a 1
HODNOTIACA SPRÁVA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO STREDISKA PRE ĽUDSKÉ PRÁVA K PROBLEMATIKE CHRÁNENÉHO OZNAMOVANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2015 Názov: Hodnotiaca správa Slovenského národného strediska pre ľudské práva k problematike chráneného oznamovania v Slovenskej republike za rok 2015 Autori: Mgr. Michal Cenkner právnik Slovenského národného strediska pre ľudské práva Mgr. Natália Juráková informačná špecialistka Vydalo: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, v Bratislave 2016 Za obsah a jazykovú úpravu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Nepredajné ISBN: 978-80-89016-79-2
Obsah Úvod... 6 1. Metodológia prieskumu... 8 1.1 Metódy zberu údajov a hypotézy... 8 1.2 Metodika prieskumu... 8 2. Štatistické vyhodnotenie údajov... 10 2.1 Všeobecné informácie o dotazníku... 10 2.2 Adresáti dotazníka... 10 2.3 Vyhodnotenie odpovedí dotazníka... 11 3. Súčinnosť ministerstiev a iných orgánov verejnej moci pri zhromažďovaní informácií... 24 3.1 Stanovisko Národného inšpektorátu práce... 24 3.2 Stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky... 28 3.3 Stanovisko Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky... 29 3.4 Hodnotenie Strediska k poskytnutiu súčinnosti pri zhromažďovaní informácií... 29 4. Záver... 31 5. Odporúčania... 33 Príloha A Otázky dotazníka... 34 Príloha B Vyhodnotenie prieskumu... 38
Zoznam tabuliek a grafov Tabuľka 1- Súhrn odpovedí k otázke č. 6... 18 Tabuľka 2- Súhrn odpovedí k otázke č. 7... 20 Tabuľka 3- Súhrn odpovedí k otázke č. 8... 21 Graf 1- Percentuálne podiely respondentov v jednotlivých krajoch... 14 Graf 2- Graf vyhodnotenia otázky č. 9... 23
Zoznam použitých skratiek Stredisko zákon ÚŠP GP SR BSK NSK TTSK BBSK TSK ŽSK KSK PSK TIS Povinný subjekt - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva - zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - Bratislavský samosprávny kraj - Nitriansky samosprávny kraj - Trnavský samosprávny kraj - Banskobystrický samosprávny kraj - Trenčiansky samosprávny kraj - Žilinský samosprávny kraj - Košický samosprávny kraj - Prešovský samosprávny kraj - Transparency International Slovensko - povinný subjekt podľa zákona
Úvod Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2014 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonodarca prijatím tohto zákona zároveň rozšíril pôsobnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré podľa ustanovenia 19 zákona pravidelne vyhodnocuje a na svojom webovom sídle zverejňuje informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňuje znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiace súdne rozhodnutia, odborné články a ďalšie informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona a ktoré sú verejne dostupné. 1 V nadväznosti na uvedené, Stredisko vydáva svoju prvú hodnotiacu správu k problematike chráneného oznamovania v Slovenskej republike, ktorej obsahom je predovšetkým vyhodnotenie získaných a dostupných informácií súvisiacich s implementáciou ustanovení zákona do praxe, a to po uplynutí takmer kalendárneho roka od nadobudnutia jeho účinnosti. V závere kalendárneho roka 2015 zrealizovalo Stredisko prieskum, ktorého hlavným cieľom bolo získanie relevantných dát v otázke implementácie zákona o chránenom oznamovaní, za účelom ich následného vyhodnotenia a vypracovania prípadných odporúčaní kompetentným subjektom, ktoré by sledovali účinnú implementáciu ustanovení zákona. Sekundárnym cieľom prieskumu bolo zvýšenie povedomia povinných subjektov o problematike chráneného oznamovania na území Slovenskej republiky. Prieskum bol zrealizovaný medzi povinnými subjektmi na vytvorenie vnútorného systému vybavovania podnetov podľa zákona v priebehu mesiaca november 2015. Skladá sa zo štyroch hlavných častí, a to metodológie, štatistického vyhodnotenia údajov, vyhodnotenia súčinnosti relevantných orgánov verejnej moci a odporúčaní. Uvedené časti prieskumu tvoria nasledujúce kapitoly tejto hodnotiacej správy. V súvislosti s prípravou hodnotiacej správy Stredisko požiadalo o poskytnutie súčinnosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce, Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej 1 Úplné znenie zákona je dostupné aj na: http://snslp.sk/#menu=2602 6
prokuratúry Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd. Uvedené subjekty poskytli Stredisku evidenčné a štatistické informácie, pričom uviedli aj stručné stanoviská k implementácii zákona. Stredisko vyjadruje osobitné poďakovanie za poskytnutie súčinnosti Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý na základe relevantných kritérií, súladných so zákonom, poskytol Stredisku databázu povinných subjektov. 7
1. Metodológia prieskumu Stredisko z hľadiska metodológie prieskumu využilo kvantitatívnu metódu vo forme elektronického dotazníka, za účelom rýchleho získania relevantných ukazovateľov a ich následného vyhodnotenia. Pri zisťovaní miery súčinnosti dotknutých orgánov verejnej moci sme využili kvalitatívne metódy. 1.1 Metódy zberu údajov a hypotézy Stredisko si pri zbere relevantných dát vybralo metódu elektronického dotazníka. Ide o výskumnú metódu, pre ktorú je charakteristický spôsob kladenia otázok písomným spôsobom a získavanie písomných odpovedí. V úvode načrtnuté ciele tejto hodnotiacej správy priamo vplývali na proces tvorby otázok elektronického dotazníka a stanovenie hypotéz prieskumu. Hypotéza č.1: V Slovenskej republike zamestnávatelia nedoceňujú celospoločenský význam prijatia zákona o chránenom oznamovaní. Hypotéza č.2: Budovaním tzv. kultúry nulovej tolerancie voči kriminalite a inej protispoločenskej činnosti na pracovisku sa väčšina povinných subjektov začala zaoberať až po nadobudnutí účinnosti zákona, prijatím mechanizmov ustanovených zákonom (tzv. formálnej chápanie problematiky). Hypotéza č.3: Spoločnosti, ktoré považujú prijatie osobitnej právnej úpravy za opodstatnené a dôležité, vytvorili vnútorný systém vybavovania podnetov už pred zavedením zákona. 1.2 Metodika prieskumu Na vytvorenie elektronického dotazníka využilo Stredisko elektronický portál www.survio.com. Dotazník pozostával z jedenástich otázok. Z tematického hľadiska ich možno usporiadať do troch rôznych skupín: 8
otázky č. 1-4 predstavujú vzorku objektívnych informácií o respondentovi. Prvá otázka, ktorá sa týka všetkých respondentov, konkretizuje povinný subjekt podľa jeho legálnej definície obsiahnutej v zákone. Druhá otázka je určená len pre súkromné spoločnosti a špecifikuje ich podľa počtu zamestnancov. Tretia otázka bližšie konkretizuje o aké orgány verejnej moci ide, a to v súlade s terminológiou zákona. Štvrtá otázka sleduje ďalšie objektívne kritérium regiónov, v ktorých majú povinné subjekty svoje sídla. Druhá skupina otázok sa sústredí na pochopenie účelu zákonnej úpravy zo strany povinných subjektov. Do tejto skupiny možno zaradiť otázky č. 5-8. Otázka číslo šesť sleduje postoj povinných subjektov k prijatiu osobitnej zákonnej úpravy. Ďalšia otázka sa zaoberá vnútorným systémom vybavovania podnetov. Otázkou číslo sedem Stredisko zisťuje, aké komunikačné kanály majú oznamovatelia, resp. podávatelia podnetov k dispozícii na to, aby v dôvodnom prípade mohli oznámiť závažnú protispoločenskú činnosť alebo podať podnet v súlade s ustanoveniami zákona. Posledná otázka v tejto skupine sleduje zisťovanie stavu povedomia o problematike chráneného oznamovania u osôb v pracovnoprávnom pomere k povinným subjektom. Tretia skupina otázok detailnejšie konkretizuje vybavovanie podnetov, a to v kontexte spôsobu vybavenia podnetov. Typológia otázok: 6 zatvorených otázok 3 otvorené otázky 1 polouzavretá otázka 1 maticová otázka 9
2. Štatistické vyhodnotenie údajov V tejto časti sa Stredisko venuje zhodnoteniu získaných údajov, ich štatistickému vyhodnoteniu a interpretácii. 2.1 Všeobecné informácie o dotazníku Stredisko oslovilo spolu 4915 respondentov prostredníctvom e-mailu, ktorého obsahom boli sprievodné informácie o prieskume a priamy odkaz na elektronický dotazník. 34% z oslovených respondentov, ktorí vyhoveli žiadosti Strediska o poskytnutie súčinnosti, trvalo samotné vyplnenie dotazníka 2-5 minút, 28% respondentov 5-10 minút a 19% respondentov 10-30 minút. Viac ako 60 minút trvalo vyplnenie elektronického dotazníka iba 6% respondentov. Len 1% respondentov trvalo vyplnenie dotazníka menej ako jednu minútu, avšak z dôvodu nedostatočnej relevantnosti doručených odpovedí, Stredisko nereflektovalo tieto výstupy pri vyhodnocovaní získaných informácií. V takto vyplnených dotazníkoch absentovali odpovede na väčšinu otázok a v odpovediach na otvorené otázky sa nachádzali rôzne znaky s nulovou výpovednou hodnotou. Stredisko považuje za zaujímavú informáciu o vzťahu medzi počtom otvorení dotazníka respondentmi a počtom doručených vyplnených dotazníkov. Z celkového počtu 4915 potenciálnych respondentov sa k dotazníku cez priamy odkaz dostalo 1725, avšak len 445 z nich odoslalo Stredisku vyplnený dotazník. To znamená, že zvyšnému počtu 1280 potenciálnych respondentov sa dotazník zobrazil, avšak z nejakého dôvodu ho nevyplnili, resp. neodoslali. Až 3190 potenciálnych respondentov ignorovalo žiadosť Strediska o poskytnutie súčinnosti, keďže si prostredníctvom priameho odkazu dotazník ani neotvorili. Z celkového počtu potenciálnych respondentov teda dotazník navštívilo 35,10% respondentov, avšak vyplnilo ho a Stredisku odoslalo len 8,61%. Dotazník bol odoslaný povinným subjektom v popoludňajších hodinách dňa 09.11.2015. Stredisku bol doručený najväčší počet odpovedí hneď v nasledujúci deň, t.j. 10.11.2015. 2.2 Adresáti dotazníka Štatistický úrad Slovenskej republiky poskytol Stredisku databázu povinných subjektov, ktorá obsahovala 4915 potenciálnych respondentov. Ustanovenie 11 ods. 1 zákona označuje za povinné subjekty zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 10
päťdesiat zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí sú orgánmi verejnej moci. 2 Všetci potenciálni respondenti boli kontaktovaný e-mailovou správou. Z uvedeného počtu 445 doručených dotazníkov Stredisko nereflektovalo 22 vyplnených dotazníkov, nakoľko títo respondenti neodpovedali ani na jednu tretinu položených otázok. 2.3 Vyhodnotenie odpovedí dotazníka 1. Ktoré z uvedených kritérií klasifikujú Vašu spoločnosť/organizáciu/inštitúciu ako povinný subjekt na účely vytvorenia vnútorného systému vybavovania podnetov podľa zákona? A) súkromná spoločnosť B) orgán verejnej moci podľa zákona C) nie sme povinným subjektom podľa zákona V tomto prípade ide o zatvorenú otázku s jednou možnosťou výberu. Od odpovede respondentov závisel ďalší postup v odpovedaní na položené otázky. Ak zvolili možnosť A) pokračovali otázku č. 2, ktorá zisťovala počet zamestnancov. Pokiaľ vybrali možnosť B) pokračovali otázkou č. 3, ktorá možnosť B) bližšie špecifikovala. V prípade, že označili možnosť C), pokračovali až otázkou č. 4, ktorá bola povinnou pre všetkých respondentov. Výsledok: A) súkromná spoločnosť 147 respondentov B) orgán verejnej moci podľa zákona 241 respondentov C) nie sme povinným subjektom podľa zákona 35 respondentov Najviac odpovedí sme získali od orgánov verejnej moci, a to 241, čo percentuálne predstavuje 56,97%, čiže nadpolovičnú väčšinu. Druhou najčastejšou odpoveďou v tejto otázke bola možnosť A), t.j. súkromná spoločnosť, ktorú označilo 147 respondentov, čo predstavuje 34,75%. Možnosť C) označilo 35 respondentov, t.j. 8,27% z celkového počtu. 2 Na účely zákona sa pod pojmom orgán verejnej moci rozumie: štátny orgán, obec, vyšší územný celok, právnická osoba zriadená zákonom, právnická osoba zriadená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, právnická osoba založená uvedenými osobami, právnická a fyzická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. 11
Stredisko predpokladá, že túto možnosť označili respondenti, na ktorých sa síce vzťahovala povinnosť vytvorenia vnútorného systému vybavovania podnetov v čase po 1. januári 2015, avšak následne táto ich povinnosť zanikla, a to k 1. júlu 2015, t.j. k dátumu, od ktorého boli povinné subjekty povinné zaviesť vnútorný systém vybavovania podnetov. Dôvodom zániku tejto povinnosti mohol byť napríklad pokles počtu zamestnancov pod zákonom stanovenú hranicu najmenej päťdesiatich zamestnancov. 2. Súkromná spoločnosť s počtom zamestnancov: A) najmenej 50 zamestnancov B) 50-100 zamestnancov C) 100-500 zamestnancov D) viac ako 500 zamestnancov Táto otázka je uzavretou otázkou s jednou možnosťou výberu, avšak týka sa len skupiny respondentov, ktorí v otázke č.1 zvolili možnosť A) Súkromná spoločnosť. Otázka slúžila na rozvetvenie otázky č.1. Možnosť A) teda označilo 147 respondentov. Výsledok: A) najmenej 50 zamestnancov 22 respondentov B) 50-100 zamestnancov 87 respondentov C) 100-500 zamestnancov 29 respondentov D) viac ako 500 zamestnancov 7 respondentov Z respondentov, ktorí sú súkromnou spoločnosťou, doručili Stredisku vyplnený dotazník predovšetkým spoločnosti s počtom zamestnancov od 50 do 100 (59,18%). Naopak len siedmi respondenti označili poslednú možnosť, t.j. súkromná spoločnosť, ktorá zamestnáva viac ako päťsto zamestnancov, čo však naplnilo naše predpoklady. Dvaja respondenti napriek zodpovedaniu prvej otázky a označeniu možnosti A) nekonkretizovali orientačný počet zamestnancov, ktorých zamestnávajú. 12
3. Orgán verejnej moci a zároveň: A) orgán štátnej správy 63 respondentov B) orgán územnej samosprávy 122 respondentov C) fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená štátom 54 respondentov Otázka č. 3 predstavuje uzavretú otázku s jednou možnosťou výberu. Na túto otázku odpovedali tí respondenti, ktorí uviedli v prvej otázke, že sú orgánom verejnej moci. Účelom otázky č. 3 bola bližšia špecifikácia týchto orgánov v súlade s legislatívnou terminológiou zákona. Z uvedených výsledkov vyplýva, že na žiadosť Strediska o poskytnutie súčinnosti odpovedali predovšetkým orgány územnej samosprávy, t.j. obce a vyššie územné celky, pričom je však nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že tieto subjekty boli v databáze oslovených povinných subjektov zastúpené najvyšším počtom. 4. Označte samosprávny kraj, v ktorom sa nachádza sídlo Vašej spoločnosti/ inštitúcie/ organizácie: A: Bratislavský kraj 85 respondentov B: Trnavský kraj 20 respondentov C: Trenčiansky kraj 49 respondentov D: Nitriansky kraj 41 respondentov E: Žilinský kraj 58 respondentov F: Banskobystrický kraj 58 respondentov G: Prešovský kraj 58 respondentov H: Košický kraj 54 respondentov Na túto uzavretú otázku odpovedali všetci respondenti, pričom účelom položenej otázky bolo zistenie záujmu povinných subjektov o problematiku chráneného oznamovania z pohľadu objektívneho kritéria regiónov. Najpočetnejšie zastúpenie povinných subjektov, ktoré vyplnili dotazník Strediska, má podľa uvedených výsledkov bratislavský samosprávny kraj, naopak zo strany povinných subjektov, ktoré majú svoje sídlo v trnavskom samosprávnom kraji, došlo k vyplneniu dotazníka len v dvadsiatich prípadoch. Príčiny možno hľadať v nezáujme subjektov o problematiku chráneného oznamovania, ako aj v možných komplikáciách súvisiacich s implementáciou zákonných 13
ustanovení. To má za následok nevyplnenie dotazníka napriek poskytnutiu záruky Strediskom v súvislosti s anonymitou respondentov. Rozloženie respondentov v jednotlivých krajoch: 12,77% 13,71% 20,09% 4,73% Bratsilavský kraj Trnavský kraj Treňciansky kraj Nitriansky kraj 13,71% 11,58% Žilinský kraj Banskobystrický kraj 13,71% 9,69% Prešovský kraj Košický kraj Graf 1- Percentuálne podiely respondentov v jednotlivých krajoch Počty respondentov z jednotlivých častí Slovenska: Západné Slovensko BSK+NSK+TTSK 85+41+20= 146 respondentov Stredné Slovensko BBSK+TSK+ŽSK 58+49+58= 165 respondentov Východné Slovensko KSK+PSK 54+58= 112 respondentov 14
Najviac odpovedí Stredisko získalo od respondentov zo stredného Slovenska, a to presne 165 odpovedí. Z celkového počtu odpovedí to predstavuje 39,01%. Naopak najmenej vyplnených dotazníkov bolo Stredisku doručených z východného Slovenska. Stredisko pre detailnejší prehľad vyhodnotilo v rámci jednotlivých krajov aj údaj o informácii týkajúcej sa druhu povinných osôb. Stručný prehľad typov povinných subjektov v rámci jednotlivých krajov: BSK 85 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 35 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 45 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 5 respondentov TTSK 20 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 5 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 13 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 2 respondentov TSK 49 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 17 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 25 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 7 respondentov NSK 41 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 15 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 23 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 3 respondentov 15
ŽSK 58 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 24 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 28 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 6 respondentov BBSK 58 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 20 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 35 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 3 respondentov PSK 58 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 17 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 37 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 4 respondentov KSK 54 respondentov Z toho súkromná spoločnosť: 14 respondentov Z toho orgán verejnej moci: 35 respondentov Z toho nie sú povinným subjektom: 5 respondentov Zo získaných údajov vyplýva, že v žiadnom zo samosprávnych krajov neprevýšil počet respondentov zo súkromných spoločností počet tých, ktorí sú orgánmi verejnej správy. Aj tento výsledok prieskumu prispieva k väčšej miere pravdepodobnosti tvrdenia o existencii vyššieho záujmu o problematiku chráneného oznamovania zo strany orgánov verejnej moci. 16
5. Ako vnímate prijatie osobitnej zákonnej úpravy, regulujúcej problematiku chráneného oznamovania v Slovenskej republike? A) naša spoločnosť / inštitúcia/ organizácia považuje prijatie osobitnej právnej úpravy za opodstatnené a dôležité pre účely budovania kultúry nulovej tolerancie voči kriminalite a protispoločenskej činnosti na pracovisku 278 respondentov B) prijatie osobitnej úpravy nepovažujeme za prínosné; špeciálnu legislatívnu úpravu považujeme za nadbytočnú 127 respondentov C) o existencii (platnosti a účinnosti) uvedenej právnej úpravy sme doteraz nemali žiadnu vedomosť 18 respondentov Informácie získané na základe označenia jednej z troch možností k tejto otázke, majú zásadný význam z hľadiska potenciálu rýchlej a účelnej implementácie ustanovení zákona. Tá by nereflektovala len samotné plnenie si zákonných povinností, ale aj pochopenie zmyslu legislatívnej úpravy, a to najmä v kontexte budovania kultúry nulovej tolerancie vo vzťahu k protispoločenským činom na pracoviskách. Stredisko hodnotí pozitívne výsledok, že 65,72% respondentov považuje prijatie osobitnej právnej úpravy za opodstatnené a dôležité pre účely budovania kultúry nulovej tolerancie voči kriminalite a protispoločenskej činnosti na pracoviskách. Na druhej strane Stredisko poukazuje na relatívne vysoký percentuálny podiel odpovedí respondentov, ktorí nepovažujú prijatie osobitnej právnej úpravy za prínosné a osobitnú zákonnú úpravu považujú za nadbytočnú. Až 30,02% respondentov odpovedalo na položenú otázku v uvedenom kontexte. Negatívne pôsobí fakt, že 18 povinných subjektoch podľa zákona o existencii zákona, jeho účinnosti a platnosti, do momentu prečítania si e-mailu s odkazom na elektronický dotazník nevedeli. Z celkového počtu odpovedí získaných od respondentov tvorí táto skupina odpovedí 4,26%. Skutočnosť, že Stredisku odoslalo vyplnený dotazník len 445 z 4915 oslovených povinných subjektov, pričom zo 445 respondentov nepovažuje osobitnú právnu úpravu za prínosnú 127 subjektov a vyššie uvedených 18 o prijatí a účinnosti tejto právnej úpravy nevedelo, vytvára dôvodnú predstavu o ľahostajnosti povinných subjektov k otázke odstraňovania závažnej a inej protispoločenskej činnosti na pracovisku. 17
6. Kedy ste vo Vašej spoločnosti / inštitúcii / organizácii zaviedli vnútorný systém vybavovania podnetov v obdobnej podobe, v akej ho charakterizujú ustanovenia zákona? A: obdobný systém vybavovania podnetov týkajúcich sa závažnej protispoločenskej činnosti na pracovisku, tak ako je definovaná v zákone, mala naša spoločnosť/ inštitúcia/ organizácia vytvorený aj pred prijatím uvedeného zákona 64 respondentov B: v prvom štvrťroku kalendárneho roku 2015 74 respondentov C: v druhom štvrťroku kalendárneho roku 2015 251 respondentov D: aktuálne nemáme vytvorený vnútorný systém vybavovania podnetov podľa ustanovení zákona 34 respondentov. Tabuľka 1- Súhrn odpovedí k otázke č. 6 Odpoveď Počet Percento C: v druhom štvrťroku kalendárneho roka 2015 251 59,34% B: v prvom štvrťroku kalendárneho roka 2015 74 17,49% A: obdobný systém vybavovania podnetov týkajúcich sa 64 15,13% závažnej protispoločenskej činnosti na pracovisku, tak ako je definovaná v zákone, mala naša spoločnosť/ inštitúcia/ organizácia vytvorený aj pred prijatím uvedeného zákona D: aktuálne nemáme vytvorený vnútorný systém 34 8,04% vybavovania podnetov podľa ustanovení zákona Spolu 423 100% Zo skutočnosti, že väčšina respondentov pristúpila k vytvoreniu vnútorného systému vybavovania podnetov až v druhom štvrťroku kalendárneho roka 2015, je zjavné, že väčšina povinných subjektov si prijatím tohto systému len splnila svoju zákonnú povinnosť. Dôvody takéhoto prístupu môžu byť rôzne, pričom jedným z nich je existencia zákonných sankcií. Tie v prípade zistenia inšpektorátom práce postihnú subjekty, ktoré napriek svojej povinnosti nemali, resp. nemajú vytvorený vnútorný systém vybavovania podnetov ani po 1. júli 2015. Stredisko zároveň v pozitívnom svetle hodnotí skutočnosť, že až 15,13% respondentov malo obdobný systém vybavovania podnetov, tak ako je charakterizovaný v zákone, vybudovaný už pred prijatím osobitného zákona. To len nasvedčuje tomu, že 18
tieto subjekty majú reálny záujem o vytváranie tzv. kultúry nulovej tolerancie vo vzťahu k akýmkoľvek formám protispoločenskej činnosti na pracoviskách v Slovenskej republike. 7. Aké komunikačné kanály majú osoby v pracovnoprávnom vzťahu k Vašej spoločnosti / inštitúcii / organizácii k dispozícii za účelom oznamovania protispoločenskej činnosti v zmysle vyššie uvedeného zákona? Na túto polouzavretú otázku odpovedali všetky subjekty, ktoré vyplnili dotazník, t.j. 423 subjektov vrátane 19 nepovinných subjektov podľa zákona. To znamená, že tieto nepovinné subjekty majú vytvorený vnútorný mechanizmus oznamovania rôznorodých foriem protispoločenskej činnosti na pracovisku na princípe dobrovoľnosti. Samotný zákon ponecháva povinným subjektom voľnosť v otázke určenia spôsobu podávania podnetov. Medzi najčastejšie používané komunikačné kanály na účely oznamovania protispoločenskej činnosti podľa zákona patrí oznámenie prostredníctvom: určenej schránky, e-mailu, webového sídla spoločnosti, inštitúcie alebo organizácie, osobného doručenia určenej zodpovednej osobe, telefónu, telefaxu, vyplneného formulára v listinnej podobe, pošty či podateľne. Osobitný spôsob oznámenia protispoločenskej činnosti na pracovisku predstavuje možnosť osoby v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi oznámiť v dobrej viere protispoločenskú činnosť takým spôsobom, ktorý táto osoba považuje za vhodný. Zrátali sme počty odpovedí k jednotlivým možnostiam a odpovede z možnosti iné sme sme analyzovali a na základe ich obsahu vytvorili 8 kategórií. Každú z odpovedí sme následne priradili k zodpovedajúcej kategórii. Preddefinované odpovede spolu s vyhodnotenými odpoveďami z kategórie iné sme vložili do tabuľky č. 2. Odpovede sú v tabuľke usporiadané zostupne od najčastejšej odpovede po najmenej častú. Stredisko pozitívne hodnotí vytváranie jednoduchých vnútorných systémov vybavovania podnetov, ktoré poskytujú osobám v pracovnoprávnom vzťahu k povinným subjektom a nielen k nim, jednoduchý a zrozumiteľný prístup k podávaniu takýchto podnetov v dobre viere v zmysle zákonných ustanovení. 19
Tabuľka 2- Súhrn odpovedí k otázke č. 7 Skupina odpovedí Počet Percento Schránka na podávanie podnetov 208 49,17% Webové sídlo 106 25,06% Písomne na adresu alebo ústne 51 12,06% Osobne zodpovednej osobe 26 6,15% E-mailová adresa 18 4,26% Hlavnému kontrolórovi mesta 6 1,42% Žiadnym spôsobom 6 1,42% Nerelevantné 2 0,47% Spolu 423 100% Z tabuľky jasne vyplýva, že najviac respondentov zaviedlo systém v podobe schránky na podávanie podnetov. Stredisko predpokladá, že podobný systém mali tieto subjekty vytvorený v súvislosti so systémom podávania sťažností zamestnancami a zrejme v dôsledku jeho osvedčenia využili tento komunikačný kanál, pričom ho prispôsobili oznamovaniu protispoločenskej činnosti na pracovisku v súlade so zákonom. 8. Poskytujete svojim zamestnancom odborné vzdelávanie, resp. právne poradenstvo v oblasti chráneného oznamovania? Ak áno, akým spôsobom a ako často? Na základe vyhodnotenia získaných údajov elektronického dotazníka Stredisko konštatuje, že zamestnávatelia, v postavení povinných subjektov podľa zákona, nevenujú dostatočnú pozornosť poskytovaniu odborného vzdelávania, resp. právneho poradenstva osobám, ktoré sú k týmto subjektom v pracovnoprávnom pomere. Až v 162 prípadoch zo 423 relevantných odpovedí vyplynulo, že povinné subjekty neposkytujú odborné poradenstvo v tejto otázke, pričom niektorí z týchto respondentov uviedli v odpovedi na otázku zatiaľ nie. Na základe tohto faktu je možné uvažovať v rovine, že títo zamestnávatelia v budúcnosti pristúpia k poskytovaniu odborného vzdelávania v oblasti chráneného oznamovania, avšak doteraz tento aspekt nepovažovali za dôležitý a teda nepochopili zmysel prijatia osobitnej právnej úpravy, keďže po splnení zákonnej povinnosti 20
vybudovania vnútorného systému vybavovania podnetov nevenovali problematike chráneného oznamovania náležitú pozornosť. Takmer štvrtinu, konkrétne 22,46% respondentov, tvoria povinné subjekty, ktoré o problematike chráneného oznamovania informovali svojich zamestnancov jednorazovo po prijatí vnútorného systému vybavovania podnetov. Stredisko nepovažuje tento stav za priaznivý v kontexte dôslednej implementácie zákonných ustanovení v súlade s účelom zákona. V tomto svetle vyznieva pozitívnejšie takmer 15% zamestnávateľov, ktorí o problematike chráneného oznamovania informujú svojich zamestnancov pravidelne v rámci pracovných porád. Negatívne vyznieva skutočnosť o tom, že žiaden z respondentov nevzdeláva svojich zamestnancov v oblasti chráneného oznamovania formou odborných seminárov, prednášok či workshopov. Tvrdenie, že zamestnávatelia nemajú záujem o takéto formy vzdelávania zamerané na problematiku chráneného oznamovania, je v tomto kontexte dôvodným. Na základe obsahovej analýzy odpovedí sme odpovede kategorizovali. Vytvorili sme 12 kategórií, ktoré sme zhrnuli do tabuľky č. 3. Odpovede v tabuľke sú zoradené zostupne od najčastejšej po najmenej častú. Tabuľka 3- Súhrn odpovedí k otázke č. 8 Skupina odpovedí Počet Percento Neposkytujú odborné poradenstvo 162 38,30% Zamestnancov informovali jednorazovo pri vzniku smernice 95 22,46% Informujú zamestnancov na pracovných poradách 60 14,18% Vzdelávanie formou priebežných školení 30 7,09% Vzdelávanie poskytujú na požiadanie alebo podľa potreby 30 7,09% Zamestnancov vzdelávajú priebežne, nových po prijatí 14 3,31% Vykonávajú vzdelávanie (nepodali bližšiu informáciu akým 11 2,60% spôsobom a ako často) Nerelevantné odpovede 9 2,13% Vzdelávanie formou osobnej konzultácie 5 1,18% Vzdelávanie neposkytujú z dôvodu nezáujmu 3 0,71% Ostatné 2 0,47% Vzdelávanie neposkytujú, zamestnanci majú znalosť 2 0,47% Spolu 423 100% 21
9. Akým spôsobom vybavila zodpovedná osoba vo Vašej spoločnosti / inštitúcii / organizácii oznámenia, resp. podnety podané zamestnancami v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov? A) Podnet vybavila v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov a1: 0 podnetov 396 respondentov a2: 1-10 podnetov 25 respondentov a3: viac ako 10 podnetov 2 respondentov B) Podnet odložila ako neopodstatnený b1: 0 podnetov 411 respondentov b2: 1-10 podnetov 11 respondentov b3. Viac ako 10 podnetov 1 respondentov C) Po dôkladnom vybavení oznámenia odporučila chránenému oznamovateľovi podanie trestného oznámenia c1: 0 podnetov 422 respondentov c2: 1-10 podnetov 1 respondentov c3: viac ako 10 podnetov 0 respondentov Jediný respondent uviedol, že na jeho pracovisku došlo k oznámeniu závažnej protispoločenskej činnosti podľa jej legálnej definície. Všeobecne je možné konštatovať, že v prevažnej miere došlo v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov k vybaveniu podnetov, ktorých obsahom bola namietaná iná ako závažná protispoločenská činnosť na pracovisku. Pri každej z podotázok označila väčšina respondentov možnosť A) čiže 0 podnetov. To môže svedčiť o nízkej informovanosti zamestnancov o možnostiach a spôsobe oznamovania protispoločenskej činnosti, ale aj o nezáujme zamestnávateľov budovať kultúru nulovej tolerancie proti protispoločenskej činnosti na pracovisku. Ďalšou možnosťou je nezáujem alebo strach zamestnancov nahlasovať protispoločenskú činnosť, prípadne nulový výskyt protispoločenskej činnosti na pracovisku. Zamestnávatelia by mali informovať zamestnancov o samotných možnostiach a spôsobe oznamovania protispoločenskej činnosti či už v súvislosti s podávaním podnetov 22
v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov alebo v prípade závažnej protispoločenskej činnosti, o možnosti podania trestného oznámenia. Graf č. 2 znázorňuje spôsoby vybavenia podnetov zodpovednou osobou a zároveň počty podnetov vybavených daným spôsobom. 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 Podnet vybavila v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov Podnet odložila ako neopodstatnený Po dôkladnom vybavení oznámenia odporučila chránenému oznamovateľovi podanie trestného oznámenia 0 podnetov 1-10 podnetov viac ako 10 podnetov Graf 2- Vyhodnotenie otázky č. 9 10. V koľkých prípadoch bol výsledkom vyhodnotenia podnetu záver o existencii závažnej protispoločenskej činnosti na pracovisku podľa jej legálnej definície v zákone? Z celkového počtu 423 oslovených subjektov sa až 404, t.j. 95,51 % oslovených subjektov vyjadrilo, že v rámci ich spoločností/organizácií/inštitúcií neevidujú žiadny podnet, ktorého výsledkom by bol záver o existencii závažnej protispoločenskej činnosti na pracovisku a následné podanie trestného oznámenia orgánom činným v trestnom konaní. 18 respondentov neodpovedalo relevantne. Jediný respondent v odpovedi uviedol, že eviduje 5 oznámení v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov, u ktorých je dôvodný záver o existencii závažnej protispoločenskej činnosti na pracovisku, podľa jej legálnej definície v zákone. Na základe uvedených výsledkov by bolo možné hovoriť o nízkom výskyte závažnej protispoločenskej činnosti na pracoviskách, avšak v tomto ohľade považujeme za dôležité upozorniť na nízky počet respondentov, ktorí poskytli Stredisku pri zbere dát žiadanú súčinnosť. 23
11. Ako často v rámci Vašej spoločnosti/ inštitúcie/ organizácie vyhodnotili podnet ako inú protispoločenskú činnosť? Uveďte jej konkrétne formy, s ktorými ste sa pri vybavovaní podnetov stretli. Podobne, ako v predošlej otázke, aj tu sa výrazná väčšina respondentov, a to konkrétne 93,38%, vyjadrila, že ešte neprijala žiaden podnet. Konkrétne išlo o 395 respondentov. Šiesti respondenti uviedli konkrétne formy protispoločenskej činnosti ako napríklad klientelizmus, konflikt záujmov či neprimerané zadávanie pracovných úloh. 3. Súčinnosť ministerstiev a iných orgánov verejnej moci pri zhromažďovaní informácií Podľa ustanovenia 19 ods. 2 zákona ministerstvá a ostatné orgáne verejnej moci poskytujú Stredisku súčinnosť pri zhromažďovaní informácií súvisiacich s problematikou chráneného oznamovania v Slovenskej republike. V tejto časti hodnotiacej správy Stredisko uvádza informácie, ktoré mu poskytli oslovené subjekty. Z oslovených subjektov na žiadosť Strediska o poskytnutie súčinnosti nereagoval Špecializovaný trestný súd v Pezinku. 3.1 Stanovisko Národného inšpektorátu práce Evidujú príslušné inšpektoráty práce prípady bezodkladného oznámenia prokurátora alebo správneho orgánu o poskytnutí ochrany oznamovateľovi podľa 7 zákona? Ak áno v koľkých prípadoch bola oznamovateľovi poskytnutá ochrana podľa zákona v prebiehajúcom trestnom konaní a koľkokrát v prebiehajúcom správnom konaní? Akým spôsobom prokurátor alebo správny orgán oznámili príslušnému inšpektorátu práce poskytnutie ochrany oznamovateľovi podľa zákona? Inšpektoráty práce vedú evidenciu oznamovateľov, ktorým sa poskytuje ochrana podľa 7 zákona. Za obdobie do 01.12.2015 poskytli inšpektoráty práce ochranu jednému oznamovateľovi v správnom konaní, siedmim oznamovateľom v trestnom konaní a v prípade jedného oznamovateľa bolo inšpektorátu práce doručené oznámenie prokurátora bez odvolania sa na trestné, príp. správne konanie. Celkový počet chránených 24
oznamovateľov v Slovenskej republike za obdobie do 01.12.2015: 9. Vo všetkých prípadoch boli oznámenia doručené poštou. V koľkých prípadoch príslušný inšpektorát udelil, resp. neudelil zamestnávateľovi súhlas na urobenie právneho úkonu alebo vydanie rozhodnutia v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi? Stručne, prosím, opíšte konkrétne prípady v súlade s požiadavkou anonymity a ochranou osobných údajov. Iba jeden inšpektorát práce viedol dve konania, týkajúce sa žiadosti zamestnávateľa o súhlas s pracovnoprávnym úkonom. V prvom prípade nebol súhlas udelený. Zamestnávateľ, škola, podal žiadosť o súhlas so skončením pracovného pomeru zamestnankyne výpoveďou z dôvodu podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože jej pracovné miesto bolo zrušené rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene s ohľadom na zníženie počtu tried v nasledujúcom školskom roku. Po posúdení dôvodov, predložených zamestnávateľom a s prihliadnutím na vyjadrenie chránenej osoby, nemal inšpektorát práce za to, že zamestnávateľ dostatočne preukázal, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Na základe uvedených skutočností nebolo jednoznačne preukázané, že u zamestnávateľa existoval dôvod na vykonanie organizačnej zmeny už v čase podania žiadosti a napriek tomu zamestnávateľ už vydal rozhodnutie o organizačnej zmene. Navyše s ohľadom na to, že zamestnankyňa sa stala chránenou oznamovateľkou podľa 3 ods. 1 zákona práve v čase vykonávania organizačnej zmeny, javilo sa rozhodnutie zamestnávateľa o tom, že skončí pracovný pomer s touto chránenou osobou ako rozhodnutie účelové, vydané v súvislosti s oznámením zamestnávateľky podanom v trestnom konaní. V tomto prípade sa proti rozhodnutiu neodvolal ani zamestnávateľ ani chránená oznamovateľka. V druhom prípade bolo konanie zrušené, pretože pred rozhodnutím vo veci zanikla ochrana zamestnanca skončením trestného konania podľa 8 ods. 1 písm. c) zákona. Zamestnávateľ (obec) požiadal o súhlas k oprávneniu písomne upozorniť zamestnanca (kontrolóra obce) na neplnenie povinností a taktiež o súhlas so skončením pracovného pomeru s týmto zamestnancom z dôvodu neplnenia si povinností, na čo bol zamestnanec predtým už opakovane zamestnávateľom upozornený. Vzhľadom k zániku ochrany zamestnanca, pred vydaním rozhodnutia vo veci, bolo konanie zrušené. 25
Ako sa premietol pojem primeranej lehoty, v rámci ktorej umožnil príslušný inšpektorát práce vyjadriť sa chránenému oznamovateľovi k navrhovanému právnemu úkonu, resp. rozhodnutiu voči nemu? Inšpektoráty práce informujú chráneného oznamovateľa o začatí správneho konania a o prerušení správneho konania vo veci navrhovaného právneho úkonu, resp. rozhodnutia voči chránenému oznamovateľov, pričom zároveň vyzvú chráneného oznamovateľa, aby sa vyjadril k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako osem kalendárnych dní. V oboch vyššie uvedených prípadoch bola chráneným oznamovateľom poskytnutá lehota na vyjadrenie do ôsmich dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania vo veci žiadosti o udelenie súhlasu. Nakoľko doručením žiadosti zamestnávateľa o súhlas začína správne konanie, po vydaní rozhodnutia o súhlase/nesúhlase majú obe strany možnosť podať odvolanie do pätnástich dní od prevzatia rozhodnutia. V koľkých prípadoch došlo k zániku poskytnutej ochrany doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa príslušnému inšpektorátu práce o vzdaní sa ochrany podľa zákona? Ani v jednom prípade nedošlo k zániku ochrany na základe doručenia písomného oznámenia chráneného oznamovateľa inšpektorátu práce. Evidujú príslušné inšpektoráty práce zánik ochrany podľa ustanovenia 8 ods. 2) až 5) zákona? Inšpektoráty práce evidujú zánik ochrany podľa 8 ods. 1 písm. a) až e) zákona. Ochrana chráneného oznamovateľa zanikla podľa 8 ods. 1 zákona v troch prípadoch z toho: - písm. b) 1x - písm. c) 2x - písm. d) 0x - písm. e) 0x 26
Evidujete prípady žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa 13 ods. 1 zákona? Ak áno, uveďte, prosím, počet takýchto prípadov. V koľkých prípadoch vydali príslušné inšpektoráty práce potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa 13 ods. 2 zákona? Stručne, prosím, opíšte konkrétne prípady v súlade s požiadavkou anonymity a ochranou osobných údajov; Jeden zamestnanec žiadal o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa 13 zákona, avšak žiadosť nie je úplná, žiadateľovi plynie lehota na jej doplnenie. Zamestnanec (pracovník SBS) požiadal v zákonnej lehote o pozastavenie účinnosti výpovede danej z dôvodu podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože jeho pracovné miesto bolo zrušené rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene. Žiadal o pozastavenie účinnosti výpovede, pretože mu podľa jeho vyjadrenia bola daná z dôvodu, že na inšpektorát práce podal podnet, v ktorom upozorňoval na porušovanie povinnosti jeho zamestnávateľom. Žiadateľ nie je a nebol chráneným oznamovateľom. Žiadateľ nepreukázal, že je oprávnenou osobou na podanie žiadosti podľa 13 zákona, teda že podal podnet zamestnávateľovi podľa 11 zákona, alebo že je oznamovateľ, ktorému zanikla ochrana skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte, alebo je oznamovateľom, ktorému bolo zaslané písomné potvrdenie o tom, že je oznamovateľom podľa 4 ods. 2 alebo 6 ods. 2 zákona. Iný inšpektorát práce, dňa 11.11.2015, prijal prvú žiadosť o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa 13 ods. 1 zákona. Žiadateľom je pritom fyzická osoba, ktorej už okresná prokuratúra poskytla ochranu, o čom bol vyrozumený zo strany prokuratúry tak zamestnávateľ ako aj príslušný inšpektorát práce. Inšpektorát práce v tejto súvislosti ešte pred doručením vyššie uvedených písomností podľa zákona vykonal u uvedeného zamestnávateľa z dôvodu odstúpeného oznámenia chráneného oznamovateľa inšpekciu práce, ktorú ukončil protokolom a zamestnávateľovi uložil sankciu za porušenie pracovnoprávnych predpisov oznámenie bolo opodstatnené. Oznamovateľ vo svojej žiadosti namieta tú istú skutočnosť, ktorú inšpektorát práce preskúmal ešte v rámci predchádzajúcej inšpekcie práce a táto nemá súvis s oznámením o protispoločenskej činnosti zamestnávateľa (október 2015). Inšpektorát práce v tejto súvislosti oboznámi osobu, ktorá podala podnet, o nevyhotovení tejto žiadosti podľa 13 ods. 3 zákona. 27
V koľkých prípadoch došlo k udeleniu poriadkovej pokuty príslušným inšpektorátom práce podľa 14 ods. 1, resp. pokuty podľa 15 ods. 1 zákona? zákona. Ani v jednom prípade nebola navrhnutá ani uložená pokuta podľa ustanovení 3.2 Stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, konkrétne Kancelária Ministra vnútra Slovenskej republiky, odbor bezpečnostnej legislatívy, oslovil na základe žiadosti Strediska o poskytnutie súčinnosti všetky útvary Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré majú vo vecnej pôsobnosti zákony, resp. správne konania, v rámci ktorých možno uložiť za správny deliktu pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur. V pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo identifikovaných päť takýchto zákonov: - zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, - zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších právnych predpisov, - zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, - zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, - zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v zmene neskorších právnych predpisov. Z odpovedí jednotlivých vecných útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že v súčasnosti neevidujú žiadne začaté správne konania, v rámci ktorých by bola podaná žiadosť o poskytnutie ochrany podľa zákona, resp. že žiadne takéto údaje štatisticky nevedú. 28
3.3 Stanovisko Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej ako ÚPŠ GP SR) v súvislosti so žiadosťou Strediska o poskytnutie súčinnosti pri zhromažďovaní informácií, týkajúcich sa problematiky chráneného oznamovania v podmienkach Slovenskej republiky podľa zákona, oboznámil Stredisko so skutočnosťou, že k 01.12.2015 eviduje v rámci svojej vecnej pôsobnosti jedného oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ktorému bola poskytnutá ochrana v súlade s ustanoveniami zákona. Bližšie informácie o uvedenom prípade ÚŠP GP SR Stredisku neposkytol, no vzhľadom k jeho vecnej pôsobnosti je dôvodné konštatovanie, že išlo o oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti na pracovisku. 3.4 Hodnotenie Strediska k poskytnutiu súčinnosti pri zhromažďovaní informácií Stredisko hodnotí pozitívne pravidelnú komunikáciu pri zhromažďovaní relevantných informácií s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Národným inšpektorátom práce Slovenskej republiky, Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Alianciou Fair-Play. Stredisko osobitne vyzdvihuje poskytnutú mieru súčinnosti od Transparency International Slovensko (ďalej ako TIS), a to predovšetkým zo strany spolupracovníka TIS, JUDr. Pavla Nechalu, PhD., advokáta, ktorý prijal pozvanie Strediska a zúčastnil sa odborného seminára pod názvom Vnútorný systém vybavovania podnetov chránených oznamovateľov. Seminár sa konal za prítomnosti dvadsiatich zástupcov zamestnávateľov v priestoroch Strediska, dňa 02.06.2015 a na otázky prítomných hostí odpovedali okrem JUDr. Pavla Nechalu, PhD., advokáta, aj riaditeľ odboru bezpečnostnej legislatívy kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky JUDr. Peter Kriška a z rovnakého odboru kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky sa seminára zúčastnil Mgr. Martin Birnštein. Samotný výber oslovených subjektov, ktorí sa zúčastnili odborného seminára, bol zameraný na tých zamestnávateľov, ktorí do konca mája 2015 oslovili Stredisko so žiadosťou o poskytnutie informácií týkajúcich sa prevažne vnútorného systému vybavovania podnetov a výkladu zákonných ustanovení. 29
Odborný seminár priniesol všetkým zúčastneným informácie súvisiace s výkladom ustanovení zákona, pričom tou najpodstatnejšou bola informácia o pochopení prijatého zákona. Účelom tohto zákona nie je len formálne pochopenie jeho obsahu či splnenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona v stanovených lehotách a vyhnutie sa tak peňažným sankciám, ale predovšetkým záujem budovania kultúry nulovej tolerancie vo vzťahu ku kriminalite a akýmkoľvek formám protispoločenskej činnosti na pracoviskách v Slovenskej republike. Stredisko sa tiež dohodlo so zástupcami TIS na poskytnutí súčinnosti vo forme zverejnenia štúdie o pripravenosti a doterajšej praxi inšpektorátov práce v súvislosti s implementáciou zákona, ktorá zároveň obsahuje prípadové štúdie z USA, Slovinska a Srbska. Publikácia nesie názov Oznamovateľov nekalých praktík chránime len na papieri (plus tri prípadové štúdie zo zahraničia). V septembri 2015 Stredisko zverejnilo prostredníctvom svojho webového sídla odkaz na e-knihu Aliancie Fair-Play pod názvom Jeden za všetkých, nikto za jedného, mapujúcu prekážky, ktorým čelia ľudia nahlasujúci kriminalitu alebo iné formy protispoločenskej činnosti na pracovisku. Zároveň upriamuje svoju pozornosť na postupy, ktoré týmto osobám môžu byť nápomocné pri chránenom oznamovaní. Stredisko hodnotí pozitívne skutočnosť, že oslovené subjekty poskytli Stredisku, až na jednu výnimku, požadovanú súčinnosť pri zhromažďovaní relevantných informácií. Negatívne však možno vnímať fakt, že Stredisko bolo, bez podania žiadosti o poskytnutie súčinnosti, upovedomené o zverejnených informáciách ohľadom sa problematiky chráneného oznamovania, len v dvoch prípadoch (TIS, Aliancia Fair-Play). Na základe toho môžeme konštatovať nízky záujem zo strany zodpovedných subjektov implementovať zákonné ustanovenia v súlade s ich účelom. 30
4. Záver Stredisko na základe získaných informácií vyhodnotilo hypotézy, ktoré si zadefinovalo ešte pred realizáciou prieskumu a pred oslovením konkrétnych subjektov ohľadom poskytnutia súčinnosti pri zhromažďovaní informácií. Hypotézy boli založené na informáciách získaných z komunikácie s dotknutými subjektmi. Jednalo sa najmä o komunikáciu so zamestnávateľmi v postavení povinných subjektov a z odborné semináre, resp. odborné publikácie, ktoré sú verejnosti prístupné. Hypotéza H1: V Slovenskej republike zamestnávatelia nedoceňujú celospoločenský význam prijatia zákona o chránenom oznamovaní, priamo nadväzuje na otázku č. 5 Ako vnímate prijatie osobitnej zákonnej úpravy, regulujúcej problematiku chráneného oznamovania v Slovenskej republike. Hypotéza H1 bola vyvrátená, nakoľko až 65,72% opýtaných označilo možnosť A), a teda že prijatú zákonnú úpravu považujú sa opodstatnenú a dôležitú pre účely budovania kultúry nulovej tolerancie proti kriminalite a protispoločenskej činnosti na pracovisku. Je však dôležité upozorniť na nízky počet respondentov, ktorí odoslali Stredisku vyplnený dotazník a preto táto informácia nemusí vytvárať reálny obraz o vnímaní problematiky chráneného oznamovania pokiaľ ide o túto skupinu adresátov právnych noriem. Stredisko vyjadruje pozitívnu nádej v progres celospoločenskej akceptácie zákona, náležitú implementáciu jeho ustanovení a naplnenie účelu zákona postupnými krokmi, t.j. priebežným odstraňovaním a predchádzaním akýmkoľvek formám protispoločenskej činnosti na pracoviskách v Slovenskej republike. Hypotéza H2: Budovaním tzv. kultúry nulovej tolerancie voči kriminalite a inej protispoločenskej činnosti na pracovisku sa väčšina povinných subjektov začala zaoberať až po nadobudnutí účinnosti zákona, prijatím mechanizmov ustanovených zákonom. sa Stredisku potvrdila. Nadpolovičná väčšina respondentov uviedla, že mechanizmy na predchádzanie, resp. odstraňovanie akýchkoľvek foriem protispoločenskej činnosti na pracovisku prijali až v druhom štvrťroku kalendárneho roku 2015, t.j. tesne pred zákonom stanoveným termínom na zavedenie vnútorného systému vybavovania podnetov. Táto skutočnosť odôvodňuje tvrdenie o formálnom chápaní zákona, čo Stredisko nehodnotí pozitívne. Zároveň vytvára dojem o zavádzaní vnútorného systému vybavovania podnetov len pod hrozbou zákonnej sankcie vo forme peňažnej pokuty. Hypotéza H3: Spoločnosti, ktoré považujú prijatie osobitnej právnej úpravy za opodstatnené a dôležité, vytvorili vnútorný systém vybavovania podnetov už pred 31
zavedením zákona. bola potvrdená. Stredisko preto hodnotí pozitívne skutočnosť, že v Slovenskej republike existujú zamestnávatelia, ktorým záležalo na budovaní zdravej firemnej kultúry aj pred nadobudnutím účinnosti zákona 3. Na základe vyššie uvedených výsledkov prieskumu a ich vyhodnotenia však Stredisko dospelo k záveru o pomerne nízkej miere záujmu o budovanie kultúry nulovej tolerancie proti kriminalite a inej protispoločenskej činnosti na pracoviskách v Slovenskej republike. Jednu z príčin problematickej implementácie ustanovení zákona možno hľadať v postupnom oboznamovaní sa oprávnených a zodpovedných subjektov s problematikou chráneného oznamovania, a to najmä v prípadoch takých subjektov, pre ktoré predstavoval inštitút chráneného oznamovania absolútne nóvum. Z tohto dôvodu vypracovalo Stredisko zoznam odporúčaní, ktorými sleduje zlepšenie súčasného stavu implementácie zákona a ktorých plnenie bude predbežne monitorovať. 3 Detailnejší proces vyhodnocovania hypotézy ako aj celý prieskum môžete nájsť v prílohe č. 2 32
5. Odporúčania Na základe vyššie uvedených skutočností Stredisko odporúča v procese implementácie ustanovení zákona, v súlade s jeho účelom: zamestnávateľom a príslušným inšpektorátom práce, zvýšiť povedomie u osôb, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu o zákonných možnostiach oznamovania kriminality a inej protispoločenskej činnosti na pracoviskách; zodpovedným subjektom za implementáciu zákona, prispieť konkrétnou činnosťou k všeobecnému zvyšovaniu povedomia o problematike chráneného oznamovania v Slovenskej republike; príslušným inšpektorátom práce, dôsledne kontrolovať implementáciu zákonných ustanovení a rovnako dôsledne realizovať ustanovenia o zákonom poskytovanej ochrane chránených oznamovateľov; zamestnávateľom, získavať informácie o problematike chráneného oznamovania prostredníctvom verejne prístupných článkov, publikácií a následne transformovať získané informácie o príkladoch dobrej praxe do budovania tzv. zdravej firemnej kultúry v rámci vlastných inštitúcií/spoločností/organizácií; zamestnávateľom, zvyšovať povedomie zamestnancov o problematike chráneného oznamovania prostredníctvom rôznorodých vzdelávacích aktivít; príslušným inšpektorátom práce a zamestnávateľom, dôsledne dodržiavať ustanovenia zákona a prispievať tým k zvyšovaniu dôvery zamestnancov v nezávislý výkon kontroly implementácie zákona; zamestnancom, zaujímať sa o problematiku chráneného oznamovania a zvyšovať tak individuálne ako aj kolektívne povedomie o vytváraní tzv. kultúry nulovej tolerancie proti akýmkoľvek formám protispoločenskej činnosti na pracoviskách v Slovenskej republike. 33