DNES V ČÍSLE str. 3 Hroby padlých v Kamienke neostanú opustené str. 5 Učiteľ, bojovník, záchranca Pajer str. 10 Spomienky na Slovenské národné povstanie LADISLAV SKRAK Pamätníky V čase výročia kladieme k nim kvety a vence. Neklaniame sa im, ale pamiatke, ktorú vyjadrujú. Nejde tu, historicky, o všetko to, čo spadá pod tzv. Pamiatkový zákon, teda artefakty a významné predmety (ale aj udalosti) od ich archeologického horizontu. Je dnes, a nie náhodou, potrebné sústrediť sa na to, čo z nášho pohľadu má a musí byť prioritou. Historicky a kvalitatívne. Z historického hľadiska je východiskovo isto dôležitý Devín. Aj kvôli štúrovcom, ale aj kvôli tomu, že sme to zvládli napomôcť rozumnejšej Európe. Lenže bralo, na ktorom stojí ruina hradu, potrebuje koncepčné, technologicko-reštaurátorské kapacity a riešenia. Pokiaľ ide o hrady, Slovensko pokročilo, a to aj z hľadiska historizujúcich slávností a podujatí. Avšak Devín od čias buržoáznych nacionalistov nie je primerane živým slovanským centrom a miestom očakávaných kultúrno-spoločenských aktivít. Pokiaľ ide o Kulichovho Svätopluka na Bra tislav skom hrade, aj po čase mrzí, že geniálne dielo narazilo na bohapustý spravodajský lapák. Vo vzťahu ku kultúrnym hodnotám treba rešpektovať aj osobnostné (nie velikášske) kvality a povahu autora, ale aj povinné učivo. Nie je to až tak známe, ale už štúrovci mali obdobie, v ktorom sa venovali osobnostiam svojich tradícií. Povedľa odhaľovaného Pomníka Jána Hollého v Hlbokom rečnil Ľudovít Štúr. Slovenskí matičiari v čase vzniku Matice vybrali v prospech svojho národa primárny symbol (zrejme cyrilometodský) niekdajšieho Uhorska. Všetci o tom vieme. Ale vyskúšajme sa ponechali korunku v dotyku kríža a Tatry? Z pomníkmi a pamätníkmi tradície antifašizmu je to zložitejšie. Znamenajú mená skutočne geniálnych autorov M. Benku, Š. Bednára, Ľ. Fullu, J. Alexyho, J. Koniarka, D. Jurkoviča, F. Štefunku, J. Kost ku, J. Svetlíka, D. Kuzmu, J. Kulicha, A. Trizuljaka, K. Pataki, L. Snopka, T. Bártfaya, V. Remeňa, J. Jankoviča, atď., atď. Diela a súbory diel ako Dukla, Slavín, Banská Bystrica, Priekopa, Nemecká, Ostredok, Bratislava Nám. SNP, Brno, Kováčová, Humenné, a podobne nemožno nechápať ako mimoriadne pevný a vzácny pilier slovenských pokrokových výtvarných tradícií. Starostlivosť o pomníky a pamätníky odboja treba profesionalizovať (!). Sú v enormnom počte a sú in situ (často v teréne). Vznikali ako rozsiahle a náročné investorské aktivity, pričom pripomeňme aj lenártovské a dubčekovské, ale aj husákovské a válkovské zásluhy pri ich vzniku. Kedysi tvorili nadšenostnú, a neskôr zautomatizovanú rozsiahlu organizačnú základňu, pre ktorú pomníky a pamätníky boli prioritou. Dnes, žiaľ, trpia na absenciu adekvátnych zdrojov. Platí to dvojnásobne na ich údržbu a obnovu /nie devastovanie!/ a na tie nové. Je tu nutná koncepcia a sú tu očakávané iniciatívy. BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV Ročník LVI 13. 10. 2011 Cena 0,44 22 Karpatsko-dukliansku operáciu si pripomenuli stovky ľudí Delegácie Českého zväzu bojovníkov za slobodu, Československej obce legionárskej a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri kladení vencov pri pamätníku Červenej armády vo Svidníku (sprava do ľava) Foto: RH Stovky ľudí si 4. októbra pri Pamätníku československých vojakov na Dukle pripomenuli 67. výročie Karpatskoduklianskej operácie, ktorá je podľa odborníkov považovaná za jednu z najťažších bitiek v strednej Európe počas druhej svetovej vojny. Prvý bol Kalinov Oslavy oslobodenia Kalinova Pamiatku zosnulých vojakov, ktorí zahynuli v týchto bojoch, si položením venca uctil minister Ľubomír Galko. Na pietnom akte sa zúčastnili zástupcovia Ozbrojených síl SR, vojnoví veteráni, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov, zástupcovia štátnych orgánov a samospráv. Dnes si tu na Dukle pripomíname pamiatku tisícov vojakov, ktorí položili svoje životy za náš mier a slobodu. Odkaz týchto padlých hrdinov znie: Môžeme odpúšťať, ale nikdy nezabúdajme. A toto je vlastne motto, ktoré Foto: PH si môžeme z dnešnej pietnej spomienky odniesť, povedal šéf rezortu obrany. Pri príležitosti spomienkovej akcie Galko odovzdal Pamätnú medailu ministra obrany SR 3. stupňa ôsmim vojnovým veteránom, ktorí (Pokračovanie na str. 2) S nadľudským úsilím bola 21. septembra 1944 v obedňajších hodinách oslobodená obec Kalinov. Kalinov oslobodili červenoarmejci 3. horského streleckého zboru 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu počas bojov v rámci Karpatskoduklianskej operácie. V bojoch o obec bol zničený takmer celý nemecký horský strelecký pluk pešej divízie. Straty boli aj na strane sovietskych vojsk. Prekročením hranice bývalého Československa sa začalo oslobodzovanie našej krajiny, čím môžeme nazvať Lupkovský priesmyk bránou slobody. Túto udalosť vstupu Sovietskej armády na naše územie si pripomenuli občania obce a početná účasť delegácií nášho spoločenského života na spomienkových oslavách v obci Kalinov 24. septembra. (Pokračovanie na str. 2 Na zamyslenie: Chudobný sa smeje bezstarostnejšie a častejšie ako bohatý. SENECA ISSN 03223-2018
Karpatsko-dukliansku operáciu si pripomenuli stovky ľudí (Dokončenie zo str. 1) sa zúčastnili bojov v druhej svetovej vojne. Minister obrany sa zúčastnil aj na pietnej spomienke pri Pamätníku sovietskej armády vo Svidníku a pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu. Tu sa stretol aj s jeho dcérou Zoe Klusákovou Svobodovou a dcérou maršala Koneva Natáliou. S pohnutím pripomíname slávne a historické chvíle bojov o prístupy k Duklianskemu priesmyku. Nech padlí hrdinovia, ktorým dnes vzdávame česť, navždy zostanú v našej pamäti a sú zdrojom nášho poznania, našich tradícií. Ako posvätný dar chráňme slobodu a demokraciu, za ktorú oni bojovali a umierali. Chráňme ich živý odkaz a nehynúcu pamiatku. Povedal v príhovore predseda SZPB Pavol Sečkár. Pre našu činnosť je a bude dôležité túto pravdivú, novodobú históriu vysvetľovať mladším generáciám. Využívať pri tom učiteľov, historikov, vzdelávanie, poznávanie, cestovanie a ďalšie formy v práci oblastných a základných organizácií, dodal s tým, že Dukla a víťazstvo nad nemeckým nacizmom bola nádej na mier, na lepší a šťastný život. Dňom obetí Dukly, ktorý pripadá na 6. októbra, si najmä na Slovensku pripomíname jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Príslušníci 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny Československa. Preto sa tento dátum stal základom pre budúci pamätný deň Slovenskej republiky Deň obetí Dukly. O zaradení tohto dátumu medzi pamätné dni SR rozhodli poslanci Národnej rady SR Zákonom číslo 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení jeho neskorších úprav. Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády (ČA) začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá Prvý bol Kalinov (Dokončenie zo str. 1) Je to jedna z najvýznamnejších udalosti, s ktorou východné Slovensko a osud jeho občanov je spojený. Súčasťou spomienkových osláv oslobodenia obce Kalinov bol pietny akt kladenia vencov k pamätníku sovietskeho vojaka držiaceho dieťa nad hlavou. Spomienkové oslavy sa začali už tradične v miestnom gréckokatolíckom Chráme Presvätej Bohorodičky zádušnou svätou liturgiou za všetkých padlých počas oslobodzovania obce v septembri 1944. Po panychíde sa účastníci osláv presunuli do stredu obce, kde sa uskutočnil pietny akt položenia vencov a kytíc vďaky k Pamätníku oslobodenia so súsoším akad. soch. Fraňa Gibalu znázorňujúcim sovietskeho vojaka-osloboditeľa držiaceho v rukách nad hlavou dieťa symbol nového života. Boje, ktoré sa vo Východných Karpatoch vtedy odohrali, sa do histórie druhej svetovej vojny zapísali ako mimoriadne ťažké a krvavé. Bola to vojna, v ktorej umierali milióny ľudí. Vojna plná krutostí, Pietna spomienka v Kalinove vraždenia a nesmierneho utrpenia. Vojna, ktorá zničila veľkú časť Európy, uviedla podpredsedníčka SZPB Gabriela Rosičová. Zároveň upozornila na existujúce nebezpečenstvá vojnových konfliktov v súčasnosti, ako aj silnejúce prejavy extrémizmu. Spomienkových osláv sa zúčastnil aj zakladateľ Štafetového behu vďaky Milan Sidor, ktorý pozdravil a oboznámil prítomných s históriou behu. Po príhovoroch program pokračoval prijatím hostí starostom obce Jozefom Kocanom na obecnom úrade spojenom so zápisom do pamätnej knihy. Nasledovalo malé občerstvenie, počas ktorého prítomní zotrvali v družných rozhovoroch. Vyvrcholením osláv, ktorými si Kalinovčania i početní hostia pripomenuli vyše štyristoročnú existenciu obce, ako aj dramatické okamihy jej oslobodenia spred šesťdesiatich siedmich rokov a dôstojne si uctili pamiatku obetí oslobodzovacích bojov, vrátane padlých z radov miestnych občanov, bol popoludňajší bohatý kultúrny program určený pre širokú verejnosť. Peter HRINKO, Gabriela ROSIČOVÁ Foto: GR od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, 1. československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti. Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády 23. SEPTEMBER Neverejný súdny proces s historikom Michailom Suprunovom, ktorý v rámci vedeckej práce zhromažďoval údaje o sovietskych vyhnancoch a nemeckých zajatcoch z 2. svetovej vojny, sa začal v severoruskom meste Archangeľsk. Obvinený sa na pojednávaní nezúčastnil, zato v sále boli zástupcovia Nemcov, ktorých súkromné údaje mal vedec zhromažďovať bez ich vedomia. Išlo o 5000 sovietskych Nemcov a Poliakov, ktorých Stalin považoval za nespoľahlivých, a tak ich násilne poslal po 2. svetovej vojne na sever Ruska. 26. SEPTEMBER Pri západnom Írsku našli potopenú loď plnú striebra v hodnote vyše 170 miliónov eur. Britskému parníku, ktorý bol roku 1941 počas 2. svetovej vojny na ceste z Indie do vlasti, ku koncu plavby dochádzalo palivo. Preto chcel neplánovane zakotviť v írskom Galway. Tesne pred prístavom ho však spozorovala nemecká ponorka a potopila ho. Spolu s parníkom sa na dne Atlantického oceánu ocitlo aj dvesto ton striebra. Až 80 percent jeho hodnoty dostane nálezca, americká firma Odyssey Marine, zvyšok britská štátna pokladnica. Minister Galko odovzdal Pamätnú medailu ministra obrany SR 3. stupňa ôsmim vojnovým veteránom. Foto: MO SR - I. Kelement SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi. Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc povstaniu 27. SEPTEMBER V Rakúsku stúpli zločiny z nenávisti spáchané krajnou pravicou o 28 percent. Ministerstvo vnútra v správe o kriminalite v minulom roku konštatovalo, že zaznamenalo 580 takýchto trestných činov, medzi nimi xenofóbne, rasistické, islamofóbne, antisemitské a ďalšie. Vyše 48 percent z nich vlani úspešne vyšetrili. Islamofóbia v tejto alpskej krajine v posledných rokoch zosilnela. Slobodná strana Rakúska, ktorej voličmi sú aj neonacistickí sympatizanti, využíva protimoslimské nálady na získanie lacnej popularity. 28. SEPTEMBER Tokio oficiálne požiadalo juhokórejskú vládu, aby zabránila postaveniu pamätníka ženám, ktoré sa počas 2. svetovej vojny stali obeťami sexuálneho zotročovania stalo sa VO SVETE 23. 9. 5. 10. 2011 japonskou armádou. Združenie zastupujúce kórejské ženy chce tzv. Mierový monument vztýčiť v decembri neďaleko japonskej ambasády v Soule, pred ktorou každú stredu organizuje demonštrácie a žiada ospravedlnenie a odškodné pre obete. Sexuálne zotročovanie kórejských žien ozbrojenými silami patrí k najspornejšiemu dedičstvu japonskej okupácie Kórejského polostrova z rokov 1910 až 1945. Tokio odmieta obete odškodniť individuálne s odôvodnením, že sa celá záležitosť vyriešila už zmluvou z roku 1965. 3. OKTÓBER Za účasti ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, premiéra Mykolu Azarova a podpredsedu izraelskej vlády Avigdora Liebermana sa neďaleko Kyjeva uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia masakry takmer si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska. V čase, keď vojská 1. československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23 151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21 000 vojakov, 84 000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli vysoké obete: 844 mŕtvych a 4068 zranených. luc TASR 34-tisíc Židov silami SS, ktorej dejiskom sa stala roklina Babij Jar. Ku krviprelievaniu tam došlo 29. a 30. septembra 1941 po tom, čo ozbrojené sily nacistického Nemecka obsadili Kyjev. Až do roku 1943 využívali okupanti túto lokalitu ako tábor a popravisko, takže tu smrť našlo celkovo až 100-tisíc ľudí. 4. OKTÓBER Slovinský ústavný súd zakázal mestu Ľubľana pomenovať ulicu po niekdajšom juhoslovanskom prezidentovi Josipovi Brozovi Titovi. Titovo meno symbolizuje nielen oslobodenie Slovinska od fašistickej okupácie v 2. svetovej vojne, uvádza sa vo verdikte, ale tiež totalitný komunistický režim, ktorý poznačilo obrovské a hrubé porušovanie ľudských práv a základných slobôd. Ľubľančania oficiálne pomenovali ulicu v roku 2009 s tým, že Tito bol významná historická postava. Konzervatívna strana Nové Slovinsko potom dala podnet na ústavný súd. 5. OKTÓBER Nemeckí prokurátori obnovili stovky pozastavených vyšetrovaní bývalých dozorcov z nacistických koncentračných táborov a ďalších osôb, ktoré by mohli v súčasnosti obviniť podľa nového precedensu. Ten vznikol odsúdením amerického automechanika na dôchodku, 91-ročného Johna Demjanjuka. Toho v máji 2011 odsúdil i za spoluúčasť na vyvraždení 28 060 Židov v koncentračnom tábore Sobibor v Nemcami okupovanom Poľsku, kde pracoval ako dozorca. (ao) BOJOVNÍK / 22 2
Hroby padlých v Kamienke neostanú opustené V rámci tohtoročných spomienkových osláv 67. výročia SNP sa 8. septembra stala Kamienka, obec ležiaca na severozápadnom úpätí Vihorlatských vrchov, opäť po roku miestom už tradičného stretnutia odbojárov z regiónov Humenné a Snina s členmi SZPB, ako aj ďalšími občanmi obce, Účastníci stretnutia v Kamieneke. v ktorej aktívne pracuje miestna ZO SZPB. Stretnutie bolo venované ucteniu si pamiatky padlých partizánov, hroby ktorých sú roztrúsené v chotári Kamienky, a spolupráci obyvateľov obce s partizánskymi jednotkami operujúcimi v lete a na jeseň 1944 v jej okolí. Všetci účastníci sa spoločne presunuli do lokality Za Hancovým lazom (pri ceste z Kamienky do Porúbky) k pomníku (pôvodnému hrobu) majora Červenej armády Jakova Tevosoviča Ilikčjana, náčelníka štábu partizánskeho oddielu Pugačov (jeho telesné pozostatky dnes odpočívajú na Spomienka pri pamätníku Poznávajme svoj región Sedemnásteho septembra sme v rámci akcie Spoznaj ZO SZPB v regióne navštívili obec Badín. Približne 65 členov SZPB a priamych účastníkov SNP privítal za Kultúrno-spoločenské a športove podujatie pri príležitosti ukončenia 2.svetovej vojny a 67. výročia SNP sme v miestnej časti Prešov-Solivar uskutočnili 29. augusta. Naši občania s radosťou spomínali a na znak vďaky ako prví pristúpili k výstavbe pamätníka na námestí Osloboditeľov slávnej sovietskej Červenej armády. Pri našom pamätníku sme začali s programom, vystúpením žien Seniorky, ktoré zaspievali obľúbené vojenské a partizánske piesne. V príhovore vystúpil priamy účastník Emil Chlapeček. Spomienkovým vystúpením priblížil, hlavne strednej a mladej generácii, že je potrebné o zverstvách, ktoré fašistické hordy páchali na občanoch našej vlasti a občanoch Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, hovoriť. Slávnostný akt bol pri pamätníku ukončený Českou a Slovenskou hymnou a salvou účastníkov odboja. Nechýbali ani športové súťaže hod šišiek, hod do basketbalového koša, Pietna spomienka pri pamätníku. V Badíne sme si pripomenuli udalosti 2. svetovej vojny. Foto: EB humenskom vojenskom cintoríne pamätnom cintoríne sovietskej armády). O pomník sa stará a na vlastné náklady ho udržiava Stredná odborná škola polytechnická v Humennom. Nasledoval pietny akt položenia venca a kytíc. Po ňom G. Rosičová privítala prítomných hostí a štvorčlennú delegáciu Všeukrajinského zväzu účastníkov vojny (VUZUV) z Užhorodu (Zakarpatská oblasť Ukrajiny) vedenú Vladimirom Tichonovičom Bužanom, ako aj členov SZPB z Humenného, zo Sniny a z Kamienky. Zároveň vyzdvihla dlhodobú spoluprácu vyplývajúcu z dohody uzatvorenej medzi sninskou ZO SZPB a organizáciou VUZUV. Po privítaní oboznámila účastníkov so stručnou históriou protifašistického odboja v obci a v jej okolí, kde pôsobili partizánska brigáda Kriváň, oddiely a skupiny Pugačov, Bohun, Jastrib, Veža a Borkaňuk. Starosta obce Benjamín Bláha ocenil každoročné stretávanie členov humenskej oblastnej organizácie SZPB pri príležitosti výročí SNP. Po príhovoroch sa účastníci stretnutia vydali pešo po náučnom turistickom chodníku, ktorý vybudovala obec Kamienka. Cieľom bol hrob padlého partizána Ihnata Bielorusa, člena skupiny Jastrib v chotárnej časti Babej. Tento hrob, podobne ako aj ďalšie hroby v extraviláne obce, udržiavajú dobrovoľníci z Kamienky spolu so zamestnancami Vojenských lesov a majetkov, odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Slávnostnú atmosféru po pietnom akte umocnila prednáška s besedou, počas ktorej Andrej Škuba priblížil históriu partizánskeho hnutia na východnom Slovensku, podrobne zhodnotil pôsobenie partizánskych skupín v okolí Kamienky a uviedol konkrétne príklady obetavosti a formy pomoci miestneho obyvateľstva partizánom. Stretnutie zavŕšilo posedenie pri chutnom guláši a opekaní klobásy a slaniny. Rokovalo sa aj o ďalšej spolupráci s ukrajinskými odbojármi. Príjemnú náladu udržiaval harmonikár Ján Stebila, partizánske piesne striedali rezké ľudové slovenské, rusínske, ukrajinské. Na spiatočnej ceste sa účastníci ešte zastavili pri pamätnej tabuli SNP na stene obecného úradu a v areáli kultúrneho domu si prezreli protilietadlový kanón vz. 44 kalibru 85 mm. Gabriela ROSIČOVÁ Odhalili pamätnú tabuľu Pamätná tabuľa na Sliači. V meste Sliač, ktoré je bohaté na udalosti v protifašistickom odboji, sme si pripomenuli 67. výročie SNP spomienkovými oslavami 26. augusta. Spomienkové oslavy sa začali položením kvetov pri pamätníku padlých v 1. a 2. svetovej vojne a pri pomníku 40 príslušníkov čs. paradesantnej brigády a sovietskych vojakov na cintoríne v časti Hájniky, ktorí zahynuli pri havárii lietadiel pri prílete na letisko Tri Duby. Na cintoríne sa k prítomným prihovoril člen výboru ZO SZPB J. Bobor, ktorý hovoril o význame a prínose SNP pre náš národ a o potrebe zachovať odkaz SNP a nedopustiť jeho znevažovanie. Po štátnych hymnách Slovenskej a Českej republiky odhalili pamätnú tabuľu s textom: Z tohto domu v čase príprav SNP tajnou vysielačkou VÍT zabezpečoval kapitán Jaroslav Krátky a rotník Miroslav Zolvík spravodajskú a spojovaciu činnosť medzi domácim a československým zahraničným odbojom v Londýne. Príhovor predniesol poslanec mestského zastupiteľstva M. Šimončík. Historici S. Mičev, J. Jablonický a účastník odboja v spravodajskej činnosti M. Bobocký stručne doplnili úvodné vystúpenie ďalšími skutočnosťami. Oslavy SNP pokračovali v areáli kúpeľov Sliač pri pamätníku povstaleckých letcov. Príhovory predniesli primátor mesta D. Dunčko, veliteľ Zmiešaného krídla plk. V. Lisý a predseda OblV SZPB Zvolen P. Šebeň. Vo svojich vystúpeniach zvýraznili podiel Sliača v protifašistickom odboji a zdôraznili potrebu zachovania odkazu SNP a nepripustiť šírenie neofašizmu, nacionalistickej ideológie a znevažovanie revolučného zápasu nášho národa, ktorého výsledky vzišli z nesmiernych ľudských obetí. Milan ZEMKO 3 BOJOVNÍK / 22 Foto: GR kop loptou do hokejovej bránky, šachová dáma a šachy. Víťazi jednotlivých disciplín boli vyhodnotení trojčlennou komisiou a odmenení vecnými cenami. Rudlf ADAMČK Foto: RA ZO SZPB Martin Hudoba. Na Obecnom úrade nás prijala vicestarostka obce Viera Kadlecová, ktorá nás oboznámila s históriou obce, s jej premenami, s priebehom bojov a činnosťou občanov počas SNP a 2. svetovej vojny, ako aj v nasledujúcich rokoch. Folklórny súbor Javory lieska a žiačky ZŠ predviedli kultúrny program. Potom sme sa presunuli k Pamätníku II. Čs. paradesantnej brigády, kde sme si položením kytice kvetov a pietnou spomienkou uctili pamiatku padlých bojovníkov a občanov obce. Pokračovali sme do štátnej prírodnej rezervácie Badínsky prales, ktorý je zaujímavý zvyškami bukovo jedľového pralesa. Po peknej prechádzke sme si pochutili na vynikajúcom guláši. Predseda OV SZPB Vladimír Kucej poďakoval členom ZO SZPB Badín, ako aj vicestarostke obce, za milé prijatie a zaujímavý program. Eva BROZMANOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár) Foto: MZ
VAŠE NÁZORY Kresťanské nepokradneš Stalo sa to za čias, keď sa náš Stvoriteľ z času na čas stretával aj so svojimi veriacimi. Vybral si niekoho vhodného z našich praotcov, porozprával sa s ním a cestou neho zanechal ľudstvu nejaký dôležitý odkaz. Tak tomu bolo aj v prípade Mojžiša, ktorý vtedy putoval so svojím národom z egyptského zajatia. Nadiktoval mu na hore Sinaj Desatoro Božích prikázaní a Mojžiš ich vytesal do kameňa, aby sa na večné časy zachovalo, ako majú ľudia žiť. Ľudia sa však neriadili jeho zákonmi a veľmi často ich porušovali hlavne v prípade Nepokradneš. Vždy sa našiel niekto, kto chcel mať viac a pažravosť týchto ľudí nepoznala hranice. Dokázali sa navzájom zabíjať a vraždiť, len aby mali viac ako tí ostatní. Boli z toho vojny, prevraty, násilnosti a aj tie najjednoduchšie záležitosti sa riešili iba so zbraňou v ruke. Na Božie Desatoro sa veľmi rýchlo zabudlo, ľudia si vymysleli svoje vlastné zákony a aj ten najhlavnejší Nepokradneš prispôsobili svojim predstavám, aby aj naďalej mohli beztrestne uspokojovať svoju pažravosť. Stvoriteľ však nezanevrel na ľudstvo za jeho hriechy a ešte raz sa pokúsil nasmerovať ich na správnu cestu. Poslal na Zem svojho syna, aby národom pripomenul, ako majú žiť. Pribili ho však na kríž, aby nenarušoval ich spôsob života. Od tých čias, akoby Svätá Trojica Otec, Syn i Duch svätý, zanechala ľudstvo napospas samým sebe. Boli síce aj svetlé okamžiky v histórii ľudstva, keď sa ľudia pokúsili zabrániť pažravosti niektorých ľudí, ktorých potomkovia si ešte i dnes myslia, že ich privilégia a majetky sú im dané od Boha a že sú aj Bohom na veky posvätené. Napríklad krvavé revolúcie vo Francúzsku, v Rusku......aj tie ostatné boli vždy vyvolané iba kvôli nesmiernej biede a utrpeniu na jednej strane a bohatstvom a prepychom na strane druhej. V takýchto chvíľach sa ľudia podľa desatora nikdy neriadia. Neriadili sa ním ani pri Nežnej revolúcii v našej krajine, keď sa rozdeľoval a rozkrádal obrovský majetok. Ktoré Božie prikázanie z desatora bolo dodržané? Ľudia však napriek tomuto všetkému neprestali veriť v Božiu spravodlivosť, aj naďalej dôverujú viere svojich predkov. Pravidelne napríklad chodia počas Veľkej noci a Vianoc pre tzv. Svätý oheň do Jeruzalema a v špeciálnych lampášikoch si ho prevážajú aj letecky do svojich kostolov, odkiaľ putuje do všetkých príbytkov, v ktorých sa viera zachováva. Takéto plamienky v sebe sme si odnášali do svojich príbytkov aj z námestí, na ktorých sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi rozhodovalo o nových poriadkoch a novom živote v našom, vtedy ešte Československu. Bože, ako sme len verili mužom vo vyťahaných svetroch, ktorí nám toho toľko nasľubovali a ostalo z toho pre väčšinu ľudí iba uťahovanie opaskov. Čo ostalo z tých plamienkov, ktoré sme si v sebe odnášali z námestí? Čo uhasilo našu vieru v nové poriadky? Znova je to pažravosť jednotlivcov, pred ktorou nás neochránila ani Svätá Trojica. Táto pažravosť, legalizovaná zákonmi, zadúša našu vieru v spravodlivosť. Ako môžeme veriť niekomu, kto zošľapuje ľudí do chudoby a večného odriekania, na druhej strane však plným priehrštím rozdáva milióny svojim privilegovaným prívržencom, nominantom a to na platoch, odmenách alebo odstupnom? Niet vari dňa, aby nám média nepriniesli nové poburujúce odhalenia o obrovských finančných prilepšeniach alebo majetkových škandálov zo spoločnosti tých, ktorí by mali byť jej piliermi. A to máme v politike dve silné politické strany, nesúce vo svojich názvoch informáciu, že sú kresťanské. Čítali už títo páni čo i len niektoré vyhlásenia Svätých Otcov z Vatikánu o sociálnej problematike alebo spravodlivosti aj na tomto svete, a nie iba o tom po smrti? Skutočne sú presvedčení, že ich sociálna politika je kresťanská a najspravodlivejšia na svete? Škoda, že Svätá Trojica sa už k takýmto pozemským záležitostiam nevyjadruje a necháva vykonávanie sociálnej spravodlivosti v rukách tých, čo s tým nemajú problémy. Uzákonili a posvietili si svoje konanie podľa vlastných potrieb a predstáv. Neviem, v koľkých domácnostiach našich popredných politikov svietia alebo budú svietiť počas sviatkov, alebo aj vo všedných dňoch, svetielka zo Svätej zeme, no títo ľudia by mali vedieť aj to, že svetielka z novembrových čias roku 1989 už iba žindria. Zadúša ich chudoba, zdražovanie, nezamestnanosť...na jednej strane a nenásytnosť a pažravosť na strane druhej. Zadúša ich nespravodlivá sociálna politika, ktorá už toľkokrát bola príčinou revolúcií a prevratov. Ak majú títo politici vieru v Boha Otca, Syna i Ducha svätého, ak im záleží na odkaze z novembra 1989, mali by sa spamätať. Rudolf SLEZÁK Deti a Kalište Základná organizácia SZPB v Ľubietovej má výbornú spoluprácu so ZŠ s MŠ T.G.Masaryka v Ľubietovej. Pri organizovaní podujatí pre žiakov sa v škole stretne vždy s pochopením a podporou pripravovaných podujatí. Výsledkom tejto peknej spolupráce s vedením školy bola príprava prehliadky Národnej kultúrnej pamiatky na Kališti. Krásne septembrové počasie len umocnilo zážitky detí z prehliadky. Všetko ich úprimne zaujímalo. Sprievodcom po náučnom chodníku bol pracovník Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorý vedel žiakov vhodne zaujať a v krátkej súťaži sa deti rozbehli do Sadu života hľadať názvy ďalších vypálených obcí. Zastavili sa aj pri pamätníku, kde ešte videli vence a kytice kvetov z osláv SNP. Chvíľkou ticha okolo pamätníka si uctili pamiatku tých, ktorým ďakujú za takéto pekné dni vo svojom živote. Cestou späť si pozreli miesto, kde stála škola pre deti z Kališta a v škole ich už čakal chutný obed. Náučný chodník na Kališti je miesto ako stvorené na spoznávanie histórie našich predkov v boji za slobodu a na realizáciu regionálnej výchovy. Milena VACHOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár) Na Kališti spoznali školáci časť vojnovej histórie. Foto: MV Personálne zmeny v Starej Ľubovni Oblastný výbor SZPB v Starej Ľubovni zasadal 22. septembra. Zaoberal sa výročnými členskými schôdzami v ZO SZPB a zmenou vo funkcii tajomníka OblV SZPB. Predseda OblV SZPB Václav Homišan v správe o činnosti oblastnej organizácie SZPB zhodnotil prácu výborov ZO SZPB, prácu členov organizácie a predsedníctva OblV SZPB. Kladne sa vyjadril za splnenie sprievodných akcií k 66. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny a 67. výročiu Slovenského národného povstania. Vyzdvihol pomoc, ktorá sa dostáva oblastnej organizácii od starostov obcí, primátorov miest a ich zastupiteľstiev. Ocenil aktívnu prácu ZO SZPB ako sú ZO v Hniezdnom, Jarabine, Jakubanoch, Starej Ľubovni, Kamienke, Kyjove, Čirči a ďalšie. Kriticky sa vyjadril k rozširovaniu členskej základne, kde v tomto roku bolo prijatých iba 15 nových členov. V závere správy poukázal na hlavné úlohy, ktoré je nutné splniť do konca roka 2011. Potom tajomník OblV SZPB Jozef Kluka rozobral smernicu k vykonaniu VČS v ZO SZPB a oblastnej konferencie. Ku každej ZO SZPB bol delegovaný na prípravu a pomoc člen predsedníctva OblV SZPB. Smernica bola po prerokovaní a diskusii spresnená a schválená. Pred diskusiou sa tajomník OblV SZPB Jozef Kluka vzdal funkcie z dôvodu dlhodobej choroby. Následne bol do OblV kooptovaný a zvolený za tajomníka Ladislav Šľachtovský. Predseda OblV SZPB Václav Homišan sa poďakoval Jozefovi Klukovi za jeho prácu, ktorú vykonával v prospech SZPB, mnohokrát aj na úkor svojho osobného voľna. Jozef Kluka bol telom aj dušou spätý so SZPB, človek skromný, ale na druhej strane usilovný a pracovitý. Jeho prácu si ceníme a navrhujeme mu udeliť titul zaslúžilý funkcionár. Novozvolený tajomník Ladislav Šľachtovský je čerstvým dôchodcom, predtým pracoval vo vedúcich funkciách viacerých firiem a inštitúcií. Okrem SZPB je organizovaný v turistickom oddiele, JDS a Zväze záhradkárov. Po diskusii a prijatí uznesenia predseda OblV SZPB sa všetkým poďakoval za doterajšiu prácu v neľahkých ekonomických podmienkach a vyzval celý OblV SZPB na naplnenie cieľov prípravy oblastnej konferencie SZPB a následne XV. zjazdu SZPB. Václav HOMIŠAN (Pre Bojovník bez nároku na honorár) Za Milanom Piovarčim Len čo ukončil Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, prišiel pracovať do redakcie Smeny. Rodák z Hlohovca sa zaujímal nielen o historické udalosti minulých rokov, ale predovšetkým si pozorne všímal osudy ľudí, ich aktivity, prínos spoločnosti. Postupne prešiel viacerými redakciami a zoznam jeho novinárskych záujmov sa rozširoval. V posledných rokoch života sa osobitne venoval zostavovaniu Ročenky odbojárov. S profesionálnym zanietením skúseného novinára sledoval osudy desiatok účastníkov protifašistického odboja, vysvetľoval historické súvislosti, ktoré nás sprevádzali v minulom storočí, ale aj udalosti vo svete, vyhľadával a predstavoval práce nových autorov, aj mladých. Svojou bezprostrednou povahou si získaval mnoho priateľov. Hoci mu už zdravie dobre neslúžilo, venoval sa stále práci. Srdce ho však zradilo. Zomrel 24. augusta vo veku 82 Česť jeho pamiatke! mk BOJOVNÍK / 22 4
PORADŇA Káva má povzbudivé účinky Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach. Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci Potrebujem pomoc právnika, aby som sa mohol obrátiť na súd. Viem, že vy nie ste právnik, ale štát chudobným ľuďom poskytuje právnika bezplatne. Som dôchodca a moja penzia je necelých 300. Mám na bezplatného právnika nárok? A ak áno, kam sa mám obrátiť? Peter Horečný, Spišská Stará Ves Bezplatnú právnu pomoc poskytuje štát ľuďom, ktorých príjem nepresahuje 1,4-násobok životného minima. Pre posúdenie nároku na takúto pomoc je rozhodujúca výška čistého príjmu. Hranicou príjmu, ktorú nesmiete prekročiť je teda v súčasnosti suma 265,51 čistého príjmu. Podľa toho, čo ste o svojom príjme napísali, nespĺňate túto podmienku a teda nemáte nárok na bezplatnú právnu pomoc. Nepíšete však, či žijete sám, alebo v spoločnej domácnosti ešte s niekým. Pre nárok na bezplatného právnika sa totiž posudzuje príjem celej domácnosti, čiže všetkých, ktorí majú s vami trvalé alebo prechodné bydlisko. Ak s Vami bývajú ľudia bez príjmu, prípadne nezaopatrené (študujúce) dieťa, môže sa stať, že po zarátaní ich príjmových hraníc, napokon predsa len nárok na bezplatného právnika budete mať. Preto bude najlepšie obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, dať im presnú informáciu o počte členov domácnosti a ich príjmoch a oni vám povedia, či vám môžu pomôcť. Do príjmov sa totiž neráta napr. štipendium či jednorazové sociálne dávky. Naopak, okrem príjmu sa posudzuje aj majetok. Dom so záhradou na vlastné bývanie nezaváži, ale ak vlastníte garáž, iné záhrady, pozemky, pole, les, vinicu, či dokonca chatu alebo ďalší dom (byt) to všetko môžete predať, preto v takom prípade nebudete mať nárok na bezplatného právnika ani pri nízkom príjme. Preto pri žiadosti o túto pomoc budete musieť predložiť doklady o príjme, prípadne o majetku. Aby vám právnik pomohol, musí ísť o spor, ktorého hodnota je vyššia ako 317, ak to je možné vyčísliť. Taktiež musí právnik usúdiť, že má šancu súd vyhrať. Ak by ho predsa prehral, súd od vás môže požadovať zaplatenie nákladov na súdny proces. Adresa Centra právnej pomoci je Nám. Slobody 12, P. O. Box 18, 810 05 Bratislava 15, tel.: 02/496 83 505, e-mail: info@legalaid.sk. Kancelárie sú aj v Hlohovci, N. Zámkoch, B. Bystrici, R. Sobote, Žiline, L. Mikuláši, Tvrdošíne, Košiciach, Prešove, Svidníku a Humennom a konzultačné pracoviská aj v Prievidzi, V. Krtíši, Čadci, Sobranciach a v Moldave n/bodvou. Postupne získavajú nový šat Priaznivci vojnovej histórie realizujú na východe Slovenska rekonštrukciu cintorínov z čias 1. svetovej vojny. Tri pietne miesta so stovkami pochovaných vojakov postupne získajú nový šat v katastroch obcí Palota a Výrava v Medzilaboreckom okrese. Momentálne sa nachádzane na vojnovom cintoríne v Palote. Dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy tu začali rekonštrukčné práce ešte v roku Vojnový cintorín v Palote. 2009, informoval predseda klubu Martin Drobňák. Ako dodal, prvotné práce v Palote zamerali dobrovoľníci na výstavbu oplotenia pietneho miesta a vďaka príspevku jednej z rakúskych organizácií, ktorá podporuje obnovu vojnových cintorínov z čias 1. svetovej vojny, následne KVH financoval výrobu krížov pre jednotlivé hrobové miesta. Betónujeme tu železné konzoly, na ktoré ich Foto: KVH Beskydy M. Drobňák následne osadíme, vysvetlil Drobňák. Podľa jeho slov je v súčasnosti celý areál cintorína zároveň pokosený a obvodový plot získal nový náter. Potom sa presunuli do Výravy, kde sa nachádzajú dva vojnové cintoríny. Posledné miesta odpočinku padlých vojakov v lesnom prostredí pri Výrave oplotia a na jednom z cintorínov vyložia centrálny priestor prírodným kameňom. K obom z nich by mal následne v budúcnosti smerovať turistický chodník. Prepojením na obec Valentovce by sa tak mali nachádzať na tejto trase štyri vojnové cintoríny a jedna zachovaná zákopová línia z čias prvej svetovej vojny. Máme teda pred sebou zhruba dva roky práce, konštatoval Drobňák. Na cintorínoch pri Výrave sú podľa jeho slov pochovaní rakúsko-uhorskí, ruskí, ako aj nemeckí vojaci. V prípade Paloty ide o padlých rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Občianske združenie KVH Beskydy vzniklo v roku 2004. Od svojho vzniku sa jeho členovia venujú výskumu problematiky prvej svetovej vojny na severovýchode Slovenska, publikačnej činnosti, ako aj praktickým opravám viacerých vojnových cintorínov. TASR Výsledky väčšiny štúdií naznačujú, že káva aj samotný kofeín majú povzbudivé, stimulačné účinky na centrálny nervový systém aj pamäť. Hlavne na dlhodobú, ale tiež krátkodobú. Uviedol to Peter Minárik, odborný garant Inštitútu kávy. Kávu by však mali piť predovšetkým zdraví ľudia. Minárik priblížil, že káva podporuje schopnosť učiť sa, vnímať, prijímať nové informácie jednak priamo, cez zlepšenie pamäťových funkcií, nepriamo spôsobuje lepšie vnímanie a učenie a tým, že odstraňuje únavu, zvyšuje bdelosť, ostražitosť, zlepšuje náladu, čo možno niekto na sebe cíti, niekto nie. A umožňuje ľuďom učiť sa aj v čase, kedy by už inokedy boli unavení a zaspávali. Celkové množstvo vypitej kávy by nemalo prekročiť dennú odporúčanú dávku. Na väčšine dospelej zdravej populácie, ktorá konzumuje kávu, sa podľa Minárika zistilo, že 200 300 miligramov (mg) kofeínu skonzumovaného denne nemá pre dospelého človeka, ktorý je zdravý, žiadne nežiaduce účinky a prinesie mu to optimum pozitívnych očakávaných účinkov na bdelosť a zníženie spavosti. Minárik vysvetlil, že 300 mg kávy predstavujú väčšinou asi štyri šálky zalievanej kávy. Tolerancia ľudí na kávu a kofeín je značne individuálna a mnohí znesú aj viac šálok kávy, napríklad päť až šesť za deň. Naopak, citlivejším konzumentom budú stačiť aj dve až tri šálky kávy denne. Minárik ďalej pripomenul, že ani s kofeínom to ľudia nesmú preháňať, pretože pri nadmernom užívaní môže mať jednak neblahé účinky na srdcovo-cievny systém a pri veľmi vysokých dávkach paradoxne utlmujúce účinky. Čiže, také to priemerné, spoločensky, ale aj osobne únosné dávkovanie, je veľmi dôležité, zdôraznil. Ľudia by mali piť kávu predovšetkým, keď sú zdraví. Ak sú chorí, či už trpia na srdcovocievne ochorenia alebo ochorenia zažívacieho traktu, ak majú duševné, neurologické poruchy, alebo ide o tehotné či dojčiace ženy, nech konzultujú indikáciu alebo kontraindikáciu pitia kofeínovej kávy so svojimi lekármi. Ale zdraví ľudia v bežnom dávkovacom modeli by sa báť nemali. Rozsiahle klinické a vedecké štúdie potvrdzujú, že pravidelná konzumácia kávy znižuje riziko cukrovky 2. typu, má protinádorové účinky a pomáha pri prevencii Alzheimerovej choroby. Káva navyše obsahuje viac ako 200 zdraviu prospešných látok s antioixidačnou aktivitou. Minárik priblížil, že na Slovensku je spotreba kávy v porovnaní so svetom nižšia, hlavne ak sa porovnávame s krajinami, kde sa pije veľa kávy, ako napríklad vo Švédsku či Fínsku. To bol aj jeden z dôvodov, prečo vznikol Inštitút kávy, ktorý by mal neutralizovať alebo zmenšiť obavy z kávy, ale aj priniesť pravdivé informácie, kedy je už káva a obsah kofeínu rizikový a u ktorých ľudí. TASR, ilustr. foto: luc Učiteľ, bojovník, záchranca Pajer Študent učiteľského ústavu v Banskej Bystrici, rodák z Klenovca, sa v roku 1939 nezmieril s nastupujúcim fašizmom na Slovensku. Písal a roznášal proti nemu letáky. Štátna bezpečnosť a gestapo si jeho činnosť všimli. Hrozilo mu väzenie. S kamarátmi sa spoločne rozhodli odísť do Francúzska a v boji pokračovať. V marci 1940 sa prihlásil do formujúceho sa československého vojska, ktorému spočiatku velil generál R. Viest. Československá pešia divízia mala 13 614 vojakov, z nich bolo 5107 Slovákov. Po porážke Francúzska odišla časť vojakov do Anglicka, Karol Pajer zostal v okolí Marseille, kde boli tisíce utečencov z celej Európy. S Jozefom Fišerom vytvorili skupinu, ktorá pomáhala slovenským, českým, poľským, ale predovšetkým židovským deťom. V tábore MACE ich učili. Pred prenasledovaním ich premiestnili na iné miesto, čím zachránili pred likvidáciou 667 detí, prevažne židovských. Karol Pajer v bojoch pokračoval. Pripojil sa k partizánom a zúčastňoval sa bojových akcií proti nemeckej armáde Z viacerých akcií vychádzali víťazne. Pri jednej z nich, keď ustupovali z obkľúčenia v početnej prevahe, kryl ústup partizánov a v boji pri výšine Mont-Mouchet 11. júna 1944 padol. Na výšine je dnes pamätník odvážnym partizánom. Po vojne udelili Karolovi Pajerovi vysoké francúzske i československé vyznamenania. Túto časť málo známej histórie nášho odboja pripomína panelová výstava v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Pripravili ju spoločne s Vojenským historickým ústavom, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline. Martin KUČEK 5 BOJOVNÍK / 22
Slovenské umenie proti fašizmu Sp Úspešný projekt v Kyjeve Úspešný projekt Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri Ústrednej rade Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov formou prezentácie tvorby slovenských umelcov predstavovať tradície a hodnoty boja proti fašizmu, boja za mier a demokraciu tento raz pokračoval v Memoriálnom komplexe dejín Veľkej vlasteneckej vojny rokov 1941 1945 v Kyjeve. Aj keď táto výstava nadväzuje na podobné výstavy, ktoré tento klub už uskutočnil v Moskve, vo Viedni, či v Berlíne, ide vždy o jedinečný a neopakovateľný projekt, ktorý sa tvorí podľa podmienok, kde sa realizuje. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sa tieto projekty realizovali s finančnou podporou rôznych grantových schém, či priamo štátnych orgánov, tento raz sme, napriek viacnásobnej snahe, nostnom otvorení sa zúčastnila delegácia Ministerstva kultúry Ukrajiny vedená námestníčkou ministra Viktóriou Lisniča, delegácia ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny vedená riaditeľom nezískali podporu ani od predsedníčky odboru kultúrno-humanitárnej vlády, predsedu Národnej rady SR, či Ministerstva kultúry SR. Výstavu sa podarilo uskutočniť len vďaka podpore niektorých súkromných subjektov. A to napriek tomu, že ide o projekt reprezentatívny, prezentujúci nielen slovenské umenie, ale najmä Slovenskú republiku v zahraničí, jej históriu, hodnoty a súčasnosť. spolupráce Vladimírom Jacenkivským, predseda Národného združenia umelcov Ukrajiny Vladimír Čepelik, riaditeľ centrálneho štátneho archívu Ukrajiny Vladimír Lozickij, veľvyslanci Slovenskej republiky a Francúzska na Ukrajine, vojenskí atašé viacerých krajín. Pre našu delegáciu Slovenského Naopak, vzácne pochopenie zväzu protifašistických sme našli u veľvyslanca Slovenskej republiky na Ukrajine, Pavla Hamžíka, ktorý nám spolu so svojimi spolupracovníkmi poskytol všestrannú pomoc a podporu. Nielenže nám pomohli pri realizácii výstavy, ale zahrnuli ju do oficiálnej prezentácie a aktivít Slovenskej republiky na Ukrajine. Otvorenie výstavy 9. septembra sa stalo súčasťou oficiálneho programu osláv Slovenského národného povstania a Dňa ústavy v Kyjeve. Vďaka tomu získala naša výstava na prestíži a význame. Aj zo strany ukrajinského partnera sme sa stretli s úžasnou ústretovosťou a porozumením. Vďaka pochopeniu a spolupráci s námestníčkou riaditeľa národného múzea Memoriálny komplex dejín Veľkej vlasteneckej vojny rokov 1941 1945 v Kyjeve Ľubov Legasovej a vedúcej odborného úseku Mariny Ševčenko sme získali možnosť uskutočniť naše zámery v tomto prestížnom priestore, ktorý je jedinečný svojim významom, veľkosťou, realizáciou i návštevnosťou (ročne až 800000 návštevníkov). Odbornosť a profesionalita pracovníkov múzea sa prejavili v citlivej a estetickej inštalácii výstavy, ktorá podporila prezentáciu jednotlivých umeleckých diel. Ročná spolupráca na projekte sa prejavila v realizácii bojovníkov (Pavol Sečkár, predseda SZPB, Roman Hradecký, koordinátor projektu a tajomník ÚR SZPB a Ladislav Skrak, kurátor výstavy a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri ÚR SZPB) bola na otvorení výstavy mimoriadne vzácnou účasť vojnových veteránov, priamych účastníkov Slovenského národného povstania i oslobodzovania Slovenska. Využili sme vernisáž na poďakovanie sa im za ich osobný prínos k našej slobode a odovzdali sme piatim z nich zväzové vyznamenania. Súčasne sme využili príležitosť nadviazať kontakty s predstaviteľmi Rady organizácií veteránov Ukrajiny, ako aj viacerých organizácií vojnových veteránov a partizánov na Ukrajine. Vďaka pochopeniu nášho veľvyslanca pána Pavla Hamžíka sme mali možnosť navštíviť aj mestečko Ovruč, kde zomrel kpt. Ján Nálepka a položiť k jeho pamätníku kyticu kvetov. Vzhľadom na to, že na budúci rok je 100. výročie narodenia kpt. Jána Nálepku sme radi, že sa nám podarilo nadviazať kontakty s predstaviteľmi mesta, miestneho múzea kpt. Nálepku i so Základnou školou kpt. Jána Nálepku. Veríme, že sa nám spoločne podarí dôstojne si pripomenúť toto významné výročie. samostatnej výstavy Ukrajinci Úspešná realizácie projektu v bojoch na slovenskom území, ktorá doplnila našu výstavu a tak sa nám podarilo vytvoriť spoločný výstavný diptych, čo obohatilo celý projekt. Vzhľadom na uvedené súvislosti nie je prekvapením, že otvorenie výstavy Slovenské umenie proti fašizmu Spoločne v boji proti fašizmu v Kyjeve bolo mimoriadnou udalosťou. Na sláv- výstavy Slovenské umenie proti fašizmu Spoločne v boji proti fašizmu opäť potvrdila, že umenie je krásnym a silným nástrojom komunikácie, otvára dvere i srdcia k spolupráci, vytvára nové nečakané prínosy i hodnoty a je vzácne prijateľnou formou prezentácie hodnôt boja proti fašizmu, boja za mier a demokraciu. Roman HRADECKÝ Pohľad na memoriálny klomplex, celá výstavná časť je zakomponovaná do pravého brehu Dnepra v podzemí pod so Pohľad na inštalovanú výstavu slovenská výtvarná časť Mimoriadne a autentické hodnoty V ukrajinsko-slovenských výtvarných vzťahoch je toho nemálo, a mohlo by toho byť viac. Tak, ako na Slovensku všetko vzdelané pripadlo kedysi Viedni a latinčine, tak aj Ukrajine cár prikázal, že má vládnuť ruština. V umení a v kultúre. Málo vieme na Slovensku o tom, že Taras Ševčenko bol maliarom, že I. J. Rjepin bol Ukrajincom, ale aj v Kyjeve málo vedia o tom, že Slovensko má svojho Rjepina Martina Benku. Stále má svoju slovanskú hodnotu tradícia nášho Jánošíka, ale aj bytostne blízke tradície ľudového umenia Slovákov, Rusínov a Ukrajincov. Na východe Slovenska, ale aj hlboko v slovenskom území, výrazne sa poslovenčil región, avšak ako niečo svetoznáme a svetaborné oceňujeme aj dnes enklávu, v ktorej prírode a osídleniu vládnu kostolíky východného obradu. Nie náhodou tvoria súčasť na Slovensku riadne evidovaného svetového kultúrneho dedičstva. Pripomeňme aj Andyho Warhola. Výrazne ho vrátil Slovensku a Európe niekdajší československý minister zahraničných vecí B. Chňoupek. Ako Rusín, a či ako Ukrajinec. Naša výstava v Kyjeve je však koncipovaná analytickejšie a témou a postojom zrejme antifašisticky. Okrem národno-historického základu väčšmi kladie dôraz na tému a podnety 2. svetovej vojny. Výstavný celok Slovenské umenie proti fašizmu ponúka na báze originálov výtvarných diel mimoriadne a skutočne autentické hodnoty. Napríklad dochovaný vojnový plagát A. A. Kokorekina z roku 1944 s heslom o dobytí Berlína, a to v slovenčine. Ale aj faksimile povstaleckého plagátu Smrť nacizmu! z fondov Múzea SNP v Banskej Bystrici od autora Štefana Bednára. Ba aj prvé povojnové plagáty najmä ten k 1. výročiu oslobodenia Bratislavy od Ľudovíta Ilečka. Aj pamätnú medailu k 1. výročiu oslobodenia Bratislavy od majstra Rudolfa Pribiša. A dokonca aj Rad Slovenského národného povstania II. stupňa z roku 1945 výtvor sochára Jozefa Kostku. Išlo o národných umelcov a priamych účastníkov Povstania. Sú tu zastúpené, samozrejme, aj mnohé ďalšie slávne mená slovenských moderných výtvarných dejín Martin Benka, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková, Fraňo Štefunko, Albín Brunovský, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ar- BOJOVNÍK / 22 6
oločne v boji proti fašizmu v Kyjeve chou Matky vlasť Foto: RH Foto: RH pád Račko, Jozef Baláž, Ferdinand Hložník, Oto Lupták, Imro Weiner Kráľ, Ján Ilavský, Ľubomír Zelina, Stanislav Harangozó, Marián Polonský, Milan Rašla, atď. Pripomeňme portréty Ludvíka Svobodu a Laca Novomeského diela majstra Jána Kulicha. Ale aj súbor diel priamych účastníkov Povstania sochy a medaile Vojtecha Remeňa, smalt s podpismi partizánskych veliteľov Milana Gašpara, umeleckú fotografiu pamätné miesta diela Karola Kállaya a Alexandra Molnára. Fotografické portréty slávneho rakúskeho sochára Alfreda Hrdlicku, ktorý je autorom významných antifašistických pamätníkov v Hamburgu a vo Viedni, vystavuje fotograf Tibor Huszár. V Kyjeve vystavujeme aj pozoruhodné dielo jedného zo slávnych maliarskych manželov, o ktorých veľvyslanec P. Hamžík raz povedal, že ide o najlepších slovenských maliarov. Myslel tým Vieru Otvorenie výstavy, sprava: veľvyslanec Francúzska na Ukrajine, námestníčka ministra kultúry Ukrajiny, veľvyslanec Slovenskej republiky Pavol Hamžík, vojenský pridelenec SR na Ukrajíine, pracovník vojenského oddelenia Slovenského veľvyslanectva na Ukrajine Foto: RH Delegácia SZPB s vyznamenanými ukrajinskými odbojármi a pracovníkmi vojenského oddelenia Slovenského veľvyslanectva na Ukrajine Foto: RH Delegácia SZPB spolu so zástupkyňou primátora mesta Ovruč pri kladení kytice k pamätníku ktp. Jána Nálepku Foto: RH Žilinčanovú a Michala Jakabčica. Ide o dielo Jarné ráno V. Žilinčanovej s motívom letiaceho holuba, víťazné dielo z Medinárodného bianále maľby v Košiciach v roku 1978. Tie ďalšie sú sochárskymi dielami. Sú to vrcholné diela tvorby Alexandra Trizuljaka Arpáda Račka a Kláry Patakyovej. Symbolický portrét hlava sovietskeho vojaka je exponovaný na pylóne Pamätníka Červenej armády na bratislavskom Slavíne. Je tu aj dielo sochára Arpáda Račka s názvom Niké. Má nad hlavou palmu víťazstva. To aby sme nezabudli, že vždy išlo aj o víťazstvo (aténskej) demokracie. Súsošie Kláry Patakyovej nesie hrdý a radostný názov - Deň víťazstva. Tvorilo ústredný motív našej výstavy Hodnoty a odkazy Slovenské umenie proti fašizmu, s ktorou sme úspešne obstáli v Berlíne v čase 65. výročia víťazstva nad fašizmom. Ukrajinskí hostitelia si ho uctili v tej miere, že víta na pôde našej výstavy a múzea a zaradili ho na plagát a titulnú stranu bulletinu-katalógu výstavy. Druhá časť výstavného diptychu Ukrajinci v bojoch na slovenskom území povedľa múzejných zbierok a predmetov prezentuje aj živú galériu portrétov hrdinov. Ide o súbor kresebných portrétov Borisa Kosteckého, ktoré vytvoril už v časoch Povstania a v rokoch dávnej mladosti partizánskych veliteľov slovenských, ukrajinských, ruských. Obsahuje aj scény zaznamenané ako vzácne a dosiaľ neznáme maliarske škice z čias povstaleckého vzplanutia v Martine, a neskôr v horách. Považoval by som za nedocenenie štatútu Múzea SNP v Banskej Bystrici, ak by S. Mičev už teraz a protekčne nezaradil do plánov uskutočnenie tejto časti výstavy. Je sviežo ľudská, ba dokonca frajerská. Niekdajší geroji mali by mať na Slovensko aspoň takýto voľný vstup. Ladislav SKRAK Memoriálny komplex Národného múzea v Kyjeve Hoci názov vrcholnej antifašistickej múzejnej inštitúcie Kyjeva a Ukrajiny je príliš rozsiahly, je potrebné uviesť ho gramaticky a významovo presne Memoriálny komplex Národné múzeum dejín Veľkej vlasteneckej vojny rokov 1941 1945 v Kyjeve. Práve pojem Memoriálny komplex znamená jedinečnú funkčnú a umelecko-historickú významovosť. Tá je z architektonického hľadiska takmer totožná s pojmami ako areál, ansámbl, komplet, avšak ide o to najadekvátnejšie vyjadrenie architektonicky koncipovaného rozsiahlejšieho súboru výtvarných a architektonických celkov. V prípade kyjevského memoriálneho komplexu ide o rozsiahly komplet takýchto diel ležiaci na ploche 10 hektárov, a to v priamom (hoci nie tesnom) susedstve Kyjevsko-pečorskej lavry. Aj tento celok je výrazne riešený prírodno-krajinársky, pričom monumentalita dominanty sochy Matky-vlasti a funkčného muzeálneho architektonického celku sú vyjadrené plne v súlade s hodnotovosťou Memoriálneho komplexu ide o významové a ľudské merítko vyjadrovaných historických, múzejných významov. Vrátane poetizujúcej stránky interpretácie historických faktov. Z vývinového hľadiska ide o zavŕšenie takých etáp vývinu sovietskej viacnárodnej pomníkovej tradície, ktorej začiatky možno pobadať aj u nás v dielach architektov Červenej armády na našom území v rokoch 1944 1945. Architektonickosť nadobúda v závere 40-tych rokov nový význam v spojení s funkcionalitou pohrebiska, resp. memoriálneho prostredia. Už pri zrode tohto fenoménu v roku 1949 v Berlíne- Treptove bol sochár Jevgenij Vučetič. Je známy nie iba ako autor sovietskeho vojaka osloboditeľa z Treptova, ale pripomeňme ho aj ako autora Matky-vlasti z Mamajevovského kurgana vo Volgograde (Stalingrade) z konca 60. rokov 20. stor. V tomto období sovietska pomníková škola výrazne uskutočňovala koncepcie memoriálnych ansánblov s uplatnením akustických a peripatetických (dynamika rôznorodých uhlov vizuálneho vnemu) a takmer halucinačných, tragických, desivých stránok zobrazenia. Bolo príznačné pre Ukrajinu, Bielorusko, pobaltské republiky, vtedajší Leningrad, atď. Jevgenij Vučetič stál pri zrode aj v prípade kyjevského Memoriálneho komplexu a skonal v čase pokročilých prác na celkovej sochársko architektonickej koncepcii. Autorom architektúry komplexu je Jevgenij Stamo. Dohotovené rozsiahle dielo slávnostne otvárali 9. mája 1981. Možno ho považovať za zavŕšenie sovietskej pomníkovej memoriálnej tradície, a to aj z funkčného hľadiska. Nie je iba ansámblom diel, ale aj súborom funkčných celkov Galérie sochárskych bronzových reliéfov, pod názvom Hrdinovia Frontu a tyla, inštalovaných v betónovom architektonickom koridore s rozsiahlymi priezormi a charakterom iluzívnej fortifikácie. Ďalej z funkčného objektu večného ohňa Oheň slávy a rozsiahlych súsoší kompozícií Prekonávanie Dnepra a Odovzdávanie zbraní. A najmä z náročnej kompozície interiérov múzea, ktoré tvoria precizovaný základ traktovania expozície múzea. A tá je striedmo povedané geniálna. V členení sekvencií etáp priebehu 2. svetovej vojny na ukrajinskom území, v príznakovosti a výrazovosti, v pocitovej a edukačnej účinnosti. Sú tu panorámy, sú tu schémy vojenskotaktických operácií. A je tu aj utrpenie ľudu Ukrajiny. Expozíciu ukončuje a završuje sieň slávy. Bilancuje mená Hrdinov Sovietskeho zväzu v hierarchii podľa počtu udelených vyznamenaní. Kopulu siene tu horizontálne člení prstenec mozaiky s výtvarne štylizovanými motívmi vojnovej drámy. Na pôdoryse a základe tejto architektúry je osadená socha Matky-vlasti. Jej autorom je ukrajinský sochár Vasilij Borodaj. Monumentálna socha je zo zváranej leštenej ocele, kde bolo špeciálnou technológiou urobených viac ako 32 kilometrov zvarov. Pri jej päte vo výške 36 metrov je situovaná vyhliadková ochodza. Socha Matky-vlasti znamená okrem iného aj turistickú atraktivitu. Je funkčná aj ako špecializovaná panoramatická rozhľadňa (za štítom so znakom niekdajšieho ZSSR). Celková výška skulptúry je 62 m (po hrot meča) a celková výška vrátane bázickej architektúry objektu je 102 m. Má hmotnosť cca 500 ton. Na vzniku memoriálneho komplexu sa zúčastňoval autorský kolektív sochárov a architektov Kyjeva a Moskvy. Vedúcim tohto kolektívu bol V. Jelizarov. Z tých ďalších architektov, sochárov a maliarov-monumentalistov okrem V. Borodaja ako ústrednej postavy pri vzniku tohto rozsiahleho a hodnotného diela uveďme aj I. Ivanova, G. Kislija, I. Mezenceva, F. Sogojana, N. Feščenka, V. Švecova a ďalších. Ladislav SKRAK 7 BOJOVNÍK / 22
Ján Smrek (16. 12. 1898 8. 12. 1982) BÁSNIK Jedného decembrového dňa v roku 1923 si mladý básnik, študent teológie, vykračoval hore bratislavským korzom. Vo svetlách petrolejových lámp sa trblietali hviezdičky snehu. Romantický podvečer sa zakrádal do jeho citlivej duše. Odrazu môj pohľad pritiahla postava kráčajúca predo mnou. Dobre formovaná ženská postava. Bol v nej magnetizmus. Zapôsobil na kovové struny vo mne. Začali zvučať. Začal som prosto, ako keby som sa jej prihovoril: Pozerám na vás, sprevádzam vás stále, / dovoľte aspoň slovo, krásna pani! Chytro som si to hodil na papier a ponáhľal sa za ňou ďalej. Po chvíli zastal a žena zašla za roh. Vedel, že už sa netreba náhliť, obraz túžby, nádeje, lásky mal jasne v pamäti, báseň bola na svete Tak sa zrodila jedna z najkrajších slovenských ľúbostných básnických skladieb Básnik a žena, ktorou sa preslávil jej autor básnik Ján Smrek. Jeho život sa nezačal veľmi poeticky narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Vlastným menom sa volal Ján Čietek a v rodnej dedine žil iba prvých deväť Začal chodiť do ľudovej školy v Kochanovciach, ale keď mu zomrel otec a o pár rokov neskôr aj matka, vzali ho na výchovu do evanjelického sirotinca v Modre a tam dokončil základnú školu. Potom sa vyučil za obchodného pomocníka u J. Godru v Petrovci a krátko pracoval v obchode F. Houdka v Ružomberku. V roku 1918 narukoval a jeho životný príbeh sa ešte väčšmi zamotával. Ako vojak rakúsko-uhorskej armády sa dostal do Istanbulu, odtiaľ na palestínsky front. Ochorel na maláriu a vystriedal nemocnice v Damasku, Alepe a Kadiköji. Našťastie vyzdravel a cez Odesu, Ukrajinu a Halič sa vrátil do Budapešti a odtiaľ na Slovensko. Učenie mu nikdy nerobilo problémy, preto po návrate domov začal študovať v Učiteľskom ústave v Modre. V roku 1920 si šikovného študenta všimol Štefan Krčméry a pozval ho na prax do Národných novín v Martine, kde sa zoznámil s takisto talentovaným nádejným básnikom Emilom Boleslavom Lukáčom. Vtedajší šéfredaktor Národných novín Ivan Turzo nahováral Jána, aby zostal v redakcii, lebo čitatelia si veľmi obľúbili jeho úvodníky. Priateľ Emil ho zas presviedčal, aby išiel študovať s ním na Evanjelickú bohosloveckú fakultu do Bratislavy, kde sa bude môcť venovať viac poézii. Dokonca sa zaňho prihovoril u dekana, a keď ho do školy zobrali, začal študovať teológiu, ale štúdium nedokončil. Žurnalistika bolo preňho väčším lákadlom. V roku 1924 sa stal redaktorom Národných novín v Bratislave a v rokoch 1925 1929 bol redaktorom Národných novín v Martine. Potom prijal ponuku vydavateľa Leopolda Mazáča a odišiel pracovať do Prahy, kde okrem práce vo vydavateľstve založil a redigoval slovenský literárny časopis Elán, ktorý po Ján Smrek rozdelení Československa v rokoch 1939 1944 vychádzal v Bratislave. V kultúrnom živote Slovákov zohral časopis významnú úlohu, prispievali doň renomovaní básnici a spisovatelia, ale priestor poskytoval aj výtvarníkom, hudobníkom a divadelníkom. Tam sa spoznal a spriatelil s mnohými umelcami, s ktorými udržiaval kontakt po celý OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ život. O stretnutiach bratislavskej bohémy vo viechach a krčmičkách sa tradujú rôzne príbehy. Ján Smrek najradšej chodil do Luxorky a s rukopismi pre Elán ho bolo vídať aj v Štefánke. Na svoj literárny talent upozornil už prvými prácami uverejnenými v novinách a časopisoch. Knižne debutoval zbierkou básní Odsúdení k večitej žizni z roku 1922. Básne zbierky boli ovplyvnené českým symbolizmom, ale autor Ilustr. foto: archív TASR sa chcel nimi vyrovnať i s neradostným vojnovými zážitkami. Smrekova tvorba sa neskôr uberala celkom iným smerom. Oveľa optimistickejší pohľad na život je v básňach z druhej zbierky Cválajúce dni, ktoré vyjadrujú radosť zo života, sú oslavou krásy a lásky. Napokon, práve takými básňami sa najviac preslávil a výnimočné miesto v slovenskej poézii patrí jeho básnickej skladbe z roku 1934 Básnik a žena, kde veršami vyrozprával príbeh o žene a vyjadril obdiv a úctu jej čaru. Medzi riadkami veršov sa zamýšľal nad vzťahom muža a ženy, nad láskou a erotikou, nad ženou ako večnou múzou umelcov, ale i nad poéziou a jej poslaním. Začiatok druhej svetovej vojny znovu rozžialil citlivú dušu básnika a básne, ktoré vyšli po vojne, sú plné smútku a bolesti. Vnútorne zranený umelec sa s nešťastím vyrovnával po svojom, komentoval všetko, čo ho trápilo, a knihy z tohto obdobia majú formu akéhosi denníka. Nič, čo sa dialo v spoločnosti, mu nebolo ľahostajné, vždy stál na strane humanizmu a ľudskosti. Zmenená spoločenská a politická situácia po roku 1948 ho odsunula na vedľajšiu koľaj, básnicky sa odmlčal a napísal knihy pre deti Maľovaná abeceda a Machule. Popritom sa venoval prekladovej tvorbe, knižne vyšli jeho preklady maďarských básnikov E. Adyho, A. Józsea, S. Petőfiho, preklad Villonovho Veľkého testamentu a Puškinovej básnickej skladby Ruslan a Ľudmila. V ďalšej tvorivej etape sa definoval ako básnik prírody, v ktorej hľadal zdroj inšpirácie, ale ani vtedy nezabúdal na človeka a na vzťahy medzi ľuďmi. Básnik Ján Smrek má svoje osobitné miesto v slovenskej literatúre 20. storočia, stal sa kniežaťom slovenskej poézie. No pred slovom básne mal vždy neuveriteľný rešpekt. Vo svojom memoárovom diele Poézia moja láska výstižne napísal: Poézia vie, ako má zatočiť s človekom, ktorého si vyberie, aby bol jej panošom. Osud básnika musí byť krivoľaký, plný konfliktov s pani Fortúnou, lebo bez toho niet impulzov a niet náplne pre dramatické dialógy básnika so svetom, životom a dokonca aj s márnosťou a smrťou, aj so záhrobím a Nihilom. Miláčik múz nezabudnuteľný básnik zomrel v Bratislave 8. decembra 1982, urna s jeho pozostatkami je od roku 1983 uložená na Národnom cintoríne v Martine. Jozef LEIKERT Zdroje múdrosti Stará pravda hovorí, že kniha v Levoči dodnes stojí mrežovaná a návštevníkmi mesta hojne je jedným zo zdrojov vzdelania a múdrosti. Potvrdzuje to aj obrazová publikácia autorov Jozefa kam umiestňovali vinníkov za navštevovaná Klietka hanby, Leikerta a Alexandra Vojčeka 55 menšie hriechy a priestupky, aby najkrajších miest a mestečiek ich verejne pranierovali. Pravda, Slovenska, ktorá vyšla nedávno vo vydavateľstve Príroda. Zo storočia, dnes už svojmu účelu bolo to na rozhraní 16. a 17. starých historických záznamov neslúži, stala sa iba turistickou okrem iného uvádza, že na hrade Čičva vo Vranove nad Top- Staré tradície sú užitočné ako atrakciou. ľou viedli Knihu lží a luhárov, skúsenosť ľudstva, ale aktivity do ktorej zapisovali všetky lži niektorých ľudí a skupín by si a nepravdy spolu s menami klamárov. Na Slovensku je známa slúžili obnovenie týchto tradícií. v posledných rokoch určite za- ako Čičovská kniha. Pri radnici Je tu však oprávnená úvaha: Na toľko klamstiev a podvodov, ktorých sme denne svedkami, výtržníctva, násilia, vandalizmu, žiaľ aj na futbalových štadiónoch, by v mnohých mestách knihy a klietky hanby vôbec nestačili? Pri tohtoročných výročiach SNP si niektorí priami účastníci Povstania smutne pripomenuli, že do klietok hanby a verejného pranierovania, do kníh lží by patrili aj niektorí súčasní poprední politici, podvodnícki podnikatelia, investori s rozkrádaním majetku, ktorí po krátkej činnosti zanechávajú po sebe ekonomickú spúšť, rozvrátené podniky, stovky nezamestnaných ľudí. A biedu tisícov rodín. A spomínajú aj na nedávnu minulosť, keď na popredných miestach boli čestné tabule s fotografiami a krátkym textom o vzorných pracovníkoch v podnikoch, o zlepšovateľoch a novátoroch v práci a vedeckom výskume, ale aj poprední predstavitelia protifašistického odboja. Dnes ich nenájdete. A veru by sa pre poučenie mladým generáciám zišli ako prepotrebná soľ či voda života. Aký z toho plynie záver? Oplatí sa vrátiť a obnoviť niektoré staré tradície, ktoré boli v živote ľudí užitočné a varovali klamárov, podvodníkov a im podobných ziskuchtivých ľudí pred následkami a verejnou hanbou. Mnohým by sa možno aspoň dodatočne zatriaslo svedomie. Nájde sa na to v súčasnej spoločnosti odvaha? Martin KUČEK BOJOVNÍK / 22 8
Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú Slávnostné zasadnutie Zasadnutie výboru ZO SZPB v Myjave, ktoré sa konalo 10. augusta, bolo slávnostné. Všetci prítomní zablahoželali Emílii Pikartovej, k jej životnému jubileu, 80. narodeninám. Oslávenkyňa je členkou SZPB už 20 rokov a osem rokov je predsedníčkou kontrolnej a revíznej komisie. Navždy sme sa rozlúčili Bratislava 16 s 91-ročným Vladimírom Trangošom. Hažlín s 91-ročným Ondrejom Marcinom, 85-ročnou Annou Šoltesovou, 83-ročným Jánom Marcinom, 82-ročným Pavlom Marcinom a 79-ročnou Máriou Hricovou. Kojšov s 92-ročnou Máriou Verbovou. Andrejová: Anna Hudáková 88 a Anna Olearčinová 50 Bardejov 1: Anna Holovačová 92, Helena Vabnová 90, Helena Šutorová 88 a MVDr. František Šarišský 83 Bardejov 2: Ing. Milan Kučečka 60 Bardejov 3: Ján Soroka 60 a Jozef Vojtek 55 Becherov: Mária Žurbejová 89 Bratislava 4: Oľga Turčanová 92, Jaroslav Lenko 91, Ľudovít Andil a Vojtech Grác 90, Mária Poloniová 86 Bratislava 7: Michal Rjabik 91 a Igor Páv 89 Bratislava 9: Gabriela Kamenická 92, Etela Gabulová 89 a Viera Babničová 83 Bratislava 15: Vlasta Kratochvílová 88 Bratislava 16: Mária Hucíková 80 Bratislava 18: Jarmila Štúrová 87 a Ema Guspanová 81 Bratislava 24: prof. Ondrej Filo, DrSc. 84 Bratislava 44: Ján Chovanec 83 Bratislava 46: Vladimír Chlebo 92 Badín: Ing. Pavel Moravčík 89 a Anna Pršancová 65 Bzince p/javorinou: Monika Švikruhová 35 Banská Bystrica Uhlisko: Vladimír Babiak 88 Banská Bystrica Tr. SNP: Peter Spodniak 70 Banská Bystrica Fončorda: Ing. Jozef Beťko 65 Banská Bystrica Fončorda/B: Emília Strelcová 92 a Jolana Donovalová 80 Banská Bystrica Stred: Anna Krúdyová 86 Brezno 2: Božena Palacková 86 Bežovce: Anna Nemešová 85 Budkovce: Ján Polák 85 a Anna Adamová 81 Cigeľka: Peter Mochnacký 88 Čierny Balog: Mária Giertlová 91, Viera Dobišová 88, Mária Giertlová 86, Anna Belková 82 a Olina Turňová 80 a Anton Pôbiš 75 Čabiny: Anna Doničová 92 Dunajská Streda: Ján Svetlovský 86 a Margita Firbasová 70 Hrachovo: Vladimír Silavecký 65 Humenné 1: Mária Šuľáková 84 Hnúšťa: Judita Balašková 83 a Pavel Nadok 80 Hatalov: Anna Pavlová 85 a Anna Hreščová 60 Jasenie: Helena Bublová 85 a Dušan Babjak 60 Krivé: Žofia Steranková 88 Lenartov: Michal Bľanda 90 Na fotografii výbor ZO SZPB v Myjave, zľava: Oľga Dodrvová, Anna Knotková, Milada Kavická, Oľga Madlušková, Viera Smetanová, Anna Kostelná, Benjamín Hrivnák, Alžbeta Kutálková, jubilantka Emília Pikartová, Ivan Šimo, Anna Mertelová. Text a foto: Viliam Solovič Myjava s 91-ročným Pavlom Kulíškom. Prievidza s 85-ročnou Oľgou Frolovou. Trenčín 1 s 92-ročným Samuelom Vozárikom a 86-ročnou Elenou Fabianovou. Trenčín 2 s 84-ročnou Irenou Ujovou. Česť ich nehynúcej pamiatke! Lehota p/vtáčnikom: Zdenka Cipovová 75 a Elena Balašková 65 Lipany: Anna Timčová 80 Liptovský Mikuláš: Anna Vyšná a Michal Bazela 88 Lučenec 2: Ján Penziviater 60 Modra: Jozef Valera 70 Miezgovce: Ing. Ján Holička 65 Myjava: Imrich Bagala 88 a Bohumír Havíř 84 Martin Stred: Mária Gírová 85 Medzilaborce: Pavlína Gregová 80, Viera Vojtková a Andrej Kurečka 60 Michalovce 1: Michal Cibík 88, Anna Todorová 84, Mária Pavliková a Pavol Šaranič 81, PhDr. Darina Pučeková 65 Osádka: Juraj Murina 83 Ostrý Grúň: Anna Debnárová 75 Pezinok: Štefan Vraštiak 88 a Alojz Sloboda 75 Púchov: Ladislav Luhový 85 Považská Bystrica: Mária Baláková a Viola Gregorová 65, Ing. Viliam Haviar a Margita Hrenáková 60 Palín: Alžbeta Smereková 84 a Mária Iškovská 80 Pavlovce n/uhom: Mária Masarošová 88 Porúbka: Mária Tutková 82 Prievidza: Lukáč Minich 90 a Alžbeta Pavlová 82 Rimavská Sobota 1: Ondrej Antal 90 a Ján Barto 88 Jubilant Chorvát V týchto dňoch sa dožil krásnych 91 rokov vzácny človek major v. v. IMRICH CHORVÁT z bratislavskej ZO č. 24, v ktorej je členom od roku 1968. Náš jubilant je vojnový veterán, ktorý za slobodu bojoval, či už v ilegalite alebo so zbraňou v ruke, od marca 1939 až do oslobodenia. Za významnú činnosť v protifašistickom odboji, dlhoročnú záslužnú prácu v orgánoch zväzu, presadzovanie demokratických humanitných tradícií boja za slobodu dostal veľa domácich i zahraničných vyznamenaní. Nechýba medzi nimi ani zlatá Medaila M.R. Štefánika I. stupňa. V ostatnom roku si prevzal od ÚR SZPB Čestné uznanie za zásluhy v národnom odboji za oslobodenie, za rozvíjanie odkazu SNP, za dlhoročnú aktívnu zväzovú činnosť a spoluprácu. Blahoželanie ZO SZPB v Ubli má 16 členov a z toho len troch žijúcich priamych účastníkov odboja. Medzi najstarších patrí pán Ján Svitič zo Šmigovca, ktorý sa dožil krásnych 95 Členky výboru mu boli zaželať veľa zdravia, šťastia a síl do ďalších dní. Zároveň mu odovzdali vyznamenanie. Blahoželanie partizánke Božene Palackovej. Rimavská Sobota 2: Alica Krkošková 70 a Vojtech Kökény 55 Ružomberok: Anna Buková 89 Raslavice: Margita Janošková 84 Radvaň n/laborcom: Michal Zvirinský 81 a Mária Hnatová 75 Sukov: Mária Kačúrová 86 Selce: Mária Masná 80 Sliač: Zuzana Pavlíková 92 Senica: Anna Bartoňová 82 Stará Turá: Ing. Bohdan Görö 50 Sučany: Andrejka Mikušová 83, Elena Jamrišková 81 a Ing. Dušan Jamriška 60 Staré Hory: Rozália Štrbáková 85, Redakcii prichodí zaželať mu pri tomto životnom jubileu veľa zdravia, vitality a preňho príslovečného optimizmu, ktorý ho stále neopúšťa. zh Foto: ZO SZPB Brezno Božena Rýsová 83, Ján Kováč 60 a Peter Bačkor 45 Stebník: Mária Peregrimová 83 Tlmače: PhDr. Ján Hrúzik 82 Trnava 1: PhDr. Pavol Križo 97 a Ing. Ondrej Juriga 80 rokov- Trnava 2: Štefan Mokrý 91, Stella Kovačičová 90, Vojtech Dobozy 89, Jaroslav Žilák 84, Štefan Illo 83, Margita Fabiánová 70 a František Tamaška 60 Tisovec: Zuzana Pardupová 90, Ľubomíra Murtínová 84, Ing. Anna Krišková a Ján Kraus 70, Zora Kořínková 65 a Ing. Peter Mináč 55 Trenčín 2: Zitka Michalcová 90 a Rozália Majerníková 82 Topoľčany 2: Július Kaiser 88, Karel Kohl 83, Jozef Bystričan 80, Mária Eibischová 75 a Mariana Kršková 70 Trhovište: Zuzana Varkondová 86 Klub Úbrež: Michal Beganič 87 a Marta Pacoňová 65 Utekáč: Gizka Schrenková 80 Veľké Teriakovce: Helena Balciarová 84 Vráble: Koloman Hamar 89 a Margita Holková 86 Vranov n/topľou 1: Magdaléna Vaňová 60 Veľký Krtíš: Mgr. Milan Nemec 91, Ján Bačík 90, Jozef Salva 85 a Marta Gáliková 82 Vysoká n/kysucou: Anna Vrábliková 86 Vyšné Nemecké: Pavol Gavula 87, Helena Bogdanová 85 a Alžbeta Kusiková 81 Vojčice: Mária Mikitová 82 Zbudza: Mária Pesteňová 82 Zvolen Centrum 4: Ján Sluka 90, Martin Gubančok 87, Alžbeta Digová 86, Alfonzia Zaliberová 82 a Ing. Ivan Marko 50 Zlaté Moravce: Zuzana Melíšková 89 a Marek Paukov 84 Zemianske Kostoľany: Anna Komaneková a Jozef Boško 65 Zvolenská Slatina: Anna Mikulášová 84 Žilina 1: Juraj Trávnik 86 a Antónia Sedlačková 84 Žilina 12: Ignác Balážia 91 Jubilantom srdečne blahoželáme! 9 BOJOVNÍK / 22
Spomienky na Slovenské národné povstanie V posledných dvoch Bojovníkoch sme odprezentovali oslavy Slovenského národného povstania v rôznych mestách a obciach po celom Slovensku. Nie všetky sa nám však do Bojovníka zmestili. Preto sa téme venujeme aj v tomto čísle. Pietny akt v Považskej Bystrici. Levoča Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Levoči v spolupráci s mestom Levoča usporiadal oslavy 67. výročia SNP pri pamätníku v Levoči a tiež v lokalite Vinná. Slávnostný príhovor na Vinnej predniesol Štefan Sopko, predseda ZO SZPB v Levoči, ktorý podal históriu vzniku, priebehu a význam SNP pre dnešnú dobu. Člen SZPB Peter Hromjak vysvetlil históriu osláv SNP na Vinnej. Po príhovoroch skupina mužov zaspievala známu partizánsku pieseň, ku ktorej pridali vlastnú štvrtú slohu. K spevu sa pridali aj ďalší účastníci slávnostného podu jatia. Koncom decembra 1943 bola podpísaná zmluva medzi ČSR- ZSSR o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Na základe tejto zmluvy prichádzala zo Sovietskeho zväzu okrem iného aj všestranná morálna a materiálna pomoc s ľuďmi so zbraňami a strelivom. Žiaľ, nie všetky lietadlá doleteli. V levočských horách došlo k havárii lietadla LI-2 č.30, ktoré 23. októbra 1944 zostrelili Nemci. Zahynula takmer celá posádka, traja slovenskí vojaci, štyria ranení francúzski vojaci, ošetrovateľka Alica Braunová Rutkayová z Bratislavy, ktorej sa predtým podarilo ujsť v Lučenci zo židovského koncentračného tábora. Haváriu prežil pilot lietadla kpt. Gubin, ktorý zoskočil posledný na jednom padáku spolu s navigátorom. Na zemi ich ranilo, ale s veľkými ťažkosťami sa dotiahli 30 km horami k partizánom a tí ich zachránili. Haváriu lietadla prežil tiež čatár Anton Koprda zo Sliepčan pri Nitre, ktorý bol v chvostovej časti lietadla. Na mieste havárie lietadla bol 20. augusta 1965 odhalený pamätník obetiam a každoročne pri výročiach SNP sú pietne spomienkové stretnutia členov SZPB a verejnosti s kladením vencov a kytíc. Peter HROMJAK Foto: VF Levočania si pripomenuli SNP. Trenčianske Teplice Trenčianskoteplický park zažil 29. augusta ukážku bojov partizánov s fašistami. Videli a počuli sme výbuchy mín, streľbu granátov. Takouto formou ožili udalosti spred 67 Túto zaujímavú ukážku bojov, po oficiálnej časti kladenia vencov k pamätníku SNP a príhovore hostí, predviedli členovia Klubu vojenskej histórie. Priamym účastníkom pripomenuli udalosti, ktoré zažili na vlastnej koži, mladým priblížili, aká bola vojna. Akcia pritiahla veľa občanov mesta, kúpeľných hostí a aj mladých ľudí. Bolo dôležité vidieť históriu E.H. Turiec a Martin V Turci si okrem skôr narodených prišli uctiť 67. výročie SNP športom cez kopce Veľkej Fatry aj mladí ľudia. XXXIV. ročník behu Gaderskou dolinou (15 km) sa konal 20. augusta a zúčastnilo sa na ňom 59 ľudí. Tretí ročník cyklomaratónu cestou SNP, 99-kilometrovou Foto: PH dráhou obcami, kde sa boje odohrávali, sa konal 28. augusta. Zúčastnilo sa ho 156 mladých športovcov nielen z Martina, ale z celého Slovenska. Peletón vyštartoval predpoludním z Divadelného námestia v Martine. Najrýchlejší v cieli bol Banskobystričan Martin Haring. Popoludní sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov a kytíc pri pamätníku Pušky a na Cintoríne padlých v Martine Priekope, kde sa za OblV SZPB prihovorili pplk. v. v. Ondrej Slovák priamy účastník východného odboja, ktorý sa zúčastnil aj na oslobodzovaní Martina, členka OblV SZPB Emília Šenšelová a viceprimátor mesta Martin Alexander Lilge. Prítomný bol aj poslanec NR SR Braňo Ondruš. Mestu Martin ďakujeme za vyčistenie pamiatok, ktoré postriekali vandali na Cintoríne padlých, čo stojí nemalé finančné prostriedky z rozpočtu štátu a mesta. * * * Slávnostné zasadnutie zastupiteľstva mesta Vrútky sa konalo 23. augusta. Na pietnom akte pri pamätníku 1. a 2. svetovej vojny sa zúčastnil aj predseda HDK SZPB Ján Holiga. Slávnostné zasadnutie OblV SZPB Martin k 67. výročiu SNP sa uskutočnilo 16. augusta 2011. V základných organizáciách SZPB boli zorganizované oslavy 67. SNP spoločne so starostami obcí a predsedom ZO SZPB. Mária TRPIŠOVÁ Považská Bystrica Okresná rada SMER-SD v Považskej Bystrici v spolupráci s OblV SZPB uskutočnila pri príležitosti 67. výročia SNP TU- RISTICKÝ POCHOD po trase Považská Bystrica Kostelec Vrchteplá, k tamojšiemu pamätníku padlých príslušníkov partizánskeho oddielu Pavla Zozulova v boji s nepriateľom. Partizánsky oddiel P. Zozulova bol súčasťou Druhej československej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Vladimír FRAŇO Po stopách SNP na severnom Slovensku V polovici septembra, tak ako je už dlhoročným zvykom, sa 47 členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiari nad Hronom vydalo na cestu po severnom Slovensku. Tentokrát si vybrali trasu: Žilina Strečno Priekopa a Turčianske Teplice. Prvá zastávka bola pri Ústrednom pamätníku na Vojenskom pitána Georgesa de Lannuriena. 52 Francúzov pod vedením ka- cintoríne na Bôriku. Tu nás čakala tajomníčka Oblastného výny mladých ľudí, že pod pamätní- Málokto dnes vie, najmä zo straboru SZPB zo Žiliny, ktorá nás kom sa nachádza krypta, v ktorej oboznámila s týmto pietnym sú uložené telesné pozostatky 24 miestom posledného odpočinku partizánov. Okrem histórie nás 1786 vojakov Sovietskej armády. Dozvedeli sme sa nielen to, okolitú krajinu v pozadí so Streč- zaujal aj prekrásny výhľad na že ústredný pamätník je ako jediný na Slovensku projektovaný Treťou zastávkou bol Partinianskym hradom. sovietskymi architektmi, ale tiež zánsky cintorín na Veľkej stráni o problémoch s údržbou a opravami cintorína. nej obce, dnes je súčasťou mes- v Priekope, voľakedy samostat- Druhá naša zastávka bola pri ta Martin. Aj tu nás čakal lektor Pamätníku francúzskych partizánov na vŕšku Zvonica pri Streč- nás bližšie zasvätil do histórie z ObV SZPB z Martina, ktorý ne. Zoznámili sme sa s históriou intenzívnych bojov SNP, ktoré tu prudkých bojov, ktoré tu zviedla trvali 22 dní. Tu našlo posledný nemecká armáda a účastníci SNP. odpočinok 719 účastníkov oslobodzovacích bojov chlapci Vojenských operácií sa na strane povstalcov zúčastnila aj skupina a dievčatá zo Slovenska, Česka, z bývalých republík ZSSR, Francúzska a iných krajín. Aj tu sme si vypočuli kritické slová na poriadok a najmä na údržbu verejnej zelene. Veď socha partizána v nadživotnej veľkosti, ktorú dlhé roky bolo vidieť z auta na ceste z Martina do Žiliny, je schovaná v hustej málo udržiavanej zeleni. Na všetkých troch miestach sme si položením vencov uctili pamiatku tých, ktorí položili svoje životy za oslobodenie našej krajiny spod fašistickej okupácie a jednak, aby sme pripomenuli hrôzy, ktorým bolo ľudstvo vystavené počas druhej svetovej vojny. Zároveň sme si pripomenuli a zároveň upozornili, že sme znepokojení nárastom tendencií glorifikovať osobnosti, ktoré sa pričinili o vznik autoritatívneho režimu slovenského štátu a že v Európe znova počuť hlasy neonacistov, obhajujúcich fašizmus a jeho pohlavárov a hlasy hnutí popierajúcich základné ľudské práva a slobody. Ľubomír JANČO Členovia SZPB v Žiari nad Hronom sa vybrali po stopách SNP na severnom Slovensku. BOJOVNÍK / 22 10
Aj v Starej Ľubovni sa spomínalo Partizánska vatra Pri príležitosti 67. výročia SNP Klub vojenských dôchodcov v Seredi pripravil posedenie pri partizánskej vatre v areáli futbalového ihriska v Strednom Čepeni. Toto posedenie spojili s oslavou 10. výročia založenia športového klubu Rozkvet. Pri príležitosti 67. výročia SNP varili guláš ŠK Rozkvet v Strednom Čepeni a Klub vojenských dôchodcov v Seredi. Predseda ZO SZPB v Seredi privítal účastníkov zhromaždenia a poukázal na historický význam SNP ako novodobej tradície slovenského národa. Vyzdvihol podiel slovenských občanov v prípravnom období SNP, ktorí zabezpečovali prechod francúzskych občanov cez slovensko-maďarské hranice do domu pekárskeho majstra Stoklasu, ktorý im spolu s manželkou poskytol stravu, ošatenie a ubytovanie až do ich odchodu na povstalecké územie. Po vystúpení predsedu ZO SZPB bola zapálená partizánska vatra. Na tejto spoločenskej akcii sa zúčastnilo okolo 150 občanov staršej i mladšej generácie. Pri chutnom guláši, opekaní špekáčikov a dobrej hudbe bola veselá nálada, družná zábava, ktorá trvala do večerných hodín. Jozef MITRÍK Obyvatelia staroľubovnianskeho regiónu si koncom augusta pripomenuli 67. výročie SNP. Pamiatke hrdinov SNP a druhej svetovej vojny sa na pietnych slávnostiach prišli pokloniť zástupcovia ObV SZPB, ZO SZPB, predstavitelia samosprávy a štátnej správy, vzdelávacích i kultúrnych inštitúcií, politických strán a hnutí. SNP to nie je vecou ideológie, ale prejav občianskeho postoja k hodnotám antifašizmu, demokracie, humanizmu, tolerancie a mieru, zdôraznil počas spomienkovej slávnosti v Starej Ľubovni predseda oblastného výboru SZPB Václav Homišan, ktorý sa takýmito slovami prihovoril občanom mesta. Po slávnostnom príhovore si všetci prítomní uctili pamiatku hrdinov SNP, ktorú spečatili položením kytíc k pamätníku obetí druhej svetovej vojny. Vzápätí po pietnom akte nasledoval kultúrny program. Rezonoval v ňom mierový odkaz povstania pre súčasné generácie, kde okrem iného pestrú kyticu umenia uvila dychová hudba Ľubovnianka a folklórny súbor Ľubovňan z Gymnázia T. Vansovej. Históriu SNP si členovia a sympatizanti ZO SZPB v Starej Ľubovni taktiež pripomenuli turistickým pochodom na masív Marmon, kde 15. septembra 1944 havarovalo sovietske lietadlo s letcom poručíkom J. I. Archipovom. V regióne Stará Ľubovňa sa uskutočnili aj ďalšie spomienkové podujatia venované SNP. Hrdinom povstania sa poklonili v Jarabine, Čirči, Kamienke, Šambrone, Hniezdnom, ale i v meste Podolínec. Edita OLÁHOVÁ Výročie SNP prišiel pozdraviť mládežnícky súbor Kalinka, ktorý do staroľubovnianskeho regiónu zavítal z Moskvy. Foto: eo Opäť sme navštívili pamätné miesta Oblastný výbor SZPB v Bardejove zorganizoval 16. a 17. septembra pre svojich členov zájazd pod názvom Po stopách našej histórie, ktorá sa viaže k SNP. Na Kališti nám lektor z Múzea SNP v Banskej Bystrici podrobne opísal udalosti, ktoré sa odohrali v tejto obci. Dnes je už táto obec iba symbolicky zachovaná, aby generácie, ktoré vojnu nezažili, sa dozvedeli o zverstvách spáchaných na nevinných obyvateľoch. Ostali tu iba dve dreveničky, ktoré dnes slúžia ako múzeum, základy vypálených domov sú postavené z kameňa, na každom z týchto domov je tabuľka s menami obyvateľov, ktorých nacisti zastrelili, alebo zaživa upálili. Tento strašný deň sa odohral 18. marca 1945. Celkom bolo zastrelených alebo upálených 34 obetí. Na blízkej Komjatice spomínali V rámci augustových osláv 67. výročia SNP ZO SZPB Komjatice usporiadala 7. septembra spomienkové udalosti v obci na miestnom cintoríne pri pamätníku padlých. Ako prvý účinkoval spevácky súbor Nádej s povstaleckými piesňami pod vedením Magdy Novákovej. Báseň Vďaka za mier predniesla žiačka ZŠ Erika Bartová. Na podujatí sa zúčastnili aj hlavní predstavitelia Komjatíc. Starosta obce Peter Hlavatý vo svojom prejave poukázal na najhoršiu históriu v dejinách ľudstva, keď človek musí brániť svoju domovinu so zbraňou v ruke. Za ÚR SZPB a OblV lúke sú vysadené ovocné stromy, sad je venovaný všetkým vypáleným obciam na Slovensku. K pamätníku sme položili kvety a poklonili sa obetiam tejto tragédie. Dedina Kremnička sa smutne preslávila v období od 5.novembra do 11. februára 1945.Po potlačení povstania tu fašisti popravili v protitankových zákopoch 747 civilistov z toho 211 žien, 58 detí od 6 do 14 Obete ležali v 6 masových hroboch. Bol to jeden z najväčších nacistických zločinov na Slovensku.V roku 1949 bol na mieste vybudovaný veľký kamenný pamätník, dielo Dušana Jurkoviča. Aj tu sme položili kvety a poklonili sme sa týmto obetiam. Kľak je jedna z obcí, kde sa nacisti pomstili na nevinných obetiach. Protipartizánska nemecká SZPB Nové Zámky prehovorila Magda Nováková. Povstaním sme účinne vstúpili na svetovú scénu boja pokrokových síl proti hitlerovskému fašizmu so želaním obhájiť svoju identitu, povedala. Predsedníčka ZO SZPB Mária Rajnohová pripomenula, že SNP sa stalo neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskeho antifašistického odboja v 2. svetovej vojne. Po kladení vencov a zapálení kahančekov zaspieval Spevácky zbor pri Matici slovenskej pod vedením Oľgy Kelešiovej piesne Matka a Kto za pravdu horí. Mária RAJNOHOVÁ jednotka pod názvom EDELWE- ISS 21. januára 1945 obec vypálila a zavraždila 84 obyvateľov. V obci je zriadená pamätná izba, v ktorej je najmä fotodokumentačný materiál, ale aj rôzne iné pamiatky na vtedajšiu hroznú udalosť. Potom sme navštívili Ostrý Grúň. Na druhý deň sme navštívili Vojenský cintoríne vo Zvolene. Tajomník OV SZPB Pavel Nigríni nám porozprával o národnooslobodzovacom boji na strednom Slovensku a potom aj o cintoríne, na ktorom sú pochovaní vojaci Červenej armády a v ďalšej časti vojaci rumunskej armády. Ďalšia cesta nás viedla do kopcov, kde sa nachádza banícke mestečko Špania Dolina. Poslednou našou zastávkou bol skanzen Vlkolínec. Anna PETRIČOVÁ Spevácky súbor Nádej pod vedením M. Novákovej. Dôstojné oslavy Oslavy 67. výročia SNP vo Zvolene sa začali 26. augusta 2011. Spomienková slávnosť sa uskutočnila na Námestí SNP pri pamätníku Valaške a pietnym aktom pokračovali pri Pamätníku gen. Golianovi a Viestovi, pred veliteľskou budovou Vzdušných síl OS SR. Vence a kytice položili predstavitelia veľvyslanectiev Ruskej federácie, Rumunska, Bieloruska a Ukrajiny, predstavitelia NR SR, BBSK, MsZ Zvolen, ŠS a napokon i predstavitelia SZPB a politických strán a hnutí. Slávnostnú spomienku pri oboch pamätníkoch ukončila hymnická pieseň v podaní Posádkovej hudby MO SR. Popoludní sa konali spomienkové slávnosti spolu s pietnymi aktmi v Krupine, Detve a Sliači. V Detve pri pamätníku SNP po pietnom akte a príležitostnej básni so slávnostným prejavom vystúpil Pavol Nigríni, ktorý pozdravil cca 150 prítomných tak v mene Predsedníctva ÚR SZPB, ako aj v mene oblastných orgánov. Následne sa k prítomným prihovoril aj poslanec NR SR B. Ondruš. V nedeľu 28. augusta sa konali spomienkové slávnosti v Hriňovej a aj vo Zvolenskej Slatine, kde sa uskutočnili v obradnej sieni Obecného úradu. Po slávnostnom prejave nasledovalo literárne pásmo venované spomienke na SNP. Nasledovali pietne akty pri pamätnej tabuli rim.-kat. kňaza Veselého, ktorý bol popravený v Kováčovej, a pri pamätníku SNP. Tu sa k prítomným prihovoril tajomník OblV SZPB P. Nigríni. V Očovej po pietnom akte, na ktorom sa 28. augusta zúčastnili členovia ZO SZPB, predstavitelia obce a desiatky občanov, sa všetci presunuli do kina KD, kde v rámci osláv premietli nový český film Lidice. Plná kinosála potleskom ocenila tento netradičný program osláv SNP a úroveň filmu. Ani ostatné obce všetkých troch okresov, na území ktorých pôsobí oblastná organizácia, nezostali bokom a takmer vo všetkých si 67. výročie SNP pripomenuli. Pavel NIGRÍNI 11 BOJOVNÍK / 22 Foto mr
Pod oblúkmi starého vodovodu Manželia už 82 rokov pomoc: NIŠ, ŠČI, MALAGA. semitka vojenské hlásenie (hist.) 2. časť tajničky skratka mutácie amerícium január, po česky skratka alabastra 1. časť tajničky riedidlo (chemicky) papagáj španielske mesto rádium rumunská rieka časť prístavu činovník v umení Správne vylúštenie tajničky z č. 20 znie: Drang nach Osten fašizmu stroskotal. Knihu od darkyne Oľgy Grniakovej z kníhkupectva v Krupine posielame Štefanovi Hudákovi do Svidníka. Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk. BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov povel psovi časť prístavu poplatky štátu 4. časť tajničky 5. časť tajničky mínusový stav účtu V samom srdci Španielska sa rozprestiera mesto Segovia. Z diaľky pripomína divadelnú oponu zavesenú medzi modravou oblohou a štítmi pohoria Guadarramy. Hlboké údolia, čo sformovali rieky Eresma a Clamores, zvýrazňujú siluetu mesta a jeho hrad Alcazár nad sútokom oboch riek. Segovia má pohnutú históriu. Počas rímskej kolonizácie rástla pod šikovnými rukami staviteľov neuveriteľne rýchlo. Z tej doby sa zachoval na námestí Azoguejo rímsky vodovod, svojím riešením grandiózne staviteľské dielo. Úctyhodná dĺžka 728 metrov, 118 neporušených oblúkov, najväčšia výška 29 metrov svedčí o veľkom umení staviteľov. Nie je známy presný rok dokončenia, ale modernými výskumami sa zistilo, že ho postavili v druhej polovici prvého a začiatkom druhého storočia, za panovania Vespasiana a Trajana. Alcazár, hrad na vysokej skale, sa stal javiskom významných, ale aj potupných udalostí segianovskej oblasti. Za éry visigotského panstva začal úpadok mesta a pokračoval pod takmer 200-ročnou arabskou nadvládou. Až koncom stredoveku sa stalo dôležitým centrom politického a hospodárskeho života. V roku 1474 na hrade korunovali za kráľovnú Kastílie Izabelu de Católicu a sídlila v ňom aj počas panovania. V 18. storočí za vlády Bourbonovcov vybudovali Pohľad na Segoviu s hradom v popredí. palác La Granja, obľúbené sídlo španielskych kráľov a kráľovien, ktoré vyrástlo do nezvyčajnej krásy a prepychu. Z tohto obdobia vyniká majstrovský interpret farieb a svetla maliar Ignácio Zuolago a veľký poet Španielska António Machado. pozemný hmyzožravec malý, po nemecky opak dnu čínske ž. meno MPZ Rumunska astát odbor rádio lokácie (skr.) klknutie ruský súhlas veľká roľa vojnový akt ž. meno (zločinný) Alena, dôverne 3. časť tajničky Olina, doma prvá dvojhláska dolná časť vlnovky iba inak (z latinčiny) EČV Ilavy česká mena latinský pozdrav Ak kráčame pešo od Plaza Azaguejo Cervantesovou ulicou a ulicou Juana Brava ku katedrále nazývanej Dáma medzi katedrálami, musíme si premietať prítomnosť s minulosťou, ktorá sa arabský člen ruská polievka neón cudzie m. meno náčinie drevorubača srbské sídlo 49, po rímsky nemajúce vlastníka druhá dvojhláska domáci (aj divý) vták približne (príslovka) Foto GS odráža v životnom štýle obyvateľov, v prostredí, kultúre a jej tradíciách. Veľký požiar mesta v roku 1862 zničil dôležité stavby a hrad, ale dlhodobá rekonštrukcia hradu zvýraznila jeho grandióznosť. Gustáv STOPKA (Pre Bojovník bez nároku na honorár) Dvaja dlhovekí vietnamskí manželia, ktorí spolu žijú už 82 rokov, sa chcú dostať do Guinnessovej knihy svetových rekordov s najdlhším existujúcim manželstvom. Stodesaťročný Huynh Van Lac a jeho 106-ročná manželka prekonali minulý týždeň vietnamský národný rekord v dĺžke manželstva, uviedol riaditeľ vietnamského centra Knihy rekordov. Keď zhromaždíme všetky dokumenty, odovzdáme ich Guinnessovej knihe svetových rekordov ako najdlhšie existujúce manželstvo, povedal riaditeľ. Lac pripisuje úspech svojho dlhoročného manželstva schopnosti spolunažívať s ďalšími a vyhýbať sa hádkam. Podľa jeho manželky Lanh je dôležité pravidelne cvičiť a pokúšať sa myslieť pozitívne. Guinnessova kniha svetových rekordov uvádza ako najdlhšie trvajúce manželstvo Herberta a Zelmyry Fisherovcov z USA, ktoré trvalo 86 Herbert tento rok zomrel. TASR anilín, po česky jestvujete HISTORICKÝ KALENDÁR 30. septembra 1938 Československá vláda a prezident vyslovili súhlas s uznesením mníchovskej konferencie o odstúpení pohraničných území obývaných nemeckou menšinou Nemecku. Následne bola aj československá armáda stiahnutá z pohraničia. 1. októbra 1946 V Norimbergu sa skončil proces s 22 hlavnými nemeckými nacistickými vojnovými zločincami, z ktorých 12 odsúdili na trest smrti. 2. októbra 1944 Varšavské protinemecké povstanie (vypuklo 1.8.1944) bolo krvavo potlačené nemeckými vojenskými silami. Počas povstania zahynulo približne 200.000 Poliakov. 3. októbra 1942 Na nemeckej skúšobnej základni sa uskutočnil prvý let riadenej strely V2. 4. októbra 1944 Britské vojská sa vylodili v Grécku. 5. októbra 1938 Abdikoval prezident ČSR Edvard Beneš. ZRNKÁ HUMORU Prečo humor lieči? Lebo nepatrí pod naše zdravotníctvo. * * * Idú štyri blondínky pod jedným dáždnikom a aj tak sú všetky suché. Ako je to možné? Neprší. * * * Aký je rozdiel medzi trabantom a 15-ročnou tehotnou dievčinou? Z LACNEJŠEJ KUCHYNE 6. októbra 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS)v Žiline schválila tzv. Žilinský manifest, v ktorom vyhlásila autonómiu Slovenska. Na čelo vytvorenej autonómnej slovenskej vlády sa postavil Jozef Tiso. 1944 Druhá svetová vojna: Československí vojaci, ktorí sa formovali v Sovietskom zväze spolu s oddielmi sovietskej armády, prekročili hranicu Slovenska v Duklianskom priesmyku. Duklianska operácia sa stala začiatkom oslobodzovania územia Slovenska. 7. októbra 1938 Bola vymenovaná prvá autonómna slovenská vláda, ktorej predsedom bol Jozef Tiso a ministrami Pavol Teplanský, Ferdinand Ďurčanský, Matúš Černák a Ján Lichner. 1944 SNP: Generál Rudolf Viest prevzal funkciu hlavného veliteľa povstaleckej armády. 9. októbra 1938 Začalo sa v Komárne rokovanie (trvalo do 13.10.) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom o odstúpení južných oblastí Slovenska obývaných maďarskou menšinou Maďarsku, čo vyplynulo z Mníchovskej dohody. 10. októbra 1938 Jednotky nemeckej armády obsadili Petržalku. 11. októbra 1939 Alexander Sachs odovzdal americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi list, v ktorom Albert Einstein spolu s ďalšími americkými vedcami informovali prezidenta o možnostiach vyvinutia atómovej bomby zo strany Nemecka. 13. októbra 1943 Druhá svetová vojna: Nová talianska vláda, ktorá sa ujala moci po zvrhnutí Benita Mussoliniho, vyhlásila vojnu Nemecku. Zdroj: TASR Žiadny, obidva sú hanbou rodiny. * * * Čo je to lekvár? Produkt šialenej myšlienky neurobiť zo všetkých sliviek slivovicu. * * * Aký je rozdiel medzi ženou, ktorá má 17 rokov, a ženou, ktorá má 27 rokov? Žiadny, aj jedna aj druhá vám povie, že má 21. Zdroj: Internet Šišky s jablkami Potrebujeme: 1 vajce, 50 g cukru, 1 ČL strúhanej citrónovej kôry, 180 g polohrubej múky, 1 ČL kypriaceho prášku do pečiva, 1 PL rozpusteného masla, 8 PL smotany, 2 kyslejšie jablká, olej na praženie, práškový cukor. Ako na to: Vajcia s cukrom, citrónovou kôrou a soľou vymiešame do peny, pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva, maslo a smotanu. Všetko spracujeme do hladkého cesta. Jablká nastrúhame a rýchlo vmiešame do cesta, aby nezhnedli. Šišky vykrajujeme dvoma lyžicami, vytvarujeme do guľky a vyprážame v tukovom kúpeli alebo vo fritéze do zlatohneda. Pred podávaním pocukrujeme, podávame ešte horúce. Vhodná príloha: Ríbezľový rôsol alebo brusnicový kompót. Zdroj: Internet Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT- KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 Evidenčné číslo: EV 204/08