Perspektívy rozvoja OZE v SR do roku 2020 Ing. Jozef Múdry MHV SR
OZE a energetická bezpečnosť plynová kríza v roku 2009 ukázala vysokú závislosť predovšetkým tepelného sektora SR na dodávkach zemného plynu využívanie OZE zvyšuje energetickú bezpečnosť SR a znižuje závislosť od nestabilných cien ropy a zemného plynu využívanie OZE na výrobu tepla z biomasy zaznamenáva stabilný nárast zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v nasledujúcich desaťročiach si vyžaduje postupný nárast podielu OZE využívanie OZE je založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách a prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov OZE a diverzifikácia priemyslu rozvoj OZE prispieva k diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva OZE podporujú inovácie a rozvoj informačných technológií podpora výskumu s prepojením na univerzity OZE prispievajú k budovaniu znalostnej ekonomiky
Riziká OZE výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje nestálosťou, čo má vplyv na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy výkupná cena elektriny z OZE sa stanovuje s ohľadom na primeranú návratnosť investície výkupná cena elektriny z OZE je vyššia ako trhová cena elektriny, čo sa premieta do koncovej ceny elektriny Vytváranie odchýlok vo výrobe elektriny a prenesenie zodpovednosti za ne od výrobcov na prevádzkovateľov sústav
Východisková situácia OZE výroba elektriny z OZE dominuje výroba vo veľkých vodných elektrárňach r. 2009 na podporu elektriny z OZE bol schválený zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a VÚ KVET a o zmene a doplnení niektorých zákonov najväčšiu perspektívu v rámci využívania OZE do r. 2020 má výroba tepla a chladu prioritou je biomasa, ktorá má najväčší technický potenciál a cenovo dokáže najviac konkurovať fosílnym palivám vyššie využívanie biomasy, slnečnej a geotermálnej energie + energetické úspory = zníženie spotreby zemného plynu
legislatívne vytvorené podmienky pre podporu produkcie a využívania zušľachteného bioplynu biometánu (aj pri výrobe elektriny z biometánu, ak vyrába v kombinovanej výrobe) využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu by malo byť tiež prioritou (aj s ohľadom na protipovodňovú ochranu)
Ciele a trajektórie OZE Tabuľka: Celkové národné ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v údajoch za roky 2005 a 2020
Podľa smernice 2009/28/ES sú členské štáty povinné stanoviť svoje ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 v sektoroch: - výroba tepla a chladu (14,6 %) - výroba elektrickej energie (24 %) - doprava (10 % - vyplýva zo smernice) Členské štáty musia v NAP okrem stanovenia sektorových cieľov na rok 2020 opísať aj trajektóriu očakávaného rastu využívania OZE v jednotlivých sektoroch v rokoch 2010 2020.
Graf č. 1: Podiel OZE v sektore tepla, elektriny, doprave a na celkovej hrubej konečnej spotrebe
Graf č. 2: Projekcia výroby elektriny z OZE
Graf č. 3 Projekcia výroby tepla z OZE
Opatrenia na dosiahnutie cieľov podpora využívania OZE v podnikateľskom sektore (výroba elektriny a tepla z OZE) podpora využívania OZE v domácnostiach (inštalácie kotlov na biomasu a slnečných kolektorov) podpora výroby elektriny z OZE prostredníctvom výkupných cien zabezpečenie prístupu biometánu do plynárenskej siete povinné primiešavanie biozložiek do motorových palív Niektoré plánované opatrenia: podpora pestovania rýchlorastúcich drevín rast produkcie drevnej biomasy garancia prístupu biometánu do plynárenskej siete a jeho povinného výkupu podpora OZE v stavebnom sektore zavedenie systému tendrov na výstavbu zdrojov s fluktuáciou výroby elektrickej energie
Rozvoj elektrickej infraštruktúry Rozvoj distribučných sústav pre potrebu pripájania OZE sa zaisťuje v rámci plánovaného rozvoja a na základe požiadaviek o pripojenie zdrojov (prostredníctvom Plánu rozvoja PDS na 5 rokov ). Riziká v bezpečnosti riadenia ES SR pri nadmerných neplánovaných výkonoch OZE: rýchlejšia výstavba nových OZE ako je možné posilnenie infraštruktúry pre implementáciu týchto zdrojov plánovaná kapacita OZE môže vytvoriť také nároky na infraštruktúru, ktoré nebude možné finančne zabezpečiť neadekvátne zabezpečená akumulácia elektriny z OZE ovplyvnenie výkonovej bilancie regulačnej oblasti (cezhraničné vedenia) nezabezpečenie dostatku zdrojov elektriny na reguláciu elektrizačnej sústavy
v budúcnosti môžu dôležitú úlohu v rozvoji OZE (výroba elektrickej energie z OZE) zohrávať tzv. inteligentné siete SEB SR v dlhodobom horizonte predpokladá výstavbu novej PVE Ipeľ, ktorá môže prispieť k lepšej regulácii výroby elektriny zo zdrojov s veľkou fluktuáciou výroby elektriny posilňovanie spojovacích kapacít so susednými krajinami (najskôr až po r. 2015 resp. 2020)
Rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia V SR je vysoký stupeň rozvinutia CZT to dáva dobré technické predpoklady na využívanie OZE Vyššie využívanie OZE v oblasti vykurovania si vyžaduje: výstavbu nových tepelných rozvodov na vyvedenie tepelného výkonu k odberateľom, vybudovanie kompaktných odovzdávacích staníc tepla budovanie rozvodov tepla na prepojenie samostatných tepelných okruhov iných zdrojov tepla Opatrenia na rozvoj infraštruktúry: Legislatívne zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu Koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a monitorovanie opatrení, ktoré vyplynú zo záväznej časti tejto koncepcie vytvoriť podmienky pre poskytovanie finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ pri výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii rozvodov tepla, ktoré využívajú teplo z OZE
Ďakujem za pozornosť! mudry@economy.gov.sk