ZBORNÍK PREDNÁŠOK 22. 23. október 2015, Bratislava

ZBORNÍK PREDNÁŠOK 22. 23. október 2015, Bratislava

VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

OBSAH Projekty verejnej osobnej dopravy v Slovenskej republike realizované z Operačného programu Doprava 2007 2013 a z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 2020... 7 JUDr. Denisa Žiláková Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, SR Možnosti využitia zahraničných skúseností pre zvýšenie kvality verejnej hromadnej osobnej dopravy v SR... 12 prof. Ing. Jozef Gnap, PhD. Katedra cestnej a mestskej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline, SR Legislatíva a financovanie verejnej osobnej dopravy vo vybraných európskych štátoch a ich porovnanie so Slovenskou republikou... 18 Ing. Janka Margetiaková, Ing. Pavol Matejko, PhD. Divízia výskumu a vývoja, Výskumný ústav dopravný, SR Jak vytvořit kvalitní Plán udržitelné městské mobility... 32 Ing. Zbyněk Sperat, Ph.D. Centrum dopravního výzkumu, v.v.i., Brno, ČR Vnútroštátna preprava na pravidelných medzinárodných autobusových linkách... 38 JUDr. Jana Moravčíková Ing. Ľubomír Moravčík, PhD. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, SR Strategie ITI Hradecko-pardubické aglomerace zaměřená na dopravu... 45 Ing. Vlasta Vilímová, doc. Ing. Libor Švadlenka, Ph.D. Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Dopyt po prímestskej autobusovej doprave a jeho determinanty... 51 doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD. Katedra cestnej a mestskej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline, SR Přestupní terminály VHD teorie a praxe... 60 Ing. Ondřej Havlena, Ing. Martin Jacura, Ph.D., Ing. Ivo Novotný ČVUT v Praze Fakulta dopravní, Ústav dopravních systémů, ČR Sdružený tramvajový a autobusový pás - nový prvek místních komunikací... 68 Ing. Vojtěch Novotný, Ing.Tomáš Javořík, Ing. Bc, Dagmar Kočárková, Ph.D. ČVUT FD, ROPID, ČR VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Preference veřejné dopravy v ČR a možnosti jejího zlepšování... 75 Ing. Jan Vašíček, Ing. Jan Spousta Centrum dopravního výzkumu, v.v.i., ČR Využití dat ve veřejné osobní dopravě 81 Ing. Vojtěch Říha Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Nové električky v Dopravných podnikoch SR... 86 Ing. Viliam Šestina Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR Znižovanie hlučnosti električkovej dopravy... 90 Ing. Bronislav Weigl Dopravný podnik Bratislava, a.s. Nové využití historických drážních staveb jako součásti moderních systémů veřejné dopravy... 93 Ing. arch. Karel Hájek, Ph.D. Fakulta dopravní, Ústav dopravních systémů, Fakulta stavební, Katedra architektury, České vysoké učení technické v Praze, ČR Stratégia trvalo udržateľného integrovaného dopravného systému Košického kraja... 99 Ing. Ladislav Olexa, PhD., Ing. Miroslav Fazekaš, PhD. Úrad Košického samosprávneho kraja, SR Udržitelná doprava a logistika a její vliv na transakční náklady v exportní ceně Sustainable transport and logistics and its impact on transaction costs in the export price... 106 Doc. Dr. Ing. Heda Hansenová Faculty of Commerce, University of Economics in Bratislava, SR Prof. Ing. Václav Cempírek, Ph.D., Ing. Bc. Petr Novák, BBA Jan Perner Transport Faculty, University of Pardubice, ČR Objednávkový systém pro železniční přepravu osob se sníženou schopností pohybu a orientace v ČR... 113 Ing. Lukáš Maxmilián Stružka Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Automatizované zpracování jízdních řádů pro hodnocení dopravní dostupnosti příklady z Evropy a České republiky... 118 Ing. Igor Ivan, Ph.D., doc. Dr. Ing. Jiří Horák, Ing. David Fojtík, Ph.D. Institut geoinformatiky & Katedra automatizační techniky a řízení VŠB Technická univerzita Ostrava, ČR VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Problematika spojů na objednání a podmínečně provozovaných spojů v České republice...... 125 doc. Ing. Pavel Drdla, Ph.D., Ing. Otto Pospíšil Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR KORID LK, s.r.o., ČR Standardy dopravní obslužnosti území v Libereckém kraji 132 Ing. Otto Pospíšil KORID LK, s.r.o., ČR Analýza nadväznosti spojov v dopravnom uzle Žilina... 139 Ing. Ján Ponický, doc. Ing. Martin Kendra, PhD. Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline, SR Aktualizácia plánu dopravnej obslužnosti trenčianskeho kraja... 146 Ing. Igor Ripka IRDATA Bratislava, SR Přepravní potenciál trati Rakovník Kralovice u Rakovníka.. 152 Bc. Vladimír Kopáč Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Integrace veřejné dopravy v zahraničí... 156 doc. Ing. Pavel Drdla, Ph.D. Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Osoby s omezenou mobilitou a podmínky cestování v zemích Visegradské 4... 161 Doc. Ing. Jaroslav Matuška, Ph.D., Mgr. Věra Záhorová, Ph.D. Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Úpravy způsobu zabezpečení přejezdů a zvýšení rychlosti na traťovém úseku Rakovník Kralovice u Rakovníka... 167 Bc. Petr Loucký Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Koordinace spojů v přestupních uzlech více druhů dopravy topologické hledisko... 172 Ing. Josef Bulíček, Ph.D. Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR Zastávkové plochy z hlediska osob zrakově postižených kontrasty... 179 Ing. Jana Košťálová Dopravní fakulta Jana Pernera, Univerzita Pardubice, ČR VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Projekty verejnej osobnej dopravy v Slovenskej republike realizované z Operačného programu Doprava 2007 2013 a z Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014-2020 JUDr. Denisa Žiláková Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky e-mail: denisa.zilakova@mindop.sk Abstrakt Príspevok popisuje stav realizácie projektov zameraných na rozvoj verejnej osobnej dopravy financovaných s podporou Európskej únie prostredníctvom prebiehajúceho Operačného programu Doprava 2007 2013 a pripravovaného Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014-2020. 1. Projekty realizované v rámci Operačného programu Doprava 2007-2013 V rámci Operačného programu Doprava 2007 2013 je vyčlenená samostatná prioritná os č. 4 s názvom Infraštruktúra a dopravné prostriedky verejnej osobnej prepravy. Aktivity uvedenej prioritnej osi sú smerované na podporu rozvoja integrovaných dopravných systémov v okolí dvoch najväčších miest na Slovensku, t. j. hlavného mesta Bratislava a Košíc. V súvislosti s podporou integrovaných dopravných systémov v rámci OPD je za okolie uvedených miest považovaná vzdialenosť v okruhu 100 km. Na realizácii projektov verejnej osobnej dopravy sa podieľa až 6 z celkového počtu 8 prijímateľov Operačného programu Doprava. Prijímateľmi Operačného programu Doprava pre projekty verejnej osobnej prepravy sú: - Železnice Slovenskej republiky - Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. - Dopravný podnik Bratislava, a.s. - Magistrát hlavného mesto Bratislava - Dopravný podnik mesta Košice, a.s. - Magistrát mesta Košice VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 7

Investície do verejnej osobnej v rámci Operačného programu Doprava sa rozdeľujú na: - Infraštruktúrne investície - Modernizácie električkových tratí - Budovanie prestupných terminálov - Elektrifikácia železničných tratí - Investície do obnovy vozového parku - Nákup električiek - Nákup trolejbusov - Nákup železničných koľajových vozidiel (vlakov) 1.1 Infraštruktúrne investície V rámci infraštruktúrnych investícií do verejnej osobnej dopravy v Bratislave sa z Operačného programu Doprava 2007 2013 realizuje významný projekt budovania električkovej trate do mestskej časti Petržalka cez Starý Most. Uvedená investícia predstavuje I. etapu Nosného dopravného systému mesta Bratislava, ktorého pokračovanie je plánované aj v programovom období 2014 2020 realizáciou tzv. II etapy Nosného dopravného systému vedúceho až po Janíkov Dvor. Okrem uvedeného projektu sa realizujú aj modernizácie na najkritickejších miestach existujúcej mestskej koľajovej infraštruktúry mesta Bratislava. V novembri 2014 bola ukončená modernizácia električkovej trate v mestskej časti Dúbravka a v septembri 2015 bola dokončená modernizácia električkovej trate vedúcej na hlavnú stanicu medzi Floriánskym námestím a Kýčerského ulicou. V meste Košice práve prebiehajú ukončovacie práce na budovaní I. etapy Integrovanej koľajovej dopravy. Ide o projekt v hodnote 43 mil., ktorý dopĺňajú investície do modernizácie existujúcej električkovej infraštruktúry v meste. Z operačného programu Doprava sa práve dokončuje modernizácia kľúčových uzlov na sieti mestskej koľajovej infraštruktúry v meste Košice a v rámci programového obdobia 2014 2020 bude modernizácia pokračovať. Okrem električkových tratí sú investície smerované aj do budovania terminálov integrovanej prepravy (TIOPy), ktoré sú prestupným bodom medzi jednotlivými módmi verejnej osobnej dopravy. Z Operačného programu Doprava sa v súčasnosti finalizuje realizácia Terminálu integrovanej osobnej prepravy Moldava nad Bodvou a zároveň bola dokončená časť projektovej prípravy pre Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov. V hlavnom meste Bratislava bola rovnako dokončená časť projektovej prípravy pre viacero takýchto terminálov, ktoré budú doplnené aj informačným systémom integrovanej osobnej prepravy. 8 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Keďže prímestská železničná osobná preprava je nosnou súčasťou podpory verejnej osobnej dopravy, z Operačného programu Doprava sa realizuje projektová príprava pre doposiaľ neelektrifikované železničné trate. Ich elektrifikácia umožní rýchlejšiu dopravu na uvedených úsekoch a zároveň je priateľská k životnému prostrediu, nakoľko generuje menšie emisie ako pri používaní dieselovej trakcie. V prípade integrovaných dopravných systémov Bratislavy a Košíc ide o trate: - Leopoldov Nitra Šurany - Bánovce nad Ondavou Humenné - Haniska pri Košiciach Veľká Ida Moldava nad Bodvou mesto 1.2 Investície do dopravných prostriedkov verejnej osobnej prepravy K zmodernizovanej infraštruktúre verejnej osobnej dopravy patrí aj obnova vozových parkov poskytovateľov tejto dopravy, ktorí verejnú osobnú dopravu vykonávajú vo verejnom záujme. Modernizácia vozového parku sa v rámci Operačného programu Doprava 2007 2013 začala už v roku 2009, kedy bolo z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja obstaraných 32 nových ucelených vlakov, z toho - 10 Elektrických poschodových jednotiek - 10 Jednotiek typu Push Pull - 12 Diesel motorových jednotiek Zároveň bolo zmodernizovaných 10 hnacích dráhových vozidiel radu 263 slúžiacich pre pohon jednotiek typu Push Pull a obstarané 2 nové hnacie dráhové vozidlá radu 381. Uvedený úspešný projekt pokračoval aj v roku 2013, kedy Európska komisia podporila snahu riadiaceho orgánu a ako aj prijímateľa Železničnej spoločnosti Slovensko v obnove vozového parku a začala sa výroba ďalších ucelených vlakov a vozňov, ktoré budú dodané do konca roku 2015, z toho - 9 Elektrických poschodových jednotiek - 20 Diesel motorových jednotiek - 27 nových vozňov pre regionálnu dopravu - 67 modernizovaných vozňov pre regionálnu dopravu - 12 modernizovaných elektrických HDV - 5 modernizovaných HDV s nezávislou trakciou VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 9

Keďže podpora investície do obnovy vozového parku je pre fungovanie uceleného systému potrebná aj v jednotlivých mestách, realizujú sa aj investície do obnovy - 45 ks električiek pre mesto Bratislava (v súčasnosti je dodaných 30 ks) - 33 ks električiek pre mesto Košice (v súčasnosti je dodaných 30 ks) - 120 ks trolejbusov pre mesto Bratislava (bolo dodaných všetkých 120 ks) 2. Projekty pripravované v rámci Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 2020 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky má ambíciu aj v rámci nového programového obdobia pokračovať v realizácii úspešných projektov a podporiť tak pokračovanie rozvoja verejnej osobnej dopravy nielen v Bratislave a Košiciach, ale aj v iných mestách, ktoré v súčasnosti majú dráhovú dopravu (trolejbusy). Ide o mestá Žilina, Banská Bystrica a Prešov. 2.1 Investície do infraštruktúry V rámci programového obdobia 2014 2020 obsahuje zoznam projektov stavby, ako sú modernizácie električkových tratí, budovanie terminálov integrovanej osobnej prepravy, budovanie parkovísk, elektrifikácie železničných tratí ako aj budovanie infraštruktúry údržbových základní pre regionálne vlaky a električky. 2.2 Investície do dopravných prostriedkov verejnej osobnej prepravy Investície do dopravných prostriedkov sú tiež súčasťou zoznamu projektov pre pripravované programové obdobie. Ide o pokračovanie obnovy vozových parkov električiek, trolejbusov a nákupu nových regionálnych vlakov. V Bratislave a Košiciach budú uplatnené vysúťažené opcie, t. j. 15 ks obojsmerných električiek v BA a 13 ks električiek v meste Košice. Počty ďalších vozidiel v rámci ďalších projektov ešte nie sú definitívne uzavreté. Literatúra [1] Vlastné spracovanie z interných materiálov 10 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

JUDr. Denisa Žiláková generálna riaditeľka sekcie riadenia projektov Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Vysokoškolské vzdelanie získala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvovala univerzitné semestrálne programy v Paríži, Londýne a Berlíne. V rokoch 2001-2005 pracovala pre Európsku komisiu v oblasti manažmentu predvstupových fondov PHARE. V rokoch 2005 a 2006 sa spolupodieľala na kreovaní Národného strategického referenčného rámca 2007-2013 a neskôr v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti v rámci viacerých pozícii riadila prípravu a monitorovanie projektov v Operačnom programe Informatizácia spoločnosti. Od roku 2012 riadi štrukturálne fondy EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 11

Možnosti využitia zahraničných skúseností pre zvýšenie kvality verejnej hromadnej osobnej dopravy v SR Jozef Gnap Katedra cestnej a mestskej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline, SR e-mail:jozef.gnap@fpedas.uniza.sk Abstrakt Príspevok poukazuje na konkrétnych prípadoch zo zahraničia (Španielsko, Švédsko) ako je možné vybudovať zastávky mestskej dopravy s cieľom zvýšiť ich priepustnosť, ako budovať jazdné pruhy pre MHD a ich využitie na rezidentské parkovanie v nočných hodinách. Druhá časť poukáže na význam informačných systémov pre cestujúcich o verejnej hromadnej doprave. Abstract The contribution, using the specific examples from abroad (Spain, Sweden), points out to the possibilities of building public transport stops with the aim of increase their permeability, the possibilities of building the lanes for public transport and their usage for residential parking at night-times. The second part of the article points out to the importance of information systems for passengers about public transport. 1. Úvod Je úlohou aj medzinárodných konferencií poukázať na zahraničné skúsenosti, pozitívne a niekedy aj na negatívne, v oblasti verejnej hromadnej dopravy. Tak ako v oblasti iných činnosti v oblasti priemyslu, logistiky je potrebné prinášať inovácie aj do oblasti verejnej hromadnej dopravy. Projektanti sa mnohokrát držia STN, ktoré už nezodpovedajú súčasnej dobe a boli vypracované pred viac ako dvadsiatimi rokmi a nereflektujú inovácie aplikované v zahraničí. Bohužiaľ sú aj skúsenosti, kde ani platné normy sa nedodržiavajú, ani pri projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ. Tiež sa veľmi ťažko v našich podmienkach presadzujú riešenia vo verejnej doprave, ktoré sa aplikujú v zahraničí. Je to zapríčinené neznalosťou resp. obavou zaviesť nové v SR zatiaľ neaplikované riešenia, na ktoré neexistuje STN. Tieto riešenia sú pre ľudí, nie proti nim, pre zvýšenie spoľahlivosti, dostupnosti verejnej hromadnej dopravy. Niektoré čiastočne regulujú individuálnu dopravu, čo v našich podmienkach býva stále problémom. 12 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

2. Inovatívne zástavky verejnej autobusovej a trolejbusovej dopravy V SR platí STN 73 6425 Stavby pre dopravu. Autobusové, trolejbusové a električkové zastávky, ktorá bola vydané v roku 1994. Problematická je aplikácia v slovenskej praxi aj tejto STN. Súhlas s umiestnením zastávky dáva aj Policajný zbor v súvislosti s posudzovaním jej vplyvu na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Umiestňovať zastávky na jazdnom pruhu je dovolené na existujúcich cestách so zabezpečením rozhľadu na predbiehanie pri intenzite cestnej premávky: a) od 3 000 do 5 000 vozidiel za 24 hodín a súčasne pri najviac 10 zastaveniach za 24 hodín na zastávke b) od 1 500 do 3 000 vozidiel za 24 hodín a súčasne pri najviac 25 zastaveniach za 24 hodín na zastávke c) pod 1 500 vozidiel za 24 hodín a súčasne pri najviac 35 zastaveniach za 24 hodín na zastávke. V ostatných prípadov je potrebné vždy budovať zastávkový pruh. Napríklad podľa [8] z dôvodu nerealizovania zaoblenia pruhu v prípade zastávky Novoveská (v Devínskej Novej Vsi) môžu vozidlá v smere z mesta začať odbočovať do zastávky o 5,8 metra ďalej, v prípade smeru do mesta až o 8,3 metra ďalej, ako by bolo žiaduce. To výrazne obmedzuje možnosť pristavenia kĺbového autobusu k nástupnej hrane, rovnako spôsobuje jeho nadmerné vybočenie až do protismeru pri výjazde zo zastávky (pozri obr.1 a obr. 2 vľavo). Obr. 1 Rozdiely v požiadavkách STN 73 6425 a realizácie v Devínskej Novej Vsi; Zdroj: imhd.sk 2.1. Inovatívne zastávky V ČR je možné zriadiť zastávky aj priamo v jazdnom pruhu, ktorý je od pruhu v opačnom smere oddelený s ostrovčekom umožňujúcim bezpečné prechádzanie cez cestu (pozri obr. 2 vpravo). Ich nevýhodou je to, že stojaci autobus v zastávke zastaví aj autá idúce za ním, výhod je však ďaleko viac: autá nepredbiehajú autobus, a teda odpadá riziko zrazenia cestujúceho, ktorý vybieha spoza autobusu. Celkovo sú priechody bezpečnejšie a takéto zastávky vyžadujú výrazne menej priestoru, ktorý sa dá využiť napríklad na výsadbu zelene, rozšírenie plôch prístreškov, zjemnenie sklonu bezbariérových rámp na zastávku a podobne. Ďalšou výhodou je to, že autobus si nemusí vynucovať prednosť pred autami pri vychádzaní zo zastávky. Nedostatky zastávok hromadnej osobnej dopravy v SR je možné zhrnúť nasledovne: problematický vjazd aj výjazd autobusov do/zo zastávok, nemožnosť pristaviť autobus ku hrane nástupišťa, nedostatočný prístup na začiatok/koniec zastávky, VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 13

chýbajúce priechody pre chodcov, celkový dizajn zastávok je zastaraný a vyžaduje viac priestoru než je vhodné a u niektorých nedostatočná kapacita. Obr. 2 Nedôsledná realizácia zastávkového pruhu v SR (vľavo) a príklad zastávky v ČR (vpravo); Zdroj: imhd.sk 2.2. Inovácie v oblasti zastávok MHD Aj v rámci riešenia projektu Územný generel dopravy mesta Žilina sme zistili, že niektoré exponované spoločné zastávky MHD a prímestskej autobusovej dopravy v dopravnej špičke, podľa platných cestovných poriadkov, sú kapacitne nevyhovujúce (tab.1). Tab. 1 Porovnanie dopravnej kapacity zastávky A. Bernoláka v Žiline (smer von z mesta) s odchodmi autobusov (výber z časovej osi) čas odchodu počet voľných miest v danom čase PČV Počet autobusov s odchodom v intervale: 2 min PČV 3 min PČ V 4 min PČ V 5 min PČ V 6 min 14:26 2 1 1 1 2 3 3 4 14:30 2 1 2 3 5 6 1 7 1 7 14:31 1 1 2 4 1 5 1 6 2 6 1 8 2 14:33 2 1 3 4 5 7 2 7 1 7 14:34 1 2 1 3 1 4 1 6 2 6 2 6 1 11 5 14:35 0 1 1 2 1 4 2 4 1 4 1 9 5 9 4 14:36 1 1 3 1 3 3 8 4 8 3 8 2 14:38 2 2 2 7 3 7 2 7 2 7 1 7 14:41 2 5 3 5 2 5 1 5 7 2 8 2 8 1 14:46 1 2 1 3 1 3 3 3 3 4 14:47 0 1 1 1 1 1 1 2 2 Vysvetlivky: Čas odchodu Počet autobusov, ktoré majú odchod v uvedenom čase v danom čase Počet autobusov, ktoré majú odchod v uvedenom čase + Čas odchodu 2 min počet autobusov, ktoré majú odchod v čase +1 min (časové rozpätie 2 min) Čas odchodu 3 min Počet autobusov, ktoré majú odchod v uvedenom čase + PČ V 7 min PČ V 14 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

počet autobusov, ktoré majú odchod v čase +1 min a + 2min (časové rozpätie 3 min) Počet autobusov, ktoré musia čakať na uvoľnenie zastávky PČV z dôvodu jej obsadenosti Zvýraznený počet autobusov, ktoré musia čakať na uvoľnenie Červená farba zastávky z dôvodu jej obsadenosti Zdroj: Územný generel dopravy mesta Žilina (koncept) Riešením by bola aplikácia zdvojenie zastávky a tým zvýšenia jej kapacity. Príklady môžeme nájsť napríklad v Štokholme vo Švédsku alebo napr. aj vo Valencii v Španielsku. Obr. 3 Zastávka MHD z paralelnými nástupišťami (Štokholm: vľavo; Valencia: vpravo); Zdroj: J. Gnap 2.3. Inovácie v oblasti vedenia samostatných pruhov pre autobusy Samostatné pruhy pre autobusy MHD nie je nič nové, v niektorým mestách v SR existujú viac menej nesúvislé úseky. Tiež v rámci riešenia projektu Územný generel dopravy mesta Žilina, kde stále existuje zámer do budúcnosti o zjednosmernenie prvého mestského okruhu, sme museli poukazovať, že zjednosmernenie ovplyvní aj prevádzku liniek MHD vrátane väčšiny trolejbusových liniek, zvýši prevádzkové náklady, predĺži čas prepravy na niektoré zastávky v centre mesta a zvýši dochádzkové vzdialenosti na zastávky. Riešením na zníženie týchto negatívnych dopadov je vedenie MHD v protismere. Príkladom môže byť mesto Mesina v Taliansku (obr. 2). Je potrebné poznamenať, že jazdné pruhy pre MHD vo väčšine štátov slúžia aj pre vozidlá taxislužby a motocykle. Obr. 4 Vedenie MHD aj pruhu pre cyklistov v protismere (Mesina: Taliansko); Zdroj: J. Gnap V španielskej Valencii sú v centre mesta tiež zavedené pruhy pre MHD (nemôžu ich využívať turistické autobusy, to je často aj v iných turisticky významných mestách). VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 15

V nočných hodinách, kedy na nich nie je prevádzka MHD je dovolené na nich parkovať (obr. 5). Obr. 5 Vedenie pruhu MHD pre taxi a motocykle (Valencia: Španielsko); Zdroj: J. Gnap 3. Informačné systémy v MHD Autor sa tejto problematike širšie venoval v príspevku na konferencii Verejná osobná doprava v roku 2014 a preto tu uvádza len niektoré aspekty. Koncom roka 2014 sa v Košickom samosprávnom kraji prostredníctvom stránky www.mojbus.sk sprevádzkoval informačný systém pre cestujúcich o skutočnom príchode autobusových spojov na zastávky. Informačný systém je funkčný vďaka spolupráci s autobusovými dopravcami a spoločnosťou Transdata, s.r.o., ktorá poskytuje dopravcom dispečerský systém riadenia. Dispečerský systém riadenia je založený na tom, že každý autobus prímestskej autobusovej dopravy je vybavený GPS modulom, ktorý umožňuje sledovať jeho aktuálnu polohu. Táto informácia je teraz k dispozícii aj cestujúcim. Stránka, ktorá je určená hlavne pre používateľov mobilných telefónov, poskytuje informácie o aktuálnej polohe autobusov. Ďalej o najbližších autobusových zastávkach podľa polohy cestujúceho (na mape), aktuálnych odchodoch autobusových spojov z autobusových zastávok aj s uvedením skutočného času príchodu či odchodu spoja. Cestujúci vďaka mobilnej aplikácii získa aj prehľad o najbližších autobusových spojoch v okolí podľa polohy cestujúceho (na mape), o aktuálnom dopravnom spojení medzi určenými autobusovými zastávkami a príchodoch autobusových spojov na určené autobusové zastávky. Na rýchly prístup k zdrojovým stránkam je vhodné aj v MHD využitie QR kódov. Napríklad na zastávkach MHD a v dopravných prostriedkoch MHD. Výhoda QR kódov je, že umožňujú poskytovanie informácií zo stránok dopravcu v cudzom jazyku na čo sa na zastávkach MHD, ale aj prestupových bodoch verejnej hromadnej osobnej dopravy v SR často zabúda. Číslovanie zastávok MHD patrí tiež do informačného systému verejnej osobnej dopravy (pozri obr. 6). Aj pri riešení Územného generelu dopravy mesta Žilina sme sa stretli s tým, že tá istá spoločná zastávka mala v cestovnom poriadku MHD iný názov ako v prímestskej autobusovej doprave. V SR aj vzhľadom na jeho veľkosť by mal byť jednotný systém informácii o zastávkach verejnej hromadnej dopravy, ktorý by mala spravovať štátna organizácia alebo štátom poverená resp. vybratá na základe verejnej súťaže. Namiesto QR kódov je možné využívať NFC technológiu (obr. 6). Skratka NFC pochádza z anglického spojenia Near Field Communication, čo vo voľnom preklade znamená komunikácia na krátke vzdialenosti. Vo svete už existuje celý rad 16 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

referencií, kde sa NFC platba cestovného používa. Medzi priekopníkov patrí Telefónica O2, ktorá spustila pilotný projekt platieb za MHD medzi prvými operátormi v Európe. Stalo sa tak už v máji 2010 v Plzni, pričom partnerom operátora sú Plzeňské městské dopravní podniky (PMDP). Obr. 6 Číslovanie zastávok MHD a použitie technológie NFC (Galway: Írsko); Zdroj: J. Gnap Celý rád iných inovatívnych aplikácii je uvedených v [2] a [9]. Komplexné informácie pre potenciálnych cestujúcich vo verejnej hromadnej osobnej doprave patria medzi najdôležitejšie aspekty pre rozhodovanie o použití tohto druhu dopravy. Literatúra [1] GNAP, J. - KONEČNÝ, V. - POLIAKOVÁ, B.- GOGOLA, M.: Zlepšenie informácií pre cestujúcich o MHD Košice, Projekt ATTAC, Žilinská univerzita v Žiline, 2014 [2] KONEČNÝ, V.- GNAP, J.- POLIAK. M.: Informačné systémy v hromadnej osobnej doprave, 1. vydanie, Žilinská univerzita v Žiline EDIS vydavateľstvo ŽU, 2015 (v príprave) [3] TP 10/2011 Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách, MDVaRR SR, Bratislava, júl 2011 [4] Plán dopravnej obslužnosti Žilinského samosprávneho kraja, spracovateľ: Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s INPROP, s.r.o. Žilina a VUD, a.s. Žilina, 2008. [5] JURKOVIČOVÁ, H. 2012. Bezbariérovosť v hromadnej osobnej doprave. In Doprava a spoje [online]. 2012, č.1 [2012-06-10]. Dostupné na internete: http://fpedas.uniza.sk/dopravaaspoje/2012/1/jurkovicova1.pdf. ISSN 1336-7676. [6] Plán udržateľnej mestskej mobility mesta Košice, Projekt ATTAC, Žilinská univerzita v Žiline, 2014, www.attacproject.eu [7] Územný generel dopravy Mesta Martin, Žilinská univerzita v Žiline, 2015 [8] Istrijská ul.: Ulica nevhodných zastávok, imhd.sk, 2015; Dostupné na: http://imhd.zoznam.sk/transport/doc/sk/13337/istrijska-ul-ulica-nevhodnych-zastavok.html [9] KALAŠOVÁ, A.- ČERNICKÝ, Ľ.- KUPČULJAKOVÁ, J.: Posúdenie vplyvu aktívnej preferencie MHD na dopravu vo vybranej časti mesta Žilina In: Svet dopravy [elektronický zdroj] : vedecký - recenzovaný online časopis. - ISSN 1338-9629. - (5 Júl 2013), online, Spôsob prístupu: http://www.svetdopravy.sk/posudenie-vplyvu-aktivnejpreferencie-mhd-na-dopravu-vo-vybranej-casti-mesta-zilina/ Tento príspevok vznikol vďaka podpore projektov: Kvalita vzdelávania a rozvoj ľudských zdrojov ako piliere vedomostnej spoločnosti na Fakulte PEDAS Žilinskej univerzity v Žiline, ITMS kód projektu 26110230083, riešeného na Žilinskej univerzite v Žiline. VEGA Projekt č. 1/0159/13 KALAŠOVÁ, A. a kol.: Základný výskum telematických systémov, ich podmienky rozvoja a potreba dlhodobej stratégie, ŽU v Žiline, FPEDAS, 2013-2015. VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 17

Legislatíva a financovanie verejnej osobnej dopravy vo vybraných európskych štátoch a ich porovnanie so Slovenskou republikou Ing. Janka Margetiaková, Ing. Pavol Matejko, PhD. Divízia výskumu a vývoja Výskumný ústav dopravný, SR e-mail: margetiakova@vud.sk, matejko@vud.sk Abstrakt Predmetom tohto príspevku je charakterizovať legislatívne podmienky prevádzkovania a financovania verejnej osobnej dopravy (VOD) vo vybraných európskych štátoch a SR. Abstract The object of this study is to characterize the legislation conditions for public passenger transport in selected european countries and their comparing with Slovakia. 1. Úvod Rozvoj VOD sa opiera o dva základné piliere: legislatívny a finančný. Päť vybraných štátov EÚ a Slovenská republika sú charakterizované z hľadiska rezortnej legislatívy a financovania VOD, pričom príslušné zistenia môžu slúžiť k implementácii poznatkov zo zahraničia v našich podmienkach a tak podporiť ďalší rozvoj VOD v Slovenskej republike (SR). Tabuľka 1: Základné charakteristiky vybraných európskych štátov a Slovenska P.č. Štát Rozloha [km 2 ] Počet obyv. [2013] Hustota obyv. [obyv/km 2 ] HDP/obyv. 1. Česká rep. 78 866 10 512 419 133 80 2. Estónsko 45 227 1 315 819 29 72 3. Nemecko 357 137 80 767 463 226 124 4. Rakúsko 83 879 8 506 889 101 129 5. Švajčiarsko 41 290 8 139 631 197 158 6. Slovensko 49 036 5 415 949 110 76 Z porovnávaných štátov, odhliadnuc od Nemecka, je Slovensko skôr menšou krajinou s priemernou hustotou obyvateľstva, čo vytvára vhodné podmienky pre rozvoj integrovaných dopravných systémov (IDS) a VOD. Z hľadiska výšky HDP na 1 obyvateľa je porovnateľné s Českou republikou a Estónskom. 18 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Tabuľka 2: Modal split vo vybraných európskych štátoch a v SR 2009 2010 2011 2012 2013 ŽD CD IAD ŽD CD IAD ŽD CD IAD ŽD CD IAD ŽD CD IAD Česká rep. 6,8 16,9 76,2 7,5 19,5 73 7,6 18 74,4 8,3 17,7 74 8,5 17,9 73,6 Estónsko 2 15 83,1 2 14,4 83,6 2 14 84,1 1,8 14,6 83,6 1,7 14,4 83,9 Nemecko 7,9 6,1 86 8 6 86 8,2 5,9 85,9 8,9 5,7 85,4 8,5 5,8 85,7 Rakúsko 11,1 9,6 79,3 11 10,3 78,7 11 10,1 78,9 11,5 10 78,5 12,7 9,8 77,4 Švajčiarsko 17,4 5,1 77,5 17,6 5,1 77,3 17,6 5,1 77,2 17,2 5,1 77,7 17,1 5,1 77,8 Slovensko 6,6 15,8 77,6 6,7 15,3 78 7 15,7 77,3 7,1 15,6 77,3 7,1 15,1 77,8 Zdroj: EUROSTAT Z porovnania vývoja deľby prepravnej práce vybraných krajín je zrejmé, že Slovensko zaznamenalo mierny pokles prepravného výkonu cestnej dopravy a stabilizáciu nárastu individuálnej automobilovej dopravy (IAD), pričom je taktiež badateľný určitý nárast podielu železničnej dopravy. Na doplnenie uvádzame, že počas obdobia rokov 2000 2010 došlo k výraznému poklesu podielu železničnej dopravy, ktorý sa odrazil na náraste cestnej dopravy (CD) a IAD. Aktuálny vývoj je v dôsledku toho možné považovať za priaznivý a trvalo udržateľný v prípade správneho nastavenia dopravnej politiky, dostatočne podporujúcej VOD. 2. Legislatíva upravujúca organizovanie, objednávanie a financovanie VOD v porovnávaných štátoch 2.1. Česká republika Základnou legislatívnou normou upravujúcou prevádzkovanie a financovanie VHD v ČR je zákon č. 194/2010 Zb. o verejných službách v preprave cestujúcich a o zmene ďalších zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2010. V nadväznosti na priamo použiteľné Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave tento zákon upravuje postup štátu, krajov a obcí pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti verejnými službami v preprave cestujúcich verejnou dráhovou osobnou dopravou a verejnou linkovou dopravou. Štát zabezpečuje dopravnú obslužnosť verejnými službami v preprave cestujúcich verejnou dráhovou osobnou dopravou vlakmi celoštátnej dopravy, ktoré majú nadregionálny alebo medzinárodný charakter. V úlohe štátu pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti vystupuje Ministerstvo dopravy, určujúce po dohode s Ministerstvom financií maximálnu výšku kompenzácie a spôsob tohto určenia na dobu účinnosti zmlúv o verejných službách v preprave cestujúcich. Kraj zabezpečuje dopravnú obslužnosť vo svojom územnom obvode a so súhlasom iného kraja v jeho územnom obvode. Môže tiež zabezpečovať verejné služby v preprave cestujúcich verejnou dráhovou osobnou dopravou a verejnou linkovou dopravou v susediacom územnom obvode iného štátu po predchádzajúcej dohode s príslušným orgánom verejnej moci iného štátu, pokiaľ ide o potrebu na zabezpečenie dopravnej obslužnosti kraja. VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 19

Obec zabezpečuje dopravnú obslužnosť vo svojom územnom obvode nad rámec dopravnej obslužnosti územia kraja. Rovnako môže zabezpečovať verejné služby v preprave cestujúcich verejnou dráhovou osobnou dopravou a verejnou linkovou dopravou mimo svojho územného obvodu, pokiaľ ide o potrebu na zabezpečenie dopravnej obslužnosti obce a so súhlasom kraja a obcí, ktoré majú uzavretú zmluvu o verejných službách v preprave cestujúcich a ich územný obvod je dotknutý zabezpečovaním služieb. Zákon č. 194/2010 Zb. v 5 zavádza dopravné plánovanie, ktoré je úlohou Ministerstva dopravy a krajov, realizuje sa formou plánov dopravnej obslužnosti a jeho zámerom je vytvárať podmienky pre hospodárne, efektívne a účelné zabezpečovanie dopravnej obslužnosti a vzájomnú spoluprácu štátu, krajov a obcí pri tejto činnosti. Dopravné plánovanie vychádza zo základných spojov verejnej dráhovej osobnej dopravy pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti. Zákon definuje aj integrované verejné služby, ktorými sú integrované verejné služby v preprave cestujúcich podľa priamo použiteľného nariadenia EP a ES č. 1370/2007. Požiadavka jednotnej informačnej služby je splnená, ak je zabezpečené poskytovanie informácií o jednotnom cestovnom poriadku a jednotnej tarife. Pri kreovaní IDS môžu kraje a obce založiť samostatne alebo spoločne právnickú osobu pre plnenie úloh pri zriaďovaní a organizácii integrovaných verejných služieb v preprave cestujúcich (= organizátor), ktorá môže byť poverená, aby v mene kraja alebo obce uzatvárala zmluvy o verejných službách v preprave cestujúcich na určenom území a pri určených druhoch dopravy. Štandardy kvality a bezpečnosti uvádza príloha k zákonu č. 194/2010 Zb. (3 okruhy: informačné zariadenia pre cestujúcich; preprava osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie; technické parametre vozidiel). Minimálne hodnoty a ukazovatele štandardov kvality a bezpečnosti a spôsob ich preukazovania určuje nariadenie vlády č. 63/2011 Zb. o stanovení minimálnych hodnôt a štandardov kvality a bezpečnosti a o spôsobe ich preukazovania v súvislosti s poskytovaním verejných služieb v preprave cestujúcich, ktoré nadobudlo účinnosť 1. apríla 2011. Financovaním dopravnej obslužnosti sa priamo zaoberajú 23 a 24, upravujúce kompenzáciu, ktorú poskytuje zo svojho rozpočtu objednávateľ v rozsahu určenom zmluvou. Na uzavretie zmluvy je potrebný finančný model nákladov, výnosov a čistého príjmu, ktoré majú vyplývať zo zmluvy. Model predkladá dopravca objednávateľovi pred uzavretím zmluvy priamym zadaním, pričom povinnosťou objednávateľa je v modeli skontrolovať, či navrhovaná dotácia nie je nadmerná. Dotácie do pravidelnej VOD v ČR Dotácie v ČR sa poskytujú na financovanie: - pravidelnej autobusovej dopravy o rozpočty krajských (okresných) úradov cca 92,3 % - z celkovej dotácie pre PAD o rozpočty obcí - 7,7 % z celkovej dotácie pre PAD - železničnej osobnej dopravy o zo štátneho rozpočtu - 31,7 % o z krajských (okresných) úradov - 68,3 % (v tomto je zarátaná od roku 2009 aj dotácia na dofinancovanie regionálnej dráhovej dopravy). 20 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Tabuľka 3: Dotácie do pravidelnej VOD v ČR v rokoch 2009-2013 2.2. Estónsko Najvýznamnejšou legislatívnou normou v oblasti verejnej dopravy je zákon o verejnej doprave z roku 2000 (vrátane ďalších zmien), ktorý upravuje VOD a s ňou súvisiace oblasti, akými sú plánovanie a organizácia verejnej dopravy, zmluvy o verejnej službe, podpora verejnej dopravy a plán jej rozvoja, spôsob stanovenia taríf a zliav, licencie a všeobecné pravidlá, národný register dopravy, monitorovanie a sledovanie dopravy ako aj zodpovednosť v rámci VOD. Služby verejnej dopravy v Estónsku poskytuje pravidelná doprava, taxislužba a príležitostná doprava. Verejná doprava sa člení na štyri kategórie, organizované rôznymi orgánmi: Miestna doprava je organizovaná miestnou samosprávou. Najväčšie siete liniek sú prevádzkované v mestách Tallinn a Tartu. Vidiecka samospráva využíva miestnu dopravu prevažne na dopravu žiakov a na zabezpečenie dostupnosti služieb sociálnej starostlivosti. Regionálnu dopravu organizuje štát so samosprávami krajov alebo miestnymi samosprávami prostredníctvom centier verejnej dopravy. Jej funkciou je zabezpečenie spojenia s najvýznamnejšími strediskovými centrami so zámerom umožniť obyvateľom dochádzku do zamestnania a škôl a poskytnúť im prístup k službám sociálnej starostlivosti. Diaľková (nadnárodná) doprava má komerčné dôvody a zabezpečuje najmä spojenia medzi strediskovými centrami. Sieť liniek sa vytvára podľa žiadostí podaných dopravcami, ktoré spracováva Odbor verejnej dopravy Estónskeho cestného úradu (Estonian Road Administration). Medzinárodná autobusová doprava sa tiež vykonáva z komerčných dôvodov. Medzinárodnú osobnú dopravu upravuje Nariadenie EP a Rady č. 1073/2009/ES a medzinárodné dohody. Sieť liniek vzniká na základe žiadostí podávaných dopravcami, ktoré spracováva Ministerstvo hospodárskych záležitostí a komunikácií. Rozhodujúce postavenie pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti obyvateľstva má v Estónsku verejná autobusová doprava, spravovaná VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 21

Estónskym cestným úradom (ERA Estonian Road Administration). Odbor verejnej dopravy ERA má v pôsobnosti riadenie regionálnych liniek autobusovej dopravy a vydávanie povolení na diaľkové linky, údržbu a rozvoj registra verejnej dopravy. Tabuľka 4: Ukazovatele financovania regionálnej autobusovej dopravy v Estónsku v rokoch 2003-2013 Zdroj: ERA 2.3. Nemecko Rezortné dopravné zákony v Nemecku sú odvodené z nemeckej ústavy, z Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Pre prevádzku a financovanie verejnej osobnej dopravy železničnej a autobusovej sú dôležité najmä nasledujúce legislatívne normy: pre železničnú osobnú dopravu (ŽOD) -Všeobecný železničný zákon pravidelnú autobusovú dopravu (PAD) -Zákon o preprave osôb pre VOD všeobecne - Zákon o regionalizácii verejnej prímestskej dopravy a Zákon o rozčlenení spoločných úloh a finančnej pomoci ktoré majú celospolkovú pôsobnosť. Financovanie prevádzky regionálnej ŽOD sa uskutočňuje na základe zákona o regionalizácii verejnej osobnej prímestskej dopravy z roku z roku 1993 v znení neskorších predpisov (posledná zmena zo 14. decembra 2012), ktorý ustanovuje, že zabezpečenie dostatočnej obsluhy obyvateľstva dopravnými výkonmi vo verejnej osobnej prímestskej doprave je úlohou jestvujúcej starostlivosti a miesta, ktoré túto úlohu využívajú, sú určené krajinským právom. Verejnou osobnou prímestskou dopravou sa rozumie všeobecne dostupná preprava osôb dopravnými prostriedkami v pravidelnej doprave, ktoré sú určené prevažne na to, aby uspokojovali dopravný dopyt v mestskej, prímestskej alebo regionálnej doprave. (prímestská doprava do vzdialenosti 50 km alebo celková doba prepravy nepresahuje 1 hodinu). Regionalizačný zákon v 5 stanovuje, že na financovanie verejnej osobnej prímestskej dopravy v spolkových krajinách sa používajú ako zdroje príjmy z dane z minerálnych olejov, pričom na rok 2008 bola na tento účel vyčlenená čiastka 6 675 mil. EUR, ktorá sa od roku 2009 zvyšuje o 1,5 %. Uvádzané finančné príspevky sú prideľované jednotlivým spolkovým krajinám v nasledujúcom percentuálnom podiele: 22 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Spolková krajina % podiel z celkovej sumy Bádensko-Württembersko 10,44 Bavorsko 14,98 Berlín 5,46 Brandenbursko 5,71 Brémy 0,55 Hamburg 1,93 Hesensko 7,41 Meklenbursko Predpomoransko 3,32 Dolné Sasko 8,59 Severné Porýnie Vestfálsko 15,76 Porýnie - Falcko 5,24 Sársko 1,32 Sasko 7,16 Sasko Anhaltsko 5,03 Šlezvicko Holštajnsko 3,11 Durínsko 3,99 Zákon o rozčlenení spoločných úloh a finančnej pomoci z 5. septembra 2006 (v znení zmeny z 15. júla 2013) ustanovuje, že spolkovým krajinám prislúchajú na zlepšenie dopravných pomerov obcí v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2019 zo štátneho rozpočtu ročne k dispozícii prostriedky 1335, 5 mil.. Suma určená na dopravné investície sa rozdeľuje na spolkové krajiny v týchto podieloch: Spolková krajina % podiel z určenej sumy Bádensko-Württembersko 12,395291 Bavorsko 14,686293 Berlín 3,723811 Brandenbursko 4,059626 Brémy 0,828343 Hamburg 2,220108 Hesensko 7,223746 Meklenbursko Predpomoransko 2,617488 Dolné Sasko 9,247962 Severné Porýnie Vestfálsko 19,432473 Porýnie - Falcko 4,878640 Sársko 1,285424 Sasko 6,565176 Sasko Anhaltsko 3,835749 Šlezvicko Holštajnsko 3,238746 Durínsko 3,761124 2.4. Rakúsko Predmetnú problematiku v Rakúsku upravujú najmä tieto legislatívne normy: VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 23

Spolkový zákon č. 204/1999 o usporiadaní verejnej osobnej prímestskej a regionálnej dopravy, stanovujúci organizačné a finančné základy prevádzky verejnej osobnej prímestskej a regionálnej dopravy s prihliadnutím na platné nariadenia Európskej únie v oblasti záväzkov služieb verejnej dopravy, ako i štruktúru a pôsobnosť dopravných zväzov (z hľadiska financovania je ťažiskovou ČASŤ IV. tohto zákona, určujúca spôsob financovania podnikov verejnej dopravy štátom pre podniky, ktoré prevádzkujú výlučne osobnú dopravu na krátke vzdialenosti a podniky, ktoré prevádzkujú osobnú regionálnu dopravu, Spolkový zákon č. 203/1999 o linkovej osobnej doprave motorovými vozidlami, ktorý určuje, že za účelom optimalizácie verejnej osobnej dopravy majú dozorné orgány dohliadať na to, aby záujmy rôznych dopravcov boli vyvážené a ich výkony a náhrady vzájomne zosúladené. S týmto cieľom podporujú dobrovoľnú spoluprácu a zlučovanie podnikov, ako napr. spoločnú dopravu a dopravné zväzy. Spolkový zákon č. 103/2007 o finančnom vyrovnaní - základný zákon, ktorým sa upravuje finančné vyrovnávanie na roky 2008 až 2016 v Rakúsku, stanovujúci spolkovým krajinám finančné prostriedky z daní na rôzne druhy účelov, medzi nimi ( 20 zákona) aj na verejnú osobnú prímestskú dopravu a na investície do prímestskej osobnej dopravy ako aj na podporu investícií pre električkové a trolejbusové trate v hlavných mestách spolkových krajín, v ktorých počet obyvateľov presahuje 100 tisíc osôb (Viedeň, Graz, Innsbruck, Linz, Salzburg). Gestorom VOD v Rakúsku je Ministerstvo dopravy, inovácií a technológií, ktoré má k dispozícii v rámci prevádzky verejnej osobnej prímestskej a regionálnej dopravy finančné prostriedky na: - verejnohospodárske výkony pre podniky železničnej dopravy (platby v rámci zmlúv o dopravných službách podnikom železničnej dopravy za výkony, ktoré by z hľadiska podnikového hospodárstva inak nemohli byť uskutočňované), - dopravné zväzy platby v rámci základných zmlúv a zmlúv o financovaní za účelom vyrovnávania výpadku príjmov, vzniknutých dopravným podnikom použitím zväzovej tarify, - zľavy študentov podpora pre osobitné študentské cestovné lístky v dopravných zväzoch - objednávateľov dopravy ( 24 ods. 2 a 26 osd. 3 zákona ÖPNRV-G 1999) platby na dopravnú obslužnosť objednanú regionálnymi územnými orgánmi, v rámci ktorých môžu byť jednotlivé projekty podporované v závislosti od rozpočtového krytia až do výšky jednej tretiny ročne nabiehajúcich nákladov. Spolok má k dispozícii v rámci prevádzky ӦPNRV aj iné finančné prostriedky: - Fondy na vyrovnanie nákladov rodín určené na platby spolkového ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže pre dopravné podniky na financovanie bezplatnej prepravy žiakov a učňov v dopravných zväzoch; - finančné vyrovnanie príspevky spolkového ministerstva financií spolkovým krajinám a obciam ako i prostriedky z dane z minerálnych olejov na účely verejnej osobnej prímestskej a regionálnej dopravy. 24 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

Tabuľka 5: Finančné výkony spolku v kalendárnom roku 2013 Účel výkonu mil. Verejnohospodárske výkony železničných dráh (ӦBB a súkromné dráhy) Výkony podľa zákona ӦPNRV G 1999 (dopravné zväzy vrátane semestrálnych cestovných lístkov) 671,4 Objednávateľ dopravy 7,3 75,3 Úhrada bezplatnej prepravy žiakov a učňov v školskom roku 2013/2014 391,5 Platby obciam podľa 20 ods. 1 a 2 zákona o finančnom vyrovnaní a prevádzka VOD prímestskej a regionálnej celkom Suma na prevádzku verejnej osobnej prímestskej a regionálnej dopravy Zdroj: BMVIT 2.5. Švajčiarsko 79,7 1 225,2 VOD vo Švajčiarsku v súčasnosti upravujú najmä tieto legislatívne normy: zákon o osobnej doprave z 20. marca 2009, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010, Spolkový zákon o železniciach z 20. decembra 1957 v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje výstavbu a prevádzku železníc železničnými podnikmi, ale aj ich vzťahy s inými podnikmi verejnej dopravy, so správnymi úradmi a s tretími, pričom financovanie infraštruktúry rieši kapitola VI. tohto zákona, Nariadenie o úhradách regionálnej osobnej dopravy z 11. novembra 2009 Nariadenie o podiele kantónov v náhradách finančných podporách pre regionálnu dopravu z 18. decembra 1995, určujúce podiely kantónov, ktoré majú kantóny zaplatiť z titulu úhrady ponuky regionálnej osobnej dopravy, objednávanej spoločne konfederáciou a kantónmi a z titulu financovania infraštruktúry regionálnej dopravy pre železničnú a lanovú dopravu. Miestna doprava, ktorá je vylúčená zo spolkových výkonov, zahŕňa linky, slúžiace jemnej obsluhe lokalít. Na takúto obsluhu slúži linka, v rámci ktorej sa zastávky nachádzajú do 1,5 km od miesta najbližšieho spojenia s nadradenou sieťou verejnej dopravy a vzdialenosť medzi zastávkami je malá. Vo Švajčiarsku sa poskytujú úhrady v regionálnej osobnej doprave pre každú linku oddelene. Rozsah objednanej ponuky sa v prvom rade určuje v závislosti na dopyte. Spolok a kantóny zabezpečujú minimálnu obsluhu 4 párových spojov, ak priemerný dopyt na najslabšom úseku linky dosahuje aspoň 32 osôb denne. Ponuka 18 párových spojov v zjednotenom taktovom cestovnom poriadku sa zabezpečuje, ak priemerný dopyt na najzaťaženejšom úseku linky presahuje 500 osôb denne. VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 25

Na financovaní VOD en bloc vo Švajčiarsku sa podieľa spolok, kantóny a obce. Najväčším zdrojom sú tržby z prepravy a vedľajšie výnosy, ktoré v roku 2013 predstavovali 51,6 % z finančných zdrojov verejnej dopravy. Tabuľka 6: Finančné zdroje VOD vo Švajčiarsku v rokoch 2011-2013 Finančné zdroje 2011 2012 2013 mil. mil. mil. CHF % CHF % CHF % Všeobecné prostriedky spolku 3 150 19,8 3 218 19,9 3 106 18,4 Všeobecné prostriedky kantónov 1 868 11,7 1 869 11,6 1 984 11,8 Všeobecné prostriedky obcí 1 011 6,3 1 057 6,5 1 047 6,2 Dane z miner. olejov do Fondu infraštruktúry aglomer. dopravy 415 2,6 298 1,8 339 2,0 Výkon. poplatky ťažkej nákl. dopravy na financ. verej.dopravy 805 5,1 711 4,4 897 5,3 Dane z minerálnych olejov na financovanie verej. dopravy 279 1,8 265 1,6 277 1,6 Dane z minerálnych olejov pre kombinovanú dopravu 228 1,4 186 1,2 195 1,2 DPH na financovanie verejnej dopravy 317 2,0 305 1,9 313 1,9 Vedľajšie výnosy dopravných podnikov 1 500 9,4 1 650 10,2 1 660 9,9 Výnosy z osobnej dopravy 5 200 32,7 5 511 34,1 5 860 34,8 Výnosy z nákladnej dopravy 1 150 7,2 1 100 6,8 1 158 6,9 Celkom 15 923 100,0 16 170 100,0 16 836 100,0 Zdroj: LITRA 2.6. Slovenská republika V tejto časti sú uvedené dva základné zákony upravujúce prevádzku a financovanie VOD v SR, ktorými sú: - zákon č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov - zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave Zákon NR SR č. 514/2009 Z.z. z 28. októbra 2009 o doprave na dráhach, ktorý upravuje podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi, práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej doprave, práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave, certifikáciu rušňovodičov, verejnú správu v doprave na dráhach. Dopravnou obslužnosťou ( 19) na účely tohto zákona je zabezpečenie poskytovania primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej verejnej osobnej doprave na území vymedzenom v zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme, najmä na zabezpečenie dopravy do zamestnania, škôl, zdravotníckych zariadení, úradov a za účelom uspokojovania kultúrnych, rekreačných a spoločenských potrieb vrátane dopravy späť, prispievajúcej k trvalo udržateľnému rozvoju územného obvodu. Primeraným rozsahom sa rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov a kapacita dráhových vozidiel na jednotlivých tratiach a linkách, 26 VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015

ktoré určí objednávateľ dopravných služieb na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni. Plán dopravnej obslužnosti ( 20) zostavujú objednávatelia dopravných služieb v celoštátnej doprave, v regionálnej doprave a v mestskej doprave. Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ dopravných služieb berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, kapacitu železničnej infraštruktúry alebo siete mestskej dopravy, prevádzkové možnosti dráhových podnikov, možnosti súbežnej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania verejnej osobnej dopravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu straty dráhového podniku za dopravné služby vo verejnom záujme. Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme ( 21 zákona) má za cieľ zaručiť bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia, zohľadniť sociálne a environmentálne faktory, faktory regionálneho rozvoja a požiadavky ozbrojených síl. Dotácie sú upravené 22 zákona, ktorý uvádza, kedy môže objednávateľ na žiadosť dráhového podniku poskytnúť dotáciu zo svojho rozpočtu na modernizáciu dráhových vozidiel, ktorými plní zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, prípadne iný typ dotácie. Ak dôjde k zmene poskytovateľa dopravných služieb vo verejnom záujme, dráhové vozidlá kúpené z dotácie je pôvodný poskytovateľ povinný bezodplatne previesť na nového poskytovateľa, s ktorým objednávateľ dopravných služieb uzavrel zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme. Zákon NR SR č. 56/2012 z 31. januára 2012 o cestnej doprave upravuje o.i. aj zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave. Pravidelnou dopravou ( 9) z hľadiska dopravnej obslužnosti územia je mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava. Mestskú dopravu možno prevádzkovať spolu s mestskou električkovou dopravou a mestskou trolejbusovou dopravou ako jednotný mestský dopravný systém vzájomne zosúladených a prepojených liniek a harmonogramu spojov na základe jednotného prepravného poriadku s jednotným systémom predaja cestovných lístkov. Zákon definuje aj dopravnú obslužnosť ( 18), ktorou sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na území kraja alebo obce. Primeraný rozsah predstavuje počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv podľa zákona č. 514/2009 Z.z. a prestupu, vzdialenosti k zastávkam, priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich. Z hľadiska financovania VOD sú dôležité ustanovenia o zmluve o službách ( 21), ktorá má zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe. Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA 2015 27