Ochrana množstva a kvality vody z pohľadu klimatickej zmeny v Slovenskej republike

Transkript

1 Ochrana množstva a kvality vody z pohľadu klimatickej zmeny v Slovenskej republike RNDr. Anna Patschová, PhD. Mgr. Oliver Horvath, PhD. OCHRANA VODNÝCH ZDROJOV, EXPO Bratislava, apríl 2015

2 VODNÉ ZDROJE sú nenahraditeľnou zložkou prírodného prostredia. Aj keď patria do kategórie obnovovaných prírodných zdrojov,je nutné ich chrániť, regenerovať a to tým starostlivejšie, čím intenzívnejšie sa využívajú. Ochrana podzemných vôd v SR je založená na uplatňovaní smerníc 2000/60/ES (RSV) a 2006/118/ES, ktoré sú v SR transponované do Zákona 364/2004 Z.z. o vodách, v znení neskorších predpisov a súvisiacich vykonávacích predpisoch.

3 PODZEMNÁ VODA Je prednostne určená na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom (zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia! PRETO JE OCHRANA PODZEMNÝCH VÔD V SR PRIORITOU!

4 LEGISLATÍVNY RÁMEC Zabezpečenie uplatňovania vysokej ochrany životného prostredia a ochrany podzemných vôd v súlade s RSV (najmä z hľadiska významného znečistenia) je aj súčasťou ďalšej legislatívy: SMERNICA 91/676/EEC o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov / Zákon o hnojivách č. 136/2000 Z.z. SMERNICA 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaním pesticídov a NARIADENIE 1107/2009/ES o uvádzaní prípravkov na trh / Zákon 405/2011 Z.z., o rastlinolekárskej starostlivosti a súvisiacich predpisov a VYHLÁŠKA MPRV SR č. 488/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách a opatreniach na ochranu zdravia ľudí, zdrojov pitnej vody, včiel, zveri, vodných a iných necieľových organizmov, životného prostredia a osobitných oblastí pri používaní prípravkov na ochranu rastlín. Zákon č. 24/2006 Z. z. posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 261/2002 o prevencii závažných priemyselných havárií Zákon č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5 OCHRANA podzemných vôd - definícia Ochrana podzemnej vody - groundwater protection Súbor opatrení alebo súbor antropogénnychalebo prírodných podmienok, ktoré slúžia na ochranu podzemných vôd pred znečistením, na obmedzenie a odstránenie následkov znečistenia a na zabránenie vyčerpania vodných zdrojov. Kvantitatívna ochrana podzemnej vody - quantitative groundwater protection Ochrana podzemných vodných zdrojov pred znížením ich využiteľného množstva umelým zásahom (nadmerný odber, zmena režimu, umele prepojenie kolektorov, drénovanie do stavebných a banských diel a pod.) Kvalitatívna ochrana podzemnej vody - qualitative groundwater protection Ochrana podzemných vodných zdrojov pred zhoršením ich kvality (vstupom znečisťujúcich látok ale aj zmeny fyz.chempodnienok) v dôsledku antropogénnych činnosti (bodové a plošné zdroje znečistenia).

6 Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava OCHRANA podzemných vôd - definícia Všeobecná ochrana vôd Uplatňovaná na celom území SR a všetkými Špeciálna ochrana podzemnej vody V chránených územiach CHVO, CHÚ, ZO, PHO Plocha chránených území cca 25% SR

7 OCHRANA podzemných vôd v SR - história Prvé významnejšie aktivity súvisiace s ochranou podzemných vôd (20. storočie) hlavne z hľadiska ich kvality výskumom kvality PzVv oblasti Žitného ostrova (60-roky) formovanie legislatívnych nástrojov na ochranu vodných zdrojov (70-roky) popísanie metód ochrany PzV-Gazda zavedenie systematického monitoringu (SHMÚ) ochranné pásma ochrany vodných zdrojov legislatíva (Elek, Lichvár, Kollár) vyhlásenie chránených vodohospodárskych oblastí (80-roky) výskum vplyvu hnojív a aplikácie pesticídov na kvalitu podzemných vôd (Lehocký, Lichvár) mapy kvality podzemných vôd, z hľadiska ich úpravy na vodu pitnú (Olejko) evidencia zdrojov znečistenia a ich monitoring

8 OCHRANA podzemných vôd v SR - história Prvé problémy a ich riešenie (80-90 roky) havária vodného zdroja Podunajské Biskupice (SLOVNAFT) hydraulická clona, vývoj analytických metód, modelovanie odstavenie VZ Nitra, Čadca znečistenie plytkých kvartérnych vôd, nadmerné využívanie vodárenských zdrojov Torysa, Bodva neodborné zásahy úpravy tokov, budovanie vodárenských nádrží - ovplyvnenie povrchových tokov (Turiec) Prvé problémy riešenia ochrany vôd aj vo vzťahu ku zmenám klímy národný klimatický program. Prvý strategický dokument v oblasti ochrany vôd v SR GENEREL OCHRANY A RACIONÁLNEHO VYUŽÍVANIA VôD (VÚVH- Kollár a kol. 1995, 2002)

9 OCHRANA množstva a kvality podzemných vôd Strategický cieľ -dosiahnutie trvalo udržateľného využívania podzemných vôd. Nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného využívania podzemných vôd v SR je zabezpečenie ich všestrannej ochrany za účelom zlepšenia, resp. zachovania ich stavu (nielen množstva kvantitatívna ochrana ale aj kvality kvalitatívna ochrana podzemných vôd). Ochranu podzemných vôd je nutné chápať ako súčasť integrovanej ochrany t.j. zabezpečenie všestrannej ochrany vôd vrátane vodných a od vôd priamo závislých ekosystémov, zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd pri zachovaní hydrologických, biologických funkcií ekosystémov, prispôsobení ľudských činností možnostiam prírody. To vyžaduje aj uplatňovanie integrovaného riadenia všetkých druhov vôd vrátane vodných ekosystémov v rámci jednotlivých povodí (Vodný plán).

10 OCHRANA množstva a kvality podzemných vôd a zmena klimatických podmienok v SR Aj SR rovnako ako iné krajiny zaznamenáva zmeny klimatických podmienok prejavujúcich sa najmä častejším výskytom extrémov. Dlhé obdobia sucha s nedostatkom vodynajmä v hydrogeologicky nepriaznivých oblastiach sa striedajú s intenzívnymi prívalovými zrážkami, ktoré spôsobujú záplavy a povodne. - PROBLÉMY Za účelom zabezpečenia trvalo udržateľného využívania zdrojov podzemných vôd je preto potrebné venovať pozornosť aj zmene režimu a kvality podzemných vôd vo vzťahu k meniacim sa klimatickým podmienkam (oneskorenie prejavov). V prvom rade je potrebné identifikovať tieto klimatické zmeny v podzemných vodách a charakterizovať zmeny v množstve a kvalite vôd a ich prognózu. Na základe toho definovať problémy súvisiace so zmenami klímy a stanoviť preventívne opatrenia na ich zmiernenie definovať opatreniam ktoré je v SR potrebné realizovať v obdobiach extrémnych situáciách (sucho a povodne).

11 OCHRANA množstva a kvality podzemných vôd a zmena klimatických podmienok v SR Identifikovanie zmien množstva a kvality podzemných vôd v dôsledku klimatických zmien a ich negatívnych účinkov nastav vôd je veľmi ťažké, keďže viaceré vplyvy sú často navzájom prepojené, prekrývajú sa, čo znásobuje ich negatívny dopad. Zmeny režimu a kvality vôd ovplyvňujú najmä: využívanie krajiny /pôdy, hospodárske činnosti, ako sú priemysel, poľnohospodárstvo acestovný ruch, demografické zmeny a rozvoj miest a dedín ale aj stavebné činnosti a technické diela (vodné elektrárne, bane), ktoré ovplyvňujú množstvo emisií znečisťujúcich látok a využívanie vôd. (DEFINOVANIE VÝZNAMNÝCH VPLYVOV) NA ZÁKLADE CHARAKTERIZÁCIE VÝZNAMNÝCH VPLYVOV A KVANTIFIKÁCIE DOPADOV SÚ NAVRHNUTÉ OPATRENIA NA OCHRANU VÔD V ÚTVAROCH PODZEMNÝCH VÔD SR. Tieto vplyvy sa môžu meniť v extrémnych hydrologických situáciách a ešte zhoršovať stav, ak sa nepodniknú potrebné adaptačné opatrenia.

12 HODNOTENIE množstva a kvality podzemných vôd a zmena klimatických podmienok v SR Stav ÚPzV Chemický Kvantitatívny Hodnotenie chemického stavu Hodnotenie rizika nedosiahnutia dobrého stavu v ďalšom cykle Opatrenia a ich účinnosť Uplatnenie výnimiek Bilančné hodnotenie útvarov Hodnotenie trendov režimu Interakcia povrchových a podzemných vôd Klimatické zmeny a ich vplyv Zhodnotenie trendov Manažment zdrojov znečistenia Upresnenie opatrení + ekonomická efektivita Interakcia kvartérnych a predkvartérnych ÚPzV Hodnotenie zdrojov znečistenia Hodnotenie ekosystémov Začlenenie hodnotenia dusíkatých látok Interakcia povrchových a podzemných vôd Stanovenie prahových hodnôt pre látky bez referenčnej hodnoty Zdôvodnenie výnimiek Opatrenia a ich účinnosť Upresnenie opatrení + ekonomická efektivita Vodohospodárske plánovanie VYSVETLIVKY NEPRIAMY VPLYV PRIAMY VPLYV Urobené Neurobené Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

13 HODNOTENIE STAVU PZV VS KLIMATICKÉ ZMENY V prípade hodnotenia chemického stavu sú vplyvy klimatických zmien len odporúčané usmernením RSV, aby boli súčasťou hodnotenia rizika (prognózy vývoja) a nepriamo vstupujú do hodnotenia napr. v teste interakcie podzemných a povrchových vôd. Pri hodnotení kvantitatívneho stavu je priamo 1 z testov aj vplyv klimatických zmien. Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

14 VPLYV ZMENY KLÍMY NA MNOŽSTVO PZV SAH, 2011: Hodnotenie možného dopadu klimatických zmien na PzV v SR a ich predpokladaný vplyv na kvantitatívny stav ÚPzV Vplyv zmeny klímy na zmeny množstva PzV v kvartérnych ÚPzV v období v porovnaní s referenčným obdobím do roku 1980 Vplyv zmeny klímy na výdatnosti prameňov v období v porovnaní s referenčným obdobím do roku 1980 Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

15 KVANTITATÍVNY STAV ÚTVAROV PZV SAH, 2014: Aktualizácia hodnotenia kvantitatívneho stavu ÚPzV 1 kvartérny a 7 predkvartérnych ÚPzV v zlom kvantitatívnom stave Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

16 HODNOTENIE CHEMICKÉHO STAVU PZV V súlade s Prílohou III. Smernice 2006/118/ES (o ochrane PzV pred znečistením a zhoršením kvality) len pre tie kvartérne aj predkvartérne ÚPzV, ktoré boli v I. vodnom pláne SR v roku 2009 klasifikované v zlom stave. Vychádza zo 4 základných testov požadovaných v Usmernení CIS č. 18 (European Commission, 2009): Všeobecné hodnotenie ÚPzV ako celku (využitá iba 1 monitorovacia sieť > SHMÚ, hodnotený iba 1 rok -> 2011) Test významných dopadov znečistenia PzV na povrchové vody vykonaný iba vzorovo pre 2 ÚPzV Významné poškodenie suchozemských ekosystémov závislých na PzV znečistením pochádzajúcim z PzV Hodnotenie ÚPzV s vodou využívanou na odber pitnej vody Bodiš a kol., 2014 Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

17 HODNOTENIE RIZIKA ÚTVAROV PZV Usmernenie RSV č. 26 (Guidancedocuments): Hodnotenie rizika a použitie koncepčných modelov pre podzemnú vodu Smernica o ochrane podzemných vôd pred znečistením 2006/118/EC Žiadny z dokumentov neobsahuje konkrétny postup, väčšinou je hodnotenie rizika zobrazované pomocou reťazcov vysvetľujúcich prepojenie pôvodu, či vplyvu rizika

18 KONCEPČNÝ MODEL pre hodnotenie rizika Filozofiou RSV je spracovať koncepčný model, so všetkými dostupnými poznatkami, ktorý je základom pre manažment podzemných vôd vo vzťahu k identifikovaným rizikám Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

19 ZMENY KLÍMY A KRAJINY & RIZIKO OHROZENIA KVALITY PODZEMNÝCH VÔD do roku 2021 Zmena množstva PzV [%.rok -1 ] 0 0,1 0,33 0,67 1 Zmena počtu obyvateľov [obyv.km -2.rok -1 ] Zmena využívania pôd [ha.rok -1 ] Zmena urbanizovaných plôch [ha.rok -1 ] Kvantifikácia rizika 0 1 3,3 6,7 10 Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

20 HODNOTENIE RIZIKA A STAVU KVARTÉRNYCH ÚPZV útvary bez rizika (0,0 5,0 b) útvary v riziku (5,1 10,0 b) RIZIKO OHROZENIA PZV DO ROKU 2021 (8 ÚPzV v riziku) STAV V ROKU 2011 (7 ÚPzV v zlom stave) Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

21 HODNOTENIE RIZIKA A STAVU PREDKVARTÉRNYCH ÚPZV útvary bez rizika (0,0 5,0 b) útvary v riziku (5,1 10,0 b) RIZIKO OHROZENIA PZV DO ROKU 2021 (1 ÚPzV v riziku) STAV V ROKU 2011 (4 ÚPzV v zlom stave) Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave ()

22 HODNOTENIE CHEMICKÉHO STAVU PZV Útvary podzemných vôd vs. Látky spôsobujúce zlý stav (útvary s oranžovým pozadím sú aj v riziku ohrozenia) As Cl - NO 3 - NH 4 + SO 4 2- SK P SK P SK P SK P + SK P + SK P + SK P SK P + SK P + + SK P + SK P + + Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave () Chlórtoluron Desetylatrazín Desmedipham Phenmedipham Tetrachlóretén

23 VÝSLEDOK HODNOTENIA STAVU ÚTVAROV PODZEMNÝCH VôD II. cyklus VP (2015) Výsledky aktualizovaných analýz rizika ahodnotenia stavu vôd vrámci prípravy druhého plánovacieho cyklu preukázali reálny pokrok pri napĺňaní environmentálnych cieľov pre podzemné vody, avšak dobrý stav vôd pre všetky útvary podzemných vôd sa nepodarilo do roku 2015 dosiahnuť. - uplatnenie výnimiek do r a 2027 Je však potrebné venovať pozornosť dopadu klimatických zmien na stav vôd a pripraviť ďalšie adaptačné opatrenia na ochranu vôd.

24 OPATRENIA na ochranu podzemných vôd & zmena klímy 1. KVANTITATÍVNA OCHRANA PREVENTÍVNE A ADAPTAČNÉ OPATRenia Prehodnotenie využiteľných zdrojov a zásob. Stanovenie ekologických limitov (heko, Qeko) Budovanie prepojených vodárenských sústav a doplnkových zdrojov. Optimalizácia využívania a cenová politika. Systém regulácie odberov (Florida). Moderné technológie šetriace vodu a viacnásobné využívanie vody. Sprevádzkovanie závlahových a odvodňovacích sústav Pestovanie poľnohospodársky plodín odolnejších na stres (sucho, vlhko) Zadržiavanie vody v prírode zníženie odtoku 2. KVALITATÍVNA OCHRANA PREVENTÍVNE A ADAPTAČNÉ OPATRENIA Integrovaný manažment zdrojov znečistenia Obmedzovanie používania nebezpečných látok

25 OPATRENIA na ochranu kvality podzemných vôd & zmena klímy 2A. Pred znečistením dusíkatými a pesticídnymi látkami -PLOŠNÉ ZDROJE ZNEČISTENIA z poľnohospodárskej činnosti pokračovanie Pripraviť a prijať akčný plán pre trvalo udržateľné používanie pesticídov. Optimalizácia hnojenia a používania POR (plány hnojenia) a uplatňovanie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAP). Podpora rozvoja ekologického poľnohospodárstva a poľnohospodárov pri zavádzaní poľnohospodárskych výrobných postupov, ktoré prispievajú k zachovaniu a ochrane vodných zdrojov (dotácie v rámci krížového plnenia/cross compliance)

26 OPATRENIA na ochranu kvality podzemných vôd & zmena klímy Monitorovanie dusíkatých a pesticídnych látok podľa schváleného programu monitorovania a hodnotenie znečistenia a následné uplatňovanie ekonomických nástrojov - najmä pokuty a poplatky podľa uplatňovania zásady znečisťovateľ platí. Viesť evidenciu hnojenia a prevádzkovať informačný systém plošných zdrojov znečistenia pre katastrálne územia alebo produkčné bloky, a pravidelne aktualizovať. Nové metódy monitorovania (pasívne vzorkovanie). Nové metódy hodnotenia modely, GIS. Zabezpečiť výchovu a zvyšovanie ekologického povedomia verejnosti.

27 OPATRENIA na ochranu kvality podzemných vôd & zmena klímy 2B. Pred znečistením ostatnými nebezpečnými látkami -BODOVÉ ZDROJE ZNEČISTENIA z priemyselnej činnosti a aglomerácii Aktualizovanie Programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami definovanie stratégie na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody, výber relevantných pesticídov pre SR. Povinné vypracovanie rizikovej analýzy v prípade rizika ohrozenia stavu vôd a stúpajúce trendy znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Zníženie znečistenia útvarov podzemných vôd vypúšťanými odpadovými vodami a osobitnými vodami. Monitorovanie koncentrácie znečisťujúcej látky v podzemných vodách a výsledky nahlasovať každoročne príslušným orgánom. Prieskum, monitorovanie a sanácia environmentálnych záťaží.

28 OPATRENIA na ochranu kvality podzemných vôd & zmena klímy 3. Ďalšie opatrenia -v dôsledku hydraulickej súvislosti podzemných a povrchových vôd k ochrane kvality podzemnej vody spoločne prispievajú aj opatrenia realizované aj pre povrchové vody: budovanie verejných kanalizácií intenzifikácia a budovanie čistiarní odpadových vôd, riešenie problematiky malých domových čistiarní odpadových vôd, riešenie vypúšťania geotermálnych (vodné parky) a minerálnych vôd (kúpele) a vôd z tepelných čerpadiel. zvýšenie počtu kontrol a ich sprísnenie udržateľné využívanie krajiny lesy, úhor, zelená infraštruktúra a najmä prírodné opatrenia nazadržiavanie vody (obnovenie mokradí a záplavových území), technické opatrenia na riadenie odtoku vody z krajiny využívajúce tzv. sivú infraštruktúru(odvádzanie zrážkových vôd) podpora bezodpadových technológií a zhodnocovanie odpadov.

29 OPATRENIA na ochranu kvality podzemných vôd REALIZÁCIA TÝCHTO OPATRENÍ VÝZNAMNE PRISPEJE AJ KELIMINÁCIÍ PREJAVOV ZMIEN KLÍMY A ZABEZPEČENIE DOSTATOČNÉHO MNOŽSTVA A KVALITY VODY NIELEN PRE PITNÉ ÚČELY, ALE PRISPEJE AJ KSTABILITE DOTKNUTÝCH SÚVISIACICH EKOSYSTÉMOV.

30 OCHRANA PODZEMNÝCH VÔD je významná súčasť vodohospodárskej politiky SR na ďalšie obdobie SPOLOČNÝ CIEĽ

31 Ďakujem za pozornosť

32 RÁMCOVÁ SMERNICA O VODE Smernica Európskeho parlamentu a rady 2000/60/EC (RSV) predstavuje kľúčový dokument zjednocujúci platnú legislatívu vo vodnom hospodárstve v členských štátoch EÚ Jej účelom je, o. i., zabezpečiť postupné znižovanie znečistenia PzV a zabrániť ich ďalšiemu znečisťovaniu (Článok 1d) Na dosiahnutie environmentálnych cieľov pre podzemné vody (ďalej len PzV) (článok 4.1b) RSV vyžaduje prijatie konkrétnych opatrení na zabránenie a obmedzenie znečisťovania PzV Cieľom takýchto opatrení by malo byť dosiahnutie dobrého chemického stavu PzV charakterizácia Riziko 2015 Stav 2008 Výnimky 2015 Opatrenia charakterizácia Riziko 2021 Opatrenia 2015 Stav 2014 Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave Výnimky () 2021