EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 24. 10. 2017 COM(2017) 629 final SPRÁVA KOMISIE RADE Správa Komisie Rade podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97 o misii posilneného dohľadu v Rumunsku SK SK
Táto správa o misii posilneného dohľadu v Rumunsku sa predkladá Rade podľa článku 11 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1466/97 1. Ako sa stanovuje v článku 11 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1466/97, predbežné zistenia tejto misie boli predtým postúpené Rumunsku na pripomienkovanie. Rumunsko Postup pri značnej odchýlke Misia posilneného dohľadu, 26. 27. septembra 2017 Správa 1. Úvod V dôsledku značnej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016 bol pre Rumunsko na jar roku 2017 vyhlásený postup pri značnej odchýlke. Štrukturálny deficit členského štátu sa v roku 2016 zvýšil na 2,5 % HDP z úrovne pod 1 % v roku 2015 v dôsledku výrazného zníženia nepriamych daní a nárastu miezd vo verejnom sektore. V dôsledku toho Komisia 22. mája 2017 vydala pre Rumunsko varovanie a navrhla Rade, aby začala postup pri značnej odchýlke. V odporúčaní o postupe pri značnej odchýlke schválenom 16. júna 2017 Rada požiadala Rumunsko, aby prijalo opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby rast nominálnej miery čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2017 neprekročil úroveň 3,3 %. To zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,5 % HDP, čo je minimálne úsilie požadované podľa preventívnej časti Paktu stability a rastu. Znamená to, že v roku 2017 bude potrebné vykonať nápravné opatrenia vo výške 1,8 % HDP v porovnaní s východiskom hospodárskej prognózy Komisie z jari 2017. Rumunsko Radu na jej žiadosť informovalo o opatreniach prijatých do 15. októbra 2017 v reakcii na uvedené odporúčanie Rady. Komisia teraz posudzuje obsah správy predloženej Rumunskom. Misia posilneného dohľadu Komisie sa uskutočnila 26. 27. septembra 2017. Misia sa uskutočnila na základe článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) 1466/97. Misia sa stretla s ministrom financií Ionuţom Mişom, guvernérom Národnej banky Rumunska Mugurom Isărescom, členmi Fiškálnej rady Rumunska a členmi rozpočtových výborov rumunského parlamentu. Cieľom misie bolo podrobne sa dozvedieť o fiškálnych opatreniach plánovaných rumunskými orgánmi s cieľom zvýšiť viditeľnosť fiškálnych rizík a podporiť súlad s Paktom stability a rastu. Misia takisto posúdila fiškálny vývoj a plnenie rozpočtu v roku 2017. 2. Zistenia misie Bolo zrejmé, že rumunské orgány nemajú v úmysle konať podľa odporúčania o postupe pri značnej odchýlke. Minister financií potvrdil, že cieľom na rok 2017 zostáva celkový deficit vo výške 3 % HDP, kým štrukturálna úprava nie je v roku 2017 prioritou. V oprave rozpočte na rok 2017, ktorý vláda schválila v polovici septembra 2017, sa cieľ celkového 1 Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1). 2
deficitu zachoval na úrovni 2,96 % HDP, pričom sa zlepšila základná makroekonomická projekcia. To predstavuje zhoršenie základného štrukturálneho deficitu v porovnaní s pôvodným rozpočtom na rok 2017, v ktorom sa už počítalo s expanzívnou fiškálnou politikou. Minister financií uviedol, že odporúčanie o postupe pri značnej odchýlke prišlo v tomto roku neskoro, v dôsledku čoho bol priestor na vykonanie odporúčanej štrukturálnej úpravy obmedzený. Nedávno prijatá oprava rozpočtu na rok 2017 vyvoláva aj obavy v súvislosti s kvalitou verejných financií. Hlavné prvky opravy rozpočtu sú: i) revízia rastu HDP smerom nahor z 5,2 % na 5,6 %; ii) cieľ verejného deficitu (na hotovostnej báze) sa má zachovať na úrovni 2,96 % HDP; iii) revízia daňových príjmov smerom nadol (v dôsledku revízie vo forme poklesu DPH a dane z príjmu právnických osôb), iv) revízia sociálnych príspevkov a nefiškálnych príjmov (t. j. dividend štátom vlastnených podnikov) smerom nahor. Zvýšenie dividend štátom vlastnených podnikov je čiastočne spôsobené novou žiadosťou o dividendy z nerozdelených ziskov z minulých rokov; v) na strane výdavkov sa kapitálové výdavky znížili približne o štvrtinu; vi) zatiaľ čo mzdy vo verejnom sektore a sociálne dávky vzrástli. Pokiaľ ide o zloženie rozpočtu, Rumunsko prijalo politiky, ktorými sa zvyšuje spotreba v krátkodobom horizonte (zníženie nepriamych daní, zvýšenie miezd vo verejnom sektore) a ktoré je ťažké zvrátiť, a nie politiky zamerané na podporu dlhodobého hospodárskeho rastu, ako je zlepšenie absorpcie fondov EÚ alebo zvyšovanie kvality verejných investícií. Cieľom orgánov je udržať celkový deficit v roku 2018 na úrovni 3 % HDP. Minister financií uviedol dva ciele na rok 2018: primárnym cieľom je udržať celkový deficit na úrovni 3 % HDP a sekundárnym cieľom je znížiť štrukturálny deficit o 0,5 % HDP. Misia poznamenala, že vzhľadom na pozitívnu a rastúcu produkčnú medzeru by udržanie celkového deficitu na úrovni 3 % HDP v roku 2018 znamenalo zhoršenie štrukturálnej fiškálnej pozície. Podľa prognóz Komisie sa podľa bežného scenára nezmenenej politiky celkový deficit v roku 2018 pravdepodobne zvýši výrazne nad 3 % HDP z dôvodu ďalšieho výrazného zvyšovania miezd vo verejnom sektore. V júni 2017 rumunský parlament schválil zjednotený zákon o mzdách. Cieľom tohto zákona je zosúladiť súčasné roztrieštené platové tabuľky vo verejnom sektore, pričom sa v ňom vymedzuje plat pre každú pracovnú pozíciu vo verejnom sektore. V zákone sa vytyčuje cesta k dosiahnutiu tohto cieľa a rok 2022 sa stanovuje ako rok úplného zavedenia nového mzdového systému. V januári 2018 sa mzdy všetkých zamestnancov verejnej správy zvýšia o 25 %, s ďalšími ročnými zvýšeniami o 25 % rozdielu medzi platom v januári 2018 a cieľovým platom v roku 2022. V odvetviach zdravotníctva a školstva dôjde popri všeobecnom zvýšení miezd o 25 % v januári 2018 k ďalšiemu zvýšeniu v priebehu roka 2018. V dôsledku toho sa na základe scenára nezmeneného prístupu celkový deficit pravdepodobne zvýši výrazne nad úroveň 3 % HDP, prípadne až nad 4 % HDP (presnejší odhad bude možné poskytnúť v rámci jesennej prognózy). Na dosiahnutie stanovených cieľov na rok 2018, nehovoriac o dodržaní preventívnej časti Paktu stability a rastu, musia orgány prijať ďalšie opatrenia. 3
Orgány plánujú presunúť sociálne príspevky v plnej miere na zamestnancov s cieľom zmierniť fiškálny vplyv zjednoteného zákona o mzdách. Zámerom je zvýšiť sadzbu sociálnych príspevkov platených zamestnancami z hrubých miezd. Súčasne s týmto presunom vláda plánuje zníženie celkovej sadzby sociálnych príspevkov zo súčasných 22,75 % pre zamestnávateľov a 16,5 % pre zamestnancov na 36 % pre zamestnancov a znížiť sadzbu dane z príjmov fyzických osôb zo 16 % na 12 % alebo 10 %. Vláda hľadá aj právne riešenie, ktorým by sa zabezpečilo, že zamestnávatelia v súkromnom sektore zvýšia hrubé mzdy svojich zamestnancov tak, aby ich sa na čistej mzde zamestnancov neprejavili náklady na presun sociálnych príspevkov. Vláda takisto zvažuje zvrátenie dôchodkovej reformy z roku 2008, ktorou sa zaviedol druhý dôchodkový pilier. Orgány zvažujú zníženie transferu sociálnych príspevkov na druhý dôchodkový pilier, ktorý sa podľa pravidiel európskeho systému účtov (ESA) klasifikuje mimo verejnej správy. Tieto transfery dosahujú ročne úroveň okolo 0,8 % HDP. Týmto opatrením by sa v krátkodobom horizonte znížil fiškálny deficit. Takýto fiškálny zisk by sa však v dlhodobom horizonte rozptýlil, keďže sociálne príspevky presmerované z druhého piliera by boli sprevádzané povinnosťou platiť starobné dôchodky v budúcnosti. Okrem toho by takéto zvrátenie mohlo mať negatívny vplyv na životaschopnosť dôchodkového systému a na rozvoj kapitálových trhov. Misia upozornila na to, aby sa takéto zásadné zmeny v dôchodkovom systéme nevykonali unáhlene a bez náležitej analýzy a iba z dôvodu krátkodobého dôvodu zníženia deficitu. Zdá sa, že v tejto chvíli sa neuvažuje o znárodnení aktív naakumulovaných v druhom pilieri, čo by podľa pravidiel ESA nemalo vplyv na deficit verejných financií. Misia prerokovala aj nedávno prijatý mechanizmus rozdelených platieb DPH. Na konci augusta 2017 vláda prijala núdzovú vyhlášku, ktorou sa mení zákon o daniach. Vyhláškou, ktorej cieľom je zlepšiť dodržiavanie daňových predpisov, sa všetci platitelia DPH zaväzujú k tomu, aby od januára 2018 používali samostatné účty na účely DPH. Misia zdôraznila, že takýto povinný mechanizmus si môže vyžadovať schválenie výnimky zo smernice o DPH 2. Ministerstvo financií spochybnilo potrebu výnimky a uviedlo, že Komisia nemá presné informácie o tomto opatrení. Národná banka Rumunska potvrdila procyklickú fiškálnu politiku a prispela k obavám Komisie týkajúcim sa súčasného súboru politík. Rumunsko je uprostred veľkého hospodárskeho vzostupu, čo je ideálny čas na obnovu fiškálnych rezerv pre eventuálny pokles. Fiškálna pozícia Rumunska je však vysoko expanzívna. Z tohto hľadiska sa fiškálna politika Rumunska javí ako neobozretná a silne podmieňujúca menovú politiku. Misia si vymenila názory s členmi výborov rumunského parlamentu pre rozpočtovú a fiškálnu politiku. Členovia vládnej koalície aj opozície vyjadrili obavy v súvislosti so zložením rozpočtu, najmä pokiaľ ide o zníženie verejných investícií a jeho vplyv na dlhodobý rast. Zdalo sa, že predseda spoločných výborov si myslí, že v roku 2018 bude potrebné zmeniť smer fiškálnej politiky a začať štrukturálnu úpravu. 2 Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1). 4
Fiškálna rada má v súvislosti s fiškálnym výhľadom podobné obavy ako Komisia. Podľa fiškálnej rady sa štrukturálny deficit v roku 2018 významne zhorší a celkový deficit v prípade neexistencie vyrovnávacích fiškálnych opatrení sa prognózuje nad hranicou 3 % HDP. ŠTATISTICKÁ PRÍLOHA (Prognostické údaje založené na prognóze Európskej komisie z jari 2017) 3 Tabuľka č. 1: Prehľad kľúčových hospodárskych ukazovateľov 2009 2018 3 Prognóza Komisie sa bude aktualizovať v novembri 2017. 5
Tabuľka č. 2: Saldo verejných financií 2015 2018 Tabuľka č. 3: Saldo verejných financií očistené od cyklických vplyvov 6