NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM. Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Transkript

1 NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM Lesnícky výskumný ústav Zvolen Kontinuálne získavanie a transport poznatkov poloprevádzkových experimentov umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy Anna Túčeková a kol. Správa a odpočet prác za rok 2017 Zvolen, december 2017

2 Titulný list úlohy 1. Úloha riešená na základe Zmluvy o spolupráci účastníkov č. 1: 7144/2015/LSR a č. 2: 370/NLC/ Riešitelia: Ing. Anna Túčeková, PhD., zodpovedný riešiteľ Ing. Elena Takáčová, Ing. Valéria Longauerová, PhD., Ing. Zuzana Sitková, PhD., Ing. Miriam Maľová, PhD., Ing. Ladislav Kulla, PhD. Ing. Roman Longauer, CSc. 3. Riešiteľské pracovisko: NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen 4. Druh správy: Správa a odpočet prác za r Dátum odovzdania: 2017, XII, Celková doba riešenia: 2016, I, , XII, Počet strán: Kľúčové slová: VDO Kysuce, zabezpečovanie a udržiavanie objektu DO Husárik, poznatky z výskumu, umelá, kombinovaná a prirodzená obnova kalamitných holín v rámci rekonštrukcie smrečín 9. Anotácia: Čiastková správa obsahuje odpočet prác v rámci roka 2017, súvisiacich so zabezpečovaním a udržiavaním VDO Kysuce, DO Husárik založeného pre vývoj, overenie a praktickú demonštráciu nových progresívnych technológií obnovy a premeny smrečín na stabilnejšie multifunkčné lesy. Cieľom je systematické doplňovanie a kompletizácia údajovej a poznatkovej databázy o vplyvoch rôznych alternatív umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy na kalamitných holinách po rozpade smrekových monokultúr, vyhodnocovanie kontinuálnej syntézy získaných poznatkov z poloprevádzkových pokusov progresívnych postupov obnovy sejbou a sadbou, technológiami neceloplošných výsadieb, podsadieb, podsejb a technológiami s uplatnením prípravných a rýchlorastúcich drevín pri rekonštrukcii (obnove) smrečín. 10. Podpisy: Ing. Anna Túčeková, PhD. zodpovedný riešiteľ úlohy 2 Bc. Ing. Ľuboš Halvoň, PhD. generálny riaditeľ NLC Zvolen

3 Táto správa v akejkoľvek podobe a výsledky vedeckovýskumnej činnosti v nej obsiahnuté sú duševným vlastníctvom Národného lesníckeho centra a nesmú byť použité na iný ako v zmluve dohodnutý účel. Správa bola vyhotovená v 4 exemplároch, ktoré majú k dispozícii: - 1 Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica (tlačená a elektronická verzia) - 1 knižnica NLC-LVÚ Zvolen (tlačená verzia) - 1 zodpovedný riešiteľ (elektronická verzia) 3

4 Obsah Kontinuálne získavanie a transport poznatkov poloprevádzkových experimentov umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy kalamitných holín v rámci výskumno - demonštračného objektu Kysuce (VDO Kysuce, DO Husárik)... 5 Odpočet aktivít a prác vykonaných v roku Terénne práce...7 Doplňovanie a kompletizácia údajovej a poznatkovej databázy Kancelárske práce...8 Editácie nameraných parametrov z experimentov Štatistické vyhodnocovanie naeditovaných údajov Prezentácie výsledkov výskumu z DO Husárik Zabezpečovanie a udržiavanie výskumno - demonštračného objektu Kysuce (DO Husárik) 9 Výsledky výskumu v roku Experiment A...11 Experiment B...12 Experiment C...13 Vývoj dubových kultúr v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín Duglaska, perspektívna drevina po rekonštrukcii kysuckých smrečín?...19 Ochrana a starostlivosť o výsadby...25 Nežiadúca vegetácia, pokryvnosť...25 Nežiadúca vegetácia, zdravotný stav a výskyt škodlivých činiteľov...26 Experiment D...30 Výsledky biometeorologických pozorovaní na DO Husárik v roku Experiment E...35 Experiment F...35 Experiment G...36 Podsadby buka, jedle a javora v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín

5 KONTINUÁLNE ZÍSKAVANIE A TRANSPORT POZNATKOV POLOPREVÁDZKOVÝCH EXPERIMENTOV UMELEJ, KOMBINOVANEJ A PRIRODZENEJ OBNOVY KALAMITNÝCH HOLÍN V RÁMCI VÝSKUMNO - DEMONŠTRAČNÉHO OBJEKTU KYSUCE (VDO KYSUCE, DO HUSÁRIK) Trvanie riešenia projektu: Riešiteľ: Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Zodpovedný riešiteľ: Ing. Anna Túčeková, PhD. Ciele projektu: Systematické doplňovanie a kompletizácia údajovej a poznatkovej databázy o vplyvoch rôznych alternatív umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy na kalamitných holinách po rozpade smrekových monokultúr. Zabezpečovanie a udržiavanie objektu vrátane náučného chodníka a exkurzných trás na DO Husárik (oprava oplotenia, náučného chodníka, trás a tabúľ). Ochrana a starostlivosť o založené kultúry (vyžínanie, plecí rub a i.) Prenos súčasných aj budúcich poznatkov do praxe lesného hospodárstva a prezentácie výsledkov vývoja umelej a kombinovanej obnovy v lesníckej praxi na zorganizovaných seminároch a praktických ukážkach na DO Husárik. Anotácia projektu Zabezpečovanie a udržiavanie výskumno - demonštračného objektu Kysuce (VDO Kysuce, DO Husárik) založeného pre vývoj, overenie a praktickú demonštráciu nových progresívnych technológií obnovy a premeny smrečín na stabilnejšie multifunkčné lesy. Systematické doplňovanie a kompletizácia údajovej a poznatkovej databázy o vplyvoch rôznych alternatív umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy na kalamitných holinách po rozpade smrekových monokultúr. Kontinuálna syntéza získaných poznatkov z poloprevádzkových pokusov progresívnych postupov obnovy sejbou a sadbou, technológiami neceloplošných výsadieb, podsadieb, podsejb a technológiami s uplatnením prípravných a rýchlorastúcich drevín pri rekonštrukcii (obnove) smrečín. Zber experimentálneho materiálu kontinuálne naviaže na získané poznatky a overované technológie v rámci projektu APVV Optimalizácia postupov rekonštrukcií odumierajúcich smrečín na zmiešaný cieľový les, ktorého riešenie prebieha v rokoch Z riešenia projektu APVV vyplynula potreba dlhodobejšieho obdobia hodnotenia postupov rekonštrukcií, pretože viaceré výsledky z experimentov vzhľadom na krátku dobu riešenia nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu. Predpokladané náklady sú plánované na štvorročný cyklus zabezpečovania a udržiavania objektu vrátane náučného chodníka a exkurzných trás na DO Husárik na efektívny a kontinuálny zber a prenos súčasných aj budúcich poznatkov do praxe lesného hospodárstva, na spoluorganizovanie medzinárodnej konferencie, vrátane vydania zborníka, na pravidelné prezentácie výsledkov vývoja umelej a kombinovanej obnovy v lesníckej praxi na zorganizovaných seminároch a praktických ukážkach na DO Husárik. Vhodným a efektívnym východiskom pre overenie rôznych alternatív, technológií a postupov obnovy sa javia demonštračné objekty, v rámci ktorých je možné v relatívne krátkom čase a na jednom mieste realizovať viaceré schémy premeny smrečín na menej zraniteľné ekosystémy. Jedným z hlavných predpokladov úspešnej realizácie tohto zámeru je pritom systematická spolupráca výskumných tímov s lesníckou prevádzkou. Termín a spôsob odovzdania výsledkov riešenia projektu: V štvrtom roku sa vypracuje správa o výsledkoch riešenia projektu. Aplikačným výstupom riešenia projektu bude rozšírená poznatková báza ekologicky a ekonomicky optimalizovaných postupov umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy kalamitných holín po rozpade smrekových monokultúr. 5

6 umelej, kombinovanej a prirodzenej obnovy kalamitných holín po rozpade smrekových monokultúr. Predpokladaný rozpočet projektu v EUR bez DPH podľa rokov: Náklady Mzdové náklady a odvody Cestovné náklady Služby Materiál Nepriame náklady Celkové náklady

7 Odpočet aktivít a prác vykonaných v roku 2017 Terénne práce: Doplňovanie a kompletizácia údajovej a poznatkovej databázy Experiment A a B V experimente A sa pokračovalo v preznačovaní jedincov v provenienčných výsadbách, evidencii prežívania, zdravotného stavu a prípadného poškodenia. Na pokusných blokoch (dreviny smrek, jedľa, duglaska, dub, buk, čerešňa) sa uskutočnilo postupné vyžínanie nežiaducej vegetácie a plecí rub drevín z prirodzeného zmladenia. V experimente B sa dokončilo preznačovanie jedincov z vegetatívne množených smrekových rezkov a ich evidencia strát. Uskutočnilo sa evidovanie a preznačovanie hybridnej jedle. Vyhodnotili sa pozorovania a merania parametrov po roku od výsadby. Experiment C a D Doplňovala sa údajová a poznatková databáza vývoja juvenilného štádia kultúr v rámci experimentu C po 6. vegetačnom období. Dokončili sa biometrické merania drevín smrek, smrekovec, jedľa, duglaska, buk, dub, po 6. vegetačnom období zo sejby na klasických plôškach. Vyhodnotili sa straty po 6. roku na všetkých vysiatych a vysadených jedincoch a ich zdravotný stav (spolu ks). Zaznamenali a vyhodnotili sa poškodenia výsevov a výsadieb (zver, vyžínanie, mráz, sucho, hmyz...). V rámci ochrany a starostlivosti o výsadby sa zmerali parametre 6-ročných kultúr smreka a buka, na ktorých boli 1. rok po výsadbe aplikované metódy na potlačenie rastu nežiaducej vegetácie (vyžínanie, herbicíd, mulčovacie plachtičky). Zdokumentoval sa a zmeral vývoj prízemnej teploty vzduchu a vodného potenciálu pôdy vo vegetačnom období r V experimente D sa vykonali po 6. roku merania kultúr smreka a jedle s aplikáciou piatich pôdnych aditív. Namerané údaje z terénnych kontinuálnych pozorovaní roku 2017 sa naeditovali a štatisticky sa spracovali. Experiment E, F a G V r sa uskutočnilo každoročné (už šieste v poradí) zisťovanie stavu experimentu E s neceloplošnou (kombinovanou) obnovou lesa na holine. Údaje sú naeditované, zatiaľ nevyhodnotené. V rámci experimentu E sa uskutočnili merania a odbery biomasy pre odvodenie alometrických modelov a modelov sekvestrácie uhlíka pre drevinu breza (APVV projekt B. Konôpku). Pripravil sa plán založenia nového pokusu, zameraného na porovnanie vplyvu zveri na stav a vývoj dendromasy prípravných drevín formou paralelného transektu v oplôtku a mimo neho (APVV projekt B. Konôpku). V experimente F sa uskutočnili pravidelné kontinuálne merania rastových parametrov výsadieb prípravných a rýchlorastúcich drevín. Vyhodnocuje sa stav a vývoj prirodzeného zmladenia po 6. roku. V experimente G sa vyhodnotil stav podsadieb buka, jedle a javora po 6. roku od výsadby, ktorý bol prezentovaný v príspevku na medzinárodnej konferencii pestovateľov ČR a SR. 7

8 Technické práce týkajúce sa starostlivosti o kultúry a ich ochrany: V rámci oplôtka I, v ktorom sú založené experimenty A-D sa pokračovalo v rámci experimentu C v plecom rube na ploche so sejbou drevín (smrek, smrekovec, jedľa, duglaska, buk, dub, javor a jaseň) (realizovali pracovníci NLC-LVÚ Zvolen). Realizoval sa plecí rub v experimente A na provenienčných plochách vysadených smrekom, duglaskou, bukom, dubom, čerešňou a jedľou. Uskutočnila sa obhliadka a kontrola oplotenia objektu, ktorý je poškodený zverou ale aj antropogénnou činnosťou (rozpletanie plota z dôvodu vstupu do objektu). Zabezpečila sa jeho oprava s p. Ing. Franekom (OZ Čadca). Kancelárske práce: Dokončenie editácie nameraných rastových parametrov z experimentu C a D po 6. vegetačnom období. Štatistické vyhodnocovanie naeditovaných údajov rastových parametrov. Prezentácie výsledkov výskumu z DO Husárik na domácich a zahraničných akciách: Aktívna účasť na medzinárodnej konferencii Proceedings of Central European Silviculture International Conference Adaptívny manažment pestovania lesov v procese klimatickej zmeny a globálneho otepľovania konanej vo Zvolene Príspevok Tučeková, Takáčová: Podsadby buka, jedle a javora v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín Organizovanie medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa konanej v Snine 5.-6.októbra 2017 Aktívna účasť a prezentácia výsledkov výskumu umelej obnovy lesa pri rekonštrukciách nepôvodných smrečín na DO Husárik. Príspevok Tučeková, Takáčová: Vývoj dubových kultúr v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín Dňa sa uskutočnila prezentácia Ing. Tučekovej, PhD., Ing. Kullu, PhD. a Ing. Longauerovej, PhD. o výsledkoch výskumu v rámci DO Husárik pre 25 pestovateľov LESOV SR š.p. Banská Bystrica pod vedením Ing. Bruchánika, PhD.. Vypracoval a znova sa predložil ( ) projekt do verejnej výzvy Agentúry pre vedu a výskum MŠVVaŠ SR s názvom: Výskum metód umelej a kombinovanej obnovy lesa pri rekonštrukciách nepôvodných smrečín (obdobie riešenia 07/18-12/21). Na vykonávanie terénnych a kancelárskych prác sa dokúpil potrebný materiál: vyznačovacie pásky a značkovacie spreje, nožnice na strihanie nežiadúcej krovinovej vegetácie a buriny, drôt, digitálne meradlá, kancelársky papier, písacie potreby, tonery, zápisníky, batérie. Na služobné cesty do terénu sa uhrádzali pohonné hmoty, cestovné náklady a ubytovanie. V laboratóriách NLC sa analyzovali vzorníky asimilačných orgánov odobratých z experimentu D. Plánované finančné prostriedky na projekte za r sa na uvádzané činnosti vyčerpali. 8

9 Zabezpečovanie a udržiavanie výskumno - demonštračného objektu Kysuce (VDO Kysuce, DO Husárik) Práce v teréne v r. 2017: Ochrana a starostlivosť o založené kultúry (vyžínanie, plecí rub a i.) 1. Oplôtok (pod vykrývačom) - v jarnom období sa zahájil plecí rub v rámci experimentu A (v rámci priloženej schémy - farebne vyznačené provenienčné výsadby 10-tich drevín) - zahájil sa plecí rub v rámci experimentu B (rezkové výsadby smreka a hybridná jedľa) 9

10 - vyžínanie nežiaducej vegetácie príp. podľa potreby realizovať plecí rub v rámci experimentu C (sejby v bunkách) - plecí rub v jedľových výsadbách v experimente D (jedľa s aditívami) - Ochrana výsadieb pred zverou v celom objekte V rámci zabezpečovania a udržiavania objektu: - oprava oplotenia po zimnom období r oprava časti náučného exkurzného chodníka v rámci 1. oplôtka - oprava a údržba časti poškodených tabúľ 2. Oplôtok (rýchlorastúce dreviny) - dohodla sa oprava oplotenia po zimnom období r. 2017, ktorá bude realizovaná v r

11 Výsledky výskumu v roku 2017 Experiment A Účelom založenia a hodnotenia experimentu A je posúdiť vhodnosť rôznych lesných drevín na obnovu nepôvodných smrekových lesov a overiť význam vnútrodruhovej premenlivosti, konkrétne vplyvu miesta pôvodu lesného reprodukčného materiálu, na produkciu a zdravotný stav vysadených drevín smreka obyčajného, jedle bielej, smrekovca opadavého, duglasky tisolistej, buka lesného, duba zimného, jaseňa štíhleho a čerešne vtáčej. Zhrnutie doterajších spracovaných výsledkov v experimente A Z ihličnatých drevín je aj naďalej najlepšie rastúcou aj prežívajúcou drevinou smrekovec. Výška niektorých jedincov 6 rokov po výsadbe je aj viac než 4 m. Rast aj úspešnosť prežívania u smrekovca závisia od typu sadeníc a proveniencie. Z ďalších drevín smrek a duglaska dosahujú priemerné výšky 130 a 150 cm. V súlade s očakávaním je na poslednom mieste jedľa, tá sa však prirodzene vyznačuje pomalším iniciálnym rastom, ktorý zrýchľuje vo vyššom veku. Z listnatých drevín je najlepšie rastúcou aj prežívajúcou drevinou buk s priemernou výškou 150 cm. Za ním nasleduje jaseň štíhly a čerešňa vtáčia. Najslabšie rastie ale pomerne dobre v pokuse prežíva dub, ktorého priem. výška 6 rokov po výsadbe dosahuje cca 100 cm. Pri rekonštrukciách lesných porastov je preto mimoriadne dôležité venovať pozornosť zdroju lesného reprodukčného materiálu, vrátane jeho nadmorskej výšky. Pôvod (proveniencia) reprodukčného materiálu v rámci Slovenska ovplyvňuje u ihličnanov rast smreka v rozpätí 27% a u listnáčov u jaseňa úzkolistého 35 %. V prežívaní sa rola pôvodu reprodukčného materiálu prejavila ešte viac: u uvedených drevín prevýšili rozdiely v prežívaní reprodukčného materiálu rôzneho pôvodu 50 %. Naďalej zostávajú už v predchádzajúcom období prezentované výsledky pozorované v rámci experimentu A: - U smrekovca sa obalené sadenice v porovnaní s voľnokorennými sadenicami vyznačujú niekoľkonásobne lepším rastom a prežívaním. - Pri porovnaní overovaných drevín sú z hľadiska rýchlosti zabezpečenia kultúr a produkcie najvhodnejšie smrekovec a duglaska tisolistá. - U jaseňa sme zistili významný vplyv miesta pôvodu reprodukčného materiálu na intenzitu chradnutia jaseňa. Kvôli vysokej dedivosti náchylnosti jaseňov k tomuto zavlečenému ochoreniu je nutné semeno na pestovanie sadeníc zbierať len z vopred vybraných odolných stromov. - Vykonali sme hodnotenie prežívania provenienčného pokusu s jaseňom, pričom sa hodnotil aj zdravotný stav s dôrazom na poškodenie čiašočkou jaseňovou Hymenoscyphus fraxineus. Na hodnotenie napadnutia sme využili šesťstupňovú stupnicu podľa PLIURU ET AL. (2011), ktorá berie do úvahy rastové deformácie, prípadné odumretie vetiev, výskyt nekróz kôry a defoliáciu. Pomocou stupnice sa dajú identifikovať aj perspektívne a ochoreniu tolerantné jedince jaseňa v mladinách a žrďkovinách. Štatistické hodnotenie údajov sa spracováva. Z prvých výsledkov môžeme konštatovať, že poškodenie čiašočkou sa prejavuje na jedincoch dosahujúcich 40 cm a viac. U jedincov nižších je toto poškodenie minimálne, ale prejavuje sa u nich znížený ročný prírastok cca 1-2 cm za rok. Z pozorovaní sa tiež negatívne prejavuje prenos sadeníc jaseňov viac ako cez dva výškové stupne, kedy sadenice neprirastajú. Napriek tomu, že je plocha oplotená zaznamenali sme aj poškodzovanie zverou a to najmä odhryz terminálu. - U buka, kde legislatíva umožňuje na severozápade Slovenska používať reprodukčný materiál z východného Slovenska, sme zistili, že oddiely sadeníc miestneho pôvodu a zo 11

12 stredného Slovenska majú vyššiu ujímavosť a sú lepšej fenotypovej kvality ako tie, ktoré pochádzajú z východného Slovenska. Ďalšie hodnotené parametre z experimentu A sú v štádiu spracovávania. Experiment B Experiment B je rozdelený na časť vysadenú vegetatívne rozmnožovaným smrekom a časť vysadenú hybridmi jedle. Vegetatívne množenie klonov smreka v experimente B je zamerané na otestovanie vývoja rezkovancov smreka, ktoré sú potomstvom kvalitných jedincov z prirodzeného zmladenia uznaných porastov pre zber semena miestnej proveniencie. Z týchto boli odobrané rezky na zakorenenie a dopestovanie výsadby-schopných sadeníc. Ako referencia bol vysadený smrek generatívneho pôvodu miestnej proveniencie. Vegetatívne množené sadenice boli dopestované ako krytokorenný materiál v sadbovacích kazetách o objeme 265 cm 3. Generatívne sadenice boli vyzdvihované z prirodzeného zmladenia neďalekých uznaných porastov pre zber semena. Sadené boli ako voľnokorenné v deň vyzdvihovania. Súčasťou pokusu bolo aj testovanie vplyvu hnojiva a mikrobiologického biopreparátu na adaptovanie a rast výsadieb v úvodných rokoch po výsadbe do podmienok ex situ. Zhrnutie doterajších spracovaných výsledkov v experimente B vegetatívne množený smrek Pre dreviny, ktorým je obojpohlavné, generatívne rozmnožovanie prirodzeným spôsobom množenia, bude vegetatívne množenie vždy len alternatívnym spôsobom rozmnožovania. Pre vegetatívne rozmnožovanie možno odoberať mm rezky strihaním záhradníckymi nožnicami. Rezky vkladať do obalov - plastových kaziet na pestovanie krytokorenných sadeníc, naplnených špeciálnym rašelinovým substrátom na tento účel. Na podporu tvorby dlhších a početnejších koreňov možno použiť stimulátory na báze kyseliny indolyl-3-octovej alebo kyseliny indolyl-3-maslovej. Tieto však oproti Kontrole mierne znižujú prežívanie a tým aj množstvo zakorenených rezkov. Granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním zvyšuje prírastok. Bactofil má pozitívny vplyv na vitalitu voľnokorenných sadeníc. Mikrobiologický pôdny kondicionér a granulované hnojivo preukázali pozitívny vplyv na prežívanie voľnokorenných aj generatívnych sadeníc, pričom prežívalo po výsadbe v porovnaní s kontrolou o 24,6% viac a granulovaným hnojivom o 26,2% viac sadeníc. - hybridná jedľa V jeseni 2017 sa na časti s hybridmi jedle vykonalo preznačenie žijúcich jedincov vo všetkých troch opakovaniach výsadby. V prvých dvoch opakovaniach (približne na 2/3 plochy) sme vykonali okrem značenia aj bezprostredné uvoľnenie jedle výsekom tieniacich drevín (jarabiny, rakyty, brezy, osiky, ale hlavne smreka). Tretie opakovanie nebolo vysádzané v rovnakom termíne ako prvé dve, ale o niekoľko týždňov neskôr, a nebola spracovaná schéma výsadby tohto opakovania preto sa vykonala až v tomto roku po pozičnej inventúre žijúcich jedincov spolu s nákresom vysadených hybridov. Inventúra prežívania sa týka len tretieho opakovania. Stav k je v tabuľke 1. 12

13 Tabuľka 1 Prežívanie hybridov jedle v treťom opakovaní po 5. vegetačnom období (experiment B ) Hybridy Relatívne hodnoty prežívania v 3. opakovaní Alba x Numidica % Nordmaniana x Numidica 60 % Alba voľné opelenie 64 % Pinsapo x Alba 57 % Alba samoopelenie 55 % Nordmaniana voľné opelenie 50 % Alba x Numidica % Alba x Nordmaniana % Alba x Nordmaniana % Nordmaniana samoopelenie 27 % Experiment C Cieľom experimentu C je ukázať správnu voľbu drevín, výber typu sadbového materiálu a porovnať technologické postupy sadby a sejby rôznych druhov drevín vysadených na holinách po rozpade monokultúry smreka. Výstupom z experimentu C by mala byť overená technolnológia používania progresívnych postupov umelej obnovy na veľkoplošných holinách po rozpade monokultúr smreka. V rámci experimentu C sú založené rôzne technológie umelej obnovy ôsmich drevín (smrek, jedľa, smrekovec, duglaska, buk, dub, javor, jaseň) štyrmi spôsobmi sejba klasická (plôšky 30x30 cm), mikrovýsevy (vegetačné bunky-vb), sadba krytokorenné a voľnokorenné sadenice. Sejba aj sadba je v pravidelných sponoch podľa jednotlivých drevín: smrek, smrekovec (2,0x2,0m), jedľa, duglaska (1,5x1,5m), buk (1,2x1,2m), dub, javor, jaseň (1x1m). Sejba aj sadba sa uskutočnila v jarnom, jesennom termíne r a Testovacie a demonštračné výsadby voľnokorenných a krytokorenných sadeníc vrátane obidvoch typov sejby sú na ploche cca 2,8 ha ( ks) - obr. 1 - schéma experimentu C. Obr. 1 Schéma detailného umiestnenia výsadieb a výsevov v experimente C (ŠEBEŇ a kol. 2011) V predchádzajúcom odpočtovaní výsledkov výskumu (Správa za r. 2016) sme prezentovali adaptačný proces všetkých osem drevín vysiatych a vysadených rôznymi technológiami počas vegetačných období od založenia experimentu C. 13

14 V nasledujúcom sa budeme venovať podrobnejším vyhodnoteniam jednotlivých vybraných drevín s hodnoteniami ich kontinuálneho vývoja v rámci rekonštrukcií smrekových monokultúr (počas 6. vegetačných období). Dub zimný Prvou vybranou a hodnotenou drevinou za obdobie 6-tich vegetačných období je dub zimný. Výsledky výskumu s umelou obnovou duba zimného boli prezentované na konferencii Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa 2017 v príspevku Vývoj dubových kultúr v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín (autori Túčeková, Takáčová). Príspevok prináša pre lesnícku prax vedecko-výskumné poznatky o vývoji dubových kultúr založených v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín na DO Husárik. Umelá obnova duba zimného sa uskutočnila štyrmi spôsobmi: sejbou klasickou na plôšky, mikrovýsevmi vo vegetačných bunkách, sadbou krytokorennými a voľnokorennými sadenicami (ako je uvedené v schéme). Porovnaním týchto technológií môžeme konštatovať, že pestovatelia majú v súčasnosti viac možností umelej obnovy duba v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín, a to nielen klasickou výsadbou sadeníc duba, ale aj sejbou žaluďov pod vegetačné kryty. Po zvážení kladných výsledkov a dôslednom dodržaní tejto technológie môže pri obnove veľkoplošných holín po rozpade monokultúr smreka významne pomôcť. V súvislosti so zmenou klímy (zvýšená frekvencia kalamít a klimatických extrémov) sa v lesníckych kruhoch stále viac hovorí o drevinách, ktoré by mali byť stabilizátormi lesných ekosystémov v jednotlivých lesných vegetačných stupňoch. Takouto drevinou minimálne v prvých troch lesných vegetačných stupňoch by mal byť dub, hlavne dub zimný. Podiel dubov hlavne duba zimného v drevinovom zložení lesov Slovenska začína významne klesať. Pôvodné drevinové zastúpenie duba 17,53 % z celkovej plochy lesov sa postupne menilo vplyvom historického tlaku človeka, odlesnením, ale aj samotným hospodárením v lesoch. Súčasné drevinové zloženie duba je 11,02 %, pokles predstavuje hodnotu až 6,51 %. Hlavným cieľom prezentovaného článku je oboznámiť s výsledkami riešenia kalamitných plôch po vetrových a kôrovcových kalamitách v oblasti kysuckých lesov v súvislosti s vývojom dubových kultúr (z výsadieb, výsevov). Výhľadové drevinové zastúpenie duba je determinované hodnotou 17,7 %. Toto percento udáva podiel pôvodných a stanovištne vhodných druhov dubov pri zosúladení požiadaviek biologickej diverzity, ekologickej stability a ekonomickej efektívnosti obhospodarovania. V praktickom vyjadrení to znamená, že výmera dubín sa má zvýšiť o 6,66 % t.z. o ha prevažne na úkor hrabových, cerových, bukových a nepôvodných smrekových porastov (SANIGA 2013, 2014, SANIGA, BRUCHÁNIK 2009). Severnú resp. hornú hranicu rozšírenia jednotlivých druhov dubov v rozhodujúcej miere ovplyvňuje teplotné rozhranie. V literatúre sú uvádzané viaceré príklady o vytváraní porastových štruktúr duba zimného so smrekom na severnej hranici prirodzeného rozšírenia duba (KORPEĽ, SANIGA 1995, BRUCHÁNIK 2010). Prebiehajúce a očakávané oteplenie vytvára lepšie mikroklimatické podmienky na postupné možnosti severného rozšírenia teplomilných druhov hlavne duba zimného. Zmena klímy bude postupne spôsobovať posun produkčného optima dreviny dub zimný smerom nahor do vyšších vegetačných stupňov. Zvýši sa význam duba pri stabilizácii hlavne bukových porastov v nižších vegetačných stupňoch, bude sa musieť zmeniť veková štruktúra lesa. Hlavným problémom lesa vekových tried je jeho citlivosť a náchylnosť na pôsobenie škodlivých činiteľov. Výsledkom sú časté veľkoplošné kalamity nielen v ihličnatých porastoch, ale aj v listnatých rovnovekých a rovnorodých bučinách a dubinách. 14

15 Na Slovensku v súčasnosti stúpa podiel podrastového hospodárskeho spôsobu približne na 70 %. Výsledkom je priestorovo viac menej usporiadaný rovnoveký les vekových tried s nižšou odolnosťou a prispôsobivosťou na klimatické zmeny. Treba jednoznačne povedať,že les vekových tried v smrekových oblastiach prestal zabezpečovať vyrovnanú produkciu, je ohrozená kvalita a bezpečnosť produkcie zvlášť po zverejnení dlhodobých klimatických predpovedí. Vzorom pre obhospodarovanie porastov listnatých drevín je štruktúra prírodného dubového resp. bukového lesa, ktorá je z pohľadu terajších klimatických zmien najviac prispôsobená tomuto fenoménu (KORPEĽ, SANIGA 1995, FARKAŠ 2003). Dub zimný rastie od nížin do podhorských oblastí v pôvodných dúbravách a zmiešaných porastoch, bežne sa pestuje najmä na úrodnejších a piesočnatých pôdach. Uprednostňuje vlhkú a miernu klímu. Vyskytuje sa až do výšky 1300 m nad morom. Dobre sa zmladzuje, porasty s jeho zastúpením vznikli iba z prirodzených obnov. Jeden z 10-tich založených experimentov v rámci rekonštrukcie smrečín na DO Husárik, ako sme už uvádzali, je experiment C - porovnanie alternatív umelej obnovy (sejba klasická a mikrosejby, sadba voľnokorenné a krytokorenné sadenice). Plocha bola založená na kalamitnej holine, nadmorská výška m, S expozícia, sklon 20 %. Pokusné výsadby v experimente C sú usporiadané formou znáhodnených blokov s opakovaním, čo umožňuje štatistické vyhodnocovanie rozdielov medzi overovanými variantmi (TUČEKOVÁ 2012). Čiastkovým cieľom experimentu C (obr. 1), na ktorý upriamujeme pozornosť je aj porovnať technologické postupy sadby a sejby duba na holinách po rozpade monokultúry smreka. Umelá obnova duba zimného sa uskutočnila štyrmi spôsobmi: sejba klasická (plôšky 30x30 cm) 3 semená na plôšku sejba - mikrovýsevy (vegetačné bunky VB) 2-3 semená vo VB, sadba krytokorenné sadenice K1 sadba voľnokorenné sadenice 1/2 Pri obidvoch spôsoboch sejby sa použil výsevový substrát, perlit, hydrogel aj pôdny kondicionér. Sejba aj sadba duba zimného (Quercus robur ) je v pravidelnom spone 1x1m. Základné informácie o sadbovom materiáli sú uvedené v tab. 1. Osivo duba bolo podľa potreby predsejbovo pripravené. Po významnom poškodení dubových semien, sme v jarnom období nasledujúceho roka výsev žaluďov opakovali rovnakým postupom ako pri prvom výseve (na prázdne nevyklíčené plôšky - 3 semená a do VB 2-3 semená). Pri výbere sadbového materiálu sa dodržali genetické, morfologické aj fyziologické hľadiská kvality sadeníc a pri transporte, manipulácii a samotnej výsadbe technologická disciplína. Sejba aj sadba sa uskutočnila v jarnom termíne (voľnokorenné 1/2 a krytokorenné K1) r Tabuľka 2 Základná charakteristika krytokorenného (KK) a voľnokorenného (VK) sadbového materiálu duba zimného vysadeného v experimente C Drevina Typ Evidenčný kód Semenárska oblasť Vek Obal Dub zimný KK 20513RV Východoslovenská K1 Jiffy7 Forestry VK 20513RV Východoslovenská 1/2 Vývoj výsevov a výsadieb sa každoročne od založenia vyhodnocoval (rastové parametre nadzemnej časti, ujatosť, prežívanie, zdravotný stav a poškodenie) bežnými štatistickými metódami (analýza variancie, t-test). Výsledky výskumných pozorovaní sa pravidelne prezentovali na domácich aj medzinárodných konferenciách a seminároch (TUČEKOVÁ 2015 TUČEKOVÁ, KULLA A KOL., 2015). 15

16 Výsledky adaptácie duba v rámci rekonštrukcií smrečín na Kysuciach V tabuľke 3 sú prezentované výsledky vyklíčenia žaľuďov vo vegetačných bunkách (mikrosejba) a na plôškach (klasická sejba) po 1. vegetačnom období a prežívania po 3. a 5. vegetačnom období. Tabuľka 3 Percentá vyklíčených a prežívajúcich semenáčikov duba v jednotlivých blokoch (I- VIII) po 1., 3. a 5. vegetačnom období Drevina Mikrosejba (vegetačné bunky-vb) Klasická sejba (plôšky) Blok I II III IV Priemer V VI VII VIII Priemer Dub Vyklíčené semenáčiky - po 1. roku (%) , ,00 Prežívajúce semenáčiky (po doplnení sejby) po 3. roku (%) , ,8 Prežívajúce semenáčiky po 5. roku (%) , ,5 Žalude pod krytom tj. vo vegetačných bunkách vyklíčili významne lepšie ako na klasických plôškach. Percento vyklíčených semenáčikov duba vo vegetačných bunkách po 1. roku dosahovalo hodnotu 22,25 %, z klasickej sejby na plôškach len 7,0 % z dôvodu silného poškodenia semena hlodavcami a jeho slabšej klíčivosti. Po opakovanom doplnení sejby sme zaznamenali zvýšenie percenta vyklíčených semenáčikov vo vegetačných bunkách na 73,9 % a u klasickej sejby na 50,8 %. V priebehu nasledujúcich troch rokov sme nezaznamenali na semenáčikoch ďalšie významnejšie straty s výnimkou poškodenia dvoch blokov (III a VII), spôsobeného diviačou zverou (tab. 3). Lepšie rastové parametre nadzemnej časti semenáčikov po 4.-5.roku mali duby vysiate vo vegetačných bunkách (cca o 30-40%) oproti dubom z klasickej sejby na plôškach obr. 2. Obr. 2 Výška dubových jedincov zo sejby vo vegetačných bunkách a na plôškach po 4. a 5. roku a ich straty Ak porovnávame ujatosť obidvoch spôsobov umelej obnovy (sejba, sadba) môžeme konštatovať, že sa pri jednotlivých spôsoboch obnovy významne líši. Mikrosejby vo vegetačných bunkách a na klasických plôškach dosiahli v priemere nízke percentá ujatosti (vyklíčenia) 7-22 %, potom nasledovali približne rovnaké percentá ujatia krytokorenných % a voľnokorenných výsadieb %. Obdobné výsledky aj pri iných druhoch drevín ako je napr. smrek v porastoch ohrozovaných imisiami, 2 roky po výsadbe, zaznamenal 16

17 LOKVENC (1990). Pričom úhyn bol o 18 % vyšší u voľnokorenných sadeníc ako u krytokorenných. Lepšiu ujímavosť krytokorenných smrekových sadeníc v porovnaní s voľnokorennými 4 roky po výsadbe popisuje aj SKOUPÝ (1979, PELLISIER 1992, REPÁČ A KOL. 2012). Najnižšiu ujatosť po významnom poškodení žaluďových semien hlodavcami preukázala sejba (7-22 %) pozri tab.1. Takémuto poškodeniu možno predísť použitím sieťovej ochrany na plastových krytoch. Technológia obnovy lesa sejbou vo vegetačných bunkách, potvrdila nielen vhodné fyzikálne a chemické podmienky, ale aj vhodný hydrotermálny režim pre rozvoj klíčiacich semien a semenáčikov, tak ako to prezentovali aj autori MAUER, PALÁTOVÁ, RYCHNOVSKÁ (2005). Podporné látky typu hydroabsorbent, práve z dôvodu opakovaných významných klimatických zmien počas vegetačnej periódy, zadržiavali v priestore klíčišťa vlahu a zároveň priaznivo vplývali na novovytváraný koreňový systém (TUČEKOVÁ 2009, 2012, 2013). Tabuľka 4 Percentá ujatosti krytokorenných a voľnokorenných sadeníc duba a ich poškodenie v jednotlivých blokoch (I-VIII) v experimente C Drevina Ujatosť (%) Poškodenie (%) Blok I II III IV V VI VII VIII Priemer Suchý term. Zver Hmyz Iné* Krytokorenné výsadby Dub , Voľnokorenné výsadby Dub , * poškodenie výsadieb (náhradný terminál, poškodenie terminálov náterom, zlom ohyb tlakom snehu, mráz...) V rámci sadby približne rovnaké percentá ujatosti dosahovali krytokorenné výsadby (86,3 %) ako aj voľnokorenné (87,3%) (tab. 4). Jednoročné krytokorenné semenáčiky duba boli v 1. roku po výsadbe poškodzované neskorým mrazom významnejšie ako staršie (3-ročné) voľnokorenné. Takéto významné poškodenie nadzemnej časti neskorým mrazom sme zaznamenali opakovane v jarnom období prvých dvoch rokov po výsadbe najmä na krytokorenných výsadbách, ktoré vypučali skôr ako voľnokorenné. Mráz ako škodlivý činiteľ sa nám opakovane preukazuje vo zvýšenej miere hlavne na veľkých plochách, ktoré vznikli po kalamitách, kde sa zmenili mikroklimatické podmienky prostredia. Tieto neskoré jarné mrazy poškodzujú terminálne výhonky pri založených ale aj zabezpečených lesných kultúrach, čo má za následok výrazné zhoršenie rastovej dynamiky a aj kvality budúcich lesných porastov (SARVAŠ A KOL. 2007, TUČEKOVÁ 2010). Na obrázku 3 a 4 sú prezentované priemerné rastové parametre (výška, hrúbka v koreňovom krčku) jedincov zo sejby a sadby počas 5-tich vegetačných období. Semenáčiky vo vegetačných bunkách preukazujú pravidelné prírastky a lepšie rastové parametre nadzemnej časti ako na voľných klasických plôškach (obr. 3, 4). Preukázali sa pravidelné prírastky nadzemnej časti krytokorenných výsadieb, pričom pri voľnokorenných výsadbách sme pozorovali v roku nižšie výškové aj hrúbkové hodnoty z dôvodu väčšieho šoku po výsadbe a zasychaní terminálov. Rozdiely vo výškovom a hrúbkovom prírastku krytokorenného a voľnokorenného duba v jednotlivých rokoch boli ovplyvnené už spomínaným poškodením 1-ročných krytokorenných výsadieb neskorými mrazmi ale aj šok po výsadbe najmä voľnokorenných sadeníc. Z voľnokorenných výsadieb duba odumreli po 1. vegetačnom období najmä vyššie jedince, ich výškové prírastky boli v tomto roku minimálne (cca do 5 cm), preto sa aj ich celková priemerná výška oproti výške v čase výsadby znížila (obr. 3). 17

18 Obr. 3, 4 Priemerné rastové parametre (výška, hrúbka v koreňovom krčku) jedincov duba zo sejby (mikrosejby vo vegetačných bunkách, klasická sejba na plôšky) a zo sadby (sadenice krytokorenné, voľnokorenné) počas 5. vegetačných období Staršie voľnokorenné (3-ročné) jedince v priebehu 5. rokov po výsadbe zachovávajú vyššie parametre nadzemnej časti oproti krytokorenným (1- ročné). Rovnaký trend vývoja majú aj výškové a hrúbkové prírastky čo dokazuje aj ich priebeh počas 5-rokov, pričom krytokorenné výsadby sa s voľnokorennými v ročných prírastkoch najmä v 5. roku vyrovnávajú (tab. 5). Výsledky vývoja juvenilného štádia duba (prvých 6 rokov od sejby a sadby) pri rekonštrukciách smrečín na Kysuciach naznačujú, že obnova týchto rozpadnutých smrekových monokultúr aj s ohľadom na klimatické zmeny je reálna a možná aj dubom. Podľa v súčasnosti uplatňovaných kritérií možno konštatovať reálny predpoklad, že dub na sledovanej pokusnej ploche v krátkej dobe splní kritéria zabezpečeného mladého lesného porastu. Tabuľka 5 Priemerné rastové parametre (výška, hrúbka v koreňovom krčku v čase výsadby), výškový a hrúbkový prírastok (so štatistickou významnosťou) duba v 1. až 5. vegetačnom období Variant Krytokorenné (KK) Voľnokorenné (VK) Výška (výškový prírastok -VP) stonky (cm) V čase VP VP VP VP výsadby v 1. r. v 2. r. v 3. r. v 4. r. 19,3 47,9 2,9 b 5,1 a 7,4 a 5,8 b 25,5 a 20,6 b 22,6 b 42,2 a VP v 5. r. Dub 35,4 a 36,3 a rovnaké písmená znamenajú štatisticky nevýznamné rozdiely na p<0,05 (n=50) Hrúbka koreňového krčka (hrúbkový prírastok-hp) (mm) V čase HP HP HP HP VP výsadby v 1. r. v 2. r. v 3. r. v 4. r. v 5. r. Zhrnutie na záver Jeden zo založených experimentov v rámci rekonštrukcie smrečín na DO Husárik nám umožnil porovnať technologické postupy sadby a sejby duba zimného. Porovnávaná sejba klasická na plôšky a sejba do vegetačných buniek preukázala priaznivejšie výsledky vyklíčenia žaluďov vo vegetačných bunkách (22,25%) ako na klasických plôškach (7%). K nízkemu vyklíčeniu prispelo aj poškodenie žaluďov hlodavcami. Po opakovanom doplnení sejby sa zvýšili percentá vyklíčených semenáčikov vo vegetačných bunkách na 73,9 % 3,4 9,7 2,7 b 5,9 a 0,5 a 1,0 a 1,2 a 2,1 a 4,5 b 5,8 a 9,5 a 9,8 a

19 a u klasickej sejby na 50,8 %. Pri porovnávaní rastových parametrov nadzemných časti semenáčikov po roku duby vysiate vo vegetačných bunkách mali lepšie parametre a pravidelnejšie prírastky ako pri klasickej sejbe na plôškach. Technológia obnovy lesa sejbou vo vegetačných bunkách, potvrdila nielen vhodné fyzikálne a chemické podmienky, ale aj vhodný hydrotermálny režim pre rozvoj klíčiacich semien a rast semenáčikov. V rámci sadby približne rovnaké percentá ujatosti dosahovali krytokorenné výsadby (86,3 %) ako aj voľnokorenné (87,3%). Jednoročné krytokorenné semenáčiky duba boli v 1. roku po výsadbe poškodzované neskorým mrazom významnejšie ako staršie (3-ročné) voľnokorenné, čo sa odrazilo aj na výškovom a hrúbkovom prírastku krytokorenného a voľnokorenného duba v jednotlivých rokoch. Staršie voľnokorenné 3-ročné jedince si v priebehu 5. rokov po výsadbe zachovávajú vyššie parametre nadzemnej časti oproti krytokorenným 1- ročným. Rovnaký trend vývoja majú aj výškové a hrúbkové prírastky čo dokazuje aj ich priebeh počas 5-rokov, pričom krytokorenné výsadby sa s voľnokorennými v priemerných ročných prírastkoch najmä v 5. roku vyrovnávajú. Porovnaním týchto technológií môžeme konštatovať, že pestovatelia majú v súčasnosti viac možností umelej obnovy duba aj v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín a to nielen klasickou výsadbou sadeníc, ale aj po zvážení kladných stránok technológiou sejby pod vegetačné kryty (bunky) na niektorých veľkoplošných holinách po rozpade smrekových monokultúr. Príspevok vznikol vďaka Agentúre na podporu výskumu a vývoja projektu APVV a projektu financovaného zo ŠF EU projektu DORS.. Duglaska tisolistá Ďalšou hodnotenou drevinou z experimentu C je duglaska tisolistá. Na prezentáciu výsledkov s adaptáciou duglasky v rámci rekonštruovaných kysuckých smrečín je pripravený nasledujúci príspevok, ktorý bude prezentovaný pre lesnícku verejnosť na konferencii APOL 2018 v Tatrách. Duglaska, perspektívna drevina po rekonštrukcii kysuckých smrečín? (autori: Tučeková, Takáčová, Longauerová, Maľová). Príspevok uvádza poznatky z rekonštrukcií kysuckých smrečín umelou obnovou duglasky. Technológie umelej obnovy sejbou (klasická a mikrovýsevy vo vegetačných bunkách) a sadbou (voľnokorenné a krytokorenné sadenice) duglasky v priebehu 5-tich vegetačných období na DO Husárik preukazujú pozitívny vývoj. Požiadavka na spoločné plnenie ekologických, sociálnych a ekonomických funkcií vyžaduje odklon od pestovania ihličnatých monokultúr. Zachovávanie smrekových monokultúr na stanovištiach s prirodzeným výskytom zmiešaných a listnatých porastov je neúnosné a už dnes je potrebné pretvárať lesné ekosystémy tak, aby mali čo najviac adaptačných schopnosti na globálne zmeny ekologických podmienok (SOUČEK, TESAŘ 2008). V súčasnosti vo viacerých oblastiach aktuálne odumieranie nepôvodných smrečín je novým impulzom na prehodnotenie prístupu k umelej obnove lesov. REMEŠ (2010) uvádza, že pri premenách prevažne smrekových rovnovekých porastov v procese ich prestavby na porasty štrukturálne diferencované nie je reálna zásadnejšia zmena druhovej skladby bez umelej obnovy. Prebudovy nepôvodných smrečín na porasty s bohatšou štruktúrou sú bez zmeny druhového zloženia nerealizovateľné. Všetky navrhované opatrenia k realizácii zakladania zmiešaných porastov sú však sprevádzané obavami z ich nereálnosti za súčasného stavu poškodzovania kultúr a nárastov najmä zverou. Jeho výrazné zníženie je základnou podmienkou úspešného zakladania zmiešaných porastov, najmä s jedľou a bukom. Aj v oblasti Kysuckých lesov sa odporúča zmena druhového zloženia najmä v prospech buka, jedle a cenných listnáčov príp.aj vybraných introdukovaných drevín. 19

20 Vzhľadom na svoju rastovú dynamiku je aj duglaska vhodnou drevinou pre zakladanie zmiešaných porastov (OLIVER, LARSON 1996). Pokiaľ ide o melioračnú funkciu duglasky, je u nej uvádzaný nižší potenciál acidifikácie pôdneho prostredia ako u smreka (PODRÁZSKÝ, REMEŠ 2008) a vyšší ako u listnáčov. Vďaka vysokej produkcii a širokej ekologickej valencii je považovaná v lesnom hospodárstve strednej Európy za najperspektívnejšiu introdukovanú drevinu (KENK, EHRING 1995, BERAN, ŠINDELÁŘ 1996). V európskom priestore je naviac považovaná za produkčne vhodnú náhradu ekonomicky významných drevín ako je napr. smrek ale aj ako alternatíva využiteľná pre zaistenie stability porastov v podmienkach klimatickej zmeny. Pri zavádzaní duglasky do rekonštruovaných smrekových porastov je nutné využiť jej umelú obnovu, pretože v oblasti Kysúc sa staršie porasty nevyskytujú, preto ani často nemáme k dispozícii domáce zdroje osiva. Cieľom príspevku je prezentácia vývoja rastových parametrov a zdravotného stavu duglasky v rámci rôznych technológií umelej obnovy na demonštračnom objekte rekonštrukcií smrečín na Kysuciach vybudovaného v rámci projektu Demonštračný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy. Umelá obnova duglasky sa tak isto ako u duba realizovala štyrmi spôsobmi sejba klasická (plôšky 30x30 cm) semien na plôšku, mikrovýsevy (vegetačné bunky - VB) semien vo VB, sadba krytokorenné a sadba voľnokorenné sadenice. Sejba aj sadba (jamková) dreviny Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziensii [Mirb.] Franco) je v pravidelných sponoch (1,5x1,5m), založená v jarnom a jesennom termíne r Základné informácie o semennom a sadbovom materiáli sú uvedené v tab. 6. Tabuľka 6 Základná charakteristika semena, krytokorenného (KK) a voľnokorenného (VK) sadbového materiálu lesných drevín vysadených v experimente C Drevina Typ Evidenčný kód Semenárska oblasť Vek Obal Duglaska tisolistá Pseudotsuga menziensii KK-krytokorenné, VK-voľnokorenné Semeno 11413BS KK 11413BS K2 Lännen Plantek VK 11514NO Pri výbere sadbového materiálu sa dodržali v rámci možností a dostupnosti genetické, morfologické aj fyziologické hľadiská kvality sadeníc a pri transporte, manipulácii a samotnej výsadbe technologická disciplína. Po každom ukončenom vegetačnom období sa uskutočnili merania rastových parametrov nadzemnej časti prežívajúcich jedincov, údaje sa štatisticky vyhodnotili a rozdiely otestovali (ANOVA T-test). Zároveň sa hodnotil adaptačný proces, zdravotný stav a poškodenie všetkých jedincov. Výsledky vývoja duglasky v rámci rekonštrukcií smrečín na Kysuciach Výsledky vyklíčenia duglasky zo sejby vo vegetačných bunkách (mikrosejba) a na plôškach (klasická sejba) po 1. a 5. vegetačnom období sú v tab. 7. Tabuľka 7 Percentá vyklíčených semenáčikov, ujatosti a prežívania krytokorenných a voľnokorenných sadeníc duglasky v experimente C Drevina Vyklíčenie semenáčikov, ujatosť sadeníc - 1. rok, prežívanie 5. rok (%) Sejba Sadba Variant Mikrosejba (VB) Klasické plôšky Krytokorenné Voľnokorenné Rok 1.rok 5.rok 1. rok 5. rok 1.rok 5.rok 1. rok 5.rok Duglaska

21 Významne lepšie vyklíčili semená pod krytom t.j. vo vegetačných bunkách ako na klasických plôškach. Pri klasickej sejbe sme zaznamenali veľmi nízke vyklíčenie (13 %). Autori HOUŠKOVÁ A KOL. (2014) uvádzajú, že práve duglaskové semeno má nízku energiu klíčivosti, čo môže byť aj z dôvodu nedostatočne dlhej studenej stratifikácie semena vzhľadom k teplotným podmienkam výsevu. Autori EDWARDS, EL-KASSABY (1995) doporučujú pred jarným výsevom troj až päťtýždňovú studenú stratifikáciu pri 3-5 C. Pretože my sme stratifikáciu semena použili kratšiu ako 3 týždne, aj to mohlo byť príčinou slabého klíčenia duglaskového semena. Následné straty jedincov zo sejby najmä sadby boli zaznamenané najmä počas nepriaznivých teplotných a vlahových pomerov v letných vegetačných obdobiach (r a 2015). Potvrdzuje to aj stav meteorologických parametrov v priebehu sledovaného obdobia r pozri tab. 9 - (SITKOVÁ 2015 IN TUČEKOVÁ A KOL. 2015). Po 5. roku prežívalo vo vegetačných bunkách v priemere 34 % duglaskových semenáčikov na plôškach len cca 13 %. Pri nedodržaní potrebných odporúčaní pri sejbe duglasky sa nedosiahli očakávané priaznivé výsledky. Po porovnaní ujatosti obidvoch spôsobov umelej obnovy (sejba, sadba) môžeme konštatovať, že sa významne líši (tab. 7). Sejby vo vegetačných bunkách dosiahli v priemere 45 % vyklíčenných semenáčikov, na plôškach len 13 %, pričom výsadby voľnokorennej duglasky dosiahli 92 %-nú a krytokorennej 57 %-nú ujatosť. Po 5. vegetačnom období sa však straty aj na voľnokorenných výsadbách duglasky zvýšili o 56 % pričom na krytokorenných výsadbách len o 15 % (tab. 7). Už uvedené nepriaznivé vlahové pomery v následných vegetačných obdobiach spojené s nepriaznivým skeletnatým, flyšovým podložím významne negatívne ovplyvnili vysoké straty najmä voľnokorenných duglaskových výsadieb. Krytokorenné výsadby sa významne lepšie adaptovali v tomto prostredí, potvrdzuje to aj rovnomernejší a lepší vývoj rastových parametrov. Výsledky korešpondujú s viacerými autormi, ktorí uvádzajú lepšiu ujímavosť a prežívanie krytokorenných sadeníc v porovnaní s voľnokorennými (SKOUPÝ 1979, Mauer 1994, JURÁSEK A KOL. 2010, REPÁČ 2016, 2017, TUČEKOVÁ 2013). Preukázalo sa, že pri výbere sadbového materiálu, výsadbe ale aj následnej starostlivosti a ochrane je aj pri krytokorenných výsadbách nutné dodržiavať technologickú disciplínu. Aj autori BARTOŠ, KACÁLEK (2011) zistili pri hodnotení zdravotného stavu duglasky vysadenej na bývalej lúke, že výška strát závisí na vhodnosti stanovišťa a charaktere počasia po výsadbe. Za možné riziko pri jej pestovaní na bývalej poľnohospodárskej pôde uvádzajú aj kombináciu fyziologického vysychania v zimnom období a hubového napadnutia sypavkou. Zdravotný stav prežívajúcich duglasiek v našom experimente je priaznivý, len s ojedinelými príznakmi žltnutia asimilačných orgánov po poškodení mrazom. Z praxe aj literárnych prameňov je známe, že duglaska v Európe je v mladom veku náchylná na poškodenie predovšetkým vysokou zverou. Poškodenie mladých výsadieb do 15 rokov dosahuje 40%. Duglaska má veľmi dobrú regeneračnú schopnosť, no pri opakovaných poškodeniach dochádza k častým deformáciám a znehodnocovaniu kvality dreva. Pretože naše kultúry zo sadby a sejby duglasky sú v oplôtku významnejšie poškodenie zverou zatiaľ nepozorujeme. Z abiotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejší neskoré jarné a skoré jesenné aj zimné mrazy. Mráz môže spôsobovať vymŕzanie semenáčikov hneď prvú zimu po vzídení. Aj v tomto prípade duglaska prejavuje silnú regeneračnú schopnosť. Preukazuje sa tento jav aj na našich výsadbách, kedy mierne poškodenie asimilačných orgánov mrazom kultúry duglasky významnejšie nepoškodzuje. Zo sledovaní LOS duglaska tisolistá býva, okrem abiotických škodlivých činiteľov, poškodzovaná aj inváznymi druhmi húb najmä vo vlhkom prostredí Rhabdocline 21

22 pseudotsugae (Škótska sypavka duglasky), Phaeocryptopus gaumanii (Švajčiarska sypavka) Ďalej hubou spôsobujúcou nekrózy kôry, okrúžkovanie kmeňov a následné odumieranie duglasiek. Jedná sa o Phacidium coniferacum (Šošovičkovec ihličnanový). Vstupnou bránou infekcie bývajú primárne poranenia napr. krúpy, zver atď. Z hmyzích škodcov boli u nás na duglaske zaznamenané Gilletteella coolleyi ( Kôrovnica duglasková) napáda primárne smrek pichľavý a sitkanský, vytvára hrčky a sekundárne škodí na ihliciach duglasky. Následkom cicania vošiek na ihliciach a konárikoch vznikajú nekrotické pletivá, nádory, hrčky a iné deformácie, ihlice vädnú a často opadávajú. Evidovaná bola aj Lymantria dispar (Mníška veľkohlavá), ktorá pri silnej gradácii v rokoch napadla aj ihličnaté dreviny ako sú smrek, borovica a duglaska. Tieto poškodenia na kultúrach duglasky sme počas sledovaných 6. vegetačných období nezaznamenali. Na obr. 5 a 6 sú prezentované rastové parametre (výška, hrúbka v koreňovom krčku) jedincov zo sejby a sadby a ich straty (%) po 5. roku. Najmenšie straty majú krytokorenné duglasky (48 %), potom nasledujú približne rovnakými hodnotami voľnokorenné (64 %) a jedince zo sejby vo vegetačných bunkách (66 %) a najvyššie straty sme zaznamenali na klasických sejbách až 87 %. Najvyššie parametre dosahujú duglasky zo sadby voľnokorenných sadeníc (výška 106 cm, hrúbka 18 mm), len o 4 cm sú nižšie duglasky krytokorenné. Semenáčiky vo vegetačných bunkách preukazujú pravidelné prírastky a lepšie rastové parametre nadzemnej časti ako na voľných klasických plôškach (obr. 5, 6). Možno konštatovať, že duglasky zo sejby vo vegetačných bunkách sa začínajú vyrovnávať v rastových parametroch so staršími výsadbami. Ich výškové rozdiely sú po 5. roku cca 30 cm. Obr. 5, 6 Priemerné rastové parametre (výška a hrúbka v koreňovom krčku) a straty (%) duglasky zo sejby (mikrosejby vo vegetačných bunkách a klasická sejba na plôšky) a sadby (krytokorenné, voľnokorenné) po 5. vegetačnom období Hodnotenie rastových parametrov nadzemnej časti jedincov zo sadby voľnokorenného a krytokorenného typu sadeníc preukázalo štatisticky významné rozdiely vo výškových a hrúbkových prírastkoch) už po 1. roku (tab. 8). Krytokorenné duglasky (v čase výsadby 2-ročné) sa adaptovali lepšie ako voľnokorenné pričom dosahovali najmä ročné výškové prírastky významne vyššie ako voľnokorenné (v čase výsadby 3-ročné). V 2. roku (2013) po výsadbe sa preukázal na obidvoch typoch negatívny efekt nedostatku zrážok počas vegetačnej periódy najmä na výškovom prírastku (obr. 7). 22

23 Tabuľka 8 Priemerné rastové parametre (výška, hrúbka v koreňovom krčku v čase výsadby), výškový a hrúbkový prírastok (so štatistickou významnosťou) výsadieb jedle a duglasky v 1. až 5. vegetačnom období Vari -ant Výška stonky V čase výsadby (výškový prírastok -VP) VP VP 1. r. 2. r. VP 3. r. VP 4. r. VP 5. r. Hrúbka koreň. krčka prírastok-hp) V čase HP HP 1. r. 2. r. HP 3. r. (hrúbkový duglaska KK VK 13,4 19,6 6,1 a 4,5 b 5,6 b 12,7 a 16,3 a 25,8 a 15,5 b 25,1 a 34,3 a 29,0 b 2,0 3,4 0,7 b 1,4 a 2,7 a 1,9 b 1,5 b 3,7 a 4,0 a 3,9 a 5,6 a 4,1 b rovnaké písmená znamenajú štatisticky nevýznamné rozdiely na p<0,05 (n=50) Vývoj rastových parametrov nadzemnej časti počas 5. vegetačných období jedincov zo sadby je na obr. 7. a 8. Po 5. roku zaznamenávame skoro porovnateľné parametre výšok krytokorenných a voľnokorenných duglasiek, napriek tomu, že duglasky voľnokorenné boli v čase výsadby o rok staršie. HP 4. r. HP 5. r. Obr. 7 Vývoj výšky duglasky zo sadby (VK-voľnokorenné, KK-krytokorenné) počas 5. vegetačných období BARTOŠ, KACÁLEK (2011) uvádzajú že na priaznivom stanovišti dosahuje duglaska v treťom roku po výsadbe priemernú výšku cca 1,5 m. Na suchšom stanovišti rastie však pomalšie. Na našej výskumnej ploche dosahovali duglasky po 5. roku výšku cca 70 až 100 cm. Kvalitný sadbový materiál sa ukazuje ako jeden z kľúčových faktorov pri ujatí a adaptačnom procese (REPÁČ A KOL. 2011, TUČEKOVÁ 2015, JURÁSEK A KOL. 2010, MAUER, MAUEROVÁ 2010). Z vyjadrenia mesačných odchýlok teplôt vzduchu a zrážkových úhrnov od normálových hodnôt dlhodobého priemeru ( ) pre lokalitu Husárik vyplynulo, že v rokoch boli prevažne všetky mesiace teplotne nadpriemerné. Z hľadiska vývoja mesačných úhrnov zrážok možno konštatovať, že vegetačné obdobia (IV-IX) boli v prvých dvoch rokoch po výsadbe zrážkovo slabšie v porovnaní s dlhodobým priemerom (535 mm). Potvrdzujú to výsledky meraní z blízkej klimatologickej stanice Čadca (SHMÚ). Naopak mierne zrážkovo deficitný bol mesiac marec (o 30 % menej) a jún (o 20% menej zrážok). 23

24 Tab. 9 Priemerná teplota vzduchu a úhrn zrážok za rok a vegetačné obdobie v období na výskumnej lokalite Husárik Husárik [540 m n.m.] Teplota vzduchu C Úhrn zrážok mm I-XII IV-IX I-XII IV-IX * * 683 V roku 2016 sme zaznamenali u duglasiek z výsadby aj zo sejby rovnomerný výškový prírastok cca cm čo bolo ovplyvnené aj klimatickými pomermi v tomto vegetačnom období. Relatívne pravidelný a kontinuálny prísun zrážok počas vegetačnej sezóny roku 2016 sa odrazil aj na vyrovnaných hodnotách objemovej vlhkosti pôdy (obr. 8), kedy nedošlo k významnejšiemu poklesu a deficitu vlhkosti. V období od mája do konca septembra 2016 sa hodinové údaje objemovej vlhkosti pohybovali v intervale od 21,1 do 34,1 % v hĺbke 10 cm, a v rozpätí od 20,5 do 32,3 % v hĺbke 30 cm, kde sa nachádza koreňový systém všetkých kultúr duglasky. Vlhkostné minimum bolo pozorované v polovici júla (okolo 12.7.), maximum koncom júla (31.7.). Teplota pôdy sa pohybovala v intervale od 4,1 do 15,5 C vo vrchných 10 cm pôdy, a v rozsahu 3,2-11,9 C v hĺbke 30 cm. K dlhodobejšiemu obdobiu pôdneho sucha (obr. 9) v roku 2016 nedošlo. Obr. 8 Objemová vlhkosť pôdy (swc, %) a teplota pôdy ( C) v hĺbkach 10 a 30 cm v experimente s duglaskou DO Husárik. Prezentované sú hodinové dáta namerané od mája do októbra v roku Obr. 9 Objemová vlhkosť pôdy (%) a teplota pôdy ( C) v hĺbkach 10 a 30 cm v experimente s duglaskou v DO Husárik. Prezentované sú denné priemery z údajov nameraných vo vegetačnom období rokov 2014 a

25 Zhrnutie na záver Ujatosť obidvoch spôsobov umelej obnovy (sejba, sadba) sa pri duglaske významne líši. Sejby vo vegetačných bunkách dosiahli v priemere o 30 % vyššiu ujatosť ako na klasických plôškach. Aj výsadby voľnokorennej duglasky mali o 35 % vyššiu ujatosť ako a krytokorenné. Po 4. vegetačnom období sa straty na voľnokorenných výsadbách duglasky však zvýšili o 15 % pričom na krytokorenných boli zvýšené len o 5 %. Pri nedodržaní potrebných odporúčaní so stratifikáciou semena sa pri sejbe duglasky nedosiahli očakávané pozitívne výsledky. Najvyššie parametre dosahujú duglasky zo sadby voľnokorenných sadeníc (výška 106 cm, hrúbka 18 mm), len o 4 cm sú nižšie duglasky krytokorenné. Semenáčiky vo vegetačných bunkách preukazujú pravidelné prírastky a lepšie rastové parametre nadzemnej časti ako na voľných klasických plôškach, pričom ich výška je cca 73 cm vegetačné bunky a 65 cm plôšky. Porovnaním týchto technológií môžeme konštatovať, že pestovatelia majú v súčasnosti viac možností umelej obnovy duglasky aj v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín a to nielen klasickou výsadbou sadeníc (voľnokorenných a krytokorenných), ale aj po zvážení kladných stránok technológiou sejby pod vegetačné kryty (bunky). Pri sejbe je však nutné dodržať dostatočne dlhú studenú stratifikáciu semena vzhľadom k teplotným podmienkam výsevu. Pri nedodržaní potrebných odporúčaní pri sejbe duglasky sa nedosiahli očakávané priaznivé výsledky. Príspevok vznikol vďaka Agentúre na podporu výskumu a vývoja projektu APVV a projektu DORS za podpory OP VV financovaného z EF RR. Ochrana a starostlivosť o výsadby Nežiadúca vegetácia - pokryvnosť V rámci ochrany a starostlivosti o výsadby sme zmerali parametre 5 ročných kultúr smreka a buka, na ktorých boli 1. rok po výsadbe aplikované metódy na potlačenie rastu nežiaducej vegetácie (vyžínanie, herbicíd, mulčovacie plachtičky). Vznikanie kalamitných holín, najmä v dôsledku vetrových kalamít, spôsobuje v poslednom období nemalé problémy. Vo výskume sme sa zamerali aj na riešenie témy ochrany mladých lesných porastov na takto vzniknutých plochách, a to otázkou ochrany a obrany juvenilných štádií drevín pred nežiaducou vegetáciou. Cieľom bolo posúdiť vplyv aplikovaných obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii na zdravotný stav a prítomnosť škodlivých činiteľov na výskumných plochách na novozaložených obnovovaných plochách čerstvých kalamitných holín, ďalej overiť účinnosť aplikovaných obranných opatrení na nežiaducu vegetáciu a vyhodnotiť vplyv aplikovaných 25

26 obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii na vybrané morfologické parametre sledovaných lesných drevín. Z dôvodu veľmi silného nástupu nežiaducej vegetácie sme vyhodnocovali vplyv drevinovej a bylinnej vegetácie na umelú obnovu cieľových drevín na plochách mimo vysadených plôch a tiež vo vzťahu konkurencie, resp. ohrozenia vysadených jedincov. V experimente C sme sledovali kompetičný vplyv nežiaducej vegetácie na voľnokorenné výsadby cieľových drevín smrek a buk. Na týchto experimentoch sme zaznamenávali okrem dendrometrických veličín (výška a hrúbka sadeníc) pokryvnosť nežiaducej vegetácie i zdravotný stav sledovaných drevín. V roku 2014 sme založili ďalšie pokusné plochy za účelom posúdenia účinnosti obranných metód voči nežiaducej vegetácii a ich vplyvu na odrastanie sadeníc jedle v rámci experimentu A. Na týchto plochách sme v mesiaci jún aplikovali tri rôzne zásahy voči nežiaducej vegetácii (aplikáciu mulčovacích plachtičiek, herbicídneho postreku a vyžínanie). Na plochách sme nainštalovali snímače na meranie prízemnej teploty vzduchu a vodného potenciálu pôdy. Na uvedených plochách sme hodnotili prežívanie, vplyv aplikovaných zásahov na odrastanie jedľových sadeníc a ich zdravotný stav, účinnosť aplikovaných zásahov. Pri variante mulčovacích plachtčiek sme zaznamenali 100 % prežívanie sadeníc, pri variante herbicíd a vyžínanie 95 % prežívanie sadeníc a pri variante kontrola (neošetrených sadeniciach) 87 % prežívanie jedľových sadeníc. V uvedenom období najlepšie odrastali jedľové sadenice vo variantoch vyžínanie, herbicíd a aplikácia mulčovacích plachtičiek. Účinnosť aplikovaných zásahov sme hodnotili na základe miery pokryvnosti, pričom môžeme zhodnotiť, že za sledované obdobie bola najúčinnejšou metódou vzhľadom k pokryvnosti nežiaducej vegetácie metóda aplikácie mulčovacích plachtičiek. Na plochách s rôznymi spôsobmi zásahov voči nežiaducej vegetácii sme inštalovali snímače na meranie prízemnej teploty vzduchu a vodného potenciálu pôdy. Nežiadúca vegetácia - zdravotný stav a výskyt škodlivých činiteľov Výskumná plocha bola založená v máji 2011 za účelom posúdenia vplyvu aplikovaných obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii na zdravotný stav a výskyt škodlivých činiteľov na novo založených výsadbách smreka a buka na obnovovaných kalamitných plochách, s ohľadom na posúdenie prítomnosti nežiaducej vegetácie a zhodnotenia účinnosti aplikovaných obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii. Údaje sme na týchto plochách zbierali v rokoch Po štyroch vegetačných obdobiach môžeme zhodnotiť, že sme zaznamenali 40 % smreka bez príznakov poškodenia, 30 % ako slabo poškodených, 6 % ako poškodených, 1 % silne poškodených a 23 % ako mŕtvych (najmä variant kontrola ). Vývoj zdravotného stavu SM sadeníc za celé sledované obdobie znázorňuje obr. 10. Na zmenách zdravotného stavu výsadieb smreka v 1. roku sledovania mali na zmeny zdravotného stavu najväčší vplyv fyziologické poruchy rôzneho pôvodu (58 %), keď práve v dôsledku nedostatkov umelej obnovy došlo na výsadbách smreka k poškodeniu na 50 % jedincov z celkového počtu smrekov poškodených fyziologickými poruchami rôzneho pôvodu. V druhom roku sledovania sme škodlivých činiteľov s najväčším podielom zaznamenali v skupine abiotické škodlivé činitele (32 %), pričom sa jednalo o poškodenie v dôsledku sucha. Hubové ochorenia, napadnutie sadeníc smreka podpňovku (Armillaria spp.), spôsobovali zmeny zdravotného stavu v posledných rokoch za sledované obdobia rokov Napadnutie podpňovkou sa prejavilo vo všetkých variantoch ošetrenia proti nežiaducej vegetácii aj v prípade kontroly. Počty napadnutia v posledných dvoch rokoch hodnotenia, nie 26

27 sú štatisticky významné oproti iným poškodenia, aj keď výskyt podpňoviek sme zaznamenali na 90% pňov vyskytujúci sa na výskumnej ploche. Z druhov sme metódou DNA identifikovali Armillaria ostoyae, A. cepistipes a A. gallica. Všetky tri druhy sú schopné aktívneho parazitizmu na drevinách. Dôvodom nízkeho napadnutia je momentálny dostatok živného substrátu pre podpňovky v podobe pňov po ťažbe. U 20% jedincov napadnutých podpňovkou sme identifikovali aj napadnutie Hylobius abietis. Ani tento škodca nevykazoval štatisticky významné napadnutie smrekových výsadieb. Predpokladáme, že poškodením koreňových krčkov a kmienkov spôsobil oslabenie sadeníc aj vstupnú bránu pre budúce napadnutie podpňovkou. Nastúp napadnutia sadeníc v posledných dvoch rokoch naznačuje že tento trend bude stúpať. Vzrastajúcu tendenciu bude mať po suchých a teplých vegetačných sezónach. Obr. 10: Zdravotný stav SM za sledované obdobie na lokalite DO Husárik Po štyroch vegetačných obdobiach môžeme zhodnotiť, že sme zaznamenali 57 % buka bez príznakov poškodenia, 15 % ako slabo poškodených, 4 % ako poškodených, 1 % silne poškodených a 23 % ako mŕtvych (najmä variant. Vývoj zdravotného stavu bukových sadeníc za celé sledované obdobie znázorňuje obr. 11. Obr. 11 Zdravotný stav BK za sledované obdobie na lokalite DO Husárik 27

28 Na zdravotnom stave výsadieb buka v 1. roku sledovania mali najväčší vplyv fyziologické poruchy rôzneho pôvodu (64 %), keď podobne ako pri smrekových sadeniciach, došlo na výsadbách buka k poškodeniu na 69 % jedincov z celkového počtu bukov poškodených fyziologickými poruchami rôzneho pôvodu práve v dôsledku nedostatkov umelej obnovy (najmä variant kontrola ). V druhom roku sledovania sme škodlivých činiteľov s približne rovnakým podielom zaznamenali v skupinách stavovce (34 %), abiotické škodlivé činitele (28 %) a fyziologické poruchy rôzneho pôvodu (23 %). V posledných rokoch sledovaného obdobia dochádzalo k zmenám zdravotného stavu sadeníc buka najmä z dôvodu poškodenia stavovcami, hubových ochorení a vo variante kontrola i z titulu negatívneho vplyvu nežiaducej vegetácie. Z hubových ochorení sa prejavili poškodenie ranovými hnilobami najmä, na miestach zlomu kmienka, tieto poškodenia nedosahovali štatisticky významnú úroveň oproti ostatným poškodeniam. Za účelom eliminovania nežiaduceho vplyvu vegetácie, typickej pre rúbaňové spoločenstvá, sme aplikovali štyri rôzne spôsoby obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii. Variant vyžínanie, ako metódu najpoužívanejšiu v podmienkach Slovenska. Ako alternatívne metódy sme zvolili varianty aplikácia herbicídneho postreku, aplikácia mulčovacích plachtičiek a štiepky. Referenčné plochy, resp. variant kontrola, sme využili ako porovnávacie plochy k plochám s aplikovanými obrannými opatreniami. V 1. roku hodnotenia aplikácie obranných opatrení sme zistili, že rozdiely vo výške priemernej pokryvnosti nežiaducej vegetácie sa prejavili ako štatisticky významné v rámci všetkých hodnotených variant obranných opatrení ku pokryvnosti na kontrolných plochách. Ako najúčinnejšie obranné opatrenie sme na základe výsledkov určili aplikáciu mulčovacích plachtičiek, nakoľko výška priemernej pokryvnosti na konci vegetačnej sezóny bola najnižšia (2,1 %). Nasleduje aplikácia štiepky (9,4 %), aplikácia herbicídneho postreku (17,1 %) a vyžínanie (24,5 %). Na kontrolných plochách bola na konci vegetačnej sezóny zaznamenaná najvyššia pokryvnosť nežiaducej vegetácie (28,8 %). Situácia sa v 2. roku hodnotenia priemernej pokryvnosti (%) nežiaducej vegetácie zmenila. Aplikácia mulčovacích plachtičiek opäť štatisticky potvrdila najvyššiu účinnosť voči všetkým hodnoteným variantom obranných opatrení i ku kontrolným plochám (výška priemernej pokryvnosti najnižšia 4,9 %). Avšak v rozdieloch vo výške priemernej pokryvnosti nežiaducej vegetácie medzi variantmi herbicíd (18,6 %), štiepka (18,8 %) a vyžínanie (22,3 %) sa nepotvrdil vzájomný štatisticky význam. Potvrdila sa iba ich významnosť voči kontrolným plochám, na ktorých sa zaznamenala najvyššia priemerná pokryvnosť (46,8 %). Posúdenie efektívnosti aplikovaných obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii nezávisí len od samotnej účinnosti zásahu na nežiaducu vegetáciu, ale i od posúdenia ich vplyvu na morfologické parametre lesných drevín. V našom prípade sme zvolili zhodnotenie výškového prírastku na posúdenie efektivity nami aplikovaných obranných opatrení. V prípade dreviny smrek sme na konci prvého sledovaného obdobia (2011) skonštatovali, že sa nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi hodnotami priemerného výškového prírastku vo variantoch aplikovaných zásahov. Najvyšší priemerný prírastok, ale bez potvrdenia štatistickej významnosti aplikovaného opatrenia, sme zaznamenali na smreku s realizovaným opatrením mulčovacie plachtičky. Najnižší priemerný výškový prírastok, bez potvrdenia štatistickej významnosti aplikovaného opatrenia, sme zistili na smreku v prípade aplikácie herbicídneho postreku. Na konci druhej sezóny pozorovaní (2012) sme taktiež skonštatovali, že sa nepreukázal štatistický významný rozdiel v hodnotách priemerných výškových prírastkov v jednotlivých variantoch obranných opatrení. Najvyšší priemerný výškový prírastok sme opäť zaznamenali v prípade aplikácie mulčovacích plachtičiek a najnižší priemerný výškový prírastok sme zaevidovali v prípade aplikácie štiepky. Na konci 28

29 našich pozorovaní sa trend prvých dvoch rokov potvrdil, čo znamená, že v prípade smreka s realizovaným opatrením mulčovacie plachtičky sme zaznamenali najvyšší priemerný výškový prírastok. V prípade dreviny buk, môžeme podobne ako v prípade dreviny smrek skonštatovať, že sa nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi hodnotami priemerného výškového prírastku v žiadnom zo sledovaných variantov aplikovaných obranných opatrení na konci prvého sledovaného obdobia (2011). Najvyšší priemerný výškový prírastok sme zaznamenali na buku na referenčných plochách, ale bez potvrdenia štatistickej významnosti. Najnižší priemerný výškový prírastok sme zaevidovali v prípade aplikácie štiepky, pričom negatívny vplyv zásahu na tento stav nie je štatisticky významný. Po druhom roku sledovania (2012) vplyvu aplikovaných obranných opatrení na rast dreviny buk, môžeme skonštatovať, že najvyšší priemerný výškový prírastok sme zaznamenali na plochách s aplikáciou herbicídneho postreku, čo sa štatisticky významne preukázalo k hodnote v prípade aplikácie štiepky a mulčovacích plachtičiek. Najnižší priemerný výškový prírastok sme zaevidovali práve na buku s plachtičkami. Na konci našich pozorovaní sa trend prvých dvoch rokov nepotvrdil, čo znamená, že v prípade sadeníc BK sme zaznamenali približne rovnaké hodnoty priemerného výškového prírastku v prípade aplikácii mulčovacích plachtičiek, štiepky i vyžínania. O niečo nižšie priemerné hodnoty sme zaznamenali u sadeníc buk vo variante aplikácia herbicídu a vo variante kontrola. Zhrnutie výsledkov a odporúčania pre prax Zdravotný stav sadeníc - výsledky o posúdení zdravotného stavu sadeníc smreka a prítomnosti škodlivých činiteľov na uvedenej drevine, v dôsledku realizácie rôznych spôsobov obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii, naznačujú ako priaznivo vplývajúcu na zdravotný stav dreviny smrek metódu aplikácie mulčovacích plachtičiek - v prípade dreviny buk, výsledky o posúdení zdravotného stavu uvedených sadeníc a prítomnosti škodlivých činiteľov na uvedenej drevine naznačujú ako nevhodnú metódu aplikáciu mulčovacích plachtičiek vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu. Naopak, výsledky dosiahnuté realizovaním metódy vyžínanie poukazujú na uvedenú metódu ako priaznivo vplývajúcu na zdravotný stav a výskyt škodlivých činiteľov dreviny BK Účinnosť obranných opatrení na nežiaducu vegetáciu - výsledky účinnosti obranných opatrení na nežiaducu vegetáciu počas dvoch vegetačných období poukazujú na metódu aplikácie mulčovacích plachtičiek ako na najúčinnejšiu, a to vzhľadom k obom hodnoteným kritériám, pokryvnosť a intenzita zaburinenia - pri metóde vyžínanie a aplikácia herbicídneho postreku sú po dvoch rokoch porovnateľné výsledky v hodnotení pokryvnosti i v intenzite zaburinenia. Pokiaľ sa dodržia pracovné postupy a zásady používania herbicídnych prípravkov, možno aplikáciu herbicídov považovať za účinnú na dve vegetačné obdobia. Vyžínanie je potrebné vykonávať raz, resp. podľa potreby i dvakrát za vegetačnú sezónu - v prípade aplikácie štiepky došlo k významnému nárastu nielen v pokryvnosti, ale i v intenzite zaburinenia, ale stále na hladine štatistickej významnosti oproti neaplikovaniu žiadnych obranných opatrení na potlačenie nežiaducej vegetácie. V prípade aplikácie štiepky vznikajú vhodné podmienky pre aktivizáciu nežiaducej vegetácie už v druhom roku od jej aplikácie. Vhodnejšie je voliť pri štiepke tvrdšie drevo. Postačujúca vrstva štiepky pre efektívne potlačenie rastu nežiaducej vegetácie a priaznivý vývoj drevín je 7,5 10 cm 29

30 Vplyv obranných opatrení na morfologické parametre drevín - v prípade dreviny smrek a hodnotenia priemerného výškového prírastku sa nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi jeho hodnotami v žiadnom zo sledovaných variantov aplikovaných obranných opatrení voči nežiaducej vegetácii, ale najvyššie priemerné hodnoty boli zaznamenané vo variante mulčovacie plachtičky, počas celej doby riešenia projektu - v prípade dreviny buk a hodnotenia priemerného výškového prírastku bol najvyšší priemerný výškový prírastok zaznamenaný na plochách s aplikáciou herbicídneho postreku, čo sa štatisticky významne preukázalo k hodnote v prípade aplikácie štiepky a mulčovacích plachtičiek. Najnižší priemerný výškový prírastok bol zaevidovaný na bukových plochách s plachtičkami. Avšak na konci našich pozorovaní sa trend prvých dvoch rokov nepotvrdil, čo znamená, že v prípade sadeníc buka sme zaznamenali približne rovnaké hodnoty priemerného výškového prírastku v prípade aplikácii mulčovacích plachtičiek, štiepky i vyžínania. O niečo nižšie priemerné hodnoty sme zaznamenali u sadeníc buka vo variante aplikácia herbicídu a vo variante kontrola. Experiment D V experimente D sú testovacie výsadby voľnokorenných sadeníc troch hlavných drevín (smrek, jedľa, buk) s variantmi použitia rôznych pôdnych hnojív a aditív (obr. 12). Umelá výsadba troch hlavných drevín (smrek, jedľa, buk) je ošetrená 5-timi aditívami: hydroabsorbent Agrohydrogel (A), mikrobiologický pôdny kondicionér - Bactofil B (B), vývojové hnojivo Forestal (C), prírodný produkt Drevný popol (D), mykorízny preparát Ectovit (E) a neošetrený variant Kontrola (F). Obr. 12 Schéma detailného umiestnenia výsadieb s aplikáciou aditív v experimente D (ŠEBEŇ a kol. 2011) Výsledky adaptácie a prežívania výsadieb s aplikáciou pôdnych aditív Už vlani uvádzané percentá prežívania sadeníc vysadených v rámci experimentu D sa významnejšie po ďalšom vegetačnom období nezmenili u drevín smrek a jedľa, ktoré sme zmerali v jesennom období r (Buk plánujeme dohodnotiť začiatkom jari 2018.) V predchádzajúcich rokoch v experimente D mali najvyššie hodnoty prežívania jedle (87%), potom nasledovala drevina smrek (75%) a najhoršie percento prežívania mal buk (72%). Tieto percentá sa po 6. roku od výsadby významnejšie nezmenili (podrobnejšie 30

31 vyhodnotenie vrátane dohodnotených rastových parametrov bude prezentované v rámci konferencií r výsledky sa štatisticky spracovávajú). Po štvrtom roku sa štatisticky potvrdil pozitívny vplyv aditív len na rastové parametre pri drevine smrek. Pri drevinách jedľa a buk sa štatisticky nepotvrdil žiadny efekt pôdnych aditív na výsadby sadeníc. Sadenice ošetrené prípravkami s hydroabsorbentom mali bohatší koreňový systém, ale aj tak sa neprejavil významný štatistický rozdiel ani v jednom zo skúmaných rokov. Chemická analýza asimilačných orgánov a pôd sa po 6. roku neopakovala, plánujeme ju realizovať až po 10. roku. Zdravotný stav a poškodenie výsadieb v experimente D Priemerné percento poškodených výsadieb je aj po štvrtom vegetačnom období výrazne nižšie, ako na iných výskumných plochách (smrek 4,3 %, jedľa 4,2 % a buk 0,3 %). V prvých dvoch vegetačných obdobiach boli sadenice smreka poškodzované škodcom sadeníc tvrdoňom (Hylobius abietis) a zaznamenalo sa už po 2. roku napadnutie václavkou (Armillariou). Po štvrtom vegetačnom období bolo skoro pri všetkých variantoch drevín zistené poškodenie terminálneho výhonku. Najviac takto poškodených boli smreky vo variante BactoFil B 3,2 % variante Ectovit 2,6 %, pri jedli vo variante s Ectovitom 7,9 % a BactoFilom B 4,6 %. Pri buku lesnom boli poškodené varianty s Agrohydrogelom 0,7 a kontroly 0,5 %. Najviac boli poškodené terminály zlomom alebo dvojaky (náhradné terminály). Pri smreku sa objavilo aj poškodenie sfarbením ihlíc najviac pri variante bez aplikácie aditív 4,1 % a variant Agrohydrogel 3,6 %. Tabuľka 10 Poškodenie sadeníc smreka obyčajného, jedle bielej a buka lesného s aplikáciou pôdnych aditív a bez aplikácie po 6. vegetačnom období Drevina Smrek obyčajný Jedľa biela Buk lesný Poškodenie Sfarbenie Poškodenie terminálneho Zver nehodnotené asimilačných orgánov výhonku % Agrohydrogel BactoFil B Drevný popol Ectovit Forestal Kontrola Priemer 3,3 2,0 32,3 - Pri sadeniciach jedle sa rovnako objavilo výraznejšie poškodenie zverou, aj keď iba v priemere 1%. Toto poškodenie zverou sa významne zvýšilo po 6. roku kedy sme zaznamenali 32 % jedincov s poškodením zverou. Na smreku sme nezaznamenali žiadne škody zverou len žltnutie ihlíc na cca 3 % jedincov a poškodenie terminálov u cca 2 % (tab. 10). Buky vyhodnotíme v nasledujúcom roku. 31

32 Výsledky meteorologických meraní a pôdnej vlhkosti na DO Husárik v roku 2017 V roku 2017 bol na výskumnej lokalite Husárik realizovaný meteorologický monitoring mezoklimatických podmienok a pôdnej vlhkosti. Automatická meteorologická stanica biometeorologickej siete NLC (výrobcu EMS Brno, CZ) je umiestnená v nadmorskej výške 540 m n.m. a prostredníctvom digitálnych meteorologických senzorov zaznamenáva v 30 minútovom intervale údaje o úhrnoch zrážok, globálnom žiarení, teplote a vlhkosti vzduchu. Okrem týchto charakteristík, bola priamo v demonštračnom objekte Husárik, v experimente s obaľovanými sadenicami duglasky, monitorovaná v hodinovom intervale objemová vlhkosť a teplota pôdy. Na meranie sa využívajú pôdne senzory Trime-Pico64 a dataloger globelog (IMKO Micromodultechnik GmbH, Nemecko). Meranie prebieha na princípe TDR (Time- Domain Reflectometry). Vývoj denných a mesačných teplôt vzduchu (priemerných, maximálnych a minimálnych) ako aj denných a mesačných úhrnov zrážok na lokalite Husárik (540 m n.m.) do prezentujú grafy na obr.13 a obr. 14. V tab. 11 uvádzame pre porovnanie prehľad teplôt vzduchu za rok a vegetačné obdobie v roku 2017 spolu s hodnotami nameranými v predchádzajúcich rokoch Rok 2017 možno v oblasti Kysúc zhodnotiť ako teplotne aj zrážkovo nadpriemerný. Priemerná teplota vzduchu dosiahla vo vegetačnom období (apríl- september 2017) hodnotu 13,7 C, čo je o 1,3 C viac ako je dlhodobý priemer odvodený pre túto lokalitu. Ročný úhrn zrážok zaznamenaný na lokalite Husárik ku (911 mm) je zatiaľ len mierne, o 10%, nad úrovňou dlhodobého priemeru (895 mm). Vegetačné obdobie (IV IX) bolo o 14 % zrážkovo výdatnejšie (622 mm) v porovnaní s dlhodobým priemerom (535 mm). Obr. 13 Vývoj priemerných, maximálnych a minimálnych denných teplôt vzduchu a denných úhrnov zrážok na lokalite Husárik (540 m n.m.) v roku 2017 (do ). 32

33 Tabuľka 11 Priemerná teplota vzduchu a úhrn zrážok za rok a vegetačné obdobie v období a v porovnaní s dlhodobým priemerom Husárik [540 m n.m.] Teplota vzduchu C Úhrn zrážok mm I-XII IV-IX I-XII IV-IX * * 622 * údaj len od 1.1. do bez decembra 2017, celoročné dáta ešte nie je možné hodnotiť Obr. 14 Vývoj mesačných teplôt vzduchu ( C) a úhrnov zrážok (mm) nameraných na lokalite Husárik v roku a 2017 Z grafického vyjadrenia mesačných odchýlok teplôt vzduchu a zrážkových úhrnov od normálových hodnôt dlhodobého priemeru ( ) pre lokalitu Husárik vyplynulo (obr. 15), že v roku 2017 boli všetky mesiace s výnimkou apríla a januára teplotne nadpriemerné, najvýraznejšie v marci (o 3,5 C viac) a v auguste (o 3,1 C viac). Najvyššie úhrny boli namerané v mesiacoch apríl (144 mm), september (202 mm) a október (111 mm). Potvrdzujú to aj výsledky meraní z blízkej klimatologickej stanice Čadca (SHMÚ), kde zrážky v apríli dosiahli 233 % normálu a v septembri až 278% normálu. Naopak zrážkovo deficitné boli všetky mesiace obdobia od mája do augusta. 33

34 Obr. 15 Odchýlky priemerných mesačných teplôt vzduchu ( C) a úhrnov zrážok (RR%) nameraných v roku 2017 od dlhodobého normálu na lokalite Husárik V roku 2017 pozorujeme vo vývoji objemovej vlhkosti pôdy (SWC %) vyrovnaný priebeh hodnôt a dostatočné nasýtenie pôdy vodou približne do polovice mája (obr. 16). Potom začínajú hodnoty pôdnej vlhkosti klesať a k dlhodobejšiemu obdobiu pôdneho sucha došlo v období júl a august a to najmä vo vrchných 10 cm pôdy. Konkrétne sa namerané hodinové údaje objemovej vlhkosti pôdy pohybovali v celkovom rozsahu od 13,8 do 37,9 % v hĺbke 10 cm a v rozpätí od 14,7 do 34,6 % v hĺbke 30 cm. Vlhkostné minimum bolo pozorované v polovici augusta (okolo 11.8.), maximum koncom apríla (28.4.). Teplota pôdy (TP) sa pohybovala v intervale od -1,4 do 15,4 C vo vrchných 10 cm pôdy, a v rozsahu -1,8 do 11,4 C v hĺbke 30 cm. Obr. 16 Objemová vlhkosť pôdy (SWC, %) a teplota pôdy (TP, C) v hĺbkach 10 a 30 cm v experimente s duglaskou v demonštračnom objekte Husárik. Prezentované sú hodinové dáta namerané od januára do októbra v roku

35 Experiment E Cieľom pokusu s neceloplošnou umelou obnovou kalamitnej holiny po rozpadnutom smrekovom poraste bolo overiť potenciál úspory nákladov na umelú obnovu lesa a následné ošetrovanie kultúr na princípe využitia potenciálu prirodzenej obnovy smreka z okolitých porastov. Pracovnou hypotézou bol predpoklad, že je možné dosiahnuť zabezpečený mladý lesný porast spĺňajúci podmienky Vyhlášky 453/2006 o hospodárskej úprave a ochrane lesa aj pri neceloplošnom zalesnení (umelej obnove) holiny chýbajúcimi cieľovými drevinami (teda okrem smreka). Experiment sa založil v máji 2011 jamkovou sadbou voľnokorenných sadeníc buka, jedle, smrekovca a javora mliečneho. Použili sa tri varianty umelej obnovy, pozostávajúce z dvoch odlišných spôsobov priestorového usporiadania neceloplošnej obnovy a ich porovnaní s klasickou celoplošnou umelou obnovou: I. Schematická neceloplošná obnova: sadba sa uskutočnila v pravidelne šachovnicovito usporiadaných blokoch po 20 sadeníc (5 x 4) v jednotnom spone 1,5 m pre všetky dreviny, na holine s vopred vytýčenými a vyznačenými rozčleňovacími linkami. II. Hlúčikovitá neceloplošná obnova: uskutočnila sa v hlúčikoch v počte 16 (4 x 4) a spone 2 m pri jedli a smrekovci, a v počte 25 (5 x 5) a spone 1,2 m pri buku a javore okolo vopred vyznačených stredov, s odstupom stredov hlúčikov cca 10 m. III. Celoplošná obnova: uskutočnila sa ako kontrolný variant v bežne používaných sponoch (1,2 m pre buk a javor, 1,5 m pre jedľu a 2 m pre smrekovec) na celej ploche V r sa uskutočnilo každoročné (už šieste v poradí) zisťovanie stavu experimentu E s neceloplošnou (kombinovanou) obnovou lesa na holine. Údaje sú naeditované, zatiaľ nevyhodnotené. V rámci experimentu E sa uskutočnili merania a odbery biomasy pre odvodenie alometrických modelov a modelov sekvestrácie uhlíka pre drevinu breza (APVV projekt B. Konôpku). Pripravil sa plán založenia nového pokusu, zameraného na porovnanie vplyvu zveri na stav a vývoj dendromasy prípravných drevín formou paralelného transektu v oplôtku a mimo neho (APVV projekt B. Konôpku). Experiment F Cieľom experimentu F bolo vysadiť na kalamitnej holine osikový porast a: zistiť ujatosť a stav osikového porastu založeného na jar 2011 v DO Husárik na kalamitnej holine po rozpade smrekového porastu a zhodnotiť, či má perspektívu plniť funkciu prípravného porastu, zistiť, či sa aj v rámci prirodzenej sukcesie v blízkosti vysadených osík nezmladili dreviny, ktoré by mohli plniť funkciu prípravných drevín, zistiť stav prirodzenej obnovy cieľových drevín na ploche. Zhrnutie doterajších spracovaných výsledkov v experimente F Z výsledkov pozorovaní vývoja vysadených drevín a prirodzeného zmladenia možno vyvodiť nasledovné závery: Hoci je reálny predpoklad, že podľa v súčasnosti uplatňovaných kritérií, porast na sledovanej pokusnej ploche v krátkej dobe splní kritériá zabezpečeného mladého lesného porastu a to aj bez vloženia ľudskej práce s výnimkou ochrany plochy pred zverou oplotením, zodpovedný lesný hospodár nemôže byť v týchto podmienkach s výsledkom spokojný. Javor je tu totiž silno atakovaný zverou. Už po prvom vegetačnom období zostalo nepoškodených len okolo 25 % vysadených jedincov javora. Napriek oploteniu aj na 35

36 sledovanej ploche bolo miestami odhryzom poškodených asi 50 % z počtu javorov. Dá sa preto predpokladať, že zastúpenie javora sa bude postupne redukovať. Podobne sú ohrozené aj ostatné listnaté cieľové dreviny, najmä ostatné cenné listnáče. Zastúpenie smreka, ktoré je už v súčasnosti dvojnásobné v porovnaní s modelom sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej zvyšovať a výsledkom bude opäť labilný porast s prevahou smreka. Ak chceme na sledovanej ploche dosiahnuť modelové drevinové zloženie, je potrebné v čo najkratšom čase v drevinovej skladbe zvýšiť podiel buka a jedle. Na častiach plochy, kde sa smrek vyskytuje spolu s inými cieľovými drevinami treba vykonať výchovný zásah zameraný na podporu týchto drevín na úkor smreka. Časť buka a jedľu je potrebné doplniť umelou obnovou. Výsadba týchto drevín má však opodstatnenie len v prípade, že bude zabezpečená ich dôkladná ochrana proti zveri. V sledovaných podmienkach sa prípravné dreviny prirodzene obnovujú a dokážu vytvoriť prípravný porast pre cieľové dreviny. Výsadba osiky bola v sledovaných podmienkach predčasná, nepotrebná. Na cca 80 % sledovanej plochy sa prirodzene obnovili aj cieľové dreviny, len necelé 2% plochy zostalo bez prirodzenej obnovy drevín. Porast sa v krátkej dobe dosiahne stav zabezpečeného mladého lesného porastu, ale po stránke drevinového zloženia nebude zodpovedať požiadavkám na zabezpečenie ekologickej a statickej stability. Preto je nutná doplňujúca výsadba stabilizačných drevín, najmä buka. Žiaduca je i výsadba iných stabilizačných drevín ako napr. jedľa javor horský a smrekovec, ale tieto sú v súčasnosti natoľko poškodzované zverou, že ich výsadba by bola s najväčšou pravdepodobnosťou neefektívna. Naše poznatky naznačujú, že pre holiny po rozpade nepôvodných smrečín na Kysuciach možno už po troch rokoch od vzniku holiny pomerne jednoznačne vidieť, na ktorých častiach plochy došlo k prirodzenej obnove či už prípravných alebo aj cieľových drevín a na ktorých častiach plochy je potrebné pristúpiť k doplňovaniu umelou obnovou, resp. na akej ploche je potrebné pristúpiť k úprave drevinového zloženia tak, aby nový porast nesmeroval k rovnorodej smrečine, ale k zmiešanému, štruktúrne bohatšiemu porastu odpovedajúcemu na Slovensku verbálne podporovanej koncepcii prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Expeiment G Cieľom experimentu G bolo vykonať neceloplošnú podsadbu rozpadávajúceho sa smrekového porastu formou hlúčikov a pruhov drevinami buk, jedľa a javor horský a vyhodnotiť ujatosť a poškodenie podsadieb a tak získať informácie o možnostiach uplatnenia podsadieb pri rekonštrukciách smrečín.. Výsledky výskumu podsadieb buka, jedle a javora boli prezentované na medzinárodnej konferencii Adaptívny manažment pestovania lesov v procese klimatickej zmeny a globálneho otepľovania v príspevku Podsadby buka, jedle a javora v rámci rekonštrukcií kysuckých smrečín (autori Tučeková, Takáčová). Rekonštrukcie lesa predstavujú systém hospodárskych opatrení v oblasti pestovania lesa, hospodárskej úpravy lesa, plánovania, ochrany a ťažby, ktoré sú zamerané na zmenu štruktúry porastov a prinavrátenie ich funkčnej účinnosti (KORPEĽ 1988). Premeny rekonštruovaných smrečín sa môžu uskutočňovať dvoma základnými spôsobmi. Vhodnými opatreniami na realizáciu nepriamych premien sú podsejby, podsadby, prípadne predsadby (predstižné podsadby), pri aplikácii ktorých je veľmi dôležitou otázka ich realizácie z hľadiska veku materského porastu, resp. určenia doby začiatku premien. Do odclonených skupín alebo skupín vytvorených holorubom sa najčastejšie vnášajú sadenice jedle a buka (javora). 36

37 V lesníckej literatúre nie sú podsadby definované jednotne. LESNICKÝ NAUČNÝ SLOVNÍK (1995) definuje podsadbu ako umelé vytváranie nového porastu sadbou pod clonou staršieho (obnovovaného) porastu. Pri prebudovách a premenách ide v zmysle KORPEĽA (1995), resp. THOMASIUSA (1983) o predsadbu alebo doplňujúcu podsadbu. Predsadba alebo predstižná podsadba (Voranbau) je pestovným opatrením pre obnovu drevín vyžadujúcich clonu ako sú jedľa, buk, javor, brest ai. Vnášajú sa pod clonu starého porastu so zakmenením 0,3 0,4, ktorý je v dohľadnej dobe určený k ťažbe. Následná obnova alebo doplňujúca podsadba (Nachanbau) znamená vnášanie druhej vrstvy drevín v silnejšej žrďovine alebo slabšej kmeňovine so zakmenením (0,5) 0,6-0,7. Podsadby ako špecifický spôsob obnovy prebiehajú pod vplyvom existujúceho porastu, niektorí autori považujú za podsadby aj výsadby vedľa existujúceho porastu v jeho ekologickom kryte. Možno ich odporučiť v prípadoch, keď ide o obnovu alebo premenu porastov druhove, prípadne provenienčne nevhodných, silno poškodených, rozvrátených, potenciálne ekologicky ohrozených alebo naopak významných z hľadiska ochrany prírody. Podsadbu možno odporučiť na miesta v porastoch, kde zápoj poklesol na % a najmä potom v porastových medzerách. Ako východiska obnovy sú optimálne plochy o veľkosti 0,03 0,08 ha (plochy z hora nezatienené korunami). Pre výsadbu platia pravidlá: - Vysadzovať podľa možnosti mimo dosahu okraja korunových projekcií. - Vysadzovať do blízkosti pňov a vyvýšeným koreňovým nábehom a zásadne z dolnej strany pri nebezpečenstve plazivého snehu. - Spon sadeníc prispôsobiť účelu a podmienkam prostredia, docieli sa tým rýchlejšie zapojenie hlúčikov a zvýši sa ich odolnosť. - Kde došlo k rovnomernému celoplošnému narušeniu zápoja, je možné pristúpiť k celoplošným niekoľkofázovým podsadbám, alebo tzv. neceloplošným podsadbám. - Pokiaľ je vhodné z ekonomického hľadiska, z hľadiska ochrany pôdy alebo iných aspektov ochrany prírody vyťažené drevo ponechať pri pni, je vhodné kmene skrátiť na kratšie kusy a zabezpečiť ich styk s pôdnym povrchom. - Pre podsadby sú vhodné len dreviny tienne a tieň znášajúce. - Veľkosť skupín hlavných drevín by nemala presiahnuť 0,3 ha. - Pre zvyšenie bezpečnosti produkcie /ekologickej stability) je potrebné docieliť zastúpenie buka %, pričom vyššie by malo byť na lepších bonitách. Výber drevín pre podsadby je obmedzený predovšetkým zníženým rizikom svetla a tepla pod porastom. Niektorí autori ako napr. REMEŠ A KOL. (2004) uvádzajú, že buk v podsadbe v clonnom postavení preukázal lepšie kvalitatívne znaky, nižšie straty ale aj menšie poškodenie biotickými faktormi ako na holej ploche. Jedľa, ktorá je považovaná za ekologického stabilizátora, je v rozpadávajúcich sa smrekových porastoch vhodná podsadbami v malých skupinách. Ich doplnenie bukom resp. javorom v hlúčikoch vytvára pod rozpadajúcim sa porastom dobré podmienky pre ich rast. Zo sadeníc buka sa pod clonou materského porastu vytvoria skupinky ako základ budúceho zmiešaného a výškovo (vekovo) diferencovaného porastu. Aj autori SANIGA, DENDYS 2015 dve dreviny buk a jedľu, ktoré patria do kategórie tiennych drevín, považujú ich obnovu (podsadbou) pod clonu rozpadávajúceho sa smrekového porastu za vhodnú. Cieľom nášho experimentu G v rámci DO Husárik bolo vykonať neceloplošnú podsadbu rozpadávajúceho sa smrekového porastu formou hlúčikov a pruhov drevinami buk lesný, jedľa biela a javor horský, vyhodnotiť ujatosť a poškodenie podsadieb a tak získať informácie o možnostiach uplatnenia podsadieb pri rekonštrukciách smrečín. Podsadby sa javia ako vhodný spôsob zmeny druhového zloženia. Celoplošná forma podsadieb lesov odbúrava ekologické problémy obnovy holých plôch, ale vytvára predpoklady pre vytvorenie 37

38 rovnovekých, štrukturálne málo diferencovaných porastov a po ekonomickej stránke je značne náročná. Ide o formu umelej obnovy s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa. Hlavným cieľom riešenia bolo teda získať exaktné údaje o raste klimaxových drevín (buka, jedle a javora) vysadených ako neceloplošnú podsadbu pod clonu smrekového porastu. V dielci 912 sa založili v relatívne nepoškodenom smrekovom poraste (so zakmenením 0,8) pokusné plochy (zamerané na umelú obnovu s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa - experiment G ), na ktorých sa overovali dva spôsoby neceloplošných podsadieb v hlúčikoch a v pruhoch. Plocha sa nachádza v nadmorskej výške 700 až 750 m n. m., má severnú expozíciu, sklon 15 %. Po vytýčení jednotlivých čiastkových plôch (ďalej ČP) sa na nich vysadili voľnokorenné sadenice: Jedľa biela (Abies alba Mill.), Buk lesný (Fagus sylvatica L.) a Javor horský (Acer pseudoplatanus L.) (obr.17). Na ČP 1 v hlúčikoch (neceloplošná hlúčiková podsadba jedľa = 55 hlúčikov, 330 ks, spon 1,5x1,5m; buk = 42 hlúčikov, 840 ks, spon 1x1m; javor = 24 hlúčikov, 480 ks, spon 1x1m) a na ČP 2 v pruhoch (neceloplošná pruhová podsadba), ktorých stredy sú vzdialené v rozstupe cieľových stromov príslušných drevín sa výberovým spôsobom po 1. a 4. roku zisťovali základné dendrometrické charakteristiky (výška, prípadne výškový prírastok a hrúbka v koreňovom krčku) a okulárne sa posudzoval zdravotný stav a poškodenie podsadieb. V prípade potreby po poškodení podsadieb sa vykonalo po 1. roku vylepšovanie. V jesennom období sa realizovala opakovane každoročne individuálna ochrana proti zveri. Pre spracovanie a vyhodnocovanie zistených údajov sa použili matematicko-štatistické metódy. Plánovalo sa, keď podsadby budú vo veku okolo 10 rokov, vykonať v poraste clonný rub s cieľom vyvolať prirodzenú obnovu smreka. Už v súčasnosti je však porast v okrajových častiach (najmä v časti ČP 1) rozpadnutý po silnom ataku lykožrúta. Prvé výsledky veľkého poškodenia podsadieb (mechanizmami pri ťažbe a zverou) sa odpublikovali na medzinárodnej konferencii pestovateľov ČR a SR v r (KAMENSKÝ A KOL. 2015). Obr. 17 Schéma experimentu G na demonštračnom objekte Husárik 38