VÝVOJ RODINNÝCH DOMÁCNOSTÍ A RODINNÉHO SPRÁVANIA V SR Viera Pilinská, Výskumné demografické centrum Zmeny v štruktúre rodiny i v samotnom rodinnom správaní, ktoré v posledných desaťročiach pozorujeme sú priamym dôsledkom demografického vývoja populácie. Obavy nad jeho smerovaním pramenia predovšetkým z nepriaznivého vývoja pôrodnosti, plodnosti, sobášnosti a stále rastúcej rozvodovosti. Vývoj týchto ukazovateľov naznačuje, že sa slovenská rodina dostáva do krízy, pretože mladí ľudia prestávajú rodiny zakladať, v rodinách sa rodí málo detí a veľký podiel manželstiev sa rozvádza...nadpisy z titulných stránok časopisov ako Rodina je v ohrození, Neradostné vyhliadky tradičnej rodiny, Príliš málo detí, Kam smeruje slovenská rodina atď., nie sú pre verejnosť ničím novým. Za príčinu tohto neradostného stavu sa považuje zmena ekonomickej a sociálnej politiky štátu uplatňovaná po roku 1989. Porovnávaním neporovnateľného, t. j. vývoja rodiny v období socializmu a po jeho páde, vzniká priestor pre šírenie poplašných správ. Kým v období tzv. reálneho socializmu bol stav pôrodnosti a sobášnosti v podstate uspokojivý, s prechodom na západoeurópsky model reprodukčného správania sa populácie dochádza k výrazným zmenám v intenzite pôrodnosti i sobášnosti, ktoré sa posúvajú k štandardom typickým pre vyspelé demokratické krajiny (výrazne klesajúca tendencia). S týmto posunom dochádza aj ku zmenám v štruktúre rodiny na Slovensku, ktoré je potrebné chápať ako logický a úplne prirodzený výsledok celkového vývoja spoločnosti. Koniec 80. a začiatok 90. rokov môžeme považovať za určitý medzník vo vývoji rodiny a rodinného správania sa na Slovensku. Z tohto dôvodu je vhodné posudzovať vývoj počtu a štruktúry rodinných domácností v dvoch etapách. Pre analýzu vývoja rodinných domácností je najvhodnejšie použiť údaje o cenzových domácnostiach zo sčítania obyvateľov, domov a bytov, pri definovaní ktorých sa uplatňovalo práve hľadisko príbuzenských vzťahov v rámci rodiny (def. Cenzovú domácnosť tvoria osoby, ktoré spoločne bývajú v jednom byte na základe rodinných alebo iných vzťahov v rámci jednej hospodáriacej domácnosti., SODB 2001). Cenzové domácnosti sa ďalej delia na rodinné a ostatné. Jadrom rodinných domácností je rodina, ktorá môže byť úplná (tvorí ju manželský pár alebo nezosobášený pár (kohabitácia), s deťmi (bez ohľadu na ich vek, ak dospelé deti netvoria samostatnú cenzovú domácnosť) alebo bez detí) alebo neúplná (tvorí ju jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom (bez ohľadu na vek dieťaťa, ale so zohľadnením spoločného hospodárenia). Z ostatných domácností rozlišujeme viacčlennú nerodinnú domácnosť (ktorú tvoria dve alebo viac osôb, príbuzných i nepríbuzných, hospodáriacich spoločne, ktoré však netvoria rodinnú domácnosť) a domácnosť jednotlivca (jediná fyzická osoba, ktorá býva v byte sama alebo ako podnájomník alebo býva spoločne s ďalšou cenzovou domácnosťou, ale samostatne hospodári). Členenie cenzových domácností podľa horeuvedených hľadísk sa po prvýkrát zaviedlo pri sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 1961. Na prvý pohľad sa zdá byť zložité, ale pri zisťovaní a spracovávaní dát umožňuje pomerne presne vyjadriť spôsoby skutočného života rodiny a domácnosti.
Vývoj cenzových domácností pred rokom 1989 Pre Slovensko, ako aj pre ostatné krajiny bývalého východného bloku, bolo obdobie pred rokom 1989 charakteristické extenzívnym populačným režimom. Keby sme chceli jedným slovom charakterizovať tento populačný režim, príznačné by bolo adjectivum vysoký. Socialistický štátny paternalizmus sa prejavoval nielen vo vzťahu k jednotlivcovi, ale predovšetkým k rodinám. Vytváral pre ne zdanlivo priaznivé podmienky rozvoja prostredníctvom systému rôznych sociálnych istôt, ktorými sa v spoločnosti zvýhodňovali predovšetkým mladé rodiny. Išlo o celý rad pronatalitných opatrení, (mladomanželské pôžičky, predĺženie materskej dovolenky, vyplácanie materského príspevku po skončení materskej dovolenky atď.), ktoré mali silný motivačný a stimulujúci účinok pre zakladanie rodiny navyše aj v pomerne mladom veku. Narodenie dieťaťa naviac zvyšovalo šancu rodičov získať samostatné bývanie. Potvrdzujú to aj prírastky jednotlivých typov cenzových domácností. Tab. 1 Počet cenzových domácností a obyvateľov Ukazovateľ Rok sčítania 1961 1970 1980 1991 2001 Počet CD spolu (v tis.) 1183,3 1344,7 1660,5 1832,5 2 071,7 Rozdiel - 161,4 315,8 172,0 239,3 Prírastok v % - 12,0 19,0 9,4 11,5 Počet obyvateľov (v tis.) 4216,8 4537,3 4991,2 5274,3 5379,5 Rozdiel - 320,5 453,9 283,2 105,1 Prírastok v % - 7,1 9,1 5,4 2,0 Tab. 2 Počet cenzových domácností 1961 1970 1980 1991 2001 Druh domácnosti v tis. v % v tis. v % v tis. v % v tis. v % v tis. v % CD spolu 1 183,3 100,0 1 344,7 100,0 1 660,5 100,0 1 832,5 100,0 2 071,7 100,0 Úplné rodiny spolu 960,4 81,2 1 055,7 78,5 1 172,0 70,6 1 234,5 67,4 1 168,0 56,4 Neúplné rodiny spolu 99,6 8,4 115,1 8,6 136,4 8,2 190,9 10,4 246,4 11,9 Nerodinné domácnosti 13,7 1,2 13,1 1,0 24,0 1,4 7,8 0,4 35,3 1,7 Domácnosti jednotlivcov 109,6 9,3 160,8 12,0 328,2 19,8 399,3 21,8 622,0 30,0 Od roku 1961, kedy bolo na Slovensku 1,18 miliónov cenzových domácností, sa ich počet neustále zvyšuje. Relatívny prírastok cenzových domácností medzi jednotlivými sčítaniami je podstatne vyšší ako relatívny prírastok počtu obyvateľstva. Najväčší prírastok cenzových domácností (o 19%), ale aj obyvateľov (o 9,1%) bol zaznamenaný medzi sčítaniami 1970-1980. Bolo to obdobie, kedy Slovensko patrilo medzi krajiny s najvyššou plodnosťou v Európe (napriek tomu, že od roku 1974 plodnosť plynulo klesá). Tá spolu s vysokou intenzitou sobášnosti prispievala k rastu predovšetkým úplných rodinných domácností. V populácii prevládala orientácia na tradičnú rodinu a manželstvo si zachovávalo pomerne vysoký status. To sa navonok prejavovalo dominantným postavením úplných rodín vrámci cenzových domácností. Prevládajúci počet členov v úplných rodinách bol štyri, ale pomerne hojne boli zastúpené aj rodiny s vyšším počtom členov (5, 6 a viac). Na vývoji úplných rodín je však badateľné postupné, aj keď mierne znižovanie ich podielu na celkovom počte cenzových domácností. Kým v roku 1961 tvorili 81,2% z cenzových domácností, v roku 1970 to bolo 78,5% a v roku 1980 už 70,6%. Intenzívnejší vývoj úplných rodinných domácností bez detí, ktorý sa začína v tomto období formovať, dokazujú aj ich vyššie intercenzálne prírastky ako v prípade úplných rodín s deťmi. Za obdobie 1970-1980 bol prírastok úplných rodín bez detí
13,6%, kým prírastok úplných rodín s deťmi bol 7,8%. Z úplných rodinných domácností si až do konca 80. rokov zachovávali svoje dominantné postavenie úplné rodiny s deťmi, tvorené manželským párom s jedným alebo viacerými deťmi, bez ďalších členov, tzv. nukleárne rodiny. Napriek znižovaniu priemerného počtu detí v rodine sa v sledovanom období ideálny model dvojdetnej rodiny úspešne napĺňal. Prevážna väčšina matiek závislých detí bola ekonomicky aktívna, nižšia intenzita ekonomickej aktivity sa prejavovala u žien s troma a viacerými deťmi. Tab. 3 Úplné rodiny podľa počtu detí (v tis.) Rok Spolu v tom Úplné rodiny podľa počtu detí Priemerný počet bez detí s deťmi detí v úplných 1 2 3 4+ rodinách 1961 1) 960,4 396,9 563,5 214,4 189,7 95,3 64,1 2,02 1970 2) 1055,7 367,1 688,6 244,7 256,1 117,2 70,7 2,10 1980 2) 1 172,0 425,1 746,9 253,6 319,6 124,2 49,5 1,95 1991 2) 1 234,5 472,1 762,3 255,3 352,0 118,4 36,6 1,20 2001 2) 1168,0 523,9 644,1 259,3 280,7 75,9 28,3 1,01 1) deti do 15 rokov 2) závislé deti Nízky priemerný vek pri prvom sobáši (22 rokov u žien, 24,5-25,5 rokov u mužov) a pôrodnosť posunutá na samý začiatok reprodukčného obdobia spôsobili, že do manželstva vstupovali a rodičmi sa stávali veľmi mladí ľudia, bez náležitých životných skúseností. Tento fakt, pravdepodobne výrazne prispieval k nestabilite rodiny. Počet neúplných rodinných domácností počas intercenzálneho obdobia 1961-1970 vzrástol o 15,5 tisíc (13,4%), v nasledujúcom období 1970-1980 vzrástol o ďalších 21,3 tisíc (o 15,6%) na 136,4 tisíc. Kým v prípade úplných rodín sa intenzívnejšie vyvíjali rodiny bez detí, v prípade neúplných rodín je to naopak intenzívnejšie rastú rodiny s deťmi, aj keď sa v nich od roku 1970 priemerný počet detí znižuje. Kým v roku 1961 na 100 úplných rodín s deťmi pripadalo 5,5 neúplných rodín s deťmi, v roku 1970 to bolo 8,1 neúplných rodín s deťmi a v roku 1980 až 10,9 neúplných rodín s deťmi. Tab. 4 Neúplné rodiny podľa počtu detí (v tis.) Rok Spolu v tom Neúplné rodiny podľa počtu detí Priemerný počet bez detí s deťmi detí v neúplných 1 2 3 4+ rodinách 1961 1) 99,6 68,6 31,0 19,7 7,3 2,6 1,4 1,57 1970 2) 115,1 59,6 55,5 33,5 14,3 5,1 2,6 1,61 1980 2) 136,4 55,2 81,1 50,0 22,2 6,3 2,6 1,54 1991 2) 190,9 91,8 99,1 61,3 28,6 7,1 2,0 1,50 2001 2) 246,4 108,0 138,3 88,6 38,9 8,1 2,8 1,47 1) deti do 15 rokov 2) závislé deti Vývoj rodinných domácností po roku 1989 Začiatkom 90. rokov sa demografický vývoj na Slovensku pod vplyvom politických a spoločenských zmien začal približovať západoeurópskemu modelu reprodukcie. Ako základná sociálna kolektivita si aj naďalej rodina plnila svoju biologickú, výchovnú,
spoločenskú a ekonomickú funkciu. V nových podmienkach však bola nútená stále viac sa prispôsobovať vo svojom správaní novej politickej, hospodárskej a sociálnej situácii. Vytvorili sa podmienky pre podnikanie, vzrástol tlak na intenzitu a zodpovednosť v zamestnaní, objavila sa nezamestnanosť. Vznikajúce príjmové rozdiely prehĺbili sociálnu diferenciáciu v spoločnosti, ktorá sa výrazným podielom dotkla hlavne rodín s deťmi. Tie sa museli vysporiadať so stratou niekdajších sociálnych istôt ako aj s poklesom svojej životnej úrovne. Úplné rodiny zostali aj naďalej prevládajúcim typom cenzových domácností. Trend postupného znižovania ich podielu na celkovom počte cenzových domácností sa však ešte viac prehĺbil (v intercenzálnom období 1980-1991 to bol pokles o 3,2 bodu a v období 1991 2001 až o 11 bodov). Zmena reprodukčných procesov pod vplyvom predchádzajúceho demografického vývoja a celková spoločenská situácia spôsobili ešte výraznejšie znižovanie podielu úplných rodín s deťmi. V roku 2001 došlo vôbec po prvýkrát k poklesu počtu ako úplných rodín, tak aj úplných rodín s deťmi. Ekonomický tlak (rast životných nákladov, inflácia, nezamestnanosť, obmedzenie bytovej výstavby) na jednej strane, možnosť podnikania, cestovania, štúdia, osobnostnej realizácie na strane druhej spôsobili, že mladí ľudia menia svoj postoj k zakladaniu rodiny. Výsledkom toho je znížená intenzita sobášnosti, zvýšenie sobášneho veku a vyšší výskyt spolužití bez uzavretia manželstva. Rovnako aj pokračovanie poklesu plodnosti z predchádzajúceho obdobia, znižovanie počtu narodených a zvyšovanie priemerného veku rodičov v čase narodenia prvého dieťaťa prispeli k zmenám v štruktúre rodinných cenzových domácností. K tým najviditeľnejším patrí zníženie počtu štvorčlenných úplných rodín na 380,9 tisíc v roku 2001 (o 24,5 tisíc oproti roku 1991). Aj keď sú tieto domácnosti svojimi 18,4% stále najpočetnejšie z rodinných domácností, podiel dvojčlenných (15,2%) a trojčlenných (14,1%) úplných rodín sa im začína vyrovnávať. Tradičný model úplnej rodiny s dvoma deťmi je na ústupe. Od tohoto trendu upúšťa predovšetkým časť generácie mladých a vzdelaných osôb, ktorí počítajú skôr s nižším počtom detí v rodine. Doteraz pomerne univerzálna predstava o ideálnom počte detí v rodine začne v najbližšom čase nadobúdať väčšiu rozmanitosť- okrem dvojdetných začínajú byť atraktívne rodiny s jedným dieťaťom a bezdetné rodiny. Takáto tendencia je u mladých ľudí zjavná už teraz. Priemerný počet detí v úplnej rodine sa znižuje (na 1,2 v roku 1991 a na 1,01 v roku 2001). Takmer každá štvrtá úplná rodina s deťmi má len jedno dieťa a každá druhá úplná rodina je bez závislých detí. Nároky na starostlivosť a výchovu detí stále rastú. Deti sa tak dostavajú do konkurencie s inými možnosťami manželov bezdetnosť alebo len jedno dieťa znamená zvýšenie životných šancí oboch manželov (kariéra v zamestnaní, životná úroveň...) Rodina sa dostáva do úzadia a atraktívnymi sa stávajú aj iné formy partnerského spolužitia. Zvýšenie počtu faktických manželstiev z úhrnu úplných rodinných cenzových domácností v intercenzálnom období 1991 2001 o 9,6 tisíc nebolo nijakým prekvapením (ich počet je určite väčší, pri spracovávaní výsledkov sčítania sa vychádza z údajov, kde partneri deklarujú svoje spolužitie ako faktické manželstvo). Nepriaznivý vývoj rozvodovosti, ktorá na prelome tisícročia dosahovala svoje najvyššie hodnoty, spôsobil výrazné zvýšenie počtu neúplných rodín. Počas posledného intercenzálneho obdobia sa ich počet zvýšil o 22,5% a za obdobie štyridsiatich rokov sa ich počet zvýšil 2,5 násobne, keď v roku 2001 dosiahol 246,4 tisíc. Nepriaznivý je aj vývoj neúplných rodín s deťmi. Už od roku 1980 ich podiel prekročil 50% zo všetkých neúplných rodín. Priemerný počet detí v neúplnej rodine sa mierne znížil z 1,50 v roku 1991 na 1,47 v roku 2001. Vo väčšine neúplných rodín stojí na jej čele prednosta - žena. V roku 2001 to bolo takmer 87 prípadov zo 100. Z celkového počtu neúplných rodinných domácností na čele s prednostomženou tvorili najväčší podiel domácnosti s ovdovenou (35,2%) a rozvedenou ženou (34%). Ďalej nasledovali neúplné rodiny na čele s vydatou ženou (17,4%). Najmenšiu (11,8%), ale vôbec nie zanedbateľnú časť neúplných rodín tvoria domácností na čele so slobodnou ženou.
Aj v prípadoch neúplných domácností na čele s prednostom mužom prevládajú tie, kde je prednosta ovdovený (42,6%) alebo rozvedený (29,3%). Pomerne veľký podiel (20,3%) týchto domácností pripadá na neúplné rodiny na čele so ženatým mužom. Podiel slobodných mužovprednostov neúplných cenzových domácností sa od roku 1991 do roku 2001 znížil na 5,4%. Na 100 úplných rodín s deťmi pripadalo podľa posledného sčítania 21,5 neúplných rodín s deťmi. Postavenie neúplných rodín s deťmi v spoločnosti je pomerne zložité a často musia čeliť takým problémom ako je nižšia životná úroveň, zložitejšia výchovná situácia a pod. Nemožno nespomenúť aj ostatné nerodinné domácnosti, nakoľko ich vývoj je ovplyvnený vývojom rodinného správania obyvateľstva. Dynamický a intenzívny rast viacčlenných nerodinných domácností a zvlášť domácností jednotlivcov spôsobuje znižovanie podielu predovšetkým úplných rodín. Kým v roku 1961 tvorili domácnosti jednotlivcov 9,3% zo všetkých cenzových domácností, v roku 2001 to už bolo 30%. Počas štyridsiatich rokov sa ich počet v rámci cenzových domácností zvýšil o 82,4%. Ich rýchly počiatočný vzostup bol spôsobený predovšetkým starnutím populácie, pribúdaním rozvedených osôb a vdov, zvyšovaním počtu bytov (predovšetkým v 80. rokoch) a rastom dôchodkov. Väčšina jednotlivcov býva samostatne alebo ako spolubývajúca osoba. Tab. 7 Domácnosti jednotlivcov Rok Spolu Bývajúci samostatne Podnájomníci Spolubývajúci v tis. v % v tis. v % v tis. v % 1961 109,6 68,2 62,2 12,1 11,1 29,3 26,7 1970 160,8 115,3 71,7 10,7 6,7 34,8 21,6 1980 328,0 232,0 70,7 5,0 1,5 91,0 27,8 1991 399,3 285,4 71,5 4,7 1,2 109,1 27,3 2000 622,0 317,5 51,0 6,6 1,0 298,3 48,0 V roku 1991 žilo v domácnostiach jednotlivcov 10,1% dospelej populácie Slovenska. Za desať rokov sa tento podiel zvýšil o 4,2 bodu a dosiahol 14,3%. To znamená že každá 7 dospelá osoba žila sama. Najväčšiu časť z domácností jednotlivcov mužov tvoria slobodní (45,2%) vo veku 20-34. Počet týchto domácnosti sa za posledné intercenzálne obdobie zvýšil najviac, o 8,1 bodu na 45,2%, potom rozvedení (21,7%) 35-54 roční muži a nakoniec ovdovení (15%) 70 roční a starší. V domácnostiach žien prevládali ovdovené (57,4%) nad 55 rokov, najviac však 70 ročné a staršie. Tieto vysoké počty osamelo žijúcich žien v staršom veku sú dôsledkom dlhodobo nepriaznivej mužskej úmrtnosti. Ďalej nasledujú slobodné prevažne 20 29 ročné ženy (23,6%) a nakoniec rozvedené (11%). Vysoké podiely slobodných mužov a žien v uvedených vekových kategóriách svedčia o odkladaní prvých sobášov do vyššieho veku a znižovaní intenzity sobášnosti. Tento trend zvyšovania priemerného veku pri sobáši je v krajinách západnej Európy bežný a Slovensko ho zdá sa nasleduje. Predpokladá sa, že aj v budúcnosti ako prejav zosilneného individualizmu a oslabeného záujmu o rodinný život, bude počet domácností jednotlivcov ďalej narastať, pravdepodobne však miernejším tempom. Záver
Prebiehajúce zmeny v spoločnosti za posledných tridsať rokov ovplyvnili demografické správanie obyvateľstva Slovenska, čo sa zákonite prejavilo aj v zmenách rodinného správania sa. Podľa sociologických prieskumov má slovenská rodina stále vysokú hodnotu a dnes viac ako kedykoľvek pred tým predstavuje pre človeka určitý priestor stability a istoty, potrebný pre udržanie vlastnej rovnováhy. Tým sa stáva jedinečnou a nenahraditeľnou v ľudskom živote. Na základe údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v období 1961-2001 môžeme zmeny v zložení a v štruktúre cenzových domácností zhrnúť nasledovne: - počet cenzových domácností sa zvyšuje, - intenzita rastu cenzových domácností sa však spomaľuje, - prevládajúcim typom cenzových domácností sú úplné rodiny, - zvyšuje sa počet úplných rodín bez detí, - klesá počet úplných rodín s deťmi, znižuje sa aj počet detí v rodinách, - rastie počet neúplných rodín (s deťmi i bez detí), - intenzívne narastá počet nerodinných domácností, zvlášť domácností jednotlivcov, - klesá počet domácností s vyšším počtom členov. Literatúra Sčítania ľudu, domov a bytov 1961, 1970, 1980, 1991, Bratislava, Slovenský štatistický úrad. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Bratislava, ŠÚ SR. Cenzové domácnosti, manželské páry a faktické manželstvá 1991, Bratislava, Slovenský štatistický úrad. Vaňo, B. (ed.) (2001): Obyvateľstvo Slovenska 1945-2000. Bratislava, INFOSTAT. Vaňo, B. (ed.) (2000): Populačný vývoj v Slovenskej republike 1999. Bratislava, INFOSTAT. Rodina ako predmet vedy, Zborník príspevkov z medzinárodného sympózia, 12.-13.máj 1994, Bratislava, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny. Guráň, P., Filadelfiová, J. (1998): Rodina na Slovensku v 90. rokoch. Mozaika rodiny 5, č.2, Bratislava, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny. Matulník, J., Minichová, M., Vavrová, Z. (ed.) (2002): Rodina v ohrození výzva pre sociálne vedy. Fakulta humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave.