Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/92/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200986 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200986.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa A. I., nar. XX.G. XXXX, zastúpeného Ing. N. I., nar. XX.B. XXXX, obaja bytom O., Ul. Z. č. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 06.septembra 2013 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením 250l ods. 2 O.s.p.. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (odporkyňa) rozhodnutím zo dňa 06.09.2013 č. XXX XXX XXXX rozhodla tak, že zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 21.06.2013 o priznanie starobného dôchodku a to podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 26a a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 259 ods. 1. Citovaný výrok rozhodnutia odporkyňa odôvodnila tým, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 21.06.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku a vykonaným dokazovaním mala odporkyňa preukázané skutočnosti a to na základe potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.06.2013, že navrhovateľovi bol podľa 40 a 43 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný dôchodok za výsluhu rokov od 01.01.1992, ktorý sa od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok podľa 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Ďalej argumentovala tým, že na vznik nároku na dôchodok za výsluhu rokov a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 08.03.1960 do 30.09.1961 v I. kategórii funkcií, doba služby profesionálneho vojaka od 01.10.1961 do 31.05.1974 v I. kategórii funkcií a doba zamestnania od 01.06.1974 do 31.12.1991 v I. kategórii funkcií. Poukázala na to, že Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v 259 ods. 1 upravuje, že v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01.01.2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Ustanovenie 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 306/1991 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia upravuje, že o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, ak ide o vojakov z povolania Československej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Z odseku 5 tohto ustanovenia vyplýva, že orgány rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v
prípadoch ustanovených vykonávacím predpisom aj vtedy, ak ide o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a vykonával najmenej 20 rokov službu a nesplnil podmienky nároku na dôchodok podľa tejto časti. Pretože navrhovateľ nezískal 20 rokov služby, navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa ďalej uviedla, že Zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v 14 ods. 4 upravuje, že sa ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v 14 ods. 2 písm. a/ až h/. Ďalej dôvodila tým, že podľa 21 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ profesionálnu službu vykonával v rozsahu 14 rokov v I. kategórii funkcií a ďalšiu dobu v I. pracovnej kategórii získal ako civilný pilot do 31.12.1998, nárok na starobný dôchodok by vznikol dovŕšením 55 rokov veku. Na základe žiadosti z 01.02.2007 o starobný dôchodok bol navrhovateľovi v súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01.02.2004. Poukázala na to, že podľa 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Pretože navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 20.02.2008 už bol podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný pomerný starobný dôchodok, nárok na ďalší starobný dôchodok ani pomerný starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol. Navrhovateľ podal proti citovanému rozhodnutiu návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vojenským úradom sociálneho zabezpečenia od 01.01.1992 mu bol podľa 44 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný dôchodok za výsluhu rokov, ktorý sa podľa 94 zákona č. 114/1998 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok a na tento dôchodok mu bola zohľadnená doba od 08.03.1960 do 31.05.1974 ako vojak z povolania, pilot v I. pracovnej kategórii, t.j. 14 rokov a 75 dní. Ďalej uviedol, že od 01.06.1974 do 31.12.1991 nepretržite pracoval ako pilot - inšpektor v I. pracovnej kategórii v podniku SLOV-AIR Bratislava, t.j. 17 rokov a 7 mesiacov a dávky sociálneho zabezpečenia boli odvádzané do všeobecného systému. Argumentoval tým, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v 40 a 43 upravuje, že pri posúdení nároku na priznanie dôchodku za výsluhu rokov mu bolo priznaných fyzicky odpracovaných vo vojenskom a civilnom sektore 31 rokov a 3 mesiace. Pre výmeru dôchodku za výsluhu rokov mu bola zohľadnená doba 62 rokov a 6 mesiacov, čo je uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 zo dňa 29.04.1992. Od 15.01.1992 podľa 44 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ustanovení vyhlášky č. 149/1988 Zb. 172 mu bol krátený dôchodok za výsluhu rokov o čiastku, ktorú prevyšoval úhrn tohto dôchodku a priemeru hrubých pracovných príjmov prevyšujúcich priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa 12 ods. 6 citovaného zákona za každý rok od roku 1992 až do 01.05.1998, kedy bol prijatý zákon č. 114/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov. Od 01.05.1998 dostával výsluhový dôchodok s príjmom zo zárobkovej činnosti neobmedzený. Dôvodil tým, že k 01.01.1992 nespĺňal fyzický vek nároku na dôchodok podľa 20, 21, 26 ani 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., od 15.01.1992 do 31.12.2001 bol naďalej zamestnaný v civilnom sektore a ako pilot zaradený do I. pracovnej kategórie do 31.12.1998 a od 01.01.1999 do 31.12.2001 ako pilot v III. pracovnej kategórii, lebo od 01.09.1999 bola zrušená I. a II. pracovná kategória.
Konštatoval, že rozhodnutím VÚSZ č. 6540600285008 zo dňa 29.11.2007, platný k 30.11.2007 podľa 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 508/2007 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, v roku 2007 s odkazom na ustanovenie 68 ods. 3 a 4 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zhodnotil 14 rokov služobného pomeru, avšak ostatné odpracované roky v civilnom sektore ako pilot v I. kategórii mu neboli naďalej zohľadnené. Poukázal na rovnaký právny stav aj vo vzťahu k rozhodnutiu VÚSZ zo dňa 27.11.2008 č. 6540600285008 s poukazom na 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 433/2008 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Uviedol, že ďalším rozhodnutím VÚSZ zo dňa 19.06.2013 č. 6540600285008 platným od 01.07.2013 podľa 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pri zvýšení výsluhového dôchodku opäť zhodnotil iba 14 rokov služobného pomeru. Navrhovateľ namietal, že z ním citovaných rozhodnutí vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že od 31.11.2007 sa mu už nezhodnocujú roky odpracované v civilnom sektore ako pilot v I. pracovnej kategórii, hoci sústavne odvádzal za tieto roky zamestnania odvody do systému sociálneho zabezpečenia. Ďalej konštatoval, že od 01.02.2007 je poberateľom pomerného starobného dôchodku podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti konštatoval, že od 15.01.1992 bol zamestnaný v Štátnej leteckej inšpekcii v Bratislave ako pilot - inšpektor a zaradený do I. pracovnej kategórie. Pracovný pomer s týmto zamestnávateľom bol ukončený v rámci organizačných zmien výpoveďou podľa 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce k 30.09.1999. V neskoršom období bol zamestnaný od 01.10.1999 do 31.12.1999 u Flight Service, s.r.o. Bratislava a od 01.01.2000 do 31.12.2001 bol živnostníkom v odbore letecká doprava ako pilot vrtuľníkov. Po skončení celoživotnej náročnej psychickej, fyzickej a rizikovej práce pilota si chcel vybaviť dôchodok, pretože sa domnieval, že spĺňa všetky podmienky na dôchodok podľa 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už dňom 01.11.1996, v ktorom dovŕšil 55 rokov a od 01.11.2001 a to aj podľa 20, 21, 26 zákona č. 100/1988 Zb.. Pracovníčkami Sociálnej poisťovne v Poprade bol viackrát mylne informovaný, že nemá nárok na dôchodok, keď poberá dôchodok za výsluhu rokov, a preto s ním nikto nechcel spísať žiadosť o dôchodok, i keď sa domnieval, že splnil aj ďalšie podmienky zákona č. 100/1988 Zb. 26a ods. 1, t.j. dovŕšil vek 60 rokov a bol zamestnaný najmenej 10 rokov. Nakoniec boli s ním ochotné spísať na predpísanom tlačive len žiadosť o pomerný starobný dôchodok. Poukázal na to, že o priznanie pomerného starobného dôchodku písomne požiadal sociálnu poisťovňu 05.05.2006 a následne rozhodnutím zo dňa 06.07.2006 č. XXX XXX XXXX bola žiadosť o pomerný starobný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že k dňu 05.05.2006 nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov ale len 9 rokov a 237 dní, hoci v žiadosti požiadal aj o zhodnotenie doby štúdia pred 18. rokom veku, čo mu zákon umožňoval. Druhýkrát žiadal o zhodnotenie doby štúdia pred 18.rokom veku v súlade s ustanovením 9 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení a to 25.07.2006 ako dobu prípravy na pracovné uplatnenie, pretože od 01.09.1959 nastúpil na Leteckú školu, smer pilotný C.. Po dovŕšení 18. roku veku, t.j. od XX.XX.XXXX má započítanú dobu zamestnania vo vojenskom výsluhovom dôchodku. Nežiadal o zhodnotenie doby profesionálnej služby vojaka do všeobecne požadovanej doby zamestnania podľa zákona č. 100/1988 Zb. a to 26a. V prípade, žeby jeho žiadosti nebolo vyhovené, požiadal sociálnu poisťovňu o postúpenie veci na krajský súd. Ďalej poukázal na to, že na posúdenie toho, aké doby zamestnania sa hodnotia na nárok na starobný dôchodok profesionálneho vojaka podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, patrí do výlučnej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, ktoré zaujalo stanovisko, že hodnotí aj dobu zamestnania, náhradné doby služby získané pred 18. rokom veku. Sociálna poisťovňa napriek uvedenému zotrvala na stanovisku, že nemá nárok na pomerný starobný dôchodok, lebo nebol zamestnaný najmenej 10 rokov.
V súvislosti s preskúmavaním predmetného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o pomerný starobný dôchodok navrhovateľ uviedol, že následne 23.09.2006 vzal návrh späť a dodatočne zistil, že sociálna poisťovňa má údajne interný predpis, podľa ktorého časť štúdia alebo doba učebného pomeru pred 18.rokov veku u vojakov z povolania, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok, sa nezohľadňuje do zhodnotiteľnej doby zamestnania pre priznanie pomerného starobného dôchodku. Konanie pred súdom bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.: 5Sd/174/2006-8 zo dňa 03.10.2006. Navrhovateľ zdôraznil, že aby mohol požiadať o pomerný starobný dôchodok podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, chýbajúcich 131 dní v čase od 22.09.2006 do 31.01.2007 zaplatil ako dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba iba z toho dôvodu, aby splnil podľa jeho názoru neopodstatnené požiadavky sociálnej poisťovne. Následne podal opätovne žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 01.02.2007 k 31.01.2007 na pobočke Sociálnej poisťovne v Poprade podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pretože sa domnieval, že splnil podmienky určené 65 a zároveň žiadal aj o zhodnotenie doby štúdia pred 18. rokom veku, t.j. štúdium podľa 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 100/1988 Zb.. Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie dňa 07.05.2007, ktorým podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov o priznaní pomerného starobného dôchodku k 01.02.2007 a celková započítaná doba zamestnania podľa tohto rozhodnutia bola určená na 10 rokov v I. a III. pracovnej kategórii. Následne podal návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 07.05.2007, kde opätovne žiadal o zhodnotenie doby štúdia pre účely dôchodkového poistenia po skončení povinnej školskej dochádzky a príprave na ďalšie povolanie do odpracovaných dôb a žiadal o prepočítanie pomerného starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Jeho námietke sociálna poisťovňa vyhovela rozhodnutím č. 1, 2, 3 zo dňa 29.11.2007 a v rozhodnutí č. 1 mu bolo oznámené, že celková doba zamestnania je 13 rokov a 129 dní, čím sa zmenilo rozhodnutie zo dňa 07.05.2007 a tým mu bola dodatočne zhodnotená preukázaná doba zamestnania. Navrhovateľ akcentoval, že s ním popísaného skutkového stavu vyplýva, že sociálna poisťovňa ho nútila, aby znova vykonával zamestnanie po splnení podmienok na vznik nároku na pomerný starobný dôchodok, hoci už v roku 2006 mal vzhľadom na fyzický vek a odpracované roky ako pilot v I. pracovnej kategórii nárok na starobný dôchodok aj bez dosiahnutia zvýhodneného dôchodkového veku. Poukazuje preto na nedokonalú právnu úpravu nárokov na výsluhové dôchodky a dôchodky zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré sociálna poisťovňa dostatočne nerozlišovala v tej doby nárok na dôchodok za všetky doby poistenia. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012. Konštatoval, že na priznanie pomerného starobného dôchodku podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. musel vynaložiť veľa energie, úsilia a dokazovania. Vo vzťahu k rozhodnutiu odporkyne zo dňa 06.09.2013 navrhovateľ uviedol, že neformálnu žiadosť doručoval odporkyni po osobnom rokovaní dňa 21.06.2013 s pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade, ktorá mu vtedy oznámila, že všetky doklady potrebné na konanie vo veci priznania dôchodku sú na sociálnej poisťovni ústredí už z predchádzajúcich jednaní dokladované a žiadosť na predpísanom tlačive s ním odmietla spísať. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že už pri vybavovaní dôchodku od 06.07.2006 bez jeho zavinenia sa mu doba civilného zamestnania nezhodnotila vôbec a v čase rozhodovania o dôchodku odporkyňa právnou argumentáciou vytvárala diskrimináciu jeho osoby v posudzovaní oproti iným subjektom s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ktorí boli posudzovaní iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia. Preto mu pri určení výšky dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia mala do doby dôchodkového zabezpečenia započítať okrem iných dôb aj doby, ktoré odpracoval ako pilot v I. pracovnej kategórii od 01.06.1974 do 21.12.1991, ktoré boli zhodnotené na účely dôchodku za výsluhu rokov a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Odporkyňa jednoducho rozhodla, že nemá nárok na zhodnotené doby v I. pracovnej kategórii za vyššie uvedené obdobie, keď nepretržite pracoval ako pilot - inšpektor v podniku SLOV-AIR Bratislava, t.j. 17 rokov a 7 mesiacov, dávky sociálneho zabezpečenia boli odvádzané do všeobecného systému. Navrhovateľ argumentoval ďalej tým, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 upravuje, že ako občan má právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie,
ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uviedol, že predpokladá, že od roku 2013 sa spätne už aj naň vzťahuje článok a z tohto vyplývajúce právne skutočnosti, ktorý bol uverejnený v odbornom mesačníku SP - Sociálna poisťovňa č. 6/2013 v časti Dôchodkové poistenie, kde je okrem iného uvedené (citácia): Sociálna poisťovňa, ktorá aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným právnym názorom NS SR, ktorý bol potvrdený aj mnohými rozsudkami krajských súdov pri posudzovaní nárokov na dôchodkové dávky tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a tiež dobu služby, ktorú vykonávali ako profesionálni vojaci ozbrojených síl, vojaci mimoriadnej služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočte ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Navrhovateľ ďalej uviedol, že predpokladá, že sa vo vzťahu k nemu vzťahuje výklad Zákona o sociálnom poistení, ktorý hovorí, že poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 01.01.2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31.12.2003, splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.12.2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Výška starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ argumenty uvedené v opravnom prostriedku zhrnul tak, že žiada o započítanie, prepočet a zhodnotenie ďalšej doby zamestnania v čase od 01.06.1974 do 31.12.1991, ktoré odpracoval ako pilot v I. pracovnej kategórii, a ktorá mu nebola zohľadnená pri priznaní pomerného starobného dôchodku podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01.02.2007, resp. ( 259 ods. 1, 261, 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) aj v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. 95 ods. 1, 2. Dávku žiada priznať spätne 3 roky od uplatnenia nároku, t.j. k 21.06.2010 podľa 112 ods.1 Zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa sa k návrhu na preskúmanie vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 29.10.2013 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. S námietkami navrhovateľa sa odporkyňa vyporiadala tak, že na základe potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 12.06.2013 mala zistené, že navrhovateľovi bol podľa 40 a 43 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný dôchodok za výsluhu rokov od 01.01.1992, ktorý sa od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok podľa 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na dôchodok za výsluhu rokov a pre jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 08.03.1960 do 30.09.1961 v I. kategórii funkcií, doba služby profesionálneho vojaka od 01.10.1961 do 31.05.1974 v I. kategórii funkcií a doba zamestnania od 01.06.1974 do 31.12.1991 v I. kategórii funkcií. Poukázala na to, že podľa 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01.januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003. Podľa 142 ods. 4 písm. a/
citovaného zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, ak ide o vojakov z povolania Československej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a ods. 5 tohto ustanovenia upravuje, že orgány rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak ide o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a vykonával najmenej 20 rokov službu a nesplnil podmienky nároku na dôchodok podľa tejto časti. Odporkyňa ďalej uviedla, že podľa 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa ako zamestnanie zaradená do I. pracovnej kategórie za dobu pred 01.januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradené do I. kategórii funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Pretože navrhovateľ nezískal 20 rokov služby, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa 132 Zákona o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľovi na základe žiadosti zo dňa 01.02.2007 o starobný dôchodok bol v súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01.02.2004. Toto rozhodnutie je právoplatné a bolo potvrdené tiež rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.: 5Sd/155/2007-57 zo dňa 05.09.2008, proti ktorému navrhovateľ nepodal odvolanie. Odporkyňa ďalej argumentovala tým, že Zákon o sociálnom zabezpečení v 26a ods.1 upravuje, že policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v 262 upravuje, že pomerný starobný dôchodok priznaný od 01.01.2004 sa považuje za starobný dôchodok. Pretože navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 20.02.2008 bol podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný pomerný starobný dôchodok, vznik nároku na ďalší starobný dôchodok ani pomerný starobný dôchodok platná právna úprava neupravuje. Krajský súd podľa 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21.06.2013, ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave doručená dňa 24.06.2013, podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku, v ktorom uviedol, že podľa 461/2003 Z.z., zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov žiada o priznanie starobného dôchodku a o prepočet dôchodku podľa 274 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení a to na roky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. pracovnej kategórie. Poukázal na identické skutočnosti ako v návrhu na preskúmanie vo vzťahu k poberaniu výsluhového dôchodku, zvyšovaniu výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, na priznanie pomerného starobného dôchodku z III. pracovnej kategórie od 01.02.2004 za 13 rokov atď.. Uviedol, že do dnešného dňa nepožiadal o priznanie starobného dôchodku. Dôchodok a nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. pracovnej kategórie žiada priznať spätne tri roky od uplatnenia nároku na dávku v tejto žiadosti podľa 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že rozhodnutie odôvodnila procesnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to ustanovením 259 ods. 1, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskoršieho predpisu, ustanovením 142 ods. 4 písm. a/, ods. 5, 14 ods. 4 a hmotnoprávnym ustanovením 21 ods. 1 písm. b/ a c/.
Podľa názoru súdu jediným argumentom pre zamietnutie žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok je argumentácia ustanovením 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. s tým, že navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 20.02.2008 bol podľa 26a Zákona o sociálnom zabezpečení priznaný pomerný starobný dôchodok, preto nárok na ďalší starobný dôchodok ani pomerný starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol. Takéto odôvodnenie rozhodnutia súd nepovažuje za dostatočné a presvedčivé, pretože z citovanej žiadosti navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že žiadal priznať starobný dôchodok od 24.05.2010 s poukazom na ustanovenie 274 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Ak odporkyňa tvrdí, že navrhovateľovi nemôže vzniknúť nárok na starobný dôchodok, vzhľadom na priznanie pomerného starobného dôchodku citovaným rozhodnutím, tak tento záver dostatočne právne neodôvodnila. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že táto rozhodnutím zo dňa 06.07.2006 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie pomerného starobného dôchodku z dôvodu, že k dňu uplatnenia nároku na dôchodok, t.j. k 05.05.2006 navrhovateľ získal iba 9 rokov a 234 dní obdobia dôchodkového poistenia. Následne rozhodnutím zo dňa 07.05.2007 navrhovateľovi priznala pomerný starobný dôchodok od 01.02.2007 v sume 3.177,-- Sk mesačne podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z.. Rozhodnutie zo dňa 07.05.2007 bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 29.11.2007, ktorým odporkyňa podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila navrhovateľovi od 01.02.2007 pomerný starobný dôchodok na sumu 3.726,-- Sk mesačne s tým, že dodatočne bola zhodnotená novopreukázaná doba zamestnania v rozsahu 13 rokov. Ďalším rozhodnutím č. 1 zo dňa 20.02.2008 odporkyňa priznala navrhovateľovi od 01.02.2004 pomerný starobný dôchodok v sume 3.686,-- Sk mesačne podľa 26a Zákona o sociálnom zabezpečení, 259 a 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie zo dňa 29.11.2007 a rozhodnutiami č. 2 až 6 zo dňa 20.02.2008 bol navrhovateľovi zvýšený podľa príslušnej právnej úpravy starobný dôchodok od 01.12.2004, 24.07.2005, 01.07.2006, 24.08.2006, 06.04.2007. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 25.06.2010 v ustanovení 262 ods. 1 upravoval, že poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 01. januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia rovnako. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 01. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 01. januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, b/ počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok ( 262 ods. 3).
Podľa 262 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a/ sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ustanovenie 262 ods. 5 citovaného zákona upravuje, že pomerný starobný dôchodok priznaný pred 01.januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 01. januára 2004 považuje za starobný dôchodok. Z citovaných rozhodnutí odporkyne je nepochybné, že v predmetnej veci aplikácia ustanovenia 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľovi pomerný starobný dôchodok nebol priznaný pred 01.januárom 2004 a nebol mu priznaný pomerný starobný dôchodok uvedený v ods. 2, a teda nemožno v predmetnej veci konštatovať, že navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok, a že ide vo veci o prekážku právoplatne rozhodnutú tak, ako dodatočne argumentuje odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie. Ak bola odporkyňa toho názoru, že v predmetnej veci je dôvodná aplikácia ustanovenia 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, potom bola povinná podľa 209 ods. 4 citovaného zákona tento záver aj skutkovo a právne odôvodniť, čo nerealizoval. Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave má zákonom uložené povinnosti vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v ustanovení 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odôvodnenie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia takto odôvodnené nie je, preto súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto podľa 250j ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v ďalšom konaní je povinná o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku opätovne rozhodnúť, v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadať so všetkými argumentami navrhovateľa uvedenými v žiadosti o priznanie starobného dôchodku a v návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia. Rešpektovať aj právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn.. 9So 138/2011. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 250k ods. 1 v spojení s ustanovením 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( 250s O.s.p.).