AUSTRÁLIA A OCEÁNIA AUSTRONÉZIA
Základné delenie Austrália Austrália Nový Zéland Oceánia Melanézia Mikronézia Polynézia
základné info Rozloha: 8,9 mil. km² Počet obyvateľov: 40 miliónov (2016) Hustota zaľudnenia: 4,5 obyv./km² Priemerná výška: 340 m n. m. Najvyšší vrchol: Puncak Jaya, N. Guinea, Indonézia, 5 030 m n. m. Najväčšia rieka: Murray, Austrália, dĺžka 3 370 km Najväčšie jazero: Eyre, Austrália, 9 500 km² Najväčšie štáty, rozloha: Austrália 7 682 557 km² Papua-Nová Guinea 462 840 km² Nový Zéland 270 534 km² Najväčie mestá (počty obyvateľov): Sydney 4 250 000 Melbourne 3 611 000 Brisbane 1 546 000 Perth 1 375 000
A U S T R Á L I A
základné správne členenie
Povrch priemerná nadm. výška: 300 m hrubé formy tvaroval pohyb tektonických platní detaily voda a vietor 3 základné celky: Západná plošina Centrálna nížina Východná vysočina Veľké predelové pohorie Austrálske Alpy: Kościuszkov vrch (Mt. Kosciusko) 2228 m n. m.
Veľká koralová bariéra najväčšia sústava koralových útesov a ostrovčekov na Zemi dlhá okolo 2 000 km, široká 300-2 000 m možno ju vidieť z vesmíru bariéru tvorí približne 3 000 koralových útesov, ostrovov, ostrovčekov a lagún.
Arnhemská zem Arafurské more Eyrov polosotrov Veľký austrálsky záliv Spencerov záliv Bassov prieliv Vodstvo Torresov prieliv Yorský mys 2/3 územia bezodtokové a bez vodných tokov najvýznamnejšie toky: Darling a Murray občasné jazerá: Eyrovo Torrensovo Gairdenerovo Veľká koralová bariéra Veľká artézska panva
klimatické oblasti
distribúcia zrážok
História autochtónne obyvateľstvo sa sem dostalo cez JV Áziu asi pred 50 000 rokmi 1606 ako prví Európania spozorovali Austráliu Holanďania tí zmapovali S a Z Austrálie a nazvali ju Nové Holandsko 1770 Brit James Cook mapuje V pobrežie nazýva ho Nový Južný Wales a zaberá pre Britániu 1788 Briti začínajú osídľovať NJW ako trestaneckú kolóniu 19. stor. z NJW postupne vznikajú nové kolónie (dnešné správne jednotky) 1901 austrálske kolónie vytvárajú federáciu, ktorá sa stáva súčasťou Britského spoločenstva národov, jej hlavnou predstaviteľkou je doposiaľ britská kráľovná 1911 začiatok výstavby Canberry 1911 1927 je hlavným mestom Melbourne
Obyvateľstvo aktuálny počet obyvateľov 23 000 000 rast prirodzeným prírastkom i migráciou hrubá miera celkového prírastku 12
obyvateľstvo podľa pôvodu V. Británia 1 150 000 Nový Zéland 500 000 Taliansko 225 000 Čína 200 000 Aborigéni tvoria asi 2,3 % populácie (450 000)
autochtónne austrálske obyvateľstvo územia zákonom pridelené aborigénom
rozmiestnenie obyvateľstva priemerne len 3 obyv./km 2
najväčšie mestá Sydney 5 000 000 Nový Južný Wales Melbourne 4 500 000 Viktória Brisbane 2 500 000 Queensland Perth 2 000 000 Západná Austrália Adelaide 1 500 000 Južná Austrália........................ Canberra 400 000 Územie hlavného mesta Hobart 200 000 Tasmánia Darwin 150 000 Severné teritóriá Alice Springs 20 000 Severné teritóriá
jazyky a náboženstvo Len Angličtina 15,581,333 Taliansky 316,895 Grécky 252,226 Kantónsky (J. Čína) 244,553 Arabsky 243,662 Mandarínsky (Čína) 220,600 Vietnamsky 194,863 Španielsky 98,001 Filipínsky 92,331 Nemecky 75,634 Hindčina 70,011 Macedónsky 67,835 Chorvátsky 63,612 Pôvodne austrálske 55,705 Kórejsky 54,623 Turecky 53,857 Poľsky 53,389 Srbsky 52,534
Hospodárstvo vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát bohatý na nerastné suroviny významná ťažba čierne a hnedé uhlie, železná ruda, bauxit, ropa, zemný plyn, rudy farebných kovov, zlato (10 % svetovej produkcie) priemyselné odvetvia: hutníctvo, petrochémia, chémia, výroba strojov (automobily), textilný a potravinársky priemysel poľnohospodárstvo (orná pôda len 6,5 % územia) pšenica, jačmeň, ovos, ryža, cukrová trstina, bavlna, strukoviny, zemiaky, olejniny, zelenina, ovocie... líder v ekologickom (organickom) poľnohospodárstve ovce (5x obyvateľov), dobytok, ošípané, kone, hydina, rybolov významná je ťažba dreva vysoko rozvinutá doprava letecká, automobilová a železničná (vodná len po mori)
poľnohospodárstvo
ekologické poľnohospodárstvo
zásoby ropy, zemného plynu a uhlia
Hospodárske ukazovatele mena: Austrálsky dolár (AUD) ( 1 = A$1,25) HDP 1500 mld. USD (12. na svete rok 2014) HDP per capita v PKS: 47 000 USD (2014, SK 30 000) HDP tvorba (podobne aj zamestnanosť): poľnohospodárstvo: 4 % priemysel: 25 % služby 71 % nezamestnanosť pod 6 % minimálna zadlženosť výborné školstvo
Ayers rock
Sydney
Melbourne Canberra
Nový Zéland
dva hlavné a niekoľko menších ostrovov + Cookove ostrovy, Niue a Tokelau izolovaná krajina (2000 km od Austrálie) blízko sú aj Nová Kaledónia, Fidži a Tonga štátne zriadenie: konštitučná monarchia (Novozélandské kráľovstvo) oficiálna hlava štátu: Alžbeta II. (britská kráľovná) člen Britského spoločenstva národov rozloha: 270 000 km 2 (26. miesto) počet obyvateľov: 4 500 000 (120. miesto) hustota zaľudnenia: 15 obyv./km 2 (160. miesto) väčšina obyvateľstva: pôvodní Európania najväčšia menšina: pôvodní obyvatelia Maoriovia (nie Mauri!) úradné jazyky: angličtina a maorijčina náboženstvo kresťanstvo (anglikáni, luteráni, katolíci) 60 % HDP (v PKS) podľa MMF: celkový: 200 mld. USD (54. miesto) SR: 100 mld. / 63. miesto per capita: 36 000 USD (29. miesto) SR: 30 000/ 39. miesto má piatu najväčšiu exkluzívnu ekonomickú zónu sveta
povrch klíma Mount Cook Aoraki - 3,754 m
obyvateľstvo - rozmiestnenie
najvýznamnejšie mestá miera urbanizácie až 86 %
hospodárstvo štruktúra podľa zamestnanosti a podielu tvorby na HDP cca ako v Austrálii (6/22/72) v minulosti ťažil najmä z poľnohosp. produktov (ich vývoz do Británie) vlna, mäso, mliečne produkty, drevo (tie tvorili cez 1/3 exportu) v 2./2 20. stor. úpadok záujmu o tieto produkty krajina zaznamenala ekonomický prepad 1980/90 roky reštrukturalizácia, reformy rozvoj priemyslu, medzinárodného obchodu, cestovného ruchu => po ťažkom období značný ekonomický a sociálny rozvoj nízke dane a efektívne riadenie štátu rast bohatstva1 2011 rozsiahle zemetrasenie a vlna cunami spôsobili značné aj hospodárske škody
Wellington CBD Auckland
Oceánia 8,536,716 km 2 36 000 000 ob.
Melanézia (od Novej Guiney po Fidži) povrch súše asi 1 000 000 km 2 z toho takmer 800 000 km 2 Nová Guinea 2000 ostrovov 12 mil. obyvateľov vlhké tropické podnebie obyvateľstvo negroidné pôvod z Novej Guiney hoci sú väčšinou kresťania, dodržujú tradičné zvyky rozšírený rituálny kanibalizmus používajú sa pôvodné jazyky Na Novej Guinei asi 1000 pôvodných papuánskych dorozumievanie často pomocou angličtiny a francúzštiny
Mikronézia povrch súše 3200 km 2 asi 1500 ostrovov asi 500 000 obyvateľov obyvateľstvo Mikronézania mix pôvodných obyvateľov Filipín, Polynézie, Austrálie a Melanézie náboženstvo prevažne kresťanstvo dorozumievací jazyk hlavne angličtina používajú sa ale rôzne jazyky od japončiny, nemčiny po pôvodné jazyky vlhké tropické podnebie
Polynézia od Havaja po N. Zéland a Veľkonočný ostrov asi 1000 ostrovov bez NZ asi 25 45 000 km 2 obyvateľstvo bez NZ asi 2 mil. z toho 1,4 milióna Havaj Polynézania (mongoloidi), Maoriovia, Havajčania náboženstvo kresťanstvo (protestantizmus) mix jazykov pôvodných, ale aj angličtina tropické až mierne vlhké podnebie
Hospodárstvo a doprava podmienené polohou nerastné suroviny: na západe (olovo, zinok, nikel, zlato) zaujímavosť Nauru: fosfáty (guano) textilný priemysel: Fidži inak rybolov, doprava, poštové známky, atď. značná časť obyvateľstva pracuje v naturálnom hospodárstve (subsistence economy)