiny zo spisového materiálu daňového subjektu, ktorý urobí správca dane na žiadosť daňového subjektu a vyznačí naň aj účel jeho využitia. Z nového znenia postupu nazerania do spisu daňového subjektu vyplýva, že ak správca dane vykonáva dožiadanie podľa 21 daňového poriadku alebo medzinárodnú výmenu informácií podľa osobitného predpisu (zákon o medzinárodnej výmene informácií), je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť do týchto písomností až v čase, keď správca dane získa výsledok z takéhoto dožiadania a tento výsledok použije správca dane ako dôkaz pri správe daní a konkrétne pri daňovej kontrole. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností o utajovaných skutočnostiach a dokumentov o iných daňových subjektoch, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb a došlo by k porušeniu daňového tajomstva. Rovnako daňový subjekt nie je 95

oprávnený nazerať ani do ďalších podkladov, z ktorých by bolo možné zistiť informácie o iných daňových subjektoch, aj keď sa tieto listiny nachádzajú v spise tohto daňového subjektu. Daňový subjekt nemôže nazerať napr. ani do záznamov z vyhľadávacej činnosti správcu dane, aj keď sa to týka tohto daňového subjektu. Správca dane o každom nazretí do spisu vyhotoví úradný záznam. Príklad č. 2: Daňový subjekt požiadal správcu dane o nazretie do jeho spisu s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa výkonu daňovej kontroly, ktoré si správca dane obstaral dožiadaním u iného správcu dane a miestnym zisťovaním u iného daňového subjektu. Tieto doklady správca dane použil ako dôkazy na správne vyčíslenie základu dane. Správca dane predložil daňovému subjektu tieto doklady k nazretiu, ku ktorým má daňový subjekt právo sa vyjadriť v súlade s 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Podľa odseku 2 správca dane na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie. Podľa nového znenia len na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom; osvedčenie fotokópie podlieha správnemu poplatku. Ak daňový subjekt nežiada osvedčenie fotokópie alebo fotokópiu požadovaného spisu, správca dane správny poplatok nevyberie. Príklad č. 3: Správca dane v rámci vyhľadávacej činnosti podľa 36 daňového poriadku vykonal bez súčinnosti s daňovým subjektom overenie majetkových pomerov daňového subjektu na katastri nehnuteľností a jeho príjmu dosiahnutého za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňový subjekt nie je oprávnený nazrieť do tejto informácie, ktorú si správca dane ako skutočnosť rozhodujúcu pre správne vyrubenie dane za príslušné zdaňovacie obdobie zistil bez súčinnosti s daňovým subjektom a ktorú zatiaľ neuplatnil ako dôkaz pri vyčíslení základu dane a daňovej povinnosti. V prípade, že ide o špecifické podklady, napr. ak boli na určenie základu dane použité pomôcky a podklady a údaje zistené u daňového subjektu samého, je povinný správca dane umožniť daňovému subjektu do týchto podkladov nazrieť. Vylúčené sú iba také písomnosti, ktoré súvisia s inými daňovými subjektmi, a to z hľadiska povinnosti zachovávať mlčanlivosť (daňové tajomstvo) podľa 23 daňového poriadku. Takýto výrok bol vydaný jedným judikátom, podľa ktorého je dôležité, aby neboli porušené práva na ochranu údajov ostatných daňových subjektov. Pokiaľ toto nehrozí, nie je dôvod pre odoprenie nazerania do spisu aj v prípade, že daň bola určená pomôckami získanými z účtovníctva a účtovných dokladov daňového subjektu, ktoré boli však z hľadiska zákona o účtovníctve a postupov účtovania nesprávne alebo neúplné, ktoré predložil tento daňový subjekt. Spoplatnenie úkonu za vyhotovenie odpisu listiny Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bližšie určuje spoplatnenie tohto úkonu. Podľa položky 2 písm. a) za vyhotovenie odpisu (fotokópie) výpisu alebo písomnej informácie z úradných kníh, úradných záznamov, 96

evidencie, registrov listín a zo spisov alebo súkromných spisov v úradnej úschove za každú aj začatú stranu daňový subjekt zaplatí 1,50 eura. Poplatok sa platí pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania. Už podaním samotnej žiadosti o odpis listiny vzniká poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane na jeho zaplatenie. K 25 Svedok Ustanovenie 25 upravuje povinnosť tretej (inej) osoby, ktorou je svedok, vypovedať na účely správy daní, ak je táto osoba vyzvaná správcom dane vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, a to pravdivo a nič nezamlčovať. Legislatívnou úpravou bolo toto ustanovenie doplnené o nový odsek 4, podľa ktorého daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri vypočutí svedka a právo klásť mu otázky. Ak sa správca dane rozhodne vypočuť svedka v rámci správy daní, je povinný včas a písomným spôsobom informovať daňový subjekt alebo jeho zástupcu o výpovedi svedka za účelom, aby mu bolo umožnené právo klásť svedkovi otázky. V zaslanom oznámení správca dane uvedie miesto a čas, kde sa vypočutie svedka uskutoční bude už na ňom, či toto svoje právo daňový subjekt využije a dostaví sa v deň vypočutia svedka na miesto určenia. K 26 Poskytovanie údajov správcovi dane Legislatívne bol doplnený odsek 7. Ustanovenie 26 upravuje súčinnosť tretích osôb pri poskytovaní údajov správcovi dane potrebných na účely správy daní, uvedených v tomto ustanovení. Ich súčinnosť pri poskytovaní údajov potrebných na účely správy daní vyplýva priamo z osobitných predpisov Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 ako povinnosť oznamovať tieto údaje správcovi dane alebo na výzvu správcu dane tieto osoby sú povinné predložiť správcovi dane požadované údaje na účely správy daní. V odseku 7 sa rozširuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť poskytnúť písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať správcovi dane na účely správy daní, na každú osobu, ktorá takéto písomnosti, listiny a iné veci má a môžu byť dôkazom pri správe daní. V odseku 8 došlo len k spresneniu slovného znenia prenajaté poštové priehradky na slovné znenie pridelené poštové priečinky, ktoré sú označované ako P. O. BOX. To znamená, že na výzvu správcu dane je poštový podnik povinný oznámiť správcovi dane totožnosť osoby, ktorá má pridelený poštový priečinok a správnosť týchto údajov oznámených poštou preveriť na mieste. 97

K 30 Všeobecné ustanovenia k doručovaniu Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 3. Ustanovenie 30 upravuje všeobecné podmienky doručovania písomností podľa daňového poriadku. Podľa odseku 3 sa písomnosť doručuje zástupcovi, ktorému daňový subjekt ako adresát písomnosti udelil plnomocenstvo, pričom správca dane doručí písomnosť aj adresátovi, ak má adresát niečo pri správe daní vykonať. Odsek 3 bol doplnený o znenie vety, podľa ktorej nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa 9 ods. 2 a 11. Pre úplnosť uvádzame, že 9 ods. 2 a 11 daňového poriadku upravujú doručenie písomnosti aj fikciou doručenia, ak daňový subjekt alebo jeho zástupca nepreberie písomnosť v úložnej dobe alebo ak si daňový subjekt so sídlom mimo územia členského štátu nezvolí zástupcu na doručovanie písomností; tieto písomnosti sa potom ukladajú u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania správcom dane. Ide o zosúladenie všeobecných podmienok doručovania s 9 daňového poriadku. K 31 Doručovanie do vlastných rúk Legislatívnou úpravou bolo toto ustanovenie doplnené o nový odsek 5. Ustanovenie 31 upravuje postup doručovania písomností správcu dane do vlastných rúk. Vzhľadom na skutočnosť, že poštový poriadok upravuje doručovanie aj do poštového priečinka, tzv. P. O. BOX, ktoré daňové subjekty pomerne vo veľkom rozsahu využívajú pri doručovaní písomnosti, bol 31 doplnený o odsek 5 o spôsobe doručovania do poštového priečinka. Podľa nového znenia odseku 5, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, t. j. aj v tomto prípade sa opäť uplatní inštitút fikcie doručenia písomností. K 32 Doručovanie elektronickými prostriedkami Legislatívnou úpravou bolo spresnené znenie odsekov 3, 4, 5 a 6. Ustanovenie 32 upravuje postup a spôsob doručovania písomností elektronickými prostriedkami správcom dane pre daňový subjekt. Odsek 3 sa spresňuje v tom zmysle, že správca dane bude doručovať elektronický dokument nielen daňovému subjektu, ale aj ďalším osobám uvedeným v 14 daňového poriadku, ktoré majú povinnosť doručovať písomnosti správcovi dane elektronicky (daňový subjekt, daňový poradca, advokát, zástupca daňového subjektu). Rovnako sa spresnilo znenie odseku 4, 5 a 6 98

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 nadväzne na spresnenie znenia odseku 3, podľa ktorého sa elektronický dokument doručuje do elektronickej osobnej schránky aj inej osobe (napr. zástupcovi daňového subjektu) nadväzne na 14 daňového poriadku. Zároveň poznamenávame, že touto novelou daňového poriadku sa predlžuje účinnosť tohto ustanovenia od 1. 1. 2015 (pozri prechodné ustanovenia 165b ods. 3). K 34 Doručovanie mimo územia Slovenskej republiky Legislatívnou úpravou boli doplnené odseky 1 a 2. Ustanovenie 34 upravuje doručovanie písomností adresátovi, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území členského štátu mimo územia SR, ak je toto pre správcu dane známe. Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 1 a 2 tak, že pri doručení písomností daňovníkovi, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, sa plne uplatní 9 ods. 2, t. j. fikcia doručenia, a 9 ods. 11, podľa ktorého tento daňovník je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie, ktorý musí mať trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Ak si tohto zástupcu nezvolí, všetky písomnosti adresované daňovníkovi s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia členských štátov sa budú ukladať u správcu dane a tieto písomnosti budú doručené dňom ich vydania. Touto legislatívnou úpravou došlo k zosúladeniu tohto ustanovenia s 9 daňového poriadku. K 41 Postup pri zabezpečení veci Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 2 a 5. Ustanovenie 41 upravuje postup spojený so zabezpečením veci daňového subjektu až do doby, keď daňový subjekt odstráni pochybnosti, ktoré viedli správcu dane k zabezpečeniu veci. Legislatívna úprava sa týka odseku 2a5ourčenísprávcu dane, ktorý má vydať rozhodnutie o zabezpečení veci, či správca dane miestne príslušný alebo správca dane (napr. colný úrad), ktorý vec zabezpečil, čo spôsobovalo v praxi nejasnosti, kto má vydať rozhodnutie, z dôvodu, že veci zabezpečil nie vždy miestne príslušný správca dane. Podľa novej legislatívnej úpravy rozhodnutie o zabezpečení veci vydá ten správca dane (prevažne je ním colný úrad), ktorý vec aj zabezpečil. K 42 Postup pri prepadnutí vecí Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 1. Ustanovenie 42 upravuje postup po vydaní rozhodnutia správcu dane o prepadnutí vecí, ktoré boli zabezpečené, a daňový subjekt v lehote určenej v rozhodnutí neodstránil pochybnosti o ich nadobudnutí uvedené v rozhodnutí. Aj v tomto ustanovení sa v odseku 1 spresnil správca dane rovnako ako v 41, t. j. ide o správcu dane, ktorý 99

zabezpečil veci a o zabezpečení veci vydal rozhodnutie; rovnako ten istý správca dane vydá aj rozhodnutie o prepadnutí zabezpečenej veci z dôvodu, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci. K 46 Priebeh a ukončenie daňovej kontroly Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 6 a 10. Ustanovenie 46 upravuje priebeh daňovej kontroly od doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly až po vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly a jeho doručenie s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Legislatívna úprava sa týka odseku 6 tohto ustanovenia, ktorý upravuje postup pri prevzatí zapožičaných dokladov od daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola. Tieto doklady podľa legislatívnej úpravy už môže prevziať a ich prevzatie potvrdiť ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane, t. j. nielen zamestnanec správcu dane, ktorý je poverený výkonom daňovej kontroly. Uvedený postup prevzatia dokladov vyplýva z aplikačnej praxe, čo prispeje k zefektívneniu výkonu daňovej kontroly v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Zároveň bolo doplnené znenie tohto odseku v druhej vete o postup pri vrátení zapožičaných dokladov a iných vecí, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly a táto bola ukončená podľa 46 ods. 9 písm. b) doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, ktorú správca dane začal podľa 46 ods. 1 daňového poriadku. V týchto prípadoch je správca dane oprávnený ponechať si tieto zapožičané doklady, ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil pri začatí daňovej kontroly, najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok. Príklad č. 4: Daňový úrad začal daňovú kontrolu doručením oznámenia o jej začatí, daňový subjekt predložil na začiatku daňovej kontroly aj účtovné doklady, ktoré však neboli úplné, ale potom prestal spolupracovať. V takýchto prípadochdaňový poriadok umožňuje prejsť na určenie dane podľa pomôcok vydaníma doručením oznámenia o určovanídane podľa pomôcok, lebo bola splnená jedna z podmienok na určenie dane podľa pomôcok uvedená v 48 ods. 1 v písm. d) daňového poriadku. Potom tieto predložené doklady správca dane použije ako pomôcky a vráti ich daňovému subjektu najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok. Zároveň bolo doplnené znenie tohto odseku v druhej vete o postup vrátenia zapožičaných dokladov a iných vecí, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly a táto bola ukončená doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. V týchto prípadoch je správca dane oprávnený ponechať si takto zapožičané doklady najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok. Odsek 10 ustanovuje lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorá je najviac jeden rok odo dňa jej začatia a nemožno ju predĺžiť; túto lehotu možno prerušiť za podmienok ustanovených v 61 daňového poriadku. 100

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 Od 1. januára 2013 možno predĺžiť lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ale len v prípade výkonu daňovej kontroly voči zahraničným závislým osobám, ktoré vyčísľujú základ dane podľa 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o kontrolu transferového oceňovania, t. j. keď sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Doplnené znenie oprávňuje druhostupňový orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, predĺžiť lehotu na výkon daňovej kontroly najviac však o 12 kalendárnych mesiacov na základe písomného odôvodnenia správcu dane; žiadosť o predĺženie lehoty musí byť podaná pred uplynutím zákonnej jednoročnej lehoty. Predĺžením lehoty sa čiastočne obmedzí uplatnenie 61 na prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V ostatných prípadoch ostáva naďalej lehota na výkon daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Poznámka: Daňový poriadok neustanovuje povinnosť správcu dane oznámiť predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Je na rozhodnutí správcu dane, či oznámi daňovému subjektu predĺženie lehoty. K 48 Postup pri určení dane podľa pomôcok Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 2 a 4. Ustanovenie 48 upravuje podmienky, za ktorých správca dane určí daň podľa pomôcok. Legislatívnou úpravou odseku 2 bol doplnením znenia spresnený postup určovania dane podľa pomôcok ktorý správca dane vykoná určenie dane podľa pomôcok u daňového subjektu, ktorému doručil správca dane oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok a tento daňový subjekt v priebehu určovania dane podľa pomôcok zmenil adresu trvalého pobytu alebo svoje sídlo. V takýchto prípadoch vykoná určovanie dane podľa pomôcok správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, t. j. určovanie dane podľa pomôcok dokončí ten správca dane, ktorý určenie dane podľa pomôcok začal doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Legislatívna úprava doplnená do odseku 4 o zapožičaných dokladoch, o lehote na ich vrátenie a postupe správcu dane s ich naložením, ak si daňový subjekt tieto doklady neprevezme v stanovenej lehote vo výzve na ich prevzatie, je upravená v 46 ods. 6 a 7 daňového poriadku a primerane sa použije aj pri určovaní dane podľa pomôcok, t. j. ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia výzvy, je správca dane oprávnený tieto doklady zničiť, pričom musí byť dodržaná lehota pre zánik práva vyrubiť daň vzťahujúca sa aj na zničenie týchto dokladov. 101

K 51 Záznamová povinnosť Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 1 a 2. Ustanovenie 51 upravuje možnosť správcu dane uložiť daňovému subjektu, aby viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane, ak to správca dane považuje za potrebné pri správe daní. V odseku 1 a 2 bolo spresnené a doplnené znenie, že tieto záznamy je povinný daňový subjekt viesť a predložiť správcovi dane, a to v lehote určenej správcom dane. Na uloženie záznamovej povinnosti správca dane vydá rozhodnutie, v ktorom musí byť presné určenie záznamových údajov, ich členenie, ako aj doklady, z ktorých sa záznam vedie a určenie týchto záznamov, ktoré je potrebné správcovi dane predložiť, ako aj určenie lehoty na ich predloženie. K 52 Zverejňovanie zoznamov Legislatívnou úpravou bol doplnený nový odsek 6. Ustanovenie 52 obsahuje druhy zoznamov daňových subjektov, daňových dlžníkov, ktoré sú vypracovávané na základe podkladov správcov dane a tieto zoznamy sa zverejňujú na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Ustanovenie bolo doplnené o nový odsek 6, podľa ktorého s účinnosťou od 1. januára 2013 sa bude na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR zverejňovať aj zoznam platiteľov dane, u ktorých nastali prípady na zrušenie registrácie podľa 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH. V zozname bude uvedené identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody na jeho zverejnenie, a presná adresa platiteľa ufyzickejosobymenoapriez- visko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu; u právnickej osoby obchodné meno alebo názov a jej sídlo. Zverejňovanie zoznamu týchto platiteľov dane z pridanej hodnoty bezprostredne nadväzuje na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty č. 246/2012 Z. z. účinnú od 1. októbra 2012, ktorej účelom je boj proti daňovým podvodom a rovnako aj za účelom, aby iné daňové subjekty mali možnosť overovať dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ktorú im umožňuje práve zverejňovanie zoznamu platiteľov dane na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. K 53 Poskytovanie údajov Legislatívnou úpravou bolo spresnené znenie odseku 1. Ustanovenie 53 upravuje postup pri poskytovaní požadovaných údajov o daňovom subjekte uvedenom v žiadosti. Legislatívne spresnene a doplnenie odseku 1 102

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 nadväzuje na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Spresnenie a doplnenie tohto ustanovenia umožní daňovým subjektom, aby mohli požiadať na základe písomnej žiadosti správcu dane o poskytnutie údajov o inom daňovom subjekte, či je platiteľom dane alebo kedy mu bola registrácia pre daň zrušená. Podľa nového znenia odseku 1 správca dane na žiadosť iného daňového subjektu oznámi, či daňový subjekt uvedený v žiadosti je registrovaný, aké mu bolo pridelené registračné číslo alebo potvrdí, že číslo, ktoré je v žiadosti uvedené, bolo tomuto daňovému subjektu aj pridelené pri registrácii. K 54 Súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz Legislatívne boli upravené odseky 1 a 2. Nové znenie tohto ustanovenia je účinné od 1. 10. 2012 a bezprostredne nadväzuje na legislatívnu úpravu 105b, 115 a 117 Obchodného zákonníka týkajúcu sa vydávania súhlasu správcu dane pre zápis spoločnosti (s. r. o.) do obchodného registra alebo zmenu výšky obchodného podielu spoločníka. Legislatívna úprava v odseku 1a2satýka predĺženia lehoty na vydanie súhlasu správcu dane a spresnenia daňového nedoplatku a nedoplatku na cle. Podľa 54 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle, ktorého výška v úhrne nepresahuje 170. K 55 Spôsob platenia dane a použitie platieb Legislatívnou úpravou bol doplnený odsek 12 písm. d) a e). Problematiku platenia daní, ich preúčtovanie na inú daň, spôsob platenia a všetky úkony súvisiace s platením daní upravuje práve ustanovenie 55. Spresnenie a doplnenie odseku 12 písm. d) a e) vyplynulo z aplikačnej praxe pri platení daní, ktorej znenie bolo upravené tak, že pri použití preplatku na dani môže správca dane tento daňový preplatok v čase plynutia lehoty na jeho vrátenie použiť na splatnosť daňovej pohľadávky dňom platby daňovej pohľadávky je deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky; pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane a ich vrátenia ako preplatku sa tento použije na úhradu daňovej pohľadávky dňom platby je deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky. K 61 Prerušenie daňového konania Legislatívna úprava spresnenia odkazu v ods. 1 písm. b) a nové znenie odseku 3. 103

Dôležitým inštitútom v rámci daňového konania je prerušenie daňového konania, ktoré upravuje 61. V 61 ods. 1 písm. b) ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou došlo k prečíslovaniu odkazu, ale zákon sa nemení, ide len o nový zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2013 nahradzuje zákon č. 76/2007 Z. z. Z dôvodu spresnenia dňa uvedeného v rozhodnutí o prerušení konania má odsek 3 nové znenie, podľa ktorého deň prerušenia konania nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. K 68 Vyrubovacie konanie Legislatívnou úpravou bol spresnený a doplnený odsek 1 a 2. Ustanovenie 68 upravuje vyrubovacie konanie, ktoré začína po dni doručenia protokolu s výzvou podľa 46 ods. 8 a 49 ods. 1 daňového poriadku. Legislatívnou úpravou došlo k spresneniu znenia v odseku 1, podľa ktorého je zrejmé, ktorý správca dane vykoná vyrubovacie konanie po kontrole. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu z daňovej kontroly s výzvou podľa 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok s výzvou podľa 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok aj nadväzne na doplňujúce znenie 48 ods. 2 daňového poriadku, t. j. ak v priebehu výkonu kontroly a určenia dane podľa pomôcok dôjde u kontrolovaného daňového subjektu k zmene sídla alebo jeho trvalého pobytu, rozhodnutie vydá ten správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu a ktorý doručil oznámenie o určení dane podľa pomôcok. Tento správca dane následne odstúpi spisový materiál novému miestne príslušnému správcovi dane. V odseku 2 bolo vypustené slovo písomne, čím sa umožní daňovému subjektu vzdať sa práva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a protokole o určení dane podľa pomôcok nielen písomne, ale aj ústne do zápisnice u správcu dane, ktorý daňovú kontrolu alebo určenie dane podľa pomôcok vykonal doručením oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok. K 69 Zánik práva vyrubiť daň Legislatívnou úpravou bol spresnený odsek 5. Ustanovenie 69 upravuje lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov. 104

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 Z odseku 5 bola vypustená druhá veta, ktorá určovala prekluzívnu lehotu na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane pri uplatnení medzinárodných zmlúv pri dani z príjmov. Vzhľadom na skutočnosť, že určenie prekluzívnych lehôt v dĺžke piatich rokov, siedmich rokov a desiatich rokov (za špecifických podmienok vzťahujúcich sa ku každej z týchto lehôt) upravuje odsek 1 a aj odsek 2, bola táto veta vypustená ako nadbytočná. Pri určení dĺžky lehoty (prekluzívnej lehoty) na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa bude od 1. januára 2013 postupovať podľa odseku 1. K 70 Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani Legislatívnou úpravou je nové znenie odseku 3. Ustanovenie 70 upravuje postup pri povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba. Novým znením odseku 3 došlo k zosúladeniu ustanovenia 157 ods. 6 daňového poriadku, ktorý upravuje podanie žiadosti o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie. Podľa nového znenia odseku 3, ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa 156 alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani alebo k odpusteniu daňového nedoplatku. Takýto postup zníži administratívnu záťaž správcu dane, ktorá je spojená s následným vybavením žiadosti tohto daňového subjektu o odpustenie tejto sankcie prislúchajúcej k úľave na dani alebo k odpusteniu daňového nedoplatku. Ak správca dane nevyhovie žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku, nevydá rozhodnutie o nevyhovení jeho žiadosti, ale oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu písomným oznámením; v prípade povolenia úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. K 73 Postup prvostupňového orgánu Legislatívnou úpravou je nové znenie odseku 4. Ustanovenie 73 upravuje postup prvostupňového orgánu o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré tento prvostupňový orgán, ktorým je správca dane, vydal. Prvostupňový orgán môže odvolaniu vyhovieť len v plnom rozsahu, t. j. autoremedúrou. V opačnom prípade predloží odvolanie s predkladacou správou druhostupňovému orgánu na vybavenie. V odseku 4 ide len o legislatívno-technickú úpravu textu nadväzujúcu na 72 ods. 8 daňového poriadku, v ktorom sú uvedené prípady, kedy je odvolanie neprípustné. Ak 105

daňový subjekt podá odvolanie v prípadoch, keď je odvolanie neprípustné (napr. podanie odvolania po určenej lehote), prvostupňový orgán takéto odvolanie zamietne. K 74 Postup odvolacieho orgánu Legislatívnou úpravou je nové znenie odseku 8. Ustanovenie 74 upravuje postup odvolacieho orgánu ako druhostupňového orgánu pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vydaného prvostupňovým orgánom, a to v rozsahu požadovanom v odvolaní. Legislatívno-technická úprava znenia odseku 8 nadväzuje rovnako ako v 73 ods. 4 na 72 ods. 8 daňového poriadku. Aj odvolací orgán v prípade podania odvolania, keď podľa odseku 8 podať odvolanie je neprípustné alebo odvolanie nemožno podať, takéto odvolanie zamietne. K 77 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Novelou zákona sa z odseku 7 ustanovenia vypustil odkaz na 68 daňového poriadku Vyrubovacie konanie. Podľa zákona môže orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň alebo rozdiel dane, zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane podľa 69. To znamená, že ešte stále možno preskúmavať aj rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní podľa 44 zákona SNR č. 511/1992 Zb., preto bolo ustanovenie terminologicky upravené tak, že odkaz na vyrubovacie konanie podľa 68 daňového poriadku sa nahradil znením rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v ktorom je zahrnuté vyrubovacie konanie podľa daňového poriadku a tiež podľa zákona č. 511/1992 Zb. K 78 Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi Ustanovenie bolo doplnené tak, aby sa terminologicky zhodovalo s ustanoveniami, na ktoré odkazuje, t. j. s 70 a 157. Podľa uvedených paragrafov možno daň alebo nedoplatok na dani, alebo nedoplatok na sankcii odpustiť (celkom) alebo povoliť úľavu (čiastočne). Preto do ustanovenie bolo doplnené, že rozhodnutie o úľave na dani a rozhodnutie o úľave zo sankcie sú vylúčené z preskúmavania súdmi. K 79 Daňové preplatky a úrok Novela tohto ustanovenia priniesla nasledovné zmeny: Od 1. 1. 2013 môže daňový subjekt požiadať o preúčtovanie daňového preplatku na úhradu preddavku na daň, prípadne na úhradu daňovej pohľadávky, ktorou je podľa 2 písm. e) pohľadávka správcu dane do lehoty splatnosti (napr. vyrubená, 106

Informácia o novele daňového poriadku účinnej od 1. 1. 2013 ale ešte nesplatná daň). Doterajšia úprava to neumožňovala. Ak by mal však daňový subjekt nedoplatok, správca dane je povinný preplatok najprv preúčtovať na tento nedoplatok a až potom preúčtovať na základe daňovníkovej žiadosti. Novela upravila tiež výšku daňového preplatku, ktorý správca dane daňovému subjektu na žiadosť vráti a výšku úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku tak, že preplatok a úrok sa daňovému subjektu poukáže, ak presiahne tri eurá. V praxi to znamená, že ak bude mať daňový subjekt daňový preplatok vo výške napr. dve eurá, tento sa mu nevráti, ale možno ho preúčtovať na prípadné nedoplatky alebo aj na nesplatnú daň. Ak daňový preplatok nie je možné preúčtovať z dôvodu, že daňový subjekt daňový nedoplatok nemá, správca dane preplatok eviduje a pri vzniku ďalšieho preplatku v budúcnosti sa tieto preplatky sčítajú a ak výška preplatku presiahne tri eurá, správca dane preplatok vráti. Tiež sa dopĺňa možnosť správcu dane preúčtovať nadmerný odpočet uplatnený skupinou aj na nedoplatky jednotlivých členov skupiny u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Doterajšia úprava ustanovenia umožňovala preúčtovať takýto nadmerný odpočet na nedoplatky jednotlivých členov skupiny len u príslušného správcu dane. Aby sa zamedzilo rozdielnym výkladom o postupovaní pohľadávky verejného práva, novelou sa jednoznačne ustanovilo, že nemožno postúpiť daňový preplatok, nárok na vrátenie dane, nárok na nadmerný odpočet, nárok na daňový bonus a pod. V opačnom prípade by bol marený výkon správy daní, napr. preúčtovať preplatok alebo nadmerný odpočet daňového subjektu (pohľadávku daňového subjektu) na jeho daňové nedoplatky. K 154 ods. 2 Správne delikty Ustanovenie umožňuje fyzickej osobe nepodnikateľovi, zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt, ak napr. preukáže, že nemohla podať daňové priznanie z dôvodu dlhodobej hospitalizácie vtedy jej správca dane pokutu neuloží. Novelou sa ustanovilo, že tejto osobe nezanikajú povinnosti, tzn. že daňové priznanie je povinná podať hneď, ako odpadli dôvody, pre ktoré nemohla povinnosť splniť. K 156 Úrok z omeškania Novela tohto ustanovenia priniesla nasledovné zmeny: upravil sa výpočet úroku z omeškania tak, že úrok sa počíta odo dňa vzniku nedoplatku do dňa začatia reštrukturalizácie, aby sa mohol tento úrok prihlásiť do konkurzu; zároveň sa z odseku 6 vypustilo písmeno d), podľa ktorého sa úrok nevyruboval daňovému subjektu v reštrukturalizácii, 107

vypustil sa odkaz na 68 daňového poriadku (podobne ako v 79) z dôvodu, že pokutu možno uložiť zo sumy dorubu uvedenej v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. aj podľa daňového poriadku. K 165b Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012 Prechodným ustanovením sa upravuje, že po 30. decembri 2012 daňové konania, ktoré začali podľa zákona č. 511/1992 Zb., sa dokončia podľa daňového poriadku z dôvodu, aby sa na zhodné konania nepoužívali dva procesné predpisy. Výnimkou je ale vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej podľa zákona č. 511/1992 Zb., ktoré sa vykoná naďalej podľa predchádzajúceho predpisu. Príklad č. 5: Daňový subjekt podal odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorý bol vydaný podľa 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Odvolanie podal v decembri 2012. Odvolací orgán, ktorý bude v roku 2013 rozhodovať o odvolaní, už bude postupovať podľa daňového poriadku, a to vzhľadom na vyššie citovanú novelu daňového poriadku. Príklad č. 6: Ak daňová kontrola, ktorá začala podľa zákona č. 511/1992 Zb., bola ukončená napr. 20. 12. 2012, vyrubovacie konanie sa vykoná tiež podľa tohto zákona, i keď rozhodnutie bude vydané už v roku 2013, a to vzhľadom na to, že prechodné ustanovenie upravené v 165 ods. 5 nebolo touto novelou dotknuté. Z dôvodu zabezpečenia dostatočného časového priestoru pre komplexnú prípravu informačného systému sa posunula účinnosť nasledovných ustanovení: 14 o povinnom elektronickom doručovaní podaní určitých daňových subjektov (platiteľ DPH, daňový poradca, advokát a zástupca za daňový subjekt platiteľa DPH), pričom elektronické doručovania podaní daňových subjektov na dobrovoľnej báze zostáva nezmenené. Toto ustanovenie bude účinné od 1. januára 2014. Nasledovné ustanovenia nadobudnú činnosť až 1. januára 2015: 32, ktorý upravuje elektronické doručovanie písomností správcu dane, 33 ods. 1 a 3, ktorým sú upravené elektronické služby, napr. elektronický spis daňového subjektu, do ktorého bude môcť daňový subjekt nazerať, 56 osobný účet daňového subjektu, ktorého výpis bude použiteľný na právne úkony. V prílohe k daňovému poriadku bola smernica platná do 31. 12. 2011 nahradená novou smernicou 2011/16/EÚ z 15. februára 2011. Ing. Božena Jurčíková Ing. Anna Lauková doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. 108

Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, zmeny oproti vlaňajšku a platenie preddavkov na daň v roku 2013 Cieľom tohto príspevku je (stručnou formou) pripomenúť základné zásady pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb dosiahnutých v roku 2012, upozorniť na zmeny pri výpočte dane v porovnaní s vlaňajškom a na zmeny v tlačivách daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 v porovnaní s vlaňajškom, ako aj pri výpočte preddavkov na daň. DANE A ÚČTOVNÍCTVO Zmeny vyplývajú z viacerých novelizácií zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZDP ). V roku 2011 bolo prijatých viacero noviel ZDP: zákon č. 129/2011 Z. z., zákon č. 231/2011 Z. z., zákon č. 250/2011 Z. z., zákon č. 331/2011 Z. z., zákon č. 362/2011 Z. z., zákon č. 406/2011 Z. z., zákon č. 547/2011 Z. z., zákon č. 548/2011 Z. z. Príjmov fyzických osôb sa netýkajú prvé tri novely. Na zdaňovanie príjmov fyzických osôb má najväčší vplyv zákon č. 331/2011 Z. z. (tzv. vyvolané zmeny v súvislosti s novým daňovým poriadkom) a zákon č. 548/2011 Z. z. Novely ZDP prijaté v roku 2012, ktoré sa týkajú príjmov fyzických osôb, nadobúdajú účinnosť zväčša 1. 1. 2013 a (až na pár výnimiek) neovplyvňujú zdaňovanie týchto príjmov dosiahnutých v roku 2012: zákon č. 69/2012 Z. z. (účinnosť od 1. 3. zmeny sa týkajú finančného prenájmu), zákon č. 189/2012 Z. z. (daň z emisných kvót, žiadna fyzická osoba ju neplatila), zákon č. 252/2012 Z. z. (nová nezdaniteľná časť základu dane vo forme preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v presne vymedzenej maximálnej výške sa uplatní až pri zdanení príjmov za rok 2013), zákon č. 395/2012 Z. z. schválený 4. decembra 2012 s účinnosťou od 1. 1. 2013 niektorými bodmi tejto novely sa v príspevku zaoberať budeme. DÚPP 4-5/2013 109

1. Základné zásady pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb dosiahnutých v roku 2012 1.1 Čo sa však oproti vlaňajšku zmenilo: Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností (vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti) patriacich do 6 ods. 3 ZDP sa na stratu za rok 2012 už neprihliada; rovnako sa neprihliada ani na rozdiel, o ktorý sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa 6 ods. 4 ZDP nižšie než výdavky na ne vynaložené; uznáva sa daňová strata len z aktívnych príjmov patriacich do 6 odsekov 1 a 2 ZDP. O daňovú stratu z príjmov patriacich do 6 odsekov 1a2ZDPvykázanú za rok 2012 a nasledujúce sa bude znižovať len (čiastkový) základ dane zistený z príjmov uvedených v 6 ods. 1 a 2, a to počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období podľa 30. Samostatne sa zisťuje základ dane (čiastkový základ dane) z aktívnych príjmov podľa 6 odsekov 1a2ZDP, samostatne z pasívnych príjmov podľa 6 ods. 3 a 4 ZDP. Z príjmov podľa 7a 8ZDP(nielen z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP za určených podmienok) dosiahnutých v roku 2012 sa opäť po druhý raz bude platiť poistné na zdravotné poistenie podľa 10b a nasledujúcich ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zaplatené poistné si bude možné uplatniť ako akceptovaný výdavok už v daňovom priznaní za rok 2012 novelou ZDP č. 395/2012 Z. z. zo 4. 12. 2012 to bolo priamo zakotvené do 7 ods. 4 a 7, 8 ods. 3 a 12, 32 ods. 12 a 52t ods. 3. V tomto zmysle bolo tlačivo daňového priznania upravené. Dodajme však, že aj poistné, ktoré daňovník z takýchto príjmov (podľa 7 a 8 ZDP) dosiahnutých v roku 2011 zaplatil v roku 2012 po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2011, si môže uplatniť ako výdavok, a to (tiež) prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2011. Na druhej strane, tlačivo daňového priznania za rok 2012 bolo doplnené o novú prílohu na účely sociálneho a zdravotného poistenia. V nadväznosti na novelu ZDP tvoriacu článok III zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o dobrovoľníctve ), podľa ktorého dobrovoľník môže za určených podmienok rozhodnúť o použití až 3 % zaplatenej dane, boli tlačivá daňových priznaní (typu A aj typu B), ročného zúčtovania atď. v príslušnej časti zmenené v tlačive typu B ide 110

Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 o XIII. oddiel. Táto možnosť sa vzťahuje na daňovníka, ktorý v zdaňovacom období vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa 3 ods. 1 citovaného zákona o dobrovoľníctve aspoň 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie. Dodajme, že zároveň bude možné poskytnúť podiel zaplatenej dane aj na organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti (nový účel doplnený do 50 ods. 5 ZDP). 1.2 Čo sa oproti vlaňajšku nezmenilo: V porovnaní s vlaňajškom v podstate nedošlo k zmene v okruhu príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu. Podľa 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Podobne pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň príjmov zo závislej činnosti sa prihliada len na príjmy, ktoré sú zdaniteľné. Už k 1. 1. 2011 bolo nahradené oslobodenie do výšky 5-násobku životného minima pevne stanovenou sumou vo výške 500 eur ročne z úhrnu (piatich druhov) príjmov uvedených v 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP. Ide o príjmy podľa: a) 6 ods. 3 ZDP z prenájmu, b) 8 ods. 1 písm. a) z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (teda ak nejde o podnikanie) a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, c) 8 ods. 1 písm. d) z prevodu opcií, d) 8 ods. 1 písm. e) z prevodu cenných papierov a e) 8 ods. 1 písm. f) z prevodu obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva. Ak úhrn týchto príjmov presiahne v zdaňovacom období 500, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Drvivá väčšina príjmov zo závislej činnosti sa naďalej zdaňuje preddavkovo podľa 35 ZDP; už k 1. 1. 2011 došlo k zrušeniu zdaňovania príjmov zo závislej činnosti zrážkou dane podľa 43 ZDP (dve výnimky tradične potvrdzujú pravidlo). Preddavky na daň je zamestnávateľ, platiteľ dane, povinný odviesť najneskôr do piatich dní odo dňa výplaty (poukázania, pripísania k dobru). Tieto a ďalšie údaje oznamuje na tlačivách prehľadov a ročných hlásení; už v roku 2012 podával mesačné, nie štvrťročné prehľady, a to vždy do konca nasledujúceho mesiaca. V zmysle 39 ods. 12 ZDP prehľad nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. Žiadosť o poukázanie sumy daňového bonusu (III. časť prehľadu) a žiadosť o poukázanie sumy zamestnaneckej prémie (IV. časť prehľadu) vyplatených z vlastných prostriedkov zamestnávateľa vypĺňa zamestnávateľ po skončení kalendárneho 111

štvrťroka za všetky mesiace príslušného štvrťroka (teda v prehľadoch za marec, jún, september, december). Po skončení zdaňovacieho obdobia sa základ dane zo závislej činnosti zníži o nezdaniteľné časti a vypočíta sa daň; druhou alternatívou je pri nízkych príjmoch za podmienok presne určených v 32a ZDP neuplatnenie nezdaniteľných častí základu dane a vypočítanie zamestnaneckej prémie ako špecifického finančného príspevku zo štátneho rozpočtu pre tých občanov s príjmami zo závislej činnosti, ktorí spĺňajú všetky ustanovené kritériá. Od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP si v daňovom priznaní za rok 2012 možno odpočítavať výdavky rovnakými spôsobmi ako vlani. Sadzba paušálnych výdavkov ostala na úrovni 40 %, a to bez limitovania. Naďalej si ich môže uplatniť daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH celý rok alebo časť roka. Straty za rok 2011 a roky predchádzajúce sa odpočítavajú po starom, podľa znenia ZDP účinného do konca roku 2011. Pri zdanení príjmov z prenájmu je naďalej potrebné mať na zreteli: dikciu 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP a posúdiť, či príjmy (ich časť nad 500 ) nie sú od dane oslobodené, od príjmov z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP si daňovník môže odpočítať buď výdavky paušálne vo výške 40 % z príjmov, alebo výdavky skutočne vynaložené, pričom vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP, resp. sa dobrovoľne stane účtovnou jednotkou; keďže (ak) zdaneniu podlieha len časť príjmu presahujúca 500, aj výdavky si možno odpočítať len v tej istej pomernej výške, v zmysle 4 ods. 8 ZDP sa príjmy podľa 6 ods. 3 (z prenájmu nehnuteľností), 7 (z kapitálového majetku) a 8 (ostatné príjmy) plynúce manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak, základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa 6 ods. 3 ZDP nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti základu dane (pasívne príjmy). O nezdaniteľné časti základu dane sa znižuje len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa 5alebo 6ods.1a2ZDPalebosúčet čiastkových základov dane z týchto príjmov. Pri zdanení príjmov dosiahnutých v roku 2012 si možno podobne ako vlani uplatniť len dve nezdaniteľné časti základu dane podľa 11 ods. 2a3ZDP nadaňovníka a na manželku(-la) daňovníka. V zmysle 11 ods. 6 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia roku 2012 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení, resp. bol mu tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2012 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa 11 ods. 2 ZDP, t. j. 3 644,74. 112

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, o k r e m príjmov v 11 ods. 4 ZDP taxatívne uvedených: zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky, štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, daňový bonus, zamestnanecká prémia. Za štátne sociálne dávky sa považujú: rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí, príspevok na pohreb, vianočný príspevok, príplatok k dôchodku politickým väzňom. Nezdaniteľné časti základu dane vo forme finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na životné poistenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie si už nebolo možné uplatniť ani vlani, pričom naďalej je potrebné mať na zreteli, že ak daňovník ustanovené podmienky porušil do 31. 12. 2010, je povinný základ dane spätne zvýšiť (resp. postupne zvyšovať), tak ako to vyplývalo z dikcie 11 ZDP účinného do 31. 12. 2010. Zo zníženého základu dane sa daň počíta sadzbou dane 19 %. Od 1. 1. 2013 sa síce sadzba dane mení, ale podľa prechodného ustanovenia 52t ods. 2 ZDP ustanovenie 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo po 31. decembri 2012. Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 Od vyčíslenej dane sa odpočíta daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Podmienky, za ktorých si možno uplatniť daňový bonus, sa oproti roku 2011 nezmenili. Nárok na daňový bonus za rok 2012 má daňovník, ktorý (o. i.) dosahuje zdaniteľné príjmy: zo závislej činnosti podľa 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (t. j. 1 963,20 v roku 2012) alebo 113

z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu podľa 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, pričom vykáže z 6 základ dane (nie stratu, ale kladnú sumu). V daňovom priznaní za rok 2012 sa teda ešte prihliada aj na príjmy z prenájmu. Príjmy zdanené zrážkou opäť nemožno v daňovom priznaní uvádzať. Už k 1. 1. 2011 bola zrušená vo väčšine prípadov možnosť považovať daň zrazenú podľa 43 ZDP za preddavok na daň. Vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť daňovníkov splnená, s výnimkou taxatívne vymenovaných príjmov v prípade daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňových rezidentov SR) ide len o príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. 2. Okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť podať priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 Vo všeobecnej rovine je táto problematika upravená od 1. 1. 2012 v novom daňovom poriadku. V súlade s 15 ods. 1 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to vyzve správca dane. Osobitným predpisom upravujúcim okruh daňovníkov, ktorí sú povinní podať priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, je ZDP. 2.1 Kto je povinný podať priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby Podľa 32 ods. 1 ZDP daňové priznanie za rok 2012 je povinný podať: daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roku 2012 dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 1 822,37, pričom do úhrnu príjmov sa nepremietajú príjmy zdanené zrážkou podľa 43, ak vybratím dane zrážkou je splnená daňová povinnosť ( 43 ods. 6) alebo ak sa daňovník nerozhodol uplatniť postup podľa 43 ods. 7 ZDP (v prípade rezidenta SR je možné spomedzi príjmov zdanených zrážkou uviesť v daňovom priznaní len príjmy z vyplatenia podielových listov), ten, kto vykázal daňovú stratu ( 6), a to bez ohľadu na výšku dosiahnutých príjmov. Ak daňovník mal len príjmy zo závislej činnosti, pričom v roku 2012 nepresiahli 1 822,37, nie je povinný podať daňové priznanie ani v prípade, ak nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania. V súlade s 32 ods. 2 a 3 ZDP daňové priznanie za rok 2012 je povinný podať aj daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa 5 ZDP (napr. z pracovného pomeru) presahujúce sumu 1 822,37, ak: 114

tento daňovník písomne nepožiada svojho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len zamestnávateľ ), do 15. februára 2013 o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, resp. požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží mu v tejto lehote potrebné doklady podľa 38 ods. 5 (napr. potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti od svojich ostatných zamestnávateľov, ak uzatvoril s nimi napr. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a boli mu vyplatené odmeny z týchto dohôd), alebo zamestnávateľ daňovníkovi poskytol v roku 2012 len nepeňažné plnenie, resp. nepeňažné plnenie tvorilo takú časť zdaniteľnej mzdy, že z príjmu nebolo možné zraziť preddavok na daň, a to ani pri najbližšom plnení, ani sa daň nevyrovnala v rámci ročného zúčtovania a zamestnancovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie, resp. daňovníkovi síce bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale (neskôr si uvedomil, že) bol povinný podať daňové priznanie, alebo Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 príjmy zo závislej činnosti plynuli daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa 48 ZDP sú to teda príjmy za prácu vykonávanú na našom území pre takéhoto zamestnávateľa, resp. tieto príjmy plynuli zo zdrojov v zahraničí (okrem špecifických prípadov uvedených v 32 odseku 4 ZDP), čiže ide príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí. V zmysle 38 ods. 8 ZDP sa povinnosť podať daňové priznanie vzťahuje aj na daňovníka, ktorého zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu. Daňové priznanie musí podať aj daňovník, ktorý je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že v období do konca roku 2010 porušil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 10 a 11 ZDP účinného do 31. 12. 2010 (napr. zrušil životné poistenie). Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie ( 38 ods. 3 ZDP). Podľa 52t (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013) ods. 1 ZDP na zdanenie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2012 a vyplatených do 31. januára 2013 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použijú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2012. 2.2 Podanie daňového priznania na báze dobrovoľnosti Je potrebné zdôrazniť, že v súlade s 32 ods. 5 ZDP daňové priznanie môže podať aj osoba, ktorej táto povinnosť nevznikla. Aj v tomto prípade však musí 115

dodržať lehotu na podanie daňového priznania ustanovenú v 49 ods. 2 ZDP (resp. lehotu predĺženú v súlade s 49 ods. 3 ZDP). a) Bude sa to v prvom rade týkať príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), uvedených v 7 ods. 1 písm. g) ZDP, keďže tieto príjmy sa naďalej v priznaniach uvádzať môžu. Reálny význam to však má len pre daňovníkov s nízkymi (alebo žiadnymi) ďalšími zdaniteľnými príjmami, ktorí by si vzhľadom na ich výšku neuplatnili nezdaniteľné časti základu dane v rozsahu, na ktorý majú nárok. b) Preplatok na dani bude môcť vznikať tiež daňovníkom (napr. študentom), ktorí na určitú dobu, resp. príležitostne uzatvorili napr. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale nepodpísali vyhlásenie podľa 36 ods. 6 ZDP, takže si včas neuplatnili nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Dodatočne si ju môžu uplatniť buď v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, alebo v podanom daňovom priznaní. c) Do úvahy prichádza tiež aplikácia 46 ZDP Minimálna výška dane. Daň sa v súlade s 46 ZDP neplatí a nevyrubí, ak v zdaňovacom období nepresiahne 16,60 alebo ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu 50 % NČZDD, t. j. v roku 2012 sumu 1 822,37. Poberateľ niektorého z dôchodkov uvedených v 11 ods. 6 ZDP daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a). Aplikácia 46 ZDP je zaujímavá najmä pre dôchodcov s ročným úhrnom dôchodkov podľa 11 ods. 6 ZDP vyšším než nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (v roku 2012 suma 3 644,74 ), ktorí nemajú nárok na túto nezdaniteľnú časť. V citovanom ustanovení je uvedené, že tento postup sa nepoužije najmä v prípade, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa 33 ZDP. Ak daňovník podáva daňové priznanie, musí v ňom uviesť všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu ( 6), ostatné príjmy podľa 8 a pod., čiže všetky príjmy, ktoré sa zdaňujú práve prostredníctvom daňového priznania podaného po uplynutí roka. Rovnako v ňom uvádza všetky príjmy zo závislej činnosti zdanené preddavkovo podľa 35 ZDP. Ak tieto príjmy, ktoré v podanom daňovom priznaní musia byť uvedené, nepresahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, daň sa v zmysle 46 nevyrubí a neplatí (je nulová) a sumy zrazené v priebehu roka predstavujú preplatok na dani; v takomto prípade pri aplikácii 46 ZDP sa uvedie daň vo výške 0 (nula) na riadku 54 tlačiva typu A, resp. na r. 95 tlačiva typu B za rok 2012. Pokiaľ uvedené príjmy presahujú polovicu tejto nezdaniteľnej časti základu dane (teda za rok 2012 presahujú 1 822,37 ), v takomto prípade sa ustanovenie 46 ZDP na daňovníkanevzťahuje a žiadnu sumu mu daňový úrad nevráti. 116

Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 Príklad č. 1: Študent vysokej školy Tomáš dosiahol v roku 2012 zdaniteľný príjem len vo forme odmeny z dohody o vykonanípráce vo výške 100. Keďže u zamestnávateľa včas podpísalvyhlásenie podľa 36 ods. 6 ZDP a uplatnil si tak nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, preddavok na daň bol nulový. Vzhľadom na výšku dosiahnutých príjmov študentovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, aj keď o ročné zúčtovanie nepožiada. Príklad č. 2: Študent Samuel dosiahol v roku 2012 zdaniteľné príjmy len vo forme odmien z dohody o brigádnickej práci študentov v celkovej výške 200 za dva prázdninové mesiace (po 100 za kalendárny mesiac). Nepodpísal vyhlásenie podľa 36 ods. 6 ZDP, teda neuplatnil si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a zamestnávateľ mu zo zdaniteľnej mzdy vypočítal a vybral preddavky na daň v celkovej výške 38 (2 x 19 ). Vzhľadom na výšku dosiahnutých príjmov študentovi nevzniká povinnosť podať daňové priznanie ani v prípade, ak o ročné zúčtovanie nepožiada. Ak sa však rozhodne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania alebo podať daňové priznanie, po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu vznikne preplatok na dani vo výške 38. Príklad č. 3: Pán Veselý je poberateľom starobného dôchodku ročne predstavuje okolo 4 000. V roku 2012 mal z úroku 260 z prostriedkov na účte stavebného sporiteľa zrazenú daň 49,40. V apríli 2012 dosiahol aj príjem zo závislej činnosti na základe dohody o vykonanípráce vo výške 1 000, z ktorého vyplácajúci subjekt (Beta, s. r. o.) vybral preddavok na daň 190. Po aplikácii 46 ZDP na základe dobrovoľne podaného daňového priznania mu vznikne preplatok na dani vo výške 190 (ako už bolo uvedené, príjmy vo forme úrokov z prostriedkov na účte stavebného sporiteľa sa už v daňovom priznaní nemôžu uvádzať). Dodajme: Ak by požiadal spoločnosť Beta, s. r. o., o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vypočítaná daň by činila 190 a žiadny preplatok by nevznikol postup podľa 46 ZDP (daň sa nevyrubía neplatí) sa na zamestnávateľa platiteľa dane, naďalej nevzťahuje, lebo daň vyrubuje len správca dane. 3. Príklad na výpočet dane a preddavkov na daň Pani Horská popri zamestnaní podniká na základe živnostenského oprávnenia a v roku 2012 dosiahla aj iné druhy príjmov, takže podáva tlačivo daňového priznania typu B. Je vydatá. Jej manžel poberá invalidný dôchodok, pričom jeho úhrn v roku 2012 predstavoval 3 400. Daňovníčka si u svojho zamestnávateľa uplatnila nárok na daňový bonus na vyživované maloleté dieťa v celoročnej výške 249,24 (20,51 x 6 mesiacov + 21,03 x 6 mesiacov). Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjmoch zo závislej činnosti ( 5 ZDP) predstavuje: hrubý príjem 8 401,00 117

poistné na soc. poistenie 789,56 poistné na zdrav. poistenie 336,04 čiastkový základ dane 7 275,40 preddavky na daň podľa 35 ZDP 689,65 Výpočet čiastkového základu dane z 6 ods. 1 a 2 ZDP, konkrétne zo živnosti: príjem 48 650,60 - výdavky 26 620,00 = 22 030,60 čiastkový základ dane 22 030,60 Výpočet čiastkového základu dane z 6 ods. 3 ZDP z príjmov z prenájmu: celkový príjem 900 - suma 500 od dane oslobodená = 400 zdaniteľný príjem 400 - výdavky vo výške 40 % = 400-160 = 240 čiastkový základ dane 240 Výpočet čiastkového základu dane z 8 ZDP: príjem vo forme vecných cien a výhier 10 250 dividendy za rok 2003 vyplatené v roku 2012 2 240 12 490-0 = 12 490 čiastkový základ dane 12 490 Poznámka: Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2012 si po zaplatení bude môcť uplatniť ako daňovo akceptovateľný výdavok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2012. Umorovaná strata z r. 2009 400 Zvýšenie ZD z dôvodu porušenia podmienok podľa 11 ods. 12 a 13 ZDP účinného do konca roku 2010 zrušenie životného poistenia v roku 2010 800 Výpočet dane v daňovom priznaní typu B za rok 2012: (v eurách) r. 67 Čiastkový základ dane z príjmov podľa 5 ZDP 7 275,40 r. 68 Čiastkový základ dane z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP 22 030,60 r. 69 Nárok na uplatnenie straty z predchádzajúcich zdaň. období 400,00 r. 70 ČZD z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP znížený o stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období 21 630,60 r. 71 Úhrn ČZD z 5 a 6 ods. 1 a 2 ZDP 28 906,00 118

Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 r. 74 Úhrn ČZD z príjmov podľa 6 ods. 3 a 4, 7 a 8 ZDP znížený o stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období r. 75 Suma, o ktorú sa zvýši základ dane z dôvodu porušenia podmienok ( 5 ods. 9 a 11 ods. 12 a 13 ZDP účinného do 31. 12. 2010) 12 730,00 800,00 r. 76 Úhrn ČZD z 5 a 6 ods. 1 a 2 ZDP pred znížením o NČZD 28 906,00 r. 77 Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vypočítaná z r. 76 1 163,99 r. 78 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku(-la) daňovníka 244,74 r. 80 Základ dane z príjmov podľa 5 a 6 ods. 1 a 2 ZDP po znížení o NČZD 27 497,27 r. 81 Základ dane (r. 80 + 74 + 75) 41 027,27 r. 82 Daň zo základu dane uvedeného na r. 81 7 795,18 r. 83 Úhrn vyňatých príjmov (základov dane a daňových strát) r. 85 Daň po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí r. 90 Daň uznaná na zápočet r. 94 Daň uznaná na zápočet podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES r. 96 Nárok na daňový bonus 249,24 r. 98 Suma daňového bonusu priznaného a vyplateného zamestnávateľom 249,24 r. 103 Suma preddavku vybraná podľa 43 ZDP r. 104 Preddavok vybraný pri vrátení podielového listu obstaraného pred 1. 1. 2004 r. 105 Suma preddavku na daň vybraná podľa 35 z príjmov podľa 5 689,65 r. 107 Preddavky na daň zaplatené podľa 34 ZDP okrem preddavkov podľa 34 ods. 6 a 7 ZDP 3 200,00 r. 108 Preddavky na daň zaplatené podľa 34 ods. 6 a 7 ZDP r. 110 Daň na úhradu 3 905,53 Výpočet nezdaniteľných častí základu dane: Súčet ČZD z 5 a 6 ods. 1 a 2 ZDP predstavuje 28 906. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj NČZDD ) vypočítame: 8 390,486 - (28 906 : 4) = 1 163,986, takže daňovníčka má nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1 163,99. Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku(-la) daňovníka (ďalej aj NČZDM ) vypočítame: 3 644,74-3 400 = 244,74. Výpočet dane (r. 82): Základ dane na r. 81 vo výške 41 027,27 x sadzba dane 19 % Daň = 7 795,18 Daň na úhradu = 3 905,53 119

Je potrebné zároveň zistiť, či daňovníčke nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň a ak áno, tak v akej výške. Je potrebné mať na zreteli novelu ZDP č. 395/2012 Z. z. zo 4. 12. 2012. Povinnosť platiť preddavky na daň závisí od výšky poslednej známej daňovej povinnosti. Podľa znenia ustanovenia 34 ods. 1 ZDP účinného od 1. 1. 2013 preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur. Do konca roku 2012 to bola suma 1 659,70 eura. Podľa prechodného ustanovenia 52t ods. 4 ZDP do začatia preddavkového obdobia podľa 34 ZDP v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012. Táto novela ZDP teda nemá vplyv na výšku preddavkov na daň splatných do konca preddavkového obdobia trvajúceho od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013; daňovníčka pani Horská v období od 1. 1. 2013 do 2. apríla 2013 pokračuje v platení preddavkov na daň v nezmenenej výške. Z citovaného ustanovenia zároveň nepriamo vyplýva, že povinnosť platiť preddavky na daň sa až do konca preddavkového obdobia trvajúceho od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013 vzťahuje aj na tých daňovníkov, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 2 500 eur. Výška ( hranica ) poslednej známej daňovej povinnosti 2 500 eur sa uplatní až pri posudzovaní povinnosti platiť preddavky na daň v novom preddavkovom období začínajúcom 3. 4. 2013. Pojem posledná známa daňová povinnosť je presne vymedzený v 34 ods. 5 ZDP. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa používa sadzba dane uvedená v 15 ZDP, platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Výška preddavkov na daň vyčíslených z poslednej známej daňovej povinnosti sa až do konca preddavkového obdobia nemení. Zmena znenia 15 ZDP k 1. 1. 2013 nemá vplyv na výšku preddavkov splatných do 2. 4. 2013, čiže do konca preddavkového obdobia trvajúceho od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013. Zmenené znenie 15 ZDP sa použije pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2012; progresívna sadzba dane zavedená novelou ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2013 teda ovplyvňuje platenie preddavkov na daň splatných od 3. 4. 2013. V preddavkovom období začínajúcom 3. apríla 2013 (keďže lehota na podanie daňového priznania za rok 2012 ak nebude predĺžená uplynie v utorok 2. apríla 2013) a trvajúcom do 31. marca 2014 sa platia preddavky na daň podľa poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej zo základu dane uvedeného v daňovom priznaní za rok 2012, a to: zo súčtu čiastkových základov dane uvedených na r. 71 + 74 + 75 (a v prípade uplatnenia metódy vyňatia príjmov zníženého o údaj na r. 83) tlačiva daňového priznania typu B za rok 2012; 120

zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období roku 2013, t. j. o 3 735,94 eura; pri použití sadzby dane uvedenej v 15 ZDP, platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky, t. j. : 19 % zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima vrátane, 25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobku platného životného minima; takto vypočítaná suma dane sa zníži o tieto údaje uvedené v tlačive daňového priznania za rok 2012 typu B: zápočet dane zaplatenej v zahraničí (riadky 90 a 94), daňový bonus (r. 96), Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 daň vybranú podľa 43 ZDP, ak sa daň považuje za preddavok na daň (riadky 103 a 104). Novelou ZDP sa zavádza progresívna sadzba dane z príjmov fyzickej osoby v nadväznosti na výšku základu dane. Z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, bude predstavovať 25 %. Opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. bola suma životného minima s účinnosťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 eura na 194,58 eura. Táto suma je k 1. 1. 2013 platným životným minimom pre ciele ZDP. 176,8-násobok platného životného minima činí 34 401,744 eura, t. j. 34 401,74 eura. Zmena sadzby dane k 1. 1. 2013 nemá vplyv na výšku preddavkov splatných do 2. 4. 2013, resp. do konca preddavkového obdobia trvajúceho od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013, ale ovplyvňuje výšku preddavkov splatných v novom preddavkovom období od 3. 4. 2013. Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti ovplyvňujú len sumy na riadkoch 71, 74, 75, 83, 90, 94, 96, 103 a 104 tlačiva daňového priznania za rok 2012. (v eurách) r. 71 Úhrn ČZD z 5 a 6 ods. 1 a 2 ZDP 28 906,00 r. 74 Úhrn ČZD z príjmov podľa 6 ods. 3 a 4, 7 a 8 ZDP znížený o stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období r. 75 Suma, o ktorú sa zvýši ZD z dôvodu porušenia podmienok ( 5 ods. 9 a 11 ods. 12 a 13 ZDP účinného do 31. 12. 2010) 12 730,00 800,00 r. 83 Úhrn vyňatých príjmov (základov dane a daňových strát) r. 90 Daň uznaná na zápočet r. 94 Daň uznaná na zápočet podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES 121

r. 96 Nárok na daňový bonus 249,24 r. 103 Suma preddavku vybraná podľa 43 ZDP r. 104 Preddavok vybraný pri vrátení podielového listu obstaraného pred 1. 1. 2004 Základ dane = r. 71 + 74 + 75 = 28 906 + 12 730 + 800 = 42 436,00 Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú pre rok 2013 vo výške 3 735,94 = 38 700,06 Daň: 19 % zo sumy 34 401,74 = 6 536,3306 25 % zo sumy 4 298,32 = 1 074,58 Daň celkom = 7 610,9106, t. j. 7 610,91 Daň celkom 7 610,91 znížená o 249,24 Posledná známa daňová povinnosť predstavuje 7 361,67. Daňovníčke teda vzniká povinnosť platiť preddavky na daň vzhľadom na výšku jej poslednej známej daňovej povinnosti. Výpočet preddavkov na daň: 7 361,67 : 4 = 1 840,4175, ale po prihliadnutí na ČZD z 5 ZDP: 1 840,4175 : 2 = 920,20875, t. j. 920,20. Daňovníčka bude v preddavkovom období od 3. 4. 2013 platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 920,20. (v eurách) Štvrťroky 1. Q 2013 2. Q 2013 3. Q 2013 4. Q 2013 1. Q 2014 Preddavky splatné v preddavkovom období od 3. 4. 2013 do 31. 3. 2014 920,20 920,20 920,20 920,20 Preddavky zaplatené 760,40 920,20 920,20 920,20 920,20 Započítanie preddavkov na daň na úhradu dane za rok 2013 760,40 920,20 920,20 920,20 Dodajme, že v nadväznosti na 52t ods. 4 ZDP sa povinnosť platiť preddavky na daň v preddavkovom období začínajúcom 3. apríla 2013 nevzťahuje na tých daňovníkov, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 2 500 eur. Pani Horská preddavky na daň platiť musí. Ing. Valéria Jarinkovičová odborníčka na daň z príjmov FO 122

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 V záujme konsolidácie verejných financií bola s účinnosťou od 1. 1. 2013 prijatá úprava, ktorou sa vykonali také úpravy v zákone o dani z príjmov, ktorých úlohou je zabezpečiť dodatočné príjmy štátneho rozpočtu. Ide najmä o nasledovné opatrenia: sprísnenie podmienok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len z tzv. aktívnych príjmov, zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane vo výške 19 % a 25 %, pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby s nadštandardnými príjmami, DANE A ÚČTOVNÍCTVO obmedzenie uplatňovania paušálnych výdavkov u fyzických osôb podnikateľov, stanovením ich maximálnej sumy vo výške najviac 5 040 eur ročne, zrušenie uplatňovania paušálnych výdavkov u príjmov z prenájmu, zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby na 23 % od 1. 1. 2013, úpravu zdanenia podielov na zisku (dividend) vyplácaných zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do konca roku 2003, ak sú vyplácané v priebehu roka 2013, zmena v zdaňovaní výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vrátane príjmov z ich predaja, lehota na podanie daňového priznania úprava možnosti predĺženia tejto lehoty len pre rok 2013. 1. Daň z príjmov fyzických osôb 1.1 Príjmy zo závislej činnosti 5 ods. 1 písm. j) a k) a čl. II Z dôvodu výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie boli do nových písmen vyčlenené niektoré príjmy zo závislej činnosti z 5 ods. 1 písm. d) a f) ZDP spôsob zdanenia a platenia preddavkov na zdravotné poistenie z týchto príjmov sa však nezmenil. To znamená, že odmena za výkon funkcie predsedu alebo člena, alebo zapisovateľa volebnej komisie bude aj naďalej zdaniteľný príjem, ktorý sa bude zahrnovať DÚPP 4-5/2013 123

aj do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa však nebude zahrnovať. 1.2 Príjmy autorov 6 ods. 2 písm. a), 43 ods. 3 písm. h), 43 ods. 5 písm. b) a c) a ods. 15 ZDP Do 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa doplnili príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady (t. j. umelecké diela nevytvorené na základe objednávky, ale z vlastného podnetu) a príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie zdaňované daňou vyberanou zrážkou, pri ktorých však daňovník využil možnosť dohodnúť sa s platiteľom zdaniť si tieto príjmy podaním daňového priznania. Príjmy autorov sa zdaňujú: a) daňou vyberanou zrážkou (ak sa autor nerozhodne a nedohodne inak) príjmy za príspevky do novín a časopisov, do publikácie označenej normou ISSN (periodické publikácie v súlade so zákonom č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov) a príjmy za príspevky do rozhlasu a televízie, ak nejde o umelecký výkon, alebo b) podaním daňového priznania príjmy za umelecký výkon podľa 6 ods. 2 písm. a) alebo príjmy podľa 6 ods. 4 ZDP si autor zdaní podaním daňového priznania. Možnosť rozhodnutia Autor, ktorý má uzatvorenú zmluvu o vytvorení diela alebo má uzatvorenú takúto zmluvu spolu s licenčnou zmluvou a bola dohodnutá len jedna odmena aj za vytvorenie, aj za použitie diela, má možnosť rozhodnutia, ako zdaní svoj príjem: platiteľ príjmu za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (ak nejde o umelecký výkon) zrazí daň vyberanú zrážkou a daň bude vysporiadaná alebo autor tieto príjmy daňovo vysporiada podaním daňového priznania a zahrnie si tento príjem do príjmu podľa 6 ods. 2 písm. a) ZDP. V tomto prípade však 43 ods. 15 ZDP ukladá platiteľovi príjmu povinnosť takúto dohodu (zmluvu), v ktorej sa s autorom dohodol, že nebude vyberať daň zrážkou, oznámiť v lehote najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzatvorená, správcovi dane. Podľa nového 43 ods. 5 písm. b) ZDP si však autor v prípade príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ak nejde o umelecký výkon, nebude môcť uplatniť iné výdavky, len zrazený príspevok podľa 1 zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. To znamená, že paušálne výdavky sa 124

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 z týchto príjmov s účinnosťou od 1. januára 2013 nebudú môcť pred vybratím dane podľa 43 ZDP odpočítať. Podľa nového 43 ods. 5 písm. c) ZDP sa aj u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou zrušila možnosť odpočítania paušálnych výdavkov pred zrazením dane platiteľom. Daň vyberanú zrážkou bude platiteľ príjmu zrážať z hrubého príjmu a daňovník sa na konci roka bude môcť rozhodnúť, či bude považovať túto daň za vysporiadanú, alebo podá daňové priznanie. Možnosť rozhodovania je ponechaná, pretože aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý dosahuje príjmy z umeleckej činnosti, si svoju daňovú povinnosť vysporiadava podaním daňového priznania. Novým znením sa ustanovuje zisťovanie základu dane pre daň vyberanú zrážkou z výnosov z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok. Tento základ dane sa zistí ako výnos znížený o obstarávaciu cenu a poplatky súvisiace s obstaraním dlhopisov a pokladničných poukážok. 1.3 Daňové výdavky Limitovanie výšky paušálnych výdavkov 6 ods. 10 a 8 ods. 9 ZDP Daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa 6 ods. 1, 2 a 4 ZDP si aj naďalej bude môcť uplatniť paušálne výdavky v prípade, ak nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a neuplatní si preukázateľné daňové výdavky. Sadzba paušálnych výdavkov zostáva vo výške 40 %, avšak je limitovaná ich absolútna výška najviac 5 040 eur ročne. V týchto výdavkoch sú zahrnuté daňové výdavky daňovníka okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov a tieto platby neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo poberať príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia alebo v priebehu roka skončí vykonávanie týchto činností, môže si uplatniť paušálne výdavky v sume najviac 420 eur mesačne za tie kalendárne mesiace, v ktorých činnosť vykonával. Možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov bola zrušená pri príjmoch z prenájmu. To znamená, že na príjmy podľa 6 ods. 3 ZDP nemožno uplatniť nezdaniteľné časti základu dane (pasívny príjem) ani paušálne výdavky. V 8 ods. 9 ZDP pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva sa ponechávajú 25 % paušálne výdavky, avšak sa tiež obmedzujú do sumy najviac 5 040 eur za zdaňovacie obdobie. 125

Rozšírenie uplatnenia úhrad na zdravotné poistenie uznané ako daňový výdavok 7 ods. 4 a 7, 8 ods. 3 a 12 ZDP Od zdaňovacieho obdobia roku 2011 sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení povinne platí zdravotné poistenie aj zo zdaniteľných príjmov z kapitálového majetku ( 7 ZDP) a ostatných príjmov ( 8 ZDP), ak nejde o príjmy oslobodené od dane z príjmov alebo príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ustanovenia 7a 8 ZDP boli doplnené tak, že pri príjmoch podľa 7a 8ZDP, ktoré sú súčasťou základu dane, sa pri výpočte základu dane bude za daňový výdavok považovať povinne zaplatené poistné na zdravotné poistenie z týchto príjmov. (V súvislosti s touto zmenou sa upravuje aj 32 ods. 12 ZDP.) Podľa 52t ods. 3 ZDP môže takto daňovník postupovať pri podaní daňového priznania podaného po 31. decembri 2012, teda už pri podaní daňového priznania za rok 2012. 1.4 Nové oslobodenia príjmov fyzickej osoby 9 ods. 2 písm. i) a m), 9 ods. 2 písm. z), 52t ods. 3 ZDP Podľa 9 ods. 2 písm. i) ZDP sa oslobodzuje príjem poskytovaný poberateľom náhrad za stratu zdaniteľného príjmu z komerčných poisťovní daňovníkom, ktorí majú viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu, a to do výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (na rok 2012 je to suma 3 644,74 eura a na rok 2013 je to suma 3 735,94 eura). Ak náhrada presiahne uvedenú sumu, daňovník bude zdaňovať len rozdiel medzi vyplatenou sumou a sumou nezdaniteľnej časti základu dane. Podľa 52t ods. 3 ZDP daňovník môže postupovať pri podaní daňového priznania za rok 2012. Poznámka: Vzhľadom na to, že takýto príjem sa zahrnuje do príjmov podľa 8 ZDP, platilo sa z neho po prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2011 aj zdravotné poistenie. Oslobodenie príjmudo výšky nezdaniteľnej časti základu dane zaručuje, že pri sume tohto zdaniteľného príjmu sa do výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkanebude platiť z tohto príjmudaň ani zdravotné poistenie. Upozorňujeme, že nejde o náhrady podľa 9 ods. 2 písm. a) ZDP, podľa ktorého je úrazová renta poskytovaná zo Sociálnej poisťovne na základe zákona o sociálnom poistení od dane oslobodená ako dávka zo sociálneho poistenia. Príklad č. 1: Daňovník poberá náhradu za stratu na zárobku po zranení následkom autonehody, pri zníženíschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % od poisťovne Allianz, a. s., v mesačnej výške 250 (pre názornosť príkladu nepočítame so zmenou výšky tohto príjmu). 126

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 Rok 2010 Daňovník bol podľa 32 ZDP povinný podať daňové priznanie, pretože svojím zdaniteľným príjmom (250 x 12 = 3 000 ) presiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkaustanovenú pre rok 2010 (2 012,85 ). Pri podaní daňového priznania uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (3 000-4 025,70) je základ dane 0, a teda daňovník daň neplatí. Rok 2011 Daňovníkje podľa 32 ZDP povinný podať daňové priznanie, pretože svojímzdaniteľným príjmompresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkaustanovenú pre rok 2011 (1 779,65 ). Pri podaní daňového priznania za rok 2011 si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pretože príjmy podľa 8 ZDP sa považujú za tzv. pasívne príjmy, nemôže si uplatniť daňové výdavky, a teda zaplatídaň z príjmovzo sumy 3 000. Okrem toho tento príjemvstupuje aj do vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie. Rok 2012 Príjemdaňovníka: 3 000 Oslobodený príjem: do sumy 3 466,74 Zdaniteľný príjem: 0 Daňovník nie je podľa 32 ZDP povinný podať daňové priznanie, pretože svojím zdaniteľným príjmom nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka ustanovenú pre rok 2012 (1 822,37 ), a teda nie je povinný podať daňové priznanie, z oslobodených príjmov neplatí daň a oslobodené príjmy nevstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Podľa 9 ods. 2 písm. m) ZDP sa zvyšuje suma oslobodenia výhry zo 165,97 eura na 350 eur. Podľa 9 ods. 2 písm. z) ZDP sa od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodzuje deputátne plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch, na ktoré vznikol nárok do 16. januára 1992 podľa oznámenia Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 59/1990 Zb. o vydaní výnosu o deputátnom uhlí a dreve. 1.5 Nezdaniteľné časti základu dane Nová nezdaniteľná časť základu dane na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 9 ods. 2 písm. a), 11 ods. 8 a 9, 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b) a 38 ods. 1 ZDP Zákonom č. 252/2012 Z. z. sa okrem iných zákonov zmenil a doplnil aj ZDP a zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Týmto zákonom sa ustanovila do ZDP možnosť uplatnenia novej nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou je dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Podľa 9 ods. 2 písm. a) ZDP sa bude považovať za zdaniteľný príjem suma [ 64a ods. 13 alebo 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.], ktorú je dôchodková poisťovňa povinná vrátiť osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, na 127

ktorom boli tieto dôchodkové jednotky evidované, a ak to nie je možné, tak osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok. Podľa 11 ods. 8 ZDP sa v nadväznosti na uvedený zákon č. 252/2012 Z. z., ktorý nie celkom jasne formuloval obdobie, za ktoré sa vypočítava 60-násobok priemernej mesačnej mzdy pri výpočte limitujúcej výšky novej nezdaniteľnej časti základu dane (dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie), toto zdaňovacie obdobie spresňuje. Podľa 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b) a 38 ods. 1 ZDP sú v novele ZDP zapracované legislatívne úpravy súvisiace s dobrovoľnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie. Podľa 11 ods. 9 ZDP, ak si daňovník uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a bola mu vyplatená suma podľa 64a ods. 13 alebo 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z., je povinný o uplatnené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená. Uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela 11 ods.4 ZDP Úpravou ZDP sa zužuje okruh osôb, na ktoré je možné uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela žijúcu s daňovníkom v domácnosti. Túto nezdaniteľnú časť základu dane možno uplatniť, ak manžel/manželka: sa stará o dieťa do dovŕšenia 3 alebo 6 rokov veku dieťaťa (pri zdravotnom postihnutí) alebo poberá príspevok na opatrovanie (zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), alebo je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti), alebo je zdravotne postihnutá (má pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť o viac ako 40 %), alebo je ťažko zdravotne postihnutá (zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %). Tieto podmienky platia po prvýkrát za rok 2013. Príjmy, ktoré sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela do vlastných príjmov nezahrnujú, zostali nezmenené (zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie). 128

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 Príklad č. 2: Zdravá dcérka p. Jurinu dovŕšila 4. 11. 2013 tri roky veku. Manželka však do práce nenastúpila, zostala dobrovoľne nezamestnaná bez evidencie na úrade práce. Nepoberala žiadne iné príjmy okrem rodičovského príspevku (rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá je od dane oslobodená a na účely nezdaniteľnej časti základu dane na do úhrnu príjmovnezapočítava).môže si na ňu uplatniť manžel nezdaniteľnú časť základu dane, keď k 31. 12. 2013 má dieťa, o ktoré sa manželka stará, viac ako 3 roky (nie je zdravotne postihnuté)? 1. Podľa 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku nárok na rodičovský príspevokzaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo ustanovený vek (3 alebo 6 rokov). 2. Podľa 11 ods. 5 ZDP sa môže uplatniť nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Na rok 2013 je výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela ustanovená vo výške 3 735,94 eura. Dcérka p. Jurinu na začiatku 11. mesiaca 2013 ešte nemala 3 roky, nárok na rodičovský príspevok zanikol od 1. 12. 2013. To znamená, že ak manžel neprekročívýšku vlastných príjmov (základu dane), pri ktorých sa nezdaniteľná časť uplatňovaná na manželku znižuje, manželka p. Jurinu nepoberala za zdaňovacie obdobie okrem rodičovského príspevku iný príjem, p. Jurina si bude môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 11/12, t. j. 3 424,62 [(3 735,94 : 12) x 11]. 1.6 Sadzby dane z príjmov fyzických osôb Zavedenie 2 sadzieb dane 15 ZDP, 35 ods. 2 a 52t ods. 1, 2 a 4 Podľa 15 písm. a) ZDP, ak základ dane fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 presiahne sumu 34 401,74 eura, zo základu dane, ktorý presahuje túto hranicu, sa bude platiť daň sadzbou 25 %. Sadzba dane do tejto výšky základu dane zostáva na úrovni 19 %. Podľa 35 ods. 2 ZDP sa rovnakým spôsobom bude zdaňovať aj príjem zo závislej činnosti mesačne. Ak mesačný základ dane daňovníka znížený o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2013 presiahne sumu cca 2 866 eur, časť základu dane presahujúca tento limit sa zdaní sadzbou 25 %. Podľa 52t ods. 1 ZDP sa na zdanenie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2012 a vyplatených do 31. januára 2013 a na vykonanie ich ročného zúčtovania použije znenie zákona účinného do 31. decembra 2012, t. j. zdania sa sadzbou 19 %. Podľa 52t ods. 4 ZDP do začatia preddavkového obdobia v roku 2013 platia fyzické osoby preddavky na daň z príjmov vypočítané podľa znenia ZDP do 31. 12. 2012. 129

Osobitná sadzba dane platná len pre vybraných ústavných činiteľov 15a ZDP Osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vo výške 5 % sa bude uplatňovať z hrubého príjmu vybraných ústavných činiteľov, ktorým plynú príjmy podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov. Za správnosť výpočtu bude zodpovedať zamestnávateľ, rovnako bude povinný túto daň uvádzať aj na mzdovom liste. A tiež povinne bude oznamovať výšku tejto dane zrazenú všetkým zamestnancom správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR. Príklad č. 3: Poslanec NR SR má zdaniteľný príjem vo výške 2 000 mesačne. Osobitná sadzba dane sa vypočíta ako 2 000 x 5 % = 100. Túto sumu (100 ) zamestnávateľ samostatne vyznačí na mzdovom liste, samostatne ju vyplní do oznámenia pre správcu dane a odvedie ju v termíne podľa 35 ods. 6 ZDP do 5 dní od výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu zamestnancovi (poslancovi) k dobru. Pri výpočte základu dane podľa 5 ods. 8 ZDP bude zamestnávateľ vychádzať aj naďalej z hrubého príjmu, t. j. poistné na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie bude vypočítavať zo sumy 2 000. (Podľa 15a ods. 2 ZDP suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti.) 1.7 Zmena vzniku nároku na daňový bonus len z aktívnych príjmov 33 ods. 1, 8 a 9 ZDP Nárok na daňový bonus nevznikne daňovníkovi, ktorý bude za zdaňovacie obdobie poberať len tzv. pasívne príjmy. Do úhrnu 6-násobku minimálnej mzdy sa budú zahrnovať len tzv. aktívne príjmy, t. j. príjmy podľa 5 a 6 ods. 1 a 2 ZDP. Príklad č. 4: František má dve deti, ktoré majú 19 a 21 rokov, obidve študujú na vysokej škole. František je rozvedený, žije sám s deťmi v (spoločnej) domácnosti. Prenajíma nehnuteľnosť, ktorú nemá zahrnutú v obchodnom majetku, a preto zdaňuje príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti vo výške 12 000 v roku 2013 podľa 6 ods. 3 ZDP ako príjem z prenájmu. Za rok 2013 si už nebude môcť uplatniť na svoje deti daňový bonus, pretože okrem pasívnych príjmov nedosahuje aktívne zdaniteľné príjmy. Príklad č. 5: Peter má dve deti, ktoré majú 19 a 21 rokov, obidve študujú na vysokej škole. Peter je rozvedený, žije sám s deťmi v (spoločnej) domácnosti. V rámci živnostenského oprávnenia prenajíma nehnuteľnosť, ktorú má zahrnutú v obchodnom majetku a príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti bol za rok 2013 vo výške 12 000, ktorý zdaňuje podľa 6 ods. 1 písm. b) ZDP (a vykázal základ dane). Za rok 2013 si bude môcť uplatniť na svoje deti daňový bonus, pretože dosiahol zdaniteľné aktívne príjmy presahujúce 6-násobok minimálnej mzdy. 130

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 1.8 Zvýšenie hranice na platenie preddavkov na daň 34 ods. 1 a 2 ZDP Podľa 34 ods. 1a2ZDPsa zvyšuje hranica, od ktorej je daňovník povinný platiť preddavky na daň z príjmov, zo sumy 1 659,70 eura na sumu 2 500 eur. 1.9 Nové ustanovenie súvisiace s ochranou osobných údajov 37 ods. 5 ZDP Zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo sú na účely zisťovania, preverovania a kontroly údajov oprávnení bez súhlasu dotknutej osoby získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu. T. j. do ZDP sa doplnilo ustanovenie súvisiace so zásadami ochrany osobných údajov. 2. Právnické osoby 2.1 Zvýšenie sadzby dane z príjmov pre právnické osoby 15 písm. b) ZDP Sadzba dane z príjmov právnických osôb sa od 1. 1. 2013 zvyšuje na 23 %, a to bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník uplatňuje: zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok (sadzba dane sa vzťahuje na tohto daňovníka od 1. 1. 2013, t. j. počas celého zdaňovacieho obdobia) alebo zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok (sadzba dane sa vzťahuje na pomernú časť základu dane pripadajúcu na obdobie od 1. 1. 2013). 2.2 Postup pri uplatnení 23 % sadzby dane z príjmov právnických osôb 52t ods. 10 ZDP a) Sadzbu dane vo výške 23 % uplatní daňovník po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2013, t. j. v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. 1. 2013. b) Sadzbu dane vo výške 23 % uplatní aj daňovník za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok začínajúci v roku 2012 a končiaci v roku 2013. V tomto prípade daňovník rozdelí svoj základ dane na dve časti: od začiatku zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, do konca roku 2012, pričom na túto časť základu dane uplatní sadzbu dane vo výške 19 % (pri výpočte daňovník postupuje tak, že základ dane vydelí číslom 12, 131

t. j. počtom mesiacov trvania zdaňovacieho obdobia a vynásobí číslom, ktoré zodpovedá počtu mesiacov trvania zdaňovacieho obdobia v roku 2012, a od začiatku roku 2013 do konca zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, pričom na túto časť základu dane uplatní sadzbu dane vo výške 23 % pri výpočte daňovník postupuje tak, že základ dane vydelí 12, t. j. počtom mesiacov trvania zdaňovacieho obdobia a vynásobí číslom, ktoré zodpovedá počtu mesiacov trvania zdaňovacieho obdobia v roku 2013. Príklad č. 6: Spol. s r. o. DANA uplatňuje zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok začínajúci 1. 4. 2012 a končiaci 31. 3. 2013. Základ dane daňovníkaza toto zdaňovacie obdobie bude 120 000. Postup výpočtu daňovej povinnosti je nasledovný: a) daňovník rozdelí základ dane na 2 pomerné časti hospodárskeho roka podľa počtu mesiacov jeho trvania nasledovne: časť základu dane za rok 2012 (9 mesiacov) základ dane 120 000 : 12 x 9 (počet mesiacov pripadajúcich z tohto hospodárskeho roka na rok 2012) = 10 000 x 9 = 90 000 časť základu dane za rok 2013 (3 mesiace) základ dane 120 000 : 12 x 3 (počet mesiacov pripadajúcich z tohto hospodárskeho roka na rok 2013) = 10 000 x 3 = 30 000 b) výpočet daňovej povinnosti za hospodársky rok trvajúci od 1. 4. 2012 do 31. 3. 2013: časť základu dane za rok 2012 x sadzba dane platná v roku 2012 = (120 000 : 12 x 9) x 19 % = 90 000 x 19 % = 17 100 časť základu dane za rok 2013 x sadzba dane platná v roku 2013 = (120 000 : 12 x 3) x 23 % = 30 000 x 23 % = 6 900 Daňová povinnosť spolu: 24 000 (za hospodársky rok od 1. 4. 2012 do 31. 3. 2013) Upozornenie: Súčasne je potrebné upozorniť, že v súvislosti so zmenou sadzby dane z príjmov u právnických osôb je potrebné zmeniť od 1. 1. 2013 aj postup pri výpočte preddavkov na daň z príjmov, ktoré sa platia zo základu dane vykázaného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, prepočítaného sadzbou dane platnou v tom zdaňovacom období, na ktoré sú platené. V prípade daňovníkov právnických osôb, so zdaňovacím obdobím kalendárny rok platenie preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012, tzn. do 2. 4. 2013 vychádza z poslednej známej dane uvedenej na r. 910 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na r. 910 sa základ dane prepočíta aktuálnou sadzbou dane platnou v zdaňovacom období roka 2013, na daň ktorého sú preddavky platené, a odpočítajú sa sumy uvedené na riadku: 610 Úľava na dani 710 Zápočet dane zaplatenej v zahraničí 132

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 830 Suma dane vybranej zrážkou považovaná za preddavok na daň podľa 43 ods. 6 a 7 ZDP. r. 910 = (r. 500 x 23 %) (r. 610 + r. 710 + r. 830) Na základe takto upravenej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s 42 ods. 1 a 2 ZDP po zaokrúhlení podľa 47 ZDP určia a vypočítajú preddavky na daň platené do lehoty na podanie daňového priznania v roku 2013 (uvedené platí aj pre daňovníkov, ktorých zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pri platení preddavkov na daň po 1. 1. 2013). Príklad č. 7: Za rok 2011 vykázal daňovník základ dane 100 000. V roku 2012 platil preddavky na daň z daňovej povinnosti 19 000 (100 000 x 19 % = 19 000). V roku 2013 za obdobie január marec bude platiť preddavky na daň zo sumy 23 000 (100 000 x 23 % = 23 000). 2.3 Lehoty na podanie daňového priznania v roku 2013 49 ods. 2 a 52t ods. 7 až 9 ZDP Týmito ustanoveniami sa špeciálne upravujú lehoty na podanie daňového priznania v roku 2013 nasledovne: a) základná lehota na podanie daňového priznania pre každého daňovníka ostáva zachovaná, t. j. 3 mesiace po skončení zdaňovacieho obdobia; to znamená, že daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, podáva daňové priznanie za rok 2012 do 31. marca 2013 (resp. do 2. apríla 2013 t. j. najbližší pracovný deň po 31. 3. 2013); b) podľa 52t ods. 7 pre rok 2013 sa z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií pre všetkých daňovníkov ruší možnosť predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania na základe oznámenia podaného správcovi dane o 3 kalendárne mesiace. Uvedené ustanovenie je koncipované tak, že každý daňovník, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na rok 2013, nemôže si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania; Príklad č. 8: Zdaňovacie obdobie spol. s r. o. ABC končí 31. 12. 2012 lehota na podanie daňového priznania je 2. 4. 2013 bez možnosti podať oznámenie o predĺženie tejto lehoty. Zdaňovacie obdobie spol. s r. o. Beta končí 31. 10. 2012 lehota na podanie daňového priznania je 31. 1. 2013 bez možnosti podať oznámenie o predĺženie tejto lehoty. Ďalšie zdaňovacie obdobie tejto spoločnosti bude končiť 31. 10. 2013 a lehota na podanie daňového priznania bude 31. 1. 2014, kedy už nebude uplatňované ustanovenie 52t ods. 7 ZDP a daňovník bude mať právo podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania o 3 mesiace, tak ako to ustanovuje 49 ods. 3 písm. a) ZDP. 133

c) podľa 52t ods. 7 podľa tohto ustanovenia možnosť podať oznámenie na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania má len ten daňovník, u ktorého súčasťou daňového priznania sú aj príjmy zo zahraničia (príjmy, ktorých zdroj je v zahraničí, t. j. ide o reciprocitu ustanovenia 16 ZDP). V roku 2013 len toto je dôvodom, kedy môže daňovník podať oznámenie správcovi dane, na základe ktorého si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania sám (bez rozhodovania správcu dane); Príklad č. 9: Zdaňovacie obdobie spol. s r. o. ABC končí 31. 12. 2012 lehota na podanie daňového priznania je 2. 4. 2013, pričom spoločnosť očakáva príjmy za dodávky stavebných prác a služieb vykonaných v zahraničí (v Českej republike a Rakúsku) prostredníctvom stálej prevádzkarne. V tomto prípade si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania len o 3 kalendárne mesiace na základe oznámenia, ktoré musí byť doručené správcovi dane do uplynutia riadnej lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 2. 4. 2013. Zdaňovacie obdobie spol. s r. o. Beta končí 31. 10. 2012 lehota na podanie daňového priznania je 31. 1. 2013 bez možnosti podať oznámenie o predĺženie tejto lehoty. Spol. s r. o. Beta má však príjmy zo zahraničia za poskytnuté práva na použitie priemyselných práv, preto rovnako môže v roku 2013 využiť ustanovenie 52t ods. 7 a predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania až o 3 celé kalendárne mesiace, t. j. najviac do konca apríla 2013. d) podľa 52t ods. 8 podľa tohto ustanovenia je možné v roku 2013 predĺženie lehoty o ďalšie 3 kalendárne mesiace len na základe žiadosti, ktorú musí daňovník doručiť správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty oznámením, pričom: správca dane musí vydať rozhodnutie, ktorým stanoví novú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, aj v tomto prípade súčasťou daňového priznania musia byť príjmy zo zahraničia, ak daňovník do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania predĺženej týmto daňovníkom na základe oznámenia nedisponuje rozhodnutím o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v predĺženej lehote uvedenej v oznámení. Príklad č. 10: Spol. s r. o. ABC má zdaňovacie obdobie kalendárny rok, ktoré končí 31. 12. 2012 lehota na podanie daňového priznania je 2. 4. 2013, pričom spoločnosť očakáva príjmy za dodávky stavebných prác a služieb v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne (v Českej republike a Rakúsku); podľa 52t ods. 7 si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania len o 3 kalendárne mesiace do 30. 6. 2013 na základe oznámenia, ktoré musí byť doručené správcovi dane do uplynutia riadnej lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 2. 4. 2013; 134

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 okrem toho môže požiadať správcu dane o ďalšie predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, pričom žiadosť musí byť doručená najneskôr 16. 6. 2013 a správca dane v rozhodnutí vydanom do 30. 6. 2013 (30. 6. 2013 je nedeľa, preto sa lehota posúva na 1. 7. 2013) musí stanoviť nový opätovne predĺžený termín na podanie daňového priznania. Ak správca dane do 1. 7. 2013 takého rozhodnutie nevydá, znamená to, že nepovolil predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote do 1. 7. 2013 (v lehote stanovenej v oznámení, ktoré daňovník doručil správcovi dane). Spol. s r. o. Beta má zdaňovacie obdobie hospodársky rok, ktorý končí 31. 10. 2012 lehota na podanie daňového priznania je 31. 1. 2013 bez možnosti podať oznámenie o predĺženie tejto lehoty. Spol. s r. o. Beta má však príjmy zo zahraničia za poskytnuté práva na použitie priemyselných práv, preto podľa 52t ods. 7 si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až o 3 celé kalendárne mesiace, t. j. najviac do konca apríla 2013. Okrem toho môže požiadať správcu dane o ďalšie predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, pričom žiadosť musíbyť doručená najneskôr 16. 4. 2013 a správca dane v rozhodnutí vydanom do 30. 4. 2013 musí stanoviť nový opätovne predĺžený termín na podanie daňového priznania. Ak správca dane do 30. 4. 2013 takého rozhodnutie nevydá, znamená to, že nepovolil predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote do 30. 4. 2013 (v lehote stanovenej v oznámení, ktoré daňovník doručil správcovi dane). 3. Spoločné ustanovenia 3.1 Povinnosti zamestnávateľov pri predkladaní tlačív 39 ods. 2, 5 a ods. 9, 49 ods. 2 a 52t ods. 5 ZDP Úpravou ustanovení 39 ZDP budú zamestnávatelia povinní výnimky zo sociálneho poistenia a zo zdravotného poistenia (zdaniteľné príjmy, z ktorých sa neplatí povinné poistné a príspevky, resp. oslobodené príjmy, z ktorých sa povinné poistné a príspevky platia) uvádzať na mzdovom liste, ak takéto príjmy vyplácajú (napr. odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum, príjmy plynúce na základe niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré majú rôzne statusy: príjem vyplatený poberateľovi starobného dôchodku, študentovi do 18 rokov do alebo nad sumu 66 eur, študentovi do 26 rokov do sumy alebo nad sumu 155 eur...). Prehľad podľa 39 ods. 9 písm. a) ZDP mesačná periodicita predkladania tohto tlačiva sa v roku 2013 nemení, ale budú sa vyplňovať len sumárne údaje za zamestnancov. Hlásenie podľa 39 ods. 9 písm. b) ZDP tlačivo sa rozširuje o 2 prílohy, ktoré obsahujú podrobné údaje o zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ, ktorý tlačivo predkladá, vyplácal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a 135

nevykonal ročné zúčtovanie (IV. časť hlásenia), vykonal ročné zúčtovanie (V. časť hlásenia). Podľa 49 ods. 2 ZDP sa predlžuje termín na podanie hlásenia do konca apríla. Podľa 52t ods. 5 ZDP sa tlačivá v novej podobe použijú pri tlačive hlásenia už za rok 2012 a pri tlačive prehľadu za január 2013. 3.2 Sadzba dane a) vyberanej zrážkou 43 ods. 1 ZDP Sadzba dane vyberanej zrážkou sa na rok 2013 nezmenila a zostáva na úrovni 19 %. b) na zabezpečenie 44 ods. 1 a 2 ZDP Podľa 44 ods. 1 ZDP môže správca dane uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie sumu dane. Pri výpočte tejto sumy na zabezpečenie dane sa použije sadzba 9,5 %. Na zabezpečenie dane zo zdaniteľného príjmu, ktorý plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka z členského štátu Európskej únie uvedeného v 2 písm. t) ZDP, sa zráža suma vo výške 19 % peňažného plnenia. Vypustením poslednej vety z ustanovenia sa vypúšťa možnosť pri vyplácaní príjmu z prenájmu daňovníkovi fyzickej osobe, uplatniť pred zabezpečením dane paušálne výdavky. 3.3 Zdaňovanie dividend vyplatených v roku 2013 zo ziskov vytvorených do konca roku 2003 samostatný základ dane pre zdanenie dividend 51d ZDP Podľa 51d ZDP sa na zdanenie podielov na zisku (dividend) vyplácaných zo ziskov vytvorených do konca roku 2003 vytvára len v kalendárnom roku 2013 tzv. samostatný základ. Pri výplate takýchto podielov na zisku (dividend), o výplate ktorých valné zhromaždenie rozhodne v rozmedzí od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013, sa uplatní zrážka dane podľa ustanovenia 43 vo výške 15 %; to znamená, že zrážka dane sa uplatní pri výplate, poukázaní alebo pripísaní dividendy v prospech daňovníka (spoločníka spoločnosti s r. o., akcionára akciovej spoločnosti, spoločníka s obmedzeným ručením v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva). Ide o podiely na zisku (dividendy) vyplácané: a) daňovníkom (obchodnou spoločnosťou so sídlom na území SR) daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR; b) daňovníkom (obchodnou spoločnosťou so sídlom na území SR) daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR [ 2 písm. e)]; 136

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 c) zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (fyzickej alebo právnickej osobe). V tomto prípade ustanovenie 51d ods. 3 uvádza, že tieto dividendy v roku 2013 sa zdania prostredníctvom tzv. samostatného základu dane priamo u slovenského daňového subjektu pri podaní daňového priznania za rok 2013, pričom v tlačive (prílohe) daňového priznania za rok 2013 bude zriadená samostatná časť na zdanenie týchto podielov na zisku dividend. Samostatná úprava v daňovom priznaní bude nevyhnutná z dôvodu správnosti výpočtu základu dane (ktorým bude hrubá suma neznížená o výdavky) a zrážka dane vo výške 15 %. V tomto prípade zrážku dane bude povinný zaplatiť daňovník (v tomto prípade daňovník sa stáva súčasne aj platiteľom dane), a to v lehote na podanie daňového priznania za rok 2013; d) postup podľa písmena a) až c) sa neuplatní, ak sa tento príjem vypláca: daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech najmenej 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, daňovníkovi podľa 2 písm. d) od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Pri zdanení podielov na zisku (dividend) podľa odseku 4 sa neuplatní postup podľa 52 ods. 24 zákona (ktorý ustanovuje min. podiel na základnom imaní 25 %). 3.4 Zmena v zdaňovaní výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré plynú fyzickým osobám a daňovníkom nezaloženým, nezriadeným za účelom podnikania ( 12 ods. 2), Fondu národného majetku SR a Národnej banke Slovenska 7 ods. 1 písm. h), 7 ods. 4, 43 ods. 3 písm. l) a m), 43 ods. 5 písm. c), 43 ods. 16 Výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok sa do konca roku 2012 zdaňovali pri výplate, poukázaní, pripísaní daňou vyberanou zrážkou vo výške 19 %, ak plynuli vyššie uvedenému okruhu daňovníkov. Od roku 2013 výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok u týchto daňovníkov sa budú zdaňovať nasledovne: a) fyzická osoba a to bez ohľadu na daňovú rezidenciu Od roku 2013 sa výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok budú u všetkých fyzických osôb zdaňovať podaním daňového priznania.ak ide o fyzické osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, úprava je zakotvená v 7 ods. 1 písm. h). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto príjmy sa už 137

nebudú zdaňovať daňou vyberanou zrážkou, ale podaním daňového priznania, z príjmov uvádzaných v daňovom priznaní sa platia aj odvody na zdravotné poistenie, pričom zaplatené odvody na zdravotné poistenie sa podľa 7 ods. 4 a 7 ZDP považujú za výdavok, ktorý znižuje základ dane, t. j. dosiahnutý výnos zo štátnych dlhopisov. b) daňovník nezaložený/nezriadený za účelom podnikania, FNM SR a Národná banka Slovenska Od roku 2013 je tento výnos uvedený v 43 ods. 3 písm. l), pričom súčasne 43 ods. 16 uvádza, že takýto výnos je povinný zdaniť príjemca zrážkou dane vo výške 19 % za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol výnos vyplatený, poukázaný alebo pripísaný v prospech daňovníka, a to v lehote do 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Zrážku dane je v tomto prípade povinný vykonať sám daňovník (príjemca výnosu), obdobne ako zákon ustanovuje túto povinnosť u spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov (v tomto prípade daňovník = platiteľ dane). 3.5 Zmena v zdaňovaní výnosov (príjmov) z predaja štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré plynú fyzickým osobám Príjem z predaja štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok v roku 2013, tak ako aj do konca roku 2012 sa považuje za ostatný príjem podľa 8 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov a zdaňuje sa podaním daňového priznania [príp. vrátane možnosti uplatnenia oslobodenia do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie podľa 9 ods. 1 písm. i)]. Príklad č. 11: Fyzická osoba obstará v januári 2013 štátny dlhopis v sume 1 000 000, ktorý v júni predá za 1 003 000 ; základom dane podľa 8 zákona o dani z príjmov je dosiahnutý príjem z predaja v sume 3 000 (1 003 000-1 000 000, t. j. príjem, ktorý môže znížiť o výdavky spojené s obstaraním cenného papiera). 3.6 Zmena v zdaňovaní výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok u daňovníkov nezaložených, nezriadených za účelom podnikania ( 12 ods. 2), Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska U tohto okruhu daňovníkov každý výnos (príjem) z predaja dlhopisov (štátnych, komunálnych, podnikových) sa zdaní podaním daňového priznania podľa 43 ods. 16, pričom príjem z predaja dlhopisov sa umožňuje znížiť podľa 43 ods. 5 písm. c) o výdavky vynaložené na ich obstaranie (obstarávaciu alebo menovitú hodnotu dlhopisu 138

vrátane poplatkov súvisiacich s ich obstaraním). Aj v tomto prípade daňovník nezaložený/nezriadený za účelom podnikania, FNM a NBS ako príjemca platby sa súčasne stáva aj platiteľom dane a daň vo výške 19 % sú povinní odviesť správcovi dane do 30 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. 3.7 Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážo k zdaňované zrážkou Ide o výnosy z podnikových a komunálnych dlhopisov tietovýnosysaudaňovníkov nezaložených/nezriadených za účelom podnikania, fyzických osôb a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ak nie je na území SR jeho stála prevádzkareň) považujú za príjem zo zdrojov z územia SR a aj naďalej sa zdania pri výplate, poukázaní alebo pripísaní platiteľom daňou vyberanou zrážkou vo výške 19 %. 3.8 Príloha č. 2 ZDP Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 Dňa 30. novembra 2011 bolo schválené prepracované znenie Smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch. Podľa článku 8 prepracovanej smernice členské štáty mali prijať v roku 2012 zákony. Keďže v prepracovanom znení smernice nedošlo k zásadným zmenám, ktoré by bolo potrebné premietnuť priamo do znenia zákona, uviedla sa táto skutočnosť v prílohe č. 2 zákona o dani z príjmov. Ing. Zdenka Kováčová odborníčka na daň z príjmov PO Ing. Viera Mezeiová odborníčka na daň z príjmov FO Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 a zmeny v roku 2013 Ing. Viera Mezeiová 12. 2. 2013 Trenčín Povinnosti FO na konci zdaňovacieho a účtovného obdobia a zmeny od 1. 1. 2013 5. 2. 2013 Žilina Ing. Vladimír Ozimý 8. 2. 2013 Bratislava 11. 2. 2013 Trenčín Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk. 139

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane z príjmov po zomretom daňovníkovi V prípade úmrtia občana/daňovníka prichádza k rôznym otázkam súvisiacim so zdanením. Tieto otázky smerujú v prvom rade k situáciám, či takto zdedený majetok sa zdaňuje a čo so zdanením, keď sa časom takýto majetok predá. Často riešenými prípadmi je aj vysporiadanie daňových povinností za mŕtveho daňovníka a ďalší postup pre prípady, ak dedičia pokračujú v podnikaní po mŕtvom daňovníkovi. V nasledujúcom príspevku sa preto budeme snažiť objasniť niektoré najčastejšie vznikajúce situácie v súvislosti s daňovou povinnosťou k dani z príjmov. 1. Majetok získaný dedením a špecifické vybrané prípady 1.1 Majetok získaný dedením Vychádzajúc zo základnej definície zdaniteľnosti príjmu je takýmto príjmom len príjem, ktorý je predmetom dane a ktorý nie je od dane oslobodený ani podľa zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy. Avšak v prípade majetku nadobudnutého zdedením je práve hodnota tohto majetku v momente dedenia vymedzená ako výnimka z predmetu dane v súlade s 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Podľa tohto citovaného ustanovenia predmetom dane nie je príjem získaný dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len nehnuteľnosť ) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho. DÚPP 4-5/2013 Uvedené znamená, že v okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane. Ak však zo zdedenej alebo z darovanej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty plynie príjem, tento už je predmetom dane, ktorý ak nie je oslobodený od dane, je zdaniteľným príjmom. Príklad č. 1: Daňovník zdedil nehnuteľnosť. Hodnota tejto nehnuteľnosti ako príjem získaný dedením nie je 140

Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane predmetom dane. Túto nehnuteľnosť dal daňovník do prenájmu, pričom príjem, ktorý mu už bude plynúť z prenájmu tejto nehnuteľnosti, bude príjmom, ktorý je predmetom dane a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Výnimkou z tohto pravidla sú príjmyzískanédarom, poskytované v súvislosti s výkonom zo závislej činnosti alebo príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu. 1.2 Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením V prípade zdanenia, resp. oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti je potrebné rozlišovať medzi predajom nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo dedením inými osobami. Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa 9 ods. 1 písm. b) ZDP je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Poznámka: O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci). Príklad č. 2: V marci 2012 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2010 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2004. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (6 rokov vlastnil otec, poručiteľ + 1 rok a 3 mesiace vlastnil syn, daňovník). V prípade, ak by išlo o predaj zdedenej nehnuteľnosti napr. po sestre, bratovi, ujovi, t. j. nešlo by o dedenie v priamom rade, príjem z predaja takejto nehnuteľnosti by bol oslobodený až po uplynutí piatich rokov od dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič podľa 9 ods. 1 písm. a) ZDP. V súlade s Občianskym zákonníkom sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa, t. j. nie až zápisom do katastra nehnuteľností, tak ako je to pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti. Príklad č. 3: V apríli 2012 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2011 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2005. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením,ale keďže nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmuod dane nie je možné aplikovať ustanovenie 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v 9 ods. 1 písm.a) zákona. Pretože k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane. 141

V prípade, ak by išlo o predaj bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov nadobudnutého do 31. 12. 2010 dedením, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt, môže sa posudzovať oslobodenie aj podľa ustanovenia 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010, t. j. ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, príjem z predaja bude oslobodený od dane. Skutočnosť, aká doba uplynula od nadobudnutia takejto nehnuteľnosti poručiteľom do momentu predaja, nie je už v tomto prípade na účely oslobodenia príjmu od dane rozhodujúca. Príklad č. 4: V januári 2012 daňovníčkapredala byt, ktorý nadobudla v decembri 2010 dedenímpo otcovi (byt nebol zahrnutý do obchodného majetku). Otec (poručiteľ) byt vlastnil od roku 2009 a do nadobudnutia bytu do vlastníctva ho užíval ako nájomca člen bytového družstva. Od decembra 2008 mala v tomto byte trvalý pobyt jeho dcéra. Príjem z predaja bytu je oslobodený od dane, pretože predávajúca v ňom mala trvalý pobyt viac ako dva roky bezprostredne pred predajom. Výnimkou z uvedeného sú situácie, ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti: ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), kedy je príjem z predaja oslobodený až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, t. j. už sa nesleduje doba vlastníctva ani trvalého pobytu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá je zahrnutá do obchodného majetku, s výnimkou uvedenou v 9 ods. 1 písm. d) a e) zákona (predaj nehnuteľnosti oprávnenou osobou reštituentom, predaj nehnuteľnosti v konkurze). Príjmy z predaja majetku, ktorý nie je zaradený do obchodného majetku a príjmy nespĺňajúce podmienky pre ich oslobodenie uvedené v 9 ZDP alebo príjmy z predaja majetku, ktorý bol vyradený z obchodného majetku a nespĺňa ešte podmienky pre ich oslobodenie podľa 9 ZDP, sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa 8 ZDP. V prípade príjmov z predaja vlastníctva nehnuteľností sú tieto ostatnými príjmami podľa 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Medzi tieto príjmy patria napr. príjmy z predaja bytu, obytného domu, pozemku, ak nie sú oslobodené od dane podľa 9 ZDP. Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. V súlade s 10 ods. 1 zákona, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých daňovníkov, potom sa spoločne dosiahnuté príjmy z predaja a spoločne vynaložené výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých podielových spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je 142

Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane právnym predpisom ustanovený alebo spoluvlastníkmi dohodnutý iný podiel podľa 137 až 142 ObčZ. Príklad č. 5 Dvaja súrodenci zdedili v roku 2010 po otcovi trojizbový byt, každý z nich rovným dielom. V čase nadobudnutia bytu do ich vlastníctva predstavovala cena bytu podľa znaleckého posudku po prepočte na eurá 14 000. Otec (poručiteľ) vlastnil byt od roku 2008. Jeden zo súrodencov mal v uvedenom byte trvalý pobyt od roku 2007. V roku 2012 súrodenci byt predali za 350 000. Vzhľadom na to, že jeden zo spoluvlastníkov mal v byte trvalý pobyt počas viac ako dvoch rokov bezprostredne pred predajom, príjem z predaja bytu zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemupodielu (polovica z 350 000 ) je oslobodený od dane podľa 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010 ( 52j ods. 2 zákona platného po 1. 1. 2011 upravuje, že oslobodenie podľa 9 zákona platného do 31. 12. 2010 sa vzťahuje naďalej na všetky byty nadobudnuté do 31. 12. 2010). V prípade druhého spoluvlastníka nie sú splnené podmienky na oslobodenie príjmu od dane, pretože v byte nemal trvalý pobyt a k predaju bytu došlo do piatich rokov [doba vlastníctva v úhrne aj doba vlastníctva dediča + doba vlastníctva poručiteľa ide o dedenie v priamom rade a aplikuje sa ustanovenie 9 ods. 1 písm. b) zákona platného po 1. 1. 2011, ktoré je totožné so znením 9 ods. 1 písm. c) zákona platného do 31. 12. 2010] od nadobudnutia bytu poručiteľom. Keďže ide o príjem z predaja bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 8 zákona si tento daňovník(podielový spoluvlastník) zahrnie príjmy a výdavky vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemupodielu, t. j. príjmyvo výške 175 000 (polovica zo sumy 350 000 ) a výdavky vo výške 7 000 (polovica zo sumy 14 000 ). Základom dane (čiastkovým základom dane) z ostatných príjmov je podľa 8 ods. 2 ZDP zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada, t. j. v tomto prípade nemôže vzniknúť daňová strata. Ďalšie druhy výdavkov k príjmom z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, ktoré nie sú oslobodené od dane, sú uvedené v 8 ods. 5 ZDP. V prípade nehnuteľnosti nadobudnutej dedením sú nimi: a) cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa 25 ZDP Pri dedení nehnuteľnosti je vstupnou cenou cena zistená v súlade s 25 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov [ 25 ods. 6 písm. b) a 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve )]. Podľa 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, pričom 143

reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok aj v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami [ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve]. Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje, akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena, ako najpreukaznejší spôsob pre uplatnenie výdavku podľa 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je stanovenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom v súlade s osobitným predpisom, a to v čase jej nadobudnutia. Je však možné akceptovať aj napr. ohodnotenie určené v darovacej zmluve a v prípade dedenia je možné akceptovať aj cenu stanovenú v dedičskom rozhodnutí. Príklad č. 6: V roku 2011 zomrela pani Mária, po ktorej zdedili štyri deti (dedičia) jej byt, každé z nich rovným dielom. Túto nehnuteľnosť pani Mária nadobudla do vlastníctvav decembri roku 2010. Na základe osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva tak, že byt preberá jeden z dedičov s tým, že vyplatí spoludedičov, každého v trhovej cene každému vyplatí sumu 20 000 [v úhrne vyplatí spoludedičom 60 000 (3 x 20 000 )]. Dedič, ktorý na základe osvedčenia o dedičstve nadobudol vlastnícke právo k bytu v roku 2011, tento byt v roku 2012 predal. Keďže dedič nevlastnil byt spolu s poručiteľkou viac ako 5 rokov a nemal v byte ani trvalý pobyt viac ako dva roky, nespĺňal podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja bytu od dane. Príjem z predaja bytu sa zahŕňa medzi ostatné príjmy podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona. Z 8 ods. 5 písm. b) zákona vyplýva, že pri príjmoch z prevodu nehnuteľností nadobudnutých dedením je výdavkom reprodukčná obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, čo v tomto prípademôže byť cena uvedená v rozhodnutí o dedičstve. Z tohto rozhodnutia je zrejmá cena nehnuteľnosti stanovená na sumu 10 000, t. j. táto suma sa podľa citovaného ustanovenia považuje za výdavok. V nadväznosti na 8 ods. 2 zákona je okrem tohto výdavku možné za výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie príjmu z predaja bytu uznať aj sumy preukázateľne vyplatené spoludedičom v rámci schváleného vysporiadania dedičov (3 x 20 000 ). Poznámka: Suma 20 000 prijatá každým zo spoludedičov v rámci schváleného vysporiadania dedičov v nadväznosti na ustanovenie 3 ods. 2 písm. a) zákona nie je predmetom dane z príjmovfyzickej osoby. b) ak by od nadobudnutia nehnuteľnosti dedením do dňa predaja tejto nehnuteľnosti ju aj zhodnocoval, potom výdavkami sú aj výdavky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely. Ak daňovník zhodnotil alebo opravil nehnuteľnosť svojpomocne, nemôže si ako výdavok uplatniť hodnotu vlastnej práce. V takomto prípade je možné uplatniť len iné preukázateľne vynaložené výdavky napr. cenu materiálu zakúpeného 144

na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil. Výdavky vynaložené na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie nehnuteľnosti je možné uplatniť len v prípade, ak sa takéto výdavky neuplatnili už v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (napr. v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku a bola využívaná na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom). Keďže zo zákona nevyplýva, že na daňové účely je možné akceptovať len tie výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je možné akceptovať aj výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil v čase, keď nehnuteľnosť ešte nebola v jeho vlastníctve a užíval ju napr. ako nájomca (príp. ako nájomca člen družstva). Ak ide o posudzovanie oprávnenosti výdavkov, ktoré daňovník vynaložil čase, keď ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti a užíval ju ako nájomca (príp. nájomca člen družstva), je potrebné prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. 687 až 695), na obsah nájomnej zmluvy, resp. na stanovy družstva. 1.3 Pokračovanie v živnosti po zomretom daňovníkovi Podľa 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ŽZ ), ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva: Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú dedičia, správca dedičstva, ak ho ustanovil súd ( 175e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Pokračovanie v živnosti sú tieto osoby, s výnimkou správcu dedičstva, povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia živnostníka a správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia funkcie, pričom tieto osoby musia spĺňať podmienky ustanovené v ŽZ. Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti dedičia zo závetu, dedičia zo zákona, resp. pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti [ 13 ods. 1 písm. a) až c) ŽZ], ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti za splnenia ďalších podmienok stanovených ŽZ a pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného 145

mesiaca od skončenia konania o dedičstve. S výnimkou pozostalého manžela sú ostatní dedičia povinní do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve získať vlastné živnostenské oprávnenie, inak nemôžu živnosť ďalej prevádzkovať. Podľa ustanovení 460 až 486 Občianskeho zákonníka dedič dedí majetok poručiteľa, ktorého sa stáva vlastníkom (osobný majetok dediča). V prípade, ak bude tento dedič pokračovať v živnosti po poručiteľovi, môže tento zdedený majetok vložiť do svojho obchodného majetku spôsobom ustanoveným v príslušných ustanoveniach ZDP a zákona o účtovníctve a pokračuje v odpisovaní zo vstupnej ceny u pôvodného vlastníka, t. j. poručiteľa. Dedič ako pokračovateľ v živnosti sa stáva samostatnou účtovnou jednotkou a samostatným daňovníkom a vysporiada si svoju daňovú povinnosť v súlade so zákonom o dani z príjmov vychádzajúc z vedeného účtovníctva. Spôsob úpravy odpisov hmotného a nehmotného majetku pri stanovení základu dane po zomretom daňovníkovi, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku zomretého daňovníka, je riešený v ustanovení 22 ods. 14 ZDP. Podľa tohto ustanovenia u daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok. Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi. Príklad č. 7: Daňovník vykonávajúci živnosť kúpil v marci 2010 osobný automobil, ktorý zaradil do obchodného majetku vo vstupnej cene (obstarávacej cene) 20 000. Uplatňoval rovnomerné odpisy, pričom v roku 2010 odpísal 5 000 a v roku 2011 odpísal ďalších 5 000. Dňa 22. 3. 2012 tento daňovník zomrel. Podľa 22 ods. 14 ZDP u daňovníka,u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatníz vypočítanéhoročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok, t. j. vo výške 833,333 [(5 000 : 12 mesiacov) x 2 mesiace]. V živnosti pokračuje syn daňovníka (poručiteľa), ktorý zaradí tento osobný automobil do obchodného majetku vo výške vstupnej ceny, v ktorej ho mal zaradený poručiteľ, t. j. vo výške 20 000 v apríli roku 2012. V súlade s 22 ods. 14 ZDP zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi. Zvyšnú časť odpisu si uplatníuž v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníkapokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi, t. j. v apríli 2012 vo výške 3 749,999 [(5 000 : 12) x 9 mesiacov]. V roku 2013 odpíše posledný ročný odpis k 31. 12. 2012 vo výške 5 000. Príklad č. 8: Po smrti daňovníka dedič, ktorý pokračuje vo vykonávaní podnikateľskej činnosti, fakturuje za práce, ktoré boli začaté ešte pôvodným podnikateľom. Vo fakturovanej sume je zahrnutý aj materiál z nespotrebovaných zásob, o ktoré bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa 17 ods. 8 ZDP. Je možné príjem daňovníka pokračovateľa vo vykonávaní podnikateľskej činnosti po poručiteľovi 146

Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane vyplývajúci z fakturácie znížiťo sumu zásob materiálu, o ktoré bol zvýšený základ dane poručiteľa? Pokračovateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Príjem dediča pokračovateľa, ktorým sú nespotrebované zásoby získané dedením od poručiteľa, nie je v súlade s 3 ods. 2 písm. a) ZDP, s výnimkou príjmov z nich plynúcich, predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Daňovník pokračovateľ v živnosti, vloží zdedené nespotrebované zásoby do podnikania. Príjem, ktorý mu bude plynúť z týchto zásob, zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bude tento príjem plynúť. Zdedené zásoby vložené do podnikania sa v súlade s postupmi účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom pokračovateľ zásoby zdedil. Príklad č. 9: Daňovník vykonávajúci podnikanie na základe živnostenského oprávnenia 30. marca 2012 zomrel. V živnosti po zomretom daňovníkovi poručiteľovi, pokračuje jeho dcéra (dedička). Pri určení základu dane zomretého daňovníka dedička postupovala v súlade s ustanovením 17 ods. 8 ZDP, v ktorom zvýšila základ dane o neuhradené pohľadávky a znížila o nezaplatené záväzky. Daňovníčka ako pokračovateľka v živnosti po poručiteľovi evidovala pohľadávky a záväzky z obchodných vzťahov uzavretých poručiteľom. Budú príjmy, ktoré jej plynú z uhrádzaných pohľadávok, jej zdaniteľnými príjmami a záväzky, ktoré musí ešte uhradiť, daňovými výdavkami? Hodnota zdedených pohľadávok nie je predmetom dane z príjmu fyzických osôb podľa 3 ods. 2 písm. a) ZDP. V prípade, ak daňovník zahrnie zdedené pohľadávky a záväzky do svojho obchodného majetku, je už o nich povinný účtovať. Príjem plynúci pokračovateľke v živnosti z úhrady zdedenej pohľadávky nie je pre daňovníčku jej zdaniteľným príjmom. Vzhľadom na skutočnosť, že daňovníčka zahrnula zdedené pohľadávky do obchodného majetku, a teda musela o nich už aj účtovať, pričom nemala k tomuto príjmu žiadny daňový výdavok, keďže boli pohľadávky zdedené, podľa 17 ods. 3 písm. g) ZDP do základu dane tento príjem nezahrnie. Ide o príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa 19 (nemal daňový výdavok), pričom bol daňovník o ňom povinný účtovať. Úhrada za zdedené záväzky, o ktorých daňovníčkaúčtuje a ktoré by boli považované za daňový výdavok podľa 19 ZDP, nie je podľa 21 ods. 1 písm. j) ZDP daňovým výdavkom, a to vzhľadom na skutočnosť, že je výdavkom (nákladom) vynaloženým na príjem nezahŕňaný do základu dane. 2. Vysporiadanie daňovej povinnosti za mŕtveho daňovníka 2.1 Určenie daňovej povinnosti Špecificky ustanovenia ZDP riešia postup úpravy základu dane len v prípade, ak daňovník dosahoval príjem z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu a zomrel (je to len jeden z prípadov, kedy musí daňovník 147

upraviť základ dane z týchto príjmov uvedené nižšie). Takáto úprava je uvedené priamo v ustanovení 17 ods. 8 ZDP. V predmetnom ustanovení nie je konkrétne upravená povinnosť úpravy základu dane pre príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu uvádzané v 6 ods. 4 ZDP, ak však daňovník/autor/umelec zomrie, upraví sa aj jeho základ dane takýmto spôsobom, pretože aj z ostatných ustanovení ZDP vyplývajú povinnosti pre správne určenie dane. Ak teda napr. umelec eviduje pohľadávku, ktorá mu vznikla do dňa úmrtia voči napr. divadlu, potom ku dňu smrti dedič upraví základ dane aj o túto pohľadávku. Príjem, ktorý už bude plynúť dedičovi, nebude predmetom dane, pretože už bol zdanený v daňovom priznaní zomretého daňovníka ku dňu jeho smrti. V prípade všetkých ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli daňovníkovi do dňa smrti, je povinný vysporiadať dedič, ktorý postupuje v súlade s ustanoveniami, ktoré riešia daný druh príjmov, t. j. ak dosahoval zomretý daňovník napr. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), pri podaní daňového priznania. a) Úprava základu dane fyzickej osoby pri skončení podnikania Ustanovenie 17 ods. 8, 9 a 10 ZDP určuje povinnosť daňovníkov upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou ( 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz ( 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka ( 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu ( 6). Daňovník upravuje základ dane podľa skutočnosti, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 alebo 14 [ 17 ods. 8 písm. a) zákona], alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva [ 17 ods. 8 písm. b) zákona], alebo uplatňuje výdavky podľa 6 ods. 10 [ 17 ods. 8 písm. c) zákona]. Pre daňovníka, fyzickú osobu, to znamená, že túto úpravu musí vykonať daňovník, ktorý: skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom ( 17 ods. 9 zákona), Pre daňové účely sa za skončenie podnikania považuje: zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu, pričom za skončenie poberania príjmov sa považuje aj skončenie poberania príjmov z dôvodu úmrtia daňovníka (v tomto prípade úpravu základu dane vykoná za zomretého daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy podľa 35 Zákonníka práce, ktorí sú podľa 49 ZDP povinní podať 148

Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane daňové priznanie za zomretého daňovníka z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka do dňa jeho smrti). zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa 19 na spôsob podľa 6 ods. 10 ZDP alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, ale len v prípade, ak mení výdavky vedené v podvojnom účtovníctve na výdavky podľa 6 ods. 10 zákona alebo naopak ( 51a ods. 4 zákona). Podľa 17 ods. 8 ZDP základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou ( 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka ( 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, upraví daňovník, ktorý: a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 alebo ods. 14 o: cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) a pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva o zostatky: vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu; c) uplatňuje výdavky podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov: o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) a i). Ako vyplýva z ustanovenia 17 ods. 8 ZDP, postup pri úprave základu dane je upravený v závislosti od formy vedenia účtovníctva alebo od spôsobu vedenia preukaznej evidencie, ktorú vedie len fyzická osoba. V prípade, ak vedie účtovníctvo, podľa zákona o účtovníctve je v 4 stanovené, že fyzická osoba, účtovná jednotka, vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká 149

alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Podľa 16 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy: k poslednému dňu účtovného obdobia, ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu. Podľa 17 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa 16 zákona o účtovníctve. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v 16 zákona o účtovníctve zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. V súlade s 17 ods. 1 písm. a) ZDP, ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Účtovná jednotka, fyzická osoba, pri skončení podnikania: uzatvorí svoje účtovníctvo v súlade s 16 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve a v súlade s opatrením MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších opatrení, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov ( postupy JÚ ). v súlade s 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (ak deň úmrtia nepripadá na deň totožný s posledným dňom účtovného obdobia). Základ dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 alebo ods. 14, sa 1. zvýši o cenu nespotrebovaných zásob, Príklad č. 10: Daňovník zomrel 31. 8. 2012. V účtovníctve mal zaúčtované nespotrebované zásoby (materiál, tovar) v obstarávacej cene 5 800. O túto obstarávaciu sumu zásob sa zvýši základ dane zomretého daňovníka k dátumu úmrtia daňovníka. Nespotrebované zásoby boli predmetom dedičského konania po zomretom manželovi, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť, a zdedila ich manželka. Hodnota týchto zdedených zásob určená v dedičskom 150

konaní nie je predmetom dane podľa 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Manželka (dedička) nepokračuje v živnosti po manželovi a tieto zásoby predá. Príjem plynúci z predaja týchto zásob je príjmom z predaja hnuteľných vecí podľa 8 ods. 1 písm. c) ZDP, ktoré vzhľadom na to, že daňovníčka nepodnikala a nezaradila ich do obchodného majetku, sú oslobodené od dane podľa 9 ods. 1 písm. c) ZDP. zostatky vytvorených rezerv podľa 20 ods. 9 písm. b), d) a e), výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i), Príklad č. 11: Daňovník, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty, nemal ku dňu úmrtia uhradené pohľadávky za predaj tovaru od odberateľov vo výške 30 000. Dedič za zomretého daňovníka zvýši základ dane o hodnotu pohľadávky za predaj tovaru v sume 30 000. V prípade, ak by bol zomretý daňovník platiteľom DPH, podľa 3 ods. 2 písm. e) ZDP daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb, základ dane sa upraví o výšku pohľadávky bez DPH (DPH je príjem neovplyvňujúci základ dane). Následná úhrada pohľadávky odberateľom už nie je predmetom dane, pretože o tento príjem bol zvýšený základ dane v súlade s 17 ods. 8 ZDP, a teda už bola zdanená. pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; 2. zníži o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa 19; 3. zvýši, resp. zníži o opravné položky k nadobudnutému majetku. V súlade s 17 ods. 1 písm. b) ZDP, ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, vychádza pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty z výsledku hospodárenia. Účtovná jednotka, fyzická osoba, uzatvorí svoje účtovníctvo pri skončení podnikania v súlade s 16 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve a opatrením MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších opatrení, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva ( postupy účtovania v sústave PÚ ) a v súlade s 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (ak deň úmrtia nepripadá na deň totožný s posledným dňom účtovného obdobia). V nadväznosti na 17 ods. 8 písm. b) ZDP základ dane sa Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane zníži o náklady budúcich období, zvýši o výnosy budúcich období a zníži, resp. zvýši o zostatky vytvorených rezerv a o zostatky opravných položiek. 151

Podľa spôsobu účtovania výdavkov budúcich období a príjmov budúcich období tieto pri úprave základu dane podľa 17 ods. 8 ZDP neovplyvňujú základ dane. Základ dane daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 10 ZDP, sa určí ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktoré sú stanovené percentom z príjmov. Podľa 17 ods. 8 písm. c) ZDP daňovník, ktorý vedie evidenciu a uplatňuje výdavky podľa 6 ods. 10 ZDP, zvýši základ dane o: cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) a i). b) Ostatné príjmy V prípade iných príjmov, t. j. zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, kapitálového majetku a ostatných príjmov, dedič uvedie takéto príjmy do daňového priznania podávaného za mŕtveho daňovníka, ak nejde o príjmy vysporiadané zrážkou, pričom uplatní výdavky, ktoré je možné v súlade s príslušným príjmom uplatniť. Samozrejme, mŕtvemu daňovníkovi uplatní aj všetky nároky zo zákona, napr. nezdaniteľné časti a pod. Daňové priznanie podáva len v prípade, ak zomretému daňovníkovi aj vzniká povinnosť pre jeho podanie, t. j. ak daňovníkove zdaniteľné príjmy presahujú 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. 2.2 Podanie daňového priznania za zomretého daňovníka V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka, a to ak: zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie, Príklad č. 12: Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa 6 ZDP zomrel 5. 5. 2012. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2012 do 5. 5. 2012, je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič ( 49 ods. 4 ZDP). zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t. j. nepodaním daňového priznania nebola mu ani vyrubená daň. Príklad č. 13: Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa 6 ZDP zomrie 1. 2. 2013. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2012 a jeho daň za rok 2012 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za 152

Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniu dane zdaňovacie obdobie roka 2012 ( 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka, v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2013 do 1. 2. 2013, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovníkvykázal daňovú stratu, jeho zdaniteľné príjmypresiahli polovicu nezdaniteľnej časti). V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič. Daňové priznanie musí podávať za zomretého daňovníka zákonom určená osoba aj v prípade, ak mal tento daňovník len príjmy zo závislej činnosti, t. j. nemôže mu zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie, pretože podľa 38 ZDP môže o ročné zúčtovanie požiadať len zamestnanec a nie aj napr. dedič za zomretého zamestnanca. Okrem dediča je v súlade s 49 ods. 4 a 5 ZDP daňové priznanie za zomretého daňovníka povinná podávať aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomretého zamestnanca podľa 35 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia Zákonníka práce sa vychádza zo zásady, že pri pracovnoprávnych nárokoch zomretého zamestnanca tieto smrťou zamestnanca nezanikajú, ak mu vznikli v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnávateľovi. Mzdové nároky až do výšky štvornásobku zamestnancovho priemerného mesačného zárobku prechádzajú podľa Zákonníka práce postupne na manžela, deti a rodičov zomretého zamestnanca, pokiaľ s ním v čase smrti žili v spoločnej domácnosti. Tieto nároky zomretého zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyplatiť len tým osobám z uvedených kategórií, ktoré so zomretým zamestnancom žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, a to bez ohľadu na prejednanie dedičstva, t. j. tieto nároky sa nezapočítavajú do dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú až v prípade, ak: sú mzdové nároky vyššie ako 4-násobok priemerného mesačného platu zamestnanca alebo neexistujú osoby uvedené v 35 Zákonníka práce, resp. nespĺňajú niektorú z podmienok tu uvedených (napr. nežijú v spoločnej domácnosti). Ak manželka uplatní nárok na náhradu mzdových nárokov jej zomretého manžela, zamestnávateľ má povinnosť plniť len jej až do výšky 4-násobku priemerného 153

mesačného zárobku zomretého zamestnanca, aj keď v čase jeho smrti s ním v spoločnej domácnosti žili aj deti a rodičia. Z uvedeného okruhu oprávnených osôb podľa Zákonníka práce je zrejmé, že tento nárok by si nemohla uplatniť: napr. bývalá manželka, ktorá bola so zomretým zamestnancom rozvedená, ani keby s ním žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, manželka, ktorá v čase smrti zamestnanca nežila s ním v spoločnej domácnosti, družka zomretého zamestnanca, aj keď s ním žila v čase smrti v spoločnej domácnosti, a to ani za predpokladu, že by patrila do okruhu dedičov po zomretom zamestnancovi, pričom v takomto prípade by musela čakať na prejednanie dedičstva. Ak ani jeden z okruhu oprávnených subjektov nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení 35 Zákonníka práce, mzdové nároky sa v plnom rozsahu stávajú súčasťou dedičstva. Za predpokladu, že by zomretý zamestnanec vôbec nemal dedičov, jeho mzdové nároky by pripadli štátu ako dedičovi. Súčasťou dedičstva sa stáva aj tá časť mzdových nárokov po zomretom zamestnancovi, ktorá prevyšuje sumu 4-násobku priemerného mesačného zárobku zomretého zamestnanca. Okruh oprávnených osôb, ktoré v čase smrti zamestnanca žili s ním v spoločnej domácnosti, sa nemusí prekrývať s okruhom dedičov. Preto ani vzdanie sa dedičstva nemusí nevyhnutne ovplyvňovať nároky. Ostatné peňažné nároky zomretého zamestnanca, ktoré nemajú právnu povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, musia byť riešené prostredníctvom dedičského konania, t. j. stávajú sa predmetom dedičstva. Zákonník práce upravuje aj druhú stranu v prípade smrti zamestnanca, a to nároky zamestnávateľa, ktoré mu patria aj po smrti tohto zamestnanca. Ide však len nároky, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu, ale aj sumy a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie. Ide o peňažné nároky: o ktorých bolo pred smrťou zamestnanca právoplatne rozhodnuté, ktorých dôvod a výšku zamestnanec písomne uznal, na náhradu škody, ktorú zamestnanec úmyselne spôsobil, na náhradu škody spôsobenej stratou zverených predmetov na písomné potvrdenie. Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, si musí zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania. Ing. Miroslava Brnová odborníčka na daň z príjmov FO 154

Ukladanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierky zostavovanej k 31. 12. 2012 a neskôr S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa mal zákonom o účtovníctve zriadiť Register účtovných závierok, a to novou štvrtou časťou, ktorá obsahuje 23, 23a, 23b a 23c, ako centrálne miesto ukladania účtovných závierok. Správcom registra má byť Ministerstvo financií SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu Datacentrum a tak účtovné závierky, ktoré sa mali zostavovať po 31. 12. 2012 a neskôr, sa v roku 2013 mali ukladať do Registra účtovných závierok. DANE A ÚČTOVNÍCTVO Avšak Národná rada v decembri 2012 schválila novelu daňového poriadku (zákon č. 440/2012 Z. z.), kde v článku III došlo aj k zmene zákona o účtovníctve, a to práve v účinnosti 39i ods. 3 týkajúceho sa ukladania účtovných závierok. Po tejto novele zákona o účtovníctve ustanovenia o ukladaní účtovnej závierky sa použijú až pri zostavovaní účtovných závierok k 31. decembru 2013 a neskôr, čo znamená, že do Registra účtovných závierok sa budú účtovné závierky ukladať až v roku 2014. I. Ukladanie účtovnej závierky zostavovanej k 31. 12. 2012 a neskôr 1. Uloženie účtovnej závierky a výročnej správy do zbierky listín Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne ukladajú do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy tieto účtovné jednotky: a) akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky alebo do lehoty ustanovenej osobitným predpisom ( 40 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov), b) Exportno-importná banka Slovenskej republiky, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky, c) verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, a to do 7 mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. DÚPP 4-5/2013 155

Akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik musia uložiť účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2012 do zbierky listín do 30 dní po jej schválení. Ak príslušný orgán spoločnosti neschváli účtovnú závierku do 3 mesiacov od predloženia účtovnej závierky valnému zhromaždeniu, postupuje sa podľa 40 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo znamená, že sa musí zverejniť neschválená účtovná závierka. Teda ak účtovná závierka zostavená k 31. 12. 2012 nebude schválená do konca júna 2013, musí akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik uložiť do zbierky listín obchodného registra neschválenú účtovnú závierku. Neschválenú účtovnú závierku uloží do zbierky listín obchodného registra do 30 dní od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty. To znamená, že obchodná spoločnosť, družstvo a štátny podnik majú povinnosť účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2012 uložiť do zbierky listín obchodného registra najneskoršie do konca októbra 2013. 2. Zverejňovanie údajov z účtovnej závierky v Obchodnom vestníku V Obchodnom vestníku sa zverejňuje neúplná účtovná závierka (súvaha, výkaz ziskov a strát) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa 19 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o účtovníctve: obchodná spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie a družstvo, obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a účtovná jednotka, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa 17a (ide o banky, správcovské spoločnosti, poisťovne, zaisťovne, obchodníkov s cennými papiermi, veľké účtovné jednotky), zverejňuje v Obchodnom vestníku súvahu a výkaz ziskov a strát z riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do 30 dní po schválení účtovnej závierky. Tieto účtovné jednotky nie sú povinné do Obchodného vestníka zverejniť poznámky, preto sa uvádza, že zverejňujú neúplnú účtovnú závierku. V Obchodnom vestníku sa nesmie zverejniť názor audítora, zverejňuje sa len informácia, aký názor správa audítora obsahuje. Ak správa audítora obsahuje skutočnosti, ktoré nemali vplyv na vyjadrenie názoru audítora uvedeného v správe, ale ktoré chcel audítor zdôrazniť, musí byť táto informácia zverejnená. 156

Ukladanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierky 3. Zverejňovanie údajov z konsolidovanej účtovnej závierky do zbierky listín Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku podľa 22 zákona o účtovníctve, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy. v Obchodnom vestníku Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, zverejňuje v Obchodnom vestníku súvahu a výkaz ziskov a strát z riadnej konsolidovanej účtovnej závierky a mimoriadnej konsolidovanej účtovnej závierky do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Účtovná jednotka súčasne uvedie, že zverejňuje neúplnú účtovnú závierku (účtovnú závierku bez poznámok). V Obchodnom vestníku sa nesmie zverejniť názor audítora, zverejňuje sa len informácia, aký názor správa audítora obsahuje. Ak správa audítora obsahuje skutočnosti, ktoré nemali vplyv na vyjadrenie názoru audítora uvedeného v správe, ale ktoré chcel audítor zdôrazniť, musí byť táto informácia zverejnená. 4. Zverejňovanie údajov z účtovných závierok účtovných jednotiek z 17a do zbierky listín v Obchodnom vestníku na internete Účtovná jednotka uvedená v 17a (banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, správcovská spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, platobná inštitúcia vymedzená v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak dobrovoľne zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a Železnice SR) okrem zverejnenia v zbierke listín a v Obchodnom vestníku musí súčasne zverejniť na internete úplnú účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako bola uložená do zbierky listín obchodného registra a v Obchodnom vestníku musí oznámiť internetovú adresu, na ktorej je účtovná závierka 157

zverejnená. Takýmto spôsobom musí byť účtovná závierka zverejnená minimálne jeden rok od uverejnenia. 5. Zverejňovanie údajov z účtovnej závierky podľa osobitného predpisu Povinnosť zverejňovania upravuje pre niektoré účtovné jednotky osobitný predpis, napr. pre nadácie povinnosť zverejňovania je ustanovená v 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách. Najneskôr do 31. mája zasiela nadácia výrok audítora na zverejnenie v Obchodnom vestníku a najneskôr do 31. mája zasiela nadácia po jednom výtlačku výročnej správy ministerstvu. 6. Spoločné ustanovenie k zverejňovaniu Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa 19 zákona o účtovníctve, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli. 7. Predkladanie výročnej správy a záznamov z valných zhromaždení ministerstvu Účtovná jednotka, ktorej činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby a ktorej čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur, je povinná predkladať ministerstvu výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do piatich dní odo dňa prerokovania výročnej správy, najneskôr však do konca ôsmeho mesiaca po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa; taká účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť ministerstvu na jeho požiadanie aj ďalšie súvisiace informácie. Ministerstvo predloží Európskej komisii výročnú správu účtovnej jednotky a záznamy z jej valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa. Uvedené sa vzťahuje aj na účtovnú jednotku, v ktorej má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na účtovnej jednotke alebo akcie účtovnej jednotky, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, a to i nepriamo prostredníctvom iných osôb, v ktorých má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach. 158

Ukladanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierky II. Prehľad zverejňovania údajov z účtovnej závierky Zverejňovanie do zbierky listín úplná účtovná závierka Do zbierky listín ukladajú samostatne alebo ako súčasť výročnej správy riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku tieto účtovné jednotky: a) akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, b) Exportno-importná banka Slovenskej republiky, c) verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, d) účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť konsolidácie, e) účtovné jednotky vymedzené v 17a zákona o účtovníctve. Zverejňovanie účtovnej závierky v Obchodnom vestníku neúplná účtovná závierka V Obchodnom vestníku zverejňujú výkazy súvahu a výkaz ziskov a strát z riadnej individuálnej účtovej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky (bez poznámok), tieto účtovné jednotky: a) obchodná spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným), a družstvo, b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, c) účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť konsolidácie, d) účtovné jednotky vymedzené v 17a zákona o účtovníctve. Zverejňovanie účtovnej závierky na internete úplná účtovná závierka Účtovná jednotka uvedená v 17a zverejňuje účtovnú závierku vrátane poznámok na internete. Predkladanie výročnej správy a záznamy z valných zhromaždení ministerstvu a) účtovná jednotka, ktorá je zaradená do kategórie priemyselnej výroby, b) subjekty verejnej správy. Ing. Ľudmila Novotná odborníčka na účtovníctvo Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2012 a daňové priznanie PO Ing. Janka Acsová 6. 2. 2013 Poprad Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk. 159

V MZDOVEJ UČTÁRNI Minimálna mzda pre rok 2013 Inštitút minimálnej mzdy ustanovuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, ktorý okrem úpravy poskytovania minimálnej mzdy ustanovuje aj: kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy ( 6), mechanizmus a termíny priebehu rokovaní sociálnych partnerov o úprave sumy minimálnej mzdy ( 7), spôsob určenia sumy minimálnej mzdy vládou v prípade nedohodnutia sociálnych partnerov ( 8). Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR v júli 2012 nedošlo k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy na rok 2013, preto Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo na rokovanie vlády SR návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy určenej postupom podľa 8 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého sa suma minimálnej mzdy určí najmenej vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejneného Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy. Podľa údajov Štatistického úradu SR medziročný index rastu nominálnej mzdy za rok 2011 predstavoval 102,2 %. MPSVaR SR navrhlo v roku 2012 platnú minimálnu mzdu 327,20 zvýšiť o 3,2 %. Vláda SR predložený návrh schválila a nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2013 sumu minimálnej mzdy na: 337,70 za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 1,941 za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Čistá minimálna mzda je: DÚPP 4-5/2013 Hrubá mzda 337,70 Preddavky na zdravotné poistenie 4 % 13,50 Poistné na nemocenské poistenie 1,4 % 4,72 Poistné na starobné poistenie 4 % 13,50 Poistné na invalidné poistenie 3 % 10,13 Poistné na poistenie v nezamestnanosti 1 % 3,37 Nezdaniteľná časť základu dane 311,32 Základ dane 0,00 Daň 0,00 Čistá mzda 292,48 160

Minimálna mzda pre rok 2013 Celková cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou je: Hrubá mzda 337,70 Preddavky zamestnávateľa na zdravotné poistenie 10 % 33,77 Poistné zamestnávateľa na nemocenské poistenie 1,4 % 4,72 Poistné zamestnávateľa na starobné poistenie 14 % 47,27 Poistné zamestnávateľa na invalidné poistenie 3 % 10,13 Poistné zamestnávateľa na poistenie v nezamestnanosti 1 % 3,37 Poistné na úrazové poistenie 0,8 % 2,70 Poistné na garančné poistenie 0,25 % 0,84 Poistné do rezervného fondu solidarity 4,75 % 16,04 Celková cena práce 456,54 1. Uplatňovanie minimálnej mzdy Zákon o minimálnej mzde do 31. 12. 2012 upravoval poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu (služobnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, pracovnom vzťahu člena družstva a pod.), t. j. netýkal sa odmien poskytovaných na základe prác vykonávaných mimo pracovného pomeru dohôd o vykonaní práce, dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov. Zákon č. 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. 1. 2013 novelizoval aj 1 zákona o minimálnej mzde a rozšíril pôsobnosť zákona na úpravu poskytovania minimálnej mzdy nielen zamestnancom v pracovnom pomere, ale zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu. Pretože pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom môže byť založený aj niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poskytovanie minimálnej mzdy sa od 1. 1. 2013 týka aj poskytovania mzdy (odmeny) zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Mesačná suma minimálnej mzdy sa uplatňuje u zamestnancov odmeňovaných mesačnou formou mzdy. Základná suma mesačnej minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády sa uplatní, ak zamestnanec pri ustanovenom týždennom pracovnom čase odpracoval plný mesačný fond pracovného času. Ustanovená suma minimálnej mzdy sa zníži, ak zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou: má v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, 161

neodpracoval všetky pracovné hodiny vyplývajúce z mesačného fondu pracovného času alebo z rozvrhu pracovných zmien. V takýchto prípadoch patrí zamestnancovi v súlade s 2 ods. 3 zákona o minimálnej mzde minimálna mzda v sume zodpovedajúcej odpracovanému času, zaokrúhlená na najbližších desať eurocentov. Príklad č. 1: U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Zamestnanec odmeňovaný minimálnou mzdou má v pracovnej zmluve dohodnutý týždenný pracovný čas 30 hodín. U tohto zamestnanca sa uplatní minimálna mzda: 337,70 : 40 hod. x 30 hod. = 253,30. Táto minimálna mzda patrí zamestnancovi, ak v mesiaci odpracuje všetky pracovné dni. Ak v mesiaci neodpracuje všetky pracovné dni, vypočítaná minimálna mzda sa zníži v závislosti od odpracovaných dní, napr. v mesiaci, ktorý má 22 pracovných dní, pri odpracovaní18 dní prináležízamestnancovi: 253,30 : 22 pracovných dní x 18 odpracovaných dní = 207,20. Hodinová minimálna mzda sa uplatňuje u zamestnancov odmeňovaných inou formou mzdy ako mesačnou, napr. hodinovou, úkolovou, podielovou formou. Pri uplatňovaní hodinovej minimálnej mzdy sa na sumu mesačnej minimálnej mzdy neprihliada ani v prípadoch, ak celková mesačná mzda pri uplatnení hodinovej minimálnej mzdy je nižšia ako suma ustanovenej mesačnej minimálnej mzdy. Takého prípady môžu nastať: u zamestnancov v pracovnom pomere v mesiacoch, ktoré majú 20 alebo 21 pracovných dní, a to z dôvodu, že hodinová suma minimálnej mzdy je stanovená na základe priemerného počtu pracovných hodín v mesiaci (174 hodín), u zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým prináleží mzda (odmena) za skutočný počet odpracovaných hodín. Príklad č. 2: U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou minimálnou mzdou. V mesiaci s počtom pracovných dní20 mu prináležímzda 310,56 (1,941 x 8 x 20), ktorá je nižšia ako ustanovená mesačná minimálna mzda. Príklad č. 3: Zamestnanec má v dohode o pracovnej činnosti stanovenú odmenu vo výške hodinovej minimálnej mzdy. Mzdu mu zamestnávateľ zúčtováva mesačne. Odmena mu prináleží v závislosti od skutočne odpracovaných hodín v príslušnom mesiaci. Suma hodinovej minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády je platná pre 40-hodinový týždenný pracovný čas. Ak je u zamestnávateľa stanovený v súlade s 85 Zákonníka práce kratší týždenný pracovný čas, základná suma hodinovej minimálnej mzdy sa v súlade s 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde musí úmerne zvýšiť a zaokrúhliť na štyri desatinné miesta. Neplatí to však pre zamestnancov 162

Minimálna mzda pre rok 2013 vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, pretože na nich sa nevzťahuje ustanovenie 85 ods. 5 a 8 Zákonníka práce. Príklad č. 4: Ak je u zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas 38,75 hodiny, hodinová minimálna mzda je: 1,941 x 40 hod. : 38,75 hod. = 2,0036. Ak je u zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas 37,50, hodinová minimálna mzda je: 1,941 x 40 hod. : 37,50 hod. = 2,0704. Na zamestnancov vykonávajúcich práce na dohodu sa v obidvoch prípadoch vzťahuje minimálna hodinová mzda 1,941. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, zamestnávateľ je povinný v súlade s 3 zákona o minimálnej mzde poskytnúť zamestnancovi doplatok k minimálnej mzde. Doplatok predstavuje rozdiel medzi ustanovenou sumou minimálnej mzdy a dosiahnutou mzdou zamestnanca. Pri výpočte tohto doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca za príslušný mesiac nezahŕňa: mzda za prácu nadčas podľa 121, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok podľa 122, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu podľa 123, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa 96 ods. 3, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa 124. Do počtu odpracovaných hodín zamestnancom za príslušný mesiac sa nezahŕňajú: hodiny práce nadčas, hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Príklad č. 5: Zamestnanec má dohodnutú mesačnú mzdu 300 a odmeny vo výške 10 % z dosiahnutej mzdy. Pracuje v prevádzke s 37,50-hodinovým týždenným pracovným časom. V mesiaci, ktorý má 20 pracovných dní, odpracoval 12 dní 90 hodín, z toho 45 v noci. Za prácu v noci dostáva mzdové zvýhodnenie 0,50 /hod. Výpočet mzdy: Za odpracovaný čas 180 (300 : 20 x 12) + 18 (10 %) + mzdové zvýhodnenie za prácu v noci 22,50 (45 x 0,50) = 220,50 Výpočet doplatku do minimálnej mzdy: Mesačná minimálna mzda zodpovedajúca odpracovanému času: 337,70 : 150 x 90 = 202,60 Dosiahnutá mzda bez mzdového zvýhodnenia: 220,50-22,50 = 198,00 Doplatok: 202,60-198,00 = 4,60 Príklad č. 6: Zamestnanec má dohodnutú hodinovú mzdu 2,00. Pracuje v prevádzke s 37,5-hodinovým týždenným pracovným časom. V mesiaci, ktorý má 20 pracovných dní, odpracoval všetkých 150 hodín + 10 hodín nadčas. 163

Výpočet mzdy: Za odpracovaný čas 300 (150 x 2,00) + za prácu nadčas 20 (10 x 2,00) + mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas 10,20 (25 % priemerného zárobku za každú hodinu) = 330,20 Výpočet doplatku do minimálnej mzdy: Hodinová minimálna mzda zodpovedajúca 37,5-hodinovému týždennému pracovnému času: 1,941 x 40 : 37,50 = 2,0704 Dosiahnutá mzda za odpracovaný fond pracovného času: 300 (2,00 /hod.) Výška doplatku za 1 hodinu: 2,0704-2,0000 = 0,0704 Doplatok za celkový počet odpracovaných hodín: 160 x 0,0704 = 11,26 2. Minimálne mzdové nároky zamestnancov Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých foriem odmeňovania, ich výšku, sumu základnej zložky mzdy podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť: s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, pričom dojednané mzdové podmienky sa vzťahujú na každého zamestnanca, bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom odborovej organizácie, so zamestnancom v pracovnej zmluve, pretože dohoda o mzdových podmienkach je jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. V prípade, že mzdové podmienky sú súčasťou kolektívnej zmluvy, v pracovnej zmluve môže byť odkaz na túto kolektívnu zmluvu. V pracovnej zmluve môžu byť dojednané aj vyššie nároky, ako sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, mzdové podmienky musia byť dojednané v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin: hodinovej minimálnej mzdy u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou, mesačnej minimálnej mzdy u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: 164

40-hodinový týždenný pracovný čas Stupeň náročnosti Koeficient minimálnej mzdy Minimálny mzdový nárok v hodinový mesačný 1 1,0 1,9410 337,70 2 1,2 2,3292 405,20 3 1,4 2,7174 472,80 4 1,6 3,1056 540,30 5 1,8 3,4938 607,90 6 2,0 3,8820 675,40 Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne: Stupeň náročnosti Koeficient minimálnej mzdy 38,75-hod. týždenný prac. čas Minimálna mzda pre rok 2013 Minimálny mzdový nárok v 37,50-hod. týždenný prac. čas mesačný 1 1,0 2,0036 2,0704 337,70 2 1,2 2,4043 2,4845 405,20 3 1,4 2,8051 2,8986 472,80 4 1,6 3,2058 3,3126 540,30 5 1,8 3,6065 3,7267 607,90 6 2,0 4,0072 4,1408 675,40 Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov. 3. Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na mzdové zvýhodnenia a priemerný zárobok Zamestnávateľ je povinný v zmysle Zákonníka práce poskytovať zamestnancom mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, v noci, vo sviatok, pri sťaženom výkone práce a počas pracovnej pohotovosti. Minimálny mzdový nárok pre prvý stupeň náročnosti práce sa uplatňuje ako východisková sadzba pre odvodenie minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Aj minimálna náhrada za pracovnú pohotovosť je odvodená od minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce. V dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy tak dochádza aj k zvýšeniu minimálnych výšok poskytovaných mzdových zvýhodnení. Minimálne sadzby sú záväzné bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa je, alebo nie je uzatvorená kolektívna zmluva. 165

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy alebo mzdového zvýhodnenia. Priemerný zárobok nemôže byť nižší ako suma minimálnej mzdy alebo sadzba minimálneho mzdového nároku. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako ustanovená minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde, resp. ak zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok upraviť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku. Príklad č. 7: Zamestnanec pracuje v prevádzke so 40-hodinovým týždenným pracovným časom na pracovnom mieste zaradenom do 3. stupňa náročnosti práce, pre ktorý je ustanovený minimálny hodinový mzdový nárok 2,7174. Ak by priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený k 1. 1. 2013 bol nižšíako táto suma minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ musízvýšiť zistený priemerný hodinový zárobok na sumu 2,7174 a používať ho počas celého 1. štvrťroka 2013. Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadane na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný, za ktorý mu patrí mzda. Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,3882, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času. 166

Minimálna mzda pre rok 2013 Príklad č. 8: Zamestnávateľ poskytuje za nočnú prácu minimálne mzdové zvýhodnenie. Má ustanovený 37,5-hodinový týždenný pracovný čas. Pretože ustanovený týždenný pracovný čas na zákonné minimum výšky mzdového zvýhodnenia nemá žiadny vplyv, minimálna výška zvýhodnenia bude vo výške 0,3882 za každú odpracovanú hodinu v noci. Za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde aj mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas. Príklad č. 9: Zamestnanec má dohodnutú hodinovú mzdu 1,85 a výkonnostnú odmenu vo výške 10 %. Zamestnávateľom nariadená pracovná pohotovosť na pracovisku trvala 2,5 hod. Keďže základná zložka mzdy vo výške dohodnutej hodinovej mzdy je nižšia ako ustanovená hodinová minimálna mzda, zamestnancovi patrí za 2,5 hod. pracovnej pohotovosti na pracovisku mzda vo výške 4,85 (1,941 x 2,5). Ing. Eva Gášpárová ekonomicko-účtovná poradkyňa 167

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v podvojnom účtovníctve za rok 2012 Aby nezisková účtovná jednotka dodržala zásadu úplnosti pri vedení účtovníctva, je potrebné nielen zaúčtovať všetky účtovné prípady v účtovných knihách, ale aj zostaviť účtovnú závierku. Zároveň je dôležité mať k dispozícii všetky účtovné záznamy, ktoré boli podkladom na účtovanie v priebehu účtovného obdobia, účtovanie uzávierkových účtovných prípadov, ako aj pri zostavení účtovnej závierky. V súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi je účtovná jednotka povinná vyhotoviť výročnú správu, audit účtovnej závierky a zverejniť údaje o svojej činnosti. Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje účtovnej jednotke povinnosť zostaviť účtovnú závierku, je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v 6 ods. 4 a nadväzne v 17 a 18. Podrobnosti o účtovnej závierke a vzorové výkazy pre neziskové účtovné jednotky ustanovuje opatrenie Ministerstva financií SR z 28. novembra 2007 č. MF/25682/2007-74, ktorým sa ustanovujú účtovné výkazy a rozsah údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. Jednotlivé položky účtovnej závierky nadväzujú na postupy účtovania ustanovené opatrením Ministerstva financií SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. Účtovná závierka je štruktúrovanou prezentáciou skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a poskytuje sa osobám, ktoré informácie v nej využívajú členovia, samosprávne orgány, kontrolné orgány, darcovia, banky alebo verejnosť. Všetky neziskové účtovné jednotky bez ohľadu na to, či majú následne povinnosť predkladať svoju účtovnú závierku externým užívateľom alebo nie, sú povinné k poslednému dňu účtovného obdobia zostaviť účtovnú závierku a mať ju k dispozícii. DÚPP 4-5/2013 Účtovná uzávierka predstavuje proces, ktorý zahŕňa prípravné práce pred uzatvorením účtovných kníh a samotné uzatvorenie účtovných kníh. Následne sa zostaví účtovná závierka a vypracuje výročná správa. Ak to osobitný predpis vyžaduje, overí sa účtovná závierka audítorom, zverejní a predloží sa výročná správa a ročná účtovná závierka do Obchodného vestníka alebo príslušnému orgánu podľa hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého postupuje nezisková účtovná jednotka. 168

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ 1. Prípravné práce Kontrola bilančnej kontinuity V rámci kontroly bilančnej kontinuity je potrebné prekontrolovať, či začiatočné stavy účtov aktív a pasív na začiatku bežného účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka, sú zhodné s konečnými zostatkami účtov aktív a pasív ku koncu bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia. Týmto sa zabezpečí nadväznosť jednotlivých vykazovaných účtovných období. Zaúčtovanie účtovných prípadov, ktoré sa týkajú uzatváraného účtovného obdobia Ku koncu účtovného obdobia nesmie účet 431 Výsledok hospodárenia v schvaľovaní vykazovať žiaden zostatok. Výsledok hospodárenia za rok 2011 zaúčtovaný na účte 431 je potrebné rozdeliť podľa rozhodnutia správnej rady, valného zhromaždenia, podľa interného predpisu alebo hmotnoprávneho predpisu, ktorý upravuje rozdelenie výsledku hospodárenia. Účtovanie vysporiadania sa uskutoční na základe interného účtovného dokladu. Výsledok hospodárenia sa môže zaúčtovať podľa rozhodnutia príslušného samosprávneho orgánu na príslušný fond alebo na účet základného imania. Ak účtovná jednotka dosiahla stratu, môže ju vysporiadať s fondmi alebo s účtom základného imania do jeho výšky, okrem nadačného imania v nadáciách a prioritného majetku v neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Preúčtovanie zisku v prospech: účtov fondov zo zisku 431 / 42x, účtov fondov tvorených podľa osobitných predpisov 431 / 41x alebo účtu základného imania 431 / 411. Vysporiadanie straty na ťarchu: účtov fondov zo zisku 42x / 431, ak boli v minulosti vytvorené, účtov fondov tvorených podľa osobitných predpisov 41x / 431 alebo účtu základného imania 411 / 431. Ak do konca účtovného obdobia 2012 nebolo rozhodnuté o rozdelení účtovného zisku alebo vysporiadaní straty, prevedie sa výsledok hospodárenia na účet 428 Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov: preúčtovanie zisku 431 / 428 alebo vysporiadanie straty 428 / 431. 169

Na tomto účte zostane nerozdelený výsledok hospodárenia do rozhodnutia samosprávneho orgánu o jeho vysporiadaní. V neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby, ktorá je zriadená v súlade so zákonom č. 213/1997 Z. z., je správna rada povinná v zmysle 19 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona rozhodnúť o použití zisku a úhrade straty vrátane určenia spôsobu ich vysporiadania najneskôr do skončenia nasledujúceho účtovného obdobia. Účtovanie na účtoch časového rozlíšenia Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či bola uskutočnená platba alebo nie. Na zabezpečenie zaúčtovania nákladov, výnosov, príjmov a výdavkov do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, slúžia účty časového rozlíšenia. Účtujeme na nich, ak poznáme účel, sumu a obdobie, ktorého sa výdavky, náklady, príjmy alebo výnosy týkajú. Časovo sa nerozlišujú pokuty, penále, manká a škody. Účty časového rozlíšenia podliehajú dokladovej inventarizácii, pri ktorej sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Výdavky v bežnom účtovnom období, ktorými sú uhradené náklady, ktoré patria do budúceho účtovného obdobia, sa účtujú na účet 381 Náklady budúcich období (381 / 211, 221). Typickým príkladom je predplatné na noviny a časopisy platené v decembri na nasledujúci rok, v decembri zaplatené nájomné na budúci rok a podobne. Rovnako aj faktúra, ktorá sa týka budúceho účtovného obdobia, sa časovo rozlíši prostredníctvom účtu 381 / 321, 325. Ak však náklady boli spotrebované v bežnom účtovnom období, ale budú zaplatené až v nasledujúcom účtovnom období, časovo sa rozlíšia výdavky na účte 383 Výdavky budúcich období. Zaúčtujú sa len tie sumy, pri ktorých je známa presná výška a účel. Ide napríklad o nájomné platené podľa zmluvy pozadu (518 / 383). Príjmy, ktoré boli prijaté účtovnou jednotkou v bežnom účtovnom období, ale hospodársky patria až do budúcich období, sa účtujú na účte 384 Výnosy budúcich období (211, 221 / 384). Na účet 384 sa preúčtujú aj výnosy, ktoré boli zaúčtované na účtoch účtovej triedy 6, avšak neboli do konca účtovného obdobia použité a svojím charakterom patria do nasledujúceho účtovného obdobia (6xx / 384). Príkladom sú príjmy podielových daní (2 %), ktoré sa môžu použiť v priebehu dvoch rokov, dotácia alebo grant, ktorý je možné čerpať v priebehu viacerých účtovných období. Rovnako sa na účte 384 Výnosy budúcich období účtuje aj bezodplatne prijatý dlhodobý majetok odpisovaný alebo finančný dar, ktorý bol určený na obstaranie dlhodobého majetku odpisovaného. Počas používania dlhodobého majetku sa následne účet 384 zúčtováva v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov, 170

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ opravných položiek k dlhodobému majetku alebo zostatkovej ceny dlhodobého majetku pri jeho vyradení z účtovníctva. Výnosy za uskutočnené výkony, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, ale neboli do konca účtovného obdobia účtovnou jednotkou vyfakturované, sa účtujú na účte 385 Príjmy budúcich období (385 / 6xx). Kurzové rozdiely V súlade s 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, všetok majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Jednotlivé kurzové rozdiely zistené pri uzavieraní účtovných kníh sa zaúčtujú: na finančných účtoch, na účtoch pohľadávok a záväzkov, úverov a finančných výpomocí a na stranu MD účtu 545 Kurzové straty alebo na stranu Dal účtu 645 Kurzové zisky, na účtoch opravných položiek a rezerv v cudzej mene a na stranu MD účtu 545 Kurzové straty alebo na stranu Dal účtu 645 Kurzové zisky, na účtoch fondov, ktoré sú vytvorené v súlade s osobitnými predpismi a sú vedené v cudzej mene, so súvzťažným zápisom na príslušný bankový účet vedený k tomuto fondu. Ide o nadačné fondy, neinvestičný fond, fondy vo verejnej vysokej škole. Pri prijatých a poskytnutých preddavkoch v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ich hodnota nemení a ostávajú v ocenení, v akom sa účtovali ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v priebehu účtovného obdobia. Pri majetku a záväzkoch, ktoré sa oceňujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, na reálnu hodnotu, sa aj kurzové rozdiely účtujú tým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty. Precenenie finančného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka Podielové cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach, v ktorých má účtovná jednotka podiel 20 % a viac, sa môžu preceniť na reálnu hodnotu oceňovacou metódou vlastného imania, prípadne ich účtovná jednotka neprecení a ostanú v obstarávacej cene. Zvolená metóda oceňovania sa musí použiť na všetky takéto podiely. Zvýšenie ocenenia podielov sa účtuje na stranu Dal účtu 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov alebo zníženie ocenenia na stranu MD tohto účtu. Súvzťažným účtom je príslušný účet podielových cenných papierov a podielov. 171

Podielové cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach, v ktorých má účtovná jednotka podiel menej ako 20 %, sa preceňujú na reálnu hodnotu, ktorú predstavuje trhová cena, kvalifikovaný odhad alebo posudok znalca. Pri znížení reálnej hodnoty tohto podielu sa účtuje na stranu MD účtu 557 Náklady na precenenie cenných papierov alebo ak sa reálna hodnota podielového cenného papiera zvýšila, účtuje sa na stranu Dal účtu 657 Výnosy z precenenia cenných papierov súvzťažne s príslušným účtom cenných papierov. Zmena reálnej hodnoty dlhových realizovateľných cenných papierov sa účtuje na účte 414 Oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov. Pri dlhových cenných papieroch určených na obchodovanie sa zníženie ich reálnej hodnoty účtuje na stranu MD účtu 557 Náklady na precenenie cenných papierov a zvýšenie reálnej hodnoty na stranu Dal účtu 657 Výnosy z precenenia cenných papierov. Účtovanie tvorby a použitia rezerv Neziskové účtovné jednotky vytvárajú rezervy za celú svoju činnosť. Rezervy sa účtujú ako upravujúci závierkový účtovný prípad ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Rezervy predstavujú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervy sa členia na krátkodobé a dlhodobé v závislosti od doby, v ktorej sa predpokladá vysporiadať záväzok, na ktorý sa rezerva tvorí. Členenie rezerv z vecného hľadiska na: zákonné ide o rezervy, ktoré sú tvorené v súlade s 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ostatné tvorené v súlade so zákonom o účtovníctve a 10 opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74. V súlade so zákonom o dani z príjmov môže nezisková účtovná jednotka tvoriť zákonné rezervy na nasledujúce účely: nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania, lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, sanáciu pozemkov dotknutých ťažbou, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom. 172

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ Ako ostatné rezervy sa v súlade s postupmi účtovania účtuje záväzok, ktorý predstavuje existujúcu povinnosť účtovnej jednotky a ktorý vznikol z minulých udalostí. Je pravdepodobné, že sa v budúcnosti vynaloží výdavok na úhradu tohto záväzku. Nie je známa presná výška záväzku alebo jeho presné časové vymedzenie. Existujúca povinnosť môže vyplývať zo všeobecných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv alebo z rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám. Napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená. Rezervy sa účtujú v členení podľa účelu ich použitia, pričom rezerva sa môže následne použiť iba na ten účel, na ktorý bola vytvorená. Rezervy sa účtujú v mene, v ktorej sa predpokladá uskutočniť plnenie. Pri predpokladanej dobe zúčtovania (úhrady záväzku) do jedného roku sa účtujú na účte 323 Krátkodobé rezervy, pri dlhšej dobe sú to účty 451 Rezervy zákonné alebo 459 Ostatné rezervy. Na účte 323 sa analyticky členia rezervy na zákonné, ktoré sú vytvorené v súlade so zákonom o dani z príjmov a ostatné, ktoré sú vytvorené v súlade so zákonom o účtovníctve a opatrením. Rezervy podliehajú dokladovej inventarizácii, pri ktorej sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. V prípade zistenia zmeny je potrebné zaúčtovať ich zvýšenie, zníženie alebo ich zrušiť, ak výška rezerv nezodpovedá potrebe, ktorú účtovná jednotka predpokladá. Zostatky účtov sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Zostatok na účte rezerv musí byť vždy pasívny na strane Dal. Rezervy sa tvoria v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku alebo zásob nasledovne: rezerva na dodávku dlhodobého majetku 04x / 323, 459 rezerva na dodávku materiálu 111, 112 / 323, 451, 459 rezerva na dodávky tovaru 131, 132 / 323, 451, 459 Rezervy na náklady sa účtujú priamo na účet príslušného druhu nákladov a účet rezerv: rezerva na dodávky spotrebovanej energie 502 / 323 rezerva na dodávky prijatých služieb 51x / 323, 451, 459 rezerva na náhrady za nevyčerpané dovolenky 521 / 323 rezerva na sociálne a zdravotné poistenie za nevyčerpanú dovolenku 524 / 323 rezerva na náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia 518 / 323 rezerva na dorubky daní a poplatkov 53x / 323 173

rezerva na náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia, odstránenie odpadov a obalov, rekultiváciu pozemkov, odstránenie stavieb 518 / 459 rezerva na lesnú pestovnú činnosť 518, 549 / 451 rezerva na sanáciu pozemkov dotknutých ťažbou 518, 549 / 451 rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí 518, 549 / 451 Ak sa v účtovnom období uskutočnili účtovné prípady, ale účtovná jednotka nemá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, k dispozícii účtovné doklady, musí pri účtovaní rozlišovať medzi týmito možnosťami: Dodávka tovaru alebo služba mala byť vyfakturovaná do konca účtovného obdobia, potom ak: na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku, tak sa tento záväzok účtuje na strane Dal účtu 326 Nevyfakturované dodávky alebo 476 Dlhodobé nevyfakturované dodávky a súvzťažne na príslušnom nákladovom účte; účtovná jednotka nepozná výšku záväzku, potom účtuje takýto záväzok na stranu Dal účtu rezerv 323 Krátkodobé rezervy, 451 Rezervy zákonné alebo 459 Ostatné rezervy a súvzťažne na príslušný nákladový účet. Zníženie alebo zrušenie rezervy pre jej neopodstatnenosť sa účtuje na opačných stranách účtov ako pri ich tvorbe: 323, 451, 459 / 04x, 1xx, 5xx. Použitie rezerv v nasledujúcich účtovných obdobiach sa účtuje na účtoch účtovej triedy 3, prípadne účtoch 451 alebo 459. Pracovník čerpá v nasledujúcom účtovnom období dovolenku 323 / 331, 336. Došlá faktúra za službu, na ktorú si účtovná jednotka vytvorila rezervu, sa účtuje nasledovne: 323 / 321. Použitie dlhodobej rezervy: 451, 459 / 321. Účtovanie opravných položiek Opravné položky sa vytvárajú k majetku v prípade zníženia ocenenia hodnoty majetku oproti hodnote vedenej v účtovníctve. Tieto položky sa vytvárajú len v prípadoch, keď zníženie ocenenia majetku v účtovníctve nemá trvalý charakter. Opravné položky sa vytvárajú v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania. Netvoria sa osobitne opravné položky v súlade so zákonom o dani z príjmov na účte 559 Tvorba a zúčtovanie zákonných opravných položiek tento bol od 1. 1. 2010 zrušený. Táto zmena bola uskutočnená, aby nedochádzalo k duplicitnej tvorbe opravných položiek v súlade so zákonom o účtovníctve a so zákonom o dani z príjmov. 174

Tvorba opravných položiek sa účtuje na stranu MD účtu 558 Tvorba a zúčtovanie opravných položiek na základe uskutočnenej inventarizácie, ak sa pri nej zistí zníženie ocenenia majetku, pričom takto zistená hodnota je nižšia ako cena majetku v účtovníctve na príslušných majetkových účtoch. Cena v účtovníctve predstavuje cenu majetku zníženú o zaúčtované oprávky a opravné položky. Tvorba opravných položiek sa účtuje podľa druhu majetku, ku ktorému sa tvorí opravná položka, nasledovne: opravná položka k dlhodobému majetku 558 / 09x opravná položka k zásobám 558 / 19x opravná položka ku krátkodobému finančnému majetku 558 / 291 opravná položka k pohľadávkam 558 / 391 Takisto opravné položky podliehajú dokladovej inventúre, pričom ich výška sa zníži alebo zruší, ak inventarizácia v nasledujúcom období nepreukáže opodstatnenosť ich výšky. Účty opravných položiek majú vždy pasívny zostatok na strane Dal. Zúčtovanie opravnej položky z titulu zníženia alebo zrušenia vytvorenej opravnej položky v nasledujúcom účtovnom období sa zaúčtuje opačným zápisom, ako sa účtovala tvorba: 09x, 19x, 291, 391 / 558. Zúčtovanie opravnej položky z titulu vyradenia majetku, ku ktorému bola tvorená opravná položka Najskôr je potrebné zaúčtovať zrušenie opravnej položky: pri dlhodobom majetku 09x / 07x, 08x pri zásobách 19x / 112, 132 pri krátkodobom finančnom majetku 291 / 25x pri pohľadávkach 391 / 31x, 33x a následne sa zaúčtuje vyradenie predmetného majetku z účtovníctva. Odpísanie nevymožiteľnej pohľadávky Za nevymožiteľnú pohľadávku môže nezisková účtovná jednotka považovať pohľadávku, pri ktorej: Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ má prehlásenie súdu, resp. potvrdenie iných orgánov činných v trestnom či civilnom správnom konaní, že je nevymožiteľná, by náklady na jej vymáhanie presiahli výťažok z tejto pohľadávky. Trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky, ak účtovná jednotka nevytvárala opravnú položku k pohľadávke, sa účtuje na stranu MD účtu 543 Odpísanie pohľadávky 175

a na príslušný účet, na ktorom vedie nevymožiteľnú pohľadávku v účtovej triede 3. Ak na predmetnú pohľadávku vytvorila opravnú položku, je potrebné najprv túto opravnú položku zrušiť (391 / 3xx) a až následne vyradiť pohľadávku z účtovníctva ako nevymožiteľnú. Zostatková doba splatnosti pohľadávok a záväzkov Pri pohľadávkach a záväzkoch je potrebné preveriť tiež ich splatnosť podľa zostatkovej doby splatnosti do jedného roka a nad jeden rok. Jednotlivé pohľadávky alebo záväzky sa preúčtujú v rámci príslušných analytických účtov podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatkovou dobou splatnosti sa rozumie doba, ktorá ostáva do splatenia pohľadávky alebo záväzku. Súčasne sa ako krátkodobý záväzok alebo pohľadávka vykazuje v súvahe záväzok alebo pohľadávka, ktorá bude splatná v nasledujúcom účtovnom období. V súvislosti s údajmi potrebnými pre časť účtovnej závierky Poznámky je potrebné analyticky členiť záväzky podľa zostatkovej doby splatnosti do jedného roka vrátane, od jedného do piatich rokov vrátane a viac ako päť rokov. Zrušenie zostatkov na účtoch, ktoré nesmú mať ku koncu účtovného obdobia zostatok Účty 111 Obstaranie materiálu, 131 Obstaranie tovaru a 395 Vnútorné zúčtovanie nesmú mať ku koncu účtovného obdobia žiaden zostatok. Preto je potrebné prípadný zostatok na týchto účtoch preúčtovať nasledovne: konečný zostatok účtu 111 Obstaranie materiálu sa zaúčtuje na stranu MD účtu 119 Materiál na ceste a na stranu Dal účtu 111, konečný zostatok účtu 131 Obstaranie tovaru sa zaúčtuje na stranu MD účtu 139 Tovar na ceste a na stranu Dal účtu 131. Účet 395 Vnútorné zúčtovanie je určený na účtovanie vzájomných vzťahov medzi organizačnými zložkami, ktoré nemajú právnu subjektivitu. V rámci celej účtovnej jednotky sa preto zostatky tohto účtu musia navzájom vyrovnať. Prípadný zostatok na účte v rámci účtovnej jednotky ako celku signalizuje nesprávne účtovanie alebo nezaúčtovanie účtovného prípadu v niektorej organizačnej zložke. Inventarizácia Každá účtovná jednotka je povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu svojho majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Tým dodrží účtovná jednotka jednu zo základných zásad účtovníctva preukaznosť. 176

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ Samotná činnosť, pri ktorej sa zisťuje skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, sa nazýva inventúra. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonať aj v priebehu účtovného obdobia. Pri hmotnom majetku s výnimkou zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu raz za dva roky. Peňažné prostriedky v hotovosti sa musia inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. Fyzická inventúra hmotného majetku sa môže uskutočniť v priebehu posledných troch mesiacov bežného účtovného obdobia alebo v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pri zásobách aj pri hmotnom majetku sa musí preukázať ich stav vždy ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pri inventarizovaní rozdielu majetku a záväzkov sa v neziskových účtovných jednotkách zisťuje imanie a stav jednotlivých fondov, ktoré je potrebné inventarizovať podľa jednotlivých analytických účtov k príslušným syntetickým účtom. Fyzická inventúra sa uskutočňuje pri hmotnom majetku, zásobách, peňažnej hotovosti, ceninách a podobne. Vykonáva sa zmeraním, spočítaním, prevážením, prípadne iným spôsobom umožňujúcim zistiť množstvo majetku, ktorý je predmetom inventúry. Dokladová inventúra sa realizuje preverením jednotlivých dokladov, z ktorých inventúrny stav vznikol, a to pri nehmotnom majetku, finančnom majetku, bankových účtoch, pohľadávkach a záväzkoch, opravných položkách a rezervách, položkách časového rozlíšenia, pri imaní a fondoch. Ak je to vhodné, môže sa použiť kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry napríklad pri pozemkoch, nehnuteľnostiach. Inventúrou zistený stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov sa zaznamenáva v inventúrnych súpisoch. Inventúrny súpis obsahuje nasledovné náležitosti: a) názov účtovnej jednotky a sídlo, b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry, c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa 25 zákona o účtovníctve ocenenie majetku pri jeho nadobudnutí, d) miesto uloženia majetku, e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku, 177

f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa 25 zákona o účtovníctve, g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov, h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru, i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, j) poznámky. Posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa písmena h) inventúrneho súpisu je pri zásobách, ak sa zistí ich nižšie ocenenie ako v účtovníctve, zásoby sa ocenia v čistej realizačnej hodnote. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom. Ak sa pri záväzkoch zistí suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. V súlade s 27 zákona o účtovníctve sa precenia na reálnu hodnotu jednotlivé druhy finančného majetku. Inventarizácia predstavuje činnosť, pri ktorej sa stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve, pričom výsledky tohto porovnania sa uvedú v inventarizačných zápisoch. Rozhodujúci pri porovnávaní je vždy skutočný stav zistený inventúrou. Rozdiely medzi zisteným skutočným stavom a stavom v účtovníctve sa nazývajú inventarizačné rozdiely a uvádzajú sa v inventarizačnom zápise. Náležitosti inventarizačného zápisu upravuje 30 ods. 3 zákona o účtovníctve a obsahuje: a) názov účtovnej jednotky a jej sídlo, b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom, c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa 26 a 27 zákona o účtovníctve, d) meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke. Jednotlivé inventarizačné rozdiely sa účtujú do obdobia, za ktoré sa inventarizácia vykonala, nasledovne: manko na hmotnom majetku a dlhodobom nehmotnom majetku na stranu MD účtu 548 Manká a škody a na strane Dal príslušného majetkového účtu; 178

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ schodok pokladničnej hotovosti a cenín ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe na stranu MD účtu 335 Pohľadávky voči zamestnancom a na strane Dal účtu 211 Pokladnica alebo 213 Ceniny; v prípade krádeže pokladničnej hotovosti alebo cenín cudzou osobou (vlámanie, krádež) účtuje sa takto vzniknutý schodok na stranu MD účtu 548 Manká a škody a na stranu Dal účtu 379 Iné záväzky, ak nie je vyšetrovanie krádeže ukončené. Ak je ukončené a páchateľ je neznámy, zaúčtuje sa na stranu MD účtu 379 a na stranu Dal účtu 211 Pokladnica alebo 213 Ceniny; prebytok dlhodobého hmotného a nehmotného majetku na stranu MD príslušného účtu majetku účet 02x alebo 01x a v prospech účtu oprávok účet 08x alebo 07x. Prebytok dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného sa zaúčtuje na stranu MD účtu majetku 031 Pozemky alebo 032 Umelecké diela a zbierky a na stranu Dal účtu 411 Základné imanie; prebytok zásob obstaraných nákupom na stranu MD účtu zásob 1xx a na stranu Dal príslušného účtu účtovej skupiny 50x, ak sa predpokladá, že prebytok vznikol chybným účtovaním na účtoch nákladov. V ostatných prípadoch ako mimoriadne výnosy na strane Dal účtu 649 Iné ostatné výnosy; prebytok pokladničnej hotovosti a cenín ako mimoriadne výnosy na strane Dal účtu 649 Iné ostatné výnosy a na stranu MD účtu 211 Pokladnica alebo 213 Ceniny. 2. Uzavretie účtovných kníh Účty hlavnej knihy sa na konci účtovného obdobia uzavierajú účtovnými zápismi. Pri uzavieraní účtovných kníh sa v účtovnej jednotke: a) zistia obraty strán Má dať a Dal jednotlivých syntetických účtov, b) zistia konečné zostatky účtov aktív a pasív a konečné stavy účtov nákladov a výnosov, c) účtujú konečné stavy účtov nákladov na stranu Dal týchto účtov a na stranu MD účtu 710 Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na stranu MD týchto účtov a na stranu Dal účtu 710 Účet ziskov a strát, d) účtujú konečné zostatky účtov majetku na stranu Dal týchto účtov a na stranu MD účtu 702 Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov, imania a fondov na stranu MD týchto účtov a na stranu Dal účtu 702 Konečný účet súvahový, e) zistí účtovný výsledok hospodárenia a účtuje sa: ak ide o účtovný zisk 710 / 702 a ak ide o účtovnú stratu 702 / 710. 179

Na základe údajov účtu 702 Konečný účet súvahový, účtu 710 Účet ziskov a strát a údajov analytickej evidencie sa zostaví účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka bude mať príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov podliehajú zdaneniu, výsledok hospodárenia sa zdaní sadzbou dane 19 % a suma dane sa zaúčtuje na účtoch 591 / 341. Pri výpočte základu dane je potrebné vychádzať z príjmov neziskovej účtovnej jednotky, ktoré musia byť členené v súlade s 12 a 13 zákona o dani z príjmov nasledovne: a) príjmy, ktoré nie sú predmetom dane ( 12 ods. 7) príjem podľa 50 podielové dane 2 %, príjem získaný darovaním, príjem získaný dedením nezahrnú sa do základu dane sú nezdaňované, b) príjmy, ktoré sú predmetom dane ( 12 ods. 2) z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 zrážková daň. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov: 13 ods. 1 písm. a) príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, 13 ods. 2: a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, b) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami, c) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, d) úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov. Všetky ostatné príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené, sa zahrnú do základu dane a sú zdaňované. Pre účtovnú závierku za rok 2012 sú platné vzory výkazov, ktoré sú uverejnené na webovej stránke Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk v sekcii Materiály a dokumenty a podsekcii Vzory tlačív. Pre účtovnú závierku za rok 2012 je platná nová príloha č. 1 Súvaha a príloha č. 2 Výkaz ziskov a strát. Tieto boli vydané vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2012 pod číslom MF/22603/2012-74. Nové prílohy sú vydané v pdf súbore. 180

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ Na prvých stranách boli doplnené identifikátory: SID identifikátor pre jednoznačné určenie účtovnej jednotky, ktorý vyplní tá účtovná jednotka, ktorá ho má pridelený. Ide o rozlíšenie účtovných jednotiek, ktoré majú rovnaké IČO. Kód SK NACE ktorý sa vyplňuje podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Ide o vyplnenie kódu, ktorý udáva prevažujúcu činnosť účtovnej jednotky. Z výkazov bol vypustený súčtový riadok Kontrolné číslo, ktorý stratil svoje opodstatnenie. Výkazy je možné vypĺňať priamo na počítači, pričom je možné vyplnené tlačivá uložiť vo svojich súboroch. Vo výkazoch sú zapracované súčtové a rozdielové kontroly. Vypĺňajú sa v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta. Údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vypĺňajú s nulovými hodnotami na miestach desatinných čísiel. Príloha č. 3 Výkaz ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky je určený pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má z príslušného hmotnoprávneho zákona povinnosť zostavovať priebežnú účtovnú závierku. Príloha č. 4 Poznámky ostala rovnaká ako pre rok 2011, ktorá bola vydaná vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2011 pod číslom MF/24033/2011-74. Povinnými súčasťami účtovnej závierky pre neziskové účtovné jednotky sú: Súvaha Uč. NUJ 1 01, Výsledovka Uč. NUJ 2 01, Poznámky. V súvahe sa vykazujú údaje o majetku, záväzkoch a o rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka (bežné účtovné obdobie) a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Strana aktív zahŕňa: A. Majetok spolu, ktorý sa člení na dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý hmotný majetok a finančný majetok. Tento sa ďalej člení na jednotlivé časti dlhodobého majetku nadväzne na príslušné syntetické účty. B. Obežný majetok, ktorý sa člení na zásoby, dlhodobé pohľadávky, krátkodobé pohľadávky, finančný majetok a prechodné účty aktív. V jednotlivých riadkoch sa obežný majetok vykazuje podľa príslušných syntetických alebo analytických účtov. Tieto informácie sa za bežné účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka, vykazujú v členení na brutto, korekciu a netto stav. 181

V stĺpci brutto sa vykazuje suma z príslušného majetkového účtu: v stĺpci korekcia sa vykazuje súčet účtov oprávok a opravných položiek k príslušnému majetkovému účtu, v stĺpci netto sa vykazuje rozdiel stĺpcov brutto a korekcia. V stĺpci bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia sa vykazujú údaje iba v netto sume, t. j. rozdiel sumy brutto majetkových účtov a oprávok a opravných položiek. Strana pasív zahŕňa: A. Vlastné zdroje krytia majetku, ktoré sa členia na základné imanie, fondy organizácie a výsledok hospodárenia. B. Cudzie zdroje, ktoré sa členia na zákonné rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky, bankové výpomoci a pôžičky a účty časového rozlíšenia. Tieto položky sa ďalej členia podľa jednotlivých syntetických alebo analytických účtov. Údaje na strane pasív sa vykazujú v dvoch stĺpcoch, a to za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát sa vykazujú zostatky syntetických účtov nákladov a výnosov. Tieto sú za bežné účtovné obdobie členené na tri stĺpce: hlavná nezdaňovaná činnosť výnosy a náklady, ktoré sa týkajú hlavnej činnosti, z ktorej príjmy nie sú predmetom dane alebo sú predmetom dane, ale sú oslobodené od dane, zdaňovaná činnosť ostatná činnosť, ktorá je zdaňovaná. V tomto stĺpci sa vykazuje všetka zdaňovaná činnosť neziskovej účtovnej jednotky, bez ohľadu na to, či ide o hlavnú zdaňovanú alebo podnikateľskú činnosť. Rozhodujúcim kritériom je, či je, alebo nie je zdaňovaná; spolu uvádza sa súčet nákladov alebo výnosov podľa jednotlivých syntetických účtov. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú náklady a výnosy v jednom stĺpci spolu za obidva druhy činností. Povinnou súčasťou účtovnej závierky je príloha č. 4 Poznámky. Táto časť pozostáva z tabuliek a textovej časti. Ak pre niektoré časti poznámok účtovná jednotka nemá obsahovú náplň, príslušné informácie sa neuvádzajú. V poznámkach sa uvedú významné informácie pre účtovnú jednotku a zobrazenie skutočností o nej v účtovnej závierke na rozdiel od výkazov, v ktorých sa uvádzajú všetky údaje. Medzi všeobecnými údajmi sa uvádzajú: mená a adresy zakladateľov alebo zriaďovateľov účtovnej jednotky, informácie o členoch samosprávnych orgánov, 182

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ opis činnosti, na účel ktorej bola účtovná jednotka zriadená, a opis podnikateľskej činnosti, ak ju účtovná jednotka vykonáva, priemerný prepočítaný počet zamestnancov a z toho počet vedúcich zamestnancov, počet dobrovoľníkov vyslaných účtovnou jednotkou a počet dobrovoľníkov, ktorí vykonávali dobrovoľnícku činnosť pre účtovnú jednotku počas účtovného obdobia. V článku II Poznámok sú údaje o použitých účtovných zásadách a účtovných metódach. V článku III Poznámok sú doplňujúce informácie k údajom vykázaným v súvahe: stav, pohyb dlhodobého majetku, členenie pohľadávok a záväzkov do lehoty splatnosti, po lehote splatnosti, opis cudzích zdrojov, bankové úvery, pôžičky a iné návratné finančné výpomoci výška úroku, splatnosť, forma zabezpečenia, významné položky účtov časového rozlíšenia, zostatkové hodnoty výnosov budúcich období pri dlhodobom majetku nadobudnutom z finančného daru, podielových daní alebo dotácie. V ďalšej časti sú informácie, ktoré dopĺňajú údaje k výkazu ziskov a strát popis tržieb za vlastné výkony a tovar, špecifikácia prijatých príspevkov a darov významní darcovia. Podrobnejšie sa popíše obsah účtov, na ktorých sa účtujú rôznorodé náklady a výnosy. Ide predovšetkým o účty 518 Ostatné služby, 546 Dary, 547 Osobitné náklady, 549 Iné ostatné náklady. V časti výnosov ide o účty 646 Prijaté dary, 647 Osobitné výnosy, 649 Iné ostatné výnosy. Súčasne sa špecifikuje účel použitia prijatého podielu zaplatených daní (2 %). Účtovné jednotky, ktoré majú povinný audit, tu uvedú tiež náklady podľa príslušných druhov, ktoré súviseli s týmto auditom. V poslednom článku VI sa uvedie opis a hodnota iných aktív možný majetok, ktorý vznikol v dôsledku minulých udalostí a ktorého existencia alebo vlastníctvo závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky. Ide napríklad o práva zo servisných zmlúv, poistných zmlúv, koncesionárskych zmlúv, licenčných zmlúv a podobne. Súčasne sa uvedie opis a hodnota budúcich možných peňažných záväzkov a budúcich možných nepeňažných záväzkov, ktoré sa nevykazujú v súvahe, pretože ich účtovná jednotka nevie presne vyčísliť, ale ich hodnota by v budúcnosti mohla pozitívne alebo negatívne ovplyvniť ďalšie fungovanie účtovnej jednotky iné pasíva. Rovnako sa uvedú významné položky ostatných finančných povinností, ktoré sa nesledujú v účtovníctve a neuvádzajú sa v súvahe: povinnosť z devízových termínovaných obchodov a iných finančných derivátov, povinnosť z opčných obchodov, 183

zákonná povinnosť alebo zmluvná povinnosť odobrať určité produkty alebo služby, napríklad z dodávateľských alebo odberateľských zmlúv, povinnosť z lízingových, nájomných, servisných, poistných, koncesionárskych, licenčných zmlúv a podobných zmlúv. V poznámkach sa tiež uvádza prehľad nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré sú v správe alebo vo vlastníctve účtovnej jednotky. Tento majetok sa neúčtuje na účtoch, ale sa o ňom vedie osobitná evidencia a uvádza sa v poznámkach. Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa však účtuje, a to na účte dlhodobého majetku 021 Stavby. Uvádzajú sa tiež informácie o významných skutočnostiach, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia. Ide o skutočnosti, ktoré významne ovplyvnia ďalšie fungovanie účtovnej jednotky, či už budú mať negatívne alebo pozitívne účinky. 3. Predkladanie účtovnej závierky a povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom Neziskové účtovné jednotky predkladajú účtovnú závierku v súlade so svojimi hmotnoprávnymi predpismi, podľa ktorých sú zriadené. Účtovná závierka je väčšinou jednou z častí výročnej správy. Súčasne, ak má účtovná jednotka povinnosť predložiť daňové priznanie, tak sa účtovná závierka predkladá ako príloha daňového priznania do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, a to miestne príslušnému daňovému úradu v dvoch vyhotoveniach. Neziskové účtovné jednotky sú povinné podať daňové priznanie. Výnimku z tejto povinnosti majú tie neziskové účtovné jednotky, ktoré majú iba príjmy ustanovené v 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (príjem podľa 50 podielové dane 2 %, príjem získaný darovaním, príjem získaný dedením), a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 daň vyberaná zrážkou (napr. z úrokov). Občianske združenie nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, a príjmy oslobodené od dane podľa 13 ods. 2 písm. b) členské príspevky podľa stanov, štatútu. Daňové priznanie nemusí podať ani účtovná jednotka, ktorá má iba výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43. 184

Povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom vyplýva pre neziskové účtovné jednotky buď Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ z príslušného hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého vznikli, alebo zo zákona o účtovníctve vtedy, ak majú oprávnené právnické osoby príjem z podielu zaplatenej dane (2 %) za rok vyšší ako 33 193,92 eura. Účtovná závierka sa overuje za to účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité. Táto účtovná závierka musí byť overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak boli prostriedky z podielu zaplatenej dane použité v priebehu dvoch rokov, ako to umožňuje zákon o dani z príjmov, potom je potrebný audit za obidve účtovné obdobia. Povinnosť predkladať výročnú správu Jednotlivé neziskové účtovné jednotky sú povinné podľa svojich hmotnoprávnych predpisov predkladať výročnú správu, ktorej súčasťou je aj ročná účtovná závierka. Nadácia bez ohľadu na jej veľkosť alebo výšku svojich príjmov má povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. V súlade s 35 zákona č. 34/2002 Z. z. sú nadácie povinné po skončení kalendárneho roka vypracovať výročnú správu. Lehota na jej vypracovanie je určená správnou radou alebo nadačnou listinou, najneskôr však do 15. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Výročná správa obsahuje okrem iných súčastí aj ročnú účtovnú závierku. Výročnú správu je nadácia povinná zaslať do 31. mája Ministerstvu vnútra SR. Súčasne do 31. mája zasiela nadácia aj výrok audítora k ročnej účtovnej závierke na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby sú podľa 34 zákona č. 213/1997 Z. z. povinné vypracovať výročnú správu v termíne určenom správnou radou alebo zakladacou listinou, najneskôr do 30. júna po skončení kalendárneho roku, za ktorý sa vypracováva výročná správa. Výročná správa obsahuje aj ročnú účtovnú závierku. Spôsob zverejnenia výročnej správy si určí nezisková organizácia vo svojom štatúte. Ak má nezisková organizácia povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, musí ju zaslať na zverejnenie v Obchodnom vestníku do 15. apríla. Jeden výtlačok výročnej správy zasiela nezisková organizácia obvodnému úradu v sídle kraja do 15. júla. Ročná účtovná závierka neziskovej organizácie musí byť overená audítorom, ak spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok: a) prijaté dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu a z rozpočtu obce v roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, prekročia 33 193 eur, b) všetky príjmy neziskovej organizácie prekročia 165 969 eur. Neinvestičný fond podľa 24 zákona č. 147/1997 Z. z. musí mať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, ak jeho úhrn celkových príjmov a výdavkov za kalendárny rok prevýši sumu 165 969 eur. Ak má neinvestičný fond povinnosť overenia účtovnej 185

závierky audítorom, musí ju zaslať na zverejnenie v Obchodnom vestníku do 15. apríla. Fond je povinný vypracovať do 31. marca výročnú správu za uplynulý kalendárny rok, ktorá obsahuje aj ročnú účtovnú závierku. Výročná správa musí byť vždy zverejnená, pričom formu zverejnenia stanoví zriaďovateľ v štatúte fondu. Jeden výtlačok výročnej správy neinvestičného fondu je potrebné zaslať obvodnému úradu v sídle kraja podľa sídla fondu do 15. apríla. Verejné vysoké školy sú povinné v súlade s 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách vypracovať a predložiť Ministerstvu školstva SR výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy. Najmenej raz za tri roky musí byť ich ročná účtovná závierka overená audítorom. Ostatné neziskové účtovné jednotky Ak v príslušnom hmotnoprávnom predpise, podľa ktorého vykonávajú neziskové organizácie svoju činnosť, nie je ustanovený spôsob predkladania a zverejňovania ročnej účtovnej závierky, potom sa ročná účtovná závierka nepredkladá orgánom štátnej správy. Členovia neziskovej účtovnej jednotky si môžu stanoviť spôsob zverejňovania ročnej účtovnej závierky pre svojich členov a verejnosť vo svojich interných predpisoch. Spôsob zverejnenia môže byť v miestnej tlači, na internete, v sídle organizácie a podobne. Výročná správa Ak musí mať účtovná jednotka účtovnú závierku overenú audítorom, potom je povinná vyhotoviť aj výročnú správu. Náležitosti výročnej správy ustanovuje vo väčšine prípadov hmotnoprávny predpis, podľa ktorého sú jednotlivé neziskové účtovné jednotky zriadené. Ak to príslušný hmotnoprávny predpis neustanovuje a účtovná jednotka má povinnosť dať si overiť svoju účtovnú závierku, náležitosti výročnej správy ustanovuje 20 odsek 1 zákona o účtovníctve. Výročná správa zostavená podľa zákona o účtovníctve obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa a správu audítora k tejto účtovnej závierke. Ďalšími informáciami vo výročnej správe sú: a) informácie o vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená, b) udalosti osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, c) predpokladaný budúci vývoj činnosti účtovnej jednotky, d) náklady na činnosť v oblasti výskumu a vývoja, e) informácie o nadobúdaní vlastných akcií, dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa 22 zákona o účtovníctve, 186

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ f) návrh na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty, g) údaje požadované podľa osobitných predpisov, h) údaj o tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí. Výročná správa účtovnej jednotky musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom najneskôr do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, za ktoré sa vyhotovuje, ak príslušný hmotnoprávny predpis, podľa ktorého sa riadi nezisková účtovná jednotka, neustanovuje inak. Povinnosť pre prijímateľov podielu zaplatenej dane v zmysle zákona o dani z príjmov (2 %) Finančné riaditeľstvo SR v súlade s 50 ods. 12 zákona o dani z príjmov do 31. januára bežného roka zverejňuje ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb je vyšší ako 3 319,39 eura, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Táto špecifikácia obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia podielu zaplatenej dane, prípadne výrok audítora, ak účtovná jednotka musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa zákona o účtovníctve. Špecifikáciu o prijatom podiele zaplatenej dane, ktorý neziskové účtovné jednotky získali v roku 2011, sú povinné predložiť do 31. mája 2013. Aby bola špecifikácia zverejnená v Obchodnom vestníku v požadovanom termíne, je potrebné ju doručiť do redakcie Obchodného vestníka v predstihu, a to výlučne v elektronickej forme. 4. Súvislý príklad Predmetom tohto príspevku je ilustračný príklad účtovnej závierky v neziskovej účtovnej jednotke za rok 2012, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva. V príklade sú uvedené účtovné prípady, ktoré sa môžu vyskytnúť vo všetkých typoch neziskových účtovných jednotiek. Nezisková účtovná jednotka mala k 1. 1. 2012 nasledovný majetok a záväzky ako začiatočné stavy na účtoch (v eurách): 018 Drobný dlhodobý nehmotný majetok 780,00 078 Oprávky k drobnému dlhodobému nehmotnému majetku - 442,00 021 Stavby 10 000,00 081 Oprávky k stavbám - 1 112,00 022 Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 23 500,00 187

082 Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súborom hnuteľných vecí - 5 520,40 023 Dopravné prostriedky 5 280,00 083 Oprávky k dopravným prostriedkom - 2 904,00 112 Materiál na sklade 458,90 211 Pokladnica 107,80 221 Bankové účty 7 866,69 311 Odberatelia 0,00 315 Ostatné pohľadávky 0,00 391 Opravná položka k pohľadávkam 0,00 Majetok spolu 38 014,99 411 Základné imanie 10 000,00 423 Fondy tvorené zo zisku 0,00 428 Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov - 1 259,28 321 Dodávatelia 54,30 331 Zamestnanci 0,00 336 Zúčtovanie so Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami 0,00 342 Ostatné priame dane 0,00 431 Výsledok hospodárenia v schvaľovaní 3 686,37 384 Výnosy budúcich období 25 533,60 Vlastné a cudzie zdroje spolu 38 014,99 Účet Výnosy budúcich období pozostáva z nasledovných súm: zostatková cena darovaného dlhodobého hmotného majetku 9 390,00 nezúčtovaná časť zostatkovej ceny dlhodobého majetku, ktorý bol obstaraný z dotácie 7 554,00 zostatková cena dlhodobého majetku obstaraného z finančného daru 2 500,00 zostatková cena dlhodobého majetku obstaraného z podielových daní 6 089,60 Účtovná jednotka odpisuje dlhodobý majetok nasledovne: drobný dlhodobý nehmotný majetok ročný odpis v sume 156,00 technické zhodnotenie budovy obstarané z vlastných prostriedkov a čiastočne z prostriedkov dotácie; ročný odpis je 667,20 časť, ktorá sa vzťahuje k dotácii, sa odpisuje mesačne vo výške 47,30, ročný odpis je 567,60 dopravné prostriedky ročný odpis v sume 1 056,00 dlhodobý majetok obstaraný z podielových daní v roku 2010 v sume 8 250, 1 178,40 mesačný odpis dlhodobého majetku je stanovený v sume 98,20 mesačne, ročný odpis dlhodobý majetok obstaraný darom v roku 2008 v hodnote 12 250, 720,00 mesačný odpis dlhodobého majetku je stanovený v sume 60 mesačne, ročný odpis 188

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ v roku 2011 obstarala dlhodobý majetok, ktorý obstarala z finančného daru v sume 3 000 a odpisuje ho mesačným odpisom v sume 50, ročný odpis 600,00 V priebehu účtovného obdobia 2012 boli v účtovnej jednotke zaúčtované nasledovné účtovné prípady: Text Suma v MD D Úhrada dodávateľských faktúr z r. 2011 54,30 321 221 Faktúra za prijaté služby 180,00 518 321 Dobrovoľný finančný príspevok na hlavnú činnosť od fyzickej osoby 100,00 221 663 Úhrada faktúry 180,00 321 221 Nezisková účtovná jednotka organizuje verejnú zbierku v súlade so zákonom č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach 7 258,00 221 667 Poskytnutie finančných prostriedkov z verejnej zbierky 7 258,00 567 221 Na základe rozhodnutia samosprávnych orgánov rozdelenie zisku z r. 2011: zúčtovanie straty z minulých období na účte 428 Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov tvorba fondu tvoreného zo zisku 1 259,28 2 427,09 431 431 428 423 Prijaté finančné príspevky od fyzických osôb 2 425,00 221 663 Príjmový pokladničný doklad za poskytovanie služieb 140,00 211 602 Faktúra za poskytnuté služby 11 400,00 311 602 Úhrada faktúry 11 400,00 221 311 Prijatý finančný dar od právnickej osoby predpis na základe zmluvy 658,00 315 662 Prijaté finančné prostriedky na bankový účet 658,00 221 315 Prijatý nepeňažný dar zásoby 280,00 112 646 Prijatý dlhodobý majetok, ktorý je určený na ďalšie darovanie 2 500,00 132 646 Darovacia zmluva týkajúca sa darovania dlhodobého majetku, ktorý bol určený na ďalšie 2 500,00 546 325 darovanie Darovanie dlhodobého majetku 2 500,00 325 132 Faktúra za elektrickú energiu 259,00 502 321 Úhrada faktúry 259,00 321 221 Predpis dotácie od obce na činnosť 10 000,00 348 691 Príjem finančných prostriedkov 10 000,00 221 348 Spotreba zásob 100,00 501 112 Prijaté príspevky z podielu zaplatenej dane za rok 2012 25 690,00 221 665 Faktúry za realizáciu projektu vzdelávanie cieľovej skupiny 14 200,00 547 321 Úhrady faktúr 14 200,00 321 221 189

Text Suma v MD D Zmluva o poskytnutí príspevkov z podielu zaplatenej dane za rok 2012 inej právnickej osobe 5 000,00 565 325 Poskytnutie príspevkov z podielu zaplatenej dane 5 000,00 325 221 Predpis mzdových nákladov 15 250,00 521 331 Predpis poistného plateného zamestnancami 2 043,00 331 336 Predpis dane zo mzdy 2 221,19 331 342 Predpis poistného plateného zamestnávateľom 5 368,00 524 336 Úhrada poistného 7 411,00 336 221 Úhrada preddavkov na daň zo mzdy 2 221,19 342 221 Úhrada mzdy pracovníkom 10 985,81 331 221 Faktúra za reprezentačné 157,00 513 321 Úhrada faktúry za reprezentačné 157,00 321 221 Prevod peňažných prostriedkov do pokladnice 235,00 211 261 Nákup materiálu na zabezpečenie hlavnej činnosti z príspevku podielových daní 235,00 501 211 Výpis z bankového účtu 235,00 261 221 Faktúry za prijaté služby súvisiace s hlavnou činnosťou 1 200,00 518 321 Úhrada faktúr 1 200,00 321 221 Výber z bankomatu platobnou kartou 100,00 335 261 Nákup drobného materiálu 98,00 501 335 Vrátenie hotovosti do pokladnice, ak neboli minuté všetky finančné prostriedky 2,00 211 335 Výpis z bankového účtu 100,00 261 221 Prijatý úrok na bankovom účte 2,30 221 644 Daň z úroku 0,43 591 221 Nákup zásob platobnou kartou v obchode 34,20 501 261 Výpis z bankového účtu 34,20 261 221 Faktúra za spotrebu vody 37,00 502 321 Úhrada faktúry 37,00 321 221 Spotreba zásob 250,00 501 112 Odpisy drobného dlhodobého nehmotného majetku 156,00 551 078 Odpisy technického zhodnotenia budovy 667,20 551 081 Vo výške dotačných prostriedkov zníženie výnosov budúcich období 567,60 384 691 Odpisy dlhodobého majetku obstaraného z podielových daní 1 178,40 551 082 Vo výške odpisov zúčtovanie výnosov budúcich období 1 178,40 384 665 190

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ Text Suma v MD D Odpisy dlhodobého majetku obstaraného bezodplatne 720,00 551 082 Vo výške odpisov zúčtovanie výnosov budúcich období 720,00 384 646 Odpisy dopravných prostriedkov 1 056,00 551 083 Odpisy dlhodobého majetku, ktorý bol obstaraný z finančného daru 600,00 551 082 Vo výške odpisov zúčtovanie výnosov budúcich období 600,00 384 662 Presun nepoužitých príspevkov z podielu zaplatenej dane za rok 2012 6 255,00 665 384 Preúčtovanie konečných stavov výsledkových účtov na účet MD 710 Účet ziskov a strát D 501 717,20 602 11 540,00 502 296,00 644 2,30 513 157,00 646 3 500,00 518 1 380,00 662 1 258,00 521 15 250,00 663 2 525,00 524 5 368,00 665 20 613,40 546 2 500,00 667 7 258,00 547 14 200,00 691 10 567,60 551 4 377,60 565 5 000,00 567 7 258,00 591 0,43 Prevod zisku 702 760,07 Spolu 57 264,30 Spolu 57 264,30 Preúčtovanie konečných stavov súvahových účtov na účet MD 702 Konečný účet súvahový D 018 780,00 078 598,00 021 10 000,00 081 1 779,20 022 23 500,00 082 8 018,80 023 5 280,00 083 3 960,00 112 388,90 384 28 722,60 211 249,80 411 10 000,00 221 16 067,06 423 2 427,09 710 prevod zisku 760,07 Spolu 56 265,76 56 265,76 Ing. Jana Vršková odborníčka na účtovníctvo 191

192 Príloha č. 1:

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ 193

194

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ 195

196 Príloha č. 2:

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v PÚ 197

198