VÝROČNÁ SPRÁVA EUROJUSTU 2010

Transkript

1 VÝROČNÁ SPRÁVA EUROJUSTU 2010

2 2

3 Obsah Predslov Prehľad...9 Práca na prípadoch... 9 Vzťahy s inštitúciami EÚ... 9 Vzťahy s tretími štátmi a organizáciami mimo Európskej únie... 9 Administratívne otázky Informačné technológie...10 Verejný prístup k dokumentom Eurojustu Operatívne činnosti Úvod Štatistika práce na prípadoch Prekážky v prípadoch justičnej spolupráce Eurojustu Použitie nástrojov justičnej spolupráce Eurojustu Koordinačné stretnutia Články 6 a 7 Rozhodnutia o Eurojuste MLA 2000 a dôkazné otázky Európske zatýkacie rozkazy (EZR) Prípady týkajúce sa viacnásobných žiadostí o vykonanie EZR (článok 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia o EZR)...16 Prípady týkajúce sa prekročenia lehôt (článok 17 ods. 7 Rámcového rozhodnutia o EZR)...17 Otázky vyplývajúce z praktickej aplikácie EZR...17 Príkazy na zaistenie Konfiškácia a vyhľadávanie majetku Kontrolované dodávky Justičná spolupráca v prioritných oblastiach trestných činov Terorizmus Dohoda EÚ USA o programe na sledovanie financovania terorizmu...23 Obchodovanie s drogami Obchodovanie s ľuďmi Podvody Korupcia Počítačová kriminalita Pranie špinavých peňazí Organizovaná kriminalita Spoločné vyšetrovacie tímy Eurojust a finančná podpora operácií SVT Prípady Eurojustu týkajúce sa tretích štátov Styční prokurátori tretích štátov vyslaní do Eurojustu Vzťahy s partnermi v rámci EÚ...35 Európska justičná sieť Europol OLAF

4 Frontex Európska sieť odbornej justičnej prípravy CEPOL Vývoj...39 Implementácia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV Stratégia vnútornej bezpečnosti (COSI; Konzultatívne fórum generálnych prokurátorov a riaditeľov verejných prokuratúr) Pracovná skupina o budúcnosti Eurojustu Spolupráca v rámci SVV Nadväznosť na závery Rady...41 Viac informácií je v časti Prílohy Graf 4: Prioritné a ostatné typy trestných èinov v rámci prípadov Eurojustu

5 Poznámka k Rozhodnutiu o Eurojuste Rozhodnutie o Eurojuste Rozhodnutie Rady z 28. februára 2002 ustanovujúce Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti v zmysle Rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu bude uvedené v tejto správe ako Rozhodnutie o Eurojuste. Konsolidované znenie Rozhodnutia o Eurojuste, pripravuje Generálnym sekretariátom Rady pre informačné účely je k dispozícii na našich webových stránkach 5

6 Zoznam skratiek AWF CEPOL CMS COSI EZR EJS EJTN NKSE EP Frontex NPS SVT PP SPK OCTA OLAF POŠ ROCTA TE SAT TFEU OĽ Analytické pracovné súbory Európska policajná akadémia Systém správy prípadov Stály výbor pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti Európsky zatýkací rozkaz Európska justičná sieť Európska sieť odbornej justičnej prípravy Národný koordinačný systém Eurojustu Európska prokuratúra Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie Neformálna pracovná skupina pre implementáciu Rozhodnutia o posilnení Eurojustu v členských štátoch Spoločný vyšetrovací tím Právna pomoc Systém pohotovostnej koordinácie Hodnotenie hrozieb organizovaného zločinu Európsky úrad pre boj proti podvodom Prehodnotenie organizačnej štruktúry Hodnotenie hrozieb ruského organizovaného zločinu Správa o situácii a trendoch terorizmu Zmluva o fungovaní Európskej únie Obchodovanie s ľuďmi 6

7 Predslov Deviata Výročná správa Eurojustu poskytuje prehľad o jeho aktivitách v roku Lisabonská zmluva definuje našu úlohu ako pomoc v boji proti závažnej trestnej činnosti ovplyvňujúcej dva alebo viac členských štátov Európskej únie. Táto správa uvádza hlavné aspekty našej operatívnej činnosti. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa počet prípadov postúpených Eurojustu členskými štátmi zvýšil. Po prvýkrát bolo v našom systéme správy prípadov zaregistrovaných viac ako prípadov. Eurojust takisto zorganizoval približne 140 koordinačných stretnutí, na ktorých sa zúčastňujú vyšetrovatelia a predstavitelia justície s cieľom pokročiť v rámci prípadov cezhraničnej trestnej činnosti a vyriešiť operatívne otázky. Aj tento počet prestavuje nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Čo je dôležité, viac ako 90 percent týchto stretnutí sa týkalo trestných činov označených za obzvlášť nebezpečné pre občanov Európskej únie. Takými sú terorizmus, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, podvody, korupcia, počítačová kriminalita, pranie špinavých peňazí a iné aktivity týkajúce sa organizovaných kriminálnych skupín v oblasti ekonomiky. Ani Eurojust sa však nevyhol tlakom spôsobeným globálnou finančnou krízou. Finančné reštrikcie v členských štátoch znamenali, že nárast týkajúci sa nápadu a koordinácie bol dosiahnutý na úkor výrazného nedostatku pracovníkov na niektorých národných zastúpeniach. Berúc na zreteľ jej význam, Eurojust zorganizoval stretnutia odborníkov zamerané na implementáciu Rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu, (implementácia sa má uskutočniť do 4. júna 2011). Prvkami s potenciálom okamžitého dopadu na kľúčové funkcie sú tie, ktoré od členských štátov vyžadujú výmenu určitých informácií týkajúcich sa práce na prípadoch a dostupnosť pomoci Eurojustu odborníkom v členských štátoch 24 hodín 7 dní v týždni. Významná úloha Eurojustu v boji proti cezhraničnej kriminalite bola v uplynulom roku posilnená aj v rámci ďalších aspektov. Spoločné vyšetrovacie tímy vstupujú stále viac do povedomia ako efektívny nástroj v tomto boji. Aj v roku 2010 bolo Eurojustu zverené vyhodnocovanie a prideľovanie grantov financovaných zo zdrojov Komisie pre spoločné vyšetrovacie tímy. Takisto bol vymenovaný koordinátor SVT siete. Na úrovni politík poskytol Eurojust stanoviská na rokovania Stáleho výboru na spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (založeného v súlade s článkom 71 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Eurojust takisto poskytol podporu zasadnutiam Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov prokuratúr. S cieľom podporiť parlamentné hodnotenie svojej činnosti v očakávaní lisabonských ustanovení, Eurojust uskutočnil kroky vysvetľujúce jeho úlohu na úrovni Európskeho aj národných parlamentov. V rámci interných záležitostí pokračoval Eurojust v zvyšovaní efektívnosti a posudzovaní zmien, ktoré môžu vyplývať z budúcich predpisov určených Eurojustu a následne Európskej prokuratúre. Bol vypracovaný implementačný program prehodnotenia organizačnej štruktúry a urobili sme pokrok v jednaniach ohľadom nových priestorov v Haagu, ktoré by mohli Eurojustu priniesť výhodu práce v rámci jednej budovy. Výročná správa 2010 je založená na zmenách formátu a tém, ktoré boli použité v minuloročnej správe a mali pozitívny ohlas. Dúfam, že poskytne užitočný prehľad o aktivitách Eurojustu v boji proti cezhraničnej kriminalite. ALED WILLIAMS Prezident Eurojustu Marec

8 8

9 1 Prehľad Práca na prípadoch V roku 2010 požiadali členské štáty o pomoc Eurojustu v nových prípadoch, čo predstavujem 4 percentný nárast nápadu (v roku 2009 bolo zaregistrovaných žiadostí o pomoc). Približne jednu tretinu z nich predstavovali prípady týkajúce sa troch a viac krajín. V súlade s dôrazom EÚ na boj proti trestným činom predstavujúcim nebezpečenstvo pre jej občanov sa Eurojust sústredil v roku 2010 na terorizmus, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi (OĽ), podvody, korupciu, počítačovú kriminalitu, pranie špinavých peňazí a iné aktivity týkajúce sa organizovaných kriminálnych skupín v oblasti ekonomiky. Tieto typy trestných činov boli zastúpené v prípadoch Eurojustu čo predstavuje 4 percentný nárast oproti 974 prípadom v roku V roku 2010 zorganizoval Eurojust 141 koordinačných stretnutí. Toto takisto kopírovalo rastúci trend so 7 percentným nárastom oproti počtu koordinačných stretnutí (131) zorganizovaných v roku Približne na dvoch tretinách koordinačných stretnutí sa zúčastnili tri alebo viac krajín. Viac ako 90 percent koordinačných stretnutí sa týkalo prioritných oblastí trestných činov, ktoré sú uvedené vyššie. Detaily práce na prípadoch Eurojustu sú uvedené v Kapitole 2. Vzťahy s inštitúciami EÚ Eurojust pokračoval v spolupráci so svojimi strategickými partnermi, akými sú EJS, Europol, OLAF, Frontex, EJTN a CEPOL. Podrobnosti o tejto spolupráci sú uvedené v Kapitole 3. V roku 2010 Eurojust rozvíjal vzťahy s hlavnými inštitúciami EÚ. V júni navštívila Eurojust s cieľom prediskutovať jeho prácu a budúcnosť organizácie pani Viviane Reding, komisárka pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo. Vôbec prvýkrát sa predstavitelia Európskeho parlamentu zúčastnili pravidelného stretnutia so zástupcami predsedníckej trojky, Európskej komisie a Generálneho sekretariátu Rady. Eurojust taktiež pozval inštitúcie EÚ na stretnutia Neformálnej pracovnej skupiny pre implementáciu Rozhodnutia o posilnení Eurojustu v členských štátoch (NPS). Eurojust sa zúčastnil aj na stretnutiach Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) založeného v roku 2010 v zmysle článku 71 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (TFEU). V rámci svojho zapojenia v COSI chce Eurojust pomáhať v rozvoji justičnej účasti na otázkach vnútornej bezpečnosti. Eurojust prispieval do fór zaoberajúcich sa zlepšením justičnej spolupráce v Európskej únii. Tieto zahŕňali pracovnú skupinu pre spolupráci v trestných veciach (COPEN), ktorej Eurojust poskytol odborné stanoviská k relevantným legislatívnym nástrojom akým je európsky vyšetrovací príkaz (EVP). Na žiadosť Predsedníctva Rady sa Eurojust zúčastnil stretnutí CATS (bývalého výboru článku 36) s cieľom uistiť sa, že počas rozhodovacieho procesu boli zohľadnené pripomienky jeho odborníka. Eurojust sa tiež zúčastňoval na práci pracovnej skupiny pre všeobecné záležitosti a hodnotenie. Vzťahy s tretími štátmi a organizáciami mimo Európskej únie Eurojust v roku 2010 rozšíril svoj globálny dosah v justičnej spolupráci. Memorandum o spolupráci medzi Eurojustom a Úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) bolo podpísané 26. februára Do zoznamu kontaktných bodov Eurojustu v tretích štátoch pribudla Brazília, 9

10 Kapverdy, India a Kazachstan. Eurojust podporil viaceré iniciatívy týkajúce sa Balkánu vrátane projektu EÚ na založenie medzinárodných koordinačných jednotiek pre medzinárodné presadzovanie práva (ILECU)a Dohovor o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu (PCC SEE). Pokračovali sme v práci na rozšírení možností operatívnej spolupráce. Za prioritné bolo v roku 2010 potvrdené podpísanie dohôd o spolupráci s Ruskou federáciou, Ukrajinou a Lichtenštajnskom. V Moskve sa uskutočnilo prvé stretnutie pracovnej skupiny na vyriešenie praktických otázok týkajúcich sa justičnej spolupráce medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Pokračovali aj rokovania o dohode o spolupráci s Ukrajinou. V júni Eurojust informoval Radu o svojom zámere začať formálne rokovania o dohode o spolupráci s Lichtenštajnskom. Na zoznam prioritných krajín v súvislosti s dohodou o spolupráci pribudlo Turecko. Prejavili sa výsledky našej predchádzajúcej práce. 23. júna 2010 stúpila do platnosti dohoda o spolupráci medzi Eurojustom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Eurojust sa za účelom získania informácií o justičnom systéme a nadviazania kontaktov s misiou Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) zúčastnil informačnej misie do Kosova. Viac informácií o spolupráci Eurojustu s tretími štátmi a úlohe styčných prokurátorov vyslaných do Eurojustu tretími štátmi je uvedených v sekcii 2.7. Administratívne otázky Eurojust v roku 2010 po prvýkrát pripravil viacročný strategický plán (VSP). Tento pokrýva roky a určuje štyri strategické ciele: zlepšenie operatívnej práce, získanie pozície centra justičnej činnosti pre boj s cezhraničnou kriminalitou, zlepšenie vzťahov s kľúčovými partnermi a dosiahnutie vyššej efektívnosti pracovných metód. Eurojust v roku 2010 disponoval rozpočtom vo výške 30,2 milióna EUR. Z nich bolo vyčerpaných 98 percent. Operatívne náklady v rámci rozpočtu narástli o 14 percent najmä z dôvodu ďalšieho vývoja databáz (vrátane zmeny dodávateľa) a nákup dodatočného hardvéru. Spolu bolo v roku 2010 spracovaných približne transakcií (záväzkov a platieb). Eurojust očakáva doručenie vyhlásenia o vierohodnosti zo strany Európskeho dvora audítorov. V júli 2010 Eurojust obdržal ponuku nových priestorov od hosťovského štátu Holandska. Ponúkli nám financovanie a vybudovanie novej budovy do konca roku Eurojust odošle v priebehu roku 2011 rozpočtovému orgánu analýzu nákladov a prínosov a požiada o jeho vyjadrenie. S prehodnotením organizačnej štruktúry (POŠ), s ktorým sme začali vo februári 2009, sme pokračovali počas celého roka V druhej polovici roka 2010 bola spustená implementačná fáza a v rámci nej podprojekty týkajúce sa riadiacich štruktúr, výkonu a spolupráce Eurojustu a jeho administratívy, školení a organizačnej kultúry. Informačné technológie Eurojust pokračoval vo vývoji svojho informačného nástroja systému správy prípadov (CMS). V roku 2010 bola predstavená nová verzia CMS s ďalšími vylepšeniami jeho použiteľnosti. Takisto bol zostavený tím na prípravu a riadenie technických zmien potrebných k implementácii Rozhodnutia o Eurojuste. Tieto zahŕňajú systém pohotovostnej koordinácie (SPK) a projekt EJ27 na zriadenie bezpečného komunikačného kanálu s každým členským štátom. Tento bude podporovať ako prepojenie Národného koordinačného systému Eurojustu (NKSE) v členských štátoch s CMS, tak aj nárast výmeny informácií vyplývajúci z článku

11 Projekt Európskeho združenia proti organizovanej kriminalite (EPOC) IV, ktorý je spolufinancovaný Európskou komisiou, sa posunul z fázy získavania informácií do analytickej a ponúkol svoje prvé návrhy štandardov na výmenu informácií na justičnej úrovni. Súčasne vyvinul verziu CMS pre členské štáty, ktorá je komponentom národných databáz pre medzinárodnú spoluprácu. Partneri z troch členských štátov, Bulharska, Talianska a Holandska, sa podujali otestovať toto možné riešenie. Verejný prístup k dokumentom Eurojustu V roku 2010 sme obdržali štyri žiadosti o prístup k dokumentom Eurojustu. Tri z nich sa týkali vyšetrovania alebo trestného stíhania, v ktorom bol Eurojust zainteresovaný a jedna zamestnaneckej záležitosti. Zamestnanecká požiadavka bola čiastočne zamietnutá na základe toho, že úplné zverejnenie by viedlo k porušeniu ochrany súdneho konania a právneho poradenstva. Jedna žiadosť bola v súvislosti s operatívnym prípadom a dve sa týkali univerzitného výskumu, kde bol prístup požadovaný v súvislosti s odporúčaniami Eurojustu ku konfliktu jurisdikcií podľa článku 6 a 7 Rozhodnutia o Eurojuste a informáciami o súbežných alebo konfliktných alebo kolidujúcich Európskych zatýkacích rozkazov (EZR). Niektoré informácie boli poskytnuté. Rozhodnutie o zamietnutí bolo na základe ochrany súdneho konania a právneho poradenstva... a pretože zverejnenie by viedlo k porušeniu ochrany verejného záujmu... súkromia a bezúhonnosti jednotlivca,..., súdneho konania a právneho poradenstva... a rozhodovacieho procesu Eurojustu. 2 Operatívne činnosti 2.1 Úvod Táto kapitola sumarizuje výsledky práce na prípadoch a v nadväznosti na Závery Rady k minuloročnej výročnej správe sa zaoberá prekážkami justičnej spolupráce, využitím nástrojov justičnej spolupráce Eurojustu v práci na prípadoch a hodnotením justičných nástrojov. Identifikované prekážky justičnej spolupráce sa priamo viažu na skúsenosti Eurojustu s postúpenými prípadmi. Takisto sa táto kapitola sústreďuje na prioritné oblasti trestných činov v zmysle justičnej koordinácie a spolupráce. Tieto priority boli prijaté na základe Záverov Rady o hodnotení hrozieb organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, na ktorých sa podieľal aj Eurojust. Patria k nim terorizmus, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, podvody, korupcia, počítačová kriminalita, pranie špinavých peňazí a iné aktivity týkajúce sa organizovaných kriminálnych skupín v oblasti ekonomiky. 2.2 Štatistika práce na prípadoch V roku 2010 bolo v CMS zaregistrovaných nových prípadov postúpených Eurojustu členskými štátmi. Podrobná štatistika týkajúca sa nárastu nápadu a zúčastnených krajín je uvedená v grafoch 1, 5 a 6 prílohy. Grafy 2, 3 a 4 prílohy zachytávajú štatistiku práce na prípadoch z pohľadu cieľov a priorít činnosti Eurojustu určených Radou. Takmer 90 percent prípadov postúpených Eurojustu sa týka článku 4 ods. 1 Rozhodnutia o Eurojuste. Ostatné prípady sa na základe článku 4 ods. 2 týkali iných trestných činov na základe špecifickej žiadosti kompetentných orgánov členských štátov. 11

12 Počet koordinačných stretnutí sa zvýšil o 7 percent v porovnaní s rokom 2009, a to zo 131 na 141. Z nich 14 bolo zorganizovaných mimo priestorov Eurojustu. V 63 percentách koordinačných stretnutí boli zainteresované tri alebo viac krajín. V roku 2010 sa 92 percent (130 zo 141) koordinačných stretnutí týkalo prioritných oblastí trestných činov. Zostávajúce stretnutia sa týkali závažných trestných činov (ako napríklad vraždy) ktoré však neboli identifikované ako prioritné typy. Grafy 7, 8 a 9 prílohy zobrazujú detailné štatistiky koordinačných stretnutí, ktoré sa uskutočnili v roku Prekážky v prípadoch justičnej spolupráce Eurojustu Dohovor Rady Európy z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach (MLA 1959), Dohovor z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (MLA 2000) a Rámcové rozhodnutie z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze (Rámcové rozhodnutie o EZR) sú najčastejšie používanými právnymi nástrojmi Eurojustu v justičnej spolupráci. V prípadoch, kde boli zistené právne problémy, Eurojust poskytol poradenstvo v oblasti vzájomného prekrývania sa európskych a národných právnych predpisov a ako je možno vyriešiť právne problémy z toho vyplývajúce. Práca na prípadoch aj v roku 2010 potvrdila, že praktické a právne prekážky justičnej spolupráce v Európskej únii sú často navzájom prepojené. Praktické zahŕňajú nedostatočné zdroje na národných úrovniach na včasnú realizáciu žiadostí o justičnú spoluprácu. Toto bolo preukázané nielen oneskorením, ale aj ťažkosťami vyplývajúcimi z nízkej kvality prekladov alebo nekompletnosťou informácií uvedených v žiadostiach. V niektorých prípadoch, samotnému vybaveniu dožiadania bránila absencia príslušného technického vybavenia/ zariadenia. Takéto prípady by mohli nastať pri monitorovaní priebehu kontrolovanej dodávky, videokonferencii alebo odpočúvaní. S uvedenými problémami môžu súvisieť aj nedostatky v odbornej príprave a nedôvera. V niektorých prípadoch orgány požiadali o rozsiahle dodatočné informácie o celom rade otázok, ako všetky predchádzajúce súdne rozhodnutia týkajúce sa osoby v rámci vyšetrovania, opravné prostriedky, rozhodnutie o opravných prostriedkoch, osobitné právne predpisy, životný štýl osoby, a podobne. Tieto požiadavky prispeli k výraznému omeškaniu. Nedostatok dôvery a odbornej prípravy môžu byť dôvodom technických problémov, ktoré brzdia vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu. S týmito problémami sme sa stretli u EZR. Eurojust veľakrát pomohol skrátiť omeškania pri tradičnej vzájomnej právnej pomoci (VPP), a to uľahčením výmeny informácií, poskytnutím bezprostrednej pomoci orgánom členských štátov a tým pomáhal chrániť občanov. Ako jednoduchý príklad môžeme uviesť prípad, keď Eurojust obdržal urgentnú žiadosť počas procesu s nebezpečným sexuálnym delikventom.eurojust bol schopný do 48 hodín zabezpečiť, že súd v jednom členskom štáte mal úplný obraz o hrozbe, ktorú žalovaný predstavoval, a to z informácií zo súdnych spisov iného štátu vrátane analýzylegislatívnych zmien vo vzťahu k určitému k trestnému činu. Ďalšie technické problémy nastali pri vykonávaní žiadostí o právnu pomoc kvôli rozdielom v praktickom využití príslušných pojmov. Príkladom môžu byť žiadosti o vykonanie zmrazenia, zaistenia a konfiškácie. Eurojust pri objasňovaní požiadaviek jednotlivých orgánov a v poradenstve praktických riešení zohrával významnú úlohu. Ďalšou oblasťou, v ktorej sa vyskytli právne problémy, bola realizácia príkazov na zaistenie majetku. Národné orgány sa niekedy zdráhajú použiť nástroje určené na spoluprácu na európskej úrovni. Niekedy to bolo z dôvodu, že tieto sa nejavili, že by priamo spĺňali potreby praktikov. Napríklad Rámcové rozhodnutie 2003/577/SVVz 22.júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii(rámcové rozhodnutie o vykonaní príkazu na zaistenie 12

13 majetku alebo dôkazov) bolo málo používané, hoci bol tento právny nástroj transponovaný do národných legislatív. Ďalšie zhodnotenie príkazov na zaistenie majetku je v sekcii 2.4. Chýbajúce alebo nedostatočné uplatňovanie európskej legislatívy je takisto súvisiacou právnou prekážkou, ktorá sa prejavila v práci na prípadoch Eurojustu. Napríklad v niektorých prípadoch mali justičné orgány ťažkosti pri zriaďovaní spoločných vyšetrovacích tímov (SVT) kvôli neadekvátnemu transponovaniu legislatívy EÚ do národného práva v niektorých členských štátoch. Ďalšie právne prekážky môžu prípadne vyplynúť z rôznych pravidiel o prípustnosti dôkazov. Príkladom môže byť legislatíva týkajúca sa odposluchov, vypočúvania svedkov, dostupného stupňa ochrany svedkov a požiadavkách na spravodlivý proces.rôzne postupy, pokiaľ ide o výpovede svedkov, vedú k praktickým problémom. Napríklad výpoveď prijatá bez predbežnej notifikácie obhajoby v jednom členskom štáte nemusí byť prípustné ako dôkaz v inom. Problémy takisto vyplývajú z procesných rozdielov. Existuje napríklad viacero spôsobov, ako môžu byť žiadosti o právnu pomoc doručené, napr. priama komunikácia medzi justičnými orgánmi, Interpol, Schengenský informačný systém (SIS), Eurojust a Európska justičná sieť (EJS). Táto situácia môže u odborníkov vyvolávať neistotu z pohľadu vhodného komunikačného kanála. Občas sa prejavujú aj problémy vyplývajúce z rozdielov v definícii trestných činov alebo vyšetrovacích opatrení. Príklad je uvedený v sekcii 2.5 Pranie špinavých peňazí. Mnohým z vyššie uvedených problémov by sa mohlo predísť včasným využitím skúseností odborníkov Eurojustu a presným popísaním prípadu. Eurojust je často požiadaný o vyriešenie konkrétneho problému, no nie sú mu oznámené ďalšie podrobnosti prípadu, pre ktoré by tiež mohol poskytnúť svoju asistenciu. V tejto súvislosti môže pomôcť úplná implementácia požiadaviek žiadosti v Rozhodnutí o Eurojuste. Stručne povedané je cezhraničné vyšetrovanie a trestné stíhanie náročné, a to aj na zdroje. Je potrebné upozorňovať národné justičné orgány na dôležitosť medzinárodnej justičnej spolupráce, konkrétne na úlohu Eurojustu. Zapojenie Eurojustu v rannej fáze, t.j. od začiatku policajnej spolupráce, je kľúčovým na zabezpečenie prínosu investovaných zdrojov pri vyšetrovaní vo forme súdnych výsledkov. 2.4 Použitie nástrojov justičnej spolupráce Eurojustu Koordinačné stretnutia Koordinačné stretnutia sú naďalej kľúčovým nástrojom pre sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov členských štátov pri cezhraničných prípadoch. Podporujú priamu výmenu informácií o prebiehajúcich vyšetrovaniach a koordináciu operatívnych činností. Tieto stretnutia umožňujú kompetentným národným orgánom a národným členom Eurojustu, ako aj zástupcom partnerov v rámci EÚ, napr. Europolu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), odsúhlasiť spoločnú stratégiu a plánovať a koordinovať súbežné vyšetrovania a kroky, akými sú zatýkanie, domové prehliadky a konfiškácia majetku. Na koordinačných stretnutiach je možné identifikovať potrebné informácie, ktoré si zúčastnené krajiny majú vymeniť ako aj ich formát vyhovujúci všetkým zúčastneným stranám. Takisto je možné zadefinovať vhodné spôsoby prenosu informácií a jeho správne načasovanie. Navyše majú zúčastnené orgány šancu stretnúť sa a vybudovať efektívne pracovné vzťahy. K zlepšeniu koordinačných stretnutí sú potrebné dva jednoduché kroky. Prvým je včasná realizácia dohovorov zo stretnutí všetkými zainteresovanými stranami. Druhým výmena 13

14 informácií a diskusia o právnych prekážkach ešte pred samotnými stretnutiami, čím je možné dosiahnuť vyššej efektivity stretnutí. V takom prípade by na stretnutiach bolo možné sústrediť sa na konkrétne kroky potrebné na realizáciu žiadostí o justičnú spoluprácu (napr. kontrolované dodávky, koordinované domové prehliadky a pod.). Články 6 a 7 Rozhodnutia o Eurojuste Národní členovia a Kolégium majú podľa článkov 6 a 7 Rozhodnutia o Eurojuste právomoc vydávať príslušným národným orgánom odporúčania týkajúce sa prípadov. Tieto sú cenným nástrojom na zlepšenie justičnej spolupráce v prípadoch cezhraničnej trestnej činnosti ovplyvňujúcej Európsku úniu. Nepretržitý dialóg medzi národnými členmi Eurojustu a ich domácimi orgánmi týkajúci sa otázok súvisiacich s operatívnou prácou na prípadoch sa prejavuje práve t týchto odporúčania. Niekedy môže mať spomínaný dialóg formu formálnej výmeny (napr. rozhodnutia alebo formálne žiadosti národného člena svojím justičným orgánom), ale väčšinou je neformálny. Použitie formálnych žiadostí často odzrkadľuje konkrétne procesné postupy v členských štátoch, akým je potreba vytvoriť prehľad rozhodnutí o trestných stíhaniach. V roku 2010 bolo v zmysle článku 6 vydaných 29 formálnych žiadostí. Viacero napríklad v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) i) (podniknutie vyšetrovania alebo trestného stíhania konkrétnych činov): pridaná hodnota Eurojustu spočívala vo včasnom upozornení kompetentných orgánov v členskom štáte na potrebu zvážiť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, hoci sa pôvodne týkal iného členského štátu. Portugalské zastúpenie napríklad požiadalo svoje orgány o zváženie vyšetrovania v belgickom prípade počítačovej kriminality a prania špinavých peňazí, do ktorého bolo nakoniec zapojených osem členských štátov a dva tretie štáty. V ďalšom príklade upozornil Eurojust viaceré orgány činné v trestnom konaní v rámci jednej jurisdikcie na potrebu konať. Týkalo sa to rakúskeho vyšetrovania podvodných investícií týkajúceho sa siedmich členských a dvoch tretích štátov. Justičné orgány v šiestich talianskych mestách boli požiadané o stotožnenie obetí podvodných aktivít, zaevidovanie trestných oznámení a zaistenie bankových informácií. Ďalšie príklady sa týkajú článku 6 ods. 1 písm. a) ii) (akceptovanie, že jeden z nich môže mať lepšie možnosti podniknúť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov). Portugalské a španielske národné orgány boli požiadané o akceptovanie lepšieho postavenia Portugalska pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní únosu, pokusu o vraždu, podpaľačstva a falšovania dokumentov spáchaných portugalským občanom. V inom prípade Eurojust sprostredkoval dohodu týkajúcu sa lepšej pozície na trestné stíhanie medzi španielskymi, holandskými a orgánmi Spojeného kráľovstva v prípade pašovania drog. Vo všetkých prípadoch sa národné justičné orgány riadili odporúčaniami Eurojustu. Národné zastúpenia využili ustanovenia článku 6 ods. 1 písm. a) (iii) (koordinovať medzi príslušnými orgánmi príslušných členských štátov). V prípade odpočúvania Eurojust zaistil vykonanie španielskeho vnútroštátneho rozkazu, ktorý bol dôležitý na zabezpečenie koordinácie s dožadujúcim členským štátom. Ďalej národné zastúpenia konali v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) (v) (či mu poskytnú informácie nevyhnutné na plnenie jeho úloh). Eurojust môže často poskytnúť informácie rýchlo a efektívne, čo je dôležité pre riadne vyšetrenie cezhraničnej trestnej činnosti. V zmysle tohto ustanovenia urýchlil Eurojust identifikáciu prokuratúry alebo súdu príslušného v rámci danej jurisdikcie. Keďže bolo nadviazané priame spojenie s orgánmi príslušnými na vybavenie dožiadania, telefónne odpočúvanie a domové prehliadky priniesli presvedčivé výsledky. 14

15 V priebehu roku 2010 vydalo Kolégium jednu formálnu žiadosť podľa článku 7 Rozhodnutia o Eurojuste. Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) Kolégium môže zabezpečiť, aby kompetentné orgány v rámci Európskej únie boli informované o vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré by mohli byť pre nich relevantné. V roku 2010 Kolégium použilo tento článok v jednom prípade. Belgické orgány vyšetrovali série vrážd a sexuálnych deliktov, ktoré boli v Belgicku spáchané od deväťdesiatych rokov minulého storočia učiteľom. Po zatknutí za vraždu mladého páru sa priznal k vražde dievčaťa spred niekoľkých rokov. Ukázalo sa, že bol zodpovedný za zmiznutia mladých žien vo viacerých jurisdikciách. V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) sa Kolégium rozhodlo konať, aby zabezpečilo vzájomnú informovanosť kompetentných orgánov členských štátov o vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré majú dopad na úrovni Únie alebo by mohli ovplyvniť aj iné ako priamo zainteresované členské štáty. Výsledkom bolo, že belgické orgány preskúmali možnosť zriadenia databázy nezvestných osôb súvisiacich so sexuálnym zneužívaním. MLA 2000 a dôkazné otázky Národné zastúpenia kladne komentovali používanie MLA 2000, ktoré predstavuje pevný rámec pre justičnú spoluprácu. Pri jeho aplikácii neboli vo všeobecnosti zaznamenané žiadne závažné prekážky. Konkrétny problém však aj naďalej pretrváva, a to rozmanitosť dostupných nástrojov. Odborníci tak stoja pred rozhodnutím, či využiť možnosti MLA 2000, príslušné články Konvencie implementujúcej Schengenskú dohodu zo 14. júna 1985 (Schengen acquis) a MLA 1059 a príslušné protokoly. Fakt, že by MLA 2000 mohlo byť považované za dodatok MLA 1959, môže tiež spôsobovať neistotu v jeho používaní. Nie všetky členské štáty MLA 2000 ratifikovali alebo plne implementovali, čo tiež môže vyvolať celý rad problémov, ako napríklad ťažkosti pri zriaďovaní SVT alebo absencii zariadení na videokonferencie.eurojust sa snažil nájsť praktické riešenie týchto problémov. Jedným z opakujúcich sa problémov je rozdiel medzi právnymi požiadavkami dožadujúceho členského štátu a procedurálnymi postupmi vykonávajúceho členského štátu. Podľa článku 4 MLA 2000 by sa dožadovaná krajina mala riadiť postupmi výslovne uvedenými dožadujúcou krajinou. Napríklad vykonaniu žiadostí o právnu pomoc označených určitým stupňom utajenia by mohli brániť prísne pravidlá týkajúce sa poskytovania dôkazov obhajobe.rozdielne kompetencie a právomoci medzi národnými systémami (napr. rozdielne úlohy polície, vyšetrujúcich sudcov, sudcov a prokurátorov) vyvolávali medzi odborníkmi v členských štátoch neistotu v tom, ktorý orgán by mal byť zapojený. Eurojust zohrával dôležitú úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, a to objasnením právnych predpisov a požiadaviek v súlade s vnútroštátnym právom, umožnením výmeny informácií medzi kompetentnými orgánmi, prepracovaním žiadostí a poskytnutím doplňujúcich informácií. V urgentných prípadoch pomohol Eurojust svojou intervenciou nadviazať kontakt medzi národnými orgánmi, takže vydanie formálnej žiadosti o právnu pomoc nebolo potrebné. Pomoc Eurojustu bola potrebná aj z dôvodu rôznej miery centralizácie informácií v členských štátoch. Ako príklad môžu slúžiť problémy pri získavaní bankových informácií. Niektoré členské krajiny (napr. Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko) zriadili centralizované databázu bankových účtov, čo uľahčuje vybavenie žiadostí o bankové informácie. Iné takúto databázu nemajú a získanie účtov môže zabrať veľa času. Podobný problém môže nastať v prípade, ak nie sú centralizované informácie katastra. Problémov s prípustnosťou dôkazov bolo zaznamenaných pomerne málo. K tomuto výsledku prispel aj Eurojust. Konkrétne prípustnosť dôkazov uľahčil tým, že objasnil relevantné právne požiadavky a pomohol s praktickým riešením. 15

16 Niektoré aspekty MLA 2000 boli vyhodnotené ako problematické. Článok 8 ods. 1 týkajúci sa náhrady ukradnutých vecí môže spôsobovať problémy, ak sa použije spoločne so záznamom v SIS. Napríklad ukradnuté auto nadobudnuté v dobrej vôli by mohlo byť predmetom záznamu v SIS. Procedúry na vymazanie záznamu zo systému SIS by mali byť prediskutované. Pri autorizácii odpočúvania v zmysle článku 20 ods. 2 MLA 2000 boli identifikované iné operatívne ťažkosti. Toto ustanovenie sa týka prípadov, kedy orgány jedného členského štátu môžu uskutočniť odposluch na území iného členského štátu bez potreby technickej podpory k jeho uskutočneniu. V takomto prípade je podľa článku 20 ods. 2 MLA 2000 potrebné, aby členský štát vykonávajúci odpočúvanie informoval druhý členský štát pred jeho vykonaním, ak vie, že v čase jeho realizácie sa daná osoba nachádza na území notifikovaného štátu, alebo po tom, čo túto skutočnosť zistí. Väčšina odpočúvaní je však zaznamenávaná automaticky a až následne analyzovaná kompetentnými orgánmi. Článok 20 ods. 4 MLA 2000 (ktorý umožňuje upozornenému členskému štátu odsúhlasiť, zamietnuť alebo inak reagovať na oznámenie) tieto situácie nerieši. V tejto súvislosti Eurojust vzniesol niekoľko otázok, ako napríklad či je potrebné informovať iný členský štát o vykonanom cezhraničnom odpočúvaní a či je vôbec možné takýto úkon odsúhlasiť so spätnou platnosťou. Svoje odpovede poskytlo 20 členských štátov. Výsledkom je, že názory, legislatíva a postupy v členských štátov sa v tejto oblasti do značnej miery líšia a tento problém bude potrebné riešiť na úrovni EÚ. Keďže článok 20 MLA 2000 už nezodpovedá bežnej praxi, kde väčšina odposluchov prebieha automaticky a je následne analyzovaná, môžu nastať problémy s prípustnosťou takto získaných dôkazov. Do úvahy je možno zobrať dve riešenia: 1) autorizácia v jednom členskom štáte by mohla byť dostatočným základom pre odpočúvanie v inom členskom štáte bez nutnosti technickej pomoci k jeho realizácii alebo 2) členský štát vykonávajúci odpočúvanie by mal požiadať o povolenie použiť nahrávku, ak bol odposluch vykonaný na území iného členského štátu bez potreby technickej podpory. Európske zatýkacie rozkazy (EZR) V roku 2010 zaregistroval Eurojust 280 prípadov týkajúcich sa realizácie EZR, čo predstavuje takmer 20% všetkých postúpených prípadov. Prípady týkajúce sa viacnásobných žiadostí o vykonanie EZR (článok 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia o EZR) Podľa článku 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia o EZR môže vykonávajúci justičný orgán požiadať Eurojust o stanovisko, ktorý z EZR vydaných na rovnakú osobu dvoma alebo viacerými členskými štátmi má byť realizovaný. V roku 2010 Eurojust registroval niekoľko prípadov kolidujúcich EZR a poskytol v nich svoje odporúčania. Taktiež zohral dôležitú úlohu pri uľahčení realizácie EZR zabezpečením včasnej komunikácie medzi zainteresovanými justičnými orgánmi. Príklady prípadov: Belgický prokurátor obdržal EZR z Rakúska a Nemecka na dvoch nemeckých občanov, ktorí boli vo vyšetrovacej väzbe v Belgicku. EZR boli súbežne vydané rakúskou a nemeckou prokuratúrou za obchodovanie s marihuanou. Článok 28, 1 belgického implementačného zákona z 19. decembra 2003 o EZR uvádza, že ak viaceré členské štáty vydali európsky zatýkací rozkaz týkajúci sa tej istej osoby, prokurátor o tomto informuje generálneho prokurátora a predloží túto vec rade, ktorá rozhodne, ktorý EZR bude zrealizovaný. Federálny prokurátor požiadal o asistenciu Eurojustu pri riešení tohto problému. Belgické zastúpenie prerokovalo túto otázku s rakúskymi a nemeckými kolegami a po 72 hodinách bola dosiahnutá dohoda, na základe ktorej 16

17 bol uprednostnený nemecký EZR z dôvodu štátnej príslušnosti oboch páchateľov a povahy trestného činu. Toto odporúčanie bolo doručené federálnemu prokurátorovi. Súd sa týmto odporúčaním riadil a v máji 2010 odovzdal oboch páchateľov nemeckým orgánom. V ďalšom prípade požiadal španielsky súd Eurojust o stanovisko týkajúce sa vydania estónskeho občana hľadaného Estónskom aj Talianskom. Španielske národné zastúpenie prediskutovalo tento problém so svojimi kolegami a bolo prijaté odporúčanie vydať obvineného do Estónska berúc do úvahy príslušné ustanovenia španielskeho národného práva a článok 16 ods. 2 Rámcového rozhodnutia o EZR. Okrem iného boli zohľadnené tieto faktory: zločiny, kvôli ktorým bola osoba vyžiadaná Estónskom, boli závažnejšie (vražda a ozbrojená lúpež) ako tie uvedené Talianskom (ozbrojená lúpež, účasť v zločineckej skupine a nezákonné držanie zbraní); estónske EZR bolo vydané skôr ako talianske ( 2006 resp. 2007); hoci oba EZR boli vydané z dôvodu trestného stíhania, fáza vyšetrovania bola v Estónsku uzavretá v roku 2006 a v Taliansku 2007; trestné činy, na ktoré boli EZR vydané, boli v prípade Estónska spáchané v roku 2001 a Talianska v roku Prípady týkajúce sa prekročenia lehôt (článok 17 ods. 7 Rámcového rozhodnutia o EZR) Ak vo výnimočných prípadoch nemôže členský štát dodržať časové lehoty uvedené v článku 17 rámcového rozhodnutia o EZR, mal by o tomto informovať Eurojust s uvedením dôvodu omeškania. V roku 2010 bolo Eurojustu oznámených 85 prekročení lehôt. Tri z nich boli registrované v Eurojuste, nakoľko si vyžadovali ďalšie kroky zainteresovaných národných zastúpení, zatiaľ čo ostatné boli len nahlásené. V ohlasovacom postupe je veľký nepomer, keďže 70 z 85 prípadov bolo oznámených Írskom. Ostatné prípady boli postúpené 8 členskými štátmi (Česká republika, Švédsko, Malta, Lotyšsko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Slovenská republika). Z toho vyplýva, že v prípade zostávajúcich 18 členských štátov nedošlo k prekročeniu lehôt alebo ich Eurojustu nenahlásili. Hlavným dôvodom prekročenia lehôt EZR boli žiadosti o doplňujúce informácie (napr. objasnenie právnej klasifikácie údajov alebo chýbajúce potvrdenie originálnych dokumentov) a povaha odvolacích konaní Otázky vyplývajúce z praktickej aplikácie EZR Všeobecne je možné skonštatovať, že postupy EZR fungujú správne a situácia sa jeho používaním kompetentnými orgánmi v praxi zlepšila. Naďalej sa však v prípadoch Eurojustu stretávame s praktickými problémami. Ide predovšetkým o tieto oblasti: Chýbajúce alebo nejednoznačné informácie: vo viacerých prípadoch bol popis trestných činov nejednoznačný alebo nedostatočný, ťažko sa získavali originálne dokumenty, prepojenie medzi trestom a trestným činom bolo nejednoznačné, neboli pochopené špecifické právne požiadavky a neboli uvedené informácie o dĺžke pobytu požadovanej osoby vo väzbe. Žiadosti o doplňujúce informácie: niekedy bolo zamietnutie EZR spojené so žiadosťou o dodatočné informácie v situáciách, kde potreba takýchto informácií nebola zrejmá. V niektorých prípadoch mohlo byť toto dožadujúcim štátom interpretované ako nedostatočná dôvera v rozhodnutie jeho orgánov alebo ako odlišné poňatie toho, ako by mal byť uplatňovaný princíp proporcionality (čl. 49 ods. 3 Charty základných práv). Naďalej pretrvávajú problémy s aplikáciou princípu vzájomného uznávania. 17

18 Preklady: zlá kvalita a nepresné preklady EZR mali za následok problémy s pochopením EZR. Niekedy sa Eurojustu vďaka svojím skúsenostiam a jazykovým schopnostiam podarilo tieto problémy prekonať. Neprávna voľba pojmov obžalovaný a podozrivý môže mať ďalekosiahle následky pri vykonávaní EZR. Súdne konania v neprítomnosti: bol zistený konkrétny problém s odsúdením v neprítomnosti. Garancia obnovy konania vyvolala otázku, či bolo EZR vydané z dôvodu trestného stíhania alebo výkonu trestu. V závislosti od toho by mal EZR obsahovať rozdielne informácie. Táto situácia sa môže zlepšiť po implementácii rámcového rozhodnutia 2009/299/SVV z 26. februára 2009, ktoré okrem iného dopĺňa rámcové rozhodnutie o EZR o podmienky procesu v neprítomnosti členskými štátmi. Rozdiely v právnych systémoch: stále pretrvávajú problémy súvisiace s rozdielmi medzi anglo saským a kontinentálnym európskym systémom práva. V týchto prípadoch zohrával Eurojust dôležitú úlohu v pomoci národným orgánom, pri posilňovaní vzájomného porozumenia a poskytovaní praktických riešení. Prijatie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, týkajúcej sa konkrétne prípadu Pupino(C 105/03), ktorý ukladá povinnosť vykladať vnútroštátne právne predpisy v súlade s rámcovými rozhodnutiami, môže pomôcť pri riešení problémov, ktoré stále pretrvávajú. Proporcionalita: vydanie EZR by mohlo byť disproporčné s ohľadom na relatívne nezávažný charakter trestného činu, očakávaný rozsudok, dobu, ktorú by musela osoba stráviť vo väzbe v priebehu konania o EZR a vysoké náklady realizácie EZR. Ktorýkoľvek z uvedených faktorov by mohol viesť k neochote vykonať EZR. Zásada špeciality: stále pretrvávali problémy súvisiace s rozdielmi medzi členskými štátmi týkajúcimi sa aplikácie článku 27 rámcového rozhodnutia o EZR o stíhaní za iné trestné činy spáchané pred vydaním. Odovzdanie občanov k výkonu rozsudku po zadržaní: problémy v tejto oblasti spôsobujú oneskorenia v niektorých konaniach. Vykonanie tohto typu EZR by bolo uľahčené, ak by vydávajúce orgány jasne vo formulári EZR uviedli hneď na začiatku, či súhlasia s vydaním osoby do vykonávajúceho štátu za určitých podmienok. Praktická organizácia zadržania podozrivého: vo viacerých prípadoch nebol dodržaný dohodnutý termín odovzdania, čo spôsobilo praktické problémy. Eurojust zohrával kľúčovú úlohu pri urýchľovaní komunikácie medzi zainteresovanými národnými orgánmi a pri objasňovaní požiadaviek vykonávajúcich justičných orgánov v prípadoch, keď urgentné získanie informácií na konečné rozhodnutie o zadržaní bolo rozhodujúce. Ďalšia pomoc sa týkala odporúčaní Eurojustu o EZR pred jeho vydaním. Navyše Eurojust nabádal odborníkov, aby využívali existujúce nástroje EZR, akými sú európska príručka o tom, ako vydať EZR a EZR Atlas na stránke EJS. Príkazy na zaistenie Napriek skutočnosti, že členské štáty mali implementovať Rámcové rozhodnutie o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v EÚ do 2. augusta 2005, skúsenosti s používaním tohto nástroja sú stále veľmi limitované. Prípady Eurojustu poukazujú na viaceré problémy pri jeho praktickej aplikácii. Formulár, ktorý je súčasťou rámcového rozhodnutia o o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v EÚ, sa javí byť zbytočne komplikovaný a požadované informácie nie sú vždy k dispozícii v čase jeho vypĺňania.navyše, ak majetok nie je identifikovaný, je potrebné najskôr vydať žiadosť o právnu pomoc k identifikácii majetku a až následne bude vydaný príkaz na zaistenie. Použitie tohto nástroja nie je taktiež praktické v prípade domových prehliadok, kde je 18

19 podľa odborníkov z praxe vhodnejšie použiť klasickú žiadosť o právnu pomoc v súlade s MLA 1959 alebo MLA Zložitosť formálnych požiadaviek, ich rozdielny výklad, neistota, či použitie štandardného formulára je povinné alebo nie, podstatné rozdiely v právnych systémoch a postupoch toto všetko robí realizáciu príkazov na zaistenie v zmysle rámcového rozhodnutia o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v EÚproblematickou. Tieto ťažkosti môžu byť umocnené požiadavkami na preklad. V jednom prípade napríklad nebol na preloženú verziu príkazu použitý originálny formulár a vykonávajúce orgány nemohli identifikovať dokument ako príkaz na zaistenie majetku vyžadujúci si rýchle konanie. Výsledkom bolo stiahnutie žiadosti, keďže nebolo už možné vystopovať majetok. Vo viacerých prípadoch hral Eurojust dôležitú úlohu pri odporúčaní praktického riešenia a podpore vzájomného porozumenia a spolupráce medzi zainteresovanými orgánmi. V tejto súvislosti môžeme uviesť niekoľko praktických odporúčaní. Komplexnejšia implementácia rámcového rozhodnutia o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v EÚčlenskými štátmi by uľahčila používanie tohto nástroja. Vybudovanie špecifického Atlas u podobného tomu, ktorý je k dispozícii pre EZR, by mohla pomôcť pri používaní príkazov na zmrazenie majetku. K jeho praktickému použitiu by pomohol aj zoznam špecifických požiadaviek rôznych členských štátov na zrealizovanie príkazov na zaistenie majetku. Konfiškácia a vyhľadávanie majetku Konfiškácia a vyhľadávanie príjmov z trestnej činnosti sú dva účinné nástroje v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Organizované kriminálne skupiny často používajú účty v zahraničných bankách alebo zisky investujú do aktív, ktoré je ťažké vypátrať, aby ukryli svoj neprávom nadobudnutý majetok. Účinnými prostriedkami sú preto zhabanie a konfiškácia ziskov z trestnej činnosti. Rozdiely v hmotnoprávnych a procesných pravidlách členských štátov naďalej predstavujú hlavné prekážky pre vyšetrovanie, identifikáciu, zisťovanie a vymáhanie majetku pochádzajúceho z cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti. Uplatňovanie princípu obojstrannej trestnosti a dôkazného bremena o protiprávnom pôvode majetku sú spoločnými prekážkami pri uznávaní a realizácii príkazov na konfiškáciu. Členské štáty majú rozdielne systémy vyhľadávania majetku. Zatiaľ čo vo väčšine môže byť majetok vyhľadávaný až po odsúdení za trestný čin. Niektoré členské štáty poznajú príkazy na vyhľadávanie majetku v občiansko právnom konaní alebo iné prostriedky, kedy rozhodnutie o konfiškácii je možné bez odsúdenia za trestný čin. V Európskej únii je preto uznanie občianskoprávneho zhabania a konfiškácie problematické. Ťažkosti sú umocnené rozdielmi v terminológii a právnych pojmoch. Eurojust saotázkami konfiškácie a vyhľadávania majetku zaoberá na stretnutiach národných zastúpení alebo koordinačných stretnutiach za účasti národných orgánov. Dve národné zastúpenia sa napríklad stretli, aby prediskutovali možnosť zdržať sa konania v súvislosti s majetkom žalovaného, s cieľom zabezpečiť tak majetok na budúceodškodnenie obete. Eurojust zohral dôležitú úlohu pri zabezpečení aplikovania nástrojov EÚ v oblasti zaistenia a konfiškácie majetku s cieľom zabezpečiť kompenzáciu pre obete. V roku 2010 bol skonfiškovaný majetok značnej hodnoty alebo bude podliehať konfiškácii v súvislosti s prípadmi registrovanými v Eurojuste počas roka. V tabuľke nižšie sú uvedené niektoré prípady, v rámci ktorých členské štáty za pomoci Eurojustu zadržali alebo dosiahli dohodu o ich zaistení. 19

20 Členský štát Majetok podliehajúci konfiškácii za asistencie Eurojustu Belgicko V Španielsku boli skonfiškované dve lode (týka sa to dvoch prípadov Eurojustu) Bulharsko V Spojenom kráľovstve bola skonfiškovaná hotovosť EUR a nehnuteľnosť Česká republika Rakúske orgány skonfiškovali CZK ( EUR) Nemecko V prípade veľkého daňového podvodu, v rámci ktorého boli koordinované prehliadky v 15 krajinách, bolo skonfiškovaných EUR Írsko Nehnuteľnosti významnej hodnoty boli skonfiškované v Španielsku a Írsku Španielsko V rámci piatich prípadov bolo skonfiškovaných , , , a EUR (všetky budú skonfiškované po konečnom rozhodnutí súdu) Taliansko Predbežná konfiškácia EUR v Holandsku Zaistenie 800 kg falšovaných produktov v 10 krajinách Zaistenie luxusných hodiniek v Nemecku Zaistenie 300 kg kokaínu v Belgicku, Španielsku, Taliansku a Českej republike Zaistenie dokumentov súvisiacich s registráciou 100 automobilov v Nemecku Zaistenie 700 kg hašiša, jedného počítača, mobilných telefónov a dokumentov vo Francúzsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve Zaistenie jedného servera v Rakúsku Francúzsko Nehnuteľnosť a vozidlá v Taliansku, jedna loď a zaistenie kg kokaínu Rakúsko V prípade veľkého podvodu na daniach bolo v Českej republike skonfiškovaných EUR V Belgicku bude v rámci prípadu veľkého podvodu na daniach skonfiškovaných EUR Fínsko V prípade prania špinavých peňazí bude v Španielsku skonfiškovaných EUR V Portugalsku bude skonfiškovaných EUR Švédsko Vo Švédsku bolo skonfiškovaných EUR a loď v inej krajine Spojené kráľovstvo Všetok majetok a peniaze hlavného podozrivého (vrátane domu, člnu a peňazí v celkovej EUR) Niekoľko luxusných automobilov v Španielsku V roku 2010 Eurojust inicioval dotazník týkajúci sa konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia alebo vymáhanie v občiansko právnom konaní v členských štátoch. Na základe 22 odpovedí je možné skonštatovať, že legislatíva len veľmi malého počtu členských štátov definuje takéto opatrenia, čoho dôvodom sú najmä ústavné obmedzenia. Napríklad dlhé skúsenosti Talianska s organizovaným zločinom sa odzrkadľujú v jeho legislatíve týkajúcej sa konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia. Dotazník sa takisto pýtal, či legislatívne systémy členských štátov obdobné nástroje ako konfiškácia bez predchádzajúceho odsúdenia alebo vymáhanie v občiansko právnom konaní. Hoci v členských štátoch nie je ustanovená konfiškácia bez predchádzajúceho odsúdenia alebo vymáhanie v občiansko právnom konaní, mnohé implementovali rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/JHA o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti a ustanovujú rozšírenú konfiškáciu. Systém niektorých členských štátov navyše umožňuje konfiškáciu bez súvisiaceho trestného konania. V princípe by žiadosť o právnu pomoc mala byť postačujúca na vykonanie príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu v súvislosti s trestným konaním. Nie sú však jasné postupy. Napríklad, v jednotlivých členských štátoch sa môžu líšiť adresáti žiadostí o právnu pomoc v závislosti od štádia konania a toho, kde sa nachádzajú aktíva určené na zaistenie alebo konfiškáciu. V niektorých prípadoch majú príslušné právomoci územné jurisdikcie, v iných je potrebné zaslať žiadosť o právnu pomoc centrálnym orgánom pre medzinárodnú spoluprácu a niekde zase na ministerstvo spravodlivosti. 20

21 Na základe odpovedí na dotazník je možné skonštatovať, že vykonanie príkazov na konfiškáciu je jednoduchšie v členských štátoch, ktoré transponovali ustanovenia rámcového rozhodnutia 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu. Ďalšie problémy vznikajú v prípade žiadostí o cezhraničnú konfiškáciu bez predchádzajúceho odsúdenia alebo vymáhanie v občiansko právnom konaní v dôsledku rôznych právnych pojmov a požiadaviek. Pokusom o riešenie tohto problému je luxemburský zákon z 1. augusta 2007 o konfiškácii, ktorý umožňuje uznanie a vykonávanie cudzieho príkazu na konfiškáciu buď na základe odsúdenia za trestný čin alebo, pri splnení určených podmienok, súdneho rozhodnutia trestnej povahy uznávajúceho spáchanie jedného alebo viacerých trestných činov. Dohody medzi členskými štátmi o likvidácii konfiškovaného majetku uľahčili prístup k odňatiu majetku páchateľov získaného trestnou činnosťou. Eurojust pomohol členským štátom dosiahnuť takého dohody. Napríklad dva prípady prania špinavých peňazí, registrované v Eurojuste v roku 2010, sa týkali vykonania príkazov na konfiškáciu v Španielsku a Portugalsku. Po intervencii Eurojustu sa obe strany dohodli na transfere získaných peňazí do tretieho členského štátu. Kontrolované dodávky Podľa článku 12 ods. 1 MLA 2000 musí každý členský štát na žiadosť iného členského štátu umožniť na svojom území vykonať kontrolovanú dodávku v rámci vyšetrovania trestných činov podliehajúcich extradícii. Kontrolované dodávky môžu spadať tak pod policajnú ako aj justičnú spoluprácu, keďže v mnohých štátoch je k vykonaniu takých operácií potrebná justičná autorizácia. Navyše sú výslovne uvedené v článkoch 9c ods. 1 písm. d), 9d písm. a) a 13 ods. 7 písm. b) Rozhodnutia o Eurojuste, ktoré zdôrazňujú rozmer týchto opatrení v rámci justičnej spolupráce. Za účelom ich včasnej a efektívnej realizácie boli v roku 2010 Eurojustu postúpené prípady súvisiace s kontrolovanými dodávkami. Ich úspech v značnej miere závisí od efektívnej koordinácie a krátkom čase odozvy. V jednom prípade pašovania drog asistoval Eurojust pri realizácii kontrolovanej dodávky v štyroch členských štátoch. Výsledkom bolo zaistenie kg kokaínu. Eurojust takisto pomáhal pri objasňovaní právnych požiadaviek súvisiacich s procedúrami týkajúcimi sa sledovaných zásielok, ktoré sa môžu podstatne líšiť v rámci jednotlivých členských štátov. V prípadoch kontrolovanej dodávky, v ktorých musel byť použitý štatút utajených agentov, museli byť zvážené špeciálne požiadavky týkajúce sa ich bezpečnosti. Pri objasňovaní týchto požiadaviek hral dôležitú úlohu Eurojust. Takisto pre dožadujúci štát rýchlo identifikoval kompetentné orgány dožiadaného štátu zodpovedné za logistické a bezpečnostné opatrenia pre tajných agentov. Výsledkom tejto pomoci Eurojustu bolo úspešné zrealizovanie kontrolovanej dodávky a zadržanie hlavného podozrivého. Avšak aj naďalej pretrvávajú právne prekážky, ktoré môžu byť prekážkou pre uskutočnenie sledovaných zásielok v členských štátoch. Napríklad orgány cieľovej krajiny môžu byť upozornené na nezákonnú dodávku až keď je na ceste alebo dokonca na ich teritóriu. Okrem toho môže prísť k neočakávanej zmene trasy. 21

22 2.5 Justičná spolupráca v prioritných oblastiach trestných činov Ako je už vyššie uvedené, terorizmus, obchodovanie s drogami, OĽ, podvody, korupcia, počítačová kriminalita, pranie špinavých peňazí a a iné aktivity týkajúce sa organizovaných kriminálnych skupín v oblasti ekonomiky boliidentifikované ako oblasti trestných činov, ktoré v súčasnosti predstavujú najväčšie riziko pre Európsku úniu. Podrobnosti o práci na prípadoch v týchto oblastiach sú uvedené nižšie Terorizmus Boj proti terorizmu, konkrétne financovanie terorizmu, počítačový terorizmus a chemický, biologický, rádioaktívny a nukleárny (CBRN) terorizmus sú oblasťami, na ktoré sa Eurojust sústreďuje. Počet prípadov týkajúcich sa teroristických trestných činov vrátane financovania terorizmu, v ktorých bol Eurojust požiadaný o súčinnosť, vzrástol oproti roku 2009, kedy bolo evidovaných 21 takýchto prípadov, na 28 prípadov v roku Informácie poskytované na základe Rozhodnutia Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 umožnili Eurojustu mať lepší prehľad o žiadostiach o právnu pomoc v rámci Európskej únie ako aj o stave súdnych konaní v tejto oblasti. V roku 2010 Eurojust vydal tri edície Monitoru rozsudkov vydaných vo veciach terorizmu. Je distribuovaný národným korešpondentom pre terorizmus nielen kvôli informovanosti o relevantných prípadoch v rámci Európskej únie, ale aj pre získanie informácií o legislatívnom vývoji a osvedčených postupoch z analýz prípadov. Eurojust zorganizoval v roku 2010 päť koordinačných stretnutí týkajúcich sa teroristických prípadov. Europol sa zúčastnil na jednom z nich. Keďže sa Eurojust v roku 2009 sústredil na aktivity Strany kurdských pracujúcich v Európe, v roku 2010 Stály výbor (COSI) odporučil Eurojustu, aby preskúmal praktické a právne možnosti zriadenia SVT medzi členským a tretím štátom. Takýto postup však nebol možný z dôvodu neexistujúcej vhodnej legislatívy. S podporou Eurojustu však Belgicko a Dánsko zriadili SVT v súvislosti s teroristickým prípadom, v ktorom sa osoba čečenského pôvodu pokúšala uskutočniť bombový útok v Kodani. Útok bol neúspešný a podozrivý bol zadržaný. SVT získal prostriedky Komisie prostredníctvom Eurojustu. Príklady prípadov: V talianskom prípade prebiehalo vyšetrovanie týkajúce sa aktivít organizovanej zloèineckej skupiny na území Afganistanu, Pakistanu, Rumunska, Albánska a Talianska od roku Skupina bola riadená z Ríma a Milána a bola zapojená do nelegálneho prisahovalectva a obchodovania s drogami za úèelom financovania radikálneho islamského terorizmu. Skupina nelegálne prevádzala afganských a pakistanských obèanov s falošnými dokumentmi cez Irán, Turecko a Grécko do Talianska. Po príchode do Talianska boli obete naložené do vozov smerujúcich do Nemecka, Švédska, Belgicka, Spojeného krá¾ovstva a Nórska. Eurojust u¾ahèil vyšetrovanie zabránením prekrývania sa národných vyšetrovaní a prípadného ne bis in idem, synchronizoval vykonania EZR, bol aktívne zapojený do koordinácie závereèných a ve¾mi nároèných policajných operácií synchronizovaných v troch èlenských štátoch a takisto u¾ahèoval spoluprácu justièných orgánov poèas celej operácie. Eurojust podporil dánsky prípad, v ktorom bola Roj TV, kurdská televízna stanica založená v Dánsku, po rokoch vyšetrovania stíhaná v roku 2010 za propagáciu terorizmu. Je to prvý prípad, v ktorom bola dánska mediálna spoloènos stíhaná za terorizmus. Pomoc Eurojustu bola potrebná na podporu spoloèného pochopenia tohto špecifického trestného èinu medzi zúèastnenými krajinami. Súdny proces by sa mal kona v roku

23 V júni 2010 bolo v Eurojuste zorganizované šieste výročné strategické stretnutie o terorizme. Tieto stretnutia slúžia pre odborníkov, najmä národných korešpondentov pre terorizmus, ako základ na výmenu informácií a osvedčených postupov v oblasti boja proti terorizmu. Hlavným bodom programu bolo zhodnotenie skúseností so zoznamom EÚ osôb a entít v boji proti terorizmu a financovaniu terorizmu a používanie šifrovacej technológie na teroristické účely. V súvislosti s posledne zmieneným sa účastníci zhodli, že ďalšie generácie sieťovej architektúry peer to peer budú predstavovať prekážku pre orgány činné v trestnom konaní pri monitorovaní a odpočúvaní komunikácie medzi jednotlivcami so zločineckými alebo teroristickými úmyslami. Posilnenie právnych predpisov EÚ v oblasti odpočúvania a súkromných a elektronických komunikácií tak, aby orgány činné v trestnom konaní mohli získavať informácie (týkajúce sa ako zdroja a cieľa, dátumu, času, dĺžky, typu, užívateľských zariadení, tak aj obsahu komunikácie) od poskytovateľov VoIP služieb, je považované za dôležité. Čo sa týka zoznamu EÚ, účastníci sa zhodli na závere, že zoznam sám osebe nemusí postačovať k odsúdeniu za teroristické činy, ale mal by byť vždy analyzovaný spolu s ďalšími okolnosťami prípadu. Takisto je pre vnútroštátne orgány dôležitá okrem pravidelnej aktualizácie na úrovni EÚ, ktorá sa robí dvakrát ročne, aj pravidelná aktualizácia národných zoznamov. Okrem vyššie spomenutých oblastí sa výročné strategické stretnutie zaoberalo správou TE SAT, výmenou informácií na základe Rozhodnutia Rady 2005/671/SVV a dvoma prezentáciami o francúzskom a španielskom prípade. Prvý sa týkal rozsudku financovania terorizmu proti Tigrom oslobodenia tamilského Ílamu a druhý teroristických aktivít organizácie ETA a aktivít uskutočnených organizovanými politickými stranami s odkazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 30. júna Dohoda EÚ USA o programe na sledovanie financovania terorizmu Dohoda o programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) medzi Európskou úniou a USA vstúpila do platnosti 1. augusta TFTP umožňuje poskytnutie určitej kategórie dát uložených na území EÚ týkajúcich sa bankových operácií určeným poskytovateľom služieb správ o bankových platbách Ministerstvu financií USA. V súlade s TFTP môže Eurojust prijať a predať určité typy informácií za účelom prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a trestného stíhania terorizmu a financovania terorizmu. Navyše Eurojust môže požiadať o vyhľadanie relevantných informácií získaných prostredníctvom TFTP z Ministerstva financií USA, ak existuje dôvodné podozrenie o spojitosti osoby alebo entity s terorizmom alebo jeho financovaním. Eurojust začal diskusie s príslušnými zúčastnenými stranami, najmä Europolom, s cieľom identifikovať vhodné postupy na implementáciu príslušných ustanovení a poskytol experta, ktorý sa zúčastnil na revízii dohody. Revízia bude predložená, okrem iného, Európskemu parlamentu. Obchodovanie s drogami Európsky pakt pre boj s medzinárodným obchodovaním s drogami prijatý Radou Európskej únie v júni 2010 jasne poukazuje na skutočnosť, že obchodovanie s drogami naďalej ohrozuje bezpečnosť a prosperitu občanov EÚ. Keďže siete organizovanej kriminality majú medzinárodný charakter a protiopatrenia sú prijímané jednotlivými členskými štátmi, účinné reakcie na cezhraničné hrozby sú urobené na európskej úrovni. Členské štáty využili zdroje Eurojustu pri uľahčení spolupráce a koordinácie medzi národnými justičnými orgánmi potrebných v boji s obchodovaním s drogami. Najväčšie množstvo prípadov (254) sa v roku 2010 týkalo práve obchodovania s drogami. V mnohých prípadoch boli nadviazané kontakty s krajinami mimo Európskej únie, a to vďaka aktívnej úlohe Eurojustu pri ich koordinácii. Pri riešení prípadov bolo poukázané na narastajúcu zainteresovanosť západoafrických národností v distribúcii drog do Turecka a Kolumbie. 23

24 Eurojust zorganizoval v roku koordinačných stretnutí v súvislosti s prípadmi obchodovania s drogami, ktoré sú najpočetnejšou kategóriou v rámci typov trestných činov. Na polovicu z nich bol pozvaný Europol. V troch prípadoch boli za podpory Eurojustu vytvorené SVT a v jednom z nich bol zainteresovaný aj Europol. Pri stíhaní prípadov obchodovania s drogami sa vyskytli špecifické problémy. Napríklad ak vykonávajúci členský štát nepovažuje množstvo drog za významné, môže prísť k oneskoreniu pri realizácii žiadosti o právnu pomoc.v niektorých členských štátoch zásada povinného stíhanie vyžaduje, aby vnútroštátne orgány začali vyšetrovanie obchodu s drogami bez ohľadu na množstvo drog. Eurojust dohodol dôkazné požiadavky, ako napríklad na odpočúvanie, ak rozdielne stanoviská členských štátov spôsobovali problémy. Obchodovanie s ľuďmi Prípady Eurojustu potvrdzujú, že najčastejšími dôvodmi obchodovania s ľuďmi sú nútené práce a/ alebo sexuálne zneužívanie. Koordinácia vyšetrovaní a trestných stíhaní v prípadoch OĽ bola v roku 2010 aj naďalej uľahčovaná posilnenou spoluprácou s Eurojustom. V roku 2010 bolo zaregistrovaných 87 prípadov. Tie predstavujú 6% z celkového nápadu. Počet koordinačných stretnutí týkajúcich sa prípadov OĽ sa zvýšil z piatich v roku 2009 na trinásť v roku Príklady prípadov: Bulharské národné zastúpenie v Eurojuste bolo požiadané o spoluprácu v prípade organizovanej zločineckej skupiny, ktorá predávala tehotné bulharské ženy do Grécka, kde porodili. Potom boli matky nútené vzdať sa svojich novonarodených detí na adopciu. Obetiam boli vystavené falošné identifikačné dokumenty. Bulharské orgány požiadali o otvorenie prípadu v Eurojuste z dôvodu potrebnej koordinácie a zváženia založenia SVT. Na koordinačnom stretnutí v Eurojuste sa zúčastnili zástupcovia bulharských a gréckych justičných a policajných orgánov a Europolu. Výsledkom rokovaní bolo urýchlenie vyšetrovania v Grécku, ktoré už bolo začaté a zrealizovanie bulharskej žiadosti o justičnú spoluprácu. V Bulharsku a Grécku boli zorganizované ďalšie stretnutia vyšetrovacích a policajných orgánov. Policajné orgány oboch členských štátov zintenzívnili svoju spoluprácu a prišlo k výmene relevantých informácií priamo a cez Eurojust. V Bulharsku a Grécku boli zrealizované koordinované zatknutia, ktorých výsledkom bolo zadržanie šiestich osôb v Bulharsku a piatich v Grécku. Bulharsko vydalo päť EZR a zaslalo ich do Grécka. Občania Českej a Slovenskej republiky a viacerých ďalších východoeurópskych krajín boli privezený organizovanou zločineckou skupinou do Spojeného kráľovstva s prísľubom práce. Cesta bola zorganizovaná majiteľom fiktívnej spoločnosti použitím e mailových adries, mobilných telefónov a dopravných prostriedkov jeho spolupracovníka. Dokumenty obetí boli zneužité organizovanou skupinou k získaniu príspevkov a dávok od úradov Spojeného kráľovstva. Organizovanú zločineckú skupinu tvorili český a slovenský občania. Ďalšia fiktívna spoločnosť bola otvorená slovenským občanom v Spojenom kráľovstve. Jej úlohou bola registrácia obetí ako zamestnancov spoločnosti a otváranie bankových účtov, na ktoré boli zasielané vládne príspevky. Kontrolou nad bankovými účtami mohol majiteľ fiktívnej spoločnosti disponovať poukázanými prostriedkami. Pár dní po pripísaní príspevkov na účty boli obete nútené opustiť Spojené kráľovstvo. Eurojust úspešne pomáhal pri koordinácii akcií, ktoré viedli k zadržaniu a trestnému stíhaniu šiestich podozrivých a zaisteniu konkrétnych aktív. 24

25 Právne prekážky justičnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti OĽ sa väčšinou týkajú prípustnosti dôkazov. V mnohých prípadoch sú obete obchodovania za účelom nútených prác alebo sexuálneho zneužívania aj nelegálnymi prisťahovalcami. Po rozložení organizovanej skupiny sú obete zadržané a predvolané v postavení svedkov proti členom organizovanej skupiny. Ako svedkovia sú obete často neochotné alebo nie sú k dispozícii aby predstúpili pred súd. Preto ich pôvodné výpovede nemôžu byť potvrdené pred súdom a nemôžu byť pripustené ako dôkazy vo väčšine členských štátov. Okrem toho priame ohrozenie a násilie proti obetiam a ich rodinám sú významným odstrašujúcim prostriedkom proti podaniu svedeckej výpovede obetí. V mnohých prípadoch registrovaných v Eurojuste poznajú zločinecké skupiny rodiny obetí, čo zvyšuje pravdepodobnosť toho, že svedkovia môžu byť zastrašovaní a vystavení riziku pred aj po súdnom konaní. V niektorých prípadoch boli rodiny svedkov prinútené zaplatiť zločineckej skupine neexistujúci záväzok. Tieto ťažkosti potvrdzujú problémové oblasti určené v stanovisku č. 7/2010 skupiny expertov Európskej komisie na obchodovanie s ľuďmi. Zatiaľ čo špecializované agentúry zaznamenali nárast v počte obetí OĽ, nárast v počte trestných stíhaní nie je zrejmý. Podvody Táto časť sa sústreďuje na trestné činy súvisiace s podvodmi, vrátane podvodov na daniach, počítačových podvodov, podvodov tzv. nigérijského typu, sprenevery majetku spoločnosti a podvodov s DPH. Spolu bolo v roku 2010 registrovaných 198 takýchto prípadov, čo predstavujem mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Tieto prípady predstavovali 14% z celkového nápadu Eurojustu. Šesť prípadov registrovaných v roku 2010 súviselo s trestnými činmi ovplyvňujúcimi finančné záujmy EÚ. Eurojust zorganizoval 17 koordinačných stretnutí súvisiacich s podvodmi. Tak ako u iných typov trestných činov, častým problémom v prípadoch cezhraničných podvodov sú oneskorené realizácie žiadostí o justičnú spoluprácu. Prípady podvodov si väčšinou vyžadujú veľké množstvo dôkazovej dokumentácie, čo predstavuje veľkú kapacitnú záťaž ako pre vydávajúce, tak aj realizujúce justičné orgány. Z pohľadu času a personálu sa môže zdať, že realizácia žiadostí o právnu pomoc je náročná na zdroje, ktoré musia byť presunuté z iných naliehavých vnútroštátnych úloh. Výkon medzinárodných žiadostí o justičnú spoluprácu výnimočne figuruje v štatistikách výkonnosti domácich orgánov a môže byť skôr vnímaný ako prekážka k dosiahnutiu národných cieľov. Súvisiacim problémom je negatívny konflikt jurisdikcií, kedy prípad podvodu nechce vyšetrovať a trestne stíhať žiadna krajina. Mnohé prípady v roku 2010 potvrdili globálny charakter podvodov s častým použitím internetu, pričom princíp územnej príslušnosti by mohol brániť efektívnej odpovedi. Podvody môžu byť spáchané medzinárodne na viacerých miestach a vo viacerých krajinách osobami rôznych národností. Podozriví sa často nachádzajú v iných krajinách ako samotné obete trestnej činnosti, v ktorých súdy nemajú kompetencie stíhať na základe teritoriálnych/ národnostných princípov. Príklady prípadov: Maďarsko požiadalo Eurojust o pomoc v jeho najväčšom prípade podvodu s DPH. Do prípadu bolo zapojených 13 členských štátov, 5 tretích štátov a izraelskí občania ako hlavné postavy. Finančné straty Maďarska na DPH boli vyčíslené na 33,4 miliónov EUR. Ústrednú úlohu v prípade zohrávala obchodná spoločnosť, ktorej veľké množstvo spoločností zo zainteresovaných krajín dodávalo tovar alebo jednoducho falošné faktúry. Následne ho dovážali späť cez množstvo krycích spoločností. Jediným cieľom bolo umožniť 25

26 ústrednej obchodnej spoločnosti nezákonne požiadať o vrátenie DPH. Aktivity niektorých z uvedených exportných/ importných spoločností boli už predmetom vyšetrovania v krajinách, v ktorých boli registrované (napr. v Lotyšsku a Španielsku) ako súčasť väčšej zločineckej siete ako tej, ktorej sa týkalo maďarské vyšetrovanie. Na pranie takto získaných prostriedkov boli použité offshorové spoločnosti zo Seychelských ostrovov. Páchatelia mali dvojitý zisk, keďže tovar aj predali. Prípad nie je typickým príkladom prípadu podvodu karuselového typu, pretože vo viacerých prípadoch tovar nebol dodaný, len falošné faktúry a niekedy sa falošné faktúry týkali iného typu a kvality tovaru. Kvôli komplexnosti prípadu požiadali maďarské orgány o pomoc Eurojust a Europol. Na koordinačnom stretnutí, na ktorom sa začiatkom roku 2010 zúčastnili prokurátori a vyšetrovatelia z Bulharska, Cypru, Nemecka, Grécka, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Španielska a Slovenskej republiky, došlo k výmene informácií, ktoré boli využité pri spracovaní žiadostí o právnu pomoc a bola určená stratégia na rozloženie siete. Vďaka tomu bola väčšina maďarských žiadostí o právnu pomoc zrealizovaná do konca roku V júli 2010 zadržal Holandský sociálny spravodajský a vyšetrovací úrad pod vedením Národného úradu prokurátora pre závažné podvody a trestné činy proti životnému prostrediu deväť farmárov v súvislosti s prípadom prania špinavých peňazí, falšovania dokumentov a účasť v zločineckej organizácii. Holandský úrad verejného prokurátora podozrieval farmárov z prania desiatok miliónov EUR falošnou obchodnou činnosťou. Do vyšetrovania bolo zapojených 225 policajtov a daňových inšpektorov. Vyšetrovanie prebiehalo aj v Poľsku, na Cypre, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku a Švajčiarsku. Zatknutia prebehli len v Holandsku, avšak záznamy boli vyžiadané a peniaze skonfiškované vo všetkých zainteresovaných krajinách. K dosiahnutiu takejto premyslenej a koordinovanej cezhraničnej akcie bolo zorganizovaných niekoľko stretnutí, vrátane koordinačného stretnutia s vyšetrovateľmi a prokurátormi zo zúčastnených krajínv Eurojuste, za účelom riadenia získania dôkazov, skonfiškovania aktív a zatknutí. Vďaka včasnému zapojeniu Eurojustu do prípadu závažného podvodu týkajúceho sa dvoch členských štátov sa predišlo konfliktu jurisdikcií.páchatelia v členskom štáte A sa zameral na finančne zabezpečených krajanov v členskom štáte B a prostredníctvom pyramídovej hry ich okradol o niekoľko miliónov libier. Prostriedky jednej skupiny investorov boli použité na zaplatenie dividend druhej skupiny investorov. Obe jurisdikcie identifikovali podozrivých a začali vyšetrovanie. Eurojust bol upozornený na existenciu paralelného vyšetrovania a zvolal koordinačné stretnutie, na ktorom bola nastolená otázka možného konfliktu jurisdikcií a dohodlo sa na prístupe prokurátora k materiálom v druhej jurisdikcii. Včasné zapojenie Eurojustu znamenalo zmenšenie rizika paralelne pokračujúcich trestných stíhaní finančne významného podvodu, menšie náklady pre členské štáty a zvýšenie pravdepodobnosti dosiahnutia spravodlivosti na súde. Bulharské úrady požiadali Eurojust o pomoc v prípade podvodu s projektmi financovanými v rámci programu SAPARD (program Európskej komisie na zlepšenie a spracovanie poľnohospodárskych a rybárskych produktov) spáchaného v rokoch 2004 až Bulharské orgány už na tomto prípade spolupracovali s OLAFom a pomoc Eurojustu bola potrebná k vytvoreniu SVT medzi Španielskom a Bulharskom. V Bulharsku bolo iniciované vyšetrovanie za účelom identifikácie spoločností a jednotlivcov zapojených do podvodu. Orgány potrebovali sledovať tovar zakúpený z prostriedkov programu SAPARD ako aj zmapovať peňažné toky. Po ukončení tohto procesu plánovali bulharské orgány skonfiškovať výnosy z trestnej činnosti a predložiť vec na súd. Počas koordinačného stretnutia, ktoré zorganizoval Eurojust v júni za účasti Bulharska, Španielska, Maďarska a OLAFu, bolo zistené, že vyšetrovanie v jednom členskom štáte bolo v oveľa vyššom štádiu oproti druhému. Napriek odlišným trestným stíhaniam v rôznych jurisdikciách koordinačné stretnutie umožnilo komplexný pohľad na celý prípad. V roku 2010 urobil Eurojust pokrok v dvoch prebiehajúcich projektoch: strategický projekt na posilnenie výmeny informácií a PP medzi justičnými orgánmi členských štátov v oblasti podvodov s DPH a projekt na posilnenie PP a výmeny informácií medzi členskými štátmi a ostatnými európskymi krajinami a teritóriami v oblasti hospodárskej a finančnej kriminality. Eurojust sa ako pozorovateľ zúčastnil na 5. kole hodnotení finančnej trestnej činnosti a finančných vyšetrovaní. Pozorovatelia Eurojustu zohrávali počas hodnotiacich návštevaktívnu 26

27 úlohu a prispeli k návrhu konečnej hodnotiacej správy. Postarali sa o to, aby sa dostatočná pozornosť venovala aspektom justičnej spolupráce v tejto oblasti a aby boli identifikované všetky praktické a právne problémy. Korupcia V roku 2010 bolo registrovaných 31 prípadov korupcie, čo predstavuje 55% nárast v porovnaní s rokom Korupčných prípadov sa týkalo 11 zo 141 koordinačných stretnutí. Jedným z nových ustanovení Rozhodnutia o Eurojuste je vytvorenie národného koordinačného systému Eurojustu, ktorého súčasťou budú okrem iných kľúčových hráčov justičnej spolupráce aj kontaktné body proti korupcii. Rozhodnutie Rady 2008/852/SVVz 24.októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii v článku 1, že s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi a agentúrami na predchádzanie korupcii a boj proti nej sa zriaďuje sieť kontaktných osôb členských štátov Európskej únie. Európska komisia, Europol a Eurojust sa v plnom rozsahu zapájajú do činností siete. Eurojust zabezpečí, že pri implementácii NKSE bude braná do úvahy proti korupčná sieť. Príklad prípadu: Vďaka intervencii Eurojustu bol medzi dvoma členskými štátmi sformovaný SVT s cieľom dosiahnuť pokrok vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní v prípade závažných obvinení z korupcie. Boli uvoľnené prostriedky na nákup liekov určených pre krajiny s endemickým výskytom konkrétnych chorôb. Existovalo podozrenie, že zadanie zákazky na lieky malo korupčné pozadie. Kvôli medzinárodnému charakteru prípadu sa vyskytli problémy pri získavaní dôkazov od svedkov nachádzajúcich sa v rôznych jurisdikciách. Eurojust uľahčil vypracovanie a podpis dohody o SVT medzi zúčastnenými členskými štátmi. Rozhodujúci dôkaz bol získaný rýchlo a prípad je stále otvorený. Počítačová kriminalita Počítačová kriminalita ukazuje v jasnej podobe problémy pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní kriminality presahujúcej hranice. Eurojust v rámci svojich prípadov počítačovej kriminality, majúcich často zo svojej podstaty multilaterálny charakter, zaregistroval výskyt negatívneho konfliktu jurisdikcií: národné orgány sa sústreďujú len na trestnú činnosť v rámci svojich hraníc miesto riešenia problému na úrovni EÚ, čím vzniká riziko, že zločin zostane nepotrestaný. V roku 2010 bojoval Eurojust spolu so svojimi partnermi proti takejto beztrestnosti. Špeciálne je treba upozorniť na účasť v Európskej platforme počítačovej kriminality, ktorá zahŕňa online systém správ internetovej kriminality a analytické pracovné súbory Europolu CYBORG. Eurojust v roku 2010 zaregistroval 32 prípadov počítačovej kriminality. Keďže sa však národné orgány pochopiteľne sústreďovali skôr na výsledky počítačovej kriminality (šírenie teroristických materiálov, podvody, krádeže duševného vlastníctva atď.) vo svojich jurisdikciách, nie vždy boli zaregistrované metódy, ktorými tieto činy boli spáchané, čo mohlo viesť k skresleniu počtu prípadov smerom nadol. V roku 2010 bolo zorganizované jedno koordinačné stretnutie v tejto oblasti. Príklady prípadov: Eurojust koordinoval rozsiahlu policajnú a justičnú akciu v 13 krajinách proti skupinám počítačových serverov, na ktorých bol umiestnený pirátsky materiál a sieťam, cez ktoré bol tento materiál šírený. Od začiatku vyšetrovania v roku 2008 boli identifikované štyri najvýznamnejšie skupiny zapojené do internetovej distribúcie 80% produkcie v holandskom jazyku alebo v cudzích jazykoch s holandskými titulkami. Vyšetrovací sudca a oddelenia počítačovej kriminality Belgickej federálnej polície zapojili Eurojust a Europol do koordinácie medzinárodných akcií a pomoci pri realizácií žiadostí o právnu pomoc 27

28 adresovaných členským štátom a styčným prokurátorom Chorvátska a Nórska. Eurojust a Europol pomáhali pri medzinárodnej koordinovanej akcii. Jej cieľom bolo vypnutie a zabavenie 48 serverov alebo skupín serverov identifikovaných ako súčasť siete, na ktorej bol pirátsky materiál. Bolo zatknutých 16 osôb. Strata na autorských právach a príjmoch spoločností bola vyčíslená na 30 miliónov EUR len v samotnom Belgicku a do 6 miliárd EUR v Európe. V talianskom prípade bola rozložená rozsiahla zločinecká organizácia pôsobiaca v oblasti detskej pornografie a zneužívania cez internet za pomoci šifrovacieho softvéru. Vzhľadom k rozsiahlej a včasnej pomoci Eurojustu bolo vyšetrovanie rozšírené do ďalších 11 krajín. Počas koordinačného stretnutia boli zdieľané počítačové záznamy a IP adresy spojené s týmito krajinami a bolo v nich začaté vyšetrovanie. Eurojust mohol sledovať vyšetrovania a synchronizovať zatknutia a zhabania materiálov, vďaka ktorým mohol neskôr poskytnúť viacerým národným orgánom nové IP adresy v krajinách, kde kvôli ich režimu ochrany dát museli byť tieto vymazané poskytovateľmi internetu. Dôsledkom koordinovaných vyšetrovaní bolo 12 domových prehliadok v 10 krajinách a zatknutie 8 osôb. Bolo zaistených viacero počítačov a predmetov. Prípad je stále otvorený. Pranie špinavých peňazí Pranie špinavých peňazí bolo aj v roku 2010 významným typom trestnej činnosti s celkovým počtom 146 prípadov. Toto číslo predstavuje malý, no i tak významný nárast v počte prípadov prania špinavých peňazí so 103 prípadmi v roku 2008 a 125 v roku Prania špinavých peňazí sa týkalo 26 koordinačných stretnutí zorganizovaných v Eurojuste počas roka. Na deviatich stretnutiach sa zúčastnil aj Europol. V roku 2010 boli vytvorené tri SVT v tejto oblasti trestnej činnosti. Eurojust spolu so španielskym predsedníctvom Európskej únie hostil v roku 2010 strategický seminár o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a sledovaní a likvidácii nelegálneho majetku, ktorý sa uskutočnil v Granade, Španielsku. Seminár sa sústredil na výmenu informácií o finančnej kriminalite medzi členskými štátmi a použitie PP a vzájomného uznávania v oblasti hospodárskej kriminality a otázok konfiškácie majetku. Účastníci sa zhodli na potrebe efektívnych národných systémov proti praniu špinavých peňazí, posilnenia medzinárodnej spolupráce a aktívnejšieho prínosu Eurojustu v komplexných a multilaterálnych prípadoch prania špinavých peňazí, zaistenia a konfiškácie výnosov z trestnej činnosti. Príklady prípadov: Jedno koordinačné stretnutie sa zaoberalo ťažkosťami pri získavaní dôkazov týkajúcich sa prevodov peňazí. V tomto konkrétnom prípade boli prostriedky, prevedené z Grécka cez Western Union, pod hranicou spadajúcou pod kontrolu. V členských štátoch sú rozdielne systémy tejto kontroly a môžu byť obchádzané, ak sú napríklad prevody peňazí spracovávané s poskytnutými finančnými alebo inými produktmi. Zapojenie Eurojustu a využitie koordinačných stretnutí znamenalo pridanú hodnotu pri získavaní dôkazov a to Špecifická právna prekážka v boji proti praniu špinavých peňazí sa vyskytuje v prípade, ak národná legislatíva vyžaduje presné ustanovenie prania špinavých peňazí ako hlavného trestného činu. Prípady Eurojustu ukazujú, že organizované zločinecké skupiny často diverzifikujú svoju trestnú činnosť: obchodovanie s drogami môže byť súčasťou OĽ a tzv. biele kone využívané pri obchodovaní s drogami môžu byť súčasťou obchodovania za účelom sexuálneho zneužívania. Požiadavka na exaktnú špecifikáciu hlavného trestného činu môže urobiť boj proti praniu špinavých peňazí obzvlášť ťažkým. Okrem toho môže spôsobovať problémy rozdielne fungovanie úradov finančného vyšetrovania a trestného stíhania vo viacerých členských štátoch. Opäť platí, že niektoré členské štáty nemajú trestný čin prania vlastných špinavých peňazí. Pranie špinavých peňazí v takýchto jurisdikciách nie je predmetom 28

29 trestného stíhania, ak je uskutočňované osobou, ktorá nelegálne získala prostriedky. Preto je veľmi ťažké vyšetrovať a sledovať tok čiernych peňazí. Vo väčšine komplexných prípadov prania špinavých peňazí je hlavným trestným činom obchodovanie s drogami. V Taliansku sa takéto prípady často týkali mafiánskych skupín. Nezákonné zisky z ich činností sú často prané, čiastočne v Taliansku. Alternatívne sú výnosy investované do zahraničných nehnuteľností alebo spoločností cez viaceré finančné kanály. Znečistenie spôsobené zapojením sa kriminálnikov do legálnych komerčných aktivít môže mať vplyv na férovú hospodársku súťaž aj v ďalších oblastiach biznisu. Narušenie hospodárskej súťaže môže naznačovať možné pranie špinavých peňazí získaných z aktivít organizovaného zločinu. Organizovaná kriminalita Vo svojich záveroch k Výročnej správe Eurojustu 2009 Rada podporila Eurojust v jeho snahe o vylepšenie jeho štatistických nástrojov, aby mohol Rade poskytovať detailnejšie čísla týkajúce sa trestných činov charakterizujúcich tento jav. V tejto práci pokračujeme. V CMS sú zadefinované dva trestné činy, ktoré sú spojené s prítomnosťou organizovaných zločineckých skupín. Sú nimi účasť v zločineckej skupine a organizovaná lúpež. V roku 2010 boli tieto dva typy trestných činností zaregistrované v rámci prípadov Eurojustu 233 krát (153 resp. 80) v porovnaní s 254 v roku Čo sa týka koordinačných stretnutí, na 13 sa zaoberalo prípadmi organizovanej lúpeže a 30 účasti v zločineckej skupine. Europol sa zúčastnil na 6 koordinačných stretnutiach týkajúcich sa organizovanej lúpeže a 15 účasti v zločineckej skupine. V roku 2010 prispel Eurojust svojimi zisteniami o prepojení medzi aktivitami organizovanej trestnej činnosti a inými typmi trestnej činnosti k správe o hodnotení hrozieb organizovaného zločinu (OCTA) Europolu.Zatiaľ čo vo Veľkej Británii, Francúzsku a na Malte sú prípady organizovaného zločinu väčšinou spojené s obchodom s drogami, prevádzačstvom, praním špinavých peňazí, nezákonným obchodovaním so zbraňami a podvodmi, vo Fínsku sú tieto prípady obvykle prepojenéna trestné činy proti životu, zdraviu alebo osobnej slobode (únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka). V Írsku je terorizmus (účasť v IRA) hlavným typom trestnej činnosti spojenej s účasťou v zločineckej organizácii. V Poľsku je väčšina organizovaných zločineckých skupín zapojená do obchodovania s drogami, vydieraním, pašovaním alkoholu a BMK (amfetamínov) z Ruskej federácie (kde je ich produkcia legálna). V Litve sa väčšina organizovaných zločineckých skupín zaoberá distribúciou drog, organizovanými lúpežami, podvodmi s DPH, nezákonným pašovaním tovaru, OĽ a podvodmi. V Taliansku sú do organizovaných zločineckých skupín zapojené mafiánske skupiny, ktoré sa buď priamo zúčastňujú zločineckých aktivít alebo na ne dávajú súhlas iným zločineckým skupinám. Naopak Portugalsko nemá stabilné organizované zločinecké skupiny (napr. mafia, pouličné gangy, rodinné klany atď.), sú tam skôr ad hocorganizácie, ktoré sú činné len určitý čas. Zaoberajú sa najmä obchodovaním s drogami a prevádzačstvom. Prípady súvisiace s organizovanou kriminalitou postúpené Eurojustu v roku 2010 odrážali závery Rady o boji proti trestným činom spáchaným mobilnými (putovnými) zločineckými skupinami. Tieto zločinecké skupiny páchajú trestné činy proti majetku, najmä krádeže a podvody a sú vysoko mobilné, využívajú neexistujúce hranice v rámci EÚ a operujú tiež mimo Európskej únie v Škandinávii, Ruskej federácii, na Ukrajine, v Bielorusku a Číne. Napríklad organizovaná zločinecká skupina špecializujúca sa na lúpeže šperkov a obchodov s luxusným tovarom presunula svoje aktivity z územia Estónska do iných členských štátov. Niektoré litovské skupiny zaoberajúce sa obchodovaním s drogami vykonávali svoje zločinecké aktivity mimo územia krajiny a vyhýbali sa prevážaniu drog/ prekurzív cez litovské územie. 29

30 Boli identifikované niektoré špecifické problémy v justičnej spolupráci medzi Členskými štátmi v boji proti organizovanej kriminalite. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVVz 24.októbra 2008 o boli proti organizovanej kriminalite si vyžadovalo vo všetkých členských štátochaproximáciu definície trestných činov súvisiacich s účasťou v zločineckej organizácii a uložených sankcií zodpovedajúcich závažnosti týchto trestných činov fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré ich spáchali alebo boli zodpovedné za ich spáchanie. Členské štáty boli povinné dodržiavať ustanovenia obsiahnuté v Rámcovom rozhodnutí z 11. mája Legislatíva týkajúca sa tejto témy sa líši medzi jednotlivými členskými štátmi. Existujú značné rozdiely týkajúce sa konkrétnych tém (napr. typy hlavných trestných činov, kontinuita, tresty atď.) a niektoré členské štáty nemajú ustanovenia týkajúce sa trestných činov vzťahujúcich sa k účasti v zločineckej organizácii vo svojom trestnom zákone, ale ich majú pre sprisahanie k spáchaniu konkrétnych trestných činov. Táto situácia môže byť vysvetlením značných rozdielov v postupovaných prípadov členských štátov Eurojustu, ktoré sa týkajú účasti v zločineckej organizácii a faktu, že niektoré členské štáty neregistrovali žiadny prípad tohto druhu. Príklady prípadov: Na konci novembra 2010 boli vo Francúzsku a Taliansku vo veľkom meradle vykonané simultánne policajné a súdne akcie proti medzinárodnému gangu s názvom "Deti z Metra". Zločinecká organizácia používala deti vo veku od 10 do 16 rokov na krádeže peňaženiek v metre. Obeťami boli zväčša turisti. Krádeže na mieste organizovali mladí komplici vo veku 17 až 19 rokov. Francúzska polícia zatkla 16 podozrivých a talianska 6. Zločinecká organizácia bola takisto podozrivá z organizovania prania špinavých peňazí a krádeží áut. Na základe dohôd a stratégií dohodnutých na koordinačnom stretnutí v októbri 2010 v Eurojuste došlo k zatýkaniu. Francúzsky vyšetrujúci sudca vydal po tomto stretnutí EZR. V prípade Gomorrah týkajúceho sa obchodu s falošnými výrobkami, akými sú elektrické generátory, reťazové píly, príklepové vŕtačky a oblečenie, boli v Číne vyrobené nezákonné výrobky a distribuované do celého sveta cez Neapol. Pred samotným predajom tovaru na ne boli umiestnené falzifikáty značiek známych spoločnostígangom, ktorý ich následne predal cez podomových predajcov vo vidieckych oblastiach. Elektrický tovar nespĺňal bezpečnostné normy EÚ a predstavoval tak zdravotné a bezpečnostné riziko pre jeho používateľov. Trestná činnosť bola vysoko zisková. Napríklad tím dvoch dodávateľov zarobil EUR len po 2 3 mesiacoch nezákonnej činnosti. Zločinecká skupina sa skladala z viac ako 60 ľudí, najmä Talianov, ktorí boli vysoko organizovaní a mali bunky po celej Európe. Vyšetrovania poukazovali na Neapol a zisky pravdepodobne prepierané cez Rakúsko a Island. Operácia sa začala vyšetrovaním v Belgicku a zapojenie Europolu, na základe jeho analytických správ, viedlo k začatiu viacerých vyšetrovaní po celej Európe po intervencii Eurojustu. Konalo sa päť koordinačných stretnutí za účelom výmeny informácií, zvýšenia povedomia o spojeniach medzi prípadmi so zdanlivo nízkou prioritou (falšovanie) a organizovanými zločineckými kartelmi previazanými na Camorru a koordinácie činností medzi niekoľkými orgánmi činnými v trestnom konaní k zrealizovaniu simultánnych operácií. Bola prijatá osobitná justičná stratégia na koordináciu operácií (zatknutia a zaistenia), ktoré boli vykonané v niekoľkých členských štátoch, aby sa tak zabránilo rozptylu dôkazov alebo úniku zločincov. Vyšetrovanie malo niekoľko úloh: rekonštrukcia zločineckej siete, začatie vyšetrovaní a vykonanie simultánnych operácií. Posledná fáza zatýkania a simultánnych prehliadok a zaistení majetku nastolila ďalšie výzvy: urgentnosť činností (v priebehu menej ako dvoch týždňov), určenie kompetentných orgánov, rozdielne právne požiadavky a dôkazné bremeno k umožneniu prehliadok v niektorých krajinách, zlá kvalita prekladov žiadostí o právnu pomoc a potreba vykonania dožiadaní v reálnom čase počas dňa akcie. Eurojust zorganizoval stretnutie zainteresovaných členských štátov aby vyriešil všetky tieto problémy a spolu s Europolom koordinoval deň akcie z mobilnej kancelárie v Neapole. Výsledkom bolo zatknutie 67 podozrivých, bolo prehľadaných 143 skladísk, zaistených bolo viac ako 800 ton falzifikátov (v hodnote 12 miliónov EUR) a späť boli získané aktíva, ktorých hodnota presahuje 16 miliónov EUR. Bola identifikovaná ďalšia krajina, na ktorú poukázalo nové vyšetrovanie 30

31 Kontaktný bod pre ochranu detí Od roku 2004 Eurojust zaregistroval 135 prípadov týkajúcich sa detí a ďalšie štyri prípady registrované Nórskom. V roku bolo v Eurojuste zaregistrovaných 40 takýchto prípadov. V rámci prípadov Eurojustu sú najčastejšími trestnými činmi týkajúcimi sa detí sú sexuálne zneužívanie vrátane znásilnenia a sexuálneho vykorisťovania, snímky sexuálneho zneužívania detí (detská pornografia) a OĽ. Kontaktný bod pre ochranu detí v Eurojuste posilnil spoluprácu Eurojustu s Európskou finančnou koalíciou (EFK) proti šíreniu obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí na internete a zintenzívnil kontakty s pracovnou skupinou EU USA na ochranu detí v tejto oblasti. Kontaktný bod pre ochranu detí a styčný prokurátor USA zorganizovali stretnutie tejto pracovnej skupiny v Eurojuste. Na ňom sa prediskutovali otázky princípov online skupín a sociálnych sietí ako prostriedkov na výmenu snímok zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí, najnovších technológií využívaných v tejto súvislosti (napr. e mail, internetové diskusné fóra, SMS, tzv. Bulletin Board systémy, P2P atď.), stratégie na prekonanie šifrovania a iných prostriedkov sietí na zneužívanie detí. Takisto prišlo k výmene osvedčených postupov pracovať so zašifrovanými a anonymnými údajmi. USA boli zapojené v prípadoch nelegálnych snímok sexuálneho zneužívania detí. Tieto prípady upozornili na technické problémy šifrovania a ďalších metód utajovania a zisťovania pravej totožnosti páchateľov. Za účasti kontaktného bodu Eurojustu pre ochranu detí bola v Eurojuste založená technická pracovná skupina spolu s Europolom a trestného oddelenia Ministerstva spravodlivosti USA, ktorá sa ma venovať týmto trestným činom. V pracovnej skupine si prokurátori a forenzní experti vymieňajú poznatky o posledných technológiách a určujú, ako veľmi sa páchatelia snažia zakryť svoje aktivity a zamaskovať svoju identitu. Pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla s kontaktným bodom Eurojustu pre ochranu detí. V roku 2011 je plánovaná návšteva jednotiek ochrany detí v USA a centier vo Washingtone, DC. 2.6 Spoločné vyšetrovacie tímy Aj počas roka 2010 Eurojust naďalej podporoval SVT a ich vytváranie, a to poskytovaním informácií a odporúčaní odborníkom. V zmysle článku 9f Rozhodnutia o Eurojuste sa v roku 2010 národní členovia Eurojustu zúčastnili 20 SVT konajúc v mene Eurojustu alebo kompetentných národných orgánov. Trestné činy, ktorými sa zaoberali, boli okrem iných podvody, korupcia, krádeže áut, obchodovanie s drogami a OĽ. Eurojustu bolo doručených 11 notifikácií z členských štátov o vytvorení SVT v súlade s článkom 15 ods. 5 Rozhodnutia o Eurojuste. Eurojust naďalej podporoval a podnecoval posilnenie justičného vzdelávania o využití SVT či už v rámci alebo mimo Európskej únie. Eurojust sa zúčastnil interného školiaceho programu Europolu o SVT a školil napríklad na Európskej policajnej akadémii (CEPOL) a seminároch organizovaných sekretariátom Dohovoru o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu (DPS JVE). V decembri 2010 sa experti a odborníci z 22 členských štátov a zástupcovia Komisie a Generálneho sekretariátu Rady zúčastnili na šiestom výročnom stretnutí siete národných expertov na SVT zorganizovanom spoločne Eurojustom a Europolom. Témami boli praktické aspekty viacerých národných systémov pri vytváraní SVT, podpora SVT, SVT s tretími štátmi a budúce trendy v oblasti JIT. Dva semináre sa týkali požiadavky na úspešného experta na SVT 31

32 na národnej úrovni, jeho úloha a poslanie a diskusie na hľadanie riešení na bežne sa vyskytujúce problémy počas vytvárania SVT. Eurojust a finančná podpora operácií SVT V roku 2010 pokračoval Eurojust v podpore SVT, a to finančnou a logistickou pomocou. Na základe dvoch úspešných žiadostí adresovaných Európskej komisii v súvislosti s jej programom Prevencia a boj proti trestnej činnosti získal Eurojust prostriedky na dva projekty financovania SVT.V rámci oboch finančne podporil dva typy výdavkoch vzťahujúcich sa na činnosti SVT: výdavky na cestu a ubytovanie a preklady a tlmočenie. Navyše mohol Eurojust zapožičať zariadenia ako mobilné telefóny, laptopy a v rámci druhého projektu mobilné skenery a tlačiarne. Prvý (pilotný) projekt financovania SVT Finančná, administratívna a logistická podpora spoločných vyšetrovacích tímov a založenie znalostného centra s centrálnym kontaktným bodom bol spustený v júli 2009 a dokončený 21. decembra Mal pridelený rozpočet EUR. Z 34 žiadostí o financovanie v rámci tohto projektu bolo 29 doručených v roku Projekt podporil 10 SVT v 13 členských štátoch v roku 2010 v celkovej výške EUR. 1. októbra 2010 bol spustený druhý projekt financovania SVT Podpora väčšieho využitia SVT, ktorý bude trvať do 30. septembra Rozpočet na tento druhý projekt bol výrazne navýšený na čiastku EUR. V období od 25. októbra do 26. decembra 2010 bolo Eurojustu doručených 12 žiadostí na financovanie v rámci tohto projektu a čiastkou EUR podporil 12 SVT v 15 členských štátoch. Viac informácií o prebiehajúcom projekte financovania SVT je uvedených na stránke Eurojustu. 32

33 2.7 Prípady Eurojustu týkajúce sa tretích štátov Eurojust spolupracuje s tretími štátmi na základe článkov 3.2, 26a a 27b Rozhodnutia o Eurojuste. V roku 2010 bola v prípadoch Eurojustu vykonaná štúdia týkajúca sa tretích štátov za obdobie od 1. septembra 2008 do 31. Augusta Najčastejšie dožadovaným tretím štátom bolo Švajčiarsko nasledované USA, Nórskom, Chorvátskom, Ruskou federáciou, Tureckom, Albánskom a Ukrajinou. Hlavné typy trestných činov v prípadoch, v ktorých boli zainteresované tretie štáty, boli obchodovanie s drogami, sprenevera a podvody, pranie špinavých peňazí, účasť v organizovanej skupine a pašeráctvo. Vo väčšine prípadov išlo o žiadosti o justičnú spoluprácu a koordináciu. Eurojust pomáhal pri urýchlení vybavenia žiadostí o právnu pomoc vrátane žiadostí o extradíciu. Prieťahy pri vybavovaní žiadostí o justičnú spoluprácu boli opakujúcim sa problémom spomínaným v tejto súvislosti. Žiadosti o justičnú spoluprácu do tretích štátov súviseli okrem iného so žiadosťami o bankové informácie, vypočutiami svedkov a podozrivých, video konferenčnými vypočúvaniami, odpočúvaním, prehliadkami, kontrolovanými dodávkami, doručovaniami predvolaní a so zisťovaním, zaisťovaním a konfiškáciou majetku. Eurojust takisto zorganizoval koordinačné stretnutia, ktoré uľahčili výmenu informácií a dôkazov medzi kompetentnými orgánmi, súbežné realizácie žiadostí o právnu pomoc, medzinárodných zatykačov a domových prehliadok a kontrolované dodávky. Švajčiarsko, USA, Nórsko, Chorvátsko, Ruská federácia, Turecko, Albánsko a Ukrajina boli tretími štátmi najčastejšie zainteresovanými na koordinačných stretnutiach. V súlade s pravidlami na ochranu dát došlo k výmene operatívnych informácií vrátane osobných dát len s tými tretími štátmi, s ktorými má Eurojust uzatvorený dohovor o spolupráci. Pomoc kompetentným orgánom v členských štátoch bola uľahčená spojením sa s kontaktnými bodmi Eurojustu v tretích štátoch. Styční dôstojníci a styční sudcovia alebo prokurátori vyslaní členskými štátmi do tretích krajinách boli v prípade potreby tiež kontaktovaní. Styční prokurátori tretích štátov vyslaní do Eurojustu Styční prokurátori vyslaní do Eurojustu tretími štátmi môžu registrovať svoje vlastné prípade na základe dohovorov o spolupráci podpísaných medzi ich krajinou a Eurojustom. V súčasnosti v Eurojuste pôsobia traja vyslaní prokurátori. Nórsky vyslaný prokurátor registroval v roku prípadov. Tieto sa týkali obchodovania s drogami, trestných činov proti majetku alebo verejným statkom vrátane podvodov, trestných činov proti životu, zdraviu alebo osobnej slobode, OĽ a počítačovej kriminality. Na troch vyslaným prokurátorom zorganizovaných koordinačných stretnutiach sa zúčastnili zástupcovia ôsmich členských štátov, USA a Interpolu. Chorvátsky vyslaný prokurátor registroval 11 prípadov v roku Týkali sa najmä korupcie, trestných činov proti majetku alebo verejným statkom vrátane podvodov, trestných činov proti životu, zdraviu alebo osobnej slobode a obchodovania s drogami. V rámci siedmych korupčných prípadov si niektoré vyžadovali zmrazenie bankových účtov, majetku atď. 33

34 Vyslaný prokurátor z USA registroval v roku 2010 tri prípady. Tieto sa týkali najmä trestných činov proti majetku alebo verejným statkom vrátane podvodov, korupcie, OĽ a počítačovej kriminality. Vyslaný prokurátor zorganizoval v roku 2010 tri koordinačné stretnutia, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia Nemecka, Grécka, Francúzska, Maďarska, Holandska, Spojeného kráľovstva, ako aj Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Švajčiarska. Príklady prípadov: Od roku 2008 podporoval Eurojust cez nórskeho vyslaného prokurátora vyšetrovanie pohlavného zneužívania maloletých a výroby a distribúcie snímok zobrazujúci zneužívanie detí. Počas vyšetrovania boli zistené prepojenia na nové krajiny a podozrivých, vrátane Talianska, USA, Rumunska, Spojeného kráľovstva, Belgicka, Francúzska, Nemecka, Českej republiky, Afganistanu a Brazílie. Výsledkom úsilia zainteresovaných národných orgánov koordinovaných z Eurojustu bolo odhalenie siete pedofilov. Doteraz je vyšetrovaných 30 podozrivých (väčšina z USA) a bolo identifikovaných 70 obetí. Počas piatich koordinačných stretnutí sa zúčastnené krajiny podelili o dôkazy a koordinovali žiadosti o právnu pomoc a akcie proti páchateľom. Koordinácia a výmena informácií prostredníctvom Eurojustu umožnili začatie a uskutočnenie vyšetrovania. Boli vyriešené otázky ohľadom jurisdikcie kompetentnej na vyšetrovanie a trestné stíhanie a naplánované a zrealizované spoločné akcie nórskych, talianskych, rumunských orgánov a orgánov USA vrátane domových prehliadok, zatknutia a vypočúvania podozrivých. Táto medzinárodná spolupráca za účasti Eurojustu umožnila orgánom činným v trestom konaní identifikovať páchateľov a zachrániť tak mnoho detských obetí. Chorvátsky Úrad pre potláčanie korupcie a organizovanej trestnej činnosti viedol vyšetrovanie proti ôsmim vysoko postaveným úradníkom (vrátane bývalého politika) za nezákonne schválené a zrealizované úvery v rokoch 2006 až 2009 za účelom získania prostriedkov na financovanie nákupu akcií viacerých spoločností v Chorvátsku a zahraničí. Škody sú vyčíslené na približne EUR. V priebehu tohto rozsiahleho vyšetrovania bolo v rôznych štátoch vypočutých 29 svedkov, preverených viacero spoločností a bankových účtov a boli zhromaždené príslušné dokumenty. Žiadosti o právnu pomoc boli zaslané do Spojeného kráľovstva, Nórska, Maďarska, Českej republiky, Malty, Srbska, Švajčiarska a Talianska za pomoci Eurojustu. Vďaka tejto pomoci boli dosiahnuté výborné výsledky niektoré dokumenty boli doručené do 24 hodín a väčšina do niekoľkých dní. Na vypočúvaní svedkov v Maďarsku a na Malte sa zúčastnili prokurátori z Chorvátska. Počas úspešných vyšetrovaní na Malte boli zaistené dôležité dokumenty. Proces sa začne v Chorvátsku v roku Vyslaní prokurátori potvrdili, že pri práci na prípadoch sa stretli s podobnými prekážkami ako národné zastúpenia. Organizácia koordinačných stretnutí týkajúcich sa komplexných prípadov je jednou z hlavných predností Eurojustu v rámci jeho spolupráce s vyslanými prokurátormi. Ich partnerstvo výrazne urýchľuje vybavovanie žiadostí a pomáha riešiť ďalšie právne a praktické problémy. Všeobecne platí, že prítomnosť vyslaných prokurátorov v Eurojuste pomohla odborníkom pri orientácii sa v pravidlách týkajúcich sa justičnej spolupráce medzi Európskou úniou, členskými štátmi a externými partnermi. 34

35 3 Vzťahy s partnermi v rámci EÚ Európska justičná sieť V súlade s článkom 25a ods. 1 písm. b) Rozhodnutia o Eurojuste sú pracovníci sekretariátu súčasne zamestnancami Eurojustu, avšak fungujú ako samostatná jednotka. V roku 2010 boli posilnené vzťahy medzi Eurojustom a EJS. Zástupcovia EJS boli pozvaný na dve stretnutia NPS, ktoré sa konali v júni a novembri. Okrem iných otázok účastníci prediskutovali úlohu členských štátov, Eurojustu a EJS pri zabezpečovaní plodnejšej interakcie medzi Eurojustom a EJS. Komplementárnosť Eurojustu a EJS bola riešená na dvoch stretnutiach, ktoré sa konali v Eurojuste. V októbri sa stretlo prezídium Kolégia, administratívny riaditeľ a predseda tímu EJS a styčných sudcov so zástupcami EJS predsedníckej trojky a tajomníkom EJS, aby prediskutovali možnosti posilnenia spolupráce medzi Eurojustom a EJS. Diskusia sa sústredila na tri oblasti: ako zlepšiť tok informácií medzi Eurojustom a kontaktnými bodmi EJS, v ktorých typoch operatívnych prípadov by sa Eurojust a EJS mohli dopĺňať vo svojich činnostiach a ako pravidelne vyhodnocovať spoluprácu medzi Eurojustom a EJS. Bola dosiahnutá dohoda o vytvorení spoločnej pracovnej skupiny pozostávajúcej zo zástupcov Eurojustu a jeho sekretariátu, ktorej úlohou bolo nájsť spôsoby, ako posilniť spoluprácu medzi Eurojustom a EJS. Spoločná pracovná skupina sa po prvýkrát stretla v rámci 5. stretnutia NPS. Jej členovia sa zhodli na tom, že na úrovni EÚ by mali byť Eurojust a EJS prezentované spolu, aby obe organizácie boli členskými štátmi vnímané ako tím. V tejto súvislosti by mala byť plne využívaná možnosť užšej spolupráce umožnenej Národným koordinačným systémom Eurojustu (NKSE). Takisto môžu byť národní členovia Eurojustu vždy, keď je to vhodné a v súlade s jednotlivými národnými justičnými systémami, kontaktnými bodmi EJS. Europol Eurojust a Europol pokračovali v úsilí o posilnenie užšej spolupráce v boji proti závažnej cezhraničnej kriminalite, a to zintenzívnením výmeny informácií a zlepšením svojej strategickej a operatívnej spolupráce. 1. januára 2010 vstúpila do platnosti revidovaná dohoda o spolupráci, ktorá ponúka celý rad nových možností pre posilnenie spolupráce medzi oboma organizáciami, najmä špecifikáciou situácií pre začatie spolupráce na prípadoch. Takisto určuje dočasné umiestnenie zástupcov jednej agentúry v priestoroch druhej, ako aj povinnosť navzájom sa informovať o účasti v SVT. Podľa článku 22 dohody má byť každoročne Rade predložená spoločná výročná správa o spolupráci. V roku 2010 Eurojust pozval Europol, aby sa aj naďalej aktívne zúčastňoval na stretnutiach NPS, konkrétne na diskusii o podpore užšej spolupráce medzi NKSE a národných jednotiek Europolu v zmysle článku 12 ods. 5 písm. d) Rozhodnutia o Eurojuste. Eurojust sa zúčastnil viacerých stretnutí riaditeľov národných jednotiek Europolu (RNJE). Takisto zorganizoval stretnutie RNJE a Kolégia na zvýšenie povedomia o úlohe Eurojustu v AWF a možnostiach zvýšenia spolupráce s ohľadom na nové ustanovenia revidovanej dohody o spolupráci. Eurojust naďalej rozvíjal svoju strategickú spoluprácu s Europolom v oblasti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. V októbri 2010 Eurojust výrazne prispel k správe OCTA 2011 v zmysle metodiky vypracovanej analytikmi Eurojustu a Europolu. Príspevok zahŕňa kvalitatívne a kvantitatívne informácie práce na prípadoch Eurojustu v hlavných oblastiach trestných činov 35

36 pokrytých správou OCTA. Dáta pre kvantitatívnu analýzu boli získané z CMS a vyhodnotené tímom správy prípadov Eurojustu, zatiaľ čo kvalitatívne zhodnotenie bolo založené hlavne na rozhovoroch s národnými zastúpeniami o vybraných prípadoch. Eurojust pokračoval v strategickej spolupráci s Europolom v otázkach terorizmu. Na viacerých stretnutiach boli prediskutované politiky a stratégia boja proti terorizmu. Eurojust prispel k správe TE SAT Europolu. Čo sa týka operatívnej spolupráce, Eurojust bol zapojený do ďalších troch AWF v roku Tieto sa týkali počítačovej kriminality, námorným pirátstvom a obchodovania s heroínom. Celkovo je Eurojust zapojený do 15 AWF. Europol sa zúčastnil na 41 koordinačných stretnutiach Eurojustu. Výmena informácií cez zabezpečené pripojenie sa zvýšila v roku 2010 o 27%, čo predstavuje celkovo 675 odovzdaných správ. Kvalitná spolupráca priniesla vynikajúce výsledky v operatívnych prípadoch, v ktorých Europol poskytol analytické správy, na základe ktorých mohol Eurojust koordinovať justičnú spoluprácu. S cieľom umožniť výmenu väčšieho množstva informácií s vysokým stupňom utajenia, navrhol 20. októbra 2010 Europol Eurojustu revíziu porovnávacej tabuľky medzi svojimi príslušnými úrovňami utajenia, čím by bola umožnená výmena informácií až do stupňa EÚ Top Secret. V januári 2011 boli ukončené rokovania o novom memorande o porozumení, ktoré vstúpili do platnosti 15. februára Prípady, v ktorých bol zapojený Europol sú uvedené v kapitole 2, najmä pod organizovanými trestnými činmi a počítačovou kriminalitou. OLAF Eurojust a OLAF pokračovali v roku 2010 v koordinácii svojho úsilia a v udržiavaní pravidelných kontaktov s cieľom posilniť boj proti podvodom, korupcia a iným trestným činom majúcim vplyv na finančné záujmy EÚ. Implementácia Praktickej dohody o opatreniach spolupráce medzi Eurojustom OLAFom (Praktický dohovor) z roku 2008 ukázala, že bola posilnená spolupráca na komplexných prípadoch a zvýšená výmena odkazov na prípady, zhrnutí prípadov a informácií vzťahujúcich sa k prípadom, ako aj pravidelných aktualizácií o otvorených prípadoch. V roku 2010 OLAF postúpil Eurojustu štyri prípady a Eurojust jeden OLAFu. 9. júla 2010 sa v Bruseli stretli prezident Eurojustu a generálny riaditeľ OLAFu aby zhodnotili spoluprácu a prediskutovali potrebu zlepšenia metód na identifikáciu vhodných prípadov, pre ktoré by spoločný prístup bol prínosom. V kontexte možností Lisabonskej zmluvy bola zdôraznená potreba hľadania efektívneho spolupôsobenia týchto dvoch subjektov. Aj v roku 2010 sa konali pravidelné stretnutia medzi Eurojustom a OLAFom k posilneniu spolupráce výmenou prehľadov relevantných prípadov a poskytnutím všeobecných informácií o aktivitách týkajúcich sa týchto prípadov. Pozornosť bola venovaná aj vytvoreniu bezpečnej komunikačnej siete na výmenu informácií medzi Eurojustom a OLAFom. Táto sieť je zriaďovaná v rámci rozhodnutia Rady 2009/917/SVV o použití informačných technológií na colné účely. Toto rozhodnutie umožní Eurojustu od mája 2011 pasívny prístup do colného informačného systému a databázy identifikácie colných spisov. Eurojust tam bude môcť priamo získať informácie a zvýšiť tak podporu justičným orgánom v členských štátoch. V marci bola v rámci výmenného programu Eurojustu a OLAFu zorganizovaná študijná návšteva vyšších vyšetrovateľov OLAFu a riaditeľov oddelení v Eurojuste. Zástupcovia OLAFu boli informovaní o úlohe Eurojustu, infraštruktúre bezpečnej komunikácie a vplyve implementácie praktického dohovoru a Rozhodnutia o Eurojuste na justičnú spoluprácu. Reciprocitne sa 36

37 zástupcovia národných zastúpení v Eurojuste zúčastnili v septembri na rokovaniach výkonnej rady a mali možnosť vymeniť si skúsenosti so zástupcami viacerých oddelení OLAFu vrátane oddelenia vyšetrovania a colného oddelenia. V decembri Eurojust a Europol spolu zorganizovali 18. stretnutie siete informátorov OLAFu proti podvodom (OAFCN). Od roku 2004 je Eurojust inštitucionálnym členom OAFCN, siete vedúcich komunikácie národných orgánov a organizácií zapojených do boja proti podvodom. Prípady so zapojením OLAFu sú uvedené v sekcii 2.5 pod Podvodmi. Frontex V roku 2010 Eurojust zintenzívnil kontakty s Európskou agentúrou pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) s cieľom nadviazať a udržiavať pracovné vzťahy v súlade s článkom 26 ods. 1 Rozhodnutia o Eurojuste. 29. apríla 2010 sa v Eurojuste stretol prezident Eurojustu a výkonný riaditeľ Frontexu a prediskutovali možné oblasti budúcej spolupráce. Výkonný riaditeľ Frontexu sa zúčastnil zasadnutia Kolégia a urobil prezentáciu o organizácii a fungovaní Frontexu. Eurojust inicioval kontakty s Frontexom za účelom možného rokovania o návrhu nástroja na spoluprácu v súlade s článkom 26 ods. 1 Rozhodnutia o Eurojuste. Európska sieť odbornej justičnej prípravy Základom pre spoluprácu medzi Eurojustom a Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy (EJTN) v oblasti justičnej prípravy je Memorandum o porozumení podpísané 7. februára V rámci výmenného programu na rok 2010 boli zrealizované dve stáže, každá na dobu troch mesiacov, a to na talianskom a rakúskom národnom zastúpení. Navyše sa Eurojust zúčastnil a aktívne podporil semináre EJTN o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach v praxi simulácia EZR a PP, ktoré sa uskutočnili v októbri a novembri Eurojust navrhol v roku 2010 účasť policajných a justičných delegátov na plánovanom kurze SVT v Lyone týkajúcom sa ako EJTN tak aj CEPOLu. Eurojust prispel aj priamo, a to odborným tréningom na podujatí. CEPOL Memorandum o porozumení medzi Eurojustom a Európskou policajnou akadémiou (CEPOL), ktorého cieľom je definovať, podporiť a zlepšiť výcvik pre políciu a prokurátorov v boji proti závažnej trestnej činnosti, nadobudlo platnosť 1. januára Spolupráca Eurojustu a CEPOLu sa rozvíjala v rámci podpory Eurojustu pre školiace aktivity CEPOLu a účasti CEPOLu na seminároch a konferenciách Eurojustu. V roku 2010 Eurojust hosťoval dve študijné návštevy CEPOLu. Eurojust navyše aktívne podporil seminár CEPOLu o SVT, ktorý sa uskutočnil v októbri 2010 a bol pozvaný na výročné stretnutie programového výboru CEPOL, ktoré sa konalo v septembri Eurojust taktiež prispel k päťročnému externému hodnoteniu CEPOL. Eurojust a CEPOL sa dohodli, že preskúmajú možností zriadenia školení pre vyšších policajných dôstojníkov a prokurátorov o SVT v spolupráci s EJTN. Eurojust prispeje k vytvoreniu a realizácii školiacich materiálov a osnov. 37

38 38

39 4 Vývoj Implementácia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV Cieľom revízie Rozhodnutia o Eurojuste, zverejnenej v júni 2009, je zvýšenie operatívnosti Eurojustu. Dôležitými prvkami sú postupovanie určitých informácií vzťahujúcich sa k práci na prípadoch Eurojustu a prístupnosť asistencie Eurojustu praktikom v členských štátoch nepretržite. Keďže ustanovenia Rozhodnutia o Eurojuste musia byť transponované v členských štátoch do júna 2011, Eurojust pokračoval v roku 2010 vo svojom implementačnom programe, a to za pomoci neformálnej pracovnej skupiny, do ktorej boli zapojení odborníci z Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a členských štátov. Program bol vytvorený s cieľom zabezpečiť koordináciu, komunikáciu, podávanie správ a hodnotiace mechanizmy. V roku 2010 sa konali dve stretnutia NPS. Sústredili sa najmä na vytvorenie a funkčnosť NKSE, tok informácií medzi Eurojustom a kontaktnými bodmi EJS a externé vzťahy Eurojustu s tretími štátmi. Štandard výmeny dát navrhnutý v rámci EPOC IV (pozri kapitolu 1) bol predstavený ako možný informačný a komunikačný nástroj pre NKSE. Jedným z dôležitých bodov implementačného programu je mechanizmus pre uľahčenie prenosu informácií súvisiacich s prácou na prípadoch z členských štátov do Eurojustu. Za týmto účelom sa Eurojust podujal na vytvorenie štandardnej šablóny na prenos informácií a s tým súvisiaceho technického zabezpečenia na bezpečný prenos a spracovanie informácií. V tejto súvislosti bude zriadené koordinačné centrum (KC), umožňujúce Eurojustu nepretržité prijímanie a spracovávanie postúpených žiadostí. KC bude sprevádzkované v roku 2011 a zvýši schopnosť Eurojustu zásahu v urgentných prípadoch. V súlade so zmenami v Rozhodnutí o Eurojuste je Eurojust zodpovedný za sekretariát Siete spoločných vyšetrovacích tímov a sekretariát pre genocídu a súvisiace trestné činy. V roku 2010 Eurojust ukončil nábor koordinátorov pre obe siete, ktorí by sa mali ujať svojich úloh v roku 2011 a ktorí budú súčasťou zamestnancov Eurojustu. Stratégia vnútornej bezpečnosti (COSI; Konzultatívne fórum generálnych prokurátorov a riaditeľov verejných prokuratúr) V roku 2010 sa Eurojust podieľal na vývoji rôznych politík na úrovni EÚ. Stratégia vnútornej bezpečnosti schválená Radou vo februári 2010 stanovuje cyklus politiky pozostávajúci zo štyroch krokov na vytvorenie referenčného rámca pre vnútornú bezpečnosť Európskej únie. Stály výbor pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) bol vytvorený v súlade s rozhodnutím z novembra 2009 a má mandát na koordináciu a hodnotenie bezpečnostných politík v rámci Európskej únie vrátane justičnej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti. Cieľom projektu Harmony, iniciovaného belgickým predsedníctvom v roku 2010, je zjednodušenie a integrácia existujúcich nástrojov EÚ a vývoj nových stanovením, okrem iného, koncepcie pre všeobecne použiteľný európsky model klasifikovaných informácií o trestnej činnosti a všeobecného cyklu európskej politiky. Závery Rady týkajúce sa vytvorenia a implementácie cyklu politík EÚ pre organizovanú a závažnú medzinárodnú trestnú činnosť, prijaté Radou SVZ v novembri 2010, navrhujú vytvorenie viacročného cyklu politík týkajúcich sa závažnej medzinárodnej a organizovanej trestnej činnosti. Ten by mal pozostávať zo štyroch krokov: hodnotenie hrozieb, definovanie priorít politiky, implementácia a vyhodnotenie. Vzhľadom k tomuto vývoju Eurojust považuje svoje zapojenie v rámci justičného rozmeru vnútornej bezpečnosti za prínosné. Preto počas roku 2010 podporoval prácu Konzultatívneho 39

40 fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov verejných prokuratúr členských štátov Európskej únie. Eurojust výrazne podporil stretnutia organizované v máji 2010 počas španielskeho predsedníctva a v decembri 2010 počas belgického predsedníctva. Na decembrovom stretnutí sa poradné fórum dohodlo na svojom mandáte do budúcnosti a požiadalo Eurojust o prevzatie úlohy hostiteľa jeho stretnutí a zváženie poskytnutia administratívnej podpory vrátane prípravy jeho stretnutí. Pracovná skupina o budúcnosti Eurojustu V decembri 2009 Eurojust odsúhlasil vytvorenie pracovnej skupiny o svojej budúcnosti s cieľom zvážiť možný vývoj v zmysle článku 85 TFEU (ustanovenia o Eurojuste) a článku 86 (transformácia Eurojustu na Úrad európskeho prokurátora). Hlavným cieľom pracovnej skupiny je podporovať vnútornú diskusiu na základe praktických skúseností Eurojustu a prispievať do diskusií v rôznych európskych inštitúciách a fórach. Pracovná skupina sa počas roka 2010 pravidelne stretávala a zaoberala sa rôznymi otázkami týkajúcimi sa budúcnosti Eurojustu v zmysle Lisabonskej zmluvy. V septembri 2010 Eurojust spolu s belgickým predsedníctvom Európskej únie zorganizovali v Bruggách seminár na tému Eurojust a Lisabonská zmluva: smerom k efektívnejšej činnosti. Viac ako 120 odborníkov vrátane akademikov, zástupcov členských štátov, EÚ inštitúcií a orgánov a národných členov Eurojustu diskutovalo o budúcom vývoji Eurojustu a možnosť zriadenia Úradu európskeho prokurátora (ÚEP) v zmysle nových ustanovení uvedených v Lisabonskej zmluve. Resumé zo seminára bolo publikované ako dokument Rady. Eurojust prispel k vypracovaniu štúdie o ÚEP, ktorá bola zrealizovaná pre Európsky parlament.štúdia stanovuje dôležitosť dôkladného posúdenia dopadov a dôkazných analýz z pohľadu práce na prípadoch a praktikov Spolupráca v rámci SVV Často sa zdôrazňuje potreba lepšej spolupráce medzi európskymi inštitúciami zapojenými v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. V októbri 2009 boli Eurojust, Europol, CEPOL a Frontex požiadaní o účasť na príprave spoločnej správy o zlepšení spolupráce medzi agentúrami EÚ zapojenými do boja proti trestnej činnosti. Eurojust a jeho partneri identifikovali oblasti na zlepšenie bilaterálnej a multilaterálnejspolupráce a záverečná správa bola v júni 2010 prijatá COSI. COSI vyzval agentúry, aby do konca roku 2011 vykonali opatrenia obsiahnuté v správe COSI a pravidelne organizovali stretnutia predstaviteľov agentúr z oblasti SVV. Bol vypracovaný a pravidelne aktualizovaný systém kontroly na sledovanie stavov jednotlivých opatrení a identifikáciu konkrétnych nápadov na vykonávanie týchto opatrení. Na stretnutí predstaviteľov agentúr z oblasti SVV, ktoré v novembri 2010 zorganizoval Europol, bolo dohodnuté, že Eurojust by mal v roku 2011 hosťovať sekretariát agentúr z oblasti SVV. 40

41 5 Nadväznosť na závery Rady 3. júna 2010 prijala Rada SVV závery k ôsmej Výročnej správe Eurojustu (Dokument 9959/10). Rovnako ako v predchádzajúcich správach uvádzame v tejto časti informácie o oblastiach, v ktorých dala Rada svoje odporúčania. Práca na prípadoch: analýzy, vyhodnotenie a identifikácia prekážok Zvýšiť schopnosť Eurojustu analyzovať prekážky justičnej spolupráce na úrovni EÚ využitím jej nástrojov na hodnotenie prípadov. Poskytovať pravidelné informácie o stave justičnej spolupráce v rámci Európskej únie. Zhromažďovať informácie o praktických a právnych problémov spojených s používaním nástrojov justičnej spolupráce a správou Rady, Parlamentu a Komisie. Eurojust pokračoval v systematickom hodnotení práce na prípadoch, aby identifikoval prekážky medzinárodnej justičnej spolupráce. V kapitole 2 Výročnej správy sú uvedené čísla týkajúce sa práce na prípadoch a v nadväznosti na odporúčania Rady k minuloročnej Výročnej správe aj prekážky justičnej spolupráce, využitie nástrojov justičnej spolupráce pri práci na prípadoch Eurojustu a vyhodnotenie justičných nástrojov, a to na základe uvádzaných prípadov. Eurojust robí kroky smerujúce k vytvoreniu sprievodcu práce na prípadoch Eurojustu. Klasifikácia riešených prípadov a štatistiky Poskytovať štatistiky o štandardných/ Bola znovu zavedená klasifikácia bilaterálnych alebo multilaterálnych komplexných prípadoch prípadov. Bilaterálny prípad samozrejme neznamená, že ide o menej a o bilaterálnych/ multilaterálnych závažný trestný čin alebo nie je potrebné plné zainteresovanie Eurojustu. prípadoch a sústreďovať sa na Bilaterálny prípad podvodu s DPH môže mať za následok stratu miliónov komplexné prípady, ktoré si vyžadujú koordináciu. eúr a kvôli právnej a dôkaznej komplexnosti (napr. potrebe cezhraničného odpočúvania a konfiškácie majetku) je potrebné plné zapojenie zdrojov Eurojustu. Naopak pri niektorých multilaterálnych prípadoch týkajúcich sa obchodovania s drogami sú potrebné len minimálne zaistenia a malá zainteresovanosť Eurojustu. Navyše bilaterálny prípad Eurojustu môže byť multilaterálnym v členskom štáte. Bolo zvážené zavedenie štandardnej/ komplexnej klasifikácie prípadov, avšak nebolo prijaté. Eurojust sa pokúšal zostaviť tabuľku zohľadňujúcu rôzne faktory s cieľom objektívnej klasifikácie, avšak dospel k záveru, že v praxi to nie je možné. Prvky poukazujúce na komplexnosť môžu byť k dispozícii v neskoršom štádiu ako pri registrácii prípadu do systému správy prípadov. Rovnako si prípad pôvodne hodnotený ako komplexný nemusí vyžadovať využitie všetkých nástrojov Eurojustu, akým sú napríklad koordinačné stretnutia, a malo by sa k nemu pristupovať ako k štandardnému. Navyše prípad v Eurojuste klasifikovaný ako štandardný môže mať dôsledky, pre ktoré je zainteresovanými národnými justičnými orgánmi hodnotený ako komplexný. Avšak aj minimálna podpora Eurojustu môže byť kľúčovou a mať veľký dopad na národnej úrovni. Rozdelenie prípadov na štandardné a komplexné by nebolo vhodné ani u prípadov, u ktorých sa zaangažovanosť Eurojustu zvažuje z politického hľadiska. Aj napriek odporúčaniu, že komplexné prípady sa vzťahujú na organizované trestné činy, nemusí tomu tak vždy byť. Podobne môže byť štandardná/ komplexná klasifikácia spájaná s bilaterálnou/ multilaterálnou: bilaterálne a štandardné (a multilaterálne a komplexné) sú často neprávne vnímané ako synonymá. Takáto situácia by mohla viesť k nevhodnému postúpeniu prípadov iným orgánom v prípade ak v skutočnosti bola potrebná pomoc Eurojustu. Príklad prípadu môže priblížiť takýto problém: zrealizovanie EZR sa môže týkať štandardných problémov spojených s komunikáciou a informovanosťou súvisiacou s rozdielnymi právnymi postupmi. Avšak jeho realizácia môže priniesť problémy (napr. ne bis in idem, interpretácia toho, čo je konečné rozhodnutie, interakcia medzi národnými legislatívami a legislatívou EÚ, existencia konkurenčných rozkazov), ktoré sú komplexné. 41

42 9 príloh, ktoré nasledujú, poskytujú informácie o (1) počte prípadov, rozdelených na bilaterálne a multilaterálne, registrovaných v Eurojuste v rokoch 2002 až 2010; (2) klasifikácii v súlade s kompetenciami Eurojustu (článok 4 ods. 1 a 2 a prípady dotazníkov; (3) prioritné typy trestných činov v rámci prípadov Eurojustu; (4) prioritné typy trestných činov a ostatné typy v rámci prípadov Eurojustu; (5) prípady Eurojustu podľa dožadujúcich krajín; (6) prípady Eurojustu podľa dožiadaných krajín; (7) celkový počet koordinačných stretnutí; (8) koordinačné stretnutia podľa dožadujúcich krajín; a (9) koordinačné stretnutia podľa dožiadaných krajín. Správa o konkrétnych opatreniach týkajúcich sa postúpenia prípadov EJS s uvedením prekážok v tejto súvislosti. Eurojust EJS Prípady sú často efektívne a rýchlo Eurojustom postupované kontaktným bodom EJS. Podobne boli prípady postupované styčným sudcom členských štátov. So zreteľom na prípady, ktoré by mohli byť postúpené kontaktným bodom EJS, vyvinul Eurojust celý rad postupov podľa charakteru prípadov: niektoré národné zastúpenia pravidelne informujú svoje národné orgány o vhodnosti postúpiť prípad EJS, iné prípad priamo postupujú kontaktným bodom EJS a ďalšie nadviazali blízke kontakty s kontaktnými bodmi EJS a národnými korešpondentmi EJS. Je podporované zasielanie žiadostí o právnu pomoc Eurojustu kvôli kontrole ich kvality, čím je možné predísť problémom, ktoré by v neskoršom štádiu mohli ohroziť národné konanie. Je potrebné zdôrazniť, že Eurojust a EJS sa navzájom dopĺňajú a využívajú vzájomné skúsenosti pri plnení svojich úloh. V kontexte záverov Rady možno prekážky, ktoré vedú k postupovaniu prípadov Eurojustu miesto EJS, rozdeliť na dva typy.v prvom sú niektoré prípady postúpené Eurojustu, pretože riešenie otázok justičnej spolupráce za pomoci EJS bolo nepresvedčivé. Eurojuste býva oslovený pretože iné kanály nepriniesli výsledky. V druhom type sú prípady postúpené Eurojustu z dôvodu potreby rýchleho konania, ktoré štruktúra kontaktných bodov nie vždy môže poskytnúť. Podporovať koordinačné stretnutia a zapojiť ďalšie orgány EÚ, ako napríklad Europol a OLAF. Pomáhať rozvoju prístupu Eurojustu k informáciám v AWF Europolu a sprístupniť informácie Europolu pri jeho účasti na koordinácii. Koordinačné stretnutia a zapojenie Europolu a OLAFu V roku 2010 Eurojust zorganizoval 141 koordinačných stretnutí, čo je o desať viac ako v roku Europol sa zúčastnil na 41 koordinačných stretnutiach a OLAF na jednom. Eurjostu bol zapojený v roku 2010 do ďalších troch AWF a celkovo je zapojený v 15 AWF. Eurojust a Europol úzko spolupracovali pri iniciatívach SVT. Viac informácií o spolupráci s Europolom a OLAFom je v kapitole 3. Príspevok Eurojustu k OCTA a TE SAT správe Prispievať k OCTA ate SAT správe. V októbri 2010 Eurojustu významne prispel k správe OCTA za rok 2010 vrátane kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií týkajúcich sa práce na prípadoch Eurojustu za dva roky v prioritných oblastiach trestných činov. Eurojust takisto prispel k správe TE SAT poskytnutím kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií týkajúcich sa teroristických záležitostí. Navyše sa Eurojust pravidelne zúčastňoval na stretnutiach poradného výboru TE SAT Europolu. Použitie článkov 6 a 7 Rozhodnutia o Eurojuste Zvýšiť využívanie článkov 6 a 7. Národné zastúpenia často poskytovali odporúčania opatrení svojim národným orgánom bez toho, aby sa formálne odvolávali na článok 6. Zo skúseností z práce na prípadoch vyplýva, že len niektoré členské štáty využívajú vzhľadom na špecifické pravidlá týkajúce sa vedenia vyšetrovania formálne písomné odporúčania. Formálne vydanie žiadostí viedlo v niektorých prípadoch k otvoreniu nových prípadov v Eurojuste a zorganizovaniu koordinačných stretnutí. V roku 2010 vydalo Kolégium 42

43 jedno odporúčanie v zmysle článku 7. Eurojust považuje za predčasné hodnotiť použitie článkov 7.2 o konflikte jurisdikcií a 7.3 o opakujúcich sa problémoch justičnej spolupráce. Národné zastúpenia v súčasnosti riešia konflikt jurisdikcií využitím svojich právomocí bez vydania písomného nezáväzného stanoviska Kolégia. Čo sa týka písomných stanovísk Kolégia, použitie článku 7.3 by mohlo byť využívané aktívnejšie. Eurojust má v pláne pripraviť usmernenie o vydávaní písomných nezáväzných stanovísk. Eurojust takisto pripraví usmernenia na vydávanie stanovísk v prípadoch kolidujúcich EZR v súlade s článkom 16 ods. 2 Rámcového rozhodnutia o EZR. Viac informácií je uvedených v časti o použití článkov 6 a 7 v časti 2.4. Národný koordinačný systém Eurjustu Zvýšiť úsilie Eurojustu a členských štátov, aby vytvorili efektívny systém do júna Presadzovať medzi odborníkmi vytváranie SVT ako aj zapojenie ďalších inštitúcií EÚ ako Europol a OLAF, ak je to vhodné. Berúc do úvahy termín na implementáciu nového Rozhodnutia o Eurojuste a v rámci NKSE a projektu na výmenu informácií, pokročilo vypracovanie týchto dokumentov, ktoré budú k dispozícii do júna 2011: Štandardná šablónapre zasielanie informácií Eurojustu podľa článku 13 ods. 5 7 Rozhodnutia o Eurojuste; Dokumento výklade článku 13 ods. 5 7 Rozhodnutia o Eurojuste; Dokumento úlohách NKSE (vrátane spoločného menovateľa ) a o profile a praktických úlohách národných korešpondentov Eurojustu týkajúcich sa konkrétne článku 12 ods. 5; Pokynyk obsahu, frekvencii a formátu inforácií a spätnej väzby, ktoré Eurojust poskytne kompetentým národným orgánom a orgánom EÚ; a Vzor Fiches Suédoises pre zhromažďovanie dostupných údajov o podrobnostiach implementácie Rozhodnutia o Eurojuste vo vzťahu k vytvoreniu a fungovaniu NKSE a výmene informácií (vrátane kontaktných detailov). Spoločné vyšetrovacie tímy V roku 2010 boli národní členovia Eurojustu zapojení v 20 SVT na základe článku 9f Rozhodnutia o Eurojuste, a to konajúc v mene či už Eurojustu alebo národných kompetentných orgánov v prípadoch týkajúcich sa okrem iného podvodov, krádeží áut, obchodovania s drogami a OĽ. Eurojust dostal 11 oznámení z členských štátov o vytvorení SVT v súlade s článkom 13 ods. 5 Rozhodnutia o Eurojuste. Viac informácií je v časti 2.6. Implementovať nové ustanovenia Rozhodnutia o Eurojuste a plne využiť možnosti CMS s ohľadom na možné žiadosti o začatie vyšetrovania členským štátom na základe krížových analýz. Systém správy prípadov Pripravuje sa hĺbkové hodnotenie CMS. V roku 2010 boli zrealizované hlavné zmeny smerujúce k jeho prístupnosti pre bežných používateľov. Stále je vyvíjaná snaha, aby to bol efektívny nástroj na uchovávanie relevantných dát týkajúcich sa prípadov a na analýzy a vyhodnocovanie práce na prípadoch vrátane využitia krížových analýz. Nové ustanovenia Rozhodnutia o Eurojuste budú zahrnuté v CMS. Je vyvíjaná šablóna pre prenos informácií podľa článku 13, takže ich vkladanie do CMS bude čiastočne automatizované. Webová stránka Eurojustu sekretariáty sietí Na webovej stránke Eurojustu vytvoriť sekcie pre siete, ktorých sekretariáty sú spravované Eurojustom. Sekretariát SVT bude mať svoju záložku na webovej stránke Eurojustu v priebehu roku 2011 a rovnako tak budú vytvorené pre sekretariáty ďalších sietí. Strategický projekt podvody s DPH Informovať o výsledkoch V roku 2010 pokračoval Eurojust v úzkej spolupráci s Europolom v práci strategického projektu. na strategickom projekte na posilnenie výmeny informácií a PP medzi 43

44 justičnými orgánmi členských štátov v oblasti podvodov s DPH. Na základe dotazníka rozoslaného justičným orgánom členských štátov pripravili Eurojust a Europol program a prípadové štúdie na seminár o podvodoch s DPH, ktorý sa uskutoční 28. marca 2011 v Eurojuste. Zúčastnia sa na ňom skúsení odborníci na podvody s DPH spomedzi vyšetrovateľov a prokurátorov. Zaviesť formálne pracovné dohody s Frontexom, ktoré by išli nad rámec dosiaľ stanovenej ad hoc spolupráce. Spolupráca Eurojustu a Frontexu Eurojust nadviazal kontakt s Frontexom za účelom možných rokovaní o návrhu spolupráce v súlade s článkom 26 ods. 1 Rozhodnutia o Eurojuste. Pozri kapitolu 3. Posilnenie vzťahov s tretími štátmi a organizáciami Posilniť vzťahy s tretími štátmi Pozričasti týkajúce sa vzťahov s tretími štátmi a organizáciami a prípady a organizáciami mimo EÚ, konkrétne Eurojustu týkajúce sa tretích štátov v kapitole 1 a časti 2.7. s ohľadom na problémy vzťahujúce sa k otázkam ochrany údajov. Projekt týkajúci sa výkonnosti Kolégia a POŠ Prezentovať výsledky týchto projektov. Sústrediť sa na hlavnú činnosť Eurojustu zvážením krokov na zníženiu záťaže Kolégia a národných členov vyplývajúcej z iných úloh, než ktoré sú uvedené v článkoch 6 a 7 rozhodnutia Rady. Pokračovať v práci na implementácii Rozhodnutia o Eurojuste. Eurojust prijal v júni 2010 rozhodnutie o reštrukturalizácii svojej administratívy v zmysle záverečnej správy konzultačnej spoločnosti k fáze 1 kroku 4 projektu POŠ. V októbri 2010 bol prijatý akčný plán potrebných organizačných zmien popisujúci hlavné aktivity, ľudské zdroje a termíny vrátane návrhov na opatrenia, ktoré je potrebné prijať počas implementačnej fázy. Vzniklo sedem rôznych projektov k uľahčeniu práce Eurojustu: (1) delegovanie niektorých manažérskych rozhodnutí z Kolégia na výkonnú radu; (2) zoskupenie oblastí práce v súčasnosti vykonávanými tímami Kolégia do štruktúry manažmentu portfólia; (3) výkonnosť a riadenie rizík; (4) zabezpečenie súladu administratívnej štruktúry Eurojustu s jeho hlavnou činnosťou; (5) prehodnotenie štruktúry a zaradenia administratívy; (6) kultúra; a (7) školenia. S hlavnou činnosťou úzko súvisí revízia pojmu operačnéhotour de tables cieľom poskytnúť viac času na diskusiu o právnych prekážkach justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej je v súčasnosti venovaná pozornosť. Implementácia Rozhodnutia o Eurojuste Pozričasť o implementácii Rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 v kapitole 4. Prehodnotiť rokovací poriadok. Prehodnotenie rokovacieho poriadku Eurojustu Bol prijatý strategický projekt o úlohách, zodpovednostiach, manažmente a pracovných metódach Kolégia vrátane revízie rokovacieho poriadku. Sú zvažované návrhy toho, ako zlepšiť pracovné metódy Eurojustu v súvislosti s implementáciou Rozhodnutia o Eurojuste a návrhmi na delegovanie rozhodnutí a ďalších vecí v rámci POŠ. Správa o zriadení SPK a jeho pridanej hodnote. Systém pohotovostnej koordinácie Projekt SPK bol spustený v máji 2010, aby Eurojust mohol prijímať a spracovávať jemu postúpené žiadosti 24 hodín denne 7 dní v týždni. Boli schválené vnútorné politiky a postupy. Bolo rozhodnuté o prijatom technickom riešení pre orgány činné v trestnom konaní, aby mohli kedykoľvek kontaktovať Eurojust. Projekt takisto poskytuje technické riešenie pre automatickú aktualizáciu zmien harmonogramu zástupcov SPK. Pripravuje sa propagačný materiál vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ. 44

45 Prílohy Graf 1: Vývoj prípadov V roku 2010 registroval Eurojust prípadov, čo potvrdilo rastúci trend nápadu od roku Približne jedna patina týchto prípadov sa týkala troch a viac krajín. 45

46 Graf 2: Všeobecná klasifikácia prípadov V zmysle článku 4 ods. 1 Rozhodnutia o Eurojuste je Eurojust kompetentný u tých druhov trestnej činnosti a trestných činov, vo vzťahu ku ktorým je Europol vždy príslušný konať a ostatných trestných činov spáchaných v súvislosti s nimi. Eurojust môže na žiadosť členského štátu v zmysle článku 4 ods. 2 v súlade so svojimi cieľmi pomáhať pri vyšetrovaní a stíhaní iných typov trestných činov. Eurojust môže byť taktiež požiadaný členským štátom o poskytnutie pomoci týkajúcej sa tém majúcich všeobecnejší charakter, ktoré sa nemusia priamo súvisieť s prípadom, napr. týkajúcich sa národnej legislatívy alebo postupov (prípady dotazníkov). 46

47 Graf 3: Prioritné typy trestných činov v rámci prípadov Eurojustu Prioritné oblasti prijaté Eurojustom v roku 2009 zahŕňajú obchodovanie s drogami, OĽ, terorizmus, podvody, korupciu, pranie špinavých peňazí, počítačovú kriminalitu a iné aktivity týkajúce sa organizovaných kriminálnych skupín v oblasti ekonomiky. Graf ukazuje zastúpenie týchto typov trestných činov v prípadoch registrovaných Eurojustom v rokoch 2009 a Jeden prípad sa môže týkať viac ako jedného typu trestného činu. Ďalšie informácie sú uvedené v rámci príslušných sekcií Kapitoly 2. 47

48 Graf 4: Prioritné a ostatné typy trestných èinov v rámci prípadov Eurojustu Prioritné oblasti prijaté Eurojustom v roku 2009 pokrývajú terorizmus, obchodovanie s drogami, OĽ, podvody, korupciu, počítačovú kriminalitu, pranie špinavých peňazí a iné aktivity týkajúce sa organizovaných kriminálnych skupín v oblasti ekonomiky. Graf ukazuje zastúpenie prioritných a ostatných typov trestných činov v prípadoch registrovaných v Eurojuste v rokoch 2009 a Jeden prípad sa môže týkať viac ako jedného typu trestného činu. 48

49 Graf 5: Prípady Eurojustu, dožadujúce krajiny Graf predstavuje počet dožiadaní doručených Eurojustu v rokoch 2009 a 2010 podľa jednotlivých členských štátov. 49

50 Graf 6: Prípady Eurojustu, dožiadané krajiny Graf ukazuje koľkokrát boli v rokoch 2009 a 2010 prostredníctvom Eurojustu orgány každého členského štátu požiadané o pomoc. 50

51 Graf 7: Celkový počet koordinačných stretnutí Graf ukazuje počet koordinačných stretnutí organizovaných Eurojustom. Koordinačné stretnutia sú zvyčajne organizované v priestoroch Eurojustu v Haagu. Za určitých okolností sa uskutočňujú aj mimo Eurojustu, a to v členskom alebo treťom štáte. 51

52 Graf 8: Koordinačné stretnutia, dožadujúce krajiny Graf ukazuje počet koordinačných stretnutí organizovaných Eurojustom na základe žiadosti o pomoc z členského alebo tretieho štátu. 52