Inovácie ako predpoklad konkurencieschopnosti automobilového priemyslu. Jaroslav Holeček

Transkript

1 Inovácie ako predpoklad konkurencieschopnosti automobilového priemyslu Jaroslav Holeček

2 Automobilový priemysel SR výroba automobilov nárast 6,6% > KIA PSA VW , , , , , odhad

3 Automobilový priemysel SR výroba automobilov per capita Slovensko svetový líder vo výrobe automobilov na 1000 obyv áut / 1000 obyvateľov v r Zdroj: ACEA za r. 2012

4 Automobilový priemysel SR podiel na priem. výrobe Podiel automobilového priemyslu na Slovenskom priemysle Tržby z priemyselnej produkcie ,3% ,0% ,6% ,0% 32% výroba vozidiel ,0% ,0% 11% podiel z iných V mil. odvetví

5 Dopad na obchodnú bilanciu v roku 2012 Export automobilového priemyslu: 16,6 mld. (26 % exportu) Generovaný import: Z toho import generovaný automobilkami 7,6 mld. import generovaný súčiastkami 3,5 mld. import generovaný konečnou spotrebou domácností 1,0 mld. 12,1 mld. (20 % importu) Čistý prínos pre obchodnú bilanciu 4,5 mld. Zdroj: štúdia EUBA 2013

6 Vplyv výroby automobilov 43% 26% Podiel automobilovej výroby na priemyselnej výrobe Slovenska Podiel automobilovej výroby na exporte Slovenska > > Ľudí je zamestnaných priamo v automobilovej výrobe Ľudí je zamestnaných v automobilovom priemysle vrátane indukovaných pracovných miest Pozitívne saldo exportu SR generované automobilovým priemyslom

7 Automobilový priemysel SR rozloženie subdodávateľov MAPA: (PL) (CZ) (U) (A) (H) Západný región vybudovaná infraštruktúra 242 dodávateľov Východný región 74 dodávateľov Spolu 316 dodávateľov

8 Vplyv výroby automobilov Ďalší rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku v súčasnosti znamená najmä rozvoj lokálnych subdodávateľov Odvetvie Multiplikátor produkcie (vrátane dovozov) Multiplikátor produkcie (bez dovozov) 1. Motorové vozidlá (29.1) 3,82 1,54 2. Elektronika a počítače 3,65 1,39 3. Komponenty do áut ( ) 3,49 1,53 5. Guma a plasty 2,98 1, Základné kovy 2,77 1, Stavebníctvo 2,62 1, Energetika 2,58 1, Poľnohospodárstvo 2,17 1, Maloobchod 1,98 1,56

9 ZAP SR vízia a misia Poslanie Vízia Zväz automobilového priemyslu SR je v záujme svojich členov otvorenou, reprezentatívnou, mienkotvornou a zjednocujúcou organizáciou rozhodujúcej časti slovenského priemyslu Vytváranie optimálnych podmienok pre trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť automobilového priemyslu. Základné hodnoty Orientácia na členov Otvorenosť a medzinárodná spolupráca Odbornosť a profesionalita Dôveryhodnosť a spoľahlivosť Mienkotvornosť Apolitickosť

10 ZAP SR strategické ciele 1) Zvýšiť vplyv ZAP SR pri formovaní podnikateľského prostredia 2) Iniciovať a participovať pri určovaní smerovania odborného vzdelávania (s cieľom zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily) 3) Iniciovať a podporovať vytvorenie výskumno-vývojovej základne pre automobilový priemysel 4) Zlepšiť spoluprácu finálnych výrobcov so subdodávateľmi v automobilovom priemysle 5) Prispievať k tvorbe environmentálnej legislatívy v rámci životného cyklu automobilu 6) Aktivovať a rozšíriť členskú základňu 7) Zlepšiť informovanosť o význame a perspektívach automobilového priemyslu 8) Byť aktívnym členom v medzinárodných organizáciách pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti automobilového priemyslu

11 Zväz automobilového priemyslu SR strategické ciele K bodu č. 2 stratégie: Iniciovať a participovať pri určovaní smerovania odborného vzdelávania s cieľom zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily

12 Transformácia vzdelávania na univerzitách Súčasný problém v univerzitnom vzdelávaní Neefektívne univerzitné vzdelávanie s ohľadom na potreby trhu práce Slabá kooperácia a prepojenie univerzitného vzdelávania a podnikateľského sektora Absolventi nie sú pripravení na vedu a výskum Výsledok: Absolventi bez kompetencií pre uplatnenie na trhu práce a podnikanie v odbore ktorý študovali Veľký počet vzdelaných absolventov bez uplatnenia Nedostatok kvalifikovaných vedecko-výskumných pracovníkov

13 Transformácia vzdelávania na univerzitách Príčiny problému: Nesprávne nastavenie systému univerzitného vzdelávania Univerzity motivované na produkciu kvantity, nie kvality Nevzdelávajú pre reálny trh práce Výsledky výskumu a vývoja na Univerzitách nie sú nastavené pre praktické využitie Napriek dopytu zo strany zamestnávateľov, nejestvuje podpora, alebo sociálny tlak na štúdium technických a vedeckých odborov Slabá kooperácia Univerzít a priemyselnej praxe

14 Transformácia vzdelávania na univerzitách Procesné kroky k zabezpečeniu štúdia na VŠ, ktoré bude pripravovať pre povolanie Definovanie potrieb zamestnávateľov Získavanie študentov pre potrebné povolania Kvalita výberového (prijímacieho) konania na VŠ Vzdelávanie na VŠ smerujúce k príprave na povolanie Meranie kvality absolventov VŠ

15 Zväz automobilového priemyslu SR strategické ciele K bodu č. 3 stratégie ZAP SR: Iniciovať a podporovať vytvorenie vedecko výskumnej základne pre potreby automobilového priemyslu

16 Stav vedy, výskumu a inovácií na Slovensku Trendy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v rokoch 1989 až 2011 o Pokles celkových výdavkov a počtu zamestnancov výskumu, zvlášť úpadok podnikového výskumu. Počty zamestnancov VVI klesli zo na a výdavky na VVI ako % HDP klesli z 3,88 na 0,68 o Zvyšovanie podielu verejného financovania VVI. Podiel podnikov na celkových výdavkoch na VVI v SR klesol zo 69 % na 34 % ( ). o Strata cielenia výskumu a nárast tzv. necieleného všeobecného výskumu bez jasných tematických priorít. ( ) Podiel všeobecného a necieleného výskumu stúpol z 38 % na 58 % o Rast podielu základného výskumu na úkor aplikovaného výskumu. Podiel základného výskumu na celkovom financovaní výskumu a vývoja stúpol z 22,6 % na 48,9 %, kým podiel aplikovaného výskumu klesol zo 49,4 % na 24,6 % ( )

17 Priemyselné inovácie súčasný stav Inováciea invencie nadnárodné spoločnosti Scenár 2 (Stimuly a priame zahraničné investície pre výskum a vývoj) Scenár 1 (súčasný systém podpory VaV) Intenzívne inovácie Vstup SR do inovačných stietí Rast Výskum a vývoj Medzera 90,1 % Existujúci systém Podpory VaV Predpípravná fáza Fáza rozvoja priemyslu (bez štátnych stimulov VaV) Rozvoj priemyslu Podporovaný VaV Slovensko úspešne vstúpilo do globálnych výrobných sietí s pokrokovými a konkurenčne schopnými výrobkami, ale svojou roztrieštenosťou v stratégii výskumu a vývoja a jej spôsobu implementácie sa od svetových výskumných sietí vzďaľuje. Jednou zo strategických úloh ZAP SR je motivovať domáce i nadnárodné spoločnosti, Aby výraznejšie investovali do slovenského výskumu a vývoja. 2012, CEIT

18 Národný technologický inštitút Národný technologický inštitút Základný výskum Podnety PVVO Inovácie Testovanie Teória ŠTÁT NTI PRIEMYSEL Vývoj Aplikovaný výskum SAV PhD Univerzity PhD Priemyselný výskum

19 Národný technologický inštitút (NTI) - zámer Makro Strategické ciele SR v oblasti VVI Konceptor Koordinátor Stratég NTI SR Meso VVI sieť pre priemysel Tvorca Riešiteľ NTI SR Integrátor Exekutíva Mikro Riešiteľské tímy VVI projektov CIEĽ - Trvalo udržateľná VVI štruktúra Spoločné aktivity - Integrácia programov - Spoločný výskum - Šírenie excelentnosti

20 Úloha ZAP vo VVI NTI pre podmienky AP = podpora VVI pre AP Analýza, zlepšovanie, výskum a inovácie Technológie Procesy ZAP-SR Ľudia Materiály M Materiály kovy, plasty, kompozity T Technológie tvárnenia, spájania, obrábania P Procesy výrobné a logistické štandardizácia a optimalizácia L Ľudia

21 Príležitosť ďalšieho rozvoja dodávateľov na Slovensku Výskum a vývoj je transformácia peňazí do poznatkov a inovácie sú transformáciou znalostí do peňazí. Geoffrey Nicholson, bývalý viceprezident 3M

22 Ďakujem za pozornosť