časť 9. diel 4. kapitola 1.1 str. 1 9.4.1.1 Pracovnoprávny vzťah závislá práca Definovanie pojmu závislá práca, tak ako vyplýva z ustanovenia 1 ods. 2 a 3 ZP, ako aj všeobecne upravený pojem zamestnanca, je podľa súčasného právneho stavu základnou pomôckou pri identifikácii pracovného pomeru, resp. pri identifikácii právneho statusu zamestnanec. Na uľahčenie overenia existencie pracovného pomeru v aplikačnej práci sa odporúča, aby sa využívali viaceré ukazovatele. Nepredpokladá sa, aby na existenciu pracovného pomeru bolo treba naplniť všetky identifikačné znaky. Pre posúdenie pracovnoprávneho vzťahu vždy je dôležité, či právny vzťah spĺňa základné znaky pracovnoprávneho vzťahu, a nie to, akou právnou formou bol právny vzťah založený. Z uvedeného vyplýva, že obsah právneho vzťahu vždy determinuje aplikáciu príslušnej zmluvnej formy. MZDOVÁ UČTÁREŇ september 2009
časť 9. diel 4. kapitola 1.1 str. 2 Druhy pracovnoprávnych vzťahov Zákonník práce ustanovuje štyri druhy pracovnoprávnych vzťahov, a to: pracovný pomer, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pracovnoprávny vzťah založený písomnou dohodou o vykonaní práce, pracovnoprávny vzťah založený písomnou dohodou o pracovnej činnosti a pracovnoprávny vzťah založený písomnou dohodou o brigádnickej práci študentov. Pracovný pomer Slovenské pracovné právo definuje základné charakteristiky existencie pracovného pomeru. Pracovný pomer je: záväzkový právny vzťah, v ktorom sa zamestnanec zmluvne zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa prácu určitého druhu za odplatu a podľa jeho pokynov. Pracovný pomer je založený na zmluvnom základe pracovnej zmluvy, prostredníctvom ktorej sa zamestnanec zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa závislú prácu, osobno právny vzťah, v ktorom zamestnanec je subjektom, nie objektom vzájomnej výmeny. Pracovný pomer je viazaný výlučne na osobu zamestnanca, ktorý je nezastupiteľný v právnej pozícii účastníka právneho vzťahu závislej práce, september 2009 MZDOVÁ UČTÁREŇ
časť 9. diel 4. kapitola 1.1 str. 3 prácou vykonávanou pre iného zamestnávateľa. Len práca vykonávaná pre zamestnávateľa je právne relevantná ako predmet pracovného pomeru, forma námezdnej práce námezdný charakter práce vyplýva aj z toho, že zamestnanec dáva zamestnávateľovi za odmenu k dispozícii svoju pracovnú silu, aby ju ten využil predovšetkým vo svoj prospech, aj keď zo samého nájmu pracovnej sily má, prirodzene, prospech aj zamestnanec, prácou vykonávanou na princípe podriadenosti a nadradenosti. Ide o osobnú, právnu závislosť a podriadenosť fyzickej osoby voči svojmu zamestnávateľovi. Pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah nie je založený na princípe rovnosti. Princíp osobnej závislosti a podriadenosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi najviac charakterizuje pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah a súčasne ho odlišuje od iných druhov právnych vzťahov, najmä od občianskoprávnych vzťahov, založených na princípe rovnosti. Osobná závislosť zamestnanca od zamestnávateľa, jeho podriadenosť, je založená na zmluvnom základe. Má však svoje hranice, nie je neobmedzená. Je obsahový rámec je určený dohodnutým druhom práce a miestom výkonu práce, prácou vykonávanou v hospodárskej závislosti hospodárska závislosť zamestnanca od MZDOVÁ UČTÁREŇ september 2009
časť 9. diel 4. kapitola 1.1 str. 4 zamestnávateľa v pracovnom pomere sa prejavuje aj tým, že zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom pomere za účelom zisku, ale je často výlučným alebo podstatným zdrojom príjmu zamestnanca, trvajúci právny vzťah charakteristika pracovného pomeru ako trvajúceho právneho vzťahu vyjadruje, že pracovný pomer sa nekončí jedno rázovou výmenou pracovného výkonu zamestnanca za mzdu, ale povinnosti a práva jeho účastníkov zásadne trvajú tak dlho, kým nedôjde k jeho skončeniu. V pracovnom pomere ide o vykonávanie práce, nie o výkon práce zamestnanca. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného jednorazového pracovného výkonu, ale tvorí ju celý súbor pracovných činnosti zamestnanca, ktoré sa opakujú, prácou vykonávanou zamestnancom v mene zamestnávateľa, na jeho náklady a riziko závislú prácu, ktorá má byť predmetom pracovného pomeru, zamestnanec nevykonáva vo svojom mene, ale v mene zamestnávateľa. Preto v pracovnom pomere pri výkone závislej práce zamestnávateľ znáša riziko vykonávanej práce i náklady, ktoré sú s ňou spojené, a nemôže tieto riziká prenášať na zamestnanca, pravidelné poskytovanie odmeny za vykonanú prácu pracovný pomer je vždy odplatným právnym vzťahom, nie však na spôsob výmeny tovaru a ceny, september 2009 MZDOVÁ UČTÁREŇ
časť 9. diel 4. kapitola 1.1 str. 5 prácou vykonávanou v pracovnom čase ide o podstatnú právnu charakteristiku pracovného pomeru, o časové určenie pracovného záväzku zamestnanca, ktoré vyplýva najmä z ustanovenia 47 Zákonníka práce, prácou vykonávanou výrobnými prostriedkami zamestnávateľa práca vykonávaná výrobnými prostriedkami zamestnávateľa charakterizuje pojem závislej práce, aj keď podľa doterajšieho právneho stavu aj výkon závislej práce sa môže za určitých podmienok uskutočňovať pracovnými prostriedkami zamestnanca, za užívanie ktorých zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi dohodnuté náhrady podľa Zákonníka práce. V aplikačnej praxi môžu nastať prípady, keď len tento právny znak pojmu závislej práce bude chýbať, pretože pri výkone práce bude zamestnanec používať svoj pracovný prostriedok (napr. pri práci doma, pri tele práci). Závislá práca nikdy nespĺňa charakteristiky podnikania ako sústavnej zárobkovej činnosti vykonávanej vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku. MZDOVÁ UČTÁREŇ september 2009
časť 9. diel 4. kapitola 1.1 str. 6 september 2009 MZDOVÁ UČTÁREŇ