A V TEJ NAŠEJ DEDINỒČKE A v tej našej dedinôčke krásne je, les tam šumí, voda hučí v doline. Veď tam leží moja rodná dedina, v nej sú sestry, bratia, celá rodina. Keď som bola ešte veľmi maličká, do srdca mi vštepovala mamička: miluj si Slovensko, ten svoj rodný kraj, v ďalekej cudzine naň si spomínaj. Keď ma osud, domovina zavolá, nezabudnem na tie matkine slová. Ako ten les šumel, vtáčky spievali, keď som odchádzala z rodnej dediny. Zbohom otec, zbohom matka, sestra, brat. Zbohom aj ty najvernejší kamarát. Ja odchádzam v diaľku, viac sa nevrátim, ja lásku domovskú nikdy nestratím.
SLOVENSKO MOJE Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj, ako raj. Na tvojich horách nádhery trónia v údoliach šumí ľúbezný háj. Na tvojich horách by spievala a srdcom k nebu sa vznášala. Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj, ako raj. Ej mám otčinu v svete jedinu, kde radostne sa hrám, kde sa hrám. Tú si milujem, jej šťastie prajem a srdce svoje dám, srdce dám. Tu šumia hory a potoky, Hron spieva krásne im do nôty. Slovensko moje, otčina moja krásna si ako raj, ako raj.
SLOVENSKÁ RODNÁ DEDINA Vysokou horou ovenčená dedina moja spí, tam prežila som šťastné chvíle a detstva môjho sny. Tam rástla som jak jedlička, keď vonku kvitol háj a teraz ma srdce bolí, že sa s ňou lúčiť mám. Slovenská rodná dedina pod horami si môjmu srdcu jediná, domov drahý, tys' bola mojim životom celučký čas, bez teba šťastie nenájdem, vrátim sa zas. Ja sľubujem vám hory rodné vernosť po celý čas. To moje srdce vždy a všade spomínať bude vás. Aj keď ma osud zavolal do diaľky za chlebom, ja zostanem vždy a všade verná ti, chotár môj. Slovenská rodná dedina pod horami si môjmu srdcu jediná, domov drahý, tys' bola mojim životom celučký čas, bez teba šťastie nenájdem, vrátim sa zas, bez teba šťastia v svete niet a ja vrátim sa zas.
SLOVENSKO, KRÁSNA ZEM Slovensko, rodná zem, ja pozdraviť ťa chcem, dedinka v údolí, s horami v okolí. Tam som sa narodil, mladosť svoju prežil, len tebe svoj, pozdrav posielam. Ref.: Slovensko je tá najkrajšia zem, v nej navždy žiť je môj veľký sen, to moje Slovensko, to je môj rodný kraj, pre nás všetkých, je najkrajší raj. Slovensko, krásna zem, akej viac nenájdem, tam bystriny horské, spievajú o láske. O láske k Slovensku, pesničku slovenskú, mňa za tebou, vždy srdce tiahne. Ref.: Slovensko prekrásne, nebo je tam jasné, a kto má pieseň rád, môže si zaspievať. Spieva aj sláviček, s ním celý hájiček, spievajú s ním, piesne veselé.
NA KRÁĽOVEJ HOLI Na Kráľovej holi, stojí strom zelený. Vrch má naklonený, vrch má naklonený, k tej slovenskej zemi. Odkážte, odpíšte tej mojej materi, že mi svadba stojí, že mi svadba stojí, na Kráľovej holi. Odkážte, odpíšte mojim kamarátom, že už viac nepôjdem, že už viac nepôjdem, na fraj za dievčaťom. Na nebi hviezdičky, to moje družičky. A guľa z kanóna, a guľa z kanóna, to je moja žena.
KYSUCA, KYSUCA Kysuca, Kysuca, studená vodička, keď sa ťa napijem, bolí ma hlavička. Bolí ma hlavička, srdca polovička, pre teba dievčatko, sivá holubička. Okolo Bystrice, bystrá voda tečie, povedalo dievča, že ma ono nechce. Keď nechce, nech nechce, nech si robí k vôli, azda ešte rastie, dievča k mojej vôli.
ZALEŤ SOKOL, BIELY VTÁK Zaleť sokol, biely vták, ku môjmu milému. Pozdravuj ho na stokrát, povedz tíško jemu. Aby prišiel večer k nám, že ho pekne prosím, že ho veľmi rada mám, že ho v srdci nosím. A on mi tak odkázal, že mi už nepríde, že on také dievča, inde hľadať bude. Rozpomeň sa, môj milý, na prísahu svoju, ako si mi sľuboval
a dal rúčku svoju. SADAJ SLNKO, SADAJ Sadaj slnko, sadaj za ker malinový, povedz dobrý večer môjmu frajerovi. Keby slnko znalo, ako ťažko robiť, ponáhľalo by sa za horu zachodiť. Sadaj slnko, sadaj za horu zelenú, ak nebudeš sadať, stiahnem ťa za nohu. Už slniečko sadá, každý svoju hľadá. A môj najmilejší, medzi druhé sadá. KOPALA STUDIENKU Kopala studienku, pozerala do nej, či je tak hlboká, ako je široká, skočila by do nej. A na tej studienke napájala páva, povedz že mi milá, holubienka sivá,
ktorého si pána. A ja ti nepoviem, lebo sama neviem, ale príď večer k nám, mamky sa opýtam, potom ti ja poviem. ČOŽE JE TO ZA PREKRÁSNE VTÁČA Čože je to za prekrásne vtáča, čo po farárovom dvore kráča? Škoda ho, že si svoje nôžky, do vodičky máča. A keď by to vtáča bolo moje, kúpil by mu na šatôčky dvoje: jedny mne, druhé iným kvôli, aby nás ľudia nesúdili, že sa radi máme.