Životné prostredie Slovenskej

Podobné dokumenty
NOVÉ GEOTERMÁLNE PROJEKTY NA SLOVENSKU Nitriansky kraj a okolie

GEOTERMÁLNA ENERGIA. Ing. OTO HALÁS. Galanta

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2001

Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí. I. časť

TRADIČNÉ A OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIÍ. a perspektíva ich využívania v podmienkach Slovenska z hľadiska Únie miest Slovenska a združenia CITENERGO

Analýza dopravnej situácie v SR

Enviroportál a jeho zmeny vyvolané novelou zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Mestské zastupiteľstvo v Pezinku Dňa : bod číslo: 10

Správa o obaloch a odpadoch z obalov za rok 2011 Slovenská republika

Mesto Svidník Mestský úrad vo Svidníku. Materiál na 31. zasadnutie Mestského zastupiteľstva vo Svidníku

Tento projekt je spolufinancován Evropským sociálním fondem a Státním rozpočtem ČR InoBio CZ.1.07/2.2.00/

CENNÍK ELEKTRINY PRE MALÉ PODNIKY NA ROK 2015

Hlavný kontrolór Obce Teplička nad Váhom Ing. Eva Milová. Stanovisko

P o d p o r a p r e O Z E a p l n e n i e c i e ľ o v z a k č n é h o p l á n u p r e o b n o v i t e ľ n ú e n e r g i u.

INFORMÁCIA Z REZORTU ÚGKK SR

ODPAD AKO ALTERNATÍVNY ZDROJ ENERGIE Z POHĽADU VÝROBCOV TEPLA

Tomáš Malatinský v. r.

OBEC DLHÁ NAD KYSUCOU

1. VŠEOBECNÁ ČASŤ Účel vypracovania Legislatívny rámec Predmet hodnotenia... 3

Nariadenia a právne normy v oblasti PPP Zákon o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Mesto Turčianske Teplice. a jeho význam v rozvoji územia

Manažment environmentálnych záťaži. Ing. Katarína Paluchová, SAŽP

Legenda: Prierezové témy a ich skratky:

CENNÍK ELEKTRINY PRE MALÉ PODNIKY NA ROK 2018

PROJEKT STAVBY OBSAH. 3. Zemné práce. PRODAP s.r.o. Sídlisko I súp.č. 980/ Vranov nad Topľou. Strana 1 z 6

situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím

Spoločnosť Wüstenrot monitoruje všetky bezpečnostné informácie a udalosti v informačnom systéme

ISTAV - INFORMAČNÝ SERVIS V STAVEBNÍCTVE

PREHĽAD STAVU CIEST I., II. a III. triedy

Obnoviteľné zdroje energie

Zabezpečenie pitného režimu

Zdravotné postihnutie verzus kúpa osobného motorového vozidla

ZMENY A DOPLNKY č. 1/2009

Zoznam povinných merateľných ukazovateľov národného projektu Zelená domácnostiam

Komunitný plán sociálnych služieb mesta Trnavy septembra 2015 v Trnave, Mgr. Ingrid Huňavá, Mesto Trnava, odbor sociálny

Zmena vo výpočte ceny odchýlky Jesenná konferencia SPX 2017

Program 6 Odpadové hospodárstvo

Odbor cestnej databanky CESTNÉ OBJEKTY. - Tabuľkové prehľady - Grafické znázornenie podľa stavebného stavu

S T A N O V I S K O hlavného kontrolóra obce k návrhu rozpočtu Obce Staškovce na rok 2016, viacročného rozpočtu na roky

CeNNík elektriny Pre FIrMy a organizácie Na rok 2017

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Legislatíva v oblasti bioplynu a biometánu. Ing. Juraj Novák MH SR

Informačná podpora podnikania a firemné informačné strediská na Slovensku

Slovenská inovačná a energetická agentúra

A. VÝCHODISKÁ SPRACOVANIA STANOVISKA :

Téma : Špecifiká marketingu finančných služieb

European Union European Regional Development Fund. Regionálny seminár WASTE TO ENERGY. 3. máj 2012, Bratislava. Roman Achimský, OLO a.s.

Obec Dulov. dôvodovú správu návrh VZN... Antonia Kandaliková Katarína Tomanová

NÁVRH NA ODPREDAJ POZEMKOV SPOLOČNOSTI OBYTNÝ SÚBOR KRASŇANY, S.R.O.

Baráková, A., Národné centrum zdravotníckych informácií. Dudová,M., Kuchtová, Z., Pederová,E., Spáčová,D. Workshop

Audit nie je certifikát, rozhodujúce sú prevádzkové údaje

Správa hlavného kontrolóra obce Budkovce o výsledkoch kontroly

Sledovanie nadčasov, vyšetrenia zamestnanca a sprievodu

JUDr. Tatiana Hamarová Ján Gabriš, zástupca primátora Ján Gabriš, zástupca primátora Návrh uznesenia Dôvodovú správu, žiadosť

CENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI. keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019

Produkcia odpadov v SR a v Žilinskom kraji a jeho zloženie

MESTO MODRA MESTSKÝ ÚRAD Dukelská 38, MODRA

ZÁKON zo 4. decembra 2003

Spracované:

Liptovská kotlina. Názov horniny Systematické zaradenie Orografický celok A vápenec B numulitový vápenec C granit (žula)

Všeobecne záväzné nariadenie obce Lozorno č. 3/2012. ktorým sa určujú a menia názvy ulíc a iných verejných priestranstiev na území obce Lozorno

TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, n. o. - Autorizovaná osoba SK 04 - PREHĽAD POČIATOČNÝCH SKÚŠOK TYPU

Vyhláš. áška MV SR č.. 523/2006 Z. z. O podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania Jednotiek civilnej ochrany

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

7/2010 PROBLEMATIKA. ISSN ROČNÍK JÚL 2010 CENA 0,17 (5,10Sk) Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


Katolícka univerzita v Ružomberku

AKTUÁLNY STAV A VÝVOJ ROZVOJA OZE NA SLOVENSKU

Národný inšpektorát práce. nostno- technickými požiadavkami na výrobky -

Informácia o plnení Uznesenia č. 1147/2013 časť D bod 2 zo dňa Stav postupu pri príprave výstavby ropovodu Bratislava - Schwechat

HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

OSOBITNÉ PODMIENKY NA PODPORU využitia obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE č. 4/2014 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností. Úvodné ustanovenie

Problematika technických kontrol a metodických pokynov pre STK

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE KUNOVA TEPLICA ZMENY A DOPLNKY Č.1

Poznámka k prezentácii

Záverečný účet Obce Liptovská Osada za rok 2012

ECB-PUBLIC ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2018/[XX*] z 19. apríla 2018 (ECB/2018/12)

Zásobovanie, výroba a odbyt

Bod č. Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja

Správa o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu za rok 2016

Posilnenie spolupráce a rozvoj sietí medzi prihraničnými regiónmi Českej republiky a Slovenskej republiky v oblasti úradnej kontroly potravín

Pravidlá marketingovej akcie Tablety

Na rokovanie obecného zastupiteľstva dňa

Š T A T Ú T ŠTÁTNEHO GEOLOGICKÉHO ÚSTAVU DIONÝZA ŠTÚRA z 31. mája 2000 č. 20/2000-min.

Vyhodnotenie perspektívneho použitia POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH POZEMKOV na nepoľnohospodárske účely. NÁVRH ZMIEN a DOPLNKOV

Katarína Jankovičová. Bratislava, , Konferencia Clean Air for Cities

MESTO MARTIN - MESTSKÉ ZASTUPITEĽSTVO MESTA MARTIN. Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine. konané dňa:

VEĽKOKAPACITNÉ GEOTERMÁLNE SYSTÉMY CZT, ŠPECIFICKÉ PODMIENKY NÁVRHU A VYUŽÍVANIA.

Testovanie Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 2014/2015

Zpracování tohoto DUM bylo financováno z projektu OPVK, výzva 1.5.

MESTO NITRA. Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Nitre. Jozef Dvonč, primátor mesta Nitry. Číslo materiálu: 709/2012

Spotreba energie (zemného plynu) na vykurovanie a prípravu teplej vody za zimnú sezónu

Základné informácie o projekte Zelená domácnostiam

Areál odpadového hospodárstva Vlčie hory Hlohovec stavebná uzávera

Pohybovo-športová príprava v MŠ

KONCEPCIA ROZVOJA STATICKEJ DOPRAVY V MESTE TRNAVA NÁVRH KONCEPCIE

Správa o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu za rok 2015

Možné elektronické služby katastra a ich realizácia v ČR

Transkript:

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 1995 SLOVENSKA AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Geologické faktory Horniny tvoria základnú zložku neživej prírody. Spolu s rudnými a nerudnými surovinami tvoria nerastné bohatstvo štátu, ktorého ochrana a využitie sú zakotvené v zákonoch č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (bansky zákon) a č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení neskorších predpisov. Geologické faktory možno definovať ako procesy, ktoré podstatným spôsobom bezprostredne alebo sprostredkovane ovplyvňujú ŽP v pozitívnom zmysle - geopotenciály, alebo v negatívnom zmysle - geobariéry a stávajú sa tak limitujúcim činiteľom jeho vývoja. Pri hodnotení dopadu geodynamických javov na ŽP majú geologické faktory často charakter geobariér, t.j. javov, ktoré ohrozujú krajinné prostredie (katastrofálne zosuvy) alebo obmedzujú, prípadne až znemožňujú efektívny spôsob využitia územia (neúnosné základové pôdy, nestabilné svahy, presadanie atď.). Monitorovacie lokality geologických faktorov znázorňuje mapa č.ii.3- Medzi najvážnejšie inžiniersko-goelogické problémy Slovenska viažuce sa hlavne na flyš, jadrové pohoria a na obvod vulkanických pohorí patria svahové deformácie (postihnutá je plocha v rozsahu 4% územia SR). Tieto spôsobujú v našich podmienkach veľké priame i nepriame škody. V roku 1995 boli sledované zosuvy v: - oblasti neovulkanitov - Fintice, Handlová, Ľubietová, Veľká Čausa, Slanec - oblasti flyša - Harvelka, Liptovská Mara, Okoličné, Oravský Podzámok, Žilina - Dubeň - oblasti neogénu - Hlohovec, Vištuk. Zvlášť boli hodnotené svahové deformácie postihnuté plazením v lokalitách: Handlová, Košický Klečenov, Sokoľ, Spišský hrad, Veľká Izra. Monitoring skalných zárezov komunikácií sa uskutočnil v lokalitách: Huty - Veľké Borové, Banská Štiavnica, Harmanec. Dôsledky presadania zemín v základovej pôde boli sledované v roku 1995 44

v oblasti Dolného Hrona, Búčskych terás, časti Trnavskej pahorkatiny a časti Východoslovenskej nížiny, so súčasným vyhodnocovaním súvisiacich porúch (trhlín) na objektoch. V rámci sledovania neotektonlckých procesov a seizmlcity bola na základe vykonaných geologických prác potvrdená tendencia vyzdvihovania strednej časti územia Slovenska a poklesávania západnej a východnej, resp. juhovýchodnej časti. Severovýchodná časť územia Slovenska je relatívne stabilná, resp. mierne vyzdvihovaná oblasť. Oproti minulosti bola však zistená čiastočne odlišná distribúcia intenzity pohybov 7. Najintenzívnejšie poklesy boli zistené v okolí Malaciek a Záhorskej Vsi (-4,1 až -5,0 mm/rok), čo svedčí o pokračovaní tektonických pohybov z obdobia neogénu a staršieho kvartém, kedy vznikli v oblasti Záhorskej nížiny tektonické depresie so značným nahromadením sedimentov 7 (počas kvartém až okolo 100 m). Na území stredného Slovenska boli počas sledovaného obdobia zistené najvyššie výzdvihy v oblasti Starohorských vrchov a pri severovýchodnom okraji Zvolenskej kotliny, na Orave a v Nízkych Tatrách. Relatívne stabilná je tradične morfoštruktúra Slovenského rudohoria. Východná, resp. juhovýchodná časť Slovenska poklesáva s intenzitou -0,5 až -1,5 mm/rok, pričom najintenzívnejšie sú poklesy v oblasti Východoslovenskej nížiny medzi Michalovcami a Slovenským Novým Mestom. Z porovnania mapy recentných vertikálnych pohybov 7 s distribúciou epicentier silnejších zemetrasení vidieť, že tieto sa koncentrujú najmä do oblastí, kde boli zistené oproti okoliu výraznejšie vertikálne pohyby (styk južnej časti Malých Karpát a Záhorskej nížiny, okolie Dobrej Vody), alebo tam, kde prebieha rozhranie protichodných vertikálnych pohybov (Žilina, Turčianska kotlina, Prešov, Humenné - Strážske - Vranov nad Topľou). Častým sprievodným javom neotektonicky aktívnych porúch sú výstupy termálnych a minerálnych vôd (geopotenciál) a radónové emanácie (geobariéra). Značný geopotenciál územia Slovenska predstavuje geotermálna energia, zatiaľ málo využívaná. Na Slovensku je vymedzených 26 perspektívnych oblastí (štruktúr) pre získanie a využívanie oblastí geotermálnej energie, zobrazených na mape č. II.4. V roku 1995 bol tlačou vydaný Atlas geotermálnej energie (GE) Slovenska (GÚDŠ Bratislava, od 1. 1. 1996 Geologická služba SR, Bratislava). V nadväznosti na Atlas GE Slovenska koncom roku 1995 prebiehali prípravné práce k projektu geologických prác s názvom Databáza zdrojov geotermálnej energie Slovenska' 1. Tabuľka č.ii.20 Prehľad využiteľných množstiev 7 geotermálnej energie (MW) Zdroj: Geologická služba SR 46

V rokoch 1971-1995 sa realizovalo 62 geotermálnych vrtov (v tom 2 reinjektážne, 1 pozorovací) s celkovým tepelným výkonom 6 354 MW. Využitie tohoto výkonu je z rôznych (najmä ekonomických) príčin nízke a nekomplexné. Preto sa v spolupráci s francúzskou organizáciou CFG Orleáns spracovali predbežné technicko-ekonomické štúdie využívania lokalít v tatranskej oblasti (Vrbov, Oravice) a Košickej kotline. V ďalšej perspektívnej - tatranskej oblasti (Poprad, Stará Lesná, Vyšný Slavkov), kde boli vrtné práce začaté v roku 1994, sa napr. z 1 205 m hlbokého geotermálneho vrtu na území mesta Poprad (vrt PP-1) overil z intervalu 860-1 203,3 m preli v vody v množstve 61,2 l.s" o teplote 48,0 C, s mineralizáciou 2,8 g.ľ a obsahom plynov, hlavne CCK Tepelný výkon pri spáde 61,2-15 C je 8,4 MW. Očakáva sa ďalšie komplexnejšie spracovanie výsledkov z tejto oblasti. Pokračuje príprava vykurovania bytov, nemocnice v Galante, budovala sa reinjektážna stanica v Podhájskej a pripravuje sa realizácia geotermálneho programu v Košickej kotline. Bilancia zásob výhradných ložísk Predpokladom zabezpečenia rozvoja ochrany horninového prostredia a racionálneho využívania nerastných surovín je evidencia geologických zásob jednotlivých surovín. Bilanciu zásob výhradných ložísk SR tabuľky. k 31. 12. 1995 dokumentujú nasledujúce Tabuľka č. 11.21 Ložiská energetických surovín (stav k 31-12. 1995) [* ložiská zahrnuté do bilancie Hiožiská s voľnými bilančnými zásobami Zdroj: Geologická služba SR 48

Tabuľka č. 11.22 Ložiská rúd (stav k 31. 12. 1995) Zdroj: Geologická služba SR I* ložiská zahrnuté do bilancie irložiská s voľnými bilančnými zásobami Tabuľka č. 11.23 Ložiská nerád (stav k 31. 12. 1995) Zdroj: Geologická služba SR T ložiská zahrnuté do bilancie II* ložiská s voľnými bilančnými zásobami 49

K 31.12.1995 bolo na území SR evidovaných celkom 372 dobývacích priestorov, z toho je pre ložiská uhlia určených 5, pre ložiská ropy a zemného plynu 31, pre ložiská rúd a magnezitu 22 a pre nerudné ložiská 314 dobývacích priestorov. Podzemné zásobníky plynu Niektoré neogénne štruktúrne pasce v oblasti Záhorskej nížiny a juhozápadnej časti Podunajskej nížiny v minulosti nasýtené tekutými a plynnými uhľovodíkmi (ropou a zemným plynom) sa po ich vyčerpaní stávajú vhodnými objektami pre budovanie podzemných zásobníkov plynu. V týchto zásobníkoch možno uskladňovať zásoby zemného plynu dopravovaného do našej republiky plynovodnými sústavami. Podzemné zásobníky plynu umožňujú regulovať distribúciu zemného plynu podľa potrieb spotrebiteľov bez závislosti na okamžitých kapacitách plynovodov, ich prípadné prevádzkové poruchy, sezónne výkyvy v odberoch a pod. Na Slovensku sú podzemné zásobníky plynu vybudované a projektované na bývalých ložiskách uhľovodíkov v sedimentárnych horninách neogénnych súvrstí bádenu, sarmatu a panónu. V prevádzke sú v súčasnej dobe objekty komplexu podzemných zásobníkov plynu Láb, I. a II. stavba s kapacitou 400 mil.m 3 a denným výkonom 4,7 mil.m 3 a Suchohrad- Gajary, III. stavba s kapacitou 1 350 mil.m a denným výkonom 20 mil.m. Pred dokončením je IV. stavba s kapacitou 785 mil.m 3 a denným výkonom 8,5 mil.m, ktorá sa v súčasnosti už čiastočne využíva. Rozpracované sú projektové zámery ďalších 3 stavieb: Láb-Malacky baden - V.stavba s plánovanou kapacitou 1 250 mil.m, Gajary - VI. stavba s plánovanou kapacitou 500 mil.m a Veľké Kostoľany s plánovanou kapacitou 800-1 100 mil.m 3. 50