2. OBRANNÉ PLÁNOVANIE 2.1. EKONOMICKÉ ZABEZPEČENIE OBRANY

4. Obranné 2. OBRANNÉ PLÁNOVANIE Obranné predstavuje špecifický proces plánovania, prostredníctvom ktorého jednotlivé štáty alebo spoločenstvá štátov uskutočňujú svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní, udržiavaní a používaní nevyhnutných obranných kapacít na zabezpečenie obrany štátu a plnenie medzinárodných záväzkov za účelom ochrany slobody, nezávislosti, suverenity, územnej celistvosti, zásad demokratického ústavného systému a pri ochrane života a majetku občanov. Vo svojej podstate je nástrojom, ktorý umožňuje transformovať zámery politického vedenia štátu v oblasti výstavby obranných spôsobilosti štátu na konkrétne obranné programy, na ktoré sú rozpočtované finančné zdroje. 2.1. EKONOMICKÉ ZABEZPEČENIE OBRANY Jednou zo základných úloh štátu je zaistenie komplexnej bezpečnosti, vrátane obranyschopnosti. Tá sa dosahuje najmä budovaním a udržiavaním primerane veľkých ozbrojených síl a prípravou územia štátu, infraštruktúry a obyvateľstva na obranu. Na zabezpečenie obranyschopnosti vynakladá štát časť svojich ľudských, materiálnych a finančných zdrojov. Tento proces priamo zasahuje do hospodárstva štátu, kladie na neho vysoké nároky a do určitej miery sa vymyká z rámca trhového mechanizmu. Nevyvážené vzťahy medzi požiadavkami na obranu a možnosťami hospodárstva štátu môžu viesť k disproporciám v rozvoji jednotlivých rezortov a prípadne až vážnym ekonomickým krízam. V každej časti hospodárstva štátu je obsiahnutý aj ekonomický potenciál obrany, pričom obranný systém štátu sa opiera a využíva celkový potenciál obrany, realizuje ho a vytvára nutnú obrannú silu. Riešením ich vzájomného vzťahu sa zaoberá prierezová ekonomická vedecká disciplína, ktorá sa nazýva Ekonomika obrany štátu. Objektom ekonomiky obrany štátu je ekonomická základňa obrany štátu, t. j. určitá špecifická časť národného hospodárstva zabezpečujúca potreby obrany. Jej súčasťou je aj ekonomika ozbrojených síl. Predmetom ekonomiky obrany štátu sú vzťahy, ktoré vznikajú na styčných plochách medzi ekonómiou, politikou a komplexnou bezpečnosťou štátu. Ekonomika obrany sa v tejto súvislosti chápe ako systém zákonitostí, procesov a vzťahov vyvolaných ekonomickým a politickým rozhodovaním o rozdeľovaní a využívaní dostupných zdrojov hospodárstva štátu na zaistenie jeho vojenskej bezpečnosti počas mieru a na ekonomické zabezpečenie potrieb štátu v krízových situáciách, vojnového stavu i vojny. Ekonomické zabezpečenie obrany sa vyznačuje veľkým rozsahom štátneho ekonomického intervencionismu. Na zabezpečenie úloh

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií ekonomického zabezpečenia obrany sa vytvárajú rôzne štátne riadiace a organizačné štruktúry a prijímajú sa úlohy na úseku plánovania, programovania a rozpočtovania. Vyčleňovaním zdrojov na obranu, ako aj ich plánovaním, programovaním a rozpočtovaním sa zaoberá predovšetkým systém obranného plánovania, ktorý sa rozvinul v podmienkach Severoatlantickej aliancie. 2.2. VŠEOBECNÁ ŠTRUKTÚRA OBRANNÉHO PLÁNOVANIA Obranné je systém, ktorý umožňuje racionálne vyvažovanie požiadaviek zabezpečenia obrany s finančnými, vecnými a ľudskými zdrojmi, ako je uvedené na obr. 4.1. Zabezpečuje dostupnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ktoré sú na zabezpečenie obrany vyčlenené. POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE OBRANY ZDROJE NA ZABEZPEČENIE OBRANY Obr. 2.1. Rovnováha medzi požiadavkami a zdrojmi na zabezpečenie obrany Zdokonaľovanie systému obranného plánovania sa považuje za prioritnú oblasť výstavby a zdokonaľovania obranných systémov. Jeho vývoj ovplyvňujú najmä manažérske teórie, rozvoj informačných technológií a neustála konfrontácia s praxou. V obrannom plánovaní existuje: medzinárodná úroveň, národná (nadrezortná) úroveň, vnútorná (rezortná) úroveň. Medzinárodná úroveň je determinovaná medzinárodnými vládnymi organizáciami, ale tiež kolektívnou bezpečnosťou štátov reprezentovanou koaličnými zoskupeniami. Národná úroveň predstavuje obranné vrcholných orgánov štátu, ktorej základ tvorí vláda SR ako nositeľ výkonnej moci v štáte (NR SR je zákonodarnou zložkou štátu, ktorá robí rad rozhodnutí na úseku obrany a jej zabezpečenia). Rezortná úroveň obranného plánovania predstavuje vnútorný plánovací mechanizmus obranného plánovania na úrovni jednotlivých rezortov a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Jadrom obranného plánovania je, programovanie

4. Obranné a rozpočtovanie: - Plánovanie je zamerané na vytváranie prognóz, koncepcií, stratégii a dlhodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie cieľov a postupov na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 10 až 15 rokov. - Programovanie je zamerané na vytváranie projektov, programov a strednodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie vyváženého postupu a efektívne rozloženie zdrojov na zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 3-6 rokov. - Rozpočtovanie je zamerané na vytváranie krátkodobých implementačných a finančných plánov, výsledkom ktorého je určenie záväzného postupu na dosiahnutie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov programov programového rozpočtovania a rozdelenie finančných zdrojov určených na reálne zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 1-2 roky. Obranné je možné si predstaviť ako cyklický proces, ktorý zahŕňa tri relatívne samostatné, ale úzko prepojené časové fázy: dlhodobú, strednodobú a krátkodobú 1. V rámci nich vytvárajú príslušné orgány jednotlivých štátov dlhodobé, strednodobé a krátkodobé plány (obr. 4.2) na zabezpečenie úloh obrany a určujú povinnosti subjektom zodpovedným za plnenie týchto úloh. Na zabezpečenie úloh obranného plánovania vytvárajú štáty špecializované orgány štátnej správy a ukladajú úlohy aj iným právnickým a fyzickým osobám. Na zabezpečenie kolektívnej obrany môžu aliančné zoskupenia (NATO, EÚ) vytvárať spoločné orgány obranného plánovania. Základom riadenia systému obranného plánovania je sústava dokumentov, ktorá pojednáva alebo popisuje vonkajšie (zahraničné) záujmy a ohrozenia vojenského i nevojenského charakteru a východiská na ich riešenie; určuje zodpovednosť za odstránenie alebo zmiernenie hlavných obranných (vojenských) hrozieb; ustanovuje realizačné plány na ich elimináciu vrátane alokácie zdrojov. Prioritnou úlohou systému obranného plánovania je výstavba ozbrojených síl. Obranné neoddeliteľne súvisí s civilným núdzovým plánovaním, ktoré sa zaoberá najmä prípravou na riešenie a riešením krízových situácií nevojenského charakteru, podporou činnosti ozbrojených síl a vytváraním spoločných civilných zdrojov aj na riešenie vojnových krízových situácií. 1 Poznámka: V rámci kolektívneho obranného plánovania NATO dochádza k prehodnocovaniu uvedených lehôt smerom k ich predlžovaniu. Táto tendencia sa týka najmä obdobia strednodobého plánovania (programovania), ktoré sa posunulo na hranicu 10 rokov; uvedené súvisí najmä so životným cyklom programu(projektu).

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií PLÁNOVANIE PROGRAMOVANIE ROZPOČTOVANIE 10-15 ROKOV 3-6 ROKOV 1-2 ROKY DLHODOBÉ PLÁNY STREDNODOBÉ P LÁNY KRÁTKODOBÉ PLÁNY Obr. 2.2. Časové väzby v procese obranného plánovania Vzťahy medzi obranným plánovaním a civilným núdzovým plánovaním je možné charakterizovať ako komplementárne, súvisiace s elimináciou hrozieb vojenského aj nevojenského charakteru. V súčasnom bezpečnostnom prostredí sú vzájomne mnohostranne previazané. Táto previazanosť súvisí najmä so vznikom nových - zmiešaných ohrození (napr. terorizmus). Strategické Operačné Programové Krízové situácie nevojenského charakteru Krízové situácie vojenského charakteru Civilné núdzové Krízové Obranné Obr. 2.3. Vzájomné väzby v procesoch OP a CNP Strategické (dlhodobé) vyhodnocuje na základe pravdepodobného vývoja medzinárodnej a vlastnej situácie, politického, ekonomického a vojenského vývoja a vedecko-technických poznatkov bezpečnostné prostredie, definuje možné hrozby a pripravuje opatrenia na ich odvrátenie. Stanovuje prijateľnú mieru rizika a stanovujú postupy na dosiahnutie potrebného stupňa obranyschopnosti štátu. Strategické má dlhodobý charakter s výhľadom na 10 až 15 rokov a výsledkom je Dlhodobý plán. Programové (strednodobé) je súhrnom strednodobých programov a plánov jednotlivých oblasti obranného plánovania. Zahrnuje ich vnútorné a vonkajšie väzby, priority a zdrojové krytie. Hlavným poslaním je optimalizácia rozdelenia dostupných zdrojov, potrebných k dosiahnutiu stanovených cieľov, na jednotlivé roky strednodobého plánu. Výsledkom je vytvorenie strednodobých plánov s prihliadnutím na dostupné zdroje na základe súčasného a budúceho stavu obranyschopnosti štátu. Súčasťou je tvorba a rozpočtových prostriedkov potrebných na obranu štátu. Programové

4. Obranné je dvojročný plánovací proces s výhľadom na šesť rokov a viac rokov. Operačné (krátkodobé) stanovuje konkrétne úlohy, aktivity, ich finančné krytie a garantov vykonania. Je charakteristické dvojročným cyklom plánovania výstavby síl, vyzbrojovania a štandardizáciou ročného plánu výstavby infraštruktúry, komunikačných a informačných systémov, logistiky a zdravotníctva a návrhom rozpočtu na príslušný rok Perspektíva vzťahu obranného plánovania a civilného núdzového plánovania najmä ich vzájomné spolupôsobenie na základe vzniku nových hrozieb, smeruje ku spoločnému plánovaniu. 2.3. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V NATO Na dosiahnutie cieľov a splnenie vytýčených úloh má NATO vytvorené rozhodovacie a konzultačné štruktúry na civilnej a vojenskej úrovni, ktoré umožňujú konzultácie, koordináciu, prípravu obranných stratégií, vojenské velenie a, budovanie civilnej i vojenskej infraštruktúry, výcvik a vzdelávanie, ako aj logistickú podporu. Medzi rozhodujúce z hľadiska obranného plánovania v NATO patria Hlavný politický výbor, Výbor pre hodnotenie (revíziu) obrany a Hlavný výbor pre civilné núdzové. Za oblasť obranného plánovania zodpovedá námestník generálneho tajomníka pre obranné a operácie, ktorému je v rámci medzinárodného štábu podriadená Sekcia pre obranné a operácie. V civilnej štruktúre NATO zohráva z hľadiska obranného plánovania rozhodujúcu úlohu Výbor pre obranné. Je základným rozhodovacím orgánom aliancie v otázkach súvisiacich s integrovanou vojenskou štruktúrou a obranným plánovaním s dôrazom na síl. Zaoberá sa záležitosťami vojenskej stratégie, budovaním a vyzbrojovaním ozbrojených síl a plánovaním kolektívnej obrany s výnimkou jadrových zbraní. Prijíma opatrenia, ktorými sa politické rozhodnutia NATO prenášajú do vojenskej oblasti. Toto sa uskutočňuje prostredníctvom Vojenského výboru, jeho medzinárodného vojenského štábu a odboru pre obranné a síl. Výbor pre obranné tvoria ministri obrany alebo veľvyslanci všetkých členských štátov s výnimkou Francúzska. Podriadeným orgánom Výboru pre obranné je Výbor pre hodnotenie obrany. Výbor pre hodnotenie obrany je vyšším poradným orgánom v otázkach plánovania síl a integrovanej vojenskej štruktúry. Zaoberá sa najmä hodnotením

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií obrany a prípravou tzv. cieľov ozbrojených síl. Výbor si vytvára na riešenie špecifických úloh pracovné skupiny. POLITICKÉ ORGÁNY ČLENSKÉ KRAJINY NATO VOJENSKÉ ORGÁNY VÝBOR PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE PODRIADENÉ VÝBORY VÝBOR PRE HODNOTE NIE PRACOVNÁ SKUPINA SKUPINA PRE JADROVÉ PLÁNOVANIE NÁMESTNÍK PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE A OPERÁCIE SEVERO- ATLANTICKÁ RADA GENERÁLNY TAJOMNÍK Medzinárodný štáb (sekretariát) NÁMESTNÍK PRE INFRAŠTRUKTÚRU, LOGISTIKU A CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE VOJENSKÝ VÝBOR Medzinárodný vojenský štáb Sekcia pre a politiku Odbor pre obranné a síl Sekcia pre infraštruktúru, logistiku a civilné núdzové Sekcia pre obranné a operácie (politiku) Sekcia Skupina pre regionáln Veliteľstvá spojeneckých síl EUROPA ATLANTIC Sekcia plánovania OS Riaditeľstvo pre obrannú politiku a OS Sekcia obrannej politiky Riaditeľstvo pre, programy a politiku vyzbrojovania Skupina pre regionálne KANADA - USA Obr. 2.4. Rozhodujúce orgány obranného plánovania NATO

4. Obranné 2.3.1. POSTUPY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA V NATO Základný rámec obranného plánovania NATO tvoria princípy kolektívnej obrany a komplexnej bezpečnosti, ktoré obsahujú: politickú solidaritu medzi členskými krajinami, rozvoj spolupráce a pevné zväzky na všetkých úrovniach spoločných i národných záujmov, deľba úloh a zodpovednosti, uznávanie vzájomných záväzkov, spoločnú vôľu udržiavať adekvátne vojenské sily na podporu stratégie a politických cieľov. Obranné berie do úvahy celý rad vonkajších ale aj vnútorných faktorov. Medzi najvýznamnejšie z nich patria: zmeny politickej situácie, výsledky rôznych hodnotení, technický rozvoj, spravodlivé rozdelenie úloh, rizík a povinností, hospodárske a finančné možnosti členských krajín. Celý proces zaručuje spoločné posúdenie všetkých vplyvov, možností a cieľov tak, aby prostriedky vyčlenené členskými krajinami pre NATO boli na obranu čo najlepšie využité. Rovnako vytvára obranné aj všeobecné zásady, ktoré uplatňujú pri využívaní zdrojov na obranu jednotlivé členské štáty. Preto sa často používa aj pojem kolektívne obranné, ktorý tento proces zvýrazňuje. V obrannom plánovaní sa NATO riadi dohodnutými postupmi plánovania obrany, pričom dodržiava plnú zvrchovanosť a suverenitu jednotlivých členských krajín. V strednodobom plánovacom období sa uplatňuje metóda tzv. kĺzavého plánovania, ktorá spočíva v tom, že väčšina dokumentov NATO sa spracováva každoročne v podobe strednodobých programov na 5-6 ročné alebo aj dlhšie obdobie a v krátkodobom horizonte sa upresňuje na každý rok alebo dva. Základné východisko dlhodobého obranného plánovania NATO predstavuje Strategická koncepcia (obr. 2.5), ktorú prijali v novembri 2010 vedúcimi predstaviteľmi členských krajín na stretnutí v Lisabone. Formuluje euroatlantickú bezpečnostnú architektúru, ktorá má čeliť bezpečnostným výzvam v 21. storočí. Realizácia a spresnenie strategickej koncepcie sa uskutočňuje na základe Ministerských smerníc (obr. 2.5). Ministerské smernice sú plánovací dokument periodického charakteru, ktorý schvaľujú ministri obrany členských krajín aliancie každé dva roky. Stanovujú smery vývoja ozbrojených síl členských štátov NATO a špecifikujú požiadavky na ne. Poskytujú všeobecné smernice pre obranné a špecifické smernice pre ozbrojených síl.

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií Ciele, štruktúra a obsah ministerskej smernice: zaoberajú sa politickými, ekonomickými, technologickými a vojenskými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť vývoj ozbrojených síl a obranných kapacít spojencov, stanovujú priority a oblasti záujmu, ktorými sa budú zaoberať vojenské úrady NATO pri stanovení cieľov pre ozbrojené sily a členské krajiny vo svojom vlastnom plánovaní, zaoberajú sa plánovaním síl a kapacít požadovaných na zabezpečenie kolektívnej obrany, ale aj na nepredvídané udalosti, ktoré sú mimo rámca pôsobnosti 5. článku Washingtonskej zmluvy 2, poskytujú smernice na prípadnú spoluprácu s ďalšími organizáciami, obsahujú zvláštne politické smernice, vypracované Západoeurópskou úniou, kde je definovaný pravdepodobný rozsah operácií pod európskym vedením. Na základe Ministerských smerníc spracúva medzinárodný štáb strednodobý dokument obranného plánovania nazvaný Ciele síl NATO na šesťročné (prípadne dlhšie) plánovacie obdobie. Podobne ako ministerské smernice sa aj ciele síl aktualizujú každé štyri roky. STRATEGICKÁ KONCEPCIA NATO (DLHODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO PLÁNOVANIA) CIELE NATO PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV NATO MINISTERSKÉ SMERNICE (SPRESNENIE STRATEGICKEJ KONCEPCIE na 4 roky, s výhľadom na 10-20 rokov) VŠEOBECNÉ SMERNICE NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE ŠPECIFICKÉ SMERNICE NA PLÁNOVANIE OZBROJENÝCH SÍL CIELE SÍL NATO (STREDNODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO PLÁNOVANIA s výhľadom na 10 rokov) Obr. 2.5. Dlhodobé a strednodobé dokumenty obranného plánovania NATO 2 5. článok Severoatlantickej zmluvy sa primárne zaoberá odstrašovaním proti použitiu sily proti členom Aliancie a predstavuje zásadu, že útok proti komukoľvek sa považuje za útok proti všetkým. Činnosti Aliancie, ktoré sú mimo rozsahu 5. článku, sa nazývajú kolektívne operácie mimo článku 5 Zmluvy.

4. Obranné Úzka koordinácia činnosti medzi medzinárodným civilným a vojenským štábom NATO, vojenskými orgánmi NATO a vládami členských štátov sa udržiava prostredníctvom každoročnej výmeny informácií. Výmena informácií umožňuje porovnávať zámery a možnosti každej krajiny s celkovými požiadavkami NATO a podľa potreby ich opätovne zvážiť. Všetky uvedené aspekty sa neustále prehodnocujú a skúmajú v každom stupni cyklu obranného plánovania. Hodnotenie (obr. 2.6) sa vykonáva na základe údajov, ktoré členské krajiny uvedú v Dotazníku obranného plánovania (Defence Planning Questionnaire) 3. Výsledkom ročného hodnotenia je Výročné hodnotenie obrany, ktorého súčasťou sú národné kapitoly členských krajín vypracované podľa údajov z dotazníkov 4. DOTAZNÍK OBRANNÉHO PLÁNOVANIA PLÁN ROZVOJA SÍL ČLENSKÉ KRAJINY NATO ROZPOČET NA OBRANU HODNOTENIE OBRANY NATO PLÁN ROZVOJA SÍL NATO MINISTRI ČLENSKÝCH KRAJÍN VŠEOBECNÁ SPRÁVA VÝBOR PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE Obr. 2.6 Proces hodnotenia obranného plánovania NATO Proces každoročného hodnotenia vrcholí predložením všeobecnej správy z hodnotenia Výboru pre obranné, ktorý odporučí ministrom obrany schváliť Plán rozvoja ozbrojených síl NATO. Plán tvorí základ obranného plánovania NATO a členských krajín na obdobie nasledujúcich piatich rokov. 3 Prílohami dotazníka sú aj plány rozvoja ozbrojených síl a rozpočty na obranu jednotlivých krajín na päťročné obdobie. 4 Vypracované dotazníky obranného plánovania analyzuje Medzinárodný štáb a vojenské orgány. Podľa výsledkov analýzy vypracuje Medzinárodný štáb návrh tzv. národných kapitol pre každú krajinu, kde podrobne uvedie nevyriešené rozdiely medzi Cieľmi ozbrojených síl NATO a plánmi členských krajín, vrátane súladu národných plánov s požiadavkami na operácie pod vedením Európskej únie. Návrhy národných kapitol sa posudzujú v multilaterálnej oponentúre. Hodnotí sa, ako krajiny splnili záväzky, ktoré prijali na bežný rok a ako budú riešené rozdiely medzi plánom danej krajiny a cieľmi ozbrojených síl alebo plánom NATO.

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií 2.4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V SR Obranné v Slovenskej republike je nástrojom na zabezpečenie podmienok pre subjekty zabezpečujúce a podieľajúce sa na obrane štátu [69]. Vychádza zo všeobecných princípov obranného plánovania a z procesov obranného plánovania v NATO a národných potrieb členských krajín. Je charakterizované ako súhrn činností prostredníctvom, ktorých príslušné štátne orgány vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia úloh obrany štátu a určujú povinnosti subjektom zabezpečujúcim plnenie týchto úloh. Vytvára predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov. Právnym základom obranného plánovania v SR je zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Obranné Slovenskej republiky riadi vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky obranné koordinuje. Za prípravu obranného plánovania a plnenie opatrení, ktorými sa určí stupeň obranyschopnosti štátu, zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgány miestnej štátnej správy, obce a vyššie územné celky. Základnými dlhodobými východiskami obranného plánovania sú: Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, Obranná stratégia Slovenskej republiky, Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany, Dlhodobý plán rozvoja Podpory obrany. Obranné plní najmä tieto úlohy: určenie postupu na dosiahnutie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu, stanovenie požiadaviek na zabezpečenie obrany v závislosti od dostupnosti zdrojov, určenie limitov ľudských zdrojov, vecných zdrojov a finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu, rozpočtových prostriedkov potrebných na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu. Systém obranného plánovania Slovenskej republiky sa vytvára ako integrálna súčasť riadenia štátu. Jeho prostredníctvom realizuje vláda SR svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní a udržiavaní nevyhnutných kapacít na zabezpečenie obrany a ich použitia. Tvorí ho dlhodobé, strednodobé a krátkodobé (obr. 2.7) zamerané na prípravu a zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu.

4. Obranné DLHODOBÉ (10-15 rokov) prognózy stratégie koncepcie dlhodobé plány OBRANNÉ PLÁNOVANIE SR STREDNODOBÉ (3-6 rokov) projekty programy strednodobé plány KRÁTKODOBÉ (1-2 roky) rozpis rozpočtu, vykonávacie plány implement. plány finančné plány Obr. 2.7. Časové väzby v obrannom plánovaní SR Z metodického hľadiska sa obranné SR člení na tri navzájom prepojené úrovne [69]. Medzinárodná úroveň obranného plánovania SR predstavuje komplexný systém politických, ekonomických, vojenských a iných cieľov a zásad, právnych noriem, kompetenčných vzťahov, nástrojov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých Slovenská republika zabezpečuje obranných kapacít na plnenie medzinárodných bezpečnostných záväzkov štátu. Národná úroveň obranného plánovania SR je tvorená komplexným systémom politických, ekonomických, vojenských, právnych a iných vzťahov, procesov a nástrojov, ktoré využíva vrcholový manažment štátu na presadzovanie jeho obrannej politiky s cieľom zabezpečiť efektívnosť a kontinuitu plánovania, rozdeľovania a využívania ľudských, vecných a finančných zdrojov vyčlenených na obranu. Je reprezentovaná predovšetkým plnením úloh na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, na ktorej sa podieľajú zainteresované subjekty. Rezortná úroveň obranného plánovania SR nadväzuje na obranné na medzinárodnej a národnej úrovni. Predstavuje vnútorné plánovacie procesy a mechanizmy ústredných orgánov a ďalších orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, kompetentných právnických osôb a ďalších subjektov, ktoré sú kompatibilné a časovo a vecne vzájomne previazané na všetkých jeho úrovniach. Dotýka sa predovšetkým rezortu MO SR. Iniciačným plánovacím dokumentom pre obranné Slovenskej republiky sú Smernice pre obrannú politiku a obranné na príslušné plánovacie obdobie. Účelom smerníc je zosúladiť a konkretizovať proces obranného plánovania, programovania a rozpočtovania na národnej úrovni a v rámci obranného plánovania zavedeného v NATO. Upravujú vecné vzťahy na úseku obrany štátu, stanovujú povinnosti štátnym orgánom, orgánom obcí a orgánom vyšších územných celkov, ako aj

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií určeným právnickým a fyzickým osobám pri príprave a plnení úloh obrany a príprave opatrení na zapojenie Slovenskej republiky do štruktúr kolektívnej obrany. Smernice spracúva MO SR každé dva roky. Základným východiskom obranného plánovania na úrovni rezortov sú ich plány na úseku obrany, na ktoré nadväzujú rezortné programy rozvoja systému obrany SR, programové plány na úseku obrany štátu s väzbou na rozpočtové kapitoly na príslušný kalendárny rok. Prehľad základných plánovacích dokumentov obranného plánovania SR je na obr. 2.8. Národná obranná stratégia SR Dlhodobé rozvojové plány rezortov na úseku obrany štátu SMERNICA NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE Program rozvoja systému obrany SR Rezortné programy rozvoja systému obrany SR Programový plán Programové plány rezortov SMERNICA NA ZOSTAVOVANIE ROZPOČTU v systéme obrany SR Zákon o štátnom rozpočte 1-2 roky Rozpočtové kapitoly rezortov na zabezpečenie obrany Obr. 2.8. Základné plánovacie dokumenty obranného plánovania SR 2.4.1. SUBJEKTY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA SR Subjektmi obranného plánovania v SR sú orgány štátnej správy, samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré vstupujú do procesu obranného plánovania vo všetkých jeho fázach a na jednotlivých úrovniach. Za prípravu Slovenskej republiky na obranu a obranné v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona o obrane SR a ďalších zákonov zodpovedajú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR, Bezpečnostná rada SR a jej výbor pre obranné, MO SR, ďalšie ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady, samosprávne kraje a obce.

4. Obranné Pôsobnosť, kompetencie a hlavné úlohy orgánov a inštitúcií podieľajúcich sa na obrannom plánovaní: Národná rada SR: uznáša sa na zákonoch, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR, schvaľuje zásadné strategické dokumenty a základné koncepcie bezpečnosti štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia,...), kontroluje plnenie úloh na úseku bezpečnosti štátu, vytvára a schvaľuje právne prostredie na obranu štátu, schvaľuje finančné prostriedky určené na obranu štátu. Prezident SR: podpisuje zákony, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR, navrhuje štátnym orgánom a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zachovaním bezpečnosti štátu opatrenia na úseku obrany a vyžaduje od nich informácie o stave obrany štátu, vykonáva úlohy vo vzťahu k obrane SR podľa osobitných zákonov. Vláda SR: riadi proces obranného plánovania a zodpovedá za obranu SR, predkladá Národnej rade SR návrhy základných strategických dokumentov na úseku obrany štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia, Programový plán systému obrany, Program rozvoja systému obrany, ad.), rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy štátu na obranu, riadi orgány štátnej správy, orgány samosprávy obcí a samosprávnych krajov pri príprave štátu na obranu. Bezpečnostná rada SR: podieľa sa na navrhovaní koncepcie vytvárania a financovania bezpečnostného systému Slovenskej republiky, hodnotí stav plnenia medzinárodných záväzkov na úseku bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám a návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie, na splnenie svojich úloh si zriaďuje: výbor pre zahraničnú politiku, výbor pre obranné, výbor pre civilné núdzové, výbor pre koordináciu spravodajských služieb. Výbor Bezpečnostnej rady pre obranné :

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií koordinuje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v procese obranného plánovania, podieľa sa na koordinácii obranného plánovania vykonávaného ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade SR, ktoré súvisia s plnením jej úloh na úseku obranného plánovania, vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na obranné a predkladá ich Bezpečnostnej rade SR, prerokúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na obranné, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade SR. Ministerstvo obrany SR: spracúva návrhy základných koncepcií, zákonov na úseku obrany štátu a predkladá ich vláde SR, vydáva metodické pokyny a smernice na zabezpečenie obranného plánovania, koordinuje činnosť ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v procese obranného plánovania, koordinuje činnosť štátnych orgánov, orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávnych krajov a určených právnických osôb pri príprave na obranu. Ďalšie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy: pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu, kontrolujú prípravu a plnenie týchto opatrení, podieľajú sa na príprave podkladových materiálov potrebných na obranné. 2.4.2. PODPORA OBRANY ŠTÁTU Dôležitou súčasťou systému obrany SR je podpora obrany štátu. Poslaním podpory obrany je zabezpečiť a udržiavať požadované prostriedky, služby a činnosti v prospech Ozbrojených síl SR pri obrane štátu a činnosti spojeneckých síl na území SR. Podporu obrany tvorí obranná infraštruktúra, služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu, uhrádzané zo štátneho rozpočtu 5. Obranné je limitované dostupnými ľudskými, vecnými a finančnými zdrojmi. Podpora obranného plánovania a obrany štátu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitol (podprogramov) medzirezortného programu Podpora obrany (obr. 2.9), ktorých manažérmi sú príslušní ministri alebo vedúci ústredných orgánov štátnej správy. 5 26 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

4. Obranné Rozhodujúcu riadiacu a koordinačnú úlohu pri realizácii podpory obrany plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (MO SR). Formuluje požiadavky ministerstva obrany voči ostatným ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy na podporu zabezpečenia obrany štátu najmä Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo vnútra SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR a pod.) a určuje výšku nákladov na ich realizáciu. Finančné zdroje na zabezpečenie podprogramov sa vyčleňujú v rozpočtových kapitolách jednotlivých rezortov štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh obranného plánovania Gestorom medzirezortného programu Podpora obrany je minister obrany SR. Chránené miesta riadenia a velenia MO SR a MH SR Dopravné siete na rozvinovanie a tranzit OS MDVRR SR Telekomunikačné siete pre potreby OS MDVRR SR MEDZIREZORTNÝ PROGRAM PODPORA OBRANY Zásobovanie a doplňovanie strát a spotreby OS MO SR, MH SR, SŠHR ad. Podporné zariadenia pre zabezpečenie činnosti OS MO SR a MDVRR SR Ochrana a obrana strategických objektov MO SR ad ÚOŠS Zdravotnícke zabezpečenie OS MO SR a MZ SR Výskum a vývoj na zabezpečenie obrany štátu MO SR ad ÚOŠS Podpora hostiteľskej krajiny a program NSIP (NATO Security Investment Programme MO SR a NATO NSIP Obr. 2.9. Podprogramy programu Podpora obrany

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií 2.4.3. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR Obranné rezortu ministerstva obrany je súčasťou riadiaceho procesu vrcholového manažmentu rezortu. Je zamerané na prípravu a zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu 6). Zohráva rozhodujúcu úlohu v udržiavaní a rozvoji síl a spôsobilostí potrebných na zaručenie obrany s ohľadom na dostupnosť obranných zdrojov v dlhodobom, strednodobom a krátkodobom časovom horizonte (obr. 2.10.). Analýza bezpečnostného prostredia Dlhodobé Strednodobé Krátkodobé BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SR Požiadavky na spôsobilosti (databáza) PLÁNOVANIE NATO / EÚ CPG a MG Požiadavky na rozpočet OBRANNÁ STRATEGIE SR MODEL dosiahnuteľných síl POKYNY na programovanie DRR (MMR) Návrh síl CIELE SÍL DPQ / HGQ POKYNY pre zostavenie rozpočtu DLHODOBÝ PLÁN PROGRAMOVÝ PLÁN Hodnotenie obrany ROZPOČET MO SR Monitorovanie a hodnotenie Realizácia rozpočtu (pripravenosť síl) Obr.2.10 Fázy obranného plánovania v rezorte MO SR 6) 25 ods.2 zákona č.319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.