Bane a Banské mestá na Slovensku.

Bane a Banské mestá na Slovensku.

Najstaršie banícke mesto na Slovensku, ktorému sa hovorilo aj "strieborná" Banská Štiavnica. Prvý písomný údaj o ťažbe striebra pochádza z roku 1217. Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra ročne. V roku 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti dosiahla najvyššia ťažba a vyrobilo sa 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata. Mesto a technické pamiatky v jeho okolí sú od 11.12.1993 zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V r. 1762 bola v Banskej Štiavnici založená nielen prvá banícka akadémia, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. S menom profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Za všetkých treba spomenúť aspoň Gašpara Weindla, ktorý r. 1627 uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného prachu v baníctve, čo bolo súčasne prvým použitím pušného prachu pre mierové účely, Mateja Kornela Hella (1653-1743) a Jozefa Karola Hella (1713-1789) - svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských mechanizmov na svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má najväčšiu zásluhu na vytvorení jediného banského vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v podobe vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes. Banská Štiavnica

Kremnica Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok "zlatá Kremnica. Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest.

Handlová Významn Mesto Handlová vzniklo zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau. Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo roku 1909. Šachta východ, súčasť Bane Handlová, je lokalitou s najkvalitnejším hnedým uhlím na území Slovenska. V roku 1990 bola štátom z ekonomických dôvodov uzatvorená[1]. O tri roky neskôr bolo toto rozhodnutie prehodnotené a po dlhých prípravných prácach sa opäť začalo ťažiť v roku 2003. Plná prevádzka sa rozbehla v roku 2006. Vysoká kvalita uhlia však spôsobuje vyššiu produkciu horľavého metánu. Šachta východ bola považovaná za jednu z najnebezpečnejších na Slovensku. 17. júna 2009 sa ťažba v bani ukončila. Baníci postupne zamurovávali steny šachty, aby zabránili prístupu vzduchu k nevyťaženému uhliu, ktoré by mohlo začať tlieť a neskôr spôsobiť požiar.

Hnilčík Obec známa hlavne ťažbou medi. Prvá písomná zmienka o Hnilčíku sa spája s archivovanou listinou z roku 1315, ktorou bola prepísaná listina komesa Batyza Mariassyho z roku 1290. Obec má významnú banícku tradíciu siahajúci od jej vzniku, významná a známa je osada Bindt, hlavne ťažbou medi. O baníctve na Hnilčíku zachovali banské mapy, dnes uložené v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Z roku 1765 pochádza záznam o novoveskej bani Greinen Stollweg (dnes Štolvek), preslávenej produkciou najjemnejšej medi.

Nižná Slaná Významná banícka obec na Gemeri. V obci sa od nepamäti ťažilo okrem železnej rudy aj drahé kovy a to hlavne striebro, rýdza ortuť a rumelka. Najväčší rozkvet v baníctva v obci nastal za Emanuela I. Andrássyho, ktorý dostal prezývku "železný gróf". Za jeho pôsobenia bola otvorená štôlňa Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Namiesto slovenských pecí dal postaviť v roku 1868 vysokú pec Etelku. Zaslúžil sa aj o povznesenie bane svätá Trojica, kde zamestnával 60 robotníkov. Ťažila sa tu rumelka, rýdza ortuť a striebro. Pri bani postavil pec šádovňu (triediareň), kde sa ruda triedila. V roku 1868 založil banskú kolóniu. V 19. storočí pracovali v obci 3 slovenské pece a tri hámre, ktoré zanikli vybudovaním stredovekej vysokej pece Etelke Etelka huta. Železiarstvo v obci zaniklo po vybudovaní moderných vysokých pecí v Ózde, kde sa odvážala všetka vyťažená ruda od roku 1908.

Gelnica Jedno z najstarších banských miest na Slovensku. Gelnica bola povýšená na mesto už za vlády Bélu IV. (1235-1270). V Gelnici a okolí sa ťažilo nielen striebro a meď, ale aj zlato, ortuť, olovo a železná ruda. V gelnických baniach pracovalo 300 až 400 baníkov. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne svoje vlastné tzv. gelnické právo, ktorého stopy boli nájdené v gelnickom banskom práve z XV. storočia. V roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. Mestské práva rozšírili a potvrdili Gelnici kráľovia Karol I. v roku 1317, Ľudovít I. v roku 1359 a cisár Žigmund v roku 1435. Na základe týchto práv sa stala Gelnica slobodným kráľovským banským mestom.

Smolník Jedna z najstarších obcí na Slovensku s baníckou tradíciou. Prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš roku 1030. Oni pravdepodobne začali rozvíjať baníctvo. Ďalší nemeckí kolonisti prichádzali na Spiš za Bela II. (1131-1141) a Gejzu II. (1141-1161), čo pomohlo zmodernizovať "prabanícto a prahutníctvo". Z roku 1243 sú prvé údaje o produkcií zlata v Smolníku. Roku 1350 sa už zo Smolníka vyvážala meď, striebro, zlato a železo do Levoče a západnej Európy cez Krakov. Roku 1456 povolil kráľ Ladislav V. Smolníčanom, aby mohli otvárať ložiská a bane na všetky kovy, otvárať všetky staré bane a spracuvávať rudy na kovy modernejším spôsobom. Banícka história Smolníka sa uzavrela rokom 1992, keď závod Železorudné bane Smolník sa v ďalšom období orientoval na výrobnú činnosť strojárskeho a drevárskeho charakteru.

Rožňava Významné centrum baníctva a hutníctva na Gemeri. Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované Rožňavou podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva

Obec s významnou baníckou tradíciou pri ťažbe a spracovaní medi. V budove bývalej Banskej správy z roku 1830 bolo 23.11.2008 otvorené múzeum medi. Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené v roku 1006. Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli prívlastok "medená" mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vyluhovala zbytky kovov pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou premenou železa za meď. Špania Dolina

Dobšiná Staré banícke mesto v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria. Pôvodná osada sa vďaka prosperujúcemu baníctvu postupne vyvinula na mesto. Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd. Vyvážali sa predovšetkým do Anglicka, neskôr i do Saska. V rokoch 1862 až 1872 len samotná baňa Zemberg vynášala mestu priemerne 132 940 zlatých čistého zisku ročne. Výnosnosť kobaltových baní umožnila mestu viesť veľkorysú sociálnu politiku. Všetci obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. V 16.-18. storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch 1862-1884 bizmutová ruda.