ČOV ŠOPORŇA Intenzifikácia

Transkript

1 ČOV ŠOPORŇA Intenzifikácia PROJEKT STAVBY E. TECHNOLOGICKÁ ČASŤ Investor: Dátum: Projektant: Obec ŠOPORŇA 12 / 2012 Sada č. 1

2 Prílohy: E.1 Technická správa E.2 Výkresy E.2.1 Technologická schéma E.2.2 Pôdorys E.2.3 REZ A - A 2

3 E.1 Technická správa O B S A H 1. Základné údaje Identifikačné údaje stavby Členenie projektu technologickej časti stavby Účel a funkcia Kapacita a hlavné technologické parametre Vstupné parametre Výpočet vstupných parametrov pre posúdenie biologickej linky Návrh biologického reaktora podľa STN Kapacita ČOV po intenzifikácii Popis biologickej linky čistenia odpadových vôd Mechanické predčistenie a ČS Linka biologického čistenia Dúchadlo a rozvod tlakového vzduchu Prevádzkový rozvod silnoprúdu a SKR Popis ovládania el. zariadení Požiadavky na SKR a silnoprúd Inštalovaný výkon a spotreba Vplyv stavby na životné prostredie Vplyv stavby na ovzdušie Vplyv vyčistenej odpadovej vody na recipient: Súhrnná látková bilancia Odpady, ktoré budú vznikať počas prevádzkovania Zhrabky Komunálny odpad - produkovaný obsluhou ČOV Prebytočný aeróbne stabilizovaný kal Laboratórna kontrola Povrchová ochrana a farebné riešenie Požiadavky na stavebnú časť Požiadavky pre uvedenie do prevádzky Pokyny pre obsluhu Záver

4 1. Základné údaje 1.1. Identifikačné údaje stavby Stavba: Miesto stavby: Okres: Kraj: ČOV ŠOPORŇA intenzifikácia k.ú. ŠOPORŇA Galanta Trnavský 1.2. Členenie projektu technologickej časti stavby Technologická časť je členená na nasledujúce prevádzkové súbory: PS 1 Biologický reaktor 1.3. Účel a funkcia V súčasnej dobe sa v obci ŠOPORŇA nachádza čistiareň odpadových vôd, ktorá bola vybudovaná v roku ČOV bola v tom čase určená pre novo budované bytovky a priľahlú časť obce. ČOV pochádzala z Maďarska typ TABSZ 11. Pôvodné hydraulické zaťaženie ČOV je 120 m 3 /deň. Postupne v rámci rozvoja obce sa rozširovala kanalizačná sieť. V súčasnej dobe je už rozsah kanalizačnej siete taký, že nie je možné na jestvujúcej ČOV vyčistiť odpadové vody pritekajúce do ČOV v požadovanej kvalite. Tento projekt rieši intenzifikáciu ČOV Šoporňa tak, aby do času, keď bude dobudovaná kanalizačná sieť vrátane rozšírenia ČOV na potrebnú kapacitu, táto dokázala zabezpečiť čistenie odpadových vôd z už odkanalizovanej časti obce. Obec ŠOPORŇA mala podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k obyvateľov. 2. Kapacita a hlavné technologické parametre 2.1. Vstupné parametre V súčasnej dobe, podľa údajov obce je na kanalizáciu a tým aj na ČOV pripojených 530 obyvateľov obce. Okrem toho je na ČOV pripojených 32 subjektov ako napr. Škola, Obecný úrad, Jednota, reštaurácia, miestny podnikatelia a podobne. Ďalšie odpadové vody sú dopravované na ČOV zvážaním zo žúmp. Kapacitne je pôvodná ČOV navrhnutá na 120 m 3 privádzaných kanalizačným systémom za deň. odpadových vôd V zmysle rozhodnutia č.oúžp-1361/2004-ov zo dňa je povolené vypúšťať: Q priem = 2,05 l/s Q max = 5,9 l/s 4

5 Znečistenie: p m CHSK cr mg. l BSK 5 mg. l NL mg. l Intenzifikácia ČOV je navrhovaná vybudovaním biologického reaktora o celkovom užitočnom objeme 230 m 3. Vsadením vostavby dosadzovacej časti, a prepážkami je vytvorený biologický reaktor, ktorý dokáže vyčistiť odpadové vody od cca obyvateľov. V ďalších kapitolách sú vypočítané vstupné parametre pre posúdenie navrhovaného biologického reaktora, ako aj samotné posúdenie biologického reaktora Výpočet vstupných parametrov pre posúdenie biologickej linky Návrh kapacity čistenia ČOV je vykonaný v zmysle STN Čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 EO a vyhlášky MŽP SR č. 684 /2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V zmysle uvedenej STN nebude uvažované s množstvom priemyselných, odpadových vôd Q 24, p, nakoľko v obci sa priemysel nenachádza. Vstupné údaje pre posúdenie navrhovaného biologického reaktora Priemerný denný nátok Q 24 = 195 m 3.d -1 = 8,1 m 3.h -1 = 2,3 l.s -1 Maximálne hodinové množstvo odpadových vôd Q h = 25 m 3.h -1 Množstvo znečistenia na prítoku do biologického reaktora = 7,0 l.s -1 Kvalita odpadových vôd pritekajúcich na čistiareň bola stanovená podľa STN Čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 EO, čl Pri určovaní kvality odpadových vôd na prítoku do ČOV sa zohľadnili aj súčasné skúsenosti z prevádzkovania iných ČOV ako i výsledky výskumu na jestvujúcich ČOV, ktoré vykonal VÚVH Bratislava. Tu bolo preukázané, že napr. pri parametri BSK 5 sa reálne hodnoty znečistenia pohybujú v rozmedzí od 34,3 po 51,2 g.obyvateľ -1.deň -1. stanovená špecifická produkcia znečistenia BSK 5 = 45 g.ob -1.deň -1 chemická spotreba kyslíka (stanovená dichrómanom) CHSK Cr = 108,0 kg.d -1 biochemická spotreba kyslíka (s potlačením nitrifikácie) BSK 5 = 54,0 kg.d -1 nerozpustené látky NL = 54,0 kg.d -1 celkový dusík TN = 10,2 kg.d -1 celkový fosfor TP = 2,4 kg.d -1 Počet ekvivalentných obyvateľov - podľa čl. 4.9 STN EO 60 = BSK 5 : 0,06 EO 60 = 54 : 0,06 EO 60 = 900 5

6 2.3. Návrh biologického reaktora podľa STN Tabuľka 1 Porovnávacia tabuľka vypočítaných a projektovaných hodnôt Parameter rozmer vypočítaná hodnota projekt. hodnota Objem aktivácie V m Objem denitr. sekcie V D m Objem dosadz. časti V DN m 3 32,5 40 Plocha dosadz. časti P DN m 2 22,7 26,8 Hlavné technologické parametre navrhovaného biologického čistenia vyhovujú STN Z porovnania vypočítaných a navrhovaných hodnôt vyplýva, že navrhovaný biologický reaktor je kapacitne schopný čistiť odpadové vody od cca obyvateľov Kapacita ČOV po intenzifikácii Pôvodná časť ČOV Šoporňa: Q priem = 120 m 3.d -1 = 8,1m 3.h -1 = 1,4 l/s Q max = 16,8 m 3. h -1 = 4,7 l/s Nová časť ČOV Šoporňa: Priemerný denný nátok: Q 24 = 195 m 3.d -1 = 8,1 m 3.h -1 = 2,3 l.s -1 Maximálne hodinové množstvo odpadových vôd: Q h = 25 m 3.h -1 = 7,0 l.s -1 ČOV Šoporňa po intenzifikácii: Priemerný denný nátok Q 24 = 315 m 3.d -1 = 13,1 m 3.h -1 = 3,7 l.s -1 Maximálne hodinové množstvo odpadových vôd Q h = 41,8 m 3.h -1 = 11,6 l.s -1 6

7 Znečistenie na prítoku do ČOV: CHSK cr mg. l kg/deň = 565 mg/l BSK 5 mg. l kg/deň = 282 mg/l NL mg. l kg/deň = 282 mg/l 3. Popis biologickej linky čistenia odpadových vôd PS 1 Linka biologického čistenia 3.1. Mechanické predčistenie a ČS Mechanické predčistenie je existujúce a je tvorené ručne stieranými hrablicami. Následne odpadová voda nateká do čerpacej stanice. V rámci čerpacej stanice bude osadené čerpadlo, ktorým sa bude vytláčať odpadová voda do novej biologickej linky. Technické údaje P1 Čerpadlo odpadovej vody prietok čerpadla dopravná výška výkon el. motora pripojenie na elektrickú sieť 7 l/s 9 m 2,0 kw 3 x 400 V 3.2. Linka biologického čistenia Biologické čistenie je riešené v smaltovanej nádrži kruhového pôdorysu s celkovou výškou 4,36 m. Užitočná výška hladiny v nádrži je 4,0 m. Odpadová voda je z prečerpávacej stanice čerpaná do denitrifikačnej zóny biologickej linky čistenia odpadových vôd.. Tu dochádza k odbúravaniu dusikatého znečistenia. V denitrifikačnej zóne je osadené miešadlo, slúžiace k udržiavaniu kalu vo vznose. Z denitrifikačného priestoru preteká voda do nitrifikácie. V nitrifikácií dochádza k aeróbnemu odbúravaniu organického znečistenia, pričom vzniká biologický kal. Zmes vody a biologického kalu nateká potom do dosadzovacej časti reaktora, kde dochádza k oddeľovaniu vody od biologického kalu a následne k protiprúdnej filtrácii tejto vody. Dosadzovacia časť biologického reaktora je tvorená sklolaminátovým kužeľom v hladine priemeru 6 m. 7

8 Vyčistená odpadová voda je z povrchu zberaná odtokovými žľabmi a potrubím odteká cez merný objekt do recipienta. Recirkuláciu medzi denitrifikáciou a nitrifikáciou zabezpečuje v každej nitrifikačnej časti recirkulačné čerpadlo typu mamut. Technológia čistenia odpadových vôd je založená na biologickom čistení nízkozaťažovanou aktiváciou s úplnou, aeróbnou stabilizáciou kalu v procese čistenia. Reaktor je vostavbou a priečkami rozdelený na jednotlivé sekcie, ktoré svojím usporiadaním a vybavením umožňujú plniť na seba nadväzujúce funkcie biologického čistenia a to biodegradáciu a nitrifikáciu s viacstupňovou denitrifikáciou. Na odseparovanie vyčistenej vody od biologického aktivovaného kalu sa využíva protiprúdna filtrácia. Vhodné podmienky - hydraulické prúdenie zmesi v aktivačnom priestore, ako aj dodávka potrebného množstva kyslíka pre proces čistenia sú zabezpečené pneumaticky, vháňaním vzduchu do systému dúchadlami, cez prevzdušňovacie elementy jemnobublinného prevzdušňovania. Prebytočný biologický kal je podľa potreby prečerpávaný z biologického reaktora do existujúceho kalojemu, kde dochádza k jeho zahusteniu. Kal je do kalojemu prečerpávaný kalovým čerpadlom. V prípade potreby je možné prebytočný kal prečerpávať priamo na kalové polia, ktoré sú umiestnené v areály ČOV. Technologické a technické údaje o reaktore: R1 nitrifikačný reaktor, výška hladiny v reaktore je 4 m R2 vostavba dosadzovacej časti - kužeľ priemer 6,0 m R3 denitrifikačný reaktor, výška hladiny v reaktore je 4 m PM - miešadlo denitrifikácie výkon el. motora pripojenie na elektrickú sieť P2 Kalové čerpadlo prebytočného kalu prietok čerpadla dopravná výška výkon el. motora pripojenie na elektrickú sieť 0,75 kw 3 x 400 V 3 l/s 2 m 0,75 kw 3 x 400 V 3.3. Dúchadlo a rozvod tlakového vzduchu Tlakový vzduch pre aktiváciu a mamutky, zabezpečujúce cirkuláciu aktivovaného kalu v biologickom reaktore, zabezpečuje tri dúchadlo inštalované 8

9 v protihklukovom krzte do vonkajšieho prostredia, ktoré bude osadené na betónovej ploche pri biologickom reaktore. Vzduchové potrubie je vedené od dúchadla priamo na reaktor a následne k prevzdušňovacím elementom. Pred vstupom potrubia do reaktora je odbočka potrubia, vedúca vzduch k mamutkám. Prevádzka dúchadla je stála. Chod dúchadla je riadený časovým spínačom. Technické údaje : DA dúchadlo v kryte Dopravované množstvo vzduchu tlak vzduchu príkon pripojenie na elektrickú sieť 3,68 m 3 /min 50 kpa 5,5 kw 3 x 400 V 3.4. Prevádzkový rozvod silnoprúdu a SKR Prevádzkový rozvod silnoprúdu a systém kontroly a riadenia rieši technologickú elektroinštaláciu t.j. napojenie jednotlivých technologických zariadení na elektrickú energiu a riadenie ich chodu. Napäťová sústava Prevádzkové napätie: 3/N/PE AC 400/230V/TN-S Ovládacie napätie: 2 AC 24V, 50Hz/IT SELV Stupeň dôležitosti dodávky el. energie: 3. stupeň v zmysle STN Ochrana pred úrazom el. prúdom Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom bude vykonaná v zmysle STN čl. 411 Ochranné opatrenia: samočinné odpojenie napájania. Požiadavky podľa čl na základnú ochranu - ochrana pred priamym dotykom - základná izolácia živých častí - príloha A časť A.1 - zábrany alebo kryty - príloha A časť A.2 Požiadavky podľa čl na ochr. pri poruche - ochr. pred nepriamym dotykom Meranie - ochranné uzemnenie a ochranné pospojovanie - čl samočinné odpojenie pri poruche - čl doplnková ochrana - čl , ochr. prúdovým chráničom podľa čl systém TN - čl , ochranné opatrenia malým napätím SELV - čl. 414 Meranie spotreby el. energie na ČOV nie je predmetom riešenia projektu, nakoľko je súčasťou existujúcej ČOV. 9

10 Skratové pomery Skratová odolnosť navrhovaného zariadenia je daná vypínacou schopnosťou ističov. Popis Všetky istiace, spínacie, ovládacie a signalizačné prístroje budú sústredené do samostatného, technologického rozvádzača. Na čelnej doske rozvádzača bude technologická schéma so signálkami chodu/poruchy jednotlivých zariadení. Poruchové stavy budú signalizované červenou farbou, ostatné stavy zelenou (alternatívne žltou) farbou. Pod technologickou schémou budú umiestnené ovládacie prvky zariadení. Vo vnútri rozvádzača budú umiestnené počítadlá prevádzkových hodín a rozvádzač bude vybavený tlačidlom CENTRÁL STOP. Technologický rozvádzač bude napájaný z existujúceho rozvádzača s istením vývodu pre technológiu a bude umiestnený v dennej miestnosti Popis ovládania el. zariadení Systém kontroly a riadenia technologického procesu čistiarne odpadových vôd rieši v automatickej prevádzke všetky operácie prebiehajúce kontinuálne a cyklicky opakovane. Rieši regulačné obvody zabezpečujúce funkčnosť systému pričom, ovládacie a regulačné prvky budú sústredené do technologického rozvádzača. Všetky technologické zariadenia bude však možné prevádzkovať i v ručnom režime. K prepínaniu medzi ručným a automatickým režimom budú slúžiť prepínače R A, inštalované na čelnom panely technologického rozvádzača. a) P1 - prečerpávanie odpadových vôd z prečerpávacej komory do reaktora ovládanie - automaticky, cez plavákové spínače a časové relé - blokovanie min. hladinou v PK aj v ručnom režime b) P2 - prečerpávanie prebytočného kalu z reaktora do kalojemu ovládanie - automaticky, cez časové relé c) PM - Miešanie v denitrifikácii ovládanie - automaticky, cez časové relé d) DA - Tlakový vzduch na prevzdušňovanie v reaktore ovládanie - automaticky, cez časové relé - automaticky riadené kyslíkovou sondou - postupné zapínanie dúchadiel - prepínanie vysokých a nízkych otáčok Požiadavky na SKR a silnoprúd a) P1 Čerpadlo na prečerpávanie odpadových vôd z prečerpávacej stanici do reaktora 2,0 kw, 400 V Q = 7 l/s, h = 9 m ovládanie - automaticky, cez plavákové spínače a časové relé - blokovanie min. hladinou v PK 10

11 b) P2 Čerpadlo na prečerpávanie prebytočného kalu z reaktorov do kalojemu Q = 4,8 l/s, h = 5 m ovládanie - ručne z miesta a cez časové relé - blokovanie max. hladinou v kalojeme 0,75 kw, 400 V c) PM Miešadlo pre miešanie v denitrifikácii 0,75 kw, 400 V ovládanie - ručne z miesta a rozvádzača ČOV a cez časové relé d) DA Dúchadlo pre dodávku tlakového vzduchu na prevzdušňovanie v reaktore Q = 3,68 l/s, p = 50 kpa ovládanie - automaticky alebo ručne z rozvádzača ČOV - cez časové relé 5,5 kw, 400 V Inštalovaný výkon a spotreba Inštalovaný výkon technologických zariadení: 9,0 kw Súčasnosť: 0,85 Súčasný výkon technologických zariadení: 7,65 kw Predpokladaná spotreba elektrickej energie 125 kwh/deň Predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie kwh/rok Ďalšie technické prevedenie 1. Pri výpadku el. energie bude zabezpečený automatický nábeh všetkých elektrických zariadení do režimu pred výpadkom el. energie. 2. Ku všetkým el. zariadeniam bude inštalovaný údržbársky vypínač. 3. Pre všetky el. zariadenia budú vo vnútri technologického rozvádzača umiestnené počítadlá prevádzkových hodín. 4. Všetky zariadenia musia byť prevádzkovateľné i v ručnom režime, vrátane ich blokovania 5. Na technologických zariadeniach ČOV bude zrealizované ochranné pospojovanie 11

12 4. Vplyv stavby na životné prostredie 4.1. Vplyv stavby na ovzdušie Pri odstraňovaní organického znečistenia obsiahnutého v odpadovej vode dochádza vplyvom prebiehajúcej oxickej, resp. nitrátovej respirácie k produkcii CO 2 a H 2 O. Vznikajúci oxid uhličitý sa z časti viaže za vzniku HCO 3 - čo znižuje emisie tohto plynu. Aerosol vznikajúci uvoľňovaním častíc aktivačnej zmesi z hladiny biologického reaktora mechanickou turbulenciou pri prerušovanej pneumatickej jemnobublinnej aerácii. Množstvo uvoľňovaných aerosolov je v porovnaní s inými metódami aerácie výrazne nižšie - nemožno ho však jednoducho a presne kvantifikovať (závisí od skutočného zaťaženia ČOV a režimu prevádzky dúchadiel). Vzhľadom na prebiehajúcu simultánnu stabilizáciu kalu v reaktore je aj potenciálna nebezpečnosť aerosolu v porovnaní s inými technológiami značne znížená. Emisie plynov - CH 4, CO, H 2 S, H 2, NH 3 - možno vzhľadom na typ použitej technológie, kedy v reaktore prevládajú výrazne oxické podmienky s vyššími hodnotami ORP, prakticky vylúčiť lebo pri oxickej resp. nitrátovej respirácii nedochádza k anaeróbnej transformácii znečistenia za vzniku hore uvedených produktov a tým sa zamedzí aj vzniku nežiaduceho zápachu. Emisie z kalového hospodárstva možno vzhľadom k navrhnutým prevádzkovým parametrom a prebiehajúcej aeróbnej stabilizácii kalu zanedbať. Aeróbne stabilizovaný kal vykazuje nízku metabolickú aktivitu ako aj výrazne redukovaný organický podiel čo spolu s nízkou teplotou v kalojeme do značnej miery zamedzuje priebehu následných anaeróbnych rozkladných procesov za vzniku hore uvedených rozkladných produktov. Emisie ostatných sledovaných plynov (napr. SO X, NO X,..) možno vzhľadom k charakteru procesu vylúčiť úplne. V zmysle zákona č. 137/2010 Z.z. (O ovzduší) a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 356/2010 Z.z. podľa prílohy č.2, kde je stanovená kategorizácia stacionárnych zdrojov sa čistiarne odpadových vôd zaraďujú pod č. kategórie 5.3 následne: veľký zdroj stredný zdroj a) čistiarne komunálnych odpadových vôd EO b) centrálne čistiarne priemyselných podnikov EO V prípade intenzifikácie ČOV ŠOPORŇA sa jedná o malý zdroj znečistenia, nakoľko kapacita čistenia prepočítaná na počet ekvivalentných obyvateľov je = EO. 12

13 4.2. Vplyv vyčistenej odpadovej vody na recipient: Tabuľka 2 Kvalita vyčistenej vody na odtoku z ČOV PARAMETER ROZMER Hodnoty na odtoku z ČOV LIMITNÉ HODNOTY p m p m CHSK cr mg. l < BSK 5 mg. l < NL mg. l < * - hodnoty platia pre obdobie, počas ktorého je teplota vody na odtoku z biologického stupňa nižšia ako 12 C. p - limitná hodnota koncentrácie znečistenia v príslušnom ukazovateli v zlievanej vzorke za určité časové obdobie. m - maximálna limitná hodnota koncentrácie znečistenia v príslušnom ukazovateli v kvalifikovanej bodovej vzorke Limitné hodnoty sú ukazovatele znečistenia vypúšťaných vôd podľa Nariadenia vlády SR 269/2010 Z.z. príloha č.6, pre veľkosť zdroja ekvivalentných obyvateľov. Hodnoty na odtoku z ČOV spĺňajú požiadavky na kvalitu vypúšťaných odpadových vôd do toku v zmysle nariadenia vlády SR 269/2010 Z.z. príloha č.6. Hydrologické údaje recipientu: Tok : Váh drén VN Kráľová Hydrologické číslo : riečny km : 72,5 Q zar = Q 355 = l.s -1 Znečistenie v toku: BSK 5 = 1,96 mg.l -1 CHSK Cr = 10,36 mg.l -1 NL = 22,00 mg.l -1 Zmiešavacia rovnica : C = (c čov * Qčov) + (c Qčov+ Q rec rec *Q rec ) C c čov c rec koncentrácia príslušného parametra znečistenia v recipiente po zmiešaní koncentrácia príslušného parametra znečistenia vyčistenej odpadovej vody z ČOV charakteristická koncentrácia príslušného parametra znečistenia v recipiente pri pravdepodobnosti neprekročenia 90 %, tzv. C 90 13

14 Q ČOV prietok odpadovej vody z ČOV, Q 24 Q rec prietok v recipiente, Q 355 Kvalita vody v toku po zmiešaní v toku Tabuľka 3 Množstvo a kvalita vody v toku a na odtoku z ČOV TOK MNOŽSTVO ROZMER ODTOK Z ČOV MNOŽSTVO ROZMER Q rec 1200 l. s -1 Q čov 3,7 l. s -1 BSK 5 1,96 mg. l -1 BSK 5 30 mg. l -1 CHSK Cr 10,36 mg. l -1 CHSK Cr 130 mg. l -1 NL 22 mg. l -1 NL 30 mg. l -1 Tabuľka 4 Vplyv vypúšťanej vody na recipient PARAMETER ROZMER PO ZMIEŠANI V TOKU Limitná hodnota BSK 5 mg. l -1 2,05 < 7 CHSK Cr mg. l -1 10,7 < 35 NL mg. l -1 22,0 neuvádza sa Kvalita vody po zmiešaní v toku spĺňa požiadavky nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z. príloha č.5. Tabuľka 5 Látková bilancia odbúraného znečistenia Vyčistená voda 315 m 3 / deň PARAMETER Prítok Odtok Odbúrané znečistenie mg / l mg / l kg / deň t / rok BSK ,38 28,97 CHSK cr ,03 50,01 NL ,38 28, Súhrnná látková bilancia Bilancia odpadových vôd, kalov a vyčistenej vody je určená na základe údajov investora (počet obyvateľov, občianska vybavenosť, priemysel v obci) a predbežnej látkovej bilancie. 14

15 Tabuľka 6 Látková bilancia zvyškového znečistenia Vyčistená voda 315 m 3 / deň PARAMETER Odtok Množstvo mg / l kg / deň t / rok BSK ,45 3,45 CHSK cr ,95 14,95 NL 30 9,45 3, Odpady, ktoré budú vznikať počas prevádzkovania Tabuľka 7 Produkcia odpadových vôd, zhrabkov a kalu POPIS ROZMER MNOŽSTVO Množstvo odp. vôd m 3.deň Množstvo zhrabkov m 3.rok -1 4,42 Produkcia kalu kg.deň Produkcia kalu zo zásobníka kalu - cca 5% m 3.rok Zhrabky Zachytené zhrabky sú v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001, ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov zaradené pod číslom a klasifikované ako ostatný odpad. spôsob zneškodnenia : Zhromažďovanie do kontajnera a v dohodnutých intervaloch odvážaný na riadenú skládku TKO, v rámci regiónu Komunálny odpad - produkovaný obsluhou ČOV - Iné komunálne odpady množstvo : 0,1 t/rok katalógové číslo : kategória odpadu : O spôsob zneškodnenia : Zhromažďovanie do kontajnera a v dohodnutých intervaloch odvážaný na riadenú skládku TKO, v rámci regiónu Prebytočný aeróbne stabilizovaný kal Produkovaný prebytočný kal je aeróbne stabilizovaný (v zmysle STN ). V súlade s vyhláškou MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva katalóg odpadov je kal z ČOV zaradený pod číslom a klasifikovaný ako ostatný odpad. Ako podmienečne vhodná uvádza jeho biologická likvidácia. 15

16 Odporúčaný spôsob zneškodnenia : Zhromažďovanie v zásobníku na prebytočný biologický, aeróbne stabilizovaný kal, následné odvodnenie na kalovom poli a likvidácia v rámci činnosti poľnohospodárskeho družstva Spracovanie kalu Produkovaný prebytočný kal je v zmysle STN aeróbne stabilizovaný. V súlade s vyhláškou MŽP SR č. 284 / 2001 Z.z. v znení nesk. predpisov, ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva katalóg odpadov je kal z ČOV zaradený pod číslom a klasifikovaný ako ostatný odpad. Ako podmienečne vhodná sa uvádza jeho biologická likvidácia. Spracovanie produkovaného kalu sa riadi príslušnými ustanoveniami vyhlášky MŽP SR č. 283 / 2001 Z.z v znení nesk. predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V súlade s 2, ods. 3 zákona NR SR č. 136 / 2000 Z.z. v znení neskorších predpisov sú čistiarenske kaly sekundárnymi zdrojmi živín, ktoré sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie pôdy. Priama aplikácia stabilizovaného kalu do poľnohospodárskych alebo lesných pôd sa riadi ustanoveniami zákona NR SR č. 188 / 2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý v 4 definuje podmienky aplikácie čistiarenského kalu do poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy. Aplikovať čistiarensky kal do poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je možné len na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi producentom kalu a užívateľom pôdy. Súčasťou zmluvy musí byť projekt aplikácie, schválený poverenou organizáciou a Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy. Pri uvedenom spôsobe likvidácie kalu je v zmysle 8 citovaného zákona producent povinný: viesť evidenciu o množstve, zložení a vlastnostiach produkovaného kalu a o spôsobe jeho úpravy, viesť a aktualizovať register odberateľov, zasielať poverenej organizácii údaje a zabezpečiť ich archiváciu. Register odberateľov musí obsahovať: množstvo kalu odovzdané odberateľovi, identifikačné údaje odberateľa, obsah rizikových látok v kale, miesto a čas spracovania, resp. aplikácie. Producent čistiarenskeho kalu je povinný bezodkladne zaslať Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu každú zmluvu uzavretú s užívateľom pôdy o odbere kalu. Na základe uvedených skutočností je možné produkovaný aeróbne stabilizovaný kal ďalej likvidovať resp. spracovávať. 1. Odvozom na inú ČOV s komplexným kalovým hospodárstvom - na základe uzatvorenej zmluvy. 2. Odvozom na ďalšie spracovanie v súlade so zákonom č. 136 / 2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a na základe uzatvorenej zmluvy. 3. Priamou aplikáciou do pôdy, na základe uzatvorenej zmluvy s odberateľom čistiarenského kalu v súlade so zákonom č. 188 / 2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konkrétny spôsob likvidácie produkovaného prebytočného kalu určí vlastník alebo prevádzkovateľ ČOV na základe aktuálnych miestnych možností. 16

17 5. Laboratórna kontrola V priebehu skúšobnej prevádzky sa bude vykonávať laboratórna kontrola v zmysle nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z. a vyhlášky 315/2004 Z.z. v rozsahu, ktorý stanoví vodohospodársky orgán OÚŽP a OHS. 6. Povrchová ochrana a farebné riešenie Technologické konštrukcie vostavieb reaktorov budú dodané z nerezu a plastov. Zámočnícke výrobky budú dodané s povrchovou ochranou pozinkovaním. Technologické potrubia budú dodané z plastu. Potrubie a armatúry budú označené náterom, prípadne natretými pásmi a smerom prúdenia médií v odtieni: - odpadová voda surová odtieň tmavá zelená - odpadová voda vyčistená svetlo zelená - tlakový vzduch svetlá modrá - kal hnedá 7. Požiadavky na stavebnú časť Objekty čistiarne musia byť vodotesné. Pred montážou technológie a uvedením do prevádzky (skúšobnej prevádzky) musia byť vyskúšané na vodotesnosť podľa STN Požiadavky pre uvedenie do prevádzky - individuálne skúšky zariadenia - komplexné skúšky zariadenia na čistú vodu - skúšobná prevádzka 9. Pokyny pre obsluhu Bude riešiť prevádzkový a manipulačný poriadok. 10. Záver Technológia nízkozaťažovanej aktivácie je známa už niekoľko desiatok rokov, ale jednoduchosť a účelnosť technológie bola vyvinutá až v posledných desiatich rokoch. Čistiarne odpadových vôd či už mestské, alebo obecné využívajúce technológiu nízkozaťažovanej aktivácie s úplnou (prípadne oddelenou) stabilizáciou kalu vykazujú vysokú účinnosť čistenia (92 až 99%) a vysokú efektivitu prevádzky. 17

18 Samotná intenzifikácia ČOV Šoporňa je len čiastkový krok k tomu, aby do doby, keď bude zrealizovaná komplexná rekonštrukcia ČOV a bude vybudovaná kanalizačná sieť bolo možné na ČOV čistiť odpadové vody produkované producentmi pripojenými na kanalizačnú sieť a prípadne aj zvážané vody v primeranej kvalite. V Bratislave, 1/