Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky UČIACI SA REGIÓN

Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 2009 UČIACI SA REGIÓN Žilina august 2007

Obsah Úvod 6 SWOT analýza 8 Koncepčné a strategické dokumenty vlády Slovenskej republiky a Európskej únie pre oblasť vzdelávania 10 Kompetencie Žilinského samosprávneho kraja na úseku školstva 13 1 Analýza súčasného stavu výchovy a vzdelávania 14 1.1 Ekonomický potenciál Žilinského samosprávneho kraja 15 1.2 Demografický vývoj 17 1.3 Vyhodnotenie Koncepcie rozvoja stredného školstva za obdobie 2002 2006 18 1.3.1 Racionalizácia siete stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 19 1.3.2 Vyhodnotenie realizácie racionalizačných opatrení 23 1.3.3 Vývoj počtu stredných škôl a školských zariadení v rokoch 2002 2007 24 2 Súčasný stav, východiská a perspektívy 26 2.1 Vzdelávacia sústava v Slovenskej republike 27 2.1.1 Stredné školy 28 2.1.2 Všeobecné a odborné vzdelávanie 32 2.1.3 Formy vzdelávania na stredných školách 35 2.1.4 Školské zariadenia 36 2.2 Študijné a učebné odbory v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 37 2.3 Financovanie stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 38 2.3.1 Hospodárenie v stredných školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v roku 2006 40 2.3.1.1 Príjmy 40 2.3.1.2 Výdavky 48 2.3.1.3 Pohľadávky 61 2.3.1.4 Záväzky 62 2.3.2 Financovanie bežných a kapitálových výdavkov v stredných školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v roku 2007 a východiská na obdobie 2008 2009 64 2.3.2.1 Financovanie bežných výdavkov 64 2.3.2.2 Financovanie kapitálových výdavkov 65 2.4 Personálne a materiálno-technické zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu 68 2.5 Nezamestnanosť absolventov stredných škôl 72 2.6 Súčasný stav spolupráce zamestnávateľských subjektov na skvalitňovaní stredoškolského odborného vzdelávania 74 2.6.1 Regionálna štvorpartita pre vzdelávanie v Žilinskom samosprávnom kraji 75 2.7 Racionalizácia siete štruktúry stredných škôl a školských zariadení 76 2.8 Revitalizácia štruktúry študijných a učebných odborov stredných škôl 79 2.9 Humanizácia výchovy a vzdelávania 79 2

2.9.1 Záujmová činnosť žiakov stredných škôl a školských zariadení 82 2.10 Projektové aktivity stredných škôl a školských zariadení 83 3 Stratégia rozvoja stredoškolského vzdelávania v regiónoch Žilinského samosprávneho kraja 86 3.1 Región Kysuce 87 3.1.1 Charakteristika regiónu 87 3.1.2 Demografický vývoj počtu žiakov stredných škôl 87 3.1.3 Požiadavky zamestnávateľov pre trh práce v regióne 88 3.1.4 Sieť stredných škôl a školských zariadení 89 3.1.5 Sieť študijných a učebných odborov stredných škôl 90 3.1.6 Priestorové a personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu 91 3.1.7 Oblasť financovania 93 3.1.7.1 Rozpočtové organizácie 93 3.1.7.2 Príspevkové organizácie 97 3.1.8 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja 101 3.2 Región Liptov 103 3.2.1 Charakteristika regiónu 103 3.2.2 Demografický vývoj počtu žiakov stredných škôl 103 3.2.3 Požiadavky zamestnávateľov pre trh práce v regióne 104 3.2.4 Sieť stredných škôl a školských zariadení 105 3.2.5 Sieť študijných a učebných odborov stredných škôl 106 3.2.6 Priestorové a personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu 107 3.2.7 Oblasť financovania 109 3.2.7.1 Rozpočtové organizácie 109 3.2.7.2 Príspevkové organizácie 114 3.2.8 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja 118 3.3 Región Orava 120 3.3.1 Charakteristika regiónu 120 3.3.2 Demografický vývoj počtu žiakov stredných škôl 120 3.3.3 Požiadavky zamestnávateľov pre trh práce v regióne 121 3.3.4 Sieť stredných škôl a školských zariadení 122 3.3.5 Sieť študijných a učebných odborov stredných škôl 123 3.3.6 Priestorové a personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu 124 3.3.7 Oblasť financovania 126 3.3.7.1 Rozpočtové organizácie 126 3.3.7.2 Príspevkové organizácie 130 3.3.8 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja 135 3.4 Región Horné Považie 137 3.4.1 Charakteristika regiónu 137 3.4.2 Demografický vývoj počtu žiakov stredných škôl 137 3.4.3 Požiadavky zamestnávateľov pre trh práce v regióne 138 3.4.4 Sieť stredných škôl a školských zariadení 139 3.4.5 Sieť študijných a učebných odborov stredných škôl 140 3.4.6 Priestorové a personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu 141 3

3.4.7 Oblasť financovania 142 3.4.7.1 Rozpočtové organizácie 142 3.4.7.2 Príspevkové organizácie 148 3.4.8 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja 152 3.5 Región Turiec 154 3.5.1 Charakteristika regiónu 154 3.5.2 Demografický vývoj počtu žiakov stredných škôl 154 3.5.3 Požiadavky zamestnávateľov pre trh práce v regióne 155 3.5.4 Sieť stredných škôl a školských zariadení 156 3.5.5 Sieť študijných a učebných odborov stredných škôl 157 3.5.6 Priestorové a personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu 158 3.5.7 Oblasť financovania 160 3.5.7.1 Rozpočtové organizácie 160 3.5.7.2 Príspevkové organizácie 165 3.5.8 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja 169 4 Celoživotné vzdelávanie a kariérový rast zamestnancov škôl a školských zariadení 171 4.1 Učiaci sa región 172 4.2 Celoživotné vzdelávanie 172 4.2.1 Formy celoživotného vzdelávania 173 4.2.2 Ciele celoživotného vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji 175 4.2.3 Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov 175 4.2.4 Profesijný rozvoj a kariérový rast pedagogických zamestnancov 176 4.3 Vzdelávacie centrá 177 4.4 Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie európsky referenčný rámec 178 5 Pedagogicko-psychologické poradenstvo a prevencia sociálno-patologických javov 182 5.1 Pedagogicko-psychologické poradenstvo 183 5.1.1 Výchovný poradca a školský psychológ 184 5.1.2 Školské poradenské zariadenia 186 5.2 Kariérové poradenstvo 187 5.2.1 Kariérový program na podporu predchádzania nezamestnanosti u absolventov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 188 5.3 Prevencia drogových závislostí 189 5.3.1 Prevencia drogových závislostí v rezorte školstva 190 6 Stratégia rozvoja športu v Žilinskom samosprávnom kraji 192 6.1 Východiská 195 6.1.1 Všeobecné východiská 195 6.2 Šport v regiónoch Žilinského samosprávneho kraja 196 6.3 Priestorové možnosti a efektivita vyučovania telesnej výchovy na stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 198 6.3.1 Investičné akcie Žilinského samosprávneho kraja v telovýchovných objektoch 204 6.3.2 Plnenie kvalifikačného predpokladu pedagogických zamestnancov 206 6.4 Záujmová športová činnosť detí a mládeže vo voľnom čase 210 6.5 Športové triedy a školy 212 6.5.1 Športová trieda 212 6.5.2 Športová škola 212 4

6.6 Agentúra pre šport a mládež Žilinského samosprávneho kraja, n. o. 213 6.7 Možnosti financovania športových aktivít 215 7 Systém finančnej podpory pre oblasť výchovy, vzdelávania a športu 217 7.1 Humanizácia výchovy a vzdelávania 219 7.1.1 Grantový program Učiteľ v procese humanizácie regionálneho školstva 219 7.2 Prevencia drogových závislostí 220 7.2.1 Grantový program Škola bez tabaku, alkoholu a drog 220 7.3 Občianska participácia mládeže 221 7.3.1 Grantový program Žiacke školské rady ako motor rozvoja občianskej spoločnosti 222 7.4. Telesná výchova a šport 223 7.4.1. Grantový program Vráťme šport do škôl 223 7.5 Štrukturálne fondy Európskej únie 225 8 Akčné plány rozvoja výchovy, vzdelávania a športu na roky 2007 2009 226 8.1 Akčný plán rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji 227 8.2 Akčný plán rozvoja športu v Žilinskom samosprávnom kraji 233 Záver 235 Zoznam použitých skratiek 236 5

Úvod V našej krajine prevláda tradičné vyučovanie, kedy sa dieťa považuje za úspešné vtedy, keď je úspešné v škole. Chápanie dieťaťa sa zredukovalo na jeho sociálnu rolu žiaka, čo má vážny vplyv na jeho prirodzený vývin, zvlášť v jeho psychickej a emocionálnej oblasti. S cieľom presadzovania myšlienok záleží na každom dieťati a každé dieťa môže byť úspešné sa bude Žilinský samosprávny kraj sústreďovať na vytváranie a zavádzanie kľúčových partnerských vzťahov (so starostami miest a obcí, politickými autoritami, regionálnymi inštitúciami, tretím sektorom...), pomocou ktorých bude budovať prostredie, vytvárajúce predpoklady na komplexný rozvoj osobnosti každého dieťaťa. Cieľom výchovy nie je jedinec encyklopedista, ale dobrý, múdry, šťastný, prosociálne a pronárodne orientovaný, ktorý zastáva humánne vzťahy k zásadným otázkam týkajúcim sa zdravia a vlastného zdravia, psychicky odolný a celostne rozvinutý človek, zodpovedne sa starajúci o seba a prírodu. Zabezpečovanie kvalitného vzdelania pre individuality, ale i pre spoločnosť ako takú, zohráva stále dôležitejšiu úlohu v spoločnosti. Dobre vzdelaná spoločnosť je základným kameňom pre rozvoj ekonomiky, prosperity a pre rozvoj demokracie v spoločnosti. Dobré vzdelanie zabezpečuje ľuďom lepšie príležitosti žiť plnohodnotný život a upevňuje ich pozície na pracovnom trhu. Toto sú hlavné dôvody, prečo je nevyhnutné zabezpečovať príležitosti pre všetkých, vytvárať podmienky pre vzdelávanie. Škola má hlavnú úlohu vo vytváraní otvorenej a demokratickej spoločnosti. Dôvodom vypracovania Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 2009 je potreba reagovať na zmeny v spoločnosti a z nich vyplývajúcu potrebu nových vedomostí a zručností. Ďalším dôvodom je potreba vytvoriť vhodné podmienky pre vstup do terciárneho vzdelávania a zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu pre hospodársky rozvoj v Žilinskom kraji, s osobitným dôrazom na rozvoj malého a stredného podnikania a na rozhodujúce investície, ktoré sa v Slovenskej republike realizujú, alebo sa ich realizácia pripravuje. Z hľadiska prípravy mládeže na povolania je potrebné vymedziť programové zmeny v stredoškolskom odbornom vzdelávaní a príprave. Ich hlavným cieľom je zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy na povolenie, ako nevyhnutnej podmienky zvýšenia konkurencieschopnosti slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb v Slovenskej republike a integrovanej Európe a posilnenia schopnosti mladých ľudí uplatniť sa na trhu práce. To si vyžaduje uskutočniť reformu stredoškolského odborného vzdelávania, ktorá v rámci celoživotného vzdelávania systémovo umožní prepojiť vstupné odborné vzdelávanie a prípravu na povolanie s ďalším vzdelávaním a súčasne umožní, aby odborné vzdelávanie a príprava pružne reagovali na požiadavky trhu a požiadavky globalizácie sveta. Smerovanie regionálneho školstva v Žilinskom samosprávnom kraji bude také, aby sa žilinský región stal učiacim sa regiónom, ktorý sa zvyšovaním vlastnej vzdelanostnej úrovne bude podieľať na zvyšovaní kvality života v regióne. Časť Akčného plánu Moderná vzdelávacia politika zahŕňa úlohy, s ktorými sa Žilinský samosprávny kraj stotožňuje a ktoré je nutné implementovať do regionálnej vzdelávacej politiky v pôsobnosti vyššieho územného celku - prestavba tradičnej školy na modernú, takú, ktorá zabezpečí kvalitné vzdelávanie občanov, ktorých práca prinesie prosperitu regiónu a spoločnosti. 6

Naším hlavným zámerom a strategickým cieľom v oblasti vzdelávania je vytvoriť podmienky pre efektívne fungovanie stredoškolského vzdelávania. Hnacou silou budovania vzdelávania je poznatok, že rast národného blahobytu a konkurencieschopnosti jednotlivých krajín sú závislé od vzdelania človeka a jeho schopnosti prijímať, aplikovať a ďalej rozvíjať nové vedomosti. Vzdelávacia politika Žilinského samosprávneho kraja je zameraná na dlhodobo strategické investovanie do vzdelania a do profesií, ktoré sú potrebné pre trh práce v súčasnosti i pre trh práce v blízkej budúcnosti. 7

SWOT analýza Silné stránky dostatočný počet stredných škôl, vhodný potenciál pre vytváranie pracovných miest, vysoká kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov, odborná úroveň vyučovania, ochota učiteľov k ďalšiemu a celoživotnému vzdelávaniu, využívanie alternatívnych spôsobov vo výchovnovzdelávacom procese, aktívne zapojenie sa žiakov do mimovyučovacích aktivít, rozvoj záujmovej činnosti žiakov, skúsenosť s tvorbou projektov a aktívna zapojenosť do projektov (Program celoživotného vzdelávania Comenius, Leonardo da Vinci, Mládež v akcii, práca fiktívnych firiem, a pod.), spolupráca stredných škôl so základnými školami, podnikateľskými subjektami, proporcionálne rozloženie škôl v rámci kraja, možnosti ubytovania a stravovania študentov v domovoch mládeže, tradícia škôl a rozvíjajúci sa priemysel v regiónoch, záujem absolventov stredných škôl o ďalšie možnosti vzdelávania, organizovanie dní otvorených dverí a pod. na podporu vytvárania partnerstiev, vlastné priestory škôl v správe samosprávneho kraja. Slabé stránky slabé prepojenie systému vzdelávania s potrebami praxe, zastarané učebné pomôcky, nedostatok výpočtovej techniky, neaktuálny a zastaraný knižničný fond, nedostatočná spolupráca SŠ s absolventmi ZŠ pri výbere povolania, sieť stredných škôl neposkytuje v dostatočnej miere vyššie odborné vzdelanie ako príležitosť na celoživotné vzdelávanie, slabá propagácia niektorých stredných škôl na verejnosti, nesystematická spolupráca niektorých škôl s podnikateľskými subjektami, neucelený systém poskytovania informácií, týkajúcich sa možností štúdia na stredných školách, o možnostiach ďalšieho vzdelávania, chýbajúce učebné osnovy, spĺňajúce nové požiadavky v oblasti trhu práce, nepostačujúce vybavenie dielní praktického vyučovania, odborných učební pomôckami, strojmi, zariadeniami, nízka úroveň mobility a flexibility pracovnej sily, absencia stratégie celoživotného vzdelávania, chýbajúce pilotné centrá, zamerané na odborné vzdelávanie. 8

Príležitosti možnosť ďalšieho vzdelávania učiteľov (spolupráca s metodickými centrami a vysokými školami), využívanie štrukturálnych a iných fondov, priaznivé podmienky pre mobilitu absolventov stredných škôl, funkčný informačný systém stredných škôl, slúžiaci absolventom ZŠ na výber stredných škôl, dostupný systém, informujúci o možnostiach ďalšieho vzdelávania, celoživotného vzdelávania, využívanie existujúcej siete podporných inštitúcií a neziskových mimovládnych organizácií vo výchovno-vzdelávacom procese, zapojenie škôl a školských zariadení do procesu trvalo udržateľného rozvoja miest a regiónov, zmeny perspektívnych škôl na pilotné centrá vzdelávania, v rámci vzdelávacích programov venovať zvláštnu pozornosť výučbe cudzích jazykov a informačným technológiám, zosúladenie siete škôl s požiadavkami trhu práce na základe dôslednej analýzy a vízie podnikateľských subjektov, rozšírenie spolupráce stredných škôl s podnikateľskými subjektami resp. ďalšími inštitúciami, zaktivizovanie školských rád pôsobiacich pri jednotlivých školách, podpisovanie zmlúv o spolupráci pri výchove a vzdelávaní žiakov ZŠ a SŠ, organizovanie spoločných workshopov medzi strednými školami a podnikateľskými subjektmi, podpora programov pre marginalizované skupiny obyvateľov, rozvoj nových zdrojov zamestnanosti a príležitostí v regiónoch kraja, vstup nových investorov do výrobnej sféry, využitie moderných informačných technológií pri rozvoji poradenstva o povolaniach a zamestnaniach, zvýšenie účinnosti prepojenia ponuky pracovnej sily s dopytom trhu práce, vypracovanie kvalitnej stratégie celoživotného vzdelávania. Ohrozenia absencia nového školského zákona, neochota ústredných orgánov štátnej správy v plnej miere akceptovať návrhy na úpravu siete stredných škôl a školských zariadení a racionalizáciu, nedostatok finančných zdrojov na prevádzku škôl a školských zariadení, ich vybavenosť a odmeňovanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ktoré sú vyčlenené v štátnom rozpočte, nepochopenie racionalizačných opatrení učiteľmi, rodičmi a verejnosťou, nepriaznivý demografický vývoj, malý počet ponúkaných pracovných miest na trhu práce, odliv kvalifikovanej pracovnej sily z regiónu, zlá ekonomická situácia v rodinách, nezáujem o spoluprácu medzi podnikateľskou sférou a školami, nezáujem žiakov základných škôl o stredoškolské odborné vzdelávanie (robotnícke povolania), nezáujem ekonomicky aktívneho obyvateľstva na vlastnom kariérnom rozvoji. 9

Koncepčné a strategické dokumenty vlády Slovenskej republiky a Európskej únie pre oblasť výchovy a vzdelávania Východiskom pri spracovaní jednotlivých častí Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 2009 sú uvedené koncepčné a strategické dokumenty: programové dokumenty Európskej únie: a) Lisabonská stratégia, 2000, b) Bruggská iniciatíva, 2001, c) Kodanská deklarácia, 2002, d) Maastrichtské komuniké, 2004, e) Helsinské komuniké, 2006. programové dokumenty vlády Slovenskej republiky: a) Stratégia konkurencieschopnosti SR do roku 2010: Národná lisabonská stratégia, 2001, b) Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR, 2003, c) Akčný plán pre informačnú spoločnosť, 2005, d) Akčný plán pre vzdelávanie a zamestnanosť, 2005, e) Programové vyhlásenie vlády SR, 2006, f) Legislatívny zámer zákona o celoživotnom vzdelávaní, 2007, g) Návrh Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015, 2007. koncepčné dokumenty Ministerstva školstva SR: a) Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007, 2001, b) Milénium Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, 2002, c) Koncepcia rozvoja domovov mládeže a zariadení školského stravovania, 2007, d) Koncepcia pedagogicko-poradenského systému a jeho implementácie do praxe, 2007, e) Koncepcia dvojúrovňového modelu odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike, 2007, f) Národný program pre učiace sa regióny, 2007, g) Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, 2007. všeobecne platná legislatíva v rezorte školstva: a) Zákon FZ č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, b) Zákon NR SR č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, c) Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, d) Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, e) Zákon NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, f) Zákon NR SR č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, g) Zákon NR SR č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, 10

h) Zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, i) Nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z. z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, j) Vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov, k) Vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a poradenských zariadeniach, l) Vyhláška MŠ SR č. 291/2004 Z. z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení, m) Vyhláška MŠ SR č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení neskorších predpisov. Charakteristika vybraných koncepčných a strategických dokumentov Helsinské komuniké Helsinské komuniké bolo prijaté na konferencii európskych ministrov, európskych sociálnych partnerov a Európskej komisie o intenzívnejšej spolupráci európskych krajín pri odbornom vzdelávaní a príprave dňa 5. decembra 2006. Osobitný dôraz vo všetkých etapách práce sa kladie na zapojenie sociálnych partnerov a profesijných združení a odovzdávanie skúseností, získaných v jednotlivých členských štátoch, späť do procesu na európskej úrovni. Nové priority v oblasti odborného vzdelávania a prípravy je potrebné uplatňovať prostredníctvom aktívnejšieho partnerstva medzi rozličnými subjektmi s rozhodovacími právomocami a zúčastnenými stranami, najmä sociálnymi partnermi a odvetvovými organizáciami, na vnútornej, regionálnej a miestnej úrovni. Lisabonská stratégia Lisabonská stratégia Európskej únie a jej ciele premietnuté do Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 je v I. Akčnom pláne - Vzdelávanie a zamestnanosť zadefinovaná strategická úloha č. 6, Vypracovať systém celoživotného vzdelávania pedagogických zamestnancov, ako nevyhnutnosť modifikovať a skvalitniť formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie. Stratégia v časovej postupnosti krokov za prioritné považuje vypracovať Koncepciu profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme a iniciovanie rozvojových projektov ďalšieho vzdelávania učiteľov. Verejná politika v oblasti ľudských zdrojov musí vytvoriť pre všetkých občanov možnosti a schopnosť neustále sa vzdelávať, absorbovať nové informácie a plynulo prechádzať z jedného zamestnania do druhého. Osobitne dôležité je však využiť vzdelávaciu politiku ako nástroj boja proti medzigeneračnej reprodukcii chudoby. Každé dieťa musí mať možnosť dosiahnuť kvalitné vzdelanie zodpovedajúce jeho potenciálu. Hlavné priority v oblasti ľudských zdrojov sú nasledovné: moderná vzdelávacia politika, dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti a vyrovnanie sa s demografickými zmenami. Koncepcia dvojúrovňového modelu odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike Koncepcia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike vytvára predpoklady k zabezpečeniu najvýznamnejšej programovej zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Dvojúrovňový model 11

vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy bude realizovaný na úrovni štátnej, prostredníctvom štátnych vzdelávacích programov a na úrovni školskej, prostredníctvom školských vzdelávacích programov. Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu budú vymedzovať požiadavky, potreby a ciele štátnej školskej politiky, zakotvenej v Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, ako aj ďalšie požiadavky, potreby a ciele odborného vzdelávania a prípravy podľa jednotlivých odvetví národného hospodárstva, správy, kultúry a umenia. Školské vzdelávacie programy budú zabezpečovať súlad s regionálnymi potrebami trhu práce a rozvojovými potrebami regiónu, za aktívnej účasti zamestnávateľov na regionálnej alebo miestnej úrovni. Návrh systému koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce v Slovenskej republike Hlavným podnetom na rozpracovanie systému koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce je pretrvávajúci problém, spočívajúci v nízkej miere koordinácie odborného vzdelávania a prípravy voči potrebám trhu práce. Rozpracovanie uvedenej problematiky kontinuálne nadväzuje na výsledky pracovných rokovaní Ministerstva školstva Slovenskej republiky a Štátneho inštitútu odborného vzdelávania s významnými predstaviteľmi inštitúcií trhu práce, reprezentantmi sociálnych partnerov ako aj príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Národný program pre učiace sa regióny Učiaci sa región predstavuje regionálnu sieť zainteresovaných inštitúcií v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, vytvárajúcu na mieru šité služby a projekty poskytovania celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva. Zámerom návrhu národného programu je realizácia princípu učiacich sa regiónov a podpora vytvárania sietí zainteresovaných aktérov pre rozvoj celoživotného vzdelávania. Tento zámer sa bude napĺňať prostredníctvom spoločne vypracovanej a prijatej regionálnej stratégie celoživotného vzdelávania, vytváraním partnerstiev pre realizáciu projektov v oblasti celoživotného vzdelávania ako aj prostredníctvom prípravy regiónov na čerpanie prostriedkov euro fondov počas programového obdobia 2007 2013. Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva obsahuje návrh systému, ciele, analýzu a financovanie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, návrh systému riadenia kvality vzdelávania a systému uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Hlavným cieľom stratégie je dobudovať systém celoživotného vzdelávania a systém celoživotného poradenstva tak, aby uľahčil občanom prístup k opakovanému a pružnému nadobúdaniu nových kvalifikácií prostredníctvom kvalitného vzdelávania, získaného okrem formálneho vzdelávania aj v neformálnom systéme vzdelávania a v systéme informálneho učenia sa, za pomoci komplexných služieb poradenstva počas celého života človeka pri dodržiavaní rovnosti príležitostí. 12

Kompetencie Žilinského samosprávneho kraja na úseku školstva Kompetencie Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja vo vzťahu ku stredným školám a školským zariadeniam upravuje zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja pri prenesenom výkone štátnej správy (v zmysle platnej legislatívy): a) zriaďuje a zrušuje stredné školy a školské zariadenia, b) vytvára podmienky pre výchovu a vzdelávanie žiakov stredných škôl a podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov v stredných školách, c) vytvára podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a podmienky pre výchovu a vzdelávanie žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v stredných školách, d) vykonáva štátnu správu v 2. stupni vo veciach, v ktorých v 1. stupni rozhodol riaditeľ školy, e) schvaľuje návrh zmlúv o nájme a prenájme školských budov a miestností a návrh zmlúv o nájme priľahlých priestorov škôl a školských zariadení, f) zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom pre školy a školské zariadenia, g) zabezpečuje priestory a materiálno-technické prostriedky pre výchovno-vzdelávací proces, h) zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov v školách, i) vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania, j) vyhodnocuje personálne podmienky zamestnancov škôl a školských zariadení, k) rozpracúva koncepciu rozvoja starostlivosti o mládež a koncepciu rozvoja športu a telesnej výchovy na podmienky kraja, l) vytvára podmienky na rozvoj športu najmä detí a dospievajúcej mládeže. Hlavným cieľom Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja je: 1. Stabilizovať sieť stredných škôl a školských zariadení. 2. Optimalizovať sieť študijných a učebných odborov v stredných školách. 3. Zabezpečiť efektívne prerozdelenie finančných prostriedkov na výchovno-vzdelávací proces a materiálno-technické vybavenie. 4. Prepojiť výchovno-vzdelávací proces s trhom práce. 5. Podporovať ďalšie a celoživotné vzdelávanie pedagogických zamestnancov. 6. Uplatňovať koncepciu tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese. 7. Podporovať spoluprácu stredných škôl so školskými poradenskými a špeciálnymi výchovnými zariadeniami. 8. Podporovať medzinárodnú spoluprácu stredných škôl a mobilitu mládeže. 9. Podporovať prevenciu sociálno-patologických javov mládeže formou realizácie športových aktivít a záujmovej činnosti. 13

1 Analýza súčasného stavu výchovy a vzdelávania 14

1. Analýza súčasného stavu výchovy a vzdelávania 1.1. Ekonomický potenciál Žilinského samosprávneho kraja Žilinský kraj s rozlohou 6 788 km 2 zaberá 13,8 % územia Slovenskej republiky, čo predstavuje 3. miesto v rámci SR. Kraj hraničí s Českou a Poľskou republikou, s Prešovským, Banskobystrickým a Trenčianskym krajom. Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Žilinský kraj priemyselno-poľnohospodársky charakter. Pre kraj ako celok je charakteristická silná priemyselná základňa. Žilinský kraj v súčasnosti zaznamenáva mimoriadny dynamický rozvoj práve v tejto oblasti. Výraznú zásluhu na tom má rozvoj automobilového priemyslu v SR, ktorý umožnil príchod celého radu subdodávateľských spoločností. Predpokladá sa, že ich počet ešte vzrastie po dokončení diaľnice medzi Žilinou a Bratislavou, s prepojením na okolité krajiny. Žilinský kraj je členený na päť historických regiónov Kysuce (okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto), Liptov (okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok), Orava (okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín), Horné Považie (okresy Bytča a Žilina) a Turiec (okresy Martin a Turčianske Teplice). Na území kraja sa nachádza 315 obcí, z toho 18 miest. V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce, až po rozptýlené laznícke osídlenia. Hustotou obyvateľstva 102,0 obyvateľov/km² je pod celoslovenským priemerom. Patrí medzi relatívne riedko osídlené územia, aj keď v rámci regiónu sú značné disproporcie. Obrázok 1: Poloha Žilinského samosprávneho kraja v rámci Slovenskej republiky Zdroj: Atlas Slovenskej republiky, 2005. 15

Na základe územného plánu Žilinského kraja z roku 1998 a jeho Zmien a doplnkov z roku 2005 bolo vytipovaných okolo 40 lokalít, vhodných na zriadenie priemyselných parkov, z ktorých 7 území, vhodných pre priemyselné parky celoštátneho významu, bolo hodnotených aj po environmentálnej stránke (posudzovanie vplyvov investičných zámerov na životné prostredie). Najväčší potenciál majú lokality tradičných priemyselných miest Martin a Liptovský Mikuláš, kde sú k dispozícii voľné plochy až do rozlohy 340 hektárov. Sčasti sa už zapĺňajú ďalšie pripravené zóny, ako je Krásno nad Kysucou, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo alebo Varín. Ani samotná KIA už nie je iba v Tepličke nad Váhom, ale jej dcérske firmy sú aj v Strečne, kde sa plocha priemyselného parku ďalej rozširuje; aj priamo v meste Žilina, kde sa reštrukturalizujú pôvodné priemyselné areály, rozbieha sa priemyselný park Bytča a ďalšie lokality. Okrem okolia Žiliny je veľký záujem o Martin a Sučany, areály bývalých závodov sa darí obsadzovať napríklad v Ružomberku, kde vedenie mesta priamo určilo podmienku prioritného využitia pôvodných výrobných lokalít. Žilinský kraj sa vyznačuje taktiež relatívne silným inovačným potenciálom. Pôsobí tu viac ako 8 400 podnikov, 4 883 neziskových inštitúcii, výskumné ústavy a rôzne vzdelávacie inštitúcie. Náš región disponuje s relatívne vzdelanou a kvalifikovanou pracovnou silou, ktorá predstavuje potenciál pre inovácie. Prostredníctvom inovačných procesov dochádza k pozitívnym kvalitatívnym zmenám v spoločnosti. Nositeľom týchto zmien sú všetky oblasti života verejná správa, 340 materských škôl z toho 331 štátnych, 5 súkromných a 4 cirkevné, 272 základných škôl z toho 251 štátnych, 4 súkromné a 17 cirkevných, 105 stredných škôl z toho 87 štátnych škôl, 15 súkromných škôl a 10 cirkevných, verejné vysoké školy 2 univerzity a 12 fakúlt (stav k 30. 09. 2006), výskumné ústavy, neziskové organizácie, avšak hlavným nositeľom sú podniky. Aby sme dokázali využiť hospodársky potenciál a potenciál inovácií v kraji, je potrebné pripraviť kvalifikovaných ľudí zabezpečiť kontinuálny, nepretržitý proces vzdelávania. Hnacím prvkom inovácií sú absolventi univerzít technického zamerania. Práve tu je veľkým prínosom Žilinská univerzita, ktorá vychováva absolventov technického zamerania, ale i dosiahnutá úroveň vzdelania mládeže, ktorú zabezpečujú stredné školy technického zamerania. Cieľom stredných a vysokých škôl v Žilinskom kraji by mala byť príprava absolventov pre zamestnanie v etablovaných a novo prichádzajúcich zahraničných firmách, ktoré prinesú nielen nové technológie, ale vyškolia pre ne najmä stredný manažment. Ak i odídu zo Žilinského kraja, kvalifikovaní ľudia zostanú. Hospodársky rozvoj kraja sa opiera nielen o súčasný silný záujem investorov. Vedenie kraja podporuje rozvoj cestovného ruchu, ktorý má priaznivú perspektívu. V Žilinskom kraji sa nachádzajú najvýznamnejšie rekreačné a turistické oblasti Slovenskej republiky a významné kúpeľné mestá. Danosti a aktivity tohto kraja predstavujú veľmi rôznorodý rekreačný potenciál a majú prevažne celoštátny a vyšší význam. Prírodné danosti územia kraja poskytujú vynikajúce podmienky hlavne pre horský turizmus. Rekreáciu a pobyt pri vode umožňujú vodné nádrže Oravská priehrada a Liptovská Mara, tiež Hričovská vodná nádrž a vodné dielo Žilina. Veľmi dobré podmienky sú vytvorené pre kúpeľný turizmus v prírodných liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice s Kuneradom, Turčianske Teplice, Korytnica, Lúčky a pre turizmus pri termálnych vodách v Rajci, na Oraviciach, v Bešeňovej, aquaparku v Liptovskom Trnovci a v Liptovskom Jáne. Nové prírodné liečebné kúpele je možné vybudovať v Oravskej Polhore Slanej vode a v Liptovskom Jáne. Špičkovou atraktivitou kraja sú horské lyžiarske strediská, hlavne v Demänovskej doline, vo Vrátnej doline, na Martinských holiach, na Kubínskej holi, v Roháčskej doline v Demänovskej doline a výhľadove aj v Bockej doline. Pre turistické aktivity od pešej, vysokohorskej, až po vodnú turistiku sú veľmi dobré podmienky v celom kraji. Cestná sieť umožňuje rozvoj mototuristiky a cykloturistiky a hipoturistiky. Rastúci význam bude mať zachytenie turistického tranzitu na 16

Považí, na Orave a na Kysuciach. O prírodných kvalitách kraja najlepšie svedčí skutočnosť, že je to región s najväčším podielom veľkoplošných chránených území v rámci Slovenska. Cestovný ruch má nepopierateľný vplyv na vývoj zamestnanosti. Okrem pracovných miest v zariadeniach cestovného ruchu vyvoláva tvorbu pracovných miest aj v dodávateľských odvetviach. Cestovný ruch súčasne rozširuje aj všeobecnú vzdelanosť, výmenu skúseností a rozhľadenosť, umožňuje sociálne kontakty a má vplyv na úroveň spokojnosti obyvateľov v kraji. Preto je potrebné zamerať sa aj na prípravu odborníkov pre cestovný ruch, ich vzdelanie prispôsobiť trendom globalizácie a internacionalizácie s dôrazom na vysokú odbornosť, jazykovú pripravenosť, multikultúrne aspekty, etickú zodpovednosť voči zákazníkovi a vlastníkovi podniku, pri zachovaní kultúrnej identity. Jedným zo špecifických cieľov Žilinského kraja, vyplývajúceho z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja, zostáva i naďalej rozvoj celoživotného vzdelávania a adaptability pracovnej sily, kde sa kladie dôraz na systematickú spoluprácu zamestnávateľov, územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti so vzdelávacími inštitúciami pri profilácii študijných a učebných odborov, aktualizácii a zmene obsahu učebných a študijných odborov podľa potrieb trhu práce a zamestnávateľskej sféry pri voľbe povolania, ako i inovácii učebných osnov a zavádzaní nových študijných a učebných odborov. 1.2 Demografický vývoj Zhoršovanie populačnej situácie v Slovenskej republike je spojené s výraznou zmenou demografického správania sa obyvateľov SR v 90-tych rokoch 20. storočia. Predstavuje proces identický so situáciou vo vyspelých krajinách. Na druhej strane však tento stav súvisí čiastočne so zmenenými vnútornými podmienkami slovenskej spoločnosti (zvýšené životné náklady, výrazná nezamestnanosť, finančná nedostupnosť bývania, a pod.), ktoré majú dopady najmä na mladé rodiny a mladých ľudí. V roku 2003 je prvýkrát od roku 2001 zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva, kedy počet zomretých osôb prevýšil počet narodených osôb. V roku 2004 prirodzený prírastok nadobudol opäť kladné hodnoty. Prirodzené úbytky obyvateľstva sú predovšetkým dôsledkom razantného poklesu pôrodnosti, čo súvisí s celkovými zmenami v podmienkach života, ale najmä so zmenou modelu demografického správania sa obyvateľstva a výrazným presadením sa druhej demografickej revolúcie. Po rokoch dlhodobého poklesu živonarodených detí (od roku 1979) sa tento pokles v roku 2003 zastavil. Existujú veľké regionálne rozdiely, a to tak medzi mestom a vidiekom, ako i medzi regiónmi najmä medzi západným Slovenskom a severom a východom Slovenska. Za sledované obdobie rokov 1999 2004 klesol počet obyvateľov v Bratislavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, mierne narástol počet obyvateľov v Trnavskom, Žilinskom, Košickom a Prešovskom kraji. Podľa najpravdepodobnejšieho stredného variantu sa predpokladá, že Slovensko by malo mať do roku 2025 zhruba 5,2 mil. obyvateľov (zdroj Ústav informácií a prognóz školstva SR, Bratislava). V porovnaní s dneškom je to o 180 tisíc obyvateľov menej. Výrazný rozdiel sa očakáva v pomere produktívnej zložky obyvateľstva k neproduktívnej zložke. Podiel detí vo veku 0-14 rokov sa podľa prognózy v roku 2025 zníži zo súčasných 18 % na 12 %. Počet ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši zo súčasných 16 na 18 %. Priemerný vek žien pri pôrode sa posunie z dnešných 26,5 rokov na 28,5 rokov. Graf 1 znázorňuje vývoj počtu perspektívnych študentov stredných škôl v Žilinskom kraji v rokoch 2002 2017. 17

Graf 1: Demografický vývoj počtu žiakov 1. ročníka stredných škôl v Žilinskom kraji v rokoch 2002 2017 ŽILINSKÝ KRAJ 10500 10000 9500 9000 počet žiakov 8500 8000 7500 7000 6500 6000 2002/03 2003/04 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08 2008/09 2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15 2015/16 2016/17 Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2006. Jednou z hlavných výziev pre vzdelávaciu politiku Žilinského samosprávneho kraja je prispôsobenie sa trendom nižšieho populačného rastu. Z prognóz vyplýva, že do roku 2010 výrazne (o 18-26 % oproti roku 2001, resp. až o 47-49 % oproti roku 1990) poklesne počet detí vo vekových skupinách od 6 do 14 rokov. Sieť škôl vo svojej súčasnej podobe bude preto značne predimenzovaná a ak sa výrazne nezreformuje, bude v nákladoch na žiaka aj oveľa drahšia. Prostriedky ušetrené redukciou počtu škôl v súlade s demografickým vývojom môžu byť využité na investície do zostávajúcich škôl a lepšie mzdové ohodnotenie učiteľov. 1.3 Vyhodnotenie Koncepcie rozvoja stredného školstva za obdobie 2002 2006 V rokoch 2002 až 2006 bola postupne, v závislosti od finančných, priestorových a regionálnych podmienok, uskutočňovaná racionalizácia stredných škôl a školských zariadení, ktorá pokračuje aj v roku 2007. V tomto období došlo k zníženiu počtu stredných škôl a školských zariadení zo 122 na dnešných 96. Ďalšie racionalizačné kroky budú opäť vychádzať z platných koncepčných materiálov na národnej aj regionálnej úrovni, naďalej budú rešpektovať sociálne, hospodárske a geografické 18

špecifiká kraja. Východiskom budú i štatistické zisťovania v súvislosti s prebiehajúcimi demografickými zmenami, okrem starnutia obyvateľstva a mierne pozitívnej migrácie bude potrebné vnímať postupnú klesajúcu tendenciu počtu absolventov základných škôl, ktorí sa uchádzajú o štúdium na stredných školách. Negatívnym javom, ktorý je potrebné sledovať a eliminovať, je dlhodobá vysoká nezamestnanosť v niektorých okresoch kraja a v kraji celkovo, v porovnaní s celoslovenským priemerom. Skutočnosť, že nezamestnanosť výrazne klesá so stúpajúcou úrovňou dosiahnutého vzdelania poukazuje na to, že rozvíjajúca sa ekonomika vyhľadáva vzdelanejších zamestnancov a že schopnosť pracovnej sily prispôsobiť sa rýchlym zmenám na pracovnom trhu je výraznejšie vyššia u osôb s vyšším dosiahnutým vzdelaním. Toto poukazuje na nutnosť racionalizácie siete škôl a študijných a učebných odborov. Tá, ktorá sa už uskutočnila, je jej prvou etapou. Tento proces je však otvoreným procesom, štruktúra stredných škôl sa musí prispôsobovať meniacim sa podmienkam, hlavne ekonomickým, demografickému vývoju, vývoju trhu práce. Vzdelávanie sa musí stať jedným z kľúčových faktorov determinujúcich budúcu prosperitu krajiny. 1.3.1 Racionalizácia siete stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Žilinský samosprávny kraj, odbor školstva, vypracoval Koncepciu rozvoja stredného školstva v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorá bola dňa 18. decembra 2002 schválená zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja. Koncepcia obsahuje analytickú časť, charakteristiku trendov v oblasti školstva, stav školstva v kraji spolu s voľno-časovými aktivitami a športom a na záver navrhované riešenia a opatrenia. Upozorňuje na nutnosť úpravy siete škôl a školských zariadení s poukázaním na zistený demografický vývoj a trendy regionálneho rozvoja Žilinského kraja. Poukazuje aj na súčasné problémy stredného školstva a na zámer racionalizácie siete škôl s školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, za účelom efektívneho nakladania s finančnými zdrojmi a priestormi. Uvažuje s vytvorením podmienok pre rozvoj možností gymnaziálneho štúdia a s rozšírením možností vzniku združených stredných škôl a stredných odborných učilíšť so širokým spektrom odborov. Snahou je odstrániť duplicitu v učebných a študijných odboroch v jednotlivých okresoch a taktiež kapacitu domovov mládeže zracionalizovať pre potreby jednotlivých okresov. Súčasťou koncepcie sú konkrétne návrhy opatrení podľa jednotlivých okresov. Koncepcia rozvoja starostlivosti o mládež v Žilinskom samosprávnom kraji bola schválená Zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 27. apríla 2005 a Koncepcia rozvoja starostlivosti o šport v Žilinskom samosprávnom kraji bola schválená Zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 27. apríla 2005, ktorá je zároveň jediným koncepčným dokumentom uvedeného typu na Slovensku. Pri vytváraní návrhov racionalizačných opatrení Odbor školstva vychádzal z Koncepcie rozvoja stredného školstva v Žilinskom samosprávnom kraji. Dňa 25. 06. 2003 však zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja pozastavilo výkon uznesenia č. 10 zo dňa 18. 12. 2002 a to v časti, ktorá sa dotýka škôl a školských zariadení v okrese Žilina. Týmto opatrením prišiel Žilinský samosprávny kraj o 7 000 000,- Sk, ktoré musel poukázať na chod a činnosť Školského majetku Žilina Zádubnie. Týmto rozhodnutím nebolo možné združiť Stredné odborné učilište textilné a odevné na Kysuckej ceste v Žiline so Združenou strednou školou obchodu a služieb v Žiline Stredné odborné učilište textilné a odevné v Žiline sídli v prenajatých priestoroch a tým Žilinský samosprávny kraj prišiel o ďalších 600 000,- Sk. 19

V roku 2003 realizoval odbor školstva spoločné pracovné stretnutia v Žiline, Čadci, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Dolnom Kubíne, ktorých sa zúčastnili riaditelia a ekonómovia stredných škôl a školských zariadení, predsedovia rád škôl, poslanci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, zástupcovia Krajského úradu v Žiline, Štátnej školskej inšpekcie Školského inšpekčného centra v Žiline, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a pracovníci finančného odboru Žilinského samosprávneho kraja. Na základe týchto stretnutí, vypracovanej analýzy a uznesenia Žilinského samosprávneho kraja č. 12, konaného 23.10.2003, predložil odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja Ministerstvu školstva SR a Ministerstvu zdravotníctva SR racionalizačné návrhy. Ministerstvá schválili časť podaných návrhov už pre školský rok 2003/2004 a následne časť pre školský rok 2004/2005. Po doručení rozhodnutí pracovníci odboru školstva pripravovali následné kroky zrušenia a združenia škôl tak, aby nebol ohrozený začiatok školského roka od 01. 09. 2004. Región Kysuce V okrese Čadca boli realizované tieto návrhy: - vyradenie Strediska praktického vyučovania dopravného, A. Hlinku 2525, Čadca zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 004 - vyradenie Stredného odborného učilišťa textilné a odevné, A. Hlinku 1336, 022 01 Čadca zo siete stredných škôl a školských zariadení k 01. 09. 2005, - zmena sídla Dievčenskej odbornej školy, SNP 168, Krásno nad Kysucou na adresu A. Hlinku 1336, Čadca od 01. 09. 2005, - zaradenie Strediska záujmovej činnosti ako súčasti Združenej strednej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou od 01. 09. 2005. V okrese Kysucké Nové Mesto bol realizovaný návrh: - vyradenie Domova mládeže pri Strednom odbornom učilišti, Športová ul. 1326, Kysucké Nové Mesto zo siete stredných škôl a školských zariadení k 01. 01. 2006. Región Liptov V okrese Liptovský Mikuláš boli plánované a realizované tieto návrhy: - vyradenie Školského lesného závodu Svarín Kráľová Lehota zo siete škôl a školských zariadení SR od 30. 06. 2004, - vyradenie Školy v prírode, 027 46 Huty 83 zo siete stredných škôl a školských zariadení od 01. 03. 2005, - zaradenie Združenej strednej školy elektrotechnickej Liptovský Hrádok so sídlom Celiny 536, 033 15 Liptovský Hrádok do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2003, - zmena názvu Združenej strednej školy poľnohospodárskej, Demänovská cesta 669, Liptovský Mikuláš na Združenú strednú školu od 01. 09. 2005, - zlúčenie Strednej lesníckej školy a Stredného odborného učilišťa drevárskeho Liptovský Hrádok (návrh nebol realizovaný), - zlúčenie Dievčenskej odbornej školy, Obchodnej akadémie a Domova mládeže v Liptovskom Mikuláši (návrh nebol realizovaný v tomto znení, bola vyradená Dievčenská odborná škola k 30. 06. 2007). 20

V okrese Ružomberok boli realizované tieto návrhy: - zaradenie Stredného odborného učilišťa Ružomberok so sídlom Bystrická cesta 2, Ružomberok do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2002, - zaradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb, Žilinská cesta 24, Ružomberok do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2003, - zaradenie Združenej strednej školy, Bystrická cesta 2, Ružomberok k 01.07.2005, - zaradenie do siete Domov mládeže a Školskú jedáleň s kuchyňou pri Združenej strednej škole, Bystrická cesta 2, Ružomberok k 01.07. 2005, - zmena sídla Združenej strednej školy obchodu a služieb v Ružomberku zo sídla Žilinská cesta 24 na adresu Scota Viatora 8, Ružomberok k 01. 09. 2005. Región Orava V okrese Dolný Kubín boli realizované tieto návrhy: - vyradenie Strediska praktického vyučovania, Nábrežie Oravy 538/6, Dolný Kubín zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 2004, - vyradenie Strediska praktického vyučovania, Československej armády 1, Dolný Kubín zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 2004, - zaradenie Združenej strednej školy Dolný Kubín Kňažia, so sídlom Jelšavská 404, Dolný Kubín do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2004. V okrese Tvrdošín boli realizované tieto návrhy: - zmena názvu školy Stredné odborné učilište elektrotechnické, Hattalova 471, Nižná na Stredné odborné učilište od 01. 08. 2004, - zaradenie Strednej umeleckej školy, Hattalova 471, Nižná do siete stredných škôl a školských zariadení od 01. 09. 2005. V okrese Námestovo boli realizované tieto návrhy: - vyradenie Školy v prírode, Lehotská 626, Oravská Lesná zo siete stredných škôl a školských zariadení od 31. 01. 2005, - zaradenie Združenej strednej školy odevnej so sídlom Hattalova 968/33, Námestovo do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2002, - zaradenie Školského strediska záujmovej činnosti pri Strednom odbornom učilišti strojárskom, so sídlom Komenského 496, Námestovo do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 01. 2005, - zmena názvu Združenej strednej školy odevnej, Hattalova 968/33, Námestovo na Združenú strednú školu od 01. 09. 2005. Región Horné Považie V okrese Žilina boli realizované tieto návrhy: - vyradenie Strediska odbornej praxe, Kálov 17, Žilina zo siete škôl a školských zariadení SR od 30. 07. 2004, - vyradenie Strediska praktického vyučovania, M.R. Štefánika 62, Žilina zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 2004, 21

- vyradenie Strediska praktického vyučovania, Košická 2, Žilina zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 2004, - vyradenie Strediska praktického vyučovania, Kragujevská 4, Žilina zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 2004, - vyradenie Stredného odborného učilišťa stavebného, Hlavná 2, Žilina Bytčica zo siete škôl a školských zariadení SR od 31. 08. 2004, - vyradenie Stredného odborného učilišťa textilného a odevného, Kysucká cesta 5, Žilina zo siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2004, - vyradenie Školského majetku, Žilina Zádubnie 209 zo siete stredných škôl a školských zariadení od 01. 03. 2005, - vyradenie Školy v prírode, Terchová Repáňovia zo siete stredných škôl a školských zariadení od 01. 03. 2005, - vyradenie Stredného odborného učilišťa chemického, Rosinská cesta 2, Žilina zo siete stredných škôl a školských zariadení k 30. 06. 2005, - zmena sídla školského zariadenia Centrum voľného času, Na stanicu 23, Žilina Bytčica od 01. 01. 2005, - zmena sídla Združenej strednej školy Žilina - Bánova, Osvety 29 na adresu Rosinská cesta 2, Žilina k 30. 06. 2005, - zaradenie Združenej strednej školy odievania a služieb so sídlom Hlavná 2, Žilina - Bytčica do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2004, - zaradenie Domova mládeže a Školskej jedálne s kuchyňou pri Združenej strednej škole Rosinská cesta 2, Žilina do siete stredných škôl a školských zariadení k 01. 07. 2005, - zmena názvu Gymnázia, Rosinská cesta 4, Žilina na Športové gymnázium, Rosinská cesta 4, Žilina od 01. 01. 2005. V okrese Bytča bol realizovaný návrh: - vyradenie Školy v prírode, Kolárovice - Gachy 792 zo siete stredných škôl a školských zariadení od 31. 01. 2005. Región Turiec V okrese Martin boli realizované tieto návrhy: - vyradenie Strednej zdravotníckej školy M. R. Štefánika, Malá hora 5, Martin zo siete škôl a školských zariadení SR od 31.07. 2004, - zaradenie Združenej strednej školy obchodu a služieb Stavbárska 11, Martin do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2003, - zaradenie Školskej jedálne s kuchyňou pri Združenej strednej škole poľnohospodárskej a rybárskej Mošovce do siete k 01. 07. 2005, - zaradenie Učilišťa, Komenského 1049/23, Turany do siete škôl a školských zariadení od 01. 09. 2006, - schválenie Pilotného centra v Združenej strednej škole dopravnej, Zelená 2, Martin - Priekopa k 01. 09. 2005. V okrese Turčianske Teplice boli realizované tieto návrhy: - vyradenie Domova mládeže, SNP 553, Turčianske Teplice zo siete škôl a školských zariadení SR od 01. 01. 2004, 22

- zaradenie Združenej strednej školy poľnohospodárskej a rybárskej, Na Drienok 454, Mošovce do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 07. 2004. 1.3.2 Vyhodnotenie realizácie racionalizačných opatrení Kontrolou študijných a učebných odborov v sieti stredných škôl a školských zariadení boli zistené viaceré duplicity. V zmysle týchto zistení boli vypracované návrhy na úpravu siete stredných škôl a školských zariadení, ktoré boli odsúhlasené Radou ministerstva školstva SR pre reštrukturalizáciu siete. Ak by sa nevykonali systémové kroky k racionálnemu chodu škôl a školských zariadení, hrozil by kolaps vzdelávacieho systému školstva v Žilinskom samosprávnom kraji z ekonomických dôvodov. Reštrukturalizáciou a optimalizáciou siete škôl sa odbor školstva dlhodobo snaží o úsporné nakladanie s finančnými zdrojmi, personálnym a materiálno technickým vybavením škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Implementácia navrhovaných a schválených racionalizačných opatrení s reálnym stavom racionalizácie školstva bude vyhodnocovaná priebežne, s výhľadom do roku 2009. Za obdobie rokov 2002 2006 možno konštatovať vysokú mieru úspešnosti realizácie racionalizačných opatrení v Žilinskom samosprávnom kraji, nakoľko bola zrealizovaná väčšia časť navrhovaných racionalizačných opatrení. Niektoré návrhy v súvislosti s navrhovanými opatreniami v rámci racionalizácie neboli uskutočnené, nakoľko sme vychádzali z pozitívnych skúseností, reálnych potrieb regiónu a platnej legislatívy. 23

1.3.3 Vývoj počtu stredných škôl a školských zariadení v rokoch 2002-2007 K 01. 07. 2002 prešlo delimitáciou na Žilinský samosprávny kraj z Krajského úradu v Žiline 122 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou. Tabuľka 1 vyjadruje prehľad stredných škôl a školských zariadení v školskom roku 2002/2003 a tabuľka 2 vyjadruje porovnanie počtu škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou v školských rokoch 2002/2003 a 2006/2007. Tabuľka 1: Prehľad stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v školskom roku 2002/2003 Druh školy a školského zariadenia Žilinský samosprávny kraj Zriaďovateľ iný cirkev súkromné osoby Počet škôl Počet žiakov gymnáziá 18-4 1 23 8744 stredné odborné školy 35-4 1 40 11387 združené stredné školy 10 - - - 10 6639 jazykové školy 1 - - 3 4 - stredné odborné učilištia 26 1 1 2 30 10979 učilištia 13 - - - 13 324 strediská praktického vyučovania, 7 7 - - 14 544 strediská obchodnej praxe domovy mládeže 31-2 - 33 3035 školské jedálne 49-1 3 53 - ostatné školské zariadenia 8 - - - 8 - spolu 198 8 12 10 228 38073 Prehľad počtu delimitovaných subjektov podľa formy hospodárenia zariadenia s právnou subjektivitou 122 zariadenia bez právnej subjektivity 76 rozpočtové organizácie 93 príspevkové organizácie 105 Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2003. 24

Tabuľka 2: Vývoj racionalizácie siete stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v školských rokoch 2002/2003 2006/2007 Typ školy gymnáziá stredné odborné školy stredné odborné učilištia a učilištia združené stredné školy školské zariadenia Školský rok Rozdiel 2002/2003 2006/2007 18 18 0 35 29-6 39 16-23 10 16 + 6 20 6-14 Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2006. Žilinský samosprávny kraj je v školskom roku 2006/2007 zriaďovateľom 90 stredných škôl a 6 školských zariadení s právnou subjektivitou (3 domovy mládeže, 1 centrum voľného času, 1 štátna jazyková škola a 1 školský majetok). V aktuálnom školskom roku študuje na stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 38 011 žiakov. 25

2 Súčasný stav, východiská a perspektívy 26

2 Súčasný stav, východiská a perspektívy 2.1 Vzdelávacia sústava v Slovenskej republike Vzdelávacia sústava v Slovenskej republike poskytuje rôzne stupne vzdelania, ktoré tvorí základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie (obrázok 2). Poskytujú ich základné školy, stredné školy (gymnázium, stredná odborná škola, stredné odborné učilište, združená stredná škola) a vysoké školy. Obrázok 2: Školský systém v Slovenskej republike Zdroj: Bebelavý, M. a Kubánová, M.: Národná správa o vzdelávacej politike. Bratislava: SGI a INEKO, 2001. 27