KONCEPCIA ROZVOJA MESTA ŠURANY V OBLASTI TEPELNEJ ENERGETIKY

KONCEPCIA ROZVOJA MESTA ŠURANY V OBLASTI TEPELNEJ ENERGETIKY September 2007

PALISÁDY 39 Tel/fax: +421 2 5441 7741 811 06 BRATISLAVA e-mail: slovgeoterm@slovgeoterm.sk SLOVAKIA www.slovgeoterm.sk KONCEPCIA ROZVOJA MESTA ŠURANY V OBLASTI TEPELNEJ ENERGETIKY Vypracoval: Spolupracovali: Predkladá: Ing. Oto Halás Ing. Miroslav Majerčík Martin Krchňák RNDr. Otto Halás, CSc., generálny riaditeľ September 2007

Obsah 1. Úvod...2 1.1 Potreba vypracovania energetickej koncepcie...2 1.2 Legislatíva v oblasti tepelnej energetiky...3 1.2.1. Zákon o tepelnej energetike...5 1.2.2. Zákon o energetickej hospodárnosti budov...6 2. Analýza súčasného stavu...7 2.1 Analýza územia...7 2.1.1. História a správne členenie mesta...7 2.1.2. Demografické podmienky...8 2.1.3. Klimatické podmienky...10 2.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení...11 2.2.1. Sústava tepelných zariadení spoločnosti MBP Šurany, s.r.o...12 2.2.2. Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu...19 2.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla...20 2.4 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta...25 2.5 Analýza dostupnosti palív a energií na území mesta...26 2.5.1. Primárne zdroje energie...26 2.5.2. Obnoviteľné zdroje energie...26 2.6 Analýza dopadu výroby tepla na životné prostredie...27 3. Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia mesta...28 4. Závery a odporúčania pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta Šurany...33 Prílohy SLOVGEOTERM, a.s. 1

1. Úvod 1.1 Potreba vypracovania energetickej koncepcie Povinnosť zabezpečiť vypracovanie koncepcia rozvoja obce v tepelnej energetike je ustanovená zákonom č. 657/2005 Z.z. s platnosťou od 1. januára 2005 pre mestské a obecné zastupiteľstvá, ak na území obce pôsobí dodávateľ alebo odberateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi. Koncepcia musí byť spracovaná podľa zákona 99/2007 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon 657/2004 Z.z. do 31.12.2007. Koncepcia rozvoja mesta Šurany v oblasti tepelnej energetiky je spracovaná v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky Slovenskej republiky. Energetická politika je národohospodársky strategický dokument pre zabezpečenie trvalo udržateľného ekonomického rastu, ktorý je podmienený zaistením spoľahlivej dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia. Realizáciou energetickej politiky sa dosiahne zabezpečenie energetických potrieb Slovenskej republiky, cesta k trvalému znižovaniu energetickej náročnosti, vytvorenie konkurenčného prostredia na energetickom trhu s cieľom znížiť náklady na všetkých stupňoch a odstrániť jednostrannú závislosť na dodávateľovi energie. Zároveň jej realizácia vytvára predpoklady pre zvýšenie energetickej efektívnosti. Energetická politika je vypracovaná v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých predpisov na obdobie 25 rokov s aktualizovaním minimálne každých 5 rokov s prihliadnutím na zmeny faktorov, ktoré na energetickú politiku majú priamy alebo nepriamy vplyv. Úlohou spracovania koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky je vytvorenie podmienok pre systémový rozvoj sústav tepelných zariadení na území obce s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a bezpečnosť dodávky tepla, hospodárnosť pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného rozvoja, s dôrazom na ochranu životného prostredia a v súlade so zámermi energetickej politiky Slovenskej republiky a záväznými legislatívnymi predpismi v oblasti energetiky. Vypracovaná koncepcia rozvoja mesta v tepelnej energetike sa po schválení mestským zastupiteľstvom stáva súčasťou územnoplánovacej dokumentácie obce. Pre potreby vypracovania tejto koncepcie boli použité údaje z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Šurany. SLOVGEOTERM, a.s. 2

Koncepcia rozvoja mesta Šurany v oblasti tepelnej energetiky bola spracovaná na základe Metodického usmernenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 952/2005-200 zo dňa 15. apríla 2005, ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky. Minimálna obsahová náplň koncepcie je uvedeným usmernením stanovená následne: I. Analýza súčasného stavu - Analýza územia - Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení - Analýza zariadení na spotrebu tepla - Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla - Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie - Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor - Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie - Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce II. Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia obce - Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení - Vyhodnotenie požiadaviek na realizáciu jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení - Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení III. Závery a doporučenia pre rozvoj tepelnej energetiky na území obce 1.2 Legislatíva v oblasti tepelnej energetiky Legislatíva v oblasti tepelnej energetiky zaznamenala v závere roka 2004 významné zmeny, kedy bol pôvodný zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike nahradený novými zákonmi pre podnikanie v oblasti výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zemného plynu a tepla. Súčasne bolo prijaté doplnenie zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácií sieťových odvetví. V roku 2005 vstupuje do platnosti zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých predpisov. V roku 2007 boli dopracované zákony č. 99/2007 Z.z. a 107/2007 Z.z. ktoré menia a upravujú staršie zákony. Súčasne platná legislatíva v oblasti tepelnej energetike pozostávajúca zo zákonov, nariadení, vyhlášok a výnosov je uvedená ďalej. SLOVGEOTERM, a.s. 3

Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácií sieťových odvetviach zo 14. júna 2001 Zákon č. 397/2002 Z. z. z 9. júla 2002 ktorým sa dopĺňa zákon NRSR č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike z 26. októbra 2004 Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike z 26. októbra 2004 Zákon č. 658/2004 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach z 26. októbra 2004, ktorým sa doplna Zákon c. 276/2001 Z. z. Zákon c. 555/2005 Z.z. z 8. novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 99/2007 Z. z. zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov Zákon č. 107/2007 Z. z. zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Výnos ÚRSO č. 1/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny Výnos ÚRSO č. 1/2007 z 27. júna 2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania Výnos ÚRSO č. 2/2007 z 20. júla 2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v elektroenergetike Usmernenie ÚRSO z 18.3.2005 k predkladaniu skutočných nákladov na dodávku tepla Nariadenie vlády SR c. 123/2005 Z. z. z 30. marca 2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom Nariadenie vlády SR c. 124/2005 Z. z. z 30. marca 2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou Vyhláška MH SR c. 136/2005 Z. z. z 23. marca 2005, ktorou sa ustanovujú pravidlá na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny Vyhláška MH SR c. 151/2005 Z. z. zo 6. apríla 2005, ktorou sa ustanovuje postup pri predchádzaní vzniku a odstraňovaní následkov stavu núdze v tepelnej energetike Vyhláška MH SR c. 152/2005 Z. z. zo 6. apríla 2005 o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa SLOVGEOTERM, a.s. 4

Vyhláška MH SR c. 154/2005 Z. z. zo 6. apríla 2005, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny Vyhláška MH SR c. 155/2005 Z. z. zo 6. apríla 2005, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu Metodické usmernenie MH SR c. 952/2005-200 z 15. apríla 2005, ktorým sa určuje postup pri tvorbe koncepcie rozvoja obcí v oblasti zásobovania teplom Vyhláška ÚRSO c. 328/2005 Z. z. z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov Vyhláška ÚRSO c. 375/2005 Z. z. z 10. augusta 2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti požiadavkách na preukázanie technických predpokladov na podnikanie v energetike, požiadavkách na vzdelanie a na odbornú spôsobilosť, ako aj spôsob ich preukázania Vyhláška ÚRSO c. 630/2005 Z. z. z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla 1.2.1. Zákon o tepelnej energetike Na základe zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a zákona č. 99/2007 Z.z. ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, plynie povinnosť pre obec s počtom obyvateľov nad 2 500 ak na jej území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, zabezpečiť vypracovanie koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky v súlade s dlhodobou Energetickou politikou Slovenskej republiky. Táto koncepcia musí byť vypracovaná najneskôr do konca roku 2007. Podľa 31 zákona č.657/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, obec s počtom obyvateľov nad 2005: vydáva záväzné stanovisko obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW SLOVGEOTERM, a.s. 5

s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetike nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná vydať záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby rozhoduje o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré žiadajú o vydanie záväzného stanoviska je oprávnená od držiteľa povolenia požadovať informácie o stave a možnosti rozvoja sústavy tepelných zariadení vydáva príkaz na vecné plnenie fyzickým osobám alebo právnickým osobám a na osobné úkony fyzickým osobám v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike; na vydávanie tohto príkazu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní uspokojuje právo na náhradu škody, ušlej mzdy alebo ušlého zisku, ako aj právo na náhradu preukázateľných nákladov, ktoré fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikli v súvislosti s plnením príkazu podľa predchádzajúceho bodu, ak si ich uplatňuje; výdavky spojené s uspokojením práva si obec uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, ak taká osoba nie je, výdavky s uspokojením práva si obec uplatní na Ministerstve financií Slovenskej republiky. 1.2.2. Zákon o energetickej hospodárnosti budov NR SR schválila 8. novembra 2005 zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa preberá smernica č. 2002/91/EC Energy Performance of Buildings Directive (EPBD) prijatá Európskym parlamentom a Radou v roku 2002. Cieľom tejto smernice je zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého. Energetická hospodárnosť budovy vyjadruje množstvo spotrebovanej energie potrebnej pre jej prevádzku, najmä množstvo energie spotrebované na vykurovanie, prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a na osvetlenie. Energetická hospodárnosť budov sa určuje výpočtom a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie a tvorby emisií SLOVGEOTERM, a.s. 6

oxidu uhličitého. Podľa týchto ukazovateľov sa budova zaradí do energetických tried A až G, t.j. vykoná sa energetická certifikácia budovy, pričom A je najlepšia trieda a G najhoršia. Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy A až G. Základom energetickej certifikácie je jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti a kategorizácia budov. Výpočet zohľadňuje charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy, najmä tepelnotechnické vlastnosti, polohu a orientáciu budovy, vplyv klimatických podmienok, typ vykurovacieho systému, systému prípravy teplej vody, klimatizácie a vetrania, osvetľovacích zariadení, využívanie obnoviteľných zdrojov energií, emisie oxidu uhličitého a podobne. Osvedčením o vykonaní certifikácie budovy je energetický certifikát. Výňatok z energetického certifikátu, energetický štítok, musí byť umiestnený na viditeľnom a verejne prístupnom mieste v certifikovanej budove. Energetický certifikát je vystavovaný na dobu najviac 10 rokov. Ak sa počas doby platnosti certifikátu vykonajú stavebné úpravy budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť, certifikát stráca platnosť a je potrebné vystaviť nový certifikát. Energetická certifikácia je povinná pri predaji budovy, pri prenájme budovy a pri dokončení novej budovy alebo významnej obnove existujúcej budovy. Inak je certifikácia dobrovoľná. Povinnosť energetickej certifikácie sa podľa 14 zákona 555/2005 Z.z. vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008 a na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008. 2. Analýza súčasného stavu 2.1 Analýza územia 2.1.1. História a správne členenie mesta Mesto Šurany s počtom obyvateľov 10 331 (rok 2007) získalo štatút mesta v roku 1138. Šurany ležia cca 95 km východne od Bratislavy a radia sa medzi menšie mestá. V zmysle územného a správneho členenia sa Šurany nachádzajú v Nitrianskom kraji (č. 4) a okrese Nové Zámky (č. 04). Vzdialenosť od okresného mesta Nové zámky je 13 km a od krajského mesta Nitra je 28 km. Mestom prechádza cesta II. triedy II/580 Nové Zámky Šurany Kalná nad Hronom a taktiež má napojenie na cestu I. triedy I/64, ktorá spája mestá Komárno - Nové Zámky - Nitra. SLOVGEOTERM, a.s. 7

História Šurian je veľmi bohatá. Mesta sa dotkli útrapy I. aj II. svetovej vojny. Po oslobodení v roku 1945 bolo potrebné zahladiť stopy vojny a nastal všestranný rozmach mesta. Vybudoval sa priemysel, poľnohospodárstvo sa združstevnilo. Migrácia obyvateľstva nútila mesto k výstavbe nových bytov. Vybudovali sa sídliská a následne školské, zdravotnícke a kultúrne zariadenia. Dobudovala sa doprava a cestné komunikácie. K 1.1.1976 dochádza k integrácii obcí Šurany Kostolný Sek Nitriansky Hrádok a Úľany nad Žitavou. Obec Úľany nad Žitavou sa v roku 1991 osamostatnila. Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok sú naďalej súčasťou mesta s vyše desaťtisíc obyvateľmi. Reformy v spoločnosti po roku 1989 sa v meste najviac dotkli podnikovej sféry. Zanikli veľké podniky Elitex, Calex, ale aj Cukrovar a iné, ktoré zamestnávali občanov z celého regiónu. Pretransformované boli aj poľnohospodárske družstvá. Zahraniční investori prichádzajú do mesta postupne. Dnes tu pôsobí viacero väčších spoločností. V meste sa nachádza viacero pútavých kultúrnych pamiatok a neďaleko mesta je situovaný športovo-rekreačný areál Tona. Mesto Šurany je vybavené základnou technickou infraštruktúrou. V meste je vybudovaná kanalizačná sieť, avšak nie v celom meste. Kanalizácia chýba v častiach Kostolný Sek, Nitriansky Hrádok, Kopec a v uliciach Sládkovičová a T. Vansová. Zdrojom pitnej vody sú podzemné vody. Hlavný zdroj predstavuje vodný zdroj v obci Jelka a doplnkový zdroj, lokálne studne, pokrývajú potrebu vody iba v prípade výpadkov dodávky z hlavného zdroja. Mesto je plynofikované a zemný plyn predstavuje rozhodujúce palivo. Územie mesta Šurany je súčasťou Podunajskej nížiny a Žitavskej doliny. Nadmorská výška mesta sa pohybuje v rozmedzí 120 125 m. Katastrálna výmera mesta je 67 054 ha, pričom 1 525 ha pripadá na časť Kostolný Sek a 5 717 ha na časť Nitriansky Hrádok. Mapa mesta Šurany so zakreslenými inštitúciami, kultúrno-spoločenskými objektmi, pamiatkami a ďalšími významnými objektmi je zobrazená v prílohe 1. 2.1.2. Demografické podmienky Demografický vývoj mesta je ovplyvňovaný rôznymi faktormi, od historických, cez prírodné a kultúrne, až po spoločensko-ekonomické. Základné demografické podmienky mesta Šurany určené údajmi o počte a štruktúre obyvateľstva, obytných domov a bytov sú spracované v ďalšom. Pri poslednom sčítaní ľudu (v roku 2001) v meste Šurany žilo 10 491 obyvateľov, pričom v roku 2007 to je už iba 10 331. Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 2001 až 2007 je graficky znázornený v grafe 1. Graf 2 zobrazuje štruktúru obyvateľstva v roku 2006. SLOVGEOTERM, a.s. 8

Počet obyvateľov 10 550 10 500 10 450 10 400 10 350 10 300 10 250 10 200 10 491 10 443 10 360 10 329 10 354 10 331 10 323 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Graf 1: Vývoj počtu obyvateľstva mesta Šurany Graf 2: Štruktúra obyvateľstva v roku 2006 V súčasnosti sa prejavuje trend starnutia obyvateľstva a pokles populácie, aj keď demografická štruktúra je pozitívna. Z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska je tendencia vývoja počtu obyvateľstva negatívna. Počet obyvateľstva mesta Šurany prestavuje približne 7% populácie okresu Nové Zámky. Na základe prognózy vývoja počtu obyvateľstva zostavenej Výskumným Demografickým Centrom INFOSTAT možno očakávať v roku 2025 pokles populácie v okrese Nové Zámky v porovnaní s rokom 2007 o 7%, takže mesto Šurany by malo mať približne 9 600 obyvateľov. Z prognózy počtu obyvateľstva je zrejmé, že pokles počtu obyvateľstva mesta ovplyvní komplexnú bytovú výstavbu a teda nie je predpoklad nárastu odberných miest tepla resp. zemného plynu. Celkový domový fond mesta je 2 468 domov, z čoho je 2 342 rodinných domov, 118 bytových domov a 8 ostatných budov. Celkový bytový fond mesta je 3 746 bytov, delenie pre rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy je zobrazené v grafe 3. Graf 3: Štrukturálne delenie bytového fondu mesta Šurany Z uvedených údajov vyplýva, že až 64% bytov je v rodinných domoch, a teda že individuálna bytová výstavba má v meste prevládajúci charakter. 36% bytov sa nachádza v bytových domoch, z ktorých väčšina je zásobovaná teplom z centrálneho zdroja tepla. SLOVGEOTERM, a.s. 9

2.1.3. Klimatické podmienky Klimatické podmienky mesta Šurany sú dané jeho polohou v Podunajskej nížine a nadmorskou výškou 120 až 125 m. Z hľadiska požiadaviek na vykurovanie bytov a budov občianskej vybavenosti je mesto zaradené do teplého pásma s nasledujúcimi výpočtovými klimatickými podmienkami (STN 38 3350): výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu t e = -12 C stredná denná teplota v najchladnejšom mesiaci (január) t em = -1,8 C priemerná teplota vzduchu vo vykurovacom období t es = 3,9 C stredná denná teplota pre začiatok a koniec vykurovacieho obdobia t ds = 13 C dĺžka trvania vykurovacieho obdobia n = 205 dní priemerný počet dennostupňov pri t i = 20 C D = 3 300 Priemerná ročná teplota sa v meste Šurany pohybuje okolo 10,5 C (v roku 2004 bola 10,1 C, 2005 bola 10,6 C a 2006 bola 11,4 C). Priebeh stredných mesačných teplôt v rokoch 2004 až 2006 je graficky zobrazený v grafe 4. Priemerný ročný úhrn zrážok v oblasti mesta Šurany je približne 500 až 550 mm. 25 Priemerná vonkajšia teplota [ C] 20 15 10 5 0-5 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December 2004-3,4 1,1 4,6 11,5 14,0 18,4 20,3 20,9 15,6 12,1 5,5 0,7 2005 0,8-1,8 4,2 12,2 16,5 18,9 21,3 19,2 17,5 11,7 4,9 1,1 2006-2,5-0,5 4,3 12,9 15,8 20,2 23,9 18,6 18,2 12,7 8,2 3,8 Graf 4: Priebeh stredných mesačných teplôt v sledovaných rokoch Intenzitu a dĺžku vykurovacieho obdobia charakterizuje počet dennostupňov vypočítaných na základe stredných denných teplôt a počtu dní vo vykurovacom období. Dĺžka vykurovacieho obdobia je ohraničená dňami so strednou dennou teplotou nižšou ako 13 C. Počet dennostupňov v sledovaných rokoch je uvedený v grafe 5. Podrobné informácie o priebehu teplôt v sledovaných rokoch sú uvedené v prílohe 2. SLOVGEOTERM, a.s. 10

Počet dennostupňov 3 400 3 300 3 200 3 100 3 000 2 900 2 800 2 700 2 600 Priemerný počet dennostupňov D = 3 300 (STN 38 3350) 3163 3159 2877 2004 2005 2006 Graf 5: Počet dennostupňov v rokoch 2004 až 2006 a porovnanie s dlhodobým priemerom 2.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení Pod sústavou tepelných zariadení sa rozumejú zariadenia na výrobu a rozvod tepla. Z hľadiska metodického prístupu k tvorbe koncepcie možno zariadenia na výrobu a rozvod tepla rozdeliť do nasledujúcich skupín: Zariadenia na výrobu a dodávku tepla pre bytový sektor Zariadenia na výrobu a dodávku tepla pre verejný sektor Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu Sústavy tepelných zariadení patria do kategórie verejnoprospešných stavieb pre technickú vybavenosť. Pri využívaní územia musia byť dodržané podmienky ochranných pásiem, ktoré určuje držiteľ povolenia na rozvod tepla v zmysle 36 Zákona o tepelnej energetike č. 657/2004 Z.z. V ďalšej časti sú uvedené výsledky analýzy súčasného stavu sústav tepelných zariadení. Na katastrálnom území mesta Šurany sa nachádza iba jeden subjekt s povolením na výrobu a dodávku tepla v zmysle zákona 657/2004 Z.z, a to je Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o. Tento subjekt prevádzkuje sústavu centralizovaného zásobovania teplom (SCZT), ktorá zásobuje časť objektov bytového a verejného sektoru (spadajúce pod prvé dve odrážky uvedeného členenia). Ostatné objekty, ktoré nie sú zásobované teplom zo SCZT, rovnako ako objekty podnikateľského sektoru a individuálnej bytovej výstavby majú zabezpečenú výrobu tepla vlastnými individuálnymi zdrojmi tepla a teda nie sú povinné merať množstvo vyrobeného tepla. Z tohto dôvodu nie je vykonaná ich podrobná analýza. SLOVGEOTERM, a.s. 11

Informácie o objektoch verejného a podnikateľského sektoru s vlastnými zdrojmi tepla sú uvedené v prílohe 3. Individuálna bytová výstavba (IBV) vo forme rodinných domov predstavuje majoritnú formu bývania v meste Šurany (až 64% z celkového počtu bytov sa nachádza v rodinných domoch). Stručná charakteristika IBV je uvedená v kapitole 2.2.2. 2.2.1. Sústava tepelných zariadení spoločnosti MBP Šurany, s.r.o. Sústava tepelných zariadení spoločnosti MBP Šurany, s.r.o. bola vybudované v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, pričom jej čiastočná rekonštrukcia prebehla koncom osemdesiatych rokov. Jedná sa o sústavu centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) s jednou centrálnou kotolňou. Aj napriek značnému veku technického zariadenia a rozvodov je tepelné hospodárstvo dobre udržiavané a v pomerne dobrom technickom stave. Je však značne nemoderné a neumožňuje výrobu a rozvod tepla na úrovni súčasných technických možností. Tepelné hospodárstvo pozostáva z centrálneho zdroja tepla (centrálnej kotolne), z ktorej je prostredníctvom primárnych rozvodov teplo rozvádzané do piatich tlakovo nezávislých odovzdávacích staníc tepla, z čoho tri sú samostatne stojace (OST 1, OST 2 a OST 3) a dve sú súčasťou objektov polikliniky a základnej školy. Odovzdávacie stanice dodávajú teplo prostredníctvom sekundárnych rozvodov priamo do vykurovacích sústav zásobovaných objektov. V odovzdávacích staniciach je ďalej kombinovaným spôsobom (prietokový ohrev s akumulačnými nádržami) pripravovaná TÚV. Jednotlivé časti tepelného hospodárstva a ich energetické ukazovatele pre roky 2004 až 2006 sú popísané ďalej v tejto kaptole. Situácia tepelného hospodárstva a zásobovaných objektov je znázornená na obrázku 1. SLOVGEOTERM, a.s. 12

Obr. 1: Situácia tepelného hospodárstva v meste Šurany Centrálny zdroj tepla Kotolňa sa nachádza v západnej časti mesta Šurany v blízkosti hlavnej cestnej komunikácie (Nitrianska ulica č. 14) a ramena Malej Nitry. Pohľad na centrálnu kotolňu ukazuje obrázok 2. Ohrev vykurovacej vody je zabezpečovaný štyrmi horúcovodnými kotlami na plynné palivo. Typy kotlov a ich parametre sú uvedené v tabuľke 1. Pohľad na kotly je na obrázku 3. SLOVGEOTERM, a.s. 13

Obr. 2: Pohľad na centrálnu kotolňu Obr. 3: Pohľad na plynové kotly Tab. 1: Tabuľka inštalovaných kotlov Kotol Výrobca Typ Rok výroby Tepelný výkon Účinnosť Garantovaná Nameraná [kw] [ % ] [%] K1* Slatina Brno VHK 2500 I 1987 2 910 88 89,68 K2 Slatina Brno VHK 2500 I 1987 2 910 88 90,21 K3 ČKD Dukla Kolín BK 6 1979 4 000 88 89,92 K4 ČKD Dukla Kolín BK 6 1979 4 000 88 90,40 *Pôvodný kotol K1 bol v roku 2007 nahradený novým modernejším kotlom tohto typu: K1 TH Ratíškovice MGM 1000/10 2007 1 047 92 - Spolu 11 957 Pôvodný kotol K1 a kotle K2 a K3 sú vybavené tlakovými plynovými horákmi typu AP 45 PZ R s výkonom 3,27 MW výrobcu PBS Brno. Kotol K4 je vybavený horákom typu AP 45 PZ M s výkonom 5,0 MW rovnakého výrobcu. Nový kotol K1 je vybavený horákom Weishaupt Schwendi typu WM-G20/2-A Monarch s výkonom 2,0 MW. Pôvodné kotle nie sú vybavené automatickou reguláciou, sú ovládané manuálne obsluhou. Nový kotol K1 je vybavený automatickou reguláciou. Teplotný spád primárneho okruhu je v období najnižšej výpočtovej teploty (-12 C) na úrovni 140/70 C! Účinnosť výroby tepla v centrálnej kotolni pre posudzované roky (s pôvodným kotlom K1) a porovnanie s ukazovateľom energetickej účinnosti zariadenia na výrobu tepla (normatív) podľa vyhlášky 328/2005 Z.z. je uvedené v grafe 6. SLOVGEOTERM, a.s. 14

Účinnosť výroby tepla [%] 90 89 88 87 86 85 84 83 82 81 80 Normatív 86% 88,16 87,74 87,86 2004 2005 2006 Graf 6: Účinnosť výroby tepla v centrálnej kotolni porovnaná s ukazovateľom energetickej účinnosti zariadenia na výrobu tepla Z grafu 6 je zrejmé, že účinnosť výroby tepla spĺňala normatívne kritérium vo všetkých sledovaných rokoch, a to i napriek absencie automatickej regulácie kotlov. Z hľadiska súčasných technických možností je však účinnosť zdroja tepla nízka. Primárne tepelné rozvody Jedná sa o dvojrúrový horúcovodný rozvod (prívodné a vratné potrubie vykurovacej vody), ktorý je vedený v podzemnom neprieleznom kanály. Ako tepelnoizolačný materiál je použitá čadičová vlna. Odbočky a kompenzátory sú umiestnené v šachtách. Dĺžka primárnych rozvodov je 2 083 m a rozmery potrubia sú od DN 200 do DN 125. Tepelné straty primárnych rozvodov v percentuálnom vyjadrení a porovnanie s ukazovateľom energetickej účinnosti zariadenia na distribúciu tepla sú uvedené v grafe 7. Tepelné straty v primárnych rozvodoch [%] 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 Normatív: 5,37% 5,53% 5,93% 5,88 4,80 3,73 2004 2005 2006 Graf 7: Tepelné straty v primárnych rozvodoch a porovnanie s ukazovateľom energetickej účinnosti zariadenia na distribúciu tepla. Tepelné straty sú vyjadrené v % z celkového prenášaného množstva tepla. SLOVGEOTERM, a.s. 15

Z grafu 7 je zrejmé že tepelná strata horúcovodných rozvodov v posudzovaných rokoch spĺňala kritérium vyhlášky 328/2005 Z.z. Tepelné rozvody sú vzhľadom na svoj vek v pomerne dobrom stave a nedochádza v nich k nadmerným tepelným stratám ani napriek značne vysokej teplote teplonosnej látky a predimenzovaniu. Odovzdávacie stanice tepla Súčasťou tepelného hospodárstva je päť tlakovo nezávislých odovzdávacích staníc tepla (výmenníkových staníc). Vstupujúca primárna vykurovacia voda 140/70 C tu vo výmenníkoch tepla odovzdá teplo do sekundárneho vykurovacieho okruhu s teplotným spádom cca 70/60 C (projektovaný teplotný spád bol pravdepodobne 90/70 C) a na prípravu TÚV (z teploty 10 C ohriata na 55 C). V odovzdávacích staniciach tepla boli namontované regulačné ventily s pohonmi napojené na centrálny riadiaci systém, zabezpečujúci automatickú reguláciu sekundárnych okruhov. Systém je ovládaný z počítača v ústredí Mestského Bytového Podniku Šurany, s.r.o. Inštalované výkony výmenníkov tepla v odovzdávacích staniciach tepla a tepelné straty zásobovaných objektov sú uvedené v tabuľke 2. Tab. 2: Inštalované tepelné výkony výmenníkov tepla v odovzdávacích staniciach tepla a tepelné straty zásobovaných objektoch Tepelné straty Tepelné výkony Inštalovaných výmenníkov Názov zásobovaných objektov ÚK TÚV [ kw] [kw] [kw] OST 1 Školská 2 1 996 3 735 984 OST2 M. Kokoškovej 6 929 2 490 116 OST3 Sever 2 4 152 4 224 2 127 OST Poliklinika 370* 370* 100* OST ZŠ SNP 350* 350* 100* Spotreba v kotolni 60* 60 - CELKOM 7 857 11 229 3 427 * odhadované hodnoty, nakoľko skutočné hodnoty nie sú známe Z tabuľky 2 je vidieť, že inštalovaný výkon výmenníkov tepla na vykurovanie je značne vyšší, ako tepelné straty objektov. Na základe skutočne vyrobeného množstva tepla je tiež možné konštatovať, že inštalované výkony sú výrazne vyššie ako potreby tepla. Je teda zrejmé, že celé tepelné hospodárstvo je v súlade s dobovými trendmi výrazne predimenzované, čo má negatívny vplyv na tepelné straty a účinnosť distribúcie tepla. Priemerná merná spotreba tepla na prípravu TÚV v rokoch 2004 až 2006 v odovzdávacích staniciach OST 1, 2 a 3 je porovnaná s normatívnym ukazovateľom spotreby tepla na prípravu TÚV v grafe 8. Spotreba tepla na TÚV sa v ostatných OST nesleduje. Podrobná analýza mernej spotreby tepla na prípravu TÚV je uvedená v prílohe 4. SLOVGEOTERM, a.s. 16

Je možné konštatovať, že príprava TÚV vo všetkých analyzovaných OST vyhovuje požiadavkám vyhlášky 328/2005 Z.z. Merná spotreba tepla na prípravu TÚV [GJ/m3] 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0,0 Normatív: 0,386 0,374 0,527 0,351 0,455 0,312 OST 1 OST 2 OST 3 Graf 8: Porovnanie priemernej mernej spotreby tepla na prípravu TÚV s normatívom Pohľady na odovzdávacie stanice OST 1 až 3 sú uvedené na obrázkoch 4, 5 a 6. Obr. 4: OST 1 Obr. 5: OST 2 Obr. 6: OST 3 Sekundárne tepelné rozvody a vykurovacie sústavy Sekundárne rozvody vedené z odovzdávacích staníc tepla sú napojené priamo na vykurovacie sústavy jednotlivých objektov. Teplotný spád sekundárnych rozvodov je 70/60 C, pričom toto je reálna hodnota teploty vykurovacej vody plne pokrývajúca tepelné straty v prípade extrémne nízkych teplôt. Projektovaný teplotný spád bol pravdepodobne 90/70 C. Vykurovacie sústavy, rovnako ako celé tepelné hospodárstvo, sú predimenzované a stačia pokrývať tepelné straty objektov aj pri výrazne nižšej teplote vykurovacej vody. Dĺžky a dimenzie sekundárnych rozvodov sú uvedené v tabuľke 3. Rozvody sú tepelne izolované čadičovou vlnou. SLOVGEOTERM, a.s. 17

Tab. 3: Dimenzie a dĺžky sekundárnych rozvodov Rozvod DN Dĺžka [mm] [m] OST1 150 80 795 OST2 80-50 390 OST3 150-80 1 345 Porovnanie účinnosti odovzdávacích staníc tepla a tepelných strát sekundárnych rozvodov s normatívnymi hodnotami (vyhláška 328/2005 Z.z.) je uvedené v grafe 9. Nakoľko merače tepla sú umiestnené na vstupe primárnych rozvodov do OST a na vstupe sekundárnych rozvodov do zásobovaných objektov, nie je možné určiť osobitne tepelné straty v OST a v sekundárnych rozvodoch, ale iba celkové tepelné straty medzi týmito meračmi tepla. Preto je ako normatív použitý súčin ukazovateľa energetickej účinnosti odovzdávacích staníc tepla a ukazovateľa energetickej účinnosti rozvodov tepla. Porovnávané sú iba OST 1 až OST 3, nakoľko v ostatných OST sa meria iba množstvo tepla odobraté z primárnych rozvodov. Tepelné straty v OST a sekundárnych rozvodoch [%] 12,00 10,00 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00 Normatív 7,41% 9,83 9,07 8,00 8,38 7,91 7,39 5,67 6,21 4,35 2004 2005 2006 OST 1 OST 2 OST 3 Graf 9: Porovnanie tepelných strát OST a sekundárnych rozvodov s ukazovateľom energetickej účinnosti zariadení na distribúciu tepla. Tepelné straty sú vyjadrené v % z celkového prenášaného množstva tepla. Z grafu 9 je vidno že OST 1 a nadväzujúce sekundárne rozvody nespĺňali normatívne kritérium v žiadnom zo sledovaných rokov a naopak, OST 2 s nadväzujúcimi sekundárnymi rozvodmi spĺňali toto kritérium vo všetkých sledovaných rokoch. OST 3 s prislúchajúcimi sekundárnymi rozvodmi spĺňali toto kritérium iba v roku 2004. Príčinou nadnormatívnych tepelných strát zariadení na distribúciu tepla je najmä výrazné predimenzovanie výmenníkov tepla a sekundárnych rozvodov, nemoderná konštrukcia výmenníkov tepla, ako aj horší stav tepelnoizolačnej vrstvy. SLOVGEOTERM, a.s. 18

Energetická bilancia Množstvo ročne vyrobeného tepla v centrálnej kotolni, množstvo spotrebovaného tepla v jednotlivých OST a tepelné straty v primárnych rozvodoch pre posudzované roky sú graficky znázornené v grafe 10. Podrobná energetická bilancia sústavy tepelných zariadení je uvedená v prílohe 5. Ročná spotreba tepla [GJ] 50 000 45 000 40 000 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 10 000 Ročná výroba tepla celkom: 46 507 GJ 45 176 GJ 1 734 1 909 292 2 167 320 2 074 1 786 1 873 25 296 24 422 4 266 4 063 42 140 GJ 2 477 238 1 696 1 605 22 720 3 886 Strata v primárnych rozvodoch Spotreba v centrálnej kotolni OST ZŠ SNP OST Poliklinika OST3 OST2 5 000 0 10 936 10 545 9 518 2004 2005 2006 OST1 Graf 10: Ročná výroba a spotreba tepla v sledovaných rokoch rozdelená pre jednotlivé OST Z uvedeného spotrebovaného množstva tepla pripadá na výrobu TÚV v OST 1 priemerne 32%, v OST 2 priemerne 21% a v OST 3 priemerne 35%. Ostatné OST sú vo vlastníctve odberateľov a je v nich meraná iba celková spotreba tepla a nie je možné určiť množstvo tepla spotrebované na prípravu TÚV. 2.2.2. Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu Mesto Šurany je takmer kompletne plynofikované (okrem časti Kopec, kde nie je zavedený zemný plyn) a rozhodujúcim palivom je teda zemný plyn. Z celkového počtu rodinných domov 2 342 je na rozvod plynu napojených 2 136, čo predstavuje 91,2%. Ostatné rodinné domy majú prevažne zdroje tepla na tuhé palivá (drevo). Výroba tepla pre plynofikovanú časť individuálnej bytovej výstavby je realizovaná prostredníctvom samostatných plynových kotlov s tepelným výkonom v rozsahu cca 8 až 24 kw v závislosti od obstavaného priestoru objektu. Kotle sú inštalované priamo v priestore zásobovaných bytov. Výstavba individuálne zásobovaných bytových domov za Mestskou poliklinikou na ulici SNP bola zahájená okolo roku 1950 a jedná sa o malé bytové domy so 4 8 bytmi. SLOVGEOTERM, a.s. 19

Rodinné domy na uliciach Kpt. Nálepku a Poľná v južnej časti mesta boli budované od roku 1945. Rodinné domy na uliciach Bottova, Májova, Jánošíkova, T. Vansovej v severnej časti mesta boli budované do roku 1968. Zástavba rodinných domov na uliciach Hollého a Markusova v centrálnej časti mesta bola budovaná od roku 1970. Rodinné domy na uliciach Suvorovova, Rázusova, Pri vodárni boli budované od roku 1970 a výstavba bola ukončená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Týmto bola uzavretá výstavba severnej časti Šurian. 2.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o. dodáva prostredníctvom SCZT teplo do 48 objektov, z čoho 40 je bytových domov (83%). Zvyšných 8 objektov (17%) zapadá prevažne do verejného sektoru. Z celkového počtu 3 746 bytov v meste je 1 201 zásobovaných teplom a TÚV zo SCZT, čo predstavuje 32%. Podrobný zoznam bytových domov zásobovaných zo SCZT je uvedený v prílohe 6. Ostatné objekty zásobované teplom zo SCZT sú uvedené a popísané v prílohe 7. Rozdelenie množstva tepla dodaného prostredníctvom SCZT do bytových domov a ostatných objektov je graficky znázornené v grafe 11. Ročne dodané množstvo tepla [GJ] 45 000 40 000 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 10 000 5 000 0 Ročne dodané množstvo tepla celkom: 42 855 GJ 6 960 16,2% 35 896 83,8% 40 879 GJ 6 737 16,5% 34 143 83,5% 37 612 GJ 6 047 16,1% 31 565 83,9% 2004 2005 2006 Ostatné Bytové domy Graf 11: Ročne dodané množstvo tepla do bytových domov a ostatných objektov V meste Šurany sa nachádza 39 typizovaných bytových domov a 1 nový bytový dom, zásobovaných zo SCZT (viď príloha 6). Analyzovaných 40 bytových objektov je rozdelených podľa typu stavebnej sústavy a priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie je porovnaná s normatívnym ukazovateľom spotreby tepla podľa vyhlášky 328/2005 Z.z. v tabuľke 4. Jednotka mernej spotreby tepla na vykurovanie je MJ na m 2 vykurovanej plochy a počet dennostupňov vo vykurovacom období daného roku [MJ/m 2.D]. SLOVGEOTERM, a.s. 20

Tab. 4: Priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie bytových domov pre rok 2006 a porovnanie s normatívnym ukazovateľom spotreby tepla Rok Priemerná merná Normatívny Stavebná Počet uvedenia do spotreba tepla v ukazovateľ spotreby Posúdenie sústava objektov prevádzky roku 2006 [MJ/m 2.D] tepla [MJ/m 2.D] T 06B NA b. 7 1973-1982 0,07756 0,095396 T 06B NA r. 19 1975-1982 0,09541 0,09303 PV 2 7 1960-1967 0,12555 0,11623 P 1.15 r. 6 1990-1991 0,08056 0,090238 Nový objekt 1 2004 0,10089 0,066 Objekty stavebnej sústavy T06 NA b. vykazujú priemernú mernú spotrebu tepla na vykurovanie pomerne hlboko pod normatívnou hodnotou. Všetkých 7 objektov tejto sústavy dosahuje lepšiu mernú spotrebu tepla ako stanovuje vyhláška. Priemerná merná spotreba tepla objektov sústavy T06 NA r. mierne prekračuje normatívnu hodnotu, pričom 8 z 19 objektov prekračuje vyhláškou stanovenú hodnotu energetickej náročnosti. Najstaršie objekty, domy stavebnej sústavy PV 2 dosahujú priemernú mernú spotrebu tepla na vykurovanie výrazne vyššiu ako je normatívna hodnota, pričom až 5 zo 7 objektov prekračuje normatívnu hodnotu. Najnovšie objekty, bytové domy stavebnej sústavy P 1.15 r. dosahujú priemernú mernú spotrebu tepla nižšiu ako vyžaduje vyhláška, pričom 2 zo 6 domov nespĺňajú normatívnu hodnotu. Bytový dom na ul. MDŽ 2 postavený v roku 2004 výrazne prekračuje vyhláškou stanovenú hodnotu mernej spotreby tepla na vykurovanie, čo je značne prekvapivé vzhľadom na jeho nízky vek. Vývoj priemernej mernej spotreby tepla na vykurovanie bytových domov zásobovaných teplom zo SCZT pre sledované roky je graficky zobrazený v grafe 12. SLOVGEOTERM, a.s. 21

0,11 Priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie [MJ/m2.D] 0,10 0,09 0,08 0,07 0,06 0,05 0,10097 0,09511 0,09533 2004 2005 2006 Graf 12: Priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie bytových domov v meste Šurany Z uvedeného grafu je možné pozorovať klesajúci trend oproti roku 2004, čo je spôsobené najmä hydraulickým vyregulovaním sústavy a postupným zatepľovaním zásobovaných objektov resp. realizáciou ďalších racionalizačných opatrení. Miera uskutočnených racionalizačných opatrení na bytových domoch zásobovaných zo SCZT je znázornená v grafe 13. 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 22,5% 20,0% Zateplenie obvodového plášťa Zateplenie strechy 100,0% 100,0% 97,5% 100,0% Ekvitermická regulácia Termostatické ventily vykurovacích telies Pomerové rozdelovače vykurovacích nákladov Hydraulické vyregulovanie Graf 13: Miera vykonaných racionalizačných opatrení bytových domov Ako je vidieť, výrazná väčšina bytových domov nemá zateplený obvodový plášť a strechu. Táto skutočnosť poskytuje významný priestor na realizáciu opatrení na znižovanie energetickej náročnosti budov, pretože práve zateplenie obvodového plášťa a strechy spolu s výmenou otvorových výplní prináša najvýznamnejšie úspory tepelnej energie. Ako príklad je možné uviesť bytový dom na ul. Mlynská 4, ktorý bol kompletne zateplený (obvodový plášť aj strecha) v roku 2005, čo sa prejavilo v znížení mernej spotreby tepla na vykurovanie o 20%. Ďalší príklad môže byť bytový dom na ul. Mudrochová 17-19, ktorého obvodový plášť bol zateplený v roku 2003. Tento objekt vykazuje o 19,7% nižšiu mernú spotrebu tepla na SLOVGEOTERM, a.s. 22

vykurovanie, ako identický objekt na ul. Mudrochová 13-15 bez zateplenia. Kompletná realizácia racionalizačných opatrení môže vo všeobecnosti viesť k zníženiu energetickej náročnosti objektov až o 40%. TÚV pre bytové domy zásobované zo SCZT je pripravovaná v odovzdávacích staniciach OST 1 až 3, preto analýza mernej spotreby tepla na prípravu TÚV je uvedená v kapitole 2.2.1. Priemerná ročná merná spotreba TÚV zásobovaných bytových domom je uvedená v grafe 14. Priemerná merná spotreba TÚV [m3/osoba] 10,0 9,0 8,0 7,0 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 9,36 8,39 7,99 2004 2005 2006 Graf 14: Priemerná ročná merná spotreba TÚV v bytových domoch zásobovaných zo SCZT Trend Je zrejmé, že spotreba TÚV má klesajúcu tendenciu. Tento trend je spôsobený jednak rastúcou cenou tepla a jednak aj zlepšujúcou sa uvedomelosťou obyvateľov. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že merná spotreba TÚV je pomerne nízka, nakoľko celoslovenský priemer sa pohybuje okolo hodnoty 14 m 3 /osobu. Vývoj ceny tepla zo SCZT pre koncových odberateľov za sledované roky je graficky znázornený v grafe 15. Cena tepla [SK/GJ] 800 700 600 500 400 300 200 100 Cena celkom s DPH: 530,0 SK/GJ 546,9 SK/GJ 573,6 SK/GJ 84,6 87,3 91,6 126,2 129,2 129,2 319,2 330,4 352,8 714,7 SK/GJ 626,8 SK/GJ 114,1 100,1 171,5 131,3 395,4 429,1 DPH Fixná zložka Variabilná zložka 0 2004 2005 (I. až IX.) 2005 (X. až XII.) 2006 2007 Graf 15: Vývoj ceny tepla s diferencovaním variabilnej zložky, fixnej zložky a DPH. SLOVGEOTERM, a.s. 23

Nárast ceny tepla je spôsobený najmä zvýšovaním variabilnej zložky, ktoré je spôsobené výrazným rastom ceny zemného plynu. Vzhľadom na to, že v posledných rokoch boli realizované iba malé investície do tepelného hospodárstva, fixná zložka ceny tepla sa mení iba minimálne. Výnimku tvorí iba významnejší nárast fixnej zložky ceny v roku 2007, čo je dopad inštalácie nového plynového kotla. Medziročný nárast ceny tepla je približne 8% s výnimkou roku 2007, kedy bol nárast až 12,3%. Pohľady na niektoré objekty napojené na SCZT v meste Šurany sú uvedené na obrázkoch 7 až 10. Obr. 7: Pohľad na polikliniku Obr. 8: Pohľad na sídlisko Sever 1, vľavo pôvodný bytový dom, vpravo bytové domy po čiastočnom zateplení Obr. 9: Pohľad na bytové domy prvej etapy výstavby sídliska Sever 2 Obr. 10: Pohľad na bytové domy druhej etapy výstavby sídliska Sever 2, vľavo pôvodný dom, vpravo zateplený dom SLOVGEOTERM, a.s. 24

2.4 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta Na základe vývoja mernej spotreby tepla na vykurovanie bytových domov napojených na SCZT je možné pozorovať klesajúcu tendenciu zodpovedajúcu približne 3% ročne. Toto znižovanie energetickej náročnosti bytových domov možno pripísať hlavne realizácií zatepľovania obvodových konštrukcií a ďalších úsporných opatrení. Predpokladá sa pokračovanie tejto tendencie, prípadne jej postupné zvyšovanie v prípade zintenzívnenia zatepľovania objektov. S ohľadom na uvedený predpoklad je možné odhadnúť priemernú ročnú mernú spotrebu tepla na vykurovanie bytových domov pre rok 2007 na približne 0,09247 MJ/m 2.D. Ak sa uvažuje s dlhodobým dennostupňovým priemerom, teda 3 300 dennostupňov, potom ročná spotreba tepla na vykurovanie bytových domov pre rok 2007 bude 23 376 GJ. Merná spotreba tepla na prípravu TÚV sa dlhodobo pohybuje v rámci normatívnej hodnoty a je možné predpokladať, že aj v budúcnosti zostane približne na súčasnej hodnote (s výnimkou prípadu komplexnej rekonštrukcie SCZT, kedy by sa ešte znížila). Merná spotreba TÚV zaznamenáva každoročne mierny pokles, ktorý sa však postupne stabilizuje. Nakoľko hodnota z roku 2006 na úrovni 7,99 m 3 /osobu je výrazne nižšia ako celoslovenský priemer, nepredpokladá sa ďalší významnejší pokles mernej spotreby TÚV. Na základe uvedeného možno predpokladať, že spotreba tepla na prípravu TÚV pre bytové domy bude v nasledujúcich rokoch na rovnakej úrovni, ako v roku 2006, teda cca 12 000 GJ. Pre nedostupnosť údajov o vykurovanej ploche a ďalších údajov týkajúcich nebytových objektov zásobovaných zo SCZT nebolo možné vykonať analýzu mernej spotreby tepla na vykurovanie. Spotreba tepla na prípravu TÚV sa tu vôbec nesleduje, ale vzhľadom na charakter objektov predstavuje iba malé percento z celkovej spotreby tepla. V prípade týchto objektov je iba malá pravdepodobnosť realizácie rozsiahlejších opatrení na dosiahnutie zníženia energetickej náročnosti. Je preto možné predpokladať, že spotreba tepla týchto objektov, zohľadňujúc klimatické podmienky, sa bude pohybovať na rovnakej úrovni, ako v posledných rokoch. Pre dlhodobý priemer 3 300 dennostupňov bude ročná spotreba tepla nebytových objektov napojených na SCZT vo výške 6 936 GJ. V súčasnosti nie sú vo výhľade žiadne nové objekty či už bytového alebo iného sektoru, ktoré by mohli byť napojené na SCZT a spôsobiť nárast odberu tepla. Ak uvažujeme s dlhodobým priemerom 3 300 dennostupňov, predpokladá sa, že spotreba tepla objektov napojených na SCZT v meste Šurany pre rok 2007 bude 42 312 GJ. Spotreba v roku 2006 prepočítaná na 3 300 dennostupňov je 43 035 GJ, teda v roku 2007 bude dosiahnutá úspora tepelnej energie vo výške cca 2%. SLOVGEOTERM, a.s. 25

2.5 Analýza dostupnosti palív a energií na území mesta 2.5.1. Primárne zdroje energie Mesto Šurany je plynofikované (okrem mestskej časti Kopec) a rozhodujúcim palivom s takmer 100% dostupnosťou je zemný plyn. Z 2 342 rodinných domoch v Šuranoch je na plyn napojených 2 136, čo predstavuje 91,2%. Z celkového počtu 3 746 bytov v meste (zahŕňa byty napojené na SCZT aj individuálnu bytovú výstavbu) je na plyn pripojených 3 368 bytov, čo predstavuje 89,9%. 2.5.2. Obnoviteľné zdroje energie Solárna energia Mesto Šurany sa nachádza v rovinatej lokalite s pomerne vhodnými klimatickými podmienkami pre využívanie solárnej energie. Priemerné ročné množstvo globálneho slnečného žiarenia v tejto oblasti je približne 1,34 MWh/m 2 horizontálnej plochy, pričom väčšia časť tohto množstva pripadá ma mesiace máj až september. Zohľadňujúc priemerný mesačný slnečný svit a vhodný sklon plochy slnečného kolektora, ročne je reálne možné získať až cca 1 200 kwh/m 2 plochy kolektora vo forme tepelnej energie. Využívanie slnečnej energie prostredníctvom teplovodných slnečných kolektorov nie je vhodné riešenie pre SCZT s vyššími tepelnými výkonmi, ale je to veľmi vhodný doplnok pre zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu, najmä však pre rodinné domy, ktorých sedlová strecha predstavuje vhodné miesto na montáž kolektorov. V našej zemepisnej šírke je možné využiť energiu slnečného žiarenia iba na sezónnu prípravu TÚV, resp. vo viacvalentných nízkoteplotných vykurovacích systémoch. Slnečné kolektory sú však pomerne drahé zariadenia a bolo by potrebné zabezpečiť podporu na ich inštaláciu (napr. vo forme zníženia daní z nehnuteľnosti zo strany mesta a pod.). Biomasa Poloha mesta Šurany v poľnohospodárskej oblasti poskytuje výhodné podmienky pre energetické využívanie biomasy vo forme slamy. Odpady z poľnohospodárskej produkcie najmä vo forme slamy sú z hľadiska obsahu energie významným zdrojom. Slama má vyššiu výhrevnosť ako hnedé uhlie, približne 14,3 MJ/kg v závislosti od vlhkosti, a v súčasnosti sa bežne využíva v mnohých vyspelých krajinách. Charakter horenia slamy je špecifický, čo vyžaduje celkom odlišné vyhotovenie kúreniska ako pri iných palivách. Ďalšou vlastnosťou slamy je, že jej popol pri teplotách 850 900 C vytvára sklovitú hmotu, ktorá poškodzuje SLOVGEOTERM, a.s. 26

výmurovku kúreniska a je aj ťažko odstrániteľná. V súčasnosti sú však vyvinuté a bežne dostupné spoľahlivé technológie, v ktorých sú uvedené problémy na základe dlhoročných prevádzkových skúseností a výskumu doriešené. Spaľovanie slamy v pomletej a rozdrvenej forme je výhodné v zariadeniach s tepelným výkonom od cca 200 kw vyššie. Technológia je však pomerne priestorovo náročná, nakoľko balíky slamy majú malú objemovú hmotnosť (60 160 kg/m 3 ) a je potrebné skladovať dostatočnú zásobu paliva. Problémom však môže byť zber a spracovanie slamy, nakoľko v súčasnosti väčšina slamy zostáva bez využitia na poliach. Geotermálna energia V meste Šurany bol v roku 1990 vyhĺbený prieskumný vrt GŠM-1, ktorý potvrdil výskyt geotermálnych vôd v tejto oblasti. Tento vrt je v súčasnosti považovaný za havarovaný a nie je možné jeho ďalšie využitie. V roku 2006 bola firmou Slovgeoterm, a.s. vypracovaná predprojektová Štúdia na rekonštrukciu centrálnej kotolne s využitím geotermálnej energie v meste Šurany, v ktorej sa uvažuje s vybudovaním nového geotermálneho vrtu resp. vrtov, ktoré by boli využívané pre dodávku tepla do centrálnej kotolne. V štúdií sú vypracované tri alternatívy, pričom sa uvažuje s geotermálnu vodou s teplotou okolo 50 60 C, výdatnosťou čerpaním 7 l/s a mineralizáciou 2 5,5 g/l. Predpokladaná hĺbka vrtu/vrtov je 1 600 m. Geotermálna energia by bola využívaná priamo vo výmenníkoch tepla a následne v tepelných čerpadlách. V štúdií sa uvažuje s ročnou dodávkou tepla vyrobeného z geotermálnej energie na úrovni cca 33 000 GJ. Projekt využitia geotermálnej energie pre potreby mesta Šurany je v súčasnosti v progrese. 2.6 Analýza dopadu výroby tepla na životné prostredie Ochrana životného prostredia a teda aj ekologická výroba tepla je jedným zo základných priorít Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Šurany. V meste Šurany sa nachádza iba jeden stredný zdroj tepla s tepelným výkonom vyšším ako 0,3 MW (centrálna kotolňa), pre ktorý je možné na základe ročnej spotreby zemného plynu vypočítať produkciu emisií. Tieto sú pre jednotlivé roky uvedené v tabuľke 5. Tab. 5: Ročná produkcia emisií v centrálnej kotolni Spotrebované Tuhé CO množstvo zemného 2 znečisťujúce Rok plynu [tis. m 3 [t] ] látky [kg] SO 2 [kg] NO x [t] CO [t] TOC - celkový organický uhlík [kg] 2004 1 542,00 3 040 123 14,8 2,405 0,971 115,7 2005 1 505,00 2 967 120 14,4 2,348 0,948 112,9 2006 1 401,65 2 763 112 13,4 2,187 0,883 105,1 SLOVGEOTERM, a.s. 27

Centrálna kotolňa spĺňa emisné limity stanovené vyhláškou MŽP SR č. 706/2002 Z.z. Nahradenie výroby cca 33 000 GJ tepla ročne z plynu geotermálnou energiou by viedlo k ročným úsporám zemného plynu vo výške cca 1 000 000 m 3. Takéto čiastočné nahradenie spaľovania zemného plynu ekologickým obnoviteľným zdrojom tepla by predstavovalo zníženie emisií CO 2 vo výške 1 971 ton, čo je 65%-né zníženie oproti roku 2004 alebo až 71%-né zníženie oproti roku 2006. 3. Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia mesta Hlavnou úlohou tejto koncepcie je vytvorenie podmienok pre systémový rozvoj sústav tepelných zariadení na území mesta Šurany, a to jednak na strane výroby a rozvodu tepla, ako aj na strane spotreby tepla. V súčasnosti sústava centralizovaného zásobovania teplom v meste zásobuje 32% z celkového počtu bytov, pričom je i napriek pomerne dobrému stavu technicky zastaraná, morálne opotrebovaná a vyžaduje komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu. Investovanie do technického zariadenia SCZT však bude viesť k nárastu fixnej zložky ceny tepla, čo sa pochopiteľne negatívne prejaví na cene tepla pre koncového odberateľa. Na strane druhej by modernizácia sústavy viedla k vyššej účinnosti výroby tepla a vyššej kvalite riadenia systému, čo by sa náležite prejavilo poklesom variabilnej zložky ceny tepla. Nárast koncovej ceny tepla by mohol viesť k nekoncepčnému odpájaniu odberateľov tepla, čo by negatívne ovplyvnilo prevádzku SCZT a spôsobilo by aj ďalší nárast ceny tepla pre ostatných odberateľov. Ďalšou úlohou tejto koncepcie je navrhnúť a podporiť využívanie vhodných obnoviteľných zdrojov energie a tým prispieť k ochrane životného prostredia znižovaním produkcie emisií. V roku 2006 bola vypracovaná podrobná predprojektová Štúdia na rekonštrukciu centrálnej kotolne s využitím geotermálnej energie v meste Šurany, pričom výsledkom štúdie bolo viacero alternatív možného využitia dostupnej geotermálnej energie v existujúcej SCZT. Súčasťou (nevyhnutnou) návrhu bola aj kompletná rekonštrukcia tepelného hospodárstva. Na celý tento rozsiahly projekt sa uvažuje s využívaním finančnej podpory (grantov), projekt by bol bez podpory nerentabilný. Nakoľko mesto Šurany je jediným vlastníkom spoločnosti Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o., ktorá je držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla, je možné žiadať a obdržať grant až vo výške 95% z celkovej hodnoty investície. V súčasnosti je na Slovensku možné využívať nasledovné formy finančnej podpory pre projekty na využitie obnoviteľných zdrojov energie: SLOVGEOTERM, a.s. 28

Štrukturálne fondy 2007 2013 - Národný strategický referenčný rámec (NSRR) je základným dokumentom pre SR na programovacie obdobie 2007-2013, pričom priority NSRR sa budú implementovať cez 11 operačných programov, z ktorých dva zahrnujú podporu obnoviteľných zdrojov energie: Operačný program Životné prostredie (Riadiaci orgán MŽP SR) Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (Riadiaci orgán MH SR) Medzinárodné programy Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórsky finančný mechanizmus a podobne. Finančná podpora v dostatočnej výške by zabezpečila využívanie obnoviteľného zdroja tepla vo forme geotermálnej energie v spolupráci s tepelnými čerpadlami, ktorý by čiastočne nahradil súčasné plynové kotly. Toto by viedlo k zníženiu spotreby zemného plynu a teda aj k nižšej variabilnej zložke ceny tepla, pričom fixná zložka by sa vplyvom dotácie (za predpokladu 95% výšky grantu) výrazne nemenila. Výsledkom by bolo zníženie produkcie emisií (ekologický aspekt), zníženie závislosti na odbere zemného plynu a v neposlednej rade aj zníženie ceny tepla pre konečných odberateľov (ekonomický aspekt). Dôležitým krokom na dosiahnutie úspor tepelnej energie a teda aj primárnych energetických zdrojov je zabezpečenie čo najlepšieho technického stavu zariadení na spotrebu tepla, teda zásobovaných budov. Jedná sa najmä o tepelno-technické vlastnosti obvodových plášťov budov a striech a stav vykurovacích sústav. Ako je uvedené v kapitole 2.3., zateplenie obvodového plášťa budovy môže viesť k zníženiu mernej spotreby tepla až o 20%. Vo všeobecnosti môže viesť komplexná realizácia racionalizačných opatrení k zníženiu energetickej náročnosti objektu až o 40%! V súčasnosti je v meste Šurany iba 22,5% objektov so zatepleným obvodovým plášťom a 20% objektov so zateplenou strechou. Je preto potrebné pristúpiť k zatepľovaniu aj ďalších objektov. Dosiahnutie systémového rozvoja sústav tepelných zariadení v meste Šurany, čo je základný cieľ tejto koncepcie, je možné docieliť postupným vykonávaním týchto opatrení: Zvýšením účinnosti výroby a rozvodu tepla formou rekonštrukcie SCZT Využívaním obnoviteľných zdrojov energie (najmä geotermálnej energie, prípadne biomasy vo forme slamy) a následným znížením ceny tepla (za predpokladu získania grantu v dostatočnej výške) SLOVGEOTERM, a.s. 29

Znížením mernej spotreby tepla jednotlivých odberateľov formou zatepľovania budov, výmenou otvorových výplní a ďalšími racionalizačnými opatreniami. Znížená energetická náročnosť zásobovaných objektov však musí byť rešpektovaná v zdroji tepla Potenciálnym rozširovaním odberných miest a teda nárastu odberu tepla z centralizovaného zdroja Na základe vyššie uvedených opatrení na dosiahnutie systémového rozvoja sústavy tepelných zariadení v meste Šurany boli navrhnuté 3 alternatívy rozvoja sústavy tepelných zariadení, pričom je možné resp. v niektorých prípadoch potrebné pristúpiť ku kombinácií uvedených alternatív. Alternatíva 1 Rekonštrukcia tepelného hospodárstva Tepelné hospodárstvo bolo vybudované v sedemdesiatych rokoch, pričom jeho čiastočná rekonštrukcia prebehla v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Úroveň účinnosti výroby a rozvodu tepla je zodpovedajúca dobe vzniku kotolne. Primárny tepelný rozvod je horúcovodný (140/70 C), čo je zbytočne vysoká teplota vzhľadom na to, že tepelný spád sekundárnych vykurovacích okruhov je 70/60 C. Takto vysoká teplota vedie k vyšším tepelným stratám v rozvodoch a odovzdávacích staniciach tepla. Zníženie teplotného spádu primárneho okruhu na 100/50 C by ďalej viedlo k možnosti inštalácie ekonomizérov a ich efektívnejšiemu využitiu, resp. k inštalácií nových kotlov s ekonomizérmi. Navrhnuté sú tri nové kotle po 2 500 kw, celkovo teda 7 500 kw. Rovnako je potrebné nahradiť celé technické zariadenie kotolne ako chemickú úpravňu vody, obehové čerpadlá, expanzný systém a podobne. Zníženie teplotného spádu primárneho okruhu vyžaduje kompletnú rekonštrukciu OST a náhradu existujúcich výmenníkov tepla. Centrálna príprava TÚV v existujúcich OST s pomerne rozsiahlymi rozvodmi sa odporúča nahradiť domovými OST so samostatnou miestnou prípravou TÚV pre každý bytový dom resp. objekt. Sekundárne vykurovacie rozvody je potrebné zrekonštruovať, resp. nahradiť, čo by v kombinácií s rekonštrukciou existujúcich OST viedlo k značnému zlepšeniu efektívnosti rozvodu tepla, ktorá je v súčasnej dobe pomerne nízka (viď kapitola 2.2.6., graf 9). Dôležitým krokom je vybavenie celého tepelného hospodárstva moderným riadiacim systémom (SCADA) umožňujúcim dosiahnuť čo najefektívnejšiu prevádzku sústavy vzhľadom na okamžité požiadavky na potrebu tepla. Návrh kompletnej rekonštrukcie tepelného hospodárstva mesta Šurany bol vypracovaný v predprojektovej Štúdií na rekonštrukciu centrálnej kotolne s využitím geotermálnej energie v meste Šurany. Celkové odhadované investičné náklady rozpísané SLOVGEOTERM, a.s. 30

na položky pre jednotlivé časti tepelného hospodárstva sú uvedené v prílohe 8. Rekonštrukciu tepelného hospodárstva je možné vykonať aj v postupných krokoch, pričom sa v prvom rade treba zamerať najmä na časti s najnižšou efektivitou prevádzke, teda na OST a sekundárne rozvody. Pri prestavbe OST však treba zohľadniť navrhovaný znížený teplotný spád primárneho okruhu a následne pristúpiť aj k rekonštrukcií zdroja tepla a primárnych rozvodov. Z tabuľky uvedenej v prílohe 8 vyplýva, že cena kompletnej rekonštrukcie tepelného hospodárstva v meste Šurany vyžaduje investíciu vo výške 46 345 000 SK (cenová hladina pre rok 2006). To je pomerne vysoká cena a Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o. spravujúci tepelné hospodárstvo nemôže pokryť takúto investíciu z vlastných zdrojov a musel by si zobrať úver. Za predpokladu odpisovania novej technológie a zariadení po dobu 20 rokov a úrokovej sadzbe 8% by fixná zložka ceny tepla narástla približne o 60 SK, čo by pri medziročnom raste ceny tepla 8% viedlo k nárastu konečnej ceny tepla v roku 2008 na cca 843 SK/GJ! Tento skok ceny tepla by mohol mať za následok hromadné nekoncepčné odpájanie odberateľov a ich prechod na individuálne zdroje tepla vo forme nástenných plynových kotlov, čím by cena tepla pre ostatných odberateľov ešte vzrástla. Riešenie rekonštrukcie tepelného hospodárstva pomocou úveru sa nejaví ako vhodné riešenie a mohlo by viesť ku krachu spoločnosti. Rekonštrukciu tepelného hospodárstva je potrebné realizovať v rámci projektu využívania obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne geotermálnej energie, na ktorý je možné obdržať granty zo štrukturálnych fondov alebo medzinárodných programov. Alternatíva 2 Využívanie geotermálnej energie pre potreby tepelného hospodárstva Na základe vypracovanej Štúdie na rekonštrukciu centrálnej kotolne s využitím geotermálnej energie v meste Šurany, ktorej súčasťou je aj Hydrogeologická časť, je možné predpokladať výskyt geotermálnej vody v okolí mesta Šurany využiteľnej pre energetické účely v existujúcom tepelnom hospodárstve. V rámci uvedenej štúdie boli vypracované tri alternatívy využitia geotermálnej energie, pričom v závere bola po zvážení ekonomických aj technických ukazovateľov vyhodnotená najvýhodnejšia alternatíva, s ktorou je uvažované ďalej. Na potvrdenie predpokladaných parametrov geotermálnej vody je však potrebné vykonať geofyzikálny prieskum, resp. odvŕtať prieskumný vrt, ktorý by bol neskôr využívaný ako ťažobný. Očakávané parametre geotermálnej vody z jedného exploatačného vrtu situovaného v blízkosti centrálnej kotolne (viď príloha 1) sú nasledovné: výdatnosť čerpaním 7 l/s, teplota vody na ústí vrtu 60 C, celková mineralizácia 3 5,5 g/l a teoreticky využiteľný energetický potenciál (pri ochladení geotermálnej vody na referenčnú teplotu 15 C) 1 319 kw. Celkové SLOVGEOTERM, a.s. 31

ročné teoreticky využiteľné množstvo geotermálneho tepla je 41 593 GJ. Táto hodnota je však teoretická a slúži pre porovnanie, v praxi je takmer nemožné ju dosiahnuť. Na umožnenie využívania geotermálnej energie je nevyhnutné vykonať kompletnú rekonštrukciu tepelného hospodárstva, ako je to popísané v alternatíve 1! Geotermálna energia bude v tepelnom hospodárstve mesta Šurany využívaná na ohrev primárnej vykurovacej vody, ktorá dodáva teplo do odovzdávacích staníc tepla, kde je následne využívané na vykurovanie a prípravu TÚV. Využiteľný energetický potenciál geotermálneho zdroja je nižší ako celková potreba tepla, takže geotermálna energia bude pokrývať iba časť potreby tepla SCZT. Ako špičkový a zároveň záložný zdroj v prípade poruchy geotermálneho systému budú slúžiť plynové kotle. Z časového hľadiska sa jedná o celoročné využívanie geotermálnej vody, v zimnom období pre vykurovanie a prípravu TÚV a v letnom období iba pre prípravu TÚV. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dostupná geotermálna voda má pre využitie v tepelnom hospodárstve pomerne nízku teplotu (60 C) a je možné ju klasifikovať ako nízkoteplotný zdroj. Keďže navrhovaný teplotný spád primárneho okruhu je 100/50 C, iba časť geotermálnej energie bude odovzdaná priamym spôsobom prostredníctvom výmenníkov tepla. Pre umožnenie využitia aj zvyšného tepelného potenciálu geotermálnej vody budú nasadené tepelné čerpadlá. Geotermálny systém bude pozostávať z geotermálneho exploatačného vrtu s vystrojením, prívodného potrubia geotermálnej vody, výmenníkovej stanice s tepelnými čerpadlami umiestnenou v centrálnej kotolni a odpadovým potrubím odvádzajúcim odpadovú vodu do koryta Malej Nitry. Maximálny dosiahnuteľný tepelný výkon získaný z geotermálnej energie priamo a pomocou tepelných čerpadiel je až 1 850 kw. Táto hodnota je vyššia ako teoreticky využiteľný energetický potenciál geotermálneho zdroja, nakoľko geotermálna voda môže byť pomocou tepelných čerpadiel ochladená aj na nižšiu teplotu ako 15 C a navyše je v nej zahrnutý aj elektrický príkon kompresorov tepelných čerpadiel, ktorý je prevedený na teplo. Predbežná schéma zapojenia geotermálneho systému je uvedená v prílohe 9. Z celkového ročne vyrobeného tepla v SCZT približne 45 000 GJ bude až cca 70% pokrytých geotermálnou energiou v spolupráci s tepelnými čerpadlami. Odhadované investičné náklady na realizáciu geotermálneho projektu vrátane kompletnej rekonštrukcie tepelného hospodárstva (príloha 10) sú 111 633 000 SK (cenová hladina pre rok 2006). Na realizáciu projektu je potrebné žiadať granty z vyššie uvedených zdrojov, nakoľko bez finančnej podpory by bol projekt nerentabilný. Projekt využívanie geotermálnej energie v SCZT mesta Šurany by predstavoval významný krok v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie z regionálneho, ale aj celoslovenského hľadiska. Využívanie geotermálnej energie by viedlo k ročným úsporám SLOVGEOTERM, a.s. 32

zemného plynu vo výške cca 1 000 000 m 3 a v neposlednom rade aj k zníženiu produkcie emisií CO 2 o cca 2 000 ton ročne. Alternatíva 3 Inštalácia kotla na biomasu vo forme slamy Poloha mesta Šurany v poľnohospodárskej oblasti poskytuje možnosť využívania zvyškov poľnohospodárskej výroby ako energetického zdroja. Do úvahy prichádza spaľovanie slamy. Technicky je v súčasnej dobe spaľovanie slamy doriešené a spoľahlivo pracujúca kompletná technológia je bežne dostupná. Pre potreby SCZT v Šuranoch by bol vhodný kotol na biomasu s tepelným výkonom 300 až 500 kw, ktorý by pracoval ako základný zdroj a mohol by byť prevádzkovaný maximálny čas na maximálny výkon. Investičné náklady celého zariadenia aj s potrebnou technológiou na uskladnenie a dopravu slamy do kotla by bolo v rozsahu 3 až 5 miliónov SK. Otázna je však reálna dostupnosť slamy, nakoľko veľká časť odpadovej slamy zostáva na poliach a nezbiera sa. Na energetické využitie tejto suroviny by bolo potrebné ju vyzbierať, spracovať do formy balíkov a dopraviť do skladu centrálnej kotolne. Toto však vyžaduje zariadenia a prácu, ktorá by zvyšovala ekonomickú a organizačnú náročnosť celého projektu. Pre tento účel je potrebné vypracovať štúdiu možností využívania slamy ako energetického zdroja v meste Šurany, ktorá by vyjasnila všetky otázky týkajúce sa tejto problematiky. Odporúčaná alternatíva Spracovateľ energetickej koncepcie odporúča ako najvhodnejšiu alternatívu pre systémový rozvoj sústavy tepelných zariadení v meste Šurany alternatívu 2. 4. Závery a odporúčania pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta Šurany Koncepcia rozvoja mesta Šurany v oblasti tepelnej energetiky sa stane záväzným územnoplánovacím dokumentom pre rozvoj sústav tepelných zariadení na území mesta a je potrebné zabezpečiť, aby závery koncepcie boli východiskovým podkladom pre usmernenie činnosti najmä držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike (MBP Šurany, s.r.o.). Hlavným palivom v meste Šurany je zemný plyn. Miera pripojenia rodinných domov v meste na rozvody zemného plynu je 91,2% a miera pripojenia bytov je 89,9%. Základným predpokladom trvale udržateľného rozvoja sústavy tepelných zariadení je udržanie si stabilného objemu dodávky tepla. Je potrebné počítať s určitým poklesom predaja tepla, spôsobeného znižovaním energetickej náročnosti objektov realizáciou SLOVGEOTERM, a.s. 33

racionalizačných opatrení ako zatepľovanie a výmena okien (čo je správny smer odberateľov s cieľom znižovania nákladov na energiu). Chod a rozvoj sústavy však môže významne narušiť nekoncepčné odpájanie odberateľov, s ktorým však v meste Šurany nie sú problémy. Mohli by však nastať v prípade nárastu ceny tepla v dôsledku investícií do rekonštrukcie tepelného hospodárstva. V súčasnosti sa na Slovensku síce cena zemného plynu pre maloodberateľov líši od ceny pre veľkoodberateľov iba minimálne a teda individuálna výroba tepla je často krát cenovo výhodnejšia ako odber tepla zo SCZT. Treba si však uvedomiť, že v rámci dodržiavania energetickej politiky európskej únie sa bude v blízkej budúcnosti tento rozdiel po vzore ostatných krajín únie zväčšovať v neprospech maloodberateľov a centralizované zásobovanie teplom sa stane cenovo výhodnejšie pre konečných odberateľov. Z energetického aj ekologického hľadiska je centralizovaná výroba tepla výhodnejšia, nakoľko je možné dosiahnuť vyššiu účinnosť výroby tepla a menej emisne a imisne zaťažovať prostredie. Jednoznačnou snahou prevádzkovateľa SCZT a mestského zastupiteľstva musí byť rozširovanie počtu odberateľov tepla zo sústavy. Z hľadiska odberateľov tepla (zariadení na spotrebu tepla) a správcovských spoločností je treba pokračovať v trende racionalizačných opatrení bytového fondu vo forme zatepľovania obvodového plášťa a strechy, výmeny okien, vyregulovania vykurovacích rozvodov, inštalovaním meračov tepla pre jednotlivé byty a osadením termostatických hlavíc na vykurovacie telesá, a týmito opatreniami znižovať energetickú náročnosť objektov. Ďalším možným krokom na zníženie energetickej náročnosti je zavedenie lokálnej prípravy TÚV v tzv. domových odovzdávacích staniciach, čím by odpadli tepelné straty v súčasných rozvodoch TÚV a cirkulácie. Odporúčanie na zníženie energetickej náročnosti (spotreby tepla) platí aj pre individuálnu bytovú výstavbu s vlastným zdrojom tepla a iné nebytové objekty. Pri rodinných domoch prichádza do úvahy inštalácia slnečných kolektorov najmä za účelom prípravy TÚV v letnom a prechodnom období. Pri realizácií koncepcie rozvoja mesta Šurany v oblasti tepelnej energetiky je potrebné dodržiavať tieto zásady: Uprednostniť využívanie obnoviteľných zdrojov energie pred fosílnymi palivami za predpokladu splnenia kritérií energetickej a ekonomickej efektívnosti, kritérií ochrany životného prostredia a najmä kritéria ceny tepla pre konečného spotrebiteľa Pri výstavbe nových objektov spotreby tepla v dosahu sietí SCZT uprednostniť napojenie týchto objektov na SCZT za predpokladu technickej a ekonomickej prijateľnosti SLOVGEOTERM, a.s. 34

Podporovať a dbať o realizáciu racionalizačných opatrení znižujúcich energetickú náročnosť objektov spotrebúvajúcich teplo SLOVGEOTERM, a.s. 35

Prílohy SLOVGEOTERM, a.s.

Príloha 1 Ilustrovaná mapa mesta Šurany SLOVGEOTERM, a.s.

Príloha 2 Priebeh priemerných denných teplôt v rokoch 2004 až 2006 SLOVGEOTERM, a.s.