CSA komunitou podporované poľnohospodárstvo vo Veľkej Británii spoznávacia návšteva v rámci programu Gruntdvig

Transkript

1 Peter Baláž CSA komunitou podporované poľnohospodárstvo vo Veľkej Británii spoznávacia návšteva v rámci programu Gruntdvig V dňoch som mal možnosť absolvovať návštevu Veľkej Británie v rámci programu zahraničnej mobility v rámci Grundtvig projektu: Community-Supported Agriculture for Europe (Komunitou podporované poľnohospodárstvo), skratka CSA. Hlavným cieľom tohto programu bolo oboznámenie sa s realitou fungovania CSA vo Veľkej Británii, návšteva viacerých CSA-fariem, rozhovory a diskusie s ľuďmi z týchto fariem... skrátka možnosť pozrieť si, ohmatať a takpovediac ochutnať život CSA v krajine, kde tento systém podpory lokálneho poľnohospodárstva beží už 10 rokov. Celý tento zaujímavý program pre nás hostí z krajín strednej Európy, organizovala Jade Bashford z britskej organizácie Soil Association a okrem mňa, ako zástupcu zo Slovenska, sa ho zúčastnili ešte dvaja hostia z Maďarska a dvaja hostia z Českej republiky. Východiskovým bodom nášho programu bolo mestečko Stroud v juhozápadnej časti Anglicka a aj celý program návštev CSA-fariem bol sústredený v tomto regióne. Čo je to CSA? Na úvod je potrebné objasniť, čo to vlastne to CSA, teda Komunitou podporované poľnohospodárstvo, je. Veľmi dobrá, stručná a výstižná definícia sa nachádza na stránke už spomínanej organizácie Soil Association: Community supported agriculture (CSA) je partnerstvo medzi farmármi a miestnou komunitou, poskytujúce vzájomné výhody a spájajúce ľudí s pôdou, na ktorej sú pestované ich potraviny. Aby CSA fungovala tak ako má, musí v sebe teda spájať tri kľúčové veci: - partnerstvo medzi tými, ktorí potraviny dorábajú a tými, pre ktorých sú tieto potraviny určené predpokladom je vybudovanie si určitého vzájomného vzťahu s aspoň istou dávkou vzájomnej dôvery - takéto partnerstvo musí byť obojstranne výhodné teda musí byť reálnym a citeľným prínosom (materiálnym alebo aj nemateriálnym) ako pre farmárov tak aj pre ich odberateľov, resp. spotrebiteľov, - celé toto prepojenie má tiež budovať vzťah zúčastnených ľudí k pôde a k spôsobu, akým sú na pôde dorábané ich potraviny spotrebitelia majú prístup k informáciám kde, akým spôsobom a kým sú ich potraviny pestované a mali by mať aj možnosť prísť sa na farmu pozrieť či zúčastniť sa v prípade záujmu na zbere alebo aj pestovaní plodín či pomôcť pri starostlivosti o zvieratá. Všeobecne zrejme neexistujú nejaké obmedzenia, ako by malo takéto partnerstvo vyzerať, aké by malo mať právne, ekonomické či sociálne základy, vnútorné vzťahy a štruktúru. Minimálne vo Veľkej Británii sa to často líši od prípadu k prípadu a formu a konečnú podobu takéhoto vzťahu určujú najmä podmienky, za akých CSA vzniká, potreby a možnosti ľudí, na ktorých je založená, ako aj miera ich vzájomnej dôvery a ochoty zapájať sa a spolupracovať (ktorá je vo Veľkej Británii mimochodom mimoriadne vysoká). CSA zvyčajne vznikne, resp. mala by vzniknúť z vôle spotrebiteľov a producentov nastoliť vzájomnú spoluprácu z potreby spotrebiteľov získať miestny zdroj zdravších a kvalitnejších (často i cenovo dostupnejších) potravín a z potreby producentov (zväčša drobných farmárov) rozšíriť a stabilizovať svoj odbyt a zvýšiť svoju šancu na prežitie a prosperitu v nepriaznivom prostredí centralizovaného trhu. CSA môže byť vybudovaná zapojením sa už existujúcej farmy, prípadne iba časti jej produkcie; môže vzniknúť ako nová farma vlastnená alebo prenajatá komunitou vzájomne spolupracujúcich Strana 1 z 9

2 ľudí, hľadajúcich možnosti ako získať zdroj lokálnych a zdravých potravín; môže to byť farma vlastnená farmárom, no jej vznik je iniciovaný takouto komunitou... možností je veľa a fantázii sa medze nekladú. Pri zachovaní vyššie spomenutých troch kľúčových podmienok sú hlavným limitom asi iba legislatívne rámce danej krajiny. Základné informácie o CSA vo Veľkej Británii Situácia vo Veľkej Británii je nasledovná: Z historického hľadiska tu dlhodobo pretrváva tradícia rodinných fariem, neprerušená násilnou kolektivizáciou, ktorú sme zažili u nás. Priemerná veľkosť jednej farmy je okolo 50 ha, čo je viac než je Európsky priemer. Farmárčenie má teda v Británii dlhodobú tradíciu, no i napriek tomu sa už aj v tejto krajine citeľne presadzujú negatívne zmeny, vyplývajúce z novodobého životného štýlu väčšiny obyvateľov a ekonomických záujmov veľkých spoločností. S narastajúcim trendom sťahovania mladších generácii do miest za pohodlnejším životom stúpa priemerný vek farmárov (ktorý sa momentálne pohybuje na úrovni okolo 60 rokov), v posledných rokoch zaniklo množstvo malých rodinných fariem, ktoré sú skupované väčšími spoločnosťami a množstvo ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve prudko klesá. Rastlinná výroba je sústredená najmä v južnej časti krajiny, vyššie položené časti a severné oblasti sú využívané predovšetkým ako pastviny pre dobytok. Hoci v mnohých častiach krajiny ešte stále možno nájsť menšie zeleninové farmy a ovocné sady, najmä vo východnej časti Anglicka dominujú veľké farmy s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, zásobujúce siete supermarketov. Do tzv. organického (u nás známeho ako ekologické) systému poľnohospodárstva sú zaradené 4% poľnohospodárskej pôdy a tento podiel stále narastá. Až 80% všetkých potravín, vrátane potravín z ekologického poľnohospodárstva, sa však predáva v supermarketoch. Supermarkety majú na svedomí silnú centralizáciu produkcie a distribúcie potravín, ktorá robí tento systém pre malé farmy nedostupným. Podobne ako u nás (no zatiaľ možno pomalšie) zanikajú malé miestne obchody, mliekarne, bitúnky a podobné prevádzky, čo sťažuje prístup malých farmárov na trh. Ďalšou ranou pre miestnu produkciu potravín je, podobne ako u nás, import potravín zo zahraničia. Ako mi bolo povedané, typickým príkladom nezmyselného toku tovaru v rámci globalizácie je jahňacina: Pri ceste anglickým vidiekom možno vidieť veľmi veľa pastvín s ovcami a na jar s množstvom jahniat pasúcich sa na sviežej jarnej tráve. Väčšina jahňacieho mäsa dostupného v obchodoch však pochádza z Nového Zélandu a miestnych chovateľov zachraňuje skutočnosť, že anglická jahňacina sa zase predáva vo Francúzsku. V posledných rokoch výrazne narastá skupina spotrebiteľov, ktorí hľadajú miestne potraviny. Tento trend je mediálne podporovaný a prebieha tu všeobecná diskusia o zdravšom stravovaní. V mnohých mestách boli založené farmárske trhy, viaceré vidiecke oblasti majú farmárske obchody, sú tu regióny, kde je možnosť získať tradičné lokálne druhy mliečnych, mäsových alebo pekárenských výrobkov od miestnych malých producentov. Veľmi rozšírený je tzv. debničkový systém distribúcie zeleniny, ovocia a aj iných potravín z miestnych fariem. Keďže činnosť rôznych komunitných, charitatívnych a všeobecne mimovládnych organizácii ako aj dobrovoľníctvo má vo Veľkej Británii dlhodobú tradíciu a približne tretina obyvateľov sa nejakých spôsobom zapája do všeobecne prospešných aktivít ako dobrovoľníci, založenie CSA je tu predsa len o čosi jednoduchšie. Strana 2 z 9

3 Obrázok: Pre anglickú vidiecku krajinu typické pastviny s množstvom starých aj niekoľkostoročných stromov. Ústrednou organizáciou podporujúcou nielen ekologické poľnohospodárstvo, ale aj vznik CSA vo veľkej Británii je Soil Association. V súčasnosti sú na konci štvorročného projektu zameraného na podporu vzniku nových CSA, počas ktorého svoju činnosť úspešne rozbehlo 80 takýchto miestnych partnerstiev a 100 ďalších je v procese svojho vzniku. Niektoré sú iniciované farmármi, iné zase miestnymi komunitami. Napriek tomu, že CSA tvoria v rámci celkovej poľnohospodárskej produkcie z relatívneho pohľadu iba bezvýznamnú menšinu, je to stále rýchlejšie a úspešnejšie rastúci model, ktorý má stále viac priaznivcov. Medzi jednotlivými CSA je veľká variabilita vo veľkosti, type produkcie, spôsobe distribúcie a celkovom modeli fungovania, no vo všetkých prípadoch sa riziko aj prínosy delia medzi všetkých zúčastnených. V niektorých prípadoch spotrebitelia získavajú podiel na úrode, v iných prípadoch si na každý rok vopred predplatia produkty, ktoré potom v priebehu sezóny dostávajú. Niekedy spotrebitelia investujú kapitál do farmy a stávajú sa tak podielnikmi, inokedy iba platia za produkty, ktoré od farmára kupujú, často sa na pestovaní a zbere plodín podieľajú svojou dobrovoľnou prácou. Farmy zvyčajne umožňujú spotrebiteľom vstup na farmu a často priamo stimulujú záujem ľudí prísť na farmu a dotknúť sa života na nej prostredníctvom organizovania rôznych podujatí. Oficiálny status jednotlivých CSA vo Veľkej Británii je veľmi variabilný. V niektorých prípadoch má farmár plnú kontrolu nad činnosťou farmy alebo ju aj vlastní, v iných prípadoch spotrebitelia ovplyvňujú činnosť farmy prípadne ju aj vlastnia a farmára vlastne zamestnávajú. Organická produkcia (v biokvalite) nie je pri fungovaní CSA vo Veľkej Británii podmienkou, i keď je veľmi častá a žiadaná. V prípade bližšieho záujmu si ďalšie informácie a niektoré príklady fungujúcich CSA môžete pozrieť na: Strana 3 z 9

4 Priame príklady z mojej návštevy vo Veľkej Británii Malý komunitný ovocný sad v meste Stroud Voľné poobedie v deň príjazdu zvyšných hostí sme využili na krátku návštevu nového ovocného sadu, ktorý založila malá skupina miestnych dobrovoľníkov, a ktorý by mal slúžiť ako zdroj čerstvého a zdravého ovocia (a zároveň aj miesto pre spoločne a zmysluplne trávené chvíle) pre viacero rodín zo Stroudu. Nie je to nič veľké, iba pár stoviek štvorcových metrov lúky pod lesom na periférii mesta, prenajatých od jej spriazneného majiteľa, na ktorej je čerstvo vysadených niekoľko desiatok mladých jabloní, hrušiek, sliviek a myslím, že aj nejaká tá čerešňa. Každý stromček má svoju menovku, na ktorej je vtipne napísané, ktorá rodina bude jesť jeho ovocie. Mimochodom menovky boli veľmi zaujímavo riešené boli keramické s textom vyrytým ešte pred ich vypálením a podľa vzhľadu to robili zrejme deti. Celkom dobrý nápad na tvorivú činnosť pre najmladšiu generáciu a takéto menovky sú určite trvácnejšie a aj priateľskejšie k životnému prostrediu ako ich zvyčajná plastová verzia. Toto síce nie je typická CSA, skôr taký malý názorný príklad, či skôr inšpirácia, že keď je vôľa a chuť spolupracovať a robiť spoločne niečo užitočné, nájde sa aj spôsob ako sa to dá a nemusia to byť vždy veľké veci pre stovky ľudí. Dragon orchard (Dračí sad) v Ledbury Dragon orchard je tradičný malý (cca 9 ha) rodinný ovocný sad s takmer 90-ročnou tradíciou. Produkujú tri typy jabĺk: odrody na priamy konzum, odrody na kuchynské využitie a odrody na cider (nízkoalkoholické jablčné víno). Dominuje produkcia ciderových odrôd ako aj výroba samotného cidru. Mimochodom, cider, ako tradičný nízkoalkoholický anglický nápoj, nie je iba také obyčajné a často neprávom zatracované jablkové víno. Vo Veľkej Británii si tento, kedysi veľmi populárny, produkt užil aj obdobie zatracovania, kedy bol považovaný za podradný nápoj pre nižšie sociálne vrstvy. V posledných rokoch však vďaka masívnej kampani zažíva renesanciu a postupne opäť získava popularitu, stúpa jeho produkcia aj jej kvalita. Jeho príprave sa na tejto rodinnej farme venujú s obdivuhodnou starostlivosťou, akú vídať iba pri dorábaní kvalitných vín. Pre produkciu vysokokvalitného cidru sa spojili s odborníkom na výrobu vín a založili špeciálnu spoločnosť Once Upon A Tree (Bol raz jeden strom). Vyrábajú viacero odrôd cidru zo samostatných odrôd jabĺk ako aj z ich zmesí, vrátane perlivej obdoby šampanského pripravovanej prirodzenou cestou, nie umelým pridávaním CO 2. Za svoj cider už získali aj viacero ocenení. Obrázok: Cider sa dá robiť naozaj ako veľmi kvalitný nápoj. Vzhľadom na svoju dlhodobú tradíciu je to teda sad farma, ktorá fungovala dlho predtým, než vznikla myšlienka CSA a k tejto myšlienke sa pripojili iba pred niekoľkými rokmi. Pre tento účel založili osobitný ovocný sad (Dorotin sad) s rôznymi ovocnými drevinami a ich odrodami, pričom spotrebitelia do systému pristupujú formou sponzorstva, kedy akoby sponzorovali konkrétne stromy a za svoj ročný príspevok majú možnosť zúčastňovať sa rôznych podujatí Strana 4 z 9

5 organizovaných v sade, mať svoj strom vyznačený v pláne sadu a možnosť nazbierať si v sade určité množstvo ovocia. Do CSA teda vkladajú iba menšiu časť svojej produkcie ovocia a zvyšok aj naďalej predávajú doterajším komerčným spôsobom. Aj táto malá časť je však pre nich významnou ekonomickou pomocou a poskytuje im to aj ďalšie - neekonomické prínosy. Návšteva tejto rodinnej farmy bola spojená so stretnutím zástupcov z viacerých CSA z celej Veľkej Británie a so vzájomnou diskusiou o svojich skúsenostiach, problémoch, plánoch atď. Zo všetkých prezentovaných príkladov CSA spomeniem len jeden z môjho pohľadu najinšpirujúcejší. Zástupkyňa z Woodhouse Community Farm prezentovala svoj príbeh založenia komunitnej farmy. Táto energická žena, ktorá podľa jej vlastných slov nikdy nemala žiadnu skúsenosť s pestovaním plodín či chovom hospodárskych zvierat, sa napriek nedôvere a nepochopeniu mnohých svojich blízkych pustila do založenia komunitnej farmy. Woodhouse Community Farm je neziskový projekt zameraný aj na výchovu a vzdelávanie ľudí v pestovaní zeleniny a ovocia a chove zvierat a v ďalšom využívaní takto získaných produktov. Podarilo sa im pre tento účel získať starú rodinnú farmu, ktorej hrozil nútený predaj a postupne ju oživiť, získať množstvo priaznivcov a vybudovať v nej akési tréningové alebo vzdelávacie centrum. Časť farmy prenajali farmárovi, ktorý rozbehol systém CSA, v ktorom si spotrebitelia kúpia podiel na úrode a zúčastňujú sa (dobrovoľne) tiež rôznych prác pri pestovaní a zbere plodín. V spojení s aktivitami vzdelávacieho centra tak majú ľudia možnosť získať mnohé vedomosti a zručnosti, získať skúsenosť s pestovaním plodín, vybudovať si vzťah k pôde a k prírode, naučiť sa využívať a spracovávať plodiny a suroviny tradičnými spôsobmi, ktoré sú už pri ich modernom životnom štýle často zabudnuté a stráviť pri tom príjemné chvíle v príjemnom prostredí s ľuďmi s podobnými záujmami. Tieto možnosti využívajú celé rodiny i školy a iné skupiny ľudí. Obrázok: Návšteva Dragon Orchard bola spojená s plodnou diskusiou zástupcov viacerých CSA. Stroud Brewery (Pivovar v Stroude) Strana 5 z 9

6 V rámci večerného programu sme navštívili tiež miestny malý pivovar v meste Stroud, kde sme sa stretli s jeho zakladateľom a s celým kolektívom ľudí stojacim za vznikom a fungovaním tohto zaujímavého projektu. Je to malý lokálny pivovar produkujúci rôzne druhy (aj sezónne) piva v biokvalite. Pri výbere surovín sa striktne zameriava na lokálne zdroje a celú svoju produkciu predá v miestnych podnikoch. Zaujímavý a hlavne inšpirujúci je však aj jeho vznik. Jeho zakladateľ Greg Pilley, ktorý už mal skúsenosti s výrobou piva, síce nosil v hlave myšlienku na vybudovanie malého lokálneho pivovaru, no na realizáciu tejto myšlienky nemal dostatok kapitálu a nechcel ísť cestou klasických bankových úverov. Zvolal teda svojich priateľov a známych, prezentoval im svoj biznis plán a nadchol ich pre túto myšlienku. Spolu sa im podarilo dať dokopy dostatok finančných prostriedkov, zverili mu ich a jemu sa podarilo pivovar vybudovať a zverené prostriedky im neskôr vrátiť. Je to veľmi pekný príklad vzájomnej dôvery a pomoci v rámci komunity ľudí, ktorí sa spoja pre spoločnú myšlienku tak, že ju aj napriek jej finančnej náročnosti dokážu zrealizovať aj bez klasickej komerčnej pomoci finančných inštitúcii. The Community Farm (Komunitná farma) Denny Lane Táto mladá farma v blízkosti Bristolu je príkladom veľmi mladej CSA, ktorá sa do súčasnej podoby komunitnej farmy dostala iba v apríli Táto CSA na približne 9 hektároch ornej pôdy pre svojich členov pestuje zeleninu a v budúcnosti aj nejaké ovocie v biokvalite. Farma vznikla na pôde vlastnenej miestnym farmárom, ktorý je priaznivcom ekologického poľnohospodárstva. V spojení s ďalšími nadšencami založili koncept komunitnej farmy, do ktorej vložil časť svojej pôdy a začali záujemcom ponúkať možnosť získať podiel na farme prostredníctvom svojho členstva a členského príspevku. V tomto projekte existujú vlastne dva druhy členstva: investor a ročný člen. Investormi sú členovia, ktorí do farmy investovali v niektorej z otvorených výziev na investície do projektu. Ich členstvo je vlastne doživotné, resp. trvá dovtedy, kým sa nerozhodnú si svoj podiel z projektu vybrať. V súčasnosti má už okolo 460 takýchto členov - investorov, ktorí sú vlastne spolumajiteľmi. Do rozvoja farmy, vybudovania distribučného systému a ekologického spôsobu pestovania doteraz spoločne investovali približne Okrem vedomia investície do prospešného projektu má člen - investor hlasovacie právo a ďalšie výhody. Pre získanie zľavy na pravidelných dodávkach zeleniny je však aj pre člena - investora potrebné stať sa ročným členom. Ročným členom sa môže stať každý po zaplatení ročného členského príspevku (30 ) a okrem iných výhod získa aj 10% zľavu na dodávky zeleniny debničkovým systémom. Debničkový systém (box scheme) je všeobecne dosť rozšírený systém distribúcie farmárskych produktov, kedy sa v pravidelných intervaloch podľa aktuálnej ponuky na poli zozbieraná úroda rovnomerne rozdelí do škatúľ/debničiek a distribuuje odberateľom, ktorí si svoj podiel na úrode z farmy zaplatili. Zákazník teda dostane predovšetkým sezónne ovocie a zeleninu podľa aktuálnej úrody u farmára. Zákazník má možnosť zaplatiť si rôzne veľkosti debničiek. Záujemcovia teda môžu to tohto projektu vstupovať rôzne. Môžu byť iba jednoduchými zákazníkmi a pravidelne odoberať debničky s produktmi bez toho, aby sa stali členmi, a aby sa zúčastňovali života na farme, môžu prijať jednu z foriem členstva, môžu ale nemusia sa pri tom zúčastňovať podujatí pre verejnosť, ktoré sa na farme pravidelne konajú a majú tiež možnosť podieľať sa na prácach na farme ako dobrovoľníci. Strana 6 z 9

7 Obrázok: Na exkurzii vo fóliovníku The Community Farm Denny Lane Návšteva tejto komunitnej farmy bola taktiež spojená so stretnutím s ľuďmi z CSA v Thornbury ako aj iných CSA v regióne, ktorí prezentovali svoje projekty a skúsenosti. Obrázok: Stretnutie a diskusia s ďalšími zaujímavými ľuďmi z miestnych CSA. V rámci exkurzie po farme odznelo viacero zaujímavých nápadov, myšlienok a informácii, z ktorým by som rád spomenul aspoň dve, z môjho pohľadu najužitočnejšie: Vzhľadom na to, že väčšina ľudí vo Veľkej Británii je už zhýčkaných ponukou supermarketov, kde majú po celý rok k dispozícii takmer všetky druhy zeleniny a ovocia bez ohľadu na sezónnu Strana 7 z 9

8 ponuku ako aj plodiny a ovocie importované zo zahraničia, systém distribúcie iba sezónnych a miestnych produktov môže byť v zimnom období dosť neatraktívny. V záujme udržania si zákazníkov na tejto komunitnej farme do debničiek zatiaľ v zime pridávajú aj importované exotické ovocie. Farma je zameraná na rastlinnú výrobu a živočíšne produkty zákazníkom normálne neponúkajú. Na časti plochy farmy je však vidieť pobehovať niekoľko kusov ošípaných, ktoré sa na veľkom priestore plochy ohradenej elektrickým ohradníkom tešia z voľného pohybu a možnosti slobodne sa rýpať v zemi podľa svojej chuti. Tieto zvieratá sú tu však využívané predovšetkým ako užitočný pomocník v boji proti škodcom a burine. Podľa slov jedného zo zamestnancov farmy, nikdy sa im nepodarilo žiadnymi prostriedkami tak účinne zbaviť pôdu lariev rôznych škodcov tak, ako keď na ňu po zbere úrody na pár mesiacov pustia ošípané. Podobný účinok majú títo užitoční pomocníci aj v boji proti pýru. Korene tejto vytrvalej buriny majú iba malú šancu prežiť ich nájazd, zrejme im dosť chutia. O priaznivom vplyve prerytia pôdy a tak trochu aj jej prihnojenia trusom zrejme tiež niet pochýb. Na záver tejto časti mi nedá nespomenúť zaujímavú radu, resp. skúsenosť jedného z predstaviteľov regionálnych CSA zúčastnených spoločnej diskusie: Z vlastnej skúsenosti zo zakladania ich CSA nám odporúčal, aby sme sa hneď v začiatkoch nesústredili iba na vybudovanie farmy a na pestovanie plodín. U nich tým bola väčšina ľudí nadšená, každý chcel ísť hneď na pole a rýpať sa v zemi, no nemali vybudovaný distribučný systém a dostali sa do problémov. Odporúčal nám, aby sme sa najskôr sústredili na vybudovanie distribučného systému a až po jeho rozbehnutí doň vložili komunitnú farmu. Nuž, dobrá rada nad zlato, možno bude užitočná... Obrázok: Nie iba možný zdroj mäsa ale aj veľmi užitoční pomocníci. Sims Hill Shared Harvest CSA Projekt komunitnej farmy s pestovateľskou plochou na periférii Bristolu. Tento projekt je príkladom CSA iniciovanej a založenej komunitou ľudí hľadajúcich zdroj zdravých a miestnych produktov, ktorí si pre tento účel od mesta zaobstarali pôdu a farmu budujú a rozvíjajú zo spoločných prostriedkov a spoločným úsilím. Nejde teda o CSA vzniknutú z už predtým existujúcej farmy alebo jej časti, ale o aktivitu iniciovaná spotrebiteľmi nie farmárom. Farma je Strana 8 z 9

9 zameraná na produkciu kvalitnej zeleniny a ovocia s uplatnením permakultúrnych princípov. Svojim členom CSA ponúka možnosť vzdelávania, práce a aktívneho oddychu, pričom sa snaží o podporu sociálne a ekonomicky marginalizovaných ľudí. Pre krátke predstavenie ich modelu fungovania CSA uvediem iba niekoľko informácii: Taktiež využívajú debničkový systém distribúcie dopestovaných produktov. V súčasnosti má táto komunita nasledovné druhy členstva: Full share (celý podiel) za plné členské, Half share (polovičný podiel) za polovičné členské, Supporter membership (podporovateľské členstvo) pre tých, ktorí chcú projekt podporiť, no nemajú záujem o pravidelnú dodávku dopestovaných produktov a Workshare membership (pracovné členstvo), kedy člen neplatí členský príspevok, ale ako jeho ekvivalent odpracuje na farme vopred určený počet hodín. Obrázok: Aj na takomto neromantickom mieste pri príjazdovej ceste do Bristolu môže vzniknúť komunitná farma plná života. Stroudco Stroudco je nezisková organizácia, ktorej cieľom je poskytovať obyvateľom mesta Stroud široké spektrum lokálnych produktov (predovšetkým potravín) v prijateľnej cene. Žiaľ, kvôli nepriaznivým okolnostiam pri rezervácii letenky som musel mesto Stroud opustiť skôr ako ostatní účastníci, takže som nemal možnosť osobne sa oboznámiť s touto organizáciou a ani sa zúčastniť na tradičnom farmárskom trhu v Stroude. V prípade záujmu je možné nájsť bližšie informácie o Stroudco na ich webstránke: Záver Môj poznávací pobyt vo Veľkej Británii môžem za seba hodnotiť ako úspešný. Bol to priamy kontakt s už rozbehnutým systémom CSA, ktorý má v tejto krajine už 10-ročnú tradíciu. Rozhovory so zainteresovanými ľuďmi, vzájomné nápadov a skúseností mi poskytli množstvo informácii, podnetov a inšpirácie, ktoré môžu byť užitočné pri iniciovaní podobných aktivít na Slovensku. Strana 9 z 9