obsah Ako uvádzať do štúdia filozofie

Úvod do filozofie

obsah Ako uvádzať do štúdia filozofie

Ako uvádzať do štúdia filozofie Dejiny filozofie (filozofické smery/školy) Systém filozofie (filozofické disciplíny) Hlavné problémy filozofie

dejiny filozofie periodizácia (antika stredovek) Predsokratovci Tháles, Anaximandros, Anaximénes, Xenofánes, Pytagorejci, Herakleitos, Parmenides, Zenón, Empedokles, Anaxagoras, Leukipos, Demokritos Sofisti a Sokrates Platón Aristoteles Prevažujú otázky metafyziky / ontológie a teológie Helenistická filozofia stoici, epikurejci, skeptici Novoplatonismus Raná kresťanská filozofia Augustinus Aurelius, Boethius, Dionysios Areopagita Raná stredoveká filozofia Duns Scotus, Avicena, Anselm z Canterbury, Pierre Abelard, Averoes, Maimonides Filozofia 13. storočia Albert Velľký, Tomáš Akvinský, Bonaventura

dejiny filozofie periodizácia (novovek 19 st. 20. st) Racionalismus Empirismus Descartes, Spinoza, Leibniz Prevažujú otázky epistemológie Hobes, Locke, Berkeley, Hume Immanuel Kant Nemecký idealizmus a materializmus Fichte, Schelling, Hegel Filozofia 19. st. Kierkegaard, Schopenhauer, Nietzsche Filozofické smery 20. st. Martin Heidegger existencializmus: Sartre, Camus, Marcel, Jaspers fenomenológia: Husserl, Merleau - Ponty obrat k jazyku analytická filozofia: Frege, Russell, Wittgenstein hermeneutika: Gadamer, Ricoeur postmoderna: Welsch, Sloterdijk, Faucault, Derrida

systém filozofie - filozofické disciplíny Ontológia / metafyzika Logika Epistemológia / gnozeológia Etika Estetika Politická filozofia (filozofia politiky) a sociálna filozofia Filozofia jazyka Filozofia mysle Filozofia vedy Filozofia náboženstva Filozofická antropológia Filozofia kultúry

vzťah filozofie k vedám Aristoteles Od antiky až do približne 18. storočia bola filozofia synonymom vedy v najvšeobecnejšom význame. Aristoteles rozdelil vedenie / vedy na: teoretické: najvyššie a skutočné poznanie, predmetom je to, čo nemôže byť inak cieľom je poznanie pravdy, (výsledkom teória) činnosťou je pozorovanie a teoretické myslenie praktické: predmetom je to, čo môže byť aj inak cieľom je (dobrý) čin, činnosťou je konanie poietické: predmetom je to, čo môže byť aj inak cieľom je dielo, činnosťou je tvorba, výroba Pozri: Metafyzika VI,1; Etika Nikomachova VI, 2,3,4,5,6 a VIII,1 nepoznali experiment zásah do skutočnosti mení predmet poznania počiatočným impulzom je údiv, poznávame pre nevedomosť nie pre úžitok teoretická veda je slobodná. skúmajú veci, ktoré pripúšťajú zmenu v tomto vedení sa nepripúšťa dôkaz sú to nielen vedomosti, ale aj dané činnosti

vzťah filozofie k vedám - Aristotelova klasifikácia vied teoretické vedy: - prvá filozofia / teologická filozofia / metafyzika - matematika - druhá filozofia / fyzika astronómia, optika, mechanika kozmológia, geológia, psychológia praktické vedy: - etika - politika - ekonomika poietické vedy: - poetika - rétorika - dialektika

systém filozofie rozdelenie filozofických disciplín V nadväznosti na Aristotelove delenie vedenia možno filozofické disciplíny rozdeliť: Teoretická filozofia ontológia (náuka o tom čo je) prírodná filozofia antropológia (filozofická náuka o človeku) filozofická teológia (fi - náuka o bohu) teória poznania (epistemológia, gnozeológia) Praktická filozofia (náuka o ľudskom konaní a vytváraní) etika (náuka o normách a správnom konaní) poietika (zahŕňa estetiku filozofiu umenia, filozofiu techniky)

rozdelenie vied stredoveká univerzita slobodné umenia (Septem Artes Liberales) poznanie, ktoré v stredoveku študovali slobodní občania na vtedy vznikajúcich univerzitách. Trivium tri slovné odbory: gramatika, rétorika, dialektika (logika); Quadrivium štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, astronómia, hudba. maľba, sochárstvo, architektúra, medicína,... spojené s hmotou boli považované za služobné umenia (Artes Vulgares) a na stredovekých univerzitách sa nevyučovali. Sedem slobodných umení Hortus deliciarum od Herrada von Landsberga (okolo 1180) zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/file:septem-artes-liberales_herrad-von-landsberg_hortus-deliciarum_1180.jpg (2013-10-21)

Emancipácia špeciálnych vied Od 18. storočia sa z filozofie postupne začínajú oddeľovať jednotlivé vedecké disciplíny na základe vymedzovania: 1. predmetu skúmania 2. metód vedeckého výskumu (kanonizácia) 3. jazyka vedy 4. systému poznatkov... Až k súčasnému bohato rozvetvenému systému študijných odborov kde je filozofia jedným z množstva študijných odborov.

sústava študijných odborov SR 1 1. Výchova a vzdelávanie 2. Humanitné vedy a umenie 3. Sociálne, ekonomické a právne vedy 4. Prírodné vedy 5. Konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie 6. Pôdohospodárske a veterinárne vedy 7. Zdravotníctvo 8. Služby 9. Informatické vedy, matematika, informačné a komunikačné technológie

sústava študijných odborov SR 2 zdroj: http://www.akredkom.sk/index.pl?tmpl=odbory (2013-09-14)

klasifikácia špeciálnych vied - Anzenbacher reálne vedy prírodné (fyzika, chémia, astronómia, teoretická medicína, biológia,...) kultúrne duchovné vedy (vedy historické, náboženské, jazykové a vedy o umení) sociálno ekonomické vedy (sociológia, ekonómia, právo,...) formálne vedy (matematika, formálna logika,...) Filozofia, na rozdiel od špeciálnych vied, nemá vopred stanovený predmet a ani metódu jeho skúmania. Nezaoberá sa konkrétnou skúsenosťou, skôr predpokladmi akejkoľvek skúsenosti. špeciálne vedy sú: -empirické -tematicky redukované -metodicky abstraktné v rozdelení chýbajú technické vedy (u Aristotela vedy poietické) kladie sa proti sebe: parciálnosť špec. vied x univerzalita filozofie ^

problém univerzality filozofie_príklad_argumentácie_anzenbacher reálne vedy nepoznajú dosah, ktorý ich výpovede majú v rámci celku. Nepoznajú dosah nimi vyvinutých technológií a štruktúr v súvislostiach celku (napr. ekologický vplyv, zmena sociálnej štruktúry a pod.). Pedagogika sko špeciálna veda nemôže sama určovať cieľ výchovy. Medic ína poznáva stále viac aké je dôležité vidieť človeka ako celok námietka - reálne vedy interdisciplinárne spolupracujú. Táto spolupráca - umožňuje vidieť celok. dajú sa súvislosti celku zostaviť ako skladačka? dielce skladačky sú vyrobené tak aby tvorili celok teda najskôr tu bol celok a až potom časti. ak však reálne vedy nepoznajú svoje miesto v celku ako sa môžu zložiť do celku interdisciplinárne? Zdá sa, že len filozofia je schopná ukázať špeciálnym vedám ich pozíciu v celku. Interdiciplinárny dialóg vedie k cieľu len ako dialóg reálnych vied a filozofie. zdroj: (Anzenbacher (2004), 24-25) nevýhoda špecializácie interdiciplinarita prekonanie špecializácie? filozofia špeciálne vedy dialóg otázka legitimity filozofických záverov a nutnosti rešpektovať závery šp. vied

ďalšie možné vymedzenia filozofie filozofia umenie rozum zmysly filozofia náboženstvo rozum viera filozofia ideológia kritickosť

zhrnutie východisko filozofovania predvedecká skúsenosť (sformulovaná v bežnom jazyku) zdroj filozofovania strata samozrejmosti bežnej skúsenosti údiv, pochybnosť, túžba po poznaní filozofia vopred nepredpokladá žiadnu špecifickú metódu a obsah dáva si ich sama Filozofia je kritická rozumová veda o podmienkach definícia možnosti empirickej skutočnosti ako celku. (Anzenbacher, 2004, s. 29)

plán prednášok: 1. disciplína filozofie - štruktúra vied - miesto filozofie 2. ontológia z čoho je zložený svet? 3. epistemológia čo môžeme spoznať? 4. filozofia jazyka čo je možné povedať? 5. filozofia mysle čo je to myseľ 6. filozofia vedy 7. sociálna a právna filozofia 8. etika - dobro a zlo, čo máme robiť? 9. estetika a filozofia umenia škaredé a krásne 10. filozofická antropológia čo je človek?

literatúra: Aristoteles (2003): Metafyzika. Praha : Rezek. Aristoteles (2011): Etika Nikomachova. Bratislava : Kalligram. Anzenbacher, A. (2004): Úvod do filozofie. Praha : Portál. Jaspers, K,(): Úvod do filosofie. Praha : Oikoymenh. Peregrin, J. (2008): Filozofie pro normální lidi. Praha : Dokořán. Nagel, T. (1991): Čo to všetko znamená? Prel. F. Novosad. Bratislava : Bradlo. Strawson, P. F. (2001): Analýza a metafyzika. Úvod do filozofie. Bratislava : Kalligram. Liessmann, K., Zenaty, G. (1994): O myšlení. Úvod do filosofie. Olomouc : Votobia. G. E. Moore (1955): Some main problems of Philosophy. Leicester : The Blackfriars Press. Russell, B. (1992): Problémy filozofie. Bratislava: P and K. Scruton, R. (2003): Průvodce inteligentního člověka filosofií. Brno : Barrister & Principal.