ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV ZO ZÁKLADOV ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY BRATISLAVA 2012 Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 30. 8. 2013 pod číslom 2013-10834/28677:1-0922 s platnosťou od 1. 9. 2013.
CIEĽ MATURITNEJ SKÚŠKY Predmet základy športovej prípravy má žiakom sprostredkovať potrebné vedomosti z rôznych oblastí telesnej kultúry, s využitím prierezových vedných oborov (história, anatómia, chémia, fyzika, psychológia, pedagogika a iné). Ako už zo samotného názvu tohto predmetu vyplýva, ide predovšetkým o získanie vedomostí, zručností a poznatkov žiakov z telesnej kultúry a jej zložiek, z oblasti tréningového procesu, či už v teoretickej alebo v didaktickej rovine, osvojenie si odbornej terminológie, aplikovanie vedeckých a praktických poznatkov, ako aj schopnosť charakterizovať ich zdôvodnenie a použitie v samotnom tréningovom procese. Neoddeliteľnou súčasťou je problematika svetového a domáceho olympijského hnutia, ktorého strategickým cieľom je výchovou prostredníctvom športu, najmä mládeže, prispievať k budovaniu mierového a lepšieho sveta. Cieľom maturitnej skúšky zo základov športovej prípravy je overenie, do akej miery získané vedomosti, poznatky, zručnosti a postoje žiakov zodpovedajú požiadavkám učebných osnov v tomto predmete. Ide o vysvetlenie pojmov a definícií, charakterizovanie jednotlivých oblastí a zložiek, obsahového zamerania, aplikáciu foriem, metód a prostriedkov, činiteľov procesov, schopnosť prezentácie vlastného názoru a postoja, analýzu tréningového procesu. Žiak, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku z tohto predmetu, splnil podmienky pre udelenie trénerskej kvalifikácie tréner II. kvalifikačného stupňa v zmysle znenia paragrafu 5, ods. 9 b), bod 3 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 444/2008 Z. z. o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti (úspešné vykonanie maturitnej skúšky) škola písomne informuje daný športový zväz, podľa žiakovej športovej špecializácie, ktorý uvedenú trénerskú triedu vystavuje. Jednotlivé tematické celky sú formulované v troch hierarchicky usporiadaných rovinách: - rovina vedomostí, charakteristiky definícií a porozumenia (forma monológu), - rovina analýzy a syntézy (forma monológu, resp. dialógu), - rovina aplikácie (forma dialógu, resp. diskusie). To znamená, že žiak pri odpovedi prezentuje svoju vedomostnú úroveň v jednotlivých oblastiach, ďalej vlastné argumentačné schopnosti pri riešení problematiky, ako aj potrebnú aplikačnú asociáciu z pohľadu účastníka športového a tréningového procesu. A. Rovina vedomostí, charakteristiky definícií a porozumenia Žiak vie na základe svojich vedomostí napríklad: 1. Definovať a pochopiť význam a poslanie telesnej kultúry v živote človeka. 2. Objasniť základné pojmy antických olympijských hier kalokagathia, ekecheiria. 3. Formulovať poslanie, úlohy a ciele olympijského hnutia. 4. Vysvetliť prínos pedagogiky, psychológie, fyziológie k rozvoju telesnej kultúry. 5. Charakterizovať opornú a pohybovú sústavu človeka, jej stavbu a funkcie. 6. Objasniť potrebu biochémie v športovom tréningu a v pohybovej činnosti. 7. Vysvetliť metodiku zostavovania tréningových plánov od olympijského štvorročného cyklu až po tréningovú jednotku. 2
8. Charakterizovať športový talent a určiť základné kritériá pri výbere športovo-talentovanej mládeže. 9. Objasniť význam, úlohy a ciele regenerácie a rehabilitácie v športovej príprave. 10. Formulovať pojmy všeobecnej a špeciálnej pohybovej výkonnosti. B. Rovina analýzy a syntézy Žiak vie samostatne, prípadne s pomocou analyzovať a syntetizovať javy, postupy, metódy, formy, prostriedky v jednotlivých oblastiach a činnostiach, ako napríklad: 1. Analýza príčin obnovenia novovekých olympijských hier, olympijské symboly, ideály a tradície. 2. Analýza a syntéza zložiek športovej prípravy. 3. Vysvetliť, prečo a k akým zmenám prichádza pri pohybovej činnosti v krvnom obehu, v dýchaní, v srdcovej činnosti a v činnosti ďalších vnútorných orgánov. 4. Analyzovať príčiny vzniku mŕtveho bodu, druhého dychu, predštartového a štartového stavu. 5. Rozobrať chemické reakcie vznikajúce pri štiepení cukrov a tukov pri pohybovej činnosti. 6. Analyzovať vlastný ročný tréningový plán, rozobrať eventuálne nedostatky a formou syntézy zostaviť nový. 7. Analýza dopingovej problematiky. 8. Syntéza javov ovplyvňujúcich úspešnosť tréningového procesu. 9. Vplyv lekársko-pedagogického sledovania na tréningový proces. 10. Didaktické zásady a princípy v športe. C. Rovina aplikácie Žiak vie tvorivo aplikovať získané vedomosti a poznatky z rôznych oblastí športového a tréningového procesu do praktických ukážok a odpovedí, v ktorých formuluje svoj názor, postupy a postoje. Napríklad: 1. Filozofia, zdroje poučenia, inšpirácie antických a novovekých olympijských hier. 2. Medzinárodné športové hnutie, jeho význam pre svetový mier. 3. Etika a mravná výchova v telovýchovnom procese. 4. Rozvoj pohybových schopností a ich aplikácia v tréningovom procese. 5. Použitie metód, foriem a prostriedkov vo vlastnom tréningovom procese. 6. Problematika testovania v tréningovom procese. 7. Evidencia a dokumentácia športovej prípravy. 8. Výber športových talentov a ich príprava. 9. Zostavenie tréningovej jednotky. 10. Komercionalizácia v športe. 3
CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI Cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov sú rozdelené do 25 oblastí. 2.1 Svetové dejiny telesnej kultúry Charakterizovať antické OH v Grécku. Charakterizovať športovú činnosť v otrokárskej spoločnosti. Charakterizovať športovú činnosť vo feudálnej spoločnosti. Charakterizovať rozvoj športu v kapitalizme. Zdôvodniť obnovenie novodobých OH. 2.2 Olympijské hnutie vo svete a na Slovensku Charakterizovať vznik a štruktúru medzinárodného olympijského hnutia. Charakterizovať osobnosť a dielo P. de Coubertina. Charakterizovať chartu MOV. Popísať olympijské symboly, protokol a pojmy. Charakterizovať vývoj, vznik a štruktúru SOV. Charakterizovať LOH, ZOH a úspechy slovenských športovcov. 2.3 Telesná kultúra Charakterizovať telesnú kultúru, ciele, úlohy, prostriedky a jej postavenie v systéme vied. Objasniť pojmy telesná výchova, šport a turistika. Rozobrať organizáciu v telesnej kultúre na Slovensku. Vysvetliť riadenie športových odvetví na Slovensku. 2.4 Anatómia človeka Charakterizovať opornú sústavu človeka, jej stavbu a funkciu. Charakterizovať pohybovú sústavu človeka, jej zloženie, vlastnosti a funkciu. Zaujať stanovisko k pôsobeniu športu na opornú a pohybovú sústavu. 2.5 Biochémia človeka Objasniť potrebu biochémie v športovom tréningu a pohybovej činnosti. Vysvetliť potrebu bielkovín, cukrov a tukov v ľudskom organizme. Zaujať stanovisko k potrebe vitamínov v športovom tréningu. Rozobrať chemické reakcie vznikajúce pri štiepení cukrov a tukov pri pohybovej činnosti. 4
2.6 Fyziológia človeka a telesných cvičení Charakterizovať fyziológiu a jej dôležitosť pri športovom tréningu. Zdôvodniť, prečo a k akým zmenám dochádza pri pohybových činnostiach v krvnom obehu, dýchaní, srdcovej činnosti a činnosti ďalších vnútorných orgánov. Rozobrať adaptáciu organizmu na telesné cvičenia a pohybovú činnosť. Zaujať stanovisko na reakciu organizmu na záťaž, únavu, pretrénovanie. Vysvetliť príčiny vzniku mŕtveho bodu, druhého dychu, rovnovážneho stavu, predštartových a štartových stavov. Zdôvodniť dôležitosť fyziologických tréningových zásad a ich aplikáciu v tréningovom procese. 2.7 Biomechanika pohybu športovca Charakterizovať biomechaniku, jej úlohu, ciele a význam v športovom tréningu. Vysvetliť základné pojmy pohyb, technika pohybu a štýl. Objasniť dynamickú a kinematickú stránku pohybu športovca a uviesť kritériá hodnotenia techniky športovca. Zaujať stanovisko na využitie všeobecných a špeciálnych biomechanických metód výskumu v praxi (v športovej špecializácii športovca). 2.8 Regenerácia a rehabilitácia síl športovca Objasniť význam, úlohy a ciele regenerácie a rehabilitácie v športovej príprave. Vysvetliť regeneráciu psychofyzických síl uplatňovaním biologických prostriedkov (výživa, pitný režim, vitaminizácia, mineralizácia) a pedagogických zásad. Rozobrať hlavné regeneračné procedúry masáž, vodné procedúry, sauna. Vysvetliť rozdielnosť pojmov pedagogické a psychologické prostriedky regenerácie síl športovcov. 2.9 Diagnostika trénovanosti Objasniť pojmy všeobecnej a špeciálnej pohybovej výkonnosti. Charakterizovať všeobecnú trénovanosť pohybového aparátu, krvného obehu, dýchacieho systému. Vysvetliť základné metódy telovýchovného lekárskeho sledovania a funkčné skúšky výkonnosti v jednotlivých športových odvetviach. Analyzovať evidenciu tréningového zaťaženia. 2.10 Doping v športe Rozobrať pojem dopingu v športe. 5
Objasniť pojem zakázaných farmakologických skupín a látok, zakázaných metód a skupín liekov podliehajúcich určitým obmedzeniam. Charakterizovať organizáciu a orgány dopingovej kontroly, výber športovcov a postihy za doping. Zaujať vlastný názor na doping v športe. 2.11 Športový tréning Objasniť a charakterizovať športový tréning, jeho ciele, úlohy, črty, zložky a význam. V systéme športového tréningu charakterizovať jednotlivé činitele (športovec, tréner, podmienky, projekt športového tréningu) a ich vzájomné vzťahy. 2.12 Členenie a periodizácia športového tréningu Objasniť členenie podľa cieľov a úloh na základný, špecializovaný a vrcholový tréning. Objasniť zaťaženie ako základ rastu trénovanosti. Rozobrať a zdôvodniť periodizáciu tréningového cyklu. 2.13 Didaktické formy, metódy a prostriedky športového tréningu Vysvetliť pojem didaktická forma tréningu a súčasne ho vie aplikovať v tréningovom procese. Charakterizovať metódy a uplatniť v tréningu rozvoj telesnej, taktickej, technickej, psychologickej prípravy. Objasniť potrebu prostriedkov (telesné cvičenia) v tréningovom procese. 2.14 Telesná príprava Charakterizovať telesnú prípravu a jej základné pohybové predpoklady (silu, rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť, pohyblivosť, koordináciu). Porovnať všeobecnú a špeciálnu pohybovú prípravu. Vo svojom športovom odvetví pripraviť tréning na rozvoj všeobecnej a špeciálnej prípravy. 2.15 Silové schopnosti a ich rozvoj Charakterizovať a rozdeliť silové schopnosti. Porovnať metódy a prostriedky rozvoja sily v športovom tréningu. Testovať silu a analyzovať získané výsledky pre tvorbu tréningových plánov. Uviesť príklady rozvoja sily v športovom odvetví, ktoré žiak vykonáva. 2.16 Rýchlostné schopnosti a ich rozvoj Charakterizovať a rozdeliť rýchlostné schopnosti. 6
Porovnať metódy a prostriedky rozvoja rýchlosti v športovom tréningu. Testovať rýchlosť a analyzovať získané výsledky pre tvorbu tréningových plánov. Uviesť príklady rozvoja rýchlosti v športovom odvetví, ktoré vykonáva. 2.17 Vytrvalostné schopnosti a ich rozvoj Charakterizovať a rozdeliť vytrvalostné schopnosti. Porovnať metódy a prostriedky rozvoja vytrvalosti v športovom tréningu. Testovať vytrvalosť a analyzovať získané výsledky pre tvorbu tréningových plánov. Uviesť príklady rozvoja vytrvalosti v športovom odvetví, ktoré vykonáva. 2.18 Obratnosť, pohyblivosť a koordinácia Definovať a rozdeliť jednotlivé pohybové schopnosti. Vytvoriť tréningový plán pre rozvoj jednotlivých schopností vo svojom športovom odvetví. Zaradiť testovacie batérie na kontrolu rozvoja rastu obratnosti, pohyblivosti a koordinácie. 2.19 Technická príprava Objasniť pojem, úlohu a cieľ technickej prípravy. Zdôvodniť kritériá hodnotenia techniky. Aplikovať rozvoj technickej stránky v tréningovom procese viacerými spôsobmi. 2.20 Taktická príprava Charakterizovať úlohy a ciele taktickej prípravy v športe. Uviesť vlastný obsah a proces taktickej prípravy. Pripraviť projekt taktickej prípravy pre vlastnú športovú disciplínu. 2.21 Psychologická príprava Vysvetliť pojem psychologickej prípravy ako súbor princípov, úloh, metód a prostriedkov dôležitých pre tréning a súťaže. Vysvetliť prvotné a druhotné psychické zlyhanie a vzťah krátkodobej a dlhodobej psychologickej prípravy. Zdôvodniť opodstatnenosť modelovaného tréningu a reguláciu predštartových a štartových stavov a skupiny regulačných prostriedkov. 2.22 Teoretická príprava Vysvetliť prínos pedagogiky, psychológie, biológie, fyziológie, biochémie a biomechaniky k rozvoju telesnej kultúry. 7
Rozobrať v teoretickej rovine základy teórie a didaktiky športu všeobecne a v špecializácii, základy športového tréningu, lekársko-pedagogické sledovania a vyhodnocovanie športovej prípravy. Vysvetliť pravidlá svojej športovej špecializácie a organizáciu súťaží. Objasniť možnosti na prípravu telovýchovných pracovníkov, funkcionárov, trénerov a rozhodcov. 2.23 Výber športovo-talentovanej mládeže Charakterizovať športový talent a určiť základné kritériá pri výbere športovo-talentovanej mládeže. Vysvetliť dôležitosť genetických predpokladov pri výbere pre šport. Porovnať zásady výberu talentovanej mládeže. Rozobrať problematiku výberu športovo-talentovanej mládeže v súčasnosti. 2.24 Plánovanie, hodnotenie a evidencia športového tréningu Vysvetliť metodiku zostavovania tréningových plánov od olympijského štvorročného cyklu po tréningovú jednotku. Vysvetliť početnosť, druh a veľkosť zaťaženia. Hodnotiť realizovaný tréningový proces a analyzovať rozdielnosť medzi plánom a skutočnosťou. Zaujať stanovisko k evidencii športového tréningu. 2.25 Osobitosti športového tréningu Vysvetliť osobitosti športového tréningu v jednotlivých športových špecializáciách. Špecifikovať plánovanie, evidenciu a hodnotenie športového tréningu v športových špecializáciách u detí a mládeže. Špecifikovať plánovanie, evidenciu a hodnotenie športového tréningu v športových špecializáciách dievčat a žien. 8
ÚPRAVY CIEĽOVÝCH POŽIADAVIEK ZO ZÁKLADOV ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY PRE ŽIAKOV SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM Základy športovej prípravy ako voliteľný maturitný predmet by si mali zvoliť žiaci, ktorí zvládnu cieľové požiadavky v plnom rozsahu. Požiadavky smerom k úprave cieľových požiadaviek môžu byť len technického charakteru. Žiaci so sluchovým postihnutím Žiaci so zrakovým postihnutím Žiaci s telesným postihnutím Žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou Žiaci s vývinovými poruchami učenia Žiaci chorí a zdravotne oslabení Žiaci s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami Žiaci s poruchami správania Žiaci s poruchami aktivity a pozornosti Spracoval: PaedDr. Michal Modrák, PhD. 9