Napriek tomu, že pacienta zväčša sprevádza po celý život, môže byť ich vzájomné spolužitie bezproblémové. Viac nám v rozhovore prezradila MUDr. Marianna Fričovská, z pneumologickej ambulancie FN L. Pasteura v Košiciach. 1. PRÍZNAKY ASTMY Pani doktorka, ako sa dá definovať astmatické ochorenie a ako sa prejavuje? Priedušková (bronchiálna astma) je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré postihuje asi 10 % ľudí detí aj dospelých. Prejavuje sa zvýšenou produkciou hlienov, zúžením dýchacích ciest, ktoré ustúpi buď po liečbe alebo spontánne. Často sa vyskytuje u ľudí, ktorí trpia alergickými ochoreniami, ale aj u tých, ktorí mali v detstve problémy s nosovými polypmi, chronickým zápalom prínosových dutín či ekzémom. Astmatický záchvat sa prejavuje najčastejšie suchým, dráždivým kašľom, zvieraním a pískaním na hrudníku a pocitom sťaženého dýchania. Môže vás zaujímať: Atopický ekzém Ako sa priedušková astma diagnostikuje? Diagnostika astmy pozostáva z rozhovoru, teda anamnézy pacienta, a súboru pomocných vyšetrení. V rozhovore zisťujeme prítomnosť podobných ochorení u pokrvných príbuzných. Pátrame aj po prejavoch alergie v detskom veku, prítomnosti ekzému, slzenia, kýchania, pýtame sa na súčasný charakter ťažkostí, frekvenciu, kedy sa objavujú, zlepšujú alebo zhoršujú. Taktiež na existenciu pridružených ochorení, ako je kašeľ a teploty. Fyzikálnym vyšetrením môžeme niekedy zachytiť piskoty pri vyšetrení hrudníka. Ich neprítomnosť však astmu nevylučuje. Nevyhnutným vyšetrením pre diagnostiku astmy u detí aj dospelých je spirometrické vyšetrenie, v mnohých prípadoch doplnené bronchomotorickými testmi, pri ktorých zisťujeme aj reverzibilitu zistených porúch dýchania. (Pozn. red.: reverzibilný schopný vrátiť sa do predchádzajúceho stavu.) Výpovedná hodnota týchto vyšetrení je pre prieduškovú astmu vysoká, avšak nie rozhodujúca. Napriek tomu je zistenie bronchiálnej obštrukcie a jej reverzibility v súčasnosti považované za rozhodujúce pre stanovenie diagnózy astmy. Nezastupiteľné miesto hlavne u 1 / 6
detí má alergologické vyšetrenie, pri ktorom kožnými testmi s alergénom môžeme priamo identifikovať spúšťač alergickej reakcie. Súčasťou alergologického vyšetrenia je zisťovanie hladiny imunolglobulínu E v krvi chorého, ktorý býva u alergikov zvýšený. Najnovšou metódou, ktorá sa zavádza do diagnostiky bronchiálnej astmy a monitorovania účinnosti liečby, je vyšetrenie hladiny NO (kysličníka dusného) vo vydychovanom vzduchu. Rtg. vyšetrenie vrátane modernejšieho CT vyšetrenia sa priamo k diagnostike astmy nevyužíva, slúži skôr ako pomôcka na vylúčenie ochorení imitujúcich astmu. Prečítajte si tiež: Astma bronchiale (priedušková astma) Typickým príznakom astmy sú záchvaty, čo ich spúšťa? Napriek pokrokom v diagnostike a liečbe astmy jednoznačnú odpoveď na to, čo ju spôsobuje, doteraz nepoznáme. Jednou z hlavných príčin iste je zhoršujúce sa životné a pracovné prostredie, čo sa prejavuje zvýšeným výskytom ochorenia v oblastiach veľkomiest a priemyselných aglomerácií. Častou príčinou sú alergické ochorenia v rodine pacienta. Výskyt astmy u niektorých ľudí ovplyvňuje aj ročné obdobie, stres, fyzická námaha, citové vypätie. Niektoré látky vonkajšieho prostredia spôsobujúce astmatický záchvat voláme spúšťače a sú to napríklad: peľ, prach, baktérie, vírusy, lieky, dráždivé pachy, farbivá, hnojivá, spreje, dráždivé vône, perie, plesne, cigaretový dym, dym z ohňa, zvieratá. 2. PREJAVY ASTMY V literatúre sa uvádza, že sa astmatické záchvaty najčastejšie objavujú v noci a nadránom. Prečo? Odpoveď na túto otázku nie je doriešená doteraz. Predpokladá sa, že v nočných hodinách a nadránom klesá samočistiaca schopnosť priedušiek, znižuje sa hladina liekov v krvi, zhoršuje sa prietok krvi pľúcami, znižuje sa citlivosť dýchacieho centra na nedostatok kyslíka. Tieto faktory a iste aj ďalšie, ešte neobjavené, prispievajú k tomu, že sa astmatik budí nadránom na pocit dýchavice, tlaku na hrudníku a podobne. 2 / 6
Môžeme priebeh záchvatu nejako ovplyvniť, akým spôsobom? Priedušková astma je celoživotné ochorenie, ktoré je možné pri dostatočnej spolupráci s lekárom dobre kontrolovať a účinne tak predchádzať astmatickým záchvatom. Prvým predpokladom kontroly astmy je správna diagnostika a stanovenie účinnej liečby. Nevyhnuté však je dodržiavanie zásad, ktoré každému pacientovi i jeho príbuzným odporučí lekár. Stav a fungovanie dýchacích ciest si môže pacient kontrolovať i sám pomocou osobného výdychometra. Vyšetrenie je nenáročné a môže sa urobiť kdekoľvek a kedykoľvek. Každý astmatik je edukovaný svojím lekárom o postupe pri objavení sa alebo zhoršení astmatického záchvatu. Čo robiť, ak sa objaví prvý záchvat a rodič s ním ešte nemá skúsenosť? Nevie, čo sa deje, ako správne zareagovať. Prvý záchvat astmy zvykne v rodine vyvolať paniku, zmätok, strach, nik nevie, čo sa deje. V takejto situácii je najdôležitejšie zachovať pokoj a konať rýchlo, ale s rozvahou, predovšetkým upokojiť pacienta, ktorý je väčšinou veľmi nepokojný, a okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Môže sa astmatický záchvat zameniť s iným ochorením? Aj keď v súčasnosti disponujeme celou škálou diagnostických vyšetrovacích metód, ktoré potvrdzujú či vylučujú diagnózu bronchiálnej astmy, je niekedy veľmi ťažké dospieť k správnemu a definitívnemu záveru. U dospelých môže astmu pripomínať chronická bronchitída, srdcová slabosť, pľúcna fibróza a celý rad ďalších ochorení. Rovnako v detskom veku je mnoho ochorení, ktoré svojimi príznakmi, najmä pískaním na hrudníku, môžu zvádzať k diagnóze astmy. Je to napríklad cystická fibróza, opakované aspirácie mlieka pri kŕmení, vrodené deformácie dýchacích ciest, vdýchnutie cudzieho telesa, ale najmä vírusové zápaly spojené s bronchiolitídou. Je preto nevyhnuté, aby bol pacient už pri podozrení na astmu odoslaný na špecializované pracovisko (pneumologické a alergologické). Spomínali ste, že počas záchvatu astmy počuť pískanie z pľúc, dýchanie je namáhavé, so záchvatmi kašľa. Čo 3 / 6
sa vlastne vtedy deje v pľúcach pacienta? Dýchacími cestami prichádza do tela vzduch, aby sa mohla krv mohla okysličiť a dopraviť kyslík k jednotlivým orgánom v tele. V tele zdravého človeka vyzerajú priedušky ako rozvetvený strom, sú voľne priechodné, povrch je hladký a vzduch nimi prechádza bez prekážok. Ak dôjde k astmatickému záchvatu, vytvorí sa nadmerné množstvo hlienu, priedušky sa stiahnu, ich sliznica opuchne. Tieto procesy majú za následok zhoršený priechod vzduchu dýchacími cestami. Dýchanie je sťažené, s piskotmi, chorý pociťuje tieseň na hrudníku, kašle, je nepokojný. Ak stav zúženia priedušiek trvá dlhšia, môže dôjsť k poklesu hladiny kyslíka v lete. 3. LIEČBA ASTMY Ako sa astmatické záchvaty liečia? Priedušková astma je chronické zápalové ochorenie. Sprevádza svojho nositeľa po celý život, preto je nevyhnutné, aby bola správnou a pravidelnou liečbu úplne pod kontrolou. V zásade sa lieči dvomi spôsobmi, ktoré musia ísť súbežne, a to je liečba nefarmakologická a farmakologická. Prvým krokom k úspešnej liečbe je dôvera k lekárovi a maximálna spolupráca i pozitívny prístup pacienta a jeho okolia. Nevyhnuté, hlavne u alergikov, je podľa možnosti odstránenie spúšťačov. Priaznivému vývinu a priebehu astmy napomáha aj liečebná rehabilitácia a klimatická liečba. Modernou sa stáva aj speleoterapia, čo je liečebná metóda využívajúca špecifické vlastnosti jaskynného prostredia. Pacienti, najmä deti pri tejto liečbe sa určitú dobu zdržiavajú v prírodných jaskyniach. Musí astmatik užívať veľa liekov? Pri farmakologickej liečbe astmy sa v zásade používajú dva druhy liekov. Sú 4 / 6
to tzv. kontrolóry a uvoľňovače. Oba druhy je potrebné užívať presne podľa pokynov lekára. Kontrolóry majú protizápalový účinok, sú to lieky kontrolujúce priebeh astmy, a preto sa musia užívať pravidelne. Ich pravidelným užívaním pacient predíde ťažkostiam, čiže ich musí užívať aj vtedy, keď sa cíti dobre. Zásadnou chybou, ktorej sa pacienti často dopúšťajú, je, že akonáhle dostanú ochorenie pod kontrolu, kontrolóry vynechajú. Druhú skupinu farmák používaných v liečbe astmy predstavujú uvoľňovače. Sú to lieky rôzneho chemického zloženia, ktorých hlavnou úlohou je zvládnutie ťažkostí, ako je kašeľ, pískanie na hrudníku a dýchavica. Používajú sa väčšinou v inhalačnej forme. Ich účinok sa prejaví buď okamžite a trvá kratšie, alebo účinná látka začne pôsobiť neskôr, ale dlhodobejšie. Na trhu v súčasnosti existuje veľké množstvo inhalačných kontrolórov a uvoľňovačov, ktoré sa medzi sebou líšia účinnosťou, dĺžkou pôsobenia, mechanizmom účinku, ale aj vedľajšími účinkami, preto by ich pacient nikdy nemal meniť bez vedomia a súhlasu lekára. Samostatnú a špecifickú oblasť liečby astmy tvorí hyposenzibilizácia. Podstatou liečby je pravidelné podávanie alergénov v injekčnej alebo perorálnej forme, ktorých úlohou je naviazať na seba spúšťače alergickej reakcie. Pri opakovaných kontaktoch s rovnakým alergénom nachádzajúcim sa v okolí pacienta alergická reakcia vyvolávajúca prejav ochorenia buď neprebehne, alebo v podstatne miernejšej forme. 4. OBMEDZENIA PRE ASTMATIKA Do akej miery zasiahne astma do života astmatika? Ako by sa mal zmeniť jeho životný štýl? Je všeobecne známe, že v celosvetovom meradle stúpa počet alergických ochorení a tým aj astmy. V jej liečbe je dôležitý každý článok reťazca: lekár pacient rodina škola práca. Z lekárskeho pohľadu je vždy najslabším článkom reťazca paradoxne pacient. Dnes máme k dispozícii moderné lieky, ktoré dokážu účinne pomáhať chorým. Astmu vieme nielen liečiť, ale aj kontrolovať tak, že choroba pacienta nemusí v ničom obmedzovať. Môže žiť rovnako kvalitným životom ako jeho zdraví rovesníci. Je to však podmienené tým, aby pacient, u detí najmä rodičia, mal záujem a snažil sa pochopiť podstatu ochorenia i liečby. Musí vedieť prečo a ktoré lieky má v danej situácii použiť, ako si ochorenie kontrolovať. Pamätať na to, že aj keď je bez ťažkostí, lieky musí pravidelne užívať, lebo po ich vynechaní sa jeho stav rapídne zhorší 5 / 6
Powered by TCPDF (www.tcpdf.org) Astma - spolocník na celý život a celá námaha bude zbytočná. Môžu astmatici športovať? Športovanie, liečebná rehabilitácia a dychová gymnastika by mali byť neoddeliteľnou súčasťou liečby každého, najmä mladého astmatika. Pravidelným cvičením sa zníži počet záchvatov, spotreba liekov, zlepší sa fyzický, ale najmä duševný stav astmatika. Dýchacia gymnastika je súbor cvičení zameraných na dýchacie svalstvo, mechaniku dýchania, jeho rytmus a hĺbku. Posilňuje svalstvo hrudníka a bránicu, svalstvo brucha. Nacvičuje sa ňou i dýchanie pomocou bránice, ktoré pomáha počas záchvatu. Pacienti sa ju učia na špecializovaných rehabilitačných pracoviskách pod dohľadom skúsených fyzioterapeutov. Astmatici sa však nemusia vyhýbať ani bežným športom. Môžu sa venovať plávaniu, korčuľovaniu, veslovaniu, lyžovaniu či jóge. Dokonca môžu byť v športoch veľmi úspešní. Je známe, že 22 astmatikov sa stalo olympijskými víťazmi, z nich Mark Spitz vyhral 7x zlatú olympijskú medailu v plávaní. Aké rady by ste dali pacientom s astmou, čo by v ich živote nemalo chýbať a čoho by sa, naopak, mali vyvarovať? Základná rada, ktorú tiež dávam svojim pacientom, či už pri prvom kontakte, alebo pri kontrolách, je, že musia svojmu lekárovi veriť. Pravidelne užívať predpísané lieky a užívať ich stále, aj keď nemajú ťažkosti, pretože práve tento bezpríznakový stav je našou spoločnou métou. Dobre liečený astmatik sa už v žiadnom smere nemusí cítiť hendikepovaný či menejcenný. Astma nie je nákazlivé ochorenie. Vhodnými a zrozumiteľnými informáciami môže o svojom ochorení poučiť svoje okolie a nájsť u nich pochopenie, podporu a v prípadne potreby i pomoc. 6 / 6